Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

sociálne veci

Miriam Lexmann spoločne s ďalšími europoslancami iniciovala vysvetlenie od Európskej komisie, prečo z pripravovanej legislatívnej iniciatívy vyplýva, že dosiaľ ilegálna prax tzv. náhradného materstva by mohla postupnými krokmi dostať v celej EÚ „zelenú“, čím sa deti stávajú predmetom obchodovania.

Ženám opatrovateľkám, ktoré opustia zamestnanie, aby sa starali o staršieho príbuzného alebo osobu so zdravotným postihnutím by sme mali uľahčiť prácu budovaním služieb pre podobnú starostlivosť, ale aj finančnými príspevkami a uznávaním zručností, ktoré počas tohto obdobia nadobudnú. Uviedla to Miriam Lexmann medzi siedmimi pozmeňovacími návrhmi ku správe EMPL o chudobe žien v Európe.

Odpočet mojej práce za november 2021

V službe európskej poslankyne som počas mesiaca november uskutočnila aj tieto aktivity :

  • spolu s KDH som upozornila, že vláda SR berie slovenským regiónom priestor na rozvíjanie sa cez eurofondy tým, že im umožňuje čerpať len 12 % z celkového balíka. Uťahovanie opaskov miestnym akčným skupinám je proti celoeurópskemu trendu čerpania eurofondov nastaveného smerom zdola hore, pretože ľudia v regiónoch najlepšie vedia, kde, koľko a ako potrebujú prostriedky investovať, aby vyriešili pálčivé problémy miest, obcí a krajov,
  • nie „Brusel“, ale my sami na Slovensku si kladieme zbytočné byrokratické prekážky pri čerpaní eurofondov. Znovu to preukázala aj naša poslanecká návšteva znevýhodnených rodín a marginalizovaných skupín obyvateľstva v Košiciach a okolí zameraná na efektivitu čerpania eurofondov,
  • opätovne som odmietla ideologizáciu témy právneho štátu a nadradenosti práva EÚ. Nátlak a vyhrážky, ktoré sa snaží EÚ vytvárať aktuálne voči Poľsku považujem za snahu o rozširovanie právomocí Únie na úkor členských štátov. Presadzujem však, naopak, rešpektovanie súčasných kompetencií rozdelených medzi členské štáty a EÚ ako aj úprimnú, otvorenú a konštruktívnu debatu ako existenčný recept pre zachovanie spoločnej Európy,
  • v pléne EP som upozornila na prístup k vzdelávaniu nielen ako zdroju uplatnenia sa na trhu práce, ale najmä ako príležitosti na osobný rozvoj človeka zohľadňujúceho jeho individuálne potreby,
  • vzniesla som 20 pozmeňovacích návrhov k správe o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vo Výbore pre zamestnanoť a sociálne veci. Navrhujem flexibilnejšiu legislatívu pre nové typy zamestnania, ako sú napr. zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre využívanie AI na pracovisku či nutnosť akceptácie starnutia pracovnej sily a s tým stúpajúce riziko zdravotných problémov zamestnancov,
  • diskutovala som v rámci projektu Nenápadní hrdinovia na tému dôležitosti pripomínania si našich spoluobčanov, ktorí zaplatili neraz najvyššiu cenu v boji za pravdu a slobodu, ktorú môžeme teraz aj vďaka ich obete žiť,
  • podporila som myšlienku tzv. Červenej stredy na znak spomienky na obete, ktoré trpeli a trpia nielen pre Krista, ale vôbec pre svoju vieru. Náboženská sloboda je porušovaná v celej tretine štátov sveta. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania – čo je základné ľudské právo, považujem za jeden z pilierov mojej práce europoslankyne,
  • vyzvala som EK, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na meniacu sa realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí,
  • nepodporila som poľnohospodársku reformu EÚ, ktorá zabúda na zastropovanie dotácií, cez čo je možné dosiahnuť zníženie formy ich zneužívania. Pri tejto príležitosti som apelovala na vládu SR, aby prijala jasné kroky k potravinovej sebestačnosti Slovenska v kľúčových komoditách,
  • odmietam spájanie Istanbulského dohovoru s bojom proti násiliu páchanom na ženách. Neakceptovateľnému fenoménu zabránime predovšetkým vďaka riadnemu vykonávaniu platných predpisov, školeniu policajtov, prokurátorov, sudcov, lekárov či úradníkov, ktorí s obeťami násilia, ale aj násilníkmi pracujú,
  • apelovala som, aby Slovensko využilo rozpočet EÚ na rok 2022 o. i. aj na projekty pre zvýšenie prevencie onkologických ochorení. V tejto štatistike patríme v Únii k najhorším,
  • s kolegami europoslancami sme v rámci kampane „Antisemitizmus – EÚ vracia úder“ nahlasovali antisemitské urážky a agresivitu na sociálnych sieťach. Výsledok? Sociálne platformy odstránili len 11 % z nich!,
  • zastala som sa speváčky Simy Magušinovej, ktorú na sociálnej sieti napadli spolupracovníci slovenského denníka SME. Vzbudzovať nenávisť a osočovať len preto, že máme iný názor na hudbu alebo životný štýl rozkladá našu spoločnosť zvnútra. Ak chceme slušne spolunažívať, potrebujeme rešpekt a úctu voči druhým v súkromnom aj verejnom priestore, 
  • stretla som sa s predsedom českého senátu Milošom Vystrčilom, ktorého som aktívne podporila pri jeho jarnej ceste na Taiwan, čo sa stretlo so silným odporom Číny, ktorá Taiwan akceptuje len ako vlastné územie,
  • chcem prispieť k zapojeniu sa verejnosti a mladých do diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy. Preto som v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlásila esejistickú súťaž pre študentov a absolventov vysokých škôl a univerzít k téme súčasného fungovania a želanej budúcnosti EÚ,
  • podporila som filmový festival Jeden svet, ktorý sa svojím posolstvom taktiež často snaží bojovať za slobodu a spravodlivosť prostredníctvom filmového umenia. Najväčším zlom na človeku je totiž fakt, keď sa ľudia zámerne okrádajú o dobro, ktoré môžu spoločne vytvoriť,
  • vystúpila som v domácich médiách, ale aj na pôde EP, kde som zdôraznila, že situácia na hraniciach EÚ s Bieloruskom nie je migračnou krízou v pravom slova zmysle, ale cieleným a prinajmenšom autokratickým režimom A. Lukašenka organizovaným aktom zameraným na destabilizáciu mieru a bezpečnosti v Európe,
  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,
  • podľa medzinárodného prieskumu som bola hodnotená ako najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa v období od augusta 2020 do augusta 2021. Za skutočných hodnotiteľov mojej práce však považujem predovšetkým vás – občanov. Vaša priaznivá spätná väzba zo slovenských regiónov, miest a obcí ma povzbudzuje prinášať aj naďalej výsledky v prospech spoločného dobra. 

Pokračujem v nasadení aj naďalej.

Stovky rodín sú aj následkom pandémie, choroby, zdravotného znevýhodnenia či straty práce v existenčných ťažkostiach. V najťažších, nie ojedinelých prípadoch, je u mnohých rodín – nie vlastnou vinou – ohrozená aj samotná strecha nad hlavou. Miriam Lexmann preto v spolupráci s Úsmev ako dar spustila verejnú zbierku na pomoc ohrozeným rodinám na Slovensku.

Európsky parlament navrhuje v prevencii zdravotných rizík zvýšiť mieru financovania verejných športovísk a športového vyžitia obyvateľov. KDH dokonca navrhuje vznik ministerstva športu. O spravodlivom športovom modeli, ktorý navrhuje EP, ale aj priebehu pandémie v krajinách EÚ informovala Miriam Lexmann vo vysielaní TV JOJ.

Spájanie boja proti násiliu na ženách s Istanbulským dohovorom vôbec nepomáha obetiam, na ktoré sa pri tom úplne zabúda. Ak chceme proti tomuto neakceptovateľnému fenoménu bojovať, musíme sa v prvom rade zamerať na riadne vykonávanie právnych predpisov, na školenia pre policajtov, prokurátorov či sudcov k tomu, ako majú pristupovať k obetiam, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách.

V postupoch čerpania eurofondov sa Slovensko stáva európskou raritou, keď vláda odstavila regióny na vedľajšiu koľaj. Ešte nedávno sľubovala decentralizáciu, dnes však nielenže takmer 90 % peňazí z aktuálneho programového obdobia sústredí do rúk ministerských úradníkov, ale nepochopiteľne ignoruje aj úspešné miestne akčné skupiny. Ľudia zdola sú tak obchádzaní a nemôžu realizovať mnohé lokálne významné projekty, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.

Európa podporuje regióny, my nie

Dôvera ľudí v mestá, obce a kraje výrazne vzrástla, lebo nielen pri pandémii ukázali, že poznajú a vedia dobre riešiť problémy ľudí. Ak má Slovensko rásť, musí im viac veriť aj vláda. Tá im však pri historickej šanci pomôcť cez eurofondy dáva žalostne málo – iba 12 % z celkového balíka. Nie je to správne, ani fér,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Celoeurópsky trend je, aby o eurofondoch rozhodovali ľudia zdola, teda u nás sú to kraje a miestne akčné skupiny. Slovenský trend je, žiaľ, presne opačný a robí z nás smutnú európsku raritu,“ približuje Lexmann, ktorá je podľa nezávislej organizácie VoteWatch Europe najvplyvnejšia zo slovenských europoslancov. Ako alarmujúci príklad uviedla Poľsko, kde len v predošlom programovom období 2014 – 2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, kým u nás iba 10 %. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka 12 %, ale po započítaní zdrojov z Plánu obnovy sa ešte zníži.

Vo financovaní regiónov sme sa tak v novom programovom období nijako neposunuli. Hoci vláda sľubovala opak. Navyše nepochopiteľne uťahuje opasky aj miestnym akčným skupinám, ktoré regióny pomáhajú dlhodobo úspešne rozvíjať,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že regióny jednoznačne musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. „Vláda ich nesmie obchádzať. Musí ich viac počúvať a dať aj viac peňazí do územia, teda k samotným ľuďom,“ dopĺňa. Europoslankyňa pripomína, že zahraniční členovia sociálneho výboru Európskeho parlamentu boli na nedávnej návšteve Slovenska zhrození mierou chudoby našich regiónov a neschopnosťou použiť na riešenie stavu voľné eurofondy.

Nový systém prerozdelenia eurofondov uškodí menším mestám a obciam

Cez nový Operačný program Slovensko prinesú eurofondy do roku 2027 takmer 13 miliárd eur, ďalších takmer 6 miliárd eur cez Plán obnovy. „O takmer celom balíku rozhodnú ministerskí úradníci a doteraz nevieme, ako. Kým Slovensko nebude budované zdola nahor, vláda bude pri riadení krajiny opakovať tie isté chyby, na ktoré doplatia zasa len ľudia,“ hodnotí expert na eurofondy Rastislav Horvát.

Ako ďalej upozorňuje, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nielen sedí na eurofondoch, ale z peňazí, ktoré dáva do regiónov v rámci OP Slovensko, nepridelilo miestnym akčným skupinám (MAS) ani euro. Dokonca uvažuje, že ich počet zredukuje o polovicu. „Doteraz mohli MAS čerpať aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, do budúcna im však zostane len Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. To je krok späť, lebo život v regiónoch a MAS-ky nie sú len o poľno- či pôdohospodárstve, ale aj o vzdelávaní, kohézii, sociálnych veciach. Európa nabehla na multifondové financovanie MAS, Slovensko ide do monofondového, čím uškodí ľuďom v menších mestách a obciach,“ podčiarkol Horvát.

Pre 20-tisíc eur je potrebná 100 stranová príručka

Podľa projektového manažéra a starostu obce Oravská Polhora Michala Strnála vedia MAS-ky úspešne zrealizovať menšie projekty, ktoré sú mimoriadne platné pre rozvoj miest a obcí. Zápasia však s neskutočnou byrokraciou, pričom ministerstvo ich označuje za „chronický problém“. „Kým MAS-ka dokáže projekt vyhodnotiť za pár týždňov, úradom trvá aj 390 dní od podania žiadosti po podpis zmluvy. Problémom nie sú MAS-ky, ale neskutočná byrokracia, ktorú štát vytvára. Aby pre 20- až 30-tisícové projekty boli 100 stranové príručky?“ pýta sa Strnál.

Ako starosta obce pociťuje, že občania potrebujú mať zľahčený, nie sťažený prístup k eurofondom. „Znova vyzývame vládu, aby nás – starostov a primátorov – pri zásadných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú našich miest a obcí, neobchádzala. Zvlášť v otázke eurofondov, ktoré môžu výrazne zlepšiť životy ľudí. Jediná cesta je decentralizovať, neignorovať ľudí zdola, dať regiónom nielen povinnosti, ale aj adekvátne právomoci a namiesto rušenia viac podporovať aj miestne akčné skupiny,“ uzavrel Michal Strnál.

Zdroj foto: KDH

Pomoc regiónom patrí medzi top priority vyspelých krajín. Regióny musia rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Vláda ich pritom nesmie obchádzať ako to robí v najnovších opatreniach na čerpanie eurofondov. Vláda uťahuje opasky aj MAS-kám, ktoré dlhodobo úspešne pomáhajú rozvíjať regióny. Dokonca sa hovorí o ich výraznom znížení. Nemôžeme si to dovoliť, prízvukuje Miriam Lexmann spoločne s odborníkmi a starostami z KDH na tému eurofondov.

Vzdelávanie by nemalo byť zamerané výlučne na uplatnenie sa na trhu práce. Vzdelávanie má slúžiť osobnému rozvoju človeka a byť prispôsobené jeho individuálny potrebám. Potrebujeme nielen odborné špecializácie, ale aj prierezové zručnosti ako mediálna gramotnosť, kritické myslenie či medzináboženské kompetencie, povedala v pléne EP tieňová spravodajkyňa správy o Európskom vzdelávacom priestore Miriam Lexmann.

Potreba flexibilnejšej legislatívy, ktorá upraví novovznikajúce typy zamestnania ako sú zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre AI využívanú na pracovisku, či nutnosť akceptovania starnutia pracovnej sily a s tým súvisiace vyššie riziko vzniku zdravotných problémov. Miriam Lexmann predložila 20 pozmeňovacích návrhov k správe EMPL o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?”,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Ako členka delegácie Výboru pre sociálne veci a zamestnanosť Európskeho parlamentu navštívila Miriam Lexmann spolu s ďalšími kolegami Košice a okolie.

Cieľom misie v teréne bolo zhodnotiť efektivitu čerpania eurofondov, a to najmä Európskeho sociálneho fondu so zameraním na lepšie začlenenie znevýhodnených skupín. Slovenská europoslankyňa dlhodobo poukazuje na význam efektívneho čerpania európskych finančných prostriedkov, a to nielen Plánu obnovy, ale i ďalších eurofondov, čo je potrebné realizovať v synergii.

Najväčšie prekážky pri čerpaní nekladie Brusel, ale my sami

Je to totiž jedinečná príležitosť posunúť našu krajinu vpred. O to viac v čase, keď silné sociálne dopady pandémie privádzajú mnohé rodiny či marginalizované skupiny na hranicu chudoby alebo ich do nej ešte hlbšie ponárajú,” uviedla počas trojdňovej misie Lexmann.

Miriam Lexmann počas diskusie s ľuďmi, ktorí sa venujú znevýhodneným deťom, rodinám či menšinám na východe Slovenska.

Stretnutia s miestnymi zástupcami – primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom, viceprimátorkou Lucia Gurbáľová, starostom mestskej časti Luník IX. M. Šaňom, riaditeľkou tamojšej základnej školy I. Roškovou, zástupcami neziskového sektora a ďalšími len potvrdili skutočnosti, ktoré ľudia v regiónoch hlásia už dlhodobo.

„Tie najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov neprichádzajú z Bruselu – zbytočne si ich vytvárame my sami na Slovensku: komplikovanou byrokraciou, nezmyselnými pravidlami a na rozdiel od okolitých krajín aj platbami za projekty až po ich realizácii pričom zdĺhavé verejné obstarávanie často spôsobí, že vysúťažená cena sa medzičasom pri náraste cien stáva neaktuálnou, a teda projekt nerealizovateľným,” popísala konkrétne problémy s čerpaním eurofondov v regiónoch členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri EP.

Nevyužité eurofondy sú okrádaním našej budúcnosti

Päťčlenná delegácia poslancov a dvoch vysoko postavených úradníkov Európskej Komisie videla v Košiciach a okolitých obciach mnoho skvelých sociálnych projektov, ktoré kvôli uvedeným absurdným pravidlám nie sú alebo nemôžu byť financované z eurofondov. Každé nevyužité či vrátené euro nazýva M. Lexmann okrádaním ďalších generácií o príležitosť.

„Rada by som na tomto mieste vyzdvihla zvlášť prácu saleziánov, s ktorými som sa v rámci tejto návštevy stretla na Luníku IX. – don Peter Veselský, don Peter Žatkuľak, don Peter Bešenyei, sestra Zuzka a ďalší, máte môj obdiv. Na pozitívny vplyv ich pastoračných aktivít v miestnej komunite som upovedomila i kolegov zo zahraničia – poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov Európskej komisie. Som potešená, že v tamojšej atmosfére bolo cítiť i silu stále prítomného posolstva nedávnej návštevy Svätého Otca Františka,” uzavrela Miriam Lexmann stručný prehľad získaných skúseností z pracovnej cesty.

Zdroj foto: Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku

Čerpanie, účel a efektivitu vynaložených eurofondov pre ohrozené rodiny, deti, znevýhodnených obyvateľov ako aj marginalizovanú skupinu Rómov prišla do Košíc a okolia skontrolovať Miriam Lexmann so skupinou poslancov EP z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne sa dostali aj návrhy Miriam Lexmann. Smerujú k potrebe zlepšiť poradenstvo v oblasti dlhov a služieb na ochranu pred zadlžovaním, k zvýšeniu informovanosti o finančných otázkach a vzdelávaním už od školského veku, či cielenej ochrane najzraniteľnejších skupín.

Aké ďalšie opatrenia – okrem zelenej knihy o starnutí – plánuje Európska komisia, aby Únia pre rovnosť poskytovala pomoc ľuďom všetkých vekových skupín? Ako zmení Európska stratégia starostlivosti podmienky formálnych a podporu neformálnych opatrovateľov? Miriam Lexmann podporila dve poslanecké otázky smerované EK.

Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia a v tom istom obstarávaní nájde chyby, pričom obviní obec a starostu. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu, upozorňuje Miriam Lexmann na systémové chyby pri implementácií eurofondov.

Aktuálne programové obdobie na čerpanie eurofondov sa oficiálne skončilo v roku 2020. Slovensko však z neho vyčerpalo len približne 47%. Nebyť predĺženia možnosti čerpania do roku 2023 minimálne 8 miliárd eur určených pre našu krajinu by zostalo nevyužitých.

„Je našou morálnou zodpovednosťou, aby sme eurofondy a všetky prostriedky z EÚ minuli čo najúčinnejšie a najlepšie,“ povedala v diskusii Eurofondy a ich využitie v končiacom programovom období europoslankyňa Miriam Lexmann.

Pripomenula pri tom predovšetkým skutočnosť, že kým v prvom programovom období Slovenska ako člena EÚ, v rokoch 2007 – 2013 sme dokázali vyčerpať 97% poskytnutých finančných prostriedkov, v tom druhom sme ku koncu decembra 2020 vyčerpali necelých 40%.

Prišli sme o 150 miliónov eur

„Vďaka Európskemu parlamentu (EP) sa podarilo predĺžiť obdobie na čerpanie eurofondov a zároveň sme ako dôsledok pandémie schválili v EP flexibilnejšie čerpanie prostriedkov, teda nie podľa oblastí, ako boli pôvodne pridelené a schválené, ale podľa toho, ako to členské krajiny v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie potrebujú,“ upresnila časový a formálny rámec aktuálneho čerpania európskych prostriedkov Miriam Lexmann.

Vďaka tomu Slovensko len za tento rok zvýšilo svoj podiel čerpania nateraz na približne 47%. Napriek tomu patríme v tomto ukazovateli k najhorším v EÚ.

Je to niečo, z čoho musíme nielenže vyvodiť zodpovednosť, ale predovšetkým sa poučiť. Máme tu zdravotnícke, ekonomické a sociálne výzvy súvisiace s Covidom-19, vieme, že 12% slovenských rodín trpí chudobou, teda máme kde investovať, ale my nie sme schopní tieto investície urobiť včas,“ uviedla v diskusii Lexmann.

„Navyše, len doposiaľ sme prišli už o 150 miliónov eur, ktoré prepadli, lebo sme ich načas nevyčerpali,“ pripomenula známu skutočnosť o prostriedkoch z oblastí pre vedu a výskum respektíve pre samosprávy, ktorých sa Slovensko muselo vzdať.

„Nie je to nejaký výmysel Bruselu, ale preto, že sme nesplnili vlastné pravidlá, ktoré sme si sami nastavili,“ dodala europoslankyňa Európskej ľudovej strany (EĽS), kde zastupuje KDH.

Jedna štátna inštitúcia čerpanie schváli, druhá ho spochybní

Lexmann v diskusii uviedla príklad, kedy pri výzvach na cezhraničnú spoluprácu musia naši poľskí, českí či maďarskí partneri čakať niekedy až roky na to, kým Slovensko zareaguje a dobuduje svoju časť spoločného cezhraničného projektu, napríklad cyklocesty, turistickej cesty či inej atrakcie.

„Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia, v tom istom obstarávaní nájde chyby a obviní obec a starostu z pochybenia. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu. Konzekvenciou býva zdržanie, v tom horšom prípade až vrátenie prostriedkov, čo je mimoriadnou skúškou pre rozpočty obcí. Toto nie je spravodlivé a systémové,“ upozornila celkom konkrétne na problematickú stránku čerpania eurofondov Miriam Lexmann.

Regiónom chceme peniaze prostredníctvom MAS-iek dokonca ubrať

Veľmi nesystémovo využívame podľa nej aj pomoc pre regióny prostredníctvom tzv. Miestnych akčných skupín (MAS), ktoré sa starajú predovšetkým o implementáciu prostriedkov do rozvoja vidieka.

Kým v českej republike môžu MAS-ky čerpať aj zo sociálneho fondu, na Slovensku to nie je možné.

Dokonca namiesto podpory tohto nástroja na čerpanie pre mestá a obce, podnikateľov či rôzne občianske a neziskové združenia, budeme podľa najnovších zámerov MAS-kám peniaze krátiť, pretože im zoberieme možnosť čerpať prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

„V regiónoch žije až 73% ľudí, nie je možné ich takto ochudobňovať a brániť im tak v čerpaní prostriedkov na rozvoj. Základ dobrého rozvoja krajiny je v tom, že budeme riešiť problémy tam, kde vznikajú. Kde množstvo ľudí reálne pociťuje ťažkosti, potrebujú pomoc alebo skrátka zlepšiť životné podmienky, a to je v jednotlivých regiónoch Slovenska,“ pripomenula europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Zdroj foto: obecne-noviny.sk

Prínos neziskových organizácií, a to obzvlášť počas pandémie, sa ukázal ako mimoriadne potrebný. Preto je potrebné rozšíriť im prístup a dostupnosť financií z európskych štrukturálnych prostriedkov, a to vrátane charitatívnych organizácií. Miriam Lexmann preto smerovala 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie.

Bankomat s Braillovým písmom na tlačidlách alebo nižšie postavený bankomat, je síce považovaný za prístupný, no v praxi je nevyužiteľný pre nedomyslené „maličkosti“. Ak k nemu totiž vedú schody a nie je vybudovaný žiadny nájazd, je pre osobu na invalidnom vozíku nepoužiteľný. Aj o tom je v EP prijatá Správa o ochrane osôb so zdravotným postihnutím na ktorej znení sa podieľala aj Miriam Lexmann.

Petičné právo je jedným zo základných práv každého občana a jeho fungovanie je dôležité pre participatívnu demokraciu. Každoročne sú parlamentnému Výboru pre petície doručené stovky petícií. Ich význam je nezanedbateľný. Cez ne presne vieme, čo občanov trápi a  dokážeme tak cielenejšie navrhovať riešenia prostredníctvom našich politík.

Veľká časť petícií, ktoré EP obdrží, sa týka postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Plne si uvedomujem, aké je pre tieto osoby ťažké a diskriminačné, domáhať sa cez bariéry toho, čo je pre ostatných občanov automatické. Ide najmä o prekážky pri vzdelávaní, získavaní práce, v cestovaní, slabej  informovanosti, či nedostatočnej pomoci a podpore. V Európskej únii je približne 87 miliónov osôb so zdravotným postihnutím. Je nevyhnutné zaoberať sa touto problematikou komplexne. 

Prijali sme preto správu o ochrane osôb so zdravotným postihnutím. Správa vznikla na základe získaných poznatkov cez petície a je mimoriadne dôležitá. Ako členka výboru EMPL som k tejto správe podávala stanovisko a spoločne s European disability forum sa aktívne podieľala na jej príprave. Verím, že aj vďaka pozmeňovacím návrhom, ktoré sa mi podarilo do správy presadiť, vytvoríme pre osoby so zdravotným postihnutím lepšie prostredie.

Na čo poukazujem?

  • Musíme prepojiť dostupnosť služieb s prístupnosťou zastavaného prostredia. Ich veľká ponuka nestačí, najmä ak je v miestach, kam sa nevie každý dostať. 
  • Veci je potrebné premyslieť do detailov. Viackrát som si všimla, že bankomat s Braillovým písmom na tlačidlách alebo nižšie postavený bankomat, je síce považovaný za prístupný, no v praxi je nevyužiteľný pre nedomyslené „maličkosti“. Ak k nemu totiž vedú schody a nie je vybudovaný žiadny nájazd, je pre osobu na invalidnom vozíku nepoužiteľný. Akýkoľvek dobrý úmysel sa tak bez prepojenia s prístupnosťou prostredia míňa účinku. S podobnými bariérami sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú denne. Je preto nutné riešenia premyslieť a komunikovať.
  • Musíme pozerať na širší kontext uplatňovania práv. Je skvelé, že v Európskej únii máme definovanú a chránenú celú  škálu práv, avšak kľúčové pre ich plné uplatňovanie je aj to, aby o nich a ich využívaní ľudia vedeli. Práve preto je komunikácia o nich a o procesoch, ktorými sa dajú uplatňovať, nesmierne dôležitá. O to viac to platí pre osoby so zdravotným postihnutím. Európska únia má mnohé nástroje, ako je napríklad smernica o prístupnosti webových sídel alebo audiovizuálna smernica, ktoré majú za cieľ prístupnosť. Musíme ich preto plne a včas implementovať, aby nezostali iba na papieri.
  • Európsky preukaz zdravotného postihnutia je dlho očakávanou iniciatívou, ktorá má jeho držiteľom, osobám so zdravotným postihnutím, priniesť zjednodušený pohyb medzi členskými štátmi. Vo svojich pozmeňovacích návrhoch som upozornila aj na to, že tento návrh, ktorý má  EK predložiť do konca roka 2023, musí obsahovať predovšetkým cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím, ale aj čo najširší balík výhod pri cestovaní, v kultúrnej či športovej oblasti. 

Európa bez bariér nemôže zostať iba víziou. Implementujme riadne a včas prijatú legislatívu a prestaňme sa schovávať za množstvo výnimiek z prijatých pravidiel pre prístupnosť. Je tiež dôležité využívať dostupné financie, inovácie, digitalizáciu a technologický pokrok na to, aby sme našu spoločnosť spravili inkluzívnou, bezbariérovou a aby sme plné zapojenie do nej zabezpečili skutočne pre každého. Iba tak zaručíme potrebnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:

– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,

– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,

– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,

– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,

– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,

– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,

– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,

– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,

– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe “Pomôžme si”, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,

– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,

– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,

– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,

– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,

– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,

– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Technologický vývoj nesmie ísť na úkor práv a dôstojnosti človeka. Platí to aj o chýbajúcich normách a pravidlách pre pracovníkov tzv. platforiem – predovšetkým rôznych donáškových služieb. Miriam Lexmann podporuje v nastávajúcom dialógu na pôde EP jasné určenie pravidiel v záujme právnej ochrany, vhodných pracovných podmienok či sociálneho zabezpečenia pre týchto pracovníkov.

Starnutie Európy a podpora seniorov, aby bol ich život aj vo vyššom veku dôstojný, aktívny a bez diskriminácie, je výzvou pre celú EÚ. Miriam Lexmann preto dlhodobo spolupracuje a podporuje Age platform aj pri jej snahe vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s rovnakými právami pre ľudí v ktorejkoľvek fáze života.

Vyhlásenie europoslankyne Miriam Lexmann k Správe EP o určení rodovo motivovaného násilia za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Na septembrovom plenárnom zasadnutí sme hlasovali o správe, podľa ktorej má byť tzv. rodovo motivované násilie zaradené ako nová oblasť trestnej činnosti podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hoci na prvý pohľad to môže vyzerať ťažko pochopiteľné, túto správu som v záverečnom hlasovaní nemohla podporiť.

Otázku boja proti násiliu pritom považujem za zásadnú. Čo najdôraznejšie odsudzujem akúkoľvek formu násilia, či ide o násilie na ženách, mužoch, deťoch, či senioroch a prízvukujem, že ako spoločnosť by sme mali nielen prejaviť absolútny a rázny nesúhlas voči násiliu, ale najmä prijať efektívne stratégie na boj proti nemu. Mali by sme sa pozrieť na štatistiky založené na kvalitných údajoch, aby sme videli, ako sa nám situácia aj v nadväznosti na pandémiu a lockdowny vyvíja. Mali by sme prehodnotiť našu legislatívu a zistiť, kde potrebujeme pridať, a čo zmeniť s dôrazom na efektívnu implementáciu. Musíme sa zamerať na budovanie dôvery, aby každý, kto násiliu čelí vedel, že sa má kam obrátiť. Musíme odborne školiť príslušníkov polície, sudcov či prokurátorov, aby nedochádzalo k druhotnej viktimizácii obetí, a najmä, musíme prestať ideologizovať túto tému.

Tu nejde o to, koľkokrát sa nám podarí do textu uznesenia dostať ideologický slovník alebo výzvu na ratifikáciu kontroverzného Istanbulského dohovoru. Tu ide o konkrétnych ľudí a ich utrpenie. Téma boja proti násiliu nie je pole, na ktorom by si jednotlivé politické prúdy mali dokazovať svoju taktickú silu, ale je to príležitosť, ako sa spojiť a priniesť účinné riešenia. Mnohokrát nám bol na hlasovanie predložený text o dôležitej téme plný kontroverzných, do kompetencií štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení. Takéto znenia jednoducho nemôžem podporiť.

Vždy sa budem snažiť, či už na európskej pôde alebo komunikáciou a apelovaním na naše orgány, pomáhať pri hľadaní riešení na túto závažnú otázku boja proti násiliu. Neschvaľujem však, akým jednostranne zameraným a nekonštruktívnym spôsobom prebieha diskusia na túto tému v Európskom parlamente.

Zdroj Foto: Európsky parlament

Celosvetovo je až 11 % zobrazovanej detskej pornografie umiestnených na slovenských serveroch. Miriam Lexmann preto vyzvala Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny, aby sme sa pri ochrane detí na internete začlenili do medzinárodnej spolupráce a pomohla presadiť v EP potrebnú legislatívnu výnimku na fungovanie nástrojov na odhaľovanie zobrazovania detskej pornografie. Aj o tejto téme informovala vo vysielaní TV Joj.

Neúnavná aktivita Miriam Lexmann a KDH priniesla úspech. Vláda dnes aj po jej opakovaných apeloch vytvorila úrad splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete. Podľa Lexmann môže úrad a jeho predsedníčka Anna Záborská účinne prispieť k ochrane prenasledovaných pre vieru a presvedčenie čo prispieva k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka.

Miriam Lexmann apeluje na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka, aby inicioval zmenu v zákone o legislatívnom poistení. Ten totiž nereflektuje neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, a tak medzi vdovami a vdovcami vznikajú až 12-ročné rozdiely vo výške vyplácania vdovského dôchodku.

Miriam Lexmann podporuje celosvetovú iniciatívu na zlepšenie životných podmienok zdravotne znevýhodnených a vyzýva k tomu aj Európsky parlament (EP).

Miriam Lexmann a ďalší europoslanci vyzvali predsedu EP Davida Sassoliho aby zapojil europarlament do globálnej kampane #WeThe15. Jej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu, ktorá stojí v ceste inkluzívnej spoločnosti pre zdravotne znevýhodnených obyvateľov. Len v Európe žije 87 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím, na celom svete je to až 1,2 miliardy, čo je 15 percent populácie.

„V europarlamente zastupujeme stovky tisíc európskych občanov so zdravotným postihnutím, preto je takéto partnerstvo našou zodpovednosťou, ktorá navyše vyplýva aj z už prijatých záväzkoch hľadať a presadzovať politiky a opatrenia zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím v inkluzívnej spoločnosti,“ uviedla na podporu výzva slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Europoslanci v liste vyzvali Európsky parlament, aby ako silný zástanca ľudských práv a nediskriminácie osôb so zdravotným postihnutím zintenzívnil svoje úsilie na zaručovaní práv a začlenenie týchto osôb na globálnej úrovni. Urobili tak práve počas letných paralympijských hier v Tokiu, kde súťaží viac ako 4500 športovcov zo 163 krajín a sú synonymom nezlomnej vôle, talentu, tvrdej práce a odhodlania, ktoré zostávajú v našich očiach často skryté práve pre pretrvávajúcu diskrimináciu zdravotne znevýhodnených.

Zdroj foto: paralympics.sk

Medzi 18 pozmeňovacími návrhmi k Správe o politikách zamestnanosti a sociálnych politikách Miriam Lexmann upozornila, aby sa daňové systémy zamerali na spravodlivosť a znižovanie nerovností a zároveň pripomenula, že daňová politika patrí do právomocí členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity.

Dobre navrhnuté systémy zdaňovania práce, udržateľné pracovné miesta a dôstojné platy sú nevyhnutné na zabezpečenie vysokých štandardov ochrany pracovníkov pred rizikami, vrátane chudoby pracujúcich alebo chudoby v starobe, uviedla Miriam Lexmann medzi 18 pozmeňovacími návrhmi k Správe o politikách zamestnanosti a sociálnych politikách EÚ.

Miriam Lexmann podporila iniciatívu českej europoslankyne Radky Maxovej v otázkach na EK ohľadom súladu platnej stratégie EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia a pripravovaného akčného plánu na zabezpečenie zrozumiteľnosti a užívateľnosti webových stránok, online platforiem a zverejňovaných dokumentov v EÚ aj pre zdravotne znevýhodnené osoby.

Miriam Lexmann hlasovala proti rezolúcii Európskeho parlamentu, ktorá pranieruje Maďarsko za zákon o ochrane detí a boj proti pedofílii. Pripomenula, že oblasť vzdelávania je výlučnou kompetenciou členských štátov a namiesto porušovania princípu subsidiarity by sme mali hľadať spoločnú reč. Viac tu.

Európska spoločnosť starne. Tomuto vývoju predchádzali komplexné príčiny, ktorý vyústili v nižšiu pôrodnosť, ale aj odlivu mladých ľudí z niektorých oblastí.

Žiaľ, nezareagovali sme včas s podpornými politikami.

Dnes vidíme narastajúci efekt takzvaných sendvičových rodičov, ktorí popri deťoch len ťažko zvládajú starostlivosť o svojich rodičov preto, lebo nemáme potrebnú infraštruktúru. Bije hodina dvanásta na to, aby sme prijali účinné politiky dôstojného starnutia.

Seniori potrebujú prístup ku zdravotnej starostlivosti či opatrovateľským službám, ale aj k celoživotnému vzdelávaniu. Samozrejme, dobre nastavená rodinná politika a spravodlivé ohodnotenie starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme sú absolútne kľúčové.

Treba tie vyzdvihnúť veľký potenciál nových digitálnych asistenčných technológií, ktoré môžu seniorom významne pomôcť k samostatnému životu.

Dôstojnosť života našich rodičov a starých rodičov je totiž našim zrkadlom.

Video z vystúpenia si pozrite tu: https://www.facebook.com/miriamlexmann.sk/videos/324766882680173

Foto: John Bragg, https://europefineartphotos.photoshelter.com

Dôstojnosť života našich rodičov a starých rodičov je aj našim zrkadlom. Uviedla to Miriam Lexmann v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu počas vystúpenia k téme výziev súvisiacich s politikou starnutia obyvateľov EÚ.

V kontexte existujúcich emigračných čísiel a starnutia obyvateľstva by malo byť zistenie, že 50 percent mladých absolventov a vysokoškolákov uvažuje o odchode zo Slovenska, okamžitým budíčkom pre celú spoločnosť. Podporu a priestor pre zastavenie alarmujúceho stavu máme k dispozícii, povedala Miriam Lexmann k nelichotivým výsledkom celoslovenského prieskumu.

Schválenie tejto absurdnej správy je pre nás sklamaním. Ani ženy, ani spoločnosť týmto nelegislatívnym uznesením nič nezískajú. Znakom civilizovanej spoločnosti je ochrana života a nie jeho znevažovanie. Znakom civilizovanej spoločnosti je sloboda prejavu i svedomia, ktoré táto správa napáda, reaguje Miriam Lexmann na schválenie správy Matić v Európskom parlamente.

Európsky parlament (EP) dnes v záverečnom hlasovaní prijal kontroverznú správu Matić o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. KDH sa dlhodobo angažovalo za jej odmietnutie. Dostatočnú podporu, žiaľ, nezískali alternatívne rezolúcie predložené politickými skupinami ECR a EĽS.

Schválenie tejto absurdnej správy je pre nás sklamaním. Ani ženy, ani spoločnosť týmto nelegislatívnym uznesením nič nezískajú. Práve naopak, prijatý text vážne narúša princíp subsidiarity nakoľko tieto otázky spadajú do výlučnej kompetencie členských štátov. Je pretláčanie neexistujúceho práva na potrat výdobytkom dnešnej doby? Nie, znakom civilizovanej spoločnosti je ochrana života a nie jeho znevažovanie. Znakom civilizovanej spoločnosti je sloboda prejavu i svedomia, ktoré táto správa napáda“, uviedla Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá proti prijatiu tejto správy intenzívne bojovala.

Proti správe vznikla petícia s takmer 300-tisíc podpismi

Europoslankyňa len nedávno prijala petíciu takmer 300 000 Európanov, ktorí si taktiež neželajú prekračovanie kompetencií EÚ. Zasadila sa tiež o mobilizáciu poslancov národných parlamentov, ktorí predsedovi EP D. Sassolimu poslali nesúhlasný list. Ešte v apríli vo Výbore NR SR pre európske záležitosti osobne apelovala na premiéra Hegera, aby vo veci správy Matić oslovil aj premiérov ostatných členských krajín EÚ, keďže ide o závažnú otázku prekračovania právomocí zo strany európskych inštitúcií. 

K politickému tlaku za odmietnutie tejto správy sa pridali aj predseda KDH Milan Majerský predseda KDU-ČSL Marian Jurečka, ktorí spoločne dôrazne požiadali frakciu Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente a jej predsedu Manfreda Webera, aby správu Matić odmietla. 

Správa presadzuje právo na potrat

Nelegislatívna správa chorvátskeho socialistu Predraga Matića v Európskom parlamente si vyslúžila verejnú kritiku, pretože porušuje princíp subsidiarity chránený európskymi zmluvami tým, že zasahuje do výlučných kompetencií členských štátov EÚ v oblasti zdravotníckej politiky, služieb a starostlivosti, ako aj v oblasti vzdelávania od útleho veku. Správa zároveň presadzuje myšlienku vytvorenia nového ľudského práva – práva na potrat a zasahuje do prijatých medzinárodných záväzkov v oblasti slobody svedomia a slobody prejavu.

Proti prijatiu správy vyslala signál aj Národná rada SR prijatím uznesenia, ktoré tieto zásahy odmieta.

Zdroj foto: Európsky parlament

Pozrite si celú reakciu Miriam Lexmann vo video-odkaze: 

 

Kým v zahraničí podpora regiónov cez miestne akčné skupiny (MAS) rastie, Slovensko ich chce okresať. Na pomoc nezamestnaným, osobám so zdravotným postihnutím, veľkým rodinám, osamelým rodičom či seniorom síce Európsky parlament schválil nový balík 88 miliárd eur, ale cez MAS sa k Slovákom nedostanú. Práve tie sú však dôležité pre úspešný regionálny rozvoj a je neakceptovateľné krátiť ich podporu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). 

Asi 12 percent slovenských rodín dnes žije pod hranicou príjmovej chudoby. Ide o 640-tisíc ľudí a, žiaľ, predpokladá sa ďalší nárast,“ uvádza Lexmann s tým, že pandémia situáciu ešte zhoršila. Riešením pre najohrozenejšie skupiny je podľa europoslankyne “nová podoba schváleného Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a zvlášť jeho dostupnosť aj pre ľudí a organizácie priamo v regiónoch. Lenže práve tie Slovensko zanedbáva“.

Ani len neplánujeme využiť všetky fondy

Na riešenie problémov v oblasti zamestnanosti, vzdelania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti či bývania schválil europarlament v rámci ESF+ 88 miliárd eur. Konkrétnu pomoc však na Slovensku vôbec neplánujeme využiť na projekty pre združenia MAS, ktoré ich v regiónoch dokážu účinne a adresne využiť na pomoc ľuďom. Práve naopak, vláda ich plánuje okresať.

Vidiecke regióny tvoria až 73 % územia Slovenska. Namiesto doterajších troch fondov, z ktorých pre zle nastavené podmienky nemohli ani doteraz poriadne čerpať, budú môcť MAS využívať už len jeden fond. „V aktuálnom programovom období 2021 – 2027 hrozí drastické až polovičné obmedzenie podpory MAS, čo sa týka ich počtu, pretože Európsky regionálny a rozvojový fond štát neplánuje na tento účel použiť. Napríklad v susednom Česku už teraz MAS-ky viditeľne úspešne čerpajú podporu zo všetkých troch fondov, dokonca ešte aj z Európskeho sociálneho fondu, ktorý my na Slovensku pre komunitou riadený lokálny rozvoj nevyužívame a ani to neplánujeme,“ vysvetľuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát.

Miestne akčné skupiny sú v regiónoch a tvoria ich miestne komunity – obce, malé firmy, podnikatelia a združenia. Riešenia, s ktorými pracujú, prichádzajú priamo od ľudí, a preto sú najefektívnejšie. Ak im nedáme dôveru, neuľahčíme byrokraciu s úradníkmi a nedokážeme naštartovať zmysluplnú a skutočnú podporu pre rozvoj vidieckych oblastí Slovenska,“ zdôrazňuje starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).  

Je nevhodné krátiť podporu pre regióny


Z celkového balíka 88 miliárd eur, ktoré Európsky parlament schválil, majú byť podľa EÚ financované opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti, modernizáciu služieb, boj proti extrémnej chudobe a chudobe detí, ale aj na podporu mladých ľudí v členských krajinách. 

Považujem za veľmi dôležité, aby sme cez tento fond vedeli rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Ale špeciálne tým, že z neho budú môcť vďaka jednoduchším podmienkam čerpať aj mimovládne, teda neziskové i charitatívne organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS, ktorí aj počas pandémie ukázali, ako blízko stoja pri človeku. Len vtedy bude pomoc naozaj účinná,“ apeluje Miriam Lexmann

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v EP tiež zdôrazňuje, že dnes, keď potrebujeme podať túto konkrétnu pomoc ľuďom čím skôr, je neakceptovateľné, aby sa finančné prostriedky na podporu MAS krátili a nevhodné, aby sa znižoval ich počet.

Zdroj foto: www.smart-village-network.eu

Kultivujme verejný priestor

Hlboká polarizácia spoločnosti v dôsledku dezinformácií okolo zmluvy medzi SR a USA je bezpečnostným rizikom.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content