Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

sociálne veci

Nový migračný pakt, ktorý dnes prijal Európsky parlament (EP), nerieši podľa M. Lexmann zásadné tlaky na vonkajších hraniciach Európskej únie (EÚ), pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu. Preto hlasovala proti kľúčovým aspektom migračného balíka, na ktorom sa po 10 rokoch konečne dohodli členské štáty EÚ, no aj po toľkých rokoch je podľa slovenskej europoslankyne skôr premárnenou príležitosťou. 

,,Súčasná dohoda migračného balíka navyše zavádza takzvanú povinnú solidaritu, ktorú nepovažujeme za spravodlivú. V plnej miere totiž nezohľadňuje migračné tlaky v jednotlivých členských štátoch a solidaritu, ktorú napríklad aj Slovensko prejavilo voči odídencom z Ukrajiny,“ podotkla Miriam Lexmann.

Systém každoročného prehodnocovania relokácií znamená pre členské štáty právnu neistotu, keďže sa už teraz absurdná minimálna suma 20 – tisíc eur za jednu odmietnutú osobu v rámci relokácie môže nepredvídateľne navýšiť.  

Podľa líderky eurokandidátky a europoslankyne KDH Miriam Lexmann ,,je absurdné, že súčasný migračný pakt ani po 10 rokoch rokovaní nerieši zásadné výzvy ochrany našich vonkajších hraníc, ako aj základné príčiny migrácie, v dôsledku ktorej ľudia sú nútení opustiť svoje domovy a často za cenu ohrozenia vlastných životov sa pokúšajú nelegálne prekročiť hranice EÚ.“

Lexmann upozorňuje, že EÚ má viac ako 140 delegácií v tretích, väčšinou rozvojových krajinách a má najväčší rozvojový rozpočet na svete,,Ja sa preto pýtam, prečo ich nevyužívame na efektívnejšiu rozvojovú pomoc a ekonomickú a bezpečnostnú spoluprácu. Všetci si uvedomujeme, že strategickým riešením migrácie je dosiahnuť to, aby ľudia svoje domovy nemuseli vôbec opustiť.“  

Zdroj foto: https://www.britannica.com

Európska ekonomika prestáva byť konkurencie schopná. Je to výzva, pri ktorej musíme prehodnotiť ciele politiky zvanej Green Deal, a či sme ich schopní dosiahnuť ich tak, aby to nebolo na úkor nášho priemyslu a hospodárstva. Je dôležité, aby sme zelené ciele spojili s našimi ekonomickými a bezpečnostnými záujmami, potravinovou bezpečnosťou, uviedla Miriam Lexmann v televíznom vystúpení.

Kolabujúca opatrovateľská služba, nedostatočná podpora pre rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi a regionálne rozdiely, ktoré sa namiesto vyrovnávania len naďalej prehlbujú. Neobstoja výhovorky a obviňovanie, že za nečerpanie eurofondov môže niekto iný. Za súčasný stav Slovenska nesú zodpovednosť predovšetkým predstavitelia strán Smer a Hlas, vyhlásila Miriam Lexmann.

V rámci Európskej stratégie pre oblasť starostlivosti presadila Miriam Lexmann viaceré návrhy týkajúce sa kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ale aj podpory rodín, vrátane psychologickej pomoci či odľahčovacej služby. Poukazuje tiež na to, aké dôležité je zabezpečiť fungujúcu opatrovateľskú službu. Slovensko má k dispozícii európske fondy, ktoré musí vedieť efektívne využiť, opätovne pripomína Miriam Lexmann po odbornej diskusii na tému sociálnej starostlivosti.

Dlhodobo upozorňujem na to, v akom zlom stave je u nás podpora osôb so zdravotným znevýhodneným a ich rodín. Tragédia, ktorá sa nedávno udiala v Liptovskom Mikuláši, je smutným odrazom ťaživej reality a zúfalstva, ktoré každodenne tieto rodiny zažívajú. V mnohom svojou neúnavnou a nepretržitou starostlivosťou nahrádzajú štát tam, kde neposkytuje dostatočné riešenia.

KDH aj v kontexte tejto udalosti zorganizovalo okrúhly stôl, na ktorý prijali pozvanie mnohí odborníci zo Slovenska, ale aj zahraničia. Svoje skúsenosti z ČR prišiel zdieľať predseda vlády a minister práce a sociálnych vecí ČR Marián Jurečka. K diskusii sa pridala aj komisárka pre deti so zdravotným znevýhodnením Zuzana Stavrovská.

Zhodli sme sa, že táto oblasť potrebuje systematickú reformu, ktorá zabezpečí dôstojný život osobám so zdravotným znevýhodnením a spravodlivé ohodnotenie pre opatrovateľov.

O zlepšenie situácie sa zasadzujem aj v EP. V rámci Európskej stratégie pre oblasť starostlivosti som presadila viaceré návrhy týkajúce sa kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ale aj podpory rodín, vrátane psychologickej pomoci či odľahčovacej služby. Tiež poukazujem na to, aké dôležité je zabezpečiť fungujúcu opatrovateľskú službu. Slovensko má k dispozícii európske fondy, ktoré musí vedieť efektívne využiť.

Naše stretnutie ukázalo, že máme spoločné ciele a sme pripravení pracovať pre potrebné zmeny.

Je našou povinnosťou vytvárať ľuďom s Downovým syndrómom také podmienky, aby sme dosiahli plnú inklúziu vo vzdelávaní, na trhu práce, zdravotnej starostlivosti, ale aj pri cestovaní či voľnočasových aktivitách. Jednou z iniciatív Miriam Lexmann v tejto veci bolo zapojenie profesionálnych čašníkov s Downovým syndrómom do práce kaviarní priamo v priestoroch Európskeho parlamentu. Radosť, ktorá z nich vyžarovala, zaplnila celý priestor, hovorí slovenská europoslankyňa.

Na pondelok 25. marca zvolávame okrúhly stôl k situácii rodín so zdravotne znevýhodnými deťmi. K okrúhlemu stolu pozývame zástupcu ministerstva práce, zástupcov všetkých parlamentných strán, verejného ochrancu práv, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, komisára pre deti, zástupcov ZMOSu, Únie miest Slovenska, SK8 a organizácií, ktoré sa venujú práci so zdravotne znevýhodnými osobami. Účasť v rámci okrúhleho stola tiež prisľúbil minister práce a sociálnych vecí Českej republiky Marián Jurečka.

Martina Holečková – predsedníčka poslaneckého klubu KDH a expertka na sociálnu oblasť:

,,Musíme si pred týmto problémom prestať zakrývať oči a začať konečne konať. Problémov, s ktorými sa stretávajú zdravotne znevýhodnení ľudia a osoby, ktoré sa o týchto ľudí starajú, je skutočne veľa. Sú to napríklad nízke príspevky od štátu, ktoré často nestačia ani na pokrytie tých najbežnejších výdavkov, ale napríklad aj odľahčovacia služba, ktorá v skutočnosti funguje iba na papieri a bežný človek k nej de facto nemá prístup. Je na čase odhodiť politické tričká a začať v tejto oblasti ťahať za jeden povraz. Jedine tak môžeme nastaviť systém, ktorý môže fungovať dlhé roky a dokáže efektívne pomôcť ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ale aj osobám, ktoré sa o týchto ľudí starajú.”

Miriam Lexmann – europoslankyňa a líderka kandidátky KDH v eurovoľbách:

“Slovensko má síce k dispozícii eurofondy aj na financovanie sociálnej oblasti, avšak tie nie je dlhodobo schopné efektívne využiť na systémové reformy, ktoré by zabezpečili lepšie fungovanie sektora. Dlhodobo na európskej úrovni bojujem aj za lepšie podmienky pre opatrovateľov a kvalitnejšie služby pre klientov. V rámci Európskej stratégie pre oblasť starostlivosti som presadila tiež požiadavku dostupných odľahčovacích služieb pre opatrovateľov, aby si mohli pri tejto fyzicky a psychicky tak ťažkej práci oddýchnuť. Medzi ďalšie návrhy patrilo, napríklad aj poskytovanie psychologickej podpory, ktorá je pri nepretržitej starostlivosti o deti či príbuzných nevyhnutnosťou.”

Alena Novotná – matka dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a kandidátka v eurovoľbách:

,,Starostlivosť o osoby so zdravotným znevýhodnením je práca na plný úväzok, 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Špecifickou skupinou sú rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú neviditeľné, rodičia týchto detí sú psychicky a fyzicky unavení a osobitne finančne zaťažení. Finančné zaťaženie rodiny dieťaťa so zdravotným znevýhodnením je priemerne ročne suma 4 217€ eur.”

Miriam Lexmann sa spoločne s viacerými kolegami z KDH zúčastnila v týchto dňoch predvolebného stretnutia európskych ľudovcov – EPP v rumunskej Bukurešti.

„Diskutovali sme o výzvach, ktorým Európa čelí v kontexte našich priorít na najbližších päť rokov, zameraných hlavne na boj s rastúcou chudobou v Európe, bezpečnosť, a to aj v online priestore, podporu malých a stredných podnikateľov, farmárov a ďalších skupín, znižovanie byrokracie, hľadanie mierových riešení na Ukrajine, zreálnenie cieľov Green Deal-u, ale aj hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti EÚ a ochrane pred nekalými praktikami totalitných režimov, čo sú oblasti, ktorým sa intenzívne venujem,” priblížila obsah rozhovorov líderka kandidátky KDH vo voľbách do Európskeho parlamentu Miriam Lexmann.

„Mnohé stretnutia s lídrami krajín a európskych štruktúr, ktoré sme na kongrese absolvovali dokazujú, že KDH je rešpektovanou a spoľahlivou stranou v zahraničí. Je našim cieľom, aby Európska únia zostala zoskupením silných štátov a regiónov. Aj o tom som hovorila napríklad s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovićom a podpredsedom vlády ČR Marianom Jurečkom.

V úspešnom presadzovaní hodnôt a podpory Slovenska z Bruselu by som chcela pokračovať s vašou podporou aj naďalej,” dodala na záver stručného opisu diania v Bukurešti Miriam Lexmann.

Foto: Facebook Miriam Lexmann

Ženská sila má svoju nezameniteľnú energiu. Aj vďaka nej Miriam Lexmann spolu s Martinou Holečkovou a Andreou Turčanovou iniciovali platformu konzervatívnych žien, ktorá pomáha posilniť postavenie žien a v ich miestnych komunitách. Veria, že aj cez ňu dokážu motivovať ešte viac žien, aby v politike uplatňovali svoje talenty.

Priatelia,

ešte raz sa chcem vrátiť k včerajšiemu rozhodnutiu Ústavného súdu SR, ktoré považujem za veľmi dobrú správu pre demokraciu a právny štát na Slovensku. A to aj napriek tomu, že Úrad špeciálnej prokuratúry, žiaľ, bude zrušený. Pozastavenie účinnosti častí hanebnej novely trestného zákona vnímam ako výsledok našej vytrvalej práce a vás, tisícov občanov, ktorí ste stáli na námestiach a nenechali sa odradiť.

Spoločne sa nám podarilo zabrzdiť bezprecedentnú aroganciu vládneho valca.

Chcem zdôrazniť ešte dve veci. Po prvé, nie opozícia, či opoziční europoslanci v Bruseli, ktorých ešte do včera hanlivo urážal Robert Fico a poslanci vládnej koalície, ale práve vláda ohrozením spravodlivosti vyvolala pochybnosti EÚ inštitúcií o právnom štáte, čím ohrozili eurofondy určené pre zlepšenie života ľudí na Slovensku. Okrem toho sa ukázalo, že príslušné ministerstvá v súvislosti s novelou trestného zákona ani neposlali Európskej komisii potrebné informácie. Dôvod? Zlyhanie strategickej komunikácie vládnych úradníkov.

Po druhé, KDH bolo po celý čas proti zaťahovaniu boja o právny štát a spravodlivosť na Slovensku na pôdu Európskeho parlamentu. Dnes sa ukázalo, že tento postoj bol správny, kedže pomohla funkčná sieť kontrolných inštitúcií moci v štáte.

Priatelia, v tento deň, presne pred 103 rokmi, bola prijatá Ústava Československej republiky, ktorá právne zakotvila v parlamentnú demokraciu a rozdelila moc vo vtedajšom Československu. Viac ako storočie, ktoré od tohto momentu uplynulo ukázalo, že sloboda a demokracia sú krehké a treba si ich vždy vážiť. Nie sú stále a ani trvalé.

Som preto hrdá na to, že sme v týchto náročných chvíľach, keď bola spravodlivosť pre všetkých vážne ohrozená, nezlyhali.

Zdroj Foto: Róbert Hakl

Spoločný tlak bol úspešný. K iniciatíve, ktorú spustila Miriam Lexmann spoločne s Martinou Holečkovou a Andreou Turčanovou v rámci platformy Konzervatívne ženy a Kresťanskodemokratickou mládežou Slovenska (KDMS) sa pridalo takmer 5000 občanov. Vládna koalícia napravila svoj bezprecedentný faul polovičného skrátenia premlčacích lehôt pri trestných činoch znásilnenia a sexuálneho zneužívania detí.

(viac…)

M. Lexmann dlhodobo upozorňuje, že niektoré zelené požiadavky zo strany európskych inštitúcií vytvárajú obrovský tlak na farmárov, čo má negatívny dopad na dostupnosť potravín a spôsobuje aj ďalšie problémy. Preto žiada ich prehodnotenie a vyzýva európske inštitúcie, aby potravinová bezpečnosť bola jednou z ich kľúčových priorít tak, ako to občania požadujú.

Opatrovateľský sektor je v obrovskej kríze, no v KDH prichádzajú s riešeniami. Vyzývajú na odpustenie odvodov pre poskytovateľov opatrovateľskych služieb. To by výrazne pomohlo najmä neverejným poskytovateľom, prízvukuje Miriam Lexmann. Viac vo videu.

Presadzovať oprávnené požiadavky seniorov je jednou z priorít Miriam Lexmann. Nielen v Európskom parlamente, ale aj doma na Slovensku.

Neustále zdôrazňujem, že práve staršia generácia je tá, od ktorej sa môžeme veľa učiť, no aj to, že je potrebné, aby sa seniori aktívne zapájali do spoločenského diania. Aj preto som dnes s radosťou prijala pozvanie vystúpiť na celoeurópskom stretnutí seniorov,” hovorí slovenská europoslankyňa za KDH.

Mnoho seniorov v dnešnej dobe čelí rôznym výzvam, ale i digitálnym nástrahám. Dlhodobo v tejto súvislosti Lexmann upozorňuje a snaží sa o posilňovanie vzdelávania v každom veku, vrátane získavania digitálnych zručností.

Je našou morálnou povinnosťou poskytnúť seniorom sebarealizáciu a dôstojný život aj v postproduktívnom veku. Naša pozornosť, rešpekt a úcta vie k tomu napomôcť,” hovorí členka Komisie pre zamestnanosť a sociálne veci Miriam Lexmann.

Veľmi pekne ďakujem Petrovi Machovi, predsedovi Združenia kresťanských seniorov Slovenska za zorganizovanie tohto skvelého podujatia. Znova ma utvrdilo v tom, že všetci spoločne zmôžeme oveľa viac a vzájomne sa potrebujeme,” uzatvára Lexmann.

Mnoho seniorov v dnešnej dobe čelí rôznym výzvam, ale i digitálnym nástrahám. Miriam Lexmann dlhodobo v tejto súvislosti upozorňuje na dôležitosť je posilňovania vzdelávania v každom veku, vrátane získavania digitálnych zručností. O svojich doterajších krokoch v EP informovala počas vystúpenia na celoeurópskom stretnutí seniorov.

Europoslankyňa Miriam Lexmann vyzvala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby za Slovensko odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) vyzýva ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Miriam Lexmann, ktorá sa zaoberá situáciou pracovníkov platforiem dlhodobo, upozorňuje, že text trialógovej dohody, ktorý bol medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou dosiahnutý minulý týždeň, ohrozuje živobytie tisícov takto pracujúcich alebo privyrábajúcich si Slovákov.

„Text smernice, ako bol dohodnutý, totiž stanovuje tzv. indikátory, na základe ktorých je pracovník buď zamestnancom alebo SZČO. Naplnenie iba dvoch z piatich indikátorov znamená podľa smernice zamestnanecký vzťah. Realita je však taká, že napríklad kontrolu kvality donášky, stanovovanie cenového stropu či overenie správania pracovníka v záujme spokojnosti a bezpečnosti zákazníkov musí robiť každá platforma. Dve z piatich kritérií tak naplnia v podstate všetci,” vysvetľuje dopady nového návrhu Lexmann.

V drvivej väčšine prípadov však pracovníci prostredníctvom platforiem potrebujú pružný pracovný čas, pretože si iba privyrábajú popri inom zamestnaní, štúdiu či podnikaní. Mnohí taktiež potrebujú flexibilitu práce cez platformy na to, aby skĺbili starostlivosť o deti s prácou. O toto všetko môžu kvôli súčasnej dohode prísť.

„Dohoda bude tento týždeň schvaľovaná členskými štátmi, pričom niektoré z nich sú s jej súčasným znením veľmi nespokojné a zvažujú jej zablokovanie. Práve preto vyzývam aj Slovensko, aby text v súčasnej podobe nepodporilo. Ide totiž nielen o živobytie pracovníkov platforiem, ale aj o príjem podnikov, ako sú napríklad reštaurácie, ktoré cez platformy doručujú svoj tovar zákazníkom a v konečnom dôsledku aj o nás zákazníkov, ktorým dostupné služby uľahčujú život. Namiesto znemožňovania tohto modelu a samostatnej zárobkovej činnosti by sme sa skôr mali zamerať na umožnenie poskytovania väčších výhod pre týchto pracovníkov zo strany platforiem bez automatického zamestnaneckého statusu,”  uzatvára svoju výzvu členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Každý šiesty z nás pred pandémiou zažíval problémy s duševným zdravím. Po nej sa situácia ešte rapídne zhoršila. Duševnými poruchami trpí už, žiaľ, každý druhý z nás. Za číslami z prieskumov sa skrýva mnoho osudov. Osudov, v ktorých prekonávanie vlastných strachov a bolestí duše sú tou najťažšou výzvou.

Tejto štatistike nepridáva ani rýchla a náročná doba, ktorú žijeme. Stres, vysoké tempo v práci, agresivita sociálnych sietí. To je len niekoľko z hlavných faktorov, ktoré vedia veľmi rýchlo podlomiť naše duševné zdravie, či spochybniť sebadôveru.

„Zaoberať sa duševným zdravím je preto veľkou výzvou. Duševné zdravie je totiž kľúčom k naplnenému a produktívnemu životu. Účinné a adresné stratégie, prevencia, ale aj včasná a dostupná pomoc patria k mojim dlhodobým cieľom aj vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci,” približuje M. Lexmann.

Tento týždeň europoslanci na pôde parlamentu schvaľovali správu, ktorá prináša odporúčania pre spomínané oblasti duševného zdravia naprieč celým spektrom.

„Verím, že prispeje k zlepšeniu a tiež zmení nazeranie na duševné zdravie v spoločnosti. Nikto z nás si totiž svoje ochorenie nevyberá. Hanba z odsúdenia a stigmatizovanie preto nemôžu byť dôvodom, prečo sa ľudia neodvážia svoj problém riešiť,” hovorí Miriam Lexmann.

„Blížia sa Vianoce. Čas, kedy svoje pocity prežívame ešte o čosi intenzívnejšie. Chcem vás preto povzbudiť. Buďme tu pre seba. Buďme všímaví. Podajme pomocnú ruku tam, kde cítime, že chýba. Pohlaďme láskavým slovom. A hlavne, zaujímajme o to, ako sa cítia druhí okolo nás. Čas, prítomnosť a záujem je často tým najdôležitejším darom, ktorým sa môžeme vzájomne obdarúvať,” dodáva europoslankyňa za KDH.

Zdroj foto: pexels.com; eduworld.sk

Až štvrtina obyvateľov Európy sa potýka s nejakým typom zdravotného znevýhodnenia. Miriam Lexmann sa ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci dlhodobo venujem zlepšovaniu situácie osôb so zdravotným znevýhodnením a ich rodín, ako aj opatrovateľov. Intenzívne pracuje aj na najnovšom návrhu Európskeho preukazu osôb so zdravotným postihnutím, uviedla pri príležitosti Týždňa práv osôb so zdravotným znevýhodnením.

Miriam Lexmann spolu s kolegami z EP diskutovala so slovenskými zástupcami Európskeho ekonomického a sociálneho výboru o súčasných hospodárskych výzvach, ktorým čelí Slovensko. Ústrednou otázkou bolo čo najefektívnejšie využitie financií z Fondu obnovy a odolnosti na podporu našej konkurencieschopnosti.

Rýchly nástup technológií a prechod na teleprácu sú okrem výhody v podobe flexibility spojené aj s nevýhodami, ako je neustála prepojiteľnosť pracovníka, a tým aj stieranie hranice medzi pracovným a súkromným životom. S týmto súvisí aj nárast duševných problémov spojených s pracovným procesom. Preto počas plenárneho zasadnutia diskutovala aj Miriam Lexmann so zástupcami Komisie o možných opatreniach na riešenie tejto krízy duševného zdravia.

Do trialógu k smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania ide Európsky parlament (EP) so svojou pozíciou posilnenou aj o ochranu zraniteľných žien a detí zneužívaných v procese tzv. náhradného materstva. Pričinila sa o ňu slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ako aj vážne porušenie ľudských práv. Cieľom uvedenej smernice je posilniť predchádzanie tejto trestnej činnosti, ktorej obeťou sú v špecifickom kontexte zvlášť ženy a deti. Ide o prostitúciu či iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, ako aj žobrania, otroctva, odoberania orgánov, nútených sobášov, nelegálnych adopcií či ďalších kriminálnych činov. K týmto trestným činom teraz Európsky parlament pridáva aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva. Ich spoločným menovateľom je komercializácia a komodifikácia človeka, ktorá je neakceptovateľná.

„Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právami poukazujem dlhodobov EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Som preto veľmi rada, že z mojej iniciatívy sa nám spoločne s niekoľkými kolegami podarilo do pozície EP k tejto smernici presadiť medzi trestné činy aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva“, hovorí europoslankyňa Lexmann.

Smernica bude teraz v legislatívnom procese predmetom medziinštitucionálnych rokovaní pod vedením španielskeho predsedníctva Rady EÚ.

Titulný obrázok: https://www.thehansindia.com

Ste hrdinovia našich dní. Ste to často práve vy, ktorí dodáte chuť žiť, ukážete správny smer, poradíte alebo venujete láskavý úsmev či priateľstvo. Vaše dobré srdce je vzorom pre nás všetkých, uviedla Miriam Lexmann ako porotkyňa Národnej ceny starostlivosti s názvom Dobré srdce. To každoročne oceňuje výnimočných pracovníkov v oblasti sociálnych služieb.

Vážim si odbornosť, s akou Fórum života pristupuje k riešeniu témy ochrany rodiny, opierajúc sa pritom o reálne dáta. Najnovší Prieskum národných hodnôt Slovenska, ktorý na sneme Fóra v sobotu odprezentoval Martin Slosiarik totiž znova potvrdil, že hodnoty Slovákov sa nemenia a rodina stále zostáva na prvom mieste, uviedla podpredsedníčka Fóra Miriam Lexmann

Neformálni opatrovatelia si zaslúžia našu maximálnu podporu. Ich námaha musí byť dostatočne ocenená a nadobudnuté schopnosti zúročiteľné aj ďalej, na trhu práce. Stať sa neformálnym opatrovateľom nemôže byť nevyhnutnosťou a výsledkom neexistencie iných možností, ale voľbou, pripomína Miriam Lexmann v Európsky deň opatrovateľov, pre ktorú patrí táto agenda k jednej z kľúčových na pôde Európskeho parlamentu.

Pomôcť získať prioritný prístup alebo asistenciu, zabezpečiť voľný vstup alebo aspoň znížiť cenu vstupenky napríklad do múzeí v inom členskom štáte bez nedôstojných skúseností s overovaním  národných preukazov ŤZP. To sú hlavné ciele Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorého návrh prichádza do legislatívneho konania.

„Európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím je dlhoočakávanou iniciatívou, ktorá zavádza nediskriminačný prístup všetkých držiteľov k rôznym zľavám, asistenčným službám či prednostnému vstupu vo všetkých členských krajinách EÚ,“ vysvetľuje Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa bude aj prostredníctvom svojej práce vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zasadzovať za čo najrýchlejšie prijatie tejto legislatívy.

„Žiaľ, doteraz osobám so zdravotným postihnutím pri cestovaní nie vždy uznali národný preukaz a často žiadali od nich dôkaz o zdravotnom postihnutí, najmä, ak nie je priamo viditeľné. Toto mi mnohí z nich opísali ako veľmi nedôstojný zážitok,“ opisuje Miriam Lexmann skúsenosti ľudí so zdravotným postihnutím.

Návrh smernice predpokladá, že osoby so zdravotným postihnutím budú mať okrem národného aj jednotný európsky preukaz, na základe ktorého sa dostanú k rovnakým zľavám či výhodám, aké daný členský štát poskytuje svojim občanom. Toto im uľahčí mobilitu počas cestovania za prácou či oddychom. Únia zároveň navrhuje aj vylepšenie jednotného európskeho parkovacieho preukazu.

„Pre ich úspešné zavedenie sa musíme zamerať na tri kľúčové oblasti: povzbudiť členské štáty k maximálnemu možnému rozšíreniu výhod poskytovaných na základe týchto kariet, doručiť informáciu o existencii a spôsobe získania kariet všetkým osobám so zdravotným postihnutím a zároveň urobiť všetky procesy pre ich získanie čo najjednoduchšie a najprístupnejšie,“ upozorňuje slovenská europoslankyňa na nevyhnutné kroky pre ich úspešné zavedenie.

Európsky preukaz si v rámci pilotného projektu už vyskúšali ľudia v ôsmich členských štátoch Únie. Podnety k jeho zriadeniu mohli posielať aj občania Slovenska. Aj ich názory sa zohľadnili pri vyhodnocovaní pilotnej fázy projektu. Na tomto základe Európska komisia pripravila legislatívu, ktorá smeruje do Európskeho parlamentu.

Foto: https://www.usmevpredruhych.sk

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

„Pandémia Covid-19 a obmedzenia, ktoré boli počas nej prijímané, negatívne zasiahli nielen pohyb tovarov a služieb, ale najmä cezhraničný pohyb pracovníkov.

Preto som sa vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci zasadzovala najmä za to, aby títo pracovníci boli v prípade budúcich kríz chránení. Mnohí z nás totiž za prácou cestujú, niektorí prekračujú hranice dokonca denne.

Mrzí ma však, že sa do nariadenia nedostali výzvy na riešenie tzv. home officu zo zahraničia, ktoré sme presadili vo výbore. Práca z domu pre zamestnávateľa v inom členskom štáte totiž dnes nie je právne možná. V situácií, kedy sú zavreté hranice, pracovník podľa súčasnej legislatívy nemôže pracovať z domu – napríklad na Slovensku pre zamestnávateľa z inej krajiny Európskej únie

Naďalej sa preto budem zasadzovať za potrebné zmeny, aby sa už nestalo, že rodiny budú v krízových situáciách mesiace rozdelené,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj: shutterstock.com

Miriam Lexmann dlhodobo poukazuje na zmenu prístupu k zručnostiam na trhu práce. V EP vystupovala ako tieňová spravodajkyňa ku schválenej správe o podpore a prispôsobení odbornej prípravy. Cieľom je uľahčiť dopĺňanie zručností alebo preškoľovanie zamestnancov podľa potrieb trhu práce, ktorý zásadným spôsobom mení vývoj technológií, AI a digitalizácia.

Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, opäť zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS). Ako spravodajkyňa pre európsku legislatívu o dostupnosti kritických surovín totiž vníma vážne ohrozenie automobilového priemyslu, ktorý je pre Slovensko kľúčový.

Jej opakovaná kritika prichádza v čase, keď Európsky dvor audítorov uviedol, že cieľ Európskej komisie v oblasti nulových emisií do roku 2035 sa nedosiahne z dôvodu nepostačujúcej výroby batérií. Podľa správy Dvora audítorov je možné tieto ciele dosiahnuť len s dovážanými elektrickými vozidlami alebo samotnými batériami, čo by bolo na úkor európskeho priemyslu a pracovných miest. Neistota týkajúca sa bezpečnosti dodávok surovín potrebných na udržanie výroby v EÚ je pre náš priemysel rovnako závažným problémom.

„Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva a generuje 12 % HDP. Až štvrť milióna pracovných miest u nás je viazaných na tento sektor. Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám. Tieto ciele je potrebné dosahovať v úzkej spolupráci s naším priemyslom“, vysvetľuje europoslankyňa Lexmann.

„Ako europoslankyňa dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od Číny a iných totalitných režimov, ktoré predstavujú hrozbu pre našu demokraciu ako aj hospodársku bezpečnosť“, uvádza Miriam Lexmann. „V tomto kontexte sa ako spravodajkyňa pre Akt o kritických surovinách v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu snažím zabezpečiť, aby sme včas nastúpili na cestu diverzifikácie a aby náš priemysel mal potrebné suroviny na zabezpečenie svojej výroby.“

Podľa Lexmann v čase, keď čínske elektrické vozidlá zaplavujú náš trh, musíme zabezpečiť, aby náš priemysel zostal konkurencieschopný. Takmer 20 % nových áut registrovaných v EÚ v roku 2021 bolo elektrických, no je potrebné vnímať kontext, že až 76 % celosvetovej výrobnej kapacity predstavuje dovoz batérií z Číny, na ktorej sú tak krajiny závislé. Čína už predbehla Japonsko ako najväčšieho svetového exportéra áut. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP.

Viac k téme si prečítajte aj tu: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674401-je-dolezitejsia-priroda-alebo-vojna-europa-chce-spomalit-klimaticku-krizu-napriek-protestom-farmarov/

alebo tu: https://regiony.sme.sk/c/23246463/prakticke-spravy-z-eu-europa-ma-problem-so-sebestacnostou-aj-v-potravinach-ako-to-zmenit.html

Toto tempo zvyšuje aj nároky a požiadavky na zamestnancov. Aby dokázali napredovať, musíme im umožniť zvyšovať si kvalifikáciu, v niektorých prípadoch ich aj úplne preškoliť. V tomto všetkom nesmieme zabúdať na ich osobný život, potenciál a individuálne ambície.

Ako tieňová spravodajkyňa správy o podpore a prispôsobení odbornej prípravy ako nástroja úspechu pracovníkov sa Miriam Lexmann zaoberala najmä tým, aby k školeniam a odbornej prípravy mali prístup všetci, a to najmä pracovníci zo znevýhodneného prostredia.

„Je pre mňa kľúčové, aby sme sa nezameriavali iba na formálnu odbornú prípravu, ale vyvinuli aj systém uznávania inak nadobudnutých zručností. Týka sa to napríklad neformálnych opatrovateľov. Uznané zručnosti im pomôžu pri návrate späť na pracovný trh,” hovorí Miriam Lexmann, členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.

Okrem tejto správy bola dnes úspešná aj tá o nástroji núdzovej pomoci pre jednotný trh. Návrh na vytvorenie tohto nástroja prišiel v nadväznosti na skúsenosti spojené s pandémiou Covid-19 a zavretými hranicami, ktoré boli veľmi problematické najmä pre cezhraničných pracovníkov. Tento nástroj má podobným problémom do budúcnosti predísť, a to tak, že nastaví jasné pravidlá fungovania počas krízových situácií.

„Mojou veľkou prioritou bolo otvoriť tému pracovníkov pracujúcich v zahraničí, ktorí by síce mohli vykonávať prácu z domu, avšak pre právne a daňové predpisy museli tráviť mesiace v krajine zamestnávateľa, odtrhnutí od svojich rodín. Som veľmi rada, že kolegovia vo výbore podporili moje pozmeňovacie návrhy, ktoré explicitne žiadajú právne riešenie pre týchto pracovníkov,” vysvetlila slovenská europoslankyňa za KDH.

Zdroj foto: Európsky parlament

Unikátna interaktívna pomôcka: rozprávajúci dotykový rám, ktorý výnimočnou formou sprostredkúva umenie slabozrakým a nevidiacim podporila pri jeho vzniku finančne aj Miriam Lexmann. Špeciálne reliéfne fotografie sú vytlačené na 3D tlačiarni tak, aby sa ich ľudia mohli dotknúť.

„Inovatívne a moderné spôsoby, ktoré pomáhajú ľuďom so zdravotným znevýhodnením prekonávať rôzne prekážky, ma neprestávajú fascinovať. O to viac, ak sa stávajú bežnou súčasťou rôznych sfér života,” predstavuje Miriam Lexmann úspešný projekt rozprávajúceho dotykového rámu.

Unikátna interaktívna pomôcka: rozprávajúci dotykový rám, výnimočnou formou sprostredkúva umenie slabozrakým a nevidiacim. Špeciálne reliéfne fotografie sú vytlačené na 3D tlačiarni tak, aby sa ich ľudia mohli dotknúť. Popri hmatovom vneme im pomocou zvukovej nahrávky podrobne rozprávajú všetko, čo znázorňujú.

„Tí, ktorí ma sledujete dlhšie viete, že aj na európskej úrovni robím všetko preto, aby bola zabezpečená potrebná inklúzia osôb s akýmkoľvek zdravotným postihnutím. Preto, keď som bola oslovená, aby som finančne podporila projekt rozprávajúceho dotykového rámu, ani chvíľu som neváhala,” priblížila svoju angažovanosť a dlhodobú prácu v oblasti zlepšovania práv a vôbec prístupu k znevýhodneným ľuďom Miriam Lexmann.

Rám s platňami je umiestnený v Galérii Martineum, autorsky sa na vyhovení podieľali Ildikó Gúziková a Vladimír Maroš.

„Väčšina z nás, ktorí máme to šťastie, že sme v živote obdarení všetkými zmyslami na vnímanie vonkajšieho sveta, si ani neuvedomujeme možnosti, aké máme a o čo všetko sú, naopak, ľudia z rôznymi znevýhodneniami ukrátení,” hovorí Lexmann a dodáva k projektu aj jedno svoje prianie: „Verím, že sa nájdu aj ďalší zapálení ľudia, ktorých tento koncept osloví a dotykové rámy sa stanú prirodzenou súčasťou rôznych galérií, múzeí či kostolov. Byť obklopený krásou umenia si totiž zaslúži každý z nás.”

Titulná foto: kancelária ML

„Človek sa nikdy nemôže stať predmetom obchodnej zmluvy”. Miriam Lexmann to opakovanie zdôraznila aj vo včerajšej rozprave k tejto téme, ktorú iniciovali poslanci z politickej skupiny ECR. „Spoločne s kolegami zdieľame dlhodobý cieľ, aby Európsky parlament prijal rezolúciu a odsúdil túto ilegálnu prax reprodukčného vykorisťovania,” bližšie vysvetlila slovenská europoslankyňa.

K tejto vážnej otázke usporiadala v EP v Bruseli nedávno odbornú konferenciu, kde spolu s expertmi z oblasti práva a medicíny podrobne hovorili o rôznych aspektoch problému. Tento fenomén má totiž cezhraničný presah nakoľko sú mnohokrát „využívané“ práve zraniteľné a chudobné ženy z rozvojových krajín.

„Surogátne alebo takzvané náhradné materstvo porušuje medzinárodne uznané práva žien a detí a zasahuje do ich dôstojnosti. A to hneď viacnásobne:

  • Ignoruje prirodzený vzťah medzi matkou a dieťaťom,
  • vystavuje ženy a deti, ktoré porodia, na milosť a nemilosť objednávateľov, pretože neexistujú žiadne pravidlá pre prípady, kedy je dieťa napríklad kvôli tomu, že sa narodí so zdravotným postihnutím, odmietnuté,” vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ako tieto prípady vyzerajú v praxi.

Ide o ženy, ktoré najčastejšie v dôsledku svojej zraniteľnej situácie poskytli právne veľmi otázny súhlas s dohodou. Ide o deti, ktorých budúcnosť je nejasná alebo ktoré boli počas pandémie odložené „do skladov”, lebo si ich objednávatelia nemohli vyzdvihnúť.

„V konečnom dôsledku sa to týka aj nás všetkých, pretože upúšťame od základných hodnôt, na ktorých je postavená naša slobodná demokratická spoločnosť a nechránime tých najzraniteľnejších,” uzatvára Lexmann.

Titulná foto: https://grayfords.co.uk

Balíček bol nateraz prijatý členskými štátmi v Rade EÚ. Dohodu v tejto chvíli čakajú ďalšie rokovania medzi inštitúciami EÚ, medzi ktoré patrí aj Európsky parlament a priority Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v tomto ohľade sú jasné:

  • Zatiaľ dohodnutú sumu finančného príspevku do tzv. Fondu solidarity považujem za neakceptovateľnú,
  • pomoc a podporu musia dostať všetky dotknuté členské štáty a je veľmi dôležité pri nej zachovať spravodlivosť a zohľadniť situáciu v tých členských štátoch, ktoré prejavujú solidaritu prijímaním odídencov z Ukrajiny – vrátane Slovenska,
  • budem podporovať, aby sme sa vrátili ku konceptu vytvorenia zón pre migrantov v bezpečných tretích krajinách, ako aj efektívnejšie uplatňovali politiku návratu,
  • zvýšenie investícií do ochrany vonkajších hraníc EÚ a posilnenie boja proti organizovanému zločinu vrátane prevádzačstva,
  • efektívnejšie používanie rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov na prevenciu a riešenie príčin migrácie v tretích krajinách tak, aby ľudia viac nemuseli za dôstojným a bezpečným životom masovo utekať.

„Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole nepodporím. Verím však, že ďalšie rokovania zohľadnia všetky spomínané aspekty,” predstavuje svoj postoj k problematike Miriam Lexmann.

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: fuf.se

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content