Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

EMPL

V Európskom parlamente sme tento týždeň prijali aj smernicu o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, boji proti nemu a o ochrane obetí. O to viac sa teším z obrovského úspechu, keď sa mi spoločne s niekoľkými kolegami do tejto smernice podarilo presadiť, aby bolo tzv. náhradné (surogátne) materstvo uznané za reprodukčné vykorisťovanie a zaradené tak do zoznamu praktík obchodovania s ľuďmi.

Prax tzv. náhradného materstva vážne narúša ľudskú dôstojnosť – degraduje dieťa na predmet obchodnej zmluvy a v drvivej väčšine zneužíva ženy, ktoré ho v hmotnej núdzi vynosia za peniaze. K výzve na jeho celosvetový zákaz som sa pridala aj ako signatárka deklarácie z Casablancy a zasadzovala sa za to na mnohých fórach počas celého môjho mandátu.

Tento závažný fenomén nedávno opäť veľmi dôrazne odsúdil aj pápež František v dokumente Dignitas Infinita, kde hovorí: “Dieťa je vždy darom a nikdy nie predmetom zmluvy.”

Priatelia, do vašej pozornosti by som rada dala aj príbeh Olivie Maurel, ktorá sa narodila náhradnej matke a svojim životným svedectvom dnes stojí v prvej línii boja proti tejto degradujúcej praxi. Jej slová hovoria za všetko: “Hnevá sa však na spoločnosť, ktorá náhradné materstvo umožňuje a pod rúškom altruizmu voči neplodným párom prevádzkuje doslova obchod s deťmi.”

Európska ekonomika prestáva byť konkurencie schopná. Je to výzva, pri ktorej musíme prehodnotiť ciele politiky zvanej Green Deal, a či sme ich schopní dosiahnuť ich tak, aby to nebolo na úkor nášho priemyslu a hospodárstva. Je dôležité, aby sme zelené ciele spojili s našimi ekonomickými a bezpečnostnými záujmami, potravinovou bezpečnosťou, uviedla Miriam Lexmann v televíznom vystúpení.

V rámci Európskej stratégie pre oblasť starostlivosti presadila Miriam Lexmann viaceré návrhy týkajúce sa kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ale aj podpory rodín, vrátane psychologickej pomoci či odľahčovacej služby. Poukazuje tiež na to, aké dôležité je zabezpečiť fungujúcu opatrovateľskú službu. Slovensko má k dispozícii európske fondy, ktoré musí vedieť efektívne využiť, opätovne pripomína Miriam Lexmann po odbornej diskusii na tému sociálnej starostlivosti.

Dlhodobo upozorňujem na to, v akom zlom stave je u nás podpora osôb so zdravotným znevýhodneným a ich rodín. Tragédia, ktorá sa nedávno udiala v Liptovskom Mikuláši, je smutným odrazom ťaživej reality a zúfalstva, ktoré každodenne tieto rodiny zažívajú. V mnohom svojou neúnavnou a nepretržitou starostlivosťou nahrádzajú štát tam, kde neposkytuje dostatočné riešenia.

KDH aj v kontexte tejto udalosti zorganizovalo okrúhly stôl, na ktorý prijali pozvanie mnohí odborníci zo Slovenska, ale aj zahraničia. Svoje skúsenosti z ČR prišiel zdieľať predseda vlády a minister práce a sociálnych vecí ČR Marián Jurečka. K diskusii sa pridala aj komisárka pre deti so zdravotným znevýhodnením Zuzana Stavrovská.

Zhodli sme sa, že táto oblasť potrebuje systematickú reformu, ktorá zabezpečí dôstojný život osobám so zdravotným znevýhodnením a spravodlivé ohodnotenie pre opatrovateľov.

O zlepšenie situácie sa zasadzujem aj v EP. V rámci Európskej stratégie pre oblasť starostlivosti som presadila viaceré návrhy týkajúce sa kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ale aj podpory rodín, vrátane psychologickej pomoci či odľahčovacej služby. Tiež poukazujem na to, aké dôležité je zabezpečiť fungujúcu opatrovateľskú službu. Slovensko má k dispozícii európske fondy, ktoré musí vedieť efektívne využiť.

Naše stretnutie ukázalo, že máme spoločné ciele a sme pripravení pracovať pre potrebné zmeny.

Je našou povinnosťou vytvárať ľuďom s Downovým syndrómom také podmienky, aby sme dosiahli plnú inklúziu vo vzdelávaní, na trhu práce, zdravotnej starostlivosti, ale aj pri cestovaní či voľnočasových aktivitách. Jednou z iniciatív Miriam Lexmann v tejto veci bolo zapojenie profesionálnych čašníkov s Downovým syndrómom do práce kaviarní priamo v priestoroch Európskeho parlamentu. Radosť, ktorá z nich vyžarovala, zaplnila celý priestor, hovorí slovenská europoslankyňa.

Na pondelok 25. marca zvolávame okrúhly stôl k situácii rodín so zdravotne znevýhodnými deťmi. K okrúhlemu stolu pozývame zástupcu ministerstva práce, zástupcov všetkých parlamentných strán, verejného ochrancu práv, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, komisára pre deti, zástupcov ZMOSu, Únie miest Slovenska, SK8 a organizácií, ktoré sa venujú práci so zdravotne znevýhodnými osobami. Účasť v rámci okrúhleho stola tiež prisľúbil minister práce a sociálnych vecí Českej republiky Marián Jurečka.

Martina Holečková – predsedníčka poslaneckého klubu KDH a expertka na sociálnu oblasť:

,,Musíme si pred týmto problémom prestať zakrývať oči a začať konečne konať. Problémov, s ktorými sa stretávajú zdravotne znevýhodnení ľudia a osoby, ktoré sa o týchto ľudí starajú, je skutočne veľa. Sú to napríklad nízke príspevky od štátu, ktoré často nestačia ani na pokrytie tých najbežnejších výdavkov, ale napríklad aj odľahčovacia služba, ktorá v skutočnosti funguje iba na papieri a bežný človek k nej de facto nemá prístup. Je na čase odhodiť politické tričká a začať v tejto oblasti ťahať za jeden povraz. Jedine tak môžeme nastaviť systém, ktorý môže fungovať dlhé roky a dokáže efektívne pomôcť ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ale aj osobám, ktoré sa o týchto ľudí starajú.”

Miriam Lexmann – europoslankyňa a líderka kandidátky KDH v eurovoľbách:

“Slovensko má síce k dispozícii eurofondy aj na financovanie sociálnej oblasti, avšak tie nie je dlhodobo schopné efektívne využiť na systémové reformy, ktoré by zabezpečili lepšie fungovanie sektora. Dlhodobo na európskej úrovni bojujem aj za lepšie podmienky pre opatrovateľov a kvalitnejšie služby pre klientov. V rámci Európskej stratégie pre oblasť starostlivosti som presadila tiež požiadavku dostupných odľahčovacích služieb pre opatrovateľov, aby si mohli pri tejto fyzicky a psychicky tak ťažkej práci oddýchnuť. Medzi ďalšie návrhy patrilo, napríklad aj poskytovanie psychologickej podpory, ktorá je pri nepretržitej starostlivosti o deti či príbuzných nevyhnutnosťou.”

Alena Novotná – matka dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a kandidátka v eurovoľbách:

,,Starostlivosť o osoby so zdravotným znevýhodnením je práca na plný úväzok, 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Špecifickou skupinou sú rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú neviditeľné, rodičia týchto detí sú psychicky a fyzicky unavení a osobitne finančne zaťažení. Finančné zaťaženie rodiny dieťaťa so zdravotným znevýhodnením je priemerne ročne suma 4 217€ eur.”

Niektoré látky budú v detských hračkách úplne zakázané, bude posilnená sledovateľnosť výroby výrobkov a súlad s legislatívou bude pri vstupe do EÚ prísne kontrolovaný, uviedla Miriam Lexmann k novej legislatíve sledujúcej prísnejšie pravidlá ochrany detí, ktorú tento týždeň prijal Európsky parlament.

Europoslanci dnes na plenárnom zasadnutí prijali dlhoočakávaný Akt o umelej inteligencii. Je to prelomový a zásadný krok pri úprave tejto rýchlo sa rozvíjajúcej technológie. Téme sa dlhodobo intenzívne venuje aj Miriam Lexmann, ktorá v roku 2022 k otázkam dobrého využívania umelej inteligencie v spoločnosti na Slovensku usporiadala aj medzinárodnú konferenciu.

„Mojou hlavnou prioritou pre rokovania bol silný humanocentrický prístup. To znamená, že technológia umelej inteligencie musí byť vždy zameraná na človeka, jeho dobro a ochranu jeho dôstojnosti a práv. Jednoducho musí byť dobrým sluhom a nie zlým pánom.

Na základe tohto nariadenia bude umelá inteligencia posudzovaná podľa rizika, ktoré predstavuje pre ľudí, základné ľudské práva a demokraciu a následne bude jej vývoj podliehať prísnejším alebo menej prísnym pravidlám a požiadavkám.

Akt o umelej inteligencii považujem za obrovský úspech Európskej únie, ktorý ochráni našich občanov a podporí naše podniky a inovácie, keďže im dá jasné pravidlá a tým aj právnu istotu. Zároveň tiež pôsobí ako príklad pre ďalšie krajiny, keďže umelá inteligencia nepozná hranice a na to, aby sme zmiernili jej riziká a využili jej plný potenciál, musíme spolupracovať s našimi demokratickými partnermi. Účinnosť bude nadobúdať postupne, v plnom rozsahu bude uplatniteľný od roku 2026.”

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: rejoy.sk

M. Lexmann dlhodobo upozorňuje, že niektoré zelené požiadavky zo strany európskych inštitúcií vytvárajú obrovský tlak na farmárov, čo má negatívny dopad na dostupnosť potravín a spôsobuje aj ďalšie problémy. Preto žiada ich prehodnotenie a vyzýva európske inštitúcie, aby potravinová bezpečnosť bola jednou z ich kľúčových priorít tak, ako to občania požadujú.

Opatrovateľský sektor je v obrovskej kríze, no v KDH prichádzajú s riešeniami. Vyzývajú na odpustenie odvodov pre poskytovateľov opatrovateľskych služieb. To by výrazne pomohlo najmä neverejným poskytovateľom, prízvukuje Miriam Lexmann. Viac vo videu.

Jedným z dôvodov protestov farmárov je excesívna európska legislatíva v oblasti životného prostredia. Poľnohospodárov v celej EÚ dusí byrokracia. Zároveň čelia dôsledkom klimatických a geopolitických kríz. Naši poľnohospodári však nie sú zodpovední za zmenu klímy a nemali by niesť celú záťaž boja proti klimatickým zmenám na svojich pleciach. Len vďaka zle nastaveným politikám EÚ. Naopak, silné poľnohospodárstvo je kľúčové pre rozvoj našich regiónov, reaguje Miriam Lexmann.

Europoslankyňa Miriam Lexmann vyzvala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby za Slovensko odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) vyzýva ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Miriam Lexmann, ktorá sa zaoberá situáciou pracovníkov platforiem dlhodobo, upozorňuje, že text trialógovej dohody, ktorý bol medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou dosiahnutý minulý týždeň, ohrozuje živobytie tisícov takto pracujúcich alebo privyrábajúcich si Slovákov.

„Text smernice, ako bol dohodnutý, totiž stanovuje tzv. indikátory, na základe ktorých je pracovník buď zamestnancom alebo SZČO. Naplnenie iba dvoch z piatich indikátorov znamená podľa smernice zamestnanecký vzťah. Realita je však taká, že napríklad kontrolu kvality donášky, stanovovanie cenového stropu či overenie správania pracovníka v záujme spokojnosti a bezpečnosti zákazníkov musí robiť každá platforma. Dve z piatich kritérií tak naplnia v podstate všetci,” vysvetľuje dopady nového návrhu Lexmann.

V drvivej väčšine prípadov však pracovníci prostredníctvom platforiem potrebujú pružný pracovný čas, pretože si iba privyrábajú popri inom zamestnaní, štúdiu či podnikaní. Mnohí taktiež potrebujú flexibilitu práce cez platformy na to, aby skĺbili starostlivosť o deti s prácou. O toto všetko môžu kvôli súčasnej dohode prísť.

„Dohoda bude tento týždeň schvaľovaná členskými štátmi, pričom niektoré z nich sú s jej súčasným znením veľmi nespokojné a zvažujú jej zablokovanie. Práve preto vyzývam aj Slovensko, aby text v súčasnej podobe nepodporilo. Ide totiž nielen o živobytie pracovníkov platforiem, ale aj o príjem podnikov, ako sú napríklad reštaurácie, ktoré cez platformy doručujú svoj tovar zákazníkom a v konečnom dôsledku aj o nás zákazníkov, ktorým dostupné služby uľahčujú život. Namiesto znemožňovania tohto modelu a samostatnej zárobkovej činnosti by sme sa skôr mali zamerať na umožnenie poskytovania väčších výhod pre týchto pracovníkov zo strany platforiem bez automatického zamestnaneckého statusu,”  uzatvára svoju výzvu členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Až štvrtina obyvateľov Európy sa potýka s nejakým typom zdravotného znevýhodnenia. Miriam Lexmann sa ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci dlhodobo venujem zlepšovaniu situácie osôb so zdravotným znevýhodnením a ich rodín, ako aj opatrovateľov. Intenzívne pracuje aj na najnovšom návrhu Európskeho preukazu osôb so zdravotným postihnutím, uviedla pri príležitosti Týždňa práv osôb so zdravotným znevýhodnením.

Pre spotrebiteľov bude vďaka novej smernici o oprave výrobkov jednoduchšia, dostupnejšia, ale aj lacnejšia dostupnosť servisu rôznych tovarov. Predĺži sa záručná lehota na niektoré typy tovarov, náhradné diely budú musieť byť k dispozícii aspoň počas stanovenej doby, zakázané bude inštalovať tzv. “kazítka”. Smernica pomôže zamedziť vzniku zbytočnému odpadu z výrobkov.

M. Lexmann víta postoj EP k novým pravidlám na zníženie emisií z cestnej dopravy EURO7, ktorý je reálnejší k ochrane životného prostredia a na rozdiel od pôvodného návrhu Komisie neoslabuje našu konkurencieschopnosť. Najmä v kontexte dominancie automobilového priemyslu na Slovensku a tým aj ochrany pracovných miest. V súčasnom geopolitickom kontexte považuje spoločne s Igorom Janckulíkom z KDH za zásadné vyvažovať naše ambície v oblasti ochrany klímy tak, aby sa nestali likvidačnými pre náš priemysel.

Miriam Lexmann spolu s kolegami z EP diskutovala so slovenskými zástupcami Európskeho ekonomického a sociálneho výboru o súčasných hospodárskych výzvach, ktorým čelí Slovensko. Ústrednou otázkou bolo čo najefektívnejšie využitie financií z Fondu obnovy a odolnosti na podporu našej konkurencieschopnosti.

Vďaka výzve vyhlásenej Miriam Lexmann na Deň učiteľov, aby napísali o troch zručnostiach, ktoré považujú za kľúčové pre budúcnosť žiakov a študentov na Slovensku, sa do Bruseli na pozvanie slovenskej europoslankyne dostali do Bruselu riaditeľka Strednej zdravotníckej školy sv. Alžbety v Košiciach Jana Filipová, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove Marián Damankoš a učiteľka Mária Mydlová zo Spojenej školy sv. Uršule v Bratislave.

Rýchly nástup technológií a prechod na teleprácu sú okrem výhody v podobe flexibility spojené aj s nevýhodami, ako je neustála prepojiteľnosť pracovníka, a tým aj stieranie hranice medzi pracovným a súkromným životom. S týmto súvisí aj nárast duševných problémov spojených s pracovným procesom. Preto počas plenárneho zasadnutia diskutovala aj Miriam Lexmann so zástupcami Komisie o možných opatreniach na riešenie tejto krízy duševného zdravia.

Do trialógu k smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania ide Európsky parlament (EP) so svojou pozíciou posilnenou aj o ochranu zraniteľných žien a detí zneužívaných v procese tzv. náhradného materstva. Pričinila sa o ňu slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ako aj vážne porušenie ľudských práv. Cieľom uvedenej smernice je posilniť predchádzanie tejto trestnej činnosti, ktorej obeťou sú v špecifickom kontexte zvlášť ženy a deti. Ide o prostitúciu či iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, ako aj žobrania, otroctva, odoberania orgánov, nútených sobášov, nelegálnych adopcií či ďalších kriminálnych činov. K týmto trestným činom teraz Európsky parlament pridáva aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva. Ich spoločným menovateľom je komercializácia a komodifikácia človeka, ktorá je neakceptovateľná.

„Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právami poukazujem dlhodobov EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Som preto veľmi rada, že z mojej iniciatívy sa nám spoločne s niekoľkými kolegami podarilo do pozície EP k tejto smernici presadiť medzi trestné činy aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva“, hovorí europoslankyňa Lexmann.

Smernica bude teraz v legislatívnom procese predmetom medziinštitucionálnych rokovaní pod vedením španielskeho predsedníctva Rady EÚ.

Titulný obrázok: https://www.thehansindia.com

Musíme urobiť všetko pre to, aby deti neboli denne vystavované škodlivému obsahu či šikanovaniu a usilovať sa o minimalizáciu rizík. Pomôže nám v tom aj novo schválená Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti – tzv. BIK+. O jej implementácii na Slovensku bude Miriam Lexmann s príslušnými orgánmi určite komunikovať.

Ste hrdinovia našich dní. Ste to často práve vy, ktorí dodáte chuť žiť, ukážete správny smer, poradíte alebo venujete láskavý úsmev či priateľstvo. Vaše dobré srdce je vzorom pre nás všetkých, uviedla Miriam Lexmann ako porotkyňa Národnej ceny starostlivosti s názvom Dobré srdce. To každoročne oceňuje výnimočných pracovníkov v oblasti sociálnych služieb.

Neformálni opatrovatelia si zaslúžia našu maximálnu podporu. Ich námaha musí byť dostatočne ocenená a nadobudnuté schopnosti zúročiteľné aj ďalej, na trhu práce. Stať sa neformálnym opatrovateľom nemôže byť nevyhnutnosťou a výsledkom neexistencie iných možností, ale voľbou, pripomína Miriam Lexmann v Európsky deň opatrovateľov, pre ktorú patrí táto agenda k jednej z kľúčových na pôde Európskeho parlamentu.

Pomôcť získať prioritný prístup alebo asistenciu, zabezpečiť voľný vstup alebo aspoň znížiť cenu vstupenky napríklad do múzeí v inom členskom štáte bez nedôstojných skúseností s overovaním  národných preukazov ŤZP. To sú hlavné ciele Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorého návrh prichádza do legislatívneho konania.

„Európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím je dlhoočakávanou iniciatívou, ktorá zavádza nediskriminačný prístup všetkých držiteľov k rôznym zľavám, asistenčným službám či prednostnému vstupu vo všetkých členských krajinách EÚ,“ vysvetľuje Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa bude aj prostredníctvom svojej práce vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zasadzovať za čo najrýchlejšie prijatie tejto legislatívy.

„Žiaľ, doteraz osobám so zdravotným postihnutím pri cestovaní nie vždy uznali národný preukaz a často žiadali od nich dôkaz o zdravotnom postihnutí, najmä, ak nie je priamo viditeľné. Toto mi mnohí z nich opísali ako veľmi nedôstojný zážitok,“ opisuje Miriam Lexmann skúsenosti ľudí so zdravotným postihnutím.

Návrh smernice predpokladá, že osoby so zdravotným postihnutím budú mať okrem národného aj jednotný európsky preukaz, na základe ktorého sa dostanú k rovnakým zľavám či výhodám, aké daný členský štát poskytuje svojim občanom. Toto im uľahčí mobilitu počas cestovania za prácou či oddychom. Únia zároveň navrhuje aj vylepšenie jednotného európskeho parkovacieho preukazu.

„Pre ich úspešné zavedenie sa musíme zamerať na tri kľúčové oblasti: povzbudiť členské štáty k maximálnemu možnému rozšíreniu výhod poskytovaných na základe týchto kariet, doručiť informáciu o existencii a spôsobe získania kariet všetkým osobám so zdravotným postihnutím a zároveň urobiť všetky procesy pre ich získanie čo najjednoduchšie a najprístupnejšie,“ upozorňuje slovenská europoslankyňa na nevyhnutné kroky pre ich úspešné zavedenie.

Európsky preukaz si v rámci pilotného projektu už vyskúšali ľudia v ôsmich členských štátoch Únie. Podnety k jeho zriadeniu mohli posielať aj občania Slovenska. Aj ich názory sa zohľadnili pri vyhodnocovaní pilotnej fázy projektu. Na tomto základe Európska komisia pripravila legislatívu, ktorá smeruje do Európskeho parlamentu.

Foto: https://www.usmevpredruhych.sk

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

„Pandémia Covid-19 a obmedzenia, ktoré boli počas nej prijímané, negatívne zasiahli nielen pohyb tovarov a služieb, ale najmä cezhraničný pohyb pracovníkov.

Preto som sa vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci zasadzovala najmä za to, aby títo pracovníci boli v prípade budúcich kríz chránení. Mnohí z nás totiž za prácou cestujú, niektorí prekračujú hranice dokonca denne.

Mrzí ma však, že sa do nariadenia nedostali výzvy na riešenie tzv. home officu zo zahraničia, ktoré sme presadili vo výbore. Práca z domu pre zamestnávateľa v inom členskom štáte totiž dnes nie je právne možná. V situácií, kedy sú zavreté hranice, pracovník podľa súčasnej legislatívy nemôže pracovať z domu – napríklad na Slovensku pre zamestnávateľa z inej krajiny Európskej únie

Naďalej sa preto budem zasadzovať za potrebné zmeny, aby sa už nestalo, že rodiny budú v krízových situáciách mesiace rozdelené,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj: shutterstock.com

Dnešný deň považuje Miriam Lexmann za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa v súvislosti s tým, že veľké online platformy musia oddnes uviesť do praxe prísnejšie povinnosti, ktoré im ukladá zákon o digitálnych službách (DSA)

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci schválil dlho očakávaný zákaz dovozu výrobkov vyrobených za použitia nútenej či detskej práce na trh EÚ. Miriam Lexmann je tieňovou spravodajkyňou správy a považuje za morálnu povinnosť, aby sa takéto produkty nedostávali k našim spotrebiteľom. Plénum EP bude o nej hlasovať na jeseň.

Miriam Lexmann prešli hlasovaním dva dôležité legislatívne návrhy, ktorým som sa v posledných týždňoch intenzívne venovala.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) schválil dlho očakávaný zákaz dovozu výrobkov vyrobených za použitia nútenej či detskej práce na trh EÚ.

„Dlhodobo sa zaoberám najmä situáciou v Číne a preto viem, že v niektorých regiónoch, ako je napríklad čínsky Sin-ťiang, je ťažké nájsť výrobcu, ktorý by nútenú prácu nevyužíval alebo by aspoň o nej nevedel. Ako tieňová spravodajkyňa považujem za našu morálnu povinnosť, aby sa takéto produkty nedostávali k našim spotrebiteľom.“

Výbor pre zahraničné veci odhlasoval legislatívu o dostupnosti kritických surovín, ktorú ako spravodajkyňa vyjednávala práve Miriam Lexmann.

„Legislatíva pomôže znížiť našu závislosť na Číne a ďalších režimoch, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Európsku úniu. Jej snahou je diverzifikovať naše dodávky kritických surovín a tak ochrániť konkurencieschopnosť našej ekonomiky.“

Oba návrhy prešli takmer jednohlasne. Hlasovanie v pléne EP je na programe v jeseni.

„Verím, že rovnako hladko prebehne hlasovanie aj tam,“ povedala o výsledku návrhov vo výboroch Miriam Lexmann.

Foto: Kancelária ML

Miriam Lexmann dlhodobo poukazuje na zmenu prístupu k zručnostiam na trhu práce. V EP vystupovala ako tieňová spravodajkyňa ku schválenej správe o podpore a prispôsobení odbornej prípravy. Cieľom je uľahčiť dopĺňanie zručností alebo preškoľovanie zamestnancov podľa potrieb trhu práce, ktorý zásadným spôsobom mení vývoj technológií, AI a digitalizácia.

Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, opäť zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS). Ako spravodajkyňa pre európsku legislatívu o dostupnosti kritických surovín totiž vníma vážne ohrozenie automobilového priemyslu, ktorý je pre Slovensko kľúčový.

Jej opakovaná kritika prichádza v čase, keď Európsky dvor audítorov uviedol, že cieľ Európskej komisie v oblasti nulových emisií do roku 2035 sa nedosiahne z dôvodu nepostačujúcej výroby batérií. Podľa správy Dvora audítorov je možné tieto ciele dosiahnuť len s dovážanými elektrickými vozidlami alebo samotnými batériami, čo by bolo na úkor európskeho priemyslu a pracovných miest. Neistota týkajúca sa bezpečnosti dodávok surovín potrebných na udržanie výroby v EÚ je pre náš priemysel rovnako závažným problémom.

„Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva a generuje 12 % HDP. Až štvrť milióna pracovných miest u nás je viazaných na tento sektor. Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám. Tieto ciele je potrebné dosahovať v úzkej spolupráci s naším priemyslom“, vysvetľuje europoslankyňa Lexmann.

„Ako europoslankyňa dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od Číny a iných totalitných režimov, ktoré predstavujú hrozbu pre našu demokraciu ako aj hospodársku bezpečnosť“, uvádza Miriam Lexmann. „V tomto kontexte sa ako spravodajkyňa pre Akt o kritických surovinách v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu snažím zabezpečiť, aby sme včas nastúpili na cestu diverzifikácie a aby náš priemysel mal potrebné suroviny na zabezpečenie svojej výroby.“

Podľa Lexmann v čase, keď čínske elektrické vozidlá zaplavujú náš trh, musíme zabezpečiť, aby náš priemysel zostal konkurencieschopný. Takmer 20 % nových áut registrovaných v EÚ v roku 2021 bolo elektrických, no je potrebné vnímať kontext, že až 76 % celosvetovej výrobnej kapacity predstavuje dovoz batérií z Číny, na ktorej sú tak krajiny závislé. Čína už predbehla Japonsko ako najväčšieho svetového exportéra áut. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP.

Viac k téme si prečítajte aj tu: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674401-je-dolezitejsia-priroda-alebo-vojna-europa-chce-spomalit-klimaticku-krizu-napriek-protestom-farmarov/

alebo tu: https://regiony.sme.sk/c/23246463/prakticke-spravy-z-eu-europa-ma-problem-so-sebestacnostou-aj-v-potravinach-ako-to-zmenit.html

Toto tempo zvyšuje aj nároky a požiadavky na zamestnancov. Aby dokázali napredovať, musíme im umožniť zvyšovať si kvalifikáciu, v niektorých prípadoch ich aj úplne preškoliť. V tomto všetkom nesmieme zabúdať na ich osobný život, potenciál a individuálne ambície.

Ako tieňová spravodajkyňa správy o podpore a prispôsobení odbornej prípravy ako nástroja úspechu pracovníkov sa Miriam Lexmann zaoberala najmä tým, aby k školeniam a odbornej prípravy mali prístup všetci, a to najmä pracovníci zo znevýhodneného prostredia.

„Je pre mňa kľúčové, aby sme sa nezameriavali iba na formálnu odbornú prípravu, ale vyvinuli aj systém uznávania inak nadobudnutých zručností. Týka sa to napríklad neformálnych opatrovateľov. Uznané zručnosti im pomôžu pri návrate späť na pracovný trh,” hovorí Miriam Lexmann, členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.

Okrem tejto správy bola dnes úspešná aj tá o nástroji núdzovej pomoci pre jednotný trh. Návrh na vytvorenie tohto nástroja prišiel v nadväznosti na skúsenosti spojené s pandémiou Covid-19 a zavretými hranicami, ktoré boli veľmi problematické najmä pre cezhraničných pracovníkov. Tento nástroj má podobným problémom do budúcnosti predísť, a to tak, že nastaví jasné pravidlá fungovania počas krízových situácií.

„Mojou veľkou prioritou bolo otvoriť tému pracovníkov pracujúcich v zahraničí, ktorí by síce mohli vykonávať prácu z domu, avšak pre právne a daňové predpisy museli tráviť mesiace v krajine zamestnávateľa, odtrhnutí od svojich rodín. Som veľmi rada, že kolegovia vo výbore podporili moje pozmeňovacie návrhy, ktoré explicitne žiadajú právne riešenie pre týchto pracovníkov,” vysvetlila slovenská europoslankyňa za KDH.

Zdroj foto: Európsky parlament

„Človek sa nikdy nemôže stať predmetom obchodnej zmluvy”. Miriam Lexmann to opakovanie zdôraznila aj vo včerajšej rozprave k tejto téme, ktorú iniciovali poslanci z politickej skupiny ECR. „Spoločne s kolegami zdieľame dlhodobý cieľ, aby Európsky parlament prijal rezolúciu a odsúdil túto ilegálnu prax reprodukčného vykorisťovania,” bližšie vysvetlila slovenská europoslankyňa.

K tejto vážnej otázke usporiadala v EP v Bruseli nedávno odbornú konferenciu, kde spolu s expertmi z oblasti práva a medicíny podrobne hovorili o rôznych aspektoch problému. Tento fenomén má totiž cezhraničný presah nakoľko sú mnohokrát „využívané“ práve zraniteľné a chudobné ženy z rozvojových krajín.

„Surogátne alebo takzvané náhradné materstvo porušuje medzinárodne uznané práva žien a detí a zasahuje do ich dôstojnosti. A to hneď viacnásobne:

  • Ignoruje prirodzený vzťah medzi matkou a dieťaťom,
  • vystavuje ženy a deti, ktoré porodia, na milosť a nemilosť objednávateľov, pretože neexistujú žiadne pravidlá pre prípady, kedy je dieťa napríklad kvôli tomu, že sa narodí so zdravotným postihnutím, odmietnuté,” vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ako tieto prípady vyzerajú v praxi.

Ide o ženy, ktoré najčastejšie v dôsledku svojej zraniteľnej situácie poskytli právne veľmi otázny súhlas s dohodou. Ide o deti, ktorých budúcnosť je nejasná alebo ktoré boli počas pandémie odložené „do skladov”, lebo si ich objednávatelia nemohli vyzdvihnúť.

„V konečnom dôsledku sa to týka aj nás všetkých, pretože upúšťame od základných hodnôt, na ktorých je postavená naša slobodná demokratická spoločnosť a nechránime tých najzraniteľnejších,” uzatvára Lexmann.

Titulná foto: https://grayfords.co.uk

Akt o umelej inteligencii prinesie jasný legislatívny rámec pre umelú inteligenciu v závislosti na tom, do ktorej z kategórií rizikovosti bude na základe pravidiel zaradená.

„Ako som vás viackrát informovala, od predloženia návrhu tohto Aktu som sa zasadzovala za to, aby algoritmy v rámci tzv. ekonomiky pozornosti, čiže tie, ktoré používajú sociálne siete na zobrazovanie konkrétneho obsahu, boli zaradené medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Toto sa aj dnes podarilo a odporúčacie algoritmy budú podliehať prísnejším pravidlám,” priblížila svoju úspešnú snahu pri rokovaniach Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

„Na to, aby umelá inteligencia slúžila v prvom rade človeku a jeho dobru, potrebuje jasné mantinely a etický základ. Som preto veľmi rada, že na potrebe striktnejšieho dohľadu nad týmito algoritmami sa moji kolegovia zhodli a Akt o umelej inteligencii obsahuje v tomto smere dostatočné zábezpeky,” uviedla členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Téme umelej inteligencie sa Lexmann dlhodobo venuje a aktívne sa podieľala aj na tvorbe Aktu o umelej inteligencii, ku ktorému dnes europoslanci prijali parlamentnú pozíciu.

Titulná foto: Patrick T. FALLON / AFP / europarl.europa.eu

Nariadenie EP o ktorom v tomto týždni rokujú europoslanci, nastavuje pravidlá podľa úrovne rizika, ktorú konkrétny systém predstavuje. Miriam Lexmann verí, že dlho očakávanou legislatívou stanovíme pre vývoj a používanie etickej umelej inteligencie jasné mantinely, ktoré zaručia, že umelá inteligencia bude dobrým sluhom a nie zlým pánom. Pozrite si k téme krátky zostrih televíznych vystúpení.

Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj. „Starostlivosť o duševné zdravie nielen detí a mladých patrí k hlavným generačným výzvam. Zvlášť v tejto dobe, keď technológia umelej inteligencie ovplyvňuje každodenný život nás i našich detí viac než si myslíme. Preto je táto problematika na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku mojou prioritou,“ hovorí europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Deti dnes trávia veľa času na sociálnych sieťach, kde prichádzajú do kontaktu s negatívnym a nevhodným obsahom. Prečo je potrebné o tom nahlas hovoriť?

Len nedávno som sa osobne stretla s Jackie Fox z Írska – mamou 21-ročnej Nicole, ktorá v dôsledku kyberšikany spáchala samovraždu. Jackie dnes šíri osvetu o prevencii týchto deštrukčných vplyvov, ktorých súčasťou sú v dnešnej dobe aj digitálne technológie. Musíme o tom hovoriť aj preto, aby sme včas dokázali predísť každej takejto tragédii. 

Na Slovensku skúsenosť s online šikanovaním priznala takmer štvrtina detí vo veku 9 – 17 rokov a až polovica detí mala skúsenosť so sexuálnymi obsahmi. Skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo, uviedla jedna tretina detí pričom až 22% detí a mladých o svojej negatívnej skúsenosti s nikým nehovorilo. Štatistiky a zistenia slovenských výskumníkov sú naozaj závažné. 

Za cielením pozornosti na vybraný obsah zvlášť na sociálnych sieťach sa skrývajú aj algoritmy umelej inteligencie. Táto technológia potom ponúka používateľom mnohokrát negatívny či nevhodný obsah, keďže práve ten púta oveľa viac pozornosti a vyvoláva viac emócií. Ak niekto vyhľadá alebo si pozrie napríklad video o sebapoškodzovaní, algoritmus mu túto tému začne cielene podsúvať v rôznych kontextoch. Takto sa doslova povzbudzuje k myšlienkam a následne aj skutkom, ktoré môžu byť pre život mladého človeka fatálne. Tu  musia veľké online platformy urobiť jasné kroky, k čomu sme ich zaviazali aj európskou legislatívou. Vážnym problémom sú rovnako nedostatočné mechanizmy overovania veku používateľov. 

Je to medzi inými aj platforma TikTok, ktorá je dnes medzi mladými veľmi populárna a využíva tieto manipulatívne techniky. Zároveň predstavuje neakceptovateľné bezpečnostné riziká z hľadiska ochrany osobných údajov. Jej používanie pre štátnych predstaviteľov zakázalo už mnoho nielen európskych krajín, no otázka bezpečnosti sa týka všetkých nás. Aj preto som vyzvala najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií na koordináciu spoločného postupu pri vyhodnocovaní rizík a následných krokov. 

Nehovoriac o metaverze, kde nás čaká veľká úloha podrobne preskúmať dopady tejto rozšírenej virtuálnej reality na psychické zdravie ľudí skôr než sa začne masovo využívať. Už dnes odborníci varujú pred jeho urýchleným spustením bez jasných pravidiel a ochrany. Človek totiž nie je stavaný žiť svoj život v bubline virtuálnej reality. 

Ako deťom a mladým pomôcť zorientovať sa v spleti týchto online vplyvov na ich duševné zdravie? Čo môže urobiť každý z nás?

Musíme našim deťom, dospievajúcim a vôbec blízkym venovať náš čas – to je základný princíp. Nenechať ich hodiny vystavených online životu na mobiloch a počítačoch. 

Prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah sú kľúčové. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup. Dôležitým je tiež posilňovanie kritického myslenia, flexibility či odolnosti. Základom je však aj kvalitný legislatívny rámec. 

A práve preto, že technológia umelej inteligencie sa čím ďalej tým viac stáva súčasťou každého digitálneho produktu či služby považujem za rozhodujúce zdôrazniť, že sa potrebujeme sústrediť na jej dôveryhodné a etické používanie. To znamená, aby bol v centre jej vývoja na prvom mieste vždy človek a jeho dobro. Aby dôveryhodná AI bola vždy považovaná za dobrého sluhu a nie zlého pána. To je úloha aj nás, zákonodarcov.

Téme umelej inteligencie (AI) sa venujete už dlho, no v širokej verejnosti bola spopularizovaná takpovediac až v posledných mesiacoch. Spôsobil to akýsi virtuálny asistent známy pod názvom ChatGPT. Aké sú pozitíva či riziká tohto nástroja zvlášť pre mladých užívateľov? 

Áno, téme AI sa venujem dlhodobo, a to nielen na pôde Európskeho parlamentu. Mojou snahou totiž je upozorniť na jej výhody a prínosy, ale aj riziká predovšetkým u nás doma. Minulý rok som preto usporiadala v Bratislave medzinárodnú konferenciu, kde desiatky špičkových odborníkov zo Slovenska spolu so zahraničnými kolegami diskutovali za účasti širokej verejnosti o výzvach, ktoré nám dynamický rozvoj AI prináša. 

Musíme si uvedomiť, že Chat GPT pracuje s doterajšími poznatkami, ktoré do veľkej miery vytvorili ľudia – spracúva ich, triedi a na základe toho vytvára obsah, ktorý je pre nás rýchlosťou spracovania a množstvom informácií jedinečný.

Lenže ChatGPT robí aj chyby. Dokáže byť fakticky nepresný, vytvára teda aj logické nezmysly, ba vidíme, že táto pomôcka môže vyslovene prispieť k šíreniu dezinformácií. Kontrola človekom je tu absolútne nevyhnutná a presne toto musí byť základné pravidlo pri používaní AI: Človek musí mať vždy posledné slovo. Len tak ju dokážeme udržať pod kontrolou.

Ako reaguje na tento technologický vývoj Európsky parlament?

Už v týchto týždňoch schvaľujeme v pléne EP našu pozíciu k historicky prvej legislatívnej úprave tejto technológie. Mojím zámerom a snahou je, aby človek a jeho dobro vždy zostali stredobodom využívania umelej inteligencie.

Ide o nariadenie, známe ako Akt o umelej inteligencii, ktoré prináša pravidlá pre reguláciu AI. Návrh ju delí na podkategórie podľa rizikovosti. Neakceptovateľnou AI je  kategorizácia ľudí podľa sociálneho skóre, AI využívajúca manipulatívne techniky či rozpoznávanie tváre vo verejnom priestore a pod. Medzi vysoko rizikovú AI patria napríklad aplikácie týkajúce sa autonómnych áut, diagnostiky v medicíne, zamestnanosti, vymáhania práva. Dlhodobo som sa zasadzovala o to, aby do tejto kategórie boli pridané algoritmy tzv. ekonomiky pozornosti. Práve tie totiž určujú, ktorý obsah vidíme na sociálnych sieťach a ktorý, naopak, neuvidíme. V mnohých prípadoch ide totiž o uprednostňovanie konfliktného, dezinformačného či inak negatívneho obsahu, pretože práve ten dlhšie udržiava našu pozornosť. Limitované riziko predstavujú chatboty, ktoré nám „radia“ aj pri online nakupovaní alebo učení jazykov. Žiadne riziko nepredstavuje napríklad AI, ktorá riadi triedenie mailov na spamy – tento typ nebude podliehať žiadnej regulácii. Aj v dôsledku rýchleho vývoja a rozšírenia spomínaného chatGPT sme však v Európskom parlamente predstavili špeciálnu kategóriu tzv. AI všeobecného využitia, ktorá bude tiež podliehať regulácii. 

Prečo je prijatie tejto legislatívy veľmi dôležité? 

Zvlášť v posledných mesiacoch sme čoraz viac svedkami rôznych výziev na úrovni jednotlivcov i štátov na dočasné pozastavenie vývoja AI, kým nenastavíme jasné pravidlá. Je to dôsledok strácania kontroly a prehľadu. Prirovnala by som to k ohňu: ak ho ovládame, je životne dôležitý pomocník, ak sa však vymkne spod kontroly, jeho sila je ničivá.

Spravovať technológiu umelej inteligencie budeme vedieť len tak dobre, ako kvalitne si nastavíme legislatívny rámec a ako formovaní budú v procese jej vývoja a nasadzovania výskumníci, technici a ostatní. Potrebujeme si určiť jasné a pre celú EÚ jednotné pravidlá, ktoré sa zároveň stanú akýmsi zlatým štandardom pre celý svet. 

Zároveň však potrebujeme vzdelávať aj spoločnosť, aby sme primerane rozumeli, čo nám táto technológia prináša a ako ju dobre používať a ovládať. Je to kľúčové aj z hľadiska pracovného trhu, ktorého vývoj AI značne ovplyvní. Ak pochopíme jej fungovanie, budeme aktívni pri vytváraní súčasných regulačných a inštitucionálnych rámcov, pomôže nám zefektívniť mnohé naše činnosti.

O tom, ako napríklad zvládnuť digitálne technológie u nás doma, priamo v rodinách, sa dozviete viac aj v publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/


Foto: www.august.com.au

Prioritou Miriam Lexmann pri rokovaniach o Nariadení o zákaze výrobkov vyrobených za použitia nútenej práce je najmä čo najúčinnejšie ochrana ľudí pred zneužívaním, ale zároveň aby bolo čo najmenej byrokraticky zaťažujúce pre podnikateľský sektor a prinieslo právnu istotu. Zákaz totiž bude neúčinný, ak nikto nebude vedieť, aké konkrétne povinnosti má napĺňať.

Tolerovaním dovozu a následným kupovaním výrobkov vyrobených v nehumánnych podmienkach, sa stávame morálne spoluzodpovední za tragédie, ktoré sa tu dejú. Miriam Lexmann ako tieňová spravodajkyňa pre Nariadenie o zákaze výrobkov vyrobených za použitia nútenej práce dnes absolvovala prvé rokovanie o texte tohto nariadenia.

Opatrovatelia si zaslúžia lepšie podmienky. O ne sa zasadzuje Miriam Lexmann aj v na európskej úrovni. Výsledkom sú mnohé prijaté návrhy v Európskej stratégii starostlivosti. Prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj to, ako zlepšovať podmienky pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia. Viac v diskusii RTVS.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content