Rýchle správy
Práca na návrhu zmeny zákona o vdovských dôchodkoch, podpora uznesenia o bezpečnosti detských hračiek v EÚ, predloženie návrhov k uzneseniu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Prehľad februárovej práce a aktivít europoslankyne Miriam Lexmann nájdete v texte.
Z mojich februárových aktivít pre vás vybarám:
Aj v týchto náročných týždňoch pokračujem naplno vo svojej práci a službe, do ktorej si ma občania vybrali.
Naše inštitúcie a celá spoločnosť sa musí začať intenzívne pripravovať na zmeny vo vzdelávaní a v pracovnom procese, ktoré so sebou prinesie digitalizácia. Ľudia od nás všetkých očakávajú riešenia a formu prípravy na tieto zmeny, uviedla Miriam Lexmann v relácii Ako ďalej, Európa?
Miriam Lexmann ostro odsúdila priamy vojenský konflikt Ruska na Ukrajinu. Tento neospravedlniteľným akt je v rozpore s medzinárodným právom a spôsobí veľa utrpenia. Musíme stáť na strane pravdy a podporovať nášho suseda – Ukrajinu a zabezpečiť, aby agresor zaplatil vysokú cenu, vyhlásila slovenská europoslankyňa.
Miriam Lexmann diskutovala o aktuálnych otázkach pracovného trhu s prezidentkou organizácie Nezávislé kresťanské odbory Slovenska Ľubicou Černou. Zhodli sa na potrebe pripraviť zamestnancov i zamestnávateľov na zmeny v dôsledku nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro vždy zostali v centre našej pozornosti.
Návrat k rokovaciemu stolu a ku konštruktívnemu dialógu je podľa Miriam Lexmann kľúčom k ochrane životov a živobytia ľudí na Ukrajine, ako aj v Rusku. Slovenská europoslankyňa odsudzuje samozvané uznanie tzv. Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky a okupáciu tohto ukrajinského územia.
Odstrašiť kohokoľvek, kto by sa chcel vzoprieť voči vtedajšiemu režimu. Ich účasť na protikomunistickom odboji a snaha o šírenie pravdy mali však význam. Hoci sa režim snažil prekryť všetky svoje zločiny, pravda a sloboda boli hlasnejšie a napokon po dlhom zápase zvíťazili. Je však dôležité, aby sme ich aj naďalej chránili, píše Miriam Lexmann v blogu k výročiu popravy Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.
Mať rozdielny postoj je normálne a diskusia je prejavom života v slobodnej krajine. Ale zastrašovať, navádzať k nenávisti a zachádzať do osobnej roviny je neprípustné, vyzýva Miriam Lexmann opozičných poslancov NR SR, aby zastavili šírenie nenávisti, strachu a populizmu nielen voči svojim kolegom.
Muži a ženy s jedným dieťaťom, ktorí prišli o svojho manželského partnera, sa dlhodobo snažia poukazovať na diskrimináciu, ktorej sú vystavení v súvislosti s opätovným vyplácaním vdovského či vdoveckého dôchodku po roku od úmrtia manžela či manželky.
„Na diskrimináciu vdov a vdovcov s jedným dieťaťom ma upozornilo množstvo podnetov od žien, ktoré sú tejto diskriminácií vystavené. Situácia je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku, s troma a viac deťmi nemusí čakať vôbec,“ vysvetľuje princíp diskriminácie Miriam Lexmann.
Súčasná slovenská legislatíva totiž predpokladá pokračovanie vyplácania či opätovné vyplácanie od určitého veku pre tých, ktorí vychovali dve a viac detí, prípadne pre tých, ktorí sú sami invalidní alebo sa starajú o nezaopatrené dieťa.
„Naproti tomu vdova či vdovec s jedným dieťaťom čaká až do dovŕšenia dôchodkového veku. A hoci v čase prijímania tejto právnej úpravy mohlo ísť o rozdiel niekoľkých rokov, postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku sa rozdiel neustále prehlboval a v súčasnosti môže tvoriť aj desaťročie,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH.
Miriam Lexmann preto apeluje na zmenu slovenskej právnej úpravy a oslovila so žiadosťou o predloženie legislatívnej zmeny aj Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka.
„Hoci bol môj prvý podnet najmä kvôli obavám z narušenia udržateľnosti verejných financií neúspešný, tentokrát som k nemu tlmočila aj prísľub ministra financií, že sa bude prípadnou zmenou zaoberať v kontexte prípravy rozpočtu. Verím preto, že sa situácia konečne zmení k lepšiemu a zmena zákona bude zo strany ministra čoskoro predložená,“ ozrejmuje Miriam Lexmann, členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente.
Iniciatívy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne neformálne skupiny na sociálnych sieťach, ktoré na tieto zmeny apelujú. K veci bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré však nedosiahli potrebnú podporu.
Foto: ilustračné, zdroj: disabilitydenials.com
V rámci parciálnych výhod pre jednotlivé štáty sme si sem pustili skorumpované peniaze, ktoré korodovali aj naše hodnoty, a preto si dnes nevieme poradiť a dlhodobo strádame v otázke principiálnosti, jednoty a hodnôt európskej zahraničnej politiky. Je smutné, že si neuvedomujeme, že v geopolitickom svete musíme mať v EÚ jednotné záujmy. Čiastkové záujmy jednotlivých štátov EÚ sú nepatrné v tej veľkej globálnej hre, uviedla Miriam Lexmann v diskusii na Hodnotiacej konferencii európskej a zahraničnej politiky SR.
Na účinnejšiu ochranu detí a mladých v online priestore je potrebné mať vyčlenené funkčné pracovisko, ktoré bude spolupracovať s políciou a ďalšími orgánmi, píše Miriam Lexmann v komentári pre portál sme.sk.
Veľa onkologických pacientov nemá naprieč členskými štátmi rovnaký prístup k liečbe a starostlivosti. Týka sa to aj Slovenska, ktoré je v oblasti prístupu pacientov k inovatívnym liekom na chvoste Európskej únie. Rozdiely potrebujeme vyrovnať, hovorí Miriam Lexmann, napríklad aj plným využívaním financií vyčlenených EÚ na včasnú diagnostiku onkologických ochorení.
V prvom mesiaci nového roka som v mojej službe občanom zrealizovala aj tieto aktivity:
Aj v novom roku pokračujem naplno vo svojej práci a službe, do ktorej si ma občania vybrali.
Vláda musí brať samosprávu ako rovnocenného partnera pri každom vážnom rozhodnutí o živote ľudí v obciach, mestách a regiónoch. Pre porovnanie, kým v susednom Poľsku v predošlom programovom období bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, u nás to je stále ledva 10 %, uviedla Miriam Lexmann v diskusii na TASR TV. Na Slovensku podľa nej brzdí čerpanie byrokracia, a tiež fakt, že vláda odstavila regióny, starostov a primátorov na vedľajšiu koľaj.
Na Slovensku majú MAS-ky, žiaľ, nesmierne ťažký prístup k finančným príspevkom, aby mohli rozvíjať naše regióny. Bráni im v tom rozsiahla byrokracia a problematicky nastavený systém. Napríklad v Českej republike tieto skupiny môžu čerpať prostriedky aj z Európskeho sociálneho fondu, a tak riešiť nárast chudoby spôsobený pandémiou, priblížila Miriam Lexmann v diskusii o subsidiarite a vzájomných vzťahoch členských štátov s EÚ.
Komunistický režim nebol len o regulovanej cene potravín a bývania, ale aj o snahe regulovať pravdu, píše Miriam Lexmann v najnovšom blogu, kde reaguje na zistenia, že počas vlády Smeru, za ministra vnútra Róberta Kaliňáka, skartovali na ministerstve spisy policajných zložiek vrátane tých z obdobia komunizmu, ktoré mali skončiť v Ústave pamäti národa.
Pevnosť v hodnotách a múdrosť v rozhodnutiach, zvlášť v týchto náročných časoch, popriala Miriam Lexmann novej predsedníčke EP Roberte Metsole. Maltskú poslankyňu pozná už od čias spolupráce v rámci mladých kresťanských demokratov. Oceňuje jej túžbu presadzovať hodnotu pravdy, čo podčiarkla v úvodnom príhovore spomienkou na osobnosť Jána Kuciaka.
Nenávisť, ktorá sa spustila voči biskupovi Jozefovi Haľkovi za jeho kultivovane vyjadrený názor je v slobodnej spoločnosti neakceptovateľná. Miriam Lexmann preto vyzýva na kultiváciu verejného priestoru a rešpekt voči pluralite názorov. Netolerantnosť je totiž len krok od neslobody.
Výsledky esejistickej súťaže na tému Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na Európskej únii, čo by to bolo, sú známe. Miriam Lexmann vyhlásila troch ocenených prostredníctvom svojho konta na Facebooku. Súťaž zorganizovala v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla.
Ako pracovala europoslankyňa Miriam Lexmann vo svojej službe verejnosti v roku 2021 si môžete pozrieť, prečítať i vypočuť na webe.
Za jednu z dôležitých udalostí roka 2022 považuje Miriam Lexmann aj pripravované riešenie situácie pracovníkov platforiem, na ktoré v rámci ochrany zamestnancov v novom type zamestnania dlhodobo vyzýva. Prehľad oblastí, ktoré budú podľa nej z pohľadu vzťahu EÚ a Slovenska patriť v tomto roku ku kľúčovým, si môžete prečítať v tomto texte.
Hlbokú polarizáciu v dôsledku dezinformácií šíriacich sa vo veci návrhu dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA sú podľa Miriam Lexmann bezpečnostným rizikom pre našu krajinu. Mrzí ju tiež spôsob politicky motivovanej reakcie generálneho prokurátora, ktorá vo svetle jeho pracovnej cesty do Ruska vyznieva účelovo.
Dezinformácie šíriace sa v posledných dňoch vo veci návrhu dohody o
obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA vyvolali opäť spoločensky
zbytočnú polarizáciu. V tejto hlbokej polarizácii vidím bezpečnostné
riziko pre našu krajinu.
Vývoj situácie ma mrzí rovnako ako spôsob politicky motivovanej reakcie
generálneho prokurátora, ktorá vo svetle jeho pracovnej cesty do Ruska
vyznieva účelovo.
Dodržiavanie ľudských práv je základným pilierom slobodnej spoločnosti.
Ruský generálny prokurátor je zodpovedný za hrubé porušovanie ľudských
práv čo vyústilo do zaradenia jeho osoby na sankčný zoznam EÚ. Cestu
slovenského generálneho prokurátora do Ruska považujem za návrat do čias odklonu od základného nastavenia našich vzťahov a hodnôt v európskom a medzinárodnom priestore. Zneucťuje politicky prenasledovaných.
Kým naši partneri v NATO vedú na summite s Ruskom náročné rokovania s
cieľom medzinárodnej bezpečnosti, náš generálny prokurátor si bude
pripíjať na zdravie so strojcami režimu posielajúceho ľudí túžiacich po
slobode do väzenia a oslavovať 300 rokov ruskej generálnej prokuratúry,
ktoré zahŕňajú aj obdobie historicky jedného z najbrutálnejších
totalitných režimov porušovania ľudských práv vrátane genocídy.
Návrat k základným hodnotám, pravde a odbornej diskusii považujem za
pilier kultivácie verejného priestoru, našej vnútornej jednoty, a teda
aj našej bezpečnosti.
Prečítajte si aj celé znenie vyhlásenia KDH:
https://kdh.sk/polarizovat-narod-pre-zmluvu-s-usa-je-nebezpecne-ustavnost-moze-preverit-ustavny-sud/
Titulná fotografia: theconversation.com
O etických aspektoch umelej inteligencie, dezinformáciách, súčasnej politickej situácií doma aj vo svete a o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ diskutovala Miriam Lexmann online počas decembra so študentmi Univerzity Komenského, Ekonomickej univerzity a Univerzity Mateja Bela.
Olympijské hry sú zaiste tým najväčším sviatkom športu na svete. Symbolizujú zmysel celého ľudstva pre férovú súťaž športovcov, ktorých úžasné výkony korunujú olympijské medaily i spontánna radosť divákov.
Všetci obdivujeme športové talenty a posúvanie hraníc ľudského výkonu ako výsledok ich mnohoročnej tvrdej práce. S očakávaním prirodzene sledujeme prípravu i ambície zvlášť našich slovenských športovcov a tešíme sa, že ich výkony budeme môcť sledovať naživo aj prostredníctvom RTVS.
Spolu s mnohými kolegami i občanmi z celého sveta však s poľ utovaním vnímam fakt, že tentokrát je olympijský étos vážne zatienený propagandou totalitného režimu Čínskej ľudovej republiky ( Neutíchajúca závažná ľudskoprávna situácia v regióne Sin ťiang, v ktorom čínsky režim prenasleduje a vedie brutálnu kampaň proti Ujgurom a iným náboženským, či etnickým skupinám je dlhodobo známa.
K porušovaniu ľudských práv dochádza internovaním najmenej jedného milióna jednotlivcov, rozsiahlymi nútenými prácami a masovými nútenými sterilizáciami žien. Z rastúceho počtu dôveryhodných právnych zistení dnes jasne vyplýva, že v regióne Sin ťiang ide o prípady genocídy a zločinov proti ľudskosti.
Nedávno zverejnené dokumenty „Xinjiang Papers“ priniesli dokonca dôkazy o tom, že v riadení tejto represívnej politiky zohrávajú úlohu najvyšší predstavitelia ČĽR. Medzitým ČĽR pokračuje aj v zásahoch proti hongkonskému prodemokratickému hnutiu a prenasleduje Tibeťanov či iné náboženské a etnické menšiny.
Je preto nesmierne dôležité vyslať svetu signál, že pred týmto bezprecedentným porušovaním ľudských práv si nemôžeme zatvárať oči. Nesmieme dovoliť aby predstavitelia ČĽR použili olympiádu na svoju propagandu, čo je vzhľadom na vyššie uvedenú ľudskoprávnu situáciu hlboko kontroverzné.
Týmto listom Vás chcem úctivo požiadať, aby RTVS počas vysielania prenosov z olympijských hier nezabudla na kritickú ľudskoprávnu situáciu v Číne a aby okrem športových prenosov prebehla na okruhoch verejnoprávnej televízie a rozhlasu aj diskusia o stave ľudských práv v krajine.
Naše vlastné skúsenosti s komunistickým režimom nás totiž zaväzujú k tomu, aby sme poukázali na pravdu o komunistickej ideológii. Neváhajme o tejto pravde hovoriť, a to aj zo solidarity s obeťami. Tento príspevok na obranu ľudskej dôstojnosti by bol jasným znakom zrelosti našej demokracie postaviť sa za práva prenasledovaných a utláčaných.
Šport a olympijské hry ako vrchol jeho oslavy nemôžu byť obeťou politiky.
Neakceptovateľné porušovanie ľudských práv v ČĽR nás voči tomuto faktu nemôže nechať ľahostajnými. N edovoľme, aby Komunistická strana Číny beztrestne šírila svoju propagandu vo svete a tým zakrývala svoje zločiny proti ľudskosti.
Pevne verím, že vedenie RTVS priaznivo zváži túto požiadavku a počas vysielania Zimných olympijských hier v Pekingu tak diváci RTVS budú môcť vo fundovanej televíznej a rozhlasovej diskusii reflektovať aj tento širší ľudskoprávny kontext.
Titulná foto: rtvs.sk
Slovensko nevytvára potrebný priestor ani jasné pravidlá, ktorými by uľahčilo a pripravilo sa na nástup digitalizácie a umelej inteligencie. Miriam Lexmann upozornila na nelichotivé zistenia i najnovšieho rebríčka Digital Economy and Society Index, kde sme skončili medzi najpomalšie sa pripravujúcimi krajinami.
„Svet si viac nemôže dovoliť zatvárať oči pred bezprecedentným porušovaním ľudských práv náboženských a etnických menšín Čínskou komunistickou stranou“, opätovne zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá spoluiniciovala výzvu predsedom európskych inštitúcií, ako aj trom slovenským najvyšším ústavným činiteľom na diplomatický bojkot Zimných olympijských hier (ZOH) v Pekingu.
Z rastúceho počtu dôveryhodných právnych zistení jasne vyplýva, že v regióne Sin-ťiang, v ktorom Čínska ľudová republika prenasleduje a vedie brutálnu kampaň proti Ujgurom a iným menšinovým skupinám, dochádza ku genocíde a zločinom proti ľudskosti. Budúcoročné ZOH sa tak, žiaľ, budú konať v kontexte rozsiahleho porušovania ľudských práv. „Olympijské hry ako vrchol oslavy športu prirodzene nemôžu byť obeťou politiky. Vo svetle takto závažného porušovania ľudských práv považujeme za nevyhnutné obrátiť sa s naliehavou žiadosťou o bojkot hier na vrcholových politických predstaviteľov“, zdôrazňuje Miriam Lexmann, ktorá na pôde Európskeho parlamentu už v júli tohto roku vyjednala ľudskoprávne uznesenie obsahujúce výzvu na diplomatický bojkot.
Dokumenty Xinjiang Papers navyše priniesli dôkazy o tom, že v riadení represívnej politiky v regióne Sin-ťiang zohráva úlohu sám prezident Si Ťin-pching či ďalší vysokí predstavitelia Čínskej ľudovej republiky, ktorá medzitým pokračuje v zásahoch proti hongkonskému prodemokratickému hnutiu a prenasleduje Tibeťanov či iné náboženské a etnické menšiny.
„Vzhľadom na túto pretrvávajúcu neakceptovateľnú ľudskoprávnu situáciu sme presvedčení, že ZOH v Pekingu sa nemôžu uskutočniť bez toho, aby sme dali svoj nesúhlas s týmto dianím jasne najavo“, uvádzajú v liste adresovanom vysokým predstaviteľom EÚ členovia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu z celého sveta, ktorej spolupredsedá M. Lexmann.
V tomto duchu sa pridali aj ďalší slovenskí europoslanci, aby spoločne apelovali na troch najvyšších ústavných činiteľov SR, ktorých vyzvali na verejné odmietnutie účasti na ZOH v Pekingu. „Vyzývame na solidaritu s obeťami prenasledovania, na obhajobu ľudskej dôstojnosti a obranu hodnôt, na ktorých sú olympijské hry založené“, uzatvárajú europoslanci a dodávajú, že prípadná účasť politických predstaviteľov môže byť zneužitá na propagandistickú kampaň Čínskej ľudovej republiky. Výzvu spolupodpísali: Peter Pollák, Michal Šimečka, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Vladimír Bilčík.
Foto: olympic.sk/TASR/AP
Cielené športové eurofondy aj pre sociálne a zdravotne znevýhodnených ľudí, aby mali prístup k športu a športoviskám, ktoré by si inak nemohli dovoliť. Aj to cieľ EÚ už od budúceho roka. Hovorila o ňom v TV Joj aj Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann je treťou najaktívnejšou slovenskou a celkovo 37. europoslankyňou spomedzi 705 poslancov Európskeho parlamentu. Vyplýva to z dát spoločnosti Eulytix, ktorá hodnotila legislatívnu činnosť poslancov od júna 2020 do augusta 2021.
Odpočet mojej práce za november 2021
V službe európskej poslankyne som počas mesiaca november uskutočnila aj tieto aktivity :
Pokračujem v nasadení aj naďalej.
Stovky rodín sú aj následkom pandémie, choroby, zdravotného znevýhodnenia či straty práce v existenčných ťažkostiach. V najťažších, nie ojedinelých prípadoch, je u mnohých rodín – nie vlastnou vinou – ohrozená aj samotná strecha nad hlavou. Miriam Lexmann preto v spolupráci s Úsmev ako dar spustila verejnú zbierku na pomoc ohrozeným rodinám na Slovensku.
Kľúčovým projektom, do ktorého by sme sa mali podľa Miriam Lexmann v novom roku začleniť, je prevencia v oblasti rakoviny. Slovensko je absolútne na konci v prevencii onkologických ochorení, uviedla europoslankyňa v súvislosti so schváleným rozpočtom EÚ na rok 2022.
Európsky parlament navrhuje v prevencii zdravotných rizík zvýšiť mieru financovania verejných športovísk a športového vyžitia obyvateľov. KDH dokonca navrhuje vznik ministerstva športu. O spravodlivom športovom modeli, ktorý navrhuje EP, ale aj priebehu pandémie v krajinách EÚ informovala Miriam Lexmann vo vysielaní TV JOJ.
Do iniciatívy Červená streda, ktorú organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa zapájajú tisícky farností, združení, organizácií, či osobností po celom svete.
Podľa štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá pomáha všade tam, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, alebo sú v existenčnej núdzi až dve tretiny svetového obyvateľstva žije v krajinách, kde sa porušuje náboženská sloboda, z toho 70 % nábožensky motivovaného násilia sa deje na kresťanoch. Je to spolu 300 miliónov ľudí. Každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí.
Už po tretíkrát sa v celoslovenskom meradle koná Červená streda aj na Slovensku. Niekoľko desiatok kostolov, verejných objektov, či budov inštitúcií sa večer rozsvieti načerveno, na znak spomienky na obete, ktoré trpia pre Krista.
Jednou z verejných osobností, ktoré podporujú túto iniciatívu je aj poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann:
„Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania je dôležitým ukazovateľom stavu, v ktorom sa nachádza akákoľvek krajina. Náboženská sloboda je porušovaná v 62 zo 196 štátov sveta a to je žalostný stav. V Pakistane musia kresťania strážiť kostoly pred teroristami. V Číne sú Budhisti, kresťania a ďalšie náboženské menšiny prenasledovaní. Ujguri sú dokonca zatváraní do táborov a rastie počet dôkazov, že je na nich páchaná genocída. Náboženské menšiny trpeli a trpia aj počas pandémie, keď je im v niektorých štátoch cielene odopieraná pomoc, či najzákladnejšie potreby,“ hovorí europoslankyňa z KDH.
Od roku 1993 hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva o náboženskej slobode ako o „cennej dvíze“.
„Som rada, že aj na Slovensku sa začína téma náboženskej slobody otvárať a že sa nepozeráme už len na seba, ale chceme pomôcť aj tým, ktorí sú dnes trpiaci, alebo prenasledovaní pre vieru. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania, ktorá je základným ľudským právom, považujem za jeden z kľúčových pilierov mojej práce europoslankyne,“ uviedla Miriam Lexmann.
Zdroj foto: cirkev.cz
V rámci vyjednaného textu poľnohospodárskej reformy Miriam Lexmann privítala podporu mladých farmárov a opätovne vyzvala, aby Slovensko prijalo jasné kroky k potravinovej sebestačnosti, pričom podpora mladých farmárov k tomu môže dopomôcť. Nesúhlasí však s absenciou zastropovania dotácií, ktoré by mohlo znížiť formu ich zneužívania.
Je našou morálnou povinnosťou pripomínať si pamiatku nenápadných hrdinov, ktorí zaplatili obrovskú a neraz najvyššiu cenu v boji za pravdu a slobodu. Uviedla to Miriam Lexmann vo svojom vystúpení na podporu kultúrno-vzdelávacieho projektu a súťaže Nenápadní hrdinovia.
V postupoch čerpania eurofondov sa Slovensko stáva európskou raritou, keď vláda odstavila regióny na vedľajšiu koľaj. Ešte nedávno sľubovala decentralizáciu, dnes však nielenže takmer 90 % peňazí z aktuálneho programového obdobia sústredí do rúk ministerských úradníkov, ale nepochopiteľne ignoruje aj úspešné miestne akčné skupiny. Ľudia zdola sú tak obchádzaní a nemôžu realizovať mnohé lokálne významné projekty, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.
„Dôvera ľudí v mestá, obce a kraje výrazne vzrástla, lebo nielen pri pandémii ukázali, že poznajú a vedia dobre riešiť problémy ľudí. Ak má Slovensko rásť, musí im viac veriť aj vláda. Tá im však pri historickej šanci pomôcť cez eurofondy dáva žalostne málo – iba 12 % z celkového balíka. Nie je to správne, ani fér,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
„Celoeurópsky trend je, aby o eurofondoch rozhodovali ľudia zdola, teda u nás sú to kraje a miestne akčné skupiny. Slovenský trend je, žiaľ, presne opačný a robí z nás smutnú európsku raritu,“ približuje Lexmann, ktorá je podľa nezávislej organizácie VoteWatch Europe najvplyvnejšia zo slovenských europoslancov. Ako alarmujúci príklad uviedla Poľsko, kde len v predošlom programovom období 2014 – 2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, kým u nás iba 10 %. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka 12 %, ale po započítaní zdrojov z Plánu obnovy sa ešte zníži.
„Vo financovaní regiónov sme sa tak v novom programovom období nijako neposunuli. Hoci vláda sľubovala opak. Navyše nepochopiteľne uťahuje opasky aj miestnym akčným skupinám, ktoré regióny pomáhajú dlhodobo úspešne rozvíjať,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že regióny jednoznačne musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. „Vláda ich nesmie obchádzať. Musí ich viac počúvať a dať aj viac peňazí do územia, teda k samotným ľuďom,“ dopĺňa. Europoslankyňa pripomína, že zahraniční členovia sociálneho výboru Európskeho parlamentu boli na nedávnej návšteve Slovenska zhrození mierou chudoby našich regiónov a neschopnosťou použiť na riešenie stavu voľné eurofondy.
Cez nový Operačný program Slovensko prinesú eurofondy do roku 2027 takmer 13 miliárd eur, ďalších takmer 6 miliárd eur cez Plán obnovy. „O takmer celom balíku rozhodnú ministerskí úradníci a doteraz nevieme, ako. Kým Slovensko nebude budované zdola nahor, vláda bude pri riadení krajiny opakovať tie isté chyby, na ktoré doplatia zasa len ľudia,“ hodnotí expert na eurofondy Rastislav Horvát.
Ako ďalej upozorňuje, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nielen sedí na eurofondoch, ale z peňazí, ktoré dáva do regiónov v rámci OP Slovensko, nepridelilo miestnym akčným skupinám (MAS) ani euro. Dokonca uvažuje, že ich počet zredukuje o polovicu. „Doteraz mohli MAS čerpať aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, do budúcna im však zostane len Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. To je krok späť, lebo život v regiónoch a MAS-ky nie sú len o poľno- či pôdohospodárstve, ale aj o vzdelávaní, kohézii, sociálnych veciach. Európa nabehla na multifondové financovanie MAS, Slovensko ide do monofondového, čím uškodí ľuďom v menších mestách a obciach,“ podčiarkol Horvát.
Podľa projektového manažéra a starostu obce Oravská Polhora Michala Strnála vedia MAS-ky úspešne zrealizovať menšie projekty, ktoré sú mimoriadne platné pre rozvoj miest a obcí. Zápasia však s neskutočnou byrokraciou, pričom ministerstvo ich označuje za „chronický problém“. „Kým MAS-ka dokáže projekt vyhodnotiť za pár týždňov, úradom trvá aj 390 dní od podania žiadosti po podpis zmluvy. Problémom nie sú MAS-ky, ale neskutočná byrokracia, ktorú štát vytvára. Aby pre 20- až 30-tisícové projekty boli 100 stranové príručky?“ pýta sa Strnál.
Ako starosta obce pociťuje, že občania potrebujú mať zľahčený, nie sťažený prístup k eurofondom. „Znova vyzývame vládu, aby nás – starostov a primátorov – pri zásadných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú našich miest a obcí, neobchádzala. Zvlášť v otázke eurofondov, ktoré môžu výrazne zlepšiť životy ľudí. Jediná cesta je decentralizovať, neignorovať ľudí zdola, dať regiónom nielen povinnosti, ale aj adekvátne právomoci a namiesto rušenia viac podporovať aj miestne akčné skupiny,“ uzavrel Michal Strnál.
Zdroj foto: KDH
Pomoc regiónom patrí medzi top priority vyspelých krajín. Regióny musia rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Vláda ich pritom nesmie obchádzať ako to robí v najnovších opatreniach na čerpanie eurofondov. Vláda uťahuje opasky aj MAS-kám, ktoré dlhodobo úspešne pomáhajú rozvíjať regióny. Dokonca sa hovorí o ich výraznom znížení. Nemôžeme si to dovoliť, prízvukuje Miriam Lexmann spoločne s odborníkmi a starostami z KDH na tému eurofondov.
Hlasovania poslancov Európskeho parlamentu a vysvetlenia k nim sú verejne dostupné na oficiálnej webovej stránke. Z nich je zrejmé, že správu nepodporili aj ďalší poslanci naprieč politickými skupinami Európskeho parlamentu.
Pri výkone svojho mandátu vždy hlasujem podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dlhodobo verejne komunikujem hodnoty, ktorými sa riadim. Príbeh mojej rodiny, ktorá v ohrození života bojovala tak proti fašistickému, ako aj proti komunistickému režimu, je dobre známy. Uvedené spojenie je za čiarou a nemám dôvod sa mu zvlášť venovať.
Uznesenie o kríze právneho štátu v Poľsku a nadradenosti práva EÚ bolo ďalším z uznesení, ktorými sa v ostatnom období zaoberáme takmer na každom plenárnom zasadnutí.
Tak ako pri iných uzneseniach o Poľsku, ani toto neobsahovalo konštruktívne hľadanie dialógu, ale vzťahy s Poľskom opäť skôr ideologizovalo a vyhrocovalo. Treba zdôrazniť, že Poľsko nie je ani prvým, ani jediným štátom, ktorého ústavný súd rozhodol o prednosti národnej ústavy pred právom EÚ.
Hlasovala som na základe úprimnej snahy chrániť európsky projekt, preto som nepodporila tendencie rozširovať právomoci EÚ. Som za to, aby EÚ rešpektovala rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a Európskou úniou, ktoré sú dohodnuté od začiatku. V otázke bezpodmienečnej prednosti práva EÚ pred kolidujúcim vnútroštátnym aj ústavným právom, ktorú spochybňovali ústavné súdy členských štátov, je riešením jedine úprimná, otvorená a konštruktívna debata. Tá je zároveň kľúčová a existenčná pre spoločnú Európu.
Dohodnuté rozdelenie právomocí však musí byť obojstranne zachovávané a rešpektované tak, aby neboli porušované európske právo a princíp subsidiarity ako základné piliere EÚ. Odpoveď podľa mňa treba hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorá predpokladá konštantný dialóg a udomácňovanie medzi úrovňou členských štátov a úrovňou EÚ. Uznesenie však nič z tohto nereflektovalo. Preto som hlasovala proti.
Foto: windeurope.com
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:
– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,
– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,
– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,
– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,
– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.
– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,
– zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia
– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,
– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.
– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,
– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,
– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,
– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,
– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,
– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,
– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,
– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,
– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,
– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,
– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?”,
– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.
Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.
Najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov nám nekladie Brusel, ale robíme si ich my sami. Miriam Lexmann to opätovne skonštatovala po ukončení návštevy delegácie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci EP na východe Slovenska, kde sa zamerali na efektivitu čerpania eurofondov.
Ako členka delegácie Výboru pre sociálne veci a zamestnanosť Európskeho parlamentu navštívila Miriam Lexmann spolu s ďalšími kolegami Košice a okolie.
Cieľom misie v teréne bolo zhodnotiť efektivitu čerpania eurofondov, a to najmä Európskeho sociálneho fondu so zameraním na lepšie začlenenie znevýhodnených skupín. Slovenská europoslankyňa dlhodobo poukazuje na význam efektívneho čerpania európskych finančných prostriedkov, a to nielen Plánu obnovy, ale i ďalších eurofondov, čo je potrebné realizovať v synergii.
„Je to totiž jedinečná príležitosť posunúť našu krajinu vpred. O to viac v čase, keď silné sociálne dopady pandémie privádzajú mnohé rodiny či marginalizované skupiny na hranicu chudoby alebo ich do nej ešte hlbšie ponárajú,” uviedla počas trojdňovej misie Lexmann.
Stretnutia s miestnymi zástupcami – primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom, viceprimátorkou Lucia Gurbáľová, starostom mestskej časti Luník IX. M. Šaňom, riaditeľkou tamojšej základnej školy I. Roškovou, zástupcami neziskového sektora a ďalšími len potvrdili skutočnosti, ktoré ľudia v regiónoch hlásia už dlhodobo.
„Tie najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov neprichádzajú z Bruselu – zbytočne si ich vytvárame my sami na Slovensku: komplikovanou byrokraciou, nezmyselnými pravidlami a na rozdiel od okolitých krajín aj platbami za projekty až po ich realizácii pričom zdĺhavé verejné obstarávanie často spôsobí, že vysúťažená cena sa medzičasom pri náraste cien stáva neaktuálnou, a teda projekt nerealizovateľným,” popísala konkrétne problémy s čerpaním eurofondov v regiónoch členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri EP.
Päťčlenná delegácia poslancov a dvoch vysoko postavených úradníkov Európskej Komisie videla v Košiciach a okolitých obciach mnoho skvelých sociálnych projektov, ktoré kvôli uvedeným absurdným pravidlám nie sú alebo nemôžu byť financované z eurofondov. Každé nevyužité či vrátené euro nazýva M. Lexmann okrádaním ďalších generácií o príležitosť.
„Rada by som na tomto mieste vyzdvihla zvlášť prácu saleziánov, s ktorými som sa v rámci tejto návštevy stretla na Luníku IX. – don Peter Veselský, don Peter Žatkuľak, don Peter Bešenyei, sestra Zuzka a ďalší, máte môj obdiv. Na pozitívny vplyv ich pastoračných aktivít v miestnej komunite som upovedomila i kolegov zo zahraničia – poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov Európskej komisie. Som potešená, že v tamojšej atmosfére bolo cítiť i silu stále prítomného posolstva nedávnej návštevy Svätého Otca Františka,” uzavrela Miriam Lexmann stručný prehľad získaných skúseností z pracovnej cesty.
Zdroj foto: Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku
Najvplyvnejšou spomedzi slovenských europoslancov a europoslankýň sa stala Miriam Lexmann (KDH). Vyplýva to z dát, ktoré od augusta 2020 do augusta 2021 hodnotila komunikačná agentúra BCW a renomovaná nezávislá organizácia VoteWatch Europe. Významné ocenenie podľa tzv. Indexu vplyvu europoslancov získala hneď v prvom kompletnom roku svojej poslaneckej služby.
„Teším sa tomuto oceneniu mojej práce, za svojich skutočných hodnotiteľov však považujem občanov. Je to práve každodenná spätná väzba zo slovenských regiónov – obcí a miest, ktorá má pre výkon môjho mandátu rozhodujúci význam. Som povzbudená i naďalej naplno prinášať výsledky, ktoré sú v prospech spoločného dobra, a to zvlášť v kontexte závažných spoločenských i ekonomických dôsledkov pandémie,” uviedla Miriam Lexmann.
V Indexe vplyvu boli hodnotené dve základné kategórie. Jednak politický vplyv, ktorý meria schopnosť tvoriť legislatívu, formovať debatu či ovplyvniť hlasovanie. Hodnotitelia si však zároveň všímali sociálny vplyv, ktorý meria schopnosť informovať o svojej práci, viesť a posúvať verejnú diskusiu, formovať komunity či vplyv na sociálnych sieťach. Práve najmä vďaka nadpriemernému výsledku v kategórii sociálny vplyv sa Miriam Lexmann stala najlepšie hodnotenou slovenskou europoslankyňou v rebríčku. Miriam Lexmann obsadila v celkovom poradí spomedzi 705 poslancov Európskeho parlamentu 141. miesto.
Hodnotenie je zaujímavé o to viac, že europoslankyňa za KDH nastúpila do europarlamentu až po Brexite vo februári 2020. Pri vlaňajšom hodnotení, ktoré uzavreli v auguste 2020, tak bola medzi poslancami len sedem mesiacov. Aktuálny rebríček vyhodnocoval pôsobenie europoslancov do augusta 2021. Ide tak o prvý kompletný rok kresťanskej demokratky Miriam Lexmann v pozícii europoslankyne.
Zdroj foto: Európsky parlament
Miriam Lexmann spolu s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlásili esejistickú súťaž pre študentov všetkých odborov vysokých škôl a univerzít na tému Ak by som mohol zmeniť jednu vec na fungovaní EÚ, čo by to bolo? Autori troch najlepších esejí budú ocenení vecnými cenami a s ponukou stáže v kancelárii Nadácie Hannsa Seidla či návštevy Bruselu. Podrobnosti v článku.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann spolu s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlasujú esejistickú súťaž pre študentov všetkých odborov vysokých škôl a univerzít. Autori troch najlepších esejí budú ocenení vecnými cenami s ponukou stáže v kancelárii Nadácie Hannsa Seidla a víťaz súťaže získa iPad a návštevu Bruselu.
Uchádzači musia do 1. decembra 13.00 prostredníctvom elektronického formulára na tomto odkaze odovzdať esej v rozsahu 1500 až 2000 slov na tému „Ak by si mohol / mohla zmeniť jednu vec na Európskej únii, čo by to bolo?“
Súťažný text musí spĺňať parametre eseje: musí mať jednu jasnú tézu, dva argumenty za, dva argumenty proti, ich vyriešenie a zakľúčenie textu. Esej musí byť štrukturovaná, prehľadná a musí mať kvalitnú štylistickú a gramatickú stránku. Dôležité je držať sa témy, ktorú si autor vytýčil, vyhnúť sa logickým a argumentačným chybám a skutočne odpovedať na problém, ktorý autor identifikoval.
„Chcela by som, aby študenti odvážne povedali svoj názor, aby sa pokúsili nájsť jednu vec, ktorá je podľa nich dôležitá, aby hľadali argumenty, debatovali najpr sami so sebou a potom aby to dali na papier a prezentovali to pred ostatnými. Takáto intelektuálna práca má byť centrom univerzitného vzdelania, a to najmä v humanitných odboroch,“ dodáva europoslankyňa.
Eseje budú hodnotiť akademici z rôznorodého prostredia
Pozvanie do akademickej poroty prijali traja akademici z domáceho aj zahraničného univerzitného prostredia. Jakub Betinský, ktorý vyučuje medicínsku etiku na Fakulte medicíny Univerzity Komenského a je zakladateľom úspešného podcastu o filozofii Pravidelná dávka. Ďalším je Róbert Toth, ktorý pôsobí v Kolégiu Antona Neuwirtha. Trojčlennú porotu uzatvára Ján Tomaštík, ktorý je doktorandom na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa politickej filozofii a v minulosti pôsobil v renomovanej medzinárodnej právnickej organizácii ADF International.
Ako sa prihlásiť?
Študenti musia vyplniť prihlasovací formulár na tomto odkaze. Vo formulári sa nachádza miesto na nahratie eseje v jednom z formátov DOC, DOCX, PAGES a PDF. Formulár treba vyplniť celý a dať pozor na správnosť údajov. Esej treba spolu s formulárom odoslať do 1. decembra 2021, 13.00.
Pred tým, než uchádzač začne pracovať na svojej eseji je nutné si prečítať štatút súťaže na tomto odkaze.
Čo ak som esej ešte nepísal?
Do súťaže sú pozvaní aj menej skúsení študenti, alebo študenti technických smerov, ktorí nemajú skúsenosť s písaním. Zapojiť sa do takejto súťaže je totiž najlepším začiatkom ako sa začať zlepšovať v akademickom písaní. Pre menej skúsených môže byť nápomocná príručka dostupná na tomto odkaze.
V decembri som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity.
Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj.
Pred 34 rokmi totalitný režim Komunistickej strany Číny na Námestí brány nebeského pokoja v Pekingu zmasakroval tisíce nevinných.
Ako spravodajkyňa k novej legislatíve pre zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín dnes Miriam Lexmann predstavila v zahraničnom výbore prioritné kroky.
Miriam Lexmann spolu s tímom po roku opäť zorganizovala v Bruseli Pub kvíz.
Viac ako polovica Slovákov (56 %), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom.
Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
