Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

Slovensko

Do iniciatívy Červená streda, ktorú organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa zapájajú tisícky farností, združení, organizácií, či osobností po celom svete.

Podľa štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá pomáha všade tam, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, alebo sú v existenčnej núdzi až dve tretiny svetového obyvateľstva žije v krajinách, kde sa porušuje náboženská sloboda, z toho 70 % nábožensky motivovaného násilia sa deje na kresťanoch. Je to spolu 300 miliónov ľudí. Každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí.

Už po tretíkrát sa v celoslovenskom meradle koná Červená streda aj na Slovensku. Niekoľko desiatok kostolov, verejných objektov, či budov inštitúcií sa večer rozsvieti načerveno, na znak spomienky na obete, ktoré trpia pre Krista.

Jednou z verejných osobností, ktoré podporujú túto iniciatívu je aj poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann:

„Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania je dôležitým ukazovateľom stavu, v ktorom sa nachádza akákoľvek krajina. Náboženská sloboda je porušovaná v 62 zo 196 štátov sveta a to je žalostný stav. V Pakistane musia kresťania strážiť kostoly pred teroristami. V Číne sú Budhisti, kresťania a ďalšie náboženské menšiny prenasledovaní. Ujguri sú dokonca zatváraní do táborov a rastie počet dôkazov, že je na nich páchaná genocída. Náboženské menšiny trpeli a trpia aj počas pandémie, keď je im v niektorých štátoch cielene odopieraná pomoc, či najzákladnejšie potreby,“ hovorí europoslankyňa z KDH.

Od roku 1993 hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva o náboženskej slobode ako o „cennej dvíze“.

„Som rada, že aj na Slovensku sa začína téma náboženskej slobody otvárať a že sa nepozeráme už len na seba, ale chceme pomôcť aj tým, ktorí sú dnes trpiaci, alebo prenasledovaní pre vieru. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania, ktorá je základným ľudským právom, považujem za jeden z kľúčových pilierov mojej práce europoslankyne,“ uviedla Miriam Lexmann.

Zdroj foto: cirkev.cz

Je našou morálnou povinnosťou pripomínať si pamiatku nenápadných hrdinov, ktorí zaplatili obrovskú a neraz najvyššiu cenu v boji za pravdu a slobodu. Uviedla to Miriam Lexmann vo svojom vystúpení na podporu kultúrno-vzdelávacieho projektu a súťaže Nenápadní hrdinovia.

V postupoch čerpania eurofondov sa Slovensko stáva európskou raritou, keď vláda odstavila regióny na vedľajšiu koľaj. Ešte nedávno sľubovala decentralizáciu, dnes však nielenže takmer 90 % peňazí z aktuálneho programového obdobia sústredí do rúk ministerských úradníkov, ale nepochopiteľne ignoruje aj úspešné miestne akčné skupiny. Ľudia zdola sú tak obchádzaní a nemôžu realizovať mnohé lokálne významné projekty, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.

Európa podporuje regióny, my nie

Dôvera ľudí v mestá, obce a kraje výrazne vzrástla, lebo nielen pri pandémii ukázali, že poznajú a vedia dobre riešiť problémy ľudí. Ak má Slovensko rásť, musí im viac veriť aj vláda. Tá im však pri historickej šanci pomôcť cez eurofondy dáva žalostne málo – iba 12 % z celkového balíka. Nie je to správne, ani fér,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Celoeurópsky trend je, aby o eurofondoch rozhodovali ľudia zdola, teda u nás sú to kraje a miestne akčné skupiny. Slovenský trend je, žiaľ, presne opačný a robí z nás smutnú európsku raritu,“ približuje Lexmann, ktorá je podľa nezávislej organizácie VoteWatch Europe najvplyvnejšia zo slovenských europoslancov. Ako alarmujúci príklad uviedla Poľsko, kde len v predošlom programovom období 2014 – 2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, kým u nás iba 10 %. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka 12 %, ale po započítaní zdrojov z Plánu obnovy sa ešte zníži.

Vo financovaní regiónov sme sa tak v novom programovom období nijako neposunuli. Hoci vláda sľubovala opak. Navyše nepochopiteľne uťahuje opasky aj miestnym akčným skupinám, ktoré regióny pomáhajú dlhodobo úspešne rozvíjať,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že regióny jednoznačne musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. „Vláda ich nesmie obchádzať. Musí ich viac počúvať a dať aj viac peňazí do územia, teda k samotným ľuďom,“ dopĺňa. Europoslankyňa pripomína, že zahraniční členovia sociálneho výboru Európskeho parlamentu boli na nedávnej návšteve Slovenska zhrození mierou chudoby našich regiónov a neschopnosťou použiť na riešenie stavu voľné eurofondy.

Nový systém prerozdelenia eurofondov uškodí menším mestám a obciam

Cez nový Operačný program Slovensko prinesú eurofondy do roku 2027 takmer 13 miliárd eur, ďalších takmer 6 miliárd eur cez Plán obnovy. „O takmer celom balíku rozhodnú ministerskí úradníci a doteraz nevieme, ako. Kým Slovensko nebude budované zdola nahor, vláda bude pri riadení krajiny opakovať tie isté chyby, na ktoré doplatia zasa len ľudia,“ hodnotí expert na eurofondy Rastislav Horvát.

Ako ďalej upozorňuje, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nielen sedí na eurofondoch, ale z peňazí, ktoré dáva do regiónov v rámci OP Slovensko, nepridelilo miestnym akčným skupinám (MAS) ani euro. Dokonca uvažuje, že ich počet zredukuje o polovicu. „Doteraz mohli MAS čerpať aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, do budúcna im však zostane len Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. To je krok späť, lebo život v regiónoch a MAS-ky nie sú len o poľno- či pôdohospodárstve, ale aj o vzdelávaní, kohézii, sociálnych veciach. Európa nabehla na multifondové financovanie MAS, Slovensko ide do monofondového, čím uškodí ľuďom v menších mestách a obciach,“ podčiarkol Horvát.

Pre 20-tisíc eur je potrebná 100 stranová príručka

Podľa projektového manažéra a starostu obce Oravská Polhora Michala Strnála vedia MAS-ky úspešne zrealizovať menšie projekty, ktoré sú mimoriadne platné pre rozvoj miest a obcí. Zápasia však s neskutočnou byrokraciou, pričom ministerstvo ich označuje za „chronický problém“. „Kým MAS-ka dokáže projekt vyhodnotiť za pár týždňov, úradom trvá aj 390 dní od podania žiadosti po podpis zmluvy. Problémom nie sú MAS-ky, ale neskutočná byrokracia, ktorú štát vytvára. Aby pre 20- až 30-tisícové projekty boli 100 stranové príručky?“ pýta sa Strnál.

Ako starosta obce pociťuje, že občania potrebujú mať zľahčený, nie sťažený prístup k eurofondom. „Znova vyzývame vládu, aby nás – starostov a primátorov – pri zásadných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú našich miest a obcí, neobchádzala. Zvlášť v otázke eurofondov, ktoré môžu výrazne zlepšiť životy ľudí. Jediná cesta je decentralizovať, neignorovať ľudí zdola, dať regiónom nielen povinnosti, ale aj adekvátne právomoci a namiesto rušenia viac podporovať aj miestne akčné skupiny,“ uzavrel Michal Strnál.

Zdroj foto: KDH

Pomoc regiónom patrí medzi top priority vyspelých krajín. Regióny musia rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Vláda ich pritom nesmie obchádzať ako to robí v najnovších opatreniach na čerpanie eurofondov. Vláda uťahuje opasky aj MAS-kám, ktoré dlhodobo úspešne pomáhajú rozvíjať regióny. Dokonca sa hovorí o ich výraznom znížení. Nemôžeme si to dovoliť, prízvukuje Miriam Lexmann spoločne s odborníkmi a starostami z KDH na tému eurofondov.

Hlasovania poslancov Európskeho parlamentu a vysvetlenia k nim sú verejne dostupné na oficiálnej webovej stránke. Z nich je zrejmé, že správu nepodporili aj ďalší poslanci naprieč politickými skupinami Európskeho parlamentu.

Poľsko nie je jediné, kto v nejakom bode odmietol nadradenosť práva EÚ

Pri výkone svojho mandátu vždy hlasujem podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dlhodobo verejne komunikujem hodnoty, ktorými sa riadim. Príbeh mojej rodiny, ktorá v ohrození života bojovala tak proti fašistickému, ako aj proti komunistickému režimu, je dobre známy. Uvedené spojenie je za čiarou a nemám dôvod sa mu zvlášť venovať.

Uznesenie o kríze právneho štátu v Poľsku a nadradenosti práva EÚ bolo ďalším z uznesení, ktorými sa v ostatnom období zaoberáme takmer na každom plenárnom zasadnutí.

Tak ako pri iných uzneseniach o Poľsku, ani toto neobsahovalo konštruktívne hľadanie dialógu, ale vzťahy s Poľskom opäť skôr ideologizovalo a vyhrocovalo. Treba zdôrazniť, že Poľsko nie je ani prvým, ani jediným štátom, ktorého ústavný súd rozhodol o prednosti národnej ústavy pred právom EÚ.

Riešením nie je nátlak a vyhrážky, ale konštruktívna európska debata

Hlasovala som na základe úprimnej snahy chrániť európsky projekt, preto som nepodporila tendencie rozširovať právomoci EÚ. Som za to, aby EÚ rešpektovala rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a Európskou úniou, ktoré sú dohodnuté od začiatku. V otázke bezpodmienečnej prednosti práva EÚ pred kolidujúcim vnútroštátnym aj ústavným právom, ktorú spochybňovali ústavné súdy členských štátov, je riešením jedine úprimná, otvorená a konštruktívna debata. Tá je zároveň kľúčová a existenčná pre spoločnú Európu.

Dohodnuté rozdelenie právomocí však musí byť obojstranne zachovávané a rešpektované tak, aby neboli porušované európske právo a princíp subsidiarity ako základné piliere EÚ. Odpoveď podľa mňa treba hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorá predpokladá konštantný dialóg a udomácňovanie medzi úrovňou členských štátov a úrovňou EÚ. Uznesenie však nič z tohto nereflektovalo. Preto som hlasovala proti.

Foto: windeurope.com

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?”,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Ako členka delegácie Výboru pre sociálne veci a zamestnanosť Európskeho parlamentu navštívila Miriam Lexmann spolu s ďalšími kolegami Košice a okolie.

Cieľom misie v teréne bolo zhodnotiť efektivitu čerpania eurofondov, a to najmä Európskeho sociálneho fondu so zameraním na lepšie začlenenie znevýhodnených skupín. Slovenská europoslankyňa dlhodobo poukazuje na význam efektívneho čerpania európskych finančných prostriedkov, a to nielen Plánu obnovy, ale i ďalších eurofondov, čo je potrebné realizovať v synergii.

Najväčšie prekážky pri čerpaní nekladie Brusel, ale my sami

Je to totiž jedinečná príležitosť posunúť našu krajinu vpred. O to viac v čase, keď silné sociálne dopady pandémie privádzajú mnohé rodiny či marginalizované skupiny na hranicu chudoby alebo ich do nej ešte hlbšie ponárajú,” uviedla počas trojdňovej misie Lexmann.

Miriam Lexmann počas diskusie s ľuďmi, ktorí sa venujú znevýhodneným deťom, rodinám či menšinám na východe Slovenska.

Stretnutia s miestnymi zástupcami – primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom, viceprimátorkou Lucia Gurbáľová, starostom mestskej časti Luník IX. M. Šaňom, riaditeľkou tamojšej základnej školy I. Roškovou, zástupcami neziskového sektora a ďalšími len potvrdili skutočnosti, ktoré ľudia v regiónoch hlásia už dlhodobo.

„Tie najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov neprichádzajú z Bruselu – zbytočne si ich vytvárame my sami na Slovensku: komplikovanou byrokraciou, nezmyselnými pravidlami a na rozdiel od okolitých krajín aj platbami za projekty až po ich realizácii pričom zdĺhavé verejné obstarávanie často spôsobí, že vysúťažená cena sa medzičasom pri náraste cien stáva neaktuálnou, a teda projekt nerealizovateľným,” popísala konkrétne problémy s čerpaním eurofondov v regiónoch členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri EP.

Nevyužité eurofondy sú okrádaním našej budúcnosti

Päťčlenná delegácia poslancov a dvoch vysoko postavených úradníkov Európskej Komisie videla v Košiciach a okolitých obciach mnoho skvelých sociálnych projektov, ktoré kvôli uvedeným absurdným pravidlám nie sú alebo nemôžu byť financované z eurofondov. Každé nevyužité či vrátené euro nazýva M. Lexmann okrádaním ďalších generácií o príležitosť.

„Rada by som na tomto mieste vyzdvihla zvlášť prácu saleziánov, s ktorými som sa v rámci tejto návštevy stretla na Luníku IX. – don Peter Veselský, don Peter Žatkuľak, don Peter Bešenyei, sestra Zuzka a ďalší, máte môj obdiv. Na pozitívny vplyv ich pastoračných aktivít v miestnej komunite som upovedomila i kolegov zo zahraničia – poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov Európskej komisie. Som potešená, že v tamojšej atmosfére bolo cítiť i silu stále prítomného posolstva nedávnej návštevy Svätého Otca Františka,” uzavrela Miriam Lexmann stručný prehľad získaných skúseností z pracovnej cesty.

Zdroj foto: Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku

Najvplyvnejšou spomedzi slovenských europoslancov a europoslankýň sa stala Miriam Lexmann (KDH). Vyplýva to z dát, ktoré od augusta 2020 do augusta 2021 hodnotila komunikačná agentúra BCW a renomovaná nezávislá organizácia VoteWatch Europe. Významné ocenenie podľa tzv. Indexu vplyvu europoslancov získala hneď v prvom kompletnom roku svojej poslaneckej služby. 

Teším sa tomuto oceneniu mojej práce, za svojich skutočných hodnotiteľov však považujem občanov. Je to práve každodenná spätná väzba zo slovenských regiónov – obcí a miest, ktorá má pre výkon môjho mandátu rozhodujúci význam. Som povzbudená i naďalej naplno prinášať výsledky, ktoré sú v prospech spoločného dobra, a to zvlášť v kontexte závažných spoločenských i ekonomických dôsledkov pandémie,” uviedla Miriam Lexmann.

V Indexe vplyvu boli hodnotené dve základné kategórie. Jednak politický vplyv, ktorý meria schopnosť tvoriť legislatívu, formovať debatu či ovplyvniť hlasovanie. Hodnotitelia si však zároveň všímali sociálny vplyv, ktorý meria schopnosť informovať o svojej práci, viesť a posúvať verejnú diskusiu, formovať komunity či vplyv na sociálnych sieťach. Práve najmä vďaka nadpriemernému výsledku v kategórii sociálny vplyv sa Miriam Lexmann stala najlepšie hodnotenou slovenskou europoslankyňou v rebríčku. Miriam Lexmann obsadila v celkovom poradí spomedzi 705 poslancov Európskeho parlamentu 141. miesto.

Hodnotenie je zaujímavé o to viac, že europoslankyňa za KDH nastúpila do europarlamentu až po Brexite vo februári 2020. Pri vlaňajšom hodnotení, ktoré uzavreli v auguste 2020, tak bola medzi poslancami len sedem mesiacov. Aktuálny rebríček vyhodnocoval pôsobenie europoslancov do augusta 2021. Ide tak o prvý kompletný rok kresťanskej demokratky Miriam Lexmann v pozícii europoslankyne.

Zdroj foto: Európsky parlament

Čerpanie, účel a efektivitu vynaložených eurofondov pre ohrozené rodiny, deti, znevýhodnených obyvateľov ako aj marginalizovanú skupinu Rómov prišla do Košíc a okolia skontrolovať Miriam Lexmann so skupinou poslancov EP z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Miriam Lexmann spolu s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlásili esejistickú súťaž pre študentov všetkých odborov vysokých škôl a univerzít na tému Ak by som mohol zmeniť jednu vec na fungovaní EÚ, čo by to bolo? Autori troch najlepších esejí budú ocenení vecnými cenami a s ponukou stáže v kancelárii Nadácie Hannsa Seidla či návštevy Bruselu. Podrobnosti v článku. 

Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann spolu s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlasujú esejistickú súťaž pre študentov všetkých odborov vysokých škôl a univerzít. Autori troch najlepších esejí budú ocenení vecnými cenami s ponukou stáže v kancelárii Nadácie Hannsa Seidla a víťaz súťaže získa iPad a návštevu Bruselu. 

Uchádzači musia do 1. decembra 13.00 prostredníctvom elektronického formulára na tomto odkaze odovzdať esej v rozsahu 1500 až 2000 slov na tému „Ak by si mohol / mohla zmeniť jednu vec na Európskej únii, čo by to bolo?“

Súťažný text musí spĺňať parametre eseje: musí mať jednu jasnú tézu, dva argumenty za, dva argumenty proti, ich vyriešenie a zakľúčenie textu. Esej musí byť štrukturovaná, prehľadná a musí mať kvalitnú štylistickú a gramatickú stránku. Dôležité je držať sa témy, ktorú si autor vytýčil, vyhnúť sa logickým a argumentačným chybám a skutočne odpovedať na problém, ktorý autor identifikoval. 

„Chcela by som, aby študenti odvážne povedali svoj názor, aby sa pokúsili nájsť jednu vec, ktorá je podľa nich dôležitá, aby hľadali argumenty, debatovali najpr sami so sebou a potom aby to dali na papier a prezentovali to pred ostatnými. Takáto intelektuálna práca má byť centrom univerzitného vzdelania, a to najmä v humanitných odboroch,“ dodáva europoslankyňa.

Eseje budú hodnotiť akademici z rôznorodého prostredia

Pozvanie do akademickej poroty prijali traja akademici z domáceho aj zahraničného univerzitného prostredia. Jakub Betinský, ktorý vyučuje medicínsku etiku na Fakulte medicíny Univerzity Komenského a je zakladateľom úspešného podcastu o filozofii Pravidelná dávka. Ďalším je Róbert Toth, ktorý pôsobí v Kolégiu Antona Neuwirtha. Trojčlennú porotu uzatvára Ján Tomaštík, ktorý je doktorandom na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa politickej filozofii a v minulosti pôsobil v renomovanej medzinárodnej právnickej organizácii ADF International. 

Ako sa prihlásiť?

Študenti musia vyplniť prihlasovací formulár na tomto odkaze. Vo formulári sa nachádza miesto na nahratie eseje v jednom z formátov DOC, DOCX, PAGES a PDF. Formulár treba vyplniť celý a dať pozor na správnosť údajov. Esej treba spolu s formulárom odoslať do 1. decembra 2021, 13.00. 

Pred tým, než uchádzač začne pracovať na svojej eseji je nutné si prečítať štatút súťaže na tomto odkaze.

Čo ak som esej ešte nepísal?

Do súťaže sú pozvaní aj menej skúsení študenti, alebo študenti technických smerov, ktorí nemajú skúsenosť s písaním. Zapojiť sa do takejto súťaže je totiž najlepším začiatkom ako sa začať zlepšovať v akademickom písaní. Pre menej skúsených môže byť nápomocná príručka dostupná na tomto odkaze. 

Miriam Lexmann vyzvala verejnosť, aby sa zapojila do zbierania názorov o funkčnosti, praktickosti a rezervách jednotlivých riešení, s ktorými prichádza Európska únia. Názory na existujúce právne predpisy a politiku Únie možno vyjadriť prostredníctvom dotazníka v slovenskom jazyku.

Pomerne malý ostrov je po Južnej Kórei druhým najväčším ázijským investorom na Slovensku. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) je pre nás Taiwan rozhodujúci partner nielen ekonomicky, ale najmä pri spolupráci v bezpečnostných témach a ochrane slobody a demokracie vo svete.

„Čoraz asertívnejšie autoritárske a totalitné režimy vo svete sa snažia podkopať demokraciu a hodnoty, na ktorých je naša spoločnosť založená“, tvrdí M. Lexmann. Príkladom je Čínska komunistická strana a jej represívna vláda, ktorá sa správa agresívne nielen voči susedom ako Taiwan, ale dokonca i niektorým európskym krajinám, ako to vidíme napríklad v Litve.  

Slobodu a demokraciu netreba len brániť, ale aj podporovať

„Práve preto považujem spoluprácu medzi demokratickými krajinami za nosný pilier spoločnej snahy ochraňovať naše bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale vôbec vo svete,” uviedla europoslankyňa pri príležitosti jej dnešného stretnutia s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Josephom Wu v Bratislave. 

Miriam Lexmann a Joseph Wu v Bratislave

„Slobodu a demokraciu však nemôžeme len obraňovať. Som presvedčená, že spolu s ďalšími demokratickými partnermi, ako je aj Taiwan, musíme slobodu a demokraciu vo svete i aktívne podporovať, a to predovšetkým tam, kde je potláčaná. Je to kľúčové aj z pohľadu našich bezpečnostných záujmov,” hovorí k téme vzájomnej spolupráce členka Výboru pre zahraničné záležitosti v Európskom parlamente (EP).

Druhým významným atribútom slovensko-taiwanského partnerstva je naša ekonomická spolupráca. Taiwanské investície dosahujú na Slovensku hodnotu približne 400 miliónov eur a taiwanské firmy vytvorili v slovenských regiónoch okolo 4000 pracovných miest. „To znamená, že ostrov, ktorý má menej ako 24 miliónov obyvateľov, má na Slovensku väčšie investície než miliardová Čína, pričom naša ekonomická spolupráca s Taiwanom má rastúci potenciál,” priblížila Lexmann.

Snaha o investičnú dohodu medzi EÚ a Taiwanom

Uvítala zároveň nedávne podpísanie memoránd o spolupráci medzi Slovenskom a Taiwanom v siedmich oblastiach, vrátane priemyselnej inovácie, výskumu a vývoja, investícií, zelenej ekonomiky či oblasti inteligentných miest a alternatívnej mobility. „Pandémia nám všetkým ukázala nebezpečenstvo spočívajúce v našej závislosti na obchode s Čínou. Taiwan je aj tu dôležitým partnerom pri diverzifikovaní našich zásobovacích reťazcov a ich odolnosti. Musíme predchádzať tomu, aby sme boli vydierateľní totalitnými režimami,” zdôraznila M. Lexmann a poukázala na vzájomné darovanie 700-tisíc masiek a respirátorov a 10-tisíc vakcín, ktoré sa medzi Slovenskom a Taiwanom v pandemických mesiacoch uskutočnilo.

Europoslankyňa KDH zároveň počas októbrového plenárneho zasadnutia EP aktívne prispela k formulovaniu a prijatiu správy o vzájomných európsko-taiwanských vzťahoch, v ktorej EP apeluje na Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ ako aj Európsku komisiu, aby sa začali rokovania o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom.

Zdroj foto: Európsky parlament

Miriam Lexmann ponúka trojmesačnú platenú stáž vo svojej kancelárii v Bruseli. Vysokoškoláci a absolventi, viac informácií nájdete na stránke.

Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia a v tom istom obstarávaní nájde chyby, pričom obviní obec a starostu. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu, upozorňuje Miriam Lexmann na systémové chyby pri implementácií eurofondov.

Aktuálne programové obdobie na čerpanie eurofondov sa oficiálne skončilo v roku 2020. Slovensko však z neho vyčerpalo len približne 47%. Nebyť predĺženia možnosti čerpania do roku 2023 minimálne 8 miliárd eur určených pre našu krajinu by zostalo nevyužitých.

„Je našou morálnou zodpovednosťou, aby sme eurofondy a všetky prostriedky z EÚ minuli čo najúčinnejšie a najlepšie,“ povedala v diskusii Eurofondy a ich využitie v končiacom programovom období europoslankyňa Miriam Lexmann.

Pripomenula pri tom predovšetkým skutočnosť, že kým v prvom programovom období Slovenska ako člena EÚ, v rokoch 2007 – 2013 sme dokázali vyčerpať 97% poskytnutých finančných prostriedkov, v tom druhom sme ku koncu decembra 2020 vyčerpali necelých 40%.

Prišli sme o 150 miliónov eur

„Vďaka Európskemu parlamentu (EP) sa podarilo predĺžiť obdobie na čerpanie eurofondov a zároveň sme ako dôsledok pandémie schválili v EP flexibilnejšie čerpanie prostriedkov, teda nie podľa oblastí, ako boli pôvodne pridelené a schválené, ale podľa toho, ako to členské krajiny v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie potrebujú,“ upresnila časový a formálny rámec aktuálneho čerpania európskych prostriedkov Miriam Lexmann.

Vďaka tomu Slovensko len za tento rok zvýšilo svoj podiel čerpania nateraz na približne 47%. Napriek tomu patríme v tomto ukazovateli k najhorším v EÚ.

Je to niečo, z čoho musíme nielenže vyvodiť zodpovednosť, ale predovšetkým sa poučiť. Máme tu zdravotnícke, ekonomické a sociálne výzvy súvisiace s Covidom-19, vieme, že 12% slovenských rodín trpí chudobou, teda máme kde investovať, ale my nie sme schopní tieto investície urobiť včas,“ uviedla v diskusii Lexmann.

„Navyše, len doposiaľ sme prišli už o 150 miliónov eur, ktoré prepadli, lebo sme ich načas nevyčerpali,“ pripomenula známu skutočnosť o prostriedkoch z oblastí pre vedu a výskum respektíve pre samosprávy, ktorých sa Slovensko muselo vzdať.

„Nie je to nejaký výmysel Bruselu, ale preto, že sme nesplnili vlastné pravidlá, ktoré sme si sami nastavili,“ dodala europoslankyňa Európskej ľudovej strany (EĽS), kde zastupuje KDH.

Jedna štátna inštitúcia čerpanie schváli, druhá ho spochybní

Lexmann v diskusii uviedla príklad, kedy pri výzvach na cezhraničnú spoluprácu musia naši poľskí, českí či maďarskí partneri čakať niekedy až roky na to, kým Slovensko zareaguje a dobuduje svoju časť spoločného cezhraničného projektu, napríklad cyklocesty, turistickej cesty či inej atrakcie.

„Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia, v tom istom obstarávaní nájde chyby a obviní obec a starostu z pochybenia. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu. Konzekvenciou býva zdržanie, v tom horšom prípade až vrátenie prostriedkov, čo je mimoriadnou skúškou pre rozpočty obcí. Toto nie je spravodlivé a systémové,“ upozornila celkom konkrétne na problematickú stránku čerpania eurofondov Miriam Lexmann.

Regiónom chceme peniaze prostredníctvom MAS-iek dokonca ubrať

Veľmi nesystémovo využívame podľa nej aj pomoc pre regióny prostredníctvom tzv. Miestnych akčných skupín (MAS), ktoré sa starajú predovšetkým o implementáciu prostriedkov do rozvoja vidieka.

Kým v českej republike môžu MAS-ky čerpať aj zo sociálneho fondu, na Slovensku to nie je možné.

Dokonca namiesto podpory tohto nástroja na čerpanie pre mestá a obce, podnikateľov či rôzne občianske a neziskové združenia, budeme podľa najnovších zámerov MAS-kám peniaze krátiť, pretože im zoberieme možnosť čerpať prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

„V regiónoch žije až 73% ľudí, nie je možné ich takto ochudobňovať a brániť im tak v čerpaní prostriedkov na rozvoj. Základ dobrého rozvoja krajiny je v tom, že budeme riešiť problémy tam, kde vznikajú. Kde množstvo ľudí reálne pociťuje ťažkosti, potrebujú pomoc alebo skrátka zlepšiť životné podmienky, a to je v jednotlivých regiónoch Slovenska,“ pripomenula europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Zdroj foto: obecne-noviny.sk

Prínos neziskových organizácií, a to obzvlášť počas pandémie, sa ukázal ako mimoriadne potrebný. Preto je potrebné rozšíriť im prístup a dostupnosť financií z európskych štrukturálnych prostriedkov, a to vrátane charitatívnych organizácií. Miriam Lexmann preto smerovala 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie.

Riešenia sa majú hľadať tam, kde vznikajú problémy. Politika má byť čo najbližšie ľuďom. O tom je aj riešenie MAS, ktoré dokážu pomôcť grantmi a dotáciami priamo v regiónoch, no na Slovensku ich pôsobenie nezmyselne obmedzujeme – neumožňujeme im čerpať napr. zo sociálneho fondu a krátime im finančné prostriedky. Miriam Lexmann preto apelovala na zmenu ich využívania aj počas diskusie Eurofondy a ich využitie v končiacom programovom období.

Petičné právo je jedným zo základných práv každého občana a jeho fungovanie je dôležité pre participatívnu demokraciu. Každoročne sú parlamentnému Výboru pre petície doručené stovky petícií. Ich význam je nezanedbateľný. Cez ne presne vieme, čo občanov trápi a  dokážeme tak cielenejšie navrhovať riešenia prostredníctvom našich politík.

Veľká časť petícií, ktoré EP obdrží, sa týka postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Plne si uvedomujem, aké je pre tieto osoby ťažké a diskriminačné, domáhať sa cez bariéry toho, čo je pre ostatných občanov automatické. Ide najmä o prekážky pri vzdelávaní, získavaní práce, v cestovaní, slabej  informovanosti, či nedostatočnej pomoci a podpore. V Európskej únii je približne 87 miliónov osôb so zdravotným postihnutím. Je nevyhnutné zaoberať sa touto problematikou komplexne. 

Prijali sme preto správu o ochrane osôb so zdravotným postihnutím. Správa vznikla na základe získaných poznatkov cez petície a je mimoriadne dôležitá. Ako členka výboru EMPL som k tejto správe podávala stanovisko a spoločne s European disability forum sa aktívne podieľala na jej príprave. Verím, že aj vďaka pozmeňovacím návrhom, ktoré sa mi podarilo do správy presadiť, vytvoríme pre osoby so zdravotným postihnutím lepšie prostredie.

Na čo poukazujem?

  • Musíme prepojiť dostupnosť služieb s prístupnosťou zastavaného prostredia. Ich veľká ponuka nestačí, najmä ak je v miestach, kam sa nevie každý dostať. 
  • Veci je potrebné premyslieť do detailov. Viackrát som si všimla, že bankomat s Braillovým písmom na tlačidlách alebo nižšie postavený bankomat, je síce považovaný za prístupný, no v praxi je nevyužiteľný pre nedomyslené „maličkosti“. Ak k nemu totiž vedú schody a nie je vybudovaný žiadny nájazd, je pre osobu na invalidnom vozíku nepoužiteľný. Akýkoľvek dobrý úmysel sa tak bez prepojenia s prístupnosťou prostredia míňa účinku. S podobnými bariérami sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú denne. Je preto nutné riešenia premyslieť a komunikovať.
  • Musíme pozerať na širší kontext uplatňovania práv. Je skvelé, že v Európskej únii máme definovanú a chránenú celú  škálu práv, avšak kľúčové pre ich plné uplatňovanie je aj to, aby o nich a ich využívaní ľudia vedeli. Práve preto je komunikácia o nich a o procesoch, ktorými sa dajú uplatňovať, nesmierne dôležitá. O to viac to platí pre osoby so zdravotným postihnutím. Európska únia má mnohé nástroje, ako je napríklad smernica o prístupnosti webových sídel alebo audiovizuálna smernica, ktoré majú za cieľ prístupnosť. Musíme ich preto plne a včas implementovať, aby nezostali iba na papieri.
  • Európsky preukaz zdravotného postihnutia je dlho očakávanou iniciatívou, ktorá má jeho držiteľom, osobám so zdravotným postihnutím, priniesť zjednodušený pohyb medzi členskými štátmi. Vo svojich pozmeňovacích návrhoch som upozornila aj na to, že tento návrh, ktorý má  EK predložiť do konca roka 2023, musí obsahovať predovšetkým cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím, ale aj čo najširší balík výhod pri cestovaní, v kultúrnej či športovej oblasti. 

Európa bez bariér nemôže zostať iba víziou. Implementujme riadne a včas prijatú legislatívu a prestaňme sa schovávať za množstvo výnimiek z prijatých pravidiel pre prístupnosť. Je tiež dôležité využívať dostupné financie, inovácie, digitalizáciu a technologický pokrok na to, aby sme našu spoločnosť spravili inkluzívnou, bezbariérovou a aby sme plné zapojenie do nej zabezpečili skutočne pre každého. Iba tak zaručíme potrebnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:

– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,

– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,

– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,

– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,

– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,

– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,

– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,

– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,

– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe “Pomôžme si”, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,

– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,

– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,

– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,

– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,

– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,

– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Miriam Lexmann ocenila, že ministerka Kolíková sa prípadom vyšetrovania smrti J. Chovanca zaoberá, otázkou však naďalej zostáva, prečo je v prípade aj z našej strany toľko nejasností. O viacerých skutočnostiach nebol očitý svedok Roman Behúl ministerstvom ani advokátskou kanceláriou zastupujúcou v procese Slovenskú republiku včas informovaný napriek tomu, že sa od začiatku aktívne dožadoval informácií a bol ochotný poskytnúť maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní.

Treba oceniť, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa zaoberá prípadom tragickej smrti Slováka J. Chovanca v Belgicku, vo vývoji však zostávajú viaceré otázniky. Upozornila na to minulý týždeň europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) spolu s očitým svedkom zásahu voči zosnulému v lietadle.  

Svedok udalosti Roman Behúl, ktorý sedel v rovnakom lietadle ako Chovanec, uviedol, že hoci ho v januári 2021 zavolali na rekonštrukciu udalosti, ktorá sa mala uskutočniť na jar, po jej preložení na september (z dôvodu pandémie) ho už na rekonštrukciu nepozvali. Na brífingu s europoslankyňou Lexmann zároveň zdôraznil, že nevie, či belgickí vyšetrovatelia zapracovali jeho svedeckú výpoveď. 

S Romanom Behúlom ako svedkom nepočítali

Ministerka M. Kolíková v reakcii pre médiá uviedla, že výpoveď očitého svedka Romana Behúla je uvedená v spise, vie o ňom belgická sudkyňa a slovenskí zástupcovia na túto výpoveď sudkyňu aj upozornia.

„Oceňujem, že ministerka Kolíková sa týmto prípadom zaoberá. Otázkou však naďalej zostáva, prečo o týchto skutočnostiach nebol očitý svedok Roman Behúl ministerstvom ani advokátskou kanceláriou zastupujúcou v procese Slovenskú republiku včas informovaný napriek tomu, že sa od začiatku aktívne dožadoval informácií a bol ochotný poskytnúť maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní,“ reaguje Lexmann. 

Ako ďalej približuje europoslankyňa, „belgická právnická kancelária, ktorú slovenské ministerstvo spravodlivosti zazmluvnilo na zastupovanie Slovenskej republiky v procese vyšetrovania, svedkovi Behúlovi celé mesiace neodpovedala na e-maily.“ Zároveň o fakte, že bol vyčiarknutý zo zoznamu svedkov účastných rekonštrukcie, bol podľa Lexmann informovaný až po tom, ako kanceláriu sama telefonicky oslovila. Europoslankyňa ju požiadala o odpoveď na e-maily Romana Behúla k podrobnostiam rekonštrukcie, na ktorú bol pôvodne pozvaný ako svedok.

Smrť J. Chovanca je potrebné objasniť a vinníkov potrestať

„Tiež považujem za dôležité vyhovieť požiadavke pána Behúla, aby mu bol zaslaný preklad jeho výpovede do francúzštiny za účelom odobrenia jeho zhody s výpoveďou,“ dopĺňa Miriam Lexmann. Zástupkyňa kresťanských demokratov v europarlamente rovnako nerozumie, prečo v súčinnosti s naším ministerstvom advokátska kancelária zastupujúca SR netrvala na tom, aby bol Roman Behúl ako kľúčový svedok prizvaný na prebiehajúcu rekonštrukciu prípadu. Tá sa v týchto dňoch odohráva na belgickom letisku v Charleroi. Zároveň sa pýta, či tento svedok vôbec bol navrhnutý, a to v súlade s uznesením vlády z novembra 2020, v ktorom uložila ministerke spravodlivosti prijať opatrenia umožňujúce objasnenie smrti Jozefa Chovanca.

„Zvlášť, keď rekonštrukcia podľa RTBF prebieha v reálnom čase, minútu po minúte, a pán Behúl je priamym očitým svedkom zásahu polície v lietadle,“ vysvetľuje Lexmann. Dodáva, že v prípade smrti Jozefa Chovanca došlo k veľkému bezpráviu. „Náš spoluobčan prišiel o život. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa prípad objasnil a vinníci boli spravodlivo potrestaní. Je to dôležité nielen s ohľadom na rodinu pána Chovanca, ale aj na celú našu i belgickú spoločnosť,“ uzavrela europoslankyňa. 

Zdroj foto: TASR – Jakub Kotian

Presadzovanie suverenity členských štátov v rámci EÚ a zároveň zachovanie ich spolupráce, uplatňovanie princípu subsidiarity so zachovaním právomoci členov EÚ a spoľahlivej ochrany slobody svedomia jednotlivca alebo realizácia konzervatívnych a kresťansko-demokratických princípov. Aj to boli témy Konzervatívneho summitu do ktorého sa zapojila i Miriam Lexmann.

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka z neho robia človeka, ktorý dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka – jeho charizma, dôraz na spravodlivosť, zápas proti biede a snaha pritiahnuť najslabších do stredu spoločenstva – z neho robia osobnosť, ktorá dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Podobne ako počas pontifikátu slovanského pápeža, ktorého apoštolské cesty mali dosah na chod sveta, aj argentínsky pápež dokáže presahovať náboženský rozmer svojho pôsobenia.

Na úvod dve krátke poznámky.

Celé týždne pred návštevou nás médiá zahlcovali informáciami, koľko ľudí sa prihlásilo na návštevu Svätého Otca a či je to málo, alebo dosť. Dnes už všetci vieme, že to nebolo podstatné. Pandémia jednoducho naučila mnohých ľudí ostať doma a podmienka očkovania zo začiatku pravdepodobne tiež niektorých odradila.

Za ostatný rok a pol si aj mnohí starí rodičia zvykli na stretnutia s vnúčikmi online. Pápež František však neprišiel počítať verné ovečky, ktoré sa zúčastnili osobne. Prišiel nám priniesť posolstvo a povzbudenie a to prenikne do spoločnosti tak či tak. Závisí len od otvorenosti našich sŕdc, čo z neho vzklíči. Slovensko sa na pár dní stalo svetovým a počet účastníkov o tom nerozhodoval.

Aj pri tejto príležitosti sa našli ľudia, ktorí sa snažili znova rozdeliť spoločnosť. Začali sa šíriť rôzne čísla, koľko ľudí sa prihlásilo ku Katolíckej cirkvi v poslednom sčítaní ľudu, hoci oficiálne výsledky ešte neboli publikované. Ďalší vyzývali na takzvanú odluku Cirkvi od štátu. Považujem to za priehľadný populistický pokus rozpútavať vášne, ktorý navyše nemá reálne základy.

Ústava SR, ako aj základné zmluvy medzi Slovenskom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami jasne ukotvujú, že žiadna cirkev na Slovensku nie je spojená so štátom. Financovanie činnosti všetkých registrovaných cirkví ustanovuje zákon. Navyše obeta a láska, ktorú mnohí kňazi a zasvätené osoby ponúkajú najmä v sociálnej oblasti, je nevyčísliteľná. K tomu sa ešte vrátim v súvislosti s Luníkom IX.

Svätý Otec prišiel budovať mosty, nie iba medzi cirkvami

Veriaci či neveriaci, Svätý Otec spája a dokazuje to v každej situácii. Do centra spoločnosti pozýva z jej periférie tých najzraniteľnejších a marginalizovaných. Myšlienky, výzvy a povzbudenia, ktoré nám adresoval, však nesmú zostať iba slovami.

Nabáda nás k činnosti, sústredeniu, svedomitej práci. V jeho slovách som opätovne a naživo celý čas nachádzala inšpiráciu a potrebnú silu premieňať slová na skutky. Okolo nás je totiž nekonečne veľa príležitostí konať dobro.

Chcem teraz upriamiť pozornosť na niektoré výzvy Svätého Otca.

Zakorenenosť a otvorenosť

Výzva na „zakorenenosť a otvorenosť“ sa nám môže zdať až protichodná. Dovolím si tvrdiť, že touto výzvou pápež vynikajúco vystihol slovenskú dušu a zároveň nám dal jasný pokyn, ako sa pohnúť dopredu. Zakorenenosť je nám Slovákom vlastná, a to v pozitívnom aj negatívnom význame.

Slovenský národ bol vždy pevne zakorenený vo viere a tradíciách. Bol pripútaný k rodine, svojmu kraju a domovu. Táto zakorenenosť sa však niekedy objavuje aj v negatívnejšom svetle. Neraz je pre nás ťažké opustiť mentálne pohodlie rodnej doliny. Hoci často nemáme problém prijímať „všetky novoty sveta“ – dobré i zlé –, je pre nás neraz pohodlnejšie zmýšľať takpovediac „po starom“. Týka sa to nás politikov, ale i občianskej spoločnosti a Cirkvi.

Vidíme to na neustálom zápase s korupciou a zneužívaním moci, ktoré si nájdu svoj priestor, hneď ako je to možné. Vidíme to aj na tom, keď sa po mnohých reformách (alebo pokusoch o ne) zistí, že sa vlastne veľa nezmenilo. Do tretice to vidíme i na problémoch Rómov, ktoré sa tiež už tridsať rokov pokúšame riešiť tým istým spôsobom, a stále sa čudujeme, že to nefunguje.

Jednoducho aj keď máme dobré úmysly, zdá sa, že nevieme zmeniť optiku a opustiť starý spôsob nazerania na výzvy, ktoré sú pred nami. Myslím si, že na to sa snažil poukázať Svätý Otec aj návštevou Luníka IX. Chcel vyzdvihnúť prácu saleziánov a rehoľných sestier z Inštitútu dcér Márie Pomocnice, ktorí dali týmto ľuďom okrem projektov so stanovenými cieľmi a rozpočtom aj srdce a lásku.

Zakorenenosť v kresťanskej viere je čosi, čo sprevádzalo Slovensko od dávnych čias. Poskytovala nám akúsi chrbtovú kosť, ktorá nám pomohla v kľúčových okamihoch našej histórie urobiť správne rozhodnutie. Vieru sa zatiaľ nepodarilo vykoreniť žiadnemu režimu ani ideológii.

Tá pravá otvorenosť, na ktorú nás vyzýva aj pápež František, zaiste nespočíva v tom, že sa máme otvoriť všetkému novému bez rozmyslu a stať sa „homologizovanou“ kópiou, ktorá sa už ničím nebude líšiť od iných. Pravá otvorenosť sa nebojí výziev, pretože má jasné princípy a hodnoty, a preto sa rozhoduje poučene.

Druhým dôležitým momentom bol pápežov príhovor krátko po príchode na Apoštolskú nunciatúru počas ekumenického stretnutia. „Kresťanské komunity na Slovensku spája skúsenosť prenasledovania,“ povedal pápež. Tieto slová boli jeho prvým posolstvom, hneď ako vkročil na slovenskú zem. Pripomenul nám, aby sme nezabudli na desaťročia krutého ateistického režimu, ktorý ponižoval a týral ľudí pre vieru v Boha a pre vernosť svedomiu.

Je pochopiteľné, že na vyrovnanie sa s vlastnou históriou treba čas. No ten čas treba naplniť snahou, inak sa na hrôzy komunizmu jednoducho zabudne. Tajná Cirkev, z ktorej vzišlo aj Kresťanskodemokratické hnutie, by mala byť našou inšpiráciou aj dnes a jej étos by nás mal viesť k spolupráci a vzájomnému zdieľaniu.

Odvaha pomenovať pravdu nahlas a verejne aj napriek nepríjemnostiam je v dnešných časoch prehnanej korektnosti, nezriedkavej agresívnej sekularizácie verejnej diskusie a útočenia na svedomie človeka nesmierne potrebná. V tomto je pre nás obdobie prenasledovania nášho národa pečaťou, ktorú nikdy nesmieme zmazať.

Sloboda

Som rada, že Svätý Otec sa explicitne venoval aj významu slobody, pričom jasne pomenoval i našu náročnú cestu k jej dosiahnutiu a veľké obete mnohých. Ochranu slobody vnímam vo svojej politickej práci ako podstatnú.

Pápež František povedal: „Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a nato, aby zostala slobodná.“ Chrániť si dnes slobodu nie je jednoduché, lebo zlo, ktoré ju ohrozuje, má rafinovaný šat. Svätý Otec nazval slobodu cestou a vyzval nás, aby sme po nej kráčali zodpovedne so zreteľom na rozlišovanie. Tak aby nás nevliekol životom dav, verejná mienka alebo médiá.

Máme za sebou dni naplnené otcovskou prítomnosťou. Dni, počas ktorých nám Svätý Otec slovom i skutkom otváral zrak a sluch. Jeho homílie a príhovory sú nekonečnou studnicou, z ktorej môžeme čerpať na svojich cestách.

Návštevou nám pápež jasne ukázal, že Slovensko nie je malý či nedôležitý štát v strede Európy. Práve naopak, bohatstvo histórie, pestrá kultúra či zmysel pre posvätno sú našou silnou devízou. Keď si toto uvedomíme a budeme podľa výzvy Svätého Otca zakorenení v princípoch a zároveň otvorení dialógu, môžeme spoločne tvoriť veľké diela doma i vo svete.

Teším sa na to a som rada, že je to opäť Svätý Otec, ktorý sa k nám prihovára a posúva Slovensko vpred.

Článok bol publikovaný na postoj.sk

Zdroj foto: vaticannews.va

Reprezentanti kresťanského protikomunistického hnutia Biela légia, mučeníci za slobodu a demokraciu v čase komunizmu A. Tunega, A. Púčik a E. Tesár dnes dostali in memoriam Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Nadáciu Antona Tunegu, ktorá premenovala na Nadáciu Tunegu, Púčika a Tesára, reprezentovala na odovzdávaní aj Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann sa dnes zúčastnila stretnutia so Svätým Otcom Františkom: Prišiel medzi nás ako pútnik a priateľ. Otvorený, dobrosrdečný a ľudský. Nositeľ nádeje. Ako otec rodiny, čo prináša zmier. Vyzýva nás k solidárnosti, bratstvu a spoločenstvu. Nabáda nás, aby sme budúcnosť tvorili všetci spoločne a neizolovali sa vo svojom vlastnom priestore.

Celosvetovo je až 11 % zobrazovanej detskej pornografie umiestnených na slovenských serveroch. Miriam Lexmann preto vyzvala Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny, aby sme sa pri ochrane detí na internete začlenili do medzinárodnej spolupráce a pomohla presadiť v EP potrebnú legislatívnu výnimku na fungovanie nástrojov na odhaľovanie zobrazovania detskej pornografie. Aj o tejto téme informovala vo vysielaní TV Joj.

Neúnavná aktivita Miriam Lexmann a KDH priniesla úspech. Vláda dnes aj po jej opakovaných apeloch vytvorila úrad splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete. Podľa Lexmann môže úrad a jeho predsedníčka Anna Záborská účinne prispieť k ochrane prenasledovaných pre vieru a presvedčenie čo prispieva k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka.

Miriam Lexmann a ďalší europoslanci sa pýtajú EK, ako pokračuje a napĺňa Európsky plán boja proti rakovine, v ktorom sa zaviazala zlepšiť včasné odhalenie choroby a pomôcť členským štátom naplniť plán, aby 90 % populácie EÚ, ktorá spĺňa podmienky na skríning rakoviny prsníka, krčka maternice, hrubého čreva a konečníka, bola do roku 2025 ponúknutá možnosť vyšetrenia.

Miriam Lexmann apeluje na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka, aby inicioval zmenu v zákone o legislatívnom poistení. Ten totiž nereflektuje neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, a tak medzi vdovami a vdovcami vznikajú až 12-ročné rozdiely vo výške vyplácania vdovského dôchodku.

Postup Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pri bezpečnostnom incidente, ktorý opätovne ukázal zraniteľnosť štátneho portálu, by mali riešiť výbory Národnej rady SR. „Vyzývam Výbor pre zdravotníctvo, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor pre obranu a bezpečnosť na iniciovanie poslaneckého prieskumu a dôkladné prešetrenie tohto bezpečnostného incidentu,” uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Výbory by následne mali zverejniť správu so závermi.

Europoslankyňa upozorňuje na reakciu NCZI potom, ako súkromná slovená
bezpečnostná IT spoločnosť opätovne odhalila a demonštrovala kritickú zraniteľnosť štátom prevádzkovaného portálu. Tá sa týkala získania prístupu k citlivým zdravotným informáciám prostredníctvom systému eHranica, ktoré by následne mohli byť zneužité. Spoločnosť tak podľa vlastných slov urobila spôsobom, ktorý rešpektuje pravidlá zodpovedného zverejňovania zraniteľnosti, čo však NCZI popiera a v predmetnej záležitosti už podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Zatiaľ čo pri rozsiahlom úniku dát, na ktorý títo tzv. etickí hackeri upozornili v septembri minulého roku, reagovalo NCZI nielen uznaním chyby, ale predovšetkým ospravedlnením, dnes sme svedkami úplne iného postupu.

Nehazardujme so zdravím a dôverou občanov


Naše osobné údaje súvisiace so zdravotným stavom patria prirodzene k tým
najcitlivejším informáciám. „Je neprijateľné, aby štát nebol schopný ochrániť ich a predísť zneužitiu prostredníctvom najvyššieho stupňa ich zabezpečenia. Informácie zverejnené touto spoločnosťou totiž indikujú závažné chyby v ochrane našich osobných údajov v systéme eHranica,“ uviedla Miriam Lexmann.

Europoslankyňa za KDH považuje za absurdné, aby štátny úrad útočil na spoločnosť, ktorá poukázala na kritickú zraniteľnosť štátneho IT systému s etickým úmyslom včasnej nápravy a teda prevencie oveľa závažnejších škôd. „Štát si v žiadnom prípade nemôže dovoliť ďalšiu lotériu so zdravím a dôverou občanov. Je načase konať,“ znovu apeluje M. Lexmann.

Zdroj fotografie: theconversation.com

Miriam Lexmann a ďalší siedmi slovenskí europoslanci vyzvali Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v EP a Stranu európskych socialistov (PES) na vylúčenie strany Smer-SD zo svojich radov. Europoslanci odsudzujú jej aktivity a blízku spoluprácu s fašistickými politickými stranami, ktoré zastávajú názory na potláčanie ľudských a občianskych práv, šíria dezinformácie a ich rétorika sa približuje k rétorike krajnej pravice.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac jún. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– upozornila som, že cez Európsky sociálny fond + vieme rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Čerpať však z neho musia aj mimovládne, charitatívne a neziskové organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS,

– prijala som petíciu občianskej komunity CitizenGo s viac ako 270-tisíc podpismi vyjadrujúcimi nesúhlas s tzv. Správou Matić,

– odmietla som kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a vyzvala som na odmietnutie aj celé plénum EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,

– v prejave v NR SR som vyzvala premiéra Eduarda Hegera, aby otvoril na stretnutiach Rady otázku princípu subsidiarity, ktorý musí zostať ako kľúčový a fundamentálny základ EÚ,

– apelujem na Európsku komisiu, aby posilnila stratégie na podporu zamestnanosti osôb s poruchami autistického spektra. Posilnením ich zamestnanosti nielen pomôžeme samotným osobám s autizmom naplniť svoj potenciál, ale aj ako spoločnosť naplníme svoje záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali prostredníctvom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím,

– vyzvala som na plné čerpanie európskych prostriedkov v synergii s Plánom obnovy, ktoré nám pomôžu pokryť riešenia proti chudobe. Pod hranicou chudoby dnes aj v dôsledku pandémie žije u nás približne 640-tisíc ľudí, najmä mnohopočetných rodín, osamelých rodičov, seniorov či zdravotne znevýhodnených,

– aktívne som prispela k tvorbe dokumentu frakcie EĽS o Budúcnosti kresťanskej demokracie. Budúca podoba EÚ veľmi závisí od našej ochoty postaviť sa na ochranu demokracie a spoločného dobra,

– podporila som výzvu na zastavenie vývozu a, naopak, domáce spracovanie železného šrotu v krajinách EÚ. Vývoz spôsobuje poškodzovanie životného prostredia, ale škodí aj európskym fabrikám – vrátane US Steel Košice či Železiarní Podbrezová – v nastávajúcej snahe o efektívnejšie princípy obehového hospodárstva, či dodržanie prísnych klimatických cieľov napríklad jeho domácim recyklovaním,

– zverejnila som blog, kde vysvetľujem, prečo je princíp subsidiarity dôležitý a ako môže pomôcť zabrániť návratu totality,

– vzniesla som osem pozmeňujúcich návrhov k správe o Ochrane osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícii. Žiadam, aby Európska komisia a členské štáty vykonali dôkladnú analýzu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa kritérií pre uznávanie, zosúladenie definícií zdravotného postihnutia a zabezpečenie vzájomného uznávania stavu zdravotného postihnutia vo všetkých členských štátoch,

– diskutovala som so stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ, 

– spolu s časťou poslaneckých kolegov som sa pýtala EK, aké opatrenia prijala alebo plánuje prijať Európska Rada na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s deťmi, pokiaľ ide o používanie systému digitálnych Covid certifikátov,

– spolu s kolegami žiadam dôkladné prešetrenie vydaných a z príspevkov EÚ financovaných učebníc pre palestínske deti obsahujúce nenávistný materiál, antisemitizmus a podporu džihádu,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii Európskej aliancie za nedeľu k problematike právu odpojenia, stanoveniu požiadaviek, podmienok a práv pre prácu online,

– prednesením modlitby som sa zapojila do podujatia Národné modlitebné raňajky,

– na Bratislavských Hanusových dňoch som diskutovala o konzervativizme ako záchrane slobody,

– ako tieňová spravodajkyňa EP pre Valné zhromaždenie OSN som vystúpila v pléne EP, kde som zdôraznila, že potrebujeme silné a strategicky jednotné smerovanie EÚ založené na hodnotách slobody a demokracie,

– vyzvala som na zavedenie nielen osobných, ale ak odvetvových sankcií voči režimu Aleksandra Lukašenka, ak neprepustí všetkých politických väzňov a neukončí represálie voči vlastným obyvateľom,

– iniciovala som spolu s KDH a KDU-ČSL rezolúciu EĽS s konkrétnymi krokmi požadujúcimi pomoc EÚ pre ľudí v Bielorusku v ich zápase za slobodu.

Aj takto vyzerala moja júnová práca v prospech občanov. Počas leta si pár dní oddýchnem, aby som načerpala sily a naďalej mohla pokračovať v plnom nasadení.

Ľudské dobro musí byť v centre vývoja umelej inteligencie

Uľahčuje a zefektívňuje prácu, pomáha šetriť energie aj peniaze, umožňuje kvalitnejšie vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Na to, aby bol v centre technológie umelej inteligencie vždy človek a jeho dobro, však potrebujeme jasné mantinely.

Dobré správy pre Slovensko

Európska komisia vypočula Slovensko a prišla s návrhom legislatívy, aby sme mohli presunúť voľné eurofondy na pomoc ľuďom a firmám v čase energo krízy.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content