Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

Budúcnosťou spoločnej Európy sa musia zaoberať nielen predstavitelia EÚ, ale aj domáci politici na úrovni členských štátov. Občania totiž očakávajú konkrétne riešenia, ktoré musia hľadať a prinášať všetci aktéri v rámci svojich právomocí či už na lokálnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni, hodnotila Miriam Lexmann na stretnutí ku záverečným výsledkom Konferencie o budúcnosti Európy na pôde MZV SR. Viac si prečítate v rozhovore s Miriam Lexmann.

Rýchle jedlo či zásielka až domov, kuriéri na bicykloch, skútroch či kolobežkách, a ako ponúkaný benefit – často nulová uhlíková stopa. Moderný a inovatívny spôsob donáškovej služby cez platformy si obľúbilo množstvo Európanov. Tieto výhody môžu razom zmiznúť, ak z ľudí pracujúcich v tejto službe urobíme proti ich vôli zamestnancov.

Súčasná legislatíva nedokáže účinne pokryť tento inovatívny spôsob práce, čo vyvoláva celú škálu problémov.

„Komisia sa snaží problém riešiť, ale predložený návrh smernice by pre mnohých týchto pracovníkov mohol znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility,“ opakovane upozorňuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP mala v posledných týždňoch niekoľko stretnutí so zástupcami platforiem, zúčastnila sa odbornej konferencie na túto tému a pripravuje pozmeňovacie návrhy k zneniu smernice.

Nerobme z flexibilných pracovníkov zamestnancov

„Ochrana pracovníkov platforiem a zlepšenie ich pracovných podmienok, čo je základný cieľ smernice, jednoznačne podporujem. Zverejnený návrh však k tomuto cieľu neprispieva,“ argumentuje Lexmann a vysvetľuje aj prečo je podľa nej potrebné návrh upraviť: Musíme si uvedomiť, že práca cez platformy nie je tradičným obchodným modelom, naopak, spojila sa v ňom kreativita a digitálne možnosti. Nesnažme sa ho preto zošnurovať do starých noriem, nesnažme sa za každú cenu spraviť z pracovníkov – ktorí si najviac cenia flexibilitu – zamestnancov.“

Pracovníci platforiem, na ktorých služby sme si tak zvykli najmä počas posledných dvoch rokov pandémie, očakávajú a zaslúžia si sociálne výhody a lepšie podmienky, no nemôžeme zničiť najväčší benefit, pre ktorí sú ochotní túto prácu robiť – časovú flexibilitu.

„Práve tá umožňuje pracovníkom platforiem, ktorí robia vonku, často v zlom počasí a rôznych hodinách dňa zariadiť si čas tak, aby sa vedeli postarať o deti, príbuzných, alebo sa venovať vlastnému podnikaniu, a práve tieto benefity sú pre nich motivačné,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Zdroj foto: gettyimages.com/EPP Group

Miriam Lexmann v hodnotení Konferencie o budúcnosti Európy pre TASR upozornila, že namiesto inštitucionálnych otázok je v súčasnosti dôležitejšie, aby EÚ riešila konkrétne problémy občanov súvisiace s pandémiou koronavírusu a najnovšie aj vojnou na Ukrajine a dopadmi inflácie.

Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.

Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov programu EU4HEALTH, ktoré sú vyčlenené aj na boj proti rakovine. Potrebujeme ľudí aktívne pozývať na prehliadky a edukovať ich. Potreba štátu a je programov je kľúčová, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti začiatku Európskeho týždňa boja proti rakovine.

Miriam Lexmann dnes navštívila Úniu centier a poradní pre rodinu, ktorá splnila podmienky a stala sa členom Federácie katolíckych prorodinných asociácií v Európe (FAFCE), s ktorou v Bruseli veľmi intenzívne spolupracuje. Ich spolupráca tak dostane intenzívnejšie možnosti realizácie.

Výmena skúseností ako najlepšie pomôcť a zvládnuť ťažkú situáciu s utečencami z Ukrajiny a zároveň eliminovať sociálne dopady na obyvateľstvo krajín, ktoré utečencom z Ukrajiny pomáhajú. To boli témy spoločného stretnutia Miriam Lexmann s kolegyňou Annou Fotygou z Poľska a Ivannou Klympush-Tsintsadze, predsedníčkou európskeho výboru Ukrajinskeho parlamentu.

Miriam Lexmann víta zriadenie Medzinárodnej vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a zahájenie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti Medzinárodným trestným súdom. Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre multilateralizmus sama vyzývala na to, aby medzinárodne organizácie prevzali zodpovednosť za to, na čo majú mandát, a to najmä za dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva, a to aj počas ruskej vojny na Ukrajine.

Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom dovozu – domáca produkcia pokrýva len 40 % dopytu. Zvýšiť aj našu potravinovú sebestačnosť je dôležité nielen z ekologického, ale i bezpečnostného hľadiska. To sa týka rovnako našej podpory farmárov, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann.

Naliehavo musíme prehodnotiť prístup EÚ k potravinovému zabezpečeniu, znížiť celkovú závislosť potravinového systému na dovoze a zvýšiť odolnosť potravinového reťazca, povedala Miriam Lexmann počas plenárneho zasadnutia v Bruseli, kde sa europoslanci hovorili aj o pripravovanej rezolúcii k sociálnym a hospodárskym dôsledkom ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie akcieschopnosti EÚ.

Smernica o pracovníkoch platforiem musí zachovať flexibilitu, v rámci ktorej si môžu vybrať kedy pracujú, ale aj možnosť pracovať pre viac platforiem zároveň. Preto Miriam Lexmann aj počas dnešného stretnutia so zástupcami platforiem zdôraznila nutnosť sociálnej podpory tohto inovatívneho spôsobu zamestnávania aj zo strany EÚ komisie a parlamentu.

Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete, uviedla Miriam Lexmann po zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy EÚ v rámci združenia Biskupských konferencií Európskej únie COMECE.

„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,” uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru”. 

Za agresiou Ruska na Ukrajine sú aj naše morálne zlyhania

„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,” stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.

V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“

Miriam Lexmann počas zasadnutia Výboru COMECE. Zdroj: archív M. L.

Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.

„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,” vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.

EÚ musí byť majákom stability, prosperity a mieru

Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.

Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.

„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,” uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP. 

Foto: ilustračné, yourreadvantage.com

Nástup digitálnej éry nás zastihol nedostatočne pripravených a my nesmieme dopustiť rovnaký scenár pri vývoji metaverza. Prvým zaváhaním sme totiž v dôsledku šírenia dezinformácií vystavili vážnemu ohrozeniu demokraciu. Ak zaváhame dnes, deštrukčne negatívnym vplyvom na duševné zdravie môžu čeliť celé generácie, píše Miriam Lexmann v komentári o metaverze spoločnosti Facebook.

Európska iniciatíva na podporu osôb s Downovým syndrómom EU for Trisomy 21 a slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) ocenili najlepšie európske iniciatívy zamerané na pomoc osobám s Downovým syndrómom (DS).

Tri ocenené iniciatívy vzišli z celoeurópskeho hlasovania spomedzi projektov, ktoré sa zapojili do kampane Svetového dňa DS 2022, ktorý bol 21. marca. Išlo o organizácie a ľudí, ktorí prichádzajú s nápadmi, ako čo najviac a najkreatívnejšie pomôcť osobám s DS zaradiť sa do spoločnosti a naplno využívať svoj talent.

„Mojou dlhodobou prioritou je zabezpečiť potrebnú inklúziu osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých aspektoch života a čo najplnohodnotnejšie ich začleniť do spoločnosti. Aj preto podporujem a vítam aktivity či kampane, ktoré zvyšujú povedomie o potrebách osôb s Downovým syndrómom,“ hodnotila Miriam Lexmann tohtotýždňové prijatie a bruselský čas strávený s predstaviteľmi víťazných iniciatív.

Pre europoslankyňu za KDH bolo stretnutie o to výnimočnejšie, že jej prvá väčšia poslanecká podporná aktivita po vstupe do europarlamentu mala byť v marci 2020 venovaná práve výstave pri príležitosti svetová dňa DS.

Na stretnutí s ľuďmi, ktorí sa naplno venujú podpore, rozvoju a vzdelávaniu osôb s Downovým syndrómom. Zdroj: archív ML

„Termín marec 2020 vám asi napovie, že k výstave a ani osobným stretnutiam už zo známych príčin neprišlo,“ spomína Miriam Lexmann na prvé týždne v Európskom parlamente, ktoré poznačil začiatok pandémie koronavírusu. „Dnes som preto o to rostnejšie privítala zástupcov “Skvelých iniciatív”, organizácie EU for Trisomy 21, s ktorou od začiatku veľmi rada spolupracujem a špeciálne našu česko-slovenskú delegáciu. Spoločne sme diskutovali o tom, čo by sme vedeli zlepšiť a ako dosiahnuť inklúziu pre osoby s Downovým Syndrómom vo vzdelávaní a na trhu práce,“ približuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.

Downov syndróm je trizómiou chromozómu 21 – to znamená, že namiesto kópie 21. mužského a ženského chromozómu a ich spojenia dôjde k nahromadeniu genetického materiálu a vzniku troch chromozómov. Táto trizómia chromozómu 21 je podstatou Downovho syndrómu, a preto sa aj medzinárodný deň tohto ochorenia pripomína 21. 3.

Foto: Stretnutie s iniciatívami na podporu osôb s Downovým syndrómom. Zdroj: archív Miriam Lexmann.

Tohtoročný Deň Európy si pripomíname zoči-voči hrozbám, akým európske spoločenstvo nečelilo doslova od skončenia od druhej svetovej vojny. Musíme sa pýtať sami seba do akej miery nesieme zodpovednosť za tento vývoj my sami, nakoľko sme rozvíjali ekonomické vzťahy s nedemokratickými režimami bez dôsledného trvania na hodnotách a princípoch.

(viac…)

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.

„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.

Európa hľadá princípy a hodnoty pre vývoj a používanie umelej inteligencie

„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.

Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.

Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.

Foto: ilustračné/restlessabandon.com

Európsky parlament prijal počas májového plenárneho zasadania Správu o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Materiál, ktorého prvotným cieľom bolo prispieť k ochrane náboženskej slobody vo svete sa však stal predmetom kritiky, a to pre jeho výsledné znenie, ktoré má viacero nedostatkov.

Ideologický postoj k náboženstvu ako problému

„Táto správa mala upriamiť pozornosť na ťažkú situáciu náboženských menšín vo svete a zasadiť sa o lepšiu ochranu slobody myslenia, svedomia a vierovyznania. Som však sklamaná, že namiesto toho sme sa stali svedkami prijatia rozporuplného textu,” poukazuje na problémy prijatej správy poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann.

Konkrétne výhrady zhrnula do niekoľkých základných bodov: „správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti.”

Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania, čo je základné právo s tromi integrálnymi rozmermi. Lexmann však upozorňuje, že v posledných rokoch sa objavujú pokusy oddeliť slobodu myslenia od slobody svedomia a slobody náboženského vyznania.

Kto verí, nemá vraj rozum

„Je to veľmi nebezpečný trend, pretože môže viesť až k tomu, že sa skonštatuje, že buď človek verí, alebo používa rozum. Toto úplne absurdne vytesňuje z rozhodnutia veriť rozmer intelektu. Ak by sme prijali takúto logiku, došli by sme k presvedčeniu, že ten, kto verí a vyznáva svoju vieru, nepoužíva rozum. Tým by sa vytvoril priestor pre ďalšiu dehonestáciu a marginalizáciu náboženstva,“ vysvetľuje dôsledky prijatej správy Miriam Lexmann.

Správa podľa slovenskej europoslankyne akoby pozabudla na dôležitý aspekt slobody vierovyznania, ktorým je výhrada vo svedomí. Spomína len jediný prípad, keď ide o povinnú vojenskú službu. Je nepredstaviteľné, aby napríklad lekári či zdravotné sestry, ktoré v rámci svojho náboženského presvedčenia odmietajú niektoré zákroky, nemali v takejto správe ani jednu zmienku,” hovorí Lexmann pričom upozorňuje, že krok k odmietnutiu výhrady vo svedomí urobil Európsky parlament už aj schválením tzv. správy Matić.

Viac si prečítajte v komentári, ktorý Miriam k prijatiu textu tejto správy napísala pre Denník Postoj.

Foto: Ilustračné/Thedailyguardian.com

V apríli som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity:

  • Aktívne som v Európskom parlamente z pozície tieňovej spravodajkyne EP pre multilateralizmus vyzvala na zdokumentovanie zločinov Kremľa voči ukrajinským civilistom. Rada OSN pre ľudské práva a komisár OSN pre ľudské práva musia zdokumentovať násilné deportácie, tvrdú rusifikáciu, ale aj mučenie a vraždy, ktorými praktiky Putina prerážajú morálne dno, devastujú ľudskú dôstojnosť a porušujú medzinárodné dohody;
  • Poznáte ľudí, ktorí sa kvôli opatrovaniu blízkeho vzdali práce, voľného času či svojho pohodlia? Predložila som pozmeňovacie návrhy k novej Európskej stratégií pre oblasť starostlivosti, ktorých cieľom je prispieť k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb;
  • Odmietam znenie prijatej Správy o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti;
  • Podporujem sankcie EÚ a našich transatlantických partnerov v snahe zastaviť financovanie Putinovej agresie voči Ukrajine. Európa platí Rusku miliardy eur mesačne za ropu, uhlie a plyn. Spoločne s obmedzením vstupu ruských firiem na náš trh a do verejných súťaží napríklad v IT oblastiach ide o kľúčový krok v snahe pomôcť Ukrajine a chrániť našu slobodu a demokraciu;
  • Vyzývam na jednotný postoj západného sveta v prístupe k spoločným európskym a národným sankciám voči Rusku a iným krajinám porušujúcim ľudské práva, ako aj zavedenie systému monitoringu ich dodržiavania a vymáhania;
  • Vysvetľujem, čo sú Európske hodnoty: Je to ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, sloboda iniciatívy človeka, sloboda myslenia, sloboda prejavu, sloboda slova. V Rádiu Lumen so však musela aj skonštatovať, že v EÚ sa nevieme zhodnúť, čo je ochrana a čo podkopávanie týchto hodnôt;
  • Schvaľujem prijatie uznesenia, ktorým žiadame od výrobcov dostupnosť spotrebiteľských informácií, ľahšiu dostupnosť servisu a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov. Prispejeme tým k ekologickejšiemu prostrediu a efektívnejšiemu využitiu našich prírodných zdrojov;
  • Vítam širokú podporu a odsúhlasenie jednotnej nabíjačky pre elektronické zariadenia. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme;
  • Vyzývam, aby sme diskusiu k právnemu štátu, pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov z EÚ – k čomu smerovala aj odpoveď Súdneho dvora – viedli pri pokojnom dialógu a za okrúhlym stolom. Ostré hádky vedú k zneužívaniu tohto princípu na ideologické myšlienky;
  • Spolu z KDH ponúkame riešenie, aby sme z financií na pomoc ukrajinským utečencom zafinancovali aj otvorenie kontaktných medicínskych ambulancií s ukrajinskými lekármi, čím pomôžeme zmierniť nápor na našich lekárov;
  • Pripomenula som si tých, ktorí pre svoje neoblomné postoje pomohli vybojovať našu dnešnú slobodu. Deň nespravodlivo stíhaných je pripomienkou na Barbarskú noc, keď 13. apríla 1950 komunisti obvinili, prenasledovali a uväznili stovky rehoľníkov v Československu;
  • Zorganizovala som diskusiu o šírení ruských a čínskych dezinformácií, ktorých snahou je nabúrať a rozložiť európsku jednotu. Úspešne potlačenie týchto snáh si vyžaduje jednotu na národnej aj európskej úrovni, ale najmä úprimný boj za pravdu proti tým, ktorí sa ju snažia potlačiť;
  • Pripomínam múdrosť a posolstvo spolupatrónky Európy sv. Kataríny Sienskej – dobro sa nezíska ani mečom ani vojnou, ani krutosťou, ale iba pokojom, pokorou a vytrvalou modlitbou. Pravé hodnoty nezničí čas a aj dnes vidíme, aké dôležité je stavať na nich, chrániť nimi slobodu a prispievať k tak potrebnej spolupráci medzi národmi. Mier potrebuje dôveru a nádej;
  • Modlím sa z vďakou za Sv. Otca Františka, za jeho návštevu a posolstvo nám Slovákom: Apeloval, aby sme sa nebáli vyhrnúť rukávy a spolu budovali budúcnosť.

Ďakujem za vaše vyjadrenia podpory. Aj vďaka vám cítim, že moja snaha má zmysel.

Foto: ilustračné/Európsky parlament

Konferencia o budúcnosti Európy ako priestor pre reflexiu a pripomienky k budúcnosti EÚ o pár dní vyvrcholí. Miriam Lexmann v pléne EP opätovne vyzvala na zapojenie a zdôraznila, že jedným z pilierov európskej integrácie, za ktorý sa neustále zasadzuje je princíp subsidiarity – rozhodovanie sa má realizovať na úrovni, ktorá je najbližšie ľuďom.

Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.

Múdrosť a životné posolstvo Kataríny Sienskej – spolupatrónky Európy, má čo povedať aj dnešnej spoločnosti. Katarína bola presvedčená, že dobro sa nezíska ani mečom ani vojnou, ani krutosťou, ale iba pokojom, pokorou a vytrvalou modlitbou. Pravé hodnoty nezničí čas a aj dnes vidíme, aké dôležité je stavať na nich, chrániť nimi slobodu a prispievať k tak potrebnej spolupráci medzi národmi. Mier potrebuje dôveru a nádej, hovorí na margo jej odkazu Miriam Lexmann.

Až 84 percent spotrebiteľov podľa prieskumu Európskej komisie zažilo problémy s dostupnosťou správnej nabíjačky pre svoj telefón. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme, vysvetľuje výhody zavedenia jednotnej nabíjačky Miriam Lexmann.

Európska únia smeruje k zavedeniu jednotnej nabíjačky na všetky malé a stredné elektronické zariadenia.

„Až 84 percent spotrebiteľov podľa prieskumu Európskej komisie zažilo problémy s dostupnosťou správnej nabíjačky pre svoj telefón. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme,“ vysvetľuje výhody zavedenia jednotnej nabíjačky Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Parlamentný Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov podporil návrh Komisie o harmonizácii nabíjačiek. Europoslanci súhlasia s jednotným typom USB-C nabíjačiek, pričom navrhujú aj zladenie riešenia bezdrôtového nabíjania. Súčasťou nových pravidiel je aj možnosť, aby si spotrebitelia mohli vybrať pri nákupe aj zariadenie bez nabíjačky.

Čoskoro bude o návrhu Komisie rokovať Európsky parlament, ak ho schváli, nasledovať budú rokovania s členskými krajinami o konečnej podobe pravidiel.

„Podporujem, aby sme tieto nové pravidlá prijali urýchlene a do roka prebehla implementácia zákona v členských krajinách,“ ozrejmuje možný časový rámec nového nariadenia Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné/europarl.europa.com

Čo sú Európske hodnoty? Je to ľudská dôstojnosť, je to sloboda, sú to ľudské práva, sloboda iniciatívy človeka, sloboda myslenia, sloboda slova a prejavu. Problém je v tom, že momentálne sa v Európskej únii nevieme zhodnúť na tom, čo chráni tieto hodnoty a čo chápeme ako ich podkopávanie, povedala Miriam Lexmann pre Rádio Lumen.

Miriam Lexmann ako tieňová spravodajkyňa v Európskom parlamente pre multilateralizmus požiadala počas rokovaní o novej správe, aby boli zločiny Kremľa páchané na obyvateľoch Ukrajiny a ich nedobrovoľné odvlečenie do Ruska, kde skončili desiatky tisíc detí, zdokumentované Radou OSN pre ľudské práva a komisárom OSN pre ľudské práva.

Keď sa pokazí vysávač, chladnička alebo telefón, spotrebitelia sa dnes vo veľkej miere stretávajú s nedostupnosťou opravy, nedostatkom informácií o možnostiach opravy alebo finančnou nevýhodnosťou takejto reparácie, kedy je lacnejšie kúpiť si nový výrobok namiesto opravy staršieho.

„Preto vítam a podporujem prijatie uznesenia, ktorým žiadame od výrobcov dostupnosť informácií a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov – čo bude po aplikovaní výrazne ekologickejšie a prispeje k efektívnemu využívaniu našich zdrojov, zníženiu množstva odpadu a zároveň tento prístup ušetrí spotrebiteľom peniaze,“ hovorí Miriam Lexmann (KDH/EĽS) o prijatom nelegislatívnom uznesení, prostredníctvom ktorého Európsky parlament (EP) zadefinoval požiadavky k pripravovanej iniciatíve Európskej komisie týkajúcej sa práva spotrebiteľov na opravu ich produktu.

„Za dôležité považujem znovuotvorenie témy plánovaného zastarávania softvérov cez vyžadovanie aktualizácií a jej zaradenia medzi nekalé obchodné praktiky, čo sme už raz v EP podporili. Požadujeme však aj predĺženie povinnej záruky pre niektoré kategórie výrobkov,“ spresňuje slovenská europoslankyňa konkrétnosti z prijatého uznesenia.   

„Právo na opravu“ by podľa europoslancov malo poskytnúť spotrebiteľom, ale aj firmám v opravárenskom priemysle bezplatný prístup k potrebným informáciám o údržbe a oprave výrobkov. Tieto informácie by mali byť poskytované aj cez rôzne digitálne a inovatívne spôsoby, napr. QR kódy na obaloch alebo cez tzv. digitálny pas výrobku.

„Až 79% občanov EÚ si myslí, že výrobcovia by mali mať povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu jednotlivých súčastí. Musíme im uľahčiť prístup k servisu, náhradným dielom a pokúsiť sa sprístupniť výhodnejšiu cenu opravy ako kúpu nového výrobku,“ vyjadrila Miriam Lexmann zámer 509 europoslancov, ktorí uznesenie podporili.

Konečnú úpravu nariadenia by mala Komisia predstaviť koncom tohto roka. „Tému aj naďalej sledujem, aby sme dosiahli čo najlepšie podmienky pre spotrebiteľov,“ prízvukuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné, Zdroj: europarl.europa.eu

Mnohí sa pre opatrovanie príbuzného či inej blízkej osoby vzdávajú práce, voľného času či pohodlia, a to všetko za nedostatočnej systémovej podpory. Aj na toto myslí nová Európska stratégia pre oblasť starostlivosti. Pozmeňovacie návrhy Miriam Lexmann k tejto stratégii prispievajú k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb.

Pre zastavenie financovania Putinovej agresie sú sankcie nevyhnutné,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde poslanci diskutovali aj o aktuálnom už 5. balíku sankcií voči Rusku za vojenskú agresiu na Ukrajine.

Ruské uhlie nechceme, polovodiče nepredáme

EÚ pristúpila k ďalšiemu balíku sankcií po odhalení zločinov proti ľudskosti v Buči neďaleko Kyjeva. Treba si uvedomiť, že iba za energie EÚ od začiatku vojny na Ukrajine zaplatila Rusku 35 miliárd eur. Preto sankcie práve v oblasti energetických zdrojov sú absolútne kľúčové na zastavenie financovania Putinovej agresie,“ zdôvodňuje rozsah a dôvody najnovšieho balíka sankcií členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP Miriam Lexmann.

Okrem dovozu uhlia pridali krajiny EÚ do balíka sankcií aj zákaz vývozu polovodičov, ktoré sa taktiež využívajú aj vo vojenských technológiách. Ruské spoločnosti sa nebudú môcť zúčastňovať verejných súťaží v EÚ, čo je dôležité z pohľadu kybernetickej bezpečnosti pri ochrane našej kritickej infraštruktúry.

„Je nesmierne dôležité, aby sme spoločne s demokratickými partnermi dosiahli čo najlepšiu koordináciu pri dohliadaní na dodržiavanie všetkých reštrikcií. Tu sú absolútne kľúčové postihy voči štátom, entitám či osobám, ktoré pomáhajú Kremľu obchádzať sankcie,“ upozornila Miriam Lexmann, pričom priamo v pléne Európskeho parlamentu  podotkla, že to sa týka predovšetkým Číny. Tamojšia Komunistická strana odmieta prevziať zodpovednosť v globálnom kontexte a využiť svoje páky na zastavenie Putinovej agresie.

Odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hranice

Čínska komunistická strana sa odmieta postaviť Putinovi kvôli samotnej povahe tohto totalitného režimu a jej vlastným zločinom, vrátane potláčania ľudských práv v Číne a Hongkongu, ako aj agresívneho správania voči tretím krajinám vrátane Taiwanu, ale aj voči členským štátom EÚ,“ analyzuje čínsky postoj slovenská europoslankyňa.

Dôsledky pomoci Rusku vyhnúť sa sankciám musia byť podľa členky predsedníctva medzinárodnej Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jasne odkomunikované všetkým krajinám, subjektom i jednotlivcom, ktorí sa o to pokúsia.

„To, nakoľko principiálne a jednotne zareagujeme na agresiu proti Ukrajine bude definovať, v akom svete budeme žiť. Rusko a Čína tvrdia, že ich priateľstvo ´nepozná hranice´. Nemali by sme to podceňovať. Obom by sme však mali jasne ukázať, že aj naše odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hraníc,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Obrázok: dw.com; picture alliance/dpa

Desaťbodový plán Európskej komisie zameraný na zlepšenie európskej pomoci utečencom – najmä deťom a mladým ľuďom je podľa Miriam Lexmann spolu s už aktivovaným mechanizmom dočasnej ochrany dobrou reakciou EÚ ako poskytnúť nevyhnutnú pomoc a solidaritu utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. V prvej línii sú však jednotlivé národné štáty a Slovensko ani poučené pandémiou nemá dostatočnú stratégiu a schopnosť realizácie adekvátneho krízového manažmentu.

Miriam Lexmann podporila prijatie uznesenia EP, ktoré žiada od výrobcov zvýšenie dostupnosti informácií a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov – čo bude po aplikovaní výrazne ekologickejšie a prispeje k efektívnemu využívaniu našich zdrojov, zníženiu odpadu a zároveň to ušetrí spotrebiteľom peniaze.

Jednotný postoj a dohliadnutie na dodržiavanie spoločných európskych, ale aj národných sankcií, označila Miriam Lexmann za mimoriadne dôležité po prijatí v poradí 5. balíčka reštrikcií voči Rusku, ktorý zahŕňa aj embargo na dovoz uhlia.

Keď hovoríme o otázke právneho štátu, tak pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov, na čo bola zameraná aj odpoveď Súdneho dvora, tak treba hľadať odpovede pri pokojnom dialógu za okrúhlym stolom a nie na súde v ostrých hádkach, kde sa tento princíp často zneužíva na ideologické zápasy, vysvetľuje Miriam Lexmann svoj postoj k téme právneho štátu a mechanizmu podmienenosti.

V službe poslankyne Európskeho parlamentu som počas marca zrealizovala aj tieto aktivity:

  • považujem za svoju a našu morálnu povinnosť pri každej príležitosti odsúdiť neospravedlniteľný a neľudský vojenský útok Vladimíra Putina na Ukrajinu. Urobila som tak aj prostredníctvom rezolúcie, ktorú sme v Európskom parlamente schválili,
  • spoločne s kolegami sme spustili medziparlamentnú alianciu Spojení pre Ukrajinu (United for Ukraine). Platforma sa zameriava na podporu Ukrajiny s prípravou dlhodobej pomoci na obnovu krajiny,
  • znovu apelujem na medzinárodné spoločenstvo, že ak chceme našu budúcnosť s víziou slobody, demokracie a mieru, musíme znížiť našu závislosť od totalitných režimov a diverzifikovať dodávateľské reťazce všetkých kľúčových sektorov, vrátane energetiky, zdravotníctva, poľnohospodárstva či obrany. Inak budú dôsledkom našej vydierateľnosti a ohrozením bezpečnosti,
  • pripomenula som, že pri ceste za energetickou diverzifikáciou bude kľúčové zamerať pomoc najmä sociálne slabším, a tiež malým a stredným podnikateľom či firmám, ktorí už veľmi utrpeli opatreniami počas pandémie,
  • neustále zdôrazňujem principiálnosť vo vzťahoch s nedemokratickými režimami, pretože len návrat k principiálnej politike nám zaručí bezpečnú budúcnosť,
  • zasadila som sa o rýchle prijatie iniciatívy CARE, ktorá umožní každej členskej krajine použiť nevyčerpané zdroje zo štrukturálnych fondov na zabezpečenie potrieb súvisiacich so zvládaním veľkého množstva ľudí utekajúcich z Ukrajiny,
  • podporila som predĺženie platnosti nariadenia o zrušení roamingu, pričom som úspešne presadzovala odstránenie legislatívnych nedostatkov, keď boli ľuďom, čo zostali pre uzavreté hranice v zahraničí účtované extra poplatky, ale nebudú zavedené ani tým, ktorí často za hranice cestujú a extra poplatky im operátori účtovali,
  • pripravila som viaceré pozmeňovacie návrhy k Správe o opatreniach k nastávajúcej digitálnej dekáde, kde hovorím o nutnosti dostupnosti digitálneho vzdelávania, technológii a služieb aj pre zraniteľné skupiny, vrátane osôb so zdravotným postihnutím a ľuďom zo znevýhodneného prostredia,
  • na Európskych sociálnych katolíckych dňoch v Bratislave som v rámci panelu o technologickej a digitálnej transformácii zdôraznila humanocentrický prístup, ktorý kladie človeka a jeho dobro vždy na prvé miesto. Spolu s účastníkmi z celej Európy sme spoločne hľadali odpovede na otázky aj v oblasti demografie, rodinného života i ekológie,
  • podala som 16 pozmeňovacích návrhov k Správe o mentálnom zdraví v digitálnom svete, kde kladiem dôraz na zdravé a pozitívne pracovné prostredie, elimináciu stresu zamestnancov, prevenciu proti chorobám z povolania a aktívnu pomoc pri vzdelávaní a novinkách v digitalizácii zo strany zamestnávateľov,
  • privítala som víťazstvo slobody slova, keď fínsky súd zmietol obvinenie voči tamojšej kresťanskodemokratickej političke Paivi Raisanenovej,
  • na Hviezdoslavovom námestí som si pripomenula 34. výročie rozohnania kresťanov vodnými delami, pričom tí pokojným sprievodom len vyjadrovali túžbu po slobode a nesúhlas s komunistickým režimom. Svetlo nádeje zo Sviečkovej manifestácie bolo znamením konca komunizmu v celom východnom bloku. O odkaze Sviečkovej manifestácie som napísala blog,
  • v prijatej Správe o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti okrem iného navrhujem flexibilnejší pracovný trh, ktorý umožní dôstojné sociálne zabezpečenie pracovníkov aj v krajinách, kde nemajú trvalý pobyt; podporu zvýšenej rekvalifikácie a vzdelávania v nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií aj rozvoj zručností ako kritické myslenie, podnikanie či mediálna gramotnosť, ale aj podporu budovania digitálnej infraštruktúry vo vzdialených regiónoch a na vidieku,
  • vo Vatikáne som diskutovala s predstaviteľmi viacerých pápežských rád o forme pomoci a spájania síl, ako aj cirkevnej angažovanosti i súčinnosti pre zastavenie tragédie, ktorá sa deje na Ukrajine,
  • v KDH som spoluiniciovala návrh Vláde SR, aby pre masový príchod ľudí z Ukrajiny zriadila špeciálny úrad splnomocnenca, ktorý by koordinoval schémy pomoci, podpory, ale aj zapojenia utekajúcich do života a chodu krajiny,
  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“.

Čaká nás Veľká noc, požehnaný čas, ktorý rada využijem na krátky oddych, ale najmä posilnenie do ďalšej práce z tajomstva, ktoré nám Kristus svojim zmŕtvychvstaním zanechal.

Foto: ilustračné, zdroj: Európsky parlament

Miriam Lexmann podporila poslaneckú iniciatívu smerom ku Komisii so snahou zistiť doterajší spôsob podpory a zabezpečenia humanitárnej pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré utekajú pred Putinovou vojnou na Ukrajine.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilnín na svete. Pripadá na ňu až 11 % trhu s pšenicou, 16 % s jačmeňom a 15 % s kukuricou. Podobne je to aj s olejninami, kde len slnečnicový olej tvorí až 61 % obchodu. Takmer všetok tovar Ukrajina do sveta distribuuje cez prístavy. Tie teraz blokuje Rusko.

Krajinám závislým od ukrajinských plodín tak hrozí nielen zvyšovanie cien potravín, ale v niektorých z nich môže dôjsť až k obrovským výpadkom v ich dodávkach. „Najviac to môže pocítiť severná Afrika a krajiny Blízkeho východu. Pre predstavu, chudobou ohrozený Libanon nakupuje od Ukrajiny až 80 % obilnín. Putin aj naďalej demonštruje svoju neľudskosť a svet kvôli nemu čelí nielen vojnovej agresii, ale aj obavám z hladomoru,“ upriamuje pozornosť na dôsledky súčasného diania Miriam Lexmann.

Riešením je aj zvýšenie domácej poľnohospodárskej výroby

Súčasná situácia opäť zvýrazňuje dôležitosť posilňovania potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti v Európe, ako aj na nutnosť spolupráce s našimi partnermi s cieľom hľadať riešenia pre krajiny, ktorých občania sú už teraz ohrození nedostatkom potravín.

„V uznesení o zaistení potravinovej bezpečnosti v EÚ, ako aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktoré sme minulý týždeň schválili v Európskom parlamente, sme vyzvali na využívanie dostupných európskych prostriedkov na zvýšenie domácej poľnohospodárskej výroby,“ približuje jedno z riešení členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Miriam Lexmann tiež  poukazuje na nevyhnutnosť prehodnotiť našu spoločnú poľnohospodársku politiku, vrátane legislatívnych návrhov vyplývajúcich z cieľov a zámerov stratégie „Z farmy na stôl“, a to v kontexte dôsledkov Putinovej agresie voči Ukrajine na európsku a globálnu potravinovú bezpečnosť.

Foto: ilustračné, arpok.cz

Miriam Lexmann oceňuje, že dnešné rozhodnutie fínskeho súdu jednoznačne zmietlo zo stola obvinenie vznesené voči fínskej kresťanskodemokratickej političke Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Náboženská sloboda a sloboda prejavu sú základné ľudské práva jasne garantované ústavou každého demokratického štátu, pričom pravú slobodu vždy ohraničuje pravda a zodpovednosť.

Flexibilnejší pracovný trh, ktorý umožní dôstojné sociálne zabezpečenie pracovníkov aj v krajinách, kde nemajú trvalý pobyt; podpora zvýšenej rekvalifikácie a vzdelávania v nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií; rozvoj zručností ako kritické myslenie, podnikanie či mediálna gramotnosť, ale aj podpora budovania digitálnej infraštruktúry vo vzdialených regiónoch a na vidieku. To sú len niektoré z pozmeňovacích návrhov, ktoré Miriam Lexmann podala k Správe o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti.

Dôraz na zdravé a pozitívne pracovné prostredie, elimináciu stresu zamestnancov a predovšetkým prevenciu proti chorobám z povolania cez proaktívnu pomoc pri vzdelávaní a novinkách v digitalizácii aj zo strany zamestnávateľov, či právo na odpojenie akcentovala Miriam Lexmann v 16 pozmeňovacích návrhoch k Správe o mentálnom zdraví v digitálnom svete.

Od začiatku devastujúcej Putinovej agresie vidíme obrovskú vlnu podpory a solidarity zo strany občanov a rôznych organizácií. Potrebujeme však aj ďalšie zdroje, ktoré nám umožnia zabezpečiť rýchlu a efektívnu pomoc. Vojna totiž ani po mesiaci neutícha a Ukrajinu stále opúšťajú milióny ľudí.

V Európskom parlamente aj preto dnes poslanci prijali návrh novej iniciatívy CARE. “Iniciatíva CARE dáva členským štátom možnosť flexibilne využiť financie z neminutých európskych fondov, ktoré by sa inak museli vrátiť. Teraz budú môcť byť použité aj na zabezpečenie potrieb súvisiacich so zvládaním príchodu veľkého množstva ľudí utekajúcich z Ukrajiny do členských krajín Únie. Peniaze sa budú dať čerpať aj so spätnou účinnosťou a to až do plnej výšky nákladov,” vysvetľuje použitie financií europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Sama sa aktívne zasadzovala, aby bola iniciatíva CARE prijatá čo najskôr, bez zbytočnej byrokracie a zdržiavania.

“Je pre mňa mimoriadne dôležité, aby aj naše Slovensko, kde od už od prvého dňa vojny hľadá útočisko množstvo Ukrajincov, mohlo začať využívať túto formu EÚ pomoci čo najskôr. Aj preto som sa intenzívne zasadzovala o to, aby sme tento návrh prijali v EP v skrátenom konaní už počas tohto plenárneho zasadnutia,” dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Okrem pomoci ľuďom utekajúcim z Ukrajiny je financovanie aj naďalej otvorené pre zvládanie následkov pandémie Covid-19.

Foto: ilustračné/flickr.com

Medzinárodné ocenenie pre europoslankyňu Miriam Lexmann

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) získala prestížne medzinárodné ocenenie Svätej Matky Terezy za jej principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v Európskom parlamente (EP).

Aký bude odkaz prvého septembra?

Blíži sa tentokrát akýsi „magický“ prvý september, na ktorý sa zdanlivo upierajú oči všetkých v tejto krajine.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content