Rýchle správy
Opatrovatelia si zaslúžia lepšie podmienky. O ne sa zasadzuje Miriam Lexmann aj v na európskej úrovni. Výsledkom sú mnohé prijaté návrhy v Európskej stratégii starostlivosti. Prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj to, ako zlepšovať podmienky pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia. Viac v diskusii RTVS.
Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy, lebo nám pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných vedia veľmi pomôcť. Je nutné zabezpečiť kontinuitu a koncepčnosť projektov, byť efektívny, ale aj spravodlivo ohodnotiť prácu opatrovateliek, uviedla Miriam Lexmann počas dnešného okrúhleho stola k téme sociálnej starostlivosti na Slovensku.
Viac ako polovica Slovákov (56 %), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom. Až 13 % sa pritom nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Strana volá po systémovej pomoci odkázaným.
Najväčší problém nájsť opatrovateľa majú ľudia v Bratislavskom kraji (spolu až dve tretiny – 66 % spomedzi tých, ktorí ho hľadali ) a v Prešovskom kraji (61 %). Prešovský kraj hlási najväčší počet občanov, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec (až 23 %). Uvedené údaje boli rozdelené podľa krajov na výlučne štatistické účely, samosprávne kraje však nemajú kompetencie zabezpečovať terénnu opatrovateľskú službu, na ktorú sa prieskum vzťahoval. Prieskum, ktorý upozornil na vážny problém s dostupnosťou opatrovateľskej služby na Slovensku, zrealizovala agentúra AKO pre KDH od 4. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov. Skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby uviedlo 30,6 % opýtaných Slovákov.
„Demografia nepustí, čoraz viac osôb bude odkázaných na pomoc či už formálnych alebo neformálnych opatrovateľov. Ich nedostatok musíme akútne systémovo riešiť. Na európskej úrovni som sa mnohými pozmeňovacími návrhmi podieľala na prijatí tzv. Európskej stratégie starostlivosti. Tá prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj zlepšovanie podmienok pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia, “ reaguje europoslankyňa za KDH Miriam LEXMANN, ktorá je v Bruseli aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.
Slovensko musí riešiť hneď niekoľko problémov naraz, a to nielen pri terénnej opatrovateľskej službe. Nemôžeme sa sústrediť iba na potreby klientov, ktoré sú zrejmé, ale musíme zaistiť aj bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov. „Starostlivosť opatrovateliek nie je docenená. Ide o dokázateľne fyzicky i psychicky náročnú prácu, ktorá sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce, a tým ani v odmeňovaní . Navyše musia často vykonávať prácu zdravotníkov, lebo v zariadeniach sociálnych služieb nie je najmä počas víkendov a sviatkov dostatok zdravotníckeho personálu,“ približuje aktuálnu situáciu predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková.
Miriam Lexmann upozorňuje aj na prepojenosť slovenskej legislatívy a možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov. „Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy, lebo nám pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných vedia veľmi pomôcť. Je nutné zabezpečiť kontinuitu a koncepčnosť projektov, byť efektívny, ale aj spravodlivo ohodnotiť prácu opatrovateliek.“
„Občania sa často zúfalo obracajú na obce a mestá, aby im pomohli zabezpečiť terénnu opatrovateľskú službu pre ich blízkych. Hoci to majú plne v kompetencii, štát musí jednoznačne zabrať vo finančnej podpore. Financovanie takejto dôležitej služby občanom iba, prípadne najmä z európskych zdrojov je neudržateľné,“ približuje členka predsedníctva KDH a nitrianska vicežupanka Martina HOLEČKOVÁ, ktorá sa venuje sociálnej problematike.
Odbornú konferenciu o sektore starostlivosti na Slovensku zorganizovali v stredu 17. mája KDH a europoslankyňa Miriam Lexmann. Jej cieľom bolo vytvoriť príležitosť na výmenu odborných názorov a návrhov medzi verejnými i súkromnými poskytovateľmi sociálnych služieb, zástupcami opatrovateľov a ďalšími relevantnými stranami.
Agentúra AKO v predmetnom prieskume opýtaným položila dve otázky: „Máte vy osobne alebo niekto vo vašom okolí skúsenosť s hľadaním, s vybavovaním opatrovateľských služieb do domácnosti pre seniora alebo zdravotne znevýhodnenú osobu?“ a „Aké boli vaše skúsenosti alebo skúsenosti niekoho z vášho okolia so zabezpečením (vybavením) opatrovateľskej služby?” Zistenia sa teda týkajú platených terénnych opatrovateľských služieb, nejde o zariadenia sociálnych služieb , ani bezplatnú výpomoc v rámci rodiny.
Zdroj foto: solidcare.sk
Až 77 % spoločností v EÚ uvádza ťažkosti pri hľadaní pracovníkov s potrebnými zručnosťami. Stojíme na prahu historických zmien na pracovnom trhu, ktoré budú súvisieť aj s využívaním technológie umelej inteligencie. Vo svojom vystúpení v pléne Európskeho parlamentu upriamila Miriam Lexmann pozornosť zvlášť na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností, ale i na to, aby príležitosti na ich nadobúdanie boli dostupné aj pre zraniteľné skupiny – ľudí zo znevýhodneného prostredia či osoby so zdravotným postihnutím.
Čas pre rodinu je častokrát dôvod, prečo si ženy vyberú nižšie ohodnotenú prácu. Ženy majú mať možnosť flexibility, nie však na úkor zárobku. Hodnota starostlivosti o deti je jednou z najdôležitejších hodnôt pre celú spoločnosť. Miriam Lexmann diskutovala o rovnoprávnosti v odmeňovaní žien v TA3.
V KDH myslia aj na 200-tisíc slovenských detí, kde je v domácnosti prítomný len jeden rodič. Aj tieto rodiny si zaslúžia našu pozornosť práve z dôvodu vyššieho rizika ohrozenia chudobou či sociálneho vylúčenia.
„Efektívnu pomoc navrhujeme napríklad v podobe ročného programu sprevádzania, ale aj ďalších podporných mechanizmov,” približuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
V KDH na túto tému diskutovali s ministrom práce a sociálnych vecí a podpredsedom vlády ČR Marian Jurečka, Evou Markovou zakladateľkou organizácie Jeden rodič, a Anna Siekelová, riaditeľkou Centra konkrétnej pomoci Femina.
„V Európskom parlamente sa intenzívne venujem legislatíve na zlepšenie ochrany našich detí na internete, ktorá je v súčasnosti nepostačujúca. No je to práve rodinné zázemie a čas rodičov venovaný deťom, ktorý je najúčinnejšou prevenciou nežiaducich vplyvov digitálnych technológií na duševné zdravie. Preto považujem podporu rodín za kľúčovú, o to viac si uvedomujem potrebu pomocnej ruky rodinám, kde žijú deti s jedným rodičom. Je v záujme celej našej spoločnosti posilniť prostredníctvom našej podpory jednorodičov zároveň aj schopnosť ich detí čeliť náročným životným situáciám,” približuje svoju prácu k téme ochrany zdravia detí a mládeže na internete Miriam Lexmann.
Titulná foto: Getty Images/mirror.co.uk
V prevencii so zákernou rakovinou je dôležitá aj podpora na európskej úrovni. Mojou snahou je preto robiť všetko preto, aby mali všetci rovnaký prístup k včasnej diagnostike a kvalitnej starostlivosti. Významne tieto kroky podporuje aj plán v boji proti rakovine, ktorý Únia prijala pred dvoma rokmi. Osobne sa teším z presadenia zlepšení pre neformálnych opatrovateľov, ktorí neraz venujú všetok svoj čas opatere príbuzného s týmto ochorením, ale aj také, ktoré umožňujú vrátiť sa späť na pracovný trh po prekonaní zákernej choroby. Nezabudnite dnes na narcis…
Rýchlejšia digitalizácia verejnej správy a odstránenie zbytočnej byrokracie je zárukou, aby sme uľahčili fungovanie samosprávam, občanom a podnikom. Aj preto je dôležité zabezpečiť internetové pripojenie na celom území EÚ, ako aj posilniť digitálne zručnosti pre všetkých, vrátane starších občanov či osôb pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia a so zdravotným postihnutím. K tomu podľa M. Lexmann pomôže aj aktuálne prerokovávaná iniciatívna správa.
Konkurencieschopnosť nášho hospodárstva je kľúčová pre našu bezpečnosť, ako aj pre živobytie našich občanov. Rozhodnutie o zákaze spaľovacích motorov preto Miriam Lexmann považuje za gól do vlastnej brány. Rozhodnutie nielenže spraví automobily ťažšie dostupnými, ale zároveň pomá čínskym spoločnostiam ovládnuť náš spoločný európsky trh. O to viac sa to bude týkať Slovenska, pre našu sekundárnu závislosť na Číne prostredníctvom automobilového priemyslu.
Naša pripravenosť na meniaci sa pracovný trh bude jedným z kľúčových faktorov úspešného zvládnutia ekonomickej transformácie Slovenska, a to najmä v dôsledku narastajúcej digitalizácie či využívania technológie umelej inteligencie. Miriam Lexmann na to opakovane upozornila počas aktuálnej plenárnej schôdze, ktorá sa venovala aj tejto téme.
Na nezákonnosť fenoménu tzv. náhradného materstva apelujem dlhodobo a v Európskom parlamente sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie.
Tlak na jeho postupné prijímanie pod rúškom rôznych iných iniciatív či dokonca „altruizmu” kladie na spoločnosť deštrukčné a neprijateľné etické, právne či medicínske bremeno. Neexistuje žiadne „právo na deti”, ktoré by dospelým umožňovalo získavať ich, a to dokonca obchodnými kontraktmi. Je to v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou.
Jednoznačne sa preto pripájam k prijatej Deklarácii z Casablancy Declaration for the Universal Abolition of Surrogacy, kde sa na ilegalite tejto praxe reprodukčného vykorisťovania zhodli desiatky odborníkov z celého sveta.
Človek sa nikdy nemôže stať komoditou. Plne podporujem toto naše spoločné úsilie na prijatí medzinárodnej právnej úpravy pre celosvetový zákaz surogácie.
Znenie deklarácie nájdete na: http://declaration-surrogacy-casablanca.org/…/internat…/
Viac o tomto fenoméne sa dočítate aj v mojom pôvodnom článku: https://blog.postoj.sk/…/dieta-nie-je-tovar-ktory-ma…
Titulná foto: ilustračná, zdroj: https://www.onmanorama.com
Neexistuje žiadne “právo na deti”, ktoré by dospelým umožňovalo získavať ich, a to dokonca obchodnými kontraktmi. Je to v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Miriam Lexmann sa preto jednoznačne pripojila k prijatej Deklarácii z Casablancy Declaration for the Universal Abolition of Surrogacy. Viac čítajte v krátkom blogu alebo priamo na stránke.
Až 28 miliónov pracovníkov si dnes v EÚ zarába na živobytie prostredníctvom práce pre tzv. platformy. Miriam Lexmann je proti ich reklasifikácii na zamestnancov, čo by zabrzdilo tento inovatívny spôsob práce. Ako zachovať flexibilitu vo finálnom texte legislatívnej úpravy, o ktorej momentálne prebiehajú rokovania, diskutovala na konferencii so zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu.
So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.
„Od začiatku bolo mojou prioritou, aby sme sa nepokúšali vtesnať inovatívny model práce cez platformy do starých rámcov. Znamenali by automatickú reklasifikáciu pracovníkov platforiem na zamestnancov. Poukazovala som najmä na to, že sú to v prvom rade samotní pracovníci platforiem, ktorých musíme počúvať a zlepšovať ich podmienky a pritom nebrzdiť možnosti, ktoré dáva tento inovatívny spôsob práce. Toto sa však, žiaľ, pri prijímaní parlamentnej pozície nestalo,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa, ktorá sa téme venuje od začiatku svojho pôsobenia v europarlamente.
Diskusia bola najmä o tom, ako ovplyvní európska pozícia k tejto smernici budúcnosť práce cez platformy.
Reštriktívnym prístupom k tomuto biznisu je v stávke živobytie 28 miliónov pracovníkov, ich rodín, ako aj ďalších, najmä malých podnikov, ktoré s platformami spolupracujú.
„Verím, že finálny text, ktorý je momentálne v ďalšom rokovaní, zoberie do úvahy hlavné benefity, ktoré pracovníci platforiem oceňujú. Tým je predovšetkým flexibilita,“ dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v európskom parlamente.
Titulná foto: www.ipa.org.au
Slovensko bude môcť presunúť až 10 % z nevyčerpaných kohéznych fondov, čo by malo znamenať približne 1,5 miliardy eur, a ďalšiu 1 miliardu eur by malo mať možnosť využiť z nových dostupných kohéznych fondov na podporu cieľov balíka RePowerEU. Využitie nevyčerpaných kohéznych fondov na podporu zraniteľných domácností, ako aj podnikov najviac postihnutých energetickou krízou navrhovalo KDH už v septembru 2022, čo si následne osvojila aj vláda SR, pripomína Miriam Lexmann.
Je našou povinnosťou hľadať efektívne riešenia na násilie proti ženám, školiť odborníkov a riadne implementovať našu legislatívu, ktorá je aj podľa odborníkov dobrá, avšak nesprávne a nedôsledne vykonávaná.
Európsky parlament dnes prijal správu, v ktorej hodnotil pokrok v procese ratifikácie v mene Európskej únie tzv. Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Zároveň naliehal na členské štáty, ktoré dohovor neratifikovali, a ku ktorým patrí aj Slovensko, aby tak urýchlene urobili.
K hlasovaniu sa vyjadruje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann:
„Akékoľvek násilie ostro odsudzujem a už od začiatku môjho mandátu som najmä vo výbore pre zamestnanosť presadzovala návrhy na ochranu zraniteľných skupín vrátane nedávneho návrhu na ochranu žien a ich detí proti praxi tzv. náhradného materstva, ktoré je v rozpore s ľudskými právami.
Je našou povinnosťou hľadať efektívne riešenia na násilie proti ženám, školiť odborníkov a riadne implementovať našu legislatívu, ktorá je aj podľa odborníkov dobrá, avšak nesprávne a nedôsledne vykonávaná.
Takzvaný Istanbulský dohovor a celá diskusia okolo neho však cieľu odstránenia násilia na ženách a domáceho násilia vôbec nepomáha.
Dohovor nemá podporu medzi všetkými členskými štátmi a namiesto toho, aby sme sa rozprávali o rýchlej pomoci pre obete, riešime, ako donútiť členské štáty urýchlene ho prijať. Treba však pripomenúť, že dôvod, prečo Slovenská republika tento dokument neratifikovala, je ideologizácia celej problematiky a hrubé zasahovanie do morálnych a kultúrno-etických sfér a legislatívy. S takýmto postupom, ktorý sa doslova vysmieva tým, ktorí násiliu denne čelia, absolútne nesúhlasím.”
Istanbulský dohovor je zmiešanou zmluvou, ku ktorej musí pristúpiť Európska únia ako celok a každý členský štát samostatne. Doteraz ho ratifikovalo 21 členských štátov EÚ okrem Bulharska, Česka, Maďarska, Litvy, Lotyšska a Slovenska. Poľská vláda v roku 2020 oznámila svoj zámer od Dohovoru odstúpiť.
Zdroj foto: cnn.com
Byť „kedykoľvek online“ je fenoménom našej doby. Naučiť sa však uvedomelo využívať skvelé možnosti internetu je výzvou ako pre nás dospelých, tak i naše deti a mladých. O kritickom myslení, mediálnej výchove či bezpečnom internete bolo dnešné celoslovenské stretnutie odborníkov na bezpečnosť detí v digitálnom priestore, ktorým sa prihovorila aj Miriam Lexmann.
Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.
„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.
„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Miriam Lexmann s poľutovaním konštatuje, že parlament nevyužil svoju kompetenciu hlasovať o texte smernice o zamestnancoch platforiem v pléne, a tým zahodil svoju možnosť túto významnú smernicu vylepšiť, hovorí Miriam Lexmann o texte, ktorý mal pomôcť miliónom Európanom zachovať ich flexibilitu v pracovnom pomere.
Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov p
„Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov platforiem, priniesla právnu istotu, nevytvárala chaos a zlepšovala podmienky pre tých, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Dnes musím s poľutovaním konštatovať, že parlament nevyužil svoju kompetenciu hlasovať o texte v plene, a tým zahodil svoju možnosť túto významnú smernicu vylepšiť,“ hovorí Miriam Lexmann o texte, ktorý mal pomôcť miliónom Európanom zachovať ich flexibilitu v pracovnom pomere.
„Mojím cieľom bolo vytvoriť právny rámec pre väčšiu ochranu pracovníkov a legálnu možnosť poskytnúť benefity, vrátane tých sociálnych, aj pre samostatne zárobkovo činných pracovníkov bez toho, aby im hrozilo, že budú proti svojej vôli preklasifikovaní na zamestnancov a prídu tak o flexibilitu práce,“ upresňuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
Práca cez platformy nie je tradičný obchodný model a preto ho nemôžeme nechať uviaznutý v starých smerniciach a legislatívach. „Rozhodnutie, ktorým sa zákonodarcovia vzdali svojej kompetencie podieľať sa na tvorbe legislatívy, je preto pre mňa nepochopiteľné,“ hodnotí situáciu Miriam Lexmann.
Počet ľudí, ktorých sa táto legislatíva dotýka, totiž neustále rastie. Len na Slovensku sú to tisícky pracovníkov, v celej Európskej únii je ich viac ako 28 miliónov.
„Naďalej sa preto budem zasadzovať za to, aby bol v ďalších rokovaniach s členskými štátmi dosiahnutý rozumný text, v ktorom tento inovatívny model poskytovania pracovných príležitostí zachová tie výhody, pre ktoré si ho pracovníci vyberajú,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.
Zdroj Foto: https://www.lrt.lt
Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP presadzuje Miriam Lexmann dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie, ako aj ochranu mladých ľudí v kontexte vplyvu sociálnych sietí. Teraz môžu vyjadriť svoj názor a zapojiť sa do konzultácií k tejto téme aj občania. Ich príspevky sa zohľadnia pri ďalšom vývoji a dolaďovaní iniciatívy Európskej komisie o Komplexom prístupe k duševnému zdraviu.
Ako úspešne a prospešne zvládnuť transformáciu pracovného trhu, ktorý začína byť silne ovplyvňovaný fenoménom AI, riešila Miriam Lexmann na stretnutí s riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosminom Boiangiu. Z prieskumov vychádza, že Slovensko je zatiaľ jednou z najmenej pripravených krajín na zmeny, ktoré AI na pracovnom trhu vyvolá.
Na stretnutí s povereným ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom som ho dnes požiadala, aby sa Slovensko jasne vymedzilo voči návrhu nariadenia, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa rodičovstvo preukázané v jednej krajine Európskej únie (EÚ) uznávalo vo všetkých členských štátoch. Okrem iného by sa zaviedlo tzv. európske osvedčenie o rodičovstve, kde by sa rodičia neuvádzali ako otec a mama, ale prvý rodič a druhý rodič.
Návrh Komisie je sporný vo viacerých bodoch. Vzťahuje sa na uznávanie rodičovstva detí s cezhraničným prvkom, bez ohľadu na to, ako bolo dieťa počaté či narodené a bez ohľadu na formu rodiny dieťaťa, zahŕňajúc „deti narodené rodičom rovnakého pohlavia“. Takáto úprava však doslova otvára dvere okrem iného aj pre legalizáciu vo väčšine krajín nezákonnej praxe tzv. náhradného materstva.
Už od samého začiatku tejto európskej iniciatívy som poukazovala na porušovanie princípu subsidiarity, na základe ktorého patrí zákonodarstvo v oblasti rodinného práva výlučne členským štátom. Samozrejme, je potrebné riešiť otázky právnej istoty nadobúdania občianstva či cestovných dokumentov – používajme na to však nástroje, ktoré plne rešpektujú národné kompetencie. Ohrozenie najlepšieho záujmu dieťaťa nemôže byť v žiadnom prípade cenou za zníženú byrokraciu.
Považujem za zásadné a oceňujem, že minister mi dal prísľub, že Slovensko tento postoj jasne vyjadrí a pridá sa k Maďarsku a Poľsku, ktoré tak už urobili a nepodporili tento návrh.
Titulná foto: Miriam Lexmann a Viliam Karas.
Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.
Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.
Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.
Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk
Do 21. decembra sa môžete zapojiť do verejnej výzvy a vyjadriť svoj názor k právnej úprave a fungovaniu Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím. Za jeho prijatie sa od začiatku mandátu v EP snaží aj Miriam Lexmann a chce, aby preukaz umožnil uznávanie zdravotného postihnutia a s tým súvisiacich práv medzi všetkými členskými krajinami EÚ.
O prehodnotení platov opatrovateľov a sestier, potrebe vzdelávania opatrovateľov a zvýšenia ich spoločenskej hodnoty, čo môže zabrániť ich odlivu do zahraničia hovoril dnes Miriam Lexmann s Annou Ghanamovou, predsedníčkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR. Spoločne hľadali spôsoby, ako presadiť 10-bodový návrh stabilizácia personálu v sociálnych službách, ktorý asociácia predložila ministrovi práce.
Vyspelosť spoločnosti poznáme aj podľa toho, ako sa vie postarať o svojich najzraniteľnejších. Aj preto Miriam Lexmann podporila ďalšiu z aktivít a kampaní na odbúranie diskriminácie, zlepšenie inklúzie vo vzdelávaní, odbúraniu predsudkov a vôbec lepších podmienok pre osoby so zdravotným postihnutím. Ide o kampaň Handicap Friendly od OZ Život naruby.
Miriam Lexmann diskutovala o pripravovanej smernici o pracovníkoch platforiem s predstaviteľmi českého predsedníctva, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ a má tak na starosti aj jej pozíciu k tomuto návrhu.
Miriam Lexmann vystúpila na odbornej konferencii pri príležitosti Svetového dňa ľudí nízkeho vzrastu. Na svete je známych takmer 8-tisíc zriedkavých ochorení. Postihujú menej než 5 z každých 10 tisíc pacientov. Diagnostika a včasná intervencia sú preto náročné a osoby s raritnými ochoreniami sa stretávajú s nerovným prístupom k terapiám či liečbe, čo chce M. Lexmann cez EP a Výbor EMPL zmeniť.
Miriam Lexmann zorganizovala na pôde Európskeho parlamentu konferenciu o budúcnosti práce vo svetle Smernice o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem. Zúčastnili sa na nej nielen kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, ale aj zástupcovia platforiem, na ktorých bude mať smernica veľký dopad.
Na svete je známych takmer 8-tisíc zriedkavých ochorení. Postihujú menej než 5 z každých 10 tisíc pacientov. Diagnostika a včasná intervencia sú preto náročné a osoby s raritnými ochoreniami sa stretávajú s nerovným prístupom k terapiám či liečbe.
Aj preto som veľmi rada, že sa o vzácnych genetických ochoreniach začína viac hovoriť a priestor dostávajú aj v Európskom parlamente.
Keďže sa vo svojej práci dlhodobo venujem pomoci zraniteľným skupinám, rada som prijala pozvanie vystúpiť na odbornej konferencii pri príležitosti Svetového dňa ľudí nízkeho vzrastu. Počas nej bola predstavená nová platforma združujúca organizácie zastupujúce osoby s achondroplázióu a inými kostnými dyspláziami. Teší ma, že som sa na tejto konferencii mala možnosť zoznámiť aj so zástupcom slovenskej organizácie Palčekovia, Richardom Hurayom.
V rámci diskusie som predstavila svoje snahy a návrhy, ktoré presadzujem vo Výbore pre sociálne veci a zamestnanosť, a ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím či závažnými ochoreniami.
Dlhodobo presadzujem najmä rovný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu či práci, ako aj efektívne riešenia na zabezpečenie plného zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí spoločnosti. Zároveň sa snažím zvyšovať povedomie o tom, akým prekážkam títo ľudia čelia a čo musíme urobiť my, aby sme konečne vytvorili spoločnosť, v ktorej nikto nie je podceňovaný či stigmatizovaný.
Diskusia, na ktorej som mala možnosť vystúpiť, je skvelým krokom k naplneniu tohto cieľa. Som veľmi rada, že som nielen získala nové informácie, ktoré budem môcť využiť pri tvorbe efektívnych politík, ale aj kontakty, ktoré budú rovnako nápomocné v mojej ďalšej práci.
Z rastu cien energií má veľké obavy takmer polovica obyvateľov Slovenska. Energetická chudoba na Slovensku hrozí približne každej šiestej domácnosti. Na európskej úrovni musíme okamžite konať a prijímať konkrétne kroky v solidarite tak, aby potrebnú podporu na prekonanie tejto krízy cítili domácnosti a podniky aj na Slovensku!
Miriam Lexmann oceňuje, že po viacerých výzvach, napríklad aj od KDH a jej osobne, vláda SR v priebehu niekoľkých dní skutočne prevzala iniciatívu a začala vo veci využitia nevyčerpaných eurofondov na boj s drahými energiami konať tak, aby nám Európska komisia presun nevyčerpaných miliárd na tento účel umožnila. Rokovania však musia zohľadniť už zazmluvnené projekty pre všetky subjekty, vrátane miest a obcí, aby v žiadnom prípade nedošlo ku kráteniu realizovateľných projektov, dodala europoslankyňa-
Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci predložila Miriam Lexmann k Správe o rovnakých právach pre osoby so zdravotným postihnutím úspešné pozmeňovacie návrhy, ktoré riešia potrebu čo najrýchlejšieho zavedenia dlhoočakávaného Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím v celej EÚ. Zároveň sa zaoberajú uznávaním statusu “ŤZP” automaticky, naprieč Úniou.
Miriam Lexmann sa v rámci legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligencii zasadzuje aktuálne o to, aby sa tzv. ekonomika pozornosti, čiže algoritmy na sociálnych sieťach, ktoré cielene pôsobia na udržiavanie našej pozornosti, zaradili medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Dôvodom je negatívny dopad sociálnych sietí na zdravie ľudí.
Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Práve toto znenie uznesenia presadila dnes Miriam Lexmann v Európskom parlamente.
Ak samosprávy čerpajú eurofondy pre marginalizované rómske skupiny obyvateľstva, nulové spolufinancovanie by sa malo týkať aj zvyšku územia tak, aby sme posúvali dopredu celé komunity. Nesmie sa stať, že na časť komunity danej obce alebo mesta je nulová spoluúčasť, ale na zvyšnú časť nie je. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá výzvu na podporu miestnych a regionálnych orgánov presadila do Uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ, ktorú dnes na plenárnom zasadnutí prijal Európsky parlament (EP).
„Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Takéto nastavenie prispej k lepšej spolupráci aj čerpaniu a zastaví sa rozdeľovanie projektov podľa častí komunít,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Mestá a župy sa dnes musia na financovaníprojektov hradených z fondov EÚ podieľať vo výške 5 %. Podľa návrhu europoslankyne Lexmann by samospráva mohla realizovať projekt s nulovou spoluúčasťou pre všetkých, teda aj pre zvyšnú majoritnú časť komunity či územia, nielen pre marginalizovanú skupinu. Umožnili by sme tak napredovať celej komunite bez toho, aby sme občanov rozdeľovali.
Europoslankyňa, ktorá je aj členkou Výboru EP pre sociálne veci a zamestnanosť, túto tému otvára na rôznych fórach s predstaviteľmi našej vlády ako aj Európskej komisie, a to nielen v kontexte nedávnej návštevy eurokomisárky pre rovnosť Helenou Dalli na Slovensku.
KDH navyše dlhodobo presadzuje nulovú spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na všetky projekty samospráv. „Vláda by to podľa nás mala umožniť mestám, obciam a župám a čo najskôr o tom rokovať s Európskou komisiou, pretože uprostred vážnej krízy si mnohé samosprávy nemôžu dovoliť realizovať projekty, ktoré by výrazne pomohli ľuďom v regiónoch i celej krajine,“zdôrazňuje Miriam Lexmann. Hnutie pritom zdôrazňuje, že nulová spoluúčasť pre samosprávy by podporila aj lepšie čerpanie eurofondov, v ktorom Slovensko už roky – osobitne za vládnutia Smeru – vážne zlyhávalo.
„Za peniaze z eurofondov môžu samosprávy budovať a opravovať cesty, školy, zdravotnícke, sociálne zariadenia, vodovody či podporiť sociálne slabších. Nie je správne, aby to nemohli urobiť, ak nemajú na spolufinancovanie. Rozumnejšie je umožniť im čerpať fondy bez spoluúčasti, ako vracať nevyčerpané fondy späť do Bruselu. Naše regióny, mestá i obce ich vedia dobre využiť a dnes to potrebujú viac než kedykoľvek predtým,“ apeluje europoslankyňa Lexmann.
Foto: ©Zoran/Adobe Stock/europarl.europa.eu
Miriam Lexmann vyzdvihla dnes v pléne EP snahu založiť Európske centrum pre prístupnosť. To by malo zjednodušiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k službám, mobilite, vzdelaniu a starostlivosti v rámci krajín EÚ.
Pokračovanie v diverzifikácii dodávok energií a odloženie vyraďovania jadrovej energie a uhlia; Zjednodušenie podmienok pre výstavbu alternatívnych zdrojov energií; Podpora návrhu na cenové stropy energií, ako aj stanovenie dočasného stropu pre zisky z predaja elektriny na európskej úrovni alebo zameranie finančnej pomoci na domácnosti a spoločnosti s najnižším príjmom, ktoré sú najviac ohrozené ekonomickými otrasmi. To sú len niektoré návrhy, ktoré prináša Miriam Lexmann s kolegami z EĽS k súčasnej situácií.
V rámci Európskej stratégie pre starostlivosť sa Miriam Lexmann nedávno podarilo presadiť mnohé pozmeňovacie návrhy. Práve o nich, ale aj o ďalších problémoch profesionálnych opatrovateliek, ktoré ich nútia odchádzať od rodín a zamestnať sa v zahraničí hovorila Miriam Lexmann na stretnutí s členkami Komory opatrovateliek Slovenska.
Nová stratégia prináša viaceré iniciatívy na výrazné zlepšenie postavenia neformálnych opatrovateľov, zabezpečenie kvalitnej a dôstojnej starostlivosti, či modernizáciu systému.
„Mnohým z nich som sa venovala vo svojich pozmeňovacích návrhoch k tejto správe. Som veľmi spokojná, že moje návrhy nielenže dostali podporu mojich kolegov, ale tieto oblasti sú zároveň pokryté aj v texte stratégie,” hovorí Lexmann, ktorá na lepšie podmienky pre neformálnych opatrovateľov vyzýva už dlhodobo.
„Ich práca musí byť voľbou, a nie nevyhnutnosťou iba z dôvodu, že neexistujú iné, dostupnejšie služby pomoci. Zdôrazňujem preto investície do kvalitných, finančne a ekonomicky dostupných komunitných služieb,” dodáva členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, je nevyhnutné, aby mal dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia a v neposlednom rade možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom o čom hovorí platná stratégia.
Pandémia Covid-19 nám ukázala, aká zlá situácia je naprieč Úniou aj v oblasti dlhodobej starostlivosti. Veľkým problémom, ktorý pociťujú viaceré krajiny je nedostatok personálu, nevhodné pracovné podmienky a nedostatočné finančné ohodnotenie profesionálnych opatrovateľov. Stratégia rieši aj tieto otázky, v ktorých spoločne s členskými štátmi musíme napredovať.
„Spravodlivé ohodnotenie profesionálnych opatrovateľov za ich náročnú a nenahraditeľnú prácu ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít nielen v Európskom parlamente, ale najmä doma na Slovensku,” spresňuje svoje ďalšie ciele v téme slovenská europoslankyňa.
Zdroj foto: profimedia/ ilustračné
V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, musí mať dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia, ale aj možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom. Tieto opatrenia prináša Európska stratégia starostlivosti na ktorej znení intenzívne pracovala aj Miriam Lexmann.
Do strategického plánu prevencie boja proti rakovine, ktorý EP prijal ešte vlani, sú zahrnuté aj investície do výskumu a vývoja, ako aj financovanie všetkých ostatných činností, a to aj prostredníctvom významného programu EU4Health. Žiaľ, päťročná miera prežitia detí v krajinách východnej Európy je o 10 – 20 % nižšia v porovnaní so strednou a západnou Európou. Týka sa to aj Slovenska, ktoré je v oblasti prístupu pacientov k inovatívnym liekom na chvoste Európskej únie, znovu upozorňuje Miriam Lexmann.
V otázke hľadania riešení zlepšenia pracovných podmienok opatrovateliek sa Miriam Lexmann intenzívne angažuje aj na pôde Európskeho parlamentu od začiatku jej poslaneckého pôsobenia. Už čoskoro predstaví konkrétny spôsob ako napredovať. Aj o tom hovorila s predsedníčkou Komory opatrovateliek Slovenska Danou Grafikovou.
Súčasný sociálny systém neodmeňuje ženy za čas strávený starostlivosťou o iné osoby, ale ich trestá. Miriam Lexmann preto v tejto veci presadzuje výzvu, aby členské štáty prehodnotili systémy dôchodkového zabezpečenia a viac ocenili obdobia strávené starostlivosťou o deti počas materskej alebo rodičovskej dovolenky. Významné je aj obdobie starostlivosti o príbuzných. Toto všetko musí byť zohľadnené v nároku na starobný dôchodok. V EP prijali správu, ktorá tieto príčiny analyzuje a navrhuje konkrétne riešenia.
Existujú povolania, ktoré si v určitej fáze života vyskúšame takmer všetci. V tomto prípade najčastejšie popri vlastnej práci a na úkor voľného času. Ide o opatrovanie detí, príbuzného so zdravotným postihnutím alebo pomoc odkázanému seniorovi. V Európe je až 80% takejto neformálnej starostlivosti poskytovaných tzv. neformálnymi opatrovateľmi.
Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) pripravila v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov, desiatky návrhov, ktorými chce pomôcť zlepšiť dostupnosť poskytovanej starostlivosti, podporiť dôstojnosť opatrovaných osôb, ale najmä skvalitniť podmienky samotných opatrovateľov.
„Väčšina z viac ako šesťdesiatich návrhov našla u kolegov podporu a dostali sa do prijatého textu správy Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva niektoré z konkrétnych cieľov, ku ktorým ňou navrhnuté opatrenia smerovali: „je nevyhnutné poskytnúť opatrovateľom podporu vo forme finančných príspevkov, školení, psychosociálnej podpory, ale aj odľahčovacej služby. Musíme tiež myslieť aj na stratégie opätovného začlenenia opatrovateľa na trh práce, formálne uznanie nadobudnutých zručností či započítanie období starostlivosti do dôchodkových nárokov.“
Prijatá správa apeluje na vytvorenie dostatočnej a kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ktorá bude dostupná aj vo vzdialenejších oblastiach a založená na podpore nezávislosti, dôstojnosti a komunitnom princípe.
„Špeciálne som sa zamerala na skupinu reumatických a muskuloskeletárnych chorôb, na ktoré sa často zabúda, pritom sú často následkami nášho súčasného životného štýlu – stresu a sedavého spôsobu života – postihujú aktuálne viac ako 100 miliónov Európanov a je potrebné začať im venovať zvýšenú pozornosť,“ priblížila Lexmann aké ciele okrem iného sledovala pri príprave pozmeňovacích návrhov k správe.
Osobitne si tiež všíma nevyhnutnosť i užitočnosť používania digitálnych technológií pri starostlivosti, avšak zároveň apeluje na dôslednú na ochranu ľudskej dôstojnosti, keďže žiadne technológie nemôžu nahradiť ľudský prístup a pozornosť.
„Populácia starne a trpí mnohými, neraz novými civilizačnými chorobami. Počet ľudí, ktorí budú odkázaní na opateru každým rokom pribúda. Tejto oblasti je nevyhnutné venovať plnú pozornosť, ako aj dostatočné zdroje, pretože sa to dotýka každého z nás,“ pripomína Miriam Lexmann a opakuje svoju výzvu Komisii, aby zvýšila úroveň ambícií a navrhla riešenia prevencie a zvládania chorôb pohybového ústrojenstva a reumatických ochorení súvisiacich s prácou.
Spolu s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov presadila Miriam Lexmann viac ako 60 návrhov opatrení, ktoré sa aj vďaka podpore časti jej kolegov dostali do správy EP s názvom Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti. Viac tu.
Je nevyhnutné, aby sme financie z Plánu obnovy využili čo najefektívnejšie a aby boli dostupné rýchlo a bez zbytočných administratívnych prekážok. Zároveň by podľa Miriam Lexmann členské štáty mali mať dostatočnú flexibilitu a možnosť zmeniť plán obnovy tak, aby dokázali reagovať na meniacu sa situáciu, napríklad aj v súvislosti s dopadmi vojny na Ukrajine, uviedla to dnes v pléne Európskeho parlamentu.
Rozhodnutie totalitného režimu Komunistickej strany Číny zrušiť sankcie uvalené na jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu, vrátane nej, berie Miriam Lexmann na vedomie. Doteraz však nepozná detaily,
Po vyhlásení USA o uvalení 25-percentných ciel na dovoz automobilov z EÚ jev životnom záujme Slovenska, aby Európska komisia a naša vláda tentoprezidentský dekrét Donalda
Brusel, 19. marec 2025 – Svetový deň Downovhosyndrómu pripadajúci na 21. marec si dnes pripomenul aj Európsky parlament v Bruseli. Podujatia na jeho pôde iniciovala poslankyňa Miriam Lexmann ako kvestorka, teda členka predsedníctvaeuroparlamentu. V centre týchto aktivít je úcta k dôstojnosti každého človeka. „Svetový deň Downovhosyndrómu
Bratislava, 17. 3. 2025 – KDH presadilo významné zlepšenia v eurofondoch na sociálnu oblasť po roku 2027. Ich využívanie v súčasnom období sa však musí výrazne zefektívniť. Hnutie
Aj v USA veľmi citlivo registrujú na cestu nášho premiéra do Moskvy a príklon k totalitným režimom, ako je, napríklad, Čína. Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann po pracovnej ceste vo Washingtone upozornila na tlačovej besede na dôsledky zahraničnej politiky vládnej koalície a varovala pred stratou kľúčového ekonomického partnera a aj pred krokmi, ktoré môžu ohroziť export Slovenska do USA.
Štát zlyháva v zlepšovaní života na vidieku a hádže ľudí v regiónoch cez palubu. Na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli to dnes skonštatovali v spoločnom vyhlásení predseda Prešovského samosprávneho kraja a predseda KDH Milan Majerský a europoslankyňa Miriam Lexmann.
Poslanci Mestského zastupiteľstva v Šuranoch svojím včerajším hlasovaním odmietli usporiadanie referenda o výstavbe čínskej baterkárne v Šuranoch.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
