Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

mladí

Skúsenosti, ktoré dobrovoľníci nadobudnú neformálnymi činnosťami, majú nesmiernu cenu. Miriam Lexmann sa snaží presadiť, aby boli uznávané aj formálne, pretože môžu rozšíriť možnosti na trhu práce. Týmto krokom by dobrovoľníci dostali ten najlepší signál, že ich práca má význam a cenu, povedala v medzinárodný deň dobrovoľníctva slovenská europoslankyňa.

Žiaci zo Súkromnej spojenej školy v Kežmarku a študenti zo Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), Kolégia Antona Neuwirtha a Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska (KDMS) diskutovali pri ich návšteve Bruselu o výzvach, ktorým Únia čelí, od polarizácie našej spoločnosti, energetickej krízy až po geopolitické hrozby zo strany nedemokratických režimov. Miriam Lexmann sa stretla nielen s nimi, ale aj ich učiteľmi, ktorým poďakovala za to, ako ich vedú nielen štúdiom, ale aj životom.

Odsúdeného mladíka vystupujúceho v online priestore pod prezývkou „Slovakbro“ je podľa Miriam Lexmann dobrou správou a dostatočným mementom pre našu spoločnosť, ktorá sa voči akémukoľvek násiliu musí takto jasne vymedziť. Závažné skutky ako velebenie teroristov, zdieľanie návodov na výrobu zbraní a výbušnín či povzbudzovanie k násilnému zvrhnutiu systému ťažko považovať za mladícku nerozvážnosť.

Dávať príležitosti šikovným mladým ľuďom je jedným z cieľov Miriam Lexmann počas jej mandátu v Európskom parlamente. Práve preto so svojím tímom organizuje niekoľkomesačné stáže, počas ktorých si mladí ľudia môžu vyskúšať prácu v kancelárií europoslanca. Ak máte záujem absolvovať stáž v kancelárii M. Lexmann a získať neoceniteľné skúsenosti zo srdca Európskej únie, prihláste sa.

Projekt Euroscola aj tentokrát podnietil stredoškolákov k aktívnemu spoznávaniu Európskej únie, jej významu, príležitostiam, ktoré im ponúka, ale aj výzvam, ktoré prináša. Miriam Lexmann navštívila za dva dni tri školy: Evanjelické gymnázium J. A. Komenského v Košiciach, Spojenú školu na ul. Ľ. Podjavorinskej v Prešove a Gymnázium v Giraltovciach, kde diskutovala o budúcnosti EÚ, dezinformáciách či umelej inteligencii.

Miriam Lexmann odsúdila násilné správanie, ktoré sa dnes odohralo v škole v Novákoch, pričom zdôraznila, že v prevencii proti podobným činom podniká viaceré kroky aj na pôde Európskeho parlamentu. V prvom rade pri tvorbe legislatívy ochraňujúcej duševné zdravie a mladých ľudí v online priestore, kde je množstvo škodlivého obsahu, ktorému sa mladí nedokážu brániť.

Dezinformácie dnes ohrozujú aj deti a mladých. Aj preto prijala Miriam Lexmann záštitu nad expertným seminárom vedeným organizáciou digiQ. Pedagóvia, asistenti, školskí psychológovia, vychovávatelia, animátori, ale aj ďalší pracovníci v školstve, dostali odborné poznatky v tejto oblasti užitočné pre každodennú prax.

Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.

Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.

Projekt „Taiwan – krajina úspešných“, ktorý sa môže na Slovensku uskutočniť vďaka poslankyni Európskeho parlamentu Miriam Lexmann, priniesol pre Katolícku spojenú školu sv. Mikuláša v Prešove výpočtovú techniku v hodnote 16-tisíc eur.

Dezinformácie, hybridné hrozby, riziká ekonomickej závislosti na nedemokratických režimoch, či etické aspekty moderných technológii – aj na tieto témy sa zhovárala Miriam Lexmann so študentmi Obchodnej akadémie v Petržalke a Strednej odbornej školy pedagogickej v Modre.

Miriam Lexmann dnes diskutovala so zamestnancami platforiem o modeli ich práce, ktorý si cenia najviac a keďže väčšina z nich boli študenti, alebo prácu pre platformy mali ako doplnkovú činnosť, zhodli sa, že základom pre nich je flexibilita tejto práce. Táto téma je jednou z dôležitých problematík EP v tomto volebnom období.

Do Európskeho parlamentu prišli na pozvanie Miriam Lexmann mladí lídri z Kresťanskodemokratickej mládež Slovenska (KDMS). V rámci Týždňa mládeže Európskej ľudovej strany načerpajú nové skúsenosti a vedomosti pre svoje aktivity a absolvovali diskusie a stretnutia k témam a oblastiam, ktoré raz budú ako možní lídri riešiť práve oni.

Podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda. Aj preto Miriam Lexmann podporila iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov.

Miriam Lexmann zorganizovala bruselský Pub kvíz a pokračuje tak v tradícii svoje predchodkyne a priateľky Jany Žitňanskej. Jeho účelom – okrem zábavy a preverenia vedomostí šikovných Slovákov žijúcich v Bruseli – je aj podporiť vybranú charitatívnu organizáciu. Tentoraz prijalo pozvanie Miriam Lexmann OZ Samaria, ktoré na Slovensku pomáha núdzným.

Medzinárodné štúdie poukazujú na to, že nadmerné využívanie digitálnych technológií je u detí v školskom veku naozaj bežnou záležitosťou. Miriam Lexmann aj preto opakovane upozorňuje a teraz podporuje kampaň MINIdigi od eRka pre deti, ktorá je zameraná na digitálnu miernosť. V kampani sú vypracované materiály s konkrétnymi aktivitami pre deti, ktoré im vyplnia čas miesto telefónov, počítačov či tabletov.

Rýchle jedlo či zásielka až domov, kuriéri na bicykloch, skútroch či kolobežkách, a ako ponúkaný benefit – často nulová uhlíková stopa. Moderný a inovatívny spôsob donáškovej služby cez platformy si obľúbilo množstvo Európanov. Tieto výhody môžu razom zmiznúť, ak z ľudí pracujúcich v tejto službe urobíme proti ich vôli zamestnancov.

Súčasná legislatíva nedokáže účinne pokryť tento inovatívny spôsob práce, čo vyvoláva celú škálu problémov.

„Komisia sa snaží problém riešiť, ale predložený návrh smernice by pre mnohých týchto pracovníkov mohol znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility,“ opakovane upozorňuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP mala v posledných týždňoch niekoľko stretnutí so zástupcami platforiem, zúčastnila sa odbornej konferencie na túto tému a pripravuje pozmeňovacie návrhy k zneniu smernice.

Nerobme z flexibilných pracovníkov zamestnancov

„Ochrana pracovníkov platforiem a zlepšenie ich pracovných podmienok, čo je základný cieľ smernice, jednoznačne podporujem. Zverejnený návrh však k tomuto cieľu neprispieva,“ argumentuje Lexmann a vysvetľuje aj prečo je podľa nej potrebné návrh upraviť: Musíme si uvedomiť, že práca cez platformy nie je tradičným obchodným modelom, naopak, spojila sa v ňom kreativita a digitálne možnosti. Nesnažme sa ho preto zošnurovať do starých noriem, nesnažme sa za každú cenu spraviť z pracovníkov – ktorí si najviac cenia flexibilitu – zamestnancov.“

Pracovníci platforiem, na ktorých služby sme si tak zvykli najmä počas posledných dvoch rokov pandémie, očakávajú a zaslúžia si sociálne výhody a lepšie podmienky, no nemôžeme zničiť najväčší benefit, pre ktorí sú ochotní túto prácu robiť – časovú flexibilitu.

„Práve tá umožňuje pracovníkom platforiem, ktorí robia vonku, často v zlom počasí a rôznych hodinách dňa zariadiť si čas tak, aby sa vedeli postarať o deti, príbuzných, alebo sa venovať vlastnému podnikaniu, a práve tieto benefity sú pre nich motivačné,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Zdroj foto: gettyimages.com/EPP Group

Miriam Lexmann dnes navštívila Úniu centier a poradní pre rodinu, ktorá splnila podmienky a stala sa členom Federácie katolíckych prorodinných asociácií v Európe (FAFCE), s ktorou v Bruseli veľmi intenzívne spolupracuje. Ich spolupráca tak dostane intenzívnejšie možnosti realizácie.

Smernica o pracovníkoch platforiem musí zachovať flexibilitu, v rámci ktorej si môžu vybrať kedy pracujú, ale aj možnosť pracovať pre viac platforiem zároveň. Preto Miriam Lexmann aj počas dnešného stretnutia so zástupcami platforiem zdôraznila nutnosť sociálnej podpory tohto inovatívneho spôsobu zamestnávania aj zo strany EÚ komisie a parlamentu.

Nástup digitálnej éry nás zastihol nedostatočne pripravených a my nesmieme dopustiť rovnaký scenár pri vývoji metaverza. Prvým zaváhaním sme totiž v dôsledku šírenia dezinformácií vystavili vážnemu ohrozeniu demokraciu. Ak zaváhame dnes, deštrukčne negatívnym vplyvom na duševné zdravie môžu čeliť celé generácie, píše Miriam Lexmann v komentári o metaverze spoločnosti Facebook.

Vojna na Ukrajine nám nastavila zrkadlo a ukázala, aké potrebné je poznať a držať sa princípov, ktoré konštituujú slobodnú Európu. Zdôraznila Miriam Lexmann na podujatí Európska identita a sprostredkovanie európskych hodnôt na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.

Flexibilnejší pracovný trh, ktorý umožní dôstojné sociálne zabezpečenie pracovníkov aj v krajinách, kde nemajú trvalý pobyt; podpora zvýšenej rekvalifikácie a vzdelávania v nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií; rozvoj zručností ako kritické myslenie, podnikanie či mediálna gramotnosť, ale aj podpora budovania digitálnej infraštruktúry vo vzdialených regiónoch a na vidieku. To sú len niektoré z pozmeňovacích návrhov, ktoré Miriam Lexmann podala k Správe o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti.

V hodnotiacej správe, ktorú prijalo plénu EP, podporila aj Miriam Lexmann požiadavku na aktualizáciu smernice o bezpečnosti detských hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Dôvodom sú aj najnovšie vedecké poznatky, ktoré potvrdzujú riziká už stopového obsahu ftalátov či endokrinných disruptorov prítomných okrem iného i v niektorých hračkách.

Na potrebu vyriešiť právne vákuum ohľadom zamestnancov platforiem reaguje Komisia návrhom smernice, ktorá by pre mnohých z týchto pracovníkov mohla znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility. Miriam Lexmann chce preto v spolupráci s pracovníkmi platforiem pripraviť pozmeňujúce návrhy, ktoré by spočívali v zabezpečení potrebných pracovných podmienok, no pri zachovaní súčasných benefitov.

Výsledky esejistickej súťaže na tému Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na Európskej únii, čo by to bolo, sú známe. Miriam Lexmann vyhlásila troch ocenených prostredníctvom svojho konta na Facebooku. Súťaž zorganizovala v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla.

Už takmer dva roky žijeme v dobe, akú doteraz nik z nás nezažil. Veľkú čas našich životov sme presunuli do online priestoru. Práve náročná situácia však vyplavila na povrch aj negatívne ľudské skutočnosti, ktoré sa prostredníctvom sociálnych sietí znásobujú. Zvládnuť to je zaťažkávajúcou skúškou obzvlášť pre školopovinné deti. Každý tretí používateľ internetu je totiž dieťa. Dlhodobo sa zasadzujem za prijatie posilnených opatrení pre bezpečné používanie internetu práve pre nich. Bezbrehý zisk na úkor zdravého duševného vývinu detí je neakceptovateľný.

Pandemický čas do veľkej miery negatívne ovplyvnil nielen naše prežívanie, ale aj vzťahy, zdravie a vzdelávanie. Žiaci a študenti celé mesiace trávili doma a vyučovali sa dištančne, bez možnosti praktického vzdelávania, športu a sociálnych kontaktov. Tento fakt, v kombinácii s obrovským a negatívnym vplyvom sociálnych sietí, na ktorých mladí trávia veľké množstvo času, sa významne podpisujú na ich psychike.

Sami cítime, že online svet nebol nikdy plnší nenávisti, agresivity, hoaxov a konšpirácií. Sociálne siete, ktoré sú v tejto oblasti veľmi vplyvné a mali by online priestor kultivovať, neraz konajú presne opačne. Potvrdila to aj výpoveď Frances Haugen, bývalej zamestnankyne Facebooku. Prehovorila o tom, ako táto sociálna sieť prostredníctvom algoritmov dáva do popredia príspevky obsahujúce dezinformácie, toxický či násilný obsah. Situácia je v kontexte doby absurdná a mimoriadne nebezpečná.

Preto som vo Výbore pre sociálne veci a zamestnanosť v uznesení o zamestnávaní a postpandemickej obnove v súvislosti s mladými ľuďmi predložila niekoľko pozmeňovacích návrhov, v ktorých vyzývam Komisiu, aby sa otázkou duševného zdravia mladých ľudí zaoberala, a to nielen prostredníctvom prevencie a pomoci mladým ľuďom adaptovať sa na novú realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí.

Deti sú naša budúcnosť. Pre zdravý rozvoj spoločnosti potrebujeme silných a kriticky mysliacich mladých ľudí. Pevne verím, že vďaka dostatku našej pozornosti a správnym nastavením efektívnych politík budeme vedieť lepšie zareagovať na ich konkrétne potreby. 

Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann spolu s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlasujú esejistickú súťaž pre študentov všetkých odborov vysokých škôl a univerzít. Autori troch najlepších esejí budú ocenení vecnými cenami s ponukou stáže v kancelárii Nadácie Hannsa Seidla a víťaz súťaže získa iPad a návštevu Bruselu. 

Uchádzači musia do 1. decembra 13.00 prostredníctvom elektronického formulára na tomto odkaze odovzdať esej v rozsahu 1500 až 2000 slov na tému „Ak by si mohol / mohla zmeniť jednu vec na Európskej únii, čo by to bolo?“

Súťažný text musí spĺňať parametre eseje: musí mať jednu jasnú tézu, dva argumenty za, dva argumenty proti, ich vyriešenie a zakľúčenie textu. Esej musí byť štrukturovaná, prehľadná a musí mať kvalitnú štylistickú a gramatickú stránku. Dôležité je držať sa témy, ktorú si autor vytýčil, vyhnúť sa logickým a argumentačným chybám a skutočne odpovedať na problém, ktorý autor identifikoval. 

„Chcela by som, aby študenti odvážne povedali svoj názor, aby sa pokúsili nájsť jednu vec, ktorá je podľa nich dôležitá, aby hľadali argumenty, debatovali najpr sami so sebou a potom aby to dali na papier a prezentovali to pred ostatnými. Takáto intelektuálna práca má byť centrom univerzitného vzdelania, a to najmä v humanitných odboroch,“ dodáva europoslankyňa.

Eseje budú hodnotiť akademici z rôznorodého prostredia

Pozvanie do akademickej poroty prijali traja akademici z domáceho aj zahraničného univerzitného prostredia. Jakub Betinský, ktorý vyučuje medicínsku etiku na Fakulte medicíny Univerzity Komenského a je zakladateľom úspešného podcastu o filozofii Pravidelná dávka. Ďalším je Róbert Toth, ktorý pôsobí v Kolégiu Antona Neuwirtha. Trojčlennú porotu uzatvára Ján Tomaštík, ktorý je doktorandom na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa politickej filozofii a v minulosti pôsobil v renomovanej medzinárodnej právnickej organizácii ADF International. 

Ako sa prihlásiť?

Študenti musia vyplniť prihlasovací formulár na tomto odkaze. Vo formulári sa nachádza miesto na nahratie eseje v jednom z formátov DOC, DOCX, PAGES a PDF. Formulár treba vyplniť celý a dať pozor na správnosť údajov. Esej treba spolu s formulárom odoslať do 1. decembra 2021, 13.00. 

Pred tým, než uchádzač začne pracovať na svojej eseji je nutné si prečítať štatút súťaže na tomto odkaze.

Čo ak som esej ešte nepísal?

Do súťaže sú pozvaní aj menej skúsení študenti, alebo študenti technických smerov, ktorí nemajú skúsenosť s písaním. Zapojiť sa do takejto súťaže je totiž najlepším začiatkom ako sa začať zlepšovať v akademickom písaní. Pre menej skúsených môže byť nápomocná príručka dostupná na tomto odkaze. 

Technologický vývoj nesmie ísť na úkor práv a dôstojnosti človeka. Platí to aj o chýbajúcich normách a pravidlách pre pracovníkov tzv. platforiem – predovšetkým rôznych donáškových služieb. Miriam Lexmann podporuje v nastávajúcom dialógu na pôde EP jasné určenie pravidiel v záujme právnej ochrany, vhodných pracovných podmienok či sociálneho zabezpečenia pre týchto pracovníkov.

Miriam Lexmann sa aktívne zasadila o prijatie dočasnej výnimky k nariadeniu EP o smernici na spracovávanie osobných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí. Výnimka umožní, aby mohli byť nahlasované prípady zneužívania, hoci krajiny ešte neprijali dostatočné právne rámce na začlenenie dobrovoľných nahlasovacích služieb zneužívania detí do národnej legislatívy. Viac čítajte tu.

V kontexte existujúcich emigračných čísiel a starnutia obyvateľstva by malo byť zistenie, že 50 percent mladých absolventov a vysokoškolákov uvažuje o odchode zo Slovenska, okamžitým budíčkom pre celú spoločnosť. Podporu a priestor pre zastavenie alarmujúceho stavu máme k dispozícii, povedala Miriam Lexmann k nelichotivým výsledkom celoslovenského prieskumu.

Nedostatok práce, deficity v sociálnom systéme, demokracii a politickej kultúre, nefunkčné štátne verejné inštitúcie či nízka životná úroveň. To sú hlavné dôvody, pre ktoré polovica vysokoškolákov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. „V kontexte existujúcich emigračných čísiel a starnutia obyvateľstva ide o zistenie, ktoré musí byť okamžitým budíčkom pre celú spoločnosť. Podporu a priestor pre zastavenie alarmujúceho stavu máme k dispozícii,“ odkazuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Neschopnosť slovenských vlád riešiť emigráciu

Až 50 percent študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. Medzi nimi je až 35 percent tých, ktorí sú o odchode pevne rozhodnutí. Takmer 40 percent  tvrdí, že pravdepodobne odídu. Desivé čísla vyplývajú z prieskumu, ktorý si nechal v máji urobiť Inštitút pre verejné otázky. „Zastavenie úniku mozgov zo Slovenska patrí k dlhodobým prioritám KDH. Nefunkčné štátne inštitúcie, životná úroveň a nespokojnosť so sociálnym systémom, demokraciou a politickou kultúrou ako dôvody odlivu sú usvedčujúcimi dôkazmi, že za migráciou je dlhodobá neschopnosť slovenských vlád riešiť reálne problémy ľudí. Pritom vo volebných programoch súčasnej vládnej koalície bolo riešenie tohto problému jasnou ambíciou,“ uviedla členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Podľa analýzy Inštitútu pre finančnú politiku, ktorý vychádza z registrov zdravotných poisťovní, odišlo za pätnásť rokov zo Slovenska 300-tisíc obyvateľov. Viac ako polovica z nich mala menej ako 30 rokov. „Slovensko má pritom jedinečnú príležitosť zvrátiť tento vývoj. Z Únie môžeme prostredníctvom Fondu obnovy čerpať až 6,3 miliardy eur aj na reformy súdnictva, školstva, trhu práce, či verejnej správy,“ prízvukuje Lexmann, pričom poukázala na konkrétne príklady, ako môžeme peniaze užitočne použiť v zdravotníctve, školstve či regionálnom rozvoji. V zdravotníctve pritom išlo konkrétne aj o témy, ako motivovať mladých lekárov, aby neodchádzali.

Príležitostí je hneď niekoľko

„Okrem toho musíme bezpodmienečne zachytiť trend a vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili napríklad potenciál umelej inteligencie (AI) na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie,“ apeluje politička, ktorá pôsobila aj ako tieňová spravodajkyňa najväčšej europarlamentnej frakcie, Európskej ľudovej strany (EĽS) pre tému líderstva EÚ v oblasti AI.

Pripomína zároveň, že Slovensko si nemôže dovoliť taký „luxus“, nevyužiť možnosť čerpania z balíka 4 miliárd eur na diagnostiku onkologických ochorení, na čo ako poslankyňa upozornila. „Sme siedmou najhoršou krajinou v EÚ v štatistike úmrtnosti na onkologické ochorenia. Ľudia prirodzene hľadajú krajiny, kde sa im bude žiť lepšie, kde ich vyliečia, ak ich postihne choroba, ale my predsa chceme, aby sa im žilo najlepšie doma – na Slovensku,“ dopĺňa Lexmann.

Titulná fotografia: scannerclasses.com

Miriam Lexmann spolu so švédskym kolegom Davidom Legom iniciovali list, podpísaní 26 europoslancami, v ktorom žiadajú dôkladné prešetrenie vydaných učebníc pre palestínske deti obsahujúce nenávistný materiál, antisemitizmus a podporu džihádu. Učebnice financovali z príspevkov EÚ a vydala ich agentúra UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe).

Aké opatrenia prijala alebo plánuje prijať Európska Rada na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s deťmi, pokiaľ ide o používanie systému digitálnych Covid certifikátov? Otázku časti europoslancov smerujúcu na Komisiu ohľadom nedoriešenej situácie v otázke cestovania detí podporila aj Miriam Lexmann.

Inkluzívnosť, a teda prístup európskeho vzdelávacieho programu Erasmus + aj pre osoby so zdravotným postihnutím, osoby žijúce v chudobe či v geograficky odľahlejších oblastiach, ale aj pre dospelých oceňuje Miriam Lexmann v schválených zmenách programu Erasmus + pre študentské mobility. Za sedem rokov investuje EÚ do vzdelávania svojich obyvateľov na území inej členskej krajiny 28 miliárd eur.

Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.

Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.

A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.

V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.

Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.

Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.

Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.

Foto – Depositphotos.com/Goodluz

Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.

Odpočet mojej práce za január 2023

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac január.

Investície mimo EÚ sú otázkou našich hodnôt a bezpečnosti

Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti, hovorí Miriam Lexmann.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content