Rýchle správy
Dezinformácie dnes ohrozujú aj deti a mladých. Aj preto prijala Miriam Lexmann záštitu nad expertným seminárom vedeným organizáciou digiQ. Pedagóvia, asistenti, školskí psychológovia, vychovávatelia, animátori, ale aj ďalší pracovníci v školstve, dostali odborné poznatky v tejto oblasti užitočné pre každodennú prax.
Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.
Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.
Miriam Lexmann dnes diskutovala so zamestnancami platforiem o modeli ich práce, ktorý si cenia najviac a keďže väčšina z nich boli študenti, alebo prácu pre platformy mali ako doplnkovú činnosť, zhodli sa, že základom pre nich je flexibilita tejto práce. Táto téma je jednou z dôležitých problematík EP v tomto volebnom období.
Do Európskeho parlamentu prišli na pozvanie Miriam Lexmann mladí lídri z Kresťanskodemokratickej mládež Slovenska (KDMS). V rámci Týždňa mládeže Európskej ľudovej strany načerpajú nové skúsenosti a vedomosti pre svoje aktivity a absolvovali diskusie a stretnutia k témam a oblastiam, ktoré raz budú ako možní lídri riešiť práve oni.
Projekt Femina, ktorý zriadilo Fórum života, kde pôsobí aj Miriam Lexmann, pomáha ženám a dievčatám, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácií. Viac o tom, ako povedať životu ÁNO, hľadajte tu.
Podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda. Aj preto Miriam Lexmann podporila iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov.
Potrebujeme osloviť mladých ľudí, aby si osvojili a pamätali na našu minulosť. Pri príležitosti Dňa pamiatky obetí komunizmu a výzve, aby sme mali na Slovensku viac múzeí obetí komunizmu, ako je v Košiciach, to pre RTVS povedala europoslankyňa Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann zorganizovala bruselský Pub kvíz a pokračuje tak v tradícii svoje predchodkyne a priateľky Jany Žitňanskej. Jeho účelom – okrem zábavy a preverenia vedomostí šikovných Slovákov žijúcich v Bruseli – je aj podporiť vybranú charitatívnu organizáciu. Tentoraz prijalo pozvanie Miriam Lexmann OZ Samaria, ktoré na Slovensku pomáha núdzným.
Medzinárodné štúdie poukazujú na to, že nadmerné využívanie digitálnych technológií je u detí v školskom veku naozaj bežnou záležitosťou. Miriam Lexmann aj preto opakovane upozorňuje a teraz podporuje kampaň MINIdigi od eRka pre deti, ktorá je zameraná na digitálnu miernosť. V kampani sú vypracované materiály s konkrétnymi aktivitami pre deti, ktoré im vyplnia čas miesto telefónov, počítačov či tabletov.
Rýchle jedlo či zásielka až domov, kuriéri na bicykloch, skútroch či kolobežkách, a ako ponúkaný benefit – často nulová uhlíková stopa. Moderný a inovatívny spôsob donáškovej služby cez platformy si obľúbilo množstvo Európanov. Tieto výhody môžu razom zmiznúť, ak z ľudí pracujúcich v tejto službe urobíme proti ich vôli zamestnancov.
Súčasná legislatíva nedokáže účinne pokryť tento inovatívny spôsob práce, čo vyvoláva celú škálu problémov.
„Komisia sa snaží problém riešiť, ale predložený návrh smernice by pre mnohých týchto pracovníkov mohol znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility,“ opakovane upozorňuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP mala v posledných týždňoch niekoľko stretnutí so zástupcami platforiem, zúčastnila sa odbornej konferencie na túto tému a pripravuje pozmeňovacie návrhy k zneniu smernice.
„Ochrana pracovníkov platforiem a zlepšenie ich pracovných podmienok, čo je základný cieľ smernice, jednoznačne podporujem. Zverejnený návrh však k tomuto cieľu neprispieva,“ argumentuje Lexmann a vysvetľuje aj prečo je podľa nej potrebné návrh upraviť: „Musíme si uvedomiť, že práca cez platformy nie je tradičným obchodným modelom, naopak, spojila sa v ňom kreativita a digitálne možnosti. Nesnažme sa ho preto zošnurovať do starých noriem, nesnažme sa za každú cenu spraviť z pracovníkov – ktorí si najviac cenia flexibilitu – zamestnancov.“
Pracovníci platforiem, na ktorých služby sme si tak zvykli najmä počas posledných dvoch rokov pandémie, očakávajú a zaslúžia si sociálne výhody a lepšie podmienky, no nemôžeme zničiť najväčší benefit, pre ktorí sú ochotní túto prácu robiť – časovú flexibilitu.
„Práve tá umožňuje pracovníkom platforiem, ktorí robia vonku, často v zlom počasí a rôznych hodinách dňa zariadiť si čas tak, aby sa vedeli postarať o deti, príbuzných, alebo sa venovať vlastnému podnikaniu, a práve tieto benefity sú pre nich motivačné,“ uzatvára Miriam Lexmann.
Zdroj foto: gettyimages.com/EPP Group
Smernica o pracovníkoch platforiem musí zachovať flexibilitu, v rámci ktorej si môžu vybrať kedy pracujú, ale aj možnosť pracovať pre viac platforiem zároveň. Preto Miriam Lexmann aj počas dnešného stretnutia so zástupcami platforiem zdôraznila nutnosť sociálnej podpory tohto inovatívneho spôsobu zamestnávania aj zo strany EÚ komisie a parlamentu.
Nástup digitálnej éry nás zastihol nedostatočne pripravených a my nesmieme dopustiť rovnaký scenár pri vývoji metaverza. Prvým zaváhaním sme totiž v dôsledku šírenia dezinformácií vystavili vážnemu ohrozeniu demokraciu. Ak zaváhame dnes, deštrukčne negatívnym vplyvom na duševné zdravie môžu čeliť celé generácie, píše Miriam Lexmann v komentári o metaverze spoločnosti Facebook.
Miriam Lexmann víta dnešný míľnik v ochrane detí pred hroznými zločinmi ich sexuálneho zneužívania v online priestore v podobe návrhu nariadenia, ktorému sa budú v nasledujúcich mesiacoch venovať aj poslanci v Európskom parlamente.
(viac…)Vojna na Ukrajine nám nastavila zrkadlo a ukázala, aké potrebné je poznať a držať sa princípov, ktoré konštituujú slobodnú Európu. Zdôraznila Miriam Lexmann na podujatí Európska identita a sprostredkovanie európskych hodnôt na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.
Flexibilnejší pracovný trh, ktorý umožní dôstojné sociálne zabezpečenie pracovníkov aj v krajinách, kde nemajú trvalý pobyt; podpora zvýšenej rekvalifikácie a vzdelávania v nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií; rozvoj zručností ako kritické myslenie, podnikanie či mediálna gramotnosť, ale aj podpora budovania digitálnej infraštruktúry vo vzdialených regiónoch a na vidieku. To sú len niektoré z pozmeňovacích návrhov, ktoré Miriam Lexmann podala k Správe o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti.
Miriam Lexmann považuje návrh na zníženie minimálneho veku voličov za zaujímavú myšlienku, ak by to súviselo aj so zvýšeným záujmom mladých o veci verejné. Nesúhlasí však, aby bola táto otázka riešená v legislatíve na celoeurópskej, ale musí zostať vecou národnej úrovne, inak by to viedlo k chaosu.
V hodnotiacej správe, ktorú prijalo plénu EP, podporila aj Miriam Lexmann požiadavku na aktualizáciu smernice o bezpečnosti detských hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Dôvodom sú aj najnovšie vedecké poznatky, ktoré potvrdzujú riziká už stopového obsahu ftalátov či endokrinných disruptorov prítomných okrem iného i v niektorých hračkách.
Na účinnejšiu ochranu detí a mladých v online priestore je potrebné mať vyčlenené funkčné pracovisko, ktoré bude spolupracovať s políciou a ďalšími orgánmi, píše Miriam Lexmann v komentári pre portál sme.sk.
Na potrebu vyriešiť právne vákuum ohľadom zamestnancov platforiem reaguje Komisia návrhom smernice, ktorá by pre mnohých z týchto pracovníkov mohla znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility. Miriam Lexmann chce preto v spolupráci s pracovníkmi platforiem pripraviť pozmeňujúce návrhy, ktoré by spočívali v zabezpečení potrebných pracovných podmienok, no pri zachovaní súčasných benefitov.
Výsledky esejistickej súťaže na tému Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na Európskej únii, čo by to bolo, sú známe. Miriam Lexmann vyhlásila troch ocenených prostredníctvom svojho konta na Facebooku. Súťaž zorganizovala v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla.
O etických aspektoch umelej inteligencie, dezinformáciách, súčasnej politickej situácií doma aj vo svete a o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ diskutovala Miriam Lexmann online počas decembra so študentmi Univerzity Komenského, Ekonomickej univerzity a Univerzity Mateja Bela.
Cielené športové eurofondy aj pre sociálne a zdravotne znevýhodnených ľudí, aby mali prístup k športu a športoviskám, ktoré by si inak nemohli dovoliť. Aj to cieľ EÚ už od budúceho roka. Hovorila o ňom v TV Joj aj Miriam Lexmann.
Už takmer dva roky žijeme v dobe, akú doteraz nik z nás nezažil. Veľkú čas našich životov sme presunuli do online priestoru. Práve náročná situácia však vyplavila na povrch aj negatívne ľudské skutočnosti, ktoré sa prostredníctvom sociálnych sietí znásobujú. Zvládnuť to je zaťažkávajúcou skúškou obzvlášť pre školopovinné deti. Každý tretí používateľ internetu je totiž dieťa. Dlhodobo sa zasadzujem za prijatie posilnených opatrení pre bezpečné používanie internetu práve pre nich. Bezbrehý zisk na úkor zdravého duševného vývinu detí je neakceptovateľný.
Pandemický čas do veľkej miery negatívne ovplyvnil nielen naše prežívanie, ale aj vzťahy, zdravie a vzdelávanie. Žiaci a študenti celé mesiace trávili doma a vyučovali sa dištančne, bez možnosti praktického vzdelávania, športu a sociálnych kontaktov. Tento fakt, v kombinácii s obrovským a negatívnym vplyvom sociálnych sietí, na ktorých mladí trávia veľké množstvo času, sa významne podpisujú na ich psychike.
Sami cítime, že online svet nebol nikdy plnší nenávisti, agresivity, hoaxov a konšpirácií. Sociálne siete, ktoré sú v tejto oblasti veľmi vplyvné a mali by online priestor kultivovať, neraz konajú presne opačne. Potvrdila to aj výpoveď Frances Haugen, bývalej zamestnankyne Facebooku. Prehovorila o tom, ako táto sociálna sieť prostredníctvom algoritmov dáva do popredia príspevky obsahujúce dezinformácie, toxický či násilný obsah. Situácia je v kontexte doby absurdná a mimoriadne nebezpečná.
Preto som vo Výbore pre sociálne veci a zamestnanosť v uznesení o zamestnávaní a postpandemickej obnove v súvislosti s mladými ľuďmi predložila niekoľko pozmeňovacích návrhov, v ktorých vyzývam Komisiu, aby sa otázkou duševného zdravia mladých ľudí zaoberala, a to nielen prostredníctvom prevencie a pomoci mladým ľuďom adaptovať sa na novú realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí.
Deti sú naša budúcnosť. Pre zdravý rozvoj spoločnosti potrebujeme silných a kriticky mysliacich mladých ľudí. Pevne verím, že vďaka dostatku našej pozornosti a správnym nastavením efektívnych politík budeme vedieť lepšie zareagovať na ich konkrétne potreby.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann spolu s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlasujú esejistickú súťaž pre študentov všetkých odborov vysokých škôl a univerzít. Autori troch najlepších esejí budú ocenení vecnými cenami s ponukou stáže v kancelárii Nadácie Hannsa Seidla a víťaz súťaže získa iPad a návštevu Bruselu.
Uchádzači musia do 1. decembra 13.00 prostredníctvom elektronického formulára na tomto odkaze odovzdať esej v rozsahu 1500 až 2000 slov na tému „Ak by si mohol / mohla zmeniť jednu vec na Európskej únii, čo by to bolo?“
Súťažný text musí spĺňať parametre eseje: musí mať jednu jasnú tézu, dva argumenty za, dva argumenty proti, ich vyriešenie a zakľúčenie textu. Esej musí byť štrukturovaná, prehľadná a musí mať kvalitnú štylistickú a gramatickú stránku. Dôležité je držať sa témy, ktorú si autor vytýčil, vyhnúť sa logickým a argumentačným chybám a skutočne odpovedať na problém, ktorý autor identifikoval.
„Chcela by som, aby študenti odvážne povedali svoj názor, aby sa pokúsili nájsť jednu vec, ktorá je podľa nich dôležitá, aby hľadali argumenty, debatovali najpr sami so sebou a potom aby to dali na papier a prezentovali to pred ostatnými. Takáto intelektuálna práca má byť centrom univerzitného vzdelania, a to najmä v humanitných odboroch,“ dodáva europoslankyňa.
Eseje budú hodnotiť akademici z rôznorodého prostredia
Pozvanie do akademickej poroty prijali traja akademici z domáceho aj zahraničného univerzitného prostredia. Jakub Betinský, ktorý vyučuje medicínsku etiku na Fakulte medicíny Univerzity Komenského a je zakladateľom úspešného podcastu o filozofii Pravidelná dávka. Ďalším je Róbert Toth, ktorý pôsobí v Kolégiu Antona Neuwirtha. Trojčlennú porotu uzatvára Ján Tomaštík, ktorý je doktorandom na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa politickej filozofii a v minulosti pôsobil v renomovanej medzinárodnej právnickej organizácii ADF International.
Ako sa prihlásiť?
Študenti musia vyplniť prihlasovací formulár na tomto odkaze. Vo formulári sa nachádza miesto na nahratie eseje v jednom z formátov DOC, DOCX, PAGES a PDF. Formulár treba vyplniť celý a dať pozor na správnosť údajov. Esej treba spolu s formulárom odoslať do 1. decembra 2021, 13.00.
Pred tým, než uchádzač začne pracovať na svojej eseji je nutné si prečítať štatút súťaže na tomto odkaze.
Čo ak som esej ešte nepísal?
Do súťaže sú pozvaní aj menej skúsení študenti, alebo študenti technických smerov, ktorí nemajú skúsenosť s písaním. Zapojiť sa do takejto súťaže je totiž najlepším začiatkom ako sa začať zlepšovať v akademickom písaní. Pre menej skúsených môže byť nápomocná príručka dostupná na tomto odkaze.
Každý tretí používateľ internetu je dieťa, no nie všetky sú na jeho nástrahy pripravené. Preto je podľa Miriam Lexmann našou úlohou pomáhať im nadobúdať potrebné zručnosti, z ktorých tou zásadnou je kritické myslenie. Uviedla to počas konferencie pre učiteľov a pracovníkov s deťmi (Ne)bezpečne v sieti.
Mladí opatrovatelia majú obrovský význam pre kvalitu života a vývoj človeka, ktorému takto venujú svoj čas. Potrebujú preto naše uznanie, ale aj praktickú aj emocionálnu podporu. Miriam Lexmann podpísala iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.
Technologický vývoj nesmie ísť na úkor práv a dôstojnosti človeka. Platí to aj o chýbajúcich normách a pravidlách pre pracovníkov tzv. platforiem – predovšetkým rôznych donáškových služieb. Miriam Lexmann podporuje v nastávajúcom dialógu na pôde EP jasné určenie pravidiel v záujme právnej ochrany, vhodných pracovných podmienok či sociálneho zabezpečenia pre týchto pracovníkov.
Miriam Lexmann sa aktívne zasadila o prijatie dočasnej výnimky k nariadeniu EP o smernici na spracovávanie osobných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí. Výnimka umožní, aby mohli byť nahlasované prípady zneužívania, hoci krajiny ešte neprijali dostatočné právne rámce na začlenenie dobrovoľných nahlasovacích služieb zneužívania detí do národnej legislatívy. Viac čítajte tu.
V kontexte existujúcich emigračných čísiel a starnutia obyvateľstva by malo byť zistenie, že 50 percent mladých absolventov a vysokoškolákov uvažuje o odchode zo Slovenska, okamžitým budíčkom pre celú spoločnosť. Podporu a priestor pre zastavenie alarmujúceho stavu máme k dispozícii, povedala Miriam Lexmann k nelichotivým výsledkom celoslovenského prieskumu.
Nedostatok práce, deficity v sociálnom systéme, demokracii a politickej kultúre, nefunkčné štátne verejné inštitúcie či nízka životná úroveň. To sú hlavné dôvody, pre ktoré polovica vysokoškolákov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. „V kontexte existujúcich emigračných čísiel a starnutia obyvateľstva ide o zistenie, ktoré musí byť okamžitým budíčkom pre celú spoločnosť. Podporu a priestor pre zastavenie alarmujúceho stavu máme k dispozícii,“ odkazuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Až 50 percent študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. Medzi nimi je až 35 percent tých, ktorí sú o odchode pevne rozhodnutí. Takmer 40 percent tvrdí, že pravdepodobne odídu. Desivé čísla vyplývajú z prieskumu, ktorý si nechal v máji urobiť Inštitút pre verejné otázky. „Zastavenie úniku mozgov zo Slovenska patrí k dlhodobým prioritám KDH. Nefunkčné štátne inštitúcie, životná úroveň a nespokojnosť so sociálnym systémom, demokraciou a politickou kultúrou ako dôvody odlivu sú usvedčujúcimi dôkazmi, že za migráciou je dlhodobá neschopnosť slovenských vlád riešiť reálne problémy ľudí. Pritom vo volebných programoch súčasnej vládnej koalície bolo riešenie tohto problému jasnou ambíciou,“ uviedla členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.
Podľa analýzy Inštitútu pre finančnú politiku, ktorý vychádza z registrov zdravotných poisťovní, odišlo za pätnásť rokov zo Slovenska 300-tisíc obyvateľov. Viac ako polovica z nich mala menej ako 30 rokov. „Slovensko má pritom jedinečnú príležitosť zvrátiť tento vývoj. Z Únie môžeme prostredníctvom Fondu obnovy čerpať až 6,3 miliardy eur aj na reformy súdnictva, školstva, trhu práce, či verejnej správy,“ prízvukuje Lexmann, pričom poukázala na konkrétne príklady, ako môžeme peniaze užitočne použiť v zdravotníctve, školstve či regionálnom rozvoji. V zdravotníctve pritom išlo konkrétne aj o témy, ako motivovať mladých lekárov, aby neodchádzali.
„Okrem toho musíme bezpodmienečne zachytiť trend a vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili napríklad potenciál umelej inteligencie (AI) na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie,“ apeluje politička, ktorá pôsobila aj ako tieňová spravodajkyňa najväčšej europarlamentnej frakcie, Európskej ľudovej strany (EĽS) pre tému líderstva EÚ v oblasti AI.
Pripomína zároveň, že Slovensko si nemôže dovoliť taký „luxus“, nevyužiť možnosť čerpania z balíka 4 miliárd eur na diagnostiku onkologických ochorení, na čo ako poslankyňa upozornila. „Sme siedmou najhoršou krajinou v EÚ v štatistike úmrtnosti na onkologické ochorenia. Ľudia prirodzene hľadajú krajiny, kde sa im bude žiť lepšie, kde ich vyliečia, ak ich postihne choroba, ale my predsa chceme, aby sa im žilo najlepšie doma – na Slovensku,“ dopĺňa Lexmann.
Titulná fotografia: scannerclasses.com
Miriam Lexmann spolu so švédskym kolegom Davidom Legom iniciovali list, podpísaní 26 europoslancami, v ktorom žiadajú dôkladné prešetrenie vydaných učebníc pre palestínske deti obsahujúce nenávistný materiál, antisemitizmus a podporu džihádu. Učebnice financovali z príspevkov EÚ a vydala ich agentúra UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe).
Aké opatrenia prijala alebo plánuje prijať Európska Rada na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s deťmi, pokiaľ ide o používanie systému digitálnych Covid certifikátov? Otázku časti europoslancov smerujúcu na Komisiu ohľadom nedoriešenej situácie v otázke cestovania detí podporila aj Miriam Lexmann.
Inkluzívnosť, a teda prístup európskeho vzdelávacieho programu Erasmus + aj pre osoby so zdravotným postihnutím, osoby žijúce v chudobe či v geograficky odľahlejších oblastiach, ale aj pre dospelých oceňuje Miriam Lexmann v schválených zmenách programu Erasmus + pre študentské mobility. Za sedem rokov investuje EÚ do vzdelávania svojich obyvateľov na území inej členskej krajiny 28 miliárd eur.
Miriam Lexmann spustila sériu verejných online diskusií na stredných školách na témy spojené predovšetkým s Európskou úniou.
Je čoraz zjavnejšie, že Čína predstavuje hrozbu pre demokratické spoločnosti. Postupne sme zistili, že aj Konfuciove inštitúty po celom svete sú “trójskymi koňmi” brutálneho totalitného režimu. Miriam Lexmann pre Denník N reaguje na vyhrážky, ktoré boli zaslané akademickému pracovníkovi zaoberajúcemu sa Čínou.
Akčný plán digitálneho vzdelávania EÚ stanovuje ciele na zmiernenie medzier v digitálnych zručnostiach, napríklad aj podporou IT vzdelávania, lepšieho internetového vzdelávania či technického vybavenia škôl. Podporila ho aj Miriam Lexmann, pretože považuje za dôležité, aby sme preklenuli všetky rozdiely, ktoré sú vo vzdelávaní a celej spoločnosti spôsobené nielen pandémiou.
Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.
Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.
A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.
V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.
Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.
Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.
Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.
Foto – Depositphotos.com/Goodluz
Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.
Aktívna účasť mladých na správe vecí verejných je veľmi vzácna, no potrebná a dôležitá. Preto je dôležité, že existuje skupina mladých ľudí vedomých si zodpovednosť za budúcnosť a ďalšie generácie. Vyjadrila sa v súvislosti so vstupom novej trojice slovenských študentov do projektu Európsky dialóg s mládežou slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann nesúhlasí so znížením rozpočtu pre štúdium, vedu a výskum v návrhu Viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021-2027. Podporí preto taký návrh rozpočtu, ktorý vedecko-výskumné a mobilitné programy Erasmus + a Horizont zasiahne čo najmenej.
Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia 900 svetových politických lídrov z 43 krajín (aktualizované 18. 6. 2020). Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.
„Ak jeden človek kdekoľvek na svete je utláčaný, my všetci sme utláčaní. Demokratický svet musí nájsť spôsob, ako podporiť Hongkong, inak bude ohrozená aj naša vlastná demokracia,“ uviedla Lexmann v reakcii na bezprecedentné rozhodnutie čínskeho Národného ľudového kongresu, ktorý prijal jednostranný zákon na priame riadenie vnútroštátnej bezpečnosti v Hongkongu. Tento krok podľa nej hrubo porušuje princíp “jedna krajina – dva systémy” čínsko-britskej dohody, ktorej garantom sú medzinárodné spoločenstvá.
„Tento zásah vnáša do hongkonskej legislatívy celý rad krutých zmien, ktoré Pekingu umožnia odsúdiť kohokoľvek, kto stojí v krajine na strane slobody, a to na základe vágnych definícií o tzv. rozvracaní, separatistických aktivitách či kolaborácii so zahraničnými politickými silami. Takéto zákony a spôsob ich uplatnenia si môžeme pamätať z totalitných čias,“ približuje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) členkou zahraničného výboru. Hongkong podľa nej teraz potrebuje celosvetovú solidaritu politických lídrov, ktorí sa postavia proti nedemokratickým krokom Číny.
Spoločné vyhlásenie vedie posledný britský guvernér Hongkongu Lord Patten a bývalý minister zahraničných vecí Veľkej Británie Sir Malcolm Rifkind. Pridala sa k nemu koalícia zložená z 210 svetových politických lídrov, poslancov, predsedov zahraničných výborov, bývalých premiérov a ministrov zahraničných vecí a ďalších politických predstaviteľov z 23 krajín sveta. „Ak medzinárodné spoločenstvo nemôže veriť Pekingu, že dodrží slovo, keď ide o Hongkong, bude mu ťažko veriť v iných súvislostiach,“ tvrdo kritizujú politickí lídri Čínu vo vyhlásení s tým, že drakonické zákony ešte viac eskalujú situáciu, ohrozujú budúcnosť Hongkongu ako otvoreného čínskeho medzinárodného mesta a flagrantné porušenie čínsko-britskej dohody sa nesmie tolerovať.
„Teší ma, že vyhlásenie podporilo toľko politických reprezentantov zo Slovenska,“ zdôraznila Lexmann, podľa ktorej tým SR vyslala jasný medzinárodný signál. Medzi nimi sú bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ, člen ľudskoprávneho výboru NR SR Ondrej Dostál, predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci a bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská, podpredsedovia NR SR Juraj Šeliga a Gábor Grendel, dlhoročný predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej a ďalší poslanci NR SR a EP.
Čínsky kongres sa rozhodol jednostranne uzákoniť v Hongkongu vnútroštátne bezpečnostné predpisy prostredníctvom dodatku III k základnému hongkonskému zákonu. Urobil tak napriek čínsko–britskej spoločnej deklarácii o tom, že hongkonskej vláde sa má poskytnúť “vysoký stupeň autonómie“ vo všetkých záležitostiach okrem obrany a diplomacie. Miriam Lexmann už pred dvomi týždňami upozornila, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, keď tvrdo odsúdila zatknutie 15 predstaviteľov hongkonských opozičných politických strán. V kontexte súčasnej pandémie pritom zdôraznila, „aké nesmierne dôležité je prenastaviť politiku západu voči Číne“.
Foto: Vlajka Hongkongu, Depositphotos.com/daboost
Rodina je oporou štátu. Preto štát musí byť oporou pre rodinu. Pomáhajme rodinám a členom rodín v núdzi a urobme si tak z dnešného Medzinárodného dňa rodiny celoročný dôvod na oslavu! hovorí Miriam Lexmann.
Zatiaľ čo štát vyzýva Slovákov v zahraničí, aby pre plné karanténne tábory necestovali domov, mobilný operátor im chce spoplatniť roaming vyššou sadzbou, ak sa nevrátia alebo nezmenia spotrebu dát či prevolaných minút.
Upozornila na to slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), podľa ktorej je takéto konanie v čase koronakrízy nepochopiteľné a bez citu k situácii.
Množstvo Slovákov zostalo v čase pandémie koronavírusu uviaznutých v zahraničí. Dôvodom sú práca, ktorú by v prípade odchodu mohli stratiť, alebo komplikované dopravné možnosti dostať sa na Slovensko. V kontakte s rodinami tak zostávajú aj prostredníctvom svojich slovenských mobilných operátorov. Jeden z nich však Slovákov za hranicami v tomto období cez SMS správy upozorňuje, že „pokiaľ počas nasledujúcich 14 dní nezmeníte svoju spotrebu a prítomnosť v SR viac ako v EÚ, môžeme Vám účtovať príplatok.“ Dôvodom má byť porušovanie pravidla o tzv. primeranom využívaní.
„Ustanovenie o primeranom využívaní roamingu v nariadení Európskeho parlamentu a Európskej rady z roku 2015 naozaj existuje,“ vysvetľuje postup mobilného operátora Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci. „Ak však dnes vedia pomáhať banky odkladaním termínu splátok, alebo štát posúvaním termínu platby daňových priznaní, prečo nemôže aj mobilný operátor uľahčiť situáciu Slovákom v zahraničí neuplatnením si tohto pravidla,“ pýta sa europoslankyňa.
Pritom práve telekomunikačný sektor je jeden z mála, ktorý nie je následkom krízy oslabený. Naopak, v súčasnej situácii využívajú občania internetové dáta, SMS správy či telefónne hovory vo zvýšenej miere, aby tak nahradili obmedzený osobný kontakt. Hlavným cieľom spomínaného nariadenia o verejných komunikačných sieťach v rámci EÚ bolo zabezpečiť, aby ľudia nemuseli platiť neprimerane veľa pri prekročení fiktívnych hraníc v schengenskom priestore, ktoré už de facto neexistujú. Ustanovenie o zvýšení poplatku pri náraste spotreby v cudzine len zamedzuje zneužívaniu. „Som presvedčená, že Slováci v zahraničí túto krízovú situáciu nezneužívajú, len sa nemôžu vrátiť domov a chcú zostať v kontakte s blízkymi. Ak ich štát SMS správou navyše vyzýva, aby svoj návrat zvážili z dôvodu plných karanténnych centier, je tento prístup operátora o to viac nepochopiteľný a dovolím si povedať, že aj nemiestny,“ uzatvára Miriam Lexmann.
Slováci v zahraničí dostali pred pár dňami aj inú SMS, ktorá ich vzhľadom na naplnenie kapacity v štátnej karanténe vyzýva zvážiť nevyhnutnosť cestovania do SR. Podľa europoslankyne by štát s ohľadom na množiace sa problémy Slovákov v zahraničí, spojené s ich návratom domov, mohol zvážiť digitálne možnosti riešenia ich povinného pobytu v karanténe.
Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.
Foto: Unsplash/Robin Worrall
Celoslovenská rada KDH dnes schválila program hnutia vo voľbách do Európskeho parlamentu. Jeho piliermi sú silné Slovensko, bezpečná Európa a dôstojný život.
KDH je jediná politická strana, ktorá dlhodobo konzistentne odmieta, aby sa odoberanie eurofondov používalo ako nástroj trestania členských štátov.
V KDH sme vyzvali vládu SR, aby sa Slovensko ako členská krajina EÚ jasne postavila proti pretláčaniu tzv. ,,práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ,
Nový migračný pakt, ktorý dnes prijal Európsky parlament (EP), nerieši podľa M. Lexmann zásadné tlaky na vonkajších hraniciach Európskej únie (EÚ), pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu.
Aj tieto veci som zrealizovala počas marca vo svojej službe občanom.
Čína podnikla kybernetické útoky proti desiatkam poslancov a ministrov vlád naprieč Európou. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka pre ekonomickú bezpečnosť Nus Ghaniová.
Pred viac ako šiestimi rokmi zomrel v Belgicku po neprimeranom zásahu polície slovenský občan Jozef Chovanec. Žiaľ, ani viac ako šesť rokov od tejto tragédie nevidíme, že by vec mohla byť v dohľadnej dobe spravodlivo rozhodnutá.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
