Rýchle správy
Miriam Lexmann sa počas víkendu zúčastnila celoslovenskej Rady KDH, kde mala možnosť oceniť starostov – rekordérov. V KDH sú štyria starostovia, ktorí obhájili svoj post už neuveriteľných deväťkrát a svoju službu občanom vykonávajú nepretržite od roku 1990.
Deň boja za slobodu a demokraciu si Miriam Lexmann pripomenula na niekdajšej hranici železnej opony spolu s Mariánom Čaučíkom z KDH, predstaviteľmi Slovenskej republiky, predstaviteľmi ÚPN a zástupcami Konfederácie politických väzňov Slovenska, kde si uctili pamiatku všetkých obetí totality a upriamili pozornosť na význam slobody.
Pochopením príbehov nenápadných hrdinov si znovuobjavujeme stratenú ľudskosť, charakter, slušnosť a odvahu. Sloboda nie je samozrejmosť a pred zlom si nemôžeme zatvárať oči. Naopak, musíme o ňom pravdivo informovať, povedala Miriam Lexmann počas dnešnej konferencie Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom.
V októbri som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity.
Uľahčuje a zefektívňuje prácu, pomáha šetriť energie aj peniaze, umožňuje kvalitnejšie vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Na to, aby bol v centre technológie umelej inteligencie vždy človek a jeho dobro, však potrebujeme jasné mantinely. Desiatky odborníkov o týchto témach diskutovali včera v Bratislave na medzinárodnej odbornej konferencii Človek a umelá inteligencia, ktorú iniciovala poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Kľúčom k spoločensky zodpovedným riešeniam orientovaným na človeka sú etické princípy s dôrazom na etický dizajn výskumu, vývoja a nasadzovania AI, zhodli sa rečníci z oblasti tvorby legislatívy, hospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania, IT sektora, samosprávy či sociálnych vecí. Ako vyzdvihla europoslankyňa Lexmann „spája nás spoločné úsilie, aby bola ľudská dôstojnosť a ochrana ľudských práv v digitálnom veku jasnou prioritou. Nesmieme dopustiť zneužitie technologického pokroku, aby sa obrátil proti človeku. To dnes vidíme v niektorých prípadoch ako napríklad sociálne siete a algoritmy, ktoré manipulujú šírenie informácií či naše emócie a sme svedkami závažných dopadov na fungovanie celej spoločnosti. Aj preto považujem v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu o európskom nariadení o umelej inteligencii za kľúčové zaradiť tzv. algoritmy ekonomiky pozornosti do kategórie vysokorizikových.“
V rámci panelu príkladov dobrej praxe vystúpili viacerí úspešní slovenskí experti a vývojári AI z oblasti zdravotníctva, priemyslu, bankovníctva a iných, pričom dôraz kládli na etické princípy i úskalia, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú. Horúcou témou bolo využitie AI na úspory v oblasti spotreby energií. „Úspešne riešime predikcie výroby z obnoviteľných zdrojov, optimalizáciu použitia vyrobenej energie pomocou batériových úložísk a vyvíjame nástroje, ktoré významne podporujú šetrenie a motivujú k tomu aj používateľov,“ predstavila výsledky práce Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Viera Rozinajová.
Rečníci sa venovali aj otázke transformácie pracovných miest v dôsledku nasadzovania AI na náš pracovný trh. „AI prinesie oveľa väčší vznik nových pracovných pozícií, ako vezme. Toho sa netreba obávať. Väčší problém bude, ako sa im ľudia dokážu prispôsobiť a adaptovať sa na novú prácu,“upozornil prezident IT asociácie Slovenska Emil Fitoš. Zdôraznil, že Slovensko dosiaľ nemá implementovanú stratégiu celoživotného vzdelávania, ale ani schválenú stratégiu digitálnych zručností, pričom v rámci krajín OECD patríme k najhorším v oblasti prístup ku rekvalifikácií a celoživotnému vzdelávaniu. „Veľmi veľa ľudí sa bude musieť dovzdelávať a rekvalifikovať,“ dodal Fitoš.
Konferenciu Človek a umelá inteligencia zorganizovala s podporou Európskej ľudovej strany (EĽS) poslankyňa EP Miriam Lexmann. Záštitu nad podujatím prevzali Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Foto: Dominik Sepp
Už dnes ovplyvňuje fenomén AI náš pracovný trh, priemysel, zdravotníctvo, energetiku, bankovníctvo, ale aj naše správanie v online, ba dokonca aj v offline svete. Uchopiť a používať technológiu AI tak, aby bol človek a jeho dôstojnosť vždy centre je základom, na ktorom sa zhodli všetci účastníci konferencie Človek a umelá inteligencia organizovanej europoslankyňou Miriam Lexmann.
Žiaci zo Súkromnej spojenej školy v Kežmarku a študenti zo Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), Kolégia Antona Neuwirtha a Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska (KDMS) diskutovali pri ich návšteve Bruselu o výzvach, ktorým Únia čelí, od polarizácie našej spoločnosti, energetickej krízy až po geopolitické hrozby zo strany nedemokratických režimov. Miriam Lexmann sa stretla nielen s nimi, ale aj ich učiteľmi, ktorým poďakovala za to, ako ich vedú nielen štúdiom, ale aj životom.
Odsúdeného mladíka vystupujúceho v online priestore pod prezývkou „Slovakbro“ je podľa Miriam Lexmann dobrou správou a dostatočným mementom pre našu spoločnosť, ktorá sa voči akémukoľvek násiliu musí takto jasne vymedziť. Závažné skutky ako velebenie teroristov, zdieľanie návodov na výrobu zbraní a výbušnín či povzbudzovanie k násilnému zvrhnutiu systému ťažko považovať za mladícku nerozvážnosť.
Dávať príležitosti šikovným mladým ľuďom je jedným z cieľov Miriam Lexmann počas jej mandátu v Európskom parlamente. Práve preto so svojím tímom organizuje niekoľkomesačné stáže, počas ktorých si mladí ľudia môžu vyskúšať prácu v kancelárií europoslanca. Ak máte záujem absolvovať stáž v kancelárii M. Lexmann a získať neoceniteľné skúsenosti zo srdca Európskej únie, prihláste sa.
Projekt Euroscola aj tentokrát podnietil stredoškolákov k aktívnemu spoznávaniu Európskej únie, jej významu, príležitostiam, ktoré im ponúka, ale aj výzvam, ktoré prináša. Miriam Lexmann navštívila za dva dni tri školy: Evanjelické gymnázium J. A. Komenského v Košiciach, Spojenú školu na ul. Ľ. Podjavorinskej v Prešove a Gymnázium v Giraltovciach, kde diskutovala o budúcnosti EÚ, dezinformáciách či umelej inteligencii.
Miriam Lexmann odsúdila násilné správanie, ktoré sa dnes odohralo v škole v Novákoch, pričom zdôraznila, že v prevencii proti podobným činom podniká viaceré kroky aj na pôde Európskeho parlamentu. V prvom rade pri tvorbe legislatívy ochraňujúcej duševné zdravie a mladých ľudí v online priestore, kde je množstvo škodlivého obsahu, ktorému sa mladí nedokážu brániť.
Dezinformácie dnes ohrozujú aj deti a mladých. Aj preto prijala Miriam Lexmann záštitu nad expertným seminárom vedeným organizáciou digiQ. Pedagóvia, asistenti, školskí psychológovia, vychovávatelia, animátori, ale aj ďalší pracovníci v školstve, dostali odborné poznatky v tejto oblasti užitočné pre každodennú prax.
Ako už dnes technológia umelej inteligencie ovplyvňuje naše každodenné životy? Aký je jej potenciál a na aké princípy pri jej výskume, vývoji a nasadzovaní nesmieme zabudnúť? V akom štádiu je príprava európskej legislatívy a ktoré systémy umelej inteligencie budú vysoko-rizikové? Aj o týchto otázkach bude v Bratislave konferencia organizovaná Miriam Lexmann za účasti špičkových slovenských i zahraničných odborníkov už v piatok, 11. novembra 2022. Prihláste sa.
Miriam Lexmann blahoželala všetkým zvoleným poslancom a primátorom za KDH vo víkendových komunálnych voľbách. Kresťanskí demokrati obhájili post prešovského župana, majú najviac poslancov miest a obcí spomedzi všetkých politických strán na Slovensku (2276), získali posty vyše 180 starostov kandidujúcich za KDH, ale aj 7 primátorov miest a 39 krajských poslancov.
Miriam Lexmann vystúpila na odbornej konferencii pri príležitosti Svetového dňa ľudí nízkeho vzrastu. Na svete je známych takmer 8-tisíc zriedkavých ochorení. Postihujú menej než 5 z každých 10 tisíc pacientov. Diagnostika a včasná intervencia sú preto náročné a osoby s raritnými ochoreniami sa stretávajú s nerovným prístupom k terapiám či liečbe, čo chce M. Lexmann cez EP a Výbor EMPL zmeniť.
Miriam Lexmann zorganizovala na pôde Európskeho parlamentu konferenciu o budúcnosti práce vo svetle Smernice o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem. Zúčastnili sa na nej nielen kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, ale aj zástupcovia platforiem, na ktorých bude mať smernica veľký dopad.
Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.
Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.
Viac ako 80 aktívnych starostov, podnikateľov, ale aj zástupcov neziskových organizácií, či školstva z celého Slovenska dnes prijalo pozvanie Miriam Lexmann na Expertný seminár o čerpaní eurofondov.
Z rastu cien energií má veľké obavy takmer polovica obyvateľov Slovenska. Energetická chudoba na Slovensku hrozí približne každej šiestej domácnosti. Na európskej úrovni musíme okamžite konať a prijímať konkrétne kroky v solidarite tak, aby potrebnú podporu na prekonanie tejto krízy cítili domácnosti a podniky aj na Slovensku!
Projekt „Taiwan – krajina úspešných“, ktorý sa môže na Slovensku uskutočniť vďaka poslankyni Európskeho parlamentu Miriam Lexmann, priniesol pre Katolícku spojenú školu sv. Mikuláša v Prešove výpočtovú techniku v hodnote 16-tisíc eur.
Z plánu obnovy sme na zateplenie a zníženie energetickej náročnosti budov naplánovali použitie prostriedkov len na 3 percentá budov. To je veľmi málo, ak chceme efektívne pomôcť obyvateľom pri prekonaní energetickej krízy, povedala Miriam Lexmann pre spravodajstvo RTVS.
Európska komisia vypočula Slovensko a prišla s návrhom legislatívy, aby sme mohli presunúť voľné eurofondy na pomoc ľuďom a firmám v čase energo krízy.
V Štrasburgu dnes komisárka pre regionálny rozvoj Elisa Ferreira a predseda Výboru pre regionálny rozvoj EP Younous Omarjee potvrdili svoju podporu návrhu použiť na riešenie energetickej krízy aj doposiaľ nevyčerpané eurofondy, ktoré by inak prepadli.
Eurofondy do výšky 1,5 miliardy eur tak budú môcť ísť na priamu energetickú pomoc pre malé a stredné podniky ako sú pekári, ovocinári, potravinári, ale aj pre domácnosti.
„Keďže KDH sa celé mesiace intenzívne zasadzovalo za tento návrh opatrenia na zmiernenie dopadov energetickej krízy, ktorý si následne osvojila vláda SR, vítame dnešný posun. Aj ja osobne o návrhu s kolegami v Európskom parlamente denne rokujem tak, aby ako domácnostiam tak aj firmám či organizáciám na Slovensku mohli tieto prostriedky pomôcť čo najskôr,” reagovala na dobrú správu pre našu krajinu europoslankyňa Miriam Lexmann.
Návrh Európskej Komisie musí ešte schváliť Rada aj Európsky parlament.
Zdroj foto: sario.sk
Komisárka pre regionálny rozvoj Elisa Ferreira a predseda Výboru pre regionálny rozvoj EP Younous Omarjee potvrdili svoju podporu návrhu použiť na riešenie energetickej krízy aj doposiaľ nevyčerpané eurofondy, ktoré by inak prepadli. Miriam Lexmann víta tento posun a o podpore návrhu s kolegami v Európskom parlamente denne rokuje s cieľom čo najskoršej pomoci pre slovenské domácnosti, firmy a organizácie.
Miriam Lexmann odmieta špinavú hru v ktorej bolo jej meno zneužité na vytvorenie falošnej emailovej adresy, z ktorej boli rozposlané anonymné emaily plné klamstiev a vyhrážok adresované starostom a primátorom v Prešovskom kraji. Zneužiť meno a podlo zaútočiť na rodinu, teda neštítiť sa akýchkoľvek praktík, nesmie byť v našej spoločnosti akceptované, vyhlásila Lexmann a upozornila, že v nasledujúcich dňoch podnikne aj s manželom Milanom Majerským náležité právne kroky.
Miriam Lexmann oceňuje, že po viacerých výzvach, napríklad aj od KDH a jej osobne, vláda SR v priebehu niekoľkých dní skutočne prevzala iniciatívu a začala vo veci využitia nevyčerpaných eurofondov na boj s drahými energiami konať tak, aby nám Európska komisia presun nevyčerpaných miliárd na tento účel umožnila. Rokovania však musia zohľadniť už zazmluvnené projekty pre všetky subjekty, vrátane miest a obcí, aby v žiadnom prípade nedošlo ku kráteniu realizovateľných projektov, dodala europoslankyňa-
Desiatky starostov, zástupcov či pracovníkov samospráv zo Slovenska mali jedinečnú príležitosť zúčastniť sa najväčšieho európskeho výročného podujatia venovaného regionálnej politike – Európskeho týždňa regiónov a miest. V rámci tohtoročnej témy „Nové výzvy pre súdržnosť Európy“ diskutovali dnes naši starostovia vďaka pozvaniu Miriam Lexmann na pôde Európskeho výboru regiónov aj so zástupcami Európskej komisie.
Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Práve toto znenie uznesenia presadila dnes Miriam Lexmann v Európskom parlamente.
Ak samosprávy čerpajú eurofondy pre marginalizované rómske skupiny obyvateľstva, nulové spolufinancovanie by sa malo týkať aj zvyšku územia tak, aby sme posúvali dopredu celé komunity. Nesmie sa stať, že na časť komunity danej obce alebo mesta je nulová spoluúčasť, ale na zvyšnú časť nie je. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá výzvu na podporu miestnych a regionálnych orgánov presadila do Uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ, ktorú dnes na plenárnom zasadnutí prijal Európsky parlament (EP).
„Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Takéto nastavenie prispej k lepšej spolupráci aj čerpaniu a zastaví sa rozdeľovanie projektov podľa častí komunít,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Mestá a župy sa dnes musia na financovaníprojektov hradených z fondov EÚ podieľať vo výške 5 %. Podľa návrhu europoslankyne Lexmann by samospráva mohla realizovať projekt s nulovou spoluúčasťou pre všetkých, teda aj pre zvyšnú majoritnú časť komunity či územia, nielen pre marginalizovanú skupinu. Umožnili by sme tak napredovať celej komunite bez toho, aby sme občanov rozdeľovali.
Europoslankyňa, ktorá je aj členkou Výboru EP pre sociálne veci a zamestnanosť, túto tému otvára na rôznych fórach s predstaviteľmi našej vlády ako aj Európskej komisie, a to nielen v kontexte nedávnej návštevy eurokomisárky pre rovnosť Helenou Dalli na Slovensku.
KDH navyše dlhodobo presadzuje nulovú spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na všetky projekty samospráv. „Vláda by to podľa nás mala umožniť mestám, obciam a župám a čo najskôr o tom rokovať s Európskou komisiou, pretože uprostred vážnej krízy si mnohé samosprávy nemôžu dovoliť realizovať projekty, ktoré by výrazne pomohli ľuďom v regiónoch i celej krajine,“zdôrazňuje Miriam Lexmann. Hnutie pritom zdôrazňuje, že nulová spoluúčasť pre samosprávy by podporila aj lepšie čerpanie eurofondov, v ktorom Slovensko už roky – osobitne za vládnutia Smeru – vážne zlyhávalo.
„Za peniaze z eurofondov môžu samosprávy budovať a opravovať cesty, školy, zdravotnícke, sociálne zariadenia, vodovody či podporiť sociálne slabších. Nie je správne, aby to nemohli urobiť, ak nemajú na spolufinancovanie. Rozumnejšie je umožniť im čerpať fondy bez spoluúčasti, ako vracať nevyčerpané fondy späť do Bruselu. Naše regióny, mestá i obce ich vedia dobre využiť a dnes to potrebujú viac než kedykoľvek predtým,“ apeluje europoslankyňa Lexmann.
Foto: ©Zoran/Adobe Stock/europarl.europa.eu
Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann spoločne s nadáciou Opora a Nadáciou Konrada Adenauera pozývajú podnikateľov, volených zástupcov občanov i tých, ktorí sa plánujú angažovať na regionálnej, či komunálnej úrovni na jednodňový expertný seminár, na ktorom získajú užitočné informácie o čerpaní eurofondov na aktuálne programové obdobie.
Seminár sa bude konať 21. októbra 2022 v priestoroch Chateau Gbeľany nedaleko Žiliny.
Podujatie je pre účastníkov bezplatné a program je zostavený na mieru pre dve skupiny: volených zástupcov občanov (primátori, starostovia, poslanci krajských, mestských, či obecných zastupiteľstiev) a podnikateľov, ktorí pôsobia v regiónoch.
„V čerpaní eurofondov na Slovensku máme čo doháňať a preto sme sa rozhodli ponúknuť tým, ktorí spoluvytvárajú podmienky na rozvoj našich regiónov, šancu získať najaktuálnejšie vedomosti. Prostriedky z Európskej únie sa musíme naučiť využívať čo najefektívnejšie,“ hovorí Miriam Lexmann, ktorá dlhodobo poukazuje na nedostatky v tejto oblasti.
Odborníci z oblasti eurofondov predstavia najnovšie informácie k aktuálnemu programovému obdobiu a poskytnú účastníkom užitočné tipy ako sa lepšie orientovať v oblasti eurofondov.
V druhej časti podujatia sa uskutoční panelová diskusia odborníkov v zložení: Michal Hort (EOS Inovazioni), Marián Cipár (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR) a Miriam Lexmann (poslankyňa Európskeho parlamentu).
V panelovej diskusii budú rečníci spoločne hľadať odpoveď na otázku ako môže verejný a súkromný sektor spolupracovať na rozvoji regiónov.
Lektori:
Vladislav Novák, EOS Inovazioni
Gabriela Kompišová, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Marián Cipár, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Program:
Podujatie je pre účastníkov bezplatné, finančne ho podporila Nadácia Konrada Adenauera a Európska ľudová strana.
Vyplnením záväznej prihlášky na tomto odkaze do 14. októbra získava účastník bezplatný prístup na podujatie vrátane občerstvenia a obedu. Počet účastníkov je obmedzený.
Miriam Lexmann spoločne s nadáciou Opora a Nadáciou Konrada Adenauera pozývajú podnikateľov, volených zástupcov občanov i tých, ktorí sa plánujú angažovať na regionálnej, či komunálnej úrovni na jednodňový expertný seminár, na ktorom získajú užitočné informácie o čerpaní eurofondov v aktuálnom programovom období.
Europoslankyňa Miriam Lexmann participovala na večere s Dagmar Mozolovou, ktorá už deväť rokov zaznamenáva osudy statočných hrdinov zachraňujúcich ľudí počas vojny a holokaustu ako i zachránených prenasledovaných Židov. Vytvára tak dôležitý archív svedectiev pre ďalšie generácie. Nesmieme byť ľahostajní a zabúdať, že sa odohrali a najmä nikdy viac urobiť chyby, pre ktoré by iní trpeli, uviedla Lexmann.
Každý Slovák vyhodí ročne v priemere 100 kíl potravín. Existuje pritom veľa miest, kde môže náš nadbytok ešte veľmi dobre poslúžiť. Výborným projektom sú tiež Výdajne potravinovej pomoci, kde smerujú potraviny s ohrozenou zárukou z reťazcov a tie sa ďalej distribuujú núdznym rodinám. Jednu takú prevádzkuje aj OZ Samaria, upozorňuje v Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách Miriam Lexmann.
O potrebe riešení pre znižovanie našej ekonomickej závislosti od nedemokratických či totalitných krajín, o morálnych dopadoch spolupráce s takýmito krajinami, či o iných aktuálnych témach hovorila Miriam Lexmann v relácií Rádia Lumen Zaostrené.
O svojej životnej ceste i konzervatívnej politike sa Miriam Lexmann zhovárala s redaktorkou denníka Postoj.
Miriam Lexmann požiadala vládu SR, aby vstúpila do rokovaní s Európskou komisiou o použití nevyčerpaných eurofondov na boj proti drahých energiám a energetickej kríze. Považuje to za akt solidarity a flexibility, aby naše školy, nemocnice či sociálne zariadenia dokázali túto krízu zvládnuť.
Sloboda slova v našom boji proti dezinformáciám nesmie byť obmedzená, pričom musí vždy patriť konkrétnemu človeku a nie anonymnému účtu, netransparentnému médiu či botu, uviedla Miriam Lexmann princíp, ako bojovať proti dezinformáciám na sociálnych sieťach. Zdôraznila tiež, že náš boj proti dezinformáciám nebude účinný, pokiaľ sa neposilní dôvera občanov voči štátu, inštitúciám ale najmä navzájom jedného voči druhému.
Dezinformácie, hybridné hrozby, riziká ekonomickej závislosti na nedemokratických režimoch, či etické aspekty moderných technológii – aj na tieto témy sa zhovárala Miriam Lexmann so študentmi Obchodnej akadémie v Petržalke a Strednej odbornej školy pedagogickej v Modre.
Byť konzervatívny znamená byť verný princípom, na ktorých je postavená naša spoločnosť, a to aj v momentoch, keď to neprináša okamžitý, či krátkodobý prospech. Jadro konzervativizmu tvorí aj princíp subsidiarity. EÚ je projekt, ktorý prináša mnoho dobra, no musíme však dbať o to, aby tento projekt nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov, lebo práve tak uchránime tieto dobrá, pripomenula počas Konzervatívneho summitu Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann dnes diskutovala so zamestnancami platforiem o modeli ich práce, ktorý si cenia najviac a keďže väčšina z nich boli študenti, alebo prácu pre platformy mali ako doplnkovú činnosť, zhodli sa, že základom pre nich je flexibilita tejto práce. Táto téma je jednou z dôležitých problematík EP v tomto volebnom období.
Zo súkromného grantového fondu „Pomôžme si“ tentokrát Miriam Lexmann podporila zbierku Slovenskej katolíckej charity. Potrebné peniaze sa použijú na školské potreby, či sociálne štipendium práve pre núdzne rodiny. Zapojiť sa môže aj širšia verejnosť.
V rámci Európskej stratégie pre starostlivosť sa Miriam Lexmann nedávno podarilo presadiť mnohé pozmeňovacie návrhy. Práve o nich, ale aj o ďalších problémoch profesionálnych opatrovateliek, ktoré ich nútia odchádzať od rodín a zamestnať sa v zahraničí hovorila Miriam Lexmann na stretnutí s členkami Komory opatrovateliek Slovenska.
Aké veľké šťastie sme mali v zlomových momentoch rozpadu Sovietskeho zväzu? Šťastie, ktoré sa dnes odzrkadľuje v odlišnej trajektórii Slovenska od iných krajín bývalého socialistického bloku. Významným mementom tohto vývoja bolo aj nedávne úmrtie Michaila Gorbačova, píše v najnovšom blogu Miriam Lexmann.
V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, musí mať dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia, ale aj možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom. Tieto opatrenia prináša Európska stratégia starostlivosti na ktorej znení intenzívne pracovala aj Miriam Lexmann.
Do strategického plánu prevencie boja proti rakovine, ktorý EP prijal ešte vlani, sú zahrnuté aj investície do výskumu a vývoja, ako aj financovanie všetkých ostatných činností, a to aj prostredníctvom významného programu EU4Health. Žiaľ, päťročná miera prežitia detí v krajinách východnej Európy je o 10 – 20 % nižšia v porovnaní so strednou a západnou Európou. Týka sa to aj Slovenska, ktoré je v oblasti prístupu pacientov k inovatívnym liekom na chvoste Európskej únie, znovu upozorňuje Miriam Lexmann.
Do Európskeho parlamentu prišli na pozvanie Miriam Lexmann mladí lídri z Kresťanskodemokratickej mládež Slovenska (KDMS). V rámci Týždňa mládeže Európskej ľudovej strany načerpajú nové skúsenosti a vedomosti pre svoje aktivity a absolvovali diskusie a stretnutia k témam a oblastiam, ktoré raz budú ako možní lídri riešiť práve oni.
Už roky pred dnešnou energetickou krízou, upozorňovala Miriam Lexmann, že naša energetická ako i celková ekonomická závislosť od totalitných či nedemokratických režimov so sebou prináša obrovské bezpečnostné riziko. Ak neprídu okamžité opatrenia, naša krajina bude mať veľké sociálne problémy. Aj preto Lexmann a KDH vyzývajú na prijatie zákona o energetickej chudobe.
Kto čakal, že leto bude klasicky uhorkové, mýlil sa. Vláda nám totiž pripravila ďalší diel melodrámy, ktorá sa prezentuje ako komplikovaný vzťah dvoch ľudí. Trpké mediálne odkazy či bezvýsledné rokovania, to všetko navodzuje dojem, akoby tým najväčším problémom našej krajiny bola opäť ďalšia koaličná kríza.
My, ktorí sme strávili leto s občanmi v regiónoch, to však vidíme úplne inak. To, čo dnes trápi ľudí, nie je koaličná kríza, ale fakt, že jej aktéri nevenujú dostatočnú pozornosť obrovským problémom, ktoré ich trápia najviac.
Každým dňom narastajúce ceny potravín, energií či pohonných hmôt sú dôvodom, ktorý spôsobuje obavy rodín, jednotlivcov, inštitúcií či firiem. To som opakovane komunikovala aj na základe prieskumu, ktorý pre mňa začiatkom leta vypracovala agentúra Focus. Navyše, v dôsledku napätia vo vláde hroziace odsúvanie reforiem by malo zásadný vplyv na naše čerpanie Plánu obnovy. Práve ten je totiž jedným z kľúčových riešení nielen dôsledkov pandémie, ale mnohých chronicky zanedbaných problémov našej spoločnosti.
V KDH sme niekoľkokrát vyzvali na prijatie zákona o energetickej chudobe, ktorý by jasne zadefinoval komu má byť určená pomoc. Okrem iného by tento krok bol pomocou aj pre sociálne slabé skupiny obyvateľov či mladé rodiny. Adresná pomoc tým najnúdznejším je nevyhnutnou odpoveďou na ich pretrvávajúce riziko prepadu do chudoby. Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
V našich nemocniciach chýba viac ako 16-tisíc zdravotných sestier. Odchádzajú do zahraničia či opúšťajú svoj odbor. Lekári, ktorí ťahajú nezákonné nadčasy a avizovali hromadné výpovede, dostávajú z ministerstva zdravotníctva stále tú istú nesystémovú odpoveď. Na riešenie tejto situácie s pomocou finančných prostriedkov z európskeho programu EU4Health poukazujem dlhodobo.
Starnutie obyvateľstva je demografickým faktom, na ktorý musíme urgentne reagovať predovšetkým vzhľadom na poddimenzovanú situáciu opatrovateliek, ktoré nemajú istotu spravodlivého ohodnotenia a pracovných podmienok. V komunikácii s Európskou komisiou opäť v rámci môjho mandátu pracujem na tom, aby Slovensko efektívnejšie využívalo možnosti z európskych fondov. Je pre mňa kľúčové, aby mamy a otcovia od svojich detí už nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia a aby mali naši seniori dôstojné životné podmienky.
Tieto či mnohé iné výzvy majú prirodzene svoje dôvody. Ich dopady sa prehlbujú aj preto, lebo pri formulovaní riešení v našej spoločnosti akoby absentovala spravodlivosť a spoločné dobro ako neustály a konkrétny cieľ politiky.
Pred pár dňami sa nám na stretnutí kresťanských politikov z celého sveta prihovoril pápež František. Zdôraznil tri nevyhnutné aspekty našej práce – spravodlivosť, bratstvo, pokoj – a pripomenul, že naším poslaním je pracovať na ochrane a zlepšovaní takých vzťahov vo verejnej sfére, ktoré umožňujú, aby sa s každým človekom zaobchádzalo s rešpektom a s láskou, ktorá mu patrí. Povzbudil nás v snahe o politiku, ktorá sa snaží riešiť v duchu solidarity mnohé situácie nerovnosti a nespravodlivosti ohrozujúce sociálnu štruktúru a prirodzenú dôstojnosť ľudí.
V tomto duchu je napríklad konkrétnym nástrojom spravodlivosti štátu voči najohrozenejším občanom aj úprava valorizačného vzorca dôchodkov, ktorý sme aj v KDH navrhovali a ak by bola vôľa, mohol byť už prijatý. Mnohí dôchodcovia totiž potrebujú pomoc okamžite a je našou povinnosťou, nielen možnosťou, dať im dostatočnú podporu.
Spravodlivé je napríklad napraviť historickú krivdu voči vdovám či vdovcom s jedným či žiadnym dieťaťom. Po smrti manželského partnera im zákon umožňuje poberať vdovský dôchodok len po dobu jedného roka a potom až v dôchodkovom veku. Spolu s nimi už niekoľko mesiacov klopem na dvere štátnych inštitúcií a keď sa už konečne črtalo riešenie, aj vzhľadom na neistotu budúcnosti súčasnej vlády sa to naďalej odsúva.
Spravodlivé je tiež, aby mamy a otcovia, ktorí sa o svoje deti starajú počas materskej či otcovskej dovolenky a prispievajú tak aj k trvácnosti nášho sociálneho systému, boli náležite odmenení už počas tohto obdobia, ako aj v dôchodkovom veku. Výzvu na takýto prístup som už viackrát presadila v rezolúciách Európskeho parlamentu, za jej implementáciu sa však musí zasadiť vláda.
Každý z nás iste pozná mnohé ďalšie problémy, ktoré sú dnes nespravodivosťou a vyžadujú si dôslednú pozornosť a systémové riešenia.
Bratstvo a pokoj zmienené pápežom Františkom popri spravodlivosti sú v politike jednoznačnou požiadavkou i pozvaním ku kultivácii verejného priestoru. Spôsob komunikácie vrcholových predstaviteľov Slovenska v posledných rokoch, žiaľ, neprestáva degradovať našu spoločnosť. Lebo aj komunikácia je zodpovednosť každého politika pri výkone svojej služby. O to viac kresťanov v politike.
Každý štát po získaní nezávislosti začína akoby nanovo. Za našich ostatných tridsať rokov to vyzerá tak, akoby Slovensko stále začínalo odznova. Bude toto odkaz tohtoročného prvého septembra?
Zdroj foto: Freepik/jannoon028
Pôvodný text bol uverejnený na Denníku Postoj
Hazard s dôverou občanov zo strany našich politických elít je neakceptovateľný. Ľudí trápi rapídne zdražovanie potravín, energií či pohonných hmôt. Potrebujeme systémové riešenia. Na stole čakajú dôležité reformy, bez ktorých nebudeme môcť ani čerpať Plán obnovy. Politická zodpovednosť musí byť odpoveďou na dôveru občanov vo voľbách, píše o tom Miriam Lexmann v najnovšom blogu.
V otázke hľadania riešení zlepšenia pracovných podmienok opatrovateliek sa Miriam Lexmann intenzívne angažuje aj na pôde Európskeho parlamentu od začiatku jej poslaneckého pôsobenia. Už čoskoro predstaví konkrétny spôsob ako napredovať. Aj o tom hovorila s predsedníčkou Komory opatrovateliek Slovenska Danou Grafikovou.
Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie.
Slávnostne ju otvoríme počas plenárneho zasadnutia už v utorok 14. marca.
Na nezákonnosť fenoménu tzv. náhradného materstva apelujem dlhodobo a v Európskom parlamente sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie.
So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.
Predstavujem zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac február.
24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.
Totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!