Budú nasledovať skutky?

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka z neho robia človeka, ktorý dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka – jeho charizma, dôraz na spravodlivosť, zápas proti biede a snaha pritiahnuť najslabších do stredu spoločenstva – z neho robia osobnosť, ktorá dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Podobne ako počas pontifikátu slovanského pápeža, ktorého apoštolské cesty mali dosah na chod sveta, aj argentínsky pápež dokáže presahovať náboženský rozmer svojho pôsobenia.

Na úvod dve krátke poznámky.

Celé týždne pred návštevou nás médiá zahlcovali informáciami, koľko ľudí sa prihlásilo na návštevu Svätého Otca a či je to málo, alebo dosť. Dnes už všetci vieme, že to nebolo podstatné. Pandémia jednoducho naučila mnohých ľudí ostať doma a podmienka očkovania zo začiatku pravdepodobne tiež niektorých odradila.

Za ostatný rok a pol si aj mnohí starí rodičia zvykli na stretnutia s vnúčikmi online. Pápež František však neprišiel počítať verné ovečky, ktoré sa zúčastnili osobne. Prišiel nám priniesť posolstvo a povzbudenie a to prenikne do spoločnosti tak či tak. Závisí len od otvorenosti našich sŕdc, čo z neho vzklíči. Slovensko sa na pár dní stalo svetovým a počet účastníkov o tom nerozhodoval.

Aj pri tejto príležitosti sa našli ľudia, ktorí sa snažili znova rozdeliť spoločnosť. Začali sa šíriť rôzne čísla, koľko ľudí sa prihlásilo ku Katolíckej cirkvi v poslednom sčítaní ľudu, hoci oficiálne výsledky ešte neboli publikované. Ďalší vyzývali na takzvanú odluku Cirkvi od štátu. Považujem to za priehľadný populistický pokus rozpútavať vášne, ktorý navyše nemá reálne základy.

Ústava SR, ako aj základné zmluvy medzi Slovenskom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami jasne ukotvujú, že žiadna cirkev na Slovensku nie je spojená so štátom. Financovanie činnosti všetkých registrovaných cirkví ustanovuje zákon. Navyše obeta a láska, ktorú mnohí kňazi a zasvätené osoby ponúkajú najmä v sociálnej oblasti, je nevyčísliteľná. K tomu sa ešte vrátim v súvislosti s Luníkom IX.

Svätý Otec prišiel budovať mosty, nie iba medzi cirkvami

Veriaci či neveriaci, Svätý Otec spája a dokazuje to v každej situácii. Do centra spoločnosti pozýva z jej periférie tých najzraniteľnejších a marginalizovaných. Myšlienky, výzvy a povzbudenia, ktoré nám adresoval, však nesmú zostať iba slovami.

Nabáda nás k činnosti, sústredeniu, svedomitej práci. V jeho slovách som opätovne a naživo celý čas nachádzala inšpiráciu a potrebnú silu premieňať slová na skutky. Okolo nás je totiž nekonečne veľa príležitostí konať dobro.

Chcem teraz upriamiť pozornosť na niektoré výzvy Svätého Otca.

Zakorenenosť a otvorenosť

Výzva na „zakorenenosť a otvorenosť“ sa nám môže zdať až protichodná. Dovolím si tvrdiť, že touto výzvou pápež vynikajúco vystihol slovenskú dušu a zároveň nám dal jasný pokyn, ako sa pohnúť dopredu. Zakorenenosť je nám Slovákom vlastná, a to v pozitívnom aj negatívnom význame.

Slovenský národ bol vždy pevne zakorenený vo viere a tradíciách. Bol pripútaný k rodine, svojmu kraju a domovu. Táto zakorenenosť sa však niekedy objavuje aj v negatívnejšom svetle. Neraz je pre nás ťažké opustiť mentálne pohodlie rodnej doliny. Hoci často nemáme problém prijímať „všetky novoty sveta“ – dobré i zlé –, je pre nás neraz pohodlnejšie zmýšľať takpovediac „po starom“. Týka sa to nás politikov, ale i občianskej spoločnosti a Cirkvi.

Vidíme to na neustálom zápase s korupciou a zneužívaním moci, ktoré si nájdu svoj priestor, hneď ako je to možné. Vidíme to aj na tom, keď sa po mnohých reformách (alebo pokusoch o ne) zistí, že sa vlastne veľa nezmenilo. Do tretice to vidíme i na problémoch Rómov, ktoré sa tiež už tridsať rokov pokúšame riešiť tým istým spôsobom, a stále sa čudujeme, že to nefunguje.

Jednoducho aj keď máme dobré úmysly, zdá sa, že nevieme zmeniť optiku a opustiť starý spôsob nazerania na výzvy, ktoré sú pred nami. Myslím si, že na to sa snažil poukázať Svätý Otec aj návštevou Luníka IX. Chcel vyzdvihnúť prácu saleziánov a rehoľných sestier z Inštitútu dcér Márie Pomocnice, ktorí dali týmto ľuďom okrem projektov so stanovenými cieľmi a rozpočtom aj srdce a lásku.

Zakorenenosť v kresťanskej viere je čosi, čo sprevádzalo Slovensko od dávnych čias. Poskytovala nám akúsi chrbtovú kosť, ktorá nám pomohla v kľúčových okamihoch našej histórie urobiť správne rozhodnutie. Vieru sa zatiaľ nepodarilo vykoreniť žiadnemu režimu ani ideológii.

Tá pravá otvorenosť, na ktorú nás vyzýva aj pápež František, zaiste nespočíva v tom, že sa máme otvoriť všetkému novému bez rozmyslu a stať sa „homologizovanou“ kópiou, ktorá sa už ničím nebude líšiť od iných. Pravá otvorenosť sa nebojí výziev, pretože má jasné princípy a hodnoty, a preto sa rozhoduje poučene.

Druhým dôležitým momentom bol pápežov príhovor krátko po príchode na Apoštolskú nunciatúru počas ekumenického stretnutia. „Kresťanské komunity na Slovensku spája skúsenosť prenasledovania,“ povedal pápež. Tieto slová boli jeho prvým posolstvom, hneď ako vkročil na slovenskú zem. Pripomenul nám, aby sme nezabudli na desaťročia krutého ateistického režimu, ktorý ponižoval a týral ľudí pre vieru v Boha a pre vernosť svedomiu.

Je pochopiteľné, že na vyrovnanie sa s vlastnou históriou treba čas. No ten čas treba naplniť snahou, inak sa na hrôzy komunizmu jednoducho zabudne. Tajná Cirkev, z ktorej vzišlo aj Kresťanskodemokratické hnutie, by mala byť našou inšpiráciou aj dnes a jej étos by nás mal viesť k spolupráci a vzájomnému zdieľaniu.

Odvaha pomenovať pravdu nahlas a verejne aj napriek nepríjemnostiam je v dnešných časoch prehnanej korektnosti, nezriedkavej agresívnej sekularizácie verejnej diskusie a útočenia na svedomie človeka nesmierne potrebná. V tomto je pre nás obdobie prenasledovania nášho národa pečaťou, ktorú nikdy nesmieme zmazať.

Sloboda

Som rada, že Svätý Otec sa explicitne venoval aj významu slobody, pričom jasne pomenoval i našu náročnú cestu k jej dosiahnutiu a veľké obete mnohých. Ochranu slobody vnímam vo svojej politickej práci ako podstatnú.

Pápež František povedal: „Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a nato, aby zostala slobodná.“ Chrániť si dnes slobodu nie je jednoduché, lebo zlo, ktoré ju ohrozuje, má rafinovaný šat. Svätý Otec nazval slobodu cestou a vyzval nás, aby sme po nej kráčali zodpovedne so zreteľom na rozlišovanie. Tak aby nás nevliekol životom dav, verejná mienka alebo médiá.

Máme za sebou dni naplnené otcovskou prítomnosťou. Dni, počas ktorých nám Svätý Otec slovom i skutkom otváral zrak a sluch. Jeho homílie a príhovory sú nekonečnou studnicou, z ktorej môžeme čerpať na svojich cestách.

Návštevou nám pápež jasne ukázal, že Slovensko nie je malý či nedôležitý štát v strede Európy. Práve naopak, bohatstvo histórie, pestrá kultúra či zmysel pre posvätno sú našou silnou devízou. Keď si toto uvedomíme a budeme podľa výzvy Svätého Otca zakorenení v princípoch a zároveň otvorení dialógu, môžeme spoločne tvoriť veľké diela doma i vo svete.

Teším sa na to a som rada, že je to opäť Svätý Otec, ktorý sa k nám prihovára a posúva Slovensko vpred.

Článok bol publikovaný na postoj.sk

Zdroj foto: vaticannews.va

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content