Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

Slovensko

V rámci balíka REACT-EU získa Slovensko na pomoc pri riešení následkov pandémie koronavírusu viac než 300 miliónov eur! Miriam Lexmann zdôrazňuje, že prostredníctvom Operačného programu Ľudské zdroje nám tieto financie pomôžu podporiť vytváranie pracovných miest a opatrenia na ich udržanie, prístup k vzdelávaniu pre zraniteľné skupiny, zdravotnú starostlivosť a služby dlhodobej starostlivosti ale aj ďalšie dôležité oblasti. Musíme ich len náležite vyčerpať.

„Vnímame potrebu efektívne využiť jedinečnú príležitosť spoločnej diskusie, ktorú nám ponúka Konferencia o budúcnosti Európy a priblížiť ju týmto spôsobom slovenským občanom,“ uviedli deviati slovenskí europoslanci, ktorí požiadali o vystúpenie na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky so zaradením tohto bodu. Iniciátorkou vystúpenia slovenských europoslancov v spoločnej diskusii s kolegami v národnom parlamente je europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Aj slovenskí občania majú teraz prostredníctvom série konferencií, diskusií, expertných panelov, viacerých informačných kampaní či digitálnej platformy možnosť vyjadriť svoj názor na doterajšie a najmä budúce fungovanie Európskej únie. Zároveň ide o výnimočnú príležitosť prispieť vlastnou skúsenosťou, nápadom či iniciatívou a konkrétne poukázať na to, čo už EÚ prináša do našich každodenných životov. „Veríme, že pre úspech a plné využitie potenciálu Konferencie o budúcnosti Európy je potrebné túto myšlienku čo najviac priblížiť slovenským občanom, aby sa aj vzhľadom na rozmanitosť 500 miliónovej Únie zapojili bez ohľadu na to, či žijú vo veľkomeste alebo odľahlom vidieku,“ uviedla slovenská europoslankyňa, členka Výborov pre zahraničné veci (AFET) a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann. 

O vystúpenie ku Konferencii o budúcnosti Európy v pléne NR SR požiadalo jej predsedu B. Kollára spolu deväť slovenských europoslancov odvolajúc sa na uznesenie Výboru pre európske záležitosti, ktoré žiadalo o zaradenie tohto bodu na najbližšiu schôdzu NR SR. „Vo vzájomnej spolupráci a dialógu poslancov EP a NR SR môžeme nájsť najvhodnejšie stratégie a prístupy, vydiskutovať si požiadavky, postoje a očakávania Slovenska vo vzťahu k budúcnosti EÚ, ale zároveň aj to, ako vieme k úspešnému rozvoju a pokračovaniu projektu EÚ my sami prispieť,“ priblížila dôvod na spoločnú diskusiu volených slovenských zástupcov Lexmann s predpokladom, že by sa tak mohlo stať už v júni. 

Deviati slovenskí europoslanci, ktorí požiadali o vystúpenie v NR SR:

Miriam Lexmann

Monika Beňová

Vladimír Bilčík

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Eugen Jurzyca

Martin Hojsík

Peter Pollák

Michal Šimečka

Ivan Štefanec

Zdroj foto: nrsr.sk

Tá u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou.

Európska únia vyčlenila na včasné zachytenie či diagnostiku onkologických ochorení 4 miliardy eur, ale Slovensko o ne nemá záujem. Upozorňuje na to KDH s tým, že ministerstvo zdravotníctva ako sprostredkovateľ medzi predkladateľmi a EÚ doteraz pre čerpanie zdrojov nevytvorilo žiadne podporné kroky.

Rakovina u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou (podľa údajov z roku 2019). Na karcinóm prsníka ochorie na Slovensku ročne 3500 žien, karcinóm pľúc predstavuje asi 15 percent všetkých novodiagnostikovaných pľúcnych nádorov. 

,,Sú to alarmujúce čísla a štát musí posilniť prevenciu a skríning, napríklad pozývaním na vyšetrenia či sankcionovaním ľudí, ak tieto vyšetrenia odignorujú. Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov, ktoré sú vyčlenené na tento účel,“ apeluje tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková. 

,,Je neakceptovateľné, že Slovensko neurobilo žiadne kroky na získanie týchto prostriedkov práve na tak potrebný boj s rakovinou,“ uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. 

Spolu s odborníkmi upozorňuje na význam prevencie, ktorá má kľúčové miesto vo všetkých podporných programoch EÚ pre zdravotníctvo. Fakt, že Slováci chcú vidieť efektívne využívanie európskych peňazí v prvom rade v poddimenzovanom rezorte zdravotníctva, potvrdil aj jej europoslanecký prieskum

Mnohé projekty na Slovensku už fungujú na zlepšenie života a podpory rodín postihnutých onkologickým ochorením cez neziskové organizácie ,,Stačí len požiadať o podporu zaslaním daného projektu, čo je úlohou ministerstva zdravotníctva. Musíme reagovať rýchlo, pretože tu platí, že prví berú všetko,“ doplňuje Kolejáková. 

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac apríl. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– opakovane som vyzvala vládu SR, aby sa ani v novom programovom vyhlásení nevzdala schváleného cieľa vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca pre slobodu náboženstva alebo viery,

– apelovala som na premiéra E. Hegera vo veci úspešnosti zapracovania pripomienok k Plánu obnovy a požiadala o otvorenie problému nedodržiavania subsidiarity zo strany Únie voči členským štátom,

– upozornila som v debate k Plánu obnovy na potrebu jeho implementácie v synergii so štrukturálnymi fondmi EÚ: napríklad v oblasti kvality zdravotníctva a jeho dostupnosti v regiónoch,

– podporila som dohodu o obchode a spolupráci s Veľkou Britániou aj po Brexite,

– verejne som sa zasadila o odmietnutie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú v EP predložil chorvátsky socialista Matić a proti ktorej na pôde EP bojujem,

– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňujeme na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti,

– iniciovala som list spolupodpísaný slovenskými europoslancami vláde SR s apelom na včasné a dôsledné informovanie občanov pri zavádzaní digitálnych zelených osvedčení, tzv. COVID pasov a implementáciu dôkladne ochraňujúcu osobné údaje,

–  spustila som kampaň informačno-edukačných videí s piatimi špičkovými odborníkmi v oblasti umelej inteligencie (AI)s cieľom pravdivo diskutovať o, budúcnosti tejto technológie, v ktorej centre musí byť vždy ľudská dôstojnosť 

– ocenila som zverejnený historicky prvý právny rámec o AI v EÚ – spolu s koordináciou plánov jej rozvoja je zárukou dodržiavania základných ľudských práv pri používaní AI

– predložila som pozmeňovacie návrhy k uzneseniu o Európskej záruke pre deti, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím

– moderovala som verejnú diskusiu o úlohe subsidiarity v EÚ a na Slovensku

– všimla som si hodnotnú prácu občianskeho združenia Národného ústavu detských chorôb „Pomáhame deťom NÚDCH“a finančne som ho podporila cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,

– podporila som verejnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy,

– odsúdila som vraždu gréckeho novinára a podporila výzvy pre predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú o podporu v prospech integrity a slobody novinárov v EÚ,

– vyzvala som vládu SR na jasnú komunikáciu a transparentné zverejnenie zmluvy o kúpe vakcíny Sputnik V nadväzujúc namôj predchádzajúci apel na Komisiu, aby zverejnila zmluvy o nákupe vakcín AstraZeneca, Moderna a Pfizer,

– iniciovala som list poslancov EP americkým senátorom o nutnosti hľadať spoluprácu a alternatívu voči čínskym záujmom budovať u nás mobilnú 5G sieť,

– vzhľadom na nové informácie o výbuchu v českých Vrběticích ako zásahu do suverenity iného štátu apelujem, abyodpoveďou Únie bola užšia a cielená spolupráca spojencov na zaistenie bezpečnosti občanov EÚ,

– vystúpila som v médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku,

– absolvovala som rozhovory pre viaceré domáce, ale aj zahraničné médiá v súvislosti s kritickou ľudskoprávnou situáciou menšín v Číne, zahranično-politickou suverenitou a princípmi EÚ a so sankciami, ktoré EÚ a Čína na seba vzájomne uvalili.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas apríla. Pokračujem v plnom nasadení aj v ďalších mesiacoch. 

Nové nariadenie sa bežných cestujúcich v EÚ dotkne najmä v týchto oblastiach:

V prípade meškania vlaku dlhšom ako 100 minút, budú prevádzkovatelia povinní ponúknuť cestujúcim možnosti presmerovania a pomôcť im nájsť najlepšie alternatívy. Ak si to vyžadujú okolnosti, zabezpečia jedlo a občerstvenie a uhradia náklady na ubytovanie.

Železničné spoločnosti majú povinnosť poskytnúť bicyklom vyhradené priestory. Zamietnutie prepravy bicyklov vo vlaku musí byť riadne odôvodnené a musia zabezpečiť možnosť odškodnenia cestujúcich, ak takáto situácia nastane.

Posilnili sa aj všeobecné ustanovenia o informovaní cestujúcich, najmä v prípade meškania, pri ktorom sa zavádza povinnosť informovať cestujúcich o vývoji hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii.

Toto prijatie dohody vítam, no na druhej strane si myslím, že nariadenie mohlo byť omnoho viac ambiciózne – najmä pri cestujúcich so zdravotným postihnutím. Tí sa dlhodobo stretávajú s bariérami prostredia vo vlakovej preprave, v ktorej musia potrebu asistencie nahlásiť desiatky hodín pred cestou. 

V dohode bola síce táto lehota skrátená z pôvodných 48 na 24 hodín, avšak opäť s možnosťou predĺženia. Stále ide len o polovičný úspech, najmä keď vidíme, že v niektorých členských štátoch EÚ fungujú oveľa menšie lehoty bez problémov. Napríklad v Belgicku funguje trojhodinová lehota a v Holandsku dokonca len hodinová.

Hoci boli predložené pozmeňovacie návrhy, ktoré by situáciu pre cestujúcich so zdravotným postihnutím vylepšili, moja podpora a podpora ďalších kolegov nestačila, a neboli plénom EP schválené. Tým pádom táto dohoda zostáva do určitej miery premárnenou príležitosťou.

Pozrite si môj prejav v Európskom parlamente z poslednej plenárky.

Oba návrhy nariadenia som po dlhom zvažovaní a skúmaní podmienok a náležitostí podporila. Dovoľte mi vysvetliť prečo.

Už od oznámenia tejto iniciatívy sa v rôznych médiách šíria zavádzajúce informácie o tom, že tzv. COVID pasy budú znemožňovať cestovanie pre neočkovaných občanov, resp. že budú vytvárať rôzne kategórie občanov s rôznymi právami. Po tom, ako som návrhy pozorne prešla, môžem povedať, že to tak nebude.

Nezaočkovaní nebudú diskriminovaní

Samotný COVID pas nebude a ani nemôže slúžiť na akúkoľvek diskrimináciu nezaočkovaných občanov, pretože údaj o očkovaní je iba jedným z troch údajov, ktoré bude tento preukaz obsahovať. Okrem neho tam bude aj údaj o absolvovanom teste či imunite po prekonaní ochorenia Covid-19 a to, či je občan zaočkovaný alebo nie, vydanie pasu nijako neovplyvní, keďže sa bude môcť preukázať aj platným testom, resp. imunitou.

Preukaz má v prvom rade slúžiť na to, aby existovalo jednotné a ľahko použiteľné potvrdenie pre cestovanie medzi členskými štátmi, keďže momentálne používané potvrdenia o očkovaní alebo teste nemajú jednotný formát a často ani nie sú preložené, resp. na vydanie v iných jazykoch je potrebná špeciálna žiadosť či dlhšia čakacia lehota. Tieto preukazy budú naopak jednotné a uznávané, odpadne tak starosť o to, že na hraniciach budú skúmať Vaše potvrdenie o absolvovanom teste, či je vôbec pravé a či je v zrozumiteľnom jazyku.

COVID pas nenahrádza žiadny cestovný doklad

Oblasť výslovného zákazu zberu údajov je pokrytá v návrhu Komisie a aj v znení, v akom ho odhlasoval Európsky parlament, je vyslovene stanovené, že jednotné čítačky QR kódu nebudú žiadnym spôsobom zbierať, zaznamenávať a ani nikam Vaše údaje odosielať a budú slúžiť iba na overenie platnosti údaju. V tejto súvislosti som už s kolegami oslovila Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie ako aj Ministerstvo zdravotníctva, aby technické zabezpečenie čím skôr pripravili tak, aby spĺňalo najvyššie štandardy ochrany súkromia a údajov.

Rovnako, pokiaľ sa občan odmietne dať zaočkovať, resp. odmietne vôbec používať tento COVID pas, bude sa môcť naďalej pri cestovaní preukazovať potvrdeniami o absolvovanom teste ako doteraz. COVID pas nie je žiadny cestovný dokument a ani ho nenahrádza.

Využitie len na uľahčenie cestovania

Tieto preukazy preto v žiadnom prípade nebudú vytvárať kategórie občanov a nebudú ani nikoho diskriminovať na základe toho, či je alebo nie je zaočkovaný a majú slúžiť výslovne uľahčeniu cestovania pre všetkých, ktorí budú mať o tento jednoduchý a jednotný preukaz záujem.

Nepodporila som však návrh, ktorý povzbudzoval členské štáty k tomu, aby sa tieto preukazy využívali aj na vstup do verejných budov. Myslím si, že takéto rozhodnutie by mala každá krajina prijať v rámci svojich demokratických postupov.

Foto – ilustračná, Zdroj – AP/TASR

Miriam Lexmann (EĽS/KDH) žiada slovenského premiéra Eduarda Hegera, aby aktualizované programové vyhlásenie vlády neupustilo od záväzku vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo presvedčenia. „Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete aktuálne 340 miliónov kresťanov“, upozorňuje europoslankyňa.

Novovznikajúca vláda SR pred rokom rozhodla o vytvorení úradu vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo presvedčenia, o čo sa intenzívne zasadila europoslankyňa Lexmann. Vzhľadom na nedávnu rekonštrukciu vlády a pripravovanú aktualizáciu jej programového vyhlásenia apeluje nielen na zachovanie tohto záväzku, ale aj na jeho náležitú realizáciu. „Mandát, ktorý ste dostali, zostáva ten istý a spolu s ním aj oprávnené očakávania občanov naplniť ciele, ktoré si vláda Slovenskej republiky vytýčila,“ uvádza v liste premiérovi Eduardovi Hegerovi.

Prenasledovaných je až 340 miliónov kresťanov

Podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody vo svete v roku 2021, ktorú uverejnila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, náboženská sloboda je porušovaná v takmer tretine krajín sveta (31,6 %), kde žijú až dve tretiny svetovej populácie. Celkovo až v 62 zo 196 krajín čelia obyvatelia veľmi vážnemu porušovaniu náboženskej slobody. „Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete až 340 miliónov kresťanov, ktorí tvoria najväčšiu skupinu spomedzi všetkých trpiacich pre svoju vieru. Alarmujúcou je taktiež situácia iných utláčaných náboženských menšín ako napríklad Ujgurov v Číne či Rohingov v Mjanmarsku. Naviac, počas pandémie COVID-19 dochádzalo k zvýšeniu diskriminácie napríklad formou odopretia prístupu k potravinám či zdravotnej pomoci,“ približuje europoslankyňa.

Slobodní sme vďaka utrpeniu našich predchodcov

Je dôležité, aby sme slobodu myslenia, svedomia a náboženstva chránili nielen v našej spoločnosti, ale ak chceme meniť svet k lepšiemu, prispeli k ich ochrane aj tam, kde tento nedostatok priamo útočí na ľudskú dôstojnosť. Túto potrebu zdôrazňuje na príklade „ľudí, ktorí silou svedomia a presvedčenia zápasili s neľudským komunistickým režimom, zachovali si tvár a stali sa vzorom pre budúce generácie.“ Na Slovensku si 24. júna po prvý raz pripomenieme Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ktorý poslanci NR SR schválili len vlani v novembri. „Aj vďaka utrpeniu našich predchodcov sme dnes slobodní, a to nás zaväzuje k morálnej povinnosti pomôcť tým, ktorí o svoju slobodu stále len zápasia,“ zdôvodňuje Miriam Lexmann význam vytvorenia úradu vládneho splnomocnenca pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia.

Slovenskí europoslanci apelujú na vládu SR, aby včas a dostatočne informovala občanov o systéme fungovania, ale aj o zabezpečení ochrany súkromia pri použití digitálneho zeleného osvedčenia, tzv. COVID pasu. Uviedli to v otvorenom liste, ktorý iniciovala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

COVID pas musí v EÚ podľa nariadenia Komisie fungovať od konca júna. Jeho parametre pre digitálnu, ale aj papierovú podobu boli schválené minulý týždeň. „Pozeráme sa s obavami na krátky časový termín do konca mája, dokedy musia príslušné orgány členských štátov pripraviť technické zabezpečenie, aby COVID pas hladko fungoval,“ uvádzajú šiesti slovenskí europoslanci v liste adresovanom vicepremiérke V. Remišovej a ministrovi zdravotníctva V. Lengvarskému, nakoľko ich rezorty sú zodpovednými orgánmi za prípravu tohto osvedčenia.

O príprave COVID pasov je potrebné jasne komunikovať a vysvetľovať

Oneskorenie prípravy či implementácie osvedčení by obralo Slovákov o možnosť cestovať na základe tohto jednotného a vo všetkých členských štátoch uznávaného osvedčenia. Museli by sa tak naďalej komplikovane preukazovať výsledkami testov či potvrdeniami o očkovaní, ktoré často nie sú preložené do jazyka štátu, do ktorého cestujú. Aj preto sa chcú europoslanci „ubezpečiť, že prípravy sú v danom krátkom časovom horizonte zvládnuteľné, a to tak, aby sme naplnili stanovené požiadavky, ktoré sme dohodli v rámci Európskej únie z hľadiska technického zabezpečenia vydávania osvedčení, ale zároveň aj z hľadiska ochrany osobných údajov a súkromia ich držiteľov.“ Europoslanci takisto apelujú na rýchlu realizáciu tých technických a organizačných krokov, ktoré sú už v plnej kompetencii členského štátu, a to aj napriek tomu, že finálna dohoda o spôsobe použitia a platnosti jednotlivých údajov sa ešte len očakáva.

S cieľom zabrániť diskriminácii tých, ktorí sa nemohli, nechceli alebo nestihli kvôli nedostatku vakcín očkovať, COVID pas bude obsahovať okrem časti pre prípadný údaj o očkovaní aj časť pre údaj o spoľahlivom otestovaní alebo prekonaní ochorenia COVID-19. „Práve v súvislosti s komplexnosťou údajov a ich platnosti apelujeme na jasnú, dostatočnú a priebežnú komunikáciu o postupných krokoch voči občanom tak, aby pochopili systém fungovania týchto osvedčení, ale aj systém zabezpečenia ich súkromia,“ uvádzajú v liste europoslanci a pripomínajú, že vláda musí v rámci komunikácie vyvracať aj viaceré nepravdy, ktoré sa šíria prostredníctvom dezinformačných médií, ale aj na sociálnych sieťach.

Otvorený list podpísali slovenskí europoslanci: Miriam Lexmann, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Vladimír Bilčík, Michal Šimečka, Martin Hojsík a Michal Wiezik.

Foto: ilustračná foto Covid pasu

Zdroj: economictimes.indiatimes.com

Veľkým problémom slovenského zdravotníctva je aj jeho slabá dostupnosť v regiónoch, kde okrem iného pociťujeme výrazný nedostatok lekárov a sestier, ktorí sú zároveň nízko ohodnotení. Upozornila na to Miriam Lexmann spolu s kolegami z KDH s odporučením, aby Plán obnovy vytváral synergiu so štrukturálnymi fondami EÚ a aby nedošlo k premárneniu tejto jedinečnej možnosti uskutočniť víziu Slovenska ako zdravej, modernej a sebestačnej krajiny.

Chýbajúce finančné prostriedky na opravu zanedbaných budov zdravotných stredísk v regiónoch, nedostatok lekárov a sestier, ale aj zdĺhavé a byrokraticky zložité dotačné schémy bránia mestám a obciam vybudovať kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť prvého kontaktu. Upozorňujú na to predstavitelia KDH – starosta obce Zborov Ján Šurkala a tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková. Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že práve teraz máme na Slovensku rozhodujúcu príležitosť nastaviť čerpanie európskej pomoci tak, aby sme vytvorili synergiu Plánu obnovy a štrukturálnych fondov aj pre oblasť zdravotníctva.

V obci Zborov na severovýchode Slovenska prevádzkujú vďaka eurofondom čerstvo zrekonštruovanú 45-ročnú budovu Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré je strediskovým pre 14 obcí z regiónu. Pre tisícky ľudí zo severu bardejovského okresu tu pôsobia dvaja všeobecní lekári, stomatologička, zubná technička, pediater, internista a gynekológ. „Opravu nám komplikovala zložitá a zdĺhavá byrokracia spojená s čerpaním dotačných prostriedkov, no jednoznačne najväčším problémom podobných stredísk je nedostatok zdravotného personálu. V obciach zostávajú väčšinou tí v dôchodkovom veku a mladí sa na vidiek vôbec nehrnú,“ konštatuje starosta Zborova Ján Šurkala.

Podpora regiónov obmedzí vysťahovalectvo

Prípad Zborova potvrdzuje, že medzi systémové opatrenia s dlhodobým účinkom by preto mali patriť aj integrované zdravotnícke centrá. „Fond obnovy, ale i ďalšie eurofondy však musíme cielene a strategicky využiť na efektívne vzdelávanie a implementáciu takých opatrení, ktoré budú motivovať lekárov a sestry pracovať na vidieku. Všetky reformné snahy stroskotávajú totiž na neustále poddimenzovanom vyrovnávaní obrovských regionálnych rozdielov. Nové moderné centrá, ktoré sa zas budujú väčšinou z klasických eurofondov, môžu zatraktívniť ochotu zdravotníkov pôsobiť na vidieku. Podľa starostu Zborova ide zároveň aj o recept na zamedzenie motivácie presunu obyvateľstva z menej solventných regiónov Slovenska,“ uviedol Ján Šurkala.

Zdravotnú starostlivosť je potrebné prebudovať nielen s dôrazom na koncové nemocnice, ale aj na vopred jasne definovanú transformáciu jednotlivých nemocníc. „Potrebujeme zlepšiť dostupnosť a kvalitu primárnej zdravotnej starostlivosti tam, kde ju ľudia potrebujú a zároveň odbremeniť špecializovanú ambulantnú, ale aj nemocničnú opateru v mestách, vysvetľuje tímlíderka KDH zdravotníctvo Monika Kolejáková a dodáva, že „hlavným problémom nie sú len samotné budovy či potrebná zdravotnícka infraštruktúra, ale nedostatok lekárov a sestier, nízke ohodnotenie zdravotných výkonov všeobecných lekárov a prehliadanie výkonov zdravotných sestier“. 

Zľava Miriam Lexmann, Ján Šurkala a Monika Kolejáková.

Členka predsedníctva KDH podotýka, že reforma zdravotníctva zároveň musí zohľadniť socio-demografický vývoj Slovenska. „Výsledkom by malo byť posilnenie kapacít a nastavenie štandardov dlhodobej zdravotnej, ale aj sociálnej starostlivosti. Práve tá je v súčasnom režime nielen finančne podhodnotená, ale z pohľadu socio-demografického vývoja neudržateľná,“ dopĺňa Kolejáková.

Plán obnovy musí byť synergický so štrukturálnymi fondami

Pritom až 73 % Slovákov si želá použiť peniaze z EÚ najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann a frakciu Európskej ľudovej strany. „Aj z reakcií Slovákov je zrejmé, že peniaze potrebujeme investovať do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Zdravotná a sociálna starostlivosť sú kľúčové nielen v kontexte súčasnej pandémie, kedy sa naplno prejavili kritické nedostatky a potreba strategických reformných riešení. Plán obnovy musí preto vytvárať synergiu so štrukturálnymi fondami EÚ, aby nedošlo k premárneniu tejto jedinečnej možnosti uskutočniť víziu Slovenska ako zdravej, modernej a sebestačnej krajiny,“ hovorí v tejto súvislosti Lexmann, pričom vyzdvihuje európsky dôraz na zdravotníctvo aj cez nedávno schválený rozsiahly plánu pomoci pre túto oblasť s názvom EU4Health. 

Titulná fotografia: Integrované zdravotnícke centrum v Zborove. Zdroj foto: zborov.sk

Potreba transparentnosti je jedným zo základných pilierov demokratickej občianskej spoločnosti. V súvislosti s množstvom otáznikov a komunikačných nejasností preto Miriam Lexmann vyzvala na transparentné zverejnenie zmluvy SR o nákupe vakcíny Sputnik V. Rovnako by to malo byť aj vo vzťahu k európskym kontraktom s producentmi vakcín, na čo europoslankyňa opakovane poukázala aj na pôde Európskeho parlamentu, pričom vo vzťahu zdôrazňuje, že teraz je čas ukázať, že chyby minulosti sa pri spravovaní krajiny nebudú opakovať.

Kultúrno-etické otázky by si mali riešiť jednotlivé štáty samostatne. Zahraničnú politiku by zasa mala riešiť Únia. To je princíp subsidiarity. Podporuje riešenie jednotlivých problémov na tej úrovni, kde je to efektívnejšie. Diskusia o EÚ by sa mala vrátiť k základom, aby sme dokázali naplno využívať to, čo nám jej koncept umožňuje. V rozhovore pre Trend to uviedla Miriam Lexmann.

Zodpovedný politik má morálnu povinnosť nielen napĺňať očakávania občanov, ale ak vie a cíti, že pravda a správne rozhodnutie je inde, musí ísť aj proti želaniu svojich voličov, vďaka čomu môže prísť čiastočne o podporu. Politika 21. storočia sa zmenila na politiku verejnej mienky, uviedla to Miriam Lexmann v online diskusii Odvaha dnes pri príležitosti 33. výročia Sviečkovej manifestácie.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) a členka predsedníctva KDH Monika Kolejáková vyzývajú Ministerstvo zdravotníctva SR na urýchlené objasnenie závažných informácií o medializovanej nevyužitej možnosti objednávky vakcín Pfizer prostredníctvom opcie.

Doterajšia zmätočná komunikácia MZ SR bez jasných odpovedí zatiaľ iba posilňuje podozrenie o nedostatočnej transparentnosti procesu obstarávania vakcín. Objasneniu nepomáha ani fakt, že vyjadrenie Konzília odborníkov, že o tomto kroku nebolo informované, je v rozpore s vyjadrením exministra zdravotníctva.

Europoslankyňa opakovane vyzývala na transparentnosť zmlúv aj pri obstarávaní na európskej úrovni. “Transparentnosť je základom pre dôveru občanov v takej vážnej veci, ako je starostlivosť o zdravie a záchrana životov,” zdôrazňuje Lexmann. “Na Slovensku v súčasnosti vážne riskujeme výpadok vakcín a veľmi pomalý nárast očkovania, ktoré tak výrazne potrebujeme. Počítať s ešte neistými dodávkami nových schválených vakcín, a pritom nevyužiť možnosť ponúkaných overených, je risk, ktorý si Slovensko v tejto situácii nemôže dovoliť,” dodáva Kolejáková.

Ako ďalej upozorňuje Kolejáková, v dôsledku toho ostanú veľké množstvá vakcín možno až na 4. kvartál. Slovensko teraz potrebuje obrovskú pomoc s relokáciou čo najväčšieho počtu vakcín.

Ak nemáme k dispozícii dostatočné dáta a existuje vážna obava z toxického vplyvu geneticky modifikovanej kukurice a bavlny, musíme uplatniť princíp predbežnej opatrnosti a radšej povolenie oboch plodín odložiť, kým nebude úplne potvrdené, že nie sú nebezpečné. Miriam Lexmann upozornila, že v Parlamente opätovne vyzvali Komisiu, aby sa zamyslela nad návrhmi povoľovať potenciálne nebezpečné látky.

Vďaka 5,1 miliardám eur posilní EÚ svoju sebestačnosť a nezávislosť v zdravotníckej oblasti. Miriam Lexmann podporila schválenie zdravotníckeho programu EU4HEALTH ktorý posilnení výrobu farmaceutických látok, surovín, liekov a ochranných prostriedkov v členských krajinách Únie. Peniaze budú investované aj do zníženia poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vidieckych častiach krajiny, digitalizácie či školenia zdravotného personálu.

Celý môj profesný život vytrvalo bojujem za to, aby bola rešpektovaná a podporovaná sloboda každého človeka. Očakávala som, že v Európskom parlamente sa budem zaoberať konkrétnymi riešeniami konkrétnych problémov – zvlášť v súčasnej dobe, keď musíme všetky sily sústrediť na ochranu zdravia obyvateľov a zmierňovanie ekonomických dopadov pandémie, vrátane prudko narastajúcej chudoby.

Už pred nástupom do Európskeho parlamentu som voličom sľúbila, že sa budem zasadzovať za návrat k princípom a hodnotám, na ktorých bola Únia postavená. Jedným z kľúčových princípov je rešpektovanie výlučných kompetencií členských štátov. Ako europoslankyňa zvolená za Slovenskú republiku vo svojich rozhodnutiach vychádzam zo základných zmlúv EÚ a som viazaná Ústavou SR. Opieram sa tiež o Deklaráciu NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach. Na základe týchto dôvodov som nemohla podporiť Uznesenie o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby v predloženom znení. To nič nemení na mojom presvedčení a odhodlaní naďalej chrániť slobodu a dôstojnosť každého človeka.

Foto: European Parliament


Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia viacnásobnej diskriminácii, nedostatku inkluzívneho vzdelávania a mnohé nemajú prístup na trh práce. Deje sa to napriek desaťročie platnému a záväznému Dohovoru EÚ o ich právach a ich diskriminácia je jasným porušením základných hodnôt EÚ. Uviedla to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Osoby so zdravotným postihnutím stoja denne pred množstvom výziev. Patria medzi ne bariéry pri vstupe do úradných budov, verejné výťahy neoznačené Braillovým písmom či prekážky pri cestovaní verejnou dopravou ako napríklad nutnosť nahlásiť cestu vlakom mnoho hodín vopred. Problémov je však viac.

“Osoby so zdravotným postihnutím sú diskriminované v dostupnosti práce, mzdovom ohodnotení, dokonca aj pri umožnení práce z domova. Fyzické bariéry v infraštruktúre odstraňujeme len veľmi pomaly a tí, ktorí majú šťastie a pracujú na plný úväzok v chránených dielňach, často nemajú postavenie a ochranu riadnych zamestnancov”, upozorňuje Miriam Lexmann. Ide podľa nej len o časť problémov, ktorým v spoločnosti v nejakej forme čelí až každý šiesty Európan.

Europoslankyňa na nedostatočne napredujúci proces inklúzie poukázala v reakcii na prijatú správu Európskeho parlamentu (EP) o rovnosti v zamestnaní vo svetle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zdôrazňuje, žev EÚ je na plný úväzok zamestnaných iba 21% žien a 29% mužov so zdravotným postihnutím.

„Pandémia nám ukázala, že mnohé veci vedia fungovať vďaka digitálnym nástrojom. Investujme do výskumu technológií a nových asistenčných riešení pre spoluobčanov so zdravotným postihnutím. Využime umelú inteligenciu, ktorá má obrovský potenciál pomôcť vytvoriť riešenia, pokiaľ je dizajnovaná eticky”, uviedla Lexmann v pléne EP k téme, ktorej sa dlhodobo venuje.

Europoslankyňa Lexmann v Bruseli presadila pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím. Týkajú sa tak digitálnych riešení, ako aj výzvy na urýchlenú deinštitucionalizáciu a rozvoj komunitnej starostlivosti o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím.

Foto: coe.int

Investícia do výchovy detí alebo opatrovanie rodinného príslušníka – okrem toho, že je to hodnota sama o sebe – má aj svoju vyčísliteľnú hodnotu pre naše hospodárstvo a udržateľnosť sociálneho systému. Zamyslime sa nad tým, ako spravodlivejšie ohodnotiť tieto obdobia starostlivosti a pretaviť ich do férovejších dôchodkových systémov. Uviedla to počas plenárneho vystúpenia EP Miriam Lexmann, ktorej pozmeňovací návrh v prospech zohľadnenia ohodnotenia obdobia starostlivosti na dôchodku prešiel hlasovaním.

Investície do digitalizácie by pomohli aj odľahlejším oblastiam a menším mestám, ktoré najviac trpia vysťahovalectvom a únikom mozgov, kvôli nedostatku pracovných miest a kvalitnej infraštruktúry. Potenciál digitálnych riešení je aj vo vytváraní možností práce na diaľku, čo umožní ľuďom vykonávať svoju prácu z domu bez toho, aby sa museli za ňou sťahovať. Miriam Lexmann preto predložila návrhy k pripravovanému rozpočtu EÚ na rok 2022, ktoré majú podporou digitalizácie zabrániť odlivu ľudí zo Slovenska a jeho regiónov.

Miriam Lexmann oceňuje dlhoočakávané rozhodnutie výrobcu vakcíny Sputnik V požiadať o začatie procesu priebežného hodnotenia v Európskej liekovej agentúre. Tento krok prináša nádej, že sa situácia upokojí a začneme sa sústrediť výlučne na riešenie ťažkej situácie a ochranu zdravia a životov ľudí.

Našou nádejou je Veľká noc. Ani nie o 40 dní budeme znovu rozjímať o obete, v kontexte tajomstva vykúpenia. Zvládnime aj my tú našu obetu. A naša láska k blížnemu – v podobe obetavej pomoci zlepšiť pandemickú situáciu – je naša šanca, aby sme sa na Veľkú noc aspoň s niektorými a v menšom počte, ale predsa, stretli v otvorenom chráme pri modlitbe a Eucharistii. Miriam Lexmann pozýva v najnovšom blogu žiť vieru aj za bránami zatvorených kostolov.

Obchodovanie s ľuďmi porušuje ľudskú dôstojnosť, fyzickú i psychickú integritu človeka a je závažným porušením základných práv, ktoré nemôžeme tolerovať ani v EÚ ani nikde vo svete. Miriam Lexmann upozorňuje na problém, ktorý je veľmi vypuklý aj na Slovensku. Poslanci EP prijali správu a v nej nové odporúčania k platnej smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi, boja proti nemu a ochrane obetí.

Podľa Miriam Lexmann bude hlavnou ekonomickou výzvou pre slovenskú vládu synergické využitie zdrojov z fondu obnovy a klasických eurofondov s cieľom vytvorenia komplexnej a funkčnej infraštruktúry. Za príklad synergie medzi jednotlivými reformnými oblasťami označila zdravotníctvo, ktoré si vyžaduje reformy aj v oblasti vedy a výskumu, školstva, digitalizácie, sociálnej sféry či životného prostredia.

Predĺženie trvácnosti výrobkov, právo na ich opravu, ale aj dostupnosť náhradných dielov počas vymedzeného času odsúhlasili europoslanci v novom akčnom pláne na ochranu životného prostredia prostredníctvom obehového hospodárstva. Miriam Lexmann upozornila, že schválené opatrenia prinášajú minimálne tri pozitíva – šetria životné prostredie, peňaženku spotrebiteľov a napokon podporujú inovatívny prístup pri výrobe kvalitných produktov.

Slovensko dostane z európskeho balíka približne 6 miliárd eur v grantoch. Miriam Lexmann víta formálne potvrdenie Mechanizmu obnovy a odolnosti a upozorňuje, aby vláda čo najskôr zapojila do aktuálne prerábaného plánu obnovy aj odbornú verejnosť.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj počtu pracovných miest vyriešime aj včasným a účinným vykonávaním agendy zručnosti EÚ – teda výučby a preškolenia ľudí na tie segmenty, ktoré trh práce vyžaduje. Potrebné je aj využitie potenciálu umelej inteligencie a ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia aj známemu efektu chudoby pracujúcich. Miriam Lexmann podala spolu až 18 pripomienok k dokumentu Európskeho trimestra: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii trvalo udržateľného rastu na rok 2021.

Miriam Lexmann sa na stretnutí s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou zaujímala, či má Komisia konkrétne kroky, akými chce pre mechanizmus právneho štátu získať dôveru občanov aj predstaviteľov členských štátov. Podpredsedníčka EK v odpovedi zdôraznila férovosť, transparentnosť, jasnú metodiku i zdroje informácií podľa čoho bude EK tzv. právny štát v členských krajinách kontrolovať.

Slovensko je podľa Eurostatu na posledných priečkach pri rovnosti odmeňovania mužov a žien. Slovenské ženy zarábajú v priemere o 19,4 % menej ako muži. Na dôchodku dostávajú ženy v EÚ priemerne až o 30 % menej. Zmenu môžeme dosiahnuť nielen prekonaním stereotypov, ale aj legislatívnymi úpravami a ich zavádzaním zo strán zamestnávateľov, uviedla to Miriam Lexmann, ktorá sa téme rovnakej odmeny za rovnakú prácu venuje v EP.

Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.

Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa Miriam Lexmann už dlhodobo poukazuje na to, že pandémia omnoho tvrdšie zasahuje tzv. najviac zraniteľné skupiny, ku ktorým patria osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, ľudia pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia, ale aj osamelí rodičia či rodiny s viacerými deťmi. Práve na nich sa snaží nasmerovať pozornosť opatrení, ktoré v rámci výboru navrhuje. Lexmann intenzívne komunikuje so slovenskými organizáciami v občianskom sektore, ktoré poskytujú služby aj týmto zraniteľným skupinám. 

Prieskum: Takmer 3/4 obyvateľov SR sa boja, že si pri zdražovaní neporadia

Vláda i EÚ sa musia zo všetkých síl venovať riešeniu zdražovania a hroziacej chudoby, nie ideologickým a politickým hádkam. Ľudia to odkazujú úplne jasne. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s prieskumom, ktorý pre ňu a Európsku ľudovú stranu vykonala agentúra Focus.

Nádej pre vdovy a vdovcov s jedným dieťaťom

Diskriminácia mužov a žien s jedným dieťaťom, ktorým je vdovský dôchodok vyplácaný len rok po smrti manželského partnera, je o krok bližšie k riešeniu. Vytrvalá iniciatíva europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) na zmenu slovenskej právnej úpravy nachádza priaznivú odozvu.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content