Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

sociálne veci

Vláda i EÚ sa musia zo všetkých síl venovať riešeniu zdražovania a hroziacej chudoby, nie ideologickým a politickým hádkam. Ľudia to odkazujú úplne jasne. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s prieskumom, ktorý pre ňu a Európsku ľudovú stranu vykonala agentúra Focus. Podľa neho majú až tri štvrtiny obyvateľov Slovenska strach, že pri aktuálnom zdražovaní si neporadia.

„Niektorú z odpovedí “zdražovanie” alebo “nebudeme mať dostatok peňazí na pokrytie bežných výdavkov” uviedlo celkovo až 70 % obyvateľov Slovenska. Preto sa téma súvisiaca s bežnými mesačnými výdavkami a znižujúcou sa životnou úrovňou stáva najväčšou obavou väčšiny obyvateľov,“ uviedol Martin Slosiarik z agentúry Focus.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že 53 % obyvateľov Slovenska sa v súvislosti so svojou rodinou obáva najmä prudkého rastu cien. Zároveň viac ako 35 % má strach z nárastu chudoby, nadmerného zadlženia sa a neschopnosti splácať úver.

„Veľká väčšina obyvateľov Slovenska uvádza medzi tri svoje najväčšie obavy v súvislosti s vlastnou rodinou aktuálny nárast cien potravín, energií, pohonných látok alebo možný nedostatok peňazí v domácnosti. Je to jasný signál našej vláde aj Európskej únii, čím sa majú prioritne zaoberať a v čom je potrebné ľuďom okamžite pomôcť,“ hodnotí Miriam Lexmann výsledky prieskumu agentúry Focus. Ten bol zrealizovaný na vzorke 1008 respondentov.

Teraz Vám prečítam niekoľko obáv, o ktorých iní ľudia povedali, že ich v súčasnosti majú. Vyberte TRI z nich, ktorých sa Vy, respektíve Vaša rodina, dnes najviac obávate. Uveďte ich v poradí od Vašej najväčšej obavy.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.


Keby mali ľudia na Slovensku rozhodnúť, ktorým témam sa má prioritne venovať Európska únia, boli by to rastúce ceny energií, podpora ekonomiky a zamestnanosti, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, ale aj obrana EÚ a bezpečnostné otázky.

Slovenská vláda by sa podľa výsledkov prieskumu mala venovať prioritne cenám energií, zdravotníctvu a zdraviu občanov, poľnohospodárstvu a potravinovej bezpečnosti, podpore ekonomiky a zamestnanosti, ale aj podpore sociálne slabších a rodín.

„Vo výsledkoch je zreteľný odkaz ľudí naprieč regiónmi Slovenska, čo sú ich skutočné problémy. Je primárnou povinnosťou politikov ako v Bruseli, tak aj v Bratislave, prichádzať s riešeniami týchto výziev. Obyvateľov totiž vôbec nezaujímajú politické šarvátky, otváranie zmlúv o EÚ či lacné populistické ťahy alebo povrchné riešenia, ktorými sa niektorí politickí lídri často zaoberajú. Na lokálnej, národnej alebo európskej úrovni, každý politik a inštitúcia má ponúkať riešenia v rámci svojich právomocí. Ľudia nutne potrebujú odpovede na výzvy, s ktorými musia denne reálne zápasiť. Iba tak môžeme byť úspešní pri správe obce, regiónu, krajiny, či celej EÚ,“ apeluje Lexmann.

Ktorým témam by sa mala dnes prioritne venovať Európska únia?

Vyberte 3 najdôležitejšie. Uveďte ich v poradí od najdôležitejšej témy.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.

Ktorým témam by sa mala dnes prioritne venovať vláda na Slovensku?

Vyberte 3 najdôležitejšie. Uveďte ich v poradí od najdôležitejšej témy.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.

Prieskum odhalil aj ďalší zásadný aspekt o vzťahu Slovenska a jeho obyvateľov s Európskou úniou. Bezmála 60 % oslovených obyvateľov Slovenska nevie uviesť, čo konkrétne pre nich Európska únia v poslednom čase urobila.

„Od vstupu do Únie v roku 2004 až do roku 2020 je celková čistá finančná pozícia Slovenska voči EÚ na úrovni 16,2 miliardy eur. Aj napriek pretrvávajúcim problémom a neschopnosti SR čerpať tieto prostriedky, už dnes máme vďaka eurofondom opravené mnohé cesty a železničné úseky, budujeme infraštruktúru – vodovody, kanalizácie, cyklocesty, zdravotnícke a komunitné zariadenia, študenti cestujú na Erasmus pobyty, modernizujeme školy či škôlky.

Napriek tomu ľudia túto podporu z EÚ nevnímajú a nedokážu ju vo svojom okolí identifikovať. Aj toto poukazuje na zlyhávania komunikácie nielen zo strany Únie, ale hlavne našich politických predstaviteľov,“ zdôrazňuje europoslankyňa s tým, že aj tu vidí dôvody nízkej účasti v eurovoľbách či rozšírenosti dezinformácií o EÚ.

Vedeli by ste povedať, čo konkrétne Európska únia urobila v poslednom čase v prospech ľudí, ako ste Vy? Spontánne odpovede, možnosť viacerých odpovedí.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.

Lexmann pripomína vlastný prieskum z roku 2021, ktorý odhalil, že obyvatelia Slovenska takmer vôbec nepoznali Plán obnovy a jeho bezprecedentnú možnosť posunúť Slovensko dopredu a urobiť našu krajinu odolnou voči budúcim krízam.

Z aktuálneho prieskumu vyplýva, že situácia sa nezmenila a o Pláne obnovy stále nikto nevie.

„Prešiel rok a my naďalej vidíme, že vláda SR o pomoci z Európskej únie nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Ak toto nastavenie nezmeníme a nebudeme s občanmi komunikovať aktívnejšie, nedokážeme byť úspešní pri využívaní tejto formy pomoci z EÚ. Napokon, informovanosť občanov je aj určitá forma kontroly a vytvára prirodzený tlak na zefektívnenie čerpania,“ uzatvára europoslankyňa Miriam Lexmann.

Veľká väčšina obyvateľov Slovenska uvádza medzi tri svoje najväčšie obavy v súvislosti s vlastnou rodinou aktuálny nárast cien potravín, energií, pohonných látok alebo možný nedostatok peňazí v domácnosti. Je to jasný signál našej vláde aj Európskej únii, čím sa majú prioritne zaoberať a v čom je potrebné ľuďom okamžite pomôcť, hodnotí Miriam Lexmann výsledky prieskumu agentúry Focus.

Tisíce ľudí na Slovensku môžu prísť o prácu a platformy, kde títo ľudia pracujú, budú musieť zmeniť spôsob podnikania, ak prejde v hlasovaní nový návrh smernice. Miriam Lexmann a KDH preto vyzývajú vládu SR, aby sme zmenili našu pozíciu v rámci rokovaní Európskych inštitúcií a skutočne chránili flexibilnú prácu pracovníkov v platforiem.

Podpredseda vlády a minister financií v odpovedi na podnet Miriam Lexmann prisľúbili, že po podaní konkrétneho návrhu na zmenu sa budú zaoberať nespravodlivým systémom vyplácania vdovských a vdoveckých dôchodkov, na ktoré europoslankyňa dlhodobo upozorňuje. V pondelok sa zúčastnila prvého zasadnutia pracovnej skupiny, kde sa práca na takomto návrhu začala.

Cez grantový program Pomôžme si sa Miriam Lexmann rozhodla svoju pomoc znásobiť a podať pomocnú ruku dobrovoľníkom, organizáciám, reholiam či charitám, ktoré pomáhajú utečencom z Ukrajiny. Ich pomoc priamo na ukrajinských hraniciach, rôzne materiálne a potravinové zbierky, poskytovanie ubytovania, či pomoc s vybavovaním dokladov má nevyčísliteľnú cenu. Viac o programe tu.

Transatlantická spolupráca a jej dimenzie, hlavne v súvislosti s geopolitickým výzvami, akými sú vojna na Ukrajine a komunistický režim v Číne, ale aj sociálne postavenie a riešenia pre pracovníkov online platforiem boli témami vystúpení Miriam Lexmann na kongrese Európskej ľudovej strany v holandskom Rotterdame.

Budúcnosťou spoločnej Európy sa musia zaoberať nielen predstavitelia EÚ, ale aj domáci politici na úrovni členských štátov. Občania totiž očakávajú konkrétne riešenia, ktoré musia hľadať a prinášať všetci aktéri v rámci svojich právomocí či už na lokálnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni, hodnotila Miriam Lexmann na stretnutí ku záverečným výsledkom Konferencie o budúcnosti Európy na pôde MZV SR. Viac si prečítate v rozhovore s Miriam Lexmann.

Rýchle jedlo či zásielka až domov, kuriéri na bicykloch, skútroch či kolobežkách, a ako ponúkaný benefit – často nulová uhlíková stopa. Moderný a inovatívny spôsob donáškovej služby cez platformy si obľúbilo množstvo Európanov. Tieto výhody môžu razom zmiznúť, ak z ľudí pracujúcich v tejto službe urobíme proti ich vôli zamestnancov.

Súčasná legislatíva nedokáže účinne pokryť tento inovatívny spôsob práce, čo vyvoláva celú škálu problémov.

„Komisia sa snaží problém riešiť, ale predložený návrh smernice by pre mnohých týchto pracovníkov mohol znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility,“ opakovane upozorňuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP mala v posledných týždňoch niekoľko stretnutí so zástupcami platforiem, zúčastnila sa odbornej konferencie na túto tému a pripravuje pozmeňovacie návrhy k zneniu smernice.

Nerobme z flexibilných pracovníkov zamestnancov

„Ochrana pracovníkov platforiem a zlepšenie ich pracovných podmienok, čo je základný cieľ smernice, jednoznačne podporujem. Zverejnený návrh však k tomuto cieľu neprispieva,“ argumentuje Lexmann a vysvetľuje aj prečo je podľa nej potrebné návrh upraviť: Musíme si uvedomiť, že práca cez platformy nie je tradičným obchodným modelom, naopak, spojila sa v ňom kreativita a digitálne možnosti. Nesnažme sa ho preto zošnurovať do starých noriem, nesnažme sa za každú cenu spraviť z pracovníkov – ktorí si najviac cenia flexibilitu – zamestnancov.“

Pracovníci platforiem, na ktorých služby sme si tak zvykli najmä počas posledných dvoch rokov pandémie, očakávajú a zaslúžia si sociálne výhody a lepšie podmienky, no nemôžeme zničiť najväčší benefit, pre ktorí sú ochotní túto prácu robiť – časovú flexibilitu.

„Práve tá umožňuje pracovníkom platforiem, ktorí robia vonku, často v zlom počasí a rôznych hodinách dňa zariadiť si čas tak, aby sa vedeli postarať o deti, príbuzných, alebo sa venovať vlastnému podnikaniu, a práve tieto benefity sú pre nich motivačné,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Zdroj foto: gettyimages.com/EPP Group

Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov programu EU4HEALTH, ktoré sú vyčlenené aj na boj proti rakovine. Potrebujeme ľudí aktívne pozývať na prehliadky a edukovať ich. Potreba štátu a je programov je kľúčová, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti začiatku Európskeho týždňa boja proti rakovine.

Miriam Lexmann dnes navštívila Úniu centier a poradní pre rodinu, ktorá splnila podmienky a stala sa členom Federácie katolíckych prorodinných asociácií v Európe (FAFCE), s ktorou v Bruseli veľmi intenzívne spolupracuje. Ich spolupráca tak dostane intenzívnejšie možnosti realizácie.

Výmena skúseností ako najlepšie pomôcť a zvládnuť ťažkú situáciu s utečencami z Ukrajiny a zároveň eliminovať sociálne dopady na obyvateľstvo krajín, ktoré utečencom z Ukrajiny pomáhajú. To boli témy spoločného stretnutia Miriam Lexmann s kolegyňou Annou Fotygou z Poľska a Ivannou Klympush-Tsintsadze, predsedníčkou európskeho výboru Ukrajinskeho parlamentu.

Smernica o pracovníkoch platforiem musí zachovať flexibilitu, v rámci ktorej si môžu vybrať kedy pracujú, ale aj možnosť pracovať pre viac platforiem zároveň. Preto Miriam Lexmann aj počas dnešného stretnutia so zástupcami platforiem zdôraznila nutnosť sociálnej podpory tohto inovatívneho spôsobu zamestnávania aj zo strany EÚ komisie a parlamentu.

Diskriminácia mužov a žien s jedným dieťaťom, ktorým je vdovský dôchodok vyplácaný len rok po smrti manželského partnera, je o krok bližšie k riešeniu. Vytrvalá iniciatíva europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) na zmenu slovenskej právnej úpravy nachádza priaznivú odozvu.

Kým vdova alebo vdovec s tromi a viac deťmi nemusí čakať na opätovné vyplácanie vdovského dôchodku vôbec, osamelému rodičovi s dvomi či jedným dieťaťom alebo bezdetnej vdove a vdovcovi takýto príspevok po roku vyplácania naše úrady stopnú.

„Pretrvávajúca diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku a s jedným dieťaťom dokonca až do dovŕšenia dôchodkového veku,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v Európskom parlamente na túto nespravodlivosť na Slovensku upozorňuje dlhodobo. Zákon v posudzovaní ovdovelých navyše nereflektuje neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Pracuje so starými číslami, a tak dnes môže medzi vdovou/vdovcom s dvoma a vdovou s jedným či žiadnym dieťaťom vzniknúť až 12 ročný rozdiel vo vyplácaní. Apelom na ministra financií Igora Matoviča a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka preto opakovane volá po zmene slovenskej právnej úpravy a nastolení spravodlivosti v spôsobe vyplácania dôchodkov.

Ministerstvo iniciuje rokovanie s odborníkmi na tému vdovských dôchodkov

„Minister financií mi dal prísľub, že sa bude zmenou zaoberať, ak príde konkrétny návrh zo strany ministerstva práce. Oceňujem, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak na moje žiadosti reagoval kladne a minulý týždeň ohlásil vznik pracovnej skupiny odborníkov za účelom hľadania riešenia tejto diskriminačnej situácie. Prvé stretnutie je naplánované už v júni,“ ozrejmuje Lexmann nový posun v situácii.

Výzvy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne občianske iniciatívy, ktoré sa za to intenzívne zasadzujú. K téme už bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, nedosiahli však potrebnú podporu.

„Sociálny systém je skutočne funkčný len vtedy, keď je spravodlivý. Preto sa musíme usilovať, aby takým naozaj bol, uzatvára europoslankyňa.

Foto: ilustračné, Zdroj: modernwidowsclub.org

Európska iniciatíva na podporu osôb s Downovým syndrómom EU for Trisomy 21 a slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) ocenili najlepšie európske iniciatívy zamerané na pomoc osobám s Downovým syndrómom (DS).

Tri ocenené iniciatívy vzišli z celoeurópskeho hlasovania spomedzi projektov, ktoré sa zapojili do kampane Svetového dňa DS 2022, ktorý bol 21. marca. Išlo o organizácie a ľudí, ktorí prichádzajú s nápadmi, ako čo najviac a najkreatívnejšie pomôcť osobám s DS zaradiť sa do spoločnosti a naplno využívať svoj talent.

„Mojou dlhodobou prioritou je zabezpečiť potrebnú inklúziu osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých aspektoch života a čo najplnohodnotnejšie ich začleniť do spoločnosti. Aj preto podporujem a vítam aktivity či kampane, ktoré zvyšujú povedomie o potrebách osôb s Downovým syndrómom,“ hodnotila Miriam Lexmann tohtotýždňové prijatie a bruselský čas strávený s predstaviteľmi víťazných iniciatív.

Pre europoslankyňu za KDH bolo stretnutie o to výnimočnejšie, že jej prvá väčšia poslanecká podporná aktivita po vstupe do europarlamentu mala byť v marci 2020 venovaná práve výstave pri príležitosti svetová dňa DS.

Na stretnutí s ľuďmi, ktorí sa naplno venujú podpore, rozvoju a vzdelávaniu osôb s Downovým syndrómom. Zdroj: archív ML

„Termín marec 2020 vám asi napovie, že k výstave a ani osobným stretnutiam už zo známych príčin neprišlo,“ spomína Miriam Lexmann na prvé týždne v Európskom parlamente, ktoré poznačil začiatok pandémie koronavírusu. „Dnes som preto o to rostnejšie privítala zástupcov “Skvelých iniciatív”, organizácie EU for Trisomy 21, s ktorou od začiatku veľmi rada spolupracujem a špeciálne našu česko-slovenskú delegáciu. Spoločne sme diskutovali o tom, čo by sme vedeli zlepšiť a ako dosiahnuť inklúziu pre osoby s Downovým Syndrómom vo vzdelávaní a na trhu práce,“ približuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.

Downov syndróm je trizómiou chromozómu 21 – to znamená, že namiesto kópie 21. mužského a ženského chromozómu a ich spojenia dôjde k nahromadeniu genetického materiálu a vzniku troch chromozómov. Táto trizómia chromozómu 21 je podstatou Downovho syndrómu, a preto sa aj medzinárodný deň tohto ochorenia pripomína 21. 3.

Foto: Stretnutie s iniciatívami na podporu osôb s Downovým syndrómom. Zdroj: archív Miriam Lexmann.

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.

„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.

Európa hľadá princípy a hodnoty pre vývoj a používanie umelej inteligencie

„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.

Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.

Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.

Foto: ilustračné/restlessabandon.com

Mnohí sa pre opatrovanie príbuzného či inej blízkej osoby vzdávajú práce, voľného času či pohodlia, a to všetko za nedostatočnej systémovej podpory. Aj na toto myslí nová Európska stratégia pre oblasť starostlivosti. Pozmeňovacie návrhy Miriam Lexmann k tejto stratégii prispievajú k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb.

Desaťbodový plán Európskej komisie zameraný na zlepšenie európskej pomoci utečencom – najmä deťom a mladým ľuďom je podľa Miriam Lexmann spolu s už aktivovaným mechanizmom dočasnej ochrany dobrou reakciou EÚ ako poskytnúť nevyhnutnú pomoc a solidaritu utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. V prvej línii sú však jednotlivé národné štáty a Slovensko ani poučené pandémiou nemá dostatočnú stratégiu a schopnosť realizácie adekvátneho krízového manažmentu.

Miriam Lexmann podporila poslaneckú iniciatívu smerom ku Komisii so snahou zistiť doterajší spôsob podpory a zabezpečenia humanitárnej pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré utekajú pred Putinovou vojnou na Ukrajine.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilnín na svete. Pripadá na ňu až 11 % trhu s pšenicou, 16 % s jačmeňom a 15 % s kukuricou. Podobne je to aj s olejninami, kde len slnečnicový olej tvorí až 61 % obchodu. Takmer všetok tovar Ukrajina do sveta distribuuje cez prístavy. Tie teraz blokuje Rusko.

Krajinám závislým od ukrajinských plodín tak hrozí nielen zvyšovanie cien potravín, ale v niektorých z nich môže dôjsť až k obrovským výpadkom v ich dodávkach. „Najviac to môže pocítiť severná Afrika a krajiny Blízkeho východu. Pre predstavu, chudobou ohrozený Libanon nakupuje od Ukrajiny až 80 % obilnín. Putin aj naďalej demonštruje svoju neľudskosť a svet kvôli nemu čelí nielen vojnovej agresii, ale aj obavám z hladomoru,“ upriamuje pozornosť na dôsledky súčasného diania Miriam Lexmann.

Riešením je aj zvýšenie domácej poľnohospodárskej výroby

Súčasná situácia opäť zvýrazňuje dôležitosť posilňovania potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti v Európe, ako aj na nutnosť spolupráce s našimi partnermi s cieľom hľadať riešenia pre krajiny, ktorých občania sú už teraz ohrození nedostatkom potravín.

„V uznesení o zaistení potravinovej bezpečnosti v EÚ, ako aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktoré sme minulý týždeň schválili v Európskom parlamente, sme vyzvali na využívanie dostupných európskych prostriedkov na zvýšenie domácej poľnohospodárskej výroby,“ približuje jedno z riešení členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Miriam Lexmann tiež  poukazuje na nevyhnutnosť prehodnotiť našu spoločnú poľnohospodársku politiku, vrátane legislatívnych návrhov vyplývajúcich z cieľov a zámerov stratégie „Z farmy na stôl“, a to v kontexte dôsledkov Putinovej agresie voči Ukrajine na európsku a globálnu potravinovú bezpečnosť.

Foto: ilustračné, arpok.cz

Flexibilnejší pracovný trh, ktorý umožní dôstojné sociálne zabezpečenie pracovníkov aj v krajinách, kde nemajú trvalý pobyt; podpora zvýšenej rekvalifikácie a vzdelávania v nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií; rozvoj zručností ako kritické myslenie, podnikanie či mediálna gramotnosť, ale aj podpora budovania digitálnej infraštruktúry vo vzdialených regiónoch a na vidieku. To sú len niektoré z pozmeňovacích návrhov, ktoré Miriam Lexmann podala k Správe o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti.

Dôraz na zdravé a pozitívne pracovné prostredie, elimináciu stresu zamestnancov a predovšetkým prevenciu proti chorobám z povolania cez proaktívnu pomoc pri vzdelávaní a novinkách v digitalizácii aj zo strany zamestnávateľov, či právo na odpojenie akcentovala Miriam Lexmann v 16 pozmeňovacích návrhoch k Správe o mentálnom zdraví v digitálnom svete.

Od začiatku devastujúcej Putinovej agresie vidíme obrovskú vlnu podpory a solidarity zo strany občanov a rôznych organizácií. Potrebujeme však aj ďalšie zdroje, ktoré nám umožnia zabezpečiť rýchlu a efektívnu pomoc. Vojna totiž ani po mesiaci neutícha a Ukrajinu stále opúšťajú milióny ľudí.

V Európskom parlamente aj preto dnes poslanci prijali návrh novej iniciatívy CARE. “Iniciatíva CARE dáva členským štátom možnosť flexibilne využiť financie z neminutých európskych fondov, ktoré by sa inak museli vrátiť. Teraz budú môcť byť použité aj na zabezpečenie potrieb súvisiacich so zvládaním príchodu veľkého množstva ľudí utekajúcich z Ukrajiny do členských krajín Únie. Peniaze sa budú dať čerpať aj so spätnou účinnosťou a to až do plnej výšky nákladov,” vysvetľuje použitie financií europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Sama sa aktívne zasadzovala, aby bola iniciatíva CARE prijatá čo najskôr, bez zbytočnej byrokracie a zdržiavania.

“Je pre mňa mimoriadne dôležité, aby aj naše Slovensko, kde od už od prvého dňa vojny hľadá útočisko množstvo Ukrajincov, mohlo začať využívať túto formu EÚ pomoci čo najskôr. Aj preto som sa intenzívne zasadzovala o to, aby sme tento návrh prijali v EP v skrátenom konaní už počas tohto plenárneho zasadnutia,” dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Okrem pomoci ľuďom utekajúcim z Ukrajiny je financovanie aj naďalej otvorené pre zvládanie následkov pandémie Covid-19.

Foto: ilustračné/flickr.com

Zrušenie roamingových poplatkov v roku 2017 prinieslo Slovákom, ale aj všetkým obyvateľom EÚ veľké výhody pri cestovaní do zahraničia. Miriam Lexmann pred podporila predĺženie platnosti nariadenia o zrušení roamingu, a teda zachovaní hovorov a dát využívaných v zahraničí za domáce ceny o ďalších desať rokov.

Demografická transformácia a rodinný život, technologická, digitálna, ale aj ekologická transformácia – Miriam Lexmann označila na Európskych sociálnych katolíckych dňoch tri fenomény doby, ktoré sú každodenné prítomné v našich životoch i rodinách a je potrebné o nich diskutovať celospoločensky.

Európsky parlament prijal Nový strategický rámec pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, na ktorého príprave aktívne participovala aj slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Podporu v pléne získal od viac ako 550 poslancov.

Viac ohľaduplnosti pre ľudí vracajúcich sa do práce

Už dávno neplatí, že chronické alebo závažné ochorenie znamená pre človeka „stopku“ na trhu práce. Medicína napreduje, a tým pádom sa mnohí po vyliečení alebo stabilizácii zdravotného stavu chcú vrátiť do práce, v ktorej nachádzajú dôležitú sebarealizáciu.

„Pracovný rytmus po chorobe však musí rešpektovať nové potreby každého zamestnanca. Časť mojich pripomienok sa preto týkala tých, ktorí sa chcú opätovne vrátiť do práce po rekonvalescencii alebo aj starších pracovníkov, ktorí môžu na pracovnom trhu plnohodnotne pôsobiť, ak sa pracovisko prispôsobí ich potrebám, meniacim sa s vyšším vekom,“ vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann.

Návrhy slovenskej europoslankyne sa týkali prijatia účinných stratégií pre pomoc a podporu týchto pracovníkov, či už v podobe adaptácie pracoviska alebo flexibilnej organizácie práce.

Prevenciou ochorení sú aj adekvátne opatrenia v pracovnom prostredí

„V práci trávime čoraz viac času, preto moja druhá požiadavka smerovala k posilňovaniu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom. Znepokojujú ma totiž výsledky nadácie Eurofound a agentúry EU-OSHA, podľa ktorej zažíva 25 % pracovníkov v Európe nadmerný pracovný stres. V období pandémie a práce z domu bol ešte umocnený kombinovaním práce a starostlivosti o deti či príbuzných,“ pripomína Miriam Lexmann psychosomatické následky stresu, ktoré sa výrazne podpisujú na zdravotnom stave množstva pracujúcich.

Podľa odborníkov dokážeme vhodným pracovným prostredím predchádzať ochoreniam, ktoré vznikajú práve v dôsledku stresu. „Sú to autoimunitné ochorenia, muskuloskeletálne, reumatické či iné chronické zápalové ochorenia,“ menuje Lexmann problémy o ktorých ju na spoločnom stretnutí k problematike a jej riešeniam odborne informovali zástupcovia Európskej aliancie pre reumatológiu.

Schválené pripomienky v Novom rámci sú po dlhej dobe prvé, ktoré sa venujú tejto problematike.

„Je našou povinnosťou zaručiť zamestnancom, aby pracovali v prostredí, ktoré neohrozuje ich zdravie. Zároveň musíme reflektovať na dynamicky meniace sa požiadavky trhu práce a umožniť pracovať každému v dôstojných podmienkach,“ dodáva Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné/https://essentialsiteskills.co.uk

Dostupné digitálne technológie, vzdelávanie a služby aj pre zraniteľné skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím a ľuďom zo znevýhodneného prostredia boli hlavnými bodmi pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k pripravovanej Správe o opatreniach k nastávajúcej digitálnej dekáde.

Obrovský sociálny a humanitárny rozmer krízy, ktorú vyvoláva vojna na Ukrajine, musíme zvládnuť. Je našou morálnou povinnosťou byť tu teraz pre tých, ktorí utekajú pred vojnou. Pre zastavenie strašnej tragédie je potrebná súčinnosť nielen všetkých našich síl a schopností, ale aj cirkevná angažovanosť, hovorí po dvojdňovej návšteve Vatikánu a diskusiách s viacerými čelnými predstaviteľmi pápežských rád Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann diskutovala o aktuálnych otázkach pracovného trhu s prezidentkou organizácie Nezávislé kresťanské odbory Slovenska Ľubicou Černou. Zhodli sa na potrebe pripraviť zamestnancov i zamestnávateľov na zmeny v dôsledku nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro vždy zostali v centre našej pozornosti.

V hodnotiacej správe, ktorú prijalo plénu EP, podporila aj Miriam Lexmann požiadavku na aktualizáciu smernice o bezpečnosti detských hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Dôvodom sú aj najnovšie vedecké poznatky, ktoré potvrdzujú riziká už stopového obsahu ftalátov či endokrinných disruptorov prítomných okrem iného i v niektorých hračkách.

Miriam Lexmann začala podnikať kroky k príprave a predloženiu legislatívneho návrhu vláde SR o úprave vdovského príspevku. Zákon, podľa ktoré sa vdovské vypláva výrazne diskriminuje nárok vdov a vdovcov s jedným dieťaťom.

Muži a ženy s jedným dieťaťom, ktorí prišli o svojho manželského partnera, sa dlhodobo snažia poukazovať na diskrimináciu, ktorej sú vystavení v súvislosti s opätovným vyplácaním vdovského či vdoveckého dôchodku po roku od úmrtia manžela či manželky.

Vdovec či vdova s jedným dieťaťom musí čakať do dôchodku

„Na diskrimináciu vdov a vdovcov s jedným dieťaťom ma upozornilo množstvo podnetov od žien, ktoré sú tejto diskriminácií vystavené. Situácia je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku, s troma a viac deťmi nemusí čakať vôbec,“ vysvetľuje princíp diskriminácie Miriam Lexmann.

Súčasná slovenská legislatíva totiž predpokladá pokračovanie vyplácania či opätovné vyplácanie od určitého veku pre tých, ktorí vychovali dve a viac detí, prípadne pre tých, ktorí sú sami invalidní alebo sa starajú o nezaopatrené dieťa.

„Naproti tomu vdova či vdovec s jedným dieťaťom čaká až do dovŕšenia dôchodkového veku. A hoci v čase prijímania tejto právnej úpravy mohlo ísť o rozdiel niekoľkých rokov, postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku sa rozdiel neustále prehlboval a v súčasnosti môže tvoriť aj desaťročie,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH.

Iniciatíva na zmenu zákona

Miriam Lexmann preto apeluje na zmenu slovenskej právnej úpravy a oslovila so žiadosťou o predloženie legislatívnej zmeny aj Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka.

„Hoci bol môj prvý podnet najmä kvôli obavám z narušenia udržateľnosti verejných financií neúspešný, tentokrát som k nemu tlmočila aj prísľub ministra financií, že sa bude prípadnou zmenou zaoberať v kontexte prípravy rozpočtu. Verím preto, že sa situácia konečne zmení k lepšiemu a zmena zákona bude zo strany ministra čoskoro predložená,“ ozrejmuje Miriam Lexmann, členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente.

Iniciatívy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne neformálne skupiny na sociálnych sieťach, ktoré na tieto zmeny apelujú. K veci bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré však nedosiahli potrebnú podporu.  

Foto: ilustračné, zdroj: disabilitydenials.com

Posolstvo Svätého Otca Františka, k tomuto dňu, hovorí o milosrdenstve. Poukazuje na milosrdenstvo Ježiša Krista, ktorý venoval chorým veľkú pozornosť a uzdravoval ich. Nasledujme špeciálne v tento deň, ale, samozrejme, aj kedykoľvek inokedy slová Svätého Otca a venujme modlitbu všetkým chorým a ich ošetrovateľom, vyzýva Miriam Lexmann.

Veľa onkologických pacientov nemá naprieč členskými štátmi rovnaký prístup k liečbe a starostlivosti. Týka sa to aj Slovenska, ktoré je v oblasti prístupu pacientov k inovatívnym liekom na chvoste Európskej únie. Rozdiely potrebujeme vyrovnať, hovorí Miriam Lexmann, napríklad aj plným využívaním financií vyčlenených EÚ na včasnú diagnostiku onkologických ochorení.

Na potrebu vyriešiť právne vákuum ohľadom zamestnancov platforiem reaguje Komisia návrhom smernice, ktorá by pre mnohých z týchto pracovníkov mohla znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility. Miriam Lexmann chce preto v spolupráci s pracovníkmi platforiem pripraviť pozmeňujúce návrhy, ktoré by spočívali v zabezpečení potrebných pracovných podmienok, no pri zachovaní súčasných benefitov.

Prieskum: Takmer 3/4 obyvateľov SR sa boja, že si pri zdražovaní neporadia

Vláda i EÚ sa musia zo všetkých síl venovať riešeniu zdražovania a hroziacej chudoby, nie ideologickým a politickým hádkam. Ľudia to odkazujú úplne jasne. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s prieskumom, ktorý pre ňu a Európsku ľudovú stranu vykonala agentúra Focus.

Nádej pre vdovy a vdovcov s jedným dieťaťom

Diskriminácia mužov a žien s jedným dieťaťom, ktorým je vdovský dôchodok vyplácaný len rok po smrti manželského partnera, je o krok bližšie k riešeniu. Vytrvalá iniciatíva europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) na zmenu slovenskej právnej úpravy nachádza priaznivú odozvu.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content