Rýchle správy

ľudská dôstojnosť

V otvorenom liste Európskej komisii (EK) žiada Miriam Lexmann (EĽS/KDH) o čo najskoršie obnovenie mandátu osobitného vyslanca na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Post je už rok neobsadený, hoci EK ešte v júli deklarovala, že ho obnoví. K výzve sa pripojili desiatky europoslancov.

Europoslanci stupňujú niekoľkomesačnú aktivitu s cieľom opätovne vymenovať osobitného vyslanca. Úlohou na tejto medzinárodne dôležitej pozícii je zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Potrebujeme úrad s viacročným funkčným obdobím a odborným tímom pracovníkov, ktorý bude pomáhať chrániť slobodu myslenia, vierovyznania a brániť náboženské menšiny najmä v tzv. tretích krajinách, kde sú často prenasledované a utláčané. Jeho menovaním Komisia vyšle signál, že EÚ je odhodlaná postaviť sa na stranu obetí násilia všade vo svete a bojovať proti ich prenasledovaniu pre náboženstvo alebo vieru,“ vysvetľuje dôležitosť pozície Miriam Lexmann.

Prenasledovanie má stúpajúcu tendenciu

Štúdia Pew Research Center o globálnych obmedzeniach náboženstva odhaľuje, že v 83 krajinách sveta bola v roku 2017 zaznamenaná vysoká alebo veľmi vysoká úroveň náboženských obmedzení a konfliktov. Prenasledovanie má pritom stúpajúcu tendenciu.  Sloboda myslenia a náboženského vyznania, alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka, ktoré garantujú medzinárodné dohovory.

„Prenasledovanie na základe náboženstva či viery navyše prispieva k migračným vlnám a súvisiacim bezpečnostným výzvam, ktoré ohrozujú aj bezpečnosť EÚ. Podpora slobody náboženského vyznania a viery je nielen v súlade s hodnotami, na základe ktorých má EÚ konať smerom k zahraničiu, ale je nevyhnutná aj pri posilňovaní našej úlohy riešiť globálne výzvy,“ zdôrazňuje Lexmann, ktorá aktuálnou výzvou EK nadväzuje na dlhodobú snahu obnoviť post vyslanca. K výzve sa doposiaľ pripojilo 48 europoslancov naprieč krajinami a politickým spektrom, okrem iných aj bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.

Nástupcu Figeľa sľúbili vymenovať ešte v júli

Európsky parlament už pri viacerých príležitostiach požadoval posilnenie úlohy EÚ pri podpore slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyplýva to aj zo záväzkov v Akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Europoslanci ním odporúčajú posilniť samotný mandát osobitného vyslanca. „Cielené útoky na náboženské slobody v ostatných rokoch preukázali potrebu cielenejšej a naliehavejšej reakcie,“ dopĺňa Lexmann.

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete bol slovenský politik Ján Figeľ. Jeho poverenie sa skončilo v novembri 2019. Komisia v júli tohto roka oznámila, že pozíciu opätovne obnoví, čo privítala odborná verejnosť i viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Doposiaľ však osobitný vyslanec vymenovaný nebol.

Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete. 

Zdroj: Unsplash.com

Viaceré zlyhania v systéme starostlivosti o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, vrátane nedostatočnej podpory zariadení sociálnych služieb v čase pandémie, by mali byť riadne a bezodkladne preskúmané. V pléne EP to uviedla Miriam Lexmann a navrhuje riešenie vo zvýšenej podpore prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, pretože menšie zariadenia rodinného typu zlepšia šancu opatrovaných ľudí na plnohodnotný život.

Ujguri v Číne sú čiernou dierou nášho svedomia. Európskym lídrom pri rokovaniach s Čínou nestoja za zmienku, bratský moslimský svet ich utrpenie ignoruje, nadnárodné spoločnosti využívajú na nútené práce. Dovolíme zvíťaziť nespravodlivosti a autoritárstvu, alebo nájdeme v sebe zdroje na obranu ľudských slobôd, dôstojnosti a humanizmu? Miriam Lexmann, Reinhard Buetikofer a Raphael Glucksmann apelujú v spoločnom článku na medzinárodné vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti páchaných na moslimskej menšine Ujgurov v Číne.

Zahraničná politika EÚ musí byť konzistentná s hodnotami, na ktorých bola Únia založená. Znamená to nerobiť kompromisy v hodnotových otázkach, a naopak, pomáhať a podporovať utláčané a po slobode túžiace obyvateľstvo v iných krajinách. Na zasadnutí Komisie biskupských konferencií EÚ (COMECE) to zdôraznila slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Dôležitú úlohu v týchto rozhodnutiach zohrávajú podľa nej aj katolícki lídri a učenie cirkvi o charite a subsidiarite v domácej i zahraničnej politike.

Porušovanie základných ľudských práv, slobôd a dôstojnosti ľudí nielen v Hongkongu, ale aj v celej pevninskej Číne nesmie zostať bez následkov. EÚ musí odpovedať so všetkou vážnosťou v duchu našich hodnôt, zásad a čoraz prísnejšie, no v súlade s našou demokraciou. Počas stretnutie výboru AFET s veľvyslancom Čínskej ľudovej republiky pri EÚ Ming Shangom to povedala Miriam Lexmann.

Ak unikli osobné údaje viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo. Ochrana informácií o zdraví každého človeka je základným pilierom dôveryhodnosti pri využívaní umelej inteligencie. Miriam Lexmann požaduje urýchlené a dôkladné prešetrenie úniku zdravotných údajov o Slovákoch, čím došlo k porušeniu ich základných práv.

Ochrana nenarodeného dieťaťa a regulačný rámec pre potraty sú výlučne v kompetencii členských štátov EÚ. Upozornila na to Miriam Lexmann spolu s desiatkami kolegov z európskeho i členmi národných parlamentov naprieč Európou. V liste adresovanom prezidentke Zuzane Čaputovej a predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi vyjadrili znepokojenie nad výzvou odmietnuť návrh zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva.

Desiatky členov Európskeho parlamentu a národných parlamentov naprieč Európou adresovali list prezidentke Zuzane Čaputovej a predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi, v ktorom vyjadrujú znepokojenie nad výzvou Moniky Beňovej a kolegov poslancov odmietnuť návrh zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Ochrana nenarodeného dieťaťa a regulačný rámec pre potraty sú výlučne v kompetencii členských štátov a zvýšená informovanosť vyplýva z medzinárodných dohôd, upozorňujú v liste, ktorého iniciátorom je europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Verejný a politický tlak našich kolegov poslancov v súvislosti s dokumentom predloženým v Národnej rade SR s číslom 154 považujeme za presahujúci ich kompetencie, a teda neprimeraný. Výkon právomocí EÚ sa riadi princípom subsidiarity, ktorý dáva členským štátom právo uplatňovať vlastnú parlamentnú zvrchovanosť v otázkach, ktoré spadajú do vnútroštátnych oblastí právomocí,“ apelujú signatári listu. 

Slovensko má právo na ochranu nenarodených detí

Ako ďalej pripomínajú, podľa Zmluvy o Európskej únii „právo uzákoniť ochranu nenarodeného dieťaťa a vytvoriť regulačný rámec pre potraty patrí členským štátom a nie medzi výlučné alebo zdieľané právomoci Európskej únie vymenované Zmluvou o fungovaní EÚ.“ Predmetný návrh č. 154 ako novela Zákona o zdravotnej starostlivosti a Zákona o umelom prerušení tehotenstva podľa signatárov nebráni, ale naopak prispieva schopnosti Slovenska plniť medzinárodné záväzky voči nenarodenému dieťaťu, vrátane zvýšenej informovanosti tehotných žien. 

Akčný program medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji uvádza, že vlády by mali podniknúť príslušné kroky, aby pomohli ženám vyhnúť sa umelému prerušeniu tehotenstva, ktoré by sa v žiadnom prípade nemalo propagovať ako metóda plánovaného rodičovstva. „Akčný plán zaväzuje štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, aby sa usilovali eliminovať vykonávanie potratov a mali zavedené zákony, ktoré poskytujú ľahký prístup k spoľahlivým informáciám a súcitné poradenstvo ženám s nechceným tehotenstvom,“ uvádza list od Miriam Lexmann a kolegov z európskych krajín hlave štátu.

Povinné poradenstvo a čakacie doby sú v EÚ bežné

Ako zdôrazňujú signatári, právne predpisy v 15 európskych krajinách vrátane Belgicka, Nemecka, Írska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Portugalska a Španielska stále vyžadujú povinnú čakaciu lehotu medzi prvým podaním žiadosti o umelé prerušenie tehotenstva a dátumom, kedy sa uskutoční. V troch z nich – Belgicko, Holandsko, Taliansko – je čakacia lehota dokonca dlhšia ako tri dni, v prípade Talianska je to až jeden týždeň. 

Europoslankyňa Lexmann uvádza, že povinné absolvovanie poradenstva nie je v Európe nezvyčajnou podmienkou pre povolenie potratu. „Napríklad v Nemecku je podmienkou pre ženu žiadajúcu o potrat v prvom trimestri tehotenstva absolvovanie povinného poradenstva. Neskôr v tehotenstve je potrat povolený v prípadoch lekárskej nevyhnutnosti. V obidvoch prípadoch sa vyžaduje trojdňová čakacia doba. Poradenstvo sa musí uskutočňovať v štátom schválenom stredisku, ktoré potom žiadateľovi vydá certifikát o jeho absolvovaní,“ približuje. 

Európsky súdny dvor: Ľudský život začína počatím

List prezidentke Čaputovej a predsedovi NR SR Kollárovi v súvislosti s prijímanou novelou zákona o pomoci tehotným ženám pripomína, že z hľadiska práva EÚ je relevantnou referenciou rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý v prípade Oliver Brüstle vs. Greenpeace uznal, že ľudský život sa začína počatím. Pokiaľ ide o domáce právo, signatári zdôrazňujú čl. 15 Ústavy SR, ktorý hovorí, že „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ a dodávajú, že „nie je úlohou Európskeho parlamentu a národných parlamentov zasahovať do ústavnej tradície Slovenska.

Predmetný návrh zákona o pomoci tehotným ženám je tak podľa nich pre Slovensko dôležitým krokom v plnení medzinárodných záväzkov, ako aj Ústavy SR v oblasti ochrany života pred narodením. „Žiadame, aby ste odolali akejkoľvek snahe narušiť legislatívny proces týkajúci sa tohto návrhu zákona a udržali integritu demokratických inštitúcií Slovenskej republiky zaručením toho, že národná suverenita nebude ohrozená vonkajšími politickými vplyvmi,“ uzatvárajú signatári listu prezidentke a predsedovi parlamentu. 

Foto: Depositphotos.com/aremafoto

Podľa Miriam Lexmann potrebujeme zvýšiť povedomie o veľkom potenciáli riešení založených na umelej inteligencii. Aby sme však zabezpečili dôveru občanov a zachovali ľudskú dôstojnosť, je nevyhnutné skúmať spoločenské zmeny spôsobené umelou inteligenciou. Uviedla to v pripomienkach k pripravovanej správe EP pre stratégiu malých a stredných podnikov v EÚ.

V prípade Jozefa Chovanca nejde len o jeden prípad, ale hlbší problém v spoločnosti. Ide o ochranu európskych hodnôt, ktorých strážkyňou je EK. Preto som jej iniciovala výzvu a práve ona musí dohliadnuť, aby bol tento prípad urýchlene a spravodlivo doriešený. Je to len minimum, čo môžeme ponúknuť vdove po J. Chovancovi, a tiež všetkým občanom EÚ, ktorým záleží na tom, aby sa podobné prípady neopakovali. Povedala to Miriam Lexmann v diskusii O 5 minút 12 na RTVS.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) iniciovala výzvu Európskej komisii (EK), aby dohliadla na urýchlené a riadne prešetrenie prípadu tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku. „Nevyhnutné je zabezpečiť aj zamedzenie podobným prípadom v budúcnosti,“ apeluje. K výzve sa pripájajú ďalší europoslanci.

„Sme pobúrení bezprecedentnou a desivou policajnou brutalitou, ktorej bol Jozef Chovanec podrobený. Neexistuje ospravedlnenie spôsobu, akým sa s Jozefom Chovancom zaobchádzalo počas policajného zaistenia, ako ani vysvetlenie skutočnosti, že belgickí federálni policajti dva a pol roka po tomto zásahu podľa dostupných informácií pokračovali vo výkone svojho povolania,“ uvádza sa vo výzve pre EK.

Hrozný čin a správanie nemôžu zostať bez následkov

Lexmann hlboko znepokojil aj prejav extrémizmu počas zaistenia J. Chovanca. V liste EK, ku ktorému sa dnes pripájajú ďalší kolegovia z Európskeho parlamentu (EP), zdôrazňuje, že prejavy extrémizmu sú „neprijateľné pre akýkoľvek orgán činný v trestnom konaní v ktoromkoľvek štáte a treba ho odsúdiť.“ Lexmann, ktorá je v EP členkou zahraničného výboru, zdôrazňuje, že iba dôkladné prešetrenie smrti Jozefa Chovanca vrátane konania policajných príslušníkov, ale aj dôvodov, ktoré indikujú štrukturálne anomálie v systéme, môže rozptýliť nedôveru vo vyšetrovanie belgických orgánov a obnoviť dôveru v právny štát.

Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené,“ uviedla. V tom vidí aj úlohu Európskej komisie, ktorá má byť garantom a ochrancom hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená.

Podľa europoslankyne je dôležité aj to, aby sa táto udalosť stala výkričníkom do budúcnosti. „Nadväzujúc na slová manželky Jozefa Chovanca musíme urobiť všetko pre to, aby sa zamedzilo podobným zlyhaniam v budúcnosti, a to nielen v Belgicku,“ zdôraznila Lexmann.

Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem zahraničného výboru vo výboroch EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/Ale_Mi

Čínska komunistická strana drží v internačných táboroch približne dva milióny Ujgurov – predstaviteľov moslimskej menšiny v Číne – pod zámerom ich politicko-náboženského „preškolenia”. Aj preto skupina europoslancov, vrátane Miriam Lexmann, vyzýva vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť a zároveň podpredsedu EK Josepa Borrella k zaujatiu jasného postoja Únie a zvýšenej informovanosti o zhoršujúcej sa situácii Ujgurov.

Najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu Európska ľudová strana (EĽS) dosiahla obnovenie pozície Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. O rozhodnutie sa niekoľkomesačnou vytrvalou snahou pričinila aj europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Po viacmesačnom politickom tlaku politických predstaviteľov oznámil v stredu podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas obnovenie tejto medzinárodne dôležitej pozície, ktorá má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Naša práca a snaha obnoviť túto funkciu nevyšla nazmar. Veľmi sa teším a vítam toto pozitívne rozhodnutie Komisie. Ide o zodpovednú a mimoriadne potrebnú pozíciu, ktorá pomáha chrániť predovšetkým náboženské menšiny v takzvaných tretích krajinách, kde sú často utláčané a prenasledované. Sloboda myslenia a náboženského vyznania alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka garantovaným medzinárodnými dohovormi,“ uviedla Miriam Lexmann.

Figeľ bol doteraz jediným vyslancom

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým vyslancom bol Slovák Ján Figeľ (niekdajší predseda KDH). Jeho poverenie skončilo v novembri 2019 a odvtedy z Komisie prenikali správy, ktoré naznačovali, že pozícia nebude obnovená. Aj preto aktuálne pozitívne rozhodnutie privítalo viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Úlohou osobitného vyslanca je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, a taktiež aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom, ktorí sú vo svete často pod veľkým tlakom.

Organizácia Open Doors, ktorá kontinuálne sleduje situáciu vo svete, za rok 2019 uviedla, že približne 245 miliónov kresťanov žijúcich v 50 krajinách sveta, ktoré sleduje ako rizikové, zažíva veľmi intenzívne a zvyšujúce sa prenasledovanie. Osobitne závažné sú prípady jezídov, irackých kresťanov, ale aj iných vierovyznaní, ako Rohingov v Mjanmarsku, Ujgurov, či príslušníkov Falun Gong v Čínskej ľudovej republike.

„Expertízy dlhodobo ukazujú, že nedostatok náboženskej slobody a jej utláčanie vedú k zvýšenej chudobe, zhoršenej bezpečnostnej situácií, lokálnym konfliktom a celkovo ohrozuje bezpečnosť a prosperitu krajín. Zaoberanie sa otázkou slobody vierovyznania je preto dôležité aj pri riešení globálnych bezpečnostných otázok, ako je napríklad migrácia,“ doplnila k téme Lexmann.

Komisia dosiaľ nezverejnila meno žiadneho kandidáta na obnovenú pozíciu. Rovnako tak ešte nepoznáme podmienky a právomoci, akými bude po novom pri svojej práci disponovať.

Foto – Stefan Kunze

Najsilnejšia frakcia EP Európska ľudová strana (EĽS) aj vďaka vytrvalej niekoľkomesačnej snahe poslankyne Miriam Lexmann dosiahla, že EK znovu obnovila funkciu Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania a viery v krajinách mimo EÚ. Snahou je docieliť rešpektovanie práv náboženskej slobody vo svete.

Slovensko a Európu nevytvárame len pre nás, ale najmä pre ďalšie generácie. Slovenské reformy vyplývajúce z Plánu obnovy EÚ preto musia urobiť štát do budúcna lacnejším, ekonomiku konkurencieschopnou, udržateľnou a zelenšou. K dôležitým reformám však musíme zaradiť aj školstvo, zdravotníctvo či spravodlivý sociálny systém, pričom v centre našich snáh musí byť ochrana dôstojnosti každého človeka. Povedala to Miriam Lexmann v súvislosti s vystúpením europoslancov v NR SR.

Umelá inteligencia významne zmení súčasnú ekonomickú štruktúru, preto je nevyhnutné, aby sme za nadradenú zásadu revolučného technologického pokroku považovali ľudskú kontrolu a za jeho základnú hodnotu ľudskú dôstojnosť. Miriam Lexmann takto vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pripomienkovala pripravovanú správu o etických aspektoch umelej inteligencie.

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Keď sa dnes hovorí o novom vzdelávaní, zamerajme sa na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH), ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Prienik umelej inteligencie do spoločnosti a bežného života sa naplno ešte len ukáže, no mnohé AI prvky sú v praxi prítomné už dnes. Každodenná práca s počítačom a sociálnymi sieťami, zdravotnícke aplikácie, robotizácia vo výrobe, autá prešpikované doplnkami pre uľahčenie jazdy. Tento vývoj nezastaviteľne napreduje a šíri sa aj do ďalších oblastí. „EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života občanov. Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a zachovania ľudských práv,“ zdôrazňuje Lexmann etický rozmer fenoménu umelej inteligencie.

Fenoménu umelej inteligencie musíme prispôsobiť aj vzdelávací proces

Ten je kľúčový aj pre otázku pracovných miest, o úbytku ktorých sa neraz s obavami hovorí v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. OECD pritom predpokladá, že nepôjde ani tak o stratu, ako o absolútnu zmenu trhu práce a štruktúru potreby pracovných síl. Len za ostatných 20 rokov napríklad klesol podiel potreby manuálnej práce o 20 percent. Naopak, o 27 percent vzrástla potreba služieb. „Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť a fenoménu umelej inteligencie, ktorý tak výrazne ovplyvní spoločnosť, prispôsobiť aj vzdelávací proces, aby sme dokázali včas reagovať na dynamický vývoj a potreby trhu práce,“ uviedla europoslankyňa, ktorá sa téme AI venuje aj ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lexmann apeluje, aby sa avizované snahy ministra školstva Branislava Gröhlinga zmeniť obsah učiva s dôrazom na nevyhnutné a doplnkové vzdelávanie patrične zamerali aj na schopnosť reakcie v oblasti rýchleho technologického rozvoja. „Prispôsobiť sa už dnes výzvam budúcnosti aj v oblasti umelej inteligencie je tak múdre a prezieravé, ako aj nevyhnutné,“ zdôrazňuje. Súčasná kríza je podľa europoslankyne príležitosťou, ktorú treba na poli edukácie využiť.

AI musí vždy zostať pod ľudskou kontrolou a s jasnými pravidlami ochrany dôstojného ľudského života

Umelá inteligencia už dnes napríklad pomáha aj s výučbou formou online hodín, počítače vyhodnocujú písomky, poskytujú spätnú väzbu, dokážu personalizovať výučbu podľa individuálnych potrieb a šikovnosti každého žiaka. Cez virtuálnu realitu si vieme pozrieť ľudské telo zvnútra alebo sa dostať trebárs do amazonského pralesa, o ktorom práve prebieha vyučovanie. „Ľudský rozmer a prístup vyučujúceho vždy zostane nenahraditeľný. Potenciál umelej inteligencie však musíme naplno zahrnúť do našej výučby, no ak chceme zachytiť vlak, nesmierne dôležité bude, aby sme na ňu na Slovensku dokázali reagovať aj s ohľadom na nové výzvy pracovného trhu,“ upozornila Lexmann, ktorá k téme pripravuje medzinárodnú odbornú konferenciu a iniciovala aj diskusiu za účasti verejnosti

Zameria sa najmä na tému etickej umelej inteligencie, ktorá musí ísť ruka v ruke s masívnym technologickým rozvojom. „Hoci mnohé procesy budú vďaka AI v budúcnosti automatizované, nesmieme dopustiť, aby sa umelá inteligencia obrátila proti človeku. Vždy musí zostať pod ľudskou kontrolou s jasnými pravidlami ochrany dôstojného života človeka. K tomu potrebujeme vzdelaných a rozhľadených odborníkov,“ uzatvára Lexmann. 

Autor foto: Európsky parlament

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Preto pri aktuálnej diskusii o novom vzdelávaní myslime na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Miriam Lexmann (KDH) sa stala tieňovou spravodajkyňou frakcie EĽS k stanovisku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci k správe o líderstve EÚ v oblasti umelej inteligencie. EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu získať zlepšiť kvalitu života občanov, ale za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, uviedla. Názov je Správa o zabezpečení európskeho líderstva v digitálnej dobe a prístup EÚ k umelej inteligencii. 

Vývoj, zavádzanie a využívanie umelej inteligencie v priemysle, zvyšovaní konkurencieschopnosti a ekonomickej prosperite musia byť postavené na ľudskej dôstojnosti. Miriam Lexmann pripomienkovala vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci pripravovanú správu Novej stratégie pre Európu.

EÚ chce monitorovať pohyb služieb a chrániť dodržiavanie pravidiel voči sezónnym pracovníkom na svojom území. Použitie monitorovacej techniky voči všetkým cezhraničným pracujúcim kdekoľvek v EÚ však musí dodržať všetky pravidlá ochrany osobných údajov a súkromia. Navrhla to Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanoosť a sociálne veci k správe o budúcnosti voľného pohybu služieb.

Zákonodarcovia z krajín celého sveta chcú presadzovať, aby hodnoty slobody a demokracie ako ľudské práva, ľudská dôstojnosť či dodržiavanie medzinárodného práva boli základom pre ekonomickú spoluprácu s Čínou. Spojili sa preto v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC). Jej spoluiniciátorkou a spolupredsedníčkou je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Za IPAC stojí zatiaľ 13 parlamentov aj so zastúpením Kanady, Austrálie, USA, Švédska, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska, nechýba Európsky parlament. Zámerom spojenia politikov zo západného sveta je hľadať spoločnú odpoveď na aktuálne výzvy zo strany ázijskej veľmoci. „Aliancia vzniká s cieľom brániť spoločné hodnoty, na ktorých bola postavená západná demokracia, predovšetkým ľudské práva, a presadzovať dodržiavanie globálneho poriadku postaveného na platných medzinárodných obchodných, spoločenských a legislatívnych pravidlách,“ uviedla Lexmann, ktorá je v EP členkou Výboru pre zahraničné veci (AFET).  

Čína dnes pre EÚ predstavuje geopolitickú hrozbu, ktorú nemožno ignorovať

Európska únia dlhodobo ekonomicky spolupracuje s Čínou s cieľom prispieť k posilneniu jej úloh modernej a zodpovednej krajiny na medzinárodnom poli, pričom EÚ dlhodobo verila, že najväčšia ázijská krajina si nájde konštruktívne miesto a úlohu v multilaterálnom globálnom svete, čeliacom množstvu výziev. Čína sa však postupne stala aj systémovým rivalom demokracií a pre Úniu dnes predstavuje geopolitickú hrozbu, ktorú nemožno ignorovať. „Koronakríza nám ukázala, že spolupráca s Čínou v súčasnej podobe je pre nás veľkou výzvou a naša ekonomická, technologická a bezpečnostná závislosť od nej je kontraproduktívna a nebezpečná,“ hovorí Lexmann. Europoslankyňa už skôr upozornila na riziká odkázanosti na dovoz zdravotníckeho i ochranného materiálu, liekov či budovania 5G siete v Európe, o čo sa Čína aktívne uchádza.

Medzi zakladateľmi sú aj Marco Rubio či Pavel Fischer

Snahou Aliancie je presadzovať realistickejší prístup zapojených krajín voči Číne. „Lídri EÚ si musia uvedomiť, že naše hodnoty nám nebránia v úspešnej zahraničnej politike, ale práve naopak politiky, ktoré ignorujú naše hodnoty, sú rizikové a v konečnom dôsledku sa otočia proti nám. Preto musíme čeliť rizikám vyplývajúcim z autoritárskeho a asertívneho správania Číny,“ uviedla Lexmann. Spoluzakladateľka IPAC reprezentuje Európsky parlament spolu s predsedom delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou Reinhardom Bütikoferom. 

Medzi zakladajúcimi dvadsiatimi šiestimi členmi z 13 parlamentov sú americký senátor a známy prezidentský kandidát Marco Rubio či senátor Robert Menendez. Nechýbajú bývalý český prezidentský kandidát, senátor a líder výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť Pavel Fischer alebo poslanec a podpredseda výboru pre obranu Jan Lipavský. Z nemeckého Bundestagu sú zakladajúcimi členmi predseda Výboru pre ľudské práva a humanitárnu pomoc Michael Brand (CDU) a poslankyňa a hovorkyňa strany zelených pre témy ľudských práv Margarete Bauseová.  

Kompletný zoznam zakladateľov Aliancie je uvedený na internetovej stránke IPAC www.ipac.global. K dispozícii sú aj ďalšie podrobnosti, vrátane úplného vyhlásenia. Medziparlamentná aliancia pre Čínu má aj svoj twitterový účet.

Ilustračná foto: Depositphotos.com/tostphoto

Svet sa spája v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC), EÚ reprezentuje Slovenka Miriam Lexmann (KDH) ako jej spoluiniciátorka a spoluzakladateľka. Cieľom spojenia zatiaľ 13 parlamentov vrátane Kanady, Austrálie, USA, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska či Európskeho parlamentu je presadzovať ľudské práva, ľudskú dôstojnosť či plnenie medzinárodného práva ako základ pre ekonomickú spoluprácu s Čínou.

Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Je to existenčná výzva, ktorá zásadne zmení spôsob života. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne.

Ľudstvo stojí pred existenčnou výzvou, ktorá zásadne zmení spôsob života. Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne. 

Bezpilotné lietadlo, autonómne vozidlo či dron, ktorý doručí životne dôležitú krv pre pacienta. Roboty, ktoré sa starajú o seniorov alebo pacientov, či chladnička, ktorá “sama” objedná týždenný nákup. Celý rad podobných a ďalších otázok prináša výnimočný technologický pokrok ostatných desaťročí, ktorý sa stáva novou existenčnou výzvou. 

Kľúčovou sa stáva otázka, či dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka v digitálnej dobe

Popri efektívnosti či rýchlosti však prináša aj kľúčovú otázku, či v digitálnej dobe dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka, ktorý stojí v centre technologického rozvoja. “Som veľmi rada, že na tejto základnej premise je postavená celá európska stratégia pre umelú inteligenciu. Je našou spoločnou úlohou pýtať sa a hľadať odpovede na množstvo rôznych aspektov umelej inteligencie, dát, robotizácie, ktoré sú výzvou pre našu ľudskosť”, apeluje Miriam Lexmann.

Europoslankyňa považuje upriamovanie pozornosti na ľudskú dôstojnosť v tejto priemyselnej revolúcii 4.0 za rozhodujúce a téme sa intenzívne venuje aj na pôde Európskeho parlamentu. S cieľom podnietiť celospoločenskú diskusiu na Slovensku preto zorganizuje medzinárodnú konferenciu na tému etickej umelej inteligencie za účasti domácej i zahraničnej profesijnej a vedeckej špičky, ale i širokej verejnosti. Podujatím na jar budúceho roka vyvrcholí séria niekoľkomesačných sprievodných aktivít s dôrazom na mladých, seniorov, ako aj osoby so zdravotným postihnutím.

Nové technológie sa nesmú stať nástrojom dehumanizácie, apeluje Lexmann

“Technologická revolúcia a nástup sociálno-digitálnej ekonomiky nás nemôže zastihnúť nepripravených. Vývojári systémov umelej inteligencie musia mať na pamäti v prvom rade ľudské dobro a humánny pokrok, užívatelia zas uvážlivé a zodpovedné používanie moderných výdobytkov počnúc tým, ktorý každý z nás nosí vo vrecku či kabelke. Úlohou nás – zákonodarcov – je správne nastavenie regulačného rámca”, zdôrazňuje Lexmann. 

Významné zmeny súvisiace s digitalizáciou, automatizáciou a ich mnohými sociálnymi dôsledkami, na ktoré je potrebné sa pripraviť, sa očakávajú predovšetkým na trhu práce. “Nové technológie sa tu nesmú stať nástrojom dehumanizácie”, uzatvára europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). 

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Okrem EMPL pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom

Foto: Depositphotos.com/ktsdesign

Apel na ochranu ľudskej dôstojnosti doplnila Miriam Lexmann k správe o umelej inteligencii, ktorou sa tento týždeň zaoberal Výbor pre zahraničie, bezpečnosť a obranu EP. Ochrana dôstojnosti človeka podľa nej musí patriť medzi nosné princípy, na ktorých je používanie umelej inteligencie založené.

Jednostranné zavedenie nových právnych predpisov o národnej bezpečnosti v Hongkongu zo strany Číny vyvolalo reakciu už 728 politických osobností z 36 krajín a 4 kontinentov. Sú medzi nimi napríklad Marco Rubio, Ted Cruz, Gary Kasparov, ako aj desiatky Slovákov. Na problém poukázala a politických lídrov zmobilizovala Miriam Lexmann spolu s organizáciou Hong Kong Watch. Kompletný zoznam signatárov je tu.

Osoby so zdravotným postihnutím by mali mať podľa odporúčania OSN ešte z roku 2015 a viacerých uznesení EP vlastné kontaktné miesta vo všetkých inštitúciách EÚ. Miriam Lexmann spolupodpísala otázky na Komisiu a Radu, v ktorých sa pýta, kedy dôjde k naplneniu týchto predsavzatí a zároveň začleneniu problematiky zdravotného postihnutia do všetkých politík a právnych predpisov EÚ.

Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia viac než 200 svetových politických lídrov z 23 krajín. Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.

Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia 900 svetových politických lídrov z 43 krajín (aktualizované 18. 6. 2020). Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.

Ak jeden človek kdekoľvek na svete je utláčaný, my všetci sme utláčaní. Demokratický svet musí nájsť spôsob, ako podporiť Hongkong, inak bude ohrozená aj naša vlastná demokracia,“ uviedla Lexmann v reakcii na bezprecedentné rozhodnutie čínskeho Národného ľudového kongresu, ktorý prijal jednostranný zákon na priame riadenie vnútroštátnej bezpečnosti v Hongkongu. Tento krok podľa nej hrubo porušuje princíp “jedna krajina – dva systémy”  čínsko-britskej dohody, ktorej garantom sú medzinárodné spoločenstvá.

Pekingu nemožno viacej veriť

Tento zásah vnáša do hongkonskej legislatívy celý rad krutých zmien, ktoré Pekingu umožnia odsúdiť kohokoľvek, kto stojí v krajine na strane slobody, a to na základe vágnych definícií o tzv. rozvracaní, separatistických aktivitách či kolaborácii so zahraničnými politickými silami. Takéto zákony a spôsob ich uplatnenia si môžeme pamätať z totalitných čias,“ približuje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) členkou zahraničného výboru. Hongkong podľa nej teraz potrebuje celosvetovú solidaritu politických lídrov, ktorí sa postavia proti nedemokratickým krokom Číny.

Spoločné vyhlásenie vedie posledný britský guvernér Hongkongu Lord Patten a bývalý minister zahraničných vecí Veľkej Británie Sir Malcolm Rifkind. Pridala sa k nemu koalícia zložená z 210 svetových politických lídrov, poslancov, predsedov zahraničných výborov, bývalých premiérov a ministrov zahraničných vecí a ďalších politických predstaviteľov z 23 krajín sveta. „Ak medzinárodné spoločenstvo nemôže veriť Pekingu, že dodrží slovo, keď ide o Hongkong, bude mu ťažko veriť v iných súvislostiach,“ tvrdo kritizujú politickí lídri Čínu vo vyhlásení s tým, že drakonické zákony ešte viac eskalujú situáciu, ohrozujú budúcnosť Hongkongu ako otvoreného čínskeho medzinárodného mesta a flagrantné porušenie čínsko-britskej dohody sa nesmie tolerovať.

Západ musí zmeniť pohľad na Čínu

Teší ma, že vyhlásenie podporilo toľko politických reprezentantov zo Slovenska,“ zdôraznila Lexmann, podľa ktorej tým SR vyslala jasný medzinárodný signál. Medzi nimi sú bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ, člen ľudskoprávneho výboru NR SR Ondrej Dostál, predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci a bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská, podpredsedovia NR SR Juraj Šeliga a Gábor Grendel, dlhoročný predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej a ďalší poslanci NR SR a EP.

Čínsky kongres sa rozhodol jednostranne uzákoniť v Hongkongu vnútroštátne bezpečnostné predpisy prostredníctvom dodatku III k základnému hongkonskému zákonu. Urobil tak napriek čínsko–britskej spoločnej deklarácii o tom, že hongkonskej vláde sa má poskytnúť “vysoký stupeň autonómie“ vo všetkých záležitostiach okrem obrany a diplomacie. Miriam Lexmann už pred dvomi týždňami upozornila, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, keď tvrdo odsúdila zatknutie 15 predstaviteľov hongkonských opozičných politických strán. V kontexte súčasnej pandémie pritom zdôraznila, „aké nesmierne dôležité je prenastaviť politiku západu voči Číne“. 

Foto: Vlajka Hongkongu, Depositphotos.com/daboost

Zatajovanie a cenzurovanie informácií o šírení koronavírusu či zatýkanie demokratických politikov v Hongkongu sú signály, že Európa musí prehodnotiť svoj vzťah k Číne. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

V rozpore s ľudskými právami zatknutých 15 predstaviteľov opozičných politických strán v Hongkongu by malo byť pre Európu varovaním, ako sa Čína správa voči slobode a demokracii. Upozornila na to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) s tým, že európske hodnoty a práva bránime už teraz napríklad naším postojom k situácii v tejto čínskej administratívnej oblasti.

Aprílové zatknutie pätnástich prominentných disidentov – lídrov opozičných demokratických strán a hnutí v čínskej administratívnej oblasti Hongkong bolo v rozpore s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ako ich garantuje OSN. „Je paradoxné, že aj Hongkong je ich signatárom, no vnútornú legislatívu v oblasti verejného zhromažďovania nemá v súlade so znením Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,“ vysvetľuje pozadie celej kauzy Miriam Lexmann.

Sme svedkami útoku na slobodu a medzinárodný poriadok

V Hongkongu zatkli demokratických politikov a obvinili ich z „nezákonného zhromažďovania“, ktorého sa mali zúčastniť ešte vlani v auguste. Bol medzi nimi aj Martin Lee, zakladateľ Demokratickej strany v Hongkongu, označovaný za tamojšieho otca demokracie. Politici sa zúčastnili mierovej demonštrácie 1,7 milióna obyvateľov a teraz čelia následkom. „Ide o jasné politické stíhanie, ktoré nie je len útokom na hongkonské slobody, ale aj medzinárodný poriadok založený na čínsko-britskej deklarácii o prechode krajiny pod čínsku správu, ktorý ratifikovala aj OSN,“ hovorí Lexmann. Aj preto iniciovala na pôde Európskeho parlamentu (EP) list, ktorý podpísalo 34 poslancov. Adresovali ho správkyni Hongkongu Carrie Lamovej a vyjadrili v ňom vážne znepokojenie nad situáciou v samostatnej čínskej administratívnej oblasti. „Ak Čína poruší svoje sľuby zo Spoločnej deklarácie, ako môžeme veriť, že splní svoje sľuby z akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy, ktorú podpísala,“ pýta sa europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru pre zahraničné veci EP.

Hongkonská administratíva označila list za hrubé a neopodstatnené zasahovanie do vnútorných záležitostí. Odmietla ho s tvrdením, že ľudské práva a základné slobody chránia a rešpektujú. „Nie podráždené reakcie, ale politické reformy, nezávislé vyšetrenie dlhodobých represálií a rešpektovanie vôle ľudu môžu viesť k opätovnému získaniu dôvery obyvateľov v tamojší vládny systém,“ tvrdí Lexmann.

Správanie, ktoré ohrozuje aj Európu

Pripomína tiež, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, čo je v rozpore s mandátom Číny podľa článku 22 základných práv podpísaných medzi týmito zriadeniami v správe rozdielnych krajín. Demonštrantov napríklad označujú ako „bezohľadne dementnú silu“ alebo ako „politický vírus“. Kardinál Charles Maung Bo, ktorý vedie Federáciu ázijských biskupských konferencií, zasa zdôrazňuje, že je to práve táto krajina, ktorá spočiatku zatajovala vznik a rozsah koronavírusu, a môže tak za celosvetovú pandémiu. „Represie, klamstvá a korupcia čínskej komunistickej strany sú zodpovedné za súčasnú globálnu krízu,“ napísal Bo pre ázijský katolícky portál Ucanews.com.

„To, čo sa deje v Hongkongu, je obrazom politiky Číny aj voči Európskej únii. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú však hodnotami, na ktorých stojí naše vzájomné európske spoločenstvo. Sú to hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov,“ hovorí Lexmann. Slovenská europoslankyňa na pôde EP iniciuje zriadenie neformálnej pozorovateľskej pracovnej skupiny pre Hongkong, ktorá má okrem iného otvoriť diskusiu o geopolitickom pôsobení Číny.

Foto: Depositphotos.com/Chalabala

Dlhé desaťročia európskej solidarity ukazujú, že len spolupráca plodí mier, ktorý bolo treba pre individuálne záujmy opätovne získať s takými veľkými obeťami. Mier a sloboda sú výsady tých, ktorí si ich vedia ubrániť. Nedajme si ich! Avšak nezabudnime pritom na základy, na ktorých európska spolupráca stojí, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Dňa Európy.

Nezabudnime zahrnúť ľudskú dôstojnosť, bezpečnosť, transparentnosť a najmä etiku. Takto zamerané pripomienky vzniesla Miriam Lexmann v rámci pripravovanej správy zahraničného výboru EP o etických aspektoch umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií.

Slovensko môže použiť európske prostriedky na pokrytie sociálnych služieb všetkého druhu. Sú určené aj pre krízové linky, organizácie na prácu so seniormi, osamelými matkami s deťmi či inak sociálne ohrozenými a zvýhodnenými občanmi. A to ako pre štátne, tak aj cirkevné, nadačné či neziskové organizácie. V liste pre ministra práce Milana Krajniaka na to upozornila M. Lexmann.

Miriam Lexmann dnes vystúpila v AFET (Výbor pre zahraničné veci v rámci Európskeho parlamentu): Proti dezinformáciám a tlaku z Číny, Ruska a iných autoritárskych režimov voči EÚ potrebujeme silnú európsku, analytickú inštitúciu pokrývajúcu aj vonkajšiu komunikáciu krajín EÚ. A tiež je potrebné prehodnotiť vzťahy s Čínou, vrátane ekonomickej oblasti, aby sme znížili jej vplyv u nás.

Vyhlásenie Miriam Lexmann k fondu obnovy EÚ

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou.

Používame cookies, aby vám poskytla najlepší online zážitok. Dohodnutím súhlasíte s použitím cookies v súlade s cookies.

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content