Rýchle správy
Miriam Lexmann v dnešnom článku v denníku Washington Post opätovne vyzýva EÚ na prehodnotenie zmlúv o vydávaní zadržaných občanov, ale aj akejkoľvek ďalšej spolupráce s Čínou. Vlády viacerých európskych krajín začali vyšetrovania po tom, ako na svojom území objavili existenciu tzv. servisných staníc. Tie slúžili ako policajné stanice čínskeho režimu, cez ktoré si na území zvrchovaných krajín uplatňoval vlastné právo.
Ako už dnes technológia umelej inteligencie ovplyvňuje naše každodenné životy? Aký je jej potenciál a na aké princípy pri jej výskume, vývoji a nasadzovaní nesmieme zabudnúť? V akom štádiu je príprava európskej legislatívy a ktoré systémy umelej inteligencie budú vysoko-rizikové? Aj o týchto otázkach bude v Bratislave konferencia organizovaná Miriam Lexmann za účasti špičkových slovenských i zahraničných odborníkov už v piatok, 11. novembra 2022. Prihláste sa.
Miriam Lexmann zorganizovala na pôde Európskeho parlamentu konferenciu o budúcnosti práce vo svetle Smernice o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem. Zúčastnili sa na nej nielen kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, ale aj zástupcovia platforiem, na ktorých bude mať smernica veľký dopad.
Na svete je známych takmer 8-tisíc zriedkavých ochorení. Postihujú menej než 5 z každých 10 tisíc pacientov. Diagnostika a včasná intervencia sú preto náročné a osoby s raritnými ochoreniami sa stretávajú s nerovným prístupom k terapiám či liečbe.
Aj preto som veľmi rada, že sa o vzácnych genetických ochoreniach začína viac hovoriť a priestor dostávajú aj v Európskom parlamente.
Keďže sa vo svojej práci dlhodobo venujem pomoci zraniteľným skupinám, rada som prijala pozvanie vystúpiť na odbornej konferencii pri príležitosti Svetového dňa ľudí nízkeho vzrastu. Počas nej bola predstavená nová platforma združujúca organizácie zastupujúce osoby s achondroplázióu a inými kostnými dyspláziami. Teší ma, že som sa na tejto konferencii mala možnosť zoznámiť aj so zástupcom slovenskej organizácie Palčekovia, Richardom Hurayom.
V rámci diskusie som predstavila svoje snahy a návrhy, ktoré presadzujem vo Výbore pre sociálne veci a zamestnanosť, a ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím či závažnými ochoreniami.
Dlhodobo presadzujem najmä rovný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu či práci, ako aj efektívne riešenia na zabezpečenie plného zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí spoločnosti. Zároveň sa snažím zvyšovať povedomie o tom, akým prekážkam títo ľudia čelia a čo musíme urobiť my, aby sme konečne vytvorili spoločnosť, v ktorej nikto nie je podceňovaný či stigmatizovaný.
Diskusia, na ktorej som mala možnosť vystúpiť, je skvelým krokom k naplneniu tohto cieľa. Som veľmi rada, že som nielen získala nové informácie, ktoré budem môcť využiť pri tvorbe efektívnych politík, ale aj kontakty, ktoré budú rovnako nápomocné v mojej ďalšej práci.
Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.
Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.
Ak samosprávy čerpajú eurofondy pre marginalizované rómske skupiny obyvateľstva, nulové spolufinancovanie by sa malo týkať aj zvyšku územia tak, aby sme posúvali dopredu celé komunity. Nesmie sa stať, že na časť komunity danej obce alebo mesta je nulová spoluúčasť, ale na zvyšnú časť nie je. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá výzvu na podporu miestnych a regionálnych orgánov presadila do Uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ, ktorú dnes na plenárnom zasadnutí prijal Európsky parlament (EP).
„Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Takéto nastavenie prispej k lepšej spolupráci aj čerpaniu a zastaví sa rozdeľovanie projektov podľa častí komunít,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Mestá a župy sa dnes musia na financovaníprojektov hradených z fondov EÚ podieľať vo výške 5 %. Podľa návrhu europoslankyne Lexmann by samospráva mohla realizovať projekt s nulovou spoluúčasťou pre všetkých, teda aj pre zvyšnú majoritnú časť komunity či územia, nielen pre marginalizovanú skupinu. Umožnili by sme tak napredovať celej komunite bez toho, aby sme občanov rozdeľovali.
Europoslankyňa, ktorá je aj členkou Výboru EP pre sociálne veci a zamestnanosť, túto tému otvára na rôznych fórach s predstaviteľmi našej vlády ako aj Európskej komisie, a to nielen v kontexte nedávnej návštevy eurokomisárky pre rovnosť Helenou Dalli na Slovensku.
KDH navyše dlhodobo presadzuje nulovú spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na všetky projekty samospráv. „Vláda by to podľa nás mala umožniť mestám, obciam a župám a čo najskôr o tom rokovať s Európskou komisiou, pretože uprostred vážnej krízy si mnohé samosprávy nemôžu dovoliť realizovať projekty, ktoré by výrazne pomohli ľuďom v regiónoch i celej krajine,“zdôrazňuje Miriam Lexmann. Hnutie pritom zdôrazňuje, že nulová spoluúčasť pre samosprávy by podporila aj lepšie čerpanie eurofondov, v ktorom Slovensko už roky – osobitne za vládnutia Smeru – vážne zlyhávalo.
„Za peniaze z eurofondov môžu samosprávy budovať a opravovať cesty, školy, zdravotnícke, sociálne zariadenia, vodovody či podporiť sociálne slabších. Nie je správne, aby to nemohli urobiť, ak nemajú na spolufinancovanie. Rozumnejšie je umožniť im čerpať fondy bez spoluúčasti, ako vracať nevyčerpané fondy späť do Bruselu. Naše regióny, mestá i obce ich vedia dobre využiť a dnes to potrebujú viac než kedykoľvek predtým,“ apeluje europoslankyňa Lexmann.
Foto: ©Zoran/Adobe Stock/europarl.europa.eu
Miriam Lexmann vyzdvihla dnes v pléne EP snahu založiť Európske centrum pre prístupnosť. To by malo zjednodušiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k službám, mobilite, vzdelaniu a starostlivosti v rámci krajín EÚ.
Europoslankyňa Miriam Lexmann participovala na večere s Dagmar Mozolovou, ktorá už deväť rokov zaznamenáva osudy statočných hrdinov zachraňujúcich ľudí počas vojny a holokaustu ako i zachránených prenasledovaných Židov. Vytvára tak dôležitý archív svedectiev pre ďalšie generácie. Nesmieme byť ľahostajní a zabúdať, že sa odohrali a najmä nikdy viac urobiť chyby, pre ktoré by iní trpeli, uviedla Lexmann.
O potrebe riešení pre znižovanie našej ekonomickej závislosti od nedemokratických či totalitných krajín, o morálnych dopadoch spolupráce s takýmito krajinami, či o iných aktuálnych témach hovorila Miriam Lexmann v relácií Rádia Lumen Zaostrené.
V rámci Európskej stratégie pre starostlivosť sa Miriam Lexmann nedávno podarilo presadiť mnohé pozmeňovacie návrhy. Práve o nich, ale aj o ďalších problémoch profesionálnych opatrovateliek, ktoré ich nútia odchádzať od rodín a zamestnať sa v zahraničí hovorila Miriam Lexmann na stretnutí s členkami Komory opatrovateliek Slovenska.
Nová stratégia prináša viaceré iniciatívy na výrazné zlepšenie postavenia neformálnych opatrovateľov, zabezpečenie kvalitnej a dôstojnej starostlivosti, či modernizáciu systému.
„Mnohým z nich som sa venovala vo svojich pozmeňovacích návrhoch k tejto správe. Som veľmi spokojná, že moje návrhy nielenže dostali podporu mojich kolegov, ale tieto oblasti sú zároveň pokryté aj v texte stratégie,” hovorí Lexmann, ktorá na lepšie podmienky pre neformálnych opatrovateľov vyzýva už dlhodobo.
„Ich práca musí byť voľbou, a nie nevyhnutnosťou iba z dôvodu, že neexistujú iné, dostupnejšie služby pomoci. Zdôrazňujem preto investície do kvalitných, finančne a ekonomicky dostupných komunitných služieb,” dodáva členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, je nevyhnutné, aby mal dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia a v neposlednom rade možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom o čom hovorí platná stratégia.
Pandémia Covid-19 nám ukázala, aká zlá situácia je naprieč Úniou aj v oblasti dlhodobej starostlivosti. Veľkým problémom, ktorý pociťujú viaceré krajiny je nedostatok personálu, nevhodné pracovné podmienky a nedostatočné finančné ohodnotenie profesionálnych opatrovateľov. Stratégia rieši aj tieto otázky, v ktorých spoločne s členskými štátmi musíme napredovať.
„Spravodlivé ohodnotenie profesionálnych opatrovateľov za ich náročnú a nenahraditeľnú prácu ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít nielen v Európskom parlamente, ale najmä doma na Slovensku,” spresňuje svoje ďalšie ciele v téme slovenská europoslankyňa.
Zdroj foto: profimedia/ ilustračné
Miriam Lexmann opakovanie iniciovala list podporený 41 kolegami europoslancami z rôznych politických skupín i členských štátov, ktorým predstaviteľov Komisie vyzvala a povzbudila k bezodkladnej realizácii menovania vyslanca pre náboženskú slobodu v krajinách mimo EÚ. Prečo je to dôležité si prečítajte v článku slovenskej europoslankyne.
Čestné ocenenie jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).
Kresťanskodemokratická europoslankyňa Miriam Lexmann získala na konci augusta cenu udeľovanú kresťanským lídrom, ktorí obhajujú hodnoty dôstojnosti ľudského života. Čestné ocenenie Svätej Matky Terezy za je principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v EP, jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).
„Beriem to ako ocenenie kresťanských demokratov na Slovensku, ale aj celého môjho pracovného tímu i všetkých občanov, ktorých dôveru a podporu si pri vykonávaní svojho mandátu nesmierne vážim,” reagovala na udelenie ocenenia Miriam Lexmann.
Členka najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente svoje postoje konzistentne komunikuje a presadzuje. V súčasnosti je to predovšetkým dôkladná obhajoba princípu subsidiarity, ktorý európske inštitúcie opakovane porušujú a venujú sa témam, ktoré nie sú v ich kompetencii. Jednou z tých najviditeľnejších je presadzovanie tzv. práva na potrat pre každého, ktoré Lexmann kritizuje. Okrem iného sa tiež neúnavne zasadzuje aj za lepšie zabezpečenie v oblasti sociálnej starostlivosti, vrátane pracovných podmienok v sektore sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva či školstva na Slovensku. Na medzinárodnej úrovni dlhodobo háji ochranu prenasledovaných za vieru alebo presvedčenie, a to predovšetkým v nedemokratických a totalitných režimoch.
„Považujem za osobný záväzok nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote neustále napĺňať svoje poslanie: chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť”, dodala Lexmann, ktorá na Slovensku pôsobí aj ako členka predsedníctva Fóra života.
ICLN združuje kresťanské organizácie a lídrov z celého sveta bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Jej cieľom je podporovať kresťanských politikov, ktorí obhajujú dôstojnosť života a sú verní učeniu cirkvi o človeku, a to aj v časoch morálneho relativizmu a materializmu. Samotná ICLN sa nezapája do lobingu ani politického aktivizmu a funguje na nestraníckych princípoch a pravidlách.
Kresťanskodemokratická europoslankyňa Miriam Lexmann získala na konci augusta cenu udeľovanú kresťanským lídrom, ktorí obhajujú hodnoty dôstojnosti ľudského života. Čestné ocenenie Svätej Matky Terezy za je principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v EP, jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).
Prenasledovaniu čelia rôzne náboženské skupiny, no je dlhodobo známym faktom, že v priemere každý deň zomrie pre vieru 8 kresťanov. To z nich robí najprenasledovanejšie náboženstvo na svete. Nemálo z týchto prípadov sleduje v zahraničnopolitickom výbore EP aj Miriam Lexmann. Aj tam sa dajú nachádzať politické i odborné spôsoby, ktorými môžeme napĺňať víziu pápeža Františka – byť dobrými samaritánmi pre utláčaných, a tak tvoriť svet, v ktorom sme všetci bratia a sestry, uviedla pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí aktov násilia motivovaných náboženstvom alebo vierou.
Projekt Femina, ktorý zriadilo Fórum života, kde pôsobí aj Miriam Lexmann, pomáha ženám a dievčatám, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácií. Viac o tom, ako povedať životu ÁNO, hľadajte tu.
Súčasný sociálny systém neodmeňuje ženy za čas strávený starostlivosťou o iné osoby, ale ich trestá. Miriam Lexmann preto v tejto veci presadzuje výzvu, aby členské štáty prehodnotili systémy dôchodkového zabezpečenia a viac ocenili obdobia strávené starostlivosťou o deti počas materskej alebo rodičovskej dovolenky. Významné je aj obdobie starostlivosti o príbuzných. Toto všetko musí byť zohľadnené v nároku na starobný dôchodok. V EP prijali správu, ktorá tieto príčiny analyzuje a navrhuje konkrétne riešenia.
Nesmieme dovoliť, aby Čínska komunistická strana profitovala z Hongkongu ako slobodného mesta a zároveň ničila jeho autonómiu, slobodu, ochranu základných práv, vrátane slobody náboženského vyznania a pošliapavala tak ľudskú dôstojnosť, upozorňuje Miriam Lexmann v reakcii na schválenie uznesenia o zatknutom hongkonskom kardinálovi Zenovi.
Bezprecedentná výzva na začlenenie „práva na potrat pre každého“ do Charty Základných práv EÚ v prijatom uznesení Európskeho parlamentu je neakceptovateľným zásahom do existujúcej medzinárodnoprávnej ochrany práv a dôstojnosti každého človeka, ktorá zahŕňa ochranu ľudského života od počatia, píše Miriam Lexmann po dnešnom schválení uznesenia EP k súdnemu rozhodnutiu v USA v prípade Roe vs. Wade.
Európsky parlament (EP) dnes veľkou väčšinou prijal naliehavé uznesenie o nedávnom zatknutí kardinála Josepha Zena v Hongkongu. Iniciátorkou a autorkou uznesenia je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EPP/KDH).
Zatknutý bývalý hongkonský biskup, kardinál Joseph Zen bol spoločne s ďalšími spolupracovníkmi správcom Fondu humanitárnej pomoci (612), ktorý pomáha
prodemokratickým, prenasledovaným, súdeným a väzneným Hongkončanom a ich rodinám.
„Kardinál Joseph Zen je symbolom hongkonského boja za slobodu a demokraciu. Tieto hodnoty začala v posledných rokoch neraz až brutálne porušovať Čínska komunistická strana, ktorá prestala rešpektovať medzinárodné dohovory chrániace politickú autonómiou Hongkongu“, hovorí slovenská europoslankyňa a iniciátorka dnes prijatého naliehavého uznesenia Miriam Lexmann.
V uznesení europoslanci vyzývajú členské krajiny, aby boli nápomocné prenasledovaným prodemokratickým aktivistom a všemožne podporili kardinála Zena a všetkých prenasledovaných, súdených a väznených náboženských lídrov. Európski poslanci tiež apelujú na všetky demokratické krajiny a OSN, aby spoločne zvýšili diplomatické úsilie na prepustenie zadržaných, ukončenie prenasledovania a porušovania ľudských práv.
Spolu s kolegami z Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) sme ihneď po zatknutí kardinála zareagovali a vyzvali na jeho okamžité prepustenie. Aktuálne uznesenie Európskeho parlamentu, ktorého som autorkou, znovu dôrazne apeluje na stiahnutie všetkých obvinení voči kardinálovi Zenovi a jeho spolupracovníkom a vyzýva EÚ, aby prijala sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za pokračujúce porušovanie ľudských práv v tejto enkláve, dopĺňa Lexmann, ktorá už dlhodobo poukazuje na alarmujúcu ľudsko-právnu situáciu v Číne a bezpečnostnú hrozbu, ktorú tamojšia totalitná komunistická strana predstavuje pre demokratický svet.
Rezolúcia tiež vyzýva EÚ, aby prehodnotila Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Hongkongom/Čínou o spolupráci v colných záležitostiach, ako aj štatút Hongkonského hospodárskeho a obchodného úradu v Bruseli a kreslo Hongkongu vo Svetovej obchodnej organizácii.
„Nesmieme dovoliť, aby Čínska komunistická strana profitovala z Hongkongu ako slobodného mesta a zároveň ničila jeho autonómiu, slobodu, ochranu základných práv, vrátane slobody náboženského vyznania a pošliapavala tak ľudskú dôstojnosť,“ upozorňuje Miriam Lexmann, na ktorú Čína v marci 2021 uvalila sankcie pre jej ľudskoprávne aktivity.
O tom, že Čína je hrozbou pre slobodu a demokraciu, hovorí okrem iných dokumentov napríklad aj Bezpečnostná stratégia SR, kde sa uvádza, že Čína je ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ, pričom presadzuje vlastný spôsob vládnutia a odlišné chápanie ľudských práv a slobôd.
Zdroj foto: vaticannews.va
Vyjadrenie Miriam Lexmann, poslankyne Európskeho parlamentu za KDH, k prijatiu uznesenia Európskeho parlamentu k súdnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorým ruší ústavné právo na umelý potrat:
„Bezprecedentná výzva na začlenenie „práva na potrat pre každého“ do Charty Základných práv EÚ v prijatom uznesení Európskeho parlamentu je neakceptovateľným zásahom do existujúcej medzinárodnoprávnej ochrany práv a dôstojnosti každého človeka, ktorá zahŕňa ochranu ľudského života od počatia. Okrem toho hrubým spôsobom narúša suverenitu členských štátov EÚ podkopávaním princípu subsidiarity, ktorý je jedným z oporných zmluvne ukotvených pilierov európskej integrácie.
Progresívna ľavica neváha ísť hanebne proti zakladajúcim zmluvám EÚ a vnucovať európskym občanom svoje pokrútené vnímanie najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život. V neposlednom rade si tiež povšimnime absurdnú formuláciu „potrat pre každého“ – môže snáď pod srdcom nosiť dieťa niekto iný ako žena?
Zároveň zdôrazňujem, že rozsudok Najvyššieho súdu USA len vrátil zodpovednosť za rozhodnutia ohľadom ochrany ľudského života od počatia jednotlivým štátom USA, čiže ľuďom a ich voleným zástupcom. Vítam tento silný a principiálny krok Najvyššieho súdu USA, ktorý posilňuje demokraciu a vysiela jasný odkaz, že potrat na požiadanie nepovažuje za jediné či najlepšie riešenie neželaného tehotenstva. USA tak konečne opustili skupinu šiestich krajín sveta, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva.“
Miriam Lexmann od začiatku svojho mandátu pravidelne podniká kroky k tomu, aby sa znovuobsadil post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Toto vytrvalé úsilie sa blíži k úspešnému záveru a v najbližších týždňoch by mal byť nový vyslanec konečne menovaný.
Vyjadrenie poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann k očakávanému
vymenovaniu osobitného vyslanca pre podporu náboženského vyznania alebo
viery mimo EÚ:
„Už od začiatku svojho mandátu pravidelne podnikám kroky k tomu, aby sa
znovuobsadil post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského
vyznania alebo viery mimo EÚ. Verím, že toto moje vytrvalé úsilie sa
blíži k úspešnému záveru a v najbližších týždňoch by mal byť nový
vyslanec konečne menovaný.
Za posledné obdobie som zmobilizovala mnoho otvorených výziev, ktoré sme
ako poslanci EP naprieč viacerými politickými frakciami adresovali
Európskej komisii. Na viacerých rovinách som v rámci našej politickej
frakcie Európskej ľudovej strany viedla rokovania, kde sme práve cez
našu politickú skupinu v tomto zmysle vyvíjali tlak ako na našich
komisárov, tak aj na predsedníčku Európskej komisie. Nepretržité úsilie
na znovuobsadenie tohto postu som celé mesiace koordinovala s rôznymi
organizáciami, ktoré sú v tejto oblasti aktívne a to predovšetkým s
pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
V týchto dňoch som iniciovala ďalší list, ktorý posielame spolu s
niektorými kolegami z iných členských štátov všetkým komisárom, ktorí
budú k otázke tohto menovania čoskoro zasadať. Opätovne v ňom
zdôrazňujeme kľúčový význam tohto úradu pre ochranu náboženskej slobody
ako jednej zo základných ľudských slobôd. Navyše, korelujúci vzťah medzi
úrovňou náboženskej slobody a bezpečnosťou vo svete je dnes už veľmi
dobre známy. Práve dôsledná ochrana náboženskej slobody je totiž
efektívnym spôsobom ako predchádzať vo svete konfliktom a tým významne
prispievať k zvýšeniu bezpečnosti nielen za hranicami EÚ, ale i v rámci
nej. Práve bezpečnosť je totiž jedným z dominantných očakávaní
európskych občanov od EÚ, ako to pravidelne vyplýva aj z európskych
prieskumov verejnej mienky. Vo svojich vystúpeniach v pléne, aj za
prítomnosti Komisie, na to opakovane apelujem.
Tento posun umocňuje nádej, že trpiaci, diskriminovaní a prenasledovaní
pre vieru budú mať znova oporu aj na pôde Európskej únie. Nemalou výzvou
pre nového osobitného vyslanca však bude ubrániť náboženskú slobodu pred
ideologizáciou, ktorú sme, žiaľ, už videli aj pri nedávnej správe
Európskeho parlamentu. Jej text totiž náboženstvo skôr vytláčal, ako
chránil. Proti týmto trendom v Európskom parlamente intenzívne konám.
V čase, keď podľa zdokumentovaných správ prenasledovanie pre vieru vo
svete rastie, keď totalitné režimy neslabnú, ale naopak, dovoľujú si
viac a viac, je pre nás mementom, že o slobodu a dôstojnosť každého
človeka musíme stále zápasiť.
Som presvedčená, že ak by Európska únia mala svojho vyslanca
kontinuálne, neboli by sme dnes vo svete svedkami nárastu tak brutálneho
prenasledovania pre vieru.
Podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda. Aj preto Miriam Lexmann podporila iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov.
Miriam Lexmann s uznaním víta principiálny a silný krok Najvyššie súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o povzbudenie pre celý svet. USA tak opustili skupinu šiestich krajín, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva. Ženy a deti si zaslúžia lepšiu podporu a starostlivosť než potrat na objednávku.
Potrebujeme osloviť mladých ľudí, aby si osvojili a pamätali na našu minulosť. Pri príležitosti Dňa pamiatky obetí komunizmu a výzve, aby sme mali na Slovensku viac múzeí obetí komunizmu, ako je v Košiciach, to pre RTVS povedala europoslankyňa Miriam Lexmann.
V rámci súkromného grantového programu s názvom „Pomôžme si“ pomohla Miriam Lexmann tentokrát aj Domu Rafael v Petržalke poskytujúcemu hospicovú starostlivosť či denný stacionár pre mladých ľudí s postihnutím. Vďaka príspevku si mohli zakúpiť dekubitné matrace.
Vo svojom vystúpení počas rozpravy v EP Miriam Lexmann opätovne razantne vyzvala Komisiu, aby splnila sľub predsedníčky Ursuly von der Leyenovej a zaviedla zákaz dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou, vrátane Ujgurov v Číne. Tovar spod ich rúk končí aj v našich obchodoch. Európsky parlament v rezolúcii perzekúciu Ujgurov v Číne označil za genocídu.
Podpredseda vlády a minister financií v odpovedi na podnet Miriam Lexmann prisľúbili, že po podaní konkrétneho návrhu na zmenu sa budú zaoberať nespravodlivým systémom vyplácania vdovských a vdoveckých dôchodkov, na ktoré europoslankyňa dlhodobo upozorňuje. V pondelok sa zúčastnila prvého zasadnutia pracovnej skupiny, kde sa práca na takomto návrhu začala.
Cez grantový program Pomôžme si sa Miriam Lexmann rozhodla svoju pomoc znásobiť a podať pomocnú ruku dobrovoľníkom, organizáciám, reholiam či charitám, ktoré pomáhajú utečencom z Ukrajiny. Ich pomoc priamo na ukrajinských hraniciach, rôzne materiálne a potravinové zbierky, poskytovanie ubytovania, či pomoc s vybavovaním dokladov má nevyčísliteľnú cenu. Viac o programe tu.
Je to nebezpečné, lebo nevieme, či sa nám ich potom podarí uzatvoriť. V súčasnosti by sme nemali míňať energiu na naťahovanie sa o tom, akým spôsobom máme reorganizovať EÚ. Čelíme najvážnejšej kríze od založenia tohto projektu a otvárať zmluvy považujem za nezodpovedné, ale najmä nepotrebné, hovorí Miriam Lexmann v rozhovore pre Denník Postoj.
Budúcnosťou spoločnej Európy sa musia zaoberať nielen predstavitelia EÚ, ale aj domáci politici na úrovni členských štátov. Občania totiž očakávajú konkrétne riešenia, ktoré musia hľadať a prinášať všetci aktéri v rámci svojich právomocí či už na lokálnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni, hodnotila Miriam Lexmann na stretnutí ku záverečným výsledkom Konferencie o budúcnosti Európy na pôde MZV SR. Viac si prečítate v rozhovore s Miriam Lexmann.
Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.
Poslanecký týždeň začala Miriam Lexmann stretnutím so zástupkyňou diskriminovanej skupiny vdov s jedným dieťaťom, kde preberali možnosti pomoci v ich boji za spravodlivosť, za čo sa europoslankyňa vytrvalo zasadzuje.
Výmena skúseností ako najlepšie pomôcť a zvládnuť ťažkú situáciu s utečencami z Ukrajiny a zároveň eliminovať sociálne dopady na obyvateľstvo krajín, ktoré utečencom z Ukrajiny pomáhajú. To boli témy spoločného stretnutia Miriam Lexmann s kolegyňou Annou Fotygou z Poľska a Ivannou Klympush-Tsintsadze, predsedníčkou európskeho výboru Ukrajinskeho parlamentu.
Miriam Lexmann víta zriadenie Medzinárodnej vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a zahájenie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti Medzinárodným trestným súdom. Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre multilateralizmus sama vyzývala na to, aby medzinárodne organizácie prevzali zodpovednosť za to, na čo majú mandát, a to najmä za dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva, a to aj počas ruskej vojny na Ukrajine.
Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete, uviedla Miriam Lexmann po zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy EÚ v rámci združenia Biskupských konferencií Európskej únie COMECE.
„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,” uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru”.
„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,” stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.
V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“
Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.
„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,” vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.
Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.
Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.
„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,” uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP.
Foto: ilustračné, yourreadvantage.com
Nástup digitálnej éry nás zastihol nedostatočne pripravených a my nesmieme dopustiť rovnaký scenár pri vývoji metaverza. Prvým zaváhaním sme totiž v dôsledku šírenia dezinformácií vystavili vážnemu ohrozeniu demokraciu. Ak zaváhame dnes, deštrukčne negatívnym vplyvom na duševné zdravie môžu čeliť celé generácie, píše Miriam Lexmann v komentári o metaverze spoločnosti Facebook.
Miriam Lexmann víta dnešný míľnik v ochrane detí pred hroznými zločinmi ich sexuálneho zneužívania v online priestore v podobe návrhu nariadenia, ktorému sa budú v nasledujúcich mesiacoch venovať aj poslanci v Európskom parlamente.
(viac…)Diskriminácia mužov a žien s jedným dieťaťom, ktorým je vdovský dôchodok vyplácaný len rok po smrti manželského partnera, je o krok bližšie k riešeniu. Vytrvalá iniciatíva europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) na zmenu slovenskej právnej úpravy nachádza priaznivú odozvu.
Kým vdova alebo vdovec s tromi a viac deťmi nemusí čakať na opätovné vyplácanie vdovského dôchodku vôbec, osamelému rodičovi s dvomi či jedným dieťaťom alebo bezdetnej vdove a vdovcovi takýto príspevok po roku vyplácania naše úrady stopnú.
„Pretrvávajúca diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku a s jedným dieťaťom dokonca až do dovŕšenia dôchodkového veku,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v Európskom parlamente na túto nespravodlivosť na Slovensku upozorňuje dlhodobo. Zákon v posudzovaní ovdovelých navyše nereflektuje neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Pracuje so starými číslami, a tak dnes môže medzi vdovou/vdovcom s dvoma a vdovou s jedným či žiadnym dieťaťom vzniknúť až 12 ročný rozdiel vo vyplácaní. Apelom na ministra financií Igora Matoviča a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka preto opakovane volá po zmene slovenskej právnej úpravy a nastolení spravodlivosti v spôsobe vyplácania dôchodkov.
„Minister financií mi dal prísľub, že sa bude zmenou zaoberať, ak príde konkrétny návrh zo strany ministerstva práce. Oceňujem, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak na moje žiadosti reagoval kladne a minulý týždeň ohlásil vznik pracovnej skupiny odborníkov za účelom hľadania riešenia tejto diskriminačnej situácie. Prvé stretnutie je naplánované už v júni,“ ozrejmuje Lexmann nový posun v situácii.
Výzvy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne občianske iniciatívy, ktoré sa za to intenzívne zasadzujú. K téme už bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, nedosiahli však potrebnú podporu.
„Sociálny systém je skutočne funkčný len vtedy, keď je spravodlivý. Preto sa musíme usilovať, aby takým naozaj bol,“ uzatvára europoslankyňa.
Foto: ilustračné, Zdroj: modernwidowsclub.org
To, ako sa dnes nakladá so spismi z čias komunizmu, je dôležité pre odhalenie pravdy, ale aj pre budúcnosť našej spoločnosti. Závažne vedome a cielene zahmlievať pravdu by znamenalo pošliapať princípy spravodlivosti a vyspelej demokratickej krajiny, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann vo výzve KDH adresovanej ministrovi vnútra R. Mikulcovi vo veci vyšetrenia skartácie spisov ŠtB z čias R. Kaliňáka.
Európska iniciatíva na podporu osôb s Downovým syndrómom EU for Trisomy 21 a slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) ocenili najlepšie európske iniciatívy zamerané na pomoc osobám s Downovým syndrómom (DS).
Tri ocenené iniciatívy vzišli z celoeurópskeho hlasovania spomedzi projektov, ktoré sa zapojili do kampane Svetového dňa DS 2022, ktorý bol 21. marca. Išlo o organizácie a ľudí, ktorí prichádzajú s nápadmi, ako čo najviac a najkreatívnejšie pomôcť osobám s DS zaradiť sa do spoločnosti a naplno využívať svoj talent.
„Mojou dlhodobou prioritou je zabezpečiť potrebnú inklúziu osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých aspektoch života a čo najplnohodnotnejšie ich začleniť do spoločnosti. Aj preto podporujem a vítam aktivity či kampane, ktoré zvyšujú povedomie o potrebách osôb s Downovým syndrómom,“ hodnotila Miriam Lexmann tohtotýždňové prijatie a bruselský čas strávený s predstaviteľmi víťazných iniciatív.
Pre europoslankyňu za KDH bolo stretnutie o to výnimočnejšie, že jej prvá väčšia poslanecká podporná aktivita po vstupe do europarlamentu mala byť v marci 2020 venovaná práve výstave pri príležitosti svetová dňa DS.
„Termín marec 2020 vám asi napovie, že k výstave a ani osobným stretnutiam už zo známych príčin neprišlo,“ spomína Miriam Lexmann na prvé týždne v Európskom parlamente, ktoré poznačil začiatok pandémie koronavírusu. „Dnes som preto o to rostnejšie privítala zástupcov “Skvelých iniciatív”, organizácie EU for Trisomy 21, s ktorou od začiatku veľmi rada spolupracujem a špeciálne našu česko-slovenskú delegáciu. Spoločne sme diskutovali o tom, čo by sme vedeli zlepšiť a ako dosiahnuť inklúziu pre osoby s Downovým Syndrómom vo vzdelávaní a na trhu práce,“ približuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.
Downov syndróm je trizómiou chromozómu 21 – to znamená, že namiesto kópie 21. mužského a ženského chromozómu a ich spojenia dôjde k nahromadeniu genetického materiálu a vzniku troch chromozómov. Táto trizómia chromozómu 21 je podstatou Downovho syndrómu, a preto sa aj medzinárodný deň tohto ochorenia pripomína 21. 3.
Foto: Stretnutie s iniciatívami na podporu osôb s Downovým syndrómom. Zdroj: archív Miriam Lexmann.
Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.
„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.
Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.
„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.
Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.
Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.
Foto: ilustračné/restlessabandon.com
Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.
Miriam Lexmann ako tieňová spravodajkyňa v Európskom parlamente pre multilateralizmus požiadala počas rokovaní o novej správe, aby boli zločiny Kremľa páchané na obyvateľoch Ukrajiny a ich nedobrovoľné odvlečenie do Ruska, kde skončili desiatky tisíc detí, zdokumentované Radou OSN pre ľudské práva a komisárom OSN pre ľudské práva.
Europoslanci v liste iniciovanom Miriam Lexmann navrhujú Komisii, aby dočasne pozastavila bilaterálne vzťahy s Azerbajdžanom.
Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.
Vyjadrenie Miriam Lexmann, Františka Mikloška a Pavla Hrušovského k návšteve predsedu parlamentu v Azerbajdžane.
Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA).
Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda. Podľa
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
