Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

ľudská dôstojnosť

Podľa najnovšieho prieskumu má v našej krajine skúsenosť s kyberšikanou takmer štvrtina detí vo veku od 9 do 17 rokov. Rovnako znepokojivý je fakt, že takmer tretina obetí o svojej skúsenosti nikomu nepovedala. Okrem náležitej legislatívy podľa hesla: Čo je zakázané offline, musí byť zakázané aj online, je kľúčovou prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup, upozornila v pléne EP parlamentu Miriam Lexmann.

Ak dovolíme, aby sa moc dostala do zlých rúk, vystavujeme sa obrovskému nebezpečenstvu. Dejiny sú plné momentov, kedy nedemokratické režimy a totalitné ideológie zničili mnohé životy a poznačili celé generácie. Je preto našou povinnosťou podporovať mier, chrániť ľudskú dôstojnosť, slobodu a demokraciu, uviedla pri príležitosti dnešného sviatku Dňa víťazstva nad fašizmom Miriam Lexmann.

Slovensko je 19 rokov plnohodnotným členom európskeho mierového projektu. Do jeho DNA vložili otcovia zakladatelia princípy solidarity a subsidiarity – oporné stĺpy spoločenstva národov.

Ich úlohou je zabezpečiť vzájomnú pomoc, ale aj ochranu spoločnosti pred uzurpovaním moci. Tieto princípy však predpokladajú spoluúčasť a spoluzodpovednosť všetkých.

Naša skúsenosť s totalitou a neslobodou nás zaväzuje, aby sme o nej svedčili a pretavovali ju do konkrétnych skutkov na rozvoj slobodnej demokratickej spoločnosti. Robíme to však dostatočne?

Po anexii Krymu sme sa v EÚ dohodli na diverzifikácii energetických zdrojov. Skutky však boli v rozpore so slovami, a tak sme svojou strategickou závislosťou dovolili aj naďalej Rusku finančne benefitovať. Korelatívne dôsledky sú dnes fatálne, obzvlášť vo svetle obrovskej ľudskej tragédie vojny v našom susedstve.

Momentálne je na stole závislosť od Číny. Opäť iba pomenúvame hrozby, no pohodlie krátkodobého profitu nás zvádza z cesty principiálnosti a jednoty krokov voči nedemokratickému režimu. Ten ubližuje vlastným občanom a snaží sa manipulovať fungovanie medzinárodných spoločenstiev vo svoj prospech. Ak dnes budeme zatvárať oči pred celou škálou geopolitických hrozieb, ktoré predstavuje Čína, dopady našej slepoty budú jedného dňa viac než tragické.

V tejto situácii inštitúcie EÚ nepochopiteľne míňajú zdroje a energiu na dlhé debaty o otázkach patriacich do výlučných kompetencií členských štátov namiesto toho, aby sa zamerali na to, čo je ich primárnou úlohou – efektívne riešenia pre spoločný trh, ekonomickú stabilitu, bezpečnosť a odolnosť v čase kríz či hybridných hrozieb, nevynímajúc rýchly rozvoj umelej inteligencie. Takto podkopávame samotné základy EÚ, ktoré už neraz v histórii ukázali svoju pevnosť.

Ak teda chce byť Slovensko dospelým a zodpovedným európskym štátom, je našou povinnosťou trvať na pravde, zachovávaní princípov, ochrane ľudskej dôstojnosti a svedčiť o skúsenosti neslobody, ku ktorej vedie neraz vydláždená cesta.

Text vyšiel v .týždeň 5. mája 2023

Zdroj foto: https://slovakia.representation.ec.europa.eu/o-nas/slovensko-v-eu_sk

Nenechajme minulosť a naše dejiny zapadnúť prachom. Je našou povinnosťou hovoriť o nich. Chrániť si slobodu, kultivovať ju a zhodnocovať, pripomína Miriam Lexmann v súvislosti so 73. výročím smutných udalostí, ktorými verejne vyvrcholila likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom komunistickom Československu.

Škvrny hrubého zneužívania moci v podobe „našich ľudí“, nástenkových tendrov, dvojakých metrov v justícii, či dokonca tašiek plných peňazí, sme sa, žiaľ, ešte dlho nezbavili. Pri 27. výročí nevyšetrenej vraždy Róberta Remiáša pripomína Miriam Lexmann, že dnes sme na Slovensku stále v zápase o hodnoty slobody, spravodlivosti a pravdy.

Univerzálne platný systém medzinárodného práva chráni právo na život. Zvlášť v poslednom čase sme však svedkami čoraz väčšieho zasahovania európskych inštitúcií do výlučných kompetencií členských štátov v hodnotových otázkach. Chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť je pre Miriam Lexmann neodmysliteľná súčasť politickej práce a aj preto prevzala záštitu nad každoročným podujatím Týždeň za život organizovaným medzinárodnou federáciou Jeden z nás (One of Us).

Sviečková manifestácia vydala svedectvo o pravde a o tom, aký v skutočnosti bol komunistický totalitný režim. KDH nesie vlajku Sviečkovej manifestácie ďalej v podobe ochrany ľudských práv a slobôd, vrátane náboženskej slobody, doma na Slovensku, ale aj v zahraničí, hovorí Miriam Lexmann k podpore vyhlásenia 25. marca za štátny sviatok.

Miriam Lexmann sa v Európskom parlamente intenzívne venuje legislatíve na zlepšenie ochrany našich detí na internete, ktorá je v súčasnosti nepostačujúca. No je to práve rodinné zázemie a čas rodičov venovaný deťom, ktorý je najúčinnejšou prevenciou nežiaducich vplyvov digitálnych technológií na duševné zdravie. Aj o tejto téme dnes diskutovali zástupcovia KDH s českým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Mariánom Jurečkom. Viac informácií aj tu.

V prevencii so zákernou rakovinou je dôležitá aj podpora na európskej úrovni. Mojou snahou je preto robiť všetko preto, aby mali všetci rovnaký prístup k včasnej diagnostike a kvalitnej starostlivosti. Významne tieto kroky podporuje aj plán v boji proti rakovine, ktorý Únia prijala pred dvoma rokmi. Osobne sa teším z presadenia zlepšení pre neformálnych opatrovateľov, ktorí neraz venujú všetok svoj čas opatere príbuzného s týmto ochorením, ale aj také, ktoré umožňujú vrátiť sa späť na pracovný trh po prekonaní zákernej choroby. Nezabudnite dnes na narcis…

Návšteva útulku a nocľahárne Depaul, stretnutie so študentmi Obchodnej akadémie Račianska v Bratislave, ale aj diskusia v Centre včasnej intervencie Bratislava, kde odborne pomáhajú rodinám v núdzi mi poskytli cenný vhľad do života rodín, ktoré sa starajú o deti s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Aj toto bola časť poslaneckých dní tohto týždňa, ktoré Miriam Lexmann strávila na Slovensku.

Vernosť pravde je strážkyňou našej dnešnej slobody. Bola to vernosť pravde, ktorá pred 35 rokmi viedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode a urýchlila udalosti, ktoré viedli až k Nežnej revolúcii, píše Miriam Lexmann v najnovšom blogu

Na tomto mieste vernosť pravde priviedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode. Tento moment urýchlil udalosti, ktoré neskôr viedli až k pádu neľudského režimu, zdôraznila Miriam Lexmann v príhovore na Hviezdoslavovom námestí pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie.

Miriam Lexmann kritizuje rozhodnutie poslancov Európskeho výboru NR SR, ktorí schválili nariadenie o cezhraničnom uznávaní rodičovstva pre páry rovnakého pohlavia. Takáto úprava doslova otvára dvere pre legalizáciu vo väčšine krajín nezákonnej praxe tzv. náhradného materstva. Dieťa sa tak stáva subjektom komerčného kontraktu, čo je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou, argumentuje Lexmann. Viac tu.

Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie. Tento týždeň si EP bratislavské udalosti z 25. marca znovu pripomína vďaka výstave, ktorú v Štrasburgu zorganizovala europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN).

Dokumentárna fotovýstava približuje nielen europoslancom, ale aj všetkým návštevníkom a zamestnancom Európskeho parlamentu hrdinstvo občanov, ktorí so sviečkou v ruke stáli proti policajnej brutalite a vodným delám v boji za slobodu a demokraciu.

„Manifestácia, ktorá dláždila cestu víťazstvu slobody v komunistickom Československu, môže byť svetlom nádeje i dnes pre ľudí zápasiacich o slobodu v rôznych krajinách, vrátane tých s nedemokratickými režimami,“ hovorí v reakcii na dianie v mnohých krajinách sveta europoslankyňa Miriam Lexmann.

Európsky parlament v nadväznosti na udalosti takzvaného bratislavského Veľkého piatku prijal rezolúciu, v ktorej jednoznačne odsúdil zlo vtedajšieho režimu, postavil sa za utláčaných a vyzval vtedajšiu vládu, aby plne rešpektovala základné ľudské práva a vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc odvážnych občanov.

Ján Šimulčík počas otvorenia výstavy v Európskom parlamente v Štrasburgu. Foto: kancelária Miriam Lexmann

„Sviečková manifestácia bola prelomovou udalosťou a prvým verejným protestom proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Svojim nenásilným odporom predznamenala „nežný“ charakter pádu komunistického režimu a prechod k demokracii v roku 1989. Požiadavkou na dodržiavanie občianskych práv a náboženských slobôd pomohla zjednotiť predtým rozdelený slovenský disent,“ priblížil pri príležitosti výstavy dianie spred 35 rokov predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.

Podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií Pavol Kossey zdôraznil úlohu, ktorú nielen vtedy zohrali práve kresťania: „Veriaci chcú byť aj dnes obohatením pre spoločnosť. Chcú, tak ako pred 35 rokmi na Hviezdoslavovom námestí, spolu so všetkými úprimne zmýšľajúcimi ľuďmi prinášať a udržiavať v spoločnosti ideály, pomáhať ju robiť skutočne ľudskou – počnúc starostlivosťou o medziľudské vzťahy až po prinášanie nových pohľadov na ekológiu.“

Aj po viac ako troch desaťročiach sme však svedkami geopolitického vývoja a hrozieb, ktorým sloboda a demokracia čelia zo strany autoritárskych a totalitných režimov. Aj preto je nesmierne dôležité poukazovať na náš vlastný zápas o slobodu, ako aj potrebu túto slobodu chrániť a pripomínať to aj ďalším, ktorí podobné útrapy nikdy nezažili.

„My dnes už patríme k tým šťastným, ktorí môžu žiť slobodne. Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Na mieste je aj otázka, či sme za ten relatívne dlhý čas, čo sme členským štátom Európskej únie, dostatočne svedčili o odkaze našej historickej skúsenosti s totalitným režimom a delili sa o ňu tak, aby sme umožnili európskemu spoločenstvu lepšie rozpoznať hrozby totality už v jej náznakoch,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Vernisáž výstavy sa uskutoční v Európskom parlamente v Štrasburgu dnes 14. marca o 18:00.

Na nezákonnosť fenoménu tzv. náhradného materstva apelujem dlhodobo a v Európskom parlamente sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie.

Tlak na jeho postupné prijímanie pod rúškom rôznych iných iniciatív či dokonca „altruizmu” kladie na spoločnosť deštrukčné a neprijateľné etické, právne či medicínske bremeno. Neexistuje žiadne „právo na deti”, ktoré by dospelým umožňovalo získavať ich, a to dokonca obchodnými kontraktmi. Je to v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou.

Jednoznačne sa preto pripájam k prijatej Deklarácii z Casablancy Declaration for the Universal Abolition of Surrogacy, kde sa na ilegalite tejto praxe reprodukčného vykorisťovania zhodli desiatky odborníkov z celého sveta.

Človek sa nikdy nemôže stať komoditou. Plne podporujem toto naše spoločné úsilie na prijatí medzinárodnej právnej úpravy pre celosvetový zákaz surogácie.

Znenie deklarácie nájdete na: http://declaration-surrogacy-casablanca.org/…/internat…/

Viac o tomto fenoméne sa dočítate aj v mojom pôvodnom článku: https://blog.postoj.sk/…/dieta-nie-je-tovar-ktory-ma…

Titulná foto: ilustračná, zdroj: https://www.onmanorama.com

Miriam Lexmann ako iniciátorka predstavila spolu s autorkou Andreou Cox publikáciu „Ako na technológie v rodine – upokojujúci sprievodca pre rodičov v online dobe“. Urobili tak na konferencii digiSAPIENS pod taktovkou DigiQ kde sa v rámci februárového Dňa bezpečného internetu venovali rôznym aspektom dobrého využívania online priestoru i sociálnych sietí.

Je absurdné, že ani po piatich rokoch vyšetrovania neexistuje rozhodnutie, ktoré by postavilo pred spravodlivosť vinníkov. Práve naopak, len nedávno belgická prokuratúra rozhodla vyšetrovanie smrti Jozefa Chovanca uzavrieť a nikoho v tejto veci nestíhať. Preto aj naďalej konám kroky, aby zvíťazila spravodlivosť a právny štát. Je potrebné vyvrátiť akékoľvek pochybnosti a tých je aj naďalej priveľa.

Túžili po Slovensku bez podvodov a korupcie. Po krajine bez zákulisných hier vyvolených a hrubého zneužívania moci. Po spravodlivom, čestnom, Slovensku. Pravda, ktorej sa mocní tak báli, ich stála to najcennejšie. Ján, Martina! Ste neustále medzi nami. Váš odkaz po hľadaní pravdy nesmie zostať umlčaný.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) spolu s ďalšími europoslancami z rôznych členských krajín vyzýva lídrov EÚ, aby naplno využili aktuálny Dialóg o ľudských právach s Čínou a jasne počas neho komunikovali neakceptovateľné porušovanie ľudských práv a zločinov proti ľudskosti. Totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.

Stanovisko zverejnili v liste adresovanom vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepovi Borrellovi a osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva Eamonovi Gilmorovi, ktorý podpísalo 23 europoslancov.

„Nemôžeme si pred týmto terorom zatvárať oči rovnako ako si nemôžeme dovoliť, aby sa Čínska komunistická strana vyhýbala zodpovednosti prostredníctvom svojich cynických pokusov o zmenu medzinárodných ľudskoprávnych noriem,” píše sa v liste, ktorý iniciovala Miriam Lexmann.

Europoslanci menujú až 20 konkrétnych zločinov proti ľudskosti a porušení ľudských práv, ako napríklad hromadné sledovanie občanov v Číne a Hongkongu, zločiny proti ľudskosti v provincii Sin-ťiang, ako aj v Tibete či rastúci útlak v Hongkongu a využívanie tzv. Bezpečnostného zákona na potlačenie prodemokratických snáh, vrátane aktivít Jimmyho Laia, kardinála Zena a správcov fondu humanitárnej pomoci č. 612. Spomína sa aj extrateritorialita tohto bezpečnostného zákona a tzv. čínske policajné stanice v členských štátoch EÚ.

V liste sú menovaní aj konkrétni občania, politici, aktivisti, náboženskí predstavitelia, misionári či umelci, ktorí boli z rôznych dôvodov zatknutí, uväznení, mučení alebo sú nezvestní.

Slovenská europoslankyňa spoločne s ďalšími kolegami vyslovila aj jednoznačný nesúhlas s donedávna plánovanou návštevou guvernéra čínskej provincie Sin-ťiang Erkina Tuniyaza v Bruseli. Ten napokon pod tlakom silného nesúhlasu svoju návštevu Bruselu sám zrušil.

„Je nezodpovedné a neúctivé, ak demokratické vlády pozývajú na stretnutia verejných činiteľov, ktorí sú zapojení do zločinov proti ľudskosti. Ak nebude EÚ principiálna vo svojich hodnotách a poukazovaní na hrubé porušovanie ľudských práv a medzinárodných dohovorov zo strany diktátorských režimov, tak sa sama stane obeťou ich praktík a vazalom ich ekonomických záujmov. V dôsledku toho znásobí našu zraniteľnosť a ohrozí našu bezpečnosť,” uviedla pri tejto príležitosti členka Výboru pre zahraničné veci pri EP (AFET) a podpredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) Miriam Lexmann.

Zdroj: https://www.siasat.com

Miriam Lexmann podpísala spoločný list europoslancov adresovaný vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim zatváraním kostolov v Alžírsku a zhoršujúcim sa stavom náboženskej slobody v tejto krajine. Sme presvedčení, že EÚ musí túto záležitosť urýchlene riešiť vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Alžírskom, zdôvodnila Miriam Lexmann.

Európsky parlament dnes prijal správu, v ktorej hodnotil pokrok v procese ratifikácie v mene Európskej únie tzv. Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Zároveň naliehal na členské štáty, ktoré dohovor neratifikovali, a ku ktorým patrí aj Slovensko, aby tak urýchlene urobili.

K hlasovaniu sa vyjadruje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann:

„Akékoľvek násilie ostro odsudzujem a už od začiatku môjho mandátu som najmä vo výbore pre zamestnanosť presadzovala návrhy na ochranu zraniteľných skupín vrátane nedávneho návrhu na ochranu žien a ich detí proti praxi tzv. náhradného materstva, ktoré je v rozpore s ľudskými právami.

Je našou povinnosťou hľadať efektívne riešenia na násilie proti ženám, školiť odborníkov a  riadne implementovať našu legislatívu, ktorá je aj podľa odborníkov dobrá, avšak nesprávne a nedôsledne vykonávaná.

Takzvaný Istanbulský dohovor a celá diskusia okolo neho však cieľu odstránenia násilia na ženách a domáceho násilia vôbec nepomáha.

Dohovor nemá podporu medzi všetkými členskými štátmi a namiesto toho, aby sme sa rozprávali o rýchlej pomoci pre obete, riešime, ako donútiť členské štáty urýchlene ho prijať. Treba však pripomenúť, že dôvod, prečo Slovenská republika tento dokument neratifikovala, je ideologizácia celej problematiky a hrubé zasahovanie do morálnych a kultúrno-etických sfér a legislatívy. S takýmto postupom, ktorý sa doslova vysmieva tým, ktorí násiliu denne čelia, absolútne nesúhlasím.”

Istanbulský dohovor je zmiešanou zmluvou, ku ktorej musí pristúpiť Európska únia ako celok a každý členský štát samostatne. Doteraz ho ratifikovalo 21 členských štátov EÚ okrem Bulharska, Česka, Maďarska, Litvy, Lotyšska a Slovenska. Poľská vláda v roku 2020 oznámila svoj zámer od Dohovoru odstúpiť.

Zdroj foto: cnn.com

Na pôde európskych inštitúcií či z niektorých členských štátov sme svedkami narastajúceho tlaku na to, aby sa právo na potrat začlenilo do Charty základných práv EÚ, a teda stalo základným ľudským právom. Toto však podkopáva základné zmluvy EÚ na ktorých bola založená a odvracia pozornosť o problémov, ktoré EÚ skutočne riešiť má, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

Na pôde európskych inštitúcií či z niektorých členských štátov sme svedkami narastajúceho tlaku na to, aby sa právo na potrat začlenilo do Charty základných práv EÚ, a teda stalo základným ľudským právom.

„Znovu zdôrazňujem to, čo som opakovanie predniesla v pléne Európskeho parlamentu i na mnohých iných fórach – tieto snahy sú nielen v absolútnom rozpore so základným ľudským právom, ktorým je právo na život. Zároveň táto otázka regulácie umelého ukončenia tehotenstva spadá plne do právomoci členských štátov a EÚ nemá žiadny mandát sa ňou zaoberať. Toto podkopávanie zmlúv, na ktorých je EÚ založená a zaoberanie sa politikami, na ktoré nedostala od občanov mandát povedie k zlyhávaniu v tých oblastiach, ktoré riešiť má. A to sledujeme už dnes, napríklad aj v oblasti spoločného trhu či bezpečnosti. Tomu musíme povedať jasné NIE,“ konštatovala Miriam Lexmann, ktorá sa dnes stretla v Bruseli so zástupcami celoeurópskej platformy Jeden z nás (One of Us) zameriavajúcej sa na ochranu ľudskej dôstojnosti.

Foto: Kancelária Miriam Lexmann

List europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a ďalších desiatich slovenských europoslancov označil za neprijateľný záver belgickej prokuratúry, ktorá v prípade smrti Slováka Jozefa Chovanca rozhodla, že pred spravodlivosť nikoho nepostaví. „Vyšetrovanie sprevádzajú rozporuplné kroky. Tým najnovším je nestíhať za jeho smrť nikoho. Znovu sa preto obraciame na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú ako i komisára pre spravodlivosť Didier Reyndersa, aby sa Komisia týmto prípadom zaoberala tak, ako nám to prisľúbila. Opätovne sme tiež žiadali aby prípad zahrnula do pravidelného monitorovania stavu právneho štátu v Belgicku.“ vyhlásila iniciátorka listu slovenských europoslancov Miriam Lexmann.

V liste slovenskí europoslanci okrem iného upozorňujú, že posudok súdnych znalcov, podľa ktorého Chovanec zomrel na zranenia, ktoré si spôsobil sám, bol napadnutý ďalším uznávaným súdnym znalcom, ako aj príbuznými Jozefa Chovanca. Okrem toho poslanci upozorňujú na početné sporné procesné rozhodnutia, vrátane ignorovania svedka zatýkania Jozefa Chovanca v lietadle.

„V spoločnom liste apelujeme na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, ale aj komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, aby sa týmto prípadom vážne zaoberali. Okrem toho intenzívne komunikujem s parlamentným výborom pre občianske slobody a spravodlivosť tak, aby aj Európsky parlament vytvoril tlak na riadne a spravodlivé vyšetrenie a vyslal oficiálnu monitorovaciu misiu, ktorá sa bude zaoberať belgickým postupom pri vyšetrovaní tohto prípadu,“ menuje Lexmann konkrétne kroky, ktoré v prípade Jozefa Chovanca na európskej pôde koná.

Desiatky europoslancov z rôznych členských krajín a politických skupín z jej iniciatívy oficiálne vyzvali Európsku komisiu k monitorovaniu prípadu po prvý raz ešte v roku 2020, kedy upozornili na šokujúce a neľudské správanie policajtov v cele predbežného zadržania. Videozáznam tu dokonca odhalil extrémistické prejavy.

Miriam Lexmann vystúpila k tomuto prípadu v stredu 1. februára aj v pléne Európskeho parlamentu v Bruseli, kde na dianie upozornila stovky kolegov: „Ako je možné, že v centre Európskej únie, kde úzkostlivo sledujeme čo i len náznaky porušenia právneho štátu sa príjme rozhodnutie, ktoré sa javí v príkrom rozpore so spravodlivým zaobchádzaním a právom na spravodlivý proces?“

Jozef Chovanec bol zadržaný 23. februára 2018 belgickou federálnou políciou na bruselskom letisku Charleroi. Po brutálnom správaní sa policajtov v cele predbežného zadržania o štyri dni neskôr zomrel.

Titulná foto: Jozef Chovanec, reprofoto TASR/Plus 7 dní

Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP presadzuje Miriam Lexmann dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie, ako aj ochranu mladých ľudí v kontexte vplyvu sociálnych sietí. Teraz môžu vyjadriť svoj názor a zapojiť sa do konzultácií k tejto téme aj občania. Ich príspevky sa zohľadnia pri ďalšom vývoji a dolaďovaní iniciatívy Európskej komisie o Komplexom prístupe k duševnému zdraviu.

Zlo rozširuje svoje siete postupne. Pomaly a často nebadane. Jeho plná sila, v ktorej neskôr udrie, však dokáže prekvapiť, paralyzovať a ničiť. Nemôžeme si preto pred zlom zatvárať oči alebo ho zľahčovať. Našou povinnosťou je robiť všetko pre nápravu a byť príkladom cesty porozumenia a úcty, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.

Sú základným právom, ktoré nielen garantujú dôstojnosť každej osoby, ale prispievajú aj k bezpečnosti samotnej EÚ, pripomína europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie totiž destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej. Náboženská sloboda a ochrana ľudskej dôstojnosti ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít v službe, ktorú vykonávam v Európskom parlamente,” vysvetľuje svoj postoj i hodnoty, ktorými sa riadi nielen v práci europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

V závere januára predstavila spolu s parlamentným kolegom Petrom van Dalenom správu organizácie Open Doors s názvom World Watch List, ktorá približuje najaktuálnejšie informácie o prenasledovaní kresťanov vo svete. Open Doors má každoročne približne 4 tisíc spolupracovníkov, ktorí z celého sveta poskytujú overené informácie z prvej ruky. Bolestivým faktom aj naďalej ostáva, že prenasledovaniu či diskriminácii je dnes vystavených viac ako 360 miliónov veriacich po celom svete.

Na podujatí sa účastníkom prihovorila aj Dabrina Bet Tamraz, ktorá pochádza z kresťanskej rodiny z Iránu, sama si prešla väzením a ďalším príkorím. Dnes sa z exilu snaží pomáhať tým, ktorí žijú v područí čoraz drakonickejšieho režimu.

Počas predstavenia správy World Watch List od organizácie Open Doors v Európskom parlamente.

Správa bola publikovaná v čase blížiaceho sa 35. výročia Sviečkovej manifestácie, keď ľudia na Slovensku vyšli do ulíc, aby pokojne vyjadrili nesúhlas s neslobodou a obmedzovaním ľudských práv zo strany totalitného režimu.

„Aj na základe našej vlastnej skúsenosti s totalitou som dlhodobo konala vo veci vymenovania osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Od jeho vymenovania sa usilujem aj o to, aby mal silný mandát a všetky potrebné prostriedky na výkon tohto úradu,” pripomína Lexmann jedno z úspešne presadených riešení.

V príhovore tiež upozornila na to, že totalitné režimy začínajú používať nové formy potláčania náboženskej slobody. Napríklad Čína terorizuje vlastných občanov cez sledovanie s pomocou umelej inteligencie. Okrem toho sa cez svoje dominantné postavenie v medzinárodných organizáciách ako OSN pokúša redefinovať princípy, na ktorých je postavená ochrana ľudských práv. Ako tieňová spravodajkyňa pre multilateralizmus preto upozorňuje a navrhuje hneď niekoľko spôsobov, ktorými môžeme zastaviť tento trend.

Zdroj foto: Kancelária Miriam Lexmann

Vyhlásenie europoslankyne Miriam Lexmann k prijatej Správe k ľudským právam a demokracii vo svete a politike EÚ v tejto oblasti:

„Ochrana dôstojnosti a práv každého človeka vo svete je základom mojej každodennej politickej práce. Výzvy na zahrnutie tzv. práva na umelý potrat do Charty základných práv EÚ prenikajúce postupne do rôznych parlamentných správ považujem za neakceptovateľné. Z tohto dôvodu som nemohla podporiť ani extenzívnu výročnú správu o ľudských právach, ktorú Európsky parlament prijal na aktuálnom plenárnom zasadnutí. Tento krok totiž stavia samotný princíp ľudských práv do úplného protikladu s jeho vlastnou podstatou, nakoľko ohrozuje ochranu ľudského života a základné ľudské právo, ktorým je právo na život. Takéto naštrbenie univerzálne platného systému ľudských práv ohrozuje hlavný nástroj, na základe ktorého tieto práva chránime. Všetkým, ktorí chcú takýmto bezprecedentným spôsobom obrátiť tento systém doslova naruby, by som rada dala do pozornosti slová Ronalda Reagana: „Všimol som si, že všetci tí, ktorí podporujú umelé potraty, sa už stihli narodiť.“

V pléne Európskeho parlamentu počas rozpravy o stave demokracie a ľudských práv vo svete upozornila Miriam Lexmann aj na rastúce pokusy nedemokratických režimov nielen potláčať ľudské práva a dôstojnosť vlastných občanov, ale aj na to, ako tento teror rozširujú aj mimo svojho územia do iných krajín.

„Pred utrpením si nemôžeme zatvárať oči. Putinove zločiny na Ukrajine, neľudský útlak etnických a náboženských skupín Čínskou komunistickou stranou, či celkový nárast prenasledovania na základe náboženstva a viery. To sú viditeľné dôsledky zvráteného zmýšľania,” poukazuje na súčasné dianie Lexmann.

Aj pred pár dňami sme videli smutný príklad tohto diania, keď teroristi v Nigérii zaútočili na farskú budovu. Jedného kňaza postrelili na úteku a zároveň zapálili dom, v ktorom o život prišiel ďalší.

„Dnes som presvedčená, že nie je len našou morálnou povinnosťou pomáhať druhým. Táto poskytnutá pomoc je aj v našom vlastnom záujme. Prenasledovanie pre vieru, či potláčanie ľudských práv totiž často vedie k širšej nestabilite, či k masovej migrácii. Aj preto musí Európska únia ešte viac strategicky a cielene podporovať demokraciu a slobodu vo svete. Pri takejto podpore musíme upustiť od akejkoľvek ideologizácie ľudských práv. Jedným z príkladov sú už spomínané neustále pokusy o uznanie takzvaného práva na potrat. Takéto kroky rázne odmietam. Sústreďme sa na skutočnú pomoc tým, ktorí sú v núdzi, zápasia o uznanie vlastnej dôstojnosti či slobodu,” uzatvára slovenské kresťanskodemokratická eurposlankyňa.

Záznam vystúpenia Miriam Lexmann v pléne EP k tejto správe zo stredy 18. januára: Plenary session z 18/01/2023

Titulný obrázok: https://op.europa.eu

Počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu Európsky parlament rokuje o uznesení, ktoré vyzýva Európsku úniu, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi na zriadení tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Rozprava a uznesenie Európskeho parlamentu nasleduje po výzve predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na vytvorenie takéhoto tribunálu.

„Ruská agresia a spôsob vedenia vojny proti Ukrajine je jasným porušením Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru, nech to bude trvať akokoľvek dlho. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti. 

Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál. V tejto súvislosti by som rada pripomenula slová sudcu Roberta Jacksona na otvorení Norimberského procesu v roku 1945: ‘Nikdy nesmieme zabudnúť, že to, na základe čoho súdime týchto obžalovaných, je tým, podľa čoho nás budú zajtra súdiť dejiny’,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/SNK).

Titulný obrázok: mind.ua

Reakcia europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na stanovisko belgickej prokuratúry vo veci smrti J. Chovanca.

„Považujem za neakceptovateľné, že belgická prokuratúra zverejnila stanovisko, z ktorého nevyplýva žiadna trestnoprávna zodpovednosť za brutálne správanie policajtov. Minulý týždeň som o prípade tragickej smrti Jozefa Chovanca osobne hovorila s ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom, ktorý ma ubezpečil, že koná a belgickú stranu požiadal o ďalšie nevyhnutné expertízne úkony. Upozornila som ho na potrebu vypočutia svedka z lietadla Romana Behúla, na čo som opakovane vyzývala a ktorý do dnešného dňa nebol belgickou stranou vypočutý, a to ani pri rekonštrukcii prípadu. Ani päť rokov po tejto nesmiernej tragédii nesmieme rezignovať na jej dôkladné vyšetrenie a nastolenie spravodlivosti. A preto sa prípadu aj naďalej intenzívne venujem.“

Reakcia sa viaže k: https://www.teraz.sk/zahranicie/holandska-prokuratura-nechce-nikoho-st/687771-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Titulná foto: Miriam Lexmann a Roman Behúl. Zdroj: TASR

Biskupi Gojdič, Buzalka a Vojtaššák nám zanechali odkaz pevnej viery aj za cenu utrpenia, či smrti. Miriam Lexmann je presvedčená, že aj ich príbeh bude navždy mementom pre budovanie spravodlivej a slobodnej spoločnosti. Práve dnes, 15. januára 1951 bolo všetci traja v komunistickým režimom vykonštruovanom monsterprocese odsúdení na doživotie.

Na osobnom stretnutí dnes Miriam Lexmann apelovala na ministra spravodlivosti SR Viliama Karasa, aby sa zasadil za takú pozíciu SR ku kontroverznému návrhu o vzájomnom uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi, ktorá bude za každých okolností plne rešpektovať výlučnú právomoc členských štátov v oblasti rodinného práva. Tento návrh totiž otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva.

Po novom sa bude vdovský či vdovecký vyplácať dva roky po smrti manželského partnera namiesto pôvodného jedného roku. Zároveň sa znižuje vek, od ktorého sa opätovne dávka vypláca tým, čo vychovali jedno dieťa, a to z dôchodkového veku na 57 rokov. Nespravodlivosti vo vyplácaní vdovských dôchodkov sa Miriam Lexmann venuje od začiatku svojho mandátu v EP a pokračuje aj po tomto úspechu a čiastočnom posune v našej legislatíve.

Zneužívať akúkoľvek vraždu na politické účely, ba dokonca burcovanie nenávisti, považuje Miriam Lexmann za hrubo nezodpovedné a neakceptovateľné, pretože takéto konanie môže v konečnom dôsledku viesť len k ďalšej eskalácii a ubližovaniu. V spravodlivej a demokratickej krajine rozhoduje o vine a treste súd, nie ulica, sociálne siete či médiá, zdôrazňuje slovenská europoslankyňa.

Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.

Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.

Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk

Situácia na Ukrajine je pre nás silným mementom. Sacharovova cena za slobodu myslenia, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament, preto nemôže zostať iba symbolickou. Zaväzuje nás k morálnym krokom, konaniu a dôslednému dodržiavaniu princípov na ktorých bola založená Európska únia. Podpora Ukrajiny a jej ľudu v týchto ťažkých časoch je tiež o obrane týchto princípov, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti udelenia Sacharovovej ceny ukrajinskému ľudu.

Našu vlastnú skúsenosť s totalitným režimom, ktorý popieral ľudské práva, považuje Miriam Lexmann za jeden z dôvodov, pre ktoré musíme o ľudských právach hovoriť, ale najmä, aktívne pomáhať tým, ktorí o ne dnes stále zápasia. Každoročne si práve 10. decembra pripomíname prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content