Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

kresťania

Byť konzervatívny znamená byť verný princípom, na ktorých je postavená naša spoločnosť, a to aj v momentoch, keď to neprináša okamžitý, či krátkodobý prospech. Jadro konzervativizmu tvorí aj princíp subsidiarity. EÚ je projekt, ktorý prináša mnoho dobra, no musíme však dbať o to, aby tento projekt nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov, lebo práve tak uchránime tieto dobrá, pripomenula počas Konzervatívneho summitu Miriam Lexmann.

Čestné ocenenie jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).

Kresťanskodemokratická europoslankyňa Miriam Lexmann získala na konci augusta cenu udeľovanú kresťanským lídrom, ktorí obhajujú hodnoty dôstojnosti ľudského života. Čestné ocenenie Svätej Matky Terezy za je principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v EP, jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN). 

Miriam Lexmann s ocenením.

„Beriem to ako ocenenie kresťanských demokratov na Slovensku, ale aj celého môjho pracovného tímu i všetkých občanov, ktorých dôveru a podporu si pri vykonávaní svojho mandátu nesmierne vážim,” reagovala na udelenie ocenenia Miriam Lexmann. 

Ochrana dôstojnosti každého života je mojim osobným záväzkom

Členka najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente svoje postoje konzistentne komunikuje a presadzuje. V súčasnosti je to predovšetkým dôkladná obhajoba princípu subsidiarity, ktorý európske inštitúcie opakovane porušujú a venujú sa témam, ktoré nie sú v ich kompetencii. Jednou z tých najviditeľnejších je presadzovanie tzv. práva na potrat pre každého, ktoré Lexmann kritizuje. Okrem iného sa tiež neúnavne zasadzuje aj za lepšie zabezpečenie v oblasti sociálnej starostlivosti, vrátane pracovných podmienok v sektore sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva či školstva na Slovensku. Na medzinárodnej úrovni dlhodobo háji ochranu prenasledovaných za vieru alebo presvedčenie, a to predovšetkým v nedemokratických a totalitných režimoch.

„Považujem za osobný záväzok nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote neustále napĺňať svoje poslanie: chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť”, dodala Lexmann, ktorá na Slovensku pôsobí aj ako členka predsedníctva Fóra života.

ICLN združuje kresťanské organizácie a lídrov z celého sveta bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Jej cieľom je podporovať kresťanských politikov, ktorí obhajujú dôstojnosť života a sú verní učeniu cirkvi o človeku, a to aj v časoch morálneho relativizmu a materializmu. Samotná ICLN sa nezapája do lobingu ani politického aktivizmu a funguje na nestraníckych princípoch a pravidlách. 

Prenasledovaniu čelia rôzne náboženské skupiny, no je dlhodobo známym faktom, že v priemere každý deň zomrie pre vieru 8 kresťanov. To z nich robí najprenasledovanejšie náboženstvo na svete. Nemálo z týchto prípadov sleduje v zahraničnopolitickom výbore EP aj Miriam Lexmann. Aj tam sa dajú nachádzať politické i odborné spôsoby, ktorými môžeme napĺňať víziu pápeža Františka – byť dobrými samaritánmi pre utláčaných, a tak tvoriť svet, v ktorom sme všetci bratia a sestry, uviedla pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí aktov násilia motivovaných náboženstvom alebo vierou.

Pri príležitosti Dňa starých rodičov a seniorov sa Miriam Lexmann na pozvanie predsedu Združenia kresťanských seniorov Slovenska, Petra Macha, zúčastnila pontifikálnej svätej omše v Katedrále sv. Martina. Svetový deň starých rodičov a seniorov ustanovil Svätý Otec František v roku 2021. Slávi sa vždy štvrtú júlovú nedeľu, aby bol blízko sviatku sv. Joachima a Anny, Ježišových starých rodičov.

Otvorený, transparentný a pravidelný dialóg medzi inštitúciami EÚ a cirkvami, náboženskými združeniami a filozofickými i nekonfesionálnymi organizáciami sa dnes konal na pôde aj za účasti Miriam Lexmann. Hlavnou témou bola naša humanitárna odpoveď na vojnu na Ukrajine.

Vyjadrenie Miriam Lexmann, poslankyne Európskeho parlamentu za KDH, k prijatiu uznesenia Európskeho parlamentu k súdnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorým ruší ústavné právo na umelý potrat:

„Bezprecedentná výzva na začlenenie „práva na potrat pre každého“ do Charty Základných práv EÚ v prijatom uznesení Európskeho parlamentu je neakceptovateľným zásahom do existujúcej medzinárodnoprávnej ochrany práv a dôstojnosti každého človeka, ktorá zahŕňa ochranu ľudského života od počatia. Okrem toho hrubým spôsobom narúša suverenitu členských štátov EÚ podkopávaním princípu subsidiarity, ktorý je jedným z oporných zmluvne ukotvených pilierov európskej integrácie.

Progresívna ľavica neváha ísť hanebne proti zakladajúcim zmluvám EÚ a vnucovať európskym občanom svoje pokrútené vnímanie najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život. V neposlednom rade si tiež povšimnime absurdnú formuláciu „potrat pre každého“ – môže snáď pod srdcom nosiť dieťa niekto iný ako žena?

Zároveň zdôrazňujem, že rozsudok Najvyššieho súdu USA len vrátil zodpovednosť za rozhodnutia ohľadom ochrany ľudského života od počatia jednotlivým štátom USA, čiže ľuďom a ich voleným zástupcom. Vítam tento silný a principiálny krok Najvyššieho súdu USA, ktorý posilňuje demokraciu a vysiela jasný odkaz, že potrat na požiadanie nepovažuje za jediné či najlepšie riešenie neželaného tehotenstva. USA tak konečne opustili skupinu šiestich krajín sveta, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva.“

Vyjadrenie poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann k očakávanému
vymenovaniu osobitného vyslanca pre podporu náboženského vyznania alebo
viery mimo EÚ:

„Už od začiatku svojho mandátu pravidelne podnikám kroky k tomu, aby sa
znovuobsadil post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského
vyznania alebo viery mimo EÚ. Verím, že toto moje vytrvalé úsilie sa
blíži k úspešnému záveru a v najbližších týždňoch by mal byť nový
vyslanec konečne menovaný.

Za posledné obdobie som zmobilizovala mnoho otvorených výziev, ktoré sme
ako poslanci EP naprieč viacerými politickými frakciami adresovali
Európskej komisii. Na viacerých rovinách som v rámci našej politickej
frakcie Európskej ľudovej strany viedla rokovania, kde sme práve cez
našu politickú skupinu v tomto zmysle vyvíjali tlak ako na našich
komisárov, tak aj na predsedníčku Európskej komisie. Nepretržité úsilie
na znovuobsadenie tohto postu som celé mesiace koordinovala s rôznymi
organizáciami, ktoré sú v tejto oblasti aktívne a to predovšetkým s
pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

V týchto dňoch som iniciovala ďalší list, ktorý posielame spolu s
niektorými kolegami z iných členských štátov všetkým komisárom, ktorí
budú k otázke tohto menovania čoskoro zasadať. Opätovne v ňom
zdôrazňujeme kľúčový význam tohto úradu pre ochranu náboženskej slobody
ako jednej zo základných ľudských slobôd. Navyše, korelujúci vzťah medzi
úrovňou náboženskej slobody a bezpečnosťou vo svete
je dnes už veľmi
dobre známy. Práve dôsledná ochrana náboženskej slobody je totiž
efektívnym spôsobom ako predchádzať vo svete konfliktom a tým významne
prispievať k zvýšeniu bezpečnosti nielen za hranicami EÚ, ale i v rámci
nej. Práve bezpečnosť je totiž jedným z dominantných očakávaní
európskych občanov od EÚ, ako to pravidelne vyplýva aj z európskych
prieskumov verejnej mienky. Vo svojich vystúpeniach v pléne, aj za
prítomnosti Komisie, na to opakovane apelujem.

Tento posun umocňuje nádej, že trpiaci, diskriminovaní a prenasledovaní
pre vieru budú mať znova oporu aj na pôde Európskej únie. Nemalou výzvou
pre nového osobitného vyslanca však bude ubrániť náboženskú slobodu pred
ideologizáciou, ktorú sme, žiaľ, už videli aj pri nedávnej správe
Európskeho parlamentu
. Jej text totiž náboženstvo skôr vytláčal, ako
chránil. Proti týmto trendom v Európskom parlamente intenzívne konám.

V čase, keď podľa zdokumentovaných správ prenasledovanie pre vieru vo
svete rastie, keď totalitné režimy neslabnú, ale naopak, dovoľujú si
viac a viac, je pre nás mementom, že o slobodu a dôstojnosť každého
človeka musíme stále zápasiť.

Som presvedčená, že ak by Európska únia mala svojho vyslanca
kontinuálne, neboli by sme dnes vo svete svedkami nárastu tak brutálneho
prenasledovania pre vieru.

Podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda. Aj preto Miriam Lexmann podporila iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov.

Miriam Lexmann s uznaním víta principiálny a silný krok Najvyššie súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o povzbudenie pre celý svet. USA tak opustili skupinu šiestich krajín, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva. Ženy a deti si zaslúžia lepšiu podporu a starostlivosť než potrat na objednávku.

Aj vďaka Jánovi Langošovi má Slovensko svoju pamäťovú inštitúciu, ktorá dnes môže mapovať zločiny našej totalitnej minulosti a vynášať na svetlo pravdu, hovorí Miriam Lexmann o osobnosti J. Langoša a vykonanej práci, ktoré si vo výročie jeho smrti pripomíname. Je to dôležité práve preto, aby sme sa vyrovnali s chybami doby a aby sme nášmu národnému príbehu dali rozmer, vďaka ktorému budeme zrelší. Zvlášť v dnešných pohnutých časoch je nevyhnutné poznať pravdu a vlastnú minulosť.

Medzinárodné štúdie poukazujú na to, že nadmerné využívanie digitálnych technológií je u detí v školskom veku naozaj bežnou záležitosťou. Miriam Lexmann aj preto opakovane upozorňuje a teraz podporuje kampaň MINIdigi od eRka pre deti, ktorá je zameraná na digitálnu miernosť. V kampani sú vypracované materiály s konkrétnymi aktivitami pre deti, ktoré im vyplnia čas miesto telefónov, počítačov či tabletov.

Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.

Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete, uviedla Miriam Lexmann po zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy EÚ v rámci združenia Biskupských konferencií Európskej únie COMECE.

„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,” uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru”. 

Za agresiou Ruska na Ukrajine sú aj naše morálne zlyhania

„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,” stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.

V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“

Miriam Lexmann počas zasadnutia Výboru COMECE. Zdroj: archív M. L.

Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.

„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,” vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.

EÚ musí byť majákom stability, prosperity a mieru

Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.

Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.

„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,” uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP. 

Foto: ilustračné, yourreadvantage.com

Európsky parlament prijal počas májového plenárneho zasadania Správu o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Materiál, ktorého prvotným cieľom bolo prispieť k ochrane náboženskej slobody vo svete sa však stal predmetom kritiky, a to pre jeho výsledné znenie, ktoré má viacero nedostatkov.

Ideologický postoj k náboženstvu ako problému

„Táto správa mala upriamiť pozornosť na ťažkú situáciu náboženských menšín vo svete a zasadiť sa o lepšiu ochranu slobody myslenia, svedomia a vierovyznania. Som však sklamaná, že namiesto toho sme sa stali svedkami prijatia rozporuplného textu,” poukazuje na problémy prijatej správy poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann.

Konkrétne výhrady zhrnula do niekoľkých základných bodov: „správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti.”

Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania, čo je základné právo s tromi integrálnymi rozmermi. Lexmann však upozorňuje, že v posledných rokoch sa objavujú pokusy oddeliť slobodu myslenia od slobody svedomia a slobody náboženského vyznania.

Kto verí, nemá vraj rozum

„Je to veľmi nebezpečný trend, pretože môže viesť až k tomu, že sa skonštatuje, že buď človek verí, alebo používa rozum. Toto úplne absurdne vytesňuje z rozhodnutia veriť rozmer intelektu. Ak by sme prijali takúto logiku, došli by sme k presvedčeniu, že ten, kto verí a vyznáva svoju vieru, nepoužíva rozum. Tým by sa vytvoril priestor pre ďalšiu dehonestáciu a marginalizáciu náboženstva,“ vysvetľuje dôsledky prijatej správy Miriam Lexmann.

Správa podľa slovenskej europoslankyne akoby pozabudla na dôležitý aspekt slobody vierovyznania, ktorým je výhrada vo svedomí. Spomína len jediný prípad, keď ide o povinnú vojenskú službu. Je nepredstaviteľné, aby napríklad lekári či zdravotné sestry, ktoré v rámci svojho náboženského presvedčenia odmietajú niektoré zákroky, nemali v takejto správe ani jednu zmienku,” hovorí Lexmann pričom upozorňuje, že krok k odmietnutiu výhrady vo svedomí urobil Európsky parlament už aj schválením tzv. správy Matić.

Viac si prečítajte v komentári, ktorý Miriam k prijatiu textu tejto správy napísala pre Denník Postoj.

Foto: Ilustračné/Thedailyguardian.com

Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.

Miriam Lexmann patrila dnes k jednej z tisícok Slovákov na púti vo Vatikáne, kde vyjadrila vďaku pápežovi Františkovi za jeho septembrovú návštevu Slovenska. Apeloval, aby sme sa nebáli vyhrnúť si rukávy a spolu budovali budúcnosť. Srdcervúce utrpenie na Ukrajine, ktoré medzičasom nastalo, dalo týmto slovám ešte viac naliehavosti a postavilo nás pred nové výzvy, tlmočila odkaz Svätého Otca slovenská europoslankyňa.

Múdrosť a životné posolstvo Kataríny Sienskej – spolupatrónky Európy, má čo povedať aj dnešnej spoločnosti. Katarína bola presvedčená, že dobro sa nezíska ani mečom ani vojnou, ani krutosťou, ale iba pokojom, pokorou a vytrvalou modlitbou. Pravé hodnoty nezničí čas a aj dnes vidíme, aké dôležité je stavať na nich, chrániť nimi slobodu a prispievať k tak potrebnej spolupráci medzi národmi. Mier potrebuje dôveru a nádej, hovorí na margo jej odkazu Miriam Lexmann.

Vojna na Ukrajine nám nastavila zrkadlo a ukázala, aké potrebné je poznať a držať sa princípov, ktoré konštituujú slobodnú Európu. Zdôraznila Miriam Lexmann na podujatí Európska identita a sprostredkovanie európskych hodnôt na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.

Stovky rehoľníkov postihlo od 13. apríla 1950 – tzv. Barbarskej noci, tvrdé prenasledovanie, obviňovanie, tresty, ale aj mnohoročné väzenie. Deň nespravodlivo stíhaných, ktorý si preto každoročne pripomíname, je pamiatkou na tých, ktorí pre svoje neoblomné postoje položili tú najväčšiu obeť. Je našou morálnu povinnosťou pripomínať si nielen tento zlomový dátum, ale nahlas a v pravde hovoriť o všetkom čo sa dialo, koľko utrpenia je za našou slobodou, apeluje Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann oceňuje, že dnešné rozhodnutie fínskeho súdu jednoznačne zmietlo zo stola obvinenie vznesené voči fínskej kresťanskodemokratickej političke Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Náboženská sloboda a sloboda prejavu sú základné ľudské práva jasne garantované ústavou každého demokratického štátu, pričom pravú slobodu vždy ohraničuje pravda a zodpovednosť.

Demografická transformácia a rodinný život, technologická, digitálna, ale aj ekologická transformácia – Miriam Lexmann označila na Európskych sociálnych katolíckych dňoch tri fenomény doby, ktoré sú každodenné prítomné v našich životoch i rodinách a je potrebné o nich diskutovať celospoločensky.

Obrovský sociálny a humanitárny rozmer krízy, ktorú vyvoláva vojna na Ukrajine, musíme zvládnuť. Je našou morálnou povinnosťou byť tu teraz pre tých, ktorí utekajú pred vojnou. Pre zastavenie strašnej tragédie je potrebná súčinnosť nielen všetkých našich síl a schopností, ale aj cirkevná angažovanosť, hovorí po dvojdňovej návšteve Vatikánu a diskusiách s viacerými čelnými predstaviteľmi pápežských rád Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann diskutovala o aktuálnych otázkach pracovného trhu s prezidentkou organizácie Nezávislé kresťanské odbory Slovenska Ľubicou Černou. Zhodli sa na potrebe pripraviť zamestnancov i zamestnávateľov na zmeny v dôsledku nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro vždy zostali v centre našej pozornosti.

Odstrašiť kohokoľvek, kto by sa chcel vzoprieť voči vtedajšiemu režimu. Ich účasť na protikomunistickom odboji a snaha o šírenie pravdy mali však význam. Hoci sa režim snažil prekryť všetky svoje zločiny, pravda a sloboda boli hlasnejšie a napokon po dlhom zápase zvíťazili. Je však dôležité, aby sme ich aj naďalej chránili, píše Miriam Lexmann v blogu k výročiu popravy Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.

Posolstvo Svätého Otca Františka, k tomuto dňu, hovorí o milosrdenstve. Poukazuje na milosrdenstvo Ježiša Krista, ktorý venoval chorým veľkú pozornosť a uzdravoval ich. Nasledujme špeciálne v tento deň, ale, samozrejme, aj kedykoľvek inokedy slová Svätého Otca a venujme modlitbu všetkým chorým a ich ošetrovateľom, vyzýva Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann diskutovala otcom Manuelom Barriosom Prietom, generálnym sekretárom Komisie biskupských konferencií EÚ (COMECE) a jeho spolupracovníkmi. Ich spolupráca je dlhodobo zameraná najmä na kontext pomoci rodinám, sociálnu problematiku v rámci výboru EMPL, ale aj princípy a vývoj etickej umelej inteligencie.

Na úvod niekoľko faktov.

V minulom roku žilo viac ako 360 miliónov kresťanov v krajine, kde sú prenasledovaní, alebo im hrozí nebezpečenstvo pre ich presvedčenie. To z nich robí najviac prenasledovanú náboženskú skupinu na svete. Zabitých pre vieru bolo podľa údajov zo správy 5 898 ľudí. 5 110 kostolov a ďalších objektov slúžiacich náboženským komunitám bolo zničených, alebo napadnutých. Do väzenia uvrhli úrady, súdy, alebo iné autority 6 175 kresťanov, a to bez skutočného dôvodu. Unesených bolo 3 829 veriacich.

Toto všetko nie sú len hrôzostrašné čísla. Za číslami sa skrývajú konkrétni ľudia, ich rodiny, priatelia a komunity. Všetci trpia len preto, lebo patria k „nesprávnemu náboženstvu“, „nesprávnej komunite“, majú „nesprávny názor“.

Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania pre každého bez ohľadu na konkrétne náboženstvo, alebo presvedčenie, je „cenná devíza“, ako konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v roku 1993. Súd poukázal tiež na fakt, že sloboda vierovyznania má význam nielen pre veriacich rôznych náboženstiev. Nie je to luxus, ani privilégium, ale  „jeden zo základov demokratickej spoločnosti“. 

Heiner Bielefeldt, profesor ľudských práv a politiky ľudských práv na Univerzite v Erlangene a bývalý osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery píše, že sloboda vierovyznania „komplexne obsahuje všetky princípy, ktoré spoločne definujú iné ľudské práva: univerzalizmus, slobodu a rovnosť. Hlavným cieľom ľudských práv je inštitucionalizovať rešpekt voči ľudskej dôstojnosti každého človeka. […] Sloboda náboženstva alebo viery už zo svojej podstaty ľudského práva chráni ľudské bytosti v rozsiahlej oblasti presvedčení a praktík súvisiacich s náboženstvom alebo s vierou pred akýmikoľvek formami donucovania, zastrašovania a diskriminácie.“

Ako však vyzerá prenasledovanie pre vieru?

Utrpenie spôsobené náboženskou neznášanlivosťou má mnoho podôb, no predsa nesie podobné znaky v mnohých krajinách. Či už je to priame násilie, väznenie, únosy, znevýhodňovanie, alebo ekonomické zneužívanie a nútený odchod z miesta, kde veriaci žijú, spoločným menovateľom všetkých obetí je ich viera. 

Rodina mladej kresťanky Zabi z Afganistanu praktizuje vieru potajomky. „Pred niekoľkými rokmi prišiel Taliban a odvliekol nášho otca. Niekoľko mesiacov ho väznili a mučili a napokon ho zabili. O niekoľko mesiacov neskôr zmizol môj brat a nikdy sme ho už nevideli. Keď Taliban prevzal moc, podarilo sa nám s mamou prekročiť hranicu a utiecť. Nevieme však, čo bude ďalej,“ cituje mladú ženu Open Doors v hodnotiacej správe.

Rozhodnutie zmeniť svoje náboženstvo je často nebezpečné a v niektorých krajinách môže ohroziť váš život. V krajinách ako Pakistan, India, Irán, alebo v subsaharských krajinách sa konvertiti stávajú  častým terčom ideologickych extrémistov, či teroristov. 

Prečo už nie je na prvej priečke Severná Kórea?

V minulom hodnotiacom období bola najhoršou krajinou pre kresťanov Severná Kórea. Nový zákon o „reakčnom myslení“, ale aj príchod pandémie a s ňou spojených opatrení síce spôsobili v predošlom období zhoršenie stavu náboženskej slobody v krajine ovládanej diktatúrou. 

No na druhej strane sa po dramatickom návrate Talibanu k moci v Afganistane situácia zhoršila natoľko, že v hodnotení krajín sa dostal na čelo rebríčka. Afganistan je teda podľa Open doors dnes najhoršou krajinou na svete pre život kresťanov. 

Keď sa v roku 2021 definitívne plánoval odchod amerických vojsk z Afganistanu, zdôrazňovala som, že štýl, akým sa pripravil a ako sa realizoval, bol hrubou strategickou chybou. 

Týka sa to aj bezpečnostných otázok

Dávno predtým, ako v Afganistane nastala kritická situácia, som iniciovala výzvu Európskej komisii, aby sa obnovil úrad osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Tento post bol totiž dva roky neobsadený. Po vymenovaní však nový vyslanec vydržal v úrade len pár mesiacov a v čase, keď ľudia v Afganistane čelili dramatickému zhoršeniu ľudskoprávnej situácie a hrozil návrat vlády teroristov, už bol opäť post neobsadený. Európska únia teda nemala svojho vyslanca, ktorý by ju mohol primäť ku konkrétnym krokom.

Podpora náboženskej slobody, či slobody svedomia, sa však dotýka aj strategických a bezpečnostných otázok pre krajiny EÚ. Dlhodobé porušovanie ľudských práv a násilie na náboženských skupinách spôsobujú vlny migrácie. Riešenie otázok náboženskej slobody je teda dôležité aj pri zvládaní migračnej krízy a ďalších geopolitických výziev, ktorým dnes čelí EÚ.

Ďalej sú tu globálni hráči ako Čína. Naše celkové vzťahy s Čínou, alebo inými totalitnými režimami, sú dlhodobo podmienené obchodnými vzťahmi. Čínsky komunistický režim podľa dostupných údajov pácha genocídu na etnických a náboženských menšinách a zneucťuje vlastných občanov nútenými prácami, z ktorých môžu profitovať aj naši obchodní partneri. Vhodne zvolený tlak na čínsku protistranu – napríklad neakceptovaním výrobkov, či komponentov, na ktorých dokázateľne pracovali utláčaní  –, by bol signálom o našom odhodlaní chrániť slobodu presvedčenia.

Oceňujem, že už aj na Slovensku bolo schválené vytvorenie Úradu splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Na naplnenie tohto záväzku z Programového vyhlásenia vlády som sama dlhodobo apelovala.

Aj totalitná minulosť našej krajiny nás totiž morálne zaväzuje k tomu, aby sme podporovali ľudskú dôstojnosť a slobodu každého človeka a pričinili sa o to nielen v rámci našej zahraničnej politiky, ale aj v rámci vonkajších vzťahov celej EÚ.

Foto: Opendoors/autorská koláž

Nenávisť, ktorá sa spustila voči biskupovi Jozefovi Haľkovi za jeho kultivovane vyjadrený názor je v slobodnej spoločnosti neakceptovateľná. Miriam Lexmann preto vyzýva na kultiváciu verejného priestoru a rešpekt voči pluralite názorov. Netolerantnosť je totiž len krok od neslobody.

Európske modlitebné raňajky, kde mala dnes možnosť viesť modlitbu, považuje Miriam Lexmann za obrovské duchovné posilnenie v poslaneckej práci. “Je veľmi dôležité modliť sa za seba navzájom i spoločne, nakoľko všetci čelíme každodenne náročným výzvam či úlohám. Zvlášť teraz počas pandémie, ktorá nám nastolila zrkadlo a pozýva nás zlepšiť službu pre spoločné dobro,” uviedla slovenská europoslankyňa.

Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný „politicky korektný jazyk,“ skritizovala Miriam Lexmann návrh EK nahradiť používanie termínov “Vianoce”, “dámy a páni” či “slečna”.

Nahradiť slovo Vianoce pojmom „sviatky“ alebo „obdobie sviatkov“. Aj to obsahoval návrh interného dokumentu o používaní tzv. inkluzívneho jazyka v rámci komunikácie Európskej komisie.

Ďalšie slová, ktoré Komisia navrhovala vylúčiť zo slovníka boli „dámy a páni“ a nahradiť ich termínom „Vážení kolegovia“. Tieto a rôzne iné odporúčania pre euroúradníkov vyvolali v Európe doslova pobúrenie. 

Týmto počinom podľa mňa vyslala Európska komisia neakceptovateľný signál. Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný. „politicky korektný jazyk,“ skritizovala návrh Miriam Lexmann, aktuálne vyhlásená ako tretia najaktívnejšia slovenská europoslankyňa v oblasti predkladania a podpory pozmeňujúcich návrhov v Európskom parlamente.

„Je paradoxné, že sa Komisia nepoučila z minulosti, kedy musela nanovo tlačiť diáre po rovnakej kritike, keď namiesto slova Vianoce označila dni v kalendári ako „obdobie sviatkov“. Myslím si tiež, že v čase pandémie s katastrofálnymi socio-ekonomickými dopadmi na obyvateľstvo by malo byť pre EÚ prvoradé riešenie tejto ťažkej situácie a nie zavádzanie ideologických bojov,” uzavrela europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. 

Zdroj foto: eurofondy.gov.sk

Do iniciatívy Červená streda, ktorú organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa zapájajú tisícky farností, združení, organizácií, či osobností po celom svete.

Podľa štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá pomáha všade tam, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, alebo sú v existenčnej núdzi až dve tretiny svetového obyvateľstva žije v krajinách, kde sa porušuje náboženská sloboda, z toho 70 % nábožensky motivovaného násilia sa deje na kresťanoch. Je to spolu 300 miliónov ľudí. Každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí.

Už po tretíkrát sa v celoslovenskom meradle koná Červená streda aj na Slovensku. Niekoľko desiatok kostolov, verejných objektov, či budov inštitúcií sa večer rozsvieti načerveno, na znak spomienky na obete, ktoré trpia pre Krista.

Jednou z verejných osobností, ktoré podporujú túto iniciatívu je aj poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann:

„Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania je dôležitým ukazovateľom stavu, v ktorom sa nachádza akákoľvek krajina. Náboženská sloboda je porušovaná v 62 zo 196 štátov sveta a to je žalostný stav. V Pakistane musia kresťania strážiť kostoly pred teroristami. V Číne sú Budhisti, kresťania a ďalšie náboženské menšiny prenasledovaní. Ujguri sú dokonca zatváraní do táborov a rastie počet dôkazov, že je na nich páchaná genocída. Náboženské menšiny trpeli a trpia aj počas pandémie, keď je im v niektorých štátoch cielene odopieraná pomoc, či najzákladnejšie potreby,“ hovorí europoslankyňa z KDH.

Od roku 1993 hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva o náboženskej slobode ako o „cennej dvíze“.

„Som rada, že aj na Slovensku sa začína téma náboženskej slobody otvárať a že sa nepozeráme už len na seba, ale chceme pomôcť aj tým, ktorí sú dnes trpiaci, alebo prenasledovaní pre vieru. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania, ktorá je základným ľudským právom, považujem za jeden z kľúčových pilierov mojej práce europoslankyne,“ uviedla Miriam Lexmann.

Zdroj foto: cirkev.cz

Princíp subsidiarity znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí. V prípade EÚ to znamená presné vymedzenie a rešpektovanie dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a Bruselom, uviedla to Miriam Lexmann na fóre európskej federácie Jeden z nás v Lisabone, ktorého témou bola ochrana ľudskej dôstojnosti v každom okamihu života.

Uľahčíme mobilitu osobám so zdravotným postihnutím

Pomôcť získať prioritný prístup alebo asistenciu, zabezpečiť voľný vstup alebo aspoň znížiť cenu vstupenky napríklad do múzeí v inom členskom štáte bez nedôstojných skúseností s overovaním  národných preukazov ŤZP. To sú hlavné ciele Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorého návrh prichádza do legislatívneho konania.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content