Rýchle správy

Slovensko

Obchodovanie s ľuďmi porušuje ľudskú dôstojnosť, fyzickú i psychickú integritu človeka a je závažným porušením základných práv, ktoré nemôžeme tolerovať ani v EÚ ani nikde vo svete. Miriam Lexmann upozorňuje na problém, ktorý je veľmi vypuklý aj na Slovensku. Poslanci EP prijali správu a v nej nové odporúčania k platnej smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi, boja proti nemu a ochrane obetí.

Podľa Miriam Lexmann bude hlavnou ekonomickou výzvou pre slovenskú vládu synergické využitie zdrojov z fondu obnovy a klasických eurofondov s cieľom vytvorenia komplexnej a funkčnej infraštruktúry. Za príklad synergie medzi jednotlivými reformnými oblasťami označila zdravotníctvo, ktoré si vyžaduje reformy aj v oblasti vedy a výskumu, školstva, digitalizácie, sociálnej sféry či životného prostredia.

Predĺženie trvácnosti výrobkov, právo na ich opravu, ale aj dostupnosť náhradných dielov počas vymedzeného času odsúhlasili europoslanci v novom akčnom pláne na ochranu životného prostredia prostredníctvom obehového hospodárstva. Miriam Lexmann upozornila, že schválené opatrenia prinášajú minimálne tri pozitíva – šetria životné prostredie, peňaženku spotrebiteľov a napokon podporujú inovatívny prístup pri výrobe kvalitných produktov.

Slovensko dostane z európskeho balíka približne 6 miliárd eur v grantoch. Miriam Lexmann víta formálne potvrdenie Mechanizmu obnovy a odolnosti a upozorňuje, aby vláda čo najskôr zapojila do aktuálne prerábaného plánu obnovy aj odbornú verejnosť.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj počtu pracovných miest vyriešime aj včasným a účinným vykonávaním agendy zručnosti EÚ – teda výučby a preškolenia ľudí na tie segmenty, ktoré trh práce vyžaduje. Potrebné je aj využitie potenciálu umelej inteligencie a ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia aj známemu efektu chudoby pracujúcich. Miriam Lexmann podala spolu až 18 pripomienok k dokumentu Európskeho trimestra: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii trvalo udržateľného rastu na rok 2021.

Miriam Lexmann sa na stretnutí s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou zaujímala, či má Komisia konkrétne kroky, akými chce pre mechanizmus právneho štátu získať dôveru občanov aj predstaviteľov členských štátov. Podpredsedníčka EK v odpovedi zdôraznila férovosť, transparentnosť, jasnú metodiku i zdroje informácií podľa čoho bude EK tzv. právny štát v členských krajinách kontrolovať.

Slovensko je podľa Eurostatu na posledných priečkach pri rovnosti odmeňovania mužov a žien. Slovenské ženy zarábajú v priemere o 19,4 % menej ako muži. Na dôchodku dostávajú ženy v EÚ priemerne až o 30 % menej. Zmenu môžeme dosiahnuť nielen prekonaním stereotypov, ale aj legislatívnymi úpravami a ich zavádzaním zo strán zamestnávateľov, uviedla to Miriam Lexmann, ktorá sa téme rovnakej odmeny za rovnakú prácu venuje v EP.

Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.

Naďalej sa budem zasadzovať za to, aby sa smrť Jozefa Chovanca dôkladne a spravodlivo prešetrila. Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené a dodržiavané. Uviedla to Miriam Lexmann v reakcii na odpoveď predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej k výzve, aby EK dohliadla na urýchlene a riadne vyšetrenie prípadu.

Kým vláda a odborníci dostatočne nekomunikujú o pláne obnovy s ľuďmi, tí presne vedia, čo chcú a je dôležité. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) a frakciu Európskej ľudovej strany. Až 73% opýtaných Slovákov v ňom vyjadrilo potrebu použiť európske peniaze najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Kolaps zdravotníckych zariadení aktuálne zažíva Nitriansky kraj, stav je kritický aj v Banskej Bystrici, Trenčíne, Svidníku, Nových Zámkoch, v nemocniciach Kramáre a Ružinov Bratislava, v Prešove či v Považskej Bystrici.

Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje dostatočne s verejnosťou. Až dve tretiny Slovákov nevedia ani približne, čo Fond obnovy prináša. Verím, že vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, dôjde neodkladne k adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti, vyzýva Miriam Lexmann.

Na otázku, čo je Fond obnovy, správne odpovedalo iba 8,8% a čiastočne správne 10,3% občanov.

Miriam Lexmann, europoslankyňa (KDH), Foto: Európsky parlament
Miriam Lexmann, europoslankyňa (KDH). Foto: Európsky parlament

Pre efektívnu pomoc z Únie musí plán reflektovať všetky fondy EÚ ako celok

Občania SR väčšinovo nerozlišujú špeciálny Fond obnovy a klasické eurofondy. Kým z Plánu obnovy by sme pritom mali mať k dispozícii 6 miliárd eur, ďalších 9 miliárd starých eurofondov potrebujeme dočerpať a 13 miliárd sú nové eurofondy (viacročný finančný rámec pre roky 2021 – 2027). “Pri tvorbe strategického plánu pre Slovensko je preto potrebné pozerať sa na všetky fondy z EÚ ako na celok tak, aby sa pomoc z Únie vzájomne dopĺňala,upozorňuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát s tým, že kľúčové je poznať vôľu ľudí.  

Pri takomto vnímaní – pomoci z Fondu obnovy a eurofondov – si občania želajú peniaze z EÚ použiť predovšetkým na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva (73% občanov), modernizáciu škôl (42%), cesty a diaľnice (31%), ochranu životného prostredia (30%) a starostlivosť a pomoc pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím (29%).

Investovať do zdravotníctva áno, do verejných priestranstiev nie

Súčasná pandemická kríza v zdravotníctve ukazuje – a jasne to vyslovujú občania – ako veľmi potrebujeme z fondov EÚ investovať aj do základnej zdravotníckej infraštruktúry. Tá by zároveň v prípade zdravotných či humanitárnych kríz slúžila ako záložný zdroj pre štát,” hodnotí starosta Zborova, okres Bardejov, Ján Šurkala (KDH), ktorý z eurofondov zmodernizoval Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti pre 14 obcí obvodu.

Dôraz kladie na dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých, aj menej rozvinutých regiónoch. To by podľa neho aj dnes pomohlo zamedziť rizikám spojeným s presunom občanov do iných regiónov. “Dôležité nie sú len nové nemocnice, ale systém pomoci v symbióze s potrebami občanov,” dopĺňa Šurkala s tým, že nemá ísť o nárazovú pomoc v kríze, ale o systémové opatrenie s dlhodobým účinkom.

Rastislav Horvát, expert KDH na eurofondy. Foto: Martin Buzna

Slováci majú naopak menší záujem, aby sa z európskych peňazí financovalo zlepšovanie verejných priestranstiev ako napr. ihriská, parky, námestia. Túto oblasť uviedli občania najčastejšie ako nedôležitú pre investovanie financií z EÚ (až 40% občanov, pričom naopak za potrebné použiť peniaze z EÚ na zlepšovanie verejných priestranstiev považuje len 5% občanov).

Z toho vyplýva, že občania si želajú, aby samosprávy mali od štátu dostatok finančných prostriedkov na to, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali zabezpečiť sami. Peniaze z EÚ majú byť použité na také projekty, ktoré prinesú rozvoj, vyššiu pridanú hodnotu a ktorá bez pomoci z EÚ nie je možná,” vysvetľuje Rastislav Horvát. KDH považuje za nevyhnutné, aby štát nastavil systém financovania samospráv tak, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali vykryť každá obec a každé mesto zo svojho rozpočtu.

Rodiny s deťmi žiadajú o financie do sociálnych služieb

Kategória občanov, ktorí majú deti, podľa výsledkov prieskumu výrazne žiada investovať peniaze z EÚ do sociálnych služieb a pomoci zraniteľným osobám – na zlepšenie starostlivosti a pomoci pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím i pomoc rodinám.Názor má najväčšie zastúpenie medzi rodičmi s tromi a viac deťmi – 32%. Použiť európske financie z EÚ na pomoc sociálne slabým rodinám a zraniteľným osobám však uprostred pandémie považuje za potrebné približne každý piaty Slovák (23% v rámci výsledkov celej populácie).

Pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva je známkou vyspelosti spoločnosti. V KDH apelujeme na vládu SR, aby v predbežnom návrhu Plánu obnovy – v oblasti „Zdravý život“ – nebola pomoc seniorom a osobám so zdravotným postihnutím iba kozmetickou, ale zásadnou oblasťou podpory,podčiarkuje Miriam Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci aj členkou medziskupiny pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. “KDH to očakáva o to viac, že štát zatiaľ ani v dotačných schémach nového štátneho rozpočtu adekvátne nezareagoval na to, že narastá potreba sociálnych služieb. Ide aj o služby v súvislosti s pandémiou a pomoc najzraniteľnejším a rodinám,” dopĺňa europoslankyňa.

Najväčšou výzvou bude implementácia

Hnutie zároveň očakáva účinné využitie európskych peňazí na podporu podnikateľského sektora, rozvoja malých a stredných firiem a podporu inovácií. “Ak budeme mať dostatok silných malých a stredných firiem s vysokým inovačným potenciálom, všetky krízy sa zvládnu ľahšie,” hodnotí starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).

Zástupca samosprávy upozorňuje, že pri tvorbe plánov a schém použitia európskych peňazí netreba zabúdať, že “Fond obnovy máme k dispozícii na to, aby sa krízou zasiahnuté projekty a sektory obnovovali. Na budovanie nových projektov potom máme klasické eurofondy. Je kľúčové tieto dva prístupy efektívne prepojiť. Čiže jednoducho povedané z Fondu obnovy sa má obnovovať, z klasických eurofondov budovať. ” 

Podľa KDH bude vzhľadom na doterajšie skúsenosti najväčšou výzvou celého prístupu k európskym fondom implementácia. “Už dnes, počas tvorby Plánu obnovy, je preto nevyhnutné pamätať na zriadenie takej procesnej mapy, ktorá umožní odstrániť byrokratické prekážky a maximálne zjednodušiť čerpanie fondov z EÚ – tak Fondu obnovy, ako aj klasických eurofondov,vyzýva Rastislav Horvát.

Ak uprostred ťaživej doby nevyužijeme takúto historickú príležitosť na účinné návratné investície, je otázka, či si takúto pomoc zaslúžime. Vláda musí začať aktívnejšie komunikovať s občanom, ak majú byť tento i ďalšie základné procesy úspešné,” uzatvára odborník na eurofondy Horvát.

Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Až dve tretiny Slovákov ani približne nevedia, čo Fond obnovy prináša. Uviedla to Miriam Lexmann a vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, vyzvala k neodkladnej a adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti.

Miriam Lexmann podporila v EP návrh na dodatočných 47,5 miliardy eur pre členské krajiny na riešenie dopadov pandémie v sociálnej, zdravotnej a hospodárskej sfére. Slovensko môže využiť ďalších 780 miliónov na náklady súvisiace s riešením korona krízy vynaloženými od roku 2020 až do roku 2023.

Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.

Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.

A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.

V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.

Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.

Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.

Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.

Foto – Depositphotos.com/Goodluz

Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.

Mnohé časti správy o stratégii pre LGBTI spadajú podľa európskych zmlúv do kompetencií členských štátov, a preto je podstatné, aby sme tieto témy riešili na národnej úrovni doma na Slovensku, hovorí Miriam Lexmann v reakcii na stratégiu EK ku LGBTI komunite. Konštatuje sa v nej, že je diskrimináciou, ak členská krajina neuznáva rodičovské práva LGBTI ľudí, hoci v inej členskej krajine sú akceptované.

Prijali sme smernicu, kde sme doplnili nariadenie o tzv. kazítkach, aby výrobcovia nevyrábali produkty, ktorých prirodzené zastarávanie je nejakým spôsobom urýchlené. Povedala o schválenej smernici o nekalých praktikách europoslankyňa Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann sa stala tieňovou spravodajkyňou najsilnejšej frakcie EĽS/EPP v EP pre tému Európsky vzdelávací priestor: spoločný holistický prístup k vzdelávaniu, zručnostiam a kompetenciám. Jej cieľom je efektívne využiť súčasný potenciál vzdelávania a kultúry v EÚ ako potenciálu novej tvorby pracovných miest, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti.

Dnes ešte nevieme, či navrhované vakcíny proti Covid-19 chránia len jednotlivca, alebo zabraňujú aj prenosu ochorenia. Nevieme ani, ako dlho dokážu ľudí chrániť. Veľkosť záruky ich bezpečnosti veľa napovie k riešeniu nedôvery obyvateľstva v očkovanie, ale aj v rámci témy povinného či dobrovoľného očkovania obyvateľstva. Táto kompetencia však musí zostať v rukách členských štátov, nie EÚ, zdôraznila v diskusii Z prvej ruky v rádiu Slovensko Miriam Lexmann. 

Návrat k hodnotám ako sloboda, ochrana života či subsidiarita, ktoré sformovali Európu a pred 70 rokmi aj dnešnú EÚ, je podľa Miriam Lexmann recept na úspešný rozvoj a budúcnosť kresťanskej demokracie, ale aj samotnej Európy a Slovenska. Príkladom je vybudovanie modernej a úspešnej Európy po ničivej 2. sv. vojne, kde mali hlavné slovo práve kresťanskí demokrati. Lexmann to uviedla v rámci vnútrostraníckej diskusie EĽS/EPP k téme budúcnosti kresťanskej demokracie.

Pred 31 rokmi sme si počas Nežnej revolúcie v uliciach sami vybojovali lepšiu vymožiteľnosť práva, neprekračovanie medzí zo strany štátu, ale aj občianske slobody. Len na základoch právneho štátu s týmito vlastnosťami môže fungovať EÚ. Preto nesmie byť téma právneho štátu v podmienkach EÚ na vyplácanie eurofondov ideologizovaná, založená na dvojitom metri a nesmú sa cez ňu zvádzať politické boje. Uviedla Miriam Lexmann v relácii Z prvej ruky na Rádiu Slovensko.

K reformám z prostriedkov Fondu obnovy musíme pristúpiť komplexne a dbať, aby priniesli do spoločnosti väčšiu spravodlivosť. V diskusii rádia Slovensko o tom hovorila Miriam Lexmann, pričom zdôraznila nutnosť reformovania sociálneho systému, dôchodkovú reformu, reformu justície, ale aj lepšiu infraštruktúra štátu vo verejnej a digitálnej správe.

Mnohé povolania nebudú čoskoro potrebné, a preto aj viaceré predmety v školách a vôbec systém vzdelávania bude zbytočný. Sme na chvoste v pripravenosti na príchod AI a ak nezachytíme túto existenčnú výzvu vo vzdelávaní, ktorá zmení naše životy, ohrozujeme budúcnosť mladých ľudí, ako aj našu ekonomiku. V Novinách TV JOJ na to upozornila M. Lexmann s apelom na nutnosť prípravy spoločnosti na 4. technologickú revolúciu (od 27:52).

Rozvoj digitálnych zručností je nevyhnutný na prispôsobenie sa meniacim potrebám trhu práce a spoločenským zmenám, ktoré môžu spôsobiť digitálne sociálne vylúčenie.  Preto je nutné odstrániť prekážky pri prístupe k digitálnym nástrojom a vzdelávaniu predovšetkým u zraniteľných komunít, ale aj u seniorov či osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o digitálnom vzdelávaní. Zároveň apeluje na potrebu cielených národných kampaní pre zvýšenie povedomia o zdravotných hrozbách vyplývajúcich z dlhého času stráveného pred obrazovkami.

Využívanie AI a digitálnych technológii v prospech zariadení a služieb pre starších ľudí, dôraz na celoživotné vzdelávanie, slobodu rozhodnutia zotrvať aktívny na trhu práce v dôchodkovom veku, ale aj riadne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov. Miriam Lexmann podala 27 pripomienok vo Výbore pre sociálne veci k pripravovanej správe o starnutí Európy.

Bude dôležité docieliť, aby systém právneho štátu a straty finančných prostriedkov za porušovanie hodnôt EÚ neboli zneužívané na ideologický zápas, hovorí Miriam Lexmann o schválenej legislatívnej úprave v oblasti monitorovania zásad právneho štátu u členských krajín EÚ. V realite musí byť podľa Lexmann nestranný, dodržiavať princíp subsidiarity a neprekračovať kompetencie, ktoré má EÚ voči členským štátom.

Investície z Fondu obnovy sú vo veľkom viazané na zelenú ekonomiku a digitalizáciu. My však máme k dispozícii aj eurofondy, z ktorých potrebujeme dobudovať chýbajúcu infraštruktúru: cesty, digitálna infraštruktúra, kanalizácie, vodovod, občiansku vybavenosť. Tiež nemôžeme prísť s digitálnymi reformami, kým nemáme všade kvalitný prístup k internetu. Prehĺbime tým len regionálne rozdiely, povedala v diskusii Denníka Postoj Miriam Lexmann k téme reformného čerpania prostriedkov z fondov EÚ.

Snaha o zlepšenie životného prostredia a odvrátenia klimatickej krízy by nemala byť podľa Miriam Lexmann len bojom o čísla, ale komplexným a zodpovedným prístupom s výsledkami. Podnikateľský sektor je v čase krízy pod silným tlakom, preto treba popri odsúhlasenom obmedzení skleníkových plynov do roku 2030 hľadať aj podnikateľsky priaznivé riešenia na ochranu životného prostredia, reagovala europoslankyňa na schválený klimatický zákon.

KDH hlboko znepokojuje zintenzívnenie bojov v Náhornom Karabachu, ktoré sa rozšírili aj mimo tohto sporného územia. Vyzýva preto k ich neodkladanému zastaveniu a bezpodmienečnému návratu k mierovým rokovaniam.

Napriek tomu, že konflikt v Náhornom Karabachu sa označuje ako “zmrazený”, prerástol do “veľmi horúceho” konfliktu, ktorý si každoročne vyžiada mnoho obetí. Tohtoročné boje sú obzvlášť násilné a spôsobujú nevýslovné utrpenie civilnému obyvateľstvu,“ upozorňuje europoslankyňa a expertka KDH na zahraničnú a bezpečnostnú politiku Miriam Lexmann.

Ako ďalej zdôrazňuje, Náhorný Karabach je jedným z tzv. zmrazených konfliktov, ktoré naďalej destabilizujú bývalé sovietske územie, zneužívané Ruskom, Iránom a Tureckom pre ich geopolitické záujmy, čo bráni pokojnému rozvoju tamojších krajín.

EÚ musí byť v Náhornom Karabachu diplomaticky aktívnejšia

KDH vyzýva tretie krajiny, aby ukončili destabilizujúce aktivity, ktoré ostatné desaťročia zhoršujú celú situáciu a svoj vplyv namiesto toho využili na zabezpečenie neodkladného a bezpodmienečného zastavenia bojov a pokojné a trvalé vyriešenie konfliktu v spolupráci s lídrami Arménska a Azerbajdžanu.

Európska únia mala pri riešení konfliktu v minulosti obmedzenú úlohu a občas sa dokonca podieľala na aplikovaní tzv. dvojitých štandardov. Príkladom je prehliadanie porušovania ľudských práv či vyvážanie zbraní znepriateleným stranám konfliktu. Zdá sa, že v tomto nebola výnimkou ani SR za vlády Smeru. Napriek tomu je dnes nevyhnutné, aby EÚ prevzala omnoho aktívnejšiu diplomatickú rolu a podporovala slobodu, demokraciu a udržateľný hospodársky rast ako cestu k dlhodobému mieru. 

“Pevne veríme, že tento dlhotrvajúci konflikt môže byť vyriešený iba mierovou cestou – prostredníctvom rokovaní a v súlade s medzinárodným právom,” doplnil predseda KDH Milan Majerský.

Foto: Depositphotos.com/scaliger

Ak unikli osobné údaje viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo. Ochrana informácií o zdraví každého človeka je základným pilierom dôveryhodnosti pri využívaní umelej inteligencie. Miriam Lexmann požaduje urýchlené a dôkladné prešetrenie úniku zdravotných údajov o Slovákoch, čím došlo k porušeniu ich základných práv.

Občan nemôže byť rukojemníkom vzájomného obviňovania štátnych úradníkov, ktorí sa zbavujú zodpovednosti za bezprecedentný únik osobných údajov testovaných na Covid-19. Dnešné vyhlásenie Národného centra zdravotníckych informácií o vyvodení personálnych dôsledkov nestačí. Uviedla to europoslankyňa a tieňová spravodajkyňa EĽS k líderstvu EÚ v umelej inteligencii Miriam Lexmann. Takto podľa nej z pandémie robíme rýchlokurz AI a hazardujeme s dôverou ľudí.

Chrániť osobné údaje občanov je základným pilierom dôveryhodnosti využívania umelej inteligencie (AI), a to zvlášť v oblasti zdravotníctva. Ak uniknú v prípade viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo a je náležité čakať vyvodenie konkrétnych dôsledkov,” apeluje Lexmann s tým, že prípad je dôležité urýchlene a dôkladne prešetriť, a tak predchádzať akémukoľvek porušeniu základných práv každého človeka.

Manažment celosvetovej pandémie COVID-19 dnes viditeľne urýchľuje využívanie umelej inteligencie. Hoci je podľa Lexmann spoločnou prioritou jej okamžité zvládnutie, nevyhnutným zostáva zodpovedné využívanie nových technológií. “Štát si nemôže dovoliť takto hazardovať s dôverou slovenských občanov. Ak máme teraz veriť, že v kontexte nového zákona dokáže ochrániť citlivé lokalizačné údaje od mobilných operátorov, musí jednoznačne dokázať, že vie dôveryhodne zabezpečiť ochranu našich dát,” zdôraznila Lexmann, ktorá je členkou Výboru EP pre bezpečnosť. Vyhnúť sa podobným zlyhaniam je nevyhnutné, zvlášť v zdravotníctve.

Podľa prieskumu Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie – Slovak.AI na Slovensku je zdravotníctvo oblasťou s najväčším potenciálom pre aplikáciu a rozvoj AI. Umelú inteligenciu v zdravotníctve poznáme minimálne polstoročie, no až v ostatných rokoch registrujeme jej výrazný nástup, ktorý uľahčuje lekárom prácu a pacientom liečbu. Využívame ju v procesoch diagnostiky, ako je CT či MRI, pri vývoji nových liekov, počítače a roboty začínajú asistovať lekárom pri operačných zákrokoch, monitoringu zdravotného stavu pacientov, ale aj pri prevencii.

V systéme strojového učenia je AI závislá od množstva dát, ktoré jej poskytneme. Na základe toho dokáže pomôcť pri prvotnom určení diagnózy, slúži ako lekársky konzultant tzv. chatbot, ale pomáha aj pri prevencii, keď dokáže zistiť a vyhodnotiť riziká chorôb, ako napríklad aj stav materských znamienok v rámci prevencie rakoviny kože,“ upresňuje Lexmann možnosti súčasného využívania AI v zdravotníctve. Pri vážnosti témy podľa nej musíme o to viac dbať na ochranu základných práv a bezpečnosti každého človeka.

Europoslankyňa k téme etickej umelej inteligencie pripravuje verejnú diskusiu, ako aj medzinárodnú odbornú konferenciu.

Foto: Depositphotos.com/weerapat

Ochrana nenarodeného dieťaťa a regulačný rámec pre potraty sú výlučne v kompetencii členských štátov EÚ. Upozornila na to Miriam Lexmann spolu s desiatkami kolegov z európskeho i členmi národných parlamentov naprieč Európou. V liste adresovanom prezidentke Zuzane Čaputovej a predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi vyjadrili znepokojenie nad výzvou odmietnuť návrh zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva.

Desiatky členov Európskeho parlamentu a národných parlamentov naprieč Európou adresovali list prezidentke Zuzane Čaputovej a predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi, v ktorom vyjadrujú znepokojenie nad výzvou Moniky Beňovej a kolegov poslancov odmietnuť návrh zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Ochrana nenarodeného dieťaťa a regulačný rámec pre potraty sú výlučne v kompetencii členských štátov a zvýšená informovanosť vyplýva z medzinárodných dohôd, upozorňujú v liste, ktorého iniciátorom je europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Verejný a politický tlak našich kolegov poslancov v súvislosti s dokumentom predloženým v Národnej rade SR s číslom 154 považujeme za presahujúci ich kompetencie, a teda neprimeraný. Výkon právomocí EÚ sa riadi princípom subsidiarity, ktorý dáva členským štátom právo uplatňovať vlastnú parlamentnú zvrchovanosť v otázkach, ktoré spadajú do vnútroštátnych oblastí právomocí,“ apelujú signatári listu. 

Slovensko má právo na ochranu nenarodených detí

Ako ďalej pripomínajú, podľa Zmluvy o Európskej únii „právo uzákoniť ochranu nenarodeného dieťaťa a vytvoriť regulačný rámec pre potraty patrí členským štátom a nie medzi výlučné alebo zdieľané právomoci Európskej únie vymenované Zmluvou o fungovaní EÚ.“ Predmetný návrh č. 154 ako novela Zákona o zdravotnej starostlivosti a Zákona o umelom prerušení tehotenstva podľa signatárov nebráni, ale naopak prispieva schopnosti Slovenska plniť medzinárodné záväzky voči nenarodenému dieťaťu, vrátane zvýšenej informovanosti tehotných žien. 

Akčný program medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji uvádza, že vlády by mali podniknúť príslušné kroky, aby pomohli ženám vyhnúť sa umelému prerušeniu tehotenstva, ktoré by sa v žiadnom prípade nemalo propagovať ako metóda plánovaného rodičovstva. „Akčný plán zaväzuje štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, aby sa usilovali eliminovať vykonávanie potratov a mali zavedené zákony, ktoré poskytujú ľahký prístup k spoľahlivým informáciám a súcitné poradenstvo ženám s nechceným tehotenstvom,“ uvádza list od Miriam Lexmann a kolegov z európskych krajín hlave štátu.

Povinné poradenstvo a čakacie doby sú v EÚ bežné

Ako zdôrazňujú signatári, právne predpisy v 15 európskych krajinách vrátane Belgicka, Nemecka, Írska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Portugalska a Španielska stále vyžadujú povinnú čakaciu lehotu medzi prvým podaním žiadosti o umelé prerušenie tehotenstva a dátumom, kedy sa uskutoční. V troch z nich – Belgicko, Holandsko, Taliansko – je čakacia lehota dokonca dlhšia ako tri dni, v prípade Talianska je to až jeden týždeň. 

Europoslankyňa Lexmann uvádza, že povinné absolvovanie poradenstva nie je v Európe nezvyčajnou podmienkou pre povolenie potratu. „Napríklad v Nemecku je podmienkou pre ženu žiadajúcu o potrat v prvom trimestri tehotenstva absolvovanie povinného poradenstva. Neskôr v tehotenstve je potrat povolený v prípadoch lekárskej nevyhnutnosti. V obidvoch prípadoch sa vyžaduje trojdňová čakacia doba. Poradenstvo sa musí uskutočňovať v štátom schválenom stredisku, ktoré potom žiadateľovi vydá certifikát o jeho absolvovaní,“ približuje. 

Európsky súdny dvor: Ľudský život začína počatím

List prezidentke Čaputovej a predsedovi NR SR Kollárovi v súvislosti s prijímanou novelou zákona o pomoci tehotným ženám pripomína, že z hľadiska práva EÚ je relevantnou referenciou rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý v prípade Oliver Brüstle vs. Greenpeace uznal, že ľudský život sa začína počatím. Pokiaľ ide o domáce právo, signatári zdôrazňujú čl. 15 Ústavy SR, ktorý hovorí, že „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ a dodávajú, že „nie je úlohou Európskeho parlamentu a národných parlamentov zasahovať do ústavnej tradície Slovenska.

Predmetný návrh zákona o pomoci tehotným ženám je tak podľa nich pre Slovensko dôležitým krokom v plnení medzinárodných záväzkov, ako aj Ústavy SR v oblasti ochrany života pred narodením. „Žiadame, aby ste odolali akejkoľvek snahe narušiť legislatívny proces týkajúci sa tohto návrhu zákona a udržali integritu demokratických inštitúcií Slovenskej republiky zaručením toho, že národná suverenita nebude ohrozená vonkajšími politickými vplyvmi,“ uzatvárajú signatári listu prezidentke a predsedovi parlamentu. 

Foto: Depositphotos.com/aremafoto

Každá ďalšia vlna ochorenia Covid-19 prináša veľké výzvy pre všetkých, najmä pre ženy. Skĺbiť pracovný a rodinný život so starostlivosťou o deti, ktoré musia byť doma, si vyžaduje ďalšiu pomoc – zvlášť v rodinách, ktoré majú, žiaľ, iba jedného rodiča. Nie každý k nej však má prístup. Demografické zmeny zároveň spôsobujú novú výzvu – keďže ľudia majú deti neskôr, musia súbežne s ich výchovou doopatrovávať svojich starnúcich rodičov. Na konferencii Ženy a biznis Americkej obchodnej komory na Slovensku to uviedla Miriam Lexmann.

V prípade Jozefa Chovanca nejde len o jeden prípad, ale hlbší problém v spoločnosti. Ide o ochranu európskych hodnôt, ktorých strážkyňou je EK. Preto som jej iniciovala výzvu a práve ona musí dohliadnuť, aby bol tento prípad urýchlene a spravodlivo doriešený. Je to len minimum, čo môžeme ponúknuť vdove po J. Chovancovi, a tiež všetkým občanom EÚ, ktorým záleží na tom, aby sa podobné prípady neopakovali. Povedala to Miriam Lexmann v diskusii O 5 minút 12 na RTVS.

Útoky a zabíjanie ľudí pre vieru dramaticky stúpajú

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content