Rýchle správy
Europoslankyňa Miriam Lexmann participovala na večere s Dagmar Mozolovou, ktorá už deväť rokov zaznamenáva osudy statočných hrdinov zachraňujúcich ľudí počas vojny a holokaustu ako i zachránených prenasledovaných Židov. Vytvára tak dôležitý archív svedectiev pre ďalšie generácie. Nesmieme byť ľahostajní a zabúdať, že sa odohrali a najmä nikdy viac urobiť chyby, pre ktoré by iní trpeli, uviedla Lexmann.
Každý Slovák vyhodí ročne v priemere 100 kíl potravín. Existuje pritom veľa miest, kde môže náš nadbytok ešte veľmi dobre poslúžiť. Výborným projektom sú tiež Výdajne potravinovej pomoci, kde smerujú potraviny s ohrozenou zárukou z reťazcov a tie sa ďalej distribuujú núdznym rodinám. Jednu takú prevádzkuje aj OZ Samaria, upozorňuje v Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách Miriam Lexmann.
O potrebe riešení pre znižovanie našej ekonomickej závislosti od nedemokratických či totalitných krajín, o morálnych dopadoch spolupráce s takýmito krajinami, či o iných aktuálnych témach hovorila Miriam Lexmann v relácií Rádia Lumen Zaostrené.
O svojej životnej ceste i konzervatívnej politike sa Miriam Lexmann zhovárala s redaktorkou denníka Postoj.
Miriam Lexmann požiadala vládu SR, aby vstúpila do rokovaní s Európskou komisiou o použití nevyčerpaných eurofondov na boj proti drahých energiám a energetickej kríze. Považuje to za akt solidarity a flexibility, aby naše školy, nemocnice či sociálne zariadenia dokázali túto krízu zvládnuť.
Sloboda slova v našom boji proti dezinformáciám nesmie byť obmedzená, pričom musí vždy patriť konkrétnemu človeku a nie anonymnému účtu, netransparentnému médiu či botu, uviedla Miriam Lexmann princíp, ako bojovať proti dezinformáciám na sociálnych sieťach. Zdôraznila tiež, že náš boj proti dezinformáciám nebude účinný, pokiaľ sa neposilní dôvera občanov voči štátu, inštitúciám ale najmä navzájom jedného voči druhému.
Byť konzervatívny znamená byť verný princípom, na ktorých je postavená naša spoločnosť, a to aj v momentoch, keď to neprináša okamžitý, či krátkodobý prospech. Jadro konzervativizmu tvorí aj princíp subsidiarity. EÚ je projekt, ktorý prináša mnoho dobra, no musíme však dbať o to, aby tento projekt nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov, lebo práve tak uchránime tieto dobrá, pripomenula počas Konzervatívneho summitu Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann dnes diskutovala so zamestnancami platforiem o modeli ich práce, ktorý si cenia najviac a keďže väčšina z nich boli študenti, alebo prácu pre platformy mali ako doplnkovú činnosť, zhodli sa, že základom pre nich je flexibilita tejto práce. Táto téma je jednou z dôležitých problematík EP v tomto volebnom období.
Zo súkromného grantového fondu „Pomôžme si“ tentokrát Miriam Lexmann podporila zbierku Slovenskej katolíckej charity. Potrebné peniaze sa použijú na školské potreby, či sociálne štipendium práve pre núdzne rodiny. Zapojiť sa môže aj širšia verejnosť.
V rámci Európskej stratégie pre starostlivosť sa Miriam Lexmann nedávno podarilo presadiť mnohé pozmeňovacie návrhy. Práve o nich, ale aj o ďalších problémoch profesionálnych opatrovateliek, ktoré ich nútia odchádzať od rodín a zamestnať sa v zahraničí hovorila Miriam Lexmann na stretnutí s členkami Komory opatrovateliek Slovenska.
Aké veľké šťastie sme mali v zlomových momentoch rozpadu Sovietskeho zväzu? Šťastie, ktoré sa dnes odzrkadľuje v odlišnej trajektórii Slovenska od iných krajín bývalého socialistického bloku. Významným mementom tohto vývoja bolo aj nedávne úmrtie Michaila Gorbačova, píše v najnovšom blogu Miriam Lexmann.
V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, musí mať dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia, ale aj možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom. Tieto opatrenia prináša Európska stratégia starostlivosti na ktorej znení intenzívne pracovala aj Miriam Lexmann.
Do strategického plánu prevencie boja proti rakovine, ktorý EP prijal ešte vlani, sú zahrnuté aj investície do výskumu a vývoja, ako aj financovanie všetkých ostatných činností, a to aj prostredníctvom významného programu EU4Health. Žiaľ, päťročná miera prežitia detí v krajinách východnej Európy je o 10 – 20 % nižšia v porovnaní so strednou a západnou Európou. Týka sa to aj Slovenska, ktoré je v oblasti prístupu pacientov k inovatívnym liekom na chvoste Európskej únie, znovu upozorňuje Miriam Lexmann.
Do Európskeho parlamentu prišli na pozvanie Miriam Lexmann mladí lídri z Kresťanskodemokratickej mládež Slovenska (KDMS). V rámci Týždňa mládeže Európskej ľudovej strany načerpajú nové skúsenosti a vedomosti pre svoje aktivity a absolvovali diskusie a stretnutia k témam a oblastiam, ktoré raz budú ako možní lídri riešiť práve oni.
Už roky pred dnešnou energetickou krízou, upozorňovala Miriam Lexmann, že naša energetická ako i celková ekonomická závislosť od totalitných či nedemokratických režimov so sebou prináša obrovské bezpečnostné riziko. Ak neprídu okamžité opatrenia, naša krajina bude mať veľké sociálne problémy. Aj preto Lexmann a KDH vyzývajú na prijatie zákona o energetickej chudobe.
Kto čakal, že leto bude klasicky uhorkové, mýlil sa. Vláda nám totiž pripravila ďalší diel melodrámy, ktorá sa prezentuje ako komplikovaný vzťah dvoch ľudí. Trpké mediálne odkazy či bezvýsledné rokovania, to všetko navodzuje dojem, akoby tým najväčším problémom našej krajiny bola opäť ďalšia koaličná kríza.
My, ktorí sme strávili leto s občanmi v regiónoch, to však vidíme úplne inak. To, čo dnes trápi ľudí, nie je koaličná kríza, ale fakt, že jej aktéri nevenujú dostatočnú pozornosť obrovským problémom, ktoré ich trápia najviac.
Každým dňom narastajúce ceny potravín, energií či pohonných hmôt sú dôvodom, ktorý spôsobuje obavy rodín, jednotlivcov, inštitúcií či firiem. To som opakovane komunikovala aj na základe prieskumu, ktorý pre mňa začiatkom leta vypracovala agentúra Focus. Navyše, v dôsledku napätia vo vláde hroziace odsúvanie reforiem by malo zásadný vplyv na naše čerpanie Plánu obnovy. Práve ten je totiž jedným z kľúčových riešení nielen dôsledkov pandémie, ale mnohých chronicky zanedbaných problémov našej spoločnosti.
V KDH sme niekoľkokrát vyzvali na prijatie zákona o energetickej chudobe, ktorý by jasne zadefinoval komu má byť určená pomoc. Okrem iného by tento krok bol pomocou aj pre sociálne slabé skupiny obyvateľov či mladé rodiny. Adresná pomoc tým najnúdznejším je nevyhnutnou odpoveďou na ich pretrvávajúce riziko prepadu do chudoby. Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
V našich nemocniciach chýba viac ako 16-tisíc zdravotných sestier. Odchádzajú do zahraničia či opúšťajú svoj odbor. Lekári, ktorí ťahajú nezákonné nadčasy a avizovali hromadné výpovede, dostávajú z ministerstva zdravotníctva stále tú istú nesystémovú odpoveď. Na riešenie tejto situácie s pomocou finančných prostriedkov z európskeho programu EU4Health poukazujem dlhodobo.
Starnutie obyvateľstva je demografickým faktom, na ktorý musíme urgentne reagovať predovšetkým vzhľadom na poddimenzovanú situáciu opatrovateliek, ktoré nemajú istotu spravodlivého ohodnotenia a pracovných podmienok. V komunikácii s Európskou komisiou opäť v rámci môjho mandátu pracujem na tom, aby Slovensko efektívnejšie využívalo možnosti z európskych fondov. Je pre mňa kľúčové, aby mamy a otcovia od svojich detí už nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia a aby mali naši seniori dôstojné životné podmienky.
Tieto či mnohé iné výzvy majú prirodzene svoje dôvody. Ich dopady sa prehlbujú aj preto, lebo pri formulovaní riešení v našej spoločnosti akoby absentovala spravodlivosť a spoločné dobro ako neustály a konkrétny cieľ politiky.
Pred pár dňami sa nám na stretnutí kresťanských politikov z celého sveta prihovoril pápež František. Zdôraznil tri nevyhnutné aspekty našej práce – spravodlivosť, bratstvo, pokoj – a pripomenul, že naším poslaním je pracovať na ochrane a zlepšovaní takých vzťahov vo verejnej sfére, ktoré umožňujú, aby sa s každým človekom zaobchádzalo s rešpektom a s láskou, ktorá mu patrí. Povzbudil nás v snahe o politiku, ktorá sa snaží riešiť v duchu solidarity mnohé situácie nerovnosti a nespravodlivosti ohrozujúce sociálnu štruktúru a prirodzenú dôstojnosť ľudí.
V tomto duchu je napríklad konkrétnym nástrojom spravodlivosti štátu voči najohrozenejším občanom aj úprava valorizačného vzorca dôchodkov, ktorý sme aj v KDH navrhovali a ak by bola vôľa, mohol byť už prijatý. Mnohí dôchodcovia totiž potrebujú pomoc okamžite a je našou povinnosťou, nielen možnosťou, dať im dostatočnú podporu.
Spravodlivé je napríklad napraviť historickú krivdu voči vdovám či vdovcom s jedným či žiadnym dieťaťom. Po smrti manželského partnera im zákon umožňuje poberať vdovský dôchodok len po dobu jedného roka a potom až v dôchodkovom veku. Spolu s nimi už niekoľko mesiacov klopem na dvere štátnych inštitúcií a keď sa už konečne črtalo riešenie, aj vzhľadom na neistotu budúcnosti súčasnej vlády sa to naďalej odsúva.
Spravodlivé je tiež, aby mamy a otcovia, ktorí sa o svoje deti starajú počas materskej či otcovskej dovolenky a prispievajú tak aj k trvácnosti nášho sociálneho systému, boli náležite odmenení už počas tohto obdobia, ako aj v dôchodkovom veku. Výzvu na takýto prístup som už viackrát presadila v rezolúciách Európskeho parlamentu, za jej implementáciu sa však musí zasadiť vláda.
Každý z nás iste pozná mnohé ďalšie problémy, ktoré sú dnes nespravodivosťou a vyžadujú si dôslednú pozornosť a systémové riešenia.
Bratstvo a pokoj zmienené pápežom Františkom popri spravodlivosti sú v politike jednoznačnou požiadavkou i pozvaním ku kultivácii verejného priestoru. Spôsob komunikácie vrcholových predstaviteľov Slovenska v posledných rokoch, žiaľ, neprestáva degradovať našu spoločnosť. Lebo aj komunikácia je zodpovednosť každého politika pri výkone svojej služby. O to viac kresťanov v politike.
Každý štát po získaní nezávislosti začína akoby nanovo. Za našich ostatných tridsať rokov to vyzerá tak, akoby Slovensko stále začínalo odznova. Bude toto odkaz tohtoročného prvého septembra?
Zdroj foto: Freepik/jannoon028
Pôvodný text bol uverejnený na Denníku Postoj
Hazard s dôverou občanov zo strany našich politických elít je neakceptovateľný. Ľudí trápi rapídne zdražovanie potravín, energií či pohonných hmôt. Potrebujeme systémové riešenia. Na stole čakajú dôležité reformy, bez ktorých nebudeme môcť ani čerpať Plán obnovy. Politická zodpovednosť musí byť odpoveďou na dôveru občanov vo voľbách, píše o tom Miriam Lexmann v najnovšom blogu.
V otázke hľadania riešení zlepšenia pracovných podmienok opatrovateliek sa Miriam Lexmann intenzívne angažuje aj na pôde Európskeho parlamentu od začiatku jej poslaneckého pôsobenia. Už čoskoro predstaví konkrétny spôsob ako napredovať. Aj o tom hovorila s predsedníčkou Komory opatrovateliek Slovenska Danou Grafikovou.
Pri príležitosti Dňa starých rodičov a seniorov sa Miriam Lexmann na pozvanie predsedu Združenia kresťanských seniorov Slovenska, Petra Macha, zúčastnila pontifikálnej svätej omše v Katedrále sv. Martina. Svetový deň starých rodičov a seniorov ustanovil Svätý Otec František v roku 2021. Slávi sa vždy štvrtú júlovú nedeľu, aby bol blízko sviatku sv. Joachima a Anny, Ježišových starých rodičov.
Je krivdou páchanou na občanoch, ak nevieme čerpať eurofondy a musíme ich vracať do Bruselu. Pritom máme stovky obcí bez vodovodu či kanalizácie. Tisícky otcov a mám chodia za prácou do zahraničia. Aj týmito slovami podporila Miriam Lexmann výzvu KDH na zavedenie nulového spolufinancovania eurofondov zo strany miest, obcí a VÚC.
Projekt Femina, ktorý zriadilo Fórum života, kde pôsobí aj Miriam Lexmann, pomáha ženám a dievčatám, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácií. Viac o tom, ako povedať životu ÁNO, hľadajte tu.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac jún:
– Až tri štvrtiny obyvateľov Slovenska majú strach, že pri súčasnom zdražovaní si finančne neporadia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre mňa a Európsku ľudovú stranu realizovala agentúra Focus. Je to jasný odkaz občanov vláde ale aj EÚ, aby politici riešili konkrétne pálčivé problémy Ľudí a nemíňali čas na politické šarvátky, či populistické ťahy. Opakovane zdôrazňujem, že hľadať riešenie treba vždy tam, kde sú na to kompetencie, čo najbližšie k ľuďom – t. j. od lokálnej cez národnú až po európsku úroveň,
– podporila som návrh na výnimočnú dočasnú pomoc pre poľnohospodárov, ako aj malé a stredné podniky v EÚ, ktoré boli najviac zasiahnuté ruskou vojnou na Ukrajine. Podpora bude mať podobu jednorazovej sumy, ktorá sa vyplatí do 15. októbra budúceho roku a jej maximálna výška bude 15 000 EUR na poľnohospodára a 100 000 EUR na malý alebo stredný podnik. Už dnes sa snažím dotknutých poľnohospodárov alebo podnikateľov o tejto možnosti informovať. Informovanosť totiž podľa mňa vytvorí najlepšiu pôdu pre spravodlivé naloženie s týmito prostriedkami,
– zúčastnila som sa prvého zasadnutia pracovnej skupiny, ktorá má v gescii Ministerstvá práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripraviť konkrétny návrh na zmenu zákona pre nespravodlivý systém vyplácania vdovskýcha vdoveckých dôchodkov, na čo dlhodobo upozorňujem,
– kvôli nevhodne stanoveným návrhom smernice o pracovníkoch platforiem ako Uber, Bolt, Deliveroo, či Wolt môžu v konečnom dôsledku prísť na Slovensku o prácu tisícky ľudí. Preto som sa rozhodla konať a v rámci Európskeho parlamentu bojujem za záchranu týchto miest i zachovanie slobody podnikania. Vyzvala som tiež vládu Slovenskej republiky aby sme v zájomnej spolupráci žiadali EÚ návrhy prepracovať tak, aby týmto pracovníkom ostala žiadaná flixibilita pri istote spravodlivých benefitov,
– v spolupráci so zastúpením EK na Slovensku, Kempelenovým inštitútom a MIRRI SR som usporiadala expertnú diskusiu na tému boj proti dezinformáciám, ktorý je kľúčový pre ochranu demokracie a slobody, a to vrátane slobody slova. Reč bol aj o pripravovanom schvaľovaní Aktu o digitálnych službách,
– nesúhlasím s otváraním zmlúv o EÚ. V súčasnosti je oveľa dôležitejšie riešiť namiesto inštitucionálnych otázok konkrétne problémy občanov v dôsledku pandémie, vojny na Ukrajine a inflácie. Ľudia od nás teraz očakávajú najmä efektívne riešenia energetickej krízy vzhľadom na nevyhnutnú diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a mnohých iných sociálno-ekonomických problémov, ktoré dopadajú aj na našich občanov. Viac v rozhovore pre Denník Postoj,
– počas rozpravy v EP som opätovne vyzvala Komisiu, aby splnila sľub predsedníčky Ursuly von der Leyenovej a zaviedla zákaz dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou, vrátane Ujgurov v Číne. Tovar spod ich rúk končí aj v našich obchodoch. Európsky parlament v rezolúcii perzekúciu Ujgurov v Číne označil za genocídu,
– podporujem historické rozhodnutie vedúcich predstaviteľov EÚ udeliť Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskej krajiny. Vstup týchto krajín do EÚ si vyžiada čas a úsilie a budú musieť splniť všetky potrebné kritériá. Len spoločne však môžeme riešiť mnohé z globálnych a predovšetkým bezpečnostných výziev. Práve preto sa teším, že Európsky parlament už dávnejšie schválil moje návrhy na štrukturovanú spoluprácu s našimi susedskými krajinami, ktorú dnes môžme aplikovať,
– dlhodobo upozorňujem na fatálne zlyhávanie štátu pri čerpaní eurofondov aj na právnu neistotu, ktorú spôsobujú zle nastavené pravidlá. Preto vítam, že verejné obstarávanie sa po rokoch komplikovaných a nejasných procesov sprehľadní. Žiadatelia tak budú mať jednoduchší postup a hlavne väčšiu právnu istotu. Aj naďalej chcem pomenúvať riešenia, ktoré nám pomôžu zodpovedne využiť europske prostriedky na to, aby sme posúvali Slovensko dopredu,
– v diskusii Silnejšia Európa – ako na to? Som opäť zdôraznila, že na Konferencii o budúcnosti Európy sme sa občanov pýtali aj na témy, ktoré nepatria do kompetencie EÚ. Dnes ich odpovede vyhodnocujeme, že tieto témy majú byť kompetenciou EÚ, lebo ľudí to trápi. Na závery sa však musíme pozrieť tak, že nie EÚ, ale celá škála politikov: európskych, národných aj lokálnych má riešiť problémy, ktoré občania uviedli,
– 24. júna sme si druhýkrát v histórii Slovenska oficiálne pripomenuli obete komunistického režimu. Vybojovali pre nás cennú slobodu, zatiaľ, čo oni obetovali tú vlastnú. Na spomienkovom podujatí som zdôraznila, že totalitné a nedemokratické režimy sú vo svete stále prítomné a náš zápas o slobodu a ľudskú dôstojnosť nesmie utíchnuť,
– mala som česť otvoriť a zároveň sa prihovoriť účastníkom Ženskej katolíckej konferencie na Slovensku,
– v rozhovore pre televíziu TA3 som pripomenula, že za byrokratické zaťaženie pri čerpaní eurofondov si môžeme na Slovensku sami. Je dôležité, aby vláda začala brať Plán obnovy a odolnosti ako aj čerpanie eurofondov za absolútnu prioritu, a to nielen pri čerpaní a využívaní týchto zdrojov, ale aj pri komunikácií s obyvateľmi. Inak nemôžeme byť úspešní,
– s uznaním vítam principiálny a silný krok Najvyššie súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o povzbudenie pre celý svet. USA tak opustili skupinu šiestich krajín, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva. Ženy a deti si zaslúžia lepšiu podporu a starostlivosť než potrat na objednávku,
– v Bruseli som spolu s kolegami zorganizovala Pub kvíz a pokračujem tak v tradícii svoje predchodkyne a priateľky Jany Žitňanskej. Jeho účelom – okrem zábavy a preverenia vedomostí šikovných Slovákov žijúcich v Bruseli – je aj podporiť vybranú charitatívnu organizáciu. Moje pozvanie prijalo OZ Samaria, ktoré na Slovensku pomáha núdznym,
– podporila som iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov. Aj preto, lebo podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda,
– cez grantový program Pomôžme si som znásobila doterajšiu pomoc a rozhodla sa podať pomocnú ruku dobrovoľníkom, organizáciám, reholiam či charitám, ktoré pomáhajú utečencom z Ukrajiny. Pretože ich pomoc priamo na ukrajinských hraniciach, rôzne materiálne a potravinové zbierky, poskytovanie ubytovania, či pomoc s vybavovaním dokladov má nevyčísliteľnú cenu.
Všetkým žiakom, študentom ale i učiteľom gratulujem k ukončeniu školského roka, ktorý opäť nebol bez prekážok. Vám všetkým však rovnako prajem pokojné a oddychové leto.
Po rokoch komplikovaného a nejasného procesu súvisiaceho s čerpaním eurofondov sa od júla Úrad pre verejné obstarávanie stane jedinou inštitúciou pre výkon kontroly verejného obstarávania. Prijímatelia eurofondov tak budú mať konečne istotu, že ak im jeden štátny úrad verejné obstarávanie odobrí, iný ho už nemôže spochybniť. Miriam Lexmann víta toto rozhodnutie, pretože sama na fatálne zlyhania štátu v tejto oblasti opakovane poukazovala.
Vláda i EÚ sa musia zo všetkých síl venovať riešeniu zdražovania a hroziacej chudoby, nie ideologickým a politickým hádkam. Ľudia to odkazujú úplne jasne. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s prieskumom, ktorý pre ňu a Európsku ľudovú stranu vykonala agentúra Focus. Podľa neho majú až tri štvrtiny obyvateľov Slovenska strach, že pri aktuálnom zdražovaní si neporadia.
„Niektorú z odpovedí “zdražovanie” alebo “nebudeme mať dostatok peňazí na pokrytie bežných výdavkov” uviedlo celkovo až 70 % obyvateľov Slovenska. Preto sa téma súvisiaca s bežnými mesačnými výdavkami a znižujúcou sa životnou úrovňou stáva najväčšou obavou väčšiny obyvateľov,“ uviedol Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 53 % obyvateľov Slovenska sa v súvislosti so svojou rodinou obáva najmä prudkého rastu cien. Zároveň viac ako 35 % má strach z nárastu chudoby, nadmerného zadlženia sa a neschopnosti splácať úver.
„Veľká väčšina obyvateľov Slovenska uvádza medzi tri svoje najväčšie obavy v súvislosti s vlastnou rodinou aktuálny nárast cien potravín, energií, pohonných látok alebo možný nedostatok peňazí v domácnosti. Je to jasný signál našej vláde aj Európskej únii, čím sa majú prioritne zaoberať a v čom je potrebné ľuďom okamžite pomôcť,“ hodnotí Miriam Lexmann výsledky prieskumu agentúry Focus. Ten bol zrealizovaný na vzorke 1008 respondentov.
Teraz Vám prečítam niekoľko obáv, o ktorých iní ľudia povedali, že ich v súčasnosti majú. Vyberte TRI z nich, ktorých sa Vy, respektíve Vaša rodina, dnes najviac obávate. Uveďte ich v poradí od Vašej najväčšej obavy.
Keby mali ľudia na Slovensku rozhodnúť, ktorým témam sa má prioritne venovať Európska únia, boli by to rastúce ceny energií, podpora ekonomiky a zamestnanosti, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, ale aj obrana EÚ a bezpečnostné otázky.
Slovenská vláda by sa podľa výsledkov prieskumu mala venovať prioritne cenám energií, zdravotníctvu a zdraviu občanov, poľnohospodárstvu a potravinovej bezpečnosti, podpore ekonomiky a zamestnanosti, ale aj podpore sociálne slabších a rodín.
„Vo výsledkoch je zreteľný odkaz ľudí naprieč regiónmi Slovenska, čo sú ich skutočné problémy. Je primárnou povinnosťou politikov ako v Bruseli, tak aj v Bratislave, prichádzať s riešeniami týchto výziev. Obyvateľov totiž vôbec nezaujímajú politické šarvátky, otváranie zmlúv o EÚ či lacné populistické ťahy alebo povrchné riešenia, ktorými sa niektorí politickí lídri často zaoberajú. Na lokálnej, národnej alebo európskej úrovni, každý politik a inštitúcia má ponúkať riešenia v rámci svojich právomocí. Ľudia nutne potrebujú odpovede na výzvy, s ktorými musia denne reálne zápasiť. Iba tak môžeme byť úspešní pri správe obce, regiónu, krajiny, či celej EÚ,“ apeluje Lexmann.
Ktorým témam by sa mala dnes prioritne venovať Európska únia?
Vyberte 3 najdôležitejšie. Uveďte ich v poradí od najdôležitejšej témy.
Ktorým témam by sa mala dnes prioritne venovať vláda na Slovensku?
Vyberte 3 najdôležitejšie. Uveďte ich v poradí od najdôležitejšej témy.
Prieskum odhalil aj ďalší zásadný aspekt o vzťahu Slovenska a jeho obyvateľov s Európskou úniou. Bezmála 60 % oslovených obyvateľov Slovenska nevie uviesť, čo konkrétne pre nich Európska únia v poslednom čase urobila.
„Od vstupu do Únie v roku 2004 až do roku 2020 je celková čistá finančná pozícia Slovenska voči EÚ na úrovni 16,2 miliardy eur. Aj napriek pretrvávajúcim problémom a neschopnosti SR čerpať tieto prostriedky, už dnes máme vďaka eurofondom opravené mnohé cesty a železničné úseky, budujeme infraštruktúru – vodovody, kanalizácie, cyklocesty, zdravotnícke a komunitné zariadenia, študenti cestujú na Erasmus pobyty, modernizujeme školy či škôlky.
Napriek tomu ľudia túto podporu z EÚ nevnímajú a nedokážu ju vo svojom okolí identifikovať. Aj toto poukazuje na zlyhávania komunikácie nielen zo strany Únie, ale hlavne našich politických predstaviteľov,“ zdôrazňuje europoslankyňa s tým, že aj tu vidí dôvody nízkej účasti v eurovoľbách či rozšírenosti dezinformácií o EÚ.
Vedeli by ste povedať, čo konkrétne Európska únia urobila v poslednom čase v prospech ľudí, ako ste Vy? Spontánne odpovede, možnosť viacerých odpovedí.
Lexmann pripomína vlastný prieskum z roku 2021, ktorý odhalil, že obyvatelia Slovenska takmer vôbec nepoznali Plán obnovy a jeho bezprecedentnú možnosť posunúť Slovensko dopredu a urobiť našu krajinu odolnou voči budúcim krízam.
Z aktuálneho prieskumu vyplýva, že situácia sa nezmenila a o Pláne obnovy stále nikto nevie.
„Prešiel rok a my naďalej vidíme, že vláda SR o pomoci z Európskej únie nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Ak toto nastavenie nezmeníme a nebudeme s občanmi komunikovať aktívnejšie, nedokážeme byť úspešní pri využívaní tejto formy pomoci z EÚ. Napokon, informovanosť občanov je aj určitá forma kontroly a vytvára prirodzený tlak na zefektívnenie čerpania,“ uzatvára europoslankyňa Miriam Lexmann.
Za byrokratické zaťaženie pri čerpaní eurofondov si môžeme sami. Je dôležité, aby vláda začala brať Plán obnovy a odolnosti ako aj čerpanie eurofondov za absolútnu prioritu, a to nielen pri čerpaní a využívaní týchto zdrojov, ale aj pri komunikácií s obyvateľmi. Inak nemôžeme byť úspešní, uviedla to Miriam Lexmann v rozhovore pre televíziu TA3.
Veľká väčšina obyvateľov Slovenska uvádza medzi tri svoje najväčšie obavy v súvislosti s vlastnou rodinou aktuálny nárast cien potravín, energií, pohonných látok alebo možný nedostatok peňazí v domácnosti. Je to jasný signál našej vláde aj Európskej únii, čím sa majú prioritne zaoberať a v čom je potrebné ľuďom okamžite pomôcť, hodnotí Miriam Lexmann výsledky prieskumu agentúry Focus.
Potrebujeme osloviť mladých ľudí, aby si osvojili a pamätali na našu minulosť. Pri príležitosti Dňa pamiatky obetí komunizmu a výzve, aby sme mali na Slovensku viac múzeí obetí komunizmu, ako je v Košiciach, to pre RTVS povedala europoslankyňa Miriam Lexmann.
„Namiesto inštitucionálnych otázok Európskej únie je oveľa dôležitejšie riešiť v súčasnej dobe dôsledky pandémie, prebiehajúcej vojny na Ukrajine, energetickej krízy a stúpajúcej inflácie, čo spôsobuje reálne problémy ľudí,“ vyzýva europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Európsky parlament má za sebou hlasovanie o uznesení, ktoré obsahuje výzvu na zvolanie konventu za účelom revízie zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ). Ide o reakciu na závery z Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), kde zazneli aj odporúčania na nahradenie jednomyseľného hlasovania v Rade EÚ väčšinovým a ďalšie odporúčania na revíziu platných zmlúv o EÚ.
„Nepovažujem závery Konferencie za reprezentatívne, keďže ako som viackrát upozornila, do úvahy boli vzaté iba názory občiansky panelov zo šiestich členských štátov. Občania zo zvyšných 21 štátov tak nemajú v týchto záveroch svoje zastúpenie, a preto považujem za kľúčové pokračovať v riadnom hodnotení záverov a diskusiách, a teraz nerobiť predčasné závery,“ zdôvodňuje svoj nesúhlasný postoj k otváraniu zmlúv Miriam Lexmann a dodáva, že vylúčenie 21 členských štátov považuje za procedurálne zlyhanie konferencie, kvôli čomu nemožno brať jej závery ako záväzné.
Slovenská europoslankyňa upozorňuje, že otázka v diskusiách s občanmi neznela, či chceme otvárať zmluvy o EÚ, ale akú Európu chceme mať. Navyše viaceré okruhy, pri ktorých ľudia odpovedali na otázky ako chcú, aby fungovali – napríklad zdravotníctvo či sociálne veci – vôbec nie sú v kompetencií EÚ, ale národných štátov.
„V súčasnosti je oveľa dôležitejšie riešiť namiesto inštitucionálnych otázok konkrétne problémy občanov v dôsledku pandémie, vojny na Ukrajine a inflácie. Ľudia od nás teraz očakávajú najmä efektívne riešenia energetickej krízy vzhľadom na nevyhnutnú diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a mnohých iných sociálno-ekonomických problémov, ktoré dopadajú aj na našich občanov,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Mnohé problémy by sa podľa nej dali vyriešiť v rámci existujúcich zmlúv, kompetencii a pravidiel, ktoré má EÚ k dispozícii.
„Problémom dnešnej EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci a naopak neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má. Ak je niečo potrebné zmeniť, je to efektivita prinášania riešení v rámci stanovených kompetencií európskych inštitúcií,“ dodáva najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa za uplynulý rok.
Hoci bol návrh uznesenia Európskym parlamentom na zvolanie konventu prijatý, nejde o legislatívny návrh. Jeho odporúčania teda nie sú právne záväzné.
Zdroj: defensenews.com/kamisoka/Getty Images
Je nevyhnutné, aby sme financie z Plánu obnovy využili čo najefektívnejšie a aby boli dostupné rýchlo a bez zbytočných administratívnych prekážok, zdôraznila pri dnešnom vystúpení v pléne EP Miriam Lexmann.
„Zároveň by členské štáty mali mať dostatočnú flexibilitu a možnosť zmeniť plán obnovy tak, aby dokázali reagovať na meniacu sa situáciu, napríklad aj v súvislosti s dopadmi vojny na Ukrajine,“ prízvukuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Lexmann.
Vojna na Ukrajine tvrdo zasiahla aj európskych poľnohospodárov a malé a stredné podniky, a to najmä v podobe nedostupného, resp. omnoho drahšieho krmiva, hnojív či pohonných hmôt.
„Preto sme v Európskom parlamente schválili výnimočnú dočasnú pomoc pre poľnohospodárov, ako aj MSP, ktoré boli najviac zasiahnuté. Konkrétne procesy a kritériá na poskytnutie pomoci si budú stanovovať členské štáty. Podpora bude mať podobu jednorazovej sumy, ktorá sa vyplatí do 15. októbra 2023 a jej maximálna výška bude 15 000 EUR na poľnohospodára a 100 000 EUR na MSP,“ približuje konkrétnu formu pomoci slovenská europoslankyňa.
O tejto konkrétnej pomoci EÚ bude Miriam Lexmann v blízkom čase osobne informovať zástupcov slovenských poľnohospodárov i podnikateľov s dôrazom na vytvorenie prirodzeného tlaku na kompetentné orgány tak, aby kritériá a procesy pre udelenie tejto pomoci nastavili transparentne a spravodlivo.
Miriam Lexmann zorganizovala bruselský Pub kvíz a pokračuje tak v tradícii svoje predchodkyne a priateľky Jany Žitňanskej. Jeho účelom – okrem zábavy a preverenia vedomostí šikovných Slovákov žijúcich v Bruseli – je aj podporiť vybranú charitatívnu organizáciu. Tentoraz prijalo pozvanie Miriam Lexmann OZ Samaria, ktoré na Slovensku pomáha núdzným.
Europoslankyňa Miriam Lexmann a KDH vyzývajú vládu SR aby trvala na prepracovaní návrhov EÚ k ochrane pracovníkom platforiem. Súčasné znenie smernice totiž môže v konečnom dôsledku zničiť súčasný model fungovania platforiem a tým ohroziť pracovné miesta a podnikanie mnohých malých a stredných podnikateľov.
O doručenie potravín, hotového jedla či kvetov, ale aj o prepravu ľudí sa starajú aj firmy ako Uber, Bolt, Wolt, Deliveroo a mnohé ďalšie. Ide o príklady digitálnych platforiem, ktorých pracovníci by mohli v týchto ťažkých časoch prísť o prácu.
Smernica pripravovaná v Bruseli má za úlohu chrániť práva pracovníkov platforiem, ktorí mnohým z nás dennodenne doručujú zásielky alebo jedlo až k dverám domu. Lenže jej návrh môže spôsobiť presný opak a zničiť to, čo si na tomto inovatívnom modeli cenia najviac jeho pracovníci, ale aj spotrebitelia.
„Oceňujem snahy EÚ vytvoriť pre pracovníkov platforiem lepšie podmienky, ale aktuálne návrhy im skôr ublížia, a preto ich treba zmeniť. Ak by prešli súčasné znenia návrhov, platformy na Slovensku by stratili flexibilitu, tisícky pracovníkov prácu, spotrebitelia dodávané služby a ich bezpečnosť. Úspešný model podnikania platforiem, ako ho poznáme dnes, by zanikol,“ vysvetľuje Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa v téme dlhodobo angažuje.
Dôsledkom smernice je totiž takmer automatická rekvalifikácia pracovníkov platforiem na zamestnancov, čo by zasiahlo do časovej flexibility vykonávania tejto práce, ktorá je pre nich jej najväčším lákadlom. Množstvo spotrebiteľov využívajúcich tieto služby by tak tento servis stratili alebo si museli výraznejšie priplatiť.
„Podobný experiment rekvalifikovať pracovníkov na zamestnancov sa uskutočnil vo Francúzsku. Po uplatnení tohto opatrenia prišlo k poklesu pracovných pozícií vytvorených platformami o 75 percent,“ približuje ekonomický expert KDH Jozef Hajko.
„Preto z KDH spolu so zástupcami platforiem vysielame vláde jasný apel, aby Slovensko v spolupráci s EÚ žiadalo návrhy prepracovať a zároveň určiť jasnú jednotnú pozíciu na záchranu pracovných miest a slobody podnikania,“ dodáva členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
Miriam Lexmann tento apel tlmočila spolu so zástupcami platforiem aj na rokovaní na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Foto: ilustračná snímka, zdroj: breakinglatest.news
Miriam Lexmann strávila príjemné dopoludňajšie nedeľné chvíle Dňa rodiny v Lendaku. Popoludní zavítala na 45. ročníku Zamagurských folklórnych slávností plných atmosféry ľudovej hudby, tanca, remesiel a našich tradičných dobrôt.
V rámci súkromného grantového programu s názvom „Pomôžme si“ pomohla Miriam Lexmann tentokrát aj Domu Rafael v Petržalke poskytujúcemu hospicovú starostlivosť či denný stacionár pre mladých ľudí s postihnutím. Vďaka príspevku si mohli zakúpiť dekubitné matrace.
Na Konferencii o budúcnosti Európy sme sa občanov pýtali aj na témy, ktoré nepatria do kompetencie EÚ. Dnes ich odpovede vyhodnocujeme, že tieto témy majú byť kompetenciou EÚ, lebo ľudí to trápi. Na závery sa pozrime tak, že celá škála politikov: európskych, národných a lokálnych má riešiť problémy, ktoré občania uviedli, uviedla Miriam Lexmann v diskusii Silnejšia Európa – ako na to?
Aj vďaka Jánovi Langošovi má Slovensko svoju pamäťovú inštitúciu, ktorá dnes môže mapovať zločiny našej totalitnej minulosti a vynášať na svetlo pravdu, hovorí Miriam Lexmann o osobnosti J. Langoša a vykonanej práci, ktoré si vo výročie jeho smrti pripomíname. Je to dôležité práve preto, aby sme sa vyrovnali s chybami doby a aby sme nášmu národnému príbehu dali rozmer, vďaka ktorému budeme zrelší. Zvlášť v dnešných pohnutých časoch je nevyhnutné poznať pravdu a vlastnú minulosť.
Tisíce ľudí na Slovensku môžu prísť o prácu a platformy, kde títo ľudia pracujú, budú musieť zmeniť spôsob podnikania, ak prejde v hlasovaní nový návrh smernice. Miriam Lexmann a KDH preto vyzývajú vládu SR, aby sme zmenili našu pozíciu v rámci rokovaní Európskych inštitúcií a skutočne chránili flexibilnú prácu pracovníkov v platforiem.
Boj proti dezinformáciám je totiž kľúčový pre ochranu demokracie a slobody, a to vrátane slobody slova. Miriam Lexmann v spoluprácii so zastúpením EK na Slovensku, Kempelenovým inštitútom a MIRRI SR usporiadali expertnú diskusiu za účasti občianskeho sektora, predstaviteľov ministerstiev i médií. Reč bol aj o pripravovanom schvaľovaní Aktu o digitálnych službách.
Počas mája som v službe občanom zrealizovala aj tieto aktivity:
Pred tromi rokmi, 27. mája som dostala takmer 30-tisíc hlasov v Európskych voľbách. Veľmi si vážim každý jeden váš hlas, ktorý je pre mňa veľkým záväzkom a prejavom dôvery! Tento výsledok však nebol iba môj, ale všetkých ľudí, ktorí mi v kampani pomohli akýmkoľvek spôsobom! Stále vám patrí moja najúprimnejšia vďaka a snaha o spoločné dobro.
Cez grantový program Pomôžme si sa Miriam Lexmann rozhodla svoju pomoc znásobiť a podať pomocnú ruku dobrovoľníkom, organizáciám, reholiam či charitám, ktoré pomáhajú utečencom z Ukrajiny. Ich pomoc priamo na ukrajinských hraniciach, rôzne materiálne a potravinové zbierky, poskytovanie ubytovania, či pomoc s vybavovaním dokladov má nevyčísliteľnú cenu. Viac o programe tu.
Komunita, inšpirácia a povzbudenie. Tri piliere, na ktorých bola postavená Ženská katolícka konferencia, ktorú otvárala Miriam Lexmann.
Je to nebezpečné, lebo nevieme, či sa nám ich potom podarí uzatvoriť. V súčasnosti by sme nemali míňať energiu na naťahovanie sa o tom, akým spôsobom máme reorganizovať EÚ. Čelíme najvážnejšej kríze od založenia tohto projektu a otvárať zmluvy považujem za nezodpovedné, ale najmä nepotrebné, hovorí Miriam Lexmann v rozhovore pre Denník Postoj.
Budúcnosťou spoločnej Európy sa musia zaoberať nielen predstavitelia EÚ, ale aj domáci politici na úrovni členských štátov. Občania totiž očakávajú konkrétne riešenia, ktoré musia hľadať a prinášať všetci aktéri v rámci svojich právomocí či už na lokálnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni, hodnotila Miriam Lexmann na stretnutí ku záverečným výsledkom Konferencie o budúcnosti Európy na pôde MZV SR. Viac si prečítate v rozhovore s Miriam Lexmann.
Medzinárodné štúdie poukazujú na to, že nadmerné využívanie digitálnych technológií je u detí v školskom veku naozaj bežnou záležitosťou. Miriam Lexmann aj preto opakovane upozorňuje a teraz podporuje kampaň MINIdigi od eRka pre deti, ktorá je zameraná na digitálnu miernosť. V kampani sú vypracované materiály s konkrétnymi aktivitami pre deti, ktoré im vyplnia čas miesto telefónov, počítačov či tabletov.
Europoslankyňa Miriam Lexmann čítala počas odhalenia nového názvu časti Ulice Borisa Nemcova list od väzneného ruského politika Vladimira Kara-Murzu: „Som presvedčený, že nebude dlho trvať, kým nastane ten deň, keď demokratické Rusko bude hrdé na to, že naše veľvyslanectvo na Slovensku stojí na Ulici Borisa Nemcova.”
Miriam Lexmann v hodnotení Konferencie o budúcnosti Európy pre TASR upozornila, že namiesto inštitucionálnych otázok je v súčasnosti dôležitejšie, aby EÚ riešila konkrétne problémy občanov súvisiace s pandémiou koronavírusu a najnovšie aj vojnou na Ukrajine a dopadmi inflácie.
Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov programu EU4HEALTH, ktoré sú vyčlenené aj na boj proti rakovine. Potrebujeme ľudí aktívne pozývať na prehliadky a edukovať ich. Potreba štátu a je programov je kľúčová, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti začiatku Európskeho týždňa boja proti rakovine.
Poslanecký týždeň začala Miriam Lexmann stretnutím so zástupkyňou diskriminovanej skupiny vdov s jedným dieťaťom, kde preberali možnosti pomoci v ich boji za spravodlivosť, za čo sa europoslankyňa vytrvalo zasadzuje.
Europoslanci v liste iniciovanom Miriam Lexmann navrhujú Komisii, aby dočasne pozastavila bilaterálne vzťahy s Azerbajdžanom.
Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.
Vyjadrenie Miriam Lexmann, Františka Mikloška a Pavla Hrušovského k návšteve predsedu parlamentu v Azerbajdžane.
Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA).
Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda. Podľa
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
