Rýchle správy
Odvážni bieloruskí muži a ženy túžia žiť v slobodnej, demokratickej, prosperujúcej a zvrchovanej krajine. Sacharovovu cenu za slobodu myslenia si zaslúžia ešte viac preto, aby sa ich ašpirácie naplnili. Musíme aj naďalej podporovať ich boj za slobodu a postaviť sa proti útlaku, reagovala M. Lexmann na ocenenie pre demokratickú bieloruskú opozíciu.
Režim v Bielorusku pokračuje v represiách a počty zatknutých, považovaných za politických odporcov, rastú. Miriam Lexmann v pléne EP privítala, že Rada prijala cielené sankcie voči zodpovedným za represálie na bieloruskom obyvateľstve. Zdôraznila však nastávajúcu úlohu Komisie, ktorá by mala zabezpečiť, že žiadna podpora z EÚ pre Bielorusko sa nedostane do rúk režimu Alexandra Lukašenka, ale naopak, podporení budú ľudia volajúci po slobodnom, demokratickom a prosperujúcom Bielorusku.
Miriam Lexmann vyzvala v otvorenom liste Európsku komisiu o čo najskoršie obnovenie mandátu osobitného vyslanca na podporu a ochranu náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Komisia deklarovala záujem o menovanie pozície ešte v júli, no doteraz nekonala. Výzvu podporilo 48 europoslancov.
V otvorenom liste Európskej komisii (EK) žiada Miriam Lexmann (EĽS/KDH) o čo najskoršie obnovenie mandátu osobitného vyslanca na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Post je už rok neobsadený, hoci EK ešte v júli deklarovala, že ho obnoví. K výzve sa pripojili desiatky europoslancov.
Europoslanci stupňujú niekoľkomesačnú aktivitu s cieľom opätovne vymenovať osobitného vyslanca. Úlohou na tejto medzinárodne dôležitej pozícii je zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Potrebujeme úrad s viacročným funkčným obdobím a odborným tímom pracovníkov, ktorý bude pomáhať chrániť slobodu myslenia, vierovyznania a brániť náboženské menšiny najmä v tzv. tretích krajinách, kde sú často prenasledované a utláčané. Jeho menovaním Komisia vyšle signál, že EÚ je odhodlaná postaviť sa na stranu obetí násilia všade vo svete a bojovať proti ich prenasledovaniu pre náboženstvo alebo vieru,“ vysvetľuje dôležitosť pozície Miriam Lexmann.
Štúdia Pew Research Center o globálnych obmedzeniach náboženstva odhaľuje, že v 83 krajinách sveta bola v roku 2017 zaznamenaná vysoká alebo veľmi vysoká úroveň náboženských obmedzení a konfliktov. Prenasledovanie má pritom stúpajúcu tendenciu. Sloboda myslenia a náboženského vyznania, alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka, ktoré garantujú medzinárodné dohovory.
„Prenasledovanie na základe náboženstva či viery navyše prispieva k migračným vlnám a súvisiacim bezpečnostným výzvam, ktoré ohrozujú aj bezpečnosť EÚ. Podpora slobody náboženského vyznania a viery je nielen v súlade s hodnotami, na základe ktorých má EÚ konať smerom k zahraničiu, ale je nevyhnutná aj pri posilňovaní našej úlohy riešiť globálne výzvy,“ zdôrazňuje Lexmann, ktorá aktuálnou výzvou EK nadväzuje na dlhodobú snahu obnoviť post vyslanca. K výzve sa doposiaľ pripojilo 48 europoslancov naprieč krajinami a politickým spektrom, okrem iných aj bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.
Európsky parlament už pri viacerých príležitostiach požadoval posilnenie úlohy EÚ pri podpore slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyplýva to aj zo záväzkov v Akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Europoslanci ním odporúčajú posilniť samotný mandát osobitného vyslanca. „Cielené útoky na náboženské slobody v ostatných rokoch preukázali potrebu cielenejšej a naliehavejšej reakcie,“ dopĺňa Lexmann.
Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete bol slovenský politik Ján Figeľ. Jeho poverenie sa skončilo v novembri 2019. Komisia v júli tohto roka oznámila, že pozíciu opätovne obnoví, čo privítala odborná verejnosť i viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Doposiaľ však osobitný vyslanec vymenovaný nebol.
Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete.
Zdroj: Unsplash.com
KDH hlboko znepokojuje zintenzívnenie bojov v Náhornom Karabachu, ktoré sa rozšírili aj mimo tohto sporného územia. Vyzýva preto k ich neodkladanému zastaveniu a bezpodmienečnému návratu k mierovým rokovaniam.
„Napriek tomu, že konflikt v Náhornom Karabachu sa označuje ako “zmrazený”, prerástol do “veľmi horúceho” konfliktu, ktorý si každoročne vyžiada mnoho obetí. Tohtoročné boje sú obzvlášť násilné a spôsobujú nevýslovné utrpenie civilnému obyvateľstvu,“ upozorňuje europoslankyňa a expertka KDH na zahraničnú a bezpečnostnú politiku Miriam Lexmann.
Ako ďalej zdôrazňuje, Náhorný Karabach je jedným z tzv. zmrazených konfliktov, ktoré naďalej destabilizujú bývalé sovietske územie, zneužívané Ruskom, Iránom a Tureckom pre ich geopolitické záujmy, čo bráni pokojnému rozvoju tamojších krajín.
KDH vyzýva tretie krajiny, aby ukončili destabilizujúce aktivity, ktoré ostatné desaťročia zhoršujú celú situáciu a svoj vplyv namiesto toho využili na zabezpečenie neodkladného a bezpodmienečného zastavenia bojov a pokojné a trvalé vyriešenie konfliktu v spolupráci s lídrami Arménska a Azerbajdžanu.
Európska únia mala pri riešení konfliktu v minulosti obmedzenú úlohu a občas sa dokonca podieľala na aplikovaní tzv. dvojitých štandardov. Príkladom je prehliadanie porušovania ľudských práv či vyvážanie zbraní znepriateleným stranám konfliktu. Zdá sa, že v tomto nebola výnimkou ani SR za vlády Smeru. Napriek tomu je dnes nevyhnutné, aby EÚ prevzala omnoho aktívnejšiu diplomatickú rolu a podporovala slobodu, demokraciu a udržateľný hospodársky rast ako cestu k dlhodobému mieru.
“Pevne veríme, že tento dlhotrvajúci konflikt môže byť vyriešený iba mierovou cestou – prostredníctvom rokovaní a v súlade s medzinárodným právom,” doplnil predseda KDH Milan Majerský.
Foto: Depositphotos.com/scaliger
Miriam Lexmann upozorňuje, že Náhorný Karabach je jedným z tzv. zmrazených konfliktov, ktoré naďalej destabilizujú bývalé sovietske územie, zneužívané Ruskom, Iránom a Tureckom pre ich geopolitické záujmy, čo bráni pokojnému rozvoju tamojších krajín.
Ujguri v Číne sú čiernou dierou nášho svedomia. Európskym lídrom pri rokovaniach s Čínou nestoja za zmienku, bratský moslimský svet ich utrpenie ignoruje, nadnárodné spoločnosti využívajú na nútené práce. Dovolíme zvíťaziť nespravodlivosti a autoritárstvu, alebo nájdeme v sebe zdroje na obranu ľudských slobôd, dôstojnosti a humanizmu? Miriam Lexmann, Reinhard Buetikofer a Raphael Glucksmann apelujú v spoločnom článku na medzinárodné vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti páchaných na moslimskej menšine Ujgurov v Číne.
Porušovanie základných ľudských práv, slobôd a dôstojnosti ľudí nielen v Hongkongu, ale aj v celej pevninskej Číne nesmie zostať bez následkov. EÚ musí odpovedať so všetkou vážnosťou v duchu našich hodnôt, zásad a čoraz prísnejšie, no v súlade s našou demokraciou. Počas stretnutie výboru AFET s veľvyslancom Čínskej ľudovej republiky pri EÚ Ming Shangom to povedala Miriam Lexmann.
Projekt Nord Stream 2 sa z čisto ekonomického projektu ukázal aj ako projekt politický. Aj preto sú niektoré naše vlastné ekonomické dohody s Ruskom alebo Čínou využiteľné proti nám, okomentovala aktuálnu kauzu okolo dostavby plynovodu Nord Stream 2 Miriam Lexmann v diskusii časopisu .týždeň. Vďaka tomu si podľa europoslankyne začíname v EÚ uvedomovať, do akej miery je nebezpečná naša ekonomická závislosť od Číny alebo Ruska.
V Severnej Kórei, Iráne, Číne, Venezuele a všade tam, kde žijú ľudia v reťaziach a v realite, kde nemôžu dýchať, je úlohou EÚ podpora slobody, demokracie a rešpektu základných ľudských práv Charty OSN. V rozprave Výboru pre zahraničné záležitosti to uviedla Miriam Lexmann. Zdôraznila tiež, že cieľom EÚ musí byť reforma multilateralizmu, spolupráca s demokratickými spojencami a nekompromisnosť pri vyžadovaní dodržiavania našich hodnôt.
Každý Európan, ale aj rôzne organizácie a združenia EÚ môžu pomôcť situácii v Bielorusku už len tým, že vo svojom okolí vyjadria pochopenie a solidaritu so snahou bieloruských obyvateľov vybojovať si vo svojej krajine slobodu. V medzinárodnej diskusii Bielorusko – nová demokracia v procese formovania to povedala europoslankyňa Miriam Lexmann.
V prípade Jozefa Chovanca nejde len o jeden prípad, ale hlbší problém v spoločnosti. Ide o ochranu európskych hodnôt, ktorých strážkyňou je EK. Preto som jej iniciovala výzvu a práve ona musí dohliadnuť, aby bol tento prípad urýchlene a spravodlivo doriešený. Je to len minimum, čo môžeme ponúknuť vdove po J. Chovancovi, a tiež všetkým občanom EÚ, ktorým záleží na tom, aby sa podobné prípady neopakovali. Povedala to Miriam Lexmann v diskusii O 5 minút 12 na RTVS.
K výzve pre Európsku komisiu, ktorú k tragickej smrti J. Chovanca iniciovala Miriam Lexmann, sa za tri dni pripojilo viac ako 7-tisíc slovenských občanov a 59 europoslancov naprieč EÚ. Viac informácií v texte.
Nemôžeme nazývať Sviatlanu Cichanovskú víťazkou volieb, ak krajiny EÚ prezidentské voľby v Bielorusku neuznávajú. Aj preto bude kľúčové, ako sa budeme spoločne voči režimu správať po 6. novembri, kedy by mal byť Alexander Lukašenko na základe týchto volieb opätovne inaugurovaný za prezidenta, povedala v medzinárodnej online diskusii o porušovaní ľudských práv v Bielorusku slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
K pripravovanej správe EP k Bielorusku Miriam Lexmann okrem iného požaduje podporu dialógu sprostredkovaného cirkvami pre mierovú zmenu režimu a ústavné reformy, ktoré pripravia pôdu pre slobodné a demokratické voľby v krajine. Apeluje pozmeňovacími návrhmi. V spolupráci s bieloruskou kanceláriou Konrad Adenauer Stiftung tiež zorganizovala online diskusiu k aktuálnemu vývoju.
Europoslankyňa Miriam Lexmann iniciovala výzvu Európskej komisii, aby dohliadla na urýchlené a riadne prešetrenie prípadu tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku. Spoločne s kolegami europoslancami zdôrazňujú, že je to nevyhnutné, aby sa podobným prípadom zamedzilo predovšetkým do budúcnosti.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) iniciovala výzvu Európskej komisii (EK), aby dohliadla na urýchlené a riadne prešetrenie prípadu tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku. „Nevyhnutné je zabezpečiť aj zamedzenie podobným prípadom v budúcnosti,“ apeluje. K výzve sa pripájajú ďalší europoslanci.
„Sme pobúrení bezprecedentnou a desivou policajnou brutalitou, ktorej bol Jozef Chovanec podrobený. Neexistuje ospravedlnenie spôsobu, akým sa s Jozefom Chovancom zaobchádzalo počas policajného zaistenia, ako ani vysvetlenie skutočnosti, že belgickí federálni policajti dva a pol roka po tomto zásahu podľa dostupných informácií pokračovali vo výkone svojho povolania,“ uvádza sa vo výzve pre EK.
Lexmann hlboko znepokojil aj prejav extrémizmu počas zaistenia J. Chovanca. V liste EK, ku ktorému sa dnes pripájajú ďalší kolegovia z Európskeho parlamentu (EP), zdôrazňuje, že prejavy extrémizmu sú „neprijateľné pre akýkoľvek orgán činný v trestnom konaní v ktoromkoľvek štáte a treba ho odsúdiť.“ Lexmann, ktorá je v EP členkou zahraničného výboru, zdôrazňuje, že iba dôkladné prešetrenie smrti Jozefa Chovanca vrátane konania policajných príslušníkov, ale aj dôvodov, ktoré indikujú štrukturálne anomálie v systéme, môže rozptýliť nedôveru vo vyšetrovanie belgických orgánov a obnoviť dôveru v právny štát.
„Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené,“ uviedla. V tom vidí aj úlohu Európskej komisie, ktorá má byť garantom a ochrancom hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená.
Podľa europoslankyne je dôležité aj to, aby sa táto udalosť stala výkričníkom do budúcnosti. „Nadväzujúc na slová manželky Jozefa Chovanca musíme urobiť všetko pre to, aby sa zamedzilo podobným zlyhaniam v budúcnosti, a to nielen v Belgicku,“ zdôraznila Lexmann.
Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem zahraničného výboru vo výboroch EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.
Foto: Depositphotos.com/Ale_Mi
Miriam Lexmann vyzvala na okamžité prepustenie politických väzňov a všetkých zadržaných v súvislosti s voľbami v Bielorusku. Len tak môže začať akýkoľvek dialóg s bieloruským režimom. Úlohou Únie je tiež zabezpečiť presne cielené sankcie proti všetkým zodpovedným za násilie a represie v krajine. Povedala na mimoriadnom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci pričom apelovala na európskych predstaviteľov aby stáli pri bieloruských občanoch pri ich snahe o slobodnú, demokratickú a suverénnu krajinu.
„Prepustenie politických väzňov musí byť predpokladom pre akýkoľvek budúci dialóg,“ zdôraznila slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann k aktuálnej situácii v Bielorusku pre portál Euractiv.
“V Európe rešpektujeme slobodu a demokraciu. Spolu s ochranou ľudských práv ide o naše základné hodnoty, a preto máme právo rozvíjať ekonomickú a kultúrnu spoluprácu s Taiwanom bez povolenia Čínskej ľudovej republiky,” apeluje vyhlásenie iniciované slovenskou europoslankyňou Miriam Lexmann a českým kolegom Alexandrom Vondrom na podporu cesty predsedu českého Senátu Miloša Vystrčila na Taiwan. Vyhlásenie ako odsúdenie hrozieb a nátlaku zo strany Číny podporilo zatiaľ 69 politikov zo 14 krajín, vrátane Slovenska. Vystrčilov predchodca Kubera náhle zomrel krátko pred chystanou cestou na Taiwan po tom, čo dostal list s vyhrážkami od čínskeho veľvyslanectva v Prahe.
Zo Slovenska je iniciátorkou vyhlásenia europoslankyňa Miriam Lexmann. Podporili ho aj viacerí poslanci Národnej rady Slovensky republiky (NR SR).
Takmer 70 politických lídrov zo štrnástich krajín sveta vyjadrilo solidaritu s predsedom senátu parlamentu Českej republiky Milošom Vystrčilom v súvislosti s jeho návštevou Taiwanu, ktorá je naplánovaná na prelome augusta a septembra 2020. Spoločné vyhlásenie politikov, ktoré bolo prijaté na podnet europoslanca Alexandra Vondru (EKR, Česká republika) a europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH, Slovenská republika) a v spolupráci s projektom MapInfluenCE, ďalej odsudzuje nátlak, ktorému Miloš Vystrčil čelí zo strany Čínskej ľudovej republiky.
Návšteva samosprávneho ostrova Taiwanu českou delegáciou by bola prvou návštevou na najvyššej politickej úrovni za posledné desaťročia. Pôvodne ju plánoval na február 2020 ešte Vystrčilov predchodca Jaroslav Kubera. V januári tohto roku však náhle zomrel. Krátko pred smrťou obdržal list od čínskeho veľvyslanectva v Prahe, ktorý obsahoval hrozby, vrátane negatívnych dôsledkov pre tri české spoločnosti pôsobiace v Číne, v prípade, že sa návšteva delegácie uskutoční. Napriek pokračujúcim snahám čínskeho veľvyslanectva v Prahe zmariť návštevu Taiwanu, novozvolený predseda senátu Miloš Vystrčil oznámil, že má v úmysle plánovú návštevu uskutočniť. Poukázal pritom na skutočnosť, že pôjde o vyjadrenie rešpektu k slobode a demokracii, ku ktorým sa Česká republika hlási.
„Česká republika má právo rozvíjať ekonomickú a kultúrnu spoluprácu s Taiwanom a predseda senátu Vystrčil, ktorý je druhým najvyšším ústavným činiteľom Českej republiky, nepotrebuje povolenie Čínskej ľudovej republiky na to, aby mohol Taiwan navštíviť,“ uvádzajú politici v spoločnom vyhlásení.
„Chceli by sme poďakovať politickým lídrom demokratických krajín za to, že vyjadrili solidaritu s predsedom senátu Vystrčilom, a že podporujú nezávislé právo európskych krajín na rozvíjanie vzťahov s Taiwanov v súlade s ich národnými záujmami a spoločnými hodnotami demokracie a ochrany ľudských práv,“ uvádzajú na záver listu europoslanci Lexmann a Vondra.
| European Parliament | |
| Alexandr Vondra MEP (Czech Republic) | Miriam Lexmann MEP (Slovakia) |
| Anna Fotyga MEP (Poland) | David Lega MEP (Sweden) |
| Michael Gahler MEP / Chair of the EP Taiwan Friendship Group (Germany) | Christophe Hansen MEP (Luxembourg) |
| Sandro Gozi MEP (France) | Dorien Rookmaker MEP (Netherlands) |
| Andrius Kubilius MEP (Lithuania) | Rasa JuknevičienėMEP (Lithuania) |
| Eugen Jurzyca MEP (Slovakia) | Ivan Štefanec MEP (Slovakia) |
| Tomáš Zdechovský MEP (Czech Republic) | Michaela Šojdrová MEP (Czech Republic) |
| Petras Auštrevičius MEP (Lithuania) | Veronika Vrecionová MEP (Czech Republic) |
| Charlie Weimers MEP (Sweden) | Vladimír Bilčík MEP (Slovakia) |
| Luděk Niedermayer MEP (Czech Republic) | RaphaëlGlucksman MEP (France) |
| Salima Yenbou MEP (France) | Markéta Gregorová MEP (Czech Republic) |
| Mikuláš Peksa MEP (Czech Republic) |
| German Bundestag | |
| Marcus Faber |
| French Parliament | |
| Senator Olivier Cadic |
| US Congress | |
| Senator Marco Rubio | Representative Mike Gallagher |
| Representative Ted Yoho |
| Parliament of Canada | |
| Senator Thanh Hai Ngo | James Bezan MP |
| Parliament of Australia | |
| Senator Eric Abetz | George Christensen MP |
| Senator Kimberley Kitching | Andrew Hastie MP |
| UK Parliament | |
| Timothy Loughton MP |
| Seimas of Republic of Lithuania | |
| Gabrielius Landsbergis MP | Stasys Šedbaras MP |
| Ingrida Šimonytė MP | Gintaras Steponavičius MP |
| Žygimantas Pavilionis MP | Audronius Ažubalis MP |
| Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė MP | Jurgis Razma MP |
| Arvydas Anušauskas MP | Vytautas Juozapaitis MP |
| Monika Navickienė MP | Kęstutis Masiulis MP |
| Paulė Kuzmickienė MP | Bronislovas Matelis MP |
| Aistė Gedvilienė MP | Gintaras Vaičekauskas MP |
| Mantas Adomenas MP | Andrius Kupčinskas MP |
| Rasa Petrauskienė MP |
| National Council of the Slovak Republic | |
| Ondrej Dostál MP | Rastislav Jílek MP |
| Jana Žitňanská MP | Peter Osuský MP |
| Radovan Kazda MP | Andrej Stančík MP |
| Dominik Drdul MP | Monika Kozelová MP |
| Miroslav Kollár MP | Tomáš Valášek MP |
| Parliament of Estonia – Riigikogu | |
| Vilja Toomast MP | Kalle Laanet MP |
| Madis Milling MP | Paul Puustusmaa MP |
| Jüri Jaanson MP |
Foto: depositphotos.com/BlackSpring1
Žiadosť o okamžité prepustenie zatknutých osôb a o zrušenie všetkých pokút voči zadržaným obyvateľom Hongkongu adresovali signatári medzinárodnej Medziparlamentnej aliancie pre Čínu, ktorej podpredsedníčkou je aj Miriam Lexmann, vedeniu komunistického štátu. Ak tak neurobí, bude predstavovať krajinu, ktorá sa opäť o niečo viac vzdiali od hodnôt právneho štátu a rešpektovania ľudských práv. Aj od týchto kritérií závisia plodné vzťahy, a ďalšie kroky medzinárodného spoločenstva.
EÚ musí urobiť všetko pre naplnenie túžby Bieloruska v jeho zápase za slobodu, reaguje europoslankyňa Lexmann na prezidentské voľby v Bielorusku. To musí podľa nej zahŕňať jasnú požiadavku na zopakovanie volieb podľa demokratických štandardov, uvalenie sankcií na predstaviteľov režimu a všetkých zodpovedných za marenie volieb a za bezprecedentný násilný zásah voči pokojným demonštrantom, ako aj zmrazenie akejkoľvek finančnej podpory, z ktorej by mohol profitovať politický režim.
Rozhodnutie diskvalifikovať demokratických kandidátov a predpokladané oneskorenie volieb do zákonodarnej rady sú ďalšími neprijateľnými prekážkami demokratického procesu v Hongkongu. Vyvoláva to ďalšie obavy z narušenia práv a slobôd v meste, píšu vo výzve medzinárodnému spoločenstvu členovia Medzinárodnej aliancie pre Čínu, kde je podpredsedníčkou Miriam Lexmann.
Čínska komunistická strana drží v internačných táboroch približne dva milióny Ujgurov – predstaviteľov moslimskej menšiny v Číne – pod zámerom ich politicko-náboženského „preškolenia”. Aj preto skupina europoslancov, vrátane Miriam Lexmann, vyzýva vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť a zároveň podpredsedu EK Josepa Borrella k zaujatiu jasného postoja Únie a zvýšenej informovanosti o zhoršujúcej sa situácii Ujgurov.
V rámci zahraničnej politiky EÚ Lexmann opätovne apelovala na potrebu obrany slobody a dodržiavania základných ľudských práv v krajinách Východného partnerstva. Uviedla to v spoluautorskom článku pre visegradinsight.eu.
Ak stratíme vieru v schopnosti demokracie a v demokratickú časť sveta, digitálne technológie a umelá inteligencia budú diktátorskými režimami otočené proti všetkým ľuďom. Počas medzinárodnej konferencie Bostonského globálneho fóra Ochrana a posilnenie demokracie v dôsledku pandémie COVID-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Činy musia nasledovať slová, inak rezolúcia EP k Hongkongu zostane len peknou dekoráciou. Nesmieme uprednostňovať kompromisy a malé víťazstvá v podobe ekonomických ziskov pred principiálnymi a možno niekedy aj drahšími postojmi. Povedala to Miriam Lexmann v online diskusii organizácie Hongkong Watch s britským novinárom a ľudskoprávny aktivistom Benedictom Rogersom.
EÚ musí opustiť od súčasného výrazu spokojnosti a v zahraničnej politike zostať verná vlastným európskym hodnotám. Zároveň je nevyhnutné spolupracovať so všetkými demokratickými spojencami s cieľom brániť našu slobodu pred autoritárskymi režimami a ich skorumpovaným vplyvom. Na stretnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) ku geopolitickým dôsledkom krízy Covid-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
EÚ sa nemôže prispôsobovať len určitým záujmom, ale musí sa riadiť hodnotami, ktoré boli zakotvené v jej zakladajúcich zmluvách. Naše hodnoty nie sú našou slabosťou, ale našou silou. Miriam Lexmann to uviedla v online diskusii v reakcii na otázku, či niektoré členské štáty EÚ pochlebujú Číne.
Ďalšie rodiny získali podporu cez vlastný grantový program Miriam Lexmann (KDH) “Pomôžme si”. Europoslankyňa zo súkromných zdrojov finančne prispela napríklad na nájomné, stravu, liečbu, nutnú opravu strechy či školské pomôcky. Pomoc smerovala do rôznych regiónov Slovenska a nadviazala ňou na dlhodobú podporu odkázaných. Grantový program sa neopiera o žiadne verejné fondy, prebieha celoročne a žiadosť o príspevok môžu priebežne odosielať rodiny v ťaživej situácii, združenia a inovátori. Projekty posudzuje hodnotiaca komisia.
Hodnoty EÚ, ktorými sa dnes argumentuje, nie sú tie isté, na ktorých pred 70 rokmi vzniklo naše spoločenstvo. Musíme čítať ich pôvodný význam, ktorí sledovali vtedajší zakladatelia. Upozornila na to Miriam Lexmann na diskusii Globsec “Zraniteľnosť demokracie: ako prebudovať dôveru.”
Je dôležité, aby poslanci Európskeho parlamentu a politickí vodcovia z demokratických krajín na celom svete prejavili solidaritu s obyvateľmi Hongkongu a boli proti pokusom o rozvrat hongkonskej autonómie, právneho štátu a základných slobôd, ako aj medzinárodných dohôd. Uviedla spoluiniciátorka a predsedníčka novej Pozorovateľskej skupiny pre Hongkong na pôde EP Miriam Lexmann.
Poslanci EP dôrazne odsúdili nový zákon o bezpečnosti, ktorý prijala Čína voči Hongkongu. Žiadajú prepustenie a zrušenie obvinení voči prodemokratickým aktivistom i pokojným demonštrantom. Zároveň chcú vymenovať osobitného vyslanca OSN, ktorý by sa zaoberal situáciou v autonómnej ázijskej metropole. Rezolúciu iniciovanú najsilnejšou stranou EĽS na obranu a ochranu slobody obyvateľov Hongkongu viedla slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
EÚ spolu s členskými krajinami musia prevziať zodpovednosť v boji proti dezinformáciám a nemôžu len reagovať na túto aktuálnu hrozbu. V spoločnom úsilí musíme byť proaktívni a predvídať nové aspekty tejto výzvy. Zdôraznila to Miriam Lexmann v rámci diskusie NATO StratCom o dezinformáciách.
Miriam Lexmann je znepokojená vývojom udalostí v Bielorusku. Lídri EÚ musia vyslať prezidentovi Lukašenkovi jasnú správu, že mučenie a represie budú mať následky. V týchto zložitých časoch musíme stáť pri občanoch Bieloruska, povedala Lexmann, členka zahraničného výboru EP a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.
Ak nie sme pripravení zastať sa slobody všade, nemôžeme čakať, že bude zaručená kdekoľvek. Takto dnes apelovala Miriam Lexmann v pléne EP v prospech rezolúcie, ktorú predložila za najväčšiu frakciu EĽS ku kontroverznému čínskemu bezpečnostnému zákonu voči Hongkongu.
Zákonodarcovia z krajín celého sveta chcú presadzovať, aby hodnoty slobody a demokracie ako ľudské práva, ľudská dôstojnosť či dodržiavanie medzinárodného práva boli základom pre ekonomickú spoluprácu s Čínou. Spojili sa preto v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC). Jej spoluiniciátorkou a spolupredsedníčkou je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Za IPAC stojí zatiaľ 13 parlamentov aj so zastúpením Kanady, Austrálie, USA, Švédska, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska, nechýba Európsky parlament. Zámerom spojenia politikov zo západného sveta je hľadať spoločnú odpoveď na aktuálne výzvy zo strany ázijskej veľmoci. „Aliancia vzniká s cieľom brániť spoločné hodnoty, na ktorých bola postavená západná demokracia, predovšetkým ľudské práva, a presadzovať dodržiavanie globálneho poriadku postaveného na platných medzinárodných obchodných, spoločenských a legislatívnych pravidlách,“ uviedla Lexmann, ktorá je v EP členkou Výboru pre zahraničné veci (AFET).
Európska únia dlhodobo ekonomicky spolupracuje s Čínou s cieľom prispieť k posilneniu jej úloh modernej a zodpovednej krajiny na medzinárodnom poli, pričom EÚ dlhodobo verila, že najväčšia ázijská krajina si nájde konštruktívne miesto a úlohu v multilaterálnom globálnom svete, čeliacom množstvu výziev. Čína sa však postupne stala aj systémovým rivalom demokracií a pre Úniu dnes predstavuje geopolitickú hrozbu, ktorú nemožno ignorovať. „Koronakríza nám ukázala, že spolupráca s Čínou v súčasnej podobe je pre nás veľkou výzvou a naša ekonomická, technologická a bezpečnostná závislosť od nej je kontraproduktívna a nebezpečná,“ hovorí Lexmann. Europoslankyňa už skôr upozornila na riziká odkázanosti na dovoz zdravotníckeho i ochranného materiálu, liekov či budovania 5G siete v Európe, o čo sa Čína aktívne uchádza.
Snahou Aliancie je presadzovať realistickejší prístup zapojených krajín voči Číne. „Lídri EÚ si musia uvedomiť, že naše hodnoty nám nebránia v úspešnej zahraničnej politike, ale práve naopak politiky, ktoré ignorujú naše hodnoty, sú rizikové a v konečnom dôsledku sa otočia proti nám. Preto musíme čeliť rizikám vyplývajúcim z autoritárskeho a asertívneho správania Číny,“ uviedla Lexmann. Spoluzakladateľka IPAC reprezentuje Európsky parlament spolu s predsedom delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou Reinhardom Bütikoferom.
Medzi zakladajúcimi dvadsiatimi šiestimi členmi z 13 parlamentov sú americký senátor a známy prezidentský kandidát Marco Rubio či senátor Robert Menendez. Nechýbajú bývalý český prezidentský kandidát, senátor a líder výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť Pavel Fischer alebo poslanec a podpredseda výboru pre obranu Jan Lipavský. Z nemeckého Bundestagu sú zakladajúcimi členmi predseda Výboru pre ľudské práva a humanitárnu pomoc Michael Brand (CDU) a poslankyňa a hovorkyňa strany zelených pre témy ľudských práv Margarete Bauseová.
Kompletný zoznam zakladateľov Aliancie je uvedený na internetovej stránke IPAC www.ipac.global. K dispozícii sú aj ďalšie podrobnosti, vrátane úplného vyhlásenia. Medziparlamentná aliancia pre Čínu má aj svoj twitterový účet.
Ilustračná foto: Depositphotos.com/tostphoto
Svet sa spája v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC), EÚ reprezentuje Slovenka Miriam Lexmann (KDH) ako jej spoluiniciátorka a spoluzakladateľka. Cieľom spojenia zatiaľ 13 parlamentov vrátane Kanady, Austrálie, USA, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska či Európskeho parlamentu je presadzovať ľudské práva, ľudskú dôstojnosť či plnenie medzinárodného práva ako základ pre ekonomickú spoluprácu s Čínou.
Slovenka vedie rezolúciu Európskeho parlamentu za frakciu EĽS. Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s kolegami z ďalších frakcií predloží dokument, ktorý má za cieľ zaviazať krajiny EÚ, aby hájili vysokú mieru autonómie Hongkongu voči Číne. Ako je známe, Čína koncom mája prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné ľudské slobody Hongkongu. Jedno z dôležitých stanovísk EÚ bude EP prijímať na júnovom plenárnom zasadnutí.
Je čas zmeniť určité prístupy k Číne, ale aj našu zahraničnú angažovanosť vôbec, citoval Miriam Lexmann prestížny magazín Newsweek v kontexte zahraničnej politiky EÚ. Naše politiky by mali podporovať blaho našich občanov, predovšetkým ľudské práva, dodala Lexmann pre anglickú verziu magazínu.
Čína narušila hongkonskú autonómiu, právny štát, základné slobody a medzinárodné dohody. Úradníci EÚ zodpovední za rokovania o investičných dohodách s Čínou nedostali mandát na začlenenie otázok ľudských práv do vzájomných dohôd. Európa však nemôže mlčať. Ak chce byť doma aj v zahraničí dôveryhodným partnerom, musí zabezpečiť dôslednú zahraničnú politiku založenú na hodnotách, povedala Miriam Lexmann na dnešnom zasadnutí Výboru pre zahraničné záležitosti EP.
Západ uviazol v pasci, keď si roky myslel, že šírením ekonomickej prosperity dokáže ľuďom v krajinách ako Rusko a Čína pomôcť dostať sa k slobode. Nielenže sme nedosiahli cieľ, ale spolupráca s nimi korumpuje našu vlastnú morálku a hodnoty. Dokonca sa stávame ekonomicky závislými. Povedala to Miriam Lexmann počas medzinárodnej online panelovej diskusie organizácie Hong Kong Watch a Nadácie obetí komunizmu.
Miriam Lexmann iniciovala spolu s bývalým litovským premiérom, dnes europoslancom, Andriusom Kubiliusom otvorený list bieloruskej verejnosti. Vyjadrili jej obdiv nad odvahou a odhodlaním, ktoré prejavila počas hrozby ochorenia COVID-19. Po zľahčovaní a prehliadaní hrozby tamojšou vládou sa Bielorusi aplikovaním viacerých dobrovoľných opatrení a vzájomnou pomocou sami dokázali zmobilizovať.
Únia patrila počas koronakrízy k najdôležitejším darcom krajín tzv. Východného partnerstva, ktoré chcú spolupracovať s EÚ. Podľa zahraničného výboru EP Miriam Lexmann musí Únia túto príležitosť využiť a zdvojnásobiť úsilie pre podporu občianskej spoločnosti, ktorá je nádejou na vybudovanie odolných susedov a partnerov EÚ na jej východných hraniciach.
Jednostranné zavedenie nových právnych predpisov o národnej bezpečnosti v Hongkongu zo strany Číny vyvolalo reakciu už 728 politických osobností z 36 krajín a 4 kontinentov. Sú medzi nimi napríklad Marco Rubio, Ted Cruz, Gary Kasparov, ako aj desiatky Slovákov. Na problém poukázala a politických lídrov zmobilizovala Miriam Lexmann spolu s organizáciou Hong Kong Watch. Kompletný zoznam signatárov je tu.
Slovensko má dlhodobo chronickú neschopnosť míňať eurofondy. Ak sa bavíme o 8 miliardách, ktoré dostaneme z rozpočtu EÚ do roku 2027, rozprávajme sa aj, koľko peňazí sme schopní absorbovať, povedala Miriam Lexmann v diskusii televízie TA3 (od 13:00).
Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia viac než 200 svetových politických lídrov z 23 krajín. Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.
Europoslanci v liste iniciovanom Miriam Lexmann navrhujú Komisii, aby dočasne pozastavila bilaterálne vzťahy s Azerbajdžanom.
Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.
Vyjadrenie Miriam Lexmann, Františka Mikloška a Pavla Hrušovského k návšteve predsedu parlamentu v Azerbajdžane.
Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA).
Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda. Podľa
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
