Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

kresťania

Témy ruskej agresie voči Ukrajine, európskeho úsilia pre dosiahnutie trvalého mieru, ktorý zaručí suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ale situácii v Náhornom Karabachu a ochrane kresťanov v tomto regióne sa venovala Miriam Lexmann v diskusii so zástupcami biskupskej komisie EÚ pre zahraničné vzťahy (COMECE), kde sa zúčastňuje ako členka menovaná Konferenciou biskupov Slovenska.

Ženy sa nemusia porovnávať a už vôbec nie ohovárať. Ženy môžu byť voči sebe dobré a prajné, pretože dar spriaznenosti, sesterstva, majú daný daný od Boha. Aj o tom bolo pravidelné stretnutie na ženskej konferencii, ktorú pravidelne navštevuje aj Miriam Lexmann, pričom pozýva k účasti aj všetky dámy, hľadajúce podobné sesterstvo či spriaznenosť.

Nenechajme minulosť a naše dejiny zapadnúť prachom. Je našou povinnosťou hovoriť o nich. Chrániť si slobodu, kultivovať ju a zhodnocovať, pripomína Miriam Lexmann v súvislosti so 73. výročím smutných udalostí, ktorými verejne vyvrcholila likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom komunistickom Československu.

Univerzálne platný systém medzinárodného práva chráni právo na život. Zvlášť v poslednom čase sme však svedkami čoraz väčšieho zasahovania európskych inštitúcií do výlučných kompetencií členských štátov v hodnotových otázkach. Chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť je pre Miriam Lexmann neodmysliteľná súčasť politickej práce a aj preto prevzala záštitu nad každoročným podujatím Týždeň za život organizovaným medzinárodnou federáciou Jeden z nás (One of Us).

Sviečková manifestácia vydala svedectvo o pravde a o tom, aký v skutočnosti bol komunistický totalitný režim. KDH nesie vlajku Sviečkovej manifestácie ďalej v podobe ochrany ľudských práv a slobôd, vrátane náboženskej slobody, doma na Slovensku, ale aj v zahraničí, hovorí Miriam Lexmann k podpore vyhlásenia 25. marca za štátny sviatok.

Na tomto mieste vernosť pravde priviedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode. Tento moment urýchlil udalosti, ktoré neskôr viedli až k pádu neľudského režimu, zdôraznila Miriam Lexmann v príhovore na Hviezdoslavovom námestí pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie.

Viera je vždy silnejšia ako diktatúra. Vychádza totiž z pravdy. A pravda sa umlčať nedá, hoci sa o to mnohí snažia. Aj preto Miriam Lexmann spoločne s Ústavom pamäti národa zorganizovala v priestoroch EP v Štrasburgu dokumentárnu fotovýstavu k udalostiam Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988, kedy pokojný dav so sviečkami v rukách demonštroval za náboženské a občianske práva v komunistickom Československu.

Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie. Tento týždeň si EP bratislavské udalosti z 25. marca znovu pripomína vďaka výstave, ktorú v Štrasburgu zorganizovala europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN).

Dokumentárna fotovýstava približuje nielen europoslancom, ale aj všetkým návštevníkom a zamestnancom Európskeho parlamentu hrdinstvo občanov, ktorí so sviečkou v ruke stáli proti policajnej brutalite a vodným delám v boji za slobodu a demokraciu.

„Manifestácia, ktorá dláždila cestu víťazstvu slobody v komunistickom Československu, môže byť svetlom nádeje i dnes pre ľudí zápasiacich o slobodu v rôznych krajinách, vrátane tých s nedemokratickými režimami,“ hovorí v reakcii na dianie v mnohých krajinách sveta europoslankyňa Miriam Lexmann.

Európsky parlament v nadväznosti na udalosti takzvaného bratislavského Veľkého piatku prijal rezolúciu, v ktorej jednoznačne odsúdil zlo vtedajšieho režimu, postavil sa za utláčaných a vyzval vtedajšiu vládu, aby plne rešpektovala základné ľudské práva a vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc odvážnych občanov.

Ján Šimulčík počas otvorenia výstavy v Európskom parlamente v Štrasburgu. Foto: kancelária Miriam Lexmann

„Sviečková manifestácia bola prelomovou udalosťou a prvým verejným protestom proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Svojim nenásilným odporom predznamenala „nežný“ charakter pádu komunistického režimu a prechod k demokracii v roku 1989. Požiadavkou na dodržiavanie občianskych práv a náboženských slobôd pomohla zjednotiť predtým rozdelený slovenský disent,“ priblížil pri príležitosti výstavy dianie spred 35 rokov predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.

Podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií Pavol Kossey zdôraznil úlohu, ktorú nielen vtedy zohrali práve kresťania: „Veriaci chcú byť aj dnes obohatením pre spoločnosť. Chcú, tak ako pred 35 rokmi na Hviezdoslavovom námestí, spolu so všetkými úprimne zmýšľajúcimi ľuďmi prinášať a udržiavať v spoločnosti ideály, pomáhať ju robiť skutočne ľudskou – počnúc starostlivosťou o medziľudské vzťahy až po prinášanie nových pohľadov na ekológiu.“

Aj po viac ako troch desaťročiach sme však svedkami geopolitického vývoja a hrozieb, ktorým sloboda a demokracia čelia zo strany autoritárskych a totalitných režimov. Aj preto je nesmierne dôležité poukazovať na náš vlastný zápas o slobodu, ako aj potrebu túto slobodu chrániť a pripomínať to aj ďalším, ktorí podobné útrapy nikdy nezažili.

„My dnes už patríme k tým šťastným, ktorí môžu žiť slobodne. Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Na mieste je aj otázka, či sme za ten relatívne dlhý čas, čo sme členským štátom Európskej únie, dostatočne svedčili o odkaze našej historickej skúsenosti s totalitným režimom a delili sa o ňu tak, aby sme umožnili európskemu spoločenstvu lepšie rozpoznať hrozby totality už v jej náznakoch,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Vernisáž výstavy sa uskutoční v Európskom parlamente v Štrasburgu dnes 14. marca o 18:00.

Na pôde Európskeho parlamentu privítala Miriam Lexmann Armana Yeghoyana, spolupredsedu Výboru pre partnerstvo medzi EÚ a Arménskom a predsedu Výboru pre európsku integráciu Národného zhromaždenia Arménska. Diskutovali o posilňovaní vzťahov medzi EÚ a Arménskom, o ochrane arménskych kresťanov žijúcich v Náhornom Karabachu a o súčasných geopolitických výzvach a dôsledkoch vojny na Ukrajine na regionálnu a globálnu bezpečnosť.

Rodinná politika a výmena skúseností v otázkach sociálnej starostlivosti, ale aj cestovania rodičov za prácou do zahraničia boli témami návštevy členov Inštitútu vzdelávania a inovácií v politike, ktorých pozvala do Bruselu Miriam Lexmann. Starostovia a zástupcovia miestnej samosprávy mali možnosť stretnúť expertov na rodinnú politiku a vymeniť si vzácne skúsenosti i pohľady na národnej či európskej úrovni s Európskou federáciou asociácií katolíckych rodín, zástupcami Európskej biskupskej konferencie a s členkou EP a bývalou ministerkou rodiny, práce a sociálnych vecí Poľska, Elżbietou Rafalskou.

Ani po 33 rokoch nemeníme naše postoje a hodnoty, preto každý vie, čo od nás môže očakávať. Ľudia potrebujú normálnu stranu, ktorá im prinesie pokoj a stabilitu. A takou stranou je práve KDH , pripomína Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH pri príležitosti 33. výročia založenia hnutia KDH.

Miriam Lexmann podpísala spoločný list europoslancov adresovaný vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim zatváraním kostolov v Alžírsku a zhoršujúcim sa stavom náboženskej slobody v tejto krajine. Sme presvedčení, že EÚ musí túto záležitosť urýchlene riešiť vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Alžírskom, zdôvodnila Miriam Lexmann.

Na pôde európskych inštitúcií či z niektorých členských štátov sme svedkami narastajúceho tlaku na to, aby sa právo na potrat začlenilo do Charty základných práv EÚ, a teda stalo základným ľudským právom.

„Znovu zdôrazňujem to, čo som opakovanie predniesla v pléne Európskeho parlamentu i na mnohých iných fórach – tieto snahy sú nielen v absolútnom rozpore so základným ľudským právom, ktorým je právo na život. Zároveň táto otázka regulácie umelého ukončenia tehotenstva spadá plne do právomoci členských štátov a EÚ nemá žiadny mandát sa ňou zaoberať. Toto podkopávanie zmlúv, na ktorých je EÚ založená a zaoberanie sa politikami, na ktoré nedostala od občanov mandát povedie k zlyhávaniu v tých oblastiach, ktoré riešiť má. A to sledujeme už dnes, napríklad aj v oblasti spoločného trhu či bezpečnosti. Tomu musíme povedať jasné NIE,“ konštatovala Miriam Lexmann, ktorá sa dnes stretla v Bruseli so zástupcami celoeurópskej platformy Jeden z nás (One of Us) zameriavajúcej sa na ochranu ľudskej dôstojnosti.

Foto: Kancelária Miriam Lexmann

Na pozvanie Miriam Lexmann boli tento týždeň na návšteve Bruselu a Európskeho parlamentu študenti, absolventi, pedagógovia a zamestnanci z Kolégia Antona Neuwirtha. Okrem tradičného programu v parlamente navštívili aj Komisiu európskych biskupských konferencí (Comece – the Catholic Church in the EU) a absolvovali kolokvium s medzinárodnou právnickou organizáciou Alliance Defending Freedom (ADF International), či Federáciu katolíckych rodinných asociácií v Európe (FAFCE).

Fenomén tzv. mäkkého prenasledovania kresťanov, ktorý spočíva v stigmatizácii či vytláčaní na okraj, ale aj kroky europoslankyne Miriam Lexmann voči prenasledovaniu kresťanov a vôbec veriacich boli témami jej rozhovoru s otcom arcibiskupom Cyriľom Vasiľom, ktorý navštívil Európsky parlament.

Dobro a láska sú nezištné. To najdôležitejšie, čo potrebujeme na prekonávanie rozdielov je otvorené srdce. Dobro totiž nehľadí na vierovyznanie a skutky srdca často vypovedajú viac, ako slová. Priatelia, spojme sa v spoločnej modlitbe za jednotu, zmierenie a pokoj. Dni, ktoré žijeme nám ukazujú, aká je dôležitá, povzbudzuje pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov europoslankyňa Miriam Lexmann.

Ako vytvoriť a presadiť odbornú ponuku KDH pre občanov Bratislavského kraja postavenú na konzervatívnom, kresťansko-sociálnom a národnom pilieri, aj to boli témy stretnutia členov KDH z Bratislavského kraja, kde diskutovala aj europoslankyňa Miriam Lexmann.

Biskupi Gojdič, Buzalka a Vojtaššák nám zanechali odkaz pevnej viery aj za cenu utrpenia, či smrti. Miriam Lexmann je presvedčená, že aj ich príbeh bude navždy mementom pre budovanie spravodlivej a slobodnej spoločnosti. Práve dnes, 15. januára 1951 bolo všetci traja v komunistickým režimom vykonštruovanom monsterprocese odsúdení na doživotie.

Počas uplynulých rokov vyrástlo vďaka verbistom na Slovensku veľké misijné dielo a Slovensku dalo svetu desiatky nasadených misionárov. Evanjelizujú a výrazne prispievajú k šíreniu kresťanských hodnôt, ochrane dôstojnosti a udržaniu spravodlivosti nielen u nás doma, ale v celej Európe a vo svete. Patrí im za to vďaka, povedala Miriam Lexmann počas nedeľnej svätej omše pri príležitostí 100. výročia pôsobenia verbistov na Slovensku.

Na stretnutí s povereným ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom som ho dnes požiadala, aby sa Slovensko jasne vymedzilo voči návrhu nariadenia, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa rodičovstvo preukázané v jednej krajine Európskej únie (EÚ) uznávalo vo všetkých členských štátoch. Okrem iného by sa zaviedlo tzv. európske osvedčenie o rodičovstve, kde by sa rodičia neuvádzali ako otec a mama, ale prvý rodič a druhý rodič.

Návrh Komisie je sporný vo viacerých bodoch. Vzťahuje sa na uznávanie rodičovstva detí s cezhraničným prvkom, bez ohľadu na to, ako bolo dieťa počaté či narodené a bez ohľadu na formu rodiny dieťaťa, zahŕňajúc „deti narodené rodičom rovnakého pohlavia“. Takáto úprava však doslova otvára dvere okrem iného aj pre legalizáciu vo väčšine krajín nezákonnej praxe tzv. náhradného materstva.

Už od samého začiatku tejto európskej iniciatívy som poukazovala na porušovanie princípu subsidiarity, na základe ktorého patrí zákonodarstvo v oblasti rodinného práva výlučne členským štátom. Samozrejme, je potrebné riešiť otázky právnej istoty nadobúdania občianstva či cestovných dokumentov – používajme na to však nástroje, ktoré plne rešpektujú národné kompetencie. Ohrozenie najlepšieho záujmu dieťaťa nemôže byť v žiadnom prípade cenou za zníženú byrokraciu.

Považujem za zásadné a oceňujem, že minister mi dal prísľub, že Slovensko tento postoj jasne vyjadrí a pridá sa k Maďarsku a Poľsku, ktoré tak už urobili a nepodporili tento návrh.

Titulná foto: Miriam Lexmann a Viliam Karas.

Miriam Lexmann dnes vystúpila na Medzikultúrnom dialógu skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami. Spoločne s predstavenými kresťanov, židov a moslimov hľadali vo Viedni odpovede na najväčšie výzvy dnešných dní v oblastiach medzikultúrnej a náboženskej spolupráce, pričom jednou z hlavných tém bola aj situácia a nezištné správanie sa náboženských skupín a komunít na Ukrajine, ako aj v okolitých krajinách.

Miriam Lexmann dnes viedla spoločne s holandským kolegom Petrom van Dalenom výročné 25. Modlitebné raňajky, najväčšie v Európe, ktoré sa po pandemickej prestávke vrátili opäť naživo do Európskeho parlamentu. S takmer 500 účastníkmi sme sa modlili za Ukrajinu, Rusko, Bielorusko i za prenasledovaných pre vieru a presvedčenie i za pokoj vo svete.

Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) bolo dnes zavŕšené jeho vymenovaním Európskou komisiou.

V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je vážne porušovaná sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.

„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu Miriam Lexmann.

Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ. Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov.

„Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Miriam Lexmann a dodáva: „vymenovanie osobitného vyslanca vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“

„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.

Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.

Foto: Valeriy Melnikov

Podľa štatistík medzinárodných organizácií každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných, alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Okrem utrpenia konkrétnych ľudí táto forma útlaku neustále prispieva k migračnej kríze, a tá zas dáva podnet na mnohé bezpečnostné výzvy. Presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery nie je teda len v súlade s našimi deklarovanými hodnotami, ale je tiež nevyhnutné pri riešení dnešných globálnych problémov, hovorí Miriam Lexmann počas tzv. Červenej stredy.

Byť konzervatívny znamená byť verný princípom, na ktorých je postavená naša spoločnosť, a to aj v momentoch, keď to neprináša okamžitý, či krátkodobý prospech. Jadro konzervativizmu tvorí aj princíp subsidiarity. EÚ je projekt, ktorý prináša mnoho dobra, no musíme však dbať o to, aby tento projekt nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov, lebo práve tak uchránime tieto dobrá, pripomenula počas Konzervatívneho summitu Miriam Lexmann.

Čestné ocenenie jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).

Kresťanskodemokratická europoslankyňa Miriam Lexmann získala na konci augusta cenu udeľovanú kresťanským lídrom, ktorí obhajujú hodnoty dôstojnosti ľudského života. Čestné ocenenie Svätej Matky Terezy za je principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v EP, jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN). 

Miriam Lexmann s ocenením.

„Beriem to ako ocenenie kresťanských demokratov na Slovensku, ale aj celého môjho pracovného tímu i všetkých občanov, ktorých dôveru a podporu si pri vykonávaní svojho mandátu nesmierne vážim,” reagovala na udelenie ocenenia Miriam Lexmann. 

Ochrana dôstojnosti každého života je mojim osobným záväzkom

Členka najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente svoje postoje konzistentne komunikuje a presadzuje. V súčasnosti je to predovšetkým dôkladná obhajoba princípu subsidiarity, ktorý európske inštitúcie opakovane porušujú a venujú sa témam, ktoré nie sú v ich kompetencii. Jednou z tých najviditeľnejších je presadzovanie tzv. práva na potrat pre každého, ktoré Lexmann kritizuje. Okrem iného sa tiež neúnavne zasadzuje aj za lepšie zabezpečenie v oblasti sociálnej starostlivosti, vrátane pracovných podmienok v sektore sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva či školstva na Slovensku. Na medzinárodnej úrovni dlhodobo háji ochranu prenasledovaných za vieru alebo presvedčenie, a to predovšetkým v nedemokratických a totalitných režimoch.

„Považujem za osobný záväzok nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote neustále napĺňať svoje poslanie: chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť”, dodala Lexmann, ktorá na Slovensku pôsobí aj ako členka predsedníctva Fóra života.

ICLN združuje kresťanské organizácie a lídrov z celého sveta bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Jej cieľom je podporovať kresťanských politikov, ktorí obhajujú dôstojnosť života a sú verní učeniu cirkvi o človeku, a to aj v časoch morálneho relativizmu a materializmu. Samotná ICLN sa nezapája do lobingu ani politického aktivizmu a funguje na nestraníckych princípoch a pravidlách. 

Prenasledovaniu čelia rôzne náboženské skupiny, no je dlhodobo známym faktom, že v priemere každý deň zomrie pre vieru 8 kresťanov. To z nich robí najprenasledovanejšie náboženstvo na svete. Nemálo z týchto prípadov sleduje v zahraničnopolitickom výbore EP aj Miriam Lexmann. Aj tam sa dajú nachádzať politické i odborné spôsoby, ktorými môžeme napĺňať víziu pápeža Františka – byť dobrými samaritánmi pre utláčaných, a tak tvoriť svet, v ktorom sme všetci bratia a sestry, uviedla pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí aktov násilia motivovaných náboženstvom alebo vierou.

Pri príležitosti Dňa starých rodičov a seniorov sa Miriam Lexmann na pozvanie predsedu Združenia kresťanských seniorov Slovenska, Petra Macha, zúčastnila pontifikálnej svätej omše v Katedrále sv. Martina. Svetový deň starých rodičov a seniorov ustanovil Svätý Otec František v roku 2021. Slávi sa vždy štvrtú júlovú nedeľu, aby bol blízko sviatku sv. Joachima a Anny, Ježišových starých rodičov.

Otvorený, transparentný a pravidelný dialóg medzi inštitúciami EÚ a cirkvami, náboženskými združeniami a filozofickými i nekonfesionálnymi organizáciami sa dnes konal na pôde aj za účasti Miriam Lexmann. Hlavnou témou bola naša humanitárna odpoveď na vojnu na Ukrajine.

Vyjadrenie Miriam Lexmann, poslankyne Európskeho parlamentu za KDH, k prijatiu uznesenia Európskeho parlamentu k súdnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorým ruší ústavné právo na umelý potrat:

„Bezprecedentná výzva na začlenenie „práva na potrat pre každého“ do Charty Základných práv EÚ v prijatom uznesení Európskeho parlamentu je neakceptovateľným zásahom do existujúcej medzinárodnoprávnej ochrany práv a dôstojnosti každého človeka, ktorá zahŕňa ochranu ľudského života od počatia. Okrem toho hrubým spôsobom narúša suverenitu členských štátov EÚ podkopávaním princípu subsidiarity, ktorý je jedným z oporných zmluvne ukotvených pilierov európskej integrácie.

Progresívna ľavica neváha ísť hanebne proti zakladajúcim zmluvám EÚ a vnucovať európskym občanom svoje pokrútené vnímanie najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život. V neposlednom rade si tiež povšimnime absurdnú formuláciu „potrat pre každého“ – môže snáď pod srdcom nosiť dieťa niekto iný ako žena?

Zároveň zdôrazňujem, že rozsudok Najvyššieho súdu USA len vrátil zodpovednosť za rozhodnutia ohľadom ochrany ľudského života od počatia jednotlivým štátom USA, čiže ľuďom a ich voleným zástupcom. Vítam tento silný a principiálny krok Najvyššieho súdu USA, ktorý posilňuje demokraciu a vysiela jasný odkaz, že potrat na požiadanie nepovažuje za jediné či najlepšie riešenie neželaného tehotenstva. USA tak konečne opustili skupinu šiestich krajín sveta, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva.“

Vyjadrenie poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann k očakávanému
vymenovaniu osobitného vyslanca pre podporu náboženského vyznania alebo
viery mimo EÚ:

„Už od začiatku svojho mandátu pravidelne podnikám kroky k tomu, aby sa
znovuobsadil post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského
vyznania alebo viery mimo EÚ. Verím, že toto moje vytrvalé úsilie sa
blíži k úspešnému záveru a v najbližších týždňoch by mal byť nový
vyslanec konečne menovaný.

Za posledné obdobie som zmobilizovala mnoho otvorených výziev, ktoré sme
ako poslanci EP naprieč viacerými politickými frakciami adresovali
Európskej komisii. Na viacerých rovinách som v rámci našej politickej
frakcie Európskej ľudovej strany viedla rokovania, kde sme práve cez
našu politickú skupinu v tomto zmysle vyvíjali tlak ako na našich
komisárov, tak aj na predsedníčku Európskej komisie. Nepretržité úsilie
na znovuobsadenie tohto postu som celé mesiace koordinovala s rôznymi
organizáciami, ktoré sú v tejto oblasti aktívne a to predovšetkým s
pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

V týchto dňoch som iniciovala ďalší list, ktorý posielame spolu s
niektorými kolegami z iných členských štátov všetkým komisárom, ktorí
budú k otázke tohto menovania čoskoro zasadať. Opätovne v ňom
zdôrazňujeme kľúčový význam tohto úradu pre ochranu náboženskej slobody
ako jednej zo základných ľudských slobôd. Navyše, korelujúci vzťah medzi
úrovňou náboženskej slobody a bezpečnosťou vo svete
je dnes už veľmi
dobre známy. Práve dôsledná ochrana náboženskej slobody je totiž
efektívnym spôsobom ako predchádzať vo svete konfliktom a tým významne
prispievať k zvýšeniu bezpečnosti nielen za hranicami EÚ, ale i v rámci
nej. Práve bezpečnosť je totiž jedným z dominantných očakávaní
európskych občanov od EÚ, ako to pravidelne vyplýva aj z európskych
prieskumov verejnej mienky. Vo svojich vystúpeniach v pléne, aj za
prítomnosti Komisie, na to opakovane apelujem.

Tento posun umocňuje nádej, že trpiaci, diskriminovaní a prenasledovaní
pre vieru budú mať znova oporu aj na pôde Európskej únie. Nemalou výzvou
pre nového osobitného vyslanca však bude ubrániť náboženskú slobodu pred
ideologizáciou, ktorú sme, žiaľ, už videli aj pri nedávnej správe
Európskeho parlamentu
. Jej text totiž náboženstvo skôr vytláčal, ako
chránil. Proti týmto trendom v Európskom parlamente intenzívne konám.

V čase, keď podľa zdokumentovaných správ prenasledovanie pre vieru vo
svete rastie, keď totalitné režimy neslabnú, ale naopak, dovoľujú si
viac a viac, je pre nás mementom, že o slobodu a dôstojnosť každého
človeka musíme stále zápasiť.

Som presvedčená, že ak by Európska únia mala svojho vyslanca
kontinuálne, neboli by sme dnes vo svete svedkami nárastu tak brutálneho
prenasledovania pre vieru.

Podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda. Aj preto Miriam Lexmann podporila iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov.

Miriam Lexmann s uznaním víta principiálny a silný krok Najvyššie súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o povzbudenie pre celý svet. USA tak opustili skupinu šiestich krajín, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva. Ženy a deti si zaslúžia lepšiu podporu a starostlivosť než potrat na objednávku.

Aj vďaka Jánovi Langošovi má Slovensko svoju pamäťovú inštitúciu, ktorá dnes môže mapovať zločiny našej totalitnej minulosti a vynášať na svetlo pravdu, hovorí Miriam Lexmann o osobnosti J. Langoša a vykonanej práci, ktoré si vo výročie jeho smrti pripomíname. Je to dôležité práve preto, aby sme sa vyrovnali s chybami doby a aby sme nášmu národnému príbehu dali rozmer, vďaka ktorému budeme zrelší. Zvlášť v dnešných pohnutých časoch je nevyhnutné poznať pravdu a vlastnú minulosť.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content