Rýchle správy

ľudská dôstojnosť

Ak chceme pomôcť európskym firmám, zamestnanosti a sebestačnosti viacerých segmentov nášho hospodárstva, musíme odmietnuť praktiky, aké používa napr. Čína a vo vzájomnom vzťahu si určiť hranice, za ktoré EÚ nepôjde, tvrdí Miriam Lexmann a dodáva, že princípy našich ekonomických vzťahov musia byť koherentné s ľudskoprávnou dimenziou, čo vôbec nemusí byť v rozpore s našimi ekonomickými záujmami, ako je to mnohokrát mylne prezentované.

Prístupnosť nielen fyzického prostredia, ale aj služieb – vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, či demokratických procesov, akými sú napríklad voľby sú kľúčom Stratégie EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím. Miriam Lexmann ako členka parlamentnej medziskupiny pre oblasť zdravotného postihnutia tiež uviedla, že cieľom Stratégie bude dokončenie deinštitucionalizácie – prechodom ku komunitnej starostlivosti a prístupom na trh práce.

Zodpovedný politik má morálnu povinnosť nielen napĺňať očakávania občanov, ale ak vie a cíti, že pravda a správne rozhodnutie je inde, musí ísť aj proti želaniu svojich voličov, vďaka čomu môže prísť čiastočne o podporu. Politika 21. storočia sa zmenila na politiku verejnej mienky, uviedla to Miriam Lexmann v online diskusii Odvaha dnes pri príležitosti 33. výročia Sviečkovej manifestácie.

Európska únia dnes spravila významný prvý krok v riešení vážnej ľudskoprávnej situácie v čínskej provincii Sin-ťiang. „Naše hodnoty nesmú byť našou slabosťou, ale našou silou,“ vyhlásila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), voči ktorej Čína dnes v odvetnom kroku zaviedla osobné sankcie.

„Oceňujem dlho očakávaný krok EÚ voči Číne, ktorý dnes ministri zahraničia schválili na stretnutí v Bruseli,“ uviedla Miriam Lexmann v reakcii na uvalenie sankcií EÚ voči štyrom čínskym predstaviteľom a jednému právnemu subjektu v súvislosti s potláčaním práv ujgurskej menšiny v krajine. „Situácia v regióne Sin-ťiang v Číne je alarmujúca a mnohí odborníci potvrdili, že spĺňa všetky charakteristické znaky genocídy,“ dodala v tejto súvislosti slovenská europoslankyňa. 

Ak sa nevymedzíme, sme morálne spoluzodpovední

Lexmann bola ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spoluiniciátorkou Vyhlásenia o správach systémového mučenia a sexuálneho zneužívania v internačných táboroch Sin-ťiang na severovýchode Číny. Zároveň vystupuje ako spoluautorka rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) k návrhom riešení situácie v Hongkongu, ako i spomínanej oblasti Sin-ťiangu.

 „Ak sa voči tejto situácii jasne nevymedzíme, staneme sa morálne spoluzodpovední za zneužívanie ľudí ako otrokov pri výrobe produktov, ktoré končia na našom trhu. Ide o obrovský prešľap, ktorý nemôžeme tolerovať. V rámci IPAC, ale aj v Európskom parlamente dlhodobo požadujem, aby sa začalo medzinárodné vyšetrovanie týchto zločinov proti ľudskosti,“ uviedla Lexmann, pričom privítala, že EP v hlasovaní prijal uznesenie o zohľadňovaní ľudskoprávnej situácie pri rozhodovaní o investičnej dohode s Čínou.

Dodržiavanie ľudských práv musí byť podmienkou pre obchodné dohody

Cielené sankcie EÚ v štýle Magnitského aktu sú nevyhnutným nástrojom, ktorý dáva jasne najavo, že dodržiavanie ľudských práv je striktnou podmienkou pri akýchkoľvek budúcich obchodných dohodách s Čínou.

Peking v reakcii na kroky EÚ vyhlásil v pondelok cestovné a ekonomické sankcie voči štyrom európskym inštitúciám a 10 európskym osobnostiam, vrátane piatich europoslancov. Medzi nimi je aj Miriam Lexmann.

„Je poľutovaniahodné, že Čína namiesto riešenia situácie reaguje hrozbami a protisankciami aj voči nám europoslancom. Ak bude naďalej pokračovať v tomto druhu reakcie, dá tak jasne najavo, že nie je konštruktívnym partnerom, ale rivalom, ktorý podkopáva základné hodnoty a princípy, ktoré sú základom medzinárodnej spolupráce,“ reagovala na dnešné uvalenie sankcií voči európskym politikom i akademikom a ich rodinám Miriam Lexmann.

„Za našu dnešnú slobodu mnohí položili život alebo obetovali dlhé roky väzenia či prenasledovania. Považujem za svoju morálnu povinnosť pomôcť v boji za slobodu tým, ktorí ten boj stále zvádzajú. Cítim, že moje úsilie má zmysel a som ešte viac povzbudená v ňom aj naďalej pokračovať,” zdôraznila slovenská europoslankyňa.

Foto: Európsky parlament

Miriam Lexmann ocenila uvalenie sankcií EÚ voči štyrom čínskym predstaviteľom a jednému právnemu subjektu v súvislosti s potláčaním práv ujgurskej menšiny v krajine. Situácia v regióne Sin-ťiang v Číne je alarmujúca a mnohí odborníci potvrdili, že spĺňa všetky charakteristické znaky genocídy. Sankcie sú nástrojom na dodržiavanie ľudských práv a striktnou podmienkou pri budúcich obchodných dohodách s Čínou, uviedla v tejto súvislosti slovenská europoslankyňa

Aké konkrétne kroky podnikla Komisia na pozastavenie, stiahnutie alebo vrátenie platieb použitých na rozšírenie alebo prestavbu ústavnej starostlivosti? Čo robí Komisia na zabezpečenie toho, aby sa fondy EÚ používali výlučne na proces deinštitucionalizácie? Aj tieto otázky položila Miriam Lexmann spolu s kolegami Európskej komisii v snahe apelovať na dokončenie procesu deinštitucionalizácie.

Miriam Lexmann spolu s kolegami už roky systematicky upozorňuje na nerovnosti v spoločnosti, a to nielen v spojení so zamestnaním, ale napríklad aj v súvislosti s potrebou riešenia demografických zmien a starnutia populácie. Presadzuje opatrenia, aby sa starostlivosť o deti alebo odkázaných príbuzných neodrážala vo výraznom znížení dôchodkových nárokov v dôsledku vynechania rokov v kariére. Úspešnej jej prešiel pozmeňovací návrh o spravodlivejšom započítaní času stráveného starostlivosťou o deti do dôchodkového systému.

Dohovor o právach pre osoby so zdravotným postihnutím je záväzných pre EÚ už 10 rokov, no iba zlomok z nich je zamestnaný na plný pracovný úväzok. Pokiaľ nebudeme pracovať na odstraňovaní fyzických bariér prostredia, nič sa nezmení. Miriam Lexmann v pléne EP preto tento týždeň apelovala na dokončenie deinštitucionalizácie a debarierizácie a používanie digitálnych nástrojov. Vyzvala na investovanie do výskumu technológií, nových asistenčných riešení a etické zapojenie AI.


Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia viacnásobnej diskriminácii, nedostatku inkluzívneho vzdelávania a mnohé nemajú prístup na trh práce. Deje sa to napriek desaťročie platnému a záväznému Dohovoru EÚ o ich právach a ich diskriminácia je jasným porušením základných hodnôt EÚ. Uviedla to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Osoby so zdravotným postihnutím stoja denne pred množstvom výziev. Patria medzi ne bariéry pri vstupe do úradných budov, verejné výťahy neoznačené Braillovým písmom či prekážky pri cestovaní verejnou dopravou ako napríklad nutnosť nahlásiť cestu vlakom mnoho hodín vopred. Problémov je však viac.

“Osoby so zdravotným postihnutím sú diskriminované v dostupnosti práce, mzdovom ohodnotení, dokonca aj pri umožnení práce z domova. Fyzické bariéry v infraštruktúre odstraňujeme len veľmi pomaly a tí, ktorí majú šťastie a pracujú na plný úväzok v chránených dielňach, často nemajú postavenie a ochranu riadnych zamestnancov”, upozorňuje Miriam Lexmann. Ide podľa nej len o časť problémov, ktorým v spoločnosti v nejakej forme čelí až každý šiesty Európan.

Europoslankyňa na nedostatočne napredujúci proces inklúzie poukázala v reakcii na prijatú správu Európskeho parlamentu (EP) o rovnosti v zamestnaní vo svetle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zdôrazňuje, žev EÚ je na plný úväzok zamestnaných iba 21% žien a 29% mužov so zdravotným postihnutím.

„Pandémia nám ukázala, že mnohé veci vedia fungovať vďaka digitálnym nástrojom. Investujme do výskumu technológií a nových asistenčných riešení pre spoluobčanov so zdravotným postihnutím. Využime umelú inteligenciu, ktorá má obrovský potenciál pomôcť vytvoriť riešenia, pokiaľ je dizajnovaná eticky”, uviedla Lexmann v pléne EP k téme, ktorej sa dlhodobo venuje.

Europoslankyňa Lexmann v Bruseli presadila pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím. Týkajú sa tak digitálnych riešení, ako aj výzvy na urýchlenú deinštitucionalizáciu a rozvoj komunitnej starostlivosti o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím.

Foto: coe.int

Investícia do výchovy detí alebo opatrovanie rodinného príslušníka – okrem toho, že je to hodnota sama o sebe – má aj svoju vyčísliteľnú hodnotu pre naše hospodárstvo a udržateľnosť sociálneho systému. Zamyslime sa nad tým, ako spravodlivejšie ohodnotiť tieto obdobia starostlivosti a pretaviť ich do férovejších dôchodkových systémov. Uviedla to počas plenárneho vystúpenia EP Miriam Lexmann, ktorej pozmeňovací návrh v prospech zohľadnenia ohodnotenia obdobia starostlivosti na dôchodku prešiel hlasovaním.

Jednou z hlavných tém, ktorým sa Miriam Lexmann venuje v EP, je inklúzia a lepšie podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím. K téme vystúpila aj na aktuálnom plenárnom zasadnutí, kde zdôraznila, že uplynulo už 10 rokov, odkedy je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím záväzný pre EÚ, no napriek tomu vidíme štatistiky, podľa ktorých sú títo ľudia v spoločnosti prehliadaní a diskriminovaní.

Posolstvom olympiády je mier a nádej. V súvislosti so ZOH 2022 v čínskom Pekingu si nemôžeme preto zatvárať oči nad tvrdými zásahmi čínskej vlády voči menšinám – vrátane kresťanov, nemôžeme súhlasiť s likvidáciou demokracie v Hongkongu či porušovaním ľudských práv voči Tibetu. Spolu s kolegami v EP preto Miriam Lexmann vyzýva Medzinárodný olympijský výbor (MOV), k odobratiu práva Pekingu usporiadať ZOH a ich preložení do inej krajiny.

Obchodovanie s ľuďmi porušuje ľudskú dôstojnosť, fyzickú i psychickú integritu človeka a je závažným porušením základných práv, ktoré nemôžeme tolerovať ani v EÚ ani nikde vo svete. Miriam Lexmann upozorňuje na problém, ktorý je veľmi vypuklý aj na Slovensku. Poslanci EP prijali správu a v nej nové odporúčania k platnej smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi, boja proti nemu a ochrane obetí.

Miram Lexmann nesúhlasí, aby sa v uzneseniach EP objavovali výzvy na zavedenie sexuálnej výchovy, hodnotenia poskytovania tzv. sexuálnych a reprodukčných práv vrátane umelého prerušenia tehotenstva, ktoré nie sú medzinárodne zadefinované ako právo a okrem toho patria do výlučných kompetencií členských štátov. Odmieta tiež kvóty na ženy, lepším riešením je rovnosť šancí.

Potrebu využiť plný potenciál programu EU4HEALTH aj na budovanie sebestačnosti Európy v oblasti zdravotníckych výrobkov a prístrojov, ale aj dôraz na digitálnu transformáciu založenú na ľudsko-etickom prístupe, chrániacom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva vo všetkých fázach vývoja a používania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie. Ide o dva z 11 pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k zameraniu pripravovaného rozpočtu EÚ na rok 2022.

Čas iba na slová už dávno uplynul. Je potrebné vytvoriť koordinované úsilie a vyvodenie zodpovednosti voči čínskej vláde. Znovu požadujeme od OSN o medzinárodné právne vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktoré sa dejú v Sin-ťiangu. Tieto zverstvá sa musia zastaviť. Miriam Lexmann sa ako členka Medzinárodnej aliancie pre Čínu pripojila k výzve po tom, čo správa BBC odhalila systematické mučenie a sexuálne zneužívanie Ujgurov, Kazachov a ďalších skupín internovaných v zajateckých táboroch v čínskom Sin-ťiangu.

Ak chce byť Únia dôveryhodným aktérom a skutočne sa zapojiť do zahraničnej politiky založenej na hodnotách, musíme využiť ekonomickú pozíciu na podporu tých, ktorí sú utláčaní, a nie na odmeňovanie porušovateľov ľudských práv. V opačnom prípade sa môžeme stať morálne spoluzodpovednými za zločiny a zneužívania. Na podporu obyvateľov Hongkongu pred útlakom Číny to dnes v pléne EP spolu s návrhmi konkrétnych sankcií uviedla Miriam Lexmann.

Podľa organizácie Open Doors došlo v uplynulom roku k 60% nárastu počtu kresťanov zabitých pre ich vieru. K bezprecedentnej miere migrácie, ktorej čelí Európa, prispievajú aj perzekúcie založené na náboženstve alebo viere, pretože stovky tisíc ľudí sú vykorenené kvôli pokračujúcim útokom, dokonca aj genocídam, ktoré sú proti nim páchané. Miriam Lexmann dnes takto v pléne EP opätovne vyzvala EK k obnoveniu postu vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva a viery. Zdôraznila, že podpora slobody náboženského vyznania a viery a širšej náboženskej tolerancie je kľúčom k riešeniu mnohých výziev, ktorým dnes čelíme.

Naďalej sa budem zasadzovať za to, aby sa smrť Jozefa Chovanca dôkladne a spravodlivo prešetrila. Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené a dodržiavané. Uviedla to Miriam Lexmann v reakcii na odpoveď predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej k výzve, aby EK dohliadla na urýchlene a riadne vyšetrenie prípadu.

Ak chce byť EÚ medzinárodným lídrom a robiť efektívnu i cieľavedomú zahraničnú politiku, mala by podporovať všetkých tých, ktorých čínska komunistická strana utláča. Znamená to aj vyvodzovať konzekvencie a uvaľovať sankcie voči predstaviteľom čínskeho režimu. Len tak dokážeme obhajovať ľudskú dôstojnosť a slobodu, uviedla to Miriam Lexmann v online vystúpení v pléne EP počas rozpravy k uzneseniu o nútenej práci Ujgurov v Číne.

Miriam Lexmann dnes vystúpila na plenárnom zasadnutí EP k téme ujgurských nútených prác. Vyzvala EÚ, aby preto prehodnotila svoje vzťahy s Čínou a zabezpečila hodnotový a konzistentný prístup k Čínskej komunistickej strane. Musíme pochopiť, že naše hodnoty nebránia v ničom našej politike, ale politika, ktorá ignoruje hodnoty, prekáža, povedala vo vystúpení pred poslancami Lexmann.

Najúčinnejšia cesta principiálnej zahraničnej politiky a prevzatie zodpovednosti EÚ za zlo páchané v iných častiach sveta je vzniknutá dohoda krajín EÚ podobná Magnitského aktu v USA, privítala európsky sankčný mechanizmus porušovania ľudských práv Miriam Lexmann. Zdôraznila však aj nutnosť jeho rozšírenia na zločiny korupcie, ktoré sú podstatou zotročovania miliónov ľudí vo svete.

Rusko bolo voľakedy našim strategickým partnerom. Túto pozíciu stratilo, pretože sa stratila dôvery medzi ním a EÚ. Naďalej je však naším obchodným partnerom. Keďže z obchodnej spolupráce profitujeme, máme morálnu povinnosť sledovať situáciu v krajine. Nemôžeme profitovať so spolupráce s firmami a režimom, kde sú tvrdo potláčané ľudské práva, uviedla v diskusii TA3 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete. Zhodujú sa na tom experti medzinárodnej konferencie k súčasným výzvam náboženskej slobody, ktorá sa uskutočnila v tzv. „červenú stredu“, keď si svet načerveno vysvietenými budovami pripomína krv trpiacich pre vieru.

Čínski komunisti ničia kostoly i náboženské symboly a provinciu Sin-ťiang prakticky premenili na koncentračný tábor pre milión moslimských Ujgurov. Nútená práca, násilná indoktrinácia, sterilizácia žien sú len niektoré z mnohých praktík násilia. Existujú indície, že príslušníkom Falun Gongu násilne odoberajú orgány, ktoré sú neskôr predávané do zahraničia. Antisemitizmus je na vzostupe – vrátane západného demokratického sveta, prenasledovanie kresťanov dosahuje miestami genocídnu úroveň. Veriaci na Blízkom východe čelia útokom a prenasledovaniu zo strany islamských fundamentalistov. Prenasledovanie a zabíjanie ľudí len pre ich vierovyznanie celosvetovo dramaticky stúpa.

Vyslanec na podporu náboženského vyznania dokáže mať úspechy

Upozorňujú na to odborníci panelovej diskusie, ktorú zorganizovalo Centrum Wilfrieda Martensa v spolupráci s Nadáciou Antona Tunegu ako súčasť medzinárodnej konferencie „Geopolitická Európa – adaptujúca sa, pretvárajúca sa, zapájajúca sa“. Diskusiu moderovala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa téme aktívne venuje aj v Európskom parlamente (EP). Medzi diskutujúcimi nechýbali Rebecca Shah z Baylor University, bývalý špeciálny spravodajca OSN pre slobodu vierovyznania Heiner Bielefeldt, ktorý aktuálne pôsobí na Univerzite v Erlangene Norimbergu či bývalý vyslanec na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.

Je to už takmer rok, čo Európska únia nemá osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Za tri roky pôsobenia pod vedením Jána Figeľa sa pritom aj s pomocou tejto pozície podarilo viacero úspechov. Spomeňme si len na prepustenie Asia Bibi, katolíckej matky piatich detí, ktorú v Pakistane bez akýchkoľvek dôkazov obvinili z rúhania a odsúdili na trest smrti obesením,“ pripomína Lexmann.                 

Komisia – v lete prísľub, teraz ticho

Zhrozený brutalitou voči samotným moslimom, kresťanom a jezídom zo strany Islamského štátu na Blízkom východe vyzval EP v roku 2016 Komisiu (EK), aby zriadila pozíciu náboženského vyslanca. To sa podarilo, ale v januári 2020 vypršal jej mandát. Podpredseda Komisie Margiritis Schinas síce v júli po tlaku viacerých europoslancov cez sociálne siete oznámil, že post bude zriadený, ale EK odvtedy mlčí.

Tento prístup ma podnietil vyzvať mojich kolegov a spoločne písomne apelovať na predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, aby urýchlene vymenovala osobitného vyslanca s trvalým mandátom, dostatočnými zdrojmi a primeranou podporou personálu. EP napokon tento postoj vyjadril vo svojej rezolúcii, pričom o podpore a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery hovorí systematicky už od roku 2013,“ približuje Lexmann, ktorá na obnovenie pozície vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu apeluje dlhodobo.

Slovensko môže prispieť

Spolu s odborníkmi zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby bola EÚ silná, jednotná a jasne reagovala na útoky voči slobode náboženstva, viery alebo presvedčenia.

„EÚ viac nemôže čakať. Už nejde len o nesprávny, ale aj nebezpečný krok s priamymi následkami v podobe straty ľudských životov a nárastu konfliktných zón. Líderstvo EÚ v téme obrany slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia je zásadné pri riešení mnohých výziev, ktorým dnes čelíme – vrátane migrácie a bezpečnostných hrozieb. Súčasná pandémia a jej dôsledky nielenže robia našu aktivitu naliehavejšou, ale absolútne nevyhnutnou,“ apeluje Lexmann, ktorá je aj členkou Výboru EP pre zahraničné veci.

Prispieť k tomu môže aj Slovenská republika obsadením postu splnomocnenca pre ochranu náboženskej slobody vo svete, ktorý sa stal súčasťou programového vyhlásenia vlády aj po písomnej výzve europoslankyne Lexmann.        

Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete.

Foto: Európska únia 2020

Európska banka pre obnovu a rozvoj nebude viac financovať projekty verejného, ale pozornosť zameria len na súkromný sektor v Bielorusku. Miriam Lexmann zdôraznila, že ide o veľmi dobré rozhodnutie, no i tak je dôležité ustrážiť, aby peniaze neboli zneužité režimom A. Lukašenka, ktorý porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov.

Miriam Lexmann sa pripojila k medzinárodnej iniciatíve a otvorenému listu amerického kongresmana Teda Yoho, v ktorom žiadajú generálneho sekretára OSN hľadať riešenia neustále rastúceho porušovania ľudských práv v čínskej provincii Xinjiang. Lexmann v tejto veci vystúpila s prejavom aj na podujatí pri ministerskom výbore na náboženskú slobodu.

EU okrem politickej angažovanosti poskytla i právnu pomoc v prípadoch slobody náboženského vyznania a viery v Pakistane. Plánuje tiež spustiť monitorovacie misie, akonáhle to bezpečnostná situácia umožní, uviedol podpredseda EK pre zahraničnú politiku a bezpečnosť EÚ Josep Borrell, čím odpovedal na otázky Miriam Lexmann a niektorých jej kolegov, čo plánuje EÚ robiť s únosmi kresťanských a hinduistických dievčat v Pakistane a ich násilím vynúteným konvertovaním na islam.

V otvorenom liste Európskej komisii (EK) žiada Miriam Lexmann (EĽS/KDH) o čo najskoršie obnovenie mandátu osobitného vyslanca na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Post je už rok neobsadený, hoci EK ešte v júli deklarovala, že ho obnoví. K výzve sa pripojili desiatky europoslancov.

Europoslanci stupňujú niekoľkomesačnú aktivitu s cieľom opätovne vymenovať osobitného vyslanca. Úlohou na tejto medzinárodne dôležitej pozícii je zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Potrebujeme úrad s viacročným funkčným obdobím a odborným tímom pracovníkov, ktorý bude pomáhať chrániť slobodu myslenia, vierovyznania a brániť náboženské menšiny najmä v tzv. tretích krajinách, kde sú často prenasledované a utláčané. Jeho menovaním Komisia vyšle signál, že EÚ je odhodlaná postaviť sa na stranu obetí násilia všade vo svete a bojovať proti ich prenasledovaniu pre náboženstvo alebo vieru,“ vysvetľuje dôležitosť pozície Miriam Lexmann.

Prenasledovanie má stúpajúcu tendenciu

Štúdia Pew Research Center o globálnych obmedzeniach náboženstva odhaľuje, že v 83 krajinách sveta bola v roku 2017 zaznamenaná vysoká alebo veľmi vysoká úroveň náboženských obmedzení a konfliktov. Prenasledovanie má pritom stúpajúcu tendenciu.  Sloboda myslenia a náboženského vyznania, alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka, ktoré garantujú medzinárodné dohovory.

„Prenasledovanie na základe náboženstva či viery navyše prispieva k migračným vlnám a súvisiacim bezpečnostným výzvam, ktoré ohrozujú aj bezpečnosť EÚ. Podpora slobody náboženského vyznania a viery je nielen v súlade s hodnotami, na základe ktorých má EÚ konať smerom k zahraničiu, ale je nevyhnutná aj pri posilňovaní našej úlohy riešiť globálne výzvy,“ zdôrazňuje Lexmann, ktorá aktuálnou výzvou EK nadväzuje na dlhodobú snahu obnoviť post vyslanca. K výzve sa doposiaľ pripojilo 48 europoslancov naprieč krajinami a politickým spektrom, okrem iných aj bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.

Nástupcu Figeľa sľúbili vymenovať ešte v júli

Európsky parlament už pri viacerých príležitostiach požadoval posilnenie úlohy EÚ pri podpore slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyplýva to aj zo záväzkov v Akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Europoslanci ním odporúčajú posilniť samotný mandát osobitného vyslanca. „Cielené útoky na náboženské slobody v ostatných rokoch preukázali potrebu cielenejšej a naliehavejšej reakcie,“ dopĺňa Lexmann.

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete bol slovenský politik Ján Figeľ. Jeho poverenie sa skončilo v novembri 2019. Komisia v júli tohto roka oznámila, že pozíciu opätovne obnoví, čo privítala odborná verejnosť i viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Doposiaľ však osobitný vyslanec vymenovaný nebol.

Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete. 

Zdroj: Unsplash.com

Viaceré zlyhania v systéme starostlivosti o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, vrátane nedostatočnej podpory zariadení sociálnych služieb v čase pandémie, by mali byť riadne a bezodkladne preskúmané. V pléne EP to uviedla Miriam Lexmann a navrhuje riešenie vo zvýšenej podpore prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, pretože menšie zariadenia rodinného typu zlepšia šancu opatrovaných ľudí na plnohodnotný život.

Ujguri v Číne sú čiernou dierou nášho svedomia. Európskym lídrom pri rokovaniach s Čínou nestoja za zmienku, bratský moslimský svet ich utrpenie ignoruje, nadnárodné spoločnosti využívajú na nútené práce. Dovolíme zvíťaziť nespravodlivosti a autoritárstvu, alebo nájdeme v sebe zdroje na obranu ľudských slobôd, dôstojnosti a humanizmu? Miriam Lexmann, Reinhard Buetikofer a Raphael Glucksmann apelujú v spoločnom článku na medzinárodné vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti páchaných na moslimskej menšine Ujgurov v Číne.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content