Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

AFET

Sú základným právom, ktoré nielen garantujú dôstojnosť každej osoby, ale prispievajú aj k bezpečnosti samotnej EÚ, pripomína europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie totiž destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej. Náboženská sloboda a ochrana ľudskej dôstojnosti ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít v službe, ktorú vykonávam v Európskom parlamente,” vysvetľuje svoj postoj i hodnoty, ktorými sa riadi nielen v práci europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

V závere januára predstavila spolu s parlamentným kolegom Petrom van Dalenom správu organizácie Open Doors s názvom World Watch List, ktorá približuje najaktuálnejšie informácie o prenasledovaní kresťanov vo svete. Open Doors má každoročne približne 4 tisíc spolupracovníkov, ktorí z celého sveta poskytujú overené informácie z prvej ruky. Bolestivým faktom aj naďalej ostáva, že prenasledovaniu či diskriminácii je dnes vystavených viac ako 360 miliónov veriacich po celom svete.

Na podujatí sa účastníkom prihovorila aj Dabrina Bet Tamraz, ktorá pochádza z kresťanskej rodiny z Iránu, sama si prešla väzením a ďalším príkorím. Dnes sa z exilu snaží pomáhať tým, ktorí žijú v područí čoraz drakonickejšieho režimu.

Počas predstavenia správy World Watch List od organizácie Open Doors v Európskom parlamente.

Správa bola publikovaná v čase blížiaceho sa 35. výročia Sviečkovej manifestácie, keď ľudia na Slovensku vyšli do ulíc, aby pokojne vyjadrili nesúhlas s neslobodou a obmedzovaním ľudských práv zo strany totalitného režimu.

„Aj na základe našej vlastnej skúsenosti s totalitou som dlhodobo konala vo veci vymenovania osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Od jeho vymenovania sa usilujem aj o to, aby mal silný mandát a všetky potrebné prostriedky na výkon tohto úradu,” pripomína Lexmann jedno z úspešne presadených riešení.

V príhovore tiež upozornila na to, že totalitné režimy začínajú používať nové formy potláčania náboženskej slobody. Napríklad Čína terorizuje vlastných občanov cez sledovanie s pomocou umelej inteligencie. Okrem toho sa cez svoje dominantné postavenie v medzinárodných organizáciách ako OSN pokúša redefinovať princípy, na ktorých je postavená ochrana ľudských práv. Ako tieňová spravodajkyňa pre multilateralizmus preto upozorňuje a navrhuje hneď niekoľko spôsobov, ktorými môžeme zastaviť tento trend.

Zdroj foto: Kancelária Miriam Lexmann

Udržať si konkurencieschopnosť znamená chrániť sa pred škodlivými investíciami alebo ekonomickým nátlakom totalitných režimov.

Už dlhodobo preto Miriam Lexmann upozorňuje, akou veľkou hrozbou je v tomto smere naša závislosť – napríklad od Číny. Čím viac sme závislí, tým viac sme zraniteľní.

Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre nástroj proti nátlaku preto tvrdo presadzovala, aby sme zabezpečili potrebné nástroje na ochranu nášho jednotného trhu. V tejto úlohe pokračuje aj naďalej.

„Naša úloha je dvojaká: na jednej strane podporovať inováciu, no zároveň zabezpečiť, aby sme už nikdy neboli vydierateľní totalitnými režimami,” hovorí Lexmann.

Dôsledky tohto vydierania sme sledovali počas pandémie COVID-u, kedy sme sa potýkali s nedostatkom zásob kritických produktov, hlavne liekov. Dnes túto situáciu zažívame opäť.

„Vítam preto, že Európsky parlament a švédske predsedníctvo Rady EÚ otvorili diskusiu o stratégii Únie na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, obchodu a kvalitných pracovných miest. Musíme poskytnúť čo najlepšie podmienky a vytvoriť infraštruktúru pre investície a inovácie. Tu chcem oceniť a privítať aj nedávne rozhodnutie taiwanskej spoločnosti TSMC začať v Európe vyrábať polovodiče, ktoré sú absolútne kľúčové pre budúcnosť našej priemyselnej výroby, vrátane automobilov,” uzatvára europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Titulná foto: Nenov Brothers Images (shutterstock 121516270), euractiv.com

Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (OFSD+) súhlasil s uvoľnením 6 miliárd eur na 40 infraštruktúrnych projektov v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a Tichomorí. Európska komisia očakáva, že tento krok naviaže ďalšie, súkromné investície v hodnote 50 miliárd eur vo vybraných oblastiach. Touto víziou sa zaoberá Európsky parlament počas aktuálneho plenárneho zasadnutia.

„Vítam tento krok Európskej komisie, no jedným dychom musím dodať, že to ani zďaleka nestačí. Čína poskytla v rokoch 2014 – 2018 zahraničné úvery za 400 miliárd dolárov. Jej iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (One Belt One Road) pomáha budovať infraštruktúrne projekty ako sú diaľnice, tunely, železnice, mosty, priehrady, uhoľné elektrárne a pod., ale zároveň rozvracajú financie jednotlivých štátov a predovšetkým si berú vážnu daň v podobe hrozby pre ľudské práva a právny štát,“ vysvetľuje dôsledok čínskych investícií a nedostatočnej európskej odpovede slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Ako príklad menuje Čiernu Horu, ktorá po stavbe diaľnice Číňanmi takmer zbankrotovala, pričom ju zachránila len finančná podpora EÚ. V Srbsku viedli investície tejto ázijskej krajiny zase k vážnemu znečistenia životného prostredia. „Inde boli čínske projekty poznačené korupciou či problémami s dodržiavaním právneho štátu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku tieto projekty nemajú pridanú hodnotu ani pre miestne obyvateľstvo alebo samotnú krajinu, keďže čínske spoločnosti často využívajú vlastnú pracovnú silu i dodávateľov,“ dopĺňa výpočet negatívnych vplyvov čínskych investícií Miriam Lexmann.

Cieľom európskej stratégie s názvom Globálna brána (Global Gateway) je zmobilizovať do roku 2027 investície vo výške približne 300 miliárd eur. Vzhľadom na to, že je rok 2023, považuje Lexmann doterajší pokrok za príliš malý.

„Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti. Pritom jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť masovú migráciu z Afriky je podpora ekonomického rozvoja s ohľadom na bezpečnostné riziká týchto krajín tak, aby si ľudia dokázali nájsť prácu, získať zdroje na starostlivosť o svoje rodiny a cítiť sa bezpečne práve vo svojej domovine,“ zdôrazňuje Miriam Lexmann čo je nevyhnutné pre úspech avizovaných investícií EÚ v Afrike a ďalších krajinách.

Iniciatíva Global Gateway sa zameriava na investície do dopravy, zdravotníctva, energetiky, digitalizácie, výskumu a vzdelávania, ale aj životného prostredia. Cieľom je doručiť do tretích krajín projekty v najvyššom sociálnom, spoločenskom, environmentálnom a transparentnom štandarde, aký používame aj v EÚ.

Zdroj obrázku: pubaffairsbruxelles.eu

Počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu Európsky parlament rokuje o uznesení, ktoré vyzýva Európsku úniu, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi na zriadení tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Rozprava a uznesenie Európskeho parlamentu nasleduje po výzve predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na vytvorenie takéhoto tribunálu.

„Ruská agresia a spôsob vedenia vojny proti Ukrajine je jasným porušením Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru, nech to bude trvať akokoľvek dlho. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti. 

Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál. V tejto súvislosti by som rada pripomenula slová sudcu Roberta Jacksona na otvorení Norimberského procesu v roku 1945: ‘Nikdy nesmieme zabudnúť, že to, na základe čoho súdime týchto obžalovaných, je tým, podľa čoho nás budú zajtra súdiť dejiny’,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/SNK).

Titulný obrázok: mind.ua

Situácia na Ukrajine je pre nás silným mementom. Sacharovova cena za slobodu myslenia, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament, preto nemôže zostať iba symbolickou. Zaväzuje nás k morálnym krokom, konaniu a dôslednému dodržiavaniu princípov na ktorých bola založená Európska únia. Podpora Ukrajiny a jej ľudu v týchto ťažkých časoch je tiež o obrane týchto princípov, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti udelenia Sacharovovej ceny ukrajinskému ľudu.

Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) bolo dnes zavŕšené jeho vymenovaním Európskou komisiou.

V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je vážne porušovaná sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.

„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu Miriam Lexmann.

Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ. Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov.

„Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Miriam Lexmann a dodáva: „vymenovanie osobitného vyslanca vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“

„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.

Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.

Foto: Valeriy Melnikov

Europoslanci kritizujú cestu predsedu Európskej rady Charlesa Michela do Pekingu a vyzývajú ho na riešenie závažných ľudskoprávnych otázok. Totalitný režim Komunistickej strany Číny totiž vlastné porušovanie ľudských práv „exportuje“ do demokratických krajín, kde prevádzkuje desiatky nelegálnych policajných staníc. Nachádzajú sa na území 16 členských krajin EÚ, jedna z nich dokonca na Slovensku. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na pôde Európskeho parlamentu iniciovala predsedovi Európskej rady výzvu na koordináciu európskeho postupu a so žiadosťou na vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto praktík sa obrátila aj na slovenské orgány.

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny.  Existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta preukázala ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Celú situáciu je potrebné vnímať v širšom kontexte extrateritoriálnych aktivít čínskej komunistickej strany, ktorá závažne porušuje základné ľudské práva a slobody. Toto konanie zamerané proti základným princípom fungovania demokracie a zvrchovanosti štátov pre nás predstavuje bezpečnostné riziko,“ ozrejmila Miriam Lexmann dôvody, ktoré spoločne s kolegami uvádzajú v liste Charlesovi Michelovi. Poslanci ho žiadajú o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. List podpísalo 33 poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickým spektrom vrátane piatich politických frakcií a pridali sa aj desiati poslanci národných parlamentov.

Miriam Lexmann sa so žiadosťou o riadne vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík na území Slovenska obrátila aj na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. „Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Holandska, Írska, Česka, už v tejto veci začali rázne konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj Photo: euronews.com, AP Photo/Olivier Matthys

Vo svete doposiaľ odhalili 54 „policajných staníc“ Komunistickej strany Číny, pomocou ktorých tento totalitný režim bezprecedentne rozširuje svoj vplyv a ohrozuje bezpečnosť demokratických krajín. „Jedna z takýchto nelegálnych policajných staníc je podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku,“ upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a volá po okamžitých opatreniach a riadnom vyšetrení týchto aktivít.  

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie desiatok týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders dosiaľ preukázala existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta, vrátane 16 členských štátov EÚ. „Z existujúcich dôkazov je zrejmé, že minimálne jedna takáto stanica funguje aj na Slovensku. Svojou činnosťou, ktorá porušuje základné ľudské práva a slobody a zároveň je zameraná proti základným princípom fungovania demokracie, predstavuje toto konanie vážne bezpečnostné riziko,“ ozrejmila dôvody, pre ktoré oslovila v tejto veci ministra vnútra Romana Mikulca, ministra obrany Jaroslava Naďa, ako aj ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera so žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík.

Členka Zahraničného výboru EP a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu v tomto zmysle iniciovala aj list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom ho spoločne s ďalšími europoslancami žiada o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. V tejto veci už opakovane vystúpila na pôde EP a vyjadrila sa pre medzinárodné médiá, vrátane amerického Washington Post.

„Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Česka, už v tejto veci začali konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj foto: Roy Liu/Bloomberg .com

Miriam Lexmann dnes otvorila v Bruseli Medzinárodné fórum Ujgurov, počas ktorého zazneli silné svedectvá o strašných represiách, ktoré totalitná Komunistická strana Číny pácha proti Ujgurom a iným skupinám. Hlavnou témou bola otázka, čo my vieme urobiť, aby sme tieto zločiny proti ľudskosti zastavili.

Miriam Lexmann v dnešnom článku v denníku Washington Post opätovne vyzýva EÚ na prehodnotenie zmlúv o vydávaní zadržaných občanov, ale aj akejkoľvek ďalšej spolupráce s Čínou. Vlády viacerých európskych krajín začali vyšetrovania po tom, ako na svojom území objavili existenciu tzv. servisných staníc. Tie slúžili ako policajné stanice čínskeho režimu, cez ktoré si na území zvrchovaných krajín uplatňoval vlastné právo.


Európska komisia vypočula Slovensko a prišla s návrhom legislatívy, aby sme mohli presunúť voľné eurofondy na pomoc ľuďom a firmám v čase energo krízy.

V Štrasburgu dnes komisárka pre regionálny rozvoj Elisa Ferreira a predseda Výboru pre regionálny rozvoj EP Younous Omarjee potvrdili svoju podporu návrhu použiť na riešenie energetickej krízy aj doposiaľ nevyčerpané eurofondy, ktoré by inak prepadli.

Eurofondy do výšky 1,5 miliardy eur tak budú môcť ísť na priamu energetickú pomoc pre malé a stredné podniky ako sú pekári, ovocinári, potravinári, ale aj pre domácnosti.

„Keďže KDH sa celé mesiace intenzívne zasadzovalo za tento návrh opatrenia na zmiernenie dopadov energetickej krízy, ktorý si následne osvojila vláda SR, vítame dnešný posun. Aj ja osobne o návrhu s kolegami v Európskom parlamente denne rokujem tak, aby ako domácnostiam tak aj firmám či organizáciám na Slovensku mohli tieto prostriedky pomôcť čo najskôr,” reagovala na dobrú správu pre našu krajinu europoslankyňa Miriam Lexmann.

Návrh Európskej Komisie musí ešte schváliť Rada aj Európsky parlament.

Zdroj foto: sario.sk


Miriam Lexmann sa stretla predstaviteľmi prodemokratických síl, ktorí bojujú proti režimom, ktoré nielenže utláčajú bieloruský či hongkongský ľud, ale zároveň predstavujú aj vážnu bezpečnostnú hrozbu pre nás všetkých. Podporu týchto bojovníkov za slobodu preto europoslankyňa považuje nielen za svoju, ale za našu morálnu povinnosť, ale aj za súčasť riešenia bezpečnostných výziev, ktorým čelíme.

Byť konzervatívny znamená byť verný princípom, na ktorých je postavená naša spoločnosť, a to aj v momentoch, keď to neprináša okamžitý, či krátkodobý prospech. Jadro konzervativizmu tvorí aj princíp subsidiarity. EÚ je projekt, ktorý prináša mnoho dobra, no musíme však dbať o to, aby tento projekt nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov, lebo práve tak uchránime tieto dobrá, pripomenula počas Konzervatívneho summitu Miriam Lexmann.

„Pre mňa ako človeka z postkomunistickej krajiny je nepochopiteľné sledovať, ako rastie závislosť západného sveta na nedemokratických režimoch. Včera nám neprekážala závislosť na ruskom plyne a dnes sa bojíme, či budeme mať čím kúriť, či slovenská i európska ekonomika neupadne do recesie a státisíce ľudí zrazu stratí prácu. Zajtra sa podobne môže zachovať iný režim a my sme aj napriek tomu ľahostajní k stále rastúcemu počtu výrobkov s visačkou ‘made in China’,” upozornila počas washingtonského zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jej spolupredsedníčka, slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Bezprecedentné krádeže duševného vlastníctva našich výrobcov; podkopávanie konkurencieschopnosti našich firiem neférovými cenami, a teda aj živobytia ľudí; závislosť od Číny (ČLR) v kľúčových sektoroch; klamstvá o pôvode pandémie Covid-19; agresívne správanie voči Taiwanu a ohrozovanie medzinárodnej bezpečnosti; nerešpektovanie akademickej slobody Konfuciovými spolkami na našich univerzitách; hrubé porušovanie ľudských práv a represie v Hongkongu či genocída v provincii Sin-ťiang.

Aj toto sú témy, ktorými sa v americkom Washingtone zaoberá v týchto dňoch 60 politických lídrov z 30 krajín sveta na samite IPAC vo vzťahu k správaniu sa totalitného čínskeho režimu.

Miriam Lexmann s americkým senátorom Marcom Rubiom počas samitu IPAC vo Washingtone.

„Na konci studenej vojny existovalo presvedčenie i nádej, že podobné režimy zmeníme ekonomickou spoluprácou. Dlhodobo upozorňujem na mylnosť tejto premisy, a to aj v súvislosti s energetickou závislosťou na Rusku. Máme jasné dôkazy, že totalitné praktiky Čínskej komunistickej strany zneužívajú výhody takejto spolupráce na stupňovanie represií voči vlastnému obyvateľstvu, ale aj zvyšovanie ekonomického nátlaku a snahu deformovať naše politické, sociálne a podnikateľské prostredie,” upozornila delegátov stretnutia vo svojom prejave zástupkyňa Európskeho parlamentu (EP) a Slovenska Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente bola iniciátorkou viacerých urgentných správ o ľudsko-právnej situácii v ČĽR a Hongkongu, viedla kampaň za politický bojkot zimnej olympiády v Pekingu, bojovala proti prijatiu obchodnej dohody medzi EÚ a ČĽR, pričom samotný režim za to na Lexmann uvalil vlani osobné sankcie.

„Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku,” hovorí Lexmann, ktorá opakovane upozorňuje na nebezpečenstvo závislosti krajín Európy na nedemokratických a totalitných režimoch, aký ovláda aj ČĽR.

IPAC vznikol v roku 2020 a z ôsmich zakladajúcich členov, vrátane Miriam Lexmann, sa postupne rozšíril na tri desiatky zákonodarcov z krajín piatich kontinentov, ktorí pravidelne diskutujú a hľadajú diplomatické riešenia a spoločné reakcie k otázkam týkajúcim sa hrozieb ČĽR. Sú medzi nimi napríklad aj americkí senátori Marco Rubio, Bob Menendez alebo bývalý líder Britskej konzervatívnej strany Sir Ian Duncan Smith. 

Foto: Politickí lídri zo samitu IPAC pred americkým kongresom.

Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku, povedala Miriam Lexmann počas zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC), kde pôsobí ako podpredsedníčka.

Prenasledovaniu čelia rôzne náboženské skupiny, no je dlhodobo známym faktom, že v priemere každý deň zomrie pre vieru 8 kresťanov. To z nich robí najprenasledovanejšie náboženstvo na svete. Nemálo z týchto prípadov sleduje v zahraničnopolitickom výbore EP aj Miriam Lexmann. Aj tam sa dajú nachádzať politické i odborné spôsoby, ktorými môžeme napĺňať víziu pápeža Františka – byť dobrými samaritánmi pre utláčaných, a tak tvoriť svet, v ktorom sme všetci bratia a sestry, uviedla pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí aktov násilia motivovaných náboženstvom alebo vierou.

Miriam Lexmann spolu s kolegami z Európskeho parlamentu vyzvala vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, Josepa Borrella, aby Únia aktívnejšie prispievala k dosahovaniu trvalo udržateľného mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom. EÚ nemôže pri svojich ambíciách – a snahe chrániť hodnotový svet, na ktorom vznikla – zostávať nemým pozorovateľom konfliktov. Už vôbec nie, ak sa dejú v krajinách, s ktorými má rozvinuté rozmanité projekty spolupráce s potenciálom aktívne tieto konflikty riešiť, uviedla slovenská europoslankyňa.

Nový, tzv. protinátlakový nástroj zabezpečí ochranu našich európskych ekonomických záujmov a spoločného trhu, demokracií a bezpečnosti. K jeho zneniu a schváleniu v Zahraničnom výbore AFET sa pričinila aj tieňová spravodajkyň správy Miriam Lexmann. Zapracované boli všetky jej pozmeňovacie návrhy, ktoré sa zameriavajú aj na zabezpečenie rýchlejších reakcií inštitúcií EÚ, či na ochranu našich spoločností pred vykrádaním duševného vlastníctva zo strany Číny.

Európsky parlament (EP) dnes veľkou väčšinou prijal naliehavé uznesenie o nedávnom zatknutí kardinála Josepha Zena v Hongkongu. Iniciátorkou a autorkou uznesenia je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EPP/KDH).

Zatknutý bývalý hongkonský biskup, kardinál Joseph Zen bol spoločne s ďalšími spolupracovníkmi správcom Fondu humanitárnej pomoci (612), ktorý pomáha 

prodemokratickým, prenasledovaným, súdeným a väzneným Hongkončanom a ich rodinám.

„Kardinál Joseph Zen je symbolom hongkonského boja za slobodu a demokraciu. Tieto hodnoty začala v posledných rokoch neraz až brutálne porušovať Čínska komunistická strana, ktorá prestala rešpektovať medzinárodné dohovory chrániace politickú autonómiou Hongkongu“, hovorí slovenská europoslankyňa a iniciátorka dnes prijatého naliehavého uznesenia Miriam Lexmann.

V uznesení europoslanci vyzývajú členské krajiny, aby boli nápomocné prenasledovaným prodemokratickým aktivistom a všemožne podporili kardinála Zena a všetkých prenasledovaných, súdených a väznených náboženských lídrov. Európski poslanci tiež apelujú na všetky demokratické krajiny a OSN, aby spoločne zvýšili diplomatické úsilie na prepustenie zadržaných, ukončenie prenasledovania a porušovania ľudských práv.

Spolu s kolegami z Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) sme ihneď po zatknutí kardinála zareagovali a vyzvali na jeho okamžité prepustenie. Aktuálne uznesenie Európskeho parlamentu, ktorého som autorkou, znovu dôrazne apeluje na stiahnutie všetkých obvinení voči kardinálovi Zenovi a jeho spolupracovníkom a vyzýva EÚ, aby prijala sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za pokračujúce porušovanie ľudských práv v tejto enkláve, dopĺňa Lexmann, ktorá už dlhodobo poukazuje na alarmujúcu ľudsko-právnu situáciu v Číne a bezpečnostnú hrozbu, ktorú tamojšia totalitná komunistická strana predstavuje pre demokratický svet.

Rezolúcia tiež vyzýva EÚ, aby prehodnotila Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Hongkongom/Čínou o spolupráci v colných záležitostiach, ako aj štatút Hongkonského hospodárskeho a obchodného úradu v Bruseli a kreslo Hongkongu vo Svetovej obchodnej organizácii.

Nesmieme dovoliť, aby Čínska komunistická strana profitovala z Hongkongu ako slobodného mesta a zároveň ničila jeho autonómiu, slobodu, ochranu základných práv, vrátane slobody náboženského vyznania a pošliapavala tak ľudskú dôstojnosť,“ upozorňuje Miriam Lexmann, na ktorú Čína v marci 2021 uvalila sankcie pre jej ľudskoprávne aktivity.

O tom, že Čína je hrozbou pre slobodu a demokraciu, hovorí okrem iných dokumentov napríklad aj Bezpečnostná stratégia SR, kde sa uvádza, že Čína je ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ, pričom presadzuje vlastný spôsob vládnutia a odlišné chápanie ľudských práv a slobôd.

Zdroj foto: vaticannews.va

Vyjadrenie Miriam Lexmann, poslankyne Európskeho parlamentu za KDH, k prijatiu uznesenia Európskeho parlamentu k súdnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorým ruší ústavné právo na umelý potrat:

„Bezprecedentná výzva na začlenenie „práva na potrat pre každého“ do Charty Základných práv EÚ v prijatom uznesení Európskeho parlamentu je neakceptovateľným zásahom do existujúcej medzinárodnoprávnej ochrany práv a dôstojnosti každého človeka, ktorá zahŕňa ochranu ľudského života od počatia. Okrem toho hrubým spôsobom narúša suverenitu členských štátov EÚ podkopávaním princípu subsidiarity, ktorý je jedným z oporných zmluvne ukotvených pilierov európskej integrácie.

Progresívna ľavica neváha ísť hanebne proti zakladajúcim zmluvám EÚ a vnucovať európskym občanom svoje pokrútené vnímanie najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život. V neposlednom rade si tiež povšimnime absurdnú formuláciu „potrat pre každého“ – môže snáď pod srdcom nosiť dieťa niekto iný ako žena?

Zároveň zdôrazňujem, že rozsudok Najvyššieho súdu USA len vrátil zodpovednosť za rozhodnutia ohľadom ochrany ľudského života od počatia jednotlivým štátom USA, čiže ľuďom a ich voleným zástupcom. Vítam tento silný a principiálny krok Najvyššieho súdu USA, ktorý posilňuje demokraciu a vysiela jasný odkaz, že potrat na požiadanie nepovažuje za jediné či najlepšie riešenie neželaného tehotenstva. USA tak konečne opustili skupinu šiestich krajín sveta, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva.“

Miriam Lexmann víta rozhodnutie vedúcich predstaviteľov EÚ udeliť Ukrajine, Moldavsku a podmienečne aj Gruzínsku štatúty kandidátskych krajín. Ich vstup do EÚ si vyžiada čas a úsilie a budú musieť splniť všetky potrebné kritériá. Len spoločne však môžeme riešiť mnohé z globálnych a predovšetkým bezpečnostných výziev.

Vo svojom vystúpení počas rozpravy v EP Miriam Lexmann opätovne razantne vyzvala Komisiu, aby splnila sľub predsedníčky Ursuly von der Leyenovej a zaviedla zákaz dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou, vrátane Ujgurov v Číne. Tovar spod ich rúk končí aj v našich obchodoch. Európsky parlament v rezolúcii perzekúciu Ujgurov v Číne označil za genocídu.

Je správne, že Európska komisia ukázala veľkorysosť, schválila pre Poľsko peniaze z Plánu obnovy, ale podmienila to a požaduje za to do určitého času splnenie svojich požiadaviek – prijatie nového zákona a znovu zamestnanie prepustených sudcov, uviedla to Miriam Lexmann v reakcii pre RTVS.

Svoju víziu kreatívnej integrácie Ukrajiny, ako aj ďalších asociovaných a kandidátskych krajín predstavila Miriam Lexmann na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC, kde sa stretla s predstaviteľmi rôznych štátov Európy či USA. Europoslankyňa získala podporu pre integráciu Ukrajiny už aj v Európskom parlamente.

Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.

Miriam Lexmann víta zriadenie Medzinárodnej vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a zahájenie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti Medzinárodným trestným súdom. Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre multilateralizmus sama vyzývala na to, aby medzinárodne organizácie prevzali zodpovednosť za to, na čo majú mandát, a to najmä za dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva, a to aj počas ruskej vojny na Ukrajine.

Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete, uviedla Miriam Lexmann po zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy EÚ v rámci združenia Biskupských konferencií Európskej únie COMECE.

„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,” uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru”. 

Za agresiou Ruska na Ukrajine sú aj naše morálne zlyhania

„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,” stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.

V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“

Miriam Lexmann počas zasadnutia Výboru COMECE. Zdroj: archív M. L.

Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.

„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,” vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.

EÚ musí byť majákom stability, prosperity a mieru

Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.

Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.

„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,” uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP. 

Foto: ilustračné, yourreadvantage.com

Boj proti dezinformáciám si vyžaduje komplexnú reakciu na národnej aj európskej úrovni. Viac ako čokoľvek iné si to však vyžaduje postaviť sa a bojovať za pravdu proti tým, ktorí sa ju snažia potlačiť. Aj preto kancelária Miriam Lexmann dnes v Bruseli zorganizovala diskusiu o šírení ruských a čínskych dezinformácií a spolupráci týchto režimov pri snahe rozložiť európsku jednotu.

Miriam Lexmann ako tieňová spravodajkyňa v Európskom parlamente pre multilateralizmus požiadala počas rokovaní o novej správe, aby boli zločiny Kremľa páchané na obyvateľoch Ukrajiny a ich nedobrovoľné odvlečenie do Ruska, kde skončili desiatky tisíc detí, zdokumentované Radou OSN pre ľudské práva a komisárom OSN pre ľudské práva.

Pre zastavenie financovania Putinovej agresie sú sankcie nevyhnutné,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde poslanci diskutovali aj o aktuálnom už 5. balíku sankcií voči Rusku za vojenskú agresiu na Ukrajine.

Ruské uhlie nechceme, polovodiče nepredáme

EÚ pristúpila k ďalšiemu balíku sankcií po odhalení zločinov proti ľudskosti v Buči neďaleko Kyjeva. Treba si uvedomiť, že iba za energie EÚ od začiatku vojny na Ukrajine zaplatila Rusku 35 miliárd eur. Preto sankcie práve v oblasti energetických zdrojov sú absolútne kľúčové na zastavenie financovania Putinovej agresie,“ zdôvodňuje rozsah a dôvody najnovšieho balíka sankcií členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP Miriam Lexmann.

Okrem dovozu uhlia pridali krajiny EÚ do balíka sankcií aj zákaz vývozu polovodičov, ktoré sa taktiež využívajú aj vo vojenských technológiách. Ruské spoločnosti sa nebudú môcť zúčastňovať verejných súťaží v EÚ, čo je dôležité z pohľadu kybernetickej bezpečnosti pri ochrane našej kritickej infraštruktúry.

„Je nesmierne dôležité, aby sme spoločne s demokratickými partnermi dosiahli čo najlepšiu koordináciu pri dohliadaní na dodržiavanie všetkých reštrikcií. Tu sú absolútne kľúčové postihy voči štátom, entitám či osobám, ktoré pomáhajú Kremľu obchádzať sankcie,“ upozornila Miriam Lexmann, pričom priamo v pléne Európskeho parlamentu  podotkla, že to sa týka predovšetkým Číny. Tamojšia Komunistická strana odmieta prevziať zodpovednosť v globálnom kontexte a využiť svoje páky na zastavenie Putinovej agresie.

Odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hranice

Čínska komunistická strana sa odmieta postaviť Putinovi kvôli samotnej povahe tohto totalitného režimu a jej vlastným zločinom, vrátane potláčania ľudských práv v Číne a Hongkongu, ako aj agresívneho správania voči tretím krajinám vrátane Taiwanu, ale aj voči členským štátom EÚ,“ analyzuje čínsky postoj slovenská europoslankyňa.

Dôsledky pomoci Rusku vyhnúť sa sankciám musia byť podľa členky predsedníctva medzinárodnej Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jasne odkomunikované všetkým krajinám, subjektom i jednotlivcom, ktorí sa o to pokúsia.

„To, nakoľko principiálne a jednotne zareagujeme na agresiu proti Ukrajine bude definovať, v akom svete budeme žiť. Rusko a Čína tvrdia, že ich priateľstvo ´nepozná hranice´. Nemali by sme to podceňovať. Obom by sme však mali jasne ukázať, že aj naše odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hraníc,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Obrázok: dw.com; picture alliance/dpa

Jednotný postoj a dohliadnutie na dodržiavanie spoločných európskych, ale aj národných sankcií, označila Miriam Lexmann za mimoriadne dôležité po prijatí v poradí 5. balíčka reštrikcií voči Rusku, ktorý zahŕňa aj embargo na dovoz uhlia.

Keď hovoríme o otázke právneho štátu, tak pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov, na čo bola zameraná aj odpoveď Súdneho dvora, tak treba hľadať odpovede pri pokojnom dialógu za okrúhlym stolom a nie na súde v ostrých hádkach, kde sa tento princíp často zneužíva na ideologické zápasy, vysvetľuje Miriam Lexmann svoj postoj k téme právneho štátu a mechanizmu podmienenosti.

Aliancia United for Ukraine sa okrem humanitárnej, materiálnej a finančnej pomoci bude zameriavať aj na prípravu dlhodobej pomoci. Už teraz totiž vieme, že obnoviť Ukrajinu po vojne bude zdĺhavý a náročný proces. Novovzniknutú alianciu považuje Miriam Lexmann za kľúčovú pri zaoberaní sa nesmierne dôležitou otázkou, ako rekonštruovať medzinárodné spoločenstvá a vytvoriť efektívne mechanizmy na napĺňanie ich mierotvornej funkcie.

Správne reakcie na súčasné dianie nielen za našimi východnými hranicami sú veľmi dôležité. Určujú totiž našu budúcnosť. Už dnes vieme, že vojnovým konfliktom a jeho následkami sa budeme pasovať dlhodobo.

Čo čaká svet po Putinovej agresii, ako by mala stredná Európa spolu s európskymi a transatlantickými partnermi reagovať na nové situácie a zmeny?

„Potrebujeme zásadový a jednotný prístup v našej zahraničnej politike vo vzťahoch s nedemokratickými režimami. Znamená to napríklad aj neustálu podporu boja za slobodu všetkých ľudí, ktorým je kdekoľvek na svete upieraná. Pokračujme v podpore ukrajinských susedov politicky, morálne aj materiálne,“ povedala Miriam Lexmann (KDH) na Konferencii o strednej Európe, Veľkej Británii a Európskej únii, ktorú organizovalo Britské ministerstvo zahraničných vecí spolu s Aston University a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

Čoraz viac si naplno uvedomujeme a už aj pociťujeme, že táto vojna určuje nielen osud ukrajinského národa.

„Aby sme v tej skúške obstáli a našej budúcnosti s víziou slobody, demokracie a mieru dali šancu, musíme dnes znížiť závislosť od totalitných režimov a diverzifikovať dodávateľské reťazce v kľúčových sektoroch, nielen v energetike, ale aj v obranných zariadeniach či zdravotníckych produktoch,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Ak posilníme EÚ, získa schopnosť konať tam, kde má potenciál prinášať dobrá a efektívne riešenia. O dôsledkoch Putinovej agresie musíme rozmýšľať strategicky a nestratiť zo zreteľa iných nedemokratických aktérov, ktorí sa pokúšajú oslabiť naše demokracie. Spolupráca s demokratickými partnermi je dnes dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým,“ vysvetľuje členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).  

Foto: ilustračné/as.com

Nemôžeme naďalej tolerovať, že krajiny, ktoré nedokážu rešpektovať mier, suverenitu a územnú celistvosť iných krajín, dodržiavanie noriem medzinárodného práva a základných ľudských práv, budú naďalej podkopávať mierotvorný charakter multilaterálnych organizácií, uviedla Miriam Lexmann k vylúčeniu Ruska z Rady Európy.

To, ako dnes zareagujeme na Putinovu agresiu proti Ukrajine a jej ľudu, bude definovať svet, v ktorom budeme v budúcnosti žiť. 

Ukrajina dnes bojuje za naše hodnoty a my musíme urobiť všetko pre ukončenie agresie a obnovenie mieru.  

Do dnešného dňa už takmer 1,5 milióna obyvateľov Ukrajiny opustilo svoje domovy a prekročilo hranice Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Moldavska. Len na Slovensko ich už dorazilo okolo 128-tisíc.

Osobne som sa stretla s dobrovoľníkmi a organizáciami, ktoré od prvého dňa týmto ľuďom pomáhajú a chcem im všetkým poďakovať za ich solidaritu a pomoc tým, ktorí utekajú pred vojnou.

V dnešnej dobe sa často hovorí o polarizácii spoločnosti. Teraz sme však svedkami toho, že sa ľudia dokážu zjednotiť, aby pomohli tým, ktorí to potrebujú. Som hrdá na nás, ako na Slovákov, tak na iných Európanov, že s otvoreným srdcom vítame ľudí v núdzi.

Ako povedal pápež František pred takmer dvoma rokmi, keď sme čelili začiatku pandémie: “sme na jednej lodi, všetci krehkí a dezorientovaní, no zároveň dôležití a potrební, všetci povolaní veslovať spolu”.

Vítam, že Európska únie zareagovala na neospravedlniteľnú agresiu jednotne a vyzývam na to, aby sme sa aj naďalej tejto jednoty držali a vrátili sa k hodnotám, na ktorých bola postavená dnešná slobodná, demokratická a prosperujúca Európska únia. Pretože len zjednotení dokážeme vyriešiť výzvy, ktorým čelíme, len zjednotení môžeme zastaviť tragédiu odohrávajúcu sa pred našimi očami a len zjednotení obránime slobodu a demokraciu.

Foto – Alain Rolland, Európsky parlament

Odpočet mojej práce za január 2023

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac január.

Investície mimo EÚ sú otázkou našich hodnôt a bezpečnosti

Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti, hovorí Miriam Lexmann.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content