Rýchle správy
V rámci zahraničnej politiky EÚ Lexmann opätovne apelovala na potrebu obrany slobody a dodržiavania základných ľudských práv v krajinách Východného partnerstva. Uviedla to v spoluautorskom článku pre visegradinsight.eu.
Ak stratíme vieru v schopnosti demokracie a v demokratickú časť sveta, digitálne technológie a umelá inteligencia budú diktátorskými režimami otočené proti všetkým ľuďom. Počas medzinárodnej konferencie Bostonského globálneho fóra Ochrana a posilnenie demokracie v dôsledku pandémie COVID-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Činy musia nasledovať slová, inak rezolúcia EP k Hongkongu zostane len peknou dekoráciou. Nesmieme uprednostňovať kompromisy a malé víťazstvá v podobe ekonomických ziskov pred principiálnymi a možno niekedy aj drahšími postojmi. Povedala to Miriam Lexmann v online diskusii organizácie Hongkong Watch s britským novinárom a ľudskoprávny aktivistom Benedictom Rogersom.
EÚ musí opustiť od súčasného výrazu spokojnosti a v zahraničnej politike zostať verná vlastným európskym hodnotám. Zároveň je nevyhnutné spolupracovať so všetkými demokratickými spojencami s cieľom brániť našu slobodu pred autoritárskymi režimami a ich skorumpovaným vplyvom. Na stretnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) ku geopolitickým dôsledkom krízy Covid-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
EÚ sa nemôže prispôsobovať len určitým záujmom, ale musí sa riadiť hodnotami, ktoré boli zakotvené v jej zakladajúcich zmluvách. Naše hodnoty nie sú našou slabosťou, ale našou silou. Miriam Lexmann to uviedla v online diskusii v reakcii na otázku, či niektoré členské štáty EÚ pochlebujú Číne.
Ďalšie rodiny získali podporu cez vlastný grantový program Miriam Lexmann (KDH) “Pomôžme si”. Europoslankyňa zo súkromných zdrojov finančne prispela napríklad na nájomné, stravu, liečbu, nutnú opravu strechy či školské pomôcky. Pomoc smerovala do rôznych regiónov Slovenska a nadviazala ňou na dlhodobú podporu odkázaných. Grantový program sa neopiera o žiadne verejné fondy, prebieha celoročne a žiadosť o príspevok môžu priebežne odosielať rodiny v ťaživej situácii, združenia a inovátori. Projekty posudzuje hodnotiaca komisia.
Hodnoty EÚ, ktorými sa dnes argumentuje, nie sú tie isté, na ktorých pred 70 rokmi vzniklo naše spoločenstvo. Musíme čítať ich pôvodný význam, ktorí sledovali vtedajší zakladatelia. Upozornila na to Miriam Lexmann na diskusii Globsec “Zraniteľnosť demokracie: ako prebudovať dôveru.”
Je dôležité, aby poslanci Európskeho parlamentu a politickí vodcovia z demokratických krajín na celom svete prejavili solidaritu s obyvateľmi Hongkongu a boli proti pokusom o rozvrat hongkonskej autonómie, právneho štátu a základných slobôd, ako aj medzinárodných dohôd. Uviedla spoluiniciátorka a predsedníčka novej Pozorovateľskej skupiny pre Hongkong na pôde EP Miriam Lexmann.
Poslanci EP dôrazne odsúdili nový zákon o bezpečnosti, ktorý prijala Čína voči Hongkongu. Žiadajú prepustenie a zrušenie obvinení voči prodemokratickým aktivistom i pokojným demonštrantom. Zároveň chcú vymenovať osobitného vyslanca OSN, ktorý by sa zaoberal situáciou v autonómnej ázijskej metropole. Rezolúciu iniciovanú najsilnejšou stranou EĽS na obranu a ochranu slobody obyvateľov Hongkongu viedla slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
EÚ spolu s členskými krajinami musia prevziať zodpovednosť v boji proti dezinformáciám a nemôžu len reagovať na túto aktuálnu hrozbu. V spoločnom úsilí musíme byť proaktívni a predvídať nové aspekty tejto výzvy. Zdôraznila to Miriam Lexmann v rámci diskusie NATO StratCom o dezinformáciách.
Miriam Lexmann je znepokojená vývojom udalostí v Bielorusku. Lídri EÚ musia vyslať prezidentovi Lukašenkovi jasnú správu, že mučenie a represie budú mať následky. V týchto zložitých časoch musíme stáť pri občanoch Bieloruska, povedala Lexmann, členka zahraničného výboru EP a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.
Ak nie sme pripravení zastať sa slobody všade, nemôžeme čakať, že bude zaručená kdekoľvek. Takto dnes apelovala Miriam Lexmann v pléne EP v prospech rezolúcie, ktorú predložila za najväčšiu frakciu EĽS ku kontroverznému čínskemu bezpečnostnému zákonu voči Hongkongu.
Zákonodarcovia z krajín celého sveta chcú presadzovať, aby hodnoty slobody a demokracie ako ľudské práva, ľudská dôstojnosť či dodržiavanie medzinárodného práva boli základom pre ekonomickú spoluprácu s Čínou. Spojili sa preto v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC). Jej spoluiniciátorkou a spolupredsedníčkou je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Za IPAC stojí zatiaľ 13 parlamentov aj so zastúpením Kanady, Austrálie, USA, Švédska, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska, nechýba Európsky parlament. Zámerom spojenia politikov zo západného sveta je hľadať spoločnú odpoveď na aktuálne výzvy zo strany ázijskej veľmoci. „Aliancia vzniká s cieľom brániť spoločné hodnoty, na ktorých bola postavená západná demokracia, predovšetkým ľudské práva, a presadzovať dodržiavanie globálneho poriadku postaveného na platných medzinárodných obchodných, spoločenských a legislatívnych pravidlách,“ uviedla Lexmann, ktorá je v EP členkou Výboru pre zahraničné veci (AFET).
Európska únia dlhodobo ekonomicky spolupracuje s Čínou s cieľom prispieť k posilneniu jej úloh modernej a zodpovednej krajiny na medzinárodnom poli, pričom EÚ dlhodobo verila, že najväčšia ázijská krajina si nájde konštruktívne miesto a úlohu v multilaterálnom globálnom svete, čeliacom množstvu výziev. Čína sa však postupne stala aj systémovým rivalom demokracií a pre Úniu dnes predstavuje geopolitickú hrozbu, ktorú nemožno ignorovať. „Koronakríza nám ukázala, že spolupráca s Čínou v súčasnej podobe je pre nás veľkou výzvou a naša ekonomická, technologická a bezpečnostná závislosť od nej je kontraproduktívna a nebezpečná,“ hovorí Lexmann. Europoslankyňa už skôr upozornila na riziká odkázanosti na dovoz zdravotníckeho i ochranného materiálu, liekov či budovania 5G siete v Európe, o čo sa Čína aktívne uchádza.
Snahou Aliancie je presadzovať realistickejší prístup zapojených krajín voči Číne. „Lídri EÚ si musia uvedomiť, že naše hodnoty nám nebránia v úspešnej zahraničnej politike, ale práve naopak politiky, ktoré ignorujú naše hodnoty, sú rizikové a v konečnom dôsledku sa otočia proti nám. Preto musíme čeliť rizikám vyplývajúcim z autoritárskeho a asertívneho správania Číny,“ uviedla Lexmann. Spoluzakladateľka IPAC reprezentuje Európsky parlament spolu s predsedom delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou Reinhardom Bütikoferom.
Medzi zakladajúcimi dvadsiatimi šiestimi členmi z 13 parlamentov sú americký senátor a známy prezidentský kandidát Marco Rubio či senátor Robert Menendez. Nechýbajú bývalý český prezidentský kandidát, senátor a líder výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť Pavel Fischer alebo poslanec a podpredseda výboru pre obranu Jan Lipavský. Z nemeckého Bundestagu sú zakladajúcimi členmi predseda Výboru pre ľudské práva a humanitárnu pomoc Michael Brand (CDU) a poslankyňa a hovorkyňa strany zelených pre témy ľudských práv Margarete Bauseová.
Kompletný zoznam zakladateľov Aliancie je uvedený na internetovej stránke IPAC www.ipac.global. K dispozícii sú aj ďalšie podrobnosti, vrátane úplného vyhlásenia. Medziparlamentná aliancia pre Čínu má aj svoj twitterový účet.
Ilustračná foto: Depositphotos.com/tostphoto
Svet sa spája v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC), EÚ reprezentuje Slovenka Miriam Lexmann (KDH) ako jej spoluiniciátorka a spoluzakladateľka. Cieľom spojenia zatiaľ 13 parlamentov vrátane Kanady, Austrálie, USA, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska či Európskeho parlamentu je presadzovať ľudské práva, ľudskú dôstojnosť či plnenie medzinárodného práva ako základ pre ekonomickú spoluprácu s Čínou.
Slovenka vedie rezolúciu Európskeho parlamentu za frakciu EĽS. Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s kolegami z ďalších frakcií predloží dokument, ktorý má za cieľ zaviazať krajiny EÚ, aby hájili vysokú mieru autonómie Hongkongu voči Číne. Ako je známe, Čína koncom mája prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné ľudské slobody Hongkongu. Jedno z dôležitých stanovísk EÚ bude EP prijímať na júnovom plenárnom zasadnutí.
Je čas zmeniť určité prístupy k Číne, ale aj našu zahraničnú angažovanosť vôbec, citoval Miriam Lexmann prestížny magazín Newsweek v kontexte zahraničnej politiky EÚ. Naše politiky by mali podporovať blaho našich občanov, predovšetkým ľudské práva, dodala Lexmann pre anglickú verziu magazínu.
Čína narušila hongkonskú autonómiu, právny štát, základné slobody a medzinárodné dohody. Úradníci EÚ zodpovední za rokovania o investičných dohodách s Čínou nedostali mandát na začlenenie otázok ľudských práv do vzájomných dohôd. Európa však nemôže mlčať. Ak chce byť doma aj v zahraničí dôveryhodným partnerom, musí zabezpečiť dôslednú zahraničnú politiku založenú na hodnotách, povedala Miriam Lexmann na dnešnom zasadnutí Výboru pre zahraničné záležitosti EP.
Západ uviazol v pasci, keď si roky myslel, že šírením ekonomickej prosperity dokáže ľuďom v krajinách ako Rusko a Čína pomôcť dostať sa k slobode. Nielenže sme nedosiahli cieľ, ale spolupráca s nimi korumpuje našu vlastnú morálku a hodnoty. Dokonca sa stávame ekonomicky závislými. Povedala to Miriam Lexmann počas medzinárodnej online panelovej diskusie organizácie Hong Kong Watch a Nadácie obetí komunizmu.
Miriam Lexmann iniciovala spolu s bývalým litovským premiérom, dnes europoslancom, Andriusom Kubiliusom otvorený list bieloruskej verejnosti. Vyjadrili jej obdiv nad odvahou a odhodlaním, ktoré prejavila počas hrozby ochorenia COVID-19. Po zľahčovaní a prehliadaní hrozby tamojšou vládou sa Bielorusi aplikovaním viacerých dobrovoľných opatrení a vzájomnou pomocou sami dokázali zmobilizovať.
Únia patrila počas koronakrízy k najdôležitejším darcom krajín tzv. Východného partnerstva, ktoré chcú spolupracovať s EÚ. Podľa zahraničného výboru EP Miriam Lexmann musí Únia túto príležitosť využiť a zdvojnásobiť úsilie pre podporu občianskej spoločnosti, ktorá je nádejou na vybudovanie odolných susedov a partnerov EÚ na jej východných hraniciach.
Jednostranné zavedenie nových právnych predpisov o národnej bezpečnosti v Hongkongu zo strany Číny vyvolalo reakciu už 728 politických osobností z 36 krajín a 4 kontinentov. Sú medzi nimi napríklad Marco Rubio, Ted Cruz, Gary Kasparov, ako aj desiatky Slovákov. Na problém poukázala a politických lídrov zmobilizovala Miriam Lexmann spolu s organizáciou Hong Kong Watch. Kompletný zoznam signatárov je tu.
Slovensko má dlhodobo chronickú neschopnosť míňať eurofondy. Ak sa bavíme o 8 miliardách, ktoré dostaneme z rozpočtu EÚ do roku 2027, rozprávajme sa aj, koľko peňazí sme schopní absorbovať, povedala Miriam Lexmann v diskusii televízie TA3 (od 13:00).
Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia viac než 200 svetových politických lídrov z 23 krajín. Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.
Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia 900 svetových politických lídrov z 43 krajín (aktualizované 18. 6. 2020). Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.
„Ak jeden človek kdekoľvek na svete je utláčaný, my všetci sme utláčaní. Demokratický svet musí nájsť spôsob, ako podporiť Hongkong, inak bude ohrozená aj naša vlastná demokracia,“ uviedla Lexmann v reakcii na bezprecedentné rozhodnutie čínskeho Národného ľudového kongresu, ktorý prijal jednostranný zákon na priame riadenie vnútroštátnej bezpečnosti v Hongkongu. Tento krok podľa nej hrubo porušuje princíp “jedna krajina – dva systémy” čínsko-britskej dohody, ktorej garantom sú medzinárodné spoločenstvá.
„Tento zásah vnáša do hongkonskej legislatívy celý rad krutých zmien, ktoré Pekingu umožnia odsúdiť kohokoľvek, kto stojí v krajine na strane slobody, a to na základe vágnych definícií o tzv. rozvracaní, separatistických aktivitách či kolaborácii so zahraničnými politickými silami. Takéto zákony a spôsob ich uplatnenia si môžeme pamätať z totalitných čias,“ približuje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) členkou zahraničného výboru. Hongkong podľa nej teraz potrebuje celosvetovú solidaritu politických lídrov, ktorí sa postavia proti nedemokratickým krokom Číny.
Spoločné vyhlásenie vedie posledný britský guvernér Hongkongu Lord Patten a bývalý minister zahraničných vecí Veľkej Británie Sir Malcolm Rifkind. Pridala sa k nemu koalícia zložená z 210 svetových politických lídrov, poslancov, predsedov zahraničných výborov, bývalých premiérov a ministrov zahraničných vecí a ďalších politických predstaviteľov z 23 krajín sveta. „Ak medzinárodné spoločenstvo nemôže veriť Pekingu, že dodrží slovo, keď ide o Hongkong, bude mu ťažko veriť v iných súvislostiach,“ tvrdo kritizujú politickí lídri Čínu vo vyhlásení s tým, že drakonické zákony ešte viac eskalujú situáciu, ohrozujú budúcnosť Hongkongu ako otvoreného čínskeho medzinárodného mesta a flagrantné porušenie čínsko-britskej dohody sa nesmie tolerovať.
„Teší ma, že vyhlásenie podporilo toľko politických reprezentantov zo Slovenska,“ zdôraznila Lexmann, podľa ktorej tým SR vyslala jasný medzinárodný signál. Medzi nimi sú bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ, člen ľudskoprávneho výboru NR SR Ondrej Dostál, predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci a bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská, podpredsedovia NR SR Juraj Šeliga a Gábor Grendel, dlhoročný predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej a ďalší poslanci NR SR a EP.
Čínsky kongres sa rozhodol jednostranne uzákoniť v Hongkongu vnútroštátne bezpečnostné predpisy prostredníctvom dodatku III k základnému hongkonskému zákonu. Urobil tak napriek čínsko–britskej spoločnej deklarácii o tom, že hongkonskej vláde sa má poskytnúť “vysoký stupeň autonómie“ vo všetkých záležitostiach okrem obrany a diplomacie. Miriam Lexmann už pred dvomi týždňami upozornila, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, keď tvrdo odsúdila zatknutie 15 predstaviteľov hongkonských opozičných politických strán. V kontexte súčasnej pandémie pritom zdôraznila, „aké nesmierne dôležité je prenastaviť politiku západu voči Číne“.
Foto: Vlajka Hongkongu, Depositphotos.com/daboost
Krajiny východnej Európy ako Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina si zaslúžia užšiu a intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ. Napríklad cez posilnenie občianskej spoločnosti, miestnych komunít – vrátane cirkevných, či boj proti dezinformáciám aj na ich území. Podpora našich susedov v úsilí o mierumilovné, prosperujúce a demokratické susedstvo je aj v našom vlastnom záujme, povedala na zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy Miriam Lexmann.
Pridružené krajiny EÚ – v súčasnosti Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina – by sa podľa pripomienky Miriam Lexmann vo Výbore pre zahraničné vzťahy mali stať pozorovateľmi pre prácu komitológie Komisie a pracovných skupín Európskej rady. Ide o prostriedok na splnenie jedného zo záväzkov EÚ ohľadom európskej perspektívy a posilnenia vzťahu s krajinami v rámci Východného partnerstva.
Zatajovanie a cenzurovanie informácií o šírení koronavírusu či zatýkanie demokratických politikov v Hongkongu sú signály, že Európa musí prehodnotiť svoj vzťah k Číne. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.
V rozpore s ľudskými právami zatknutých 15 predstaviteľov opozičných politických strán v Hongkongu by malo byť pre Európu varovaním, ako sa Čína správa voči slobode a demokracii. Upozornila na to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) s tým, že európske hodnoty a práva bránime už teraz napríklad naším postojom k situácii v tejto čínskej administratívnej oblasti.
Aprílové zatknutie pätnástich prominentných disidentov – lídrov opozičných demokratických strán a hnutí v čínskej administratívnej oblasti Hongkong bolo v rozpore s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ako ich garantuje OSN. „Je paradoxné, že aj Hongkong je ich signatárom, no vnútornú legislatívu v oblasti verejného zhromažďovania nemá v súlade so znením Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,“ vysvetľuje pozadie celej kauzy Miriam Lexmann.
V Hongkongu zatkli demokratických politikov a obvinili ich z „nezákonného zhromažďovania“, ktorého sa mali zúčastniť ešte vlani v auguste. Bol medzi nimi aj Martin Lee, zakladateľ Demokratickej strany v Hongkongu, označovaný za tamojšieho otca demokracie. Politici sa zúčastnili mierovej demonštrácie 1,7 milióna obyvateľov a teraz čelia následkom. „Ide o jasné politické stíhanie, ktoré nie je len útokom na hongkonské slobody, ale aj medzinárodný poriadok založený na čínsko-britskej deklarácii o prechode krajiny pod čínsku správu, ktorý ratifikovala aj OSN,“ hovorí Lexmann. Aj preto iniciovala na pôde Európskeho parlamentu (EP) list, ktorý podpísalo 34 poslancov. Adresovali ho správkyni Hongkongu Carrie Lamovej a vyjadrili v ňom vážne znepokojenie nad situáciou v samostatnej čínskej administratívnej oblasti. „Ak Čína poruší svoje sľuby zo Spoločnej deklarácie, ako môžeme veriť, že splní svoje sľuby z akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy, ktorú podpísala,“ pýta sa europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru pre zahraničné veci EP.
Hongkonská administratíva označila list za hrubé a neopodstatnené zasahovanie do vnútorných záležitostí. Odmietla ho s tvrdením, že ľudské práva a základné slobody chránia a rešpektujú. „Nie podráždené reakcie, ale politické reformy, nezávislé vyšetrenie dlhodobých represálií a rešpektovanie vôle ľudu môžu viesť k opätovnému získaniu dôvery obyvateľov v tamojší vládny systém,“ tvrdí Lexmann.
Pripomína tiež, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, čo je v rozpore s mandátom Číny podľa článku 22 základných práv podpísaných medzi týmito zriadeniami v správe rozdielnych krajín. Demonštrantov napríklad označujú ako „bezohľadne dementnú silu“ alebo ako „politický vírus“. Kardinál Charles Maung Bo, ktorý vedie Federáciu ázijských biskupských konferencií, zasa zdôrazňuje, že je to práve táto krajina, ktorá spočiatku zatajovala vznik a rozsah koronavírusu, a môže tak za celosvetovú pandémiu. „Represie, klamstvá a korupcia čínskej komunistickej strany sú zodpovedné za súčasnú globálnu krízu,“ napísal Bo pre ázijský katolícky portál Ucanews.com.
„To, čo sa deje v Hongkongu, je obrazom politiky Číny aj voči Európskej únii. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú však hodnotami, na ktorých stojí naše vzájomné európske spoločenstvo. Sú to hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov,“ hovorí Lexmann. Slovenská europoslankyňa na pôde EP iniciuje zriadenie neformálnej pozorovateľskej pracovnej skupiny pre Hongkong, ktorá má okrem iného otvoriť diskusiu o geopolitickom pôsobení Číny.
Pohľad verejnosti a dôvera voči Európskej únii sa bude odvíjať aj od toho, ako sa EÚ postaví ku krajinám, ktoré robia v čase koronakrízy opatrenia, ktoré nie sú v súlade s ich zákonmi a demokraciou, hovorí M. Lexmann.
Miriam Lexmann dnes vystúpila v AFET (Výbor pre zahraničné veci v rámci Európskeho parlamentu): Proti dezinformáciám a tlaku z Číny, Ruska a iných autoritárskych režimov voči EÚ potrebujeme silnú európsku, analytickú inštitúciu pokrývajúcu aj vonkajšiu komunikáciu krajín EÚ. A tiež je potrebné prehodnotiť vzťahy s Čínou, vrátane ekonomickej oblasti, aby sme znížili jej vplyv u nás.
Kríza je príležitosťou znovu nastaviť naše vzťahy s Čínou a Ruskom, ale aj ďalšími krajinami tzv. Východného partnerstva, na základe hodnôt, ktoré vyznáva Európska únia. Povedala počasie online diskusie magazínu Visegrad Insight slovenská europoslankyňa (EĽS/KDH) Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann navrhuje celkom iný prístup k dvom skupinám cezhraničných pendlerov. Kým jedna denne alebo na turnusy cestuje za prácou do zahraničia, druhá žije v pohraničných obciach mimo Slovenska a chodí denne na Slovensko. Univerzálne riešenie, ako ho navrhol pre obe skupiny štát, nefunguje a robí problémy desaťtisícom ľudí.
Vláda SR zohľadnila väčšinu požiadaviek Miriam Lexmann a do programového vyhlásenia zaradila medzi priority v zahraničnej politike aj podporu demokracie, rozvojovej spolupráce a ochrany slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania vo svete.
Ak sa majú tzv. pendleri nechať testovať na COVID-19, prečo sú štátom považovaní za občanov druhej kategórie a hradiť to zo svojho, pýta sa europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Okrem vyťahovania peňazí z vreciek už i tak dosť skúšaných rodín podľa nej tento krok znevýhodňuje občanov, ktorí na Slovensku platia tie isté dane ako iní občania. „Týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť,“ zdôrazňuje.
Kým Rakúsko, Česko či Maďarsko nevyžadujú potvrdenie o negatívnom teste na COVID-19 od Slovákov, ktorí žijú alebo pracujú na ich území a denne prechádzajú cez hranice, Slovensko to chce zaviesť. Od mája majú takýto test z rozhodnutia Ústredného krízového štábu raz mesačne absolvovať všetci Slováci žijúci v prihraničných územiach, ktorí na dennej báze dochádzajú za prácou či školou cez hranice. Testy si pritom majú hradiť sami.
Toto bezpečnostné opatrenie má podľa europoslankyne dobrý úmysel, ale aj negatívne dopady. „Ak jeden test dnes stojí asi 70 eur, pre štvorčlennú rodinu to znamená mesačne 280 eur navyše. Väčšina rodín je dnes už beztak nielen finančne ťažko skúšaná. Keď štát testuje zdarma komunity občanov, prečo si títo občania, ktorí tiež platia dane na Slovensku, majú hradiť testy sami?“ upozorňuje Lexmann na dvojitý meter s tým, že týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť. Členka europarlamentného výboru pre zamestnanosť a sociálne veci upozorňuje, že Slováci žijúci v pohraničí majú rovnaký nárok na bezplatné testy ako všetci slovenskí občania.
Otázkou sú podľa nej aj voľné testovacie kapacity. „Sú dostatočné na to, aby sa vždy včas stihli otestovať všetci tzv. pendleri a neohrozilo sa tak ich každodenné dochádzanie za prácou či detí k lekárovi?“ Ako ďalej uviedla europoslankyňa, je otázne, či Slováci, ktorí žijú 30 kilometrov od hraníc a denne migrujú na Slovensko, sú viac rizikoví, ako obyvatelia, ktorí rovnako denne dochádzajú za prácou, nákupmi či lekármi desiatky kilometrov v rámci krajiny. „Samozrejme, ak vývoj ukáže nutnosť prísnejších opatrení, treba k nim pristúpiť. Dnes potrebujeme prijať systémové riešenie namiesto povinného testu, ktorý i tak nič nezaručuje,“ navrhuje Lexmann.
Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov.
Miriam Lexmann pôsobí vo výboroch Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.
Foto: Depositphotos.com/volodymyr.martyn
Súčasná pandemická situácia a Európska únia. Aj to bude témou blížiacich sa Bratislavských Hanusových dní. Rozprávať o reakcii a pomoci Únie bude aj Miriam Lexmann. Hanusové dni budú po prvý raz online od 24. do 26. apríla.
Európa sa musí stať sebestačnou pri výrobe a skladovaní dostatočného množstva kritických liekov, farmaceutických výrobkov, lekárskych prístrojov i ochranných zdravotníckych pomôcok. Podniky v členských krajinách potrebujú podporu pri takejto transformácii výroby, navrhuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Účinne bojovať proti koronavírusu a zamedziť rovnakým pandémiám do budúcna dokážeme iba opatreniami, ktoré zrealizujeme už dnes. „V Európe musíme v rámci pomoci vyčleniť dostatok prostriedkov na podporu členských štátov a jednotlivých podnikov pri transformácii ich výroby smerom ku kritickému zdravotníckemu materiálu, ako sú lieky, farmaceutické výrobky, kľúčové lekárske zariadenia či ochranné zdravotnícke pomôcky,“ uviedla Lexmann v rámci návrhov do strategického dokumentu Európskej ľudovej strany (EĽS). Tzv. Európskym paktom solidarity frakcia reaguje na pandémiu COVID-19 a navrhuje kroky k obnove hospodárstva EÚ.
Podporu musíme vyčleniť aj pre mimovládne organizácie
Dokument sa venuje najmä spoločnej odpovedi na epidémiu, zníženiu krivky rastu ochorenia lepšou koordináciou či zabezpečeniu strategickej infraštruktúry aj počas pandémie. Zároveň sa zameriava na pomoc najviac postihnutým skupinám obyvateľstva, biznisu a regiónom, ako aj plánu, ako sa vyhnúť opakovaniu podobných pandémií, ako prežívame v týchto dňoch aj na Slovensku. Lexmann navrhla, aby boli do plánu spolupráce okrem krajín EÚ prizvané aj Spojené kráľovstvo či krajiny západného Balkánu.
Europoslankyňa presadzuje napríklad sprístupniť finančné prostriedky EÚ vyčlenené na boj proti koronavírusu nielen systémom verejného zdravotníctva, ale aj sociálnym podnikom a mimovládnym organizáciám pôsobiacim v oblasti charity, sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti. „Nesmieme zabudnúť na mimovládne organizácie, ktoré u nás poskytujú základnú službu najzraniteľnejším osobám. Keďže sa ich príjmy zo súkromného sektora v dôsledku ekonomickej krízy výrazne znížili, alebo úplne zastavili, je nevyhnutné použiť získané európske prostriedky aj na ich podporu,“ zdôraznila Lexmann. Poskytovaná služba sa týka seniorov, ľudí so zdravotným postihnutím alebo špeciálnymi potrebami, osôb v ťažkej sociálnej situácii alebo na prahu chudoby, ako sú napríklad opustené mamičky s deťmi s minimálnym príjmom, resp. bez príjmu či ľudia bez domova.
Ochrana nezávislosti a pravdivosti informácií je kľúčová
Lexmann, ktorá je členkou Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, považuje za dôležité aj to, aby boli vyčlenené finančné prostriedky z EÚ použité ako na pomoc malým a stredným podnikateľom či prepusteným zamestnancom, tak aj samostatne zárobkovým osobám alebo umelcom na voľnej nohe či ďalším občanom postihnutým finančnou krízou.
Pre víťazstvo s epidémiou COVID-19 je podľa nej nemenej dôležité zastaviť falošné správy a nenávistné prejavy, ktoré sa šíria rýchlešie ako vírus samotný. „EÚ musí vytvárať tlak na digitálnych gigantov, aby prijímali potrebné ochranné opatrenia a zároveň prispieť ku koordinácii členských krajín v snahe ochrániť verejnosť pred internetovými podvodníkmi a digitálnymi zločincami, ale aj pri obrane nezávislých médií a skutočnej záruky ľudí na pravdivé informácie,“ vyzýva europoslankyňa.
Lexmann tiež apeluje, aby EÚ v rámci princípu subsidiarity prijímala len také opatrenia, na ktoré získala kompetencie od občanov členských štátov. Čo je podľa nej možné lepšie vyriešiť doma, „musí zostať doma. Porušovanie tohto zdravého rozdelenia kompetencií by totiž mohlo mať pre EÚ katastrofálne následky v podobe straty dôvery občanov,“ uzavrela.
Miriam Lexmann v Európskom parlamente pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy, ako poradkyňa v Európskom parlamente či ako riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.
Foto: Depositphotos.com/SSilver
Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) žiada vládu SR zaradiť podporu demokracie a ochranu slobody medzi programové priority v oblasti zahraničnej politiky. Potvrdením tohto kroku má byť aj menovanie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete.
V liste ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanovi Korčokovi upozorňuje, že medzinárodné spoločenstvo je v ostatných rokoch čoraz častejšie svedkom porušovania slobody myslenia a náboženského vyznania alebo viery. „V mnohých krajinách sveta sa zhoršuje ľudskoprávna situácia práve nárastom náboženskej neznášanlivosti, alebo nárastom reštriktívnej politiky zo strany totalitných režimov. V dôsledku toho sú mnohí ľudia prenasledovaní a vystavovaní hrozbám a útokom iba kvôli svojej viere, a to aj prostredníctvom tzv. zákonom proti rúhaniu,“ uvádza Lexmann. Na základe takéhoto zákona bola pôvodne odsúdená na smrť a dlhoročne väznená aj na Slovensku známa Asia Bibi. Slovensko môže podľa europoslankyne teraz jasne prejaviť solidaritu a angažovanosť.
Za žiaduce považuje zaradiť podporu demokracie, rozvojovej spolupráce a ochrany slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania vo svete medzi programové priority novej vlády v oblasti zahraničnej politiky. „Samozrejme, že hlavnou prioritou sú dnes opatrenia boja s ochorením COVID-19. Verím však, že programové vyhlásenie vlády ako výhľadový dokument bude ďaleko presahovať náš spoločný zápas s koronavírusom a ochrana ľudskej dôstojnosti nezostane iba v jeho tieni,“ apeluje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou výborov pre zahraničné veci (AFET) i bezpečnosť a obranu (SEDE).
Viac demokracie znamená aj menej problémov u nás doma
Po vzore celého radu štátov by podľa nej aj Slovensko malo menovať svojho osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete, ako aj proaktívne podporiť tento post na úrovni EÚ. Lexmann hodnotí ako dôležité urobiť konkrétne kroky k plneniu našich medzinárodných záväzkov chrániť ľudskú dôstojnosť vo svete, ku ktorým sme pristúpili a postupne tiež navýšiť rozpočet pre rozvojovú spoluprácu. „Okrem záväzkov za podporu týchto návrhov hovorí aj vlastná minulosť, v dôsledku ktorej mnohí Slováci zakúsili hrozby totality, prenasledovanie a obmedzovanie náboženskej slobody,“ hovorí Lexmann s tým, že nesmieme zabúdať ani na prenasledovanie ľudí bez vyznania alebo ľudí, ktorí chcú zmeniť svoje vierovyznanie.
Ako ďalej zdôrazňuje, takáto nestabilita, ktorej novú podobu dnes vidíme v tretích krajinách, k nám prichádza vo forme výziev, akými sú migračné vlny, nárast terorizmu alebo kybernetické hrozby. Narušenie krehkej demokracie krajín podľa europoslankyne núti mnohých, ktorým hrozí prenasledovanie, trpia dôsledkami vojenských konfliktov alebo nedostatkom základných potrieb na prežitie či dôstojný život, aby opustili svoje domovy a hľadali útočisko napríklad aj v Európskej únii. „Čím úspešnejší a viac zapojení budeme do spoločného úsilia západného sveta podporovať demokraciu a slobodu vo svete, tým menšie budú výzvy, ktorým čelíme v dôsledku našich zlyhaní a absencie,“ dôvodí Miriam Lexmann.
Organizácia Open Doors, ktorá kontinuálne monitoruje situáciu vo svete, za rok 2019 uviedla, že približne 245 miliónov kresťanov žijúcich v 50 krajinách sveta, ktoré sleduje ako rizikové, zažíva veľmi intenzívne a zvyšujúce sa prenasledovanie. Osobitne závažné sú prípady jezídov, irackých kresťanov, Rohingov v Mjanmarsku, Ujgurov, či príslušníkov Falun Gong v Čínskej ľudovej republike.
Autor foto: Martin Lahousse/EPP
Snaha Francúzov udržať plenárne zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu za každú cenu aj v čase epidémie je vážna nehanebnosť. Požadujú to, hoci všetky náklady s neuskutočneným minulotýždňovým plénom sa uhrádzajú v rozpore s podnikateľskou logikou. Upozornila na to slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Na zasadnutí pracovnej skupiny EĽS pre zahraničné veci M. Lexmann upozornila, že je naďalej potrebné podporovať suverenitu Ukrajiny. Steinmeierov plán, ktorý má Ukrajine priniesť slobodné voľby, nefunguje. Preto vyzvala k jasnej transatlantickej koordinácii, ktorá nášmu východnému susedovi pomôže zabezpečiť územnú integritu a zvrchovanosť. Pri domácich výzvach nesmieme zabudnúť, že za našimi východnými hranicami chýba mier. Európsky parlament k téme pripravuje rezolúciu do ktorej je aktívne zapojená aj Lexmann.
M. Lexmann dnes spoznala druhý výbor EP, kde bude zastávať plnoprávne členstvo. Ide o Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), kde bude v rámci frakcie EĽS/EPP zastupovať Slovensko. Po Výbore EP pre zahraničnú politiku (AFET) ide o druhý výbor s plným členstvom. Činná bude aj v podvýbore EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE).
Musíme byť principiálni a mať rovnaké zásady, normy a hodnotový rebríček vo všetkých zahraničných vzťahoch. Často sa stáva, že uprednostňujeme ekonomické záujmy pred morálkou, no ono sa nám to vždy vráti. Aj mnohé dnešné bezpečnostné riziká sú dôsledok takýchto rozhodnutí, hovorí v diskusii časopisu .týždeň o zahraničnej politike Miriam Lexmann.
Zánik bipolárneho sveta studenej vojny priniesol postupné preskupenie síl medzinárodných hráčov až do jeho dnešnej multipolárnej podoby. Ponaučenia z tohto vývoja vidím najmä v troch rovinách.
Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie.
Slávnostne ju otvoríme počas plenárneho zasadnutia už v utorok 14. marca.
Na nezákonnosť fenoménu tzv. náhradného materstva apelujem dlhodobo a v Európskom parlamente sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie.
So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.
Predstavujem zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac február.
24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
