Rýchle správy

Slovensko

Aktuálne témy strategickej komunikácie akými sú napríklad reakcie na šírenie dezinformácií, ale aj kybernetická bezpečnosť – najmä problematika novej 5G siete. Miriam Lexmann dnes diskutovala o viacerých národných, ale aj celoeurópskych výzvach v oblasti obrany a bezpečnosti s ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou. Pre Slovensko to znamená možnosť čerpať 26 miliárd eur v priebehu siedmich rokov a keď k tomu pridáme zatiaľ nevyčerpaných 8 miliárd z rozpočtu 2014 – 2020, na ktoré máme nárok do roku 2023, sa dostávame k sume 34 miliárd. Suma vzbudzuje rešpekt pre jej veľkosť a bude preto výzvou pre našu dlhodobú neschopnosť čerpať európske prostriedky, no je to hlavne možnosť zrealizovať tak potrebné reformy a reštartovať našu ekonomiku.

Z pohľadu výšky zadlženia Slovenska – pri vedomosti, že už dnes náš dlh tvorí takmer 50% HDP a predpovedaný je 12 miliardový deficit na aktuálny rok, zaváňa ďalšie zadlžovanie krajiny a budúcich generácií morálnym hazardom. Ak budeme múdri a šikovní, tento závan pretavíme do príležitosti urobiť reformy a investície, ktoré transformujú našu ekonomiku, školstvo, hospodárstvo i verejnú správu na podmienky 21. storočia. Slovensko tak postavíme návratnými investíciami na nohy a vytvoríme tak zdravšie a hlavne aj spravodlivejšie ekonomické i sociálne prostredie s konkurencieschopnou ekonomikou ťahanou inováciami, čo umožní spoľahlivé splatenie našich záväzkov.

Lídri – vizionári sú nepochybne sklamaní zo zníženia európskych výdavkov na vedu a výskum, transformáciu na zelené ekonomiky, ale aj zdravotníctvo. Na druhej strane, nikto nám nebráni využiť časť pridelených zdrojov ako súčasť zvýšenej flexibility vo využívaní nových aj starých eurofondov, napríklad pre financovanie vedy a výskumu.

Na zníženie prostriedkov na granty v prospech pôžičiek sa v kontexte komplikovaných rokovaní a rozdielnych názorov členských krajín môžeme pozrieť aj ako na dobrú správu. Peniaze, ktoré nedostaneme „zadarmo“, ale budeme si ich musieť požičať, nás budú viac zaväzovať správať sa zodpovednejšie a hľadať ich strategické využitie v reformách podporujúcich skutočný a udržateľný rast.

Viem, že vláda Igora Matoviča už dnes pracuje na národnom pláne obnovy, ktorý musíme do októbra predložiť. Verím, že urobia všetko pre zodpovedné a efektívne využitie tejto neopakovateľnej príležitosti zreformovať a reštartovať Slovensko a Európu.

Foto: Depositphotos.com/paulgrecaud

Pri budovaní 5G siete v EÚ je potrebné byť ostražitý a aj za cenu vyšších nákladov presadzovať európske firmy. To je geopoliticky bezpečné a zodpovedné riešenie pre Európanov. Premiéra Igora Matoviča na to upozornila Miriam Lexmann na rokovaní s europoslancami v Bruseli.

Materská a rodičovská dovolenka musí byť adekvátna a zohľadnená aj v dôchodku, seniori naň môžu nastúpiť dobrovoľne a osoby so zdravotným postihnutím musíme účinne začleniť do trhu práce. V novom uznesení o politikách zamestnanosti členských štátov EÚ to odporúča Európsky parlament (EP) na základe podnetu od poslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Nové uznesenie EP rešpektuje rozhodnutie seniorov, či odídu sami na dôchodok, alebo sa rozhodnú ďalej pracovať. V oblasti pomoci odkázaným apeluje na plnohodnotné sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a iných znevýhodnených skupín obyvateľstva. Dôraz kladie aj na adekvátne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov.

Úspešných 18 pozmeňovacích návrhov

„Pri pohľade na legislatívny súvis medzi materskou či rodičovskou dovolenkou a dôchodkom má človek pocit, že výchova detí je závideniahodné obdobie oddychu. Je načase, aby sme tieto obdobia prestali považovať za dovolenky a nielen ich adekvátne ohodnotili, ale aj zohľadnili v nárokoch na dôchodok,“ vyhlásila Lexmann, ktorej EP k politikám zamestnanosti prijal 18 pozmeňovacích návrhov.

Ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa apelovala na dôležitosť výchovy budúcich generácií najmä v kontexte starnúcej spoločnosti, zároveň sa však zamerala aj na zlepšenie života dôchodcov či sociálne vylúčených občanov. „Cieľom je efektívne riešiť problémy nezamestnanosti mladých ľudí, bezdomovectva, chudoby a z toho prameniaceho sociálneho vylúčenia, ktoré sú ako následok krízy ešte väčšou hrozbou pre spoločnosť,“ zdôraznila Lexmann.

Prioritou je solidarita a znevýhodnené skupiny obyvateľov

Úspešné boli aj jej návrhy, aby EÚ medzi priority zaradila aj podporu ochrany ľudského zdravia, inkluzívnych trhov práce, existenciu dostupných, kvalitných a cenovo prijateľných sociálnych služieb, adekvátnych miezd a sociálnej ochrany pre všetkých. „Aby Únia mohla naplniť jeden zo svojich primárnych cieľov teda sociálnu súdržnosť, musí byť prioritou dbať viac na solidaritu medzi generáciami, začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, ochranu práv detí a ďalších znevýhodnených skupín,“ doplnila europoslankyňa.

Schválené usmernenia predstavujú strategické ciele vnútroštátnych politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia. Schvaľovať ich bude ešte Európska rada. Pre členské štáty slúžia v jednotlivých dotknutých oblastiach ako odporúčania, členské štáty ich zohľadnia pri zmenách legislatívy v oblasti politík zamestnanosti.

Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem EMPL vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Slovensko a Európu nevytvárame len pre nás, ale najmä pre ďalšie generácie. Slovenské reformy vyplývajúce z Plánu obnovy EÚ preto musia urobiť štát do budúcna lacnejším, ekonomiku konkurencieschopnou, udržateľnou a zelenšou. K dôležitým reformám však musíme zaradiť aj školstvo, zdravotníctvo či spravodlivý sociálny systém, pričom v centre našich snáh musí byť ochrana dôstojnosti každého človeka. Povedala to Miriam Lexmann v súvislosti s vystúpením europoslancov v NR SR.

EÚ sa nemôže prispôsobovať len určitým záujmom, ale musí sa riadiť hodnotami, ktoré boli zakotvené v jej zakladajúcich zmluvách. Naše hodnoty nie sú našou slabosťou, ale našou silou. Miriam Lexmann to uviedla v online diskusii v reakcii na otázku, či niektoré členské štáty EÚ pochlebujú Číne.

Miriam Lexmann a ďalších jedenásť europoslancov požiadalo listom predsedu NR SR Borisa Kollára o vystúpenie v pléne parlamentu. Slovenských poslancov chcú osobne upozorniť na rýchlu a dôslednú prípravu čerpania európskych zdrojov a osobitne Fondu obnovy. V období ekonomickej krízy, ktorá sa bude ešte viac prehlbovať apelujú na zhode na Národnom pláne obnovy pri ktorom je spolupráca s EÚ nevyhnutná.

Dezinformácie ohrozujú našu slobodu, demokraciu, funkčnosť celej spoločnosti a ako sme zistili, dokážu ohroziť aj verejné zdravie. Preto je dôležité, aby sme na túto hrozbu nielen reagovali, ale dokázali ju do budúcna aj čítať a dešifrovať jej vývoj. Europoslankyňa Miriam Lexmann to zdôraznila v relácii Ranné noviny TV JOJ

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Keď sa dnes hovorí o novom vzdelávaní, zamerajme sa na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH), ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Prienik umelej inteligencie do spoločnosti a bežného života sa naplno ešte len ukáže, no mnohé AI prvky sú v praxi prítomné už dnes. Každodenná práca s počítačom a sociálnymi sieťami, zdravotnícke aplikácie, robotizácia vo výrobe, autá prešpikované doplnkami pre uľahčenie jazdy. Tento vývoj nezastaviteľne napreduje a šíri sa aj do ďalších oblastí. „EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života občanov. Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a zachovania ľudských práv,“ zdôrazňuje Lexmann etický rozmer fenoménu umelej inteligencie.

Fenoménu umelej inteligencie musíme prispôsobiť aj vzdelávací proces

Ten je kľúčový aj pre otázku pracovných miest, o úbytku ktorých sa neraz s obavami hovorí v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. OECD pritom predpokladá, že nepôjde ani tak o stratu, ako o absolútnu zmenu trhu práce a štruktúru potreby pracovných síl. Len za ostatných 20 rokov napríklad klesol podiel potreby manuálnej práce o 20 percent. Naopak, o 27 percent vzrástla potreba služieb. „Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť a fenoménu umelej inteligencie, ktorý tak výrazne ovplyvní spoločnosť, prispôsobiť aj vzdelávací proces, aby sme dokázali včas reagovať na dynamický vývoj a potreby trhu práce,“ uviedla europoslankyňa, ktorá sa téme AI venuje aj ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lexmann apeluje, aby sa avizované snahy ministra školstva Branislava Gröhlinga zmeniť obsah učiva s dôrazom na nevyhnutné a doplnkové vzdelávanie patrične zamerali aj na schopnosť reakcie v oblasti rýchleho technologického rozvoja. „Prispôsobiť sa už dnes výzvam budúcnosti aj v oblasti umelej inteligencie je tak múdre a prezieravé, ako aj nevyhnutné,“ zdôrazňuje. Súčasná kríza je podľa europoslankyne príležitosťou, ktorú treba na poli edukácie využiť.

AI musí vždy zostať pod ľudskou kontrolou a s jasnými pravidlami ochrany dôstojného ľudského života

Umelá inteligencia už dnes napríklad pomáha aj s výučbou formou online hodín, počítače vyhodnocujú písomky, poskytujú spätnú väzbu, dokážu personalizovať výučbu podľa individuálnych potrieb a šikovnosti každého žiaka. Cez virtuálnu realitu si vieme pozrieť ľudské telo zvnútra alebo sa dostať trebárs do amazonského pralesa, o ktorom práve prebieha vyučovanie. „Ľudský rozmer a prístup vyučujúceho vždy zostane nenahraditeľný. Potenciál umelej inteligencie však musíme naplno zahrnúť do našej výučby, no ak chceme zachytiť vlak, nesmierne dôležité bude, aby sme na ňu na Slovensku dokázali reagovať aj s ohľadom na nové výzvy pracovného trhu,“ upozornila Lexmann, ktorá k téme pripravuje medzinárodnú odbornú konferenciu a iniciovala aj diskusiu za účasti verejnosti

Zameria sa najmä na tému etickej umelej inteligencie, ktorá musí ísť ruka v ruke s masívnym technologickým rozvojom. „Hoci mnohé procesy budú vďaka AI v budúcnosti automatizované, nesmieme dopustiť, aby sa umelá inteligencia obrátila proti človeku. Vždy musí zostať pod ľudskou kontrolou s jasnými pravidlami ochrany dôstojného života človeka. K tomu potrebujeme vzdelaných a rozhľadených odborníkov,“ uzatvára Lexmann. 

Autor foto: Európsky parlament

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Preto pri aktuálnej diskusii o novom vzdelávaní myslime na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Pripravovaná konferencia o budúcnosti Európy musí byť otvorená a priama, aby sme sa pripravili aj na zmenu spoločných mechanizmov fungovania Únie k lepšiemu. Len tak sa staneme odolnejšími voči ďalším krízam aj v globálnom meradle. Upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann v príspevku RTVS (od 32:45)

Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Je to existenčná výzva, ktorá zásadne zmení spôsob života. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne.

Ľudstvo stojí pred existenčnou výzvou, ktorá zásadne zmení spôsob života. Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne. 

Bezpilotné lietadlo, autonómne vozidlo či dron, ktorý doručí životne dôležitú krv pre pacienta. Roboty, ktoré sa starajú o seniorov alebo pacientov, či chladnička, ktorá „sama“ objedná týždenný nákup. Celý rad podobných a ďalších otázok prináša výnimočný technologický pokrok ostatných desaťročí, ktorý sa stáva novou existenčnou výzvou. 

Kľúčovou sa stáva otázka, či dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka v digitálnej dobe

Popri efektívnosti či rýchlosti však prináša aj kľúčovú otázku, či v digitálnej dobe dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka, ktorý stojí v centre technologického rozvoja. „Som veľmi rada, že na tejto základnej premise je postavená celá európska stratégia pre umelú inteligenciu. Je našou spoločnou úlohou pýtať sa a hľadať odpovede na množstvo rôznych aspektov umelej inteligencie, dát, robotizácie, ktoré sú výzvou pre našu ľudskosť“, apeluje Miriam Lexmann.

Europoslankyňa považuje upriamovanie pozornosti na ľudskú dôstojnosť v tejto priemyselnej revolúcii 4.0 za rozhodujúce a téme sa intenzívne venuje aj na pôde Európskeho parlamentu. S cieľom podnietiť celospoločenskú diskusiu na Slovensku preto zorganizuje medzinárodnú konferenciu na tému etickej umelej inteligencie za účasti domácej i zahraničnej profesijnej a vedeckej špičky, ale i širokej verejnosti. Podujatím na jar budúceho roka vyvrcholí séria niekoľkomesačných sprievodných aktivít s dôrazom na mladých, seniorov, ako aj osoby so zdravotným postihnutím.

Nové technológie sa nesmú stať nástrojom dehumanizácie, apeluje Lexmann

„Technologická revolúcia a nástup sociálno-digitálnej ekonomiky nás nemôže zastihnúť nepripravených. Vývojári systémov umelej inteligencie musia mať na pamäti v prvom rade ľudské dobro a humánny pokrok, užívatelia zas uvážlivé a zodpovedné používanie moderných výdobytkov počnúc tým, ktorý každý z nás nosí vo vrecku či kabelke. Úlohou nás – zákonodarcov – je správne nastavenie regulačného rámca“, zdôrazňuje Lexmann. 

Významné zmeny súvisiace s digitalizáciou, automatizáciou a ich mnohými sociálnymi dôsledkami, na ktoré je potrebné sa pripraviť, sa očakávajú predovšetkým na trhu práce. „Nové technológie sa tu nesmú stať nástrojom dehumanizácie“, uzatvára europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). 

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Okrem EMPL pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom

Foto: Depositphotos.com/ktsdesign

Spoločné európske obstarávanie vakcín proti Covidu-19 je nevyhnutné, ak chceme očkovacie látky dostať ku všetkým ľuďom. Bez ohľadu na bohatstvo, rasu či miesto bydliska. Miriam Lexmann sa spolu s viacerými poslancami EP preto Komisie pýtajú, či je na takéto obstarávanie pripravená, a to aj v prípade, ak by došlo k ďalšej vlne pandémie či iného zdravotného ohrozenia.

Dlhé desaťročia európskej solidarity ukazujú, že len spolupráca plodí mier, ktorý bolo treba pre individuálne záujmy opätovne získať s takými veľkými obeťami. Mier a sloboda sú výsady tých, ktorí si ich vedia ubrániť. Nedajme si ich! Avšak nezabudnime pritom na základy, na ktorých európska spolupráca stojí, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Dňa Európy.

Zatiaľ čo štát vyzýva Slovákov v zahraničí, aby pre plné karanténne tábory necestovali domov, mobilný operátor im chce spoplatniť roaming vyššou sadzbou, ak sa nevrátia alebo nezmenia spotrebu dát či prevolaných minút.
Upozornila na to slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), podľa ktorej je takéto konanie v čase koronakrízy nepochopiteľné a bez citu k situácii.

Množstvo Slovákov zostalo v čase pandémie koronavírusu uviaznutých v zahraničí. Dôvodom sú práca, ktorú by v prípade odchodu mohli stratiť, alebo komplikované dopravné možnosti dostať sa na Slovensko. V kontakte s rodinami tak zostávajú aj prostredníctvom svojich slovenských mobilných operátorov. Jeden z nich však Slovákov za hranicami v tomto období cez SMS správy upozorňuje, že „pokiaľ počas nasledujúcich 14 dní nezmeníte svoju spotrebu a prítomnosť v SR viac ako v EÚ, môžeme Vám účtovať príplatok.“ Dôvodom má byť porušovanie pravidla o tzv. primeranom využívaní.

Pomáhajú banky aj štát, prečo nemôže operátor

„Ustanovenie o primeranom využívaní roamingu v nariadení Európskeho parlamentu a Európskej rady z roku 2015 naozaj existuje,“ vysvetľuje postup mobilného operátora Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci. „Ak však dnes vedia pomáhať banky odkladaním termínu splátok, alebo štát posúvaním termínu platby daňových priznaní, prečo nemôže aj mobilný operátor uľahčiť situáciu Slovákom v zahraničí neuplatnením si tohto pravidla,“ pýta sa europoslankyňa.

Pritom práve telekomunikačný sektor je jeden z mála, ktorý nie je následkom krízy oslabený. Naopak, v súčasnej situácii využívajú občania internetové dáta, SMS správy či telefónne hovory vo zvýšenej miere, aby tak nahradili obmedzený osobný kontakt. Hlavným cieľom spomínaného nariadenia o verejných komunikačných sieťach v rámci EÚ bolo zabezpečiť, aby ľudia nemuseli platiť neprimerane veľa pri prekročení fiktívnych hraníc v schengenskom priestore, ktoré už de facto neexistujú. Ustanovenie o zvýšení poplatku pri náraste spotreby v cudzine len zamedzuje zneužívaniu. „Som presvedčená, že Slováci v zahraničí túto krízovú situáciu nezneužívajú, len sa nemôžu vrátiť domov a chcú zostať v kontakte s blízkymi. Ak ich štát SMS správou navyše vyzýva, aby svoj návrat zvážili z dôvodu plných karanténnych centier, je tento prístup operátora o to viac nepochopiteľný a dovolím si povedať, že aj nemiestny,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Je čas na digitálnu karanténu

Slováci v zahraničí dostali pred pár dňami aj inú SMS, ktorá ich vzhľadom na naplnenie kapacity v štátnej karanténe vyzýva zvážiť nevyhnutnosť cestovania do SR. Podľa europoslankyne by štát s ohľadom na množiace sa problémy Slovákov v zahraničí, spojené s ich návratom domov, mohol zvážiť digitálne možnosti riešenia ich povinného pobytu v karanténe.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Unsplash/Robin Worrall

Miriam Lexmann odovzdala v rámci Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci 18 pripomienok k navrhovaným usmerneniam pre politiky zamestnanosti v členských krajinách EÚ. Týkajú sa najmä ochrany osôb so zdravotným postihnutím, ale aj inak znevýhodnených osôb, dostatočných práv pre seniorov, posilnení práv neziskoviek a charitatívnych organizácií či zdravotníckej sebestačnosti EÚ.

Slovensko môže použiť európske prostriedky na pokrytie sociálnych služieb všetkého druhu. Sú určené aj pre krízové linky, organizácie na prácu so seniormi, osamelými matkami s deťmi či inak sociálne ohrozenými a zvýhodnenými občanmi. A to ako pre štátne, tak aj cirkevné, nadačné či neziskové organizácie. V liste pre ministra práce Milana Krajniaka na to upozornila M. Lexmann.

Pri riešení akútnej otázky pendlerov je nevyhnutné rozlišovať medzi ich rôznymi skupinami. Kým jedna denne alebo na turnusy cestuje za prácou do zahraničia, druhá žije v pohraničných rakúskych a maďarských obciach a chodí za prácou, školou, prípadne lekármi na Slovensko. Nevťahujme obe skupiny do univerzálneho riešenia, lebo nefunguje, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá s návrhom konkrétnych opatrení oslovila kompetentné orgány.

Keď sa zdravotné sestry a opatrovateľky vrátia z práce v Rakúsku na Slovensko, budú musieť ísť do štátnej karantény a nebudú môcť nastúpiť do práce, pričom napríklad v prípade zdravotných sestier pracujúcich vo Viedni ide o pendlovanie aj na dennej báze či podľa harmonogramu. Pod hrozbou straty zamestnania majú jedinú možnosť, a to zostať v Rakúsku, kde však majú problém s ubytovaním. Keďže ide o slovenských občanov, mohla by im SR okamžite pomôcť minimálne informáciou o potenciálnom ubytovaní a urobiť ďalšie opatrenia v súlade s usmernením Európskej komisie o implementácii dočasného obmedzenia cestovania z 30. marca tohto roku.

Podľa Miriam Lexmann by v takýchto prípadoch pomohlo zavedenie centrálnej online registrácie zdravotných sestier a opatrovateliek, ako to bolo v prípade žiadostí o repatriáciu. „Registrované osoby by tak dostali okamžitú pomoc vo forme informácií o možnosti ubytovania v Rakúsku, alebo v prípade, ak sa rozhodnú odísť za rodinou na Slovensko, by minimálne zdravotné sestry mohli byť v dôsledku absencie pracovných síl v rezorte zdravotníctva informované o možnosti okamžitého nástupu do práce doma,“ približuje europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lekári a úrady na Slovensku sú pre pendlerov nedostupné

V prípade pendlerov, ktorí žijú v prihraničných oblastiach susedného štátu, zasa dochádza k nemožnosti dostať sa na Slovensko aj vo vážnych prípadoch, ako je návšteva lekára či nevyhnutný úradný úkon. Spôsobuje to absencia týchto prípadov medzi oprávnenými dôvodmi v Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) pri ohrození verejného zdravia zo 17. apríla tohto roku, ktorá medzi rozličnými skupinami pendlerov nerozlišuje. „Keďže takéto dôvody sa v danom opatrení nespomínajú, ekonomicky neaktívne osoby ako dôchodcovia či rodičia, ktorí sa dlhodobo starajú o dieťa, ako aj nezamestnaní alebo maloleté deti sa nedokážu ani pri takom vážnom dôvode, ako je návšteva lekára, dostať do krajiny, ktorej sú občanmi a daňovými poplatníkmi,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že udelená štátna výnimka pre prechod hranicami osobám s trojjazyčným potvrdením o práci od zamestnávateľa v takomto prípade nepomôže, pričom stačí aktualizovať predmetné Opatrenia ÚVZ.

Lexmann už začiatkom týždňa upozornila na nesprávnosť prístupu štátu k tzv. pendlerom, ktorí mali od mája povinne individuálne absolvovať a sami si hradiť testy na COVID-19, čím by ako daňoví poplatníci boli znevýhodňovaní oproti ostatným občanom SR. Otvorila aj otázku neaktuálnosti týždne starého testu či otázku voľných testovacích kapacít.

Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov. Vláda SR zatiaľ informovala občanov, že sa k tomuto rozhodnutiu vráti.

Kým domovy sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí môžu žiadať od štátu ochranné pomôcky, neverejné si majú pomôcť sami. Koronavírus si však nevyberá podľa zriaďovateľa, apelujú spoločne europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) a poslankyňa NR SR Jana Žitňanská (Za ľudí) na urýchlenú hmotnú pomoc štátu neziskovým a charitatívnym organizáciám poskytujúcim sociálnu starostlivosť.

Aktuálna situácia v DSS v Pezinku, ktoré nahlásilo úmrtie už 5 klientov a ďalší sú vo vážnom stave, ukazuje na potrebu prijať akútne opatrenia v domovoch sociálnych služieb či zariadeniach pre seniorov. Zatiaľ čo po vypuknutí ochorenia COVID-19 smerujú ochranné pomôcky zo Štátnych hmotných rezerv do verejných zariadení a tieto zariadenia boli rozhodnutím vlády zo 14. apríla vyhlásené za subjekty hospodárskej mobilizácie, neverejní poskytovatelia sociálnej starostlivosti sú zo systému štátnej pomoci vynechávaní.

Podpora od štátu môže smerovať aj neziskovým organizáciám

Ak dve zariadenia poskytujú rovnaké služby rovnakej skupine najzraniteľnejších občanov, nemôžu mať v tejto bezprecedentnej situácii rozdielne podmienky pomoci od štátu len preto, že sa odlišujú zriaďovateľom. Keď sa nám nepodarí predísť vypuknutiu hromadnej nákazy v týchto zariadeniach bez ohľadu na to, či sú zriadené štátom alebo neziskovou organizáciou, hrozia nám čierne scenáre úmrtí ich klientov,“ zdôrazňuje poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru pre sociálne veci Jana Žitňanská.

Europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu (EP) pre sociálne veci, upozorňuje, že neziskové organizácie môžu podľa jej informácií získať podporu od štátu, ktorá na Slovensko prišla z európskych fondov. Počas marcového a aprílového pléna totiž EP schválil Investičnú iniciatívu Koronavírus Plus (CRII+), ktorá umožňuje členským štátom využiť nevyčerpané financie z pridelených európskych fondov, ako aj ďalšie mobilizované prostriedky napríklad v rámci mechanizmu RescEU na boj proti šíreniu koronavírusu.

Peniaze použime na transformáciu výroby

Tieto financie môžu byť podľa europoslankyne využité aj na nákup ochranných prostriedkov pre organizácie, ktoré sa zaoberajú pomocou pre zraniteľné skupiny, ako sú napríklad obyvatelia zo znevýhodneného prostredia, osoby so zdravotným postihnutím či starší občania. „Hoci tento účel nie je napriek mojim snahám v nariadeniach explicitne zahrnutý, podľa mojich informácií môžu členské štáty poskytovať z uvoľnených európskych prostriedkov pomoc aj neštátnym, neziskovým a charitatívnym organizáciám. Koronavírus si totiž nevyberá,“ upozorňuje Lexmann.

Dôležité je podľa nej zdôrazniť, že „európske financie môžu byť použité aj na transformáciu európskych podnikov, ktoré dokážu vyrábať chýbajúce ochranné pomôcky a nevyhnutné lekárske prístroje, ako sú napríklad pľúcne ventilátory, čím umožnia Európe byť menej závislou na často nespoľahlivých dodávkach z tretích krajín ako napríklad z Číny.

Slovensko svojou rýchlou reakciou už dokázalo oddialiť vrchol epidémie a znížiť úmrtnosť obyvateľov na COVID-19. Mnohé veci sme teda zvládli lepšie ako napríklad Taliansko či Španielsko, kde hrozbu šírenia nákazy v zariadeniach sociálnych služieb podcenili a, žiaľ, vidíme, že práve u nich je nákaza v niektorých krajinách doslova nezastaviteľná. „Práve preto veríme, že Slovensko bude pokračovať v pozitívnom trende rýchlych a efektívnych opatrení a bude pritom myslieť na všetky druhy poskytovateľov sociálnych služieb,“ uzatvárajú obe poslankyne. 

Foto: European Union

Vyhlásenie Miriam Lexmann k fondu obnovy EÚ

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content