Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

EMPL

Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.

Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa Miriam Lexmann už dlhodobo poukazuje na to, že pandémia omnoho tvrdšie zasahuje tzv. najviac zraniteľné skupiny, ku ktorým patria osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, ľudia pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia, ale aj osamelí rodičia či rodiny s viacerými deťmi. Práve na nich sa snaží nasmerovať pozornosť opatrení, ktoré v rámci výboru navrhuje. Lexmann intenzívne komunikuje so slovenskými organizáciami v občianskom sektore, ktoré poskytujú služby aj týmto zraniteľným skupinám. 

Rodiny majú obrovský vplyv na vývoj demografie, a tým aj vývoj našej spoločnosti. Preto je potrebné výrazne ich podporiť pri tvorbe opatrení na rovnováhu pracovného a súkromného života, starostlivosti o deti, starších ľudí, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj pri zohľadňovaní výšky materských, otcovských, rodičovských a opatrovateľských príspevkov. Ako jednu z mnohých pripomienok to uviedla Miriam Lexmann pri tvorbe dokumentu o sociálnej politike EÚ.

Nové technológie – vrátane AI, musíme využívať na zlepšenie fungovania a vytváranie udržateľných a inkluzívnych podmienok na trhu práce. Potenciál AI je navyše potrebné využiť aj na zmierňovanie nerovností v spoločnosti predovšetkým voči zraniteľným skupinám osôb. Miriam Lexmann to uviedla medzi 18 pripomienkami k správe o tvarovaní digitálnej budúcnosti Európy, pre ktorú je tieňovou spravodajkyňou za EĽS/EPP.

Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Až dve tretiny Slovákov ani približne nevedia, čo Fond obnovy prináša. Uviedla to Miriam Lexmann a vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, vyzvala k neodkladnej a adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti.

Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.

Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.

A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.

V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.

Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.

Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.

Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.

Foto – Depositphotos.com/Goodluz

Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.

Jednotné a koordinované pravidlá v celej EÚ pre sezónnych pracovníkov a tzv. pendlerov požaduje vo svojich pripomienkach k pripravovanej správe o vplyve pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Súčasťou problému je podľa nej aj stále dostatočne nefungujúci systém uznávania vzdelania, praxe a nadobudnutých zručností pri cezhraničnej mobilite pracovníkov.

Miriam Lexmann sa stala tieňovou spravodajkyňou najsilnejšej frakcie EĽS/EPP v EP pre tému Európsky vzdelávací priestor: spoločný holistický prístup k vzdelávaniu, zručnostiam a kompetenciám. Jej cieľom je efektívne využiť súčasný potenciál vzdelávania a kultúry v EÚ ako potenciálu novej tvorby pracovných miest, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti.

Europoslankyňa Miriam Lexmann presadila vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP návrhy na ochranu osôb so zdravotným postihnutím, deinštitucionalizáciu, lepšie postavenie neformálnych opatrovateľov i vyššie ohodnotenie období starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme. Lexmann zdôraznila aj potrebu dosiahnuť plnú dostupnosť tovarov, služieb a bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj potrebu inkluzívneho vzdelávania a trhu práce. Europoslankyňa v návrhoch zároveň upozornila, že použitie umelej inteligencie môže pomôcť osobám so zdravotným postihnutím naplno sa začleniť do spoločnosti. 

Učňovské vzdelávania nemôže byť len druhou voľbou mladých ľudí, a preto potrebujeme zvýšiť jeho atraktivitu vo vzdelávaní a spoločnosti, hovorí Miriam Lexmann v jednom z piatich pozmeňovacích návrhov k uzneseniu EP k oznámeniu EK o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť. Navrhuje tiež uznávanie zručností nadobudnutých neformálnymi opatrovateľmi a zabezpečenie dostupnosti internetu a digitálnych nástrojov pre všetkých vrátane osôb zo znevýhodnených skupín.

Posilnenie digitálnych zručností v spoločnosti dosiahneme aj zvýšeným prístupom k internetu a digitálnym nástrojom s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny – vrátane seniorov, menšín a osôb so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje to Miriam Lexmann pričom v pozmeňovacích návrhoch k správe o možnostiach vzdelávania pre seniorov pripomína nutnosť školenia aj učiteľov v digitálnych zručnostiach a posilňovania ich jazykových kompetencií.

Podpora výskumných programov zameraných na vývoj AI robotických a digitálnych technológií musí byť v centre pozornosti EK a členských štátov, aby sme aj s ich pomocou v plnej miere umožnili integráciu osôb so zdravotným postihnutím. Pripravovanú správu EP o rovnakom zaobchádzaní v práci s osobami so zdravotným postihnutím to spolu s ďalšími pripomienkami o nutnej výmene skúseností, podpore komunitného života osôb či dostupnom inkluzívnom vzdelávaní, navrhla Miriam Lexmann.

Na prácu v policajnom zbore by mali byť prijímaní len ľudia, ktorých psychický stav je vhodný pre túto náročnú prácu. Pre TV JOJ to povedala to Miriam Lexmann v súvislosti so snahou EP zmeniť procesy rozhodujúce o zamestnaní sa v polícii. Diskusia súvisí s tlakom europoslancov a EP, aby EK dohliadla na zodpovedné vyšetrenie policajného zásahu a tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku.

Technologický vývoj a napredovanie používania umelej inteligencie významne zmenia trh práce. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o silnej sociálnej Európe. Zároveň odmietla, aby bola implementácia navrhovaných záväzkov v oblasti uplatňovania tzv. Európskeho piliera sociálnych práv podmienená uvoľňovaním eurofondov či povinným 30-percentným finančným limitom z rozpočtu EÚ na jeho presadzovanie.

Rozvoj digitálnych zručností je nevyhnutný na prispôsobenie sa meniacim potrebám trhu práce a spoločenským zmenám, ktoré môžu spôsobiť digitálne sociálne vylúčenie.  Preto je nutné odstrániť prekážky pri prístupe k digitálnym nástrojom a vzdelávaniu predovšetkým u zraniteľných komunít, ale aj u seniorov či osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o digitálnom vzdelávaní. Zároveň apeluje na potrebu cielených národných kampaní pre zvýšenie povedomia o zdravotných hrozbách vyplývajúcich z dlhého času stráveného pred obrazovkami.

Využívanie AI a digitálnych technológii v prospech zariadení a služieb pre starších ľudí, dôraz na celoživotné vzdelávanie, slobodu rozhodnutia zotrvať aktívny na trhu práce v dôchodkovom veku, ale aj riadne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov. Miriam Lexmann podala 27 pripomienok vo Výbore pre sociálne veci k pripravovanej správe o starnutí Európy.

Viaceré zlyhania v systéme starostlivosti o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, vrátane nedostatočnej podpory zariadení sociálnych služieb v čase pandémie, by mali byť riadne a bezodkladne preskúmané. V pléne EP to uviedla Miriam Lexmann a navrhuje riešenie vo zvýšenej podpore prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, pretože menšie zariadenia rodinného typu zlepšia šancu opatrovaných ľudí na plnohodnotný život.

K zvráteniu negatívnych demografických trendov môžu prispieť aj podpora rodín vrátane dostupnej infraštruktúry starostlivosti o deti, pomoc rodinám s jedným rodičom, rodinám s deťmi so zdravotným postihnutím, ale aj primeraný finančný prínos pre starostlivosť o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky. Miriam Lexmann navrhla opatrenia k Správe o zvrátení demografických trendov v regiónoch EÚ.

Právo na tzv. online-odpojenie by malo byť neoddeliteľnou súčasťou nových pracovných pravidiel v digitálnej ére. Neustále online-pripojenie môže spolu s vysokými požiadavkami na prácu negatívne ovplyvniť základné práva pracovníkov a ich rodín – najmä fyzické a duševné zdravie. Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanosť podala pripomienky k Správe o odpojení pre zachovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pri online-práci.

EÚ pripravuje zriadenie tzv. nástroja na obnovu a odolnosť voči sociálnym a hospodárskym krízam. Podľa M. Lexmann by mal prispieť k zlepšenej odolnosti členských štátov cez formálne i neformálne vzdelávanie, odbornú prípravu a rekvalifikáciu občanov. Účinná podpora vzdelávania by mala odzrkadlovať súčasné výzvy, vrátane AI, ale aj inklúziu a dynamické potreby trhu práce s osobitnou pozornosťou na najzraniteľnejšie skupiny vrátane starších, osôb so zdravotným postihnutím či rodiny s deťmi.

Koronakríza veľmi zasiahla mimovládne a charitatívne organizácie, čím sa zhoršila dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, okrem iného aj v oblasti bývania. Pripravovanú správu EP Bývanie pre všetkých pripomienkovala Miriam Lexmann 16 návrhmi. Okrem iného tvrdí, že je potrebné otvoriť politickú diskusiu, získať a vymeniť si dáta, skúsenosti a postupy medzi členskými krajinami, ich vyhodnotenie a uplatnenie bude smerovať k prijatiu zodpovednej a účelnej politiky v oblasti bývania.  

Využívanie digitálnych riešení založených na umelej inteligencii, zameranej na človeka, považujeme za skvelú príležitosť na vytváranie pracovných miest a integráciu znevýhodnených skupín obyvateľstva na trhu práce. Uviedla to Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci k rozpočtu EÚ na rok 2021.

Podľa Miriam Lexmann potrebujeme zvýšiť povedomie o veľkom potenciáli riešení založených na umelej inteligencii. Aby sme však zabezpečili dôveru občanov a zachovali ľudskú dôstojnosť, je nevyhnutné skúmať spoločenské zmeny spôsobené umelou inteligenciou. Uviedla to v pripomienkach k pripravovanej správe EP pre stratégiu malých a stredných podnikov v EÚ.

V sociálnej sfére potrebujeme prístupnú a cenovo dostupnú infraštruktúru starostlivosti o deti, starších, ale aj osoby so zdravotným postihnutím. Rizikom je aj vysoká miera zadlženia, ktorej musíme čeliť osvetou v téme finančnej gramotnosti pripomienkovala Miriam Lexmann pripravovanú správu EP na zriadenie technickej podpory v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

O vývoji, problémoch a návrhoch na zlepšenie v uplatnení umelej inteligencie (AI) na Slovensku diskutovala Miriam Lexmann s viac ako dvoma desiatkami odborníkov z oblasti biznisu, vzdelávania, podnikateľov a zástupcov ministerstva. Okrúhleho stola sa zúčastnili aj nezisková organizácia Slovak.AI a zástupcovia Americkej obchodnej komory na Slovensku. Lexmann pripravuje k téme AI na jar budúceho roka odbornú, medzinárodnú konferenciu.

Materská a rodičovská dovolenka nie sú adekvátne započítané do dôchodkových práv, čo je jednou z príčin tzv. chudoby pracujúcich. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach ku správe o chudobe pracujúcich vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Poukázala tiež na rozdiely v odmeňovaní žien a potrebu zriadenia dostatočného počtu zariadení na starostlivosť o deti a ľudí odkázaných na opateru.

Ochrana najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – seniorov, osôb so zdravotným postihnutím, menšín, diskriminovaných osôb, ale aj zraniteľné skupiny, ktoré vytvorila pandémia či zníženie chudoby u zamestnaných osôb prostredníctvom spravodlivých foriem odmeňovania, dôstojných a udržateľných pracovných miest. To sú dva zo štrnástich pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila Miriam Lexmann k pripravovanej správe o zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne.

Materská a rodičovská dovolenka musí byť adekvátna a zohľadnená aj v dôchodku, seniori naň môžu nastúpiť dobrovoľne a osoby so zdravotným postihnutím musíme účinne začleniť do trhu práce. V novom uznesení o politikách zamestnanosti členských štátov EÚ to odporúča Európsky parlament (EP) na základe podnetu od poslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Nové uznesenie EP rešpektuje rozhodnutie seniorov, či odídu sami na dôchodok, alebo sa rozhodnú ďalej pracovať. V oblasti pomoci odkázaným apeluje na plnohodnotné sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a iných znevýhodnených skupín obyvateľstva. Dôraz kladie aj na adekvátne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov.

Úspešných 18 pozmeňovacích návrhov

„Pri pohľade na legislatívny súvis medzi materskou či rodičovskou dovolenkou a dôchodkom má človek pocit, že výchova detí je závideniahodné obdobie oddychu. Je načase, aby sme tieto obdobia prestali považovať za dovolenky a nielen ich adekvátne ohodnotili, ale aj zohľadnili v nárokoch na dôchodok,“ vyhlásila Lexmann, ktorej EP k politikám zamestnanosti prijal 18 pozmeňovacích návrhov.

Ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa apelovala na dôležitosť výchovy budúcich generácií najmä v kontexte starnúcej spoločnosti, zároveň sa však zamerala aj na zlepšenie života dôchodcov či sociálne vylúčených občanov. „Cieľom je efektívne riešiť problémy nezamestnanosti mladých ľudí, bezdomovectva, chudoby a z toho prameniaceho sociálneho vylúčenia, ktoré sú ako následok krízy ešte väčšou hrozbou pre spoločnosť,“ zdôraznila Lexmann.

Prioritou je solidarita a znevýhodnené skupiny obyvateľov

Úspešné boli aj jej návrhy, aby EÚ medzi priority zaradila aj podporu ochrany ľudského zdravia, inkluzívnych trhov práce, existenciu dostupných, kvalitných a cenovo prijateľných sociálnych služieb, adekvátnych miezd a sociálnej ochrany pre všetkých. „Aby Únia mohla naplniť jeden zo svojich primárnych cieľov teda sociálnu súdržnosť, musí byť prioritou dbať viac na solidaritu medzi generáciami, začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, ochranu práv detí a ďalších znevýhodnených skupín,“ doplnila europoslankyňa.

Schválené usmernenia predstavujú strategické ciele vnútroštátnych politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia. Schvaľovať ich bude ešte Európska rada. Pre členské štáty slúžia v jednotlivých dotknutých oblastiach ako odporúčania, členské štáty ich zohľadnia pri zmenách legislatívy v oblasti politík zamestnanosti.

Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem EMPL vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) prešlo hlasovaním všetkých 18 návrhov Miriam Lexmann (EĽS/KDH) k pripravovanej správe o politikách zamestnanosti členských štátov. Okrem iného v dokumente pripomienkovala rovnosť práv osôb so zdravotným postihnutím, rešpektovanie názoru seniorov byť ekonomicky aktívny aj v dôchodkovom veku, inkluzívnosť trhov práce, existenciu kvalitných a dostupných verejných služieb či podporu transformácie výrobných podnikov za účelom európskej sebestačnosti v zdravotníckej oblasti.

Umelá inteligencia významne zmení súčasnú ekonomickú štruktúru, preto je nevyhnutné, aby sme za nadradenú zásadu revolučného technologického pokroku považovali ľudskú kontrolu a za jeho základnú hodnotu ľudskú dôstojnosť. Miriam Lexmann takto vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pripomienkovala pripravovanú správu o etických aspektoch umelej inteligencie.

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Keď sa dnes hovorí o novom vzdelávaní, zamerajme sa na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH), ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Prienik umelej inteligencie do spoločnosti a bežného života sa naplno ešte len ukáže, no mnohé AI prvky sú v praxi prítomné už dnes. Každodenná práca s počítačom a sociálnymi sieťami, zdravotnícke aplikácie, robotizácia vo výrobe, autá prešpikované doplnkami pre uľahčenie jazdy. Tento vývoj nezastaviteľne napreduje a šíri sa aj do ďalších oblastí. „EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života občanov. Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a zachovania ľudských práv,“ zdôrazňuje Lexmann etický rozmer fenoménu umelej inteligencie.

Fenoménu umelej inteligencie musíme prispôsobiť aj vzdelávací proces

Ten je kľúčový aj pre otázku pracovných miest, o úbytku ktorých sa neraz s obavami hovorí v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. OECD pritom predpokladá, že nepôjde ani tak o stratu, ako o absolútnu zmenu trhu práce a štruktúru potreby pracovných síl. Len za ostatných 20 rokov napríklad klesol podiel potreby manuálnej práce o 20 percent. Naopak, o 27 percent vzrástla potreba služieb. „Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť a fenoménu umelej inteligencie, ktorý tak výrazne ovplyvní spoločnosť, prispôsobiť aj vzdelávací proces, aby sme dokázali včas reagovať na dynamický vývoj a potreby trhu práce,“ uviedla europoslankyňa, ktorá sa téme AI venuje aj ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lexmann apeluje, aby sa avizované snahy ministra školstva Branislava Gröhlinga zmeniť obsah učiva s dôrazom na nevyhnutné a doplnkové vzdelávanie patrične zamerali aj na schopnosť reakcie v oblasti rýchleho technologického rozvoja. „Prispôsobiť sa už dnes výzvam budúcnosti aj v oblasti umelej inteligencie je tak múdre a prezieravé, ako aj nevyhnutné,“ zdôrazňuje. Súčasná kríza je podľa europoslankyne príležitosťou, ktorú treba na poli edukácie využiť.

AI musí vždy zostať pod ľudskou kontrolou a s jasnými pravidlami ochrany dôstojného ľudského života

Umelá inteligencia už dnes napríklad pomáha aj s výučbou formou online hodín, počítače vyhodnocujú písomky, poskytujú spätnú väzbu, dokážu personalizovať výučbu podľa individuálnych potrieb a šikovnosti každého žiaka. Cez virtuálnu realitu si vieme pozrieť ľudské telo zvnútra alebo sa dostať trebárs do amazonského pralesa, o ktorom práve prebieha vyučovanie. „Ľudský rozmer a prístup vyučujúceho vždy zostane nenahraditeľný. Potenciál umelej inteligencie však musíme naplno zahrnúť do našej výučby, no ak chceme zachytiť vlak, nesmierne dôležité bude, aby sme na ňu na Slovensku dokázali reagovať aj s ohľadom na nové výzvy pracovného trhu,“ upozornila Lexmann, ktorá k téme pripravuje medzinárodnú odbornú konferenciu a iniciovala aj diskusiu za účasti verejnosti

Zameria sa najmä na tému etickej umelej inteligencie, ktorá musí ísť ruka v ruke s masívnym technologickým rozvojom. „Hoci mnohé procesy budú vďaka AI v budúcnosti automatizované, nesmieme dopustiť, aby sa umelá inteligencia obrátila proti človeku. Vždy musí zostať pod ľudskou kontrolou s jasnými pravidlami ochrany dôstojného života človeka. K tomu potrebujeme vzdelaných a rozhľadených odborníkov,“ uzatvára Lexmann. 

Autor foto: Európsky parlament

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Preto pri aktuálnej diskusii o novom vzdelávaní myslime na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Miriam Lexmann (KDH) sa stala tieňovou spravodajkyňou frakcie EĽS k stanovisku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci k správe o líderstve EÚ v oblasti umelej inteligencie. EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu získať zlepšiť kvalitu života občanov, ale za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, uviedla. Názov je Správa o zabezpečení európskeho líderstva v digitálnej dobe a prístup EÚ k umelej inteligencii. 

Vývoj, zavádzanie a využívanie umelej inteligencie v priemysle, zvyšovaní konkurencieschopnosti a ekonomickej prosperite musia byť postavené na ľudskej dôstojnosti. Miriam Lexmann pripomienkovala vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci pripravovanú správu Novej stratégie pre Európu.

EÚ chce monitorovať pohyb služieb a chrániť dodržiavanie pravidiel voči sezónnym pracovníkom na svojom území. Použitie monitorovacej techniky voči všetkým cezhraničným pracujúcim kdekoľvek v EÚ však musí dodržať všetky pravidlá ochrany osobných údajov a súkromia. Navrhla to Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanoosť a sociálne veci k správe o budúcnosti voľného pohybu služieb.

Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Je to existenčná výzva, ktorá zásadne zmení spôsob života. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne.

Ľudstvo stojí pred existenčnou výzvou, ktorá zásadne zmení spôsob života. Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne. 

Bezpilotné lietadlo, autonómne vozidlo či dron, ktorý doručí životne dôležitú krv pre pacienta. Roboty, ktoré sa starajú o seniorov alebo pacientov, či chladnička, ktorá “sama” objedná týždenný nákup. Celý rad podobných a ďalších otázok prináša výnimočný technologický pokrok ostatných desaťročí, ktorý sa stáva novou existenčnou výzvou. 

Kľúčovou sa stáva otázka, či dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka v digitálnej dobe

Popri efektívnosti či rýchlosti však prináša aj kľúčovú otázku, či v digitálnej dobe dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka, ktorý stojí v centre technologického rozvoja. “Som veľmi rada, že na tejto základnej premise je postavená celá európska stratégia pre umelú inteligenciu. Je našou spoločnou úlohou pýtať sa a hľadať odpovede na množstvo rôznych aspektov umelej inteligencie, dát, robotizácie, ktoré sú výzvou pre našu ľudskosť”, apeluje Miriam Lexmann.

Europoslankyňa považuje upriamovanie pozornosti na ľudskú dôstojnosť v tejto priemyselnej revolúcii 4.0 za rozhodujúce a téme sa intenzívne venuje aj na pôde Európskeho parlamentu. S cieľom podnietiť celospoločenskú diskusiu na Slovensku preto zorganizuje medzinárodnú konferenciu na tému etickej umelej inteligencie za účasti domácej i zahraničnej profesijnej a vedeckej špičky, ale i širokej verejnosti. Podujatím na jar budúceho roka vyvrcholí séria niekoľkomesačných sprievodných aktivít s dôrazom na mladých, seniorov, ako aj osoby so zdravotným postihnutím.

Nové technológie sa nesmú stať nástrojom dehumanizácie, apeluje Lexmann

“Technologická revolúcia a nástup sociálno-digitálnej ekonomiky nás nemôže zastihnúť nepripravených. Vývojári systémov umelej inteligencie musia mať na pamäti v prvom rade ľudské dobro a humánny pokrok, užívatelia zas uvážlivé a zodpovedné používanie moderných výdobytkov počnúc tým, ktorý každý z nás nosí vo vrecku či kabelke. Úlohou nás – zákonodarcov – je správne nastavenie regulačného rámca”, zdôrazňuje Lexmann. 

Významné zmeny súvisiace s digitalizáciou, automatizáciou a ich mnohými sociálnymi dôsledkami, na ktoré je potrebné sa pripraviť, sa očakávajú predovšetkým na trhu práce. “Nové technológie sa tu nesmú stať nástrojom dehumanizácie”, uzatvára europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). 

Aktualizované v marci 2021: OHLÁSENÁ MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA SA Z DÔVODU PRETRVÁVAJÚCEJ PANDEMICKEJ SITUÁCIE PRESÚVA NA JAR 2022.

Foto: Depositphotos.com/ktsdesign

Apel na ochranu ľudskej dôstojnosti doplnila Miriam Lexmann k správe o umelej inteligencii, ktorou sa tento týždeň zaoberal Výbor pre zahraničie, bezpečnosť a obranu EP. Ochrana dôstojnosti človeka podľa nej musí patriť medzi nosné princípy, na ktorých je používanie umelej inteligencie založené.

Pri snahe Únie docieliť do roku 2050 klimaticky neutrálnu a cirkulárnu ekonomiku sa za ohrozené pri napĺňaní cieľa považujú najmä krajiny využívajúce ťažbu fosílnych palív. Miriam Lexmann ako členka Výboru pre zamestnanosť v rámci pripomienkového konania k jeho rokovacím materiálom povedala, že rizikové sú aj krajiny s veľkým dopadom pandémie Covid-19.

Miriam Lexmann odovzdala v rámci Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci 18 pripomienok k navrhovaným usmerneniam pre politiky zamestnanosti v členských krajinách EÚ. Týkajú sa najmä ochrany osôb so zdravotným postihnutím, ale aj inak znevýhodnených osôb, dostatočných práv pre seniorov, posilnení práv neziskoviek a charitatívnych organizácií či zdravotníckej sebestačnosti EÚ.

Slovensko môže použiť európske prostriedky na pokrytie sociálnych služieb všetkého druhu. Sú určené aj pre krízové linky, organizácie na prácu so seniormi, osamelými matkami s deťmi či inak sociálne ohrozenými a zvýhodnenými občanmi. A to ako pre štátne, tak aj cirkevné, nadačné či neziskové organizácie. V liste pre ministra práce Milana Krajniaka na to upozornila M. Lexmann.

Pri riešení akútnej otázky pendlerov je nevyhnutné rozlišovať medzi ich rôznymi skupinami. Kým jedna denne alebo na turnusy cestuje za prácou do zahraničia, druhá žije v pohraničných rakúskych a maďarských obciach a chodí za prácou, školou, prípadne lekármi na Slovensko. Nevťahujme obe skupiny do univerzálneho riešenia, lebo nefunguje, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá s návrhom konkrétnych opatrení oslovila kompetentné orgány.

Keď sa zdravotné sestry a opatrovateľky vrátia z práce v Rakúsku na Slovensko, budú musieť ísť do štátnej karantény a nebudú môcť nastúpiť do práce, pričom napríklad v prípade zdravotných sestier pracujúcich vo Viedni ide o pendlovanie aj na dennej báze či podľa harmonogramu. Pod hrozbou straty zamestnania majú jedinú možnosť, a to zostať v Rakúsku, kde však majú problém s ubytovaním. Keďže ide o slovenských občanov, mohla by im SR okamžite pomôcť minimálne informáciou o potenciálnom ubytovaní a urobiť ďalšie opatrenia v súlade s usmernením Európskej komisie o implementácii dočasného obmedzenia cestovania z 30. marca tohto roku.

Podľa Miriam Lexmann by v takýchto prípadoch pomohlo zavedenie centrálnej online registrácie zdravotných sestier a opatrovateliek, ako to bolo v prípade žiadostí o repatriáciu. „Registrované osoby by tak dostali okamžitú pomoc vo forme informácií o možnosti ubytovania v Rakúsku, alebo v prípade, ak sa rozhodnú odísť za rodinou na Slovensko, by minimálne zdravotné sestry mohli byť v dôsledku absencie pracovných síl v rezorte zdravotníctva informované o možnosti okamžitého nástupu do práce doma,“ približuje europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lekári a úrady na Slovensku sú pre pendlerov nedostupné

V prípade pendlerov, ktorí žijú v prihraničných oblastiach susedného štátu, zasa dochádza k nemožnosti dostať sa na Slovensko aj vo vážnych prípadoch, ako je návšteva lekára či nevyhnutný úradný úkon. Spôsobuje to absencia týchto prípadov medzi oprávnenými dôvodmi v Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) pri ohrození verejného zdravia zo 17. apríla tohto roku, ktorá medzi rozličnými skupinami pendlerov nerozlišuje. „Keďže takéto dôvody sa v danom opatrení nespomínajú, ekonomicky neaktívne osoby ako dôchodcovia či rodičia, ktorí sa dlhodobo starajú o dieťa, ako aj nezamestnaní alebo maloleté deti sa nedokážu ani pri takom vážnom dôvode, ako je návšteva lekára, dostať do krajiny, ktorej sú občanmi a daňovými poplatníkmi,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že udelená štátna výnimka pre prechod hranicami osobám s trojjazyčným potvrdením o práci od zamestnávateľa v takomto prípade nepomôže, pričom stačí aktualizovať predmetné Opatrenia ÚVZ.

Lexmann už začiatkom týždňa upozornila na nesprávnosť prístupu štátu k tzv. pendlerom, ktorí mali od mája povinne individuálne absolvovať a sami si hradiť testy na COVID-19, čím by ako daňoví poplatníci boli znevýhodňovaní oproti ostatným občanom SR. Otvorila aj otázku neaktuálnosti týždne starého testu či otázku voľných testovacích kapacít.

Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov. Vláda SR zatiaľ informovala občanov, že sa k tomuto rozhodnutiu vráti.

Kým domovy sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí môžu žiadať od štátu ochranné pomôcky, neverejné si majú pomôcť sami. Koronavírus si však nevyberá podľa zriaďovateľa, apelujú spoločne europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) a poslankyňa NR SR Jana Žitňanská (Za ľudí) na urýchlenú hmotnú pomoc štátu neziskovým a charitatívnym organizáciám poskytujúcim sociálnu starostlivosť.

Aktuálna situácia v DSS v Pezinku, ktoré nahlásilo úmrtie už 5 klientov a ďalší sú vo vážnom stave, ukazuje na potrebu prijať akútne opatrenia v domovoch sociálnych služieb či zariadeniach pre seniorov. Zatiaľ čo po vypuknutí ochorenia COVID-19 smerujú ochranné pomôcky zo Štátnych hmotných rezerv do verejných zariadení a tieto zariadenia boli rozhodnutím vlády zo 14. apríla vyhlásené za subjekty hospodárskej mobilizácie, neverejní poskytovatelia sociálnej starostlivosti sú zo systému štátnej pomoci vynechávaní.

Podpora od štátu môže smerovať aj neziskovým organizáciám

Ak dve zariadenia poskytujú rovnaké služby rovnakej skupine najzraniteľnejších občanov, nemôžu mať v tejto bezprecedentnej situácii rozdielne podmienky pomoci od štátu len preto, že sa odlišujú zriaďovateľom. Keď sa nám nepodarí predísť vypuknutiu hromadnej nákazy v týchto zariadeniach bez ohľadu na to, či sú zriadené štátom alebo neziskovou organizáciou, hrozia nám čierne scenáre úmrtí ich klientov,“ zdôrazňuje poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru pre sociálne veci Jana Žitňanská.

Europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu (EP) pre sociálne veci, upozorňuje, že neziskové organizácie môžu podľa jej informácií získať podporu od štátu, ktorá na Slovensko prišla z európskych fondov. Počas marcového a aprílového pléna totiž EP schválil Investičnú iniciatívu Koronavírus Plus (CRII+), ktorá umožňuje členským štátom využiť nevyčerpané financie z pridelených európskych fondov, ako aj ďalšie mobilizované prostriedky napríklad v rámci mechanizmu RescEU na boj proti šíreniu koronavírusu.

Peniaze použime na transformáciu výroby

Tieto financie môžu byť podľa europoslankyne využité aj na nákup ochranných prostriedkov pre organizácie, ktoré sa zaoberajú pomocou pre zraniteľné skupiny, ako sú napríklad obyvatelia zo znevýhodneného prostredia, osoby so zdravotným postihnutím či starší občania. „Hoci tento účel nie je napriek mojim snahám v nariadeniach explicitne zahrnutý, podľa mojich informácií môžu členské štáty poskytovať z uvoľnených európskych prostriedkov pomoc aj neštátnym, neziskovým a charitatívnym organizáciám. Koronavírus si totiž nevyberá,“ upozorňuje Lexmann.

Dôležité je podľa nej zdôrazniť, že „európske financie môžu byť použité aj na transformáciu európskych podnikov, ktoré dokážu vyrábať chýbajúce ochranné pomôcky a nevyhnutné lekárske prístroje, ako sú napríklad pľúcne ventilátory, čím umožnia Európe byť menej závislou na často nespoľahlivých dodávkach z tretích krajín ako napríklad z Číny.

Slovensko svojou rýchlou reakciou už dokázalo oddialiť vrchol epidémie a znížiť úmrtnosť obyvateľov na COVID-19. Mnohé veci sme teda zvládli lepšie ako napríklad Taliansko či Španielsko, kde hrozbu šírenia nákazy v zariadeniach sociálnych služieb podcenili a, žiaľ, vidíme, že práve u nich je nákaza v niektorých krajinách doslova nezastaviteľná. „Práve preto veríme, že Slovensko bude pokračovať v pozitívnom trende rýchlych a efektívnych opatrení a bude pritom myslieť na všetky druhy poskytovateľov sociálnych služieb,“ uzatvárajú obe poslankyne. 

Foto: European Union

Naše hodnoty viac nemôžu byť na predaj

Zánik bipolárneho sveta studenej vojny priniesol postupné preskupenie síl medzinárodných hráčov až do jeho dnešnej multipolárnej podoby. Ponaučenia z tohto vývoja vidím najmä v troch rovinách.

Reštriktívne opatrenia ohrozia milióny pracovníkov platforiem

So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.

Rok v bezprostrednej blízkosti vojny

24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content