Rýchle správy

AFET

Musíme si uvedomiť, že jediným skutočným garantom našej spoločnej bezpečnosti je NATO, avšak ako členské štáty, žiaľ, nie sme schopní dostatočne financovať ani túto formu obrany, uviedla Miriam Lexmann ako jedno z nutných ponaučení diania v Afganistane.

Predstavte si, že by sa naše deti učili matematiku a pri tom by narábali s počtami detí odvezených na maďarizáciu v 19. storočí, alebo by sa na hodine slovenského jazyka učili riekanky o „zlých“ Čechoch. Niečo podobné sa deje v Palestínskej samospráve a deje sa to za európske, teda aj naše peniaze. Viac v najnovšom blogu.

Miriam Lexmann počas plenárnej diskusie Európskeho parlamentu o Magnitskom zákone EÚ vyzvala členské štáty, aby do nástroja zahrnuli aj korupčné činy. Bolo by tak možné použiť ekonomické a finančné sankcie aj za porušovania ľudských práv.

Miriam Lexmann hlasovala proti rezolúcii Európskeho parlamentu, ktorá pranieruje Maďarsko za zákon o ochrane detí a boj proti pedofílii. Pripomenula, že oblasť vzdelávania je výlučnou kompetenciou členských štátov a namiesto porušovania princípu subsidiarity by sme mali hľadať spoločnú reč. Viac tu.

Počas júlového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu vyzvala Miriam Lexmann členské štáty EÚ, aby urýchlene rozšírili rozsah pôsobnosti Magnitského zákona EÚ a zahrnuli tam aj sankcie za korupciu.

Miriam Lexmann spolu so švédskym kolegom Davidom Legom iniciovali list, podpísaní 26 europoslancami, v ktorom žiadajú dôkladné prešetrenie vydaných učebníc pre palestínske deti obsahujúce nenávistný materiál, antisemitizmus a podporu džihádu. Učebnice financovali z príspevkov EÚ a vydala ich agentúra UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe).

Cielené osobné sankcie voči predstaviteľom režimu Aleksandra Lukašenka nie sú dostatočné na jeho zastavenie. Je čas na odvetvové hospodárske sankcie, podmienené prepustením všetkých politických väzňov a ukončením všetkých represií zo strany štátnej moci, v pléne EP parlamentu to počas vystúpenia uviedla Miriam Lexmann.

Potrebujeme silné a strategicky jednotné smerovanie EÚ, ktoré vyplynie z členských štátov. Podporujme hodnoty slobody a demokracie, ktoré musia byť stredobodom nášho záujmu a vybudujme odolné multilaterálne fóra voči zhubným vplyvom napríklad autoritárskych režimov. Uviedla to dnes Miriam Lexmann počas vystúpenia v pléne EP k téme aktuálneho valného zhromaždenia OSN, kde pôsobí ako tieňová spravodajkyňa EP.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac máj. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– ako tieňová spravodajkyňa som spolupracovala na tvorbe schválenej správy o pravidlách pre digitálne formovanie budúcnosti EÚ,

– vystúpila som v pléne EP k dohode o posilnení práv cestujúcich v železničnej doprave. Napriek pozitívam dohody som upozornila na nedostatočné uľahčenie cestovania pre zdravotne postihnuté osoby, za čo som sa zasadzovala,

–  v EP sme schválili uznesenia k téme Európskych záruk pre deti spoločne s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím, ale aj bezpečnosti v online priestore,

– odmietam kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a ktorá bola schválená vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,

– spoločne s Monikou Kolejákovou z KDH sme upozornili na to, že Ministerstvo zdravotníctva doposiaľ neuskutočnilo žiadne kroky, aby mohlo čerpať z 4 miliardového balíka poskytovaného EÚ určeného na včasné zachytenie a diagnostiku onkologických ochorení,

– iniciovala som spoločný list slovenských europoslancov predsedovi NR SR so žiadosťou o vystúpenie na júnovej schôdzi NR SR pri príležitosti Konferencie o budúcnosti Európy,

– po mojich mnohých apeloch a vytrvalom úsilí bol konečne vymenovaný osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Stal sa ním Cyperčan Christos Stylianides,

– rozporuplnú iniciatívu Európskej komisie o návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva považujem za ďalší nebezpečný pokus porušujúci nielen subsidiaritu, ale i závažne ohrozujúci najlepší záujem dieťaťa v prípade praxe tzv.náhradného materstva. Práve touto v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, ilegálnou praxou by sa totiž musel zaoberať.

– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde som zároveň tieňovou spravodajkyňou pre stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Návrhy boli zamerané na dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritického myslenia, podpory podnikania, tvorivosti či mediálnej gramotnosti

– vyjadrila som podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov pre predstaviteľov komunistického režimu, ktorý je snahou o nastolenie bazálnej spravodlivosti

– podporila som celoeurópsku iniciatívu žiadajúcu znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom je uľahčiť spoluprácu orgánov verejného zdravia a mimovládneho sektora v problematike koordinovania národných a európskych preventívnych programov,

– Komisii som adresovala otázku s cieľom zamedziť diskriminácii pri používaní digitálnych Covid pasov pre deti a dospelých, ktorým zdravotný stav neumožní očkovanie či dokonca ani testovanie,

– podporila som verejnú celonárodnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

– v EP som jednoznačne podporila nový sedemročný rámec pravidiel a fungovania obľúbeného vzdelávacieho programu Erasmus +, 

– diskutovala som s vyše 200 stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ, 

– vyzvala som na okamžité sprísnenie sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu ako dôsledok bezprecedentného únosu civilného lietadla a následného zatknutia opozičného aktivistu R.Prataseviča s priateľkou a nárastu počtu politických väzňov v Bielorusku, medzi ktorých patrí aj Pavel Seviarynets, líder Bieloruských kresťanských demokratov.  

– položila som otázku Komisii k problematike stratégie EÚ pre demografiu, vzdelávania, informovania a prípravy k narastajúcemu problému medzigeneračnej spravodlivosti,

– odmietla som pokračovanie v procese ratifikácie bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou v dôsledku Čínou uvalených sankcií na osoby a inštitúcie v EÚ,

– verejne som podporila celosvetovú výzvu pápeža Františka na modlitby za zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, náboženských slobôd, mier a pokoj v Číne a Mjanmarsku,

– vystúpila som v slovenských a zahraničných médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku ako aj aktuálnemu európskemu a svetovému dianiu.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas mája. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Vážna ľudskoprávna situácia v Číne a Mjanmarsku priviedla Svätého Otca Františka k celosvetovej výzve na zapojenie sa do modlitieb za zmier a pokoj v týchto ázijských krajinách.

Čínska provincia Sin-ťiang nie je známa len pre kruté prenasledovanie moslimskej menšiny Ujgurov. O neľudskom správaní sa čínskeho autoritárskeho režimu vedia svoje aj kresťania. Diecézu Sin-ťiang vyhlásil Vatikán ešte v roku 1946, komunistický režim ju však do dnes neuznal.

Bezprecedentné zásahy do cirkevných záležitostí

Cirkev, ktorá tak musí v tejto lokalite pôsobiť len vo svojej „podzemnej“ činnosti, čelí tvrdému prenasledovaniu. Pred pár dňami to opätovne pocítil aj biskup Joseph Zhang Weizhu, ktorého čínska polícia opätovne zatkla. Tentoraz spoločne so siedmimi kňazmi a desiatimi seminaristami. Dôvodom bolo ich stretnutie – seminár v opustenej fabrike, ktorý bol vládou považovaný za ilegálny.

Svätá stolica pritom len vlani obnovila rozporuplnú dohodu s Čínou, podľa ktorej Vatikán uznal siedmich štátom menovaných biskupov, ale chýbala v nej zmienka o biskupoch, ktorí sa odmietajú registrovať v najväčšej ázijskej krajine. To je ďalšia z požiadaviek režimu – každého duchovného oficiálne registrovať a zohrávať úlohu pri menovaní katolíckych biskupov. Podrobnosti dohody zostávajú vo veľkej väčšine tajné, no už tieto náznaky zásahov totalitného režimu do cirkevných záležitostí možno označiť za bezprecedentné.

Nielen utláčanie veriacich, porušovanie ľudských práv, ale aj rastúca agresia Číny voči susedom a nedodržiavanie medzinárodných záväzkov nás vedie k odmietaniu zmieru s brutálnym režimom, ktorý si sám určuje pravidlá hry.

Od roku 2007 si pripomíname 24. máj aj ako Svetový deň modlitby za Cirkev v Číne. Zriadil ho pápež Benedikt XVI. v každoročnom termíne sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá je patrónkou Číny. Pápež František tento rok vyzval veriacich k aktívnej účasti na modlitbách pri tejto príležitosti so slovami: Pozývam vás preto sprevádzať horlivou modlitbou kresťanských veriacich v Číne, našich drahých bratov a sestry, ktorých nosím v hĺbke svojho srdca. Nech ich Duch Svätý, hlavný aktér misie Cirkvi vo svete, vedie a pomáha im byť nositeľmi radostného ohlasovania, svedkami dobra a lásky a budovateľmi vlasti spravodlivosti a pokoja.“

Modlitba za srdcia páchajúce teror

Pápež František však rovnako pozval pamätať pri májových modlitbách ruženca aj na Mjanmarsko. Myšlienkou modlitby je prosba Panne Márii, aby sa prihovorila srdciam zodpovedných za teror, aby našli odvahu vykročiť cestou zmierenia a pokoja.

Vo februári tohto roku, veliteľ ozbrojených síl Mjanmaru Generál Min Aung Hlaing zvrhol vládu ministerskej predsedníčky Aung San Suu Kyi a jej strany „Národná Liga pre Demokraciu“ a nahradil ju vojenskou juntou. Prevrat nastal po tom, čo armáda vyhlásila, že voľby boli zmanipulované, volebná komisia ich následne overila, no podľa armády ich preskúmala nedostatočne. V uliciach sa následne rozpútali protesty a nepokoje pri ktorých obyvatelia krajiny vyjadrujú nesúhlas s postupom armády. Počet obetí je zatiaľ nepotvrdený, no odhaduje sa smrť až 700 protestujúcich občanov a tisícky ďalších boli uväznené.

Hoci aj u nás doma, na Slovensku, čelíme v pretrvávajúcej pandemickej
situácii mnohým problémom, som presvedčená, že nesmieme zostať nevšímaví voči týmto výzvam a musíme zaujať postoj ako súčasť medzinárodného spoločenstva. Ide totiž o výzvy pre celý demokratický svet, Európsku úniu, ale i Cirkev. Výzvy, pred ktorými nemôžeme zatvárať oči, pretože nimi budeme konfrontovaní. Ako členka Zahraničného výboru v EP sa intenzívne zasadzujem za to, aby naša európska odpoveď bola jasne postavená na hodnotách a princípoch nielen slovne, ale aj v praxi. Je totiž našou morálnou povinnosťou zastať sa tých, ktorí sú utláčaní, žijú v neslobode či prenasledovaní. Len spoločným úsilím dokážeme na totalitné či autoritárske režimy efektívne vyvinúť tlak, ktorý zmení ich správanie.

Zdroj foto: cbnnews.com

Porušovanie základných ľudských práv a slobôd v totalitných režimoch je pre nás veľkým mementom pre našu vlastnú historickú skúsenosť s neslobodou. Je našou morálnou povinnosťou nebyť ticho, keď nevinných vedú do žalára, reagovala Miriam Lexmann na sedem ročný trest odňatia slobody pre spolupredsedu bieloruských kresťanských demokratov, aktivistu v boji za slobodu a osobného priateľa Pavla Seviarynetsa.

Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať, uviedla Miriam Lexmann v reakcii na bieloruské prinútenie pristátia civilného lietadla na trase z Atén do Vilniusu.

Zinscenovanie nastraženej bomby pre uväznenie opozičného novinára nie je nič iné ako štátny terorizmus v živom prenose. Európska únia musí odpovedať tvrdo a rázne, tvrdí KDH. 

Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať,” vyhlásila europoslankyňa a odborníčka KDH na zahraničnú politiku Miriam Lexmann. 

Europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zahraničie i delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, ďalej žiada prijať rázny postoj aj k ďalším krokom Lukašenkovho režimu v uplynulom období. 

Žiadam tiež preskúmanie smrti aktivistu Vitolda Ašuraka, ktorý zomrel počas uplynulého víkendu vo väzení v Šklove po tom, čo bol v januári odsúdený na päť rokov v trestaneckej kolónii. Znovu zdôrazňujem nevyhnutnosť prepustiť všetkých bieloruských politických väzňov, vrátane lídra Bieloruských Kresťanských Demokratov Pavla Seviarynetsa,” apeluje Lexmann.

Europoslankyňa očakáva, že dnešné mimoriadne stretnutie Európskej rady prinesie okamžité opatrenia a sankcie EÚ voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu. Dôrazné odsúdenie bezprecedentného činu bude žiadať aj na pôde Európskeho parlamentu formou prijatia urgentnej rezolúcie na najbližšom plenárnom zasadnutí. 

Zdroj foto: Európsky parlament

Integrácia na spôsob Spojených štátov nie je cestou, čo vidieť aj na referendách v Dánsku, Holandsku či Francúzsku, ale aj na brexite, z ktorého sa musíme poučiť. Využime aktuálnu Konferenciu o budúcnosti Európy ako príležitosť, aby sme viedli širšiu diskusiu predstavách a očakávaniach občanov od EÚ – zvlášť v dôsledku pandémie, ktorá do veľkej miery ovplyvnila životy nás všetkých. Uviedla Miriam Lexmann v reakcii na otázku Denníka SME o integrácii EÚ.

Reakcia EÚ na Rusko by mala byť jednotná, principiálna a zodpovedať našim hodnotám. Musíme Kremľu jasne povedať, akú cenu zaplatí za ďalšie porušovanie medzinárodných dohovorov alebo integrity a suverenity štátov. Podľa Miriam Lexmann je dôležitá spolupráca v oblasti presnosti sankcií, spravodajských služieb a podpore zápasu časti ruského ľudu za krajinu, kde sa dodržiavajú ľudské práva a dohovory.

Miriam Lexmann je medzi 40 europoslancami, ktorí vraždu gréckeho novinára Georga Karaivaza nazvali hanebným činom. V liste predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej vyzývajú o jej maximálne zaručenie sa o bezpečnosť a integritu novinárov. Pôjde tak o signál nielen pre páchateľov, ale aj občanov, že s ochranou slobody médií a demokracie to v EÚ myslíme vážne.

Šancou, ako sa vymaniť spod tlaku Číny, je spojiť sily celého demokratického sveta. Nielen EU a USA, ale i Austrálie či Japonska a ďalších krajín. Musíme rozvíjať nielen politické, vojenské, ale aj ekonomické partnerstvá medzi svetovými demokraciami, aby sme sa od závislosti na Číne dokázali odtrhnúť, v rozhovore pre český denik.cz hovorila Miriam Lexmann aj o riešení medzinárodných vzťahov s Čínou.

Európska únia dnes spravila významný prvý krok v riešení vážnej ľudskoprávnej situácie v čínskej provincii Sin-ťiang. „Naše hodnoty nesmú byť našou slabosťou, ale našou silou,“ vyhlásila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), voči ktorej Čína dnes v odvetnom kroku zaviedla osobné sankcie.

„Oceňujem dlho očakávaný krok EÚ voči Číne, ktorý dnes ministri zahraničia schválili na stretnutí v Bruseli,“ uviedla Miriam Lexmann v reakcii na uvalenie sankcií EÚ voči štyrom čínskym predstaviteľom a jednému právnemu subjektu v súvislosti s potláčaním práv ujgurskej menšiny v krajine. „Situácia v regióne Sin-ťiang v Číne je alarmujúca a mnohí odborníci potvrdili, že spĺňa všetky charakteristické znaky genocídy,“ dodala v tejto súvislosti slovenská europoslankyňa. 

Ak sa nevymedzíme, sme morálne spoluzodpovední

Lexmann bola ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spoluiniciátorkou Vyhlásenia o správach systémového mučenia a sexuálneho zneužívania v internačných táboroch Sin-ťiang na severovýchode Číny. Zároveň vystupuje ako spoluautorka rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) k návrhom riešení situácie v Hongkongu, ako i spomínanej oblasti Sin-ťiangu.

 „Ak sa voči tejto situácii jasne nevymedzíme, staneme sa morálne spoluzodpovední za zneužívanie ľudí ako otrokov pri výrobe produktov, ktoré končia na našom trhu. Ide o obrovský prešľap, ktorý nemôžeme tolerovať. V rámci IPAC, ale aj v Európskom parlamente dlhodobo požadujem, aby sa začalo medzinárodné vyšetrovanie týchto zločinov proti ľudskosti,“ uviedla Lexmann, pričom privítala, že EP v hlasovaní prijal uznesenie o zohľadňovaní ľudskoprávnej situácie pri rozhodovaní o investičnej dohode s Čínou.

Dodržiavanie ľudských práv musí byť podmienkou pre obchodné dohody

Cielené sankcie EÚ v štýle Magnitského aktu sú nevyhnutným nástrojom, ktorý dáva jasne najavo, že dodržiavanie ľudských práv je striktnou podmienkou pri akýchkoľvek budúcich obchodných dohodách s Čínou.

Peking v reakcii na kroky EÚ vyhlásil v pondelok cestovné a ekonomické sankcie voči štyrom európskym inštitúciám a 10 európskym osobnostiam, vrátane piatich europoslancov. Medzi nimi je aj Miriam Lexmann.

„Je poľutovaniahodné, že Čína namiesto riešenia situácie reaguje hrozbami a protisankciami aj voči nám europoslancom. Ak bude naďalej pokračovať v tomto druhu reakcie, dá tak jasne najavo, že nie je konštruktívnym partnerom, ale rivalom, ktorý podkopáva základné hodnoty a princípy, ktoré sú základom medzinárodnej spolupráce,“ reagovala na dnešné uvalenie sankcií voči európskym politikom i akademikom a ich rodinám Miriam Lexmann.

„Za našu dnešnú slobodu mnohí položili život alebo obetovali dlhé roky väzenia či prenasledovania. Považujem za svoju morálnu povinnosť pomôcť v boji za slobodu tým, ktorí ten boj stále zvádzajú. Cítim, že moje úsilie má zmysel a som ešte viac povzbudená v ňom aj naďalej pokračovať,” zdôraznila slovenská europoslankyňa.

Foto: Európsky parlament

Miriam Lexmann ocenila uvalenie sankcií EÚ voči štyrom čínskym predstaviteľom a jednému právnemu subjektu v súvislosti s potláčaním práv ujgurskej menšiny v krajine. Situácia v regióne Sin-ťiang v Číne je alarmujúca a mnohí odborníci potvrdili, že spĺňa všetky charakteristické znaky genocídy. Sankcie sú nástrojom na dodržiavanie ľudských práv a striktnou podmienkou pri budúcich obchodných dohodách s Čínou, uviedla v tejto súvislosti slovenská europoslankyňa

Existuje veľké riziko, že západný Balkán bude “kúpený” čínskymi spoločnosťami. EÚ zatvára oči a pokračuje vo svojej politike úzkej spolupráce s Čínou, pretože má z toho okamžitý ekonomický profit. Z dlhodobého hľadiska to však prináša politickú stranu západného Balkánu, ekonomicky utrpia európske firmy a dochádza k značnej ekologickej ujme, pretože čínske spoločnosti nehľadia na životné prostredie, uviedla to Miriam Lexmann v diskusii Globsec o rozšírení, partnerstve a hodnotách EÚ.

Posolstvom olympiády je mier a nádej. V súvislosti so ZOH 2022 v čínskom Pekingu si nemôžeme preto zatvárať oči nad tvrdými zásahmi čínskej vlády voči menšinám – vrátane kresťanov, nemôžeme súhlasiť s likvidáciou demokracie v Hongkongu či porušovaním ľudských práv voči Tibetu. Spolu s kolegami v EP preto Miriam Lexmann vyzýva Medzinárodný olympijský výbor (MOV), k odobratiu práva Pekingu usporiadať ZOH a ich preložení do inej krajiny.

Európske sankcie by sa mali zamerať aj na korupciu. Vyplýva to zo žiadosti 204 poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ktorú zaslali vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi a ministrom zahraničných vecí EÚ-27. Jedným z iniciátorov je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), podľa ktorej by malo sankcionovanie korupcie kľúčový význam aj pre domácu scénu.

Je dôležité, aby sme sankcionovali oligarchov blízkych nedemokratickým režimom, ktorí umožňujú neustále porušovanie ľudských práv,” uviedla Lexmann. Potreba zahrnúť korupciu do sankcií sa podľa jej slov opäť ukázala ako dôležitá aj po otrave ruského protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného, jeho fingovanom procese a pokračujúcich represiách proti ruskému ľudu, ktorý uplatňuje svoje právo na protest.

Najlepším riešením boja s korupciou je riešiť ju globálne

 „Ide presne o tých istých ľudí, ktorí často používajú finančné ´práčovne´ v Európe, aby skryli svoje peniaze pred vlastným ľudom a buď ich použijú na domácu represiu, alebo si ich užívajú na nákup luxusu, prípadne na korupciu politikov a demokratických inštitúcií. Peniaze týchto oligarchov takto priamo korumpujú aj naše domáce prostredie a tak okrádajú aj nás,” vysvetlila europoslankyňa. 

Aj podľa samotného Alexeja Navaľného je najlepším spôsobom, ako pomôcť ruskému ľudu a zabrániť režimu v represiách a v rozširovaní jeho škodlivého vplyvu, „ísť za peniazmi“ oligarchov. „Len dodám, že ísť za týmito skorumpovanými oligarchami je dôležité aj pre riešenie našich vlastných problémov s korupciou. Tieto siete sú často prepojené a najlepším spôsobom boja proti korupcii na Slovensku je aj to, ak s ňou budeme bojovať globálne,” zdôraznila Miriam Lexmann.

Výzvu podporilo 28 poslancov zo Slovenska

Európska rada sa v decembri 2020 dohodla na novom sankčnom mechanizme EÚ v štýle „Magnitského zákona“. Ten umožňuje EÚ implementovať cielené sankcie proti jednotlivcom alebo subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv na celom svete.

Na rozdiel od pôvodného Magnitského zákona v Spojených štátoch nám verzia EÚ zatiaľ neumožňuje ukladať cielené sankcie za korupciu. „Toto považujeme za veľkú chybu, pretože takto mnohí jednotlivci a subjekty, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv tým, že okrádajú a zbedačujú ľudí a celú krajinu, zostávajú nepostihnuteľní,” uzavrela europoslankyňa. 

Zo Slovákov výzvu podporili:

Európsky parlament

Miriam Lexmann

Vladimír Bilčík

Eugen Jurzyca

Michal Šimečka

Ivan Štefanec

NR SR:

Benčík Ján

Cmorej Peter

Dostál Ondrej

Drábiková Lucia

Drdul Dominik

Halgašová Jarmila

Kozelová Monika

Kremský Peter

Krúpa Juraj

Kyselica Lukáš

Lehotský Tomáš

Liba Peter

Marcinková Vladimíra

Osuský Peter

Šeliga Juraj

Sloboda Radovan

Stančík Andrej

Szőllős Ján

Valášek Tomáš

Vetrák Milan

Viskupič Marián

Zemanová Anna

Žitňanská Jana

Externým výzvam môže EÚ čeliť, len ak bude jednotná. Ustupovanie z našich hodnôt, nesúdržnosť a podporovanie netransparentných a korupčných projektov ako Nord Stream 2 podkopáva nielen jednotu, ale navyše znemožňuje využiť silu EÚ na konštruktívnu zahraničnú politiku i samotnú ochranu bezpečnosti nášho obyvateľstva, povedala Miriam Lexmann v reakcii na návštevu Josepa Borrella v Moskve.

Miriam Lexmann sa na stretnutí s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou zaujímala, či má Komisia konkrétne kroky, akými chce pre mechanizmus právneho štátu získať dôveru občanov aj predstaviteľov členských štátov. Podpredsedníčka EK v odpovedi zdôraznila férovosť, transparentnosť, jasnú metodiku i zdroje informácií podľa čoho bude EK tzv. právny štát v členských krajinách kontrolovať.

Čas iba na slová už dávno uplynul. Je potrebné vytvoriť koordinované úsilie a vyvodenie zodpovednosti voči čínskej vláde. Znovu požadujeme od OSN o medzinárodné právne vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktoré sa dejú v Sin-ťiangu. Tieto zverstvá sa musia zastaviť. Miriam Lexmann sa ako členka Medzinárodnej aliancie pre Čínu pripojila k výzve po tom, čo správa BBC odhalila systematické mučenie a sexuálne zneužívanie Ujgurov, Kazachov a ďalších skupín internovaných v zajateckých táboroch v čínskom Sin-ťiangu.

Potláčame ľudské práva na úkor ekonomických ziskov alebo si budujeme záväzky s totalitnými režimami, lebo veríme, že sa zmenia na demokratické. Nič z toho nefunguje a naše spoločenstvo to robí zraniteľným. Zahraničná politika EÚ musí byť postavená na rovnakých hodnotách, ako boli tie, ktoré priviedli Európu pred 70 rokmi do spoločného zväzku. Miriam Lexmann to uviedla na dnešnom medzinárodnom kongrese Naspäť do budúcnosti – svetový vývoj s alebo po korone.

Takzvaná nová Hodvábna cesta nie je len ďalším infraštruktúrnym projektom. Je to geopolitický projekt Čínskej komunistickej strany a jeho negatívny vplyv na tretie krajiny, od začlenenia dlhu po korupčný vplyv na správu vecí verejných, je dobre známy. Uviedla to Miriam Lexmann v nemecký Bild v reakcii na odhalenie, že nemecká vláda podporuje účasť nemeckého kapitálu pri výstavbe tzv. hodvábnej cesty, teda ekonomicko-politického prepojenia Číny s Európou a Afrikou.

Miriam Lexmann iniciovala ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spolu s ďalšími europoslancami list európskemu komisárovi pre susedskú politiku a rozširovanie – Oliverovi Várhelyimu. Upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti znečistenia životného prostredia v Srbsku spôsobenú čínskymi investičnými spoločnosťami. Srbsko ako kandidátska krajina do EÚ by mala dodržiavať rovnaké pravidlá a normy ako členská krajina.

Srbskom poskytované podnikateľské privilégia pre Čínu v ťažkom priemysle majú síce krátkodobo priaznivý efekt na zamestnanie a prísun peňazí, ale z dlhodobého hľadiska budú environmentálne škody a zdravie obyvateľov ďaleko vážnejšie a vyžiadajú si oveľa viac nákladov na nápravu. O kontraproduktívnom obchodno-politickom vzťahu Srbska a Číny hovorila Miriam Lexmann v Rádiu Slobodná Európa.

Ak chce byť Únia dôveryhodným aktérom a skutočne sa zapojiť do zahraničnej politiky založenej na hodnotách, musíme využiť ekonomickú pozíciu na podporu tých, ktorí sú utláčaní, a nie na odmeňovanie porušovateľov ľudských práv. V opačnom prípade sa môžeme stať morálne spoluzodpovednými za zločiny a zneužívania. Na podporu obyvateľov Hongkongu pred útlakom Číny to dnes v pléne EP spolu s návrhmi konkrétnych sankcií uviedla Miriam Lexmann.

Budú nasledovať skutky?

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka z neho robia človeka, ktorý dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Odpočet mojej práce za jún 2021

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac jún. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku.

Rozbuška pod budúcnosťou Slovenska. Mladí tu nevidia perspektívu

Nedostatok práce, deficity v sociálnom systéme, demokracii a politickej kultúre, nefunkčné štátne verejné inštitúcie či nízka životná úroveň. To sú hlavné dôvody, pre ktoré polovica vysokoškolákov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content