Rýchle správy

Od začiatku môjho mandátu v Európskom parlamente konzistentne poukazujem na to, že dohodnuté právomoci sa musia dodržiavať. Zmluvy stanovujú jasne, ktoré kompetencia na úrovni Európskej únie zdieľame a ktoré sú výlučne v rukách členských štátov.

Stále viac sme však svedkami snáh o posúvanie dohodnutých hraníc. Správa Matić je toho jasným príkladom. Európska únia nemá kompetencie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Z toho samo osebe vyplýva, že keby sme ctili zásadu subsidiarity, dnes by sme správu s takýmto názvom a témou ani nemali na programe.

V druhom rade Európsky parlament nemá mandát na to, aby prostredníctvom svojich nezáväzných uznesení posúval významy medzinárodne dohodnutých a uznávaných konceptov, akými sú aj ľudské práva.

A žiadny medzinárodný dokument neustanovuje právo na potrat.
Táto správa je preto v zrejmom a závažnom rozpore s právomocami EÚ a musí byť zamietnutá.

Zdroj foto: dennikstandard.sk

Miriam Lexmann vyzvala plénum Európskeho parlamentu k odmietnutiu tzv. Správy Matić. Správy vyzýva členské krajiny, aby zjednodušili prístup k bezpečným potratom a antikoncepčným metódam vrátane informácií o antikoncepcii. Dokument označuje odporcov potratov za „narušiteľov demokracie“ a lekári, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí, sú v správe označení ako ohrozenie ľudských práv.

Miriam Lexmann spolu so švédskym kolegom Davidom Legom iniciovali list, podpísaní 26 europoslancami, v ktorom žiadajú dôkladné prešetrenie vydaných učebníc pre palestínske deti obsahujúce nenávistný materiál, antisemitizmus a podporu džihádu. Učebnice financovali z príspevkov EÚ a vydala ich agentúra UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe).

Dnes som vystúpila na pôde NR SR ku Konferencii o budúcnosti Európy.

Hoci sme členmi Európskej únie už 17 rokov, Slováci sa o rozhodnutia únie zaujímajú iba okrajovo. Necítia sa byť jej aktívnou súčasťou. Preto považujem za dôležité čo najviac priblížiť úlohu EÚ a jej význam.

Európska únia je partnerstvo a každá krajina je jeho unikátnou súčasťou. Hlas každého Európana je dôležitý. Iba tak dokážeme uskutočniť zmeny, ktoré očakávame. A iba tak dokážeme hľadať riešenia na nové aj existujúce výzvy.

Využime príležitosť, ako ovplyvniť fungovanie EÚ. Predostrime a vydiskutujme si naše požiadavky, postoje a očakávania.

Občania musia cítiť konkrétne európske riešenia, a to zvlášť teraz, keď čelíme závažným spoločenským a ekonomických následkom pandémie. Len v rešpektovaní a úzkej spolupráci s miestnou komunitou a regiónmi dokáže byť Európa silná vnútorne. Na globálnej úrovni je našou úlohou dbať na dodržiavanie ľudských práv a slobôd nielen zmluvne, ale aj v skutočnosti tak, aby sa totalita moci stala navždy minulosťou.

Pozrite si celé moje vystúpenie v NR SR: http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/32?id=244471

Titulná foto: Mária Pikuláková

Moje úsilie v boji proti správe Matić spoločne s mnohými kolegami na
pôde Európskeho parlamentu v týchto dňoch vrcholí. Absolvujem množstvo
rokovaní, stretnutí s poslancami, ale i občanmi. Od manažérky kampaní
občianskej komunity CitizenGo Miriam Kuzárovej som prevzala petíciu 270
058 občanov rôznych krajín EÚ proti tejto správe, ktorá významne podporí
naše argumenty v Európskom parlamente, a to predovšetkým v rámci našej
politickej skupiny EĽS. Hlas občanov musí byť vypočutý!

Správa, ktorá porušuje európske zmluvy

Som povzbudená, že aj Národná rada Slovenskej republiky vyvíja
chvályhodné úsilie a prijala uznesenie, ktoré jasne dáva
najavo, že si ako členský štát takéto zasahovanie do právomocí členských
štátov neželáme. Na poslancov NR SR som sa taktiež obrátila so žiadosťou
o podporu listu s odmietnutím správy Matić adresovanom predsedovi
Európskeho parlamentu D. Sassolimu.

O dôvodoch prečo táto správa neprijateľne zasahuje do oblasti
zdravotníckej politiky, služieb a starostlivosti ako aj vzdelávania som
v posledných dňoch hovorila vo svojich mediálnych vystúpeniach v RTVS,
TV Lux či rádiu Lumen. Zdôraznila som najmä fakt, že je v jasnom rozpore
s princípom subsidiarity, a teda porušuje európske zmluvy, konkrétne
článok 5 ZEU, ktorý výslovne stanovuje, že:

„Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej
výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané
touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej
úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu
alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni
Únie.“

Zároveň je správa aj v rozpore s Deklaráciou Národnej rady Slovenskej
republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov
kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach
schválenou v januári 2002, podľa ktorej oblasti ochrany života a
dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť, ochrany rodiny a
inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o
veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania
patria do výlučnej právomoci členských štátov a štátov kandidujúcich na
členstvo v Európskej únii.

Potrat nie je ľudským právom

V rozpore s vyššie uvedenými dokumentami sú predovšetkým časti:

– zasahovanie do zdravotníckej oblasti, ktorá je vo výlučnej kompetencii
členských štátov výzvami na odstraňovanie akýchkoľvek právnych,
politických, finančných či iných prekážok až po dekriminalizáciu umelého
prerušenia tehotenstva bez stanovenia ďalších podmienok alebo obmedzení
– označením práva na umelé prerušenie tehotenstva za základné ľudské
právo, hoci takéto právo nie je uznané v žiadnych medzinárodných
dokumentoch
– kritika právne zakotvenej výhrady svedomia zdravotníckeho personálu a
výzva na regulačné opatrenia a opatrenia na presadzovanie, ktorými sa
zabezpečí, že táto doložka neohrozí včasný prístup žien k starostlivosti
o sexuálne a reprodukčné zdravie
– výzvy na zavedenie komplexnej sexuálnej výchovy v súlade s
kontroverzným dokumentom WHO (Zásady pre sexuálnu výchovu v Európe)
napriek tomu, že oblasť vzdelávania patrí do výlučnej právomoci
členských štátov
– výzvy na de facto obmedzovanie slobody prejavu cez obmedzovanie
diskriminačných a nebezpečných informácií o sexuálnom a reprodukčnom
zdraví bez ďalšej špecifikácie týchto právne vágnych pojmov

Pevne verím, že spoločnými silami sa nám podarí zasadiť za to, aby boli
európske zmluvy dôsledne dodržiavané a aby takéto pokusy boli vždy včas
zmietnuté zo stola.

Viac si prečítajte v mojom komentári tu:
https://www.postoj.sk/80199/subsidiarita-ako-ochrana-pred-totalitou-moci

Zdroj foto: Európsky parlament

Takmer 640-tisíc ľudí trápi na Slovensku chudoba. Nezamestnaní, mnohopočetné rodiny, osamelí rodičia, zdravotne postihnutí či seniori potrebujú pomoc, napríklad aj z “nového” 88 miliardového Európskeho sociálneho fondu +. Kto skôr dáva, dvakrát dáva – najefektívnejšia pomoc je priamo v regiónoch, kde najlepšie vedia, kam potrebujú pomoc z tohto fondu, upozornila Miriam Lexmann v Ranných novinách TV Joj.

Podľa celosvetových štatistík má približne každý stý človek diagnostikovanú poruchu autistického spektra. V Európe je to teda približne 5 miliónov ľudí a hoci je spoločnosť čoraz otvorenejšia a zákonodarcovia prijímajú nové stratégie a legislatívy na odstraňovanie bariér a lepší život pre osoby so zdravotným postihnutím, čo sa týka oblasti zamestnania osôb s poruchou autistického spektra, zdá sa, akoby sme sa nevedeli pohnúť z miesta.

Osoby s autizmom na dennej báze čelia vysokej miere diskriminácie a ich úroveň zamestnanosti dosahuje iba 10 %, čo je v porovnaní s viac ako 40 percentnou zamestnanosťou u osôb s iným zdravotným postihnutím skutočne veľmi málo. 

A pritom až 80 % osôb s touto diagnózou sa môže zamestnať aspoň na čiastočný úväzok. Mnohokrát sa dozvedáme príbehy o zodpovedných, úspešných zamestnancoch, dokonca veľmi talentovaných ľuďoch, ktorí majú skvelú pamäť, dokážu s absolútnou presnosťou kresliť mapy a plány alebo naučiť sa viac cudzích jazykov. Avšak tieto svoje talenty nemôžu ukázať svetu.

Na Slovensku, ale aj v iných členských krajinách existujú úspešné iniciatívy, ktorých cieľom je zamestnávanie osôb s autizmom. Tieto sú však vedené neziskovými organizáciami, či iniciatívami rodičov, ktorí chcú svojim deťom dopriať možnosť realizovať sa. Štátnej podpory sa dočkajú len málokedy, napriek tomu, že nám ukazujú, ako sa to dá.

A pritom stačí málo, podpora takýchto iniciatív, zber údajov, výmena dobrých postupov, prepájanie záujemcov o zamestnanie so zamestnávateľmi, školenia ako k zamestnancom a kolegom pristupovať. A trocha empatie a porozumenia. 

Verím, že Európska komisia urobí všetko preto, aby boli stratégie na podporu zamestnanosti osôb s poruchami autistického spektra úspešné. Pretože posilnením ich zamestnanosti nielen pomôžeme samotným osobám s autizmom naplniť svoj potenciál ale aj ako spoločnosť naplníme svoje záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali prostredníctvom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Ilustračná foto, Zdroj: zdravi.euro.cz

Cielené osobné sankcie voči predstaviteľom režimu Aleksandra Lukašenka nie sú dostatočné na jeho zastavenie. Je čas na odvetvové hospodárske sankcie, podmienené prepustením všetkých politických väzňov a ukončením všetkých represií zo strany štátnej moci, v pléne EP parlamentu to počas vystúpenia uviedla Miriam Lexmann.

Potrebujeme silné a strategicky jednotné smerovanie EÚ, ktoré vyplynie z členských štátov. Podporujme hodnoty slobody a demokracie, ktoré musia byť stredobodom nášho záujmu a vybudujme odolné multilaterálne fóra voči zhubným vplyvom napríklad autoritárskych režimov. Uviedla to dnes Miriam Lexmann počas vystúpenia v pléne EP k téme aktuálneho valného zhromaždenia OSN, kde pôsobí ako tieňová spravodajkyňa EP.

Európska komisia a členské štáty by mali vykonať dôkladnú analýzu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa kritérií pre uznávanie zdravotného postihnutia a jeho stupňov a na základe toho zosúladili definíciu zdravotného postihnutia a zároveň zabezpečili vzájomné uznávanie stavu zdravotného postihnutia vo všetkých členských štátoch. Miriam Lexmann to uviedla v jednom z ôsmich pozmeňujúcich návrhov k správe o Ochrana osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícií.

 

Rezolúcia EP z januára vyzvala Komisiu, aby „zahrnula právo na odpojenie do svojej novej stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ a aby navrhla zákon o práve na odpojenie, stanovila minimálne požiadavky na prácu na diaľku a objasnila pracovné podmienky, hodiny a doby odpočinku. Práve k tejto téme vystúpila Miriam Lexmann na medzinárodnej konferencii Európskej aliancie za nedeľu.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac máj. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– ako tieňová spravodajkyňa som spolupracovala na tvorbe schválenej správy o pravidlách pre digitálne formovanie budúcnosti EÚ,

– vystúpila som v pléne EP k dohode o posilnení práv cestujúcich v železničnej doprave. Napriek pozitívam dohody som upozornila na nedostatočné uľahčenie cestovania pre zdravotne postihnuté osoby, za čo som sa zasadzovala,

–  v EP sme schválili uznesenia k téme Európskych záruk pre deti spoločne s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím, ale aj bezpečnosti v online priestore,

– odmietam kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a ktorá bola schválená vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,

– spoločne s Monikou Kolejákovou z KDH sme upozornili na to, že Ministerstvo zdravotníctva doposiaľ neuskutočnilo žiadne kroky, aby mohlo čerpať z 4 miliardového balíka poskytovaného EÚ určeného na včasné zachytenie a diagnostiku onkologických ochorení,

– iniciovala som spoločný list slovenských europoslancov predsedovi NR SR so žiadosťou o vystúpenie na júnovej schôdzi NR SR pri príležitosti Konferencie o budúcnosti Európy,

– po mojich mnohých apeloch a vytrvalom úsilí bol konečne vymenovaný osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Stal sa ním Cyperčan Christos Stylianides,

– rozporuplnú iniciatívu Európskej komisie o návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva považujem za ďalší nebezpečný pokus porušujúci nielen subsidiaritu, ale i závažne ohrozujúci najlepší záujem dieťaťa v prípade praxe tzv.náhradného materstva. Práve touto v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, ilegálnou praxou by sa totiž musel zaoberať.

– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde som zároveň tieňovou spravodajkyňou pre stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Návrhy boli zamerané na dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritického myslenia, podpory podnikania, tvorivosti či mediálnej gramotnosti

– vyjadrila som podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov pre predstaviteľov komunistického režimu, ktorý je snahou o nastolenie bazálnej spravodlivosti

– podporila som celoeurópsku iniciatívu žiadajúcu znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom je uľahčiť spoluprácu orgánov verejného zdravia a mimovládneho sektora v problematike koordinovania národných a európskych preventívnych programov,

– Komisii som adresovala otázku s cieľom zamedziť diskriminácii pri používaní digitálnych Covid pasov pre deti a dospelých, ktorým zdravotný stav neumožní očkovanie či dokonca ani testovanie,

– podporila som verejnú celonárodnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

– v EP som jednoznačne podporila nový sedemročný rámec pravidiel a fungovania obľúbeného vzdelávacieho programu Erasmus +, 

– diskutovala som s vyše 200 stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ, 

– vyzvala som na okamžité sprísnenie sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu ako dôsledok bezprecedentného únosu civilného lietadla a následného zatknutia opozičného aktivistu R.Prataseviča s priateľkou a nárastu počtu politických väzňov v Bielorusku, medzi ktorých patrí aj Pavel Seviarynets, líder Bieloruských kresťanských demokratov.  

– položila som otázku Komisii k problematike stratégie EÚ pre demografiu, vzdelávania, informovania a prípravy k narastajúcemu problému medzigeneračnej spravodlivosti,

– odmietla som pokračovanie v procese ratifikácie bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou v dôsledku Čínou uvalených sankcií na osoby a inštitúcie v EÚ,

– verejne som podporila celosvetovú výzvu pápeža Františka na modlitby za zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, náboženských slobôd, mier a pokoj v Číne a Mjanmarsku,

– vystúpila som v slovenských a zahraničných médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku ako aj aktuálnemu európskemu a svetovému dianiu.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas mája. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Aké opatrenia prijala alebo plánuje prijať Európska Rada na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s deťmi, pokiaľ ide o používanie systému digitálnych Covid certifikátov? Otázku časti europoslancov smerujúcu na Komisiu ohľadom nedoriešenej situácie v otázke cestovania detí podporila aj Miriam Lexmann.

Výzvu na zastavenie vývozu a, naopak, domáce spracovanie železného šrotu v krajinách EÚ podporila europoslankyňa Miriam Lexmann. Vývoz spôsobuje poškodzovanie životného prostredia, ale škodí aj európskym fabrikám – vrátane US Steel Košice či Železiarní Podbrezová – v nastávajúcej snahe o efektívnejšie princípy obehového hospodárstva, či dodržanie prísnych klimatických cieľov, ktoré by sme pomohli naplniť jeho opätovnou recykláciou na našom území.

Vážna ľudskoprávna situácia v Číne a Mjanmarsku priviedla Svätého Otca Františka k celosvetovej výzve na zapojenie sa do modlitieb za zmier a pokoj v týchto ázijských krajinách.

Čínska provincia Sin-ťiang nie je známa len pre kruté prenasledovanie moslimskej menšiny Ujgurov. O neľudskom správaní sa čínskeho autoritárskeho režimu vedia svoje aj kresťania. Diecézu Sin-ťiang vyhlásil Vatikán ešte v roku 1946, komunistický režim ju však do dnes neuznal.

Bezprecedentné zásahy do cirkevných záležitostí

Cirkev, ktorá tak musí v tejto lokalite pôsobiť len vo svojej „podzemnej“ činnosti, čelí tvrdému prenasledovaniu. Pred pár dňami to opätovne pocítil aj biskup Joseph Zhang Weizhu, ktorého čínska polícia opätovne zatkla. Tentoraz spoločne so siedmimi kňazmi a desiatimi seminaristami. Dôvodom bolo ich stretnutie – seminár v opustenej fabrike, ktorý bol vládou považovaný za ilegálny.

Svätá stolica pritom len vlani obnovila rozporuplnú dohodu s Čínou, podľa ktorej Vatikán uznal siedmich štátom menovaných biskupov, ale chýbala v nej zmienka o biskupoch, ktorí sa odmietajú registrovať v najväčšej ázijskej krajine. To je ďalšia z požiadaviek režimu – každého duchovného oficiálne registrovať a zohrávať úlohu pri menovaní katolíckych biskupov. Podrobnosti dohody zostávajú vo veľkej väčšine tajné, no už tieto náznaky zásahov totalitného režimu do cirkevných záležitostí možno označiť za bezprecedentné.

Nielen utláčanie veriacich, porušovanie ľudských práv, ale aj rastúca agresia Číny voči susedom a nedodržiavanie medzinárodných záväzkov nás vedie k odmietaniu zmieru s brutálnym režimom, ktorý si sám určuje pravidlá hry.

Od roku 2007 si pripomíname 24. máj aj ako Svetový deň modlitby za Cirkev v Číne. Zriadil ho pápež Benedikt XVI. v každoročnom termíne sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá je patrónkou Číny. Pápež František tento rok vyzval veriacich k aktívnej účasti na modlitbách pri tejto príležitosti so slovami: Pozývam vás preto sprevádzať horlivou modlitbou kresťanských veriacich v Číne, našich drahých bratov a sestry, ktorých nosím v hĺbke svojho srdca. Nech ich Duch Svätý, hlavný aktér misie Cirkvi vo svete, vedie a pomáha im byť nositeľmi radostného ohlasovania, svedkami dobra a lásky a budovateľmi vlasti spravodlivosti a pokoja.“

Modlitba za srdcia páchajúce teror

Pápež František však rovnako pozval pamätať pri májových modlitbách ruženca aj na Mjanmarsko. Myšlienkou modlitby je prosba Panne Márii, aby sa prihovorila srdciam zodpovedných za teror, aby našli odvahu vykročiť cestou zmierenia a pokoja.

Vo februári tohto roku, veliteľ ozbrojených síl Mjanmaru Generál Min Aung Hlaing zvrhol vládu ministerskej predsedníčky Aung San Suu Kyi a jej strany „Národná Liga pre Demokraciu“ a nahradil ju vojenskou juntou. Prevrat nastal po tom, čo armáda vyhlásila, že voľby boli zmanipulované, volebná komisia ich následne overila, no podľa armády ich preskúmala nedostatočne. V uliciach sa následne rozpútali protesty a nepokoje pri ktorých obyvatelia krajiny vyjadrujú nesúhlas s postupom armády. Počet obetí je zatiaľ nepotvrdený, no odhaduje sa smrť až 700 protestujúcich občanov a tisícky ďalších boli uväznené.

Hoci aj u nás doma, na Slovensku, čelíme v pretrvávajúcej pandemickej
situácii mnohým problémom, som presvedčená, že nesmieme zostať nevšímaví voči týmto výzvam a musíme zaujať postoj ako súčasť medzinárodného spoločenstva. Ide totiž o výzvy pre celý demokratický svet, Európsku úniu, ale i Cirkev. Výzvy, pred ktorými nemôžeme zatvárať oči, pretože nimi budeme konfrontovaní. Ako členka Zahraničného výboru v EP sa intenzívne zasadzujem za to, aby naša európska odpoveď bola jasne postavená na hodnotách a princípoch nielen slovne, ale aj v praxi. Je totiž našou morálnou povinnosťou zastať sa tých, ktorí sú utláčaní, žijú v neslobode či prenasledovaní. Len spoločným úsilím dokážeme na totalitné či autoritárske režimy efektívne vyvinúť tlak, ktorý zmení ich správanie.

Zdroj foto: cbnnews.com

V rámci balíka REACT-EU získa Slovensko na pomoc pri riešení následkov pandémie koronavírusu viac než 300 miliónov eur! Miriam Lexmann zdôrazňuje, že prostredníctvom Operačného programu Ľudské zdroje nám tieto financie pomôžu podporiť vytváranie pracovných miest a opatrenia na ich udržanie, prístup k vzdelávaniu pre zraniteľné skupiny, zdravotnú starostlivosť a služby dlhodobej starostlivosti ale aj ďalšie dôležité oblasti. Musíme ich len náležite vyčerpať.

„Vnímame potrebu efektívne využiť jedinečnú príležitosť spoločnej diskusie, ktorú nám ponúka Konferencia o budúcnosti Európy a priblížiť ju týmto spôsobom slovenským občanom,“ uviedli deviati slovenskí europoslanci, ktorí požiadali o vystúpenie na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky so zaradením tohto bodu. Iniciátorkou vystúpenia slovenských europoslancov v spoločnej diskusii s kolegami v národnom parlamente je europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Aj slovenskí občania majú teraz prostredníctvom série konferencií, diskusií, expertných panelov, viacerých informačných kampaní či digitálnej platformy možnosť vyjadriť svoj názor na doterajšie a najmä budúce fungovanie Európskej únie. Zároveň ide o výnimočnú príležitosť prispieť vlastnou skúsenosťou, nápadom či iniciatívou a konkrétne poukázať na to, čo už EÚ prináša do našich každodenných životov. „Veríme, že pre úspech a plné využitie potenciálu Konferencie o budúcnosti Európy je potrebné túto myšlienku čo najviac priblížiť slovenským občanom, aby sa aj vzhľadom na rozmanitosť 500 miliónovej Únie zapojili bez ohľadu na to, či žijú vo veľkomeste alebo odľahlom vidieku,“ uviedla slovenská europoslankyňa, členka Výborov pre zahraničné veci (AFET) a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann. 

O vystúpenie ku Konferencii o budúcnosti Európy v pléne NR SR požiadalo jej predsedu B. Kollára spolu deväť slovenských europoslancov odvolajúc sa na uznesenie Výboru pre európske záležitosti, ktoré žiadalo o zaradenie tohto bodu na najbližšiu schôdzu NR SR. „Vo vzájomnej spolupráci a dialógu poslancov EP a NR SR môžeme nájsť najvhodnejšie stratégie a prístupy, vydiskutovať si požiadavky, postoje a očakávania Slovenska vo vzťahu k budúcnosti EÚ, ale zároveň aj to, ako vieme k úspešnému rozvoju a pokračovaniu projektu EÚ my sami prispieť,“ priblížila dôvod na spoločnú diskusiu volených slovenských zástupcov Lexmann s predpokladom, že by sa tak mohlo stať už v júni. 

Deviati slovenskí europoslanci, ktorí požiadali o vystúpenie v NR SR:

Miriam Lexmann

Monika Beňová

Vladimír Bilčík

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Eugen Jurzyca

Martin Hojsík

Peter Pollák

Michal Šimečka

Ivan Štefanec

Zdroj foto: nrsr.sk

Tá u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou.

Európska únia vyčlenila na včasné zachytenie či diagnostiku onkologických ochorení 4 miliardy eur, ale Slovensko o ne nemá záujem. Upozorňuje na to KDH s tým, že ministerstvo zdravotníctva ako sprostredkovateľ medzi predkladateľmi a EÚ doteraz pre čerpanie zdrojov nevytvorilo žiadne podporné kroky.

Rakovina u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou (podľa údajov z roku 2019). Na karcinóm prsníka ochorie na Slovensku ročne 3500 žien, karcinóm pľúc predstavuje asi 15 percent všetkých novodiagnostikovaných pľúcnych nádorov. 

,,Sú to alarmujúce čísla a štát musí posilniť prevenciu a skríning, napríklad pozývaním na vyšetrenia či sankcionovaním ľudí, ak tieto vyšetrenia odignorujú. Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov, ktoré sú vyčlenené na tento účel,“ apeluje tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková. 

,,Je neakceptovateľné, že Slovensko neurobilo žiadne kroky na získanie týchto prostriedkov práve na tak potrebný boj s rakovinou,“ uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. 

Spolu s odborníkmi upozorňuje na význam prevencie, ktorá má kľúčové miesto vo všetkých podporných programoch EÚ pre zdravotníctvo. Fakt, že Slováci chcú vidieť efektívne využívanie európskych peňazí v prvom rade v poddimenzovanom rezorte zdravotníctva, potvrdil aj jej europoslanecký prieskum

Mnohé projekty na Slovensku už fungujú na zlepšenie života a podpory rodín postihnutých onkologickým ochorením cez neziskové organizácie ,,Stačí len požiadať o podporu zaslaním daného projektu, čo je úlohou ministerstva zdravotníctva. Musíme reagovať rýchlo, pretože tu platí, že prví berú všetko,“ doplňuje Kolejáková. 

Zinscenovanie nastraženej bomby pre uväznenie opozičného novinára nie je nič iné ako štátny terorizmus v živom prenose. Európska únia musí odpovedať tvrdo a rázne, tvrdí KDH. 

Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať,” vyhlásila europoslankyňa a odborníčka KDH na zahraničnú politiku Miriam Lexmann. 

Europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zahraničie i delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, ďalej žiada prijať rázny postoj aj k ďalším krokom Lukašenkovho režimu v uplynulom období. 

Žiadam tiež preskúmanie smrti aktivistu Vitolda Ašuraka, ktorý zomrel počas uplynulého víkendu vo väzení v Šklove po tom, čo bol v januári odsúdený na päť rokov v trestaneckej kolónii. Znovu zdôrazňujem nevyhnutnosť prepustiť všetkých bieloruských politických väzňov, vrátane lídra Bieloruských Kresťanských Demokratov Pavla Seviarynetsa,” apeluje Lexmann.

Europoslankyňa očakáva, že dnešné mimoriadne stretnutie Európskej rady prinesie okamžité opatrenia a sankcie EÚ voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu. Dôrazné odsúdenie bezprecedentného činu bude žiadať aj na pôde Európskeho parlamentu formou prijatia urgentnej rezolúcie na najbližšom plenárnom zasadnutí. 

Zdroj foto: Európsky parlament

Dáta  zozbierané umelou inteligenciou (AI) pri nákupnom správaní ľudí v obchode alebo pri spotrebe elektriny v domácnosti nesmú byť použité proti spotrebiteľom. Vyplýva to zo správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, ktorú včera prijal Európsky parlament. Tieňovou spravodajkyňou stanoviska Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci bola europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Sociálne siete nám denne ponúkajú, čo si máme prečítať. Online reklama zas „odporúča“ produkty, ktoré sú vraj pre nás potrebné. Za všetkým je technológia AI, ktorá zbiera údaje o našom digitálnom správaní a následne sa ho snaží zúročiť v prospech vyššej čítanosti a, samozrejme, zisku. Umožňuje to digitalizácia a rozvoj moderných technológií, ktorých tempo napredovania je obrovské. „Aby sme sa na ešte väčšie zmeny dostatočne pripravili a dokázali ochrániť spotrebiteľa, potrebujeme jasné pravidlá vrátane zodpovednosti za prípadné škody, transparentnú komunikáciu a verejnú diskusiu s občanmi. Zároveň je nevyhnutné už teraz postupne prijímať efektívne opatrenia v systémoch vzdelávania či trhu práce,“ uviedla Miriam Lexmann, tieňová spravodajkyňa EĽS pre tému líderstva EÚ v oblasti AI.

AI a digitializácie sa nesmieme báť

Technológiu AI dnes vnímame ako pomocníka v takzvanej inteligentnej domácnosti, pri online vzdelávaní, diagnostikovaní chorôb v zdravotníctve, ale napríklad aj pri voľnočasových športových aktivitách. Jej vplyv a použiteľnosť bude len narastať, a to najmä v oblasti priemyslu či službách s vykonávaním rutinných úloh, čo prirodzene vyvolá transformáciu pracovného trhu. „Vždy to tak bolo pri technologických revolúciách, niektoré pracovné miesta zanikali a iné vznikali. Pre zvládnutie týchto spoločenských zmien musíme vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili potenciál AI na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie. Narastajúca digitalizácia a využívanie AI nesmú byť dôvodom pre nedôveru či strach. Práve naopak, sú pre nás jedinečnou príležitosťou odbremeniť ľudí od mnohých nebezpečných či rutinných pracovných činností“, prízvukuje Lexmann, ktorá pripravuje na budúci rok medzinárodnú konferenciu a verejnosť o téme pravidelne informuje.

Úspešné pripomienky Lexmann k téme

Spomínaná správa o digitálnej budúcnosti Európy dotvára kontext nedávno predstaveného návrhu nariadenia o AI. „Chcem vyzdvihnúť a oceniť jednoznačnú podporu kolegov, ktorú získali moje pozmeňovacie návrhy týkajúce sa predošetkým ľudskej dôstojnosti a dobra človeka, ktoré musí byť vždy v centre. AI nesmie spoločenské nerovnosti prehlbovať, ale práve naopak, napomáhať ich zmierňovaniu či sociálnej inklúzii zraniteľných osôb. Za kľúčové rovnako považujem zabezpečenie ochrany súkromia a osobných údajov, ktoré sú súčasťou našej identity.“ vysvetlila Lexmann. Na záver upriamila tiež pozornosť na kľúčový atribút etickej umelej inteligencie, kde má pri jej používaní posledné slovo vždy človek.

Zdroj foto: checkhub.io

Využitie AI na zmierňovanie spoločenských nerovností, pre napomáhanie sociálnej inklúzii zraniteľných osôb, ale aj zabezpečenie efektívnych opatrení v systémoch vzdelávania a na trhu práce, ktoré pomôžu uľahčiť ľuďom prechod k digitalizácii hospodárstva a priemyslu. Aj tieto požiadavky Miriam Lexmann boli dnes jednoznačne schválené v EP ako súčasť správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy.

Inkluzívnosť, a teda prístup európskeho vzdelávacieho programu Erasmus + aj pre osoby so zdravotným postihnutím, osoby žijúce v chudobe či v geograficky odľahlejších oblastiach, ale aj pre dospelých oceňuje Miriam Lexmann v schválených zmenách programu Erasmus + pre študentské mobility. Za sedem rokov investuje EÚ do vzdelávania svojich obyvateľov na území inej členskej krajiny 28 miliárd eur.

Niektorí občania nemôžu pre poruchu autistického spektra alebo fyzickú bariéru podstúpiť očkovanie a dokonca ani testovanie na Covid-19. Budú pre nich platné výnimky na cestovanie zahrnuté v covid pasoch? Miriam Lexmann a Jana Žitňanská sa pýtajú EK, či myslí na týchto ľudí a pripraví pre nich výnimky tak, aby neboli kvôli zdravotnej indikácii marginalizovaní.

Miriam Lexmann podporila iniciatívu žiadajúcu od Komisie znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom by podľa žiadateľov malo byť uľahčenie spolupráce orgánov verejného zdravotníctva a mimovládneho sektora zabezpečiť účinné preventívne programy na boj s alkoholizmom, ale aj spojenie s EÚ programom na boj proti rakovine.

Kompetencie v oblasti zdravotníctva či vzdelania patria výlučne do kompetencií členských štátov, preto je dôležité, aby Európsky parlament, ale ani iná inštitúcia, nezasahovali do týchto kompetencií. Uviedla to Miriam Lexmann vo vysielaní Rádia Slovensko ku správe o zabezpečení prístupu členských štátov k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, čo schválil Výbore pre práva žien v EÚ pôsobiaci pri EP.

Integrácia na spôsob Spojených štátov nie je cestou, čo vidieť aj na referendách v Dánsku, Holandsku či Francúzsku, ale aj na brexite, z ktorého sa musíme poučiť. Využime aktuálnu Konferenciu o budúcnosti Európy ako príležitosť, aby sme viedli širšiu diskusiu predstavách a očakávaniach občanov od EÚ – zvlášť v dôsledku pandémie, ktorá do veľkej miery ovplyvnila životy nás všetkých. Uviedla Miriam Lexmann v reakcii na otázku Denníka SME o integrácii EÚ.

Je neprijateľné, aby bola niekoľko rokov potom, čo bola Európskym parlamentom odmietnutá správa Estrela, opätovne predložená správa k tejto téme výlučnej kompetencie členských štátov a takto narúšala princíp subsidiarity, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann v reakcii na schválenie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a tzv. právach žien vrátane pretláčanie práva na potrat. Správu dnes schválil Výbor pre ženské práva a rodovú rovnosť pri EP v Bruseli.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac apríl. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– opakovane som vyzvala vládu SR, aby sa ani v novom programovom vyhlásení nevzdala schváleného cieľa vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca pre slobodu náboženstva alebo viery,

– apelovala som na premiéra E. Hegera vo veci úspešnosti zapracovania pripomienok k Plánu obnovy a požiadala o otvorenie problému nedodržiavania subsidiarity zo strany Únie voči členským štátom,

– upozornila som v debate k Plánu obnovy na potrebu jeho implementácie v synergii so štrukturálnymi fondmi EÚ: napríklad v oblasti kvality zdravotníctva a jeho dostupnosti v regiónoch,

– podporila som dohodu o obchode a spolupráci s Veľkou Britániou aj po Brexite,

– verejne som sa zasadila o odmietnutie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú v EP predložil chorvátsky socialista Matić a proti ktorej na pôde EP bojujem,

– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňujeme na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti,

– iniciovala som list spolupodpísaný slovenskými europoslancami vláde SR s apelom na včasné a dôsledné informovanie občanov pri zavádzaní digitálnych zelených osvedčení, tzv. COVID pasov a implementáciu dôkladne ochraňujúcu osobné údaje,

–  spustila som kampaň informačno-edukačných videí s piatimi špičkovými odborníkmi v oblasti umelej inteligencie (AI)s cieľom pravdivo diskutovať o, budúcnosti tejto technológie, v ktorej centre musí byť vždy ľudská dôstojnosť 

– ocenila som zverejnený historicky prvý právny rámec o AI v EÚ – spolu s koordináciou plánov jej rozvoja je zárukou dodržiavania základných ľudských práv pri používaní AI

– predložila som pozmeňovacie návrhy k uzneseniu o Európskej záruke pre deti, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím

– moderovala som verejnú diskusiu o úlohe subsidiarity v EÚ a na Slovensku

– všimla som si hodnotnú prácu občianskeho združenia Národného ústavu detských chorôb „Pomáhame deťom NÚDCH“a finančne som ho podporila cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,

– podporila som verejnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy,

– odsúdila som vraždu gréckeho novinára a podporila výzvy pre predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú o podporu v prospech integrity a slobody novinárov v EÚ,

– vyzvala som vládu SR na jasnú komunikáciu a transparentné zverejnenie zmluvy o kúpe vakcíny Sputnik V nadväzujúc namôj predchádzajúci apel na Komisiu, aby zverejnila zmluvy o nákupe vakcín AstraZeneca, Moderna a Pfizer,

– iniciovala som list poslancov EP americkým senátorom o nutnosti hľadať spoluprácu a alternatívu voči čínskym záujmom budovať u nás mobilnú 5G sieť,

– vzhľadom na nové informácie o výbuchu v českých Vrběticích ako zásahu do suverenity iného štátu apelujem, abyodpoveďou Únie bola užšia a cielená spolupráca spojencov na zaistenie bezpečnosti občanov EÚ,

– vystúpila som v médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku,

– absolvovala som rozhovory pre viaceré domáce, ale aj zahraničné médiá v súvislosti s kritickou ľudskoprávnou situáciou menšín v Číne, zahranično-politickou suverenitou a princípmi EÚ a so sankciami, ktoré EÚ a Čína na seba vzájomne uvalili.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas apríla. Pokračujem v plnom nasadení aj v ďalších mesiacoch. 

Miriam Lexmann predložila 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňuje na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti. 

Uznanie obdobia poskytovania starostlivosti o nezaopatrené deti v dôchodkových systémoch, zameranie sa na chudobu a sociálne vylúčenie rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, využitie nástroja Next Generation na podporu charitatívnych a neziskových organizácii pre rodiny v núdzi či podpora medzištátnej výmeny pozitívnych skúseností. Poslanci EP schválili uznesenie o tzv. Európskej záruke pre deti aj so všetkými návrhmi Miriam Lexmann.

Nové nariadenie sa bežných cestujúcich v EÚ dotkne najmä v týchto oblastiach:

V prípade meškania vlaku dlhšom ako 100 minút, budú prevádzkovatelia povinní ponúknuť cestujúcim možnosti presmerovania a pomôcť im nájsť najlepšie alternatívy. Ak si to vyžadujú okolnosti, zabezpečia jedlo a občerstvenie a uhradia náklady na ubytovanie.

Železničné spoločnosti majú povinnosť poskytnúť bicyklom vyhradené priestory. Zamietnutie prepravy bicyklov vo vlaku musí byť riadne odôvodnené a musia zabezpečiť možnosť odškodnenia cestujúcich, ak takáto situácia nastane.

Posilnili sa aj všeobecné ustanovenia o informovaní cestujúcich, najmä v prípade meškania, pri ktorom sa zavádza povinnosť informovať cestujúcich o vývoji hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii.

Toto prijatie dohody vítam, no na druhej strane si myslím, že nariadenie mohlo byť omnoho viac ambiciózne – najmä pri cestujúcich so zdravotným postihnutím. Tí sa dlhodobo stretávajú s bariérami prostredia vo vlakovej preprave, v ktorej musia potrebu asistencie nahlásiť desiatky hodín pred cestou. 

V dohode bola síce táto lehota skrátená z pôvodných 48 na 24 hodín, avšak opäť s možnosťou predĺženia. Stále ide len o polovičný úspech, najmä keď vidíme, že v niektorých členských štátoch EÚ fungujú oveľa menšie lehoty bez problémov. Napríklad v Belgicku funguje trojhodinová lehota a v Holandsku dokonca len hodinová.

Hoci boli predložené pozmeňovacie návrhy, ktoré by situáciu pre cestujúcich so zdravotným postihnutím vylepšili, moja podpora a podpora ďalších kolegov nestačila, a neboli plénom EP schválené. Tým pádom táto dohoda zostáva do určitej miery premárnenou príležitosťou.

Pozrite si môj prejav v Európskom parlamente z poslednej plenárky.

Oba návrhy nariadenia som po dlhom zvažovaní a skúmaní podmienok a náležitostí podporila. Dovoľte mi vysvetliť prečo.

Už od oznámenia tejto iniciatívy sa v rôznych médiách šíria zavádzajúce informácie o tom, že tzv. COVID pasy budú znemožňovať cestovanie pre neočkovaných občanov, resp. že budú vytvárať rôzne kategórie občanov s rôznymi právami. Po tom, ako som návrhy pozorne prešla, môžem povedať, že to tak nebude.

Nezaočkovaní nebudú diskriminovaní

Samotný COVID pas nebude a ani nemôže slúžiť na akúkoľvek diskrimináciu nezaočkovaných občanov, pretože údaj o očkovaní je iba jedným z troch údajov, ktoré bude tento preukaz obsahovať. Okrem neho tam bude aj údaj o absolvovanom teste či imunite po prekonaní ochorenia Covid-19 a to, či je občan zaočkovaný alebo nie, vydanie pasu nijako neovplyvní, keďže sa bude môcť preukázať aj platným testom, resp. imunitou.

Preukaz má v prvom rade slúžiť na to, aby existovalo jednotné a ľahko použiteľné potvrdenie pre cestovanie medzi členskými štátmi, keďže momentálne používané potvrdenia o očkovaní alebo teste nemajú jednotný formát a často ani nie sú preložené, resp. na vydanie v iných jazykoch je potrebná špeciálna žiadosť či dlhšia čakacia lehota. Tieto preukazy budú naopak jednotné a uznávané, odpadne tak starosť o to, že na hraniciach budú skúmať Vaše potvrdenie o absolvovanom teste, či je vôbec pravé a či je v zrozumiteľnom jazyku.

COVID pas nenahrádza žiadny cestovný doklad

Oblasť výslovného zákazu zberu údajov je pokrytá v návrhu Komisie a aj v znení, v akom ho odhlasoval Európsky parlament, je vyslovene stanovené, že jednotné čítačky QR kódu nebudú žiadnym spôsobom zbierať, zaznamenávať a ani nikam Vaše údaje odosielať a budú slúžiť iba na overenie platnosti údaju. V tejto súvislosti som už s kolegami oslovila Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie ako aj Ministerstvo zdravotníctva, aby technické zabezpečenie čím skôr pripravili tak, aby spĺňalo najvyššie štandardy ochrany súkromia a údajov.

Rovnako, pokiaľ sa občan odmietne dať zaočkovať, resp. odmietne vôbec používať tento COVID pas, bude sa môcť naďalej pri cestovaní preukazovať potvrdeniami o absolvovanom teste ako doteraz. COVID pas nie je žiadny cestovný dokument a ani ho nenahrádza.

Využitie len na uľahčenie cestovania

Tieto preukazy preto v žiadnom prípade nebudú vytvárať kategórie občanov a nebudú ani nikoho diskriminovať na základe toho, či je alebo nie je zaočkovaný a majú slúžiť výslovne uľahčeniu cestovania pre všetkých, ktorí budú mať o tento jednoduchý a jednotný preukaz záujem.

Nepodporila som však návrh, ktorý povzbudzoval členské štáty k tomu, aby sa tieto preukazy využívali aj na vstup do verejných budov. Myslím si, že takéto rozhodnutie by mala každá krajina prijať v rámci svojich demokratických postupov.

Foto – ilustračná, Zdroj – AP/TASR

Predseda KDH Milan Majerský a predseda KDU-ČSL Marian Jurečka dôrazne žiadajú frakciu Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente, aby odmietla podporiť správu chorvátskeho socialistu Predraga F. Matića o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. V spoločnom liste predsedovi frakcie Manfredovi Weberovi upozorňujú, že správa hrubo zasahuje do kompetencií členských štátov. 

Správa Matića totiž žiada uznať právo na potrat, sexuálnu výchovu podľa štandardov OSN či určenie vlastnej genderovej identity, pričom regulácia všetkých týchto oblastí spadá do právomoci členských štátov. Závažne tiež obmedzuje právo na výhradu vo svedomí, ako aj slobodu prejavu. 

Hoci správa nie je právne záväzná, predstavuje podľa signatárov listu tú najhoršiu formu legislatívneho aktivizmu, keďže by sa na ňu v prípade jej schválenia odvolávali i európske súdy v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú členských štátov. Lídri KDH a KDU-ČSL sa zhodli na tom, že takéto mäkké právo má len jeden úmysel, a to postupnými krokmi vytvárať pôdu pre presadenie tzv. ,,nových práv.“

Podľa Matićovej správy je napríklad porušovaním ľudských práv a násilím páchaným na ženách to, že ,,v niektorých členských štátoch stále platia zákony, ktoré zakazujú umelý potrat s výnimkou prísne vymedzených okolností.“ Odporcov tzv. reprodukčných práv dokonca návrh správy obviňuje z narúšania demokracie a osobných slobôd. 

Ako však upozorňujú lídri kresťanských demokratov Majerský a Jurečka, „medzinárodné právo nestanovuje potrat ako ľudské právo a zákonná úprava dobrovoľného ukončenia tehotenstva patrí výlučne do kompetencie členských štátov“.  

V liste ďalej pripomínajú, že kresťanskí demokrati u nás zohrali kľúčovú úlohu pri porážke komunizmu, ako aj pri európskej integrácii. ,,Silnou túžbou oboch krajín bolo odvtedy až dodnes odstrániť okovy amorálnosti socializmu a dosiahnuť plné rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd,“ podčiarkujú Majerský a Jurečka s tým, že Európska únia je ukotvená v rešpektovaní národnej suverenity, subsidiarity a proporcionality. 

Samotný základný strategický dokument EĽS zdôrazňuje, že politiky patriace do národných kompetencií nesmú byť svojvoľne prevedené na európsku úroveň. Cieľom subsidiarity je totiž premostiť priepasť medzi európskym projektom a realitou na lokálnej úrovni.   

Za odmietnutie správy Matić sa jednoznačne zasadzujú aj europoslanci za KDH Miriam Lexmann a Ivan Štefanec. Hlasovať o nej pod názvom „O situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien” bude Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť 10. mája a v prípade jej schválenia bude následne predmetom rozpravy na plenárnom zasadnutí. 

Zdroj: KDH

Ilustrácia: quora.com

Nie virtuálnej realite Facebooku bez pravidiel

Vytvorenie a prevádzkovanie virtuálnej reality bez jednoznačných pravidiel a vysvetľujúcej kampane môže mať podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann zničujúci dopad pre celú spoločnosť.

Odpočet mojej práce za september 2021

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla v Bruseli, v Štrasburgu i na Slovensku.

Pohľad na voľby v Gruzínsku

Počas tohto víkendu som sa ako členka pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu (EP) zúčastnila komunálnych volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali v sobotu 2. októbra.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content