Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

ľudská dôstojnosť

Na úvod niekoľko faktov.

V minulom roku žilo viac ako 360 miliónov kresťanov v krajine, kde sú prenasledovaní, alebo im hrozí nebezpečenstvo pre ich presvedčenie. To z nich robí najviac prenasledovanú náboženskú skupinu na svete. Zabitých pre vieru bolo podľa údajov zo správy 5 898 ľudí. 5 110 kostolov a ďalších objektov slúžiacich náboženským komunitám bolo zničených, alebo napadnutých. Do väzenia uvrhli úrady, súdy, alebo iné autority 6 175 kresťanov, a to bez skutočného dôvodu. Unesených bolo 3 829 veriacich.

Toto všetko nie sú len hrôzostrašné čísla. Za číslami sa skrývajú konkrétni ľudia, ich rodiny, priatelia a komunity. Všetci trpia len preto, lebo patria k „nesprávnemu náboženstvu“, „nesprávnej komunite“, majú „nesprávny názor“.

Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania pre každého bez ohľadu na konkrétne náboženstvo, alebo presvedčenie, je „cenná devíza“, ako konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v roku 1993. Súd poukázal tiež na fakt, že sloboda vierovyznania má význam nielen pre veriacich rôznych náboženstiev. Nie je to luxus, ani privilégium, ale  „jeden zo základov demokratickej spoločnosti“. 

Heiner Bielefeldt, profesor ľudských práv a politiky ľudských práv na Univerzite v Erlangene a bývalý osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery píše, že sloboda vierovyznania „komplexne obsahuje všetky princípy, ktoré spoločne definujú iné ľudské práva: univerzalizmus, slobodu a rovnosť. Hlavným cieľom ľudských práv je inštitucionalizovať rešpekt voči ľudskej dôstojnosti každého človeka. […] Sloboda náboženstva alebo viery už zo svojej podstaty ľudského práva chráni ľudské bytosti v rozsiahlej oblasti presvedčení a praktík súvisiacich s náboženstvom alebo s vierou pred akýmikoľvek formami donucovania, zastrašovania a diskriminácie.“

Ako však vyzerá prenasledovanie pre vieru?

Utrpenie spôsobené náboženskou neznášanlivosťou má mnoho podôb, no predsa nesie podobné znaky v mnohých krajinách. Či už je to priame násilie, väznenie, únosy, znevýhodňovanie, alebo ekonomické zneužívanie a nútený odchod z miesta, kde veriaci žijú, spoločným menovateľom všetkých obetí je ich viera. 

Rodina mladej kresťanky Zabi z Afganistanu praktizuje vieru potajomky. „Pred niekoľkými rokmi prišiel Taliban a odvliekol nášho otca. Niekoľko mesiacov ho väznili a mučili a napokon ho zabili. O niekoľko mesiacov neskôr zmizol môj brat a nikdy sme ho už nevideli. Keď Taliban prevzal moc, podarilo sa nám s mamou prekročiť hranicu a utiecť. Nevieme však, čo bude ďalej,“ cituje mladú ženu Open Doors v hodnotiacej správe.

Rozhodnutie zmeniť svoje náboženstvo je často nebezpečné a v niektorých krajinách môže ohroziť váš život. V krajinách ako Pakistan, India, Irán, alebo v subsaharských krajinách sa konvertiti stávajú  častým terčom ideologickych extrémistov, či teroristov. 

Prečo už nie je na prvej priečke Severná Kórea?

V minulom hodnotiacom období bola najhoršou krajinou pre kresťanov Severná Kórea. Nový zákon o „reakčnom myslení“, ale aj príchod pandémie a s ňou spojených opatrení síce spôsobili v predošlom období zhoršenie stavu náboženskej slobody v krajine ovládanej diktatúrou. 

No na druhej strane sa po dramatickom návrate Talibanu k moci v Afganistane situácia zhoršila natoľko, že v hodnotení krajín sa dostal na čelo rebríčka. Afganistan je teda podľa Open doors dnes najhoršou krajinou na svete pre život kresťanov. 

Keď sa v roku 2021 definitívne plánoval odchod amerických vojsk z Afganistanu, zdôrazňovala som, že štýl, akým sa pripravil a ako sa realizoval, bol hrubou strategickou chybou. 

Týka sa to aj bezpečnostných otázok

Dávno predtým, ako v Afganistane nastala kritická situácia, som iniciovala výzvu Európskej komisii, aby sa obnovil úrad osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Tento post bol totiž dva roky neobsadený. Po vymenovaní však nový vyslanec vydržal v úrade len pár mesiacov a v čase, keď ľudia v Afganistane čelili dramatickému zhoršeniu ľudskoprávnej situácie a hrozil návrat vlády teroristov, už bol opäť post neobsadený. Európska únia teda nemala svojho vyslanca, ktorý by ju mohol primäť ku konkrétnym krokom.

Podpora náboženskej slobody, či slobody svedomia, sa však dotýka aj strategických a bezpečnostných otázok pre krajiny EÚ. Dlhodobé porušovanie ľudských práv a násilie na náboženských skupinách spôsobujú vlny migrácie. Riešenie otázok náboženskej slobody je teda dôležité aj pri zvládaní migračnej krízy a ďalších geopolitických výziev, ktorým dnes čelí EÚ.

Ďalej sú tu globálni hráči ako Čína. Naše celkové vzťahy s Čínou, alebo inými totalitnými režimami, sú dlhodobo podmienené obchodnými vzťahmi. Čínsky komunistický režim podľa dostupných údajov pácha genocídu na etnických a náboženských menšinách a zneucťuje vlastných občanov nútenými prácami, z ktorých môžu profitovať aj naši obchodní partneri. Vhodne zvolený tlak na čínsku protistranu – napríklad neakceptovaním výrobkov, či komponentov, na ktorých dokázateľne pracovali utláčaní  –, by bol signálom o našom odhodlaní chrániť slobodu presvedčenia.

Oceňujem, že už aj na Slovensku bolo schválené vytvorenie Úradu splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Na naplnenie tohto záväzku z Programového vyhlásenia vlády som sama dlhodobo apelovala.

Aj totalitná minulosť našej krajiny nás totiž morálne zaväzuje k tomu, aby sme podporovali ľudskú dôstojnosť a slobodu každého človeka a pričinili sa o to nielen v rámci našej zahraničnej politiky, ale aj v rámci vonkajších vzťahov celej EÚ.

Foto: Opendoors/autorská koláž

Akt o digitálnych službách (DSA) je prvým spoločným súborom pravidiel Európskej únie vzťahujúcim sa na povinnosti a zodpovednosť sprostredkovateľov v rámci jednotného trhu. „Legislatíva prinesie nielen právnu istotu a jasné pravidlá pre poskytovateľov digitálnych služieb, ale aj lepšiu ochranu spotrebiteľov,“ uviedla Miriam Lexmann.

Každý na internete má právo sa rozhodnúť ako sú jeho dáta používané

Zvlášť posledné roky ukazujú, ako čím ďalej tým viac online svet ovplyvňuje náš každodenný život. Algoritmy sociálnych sietí predurčujúce výber zobrazenia obsahu mnohokrát zámerne vyvolávajú polarizáciu, čo v kontexte pandémie ešte viac zintenzívnilo potrebu riešenia tejto situácie. Na pojmy ako hoaxy, konšpirácie či nenávistné komentáre narážame v online priestore akosi pričasto. Ľad, po ktorom sa v digitálnom svete pohybujeme, už asi len ťažko môže byť tenší, a to predovšetkým s ohľadom na deti a mladých.

„Schválený Akt o digitálnych službách považujem za rozhodujúci posun k bezpečnejšiemu prostrediu s jasnými pravidlami. Každý užívateľ internetu musí mať možnosť samostatne sa rozhodnúť o tom, či a do akej miery alebo na aké účely budú jeho dáta používané,“ uviedla pri príležitosti hlasovania o DSA slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Regulovaný online svet viac ochráni deti a mladých

Podľa Lexmann predstavuje veľké nebezpečenstvo aj fakt, že takmer každý náš krok na internete je presne sledovaný a využívaný na predvídanie nášho správania bez nášho vedomia. Algoritmy, ktoré sú následne na základe toho vytvárané, využívajú platformy pre cielenú reklamu či prednostné radenie príspevkov za účelom väčšieho zisku, ale bez zváženia širších dopadov na jednotlivcov či celú spoločnosť.

„DSA stanovuje povinnosť online platforiem umožniť užívateľom takéto praktiky jednoducho odmietnuť a informovane sa rozhodnúť o tom, do akej miery a na aké účely budú ich dáta používané,“ priblížila schválenú legislatívu zástupkyňa KDH v európskom parlamente.

„Zároveň oceňujem jednoznačné pravidlá týkajúce sa nahlasovania a odstraňovania nezákonného obsahu z online prostredia. Ako totiž svedčia mnohé štúdie a dôkazy, neregulovaný online svet s množstvom toxických a nelegálnych príspevkov je nebezpečný pre nás, ale najmä pre deti a mladú generáciu. A je preto viac ako nevyhnutné, aby bol škodlivý obsah čo najskôr identifikovaný a odstránený,“ dodala Miriam Lexmann, ktorá k téme vystúpila aj v rozprave na pôde EP v Štrasburgu.

Po schválení textu Európskym parlamentom bude Akt o digitálnych službách predmetom rokovaní aj počas stretnutia predstaviteľov vlád členských štátov. Ak ho aj oni príjmu, otvorí sa mu tým cesta k rýchlemu uplatňovaniu v praxi a budeme o krok bližšie k bezpečnému a etickému online prostrediu.

Foto: Európsky parlament/Brigitte Hase

Nenávisť, ktorá sa spustila voči biskupovi Jozefovi Haľkovi za jeho kultivovane vyjadrený názor je v slobodnej spoločnosti neakceptovateľná. Miriam Lexmann preto vyzýva na kultiváciu verejného priestoru a rešpekt voči pluralite názorov. Netolerantnosť je totiž len krok od neslobody.

Sedem slovenských europoslancov vrátane Miriam Lexmann požiadalo Maroša Žilinku, aby nešiel na oslavy výročia ruskej generálnej prokuratúry. Naliehajú, aby generálny prokurátor neoslavoval „nedemokratické praktiky a porušovanie ľudských práv“ v tejto krajine.

Olympijské hry sú zaiste tým najväčším sviatkom športu na svete. Symbolizujú zmysel celého ľudstva pre férovú súťaž športovcov, ktorých úžasné výkony korunujú olympijské medaily i spontánna radosť divákov.

Všetci obdivujeme športové talenty a posúvanie hraníc ľudského výkonu ako výsledok ich mnohoročnej tvrdej práce. S očakávaním prirodzene sledujeme prípravu i ambície zvlášť našich slovenských športovcov a tešíme sa, že ich výkony budeme môcť sledovať naživo aj prostredníctvom RTVS.

Spolu s mnohými kolegami i občanmi z celého sveta však s poľ utovaním vnímam fakt, že tentokrát je olympijský étos vážne zatienený propagandou totalitného režimu Čínskej ľudovej republiky ( Neutíchajúca závažná ľudskoprávna situácia v regióne Sin ťiang, v ktorom čínsky režim prenasleduje a vedie brutálnu kampaň proti Ujgurom a iným náboženským, či etnickým skupinám je dlhodobo známa.

K porušovaniu ľudských práv dochádza internovaním najmenej jedného milióna jednotlivcov, rozsiahlymi nútenými prácami a masovými nútenými sterilizáciami žien. Z rastúceho počtu dôveryhodných právnych zistení dnes jasne vyplýva, že v regióne Sin ťiang ide o prípady genocídy a zločinov proti ľudskosti.

Nedávno zverejnené dokumenty „Xinjiang Papers“ priniesli dokonca dôkazy o tom, že v riadení tejto represívnej politiky zohrávajú úlohu najvyšší predstavitelia ČĽR. Medzitým ČĽR pokračuje aj v zásahoch proti hongkonskému prodemokratickému hnutiu a prenasleduje Tibeťanov či iné náboženské a etnické menšiny.

Je preto nesmierne dôležité vyslať svetu signál, že pred týmto bezprecedentným porušovaním ľudských práv si nemôžeme zatvárať oči. Nesmieme dovoliť aby predstavitelia ČĽR použili olympiádu na svoju propagandu, čo je vzhľadom na vyššie uvedenú ľudskoprávnu situáciu hlboko kontroverzné.

Týmto listom Vás chcem úctivo požiadať, aby RTVS počas vysielania prenosov z olympijských hier nezabudla na kritickú ľudskoprávnu situáciu v Číne a aby okrem športových prenosov prebehla na okruhoch verejnoprávnej televízie a rozhlasu aj diskusia o stave ľudských práv v krajine.

Naše vlastné skúsenosti s komunistickým režimom nás totiž zaväzujú k tomu, aby sme poukázali na pravdu o komunistickej ideológii. Neváhajme o tejto pravde hovoriť, a to aj zo solidarity s obeťami. Tento príspevok na obranu ľudskej dôstojnosti by bol jasným znakom zrelosti našej demokracie postaviť sa za práva prenasledovaných a utláčaných.

Šport a olympijské hry ako vrchol jeho oslavy nemôžu byť obeťou politiky.
Neakceptovateľné porušovanie ľudských práv v ČĽR nás voči tomuto faktu nemôže nechať ľahostajnými. N edovoľme, aby Komunistická strana Číny beztrestne šírila svoju propagandu vo svete a tým zakrývala svoje zločiny proti ľudskosti.

Pevne verím, že vedenie RTVS priaznivo zváži túto požiadavku a počas vysielania Zimných olympijských hier v Pekingu tak diváci RTVS budú môcť vo fundovanej televíznej a rozhlasovej diskusii reflektovať aj tento širší ľudskoprávny kontext.

Titulná foto: rtvs.sk

Miriam Lexmann spoločne s ďalšími europoslancami iniciovala vysvetlenie od Európskej komisie, prečo z pripravovanej legislatívnej iniciatívy vyplýva, že dosiaľ ilegálna prax tzv. náhradného materstva by mohla postupnými krokmi dostať v celej EÚ „zelenú“, čím sa deti stávajú predmetom obchodovania.

„Svet si viac nemôže dovoliť zatvárať oči pred bezprecedentným porušovaním ľudských práv náboženských a etnických menšín Čínskou komunistickou stranou“, opätovne zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá spoluiniciovala výzvu predsedom európskych inštitúcií, ako aj trom slovenským najvyšším ústavným činiteľom na  diplomatický bojkot Zimných olympijských hier (ZOH) v Pekingu.

Z rastúceho počtu dôveryhodných právnych zistení jasne vyplýva, že v regióne  Sin-ťiang, v ktorom Čínska ľudová republika prenasleduje a vedie brutálnu kampaň proti Ujgurom a iným menšinovým skupinám, dochádza ku genocíde a zločinom proti ľudskosti. Budúcoročné ZOH sa tak, žiaľ, budú konať v kontexte rozsiahleho porušovania ľudských práv. „Olympijské hry ako vrchol oslavy športu prirodzene nemôžu byť obeťou politiky. Vo svetle takto závažného porušovania ľudských práv považujeme za nevyhnutné obrátiť sa s naliehavou žiadosťou o bojkot hier na vrcholových politických predstaviteľov“, zdôrazňuje Miriam Lexmann, ktorá na pôde Európskeho parlamentu už v júli tohto roku vyjednala ľudskoprávne uznesenie obsahujúce výzvu na diplomatický bojkot.

Solidarita s obeťami prenasledovania a obhajoba ľudskej dôstojnosti sú aj hodnotami olympizmu

Dokumenty Xinjiang Papers navyše priniesli dôkazy o tom, že v riadení represívnej politiky v regióne Sin-ťiang zohráva úlohu sám prezident Si Ťin-pching či ďalší vysokí predstavitelia Čínskej ľudovej republiky, ktorá medzitým pokračuje v zásahoch proti hongkonskému prodemokratickému hnutiu a prenasleduje Tibeťanov či iné náboženské a etnické menšiny.

„Vzhľadom na túto pretrvávajúcu neakceptovateľnú ľudskoprávnu situáciu sme presvedčení, že ZOH v Pekingu sa nemôžu uskutočniť bez toho, aby sme dali svoj nesúhlas s týmto dianím jasne najavo“, uvádzajú v liste adresovanom vysokým predstaviteľom EÚ členovia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu z celého sveta, ktorej spolupredsedá M. Lexmann.

V tomto duchu sa pridali aj ďalší slovenskí europoslanci, aby spoločne apelovali na troch najvyšších ústavných činiteľov SR, ktorých vyzvali na verejné odmietnutie účasti na ZOH v Pekingu. „Vyzývame na solidaritu s obeťami prenasledovania, na obhajobu ľudskej dôstojnosti a obranu hodnôt, na ktorých sú olympijské hry založené“, uzatvárajú europoslanci a dodávajú, že prípadná účasť politických predstaviteľov môže byť zneužitá na propagandistickú kampaň Čínskej ľudovej republiky. Výzvu spolupodpísali: Peter Pollák, Michal Šimečka, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Vladimír Bilčík.

Foto: olympic.sk/TASR/AP

Ženám opatrovateľkám, ktoré opustia zamestnanie, aby sa starali o staršieho príbuzného alebo osobu so zdravotným postihnutím by sme mali uľahčiť prácu budovaním služieb pre podobnú starostlivosť, ale aj finančnými príspevkami a uznávaním zručností, ktoré počas tohto obdobia nadobudnú. Uviedla to Miriam Lexmann medzi siedmimi pozmeňovacími návrhmi ku správe EMPL o chudobe žien v Európe.

Odpočet mojej práce za november 2021

V službe európskej poslankyne som počas mesiaca november uskutočnila aj tieto aktivity :

  • spolu s KDH som upozornila, že vláda SR berie slovenským regiónom priestor na rozvíjanie sa cez eurofondy tým, že im umožňuje čerpať len 12 % z celkového balíka. Uťahovanie opaskov miestnym akčným skupinám je proti celoeurópskemu trendu čerpania eurofondov nastaveného smerom zdola hore, pretože ľudia v regiónoch najlepšie vedia, kde, koľko a ako potrebujú prostriedky investovať, aby vyriešili pálčivé problémy miest, obcí a krajov,
  • nie „Brusel“, ale my sami na Slovensku si kladieme zbytočné byrokratické prekážky pri čerpaní eurofondov. Znovu to preukázala aj naša poslanecká návšteva znevýhodnených rodín a marginalizovaných skupín obyvateľstva v Košiciach a okolí zameraná na efektivitu čerpania eurofondov,
  • opätovne som odmietla ideologizáciu témy právneho štátu a nadradenosti práva EÚ. Nátlak a vyhrážky, ktoré sa snaží EÚ vytvárať aktuálne voči Poľsku považujem za snahu o rozširovanie právomocí Únie na úkor členských štátov. Presadzujem však, naopak, rešpektovanie súčasných kompetencií rozdelených medzi členské štáty a EÚ ako aj úprimnú, otvorenú a konštruktívnu debatu ako existenčný recept pre zachovanie spoločnej Európy,
  • v pléne EP som upozornila na prístup k vzdelávaniu nielen ako zdroju uplatnenia sa na trhu práce, ale najmä ako príležitosti na osobný rozvoj človeka zohľadňujúceho jeho individuálne potreby,
  • vzniesla som 20 pozmeňovacích návrhov k správe o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vo Výbore pre zamestnanoť a sociálne veci. Navrhujem flexibilnejšiu legislatívu pre nové typy zamestnania, ako sú napr. zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre využívanie AI na pracovisku či nutnosť akceptácie starnutia pracovnej sily a s tým stúpajúce riziko zdravotných problémov zamestnancov,
  • diskutovala som v rámci projektu Nenápadní hrdinovia na tému dôležitosti pripomínania si našich spoluobčanov, ktorí zaplatili neraz najvyššiu cenu v boji za pravdu a slobodu, ktorú môžeme teraz aj vďaka ich obete žiť,
  • podporila som myšlienku tzv. Červenej stredy na znak spomienky na obete, ktoré trpeli a trpia nielen pre Krista, ale vôbec pre svoju vieru. Náboženská sloboda je porušovaná v celej tretine štátov sveta. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania – čo je základné ľudské právo, považujem za jeden z pilierov mojej práce europoslankyne,
  • vyzvala som EK, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na meniacu sa realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí,
  • nepodporila som poľnohospodársku reformu EÚ, ktorá zabúda na zastropovanie dotácií, cez čo je možné dosiahnuť zníženie formy ich zneužívania. Pri tejto príležitosti som apelovala na vládu SR, aby prijala jasné kroky k potravinovej sebestačnosti Slovenska v kľúčových komoditách,
  • odmietam spájanie Istanbulského dohovoru s bojom proti násiliu páchanom na ženách. Neakceptovateľnému fenoménu zabránime predovšetkým vďaka riadnemu vykonávaniu platných predpisov, školeniu policajtov, prokurátorov, sudcov, lekárov či úradníkov, ktorí s obeťami násilia, ale aj násilníkmi pracujú,
  • apelovala som, aby Slovensko využilo rozpočet EÚ na rok 2022 o. i. aj na projekty pre zvýšenie prevencie onkologických ochorení. V tejto štatistike patríme v Únii k najhorším,
  • s kolegami europoslancami sme v rámci kampane „Antisemitizmus – EÚ vracia úder“ nahlasovali antisemitské urážky a agresivitu na sociálnych sieťach. Výsledok? Sociálne platformy odstránili len 11 % z nich!,
  • zastala som sa speváčky Simy Magušinovej, ktorú na sociálnej sieti napadli spolupracovníci slovenského denníka SME. Vzbudzovať nenávisť a osočovať len preto, že máme iný názor na hudbu alebo životný štýl rozkladá našu spoločnosť zvnútra. Ak chceme slušne spolunažívať, potrebujeme rešpekt a úctu voči druhým v súkromnom aj verejnom priestore, 
  • stretla som sa s predsedom českého senátu Milošom Vystrčilom, ktorého som aktívne podporila pri jeho jarnej ceste na Taiwan, čo sa stretlo so silným odporom Číny, ktorá Taiwan akceptuje len ako vlastné územie,
  • chcem prispieť k zapojeniu sa verejnosti a mladých do diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy. Preto som v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlásila esejistickú súťaž pre študentov a absolventov vysokých škôl a univerzít k téme súčasného fungovania a želanej budúcnosti EÚ,
  • podporila som filmový festival Jeden svet, ktorý sa svojím posolstvom taktiež často snaží bojovať za slobodu a spravodlivosť prostredníctvom filmového umenia. Najväčším zlom na človeku je totiž fakt, keď sa ľudia zámerne okrádajú o dobro, ktoré môžu spoločne vytvoriť,
  • vystúpila som v domácich médiách, ale aj na pôde EP, kde som zdôraznila, že situácia na hraniciach EÚ s Bieloruskom nie je migračnou krízou v pravom slova zmysle, ale cieleným a prinajmenšom autokratickým režimom A. Lukašenka organizovaným aktom zameraným na destabilizáciu mieru a bezpečnosti v Európe,
  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,
  • podľa medzinárodného prieskumu som bola hodnotená ako najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa v období od augusta 2020 do augusta 2021. Za skutočných hodnotiteľov mojej práce však považujem predovšetkým vás – občanov. Vaša priaznivá spätná väzba zo slovenských regiónov, miest a obcí ma povzbudzuje prinášať aj naďalej výsledky v prospech spoločného dobra. 

Pokračujem v nasadení aj naďalej.

Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný „politicky korektný jazyk,“ skritizovala Miriam Lexmann návrh EK nahradiť používanie termínov “Vianoce”, “dámy a páni” či “slečna”.

Stovky rodín sú aj následkom pandémie, choroby, zdravotného znevýhodnenia či straty práce v existenčných ťažkostiach. V najťažších, nie ojedinelých prípadoch, je u mnohých rodín – nie vlastnou vinou – ohrozená aj samotná strecha nad hlavou. Miriam Lexmann preto v spolupráci s Úsmev ako dar spustila verejnú zbierku na pomoc ohrozeným rodinám na Slovensku.

Nahradiť slovo Vianoce pojmom „sviatky“ alebo „obdobie sviatkov“. Aj to obsahoval návrh interného dokumentu o používaní tzv. inkluzívneho jazyka v rámci komunikácie Európskej komisie.

Ďalšie slová, ktoré Komisia navrhovala vylúčiť zo slovníka boli „dámy a páni“ a nahradiť ich termínom „Vážení kolegovia“. Tieto a rôzne iné odporúčania pre euroúradníkov vyvolali v Európe doslova pobúrenie. 

Týmto počinom podľa mňa vyslala Európska komisia neakceptovateľný signál. Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný. „politicky korektný jazyk,“ skritizovala návrh Miriam Lexmann, aktuálne vyhlásená ako tretia najaktívnejšia slovenská europoslankyňa v oblasti predkladania a podpory pozmeňujúcich návrhov v Európskom parlamente.

„Je paradoxné, že sa Komisia nepoučila z minulosti, kedy musela nanovo tlačiť diáre po rovnakej kritike, keď namiesto slova Vianoce označila dni v kalendári ako „obdobie sviatkov“. Myslím si tiež, že v čase pandémie s katastrofálnymi socio-ekonomickými dopadmi na obyvateľstvo by malo byť pre EÚ prvoradé riešenie tejto ťažkej situácie a nie zavádzanie ideologických bojov,” uzavrela europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. 

Zdroj foto: eurofondy.gov.sk

Dnes pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách predniesla Európska komisia v pléne Európskeho parlamentu svoje stanovisko k pokroku dosiahnutému v tejto oblasti. Okrem toho však už tradične tému prepojila aj so stavom ratifikácie tzv. Istanbulského dohovoru.

K vystúpeniu Komisie sa vyjadruje poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH, Miriam Lexmann: „Sklamalo ma, že aj napriek nedávnemu rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora, v rámci ktorého odpovedal na otázku položenú Európskym parlamentom o ratifikácií Istanbulského dohovoru, sa opäť o tejto téme hovorí, uvádza Miriam Lexmann

Európsky súdny dvor totiž jasne uviedol, že nič nenúti Radu, aby Istanbulský dohovor ratifikovala bez dosiahnutia dohody medzi členskými štátmi, ku ktorej do dnešného dňa nedošlo a výhľadovo ju ani neočakávame. Tým som považovala otázku za uzavretú a taktiež si myslím, že toto rozhodnutie položilo jasný základ pre tých, ktorí Istanbulský dohovor neschvaľujú, aby žiadali upustenie od neustáleho nátlaku zo strany európskych inštitúcií na jeho ratifikáciu.

Ako upozorňujem už od začiatku, spájanie boja proti násiliu na ženách s Istanbulským dohovorom vôbec nepomáha obetiam, na ktoré sa pri tom úplne zabúda. Ak chceme proti tomuto neakceptovateľnému fenoménu bojovať, musíme sa v prvom rade zamerať na riadne vykonávanie právnych predpisov, na školenia pre príslušníkov polície, prokurátorov či sudcov o tom, ako majú k obetiam pristupovať a samozrejme kultivovať aj atmosféru v našej spoločnosti k nulovej tolerancii voči násiliu.

Kontroverzný Istanbulský dohovor okrem problematických častí obsahuje aj návrhy konkrétnych opatrení, ktoré by mali viesť k predchádzaniu a riešeniu násilia na ženách. Podľa mnohých odborníkov však slovenský právny poriadok už navrhované riešenia dávno obsahuje.

 Problémom je však ich efektívne vykonávanie a najmä pristupovanie k obetiam tak, aby sa nebáli prípady násilia nahlasovať. Aj preto je za najdôležitejší krok považované práve upustenie od ideologizácie tohto problému a zameranie sa na reálnu pomoc obetiam. A k tomu vyzývame aj my v tento Medzinárodný deň.

Zdroj foto: www.pravnenoviny.sk

Spájanie boja proti násiliu na ženách s Istanbulským dohovorom vôbec nepomáha obetiam, na ktoré sa pri tom úplne zabúda. Ak chceme proti tomuto neakceptovateľnému fenoménu bojovať, musíme sa v prvom rade zamerať na riadne vykonávanie právnych predpisov, na školenia pre policajtov, prokurátorov či sudcov k tomu, ako majú pristupovať k obetiam, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách.

Do iniciatívy Červená streda, ktorú organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa zapájajú tisícky farností, združení, organizácií, či osobností po celom svete.

Podľa štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá pomáha všade tam, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, alebo sú v existenčnej núdzi až dve tretiny svetového obyvateľstva žije v krajinách, kde sa porušuje náboženská sloboda, z toho 70 % nábožensky motivovaného násilia sa deje na kresťanoch. Je to spolu 300 miliónov ľudí. Každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí.

Už po tretíkrát sa v celoslovenskom meradle koná Červená streda aj na Slovensku. Niekoľko desiatok kostolov, verejných objektov, či budov inštitúcií sa večer rozsvieti načerveno, na znak spomienky na obete, ktoré trpia pre Krista.

Jednou z verejných osobností, ktoré podporujú túto iniciatívu je aj poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann:

„Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania je dôležitým ukazovateľom stavu, v ktorom sa nachádza akákoľvek krajina. Náboženská sloboda je porušovaná v 62 zo 196 štátov sveta a to je žalostný stav. V Pakistane musia kresťania strážiť kostoly pred teroristami. V Číne sú Budhisti, kresťania a ďalšie náboženské menšiny prenasledovaní. Ujguri sú dokonca zatváraní do táborov a rastie počet dôkazov, že je na nich páchaná genocída. Náboženské menšiny trpeli a trpia aj počas pandémie, keď je im v niektorých štátoch cielene odopieraná pomoc, či najzákladnejšie potreby,“ hovorí europoslankyňa z KDH.

Od roku 1993 hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva o náboženskej slobode ako o „cennej dvíze“.

„Som rada, že aj na Slovensku sa začína téma náboženskej slobody otvárať a že sa nepozeráme už len na seba, ale chceme pomôcť aj tým, ktorí sú dnes trpiaci, alebo prenasledovaní pre vieru. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania, ktorá je základným ľudským právom, považujem za jeden z kľúčových pilierov mojej práce europoslankyne,“ uviedla Miriam Lexmann.

Zdroj foto: cirkev.cz

Len 11 % z nahlásených antisemitských a agresívnych statusov či reakcií sociálne platformy odstránili z verejného priestoru. Prieskum uskutočnili europoslanci vrátane Miriam Lexmann, keď chceli otestovať reakcie sociálnych sietí na nahlasovanie škodlivého obsahu. Sociálne siete nesmú byť hrozbou a priestorom pre podnecovanie nenávisti, uviedla Lexmann.

Facebook by mal oznámených 10 000 pracovných miest v EÚ pre vytvorenie tzv. metaverza radšej vytvoriť na posilnenie dátovej a užívateľskej bezpečnosti už svojich existujúcich služieb, uviedla k diskusii o sociálnych médiách v EP Miriam Lexmann a dodala, že nesmieme pripustiť bezbrehý zisk na úkor ľudskej dôstojnosti.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?”,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Princíp subsidiarity znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí. V prípade EÚ to znamená presné vymedzenie a rešpektovanie dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a Bruselom, uviedla to Miriam Lexmann na fóre európskej federácie Jeden z nás v Lisabone, ktorého témou bola ochrana ľudskej dôstojnosti v každom okamihu života.

Vytvorenie a prevádzkovanie virtuálnej reality bez jednoznačných pravidiel a vysvetľujúcej kampane môže mať podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann zničujúci dopad pre celú spoločnosť.

Plán vytvoriť takzvané metaverzum predstavil počas víkendu Facebook. Išlo by o verziu internetu pre virtuálnu a rozšírenú realitu, ktorá stiera hranice medzi fyzickým a digitálnym svetom.

V metaverze sa podľa autorov projektu budú ľudia stretávať s priateľmi, pracovať, hrať či nakupovať. Budete si môcť nasadiť okuliare a ocitnete sa ako avatar vo virtuálnom svete, vykonávajúc bežné úkony. Tento projekt chce Facebook vyvíjať v Európskej únii.

Vláda SR musí zaujať jasné stanovisko na Rade EÚ

Prečo ide o potenciálne riziko pre celú Európu? „Netvrdím, že koncept virtuálnej reality je zlý. Samozrejme, že sa dá využívať aj na dobré ciele. Zastavme sa však na moment a položme si pár otázok. Aký bude dopad tejto technológie na naše životy a zvlášť na život detí a mladých ľudí? Aký bude právny rámec jej využívania? Čo všetko bude v metaverze dovolené či zakázané?” pýta sa europoslankyňa KDH. Diskusiu k téme virtuálnej reality podľa Facebooku preto Lexmann otvorí na európskej pôde a zároveň vyzve vládu SR k zaujatiu jasného stanoviska na Rade EÚ.

Vedenie spoločnosti Facebook svojim návrhom podľa europoslankyne KDH znova ukázalo, že zisk je pre neho v istých situáciách viac než ľudské dobro a duševné zdravie. Len pred pár týždňami došlo k bezprecedentnému úniku dokumentov, v ktorých sa potvrdilo, že algoritmy Facebooku sú mnohokrát nastavené tak, aby zvyšovali čas strávený na nich, pričom táto spoločnosť mala jasné dôkazy o škodlivosti vplyvu svojich produktov na duševné zdravie používateľov. V prípade Instagramu ide dokonca o šokujúce odhalenia vo vzťahu k deťom.

Na život vo virtuálnej realite nie sme stavaní

Už niekoľko rokov vidíme totiž závažné negatívne dopady sociálnych sietí na mladých ľudí: porovnávanie sa, depresie, úzkosti, poruchy príjmu potravy, sexuálne predátorstvo, neschopnosť nadväzovať reálne vzťahy… Čo sa však stane, keď si mladí ľudia nasadia „okuliare virtuálnej reality”?

Človek nie je stavaný na život vo virtuálnom priestore. Ľudská psychika zo svojej prirodzenosti rozlišuje medzi reálnym a nereálnym, teda aj virtuálnym. Zmiešať tieto dva svety – a to navyše bez akejkoľvek rozsiahlej celospoločenskej diskusie – znamená ponoriť dnešného človeka do existenciálneho chaosu. „To, ako bude vyzerať naša budúcnosť, je len na nás. Človek dokáže urobiť svet neznesiteľným, ale dokáže ho urobiť aj lepším. Vždy máme na výber,” uviedla Lexmann.

Dobro ľudí a spoločnosti musí mať prednosť pred ziskom a peniazmi

„V čase vážnych dôsledkov pandémie na duševné zdravie ľudstva tento gigant neváha oznámiť projekt, ktorý je plný obrovských rizík. Pred tým, než sa čokoľvek začne v EÚ plánovať či realizovať, musí prebehnúť dôkladné skúmanie technológie vo vzťahu k duševnému i fyzickému zdraviu. O ničom takom však včerajšie oznámenie Facebooku nehovorilo. Považujem to za absurdné, a to zvlášť po spomínanom úniku dokumentov,” upresňuje europoslankyňa KDH.

Facebook zároveň ohlásil, že na vývoj tejto dystopickej technológie chce vytvoriť 10-tisíc pracovných miest v Európskej únii. „Hoci znie táto ponuka zvlášť v postcovidovej dobe atraktívne a práca je v mnohých regiónoch potrebná, musíme v prvom rade myslieť na ľudské dobro a zdravý vývin spoločnosti. V tomto kontexte je nevyhnutné podrobiť plán Facebooku kritickým otázkam a celospoločenskej diskusii. Za hodné povšimnutia považujem i načasovanie tohto oznámenia, ktoré prichádza v čase keď sa v EÚ usilujeme o prísnejšiu reguláciu sociálnych sietí,” uzavrela Lexmann.

Titulná foto: uni-potsdam.de

Bankomat s Braillovým písmom na tlačidlách alebo nižšie postavený bankomat, je síce považovaný za prístupný, no v praxi je nevyužiteľný pre nedomyslené „maličkosti“. Ak k nemu totiž vedú schody a nie je vybudovaný žiadny nájazd, je pre osobu na invalidnom vozíku nepoužiteľný. Aj o tom je v EP prijatá Správa o ochrane osôb so zdravotným postihnutím na ktorej znení sa podieľala aj Miriam Lexmann.

Petičné právo je jedným zo základných práv každého občana a jeho fungovanie je dôležité pre participatívnu demokraciu. Každoročne sú parlamentnému Výboru pre petície doručené stovky petícií. Ich význam je nezanedbateľný. Cez ne presne vieme, čo občanov trápi a  dokážeme tak cielenejšie navrhovať riešenia prostredníctvom našich politík.

Veľká časť petícií, ktoré EP obdrží, sa týka postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Plne si uvedomujem, aké je pre tieto osoby ťažké a diskriminačné, domáhať sa cez bariéry toho, čo je pre ostatných občanov automatické. Ide najmä o prekážky pri vzdelávaní, získavaní práce, v cestovaní, slabej  informovanosti, či nedostatočnej pomoci a podpore. V Európskej únii je približne 87 miliónov osôb so zdravotným postihnutím. Je nevyhnutné zaoberať sa touto problematikou komplexne. 

Prijali sme preto správu o ochrane osôb so zdravotným postihnutím. Správa vznikla na základe získaných poznatkov cez petície a je mimoriadne dôležitá. Ako členka výboru EMPL som k tejto správe podávala stanovisko a spoločne s European disability forum sa aktívne podieľala na jej príprave. Verím, že aj vďaka pozmeňovacím návrhom, ktoré sa mi podarilo do správy presadiť, vytvoríme pre osoby so zdravotným postihnutím lepšie prostredie.

Na čo poukazujem?

  • Musíme prepojiť dostupnosť služieb s prístupnosťou zastavaného prostredia. Ich veľká ponuka nestačí, najmä ak je v miestach, kam sa nevie každý dostať. 
  • Veci je potrebné premyslieť do detailov. Viackrát som si všimla, že bankomat s Braillovým písmom na tlačidlách alebo nižšie postavený bankomat, je síce považovaný za prístupný, no v praxi je nevyužiteľný pre nedomyslené „maličkosti“. Ak k nemu totiž vedú schody a nie je vybudovaný žiadny nájazd, je pre osobu na invalidnom vozíku nepoužiteľný. Akýkoľvek dobrý úmysel sa tak bez prepojenia s prístupnosťou prostredia míňa účinku. S podobnými bariérami sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú denne. Je preto nutné riešenia premyslieť a komunikovať.
  • Musíme pozerať na širší kontext uplatňovania práv. Je skvelé, že v Európskej únii máme definovanú a chránenú celú  škálu práv, avšak kľúčové pre ich plné uplatňovanie je aj to, aby o nich a ich využívaní ľudia vedeli. Práve preto je komunikácia o nich a o procesoch, ktorými sa dajú uplatňovať, nesmierne dôležitá. O to viac to platí pre osoby so zdravotným postihnutím. Európska únia má mnohé nástroje, ako je napríklad smernica o prístupnosti webových sídel alebo audiovizuálna smernica, ktoré majú za cieľ prístupnosť. Musíme ich preto plne a včas implementovať, aby nezostali iba na papieri.
  • Európsky preukaz zdravotného postihnutia je dlho očakávanou iniciatívou, ktorá má jeho držiteľom, osobám so zdravotným postihnutím, priniesť zjednodušený pohyb medzi členskými štátmi. Vo svojich pozmeňovacích návrhoch som upozornila aj na to, že tento návrh, ktorý má  EK predložiť do konca roka 2023, musí obsahovať predovšetkým cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím, ale aj čo najširší balík výhod pri cestovaní, v kultúrnej či športovej oblasti. 

Európa bez bariér nemôže zostať iba víziou. Implementujme riadne a včas prijatú legislatívu a prestaňme sa schovávať za množstvo výnimiek z prijatých pravidiel pre prístupnosť. Je tiež dôležité využívať dostupné financie, inovácie, digitalizáciu a technologický pokrok na to, aby sme našu spoločnosť spravili inkluzívnou, bezbariérovou a aby sme plné zapojenie do nej zabezpečili skutočne pre každého. Iba tak zaručíme potrebnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:

– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,

– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,

– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,

– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,

– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,

– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,

– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,

– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,

– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe “Pomôžme si”, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,

– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,

– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,

– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,

– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,

– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,

– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Technologický vývoj nesmie ísť na úkor práv a dôstojnosti človeka. Platí to aj o chýbajúcich normách a pravidlách pre pracovníkov tzv. platforiem – predovšetkým rôznych donáškových služieb. Miriam Lexmann podporuje v nastávajúcom dialógu na pôde EP jasné určenie pravidiel v záujme právnej ochrany, vhodných pracovných podmienok či sociálneho zabezpečenia pre týchto pracovníkov.

Miriam Lexmann ocenila, že ministerka Kolíková sa prípadom vyšetrovania smrti J. Chovanca zaoberá, otázkou však naďalej zostáva, prečo je v prípade aj z našej strany toľko nejasností. O viacerých skutočnostiach nebol očitý svedok Roman Behúl ministerstvom ani advokátskou kanceláriou zastupujúcou v procese Slovenskú republiku včas informovaný napriek tomu, že sa od začiatku aktívne dožadoval informácií a bol ochotný poskytnúť maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní.

Treba oceniť, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa zaoberá prípadom tragickej smrti Slováka J. Chovanca v Belgicku, vo vývoji však zostávajú viaceré otázniky. Upozornila na to minulý týždeň europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) spolu s očitým svedkom zásahu voči zosnulému v lietadle.  

Svedok udalosti Roman Behúl, ktorý sedel v rovnakom lietadle ako Chovanec, uviedol, že hoci ho v januári 2021 zavolali na rekonštrukciu udalosti, ktorá sa mala uskutočniť na jar, po jej preložení na september (z dôvodu pandémie) ho už na rekonštrukciu nepozvali. Na brífingu s europoslankyňou Lexmann zároveň zdôraznil, že nevie, či belgickí vyšetrovatelia zapracovali jeho svedeckú výpoveď. 

S Romanom Behúlom ako svedkom nepočítali

Ministerka M. Kolíková v reakcii pre médiá uviedla, že výpoveď očitého svedka Romana Behúla je uvedená v spise, vie o ňom belgická sudkyňa a slovenskí zástupcovia na túto výpoveď sudkyňu aj upozornia.

„Oceňujem, že ministerka Kolíková sa týmto prípadom zaoberá. Otázkou však naďalej zostáva, prečo o týchto skutočnostiach nebol očitý svedok Roman Behúl ministerstvom ani advokátskou kanceláriou zastupujúcou v procese Slovenskú republiku včas informovaný napriek tomu, že sa od začiatku aktívne dožadoval informácií a bol ochotný poskytnúť maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní,“ reaguje Lexmann. 

Ako ďalej približuje europoslankyňa, „belgická právnická kancelária, ktorú slovenské ministerstvo spravodlivosti zazmluvnilo na zastupovanie Slovenskej republiky v procese vyšetrovania, svedkovi Behúlovi celé mesiace neodpovedala na e-maily.“ Zároveň o fakte, že bol vyčiarknutý zo zoznamu svedkov účastných rekonštrukcie, bol podľa Lexmann informovaný až po tom, ako kanceláriu sama telefonicky oslovila. Europoslankyňa ju požiadala o odpoveď na e-maily Romana Behúla k podrobnostiam rekonštrukcie, na ktorú bol pôvodne pozvaný ako svedok.

Smrť J. Chovanca je potrebné objasniť a vinníkov potrestať

„Tiež považujem za dôležité vyhovieť požiadavke pána Behúla, aby mu bol zaslaný preklad jeho výpovede do francúzštiny za účelom odobrenia jeho zhody s výpoveďou,“ dopĺňa Miriam Lexmann. Zástupkyňa kresťanských demokratov v europarlamente rovnako nerozumie, prečo v súčinnosti s naším ministerstvom advokátska kancelária zastupujúca SR netrvala na tom, aby bol Roman Behúl ako kľúčový svedok prizvaný na prebiehajúcu rekonštrukciu prípadu. Tá sa v týchto dňoch odohráva na belgickom letisku v Charleroi. Zároveň sa pýta, či tento svedok vôbec bol navrhnutý, a to v súlade s uznesením vlády z novembra 2020, v ktorom uložila ministerke spravodlivosti prijať opatrenia umožňujúce objasnenie smrti Jozefa Chovanca.

„Zvlášť, keď rekonštrukcia podľa RTBF prebieha v reálnom čase, minútu po minúte, a pán Behúl je priamym očitým svedkom zásahu polície v lietadle,“ vysvetľuje Lexmann. Dodáva, že v prípade smrti Jozefa Chovanca došlo k veľkému bezpráviu. „Náš spoluobčan prišiel o život. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa prípad objasnil a vinníci boli spravodlivo potrestaní. Je to dôležité nielen s ohľadom na rodinu pána Chovanca, ale aj na celú našu i belgickú spoločnosť,“ uzavrela europoslankyňa. 

Zdroj foto: TASR – Jakub Kotian

Starnutie Európy a podpora seniorov, aby bol ich život aj vo vyššom veku dôstojný, aktívny a bez diskriminácie, je výzvou pre celú EÚ. Miriam Lexmann preto dlhodobo spolupracuje a podporuje Age platform aj pri jej snahe vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s rovnakými právami pre ľudí v ktorejkoľvek fáze života.

Vyhlásenie europoslankyne Miriam Lexmann k Správe EP o určení rodovo motivovaného násilia za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Na septembrovom plenárnom zasadnutí sme hlasovali o správe, podľa ktorej má byť tzv. rodovo motivované násilie zaradené ako nová oblasť trestnej činnosti podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hoci na prvý pohľad to môže vyzerať ťažko pochopiteľné, túto správu som v záverečnom hlasovaní nemohla podporiť.

Otázku boja proti násiliu pritom považujem za zásadnú. Čo najdôraznejšie odsudzujem akúkoľvek formu násilia, či ide o násilie na ženách, mužoch, deťoch, či senioroch a prízvukujem, že ako spoločnosť by sme mali nielen prejaviť absolútny a rázny nesúhlas voči násiliu, ale najmä prijať efektívne stratégie na boj proti nemu. Mali by sme sa pozrieť na štatistiky založené na kvalitných údajoch, aby sme videli, ako sa nám situácia aj v nadväznosti na pandémiu a lockdowny vyvíja. Mali by sme prehodnotiť našu legislatívu a zistiť, kde potrebujeme pridať, a čo zmeniť s dôrazom na efektívnu implementáciu. Musíme sa zamerať na budovanie dôvery, aby každý, kto násiliu čelí vedel, že sa má kam obrátiť. Musíme odborne školiť príslušníkov polície, sudcov či prokurátorov, aby nedochádzalo k druhotnej viktimizácii obetí, a najmä, musíme prestať ideologizovať túto tému.

Tu nejde o to, koľkokrát sa nám podarí do textu uznesenia dostať ideologický slovník alebo výzvu na ratifikáciu kontroverzného Istanbulského dohovoru. Tu ide o konkrétnych ľudí a ich utrpenie. Téma boja proti násiliu nie je pole, na ktorom by si jednotlivé politické prúdy mali dokazovať svoju taktickú silu, ale je to príležitosť, ako sa spojiť a priniesť účinné riešenia. Mnohokrát nám bol na hlasovanie predložený text o dôležitej téme plný kontroverzných, do kompetencií štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení. Takéto znenia jednoducho nemôžem podporiť.

Vždy sa budem snažiť, či už na európskej pôde alebo komunikáciou a apelovaním na naše orgány, pomáhať pri hľadaní riešení na túto závažnú otázku boja proti násiliu. Neschvaľujem však, akým jednostranne zameraným a nekonštruktívnym spôsobom prebieha diskusia na túto tému v Európskom parlamente.

Zdroj Foto: Európsky parlament

Celosvetovo je až 11 % zobrazovanej detskej pornografie umiestnených na slovenských serveroch. Miriam Lexmann preto vyzvala Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny, aby sme sa pri ochrane detí na internete začlenili do medzinárodnej spolupráce a pomohla presadiť v EP potrebnú legislatívnu výnimku na fungovanie nástrojov na odhaľovanie zobrazovania detskej pornografie. Aj o tejto téme informovala vo vysielaní TV Joj.

Neúnavná aktivita Miriam Lexmann a KDH priniesla úspech. Vláda dnes aj po jej opakovaných apeloch vytvorila úrad splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete. Podľa Lexmann môže úrad a jeho predsedníčka Anna Záborská účinne prispieť k ochrane prenasledovaných pre vieru a presvedčenie čo prispieva k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka.

Predstavte si, že by sa naše deti učili matematiku a pri tom by narábali s počtami detí odvezených na maďarizáciu v 19. storočí, alebo by sa na hodine slovenského jazyka učili riekanky o „zlých“ Čechoch. Niečo podobné sa deje v Palestínskej samospráve a deje sa to za európske, teda aj naše peniaze. Viac v najnovšom blogu.

Miriam Lexmann podporuje celosvetovú iniciatívu na zlepšenie životných podmienok zdravotne znevýhodnených a vyzýva k tomu aj Európsky parlament (EP).

Miriam Lexmann a ďalší europoslanci vyzvali predsedu EP Davida Sassoliho aby zapojil europarlament do globálnej kampane #WeThe15. Jej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu, ktorá stojí v ceste inkluzívnej spoločnosti pre zdravotne znevýhodnených obyvateľov. Len v Európe žije 87 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím, na celom svete je to až 1,2 miliardy, čo je 15 percent populácie.

„V europarlamente zastupujeme stovky tisíc európskych občanov so zdravotným postihnutím, preto je takéto partnerstvo našou zodpovednosťou, ktorá navyše vyplýva aj z už prijatých záväzkoch hľadať a presadzovať politiky a opatrenia zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím v inkluzívnej spoločnosti,“ uviedla na podporu výzva slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Europoslanci v liste vyzvali Európsky parlament, aby ako silný zástanca ľudských práv a nediskriminácie osôb so zdravotným postihnutím zintenzívnil svoje úsilie na zaručovaní práv a začlenenie týchto osôb na globálnej úrovni. Urobili tak práve počas letných paralympijských hier v Tokiu, kde súťaží viac ako 4500 športovcov zo 163 krajín a sú synonymom nezlomnej vôle, talentu, tvrdej práce a odhodlania, ktoré zostávajú v našich očiach často skryté práve pre pretrvávajúcu diskrimináciu zdravotne znevýhodnených.

Zdroj foto: paralympics.sk

Kultivujme verejný priestor

Hlboká polarizácia spoločnosti v dôsledku dezinformácií okolo zmluvy medzi SR a USA je bezpečnostným rizikom.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content