Rýchle správy

ľudská dôstojnosť

Čínska komunistická strana drží v internačných táboroch približne dva milióny Ujgurov – predstaviteľov moslimskej menšiny v Číne – pod zámerom ich politicko-náboženského „preškolenia“. Aj preto skupina europoslancov, vrátane Miriam Lexmann, vyzýva vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť a zároveň podpredsedu EK Josepa Borrella k zaujatiu jasného postoja Únie a zvýšenej informovanosti o zhoršujúcej sa situácii Ujgurov.

Najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu Európska ľudová strana (EĽS) dosiahla obnovenie pozície Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. O rozhodnutie sa niekoľkomesačnou vytrvalou snahou pričinila aj europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Po viacmesačnom politickom tlaku politických predstaviteľov oznámil v stredu podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas obnovenie tejto medzinárodne dôležitej pozície, ktorá má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Naša práca a snaha obnoviť túto funkciu nevyšla nazmar. Veľmi sa teším a vítam toto pozitívne rozhodnutie Komisie. Ide o zodpovednú a mimoriadne potrebnú pozíciu, ktorá pomáha chrániť predovšetkým náboženské menšiny v takzvaných tretích krajinách, kde sú často utláčané a prenasledované. Sloboda myslenia a náboženského vyznania alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka garantovaným medzinárodnými dohovormi,“ uviedla Miriam Lexmann.

Figeľ bol doteraz jediným vyslancom

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým vyslancom bol Slovák Ján Figeľ (niekdajší predseda KDH). Jeho poverenie skončilo v novembri 2019 a odvtedy z Komisie prenikali správy, ktoré naznačovali, že pozícia nebude obnovená. Aj preto aktuálne pozitívne rozhodnutie privítalo viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Úlohou osobitného vyslanca je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, a taktiež aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom, ktorí sú vo svete často pod veľkým tlakom.

Organizácia Open Doors, ktorá kontinuálne sleduje situáciu vo svete, za rok 2019 uviedla, že približne 245 miliónov kresťanov žijúcich v 50 krajinách sveta, ktoré sleduje ako rizikové, zažíva veľmi intenzívne a zvyšujúce sa prenasledovanie. Osobitne závažné sú prípady jezídov, irackých kresťanov, ale aj iných vierovyznaní, ako Rohingov v Mjanmarsku, Ujgurov, či príslušníkov Falun Gong v Čínskej ľudovej republike.

„Expertízy dlhodobo ukazujú, že nedostatok náboženskej slobody a jej utláčanie vedú k zvýšenej chudobe, zhoršenej bezpečnostnej situácií, lokálnym konfliktom a celkovo ohrozuje bezpečnosť a prosperitu krajín. Zaoberanie sa otázkou slobody vierovyznania je preto dôležité aj pri riešení globálnych bezpečnostných otázok, ako je napríklad migrácia,“ doplnila k téme Lexmann.

Komisia dosiaľ nezverejnila meno žiadneho kandidáta na obnovenú pozíciu. Rovnako tak ešte nepoznáme podmienky a právomoci, akými bude po novom pri svojej práci disponovať.

Foto – Stefan Kunze

Najsilnejšia frakcia EP Európska ľudová strana (EĽS) aj vďaka vytrvalej niekoľkomesačnej snahe poslankyne Miriam Lexmann dosiahla, že EK znovu obnovila funkciu Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania a viery v krajinách mimo EÚ. Snahou je docieliť rešpektovanie práv náboženskej slobody vo svete.

Slovensko a Európu nevytvárame len pre nás, ale najmä pre ďalšie generácie. Slovenské reformy vyplývajúce z Plánu obnovy EÚ preto musia urobiť štát do budúcna lacnejším, ekonomiku konkurencieschopnou, udržateľnou a zelenšou. K dôležitým reformám však musíme zaradiť aj školstvo, zdravotníctvo či spravodlivý sociálny systém, pričom v centre našich snáh musí byť ochrana dôstojnosti každého človeka. Povedala to Miriam Lexmann v súvislosti s vystúpením europoslancov v NR SR.

Umelá inteligencia významne zmení súčasnú ekonomickú štruktúru, preto je nevyhnutné, aby sme za nadradenú zásadu revolučného technologického pokroku považovali ľudskú kontrolu a za jeho základnú hodnotu ľudskú dôstojnosť. Miriam Lexmann takto vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pripomienkovala pripravovanú správu o etických aspektoch umelej inteligencie.

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Keď sa dnes hovorí o novom vzdelávaní, zamerajme sa na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH), ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Prienik umelej inteligencie do spoločnosti a bežného života sa naplno ešte len ukáže, no mnohé AI prvky sú v praxi prítomné už dnes. Každodenná práca s počítačom a sociálnymi sieťami, zdravotnícke aplikácie, robotizácia vo výrobe, autá prešpikované doplnkami pre uľahčenie jazdy. Tento vývoj nezastaviteľne napreduje a šíri sa aj do ďalších oblastí. „EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života občanov. Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a zachovania ľudských práv,“ zdôrazňuje Lexmann etický rozmer fenoménu umelej inteligencie.

Fenoménu umelej inteligencie musíme prispôsobiť aj vzdelávací proces

Ten je kľúčový aj pre otázku pracovných miest, o úbytku ktorých sa neraz s obavami hovorí v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. OECD pritom predpokladá, že nepôjde ani tak o stratu, ako o absolútnu zmenu trhu práce a štruktúru potreby pracovných síl. Len za ostatných 20 rokov napríklad klesol podiel potreby manuálnej práce o 20 percent. Naopak, o 27 percent vzrástla potreba služieb. „Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť a fenoménu umelej inteligencie, ktorý tak výrazne ovplyvní spoločnosť, prispôsobiť aj vzdelávací proces, aby sme dokázali včas reagovať na dynamický vývoj a potreby trhu práce,“ uviedla europoslankyňa, ktorá sa téme AI venuje aj ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lexmann apeluje, aby sa avizované snahy ministra školstva Branislava Gröhlinga zmeniť obsah učiva s dôrazom na nevyhnutné a doplnkové vzdelávanie patrične zamerali aj na schopnosť reakcie v oblasti rýchleho technologického rozvoja. „Prispôsobiť sa už dnes výzvam budúcnosti aj v oblasti umelej inteligencie je tak múdre a prezieravé, ako aj nevyhnutné,“ zdôrazňuje. Súčasná kríza je podľa europoslankyne príležitosťou, ktorú treba na poli edukácie využiť.

AI musí vždy zostať pod ľudskou kontrolou a s jasnými pravidlami ochrany dôstojného ľudského života

Umelá inteligencia už dnes napríklad pomáha aj s výučbou formou online hodín, počítače vyhodnocujú písomky, poskytujú spätnú väzbu, dokážu personalizovať výučbu podľa individuálnych potrieb a šikovnosti každého žiaka. Cez virtuálnu realitu si vieme pozrieť ľudské telo zvnútra alebo sa dostať trebárs do amazonského pralesa, o ktorom práve prebieha vyučovanie. „Ľudský rozmer a prístup vyučujúceho vždy zostane nenahraditeľný. Potenciál umelej inteligencie však musíme naplno zahrnúť do našej výučby, no ak chceme zachytiť vlak, nesmierne dôležité bude, aby sme na ňu na Slovensku dokázali reagovať aj s ohľadom na nové výzvy pracovného trhu,“ upozornila Lexmann, ktorá k téme pripravuje medzinárodnú odbornú konferenciu a iniciovala aj diskusiu za účasti verejnosti

Zameria sa najmä na tému etickej umelej inteligencie, ktorá musí ísť ruka v ruke s masívnym technologickým rozvojom. „Hoci mnohé procesy budú vďaka AI v budúcnosti automatizované, nesmieme dopustiť, aby sa umelá inteligencia obrátila proti človeku. Vždy musí zostať pod ľudskou kontrolou s jasnými pravidlami ochrany dôstojného života človeka. K tomu potrebujeme vzdelaných a rozhľadených odborníkov,“ uzatvára Lexmann. 

Autor foto: Európsky parlament

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Preto pri aktuálnej diskusii o novom vzdelávaní myslime na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Miriam Lexmann (KDH) sa stala tieňovou spravodajkyňou frakcie EĽS k stanovisku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci k správe o líderstve EÚ v oblasti umelej inteligencie. EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu získať zlepšiť kvalitu života občanov, ale za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, uviedla. Názov je Správa o zabezpečení európskeho líderstva v digitálnej dobe a prístup EÚ k umelej inteligencii. 

Vývoj, zavádzanie a využívanie umelej inteligencie v priemysle, zvyšovaní konkurencieschopnosti a ekonomickej prosperite musia byť postavené na ľudskej dôstojnosti. Miriam Lexmann pripomienkovala vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci pripravovanú správu Novej stratégie pre Európu.

EÚ chce monitorovať pohyb služieb a chrániť dodržiavanie pravidiel voči sezónnym pracovníkom na svojom území. Použitie monitorovacej techniky voči všetkým cezhraničným pracujúcim kdekoľvek v EÚ však musí dodržať všetky pravidlá ochrany osobných údajov a súkromia. Navrhla to Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanoosť a sociálne veci k správe o budúcnosti voľného pohybu služieb.

Zákonodarcovia z krajín celého sveta chcú presadzovať, aby hodnoty slobody a demokracie ako ľudské práva, ľudská dôstojnosť či dodržiavanie medzinárodného práva boli základom pre ekonomickú spoluprácu s Čínou. Spojili sa preto v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC). Jej spoluiniciátorkou a spolupredsedníčkou je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Za IPAC stojí zatiaľ 13 parlamentov aj so zastúpením Kanady, Austrálie, USA, Švédska, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska, nechýba Európsky parlament. Zámerom spojenia politikov zo západného sveta je hľadať spoločnú odpoveď na aktuálne výzvy zo strany ázijskej veľmoci. „Aliancia vzniká s cieľom brániť spoločné hodnoty, na ktorých bola postavená západná demokracia, predovšetkým ľudské práva, a presadzovať dodržiavanie globálneho poriadku postaveného na platných medzinárodných obchodných, spoločenských a legislatívnych pravidlách,“ uviedla Lexmann, ktorá je v EP členkou Výboru pre zahraničné veci (AFET).  

Čína dnes pre EÚ predstavuje geopolitickú hrozbu, ktorú nemožno ignorovať

Európska únia dlhodobo ekonomicky spolupracuje s Čínou s cieľom prispieť k posilneniu jej úloh modernej a zodpovednej krajiny na medzinárodnom poli, pričom EÚ dlhodobo verila, že najväčšia ázijská krajina si nájde konštruktívne miesto a úlohu v multilaterálnom globálnom svete, čeliacom množstvu výziev. Čína sa však postupne stala aj systémovým rivalom demokracií a pre Úniu dnes predstavuje geopolitickú hrozbu, ktorú nemožno ignorovať. „Koronakríza nám ukázala, že spolupráca s Čínou v súčasnej podobe je pre nás veľkou výzvou a naša ekonomická, technologická a bezpečnostná závislosť od nej je kontraproduktívna a nebezpečná,“ hovorí Lexmann. Europoslankyňa už skôr upozornila na riziká odkázanosti na dovoz zdravotníckeho i ochranného materiálu, liekov či budovania 5G siete v Európe, o čo sa Čína aktívne uchádza.

Medzi zakladateľmi sú aj Marco Rubio či Pavel Fischer

Snahou Aliancie je presadzovať realistickejší prístup zapojených krajín voči Číne. „Lídri EÚ si musia uvedomiť, že naše hodnoty nám nebránia v úspešnej zahraničnej politike, ale práve naopak politiky, ktoré ignorujú naše hodnoty, sú rizikové a v konečnom dôsledku sa otočia proti nám. Preto musíme čeliť rizikám vyplývajúcim z autoritárskeho a asertívneho správania Číny,“ uviedla Lexmann. Spoluzakladateľka IPAC reprezentuje Európsky parlament spolu s predsedom delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou Reinhardom Bütikoferom. 

Medzi zakladajúcimi dvadsiatimi šiestimi členmi z 13 parlamentov sú americký senátor a známy prezidentský kandidát Marco Rubio či senátor Robert Menendez. Nechýbajú bývalý český prezidentský kandidát, senátor a líder výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť Pavel Fischer alebo poslanec a podpredseda výboru pre obranu Jan Lipavský. Z nemeckého Bundestagu sú zakladajúcimi členmi predseda Výboru pre ľudské práva a humanitárnu pomoc Michael Brand (CDU) a poslankyňa a hovorkyňa strany zelených pre témy ľudských práv Margarete Bauseová.  

Kompletný zoznam zakladateľov Aliancie je uvedený na internetovej stránke IPAC www.ipac.global. K dispozícii sú aj ďalšie podrobnosti, vrátane úplného vyhlásenia. Medziparlamentná aliancia pre Čínu má aj svoj twitterový účet.

Ilustračná foto: Depositphotos.com/tostphoto

Svet sa spája v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC), EÚ reprezentuje Slovenka Miriam Lexmann (KDH) ako jej spoluiniciátorka a spoluzakladateľka. Cieľom spojenia zatiaľ 13 parlamentov vrátane Kanady, Austrálie, USA, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska či Európskeho parlamentu je presadzovať ľudské práva, ľudskú dôstojnosť či plnenie medzinárodného práva ako základ pre ekonomickú spoluprácu s Čínou.

Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Je to existenčná výzva, ktorá zásadne zmení spôsob života. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne.

Ľudstvo stojí pred existenčnou výzvou, ktorá zásadne zmení spôsob života. Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne. 

Bezpilotné lietadlo, autonómne vozidlo či dron, ktorý doručí životne dôležitú krv pre pacienta. Roboty, ktoré sa starajú o seniorov alebo pacientov, či chladnička, ktorá „sama“ objedná týždenný nákup. Celý rad podobných a ďalších otázok prináša výnimočný technologický pokrok ostatných desaťročí, ktorý sa stáva novou existenčnou výzvou. 

Kľúčovou sa stáva otázka, či dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka v digitálnej dobe

Popri efektívnosti či rýchlosti však prináša aj kľúčovú otázku, či v digitálnej dobe dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka, ktorý stojí v centre technologického rozvoja. „Som veľmi rada, že na tejto základnej premise je postavená celá európska stratégia pre umelú inteligenciu. Je našou spoločnou úlohou pýtať sa a hľadať odpovede na množstvo rôznych aspektov umelej inteligencie, dát, robotizácie, ktoré sú výzvou pre našu ľudskosť“, apeluje Miriam Lexmann.

Europoslankyňa považuje upriamovanie pozornosti na ľudskú dôstojnosť v tejto priemyselnej revolúcii 4.0 za rozhodujúce a téme sa intenzívne venuje aj na pôde Európskeho parlamentu. S cieľom podnietiť celospoločenskú diskusiu na Slovensku preto zorganizuje medzinárodnú konferenciu na tému etickej umelej inteligencie za účasti domácej i zahraničnej profesijnej a vedeckej špičky, ale i širokej verejnosti. Podujatím na jar budúceho roka vyvrcholí séria niekoľkomesačných sprievodných aktivít s dôrazom na mladých, seniorov, ako aj osoby so zdravotným postihnutím.

Nové technológie sa nesmú stať nástrojom dehumanizácie, apeluje Lexmann

„Technologická revolúcia a nástup sociálno-digitálnej ekonomiky nás nemôže zastihnúť nepripravených. Vývojári systémov umelej inteligencie musia mať na pamäti v prvom rade ľudské dobro a humánny pokrok, užívatelia zas uvážlivé a zodpovedné používanie moderných výdobytkov počnúc tým, ktorý každý z nás nosí vo vrecku či kabelke. Úlohou nás – zákonodarcov – je správne nastavenie regulačného rámca“, zdôrazňuje Lexmann. 

Významné zmeny súvisiace s digitalizáciou, automatizáciou a ich mnohými sociálnymi dôsledkami, na ktoré je potrebné sa pripraviť, sa očakávajú predovšetkým na trhu práce. „Nové technológie sa tu nesmú stať nástrojom dehumanizácie“, uzatvára europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). 

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Okrem EMPL pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom

Foto: Depositphotos.com/ktsdesign

Apel na ochranu ľudskej dôstojnosti doplnila Miriam Lexmann k správe o umelej inteligencii, ktorou sa tento týždeň zaoberal Výbor pre zahraničie, bezpečnosť a obranu EP. Ochrana dôstojnosti človeka podľa nej musí patriť medzi nosné princípy, na ktorých je používanie umelej inteligencie založené.

Jednostranné zavedenie nových právnych predpisov o národnej bezpečnosti v Hongkongu zo strany Číny vyvolalo reakciu už 728 politických osobností z 36 krajín a 4 kontinentov. Sú medzi nimi napríklad Marco Rubio, Ted Cruz, Gary Kasparov, ako aj desiatky Slovákov. Na problém poukázala a politických lídrov zmobilizovala Miriam Lexmann spolu s organizáciou Hong Kong Watch. Kompletný zoznam signatárov je tu.

Osoby so zdravotným postihnutím by mali mať podľa odporúčania OSN ešte z roku 2015 a viacerých uznesení EP vlastné kontaktné miesta vo všetkých inštitúciách EÚ. Miriam Lexmann spolupodpísala otázky na Komisiu a Radu, v ktorých sa pýta, kedy dôjde k naplneniu týchto predsavzatí a zároveň začleneniu problematiky zdravotného postihnutia do všetkých politík a právnych predpisov EÚ.

Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia viac než 200 svetových politických lídrov z 23 krajín. Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.

Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia 900 svetových politických lídrov z 43 krajín (aktualizované 18. 6. 2020). Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.

Ak jeden človek kdekoľvek na svete je utláčaný, my všetci sme utláčaní. Demokratický svet musí nájsť spôsob, ako podporiť Hongkong, inak bude ohrozená aj naša vlastná demokracia,“ uviedla Lexmann v reakcii na bezprecedentné rozhodnutie čínskeho Národného ľudového kongresu, ktorý prijal jednostranný zákon na priame riadenie vnútroštátnej bezpečnosti v Hongkongu. Tento krok podľa nej hrubo porušuje princíp „jedna krajina – dva systémy“  čínsko-britskej dohody, ktorej garantom sú medzinárodné spoločenstvá.

Pekingu nemožno viacej veriť

Tento zásah vnáša do hongkonskej legislatívy celý rad krutých zmien, ktoré Pekingu umožnia odsúdiť kohokoľvek, kto stojí v krajine na strane slobody, a to na základe vágnych definícií o tzv. rozvracaní, separatistických aktivitách či kolaborácii so zahraničnými politickými silami. Takéto zákony a spôsob ich uplatnenia si môžeme pamätať z totalitných čias,“ približuje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) členkou zahraničného výboru. Hongkong podľa nej teraz potrebuje celosvetovú solidaritu politických lídrov, ktorí sa postavia proti nedemokratickým krokom Číny.

Spoločné vyhlásenie vedie posledný britský guvernér Hongkongu Lord Patten a bývalý minister zahraničných vecí Veľkej Británie Sir Malcolm Rifkind. Pridala sa k nemu koalícia zložená z 210 svetových politických lídrov, poslancov, predsedov zahraničných výborov, bývalých premiérov a ministrov zahraničných vecí a ďalších politických predstaviteľov z 23 krajín sveta. „Ak medzinárodné spoločenstvo nemôže veriť Pekingu, že dodrží slovo, keď ide o Hongkong, bude mu ťažko veriť v iných súvislostiach,“ tvrdo kritizujú politickí lídri Čínu vo vyhlásení s tým, že drakonické zákony ešte viac eskalujú situáciu, ohrozujú budúcnosť Hongkongu ako otvoreného čínskeho medzinárodného mesta a flagrantné porušenie čínsko-britskej dohody sa nesmie tolerovať.

Západ musí zmeniť pohľad na Čínu

Teší ma, že vyhlásenie podporilo toľko politických reprezentantov zo Slovenska,“ zdôraznila Lexmann, podľa ktorej tým SR vyslala jasný medzinárodný signál. Medzi nimi sú bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ, člen ľudskoprávneho výboru NR SR Ondrej Dostál, predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci a bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská, podpredsedovia NR SR Juraj Šeliga a Gábor Grendel, dlhoročný predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej a ďalší poslanci NR SR a EP.

Čínsky kongres sa rozhodol jednostranne uzákoniť v Hongkongu vnútroštátne bezpečnostné predpisy prostredníctvom dodatku III k základnému hongkonskému zákonu. Urobil tak napriek čínsko–britskej spoločnej deklarácii o tom, že hongkonskej vláde sa má poskytnúť “vysoký stupeň autonómie“ vo všetkých záležitostiach okrem obrany a diplomacie. Miriam Lexmann už pred dvomi týždňami upozornila, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, keď tvrdo odsúdila zatknutie 15 predstaviteľov hongkonských opozičných politických strán. V kontexte súčasnej pandémie pritom zdôraznila, „aké nesmierne dôležité je prenastaviť politiku západu voči Číne“. 

Foto: Vlajka Hongkongu, Depositphotos.com/daboost

Zatajovanie a cenzurovanie informácií o šírení koronavírusu či zatýkanie demokratických politikov v Hongkongu sú signály, že Európa musí prehodnotiť svoj vzťah k Číne. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

V rozpore s ľudskými právami zatknutých 15 predstaviteľov opozičných politických strán v Hongkongu by malo byť pre Európu varovaním, ako sa Čína správa voči slobode a demokracii. Upozornila na to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) s tým, že európske hodnoty a práva bránime už teraz napríklad naším postojom k situácii v tejto čínskej administratívnej oblasti.

Aprílové zatknutie pätnástich prominentných disidentov – lídrov opozičných demokratických strán a hnutí v čínskej administratívnej oblasti Hongkong bolo v rozpore s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ako ich garantuje OSN. „Je paradoxné, že aj Hongkong je ich signatárom, no vnútornú legislatívu v oblasti verejného zhromažďovania nemá v súlade so znením Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,“ vysvetľuje pozadie celej kauzy Miriam Lexmann.

Sme svedkami útoku na slobodu a medzinárodný poriadok

V Hongkongu zatkli demokratických politikov a obvinili ich z „nezákonného zhromažďovania“, ktorého sa mali zúčastniť ešte vlani v auguste. Bol medzi nimi aj Martin Lee, zakladateľ Demokratickej strany v Hongkongu, označovaný za tamojšieho otca demokracie. Politici sa zúčastnili mierovej demonštrácie 1,7 milióna obyvateľov a teraz čelia následkom. „Ide o jasné politické stíhanie, ktoré nie je len útokom na hongkonské slobody, ale aj medzinárodný poriadok založený na čínsko-britskej deklarácii o prechode krajiny pod čínsku správu, ktorý ratifikovala aj OSN,“ hovorí Lexmann. Aj preto iniciovala na pôde Európskeho parlamentu (EP) list, ktorý podpísalo 34 poslancov. Adresovali ho správkyni Hongkongu Carrie Lamovej a vyjadrili v ňom vážne znepokojenie nad situáciou v samostatnej čínskej administratívnej oblasti. „Ak Čína poruší svoje sľuby zo Spoločnej deklarácie, ako môžeme veriť, že splní svoje sľuby z akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy, ktorú podpísala,“ pýta sa europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru pre zahraničné veci EP.

Hongkonská administratíva označila list za hrubé a neopodstatnené zasahovanie do vnútorných záležitostí. Odmietla ho s tvrdením, že ľudské práva a základné slobody chránia a rešpektujú. „Nie podráždené reakcie, ale politické reformy, nezávislé vyšetrenie dlhodobých represálií a rešpektovanie vôle ľudu môžu viesť k opätovnému získaniu dôvery obyvateľov v tamojší vládny systém,“ tvrdí Lexmann.

Správanie, ktoré ohrozuje aj Európu

Pripomína tiež, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, čo je v rozpore s mandátom Číny podľa článku 22 základných práv podpísaných medzi týmito zriadeniami v správe rozdielnych krajín. Demonštrantov napríklad označujú ako „bezohľadne dementnú silu“ alebo ako „politický vírus“. Kardinál Charles Maung Bo, ktorý vedie Federáciu ázijských biskupských konferencií, zasa zdôrazňuje, že je to práve táto krajina, ktorá spočiatku zatajovala vznik a rozsah koronavírusu, a môže tak za celosvetovú pandémiu. „Represie, klamstvá a korupcia čínskej komunistickej strany sú zodpovedné za súčasnú globálnu krízu,“ napísal Bo pre ázijský katolícky portál Ucanews.com.

„To, čo sa deje v Hongkongu, je obrazom politiky Číny aj voči Európskej únii. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú však hodnotami, na ktorých stojí naše vzájomné európske spoločenstvo. Sú to hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov,“ hovorí Lexmann. Slovenská europoslankyňa na pôde EP iniciuje zriadenie neformálnej pozorovateľskej pracovnej skupiny pre Hongkong, ktorá má okrem iného otvoriť diskusiu o geopolitickom pôsobení Číny.

Foto: Depositphotos.com/Chalabala

Dlhé desaťročia európskej solidarity ukazujú, že len spolupráca plodí mier, ktorý bolo treba pre individuálne záujmy opätovne získať s takými veľkými obeťami. Mier a sloboda sú výsady tých, ktorí si ich vedia ubrániť. Nedajme si ich! Avšak nezabudnime pritom na základy, na ktorých európska spolupráca stojí, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Dňa Európy.

Nezabudnime zahrnúť ľudskú dôstojnosť, bezpečnosť, transparentnosť a najmä etiku. Takto zamerané pripomienky vzniesla Miriam Lexmann v rámci pripravovanej správy zahraničného výboru EP o etických aspektoch umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií.

Slovensko môže použiť európske prostriedky na pokrytie sociálnych služieb všetkého druhu. Sú určené aj pre krízové linky, organizácie na prácu so seniormi, osamelými matkami s deťmi či inak sociálne ohrozenými a zvýhodnenými občanmi. A to ako pre štátne, tak aj cirkevné, nadačné či neziskové organizácie. V liste pre ministra práce Milana Krajniaka na to upozornila M. Lexmann.

Miriam Lexmann dnes vystúpila v AFET (Výbor pre zahraničné veci v rámci Európskeho parlamentu): Proti dezinformáciám a tlaku z Číny, Ruska a iných autoritárskych režimov voči EÚ potrebujeme silnú európsku, analytickú inštitúciu pokrývajúcu aj vonkajšiu komunikáciu krajín EÚ. A tiež je potrebné prehodnotiť vzťahy s Čínou, vrátane ekonomickej oblasti, aby sme znížili jej vplyv u nás.

Aj počas nedele Božieho milosrdenstva by sme mali myslieť napríklad aj na uväznených disidentov či verejných zástancov slobody. V Hong Kongu zatkli 82-ročného bojovníka za slobodu Martina Leeho, čo opäť strháva masku z tváre čínskeho komunistického režimu.

Rodiny v ťaživej životnej situácii, neziskové združenia aj inovátori budú môcť získať adresnú finančnú podporu od slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Jej grantový program s názvom „Pomôžme si“ bude spustený celoročne, na začiatku chce priamo a rýchlo podporovať poškodených pandémiou COVID-19.

„Slová majú cenu, len ak nasledujú skutky. V čase, keď sme posilnení a povzbudení hĺbkou veľkonočného tajomstva, chcem konkrétne a priamo pomôcť tým, ktorí prepadajú sieťou štátnej pomoci,“ približuje Lexmann spustenie vlastného grantového programu. Ten bude podľa jej slov iba čiastkovým doplnením hlavného poslania v Európskom parlamente, teda návrhov, tvorby a presadzovania účinných nástrojov pomoci občanom. „Keďže však výšku odmeny za túto prácu považujem za pozvanie k podpore odkázaných, rada tak budem robiť nepretržite a systematicky,“ uviedla.

Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) len od februára, bude cez grantový program „Pomôžme si“ poskytovať jednorazovú finančnú podporu v troch kategóriách žiadostí. Požiadať o príspevok budú môcť sociálne znevýhodnení občania v ťaživej životnej situácii, zvlášť rodiny s malými deťmi a osobami so zdravotným postihnutím, ďalej dobrovoľnícke združenia, ktoré bez nároku na odmenu pomáhajú iným a prispievajú k pozitívnemu rozvoju spoločnosti a tzv. inovátori, teda tvorcovia projektov či mechanizmov, ktoré operatívne reagujú na potreby lokálnych komunít. V aktuálnom období pôjde predovšetkým o podporu poškodeným v dôsledku epidémie COVID-19.

O podporu bude možné uchádzať sa celoročne

Chcem pomôcť tam, kde to nedokáže štát, tým, ktorí si sami nevedia pomôcť, alebo chcú pomáhať iným a tak, aby to bolo rýchle a účinné,“ zdôrazňuje Lexmann. Žiadosti o grant sa budú odosielať elektronicky cez jednoduchý online formulár, posudzovať ich bude komisia. Program bude spustený celoročne, žiadať i získať finančný príspevok vo výške do 500 eur bude možné priebežne. „Poznám desiatky prípadov, v ktorých môže byť takýto príspevok zachraňujúci. Zároveň som presvedčená, že spoznávanie ďalších pomôže ešte viac porozumieť ľuďom s ich každodennými starosťami a skutočnými problémami,“ uzatvára europoslankyňa.

Fond a grantový program „Pomôžme si“ bude spustený v najbližšom období spolu s novou webovou stránkou www.lexmann.eu. Na nej budú zverejnené aj podrobné podmienky na získanie príspevku. Program bude aktívny počas celého funkčného obdobia europoslankyne.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/pressmaster

Miriam Lexmann žiada vládu o menovanie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete. Uviedla to v liste pre ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka. Upozorňuje, že medzinárodné spoločenstvo je v ostatných rokoch čoraz častejšie svedkom porušovania slobody myslenia a náboženského vyznania alebo viery.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) žiada vládu SR zaradiť podporu demokracie a ochranu slobody medzi programové priority v oblasti zahraničnej politiky. Potvrdením tohto kroku má byť aj menovanie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete.

V liste ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanovi Korčokovi upozorňuje, že medzinárodné spoločenstvo je v ostatných rokoch čoraz častejšie svedkom porušovania slobody myslenia a náboženského vyznania alebo viery. „V mnohých krajinách sveta sa zhoršuje ľudskoprávna situácia práve nárastom náboženskej neznášanlivosti, alebo nárastom reštriktívnej politiky zo strany totalitných režimov. V dôsledku toho sú mnohí ľudia prenasledovaní a vystavovaní hrozbám a útokom iba kvôli svojej viere, a to aj prostredníctvom tzv. zákonom proti rúhaniu,“ uvádza Lexmann. Na základe takéhoto zákona bola pôvodne odsúdená na smrť a dlhoročne väznená aj na Slovensku známa Asia Bibi. Slovensko môže podľa europoslankyne teraz jasne prejaviť solidaritu a angažovanosť.

Za žiaduce považuje zaradiť podporu demokracie, rozvojovej spolupráce a ochrany slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania vo svete medzi programové priority novej vlády v oblasti zahraničnej politiky. „Samozrejme, že hlavnou prioritou sú dnes opatrenia boja s ochorením COVID-19. Verím však, že programové vyhlásenie vlády ako výhľadový dokument bude ďaleko presahovať náš spoločný zápas s koronavírusom a ochrana ľudskej dôstojnosti nezostane iba v jeho tieni,“ apeluje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou výborov pre zahraničné veci (AFET) i bezpečnosť a obranu (SEDE).

Viac demokracie znamená aj menej problémov u nás doma

Po vzore celého radu štátov by podľa nej aj Slovensko malo menovať svojho osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete, ako aj proaktívne podporiť tento post na úrovni EÚ. Lexmann hodnotí ako dôležité urobiť konkrétne kroky k plneniu našich medzinárodných záväzkov chrániť ľudskú dôstojnosť vo svete, ku ktorým sme pristúpili a postupne tiež navýšiť rozpočet pre rozvojovú spoluprácu. „Okrem záväzkov za podporu týchto návrhov hovorí aj vlastná minulosť, v dôsledku ktorej mnohí Slováci zakúsili hrozby totality, prenasledovanie a obmedzovanie náboženskej slobody,“ hovorí Lexmann s tým, že nesmieme zabúdať ani na prenasledovanie ľudí bez vyznania alebo ľudí, ktorí chcú zmeniť svoje vierovyznanie.

Ako ďalej zdôrazňuje, takáto nestabilita, ktorej novú podobu dnes vidíme v tretích krajinách, k nám prichádza vo forme výziev, akými sú migračné vlny, nárast terorizmu alebo kybernetické hrozby. Narušenie krehkej demokracie krajín podľa europoslankyne núti mnohých, ktorým hrozí prenasledovanie, trpia dôsledkami vojenských konfliktov alebo nedostatkom základných potrieb na prežitie či dôstojný život, aby opustili svoje domovy a hľadali útočisko napríklad aj v Európskej únii. „Čím úspešnejší a viac zapojení budeme do spoločného úsilia západného sveta podporovať demokraciu a slobodu vo svete, tým menšie budú výzvy, ktorým čelíme v dôsledku našich zlyhaní a absencie,“ dôvodí Miriam Lexmann.

Organizácia Open Doors, ktorá kontinuálne  monitoruje situáciu vo svete, za rok 2019 uviedla, že približne 245 miliónov kresťanov žijúcich v 50 krajinách sveta, ktoré sleduje ako rizikové, zažíva veľmi intenzívne a zvyšujúce sa prenasledovanie. Osobitne závažné sú prípady jezídov, irackých kresťanov, Rohingov v Mjanmarsku, Ujgurov, či príslušníkov Falun Gong v Čínskej ľudovej republike.

Autor foto: Martin Lahousse/EPP

Keď sa v týchto dňoch snažíme ukryť pred epidémiou, nezabudnime na tých, ktorí sa nedokážu skryť pred upieraním základných ľudských práv.

Dnes si ešte viac uvedomujeme potrebu chrániť ľudský život a jeho dôstojnosť v každej jeho fáze, uviedla europoslankyňa a členka predsedníctva Fóra života Miriam Lexmann k týždňu pro-life aktivít, ktorý prebieha pripomíname Deň počatého dieťaťa.
 
„Skúška, ktorú počas epidémie koronavírusu zažívame, nám umožňuje ešte lepšie pochopiť tých, ktorí sú bezbranní a dúfajú v pomoc iných,“ apeluje Lexmann v súvislosti s kampaňou nosenia tzv. bielej stužky. Tá sa v dôsledku preventívnych opatrení tohto roku presunula z verejných priestranstiev do domovov a uzavretých pracovných kolektívov. „Nosiť dnes rúško je nevyhnutnosť a nie je to hanba. Ale hanbou nie je ani spolu s ním si pripnúť bielu stužku a prihlásiť sa nielen k prosbe za odvrátenie choroby, ale aj k rešpektovaniu práva na život a ľudskej dôstojnosti,“ zdôrazňuje europoslankyňa. Urobiť tak podľa nej možno aj v online prostredí.
 
Postavme sa proti obchodovaniu s ľudským životom

Ako ďalej uviedla, problematiku obhajoby ľudských práv nemožno zužovať iba na právo narodiť sa. Nevyhnutná je podľa nej obrana dôstojného života ľudí v každom veku až po prirodzenú smrť a obrana rodiny ako základu zdravej spoločnosti. „Veľmi jasne sa však musíme postaviť aj proti obchodovaniu s ľudským životom a proti fenoménu novodobého otroctva či už v podobe násilia na ženách, deťoch a mladistvých, narastajúceho násilia na senioroch a ich ekonomického zdierania, alebo vyčleňovania chorých, slabých a znevýhodnených,“ upozornila Lexmann.
 
Novozvolená členka predsedníctva najväčšej pro-life organizácie na Slovensku Fórum života avizuje, že združenie už pripravuje ďalšie kroky, ako v uvedených oblastiach spolupracovať s novou vládou a parlamentom. Na pôdu Európskeho parlamentu (EP) zároveň Miriam Lexmann tému ochrany ľudského života a ľudskej dôstojnosti prinesie po vyriešení zdravotnej krízy s Covid-19 ako spoluorganizátorka tzv. Týždňa za život. Ten sa v Bruseli koná každoročne v poslednom marcovom týždni. V dôsledku zrušenia podujatí v EP ako preventívnych opatrení bol však nateraz preložený na neskorší termín.
 
Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy, ako poradkyňa v Európskom parlamente či ako riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli. Od februára je aj členkou predsedníctva Fóra života. 

Autor foto: Martin Lahousse/EPP

Viac ako 100 poslancov Európskeho parlamentu (EP), vrátane iniciátorky výzvy Miriam Lexmann, požaduje lepšie práva osôb s Downovým syndrómom. Vo vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorý je v sobotu 21. marca, vyzývajú európske vlády a inštitúcie EÚ na podporu projektov, vzdelávania a výskumu v tejto oblasti.

Viac ako 100 poslancov Európskeho parlamentu (EP) požaduje lepšie práva osôb s Downovým syndrómom. Vo vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorý je v sobotu 21. marca, vyzývajú európske vlády a inštitúcie EÚ na podporu projektov, vzdelávania a výskumu v tejto oblasti. Iniciátorkou výzvy na pôde EP je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Deklaráciou vyzývame vlády a inštitúcie EÚ, aby ihneď po vyriešení zdravotnej krízy s Covid-19 podporovali s najvyššou prioritou existujúce plány, ako sú inkluzívne vzdelávacie projekty a programy výskumu v oblasti zdravia a terapie u ľudí postihnutých Downovým syndrómom,“ približuje Miriam Lexmann. Práve slovenská europoslankyňa je iniciátorkou deklarácie, ktorú do EP priniesla organizácia EU for Trisomy.

Ide o platformu pre spoluprácu asociácií, občanov a politikov, ktorí sa usilujú o zrovnoprávnenie osôb s trizómiou 21. Tak znie odborné označenie ochorenia – trizómia 21. chromozómu, ktoré spôsobuje intelektuálne postihnutie genetického pôvodu, nazývané tiež Downov syndróm. Od neho bol odvodený aj symbolický dátum Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorému od roku 2006 patrí 21. marec.

Lekársky výskum v liečbe Downovho syndrómu za polstoročie mimoriadne pokročil. Vďaka napredujúcej vede sa dnes ľudia s týmto ochorením dokážu liečiť na mnohé pridružené zdravotné komplikácie, vieme stimulovať ich intelektuálne schopnosti a priemerná dĺžka ich života sa výrazne predĺžila,“ zdôvodňuje naliehavosť podpory pre výskum, vzdelávanie a sociálne začlenenie u osôb s trizómiou 21 Miriam Lexmann. 

Rok 2021 bude patriť ľuďom s Downovým syndrómom

Europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, pripomína, že osoby s Downovým syndrómom sú vystavené vysokému riziku sociálneho vylúčenia. Miera ich nezamestnanosti totiž predstavuje dvojnásobok oproti občanom bez zdravotného postihnutia. „Dokonca je štyrikrát vyššia ako u ľudí s mentálnym postihnutím,“ zdôrazňuje Lexmann. Vyhlásenie, ktoré iniciovala, podpísalo 108 europoslancov z 26 krajín naprieč celým politickým spektrom.

Téme zlepšovania života ľudí s Downovým syndrómom by mal podľa europoslankyne patriť špeciálne aj celý rok 2021. Ako jeden z lídrov snahy tým chce vytvoriť ešte silnejší apel na účinnejšiu implementáciu riešení zameraných na podporu, liečbu a začleňovanie ľudí s Downovým syndrómom do spoločnosti.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Stále počúvam o práve voľby pre ženy, o práve na adopcie pre páry rovnakého pohlavia alebo o práve „vlastniť“ deti kýmkoľvek. Už len osamelé hlasy žiadajú práva aj pre samotné deti.

Prednedávnom v médiách rezonovala búrlivá diskusia po tom, čo sa v denníku Sme objavil článok, ktorý vykresľoval pedofíliu manipulatívnym spôsobom a argumentoval bez akýchkoľvek relevantných dát tým, že väčšina pedofilov deťom neubližuje.

Článok používal slová ako láska alebo sexuálna príťažlivosť, ako keby išlo o vzájomne zameniteľné termíny alebo synonymá. Argumentoval, že takíto ľudia by mali pracovať v zamestnaniach s prístupom k deťom, lebo ich majú radi. V diskusii sa ozývali hlasy, ktoré v tomto kontexte volali – a čo deti?

Hovorí sa, že vyspelosť spoločnosti sa dá spoznať podľa toho, ako sa správa k tým najzraniteľnejším. Väčšinou sa v tejto súvislosti spomínajú starší občania, ľudia so zdravotným postihnutím alebo sociálne slabší.

V tomto článku by som sa chcela pozrieť na to, ako sa krajiny Západu, teda krajiny, ktoré sa považujú za vyspelé demokracie, správajú k úplne najzraniteľnejším osobám – k deťom.

FIKTÍVNE PRÁVO MATKY

Má desať týždňov a podľa ústavy je aj v maternici hodné ochrany. Na papieri. V skutočnosti stačí, aby ho nechcela a lekári ho bez toho, aby musela udávať dôvod, do dvanásteho týždňa zabijú, pretože tá veta v ústave v podstate nič neznamená. Chráni sa fiktívne právo matky! 

Kedykoľvek sa táto téma otvorí, médiá naplnia príbehy osamelých žien, študentiek bez stáleho partnera, neplnoletých dievčat, ktoré na to, aby priviedli dieťa na svet, nemajú podmienky, a preto musia mať „právo neporodiť“. 

Štatistiky pritom hovoria, že umelé ukončenie tehotenstva na Slovensku absolvujú najmä vydaté ženy, ktoré už majú jedno alebo dve deti. 

Dieťa a jeho ústavné právo na život sa takmer vôbec nespomína. Hoci, ak by dieťa prišlo na svet a bolo nechcené, v zozname čakateľov na adopciu je množstvo rodičov, ktoré ho s láskou prijmú. Takto je odsúdené na smrť. 

Napriek tomu, že mu od tretieho týždňa bije srdce, od šiesteho sa u neho dajú zachytiť prvé mozgové impulzy a jedenásťtýždňový plod je už citlivý na bolesť a vníma hluk, sa takéto dieťa považuje za zhluk buniek, akési „nie-celkom-dieťa“. 

Pritom mu už nič nepribudne, nestane sa nič prevratné, čo by z plodu zrazu spravilo človeka. Všetky životne dôležité funkcie už fungujú, dieťa má očné viečka, nechtíky, odtlačok prstov. Jeho telíčko už len ďalej rastie a vyvíja sa do okamihu pôrodu – tak, ako bude rásť a vyvíjať sa aj po ňom. Každý potrat, vrátane miniinterrupcie, je teda dokázateľne zastavením bijúceho srdca.

Pred niekoľkými rokmi som v BBC zachytila diskusiu o výsledkoch najnovšieho výskumu, ktorý dokázal, že po tom, ako sa dieťaťu v desiatom týždni dokončí organogenéza, do určitého veku života pociťuje bolesť intenzívnejšie ako dospelý človek. 

Vedci a lekári v relácii diskutovali o tom, ako by bolo možné prispôsobiť zdravotnú starostlivosť o týchto najmenších tak, aby napríklad pri očkovaní boli čo najmenej vystavení bolesti. Počas dvojhodinovej diskusie nikto nespomenul fakt, že deti, ktoré majú extrémnu precitlivenosť na bolesť, sú počas interrupcie doslova zaživa rozštvrtené. 

Fakt, že sa to vie, ale komplexne sa to nerieši, dokazuje aj skutočnosť, že niektoré európske štáty praktizujú podanie anestetík dieťaťu minimálne pri potratoch vo vyššom štádiu tehotenstva. 

V Spojených štátoch momentálne prebieha súdny proces, po ktorého skončení by mohlo byť podanie anestetík dieťaťu povinné pri potratoch od 14. týždňa tehotenstva. Celý tento vývoj poukazuje na to, že dnes už nik nepochybuje, že nejde o zhluk buniek. Problém je len v tom, že naša spoločnosť chráni výhradne záujem toho silnejšieho.

AJ DIEŤA MOŽNO REKLAMOVAŤ?

Pred pár dňami prišlo na svet. Našťastie zdravé a krásne. Teda… Ako šťastie to vnímajú hlavne ľudia, ktorí si ho objednali u náhradnej matky. Naopak, to dieťa po odlúčení od matky, ktorá ho vynosila a porodila a ktorú bezpečne pozná podľa vône plodovej vody, však prežíva doslova hormonálnu búrku.

„Stúpa u neho hladina stresového hormónu kortizolu, čo sa nepriaznivo odráža tak na aktuálnom stave, ako aj na jeho ďalšom vývoji, pretože dochádza k chronickým a niekedy nezvratným zmenám vo funkcii aj v štruktúre mozgu,“ opisuje, čím prechádza takéto „odlúčené dieťa“, český psychiater Radkin Honzák,ktorý zároveň upozorňuje, že tento stres prežíva dieťa bez ohľadu na to, že je rodičmi, ktorí si ho nechali vynosiť, veľmi chcené. 

Navyše takéto surogátne dieťa v celej procedúre vystupuje ako vec, ako tovar, ktorého „výrobu“ si niekto objednal a zaplatil za ňu. Vzťahujú sa naňho teda, aspoň podľa praxe, procedúry obvyklé vo výrobných alebo v obchodných vzťahoch. Napríklad „kontrola kvality“ či „reklamácia“. 

O to viac je nepredstaviteľné, čo asi musí prežívať dieťa, ktoré „výstupnou kontrolou“ u objednávateľov neprešlo, lebo prišlo na svet s postihnutím a nikto ho nechce. Aj to sa totiž mnohokrát stalo. 

U našich západných susedov je známy prípad chlapčeka, o ktorého kvôli vrodenej epilepsii a paraplegii nejavili nakoniec záujem ani objednávatelia, ani dodávateľka, a tak skončil v ústave sociálnej starostlivosti. „Toto sú totiž deti, ktoré sa rodia narcistickým rodičom z narcistických dôvodov. Chcú ich mať ako obrázok, zdravé a pekné. Nie sú to deti, ktoré sa rodia pre ne samotné,“ upozorňuje psychiater. 

Týmto deťom nie je odobrané len právo na zdravý vývoj po narodení. Spoločnosť dospelých, ktorí túžia po deťoch a majú pocit, že mať dieťa je ich právo, kvôli vlastným záujmom odoberú takémuto dieťaťu právo na to, aby poznalo svojich pravých a paradoxne aj všetkých ostatných rodičov (keďže žena, ktorá dieťa porodí, a donorka vajíčka nemusí byť tá istá). Aj to je zakotvené v zmluvných podmienkach. 

O právo poznať svojich rodičov je odobrané aj nespočetné množstvo detí, ktoré sa rodia po zakúpení celého alebo časti genetického materiálu z príslušných na to určených bánk. 

Poznáme mnohé príbehy detí, ktoré sa o toto právo súdia so spoločnosťami, ktoré príslušné banky prevádzkujú. Márne… Ich životy sú poznačené traumou. Veď každé dieťa v určitom veku chce poznať svojich rodičov. Chce vedieť, kto je a odkiaľ prišlo. Takýmto deťom je táto prirodzená a nesmierne podstatná súčasť života odopretá na základe zmluvných podmienok medzi kupujúcim a dodávateľom.

Surogátne materstvo otvára celú škálu ďalších otázok týkajúcich sa ako práv dieťaťa, tak aj práv žien, ktoré tieto deti vynosia. Táto praktika popiera základné ľudské práva stanovené medzinárodným spoločenstvom a je považovaná za formu novodobého otroctva. 

Zaujímavé je, že na tomto sa zhodnú ženy z oboch táborov – z konzervatívnych organizácií, ale aj progresívne feministky. Ženy, ktoré „prenajmú svoju maternicu“, sú k tomuto rozhodnutiu neraz donútené finančnou situáciou, mnohokrát preto, aby uživili seba a svoju rodinu. Nik a nič ich nechráni. Ak im tehotenstvo spôsobí vážne zdravotné problémy, nik im nepomôže. To isté platí o tom, keď po odovzdaní bábätka, ktoré bytostne po deviatich mesiacoch považujú za svoje, začnú trpieť depresiami. Nik nechráni práva detí, ktoré „neprejdú testom kvality“ a stanú sa tak ničie. 

Napriek tomu, že surogátne materstvo je v podstate nelegálne vo väčšine európskych krajín a pokus o jeho celoplošnú legalizáciu cez Parlamentné zhromaždenie Rady Európy bol zastavený, a napriek tomu, že poslanci Európskeho parlamentu náhradné materstvo vo svojej rezolúcii označili za zneužívanie, je množstvo krajín, kde deti prichádzajú na svet takýmto spôsobom. Možno o to viac, odkedy sú dodávateľky pomerne ľahko dostupné na Ukrajine. 

V posúvaní hranice tolerancie voči tejto praktike zohrávajú úlohu aj súdy, ktoré ju postupne legalizujú formou precedensu a takéto deti prideľujú svojim objednávateľom bez toho, aby skúmali legálnosť ich príchodu na svet. Radšej prižmúria oko, veď tento pár sa konečne dočkal toho, po čom tak túžil. 

Je však opodstatnená otázka, čo by súd v takomto prípade mal robiť, veď situácia presahuje jeho kompetencie, keďže ide o nadnárodný problém. Ďalšia otázka je, ako zabrániť týmto praktikám tak, aby nebolo ublížené tým deťom, ktoré už na svet prišli. 

Taliansky súd napríklad v snahe zastaviť tento trend vrátil dieťa do Ruska. Preto je potrebné sa touto otázkou urgentne zaoberať v celoeurópskej diskusii, a to takým spôsobom, aby sa chránilo dieťa, nie túžba dospelých! O podobných prípadoch, keď súdy nechránia, ale ohrozujú, som nedávno písala v tomto článku.

PRÁVO NA DIEŤA NEEXISTUJE

Má pár mesiacov alebo rokov a nemalo šťastie na rodičov, skončilo tak v starostlivosti štátu, ktorý sa podľa zákona zaviazal postarať sa oň najlepšie, ako sa len dá, nájsť mu náhradnú rodinu, ktorá mu dá lásku a opateru, o ktorú prišlo. Z princípu to má byť služba dieťaťu. Nájsť mu tých najlepších rodičov. Lenže vonku počuť hlas dospelých, ktorí túžia po dieťati. Platia dane a majú predsa „právo“ dočkať sa. 

Samozrejme, nik nesme byť diskriminovaný. Ale právo na dieťa neexistuje! Rezignovaním na túto pravdu sa v mnohých krajinách otočila podstata adopcie, štát prestal slúžiť deťom a namiesto toho napĺňa rodičovské túžby dospelých. 

Základná logika veci však hovorí, že každé dieťa má biologickú matku a otca, inak by neprišlo na svet. A štát má jedinú povinnosť voči týmto deťom a tou je v prípade nevyhnutnej potreby nahradiť mu matku a otca. 

Predstavte si, že by ste mali vybrať rodičov pre batoľa a k dispozícii by ste mali dva z hľadiska psychotestov úplne porovnateľné páry – jeden homosexuálny a druhý heterosexuálny. To dieťa bude štatisticky s najväčšou pravdepodobnosťou heterosexuál a potrebuje byť pripravené stať sa partnerom opačnému pohlaviu, potrebuje poznať medzipartnerské rituály, pretože v nich bude celý život žiť. Ako by ste rozhodli z hľadiska potrieb dieťaťa?“ pýta sa psychológ Jeroným Klimeš, ktorý v oblasti náhradnej rodičovskej starostlivosti dlhodobo pôsobil. 

To je rovnaká logika, ako keď máte vietnamské dieťa a dva porovnateľné páry – vietnamský a náš. Tiež dáte prednosť vietnamskému, je tak jednoducho všetko jednoduchšie,“ ponúka logickú odpoveď. 

Takýto pohľad je však už zriedkavý. O to viac sa hovorí o chúďatách deťoch, ktorým bude lepšie s milujúcimi rodičmi, i keď rovnakého pohlavia, ako v detskom domove. Pravda je však taká, že dnes sú u nás deti do šesť rokov zo zákona umiestnené do profesionálnych rodín, a nie sú v detských domovoch. 

Ďalšia pravda je taká, že na takéto menšie deti čakajú heterosexuálne páry roky, keďže záujem je vyšší ako počet „voľných“ detí na adopciu. Áno, väčšie deti sú ešte stále v domovoch, o ne však z hľadiska adopcie v podstate nie je záujem. Hlavne ak sú rómske alebo nie celkom zdravé, alebo málo talentované. Keďže však deti odkázané na adopciu nevedia kričať a biť sa o svoje práva, nik ich volanie nepočuje.

NEVERÍM VLASTNÝM OČIAM

Myslím na dieťa, ktoré má byť podľa celosvetovej charty chránené pred akýmikoľvek skutkami, ktoré by mu mohli ublížiť, porušiť jeho práva a ktorého záujem je aj podľa našej ústavy prvoradý. 

A pozerám na článok v jednom z najčítanejších slovenských denníkov, ktorý volá po rešpekte k pedofilom, ktorí nemajú byť perzekvovaní. Áno, nikto nesmie byť trestaný ani nijako diskriminovaný či prenasledovaný pre to, čo cíti. Ale dosiaľ sme ani nemali prípad, že by niekto bol za samotné diagnostikovanie tejto poruchy súdený, odsúdený, väznený. Ani spomínané noviny nijaký taký prípad neuviedli. Tak načo ten článok? Po čom volá? 

Aby učiteľ, ktorý sa im posťažoval, že musel vydržať šesť rokov, aby mohol vyznať lásku jedenásťročnému dievčatku, už nemusel čakať? Aby deťom mohol pedofil hovoriť, čo len chce, veď je to „z lásky“? 

Zaradenie pedofílie do kategórie inakosti odmietam,“ napísal psychiater a bloger Michal Patarák. Takéto posúvanie verejnej mienky cez slová ako láska k dieťaťu alebo hľadanie realizácie a „pretavenia svojej sexuality“ v práci s deťmi je neprijateľné a opäť slúži len niekoľkým dospelým a ich túžbam. Nijako však dieťaťu, ktorého zdravý vývoj dokonca vážne ohrozuje! Veď citlivej detskej duši sa dá ublížiť už aj pohľadom.

ČÍ ZÁUJEM JE PRVORADÝ?

Dennodenne sú zabíjané nenarodené deti vo chvíli, keď už cítia bolesť, lebo zákon to umožňuje, aby hájil fiktívne právo ženy. Dennodenne sú objednávané u náhradných matiek deti, ktoré sú neskôr od nich odtŕhané a vystavované citovej deprivácii, lebo bezdetní a neplodní majú mať zase právo na toto. 

Dennodenne sa pre deti vyberajú náhradní rodičia, nie podľa toho, ktorí sú pre nich najlepší, ale tak, aby sa naplnilo nejaké fiktívne právo na dieťa pre každého. Dennodenne vo svete dochádza k zneužitiu detí najrôznejšou formou a takéto pomalé posúvanie hraníc a ignorovanie ich dobra v službe potrebám dospelých priviedli naše spoločnosti do situácie, kde sa dieťa bez toho, aby sme si to všimli, stáva tovarom a objektom túžby druhých.

Stále počúvam o práve voľby pre ženy, o práve na adopcie pre páry rovnakého pohlavia alebo o práve „vlastniť“ deti kýmkoľvek. Už len osamelé hlasy žiadajú práva aj pre samotné deti.

Je to právo džungle, kde silnejší vyhráva. Lenže spoločnosť, ktorá nehľadí na svojich najslabších, začne pomaly erodovať. Je to egocentrická spoločnosť a v takej sa postupne začnú oslabovať všetky články, ktoré držia pohromade krehké piliere sociálnej služby spočívajúcej v altruizme a láske k blížnemu.

Ak chceme našu spoločnosť považovať za vyspelú, musíme vrátiť ochranu a dôstojnosť aj jej najslabším a najzraniteľnejším členom – deťom. 

Skrátená verzia článku bola publikovaná na portáli WebNoviny.sk

Foto: Depositphotos.com/lightsource

Tento týždeň vo Francúzsku umrel muž asi v mojom veku. Súd rozhodol, že musí. Pred desiatimi rokmi totiž havaroval a zostal ťažko postihnutý. Nebol však v kóme, ani na žiadnych podporných prístrojoch, nemal žiadne bolesti. Potreboval sa len najesť a napiť gastrickou sondou. Tú mu teraz upreli, čo pre neho znamenalo smrť hladom.

Podobné pokusy o vyhladovanie má pritom Vincent za sebou už štyri. V roku 2013 zostal bez stravy a s minimálnou hydratáciou 31 dní, napriek tomu prežil, čím podľa odborníkov poprel, že by sám odmietal život. Ak by pacient žiť nechcel, dokáže sa podľa lekárov totiž tak opustiť, že zomrie. Vincent nie.

Zásadná otázka: Kvôli čomu?

Hoci rodičia mnohokrát žiadali o prepustenie do domácej liečby, kde by sa o neho sami starali, zakaždým boli odmietnutí. Namiesto toho im lekári pred šiestimi rokmi navrhli synovu smrť, s čím jeho manželka a časť rodiny súhlasili, preto o jeho živote opakovane rozhodovali súdy. Ten posledný pred pár dňami definitívne povedal, že má zomrieť. Opäť bol teda odpojený od stravy a podľa posledných agentúrnych informácií pod silnými utišujúcimi a uspávajúcimi liekmi. Práve to však vyvoláva zásadnú otázku – kvôli čomu?

Ak by bol vo vegetatívnom stave, ktorým argumentovala tá časť odborníkov, ktorá bola za ukončenie jeho života, bolesť by necítil. Tak načo lieky zabezpečujúce „aby netrpel“? Nie je náhodou jeho hladovanie jeho krutým zabíjaním? Vincent pritom umiera v krajine, ktorá neuznáva eutanáziu. Má síce zákon zaručujúci právo na dôstojnú smrť a ukončenie úpornej liečby smrteľne chorých. On však smrteľne chorý nebol a udržiavaciu, ani žiadnu inú liečbu nedostával. Len jesť a piť.

Ďalší súd pár týždňov predtým poslal na smrť zdravé nenarodené dieťa, ktorého matka bola v 22. týždni tehotenstva, dokonca proti jej vôli. Len preto, že je mentálne postihnutá, jej nariadil potrat. Hoci stará mama  je pripravená sa o vnúča postarať, sudkyňa verdikt odôvodnila tým, že by to budúcej mamičke mohlo spôsobiť údajnú traumu, keď dieťa nebude v jej starostlivosti. Tak ju radšej navrhla vystaviť objektívne dokázanej – postpotratovej.

Na rozdiel od Vincenta sa však tento nelogický a krutý rozsudok našťastie podarilo zvrátiť. Tento šťastný koniec s radosťou privítali aj obyvatelia Slovenska, keďže sa u nás spustila podpisová akcia na podporu matky a dieťaťa. Behom dvoch – troch dní ju podpísalo vyše desaťtisíc obyvateľov našej krajiny.

(Ne)závislá súdna moc?

Tu sa treba začať pýtať, kam sa dostalo súdnictvo demokratických štátov? Nezávislá moc, ktorú nikto nevolí a nemá pôvod v rozhodnutí ľudí, ani sa im nemusí zodpovedať, sa pomaly, ale isto prepracúva k svojvôli a od rozhodovania o súlade a nesúlade so zákonmi prechádza k ich svojvoľnej tvorbe. Presne takto, mimochodom, vzniklo pred štyridsiatimi šiestimi rokmi americké právo na potrat. Dnes takmer nenájdete odborníka, ktorý by z právneho hľadiska odobril vtedajšie rozhodnutie Najvyššieho súdu v kontroverznej kauze Roe, ktorá viedla k legalizácii potratov. Sudcovia vtedy v 14. dodatku americkej ústavy vydolovali právo na súkromie, ktorým interrupcie povolili.

V súčasnosti sa právnici v podstate zhodujú s tým, čo už vtedy povedal jeden z dvoch nesúhlasiacich sudcov William Rehnquist: „Aby súd vydal toto stanovisko, musel by v rámci 14. dodatku objaviť právo, ktoré bolo samotným autorom dodatku úplne neznáme.“

Nezávislá súdna moc ako jeden z pilierov demokracie sa dnes v demokratických krajinách paradoxne postupne stáva závislá. Od politiky. Koniec-koncov sme toho svedkami aj na Slovensku, kde si vládni politici urobili z Ústavného súdu v podstate rukojemníka. A určite nie z rozmaru, ani trápne predstieranej neschopnosti sa dohodnúť.

Veď pri súčasnom stave, keď súd má už dlhodobo namiesto trinástich obsadených miest len sedem sudcov, je každý z nich vlastne ústavným samosudcom, keďže na to, aby súd rozhodol, je treba získať sedem hlasov (väčšinu z trinástich). To, že jeden jediný sudca nesúhlasí, v konečnom dôsledku totiž znamená, akoby nesúhlasil celý senát. Tento stav sa žiaľ len predlžuje divadielkom v Národnej rade – napriek tomu, že to vážne ohrozuje vymožiteľnosť ústavných práv na Slovensku.

Komu to však vyhovuje? Určite nie ľuďom, občanom, ktorým ústava zaručuje moc v riadení vecí verejných. Veď mnohé takéto súdne rozhodnutia idú proti nim a ich názoru vyjadrenému v demokratických voľbách a mnohokrát sú aj v rozpore s ich ústavnými právami. Naposledy sme u nás tento fenomén sledovali pri európskych voľbách.

Komentár bol písaný pre spravodajský portál Európskenoviny.sk.

Foto: Depositphotos.com/omloel

O tom, čo sa stane s mandátom zvolenej europoslankyne Miriam Lexmann, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd SR. Vyplýva to z rozhodnutia štátnej volebnej komisie.

Hoci KDH získalo viac hlasov ako napríklad SaS, je to práve Lexmann, ktorej podľa zákona pripadol 14. mandát. Slovensko má dnes v Európskom parlamente 13 europoslancov, po odchode Veľkej Británie budeme mať 14. Kresťanskodemokratické hnutie podalo podnet na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, žiadali v ňom preskúmanie, zrušenie a zmenu uznesenia v časti, v ktorej sa rozhoduje, že štrnásty mandát v europarlamente pripadá ich kandidátke Miriam Lexmann.

Lexmann povedala, že teraz zvažuje, či sa vráti do práce. Pred voľbami do EP pôsobila ako riaditeľka európskej pobočky Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI). “V Európskom parlamente nemám nárok na nič,” povedala Lexmann. To potvrdila aj tlačová atašé EP na Slovensku Soňa Mellak. “Európsky parlament má momentálne až do brexitu 751 poslancov. Okamžite po brexite sa začne aplikovať počet 705 poslancov. Členské štáty, ktorých sa to týkalo, museli tejto situácii prispôsobiť aj svoje volebné zákony. Tí, ktorí sa stanú poslancami až po brexite nemajú momentálne žiaden špecifický status, takže plat budú dostávať, až keď sa naozaj stanú poslancami EP,” uviedla Mellak.

Zvolená europoslankyňa, ktorá si môže mandát uplatniť až po odchode Veľkej Británie z EÚ, upozornila ešte na dve paradoxné situácie. “Dostala som dekrét, kde je napísané, že som právoplatne zvolená europoslankyňa. Ten dekrét vyzerá presne tak isto, ako dekréty, ktoré dostali ostatní 13. Mám dekrét, ale mandát si nemôžem uplatniť,” vysvetlila Lexmann. Spojené kráľovstvo malo pôvodne opustiť Európsku úniu koncom marca, neskôr dátum presunuli na 12. apríl a momentálne platí dátum odchodu 31. október. Súčasná britská premiérka Theresa May však oznámila odchod z funkcie, čaká sa na to, koho si vládnuca Konzervatívna strana zvolí za predsedu a teda aj premiéra. To môže ešte celý proces brexitu ovplyvniť.

Za druhý paradox považuje fakt, že ak by získala o približne 300 hlasov menej, do Európskeho parlamentu by sa dostala. “Hlavne to považujem za obrovskú nespravodlivosť voči mojim voličom, ktorí majú dôveru v tento štát. To sa mi zdá najväčší problém, že ak by ma niektorí moji voliči nevolili, ten mandát získam,” dodala. Pripomenula tiež, že aj samotná ministerka vnútra Denisa Saková sa vyjadrila, že zákon upravujúci eurovoľby, nebol správne uplatnený.

Lexmann: Mrzí ma rozhodnutie volebnej komisie

“Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán  v uznesení ktorým reagovala na podnet KDH konštatuje, že je striktne viazaná znením zákona ale nevysvetlila, prečo neaplikovala zákon tak, aby bol zachovaný duch zákona a Ústavy SR a tak zaručený spravodlivý výsledok volieb, ktorý by bol aj v súlade s európskym právom. Mrzí ma, že aj napriek tomu, že množstvo odborníkov, politických lídrov naprieč politickým spektrom a dokonca aj sama ministerka Saková spochybnili správnosť výkladu zákona a spravodlivosť výsledkov volieb, Štátna volebná komisia nezmenila svoj pohľad na vec. Stále sa mi ozýva množstvo voličov, ale aj voličov iných politických strán a vyjadruje mi podporu a svoje znepokojenie nad výsledkom volieb. Obávam sa, že predlžovanie tohto stavu podkopáva dôveru občanov SR v demokraciu samotnú, vo funkčnosť štátnych inštitúcií a kredibilitu našej krajiny v európskom spoločenstve národov,” hovorí pre Europskenoviny.sk Miriam Lexmann.

Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijala Národná rada SR začiatkom roka. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov. Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu. Podľa novely zákona, ktorú predložila ministerka vnútra Denisa Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“. Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.

Foto: Depositphotos.com/SergPoznanskiy

Vyhlásenie Miriam Lexmann k fondu obnovy EÚ

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content