Rýchle správy

Slovensko

Dnes ešte nevieme, či navrhované vakcíny proti Covid-19 chránia len jednotlivca, alebo zabraňujú aj prenosu ochorenia. Nevieme ani, ako dlho dokážu ľudí chrániť. Veľkosť záruky ich bezpečnosti veľa napovie k riešeniu nedôvery obyvateľstva v očkovanie, ale aj v rámci témy povinného či dobrovoľného očkovania obyvateľstva. Táto kompetencia však musí zostať v rukách členských štátov, nie EÚ, zdôraznila v diskusii Z prvej ruky v rádiu Slovensko Miriam Lexmann. 

Návrat k hodnotám ako sloboda, ochrana života či subsidiarita, ktoré sformovali Európu a pred 70 rokmi aj dnešnú EÚ, je podľa Miriam Lexmann recept na úspešný rozvoj a budúcnosť kresťanskej demokracie, ale aj samotnej Európy a Slovenska. Príkladom je vybudovanie modernej a úspešnej Európy po ničivej 2. sv. vojne, kde mali hlavné slovo práve kresťanskí demokrati. Lexmann to uviedla v rámci vnútrostraníckej diskusie EĽS/EPP k téme budúcnosti kresťanskej demokracie.

Pred 31 rokmi sme si počas Nežnej revolúcie v uliciach sami vybojovali lepšiu vymožiteľnosť práva, neprekračovanie medzí zo strany štátu, ale aj občianske slobody. Len na základoch právneho štátu s týmito vlastnosťami môže fungovať EÚ. Preto nesmie byť téma právneho štátu v podmienkach EÚ na vyplácanie eurofondov ideologizovaná, založená na dvojitom metri a nesmú sa cez ňu zvádzať politické boje. Uviedla Miriam Lexmann v relácii Z prvej ruky na Rádiu Slovensko.

K reformám z prostriedkov Fondu obnovy musíme pristúpiť komplexne a dbať, aby priniesli do spoločnosti väčšiu spravodlivosť. V diskusii rádia Slovensko o tom hovorila Miriam Lexmann, pričom zdôraznila nutnosť reformovania sociálneho systému, dôchodkovú reformu, reformu justície, ale aj lepšiu infraštruktúra štátu vo verejnej a digitálnej správe.

Mnohé povolania nebudú čoskoro potrebné, a preto aj viaceré predmety v školách a vôbec systém vzdelávania bude zbytočný. Sme na chvoste v pripravenosti na príchod AI a ak nezachytíme túto existenčnú výzvu vo vzdelávaní, ktorá zmení naše životy, ohrozujeme budúcnosť mladých ľudí, ako aj našu ekonomiku. V Novinách TV JOJ na to upozornila M. Lexmann s apelom na nutnosť prípravy spoločnosti na 4. technologickú revolúciu (od 27:52).

Rozvoj digitálnych zručností je nevyhnutný na prispôsobenie sa meniacim potrebám trhu práce a spoločenským zmenám, ktoré môžu spôsobiť digitálne sociálne vylúčenie.  Preto je nutné odstrániť prekážky pri prístupe k digitálnym nástrojom a vzdelávaniu predovšetkým u zraniteľných komunít, ale aj u seniorov či osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o digitálnom vzdelávaní. Zároveň apeluje na potrebu cielených národných kampaní pre zvýšenie povedomia o zdravotných hrozbách vyplývajúcich z dlhého času stráveného pred obrazovkami.

Využívanie AI a digitálnych technológii v prospech zariadení a služieb pre starších ľudí, dôraz na celoživotné vzdelávanie, slobodu rozhodnutia zotrvať aktívny na trhu práce v dôchodkovom veku, ale aj riadne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov. Miriam Lexmann podala 27 pripomienok vo Výbore pre sociálne veci k pripravovanej správe o starnutí Európy.

Bude dôležité docieliť, aby systém právneho štátu a straty finančných prostriedkov za porušovanie hodnôt EÚ neboli zneužívané na ideologický zápas, hovorí Miriam Lexmann o schválenej legislatívnej úprave v oblasti monitorovania zásad právneho štátu u členských krajín EÚ. V realite musí byť podľa Lexmann nestranný, dodržiavať princíp subsidiarity a neprekračovať kompetencie, ktoré má EÚ voči členským štátom.

Investície z Fondu obnovy sú vo veľkom viazané na zelenú ekonomiku a digitalizáciu. My však máme k dispozícii aj eurofondy, z ktorých potrebujeme dobudovať chýbajúcu infraštruktúru: cesty, digitálna infraštruktúra, kanalizácie, vodovod, občiansku vybavenosť. Tiež nemôžeme prísť s digitálnymi reformami, kým nemáme všade kvalitný prístup k internetu. Prehĺbime tým len regionálne rozdiely, povedala v diskusii Denníka Postoj Miriam Lexmann k téme reformného čerpania prostriedkov z fondov EÚ.

Snaha o zlepšenie životného prostredia a odvrátenia klimatickej krízy by nemala byť podľa Miriam Lexmann len bojom o čísla, ale komplexným a zodpovedným prístupom s výsledkami. Podnikateľský sektor je v čase krízy pod silným tlakom, preto treba popri odsúhlasenom obmedzení skleníkových plynov do roku 2030 hľadať aj podnikateľsky priaznivé riešenia na ochranu životného prostredia, reagovala europoslankyňa na schválený klimatický zákon.

KDH hlboko znepokojuje zintenzívnenie bojov v Náhornom Karabachu, ktoré sa rozšírili aj mimo tohto sporného územia. Vyzýva preto k ich neodkladanému zastaveniu a bezpodmienečnému návratu k mierovým rokovaniam.

Napriek tomu, že konflikt v Náhornom Karabachu sa označuje ako “zmrazený”, prerástol do “veľmi horúceho” konfliktu, ktorý si každoročne vyžiada mnoho obetí. Tohtoročné boje sú obzvlášť násilné a spôsobujú nevýslovné utrpenie civilnému obyvateľstvu,“ upozorňuje europoslankyňa a expertka KDH na zahraničnú a bezpečnostnú politiku Miriam Lexmann.

Ako ďalej zdôrazňuje, Náhorný Karabach je jedným z tzv. zmrazených konfliktov, ktoré naďalej destabilizujú bývalé sovietske územie, zneužívané Ruskom, Iránom a Tureckom pre ich geopolitické záujmy, čo bráni pokojnému rozvoju tamojších krajín.

EÚ musí byť v Náhornom Karabachu diplomaticky aktívnejšia

KDH vyzýva tretie krajiny, aby ukončili destabilizujúce aktivity, ktoré ostatné desaťročia zhoršujú celú situáciu a svoj vplyv namiesto toho využili na zabezpečenie neodkladného a bezpodmienečného zastavenia bojov a pokojné a trvalé vyriešenie konfliktu v spolupráci s lídrami Arménska a Azerbajdžanu.

Európska únia mala pri riešení konfliktu v minulosti obmedzenú úlohu a občas sa dokonca podieľala na aplikovaní tzv. dvojitých štandardov. Príkladom je prehliadanie porušovania ľudských práv či vyvážanie zbraní znepriateleným stranám konfliktu. Zdá sa, že v tomto nebola výnimkou ani SR za vlády Smeru. Napriek tomu je dnes nevyhnutné, aby EÚ prevzala omnoho aktívnejšiu diplomatickú rolu a podporovala slobodu, demokraciu a udržateľný hospodársky rast ako cestu k dlhodobému mieru. 

“Pevne veríme, že tento dlhotrvajúci konflikt môže byť vyriešený iba mierovou cestou – prostredníctvom rokovaní a v súlade s medzinárodným právom,” doplnil predseda KDH Milan Majerský.

Foto: Depositphotos.com/scaliger

Ak unikli osobné údaje viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo. Ochrana informácií o zdraví každého človeka je základným pilierom dôveryhodnosti pri využívaní umelej inteligencie. Miriam Lexmann požaduje urýchlené a dôkladné prešetrenie úniku zdravotných údajov o Slovákoch, čím došlo k porušeniu ich základných práv.

Občan nemôže byť rukojemníkom vzájomného obviňovania štátnych úradníkov, ktorí sa zbavujú zodpovednosti za bezprecedentný únik osobných údajov testovaných na Covid-19. Dnešné vyhlásenie Národného centra zdravotníckych informácií o vyvodení personálnych dôsledkov nestačí. Uviedla to europoslankyňa a tieňová spravodajkyňa EĽS k líderstvu EÚ v umelej inteligencii Miriam Lexmann. Takto podľa nej z pandémie robíme rýchlokurz AI a hazardujeme s dôverou ľudí.

Chrániť osobné údaje občanov je základným pilierom dôveryhodnosti využívania umelej inteligencie (AI), a to zvlášť v oblasti zdravotníctva. Ak uniknú v prípade viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo a je náležité čakať vyvodenie konkrétnych dôsledkov,” apeluje Lexmann s tým, že prípad je dôležité urýchlene a dôkladne prešetriť, a tak predchádzať akémukoľvek porušeniu základných práv každého človeka.

Manažment celosvetovej pandémie COVID-19 dnes viditeľne urýchľuje využívanie umelej inteligencie. Hoci je podľa Lexmann spoločnou prioritou jej okamžité zvládnutie, nevyhnutným zostáva zodpovedné využívanie nových technológií. “Štát si nemôže dovoliť takto hazardovať s dôverou slovenských občanov. Ak máme teraz veriť, že v kontexte nového zákona dokáže ochrániť citlivé lokalizačné údaje od mobilných operátorov, musí jednoznačne dokázať, že vie dôveryhodne zabezpečiť ochranu našich dát,” zdôraznila Lexmann, ktorá je členkou Výboru EP pre bezpečnosť. Vyhnúť sa podobným zlyhaniam je nevyhnutné, zvlášť v zdravotníctve.

Podľa prieskumu Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie – Slovak.AI na Slovensku je zdravotníctvo oblasťou s najväčším potenciálom pre aplikáciu a rozvoj AI. Umelú inteligenciu v zdravotníctve poznáme minimálne polstoročie, no až v ostatných rokoch registrujeme jej výrazný nástup, ktorý uľahčuje lekárom prácu a pacientom liečbu. Využívame ju v procesoch diagnostiky, ako je CT či MRI, pri vývoji nových liekov, počítače a roboty začínajú asistovať lekárom pri operačných zákrokoch, monitoringu zdravotného stavu pacientov, ale aj pri prevencii.

V systéme strojového učenia je AI závislá od množstva dát, ktoré jej poskytneme. Na základe toho dokáže pomôcť pri prvotnom určení diagnózy, slúži ako lekársky konzultant tzv. chatbot, ale pomáha aj pri prevencii, keď dokáže zistiť a vyhodnotiť riziká chorôb, ako napríklad aj stav materských znamienok v rámci prevencie rakoviny kože,“ upresňuje Lexmann možnosti súčasného využívania AI v zdravotníctve. Pri vážnosti témy podľa nej musíme o to viac dbať na ochranu základných práv a bezpečnosti každého človeka.

Europoslankyňa k téme etickej umelej inteligencie pripravuje verejnú diskusiu, ako aj medzinárodnú odbornú konferenciu.

Foto: Depositphotos.com/weerapat

Ochrana nenarodeného dieťaťa a regulačný rámec pre potraty sú výlučne v kompetencii členských štátov EÚ. Upozornila na to Miriam Lexmann spolu s desiatkami kolegov z európskeho i členmi národných parlamentov naprieč Európou. V liste adresovanom prezidentke Zuzane Čaputovej a predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi vyjadrili znepokojenie nad výzvou odmietnuť návrh zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva.

Desiatky členov Európskeho parlamentu a národných parlamentov naprieč Európou adresovali list prezidentke Zuzane Čaputovej a predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi, v ktorom vyjadrujú znepokojenie nad výzvou Moniky Beňovej a kolegov poslancov odmietnuť návrh zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Ochrana nenarodeného dieťaťa a regulačný rámec pre potraty sú výlučne v kompetencii členských štátov a zvýšená informovanosť vyplýva z medzinárodných dohôd, upozorňujú v liste, ktorého iniciátorom je europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Verejný a politický tlak našich kolegov poslancov v súvislosti s dokumentom predloženým v Národnej rade SR s číslom 154 považujeme za presahujúci ich kompetencie, a teda neprimeraný. Výkon právomocí EÚ sa riadi princípom subsidiarity, ktorý dáva členským štátom právo uplatňovať vlastnú parlamentnú zvrchovanosť v otázkach, ktoré spadajú do vnútroštátnych oblastí právomocí,“ apelujú signatári listu. 

Slovensko má právo na ochranu nenarodených detí

Ako ďalej pripomínajú, podľa Zmluvy o Európskej únii „právo uzákoniť ochranu nenarodeného dieťaťa a vytvoriť regulačný rámec pre potraty patrí členským štátom a nie medzi výlučné alebo zdieľané právomoci Európskej únie vymenované Zmluvou o fungovaní EÚ.“ Predmetný návrh č. 154 ako novela Zákona o zdravotnej starostlivosti a Zákona o umelom prerušení tehotenstva podľa signatárov nebráni, ale naopak prispieva schopnosti Slovenska plniť medzinárodné záväzky voči nenarodenému dieťaťu, vrátane zvýšenej informovanosti tehotných žien. 

Akčný program medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji uvádza, že vlády by mali podniknúť príslušné kroky, aby pomohli ženám vyhnúť sa umelému prerušeniu tehotenstva, ktoré by sa v žiadnom prípade nemalo propagovať ako metóda plánovaného rodičovstva. „Akčný plán zaväzuje štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, aby sa usilovali eliminovať vykonávanie potratov a mali zavedené zákony, ktoré poskytujú ľahký prístup k spoľahlivým informáciám a súcitné poradenstvo ženám s nechceným tehotenstvom,“ uvádza list od Miriam Lexmann a kolegov z európskych krajín hlave štátu.

Povinné poradenstvo a čakacie doby sú v EÚ bežné

Ako zdôrazňujú signatári, právne predpisy v 15 európskych krajinách vrátane Belgicka, Nemecka, Írska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Portugalska a Španielska stále vyžadujú povinnú čakaciu lehotu medzi prvým podaním žiadosti o umelé prerušenie tehotenstva a dátumom, kedy sa uskutoční. V troch z nich – Belgicko, Holandsko, Taliansko – je čakacia lehota dokonca dlhšia ako tri dni, v prípade Talianska je to až jeden týždeň. 

Europoslankyňa Lexmann uvádza, že povinné absolvovanie poradenstva nie je v Európe nezvyčajnou podmienkou pre povolenie potratu. „Napríklad v Nemecku je podmienkou pre ženu žiadajúcu o potrat v prvom trimestri tehotenstva absolvovanie povinného poradenstva. Neskôr v tehotenstve je potrat povolený v prípadoch lekárskej nevyhnutnosti. V obidvoch prípadoch sa vyžaduje trojdňová čakacia doba. Poradenstvo sa musí uskutočňovať v štátom schválenom stredisku, ktoré potom žiadateľovi vydá certifikát o jeho absolvovaní,“ približuje. 

Európsky súdny dvor: Ľudský život začína počatím

List prezidentke Čaputovej a predsedovi NR SR Kollárovi v súvislosti s prijímanou novelou zákona o pomoci tehotným ženám pripomína, že z hľadiska práva EÚ je relevantnou referenciou rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý v prípade Oliver Brüstle vs. Greenpeace uznal, že ľudský život sa začína počatím. Pokiaľ ide o domáce právo, signatári zdôrazňujú čl. 15 Ústavy SR, ktorý hovorí, že „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ a dodávajú, že „nie je úlohou Európskeho parlamentu a národných parlamentov zasahovať do ústavnej tradície Slovenska.

Predmetný návrh zákona o pomoci tehotným ženám je tak podľa nich pre Slovensko dôležitým krokom v plnení medzinárodných záväzkov, ako aj Ústavy SR v oblasti ochrany života pred narodením. „Žiadame, aby ste odolali akejkoľvek snahe narušiť legislatívny proces týkajúci sa tohto návrhu zákona a udržali integritu demokratických inštitúcií Slovenskej republiky zaručením toho, že národná suverenita nebude ohrozená vonkajšími politickými vplyvmi,“ uzatvárajú signatári listu prezidentke a predsedovi parlamentu. 

Foto: Depositphotos.com/aremafoto

Každá ďalšia vlna ochorenia Covid-19 prináša veľké výzvy pre všetkých, najmä pre ženy. Skĺbiť pracovný a rodinný život so starostlivosťou o deti, ktoré musia byť doma, si vyžaduje ďalšiu pomoc – zvlášť v rodinách, ktoré majú, žiaľ, iba jedného rodiča. Nie každý k nej však má prístup. Demografické zmeny zároveň spôsobujú novú výzvu – keďže ľudia majú deti neskôr, musia súbežne s ich výchovou doopatrovávať svojich starnúcich rodičov. Na konferencii Ženy a biznis Americkej obchodnej komory na Slovensku to uviedla Miriam Lexmann.

V prípade Jozefa Chovanca nejde len o jeden prípad, ale hlbší problém v spoločnosti. Ide o ochranu európskych hodnôt, ktorých strážkyňou je EK. Preto som jej iniciovala výzvu a práve ona musí dohliadnuť, aby bol tento prípad urýchlene a spravodlivo doriešený. Je to len minimum, čo môžeme ponúknuť vdove po J. Chovancovi, a tiež všetkým občanom EÚ, ktorým záleží na tom, aby sa podobné prípady neopakovali. Povedala to Miriam Lexmann v diskusii O 5 minút 12 na RTVS.

O vývoji, problémoch a návrhoch na zlepšenie v uplatnení umelej inteligencie (AI) na Slovensku diskutovala Miriam Lexmann s viac ako dvoma desiatkami odborníkov z oblasti biznisu, vzdelávania, podnikateľov a zástupcov ministerstva. Okrúhleho stola sa zúčastnili aj nezisková organizácia Slovak.AI a zástupcovia Americkej obchodnej komory na Slovensku. Lexmann pripravuje k téme AI na jar budúceho roka odbornú, medzinárodnú konferenciu.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) iniciovala výzvu Európskej komisii (EK), aby dohliadla na urýchlené a riadne prešetrenie prípadu tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku. „Nevyhnutné je zabezpečiť aj zamedzenie podobným prípadom v budúcnosti,“ apeluje. K výzve sa pripájajú ďalší europoslanci.

„Sme pobúrení bezprecedentnou a desivou policajnou brutalitou, ktorej bol Jozef Chovanec podrobený. Neexistuje ospravedlnenie spôsobu, akým sa s Jozefom Chovancom zaobchádzalo počas policajného zaistenia, ako ani vysvetlenie skutočnosti, že belgickí federálni policajti dva a pol roka po tomto zásahu podľa dostupných informácií pokračovali vo výkone svojho povolania,“ uvádza sa vo výzve pre EK.

Hrozný čin a správanie nemôžu zostať bez následkov

Lexmann hlboko znepokojil aj prejav extrémizmu počas zaistenia J. Chovanca. V liste EK, ku ktorému sa dnes pripájajú ďalší kolegovia z Európskeho parlamentu (EP), zdôrazňuje, že prejavy extrémizmu sú „neprijateľné pre akýkoľvek orgán činný v trestnom konaní v ktoromkoľvek štáte a treba ho odsúdiť.“ Lexmann, ktorá je v EP členkou zahraničného výboru, zdôrazňuje, že iba dôkladné prešetrenie smrti Jozefa Chovanca vrátane konania policajných príslušníkov, ale aj dôvodov, ktoré indikujú štrukturálne anomálie v systéme, môže rozptýliť nedôveru vo vyšetrovanie belgických orgánov a obnoviť dôveru v právny štát.

Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené,“ uviedla. V tom vidí aj úlohu Európskej komisie, ktorá má byť garantom a ochrancom hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená.

Podľa europoslankyne je dôležité aj to, aby sa táto udalosť stala výkričníkom do budúcnosti. „Nadväzujúc na slová manželky Jozefa Chovanca musíme urobiť všetko pre to, aby sa zamedzilo podobným zlyhaniam v budúcnosti, a to nielen v Belgicku,“ zdôraznila Lexmann.

Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem zahraničného výboru vo výboroch EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/Ale_Mi

Deväť slovenských europoslancov, vrátane Miriam Lexmann (KDH), vyzvalo generálneho komisára belgickej federálnej polície Marca De Mesmaekera na dôkladné vyšetrenie a vysvetlenie okolností smrti Slováka Jozefa Chovanca, ktorý utrpel srdcový infarkt počas policajného zásahu v cele predbežného zadržania. K incidentu došlo ešte vo februári 2018. Slovenskí europoslanci zároveň požadujú od belgických úradov prijatie opatrení, ktoré zabránia opakovaniu podobných udalostí do budúcnosti.

Aktuálne témy strategickej komunikácie akými sú napríklad reakcie na šírenie dezinformácií, ale aj kybernetická bezpečnosť – najmä problematika novej 5G siete. Miriam Lexmann dnes diskutovala o viacerých národných, ale aj celoeurópskych výzvach v oblasti obrany a bezpečnosti s ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou. Pre Slovensko to znamená možnosť čerpať 26 miliárd eur v priebehu siedmich rokov a keď k tomu pridáme zatiaľ nevyčerpaných 8 miliárd z rozpočtu 2014 – 2020, na ktoré máme nárok do roku 2023, sa dostávame k sume 34 miliárd. Suma vzbudzuje rešpekt pre jej veľkosť a bude preto výzvou pre našu dlhodobú neschopnosť čerpať európske prostriedky, no je to hlavne možnosť zrealizovať tak potrebné reformy a reštartovať našu ekonomiku.

Z pohľadu výšky zadlženia Slovenska – pri vedomosti, že už dnes náš dlh tvorí takmer 50% HDP a predpovedaný je 12 miliardový deficit na aktuálny rok, zaváňa ďalšie zadlžovanie krajiny a budúcich generácií morálnym hazardom. Ak budeme múdri a šikovní, tento závan pretavíme do príležitosti urobiť reformy a investície, ktoré transformujú našu ekonomiku, školstvo, hospodárstvo i verejnú správu na podmienky 21. storočia. Slovensko tak postavíme návratnými investíciami na nohy a vytvoríme tak zdravšie a hlavne aj spravodlivejšie ekonomické i sociálne prostredie s konkurencieschopnou ekonomikou ťahanou inováciami, čo umožní spoľahlivé splatenie našich záväzkov.

Lídri – vizionári sú nepochybne sklamaní zo zníženia európskych výdavkov na vedu a výskum, transformáciu na zelené ekonomiky, ale aj zdravotníctvo. Na druhej strane, nikto nám nebráni využiť časť pridelených zdrojov ako súčasť zvýšenej flexibility vo využívaní nových aj starých eurofondov, napríklad pre financovanie vedy a výskumu.

Na zníženie prostriedkov na granty v prospech pôžičiek sa v kontexte komplikovaných rokovaní a rozdielnych názorov členských krajín môžeme pozrieť aj ako na dobrú správu. Peniaze, ktoré nedostaneme „zadarmo“, ale budeme si ich musieť požičať, nás budú viac zaväzovať správať sa zodpovednejšie a hľadať ich strategické využitie v reformách podporujúcich skutočný a udržateľný rast.

Viem, že vláda Igora Matoviča už dnes pracuje na národnom pláne obnovy, ktorý musíme do októbra predložiť. Verím, že urobia všetko pre zodpovedné a efektívne využitie tejto neopakovateľnej príležitosti zreformovať a reštartovať Slovensko a Európu.

Foto: Depositphotos.com/paulgrecaud

Pri budovaní 5G siete v EÚ je potrebné byť ostražitý a aj za cenu vyšších nákladov presadzovať európske firmy. To je geopoliticky bezpečné a zodpovedné riešenie pre Európanov. Premiéra Igora Matoviča na to upozornila Miriam Lexmann na rokovaní s europoslancami v Bruseli.

Materská a rodičovská dovolenka musí byť adekvátna a zohľadnená aj v dôchodku, seniori naň môžu nastúpiť dobrovoľne a osoby so zdravotným postihnutím musíme účinne začleniť do trhu práce. V novom uznesení o politikách zamestnanosti členských štátov EÚ to odporúča Európsky parlament (EP) na základe podnetu od poslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Nové uznesenie EP rešpektuje rozhodnutie seniorov, či odídu sami na dôchodok, alebo sa rozhodnú ďalej pracovať. V oblasti pomoci odkázaným apeluje na plnohodnotné sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a iných znevýhodnených skupín obyvateľstva. Dôraz kladie aj na adekvátne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov.

Úspešných 18 pozmeňovacích návrhov

„Pri pohľade na legislatívny súvis medzi materskou či rodičovskou dovolenkou a dôchodkom má človek pocit, že výchova detí je závideniahodné obdobie oddychu. Je načase, aby sme tieto obdobia prestali považovať za dovolenky a nielen ich adekvátne ohodnotili, ale aj zohľadnili v nárokoch na dôchodok,“ vyhlásila Lexmann, ktorej EP k politikám zamestnanosti prijal 18 pozmeňovacích návrhov.

Ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa apelovala na dôležitosť výchovy budúcich generácií najmä v kontexte starnúcej spoločnosti, zároveň sa však zamerala aj na zlepšenie života dôchodcov či sociálne vylúčených občanov. „Cieľom je efektívne riešiť problémy nezamestnanosti mladých ľudí, bezdomovectva, chudoby a z toho prameniaceho sociálneho vylúčenia, ktoré sú ako následok krízy ešte väčšou hrozbou pre spoločnosť,“ zdôraznila Lexmann.

Prioritou je solidarita a znevýhodnené skupiny obyvateľov

Úspešné boli aj jej návrhy, aby EÚ medzi priority zaradila aj podporu ochrany ľudského zdravia, inkluzívnych trhov práce, existenciu dostupných, kvalitných a cenovo prijateľných sociálnych služieb, adekvátnych miezd a sociálnej ochrany pre všetkých. „Aby Únia mohla naplniť jeden zo svojich primárnych cieľov teda sociálnu súdržnosť, musí byť prioritou dbať viac na solidaritu medzi generáciami, začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, ochranu práv detí a ďalších znevýhodnených skupín,“ doplnila europoslankyňa.

Schválené usmernenia predstavujú strategické ciele vnútroštátnych politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia. Schvaľovať ich bude ešte Európska rada. Pre členské štáty slúžia v jednotlivých dotknutých oblastiach ako odporúčania, členské štáty ich zohľadnia pri zmenách legislatívy v oblasti politík zamestnanosti.

Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem EMPL vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Slovensko a Európu nevytvárame len pre nás, ale najmä pre ďalšie generácie. Slovenské reformy vyplývajúce z Plánu obnovy EÚ preto musia urobiť štát do budúcna lacnejším, ekonomiku konkurencieschopnou, udržateľnou a zelenšou. K dôležitým reformám však musíme zaradiť aj školstvo, zdravotníctvo či spravodlivý sociálny systém, pričom v centre našich snáh musí byť ochrana dôstojnosti každého človeka. Povedala to Miriam Lexmann v súvislosti s vystúpením europoslancov v NR SR.

EÚ sa nemôže prispôsobovať len určitým záujmom, ale musí sa riadiť hodnotami, ktoré boli zakotvené v jej zakladajúcich zmluvách. Naše hodnoty nie sú našou slabosťou, ale našou silou. Miriam Lexmann to uviedla v online diskusii v reakcii na otázku, či niektoré členské štáty EÚ pochlebujú Číne.

Miriam Lexmann a ďalších jedenásť europoslancov požiadalo listom predsedu NR SR Borisa Kollára o vystúpenie v pléne parlamentu. Slovenských poslancov chcú osobne upozorniť na rýchlu a dôslednú prípravu čerpania európskych zdrojov a osobitne Fondu obnovy. V období ekonomickej krízy, ktorá sa bude ešte viac prehlbovať apelujú na zhode na Národnom pláne obnovy pri ktorom je spolupráca s EÚ nevyhnutná.

Dezinformácie ohrozujú našu slobodu, demokraciu, funkčnosť celej spoločnosti a ako sme zistili, dokážu ohroziť aj verejné zdravie. Preto je dôležité, aby sme na túto hrozbu nielen reagovali, ale dokázali ju do budúcna aj čítať a dešifrovať jej vývoj. Europoslankyňa Miriam Lexmann to zdôraznila v relácii Ranné noviny TV JOJ

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Keď sa dnes hovorí o novom vzdelávaní, zamerajme sa na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH), ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Prienik umelej inteligencie do spoločnosti a bežného života sa naplno ešte len ukáže, no mnohé AI prvky sú v praxi prítomné už dnes. Každodenná práca s počítačom a sociálnymi sieťami, zdravotnícke aplikácie, robotizácia vo výrobe, autá prešpikované doplnkami pre uľahčenie jazdy. Tento vývoj nezastaviteľne napreduje a šíri sa aj do ďalších oblastí. „EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života občanov. Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a zachovania ľudských práv,“ zdôrazňuje Lexmann etický rozmer fenoménu umelej inteligencie.

Fenoménu umelej inteligencie musíme prispôsobiť aj vzdelávací proces

Ten je kľúčový aj pre otázku pracovných miest, o úbytku ktorých sa neraz s obavami hovorí v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. OECD pritom predpokladá, že nepôjde ani tak o stratu, ako o absolútnu zmenu trhu práce a štruktúru potreby pracovných síl. Len za ostatných 20 rokov napríklad klesol podiel potreby manuálnej práce o 20 percent. Naopak, o 27 percent vzrástla potreba služieb. „Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť a fenoménu umelej inteligencie, ktorý tak výrazne ovplyvní spoločnosť, prispôsobiť aj vzdelávací proces, aby sme dokázali včas reagovať na dynamický vývoj a potreby trhu práce,“ uviedla europoslankyňa, ktorá sa téme AI venuje aj ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lexmann apeluje, aby sa avizované snahy ministra školstva Branislava Gröhlinga zmeniť obsah učiva s dôrazom na nevyhnutné a doplnkové vzdelávanie patrične zamerali aj na schopnosť reakcie v oblasti rýchleho technologického rozvoja. „Prispôsobiť sa už dnes výzvam budúcnosti aj v oblasti umelej inteligencie je tak múdre a prezieravé, ako aj nevyhnutné,“ zdôrazňuje. Súčasná kríza je podľa europoslankyne príležitosťou, ktorú treba na poli edukácie využiť.

AI musí vždy zostať pod ľudskou kontrolou a s jasnými pravidlami ochrany dôstojného ľudského života

Umelá inteligencia už dnes napríklad pomáha aj s výučbou formou online hodín, počítače vyhodnocujú písomky, poskytujú spätnú väzbu, dokážu personalizovať výučbu podľa individuálnych potrieb a šikovnosti každého žiaka. Cez virtuálnu realitu si vieme pozrieť ľudské telo zvnútra alebo sa dostať trebárs do amazonského pralesa, o ktorom práve prebieha vyučovanie. „Ľudský rozmer a prístup vyučujúceho vždy zostane nenahraditeľný. Potenciál umelej inteligencie však musíme naplno zahrnúť do našej výučby, no ak chceme zachytiť vlak, nesmierne dôležité bude, aby sme na ňu na Slovensku dokázali reagovať aj s ohľadom na nové výzvy pracovného trhu,“ upozornila Lexmann, ktorá k téme pripravuje medzinárodnú odbornú konferenciu a iniciovala aj diskusiu za účasti verejnosti

Zameria sa najmä na tému etickej umelej inteligencie, ktorá musí ísť ruka v ruke s masívnym technologickým rozvojom. „Hoci mnohé procesy budú vďaka AI v budúcnosti automatizované, nesmieme dopustiť, aby sa umelá inteligencia obrátila proti človeku. Vždy musí zostať pod ľudskou kontrolou s jasnými pravidlami ochrany dôstojného života človeka. K tomu potrebujeme vzdelaných a rozhľadených odborníkov,“ uzatvára Lexmann. 

Autor foto: Európsky parlament

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Preto pri aktuálnej diskusii o novom vzdelávaní myslime na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Pripravovaná konferencia o budúcnosti Európy musí byť otvorená a priama, aby sme sa pripravili aj na zmenu spoločných mechanizmov fungovania Únie k lepšiemu. Len tak sa staneme odolnejšími voči ďalším krízam aj v globálnom meradle. Upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann v príspevku RTVS (od 32:45)

Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Je to existenčná výzva, ktorá zásadne zmení spôsob života. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne.

Ľudstvo stojí pred existenčnou výzvou, ktorá zásadne zmení spôsob života. Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne. 

Bezpilotné lietadlo, autonómne vozidlo či dron, ktorý doručí životne dôležitú krv pre pacienta. Roboty, ktoré sa starajú o seniorov alebo pacientov, či chladnička, ktorá “sama” objedná týždenný nákup. Celý rad podobných a ďalších otázok prináša výnimočný technologický pokrok ostatných desaťročí, ktorý sa stáva novou existenčnou výzvou. 

Kľúčovou sa stáva otázka, či dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka v digitálnej dobe

Popri efektívnosti či rýchlosti však prináša aj kľúčovú otázku, či v digitálnej dobe dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka, ktorý stojí v centre technologického rozvoja. “Som veľmi rada, že na tejto základnej premise je postavená celá európska stratégia pre umelú inteligenciu. Je našou spoločnou úlohou pýtať sa a hľadať odpovede na množstvo rôznych aspektov umelej inteligencie, dát, robotizácie, ktoré sú výzvou pre našu ľudskosť”, apeluje Miriam Lexmann.

Europoslankyňa považuje upriamovanie pozornosti na ľudskú dôstojnosť v tejto priemyselnej revolúcii 4.0 za rozhodujúce a téme sa intenzívne venuje aj na pôde Európskeho parlamentu. S cieľom podnietiť celospoločenskú diskusiu na Slovensku preto zorganizuje medzinárodnú konferenciu na tému etickej umelej inteligencie za účasti domácej i zahraničnej profesijnej a vedeckej špičky, ale i širokej verejnosti. Podujatím na jar budúceho roka vyvrcholí séria niekoľkomesačných sprievodných aktivít s dôrazom na mladých, seniorov, ako aj osoby so zdravotným postihnutím.

Nové technológie sa nesmú stať nástrojom dehumanizácie, apeluje Lexmann

“Technologická revolúcia a nástup sociálno-digitálnej ekonomiky nás nemôže zastihnúť nepripravených. Vývojári systémov umelej inteligencie musia mať na pamäti v prvom rade ľudské dobro a humánny pokrok, užívatelia zas uvážlivé a zodpovedné používanie moderných výdobytkov počnúc tým, ktorý každý z nás nosí vo vrecku či kabelke. Úlohou nás – zákonodarcov – je správne nastavenie regulačného rámca”, zdôrazňuje Lexmann. 

Významné zmeny súvisiace s digitalizáciou, automatizáciou a ich mnohými sociálnymi dôsledkami, na ktoré je potrebné sa pripraviť, sa očakávajú predovšetkým na trhu práce. “Nové technológie sa tu nesmú stať nástrojom dehumanizácie”, uzatvára europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). 

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Okrem EMPL pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom

Foto: Depositphotos.com/ktsdesign

Spoločné európske obstarávanie vakcín proti Covidu-19 je nevyhnutné, ak chceme očkovacie látky dostať ku všetkým ľuďom. Bez ohľadu na bohatstvo, rasu či miesto bydliska. Miriam Lexmann sa spolu s viacerými poslancami EP preto Komisie pýtajú, či je na takéto obstarávanie pripravená, a to aj v prípade, ak by došlo k ďalšej vlne pandémie či iného zdravotného ohrozenia.

Útoky a zabíjanie ľudí pre vieru dramaticky stúpajú

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete.

Používame cookies, aby vám poskytla najlepší online zážitok. Dohodnutím súhlasíte s použitím cookies v súlade s cookies.

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content