Rýchle správy

sociálne veci

Kým vláda a odborníci dostatočne nekomunikujú o pláne obnovy s ľuďmi, tí presne vedia, čo chcú a je dôležité. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) a frakciu Európskej ľudovej strany. Až 73% opýtaných Slovákov v ňom vyjadrilo potrebu použiť európske peniaze najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Kolaps zdravotníckych zariadení aktuálne zažíva Nitriansky kraj, stav je kritický aj v Banskej Bystrici, Trenčíne, Svidníku, Nových Zámkoch, v nemocniciach Kramáre a Ružinov Bratislava, v Prešove či v Považskej Bystrici.

Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje dostatočne s verejnosťou. Až dve tretiny Slovákov nevedia ani približne, čo Fond obnovy prináša. Verím, že vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, dôjde neodkladne k adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti, vyzýva Miriam Lexmann.

Na otázku, čo je Fond obnovy, správne odpovedalo iba 8,8% a čiastočne správne 10,3% občanov.

Miriam Lexmann, europoslankyňa (KDH), Foto: Európsky parlament
Miriam Lexmann, europoslankyňa (KDH). Foto: Európsky parlament

Pre efektívnu pomoc z Únie musí plán reflektovať všetky fondy EÚ ako celok

Občania SR väčšinovo nerozlišujú špeciálny Fond obnovy a klasické eurofondy. Kým z Plánu obnovy by sme pritom mali mať k dispozícii 6 miliárd eur, ďalších 9 miliárd starých eurofondov potrebujeme dočerpať a 13 miliárd sú nové eurofondy (viacročný finančný rámec pre roky 2021 – 2027). “Pri tvorbe strategického plánu pre Slovensko je preto potrebné pozerať sa na všetky fondy z EÚ ako na celok tak, aby sa pomoc z Únie vzájomne dopĺňala,upozorňuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát s tým, že kľúčové je poznať vôľu ľudí.  

Pri takomto vnímaní – pomoci z Fondu obnovy a eurofondov – si občania želajú peniaze z EÚ použiť predovšetkým na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva (73% občanov), modernizáciu škôl (42%), cesty a diaľnice (31%), ochranu životného prostredia (30%) a starostlivosť a pomoc pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím (29%).

Investovať do zdravotníctva áno, do verejných priestranstiev nie

Súčasná pandemická kríza v zdravotníctve ukazuje – a jasne to vyslovujú občania – ako veľmi potrebujeme z fondov EÚ investovať aj do základnej zdravotníckej infraštruktúry. Tá by zároveň v prípade zdravotných či humanitárnych kríz slúžila ako záložný zdroj pre štát,” hodnotí starosta Zborova, okres Bardejov, Ján Šurkala (KDH), ktorý z eurofondov zmodernizoval Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti pre 14 obcí obvodu.

Dôraz kladie na dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých, aj menej rozvinutých regiónoch. To by podľa neho aj dnes pomohlo zamedziť rizikám spojeným s presunom občanov do iných regiónov. “Dôležité nie sú len nové nemocnice, ale systém pomoci v symbióze s potrebami občanov,” dopĺňa Šurkala s tým, že nemá ísť o nárazovú pomoc v kríze, ale o systémové opatrenie s dlhodobým účinkom.

Rastislav Horvát, expert KDH na eurofondy. Foto: Martin Buzna

Slováci majú naopak menší záujem, aby sa z európskych peňazí financovalo zlepšovanie verejných priestranstiev ako napr. ihriská, parky, námestia. Túto oblasť uviedli občania najčastejšie ako nedôležitú pre investovanie financií z EÚ (až 40% občanov, pričom naopak za potrebné použiť peniaze z EÚ na zlepšovanie verejných priestranstiev považuje len 5% občanov).

Z toho vyplýva, že občania si želajú, aby samosprávy mali od štátu dostatok finančných prostriedkov na to, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali zabezpečiť sami. Peniaze z EÚ majú byť použité na také projekty, ktoré prinesú rozvoj, vyššiu pridanú hodnotu a ktorá bez pomoci z EÚ nie je možná,” vysvetľuje Rastislav Horvát. KDH považuje za nevyhnutné, aby štát nastavil systém financovania samospráv tak, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali vykryť každá obec a každé mesto zo svojho rozpočtu.

Rodiny s deťmi žiadajú o financie do sociálnych služieb

Kategória občanov, ktorí majú deti, podľa výsledkov prieskumu výrazne žiada investovať peniaze z EÚ do sociálnych služieb a pomoci zraniteľným osobám – na zlepšenie starostlivosti a pomoci pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím i pomoc rodinám.Názor má najväčšie zastúpenie medzi rodičmi s tromi a viac deťmi – 32%. Použiť európske financie z EÚ na pomoc sociálne slabým rodinám a zraniteľným osobám však uprostred pandémie považuje za potrebné približne každý piaty Slovák (23% v rámci výsledkov celej populácie).

Pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva je známkou vyspelosti spoločnosti. V KDH apelujeme na vládu SR, aby v predbežnom návrhu Plánu obnovy – v oblasti „Zdravý život“ – nebola pomoc seniorom a osobám so zdravotným postihnutím iba kozmetickou, ale zásadnou oblasťou podpory,podčiarkuje Miriam Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci aj členkou medziskupiny pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. “KDH to očakáva o to viac, že štát zatiaľ ani v dotačných schémach nového štátneho rozpočtu adekvátne nezareagoval na to, že narastá potreba sociálnych služieb. Ide aj o služby v súvislosti s pandémiou a pomoc najzraniteľnejším a rodinám,” dopĺňa europoslankyňa.

Najväčšou výzvou bude implementácia

Hnutie zároveň očakáva účinné využitie európskych peňazí na podporu podnikateľského sektora, rozvoja malých a stredných firiem a podporu inovácií. “Ak budeme mať dostatok silných malých a stredných firiem s vysokým inovačným potenciálom, všetky krízy sa zvládnu ľahšie,” hodnotí starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).

Zástupca samosprávy upozorňuje, že pri tvorbe plánov a schém použitia európskych peňazí netreba zabúdať, že “Fond obnovy máme k dispozícii na to, aby sa krízou zasiahnuté projekty a sektory obnovovali. Na budovanie nových projektov potom máme klasické eurofondy. Je kľúčové tieto dva prístupy efektívne prepojiť. Čiže jednoducho povedané z Fondu obnovy sa má obnovovať, z klasických eurofondov budovať. ” 

Podľa KDH bude vzhľadom na doterajšie skúsenosti najväčšou výzvou celého prístupu k európskym fondom implementácia. “Už dnes, počas tvorby Plánu obnovy, je preto nevyhnutné pamätať na zriadenie takej procesnej mapy, ktorá umožní odstrániť byrokratické prekážky a maximálne zjednodušiť čerpanie fondov z EÚ – tak Fondu obnovy, ako aj klasických eurofondov,vyzýva Rastislav Horvát.

Ak uprostred ťaživej doby nevyužijeme takúto historickú príležitosť na účinné návratné investície, je otázka, či si takúto pomoc zaslúžime. Vláda musí začať aktívnejšie komunikovať s občanom, ak majú byť tento i ďalšie základné procesy úspešné,” uzatvára odborník na eurofondy Horvát.

Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Až dve tretiny Slovákov ani približne nevedia, čo Fond obnovy prináša. Uviedla to Miriam Lexmann a vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, vyzvala k neodkladnej a adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti.

Miriam Lexmann podporila v EP návrh na dodatočných 47,5 miliardy eur pre členské krajiny na riešenie dopadov pandémie v sociálnej, zdravotnej a hospodárskej sfére. Slovensko môže využiť ďalších 780 miliónov na náklady súvisiace s riešením korona krízy vynaloženými od roku 2020 až do roku 2023.

Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.

Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.

A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.

V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.

Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.

Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.

Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.

Foto – Depositphotos.com/Goodluz

Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.

Jednotné a koordinované pravidlá v celej EÚ pre sezónnych pracovníkov a tzv. pendlerov požaduje vo svojich pripomienkach k pripravovanej správe o vplyve pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Súčasťou problému je podľa nej aj stále dostatočne nefungujúci systém uznávania vzdelania, praxe a nadobudnutých zručností pri cezhraničnej mobilite pracovníkov.

Miriam Lexmann sa stala tieňovou spravodajkyňou najsilnejšej frakcie EĽS/EPP v EP pre tému Európsky vzdelávací priestor: spoločný holistický prístup k vzdelávaniu, zručnostiam a kompetenciám. Jej cieľom je efektívne využiť súčasný potenciál vzdelávania a kultúry v EÚ ako potenciálu novej tvorby pracovných miest, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti.

Europoslankyňa Miriam Lexmann presadila vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP návrhy na ochranu osôb so zdravotným postihnutím, deinštitucionalizáciu, lepšie postavenie neformálnych opatrovateľov i vyššie ohodnotenie období starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme. Lexmann zdôraznila aj potrebu dosiahnuť plnú dostupnosť tovarov, služieb a bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj potrebu inkluzívneho vzdelávania a trhu práce. Europoslankyňa v návrhoch zároveň upozornila, že použitie umelej inteligencie môže pomôcť osobám so zdravotným postihnutím naplno sa začleniť do spoločnosti. 

Učňovské vzdelávania nemôže byť len druhou voľbou mladých ľudí, a preto potrebujeme zvýšiť jeho atraktivitu vo vzdelávaní a spoločnosti, hovorí Miriam Lexmann v jednom z piatich pozmeňovacích návrhov k uzneseniu EP k oznámeniu EK o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť. Navrhuje tiež uznávanie zručností nadobudnutých neformálnymi opatrovateľmi a zabezpečenie dostupnosti internetu a digitálnych nástrojov pre všetkých vrátane osôb zo znevýhodnených skupín.

Posilnenie digitálnych zručností v spoločnosti dosiahneme aj zvýšeným prístupom k internetu a digitálnym nástrojom s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny – vrátane seniorov, menšín a osôb so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje to Miriam Lexmann pričom v pozmeňovacích návrhoch k správe o možnostiach vzdelávania pre seniorov pripomína nutnosť školenia aj učiteľov v digitálnych zručnostiach a posilňovania ich jazykových kompetencií.

Mnohé povolania nebudú čoskoro potrebné, a preto aj viaceré predmety v školách a vôbec systém vzdelávania bude zbytočný. Sme na chvoste v pripravenosti na príchod AI a ak nezachytíme túto existenčnú výzvu vo vzdelávaní, ktorá zmení naše životy, ohrozujeme budúcnosť mladých ľudí, ako aj našu ekonomiku. V Novinách TV JOJ na to upozornila M. Lexmann s apelom na nutnosť prípravy spoločnosti na 4. technologickú revolúciu (od 27:52).

Europoslankyňa Miriam Lexmann bude pôsobiť v medziskupine Európskeho parlamentu pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. Medziskupina aktívne spolupracuje s rôznymi organizáciami, ktoré v jednotlivých členských štátoch pracujú na zlepšovaní kvality života i celkovej situácie – dostupných služieb, vzdelávania, trhu práce či zdravotnej starostlivosti – osôb so zdravotným postihnutím. “Musíme zlepšiť svoj postoj k tejto skupine spoluobčanov, ktorých zraniteľnosť ešte viac odhaľuje pandemická kríza,” uviedla Lexmann.

Podpora výskumných programov zameraných na vývoj AI robotických a digitálnych technológií musí byť v centre pozornosti EK a členských štátov, aby sme aj s ich pomocou v plnej miere umožnili integráciu osôb so zdravotným postihnutím. Pripravovanú správu EP o rovnakom zaobchádzaní v práci s osobami so zdravotným postihnutím to spolu s ďalšími pripomienkami o nutnej výmene skúseností, podpore komunitného života osôb či dostupnom inkluzívnom vzdelávaní, navrhla Miriam Lexmann.

Technologický vývoj a napredovanie používania umelej inteligencie významne zmenia trh práce. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o silnej sociálnej Európe. Zároveň odmietla, aby bola implementácia navrhovaných záväzkov v oblasti uplatňovania tzv. Európskeho piliera sociálnych práv podmienená uvoľňovaním eurofondov či povinným 30-percentným finančným limitom z rozpočtu EÚ na jeho presadzovanie.

Rozvoj digitálnych zručností je nevyhnutný na prispôsobenie sa meniacim potrebám trhu práce a spoločenským zmenám, ktoré môžu spôsobiť digitálne sociálne vylúčenie.  Preto je nutné odstrániť prekážky pri prístupe k digitálnym nástrojom a vzdelávaniu predovšetkým u zraniteľných komunít, ale aj u seniorov či osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o digitálnom vzdelávaní. Zároveň apeluje na potrebu cielených národných kampaní pre zvýšenie povedomia o zdravotných hrozbách vyplývajúcich z dlhého času stráveného pred obrazovkami.

Využívanie AI a digitálnych technológii v prospech zariadení a služieb pre starších ľudí, dôraz na celoživotné vzdelávanie, slobodu rozhodnutia zotrvať aktívny na trhu práce v dôchodkovom veku, ale aj riadne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov. Miriam Lexmann podala 27 pripomienok vo Výbore pre sociálne veci k pripravovanej správe o starnutí Európy.

Viaceré zlyhania v systéme starostlivosti o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, vrátane nedostatočnej podpory zariadení sociálnych služieb v čase pandémie, by mali byť riadne a bezodkladne preskúmané. V pléne EP to uviedla Miriam Lexmann a navrhuje riešenie vo zvýšenej podpore prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, pretože menšie zariadenia rodinného typu zlepšia šancu opatrovaných ľudí na plnohodnotný život.

Investície z Fondu obnovy sú vo veľkom viazané na zelenú ekonomiku a digitalizáciu. My však máme k dispozícii aj eurofondy, z ktorých potrebujeme dobudovať chýbajúcu infraštruktúru: cesty, digitálna infraštruktúra, kanalizácie, vodovod, občiansku vybavenosť. Tiež nemôžeme prísť s digitálnymi reformami, kým nemáme všade kvalitný prístup k internetu. Prehĺbime tým len regionálne rozdiely, povedala v diskusii Denníka Postoj Miriam Lexmann k téme reformného čerpania prostriedkov z fondov EÚ.

K zvráteniu negatívnych demografických trendov môžu prispieť aj podpora rodín vrátane dostupnej infraštruktúry starostlivosti o deti, pomoc rodinám s jedným rodičom, rodinám s deťmi so zdravotným postihnutím, ale aj primeraný finančný prínos pre starostlivosť o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky. Miriam Lexmann navrhla opatrenia k Správe o zvrátení demografických trendov v regiónoch EÚ.

Právo na tzv. online-odpojenie by malo byť neoddeliteľnou súčasťou nových pracovných pravidiel v digitálnej ére. Neustále online-pripojenie môže spolu s vysokými požiadavkami na prácu negatívne ovplyvniť základné práva pracovníkov a ich rodín – najmä fyzické a duševné zdravie. Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanosť podala pripomienky k Správe o odpojení pre zachovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pri online-práci.

Každá ďalšia vlna ochorenia Covid-19 prináša veľké výzvy pre všetkých, najmä pre ženy. Skĺbiť pracovný a rodinný život so starostlivosťou o deti, ktoré musia byť doma, si vyžaduje ďalšiu pomoc – zvlášť v rodinách, ktoré majú, žiaľ, iba jedného rodiča. Nie každý k nej však má prístup. Demografické zmeny zároveň spôsobujú novú výzvu – keďže ľudia majú deti neskôr, musia súbežne s ich výchovou doopatrovávať svojich starnúcich rodičov. Na konferencii Ženy a biznis Americkej obchodnej komory na Slovensku to uviedla Miriam Lexmann.

EÚ pripravuje zriadenie tzv. nástroja na obnovu a odolnosť voči sociálnym a hospodárskym krízam. Podľa M. Lexmann by mal prispieť k zlepšenej odolnosti členských štátov cez formálne i neformálne vzdelávanie, odbornú prípravu a rekvalifikáciu občanov. Účinná podpora vzdelávania by mala odzrkadlovať súčasné výzvy, vrátane AI, ale aj inklúziu a dynamické potreby trhu práce s osobitnou pozornosťou na najzraniteľnejšie skupiny vrátane starších, osôb so zdravotným postihnutím či rodiny s deťmi.

Koronakríza veľmi zasiahla mimovládne a charitatívne organizácie, čím sa zhoršila dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, okrem iného aj v oblasti bývania. Pripravovanú správu EP Bývanie pre všetkých pripomienkovala Miriam Lexmann 16 návrhmi. Okrem iného tvrdí, že je potrebné otvoriť politickú diskusiu, získať a vymeniť si dáta, skúsenosti a postupy medzi členskými krajinami, ich vyhodnotenie a uplatnenie bude smerovať k prijatiu zodpovednej a účelnej politiky v oblasti bývania.  

V sociálnej sfére potrebujeme prístupnú a cenovo dostupnú infraštruktúru starostlivosti o deti, starších, ale aj osoby so zdravotným postihnutím. Rizikom je aj vysoká miera zadlženia, ktorej musíme čeliť osvetou v téme finančnej gramotnosti pripomienkovala Miriam Lexmann pripravovanú správu EP na zriadenie technickej podpory v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

O vývoji, problémoch a návrhoch na zlepšenie v uplatnení umelej inteligencie (AI) na Slovensku diskutovala Miriam Lexmann s viac ako dvoma desiatkami odborníkov z oblasti biznisu, vzdelávania, podnikateľov a zástupcov ministerstva. Okrúhleho stola sa zúčastnili aj nezisková organizácia Slovak.AI a zástupcovia Americkej obchodnej komory na Slovensku. Lexmann pripravuje k téme AI na jar budúceho roka odbornú, medzinárodnú konferenciu.

Materská a rodičovská dovolenka nie sú adekvátne započítané do dôchodkových práv, čo je jednou z príčin tzv. chudoby pracujúcich. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach ku správe o chudobe pracujúcich vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Poukázala tiež na rozdiely v odmeňovaní žien a potrebu zriadenia dostatočného počtu zariadení na starostlivosť o deti a ľudí odkázaných na opateru.

Ochrana najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – seniorov, osôb so zdravotným postihnutím, menšín, diskriminovaných osôb, ale aj zraniteľné skupiny, ktoré vytvorila pandémia či zníženie chudoby u zamestnaných osôb prostredníctvom spravodlivých foriem odmeňovania, dôstojných a udržateľných pracovných miest. To sú dva zo štrnástich pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila Miriam Lexmann k pripravovanej správe o zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne.

Materská a rodičovská dovolenka musí byť adekvátna a zohľadnená aj v dôchodku, seniori naň môžu nastúpiť dobrovoľne a osoby so zdravotným postihnutím musíme účinne začleniť do trhu práce. V novom uznesení o politikách zamestnanosti členských štátov EÚ to odporúča Európsky parlament (EP) na základe podnetu od poslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Nové uznesenie EP rešpektuje rozhodnutie seniorov, či odídu sami na dôchodok, alebo sa rozhodnú ďalej pracovať. V oblasti pomoci odkázaným apeluje na plnohodnotné sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a iných znevýhodnených skupín obyvateľstva. Dôraz kladie aj na adekvátne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov.

Úspešných 18 pozmeňovacích návrhov

„Pri pohľade na legislatívny súvis medzi materskou či rodičovskou dovolenkou a dôchodkom má človek pocit, že výchova detí je závideniahodné obdobie oddychu. Je načase, aby sme tieto obdobia prestali považovať za dovolenky a nielen ich adekvátne ohodnotili, ale aj zohľadnili v nárokoch na dôchodok,“ vyhlásila Lexmann, ktorej EP k politikám zamestnanosti prijal 18 pozmeňovacích návrhov.

Ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa apelovala na dôležitosť výchovy budúcich generácií najmä v kontexte starnúcej spoločnosti, zároveň sa však zamerala aj na zlepšenie života dôchodcov či sociálne vylúčených občanov. „Cieľom je efektívne riešiť problémy nezamestnanosti mladých ľudí, bezdomovectva, chudoby a z toho prameniaceho sociálneho vylúčenia, ktoré sú ako následok krízy ešte väčšou hrozbou pre spoločnosť,“ zdôraznila Lexmann.

Prioritou je solidarita a znevýhodnené skupiny obyvateľov

Úspešné boli aj jej návrhy, aby EÚ medzi priority zaradila aj podporu ochrany ľudského zdravia, inkluzívnych trhov práce, existenciu dostupných, kvalitných a cenovo prijateľných sociálnych služieb, adekvátnych miezd a sociálnej ochrany pre všetkých. „Aby Únia mohla naplniť jeden zo svojich primárnych cieľov teda sociálnu súdržnosť, musí byť prioritou dbať viac na solidaritu medzi generáciami, začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, ochranu práv detí a ďalších znevýhodnených skupín,“ doplnila europoslankyňa.

Schválené usmernenia predstavujú strategické ciele vnútroštátnych politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia. Schvaľovať ich bude ešte Európska rada. Pre členské štáty slúžia v jednotlivých dotknutých oblastiach ako odporúčania, členské štáty ich zohľadnia pri zmenách legislatívy v oblasti politík zamestnanosti.

Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem EMPL vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Slovensko a Európu nevytvárame len pre nás, ale najmä pre ďalšie generácie. Slovenské reformy vyplývajúce z Plánu obnovy EÚ preto musia urobiť štát do budúcna lacnejším, ekonomiku konkurencieschopnou, udržateľnou a zelenšou. K dôležitým reformám však musíme zaradiť aj školstvo, zdravotníctvo či spravodlivý sociálny systém, pričom v centre našich snáh musí byť ochrana dôstojnosti každého človeka. Povedala to Miriam Lexmann v súvislosti s vystúpením europoslancov v NR SR.

EÚ chce monitorovať pohyb služieb a chrániť dodržiavanie pravidiel voči sezónnym pracovníkom na svojom území. Použitie monitorovacej techniky voči všetkým cezhraničným pracujúcim kdekoľvek v EÚ však musí dodržať všetky pravidlá ochrany osobných údajov a súkromia. Navrhla to Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanoosť a sociálne veci k správe o budúcnosti voľného pohybu služieb.

Spoločné európske obstarávanie vakcín proti Covidu-19 je nevyhnutné, ak chceme očkovacie látky dostať ku všetkým ľuďom. Bez ohľadu na bohatstvo, rasu či miesto bydliska. Miriam Lexmann sa spolu s viacerými poslancami EP preto Komisie pýtajú, či je na takéto obstarávanie pripravená, a to aj v prípade, ak by došlo k ďalšej vlne pandémie či iného zdravotného ohrozenia.

Osoby so zdravotným postihnutím by mali mať podľa odporúčania OSN ešte z roku 2015 a viacerých uznesení EP vlastné kontaktné miesta vo všetkých inštitúciách EÚ. Miriam Lexmann spolupodpísala otázky na Komisiu a Radu, v ktorých sa pýta, kedy dôjde k naplneniu týchto predsavzatí a zároveň začleneniu problematiky zdravotného postihnutia do všetkých politík a právnych predpisov EÚ.

Pri snahe Únie docieliť do roku 2050 klimaticky neutrálnu a cirkulárnu ekonomiku sa za ohrozené pri napĺňaní cieľa považujú najmä krajiny využívajúce ťažbu fosílnych palív. Miriam Lexmann ako členka Výboru pre zamestnanosť v rámci pripomienkového konania k jeho rokovacím materiálom povedala, že rizikové sú aj krajiny s veľkým dopadom pandémie Covid-19.

Miriam Lexmann odovzdala v rámci Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci 18 pripomienok k navrhovaným usmerneniam pre politiky zamestnanosti v členských krajinách EÚ. Týkajú sa najmä ochrany osôb so zdravotným postihnutím, ale aj inak znevýhodnených osôb, dostatočných práv pre seniorov, posilnení práv neziskoviek a charitatívnych organizácií či zdravotníckej sebestačnosti EÚ.

Slovensko môže použiť európske prostriedky na pokrytie sociálnych služieb všetkého druhu. Sú určené aj pre krízové linky, organizácie na prácu so seniormi, osamelými matkami s deťmi či inak sociálne ohrozenými a zvýhodnenými občanmi. A to ako pre štátne, tak aj cirkevné, nadačné či neziskové organizácie. V liste pre ministra práce Milana Krajniaka na to upozornila M. Lexmann.

Kým domovy sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí môžu žiadať od štátu ochranné pomôcky, neverejné si majú pomôcť sami. Koronavírus si však nevyberá podľa zriaďovateľa, apelujú spoločne europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) a poslankyňa NR SR Jana Žitňanská (Za ľudí) na urýchlenú hmotnú pomoc štátu neziskovým a charitatívnym organizáciám poskytujúcim sociálnu starostlivosť.

Aktuálna situácia v DSS v Pezinku, ktoré nahlásilo úmrtie už 5 klientov a ďalší sú vo vážnom stave, ukazuje na potrebu prijať akútne opatrenia v domovoch sociálnych služieb či zariadeniach pre seniorov. Zatiaľ čo po vypuknutí ochorenia COVID-19 smerujú ochranné pomôcky zo Štátnych hmotných rezerv do verejných zariadení a tieto zariadenia boli rozhodnutím vlády zo 14. apríla vyhlásené za subjekty hospodárskej mobilizácie, neverejní poskytovatelia sociálnej starostlivosti sú zo systému štátnej pomoci vynechávaní.

Podpora od štátu môže smerovať aj neziskovým organizáciám

Ak dve zariadenia poskytujú rovnaké služby rovnakej skupine najzraniteľnejších občanov, nemôžu mať v tejto bezprecedentnej situácii rozdielne podmienky pomoci od štátu len preto, že sa odlišujú zriaďovateľom. Keď sa nám nepodarí predísť vypuknutiu hromadnej nákazy v týchto zariadeniach bez ohľadu na to, či sú zriadené štátom alebo neziskovou organizáciou, hrozia nám čierne scenáre úmrtí ich klientov,“ zdôrazňuje poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru pre sociálne veci Jana Žitňanská.

Europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu (EP) pre sociálne veci, upozorňuje, že neziskové organizácie môžu podľa jej informácií získať podporu od štátu, ktorá na Slovensko prišla z európskych fondov. Počas marcového a aprílového pléna totiž EP schválil Investičnú iniciatívu Koronavírus Plus (CRII+), ktorá umožňuje členským štátom využiť nevyčerpané financie z pridelených európskych fondov, ako aj ďalšie mobilizované prostriedky napríklad v rámci mechanizmu RescEU na boj proti šíreniu koronavírusu.

Peniaze použime na transformáciu výroby

Tieto financie môžu byť podľa europoslankyne využité aj na nákup ochranných prostriedkov pre organizácie, ktoré sa zaoberajú pomocou pre zraniteľné skupiny, ako sú napríklad obyvatelia zo znevýhodneného prostredia, osoby so zdravotným postihnutím či starší občania. „Hoci tento účel nie je napriek mojim snahám v nariadeniach explicitne zahrnutý, podľa mojich informácií môžu členské štáty poskytovať z uvoľnených európskych prostriedkov pomoc aj neštátnym, neziskovým a charitatívnym organizáciám. Koronavírus si totiž nevyberá,“ upozorňuje Lexmann.

Dôležité je podľa nej zdôrazniť, že „európske financie môžu byť použité aj na transformáciu európskych podnikov, ktoré dokážu vyrábať chýbajúce ochranné pomôcky a nevyhnutné lekárske prístroje, ako sú napríklad pľúcne ventilátory, čím umožnia Európe byť menej závislou na často nespoľahlivých dodávkach z tretích krajín ako napríklad z Číny.

Slovensko svojou rýchlou reakciou už dokázalo oddialiť vrchol epidémie a znížiť úmrtnosť obyvateľov na COVID-19. Mnohé veci sme teda zvládli lepšie ako napríklad Taliansko či Španielsko, kde hrozbu šírenia nákazy v zariadeniach sociálnych služieb podcenili a, žiaľ, vidíme, že práve u nich je nákaza v niektorých krajinách doslova nezastaviteľná. „Práve preto veríme, že Slovensko bude pokračovať v pozitívnom trende rýchlych a efektívnych opatrení a bude pritom myslieť na všetky druhy poskytovateľov sociálnych služieb,“ uzatvárajú obe poslankyne. 

Foto: European Union

Rodiny v ťaživej životnej situácii, neziskové združenia aj inovátori budú môcť získať adresnú finančnú podporu od slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Jej grantový program s názvom „Pomôžme si“ bude spustený celoročne, na začiatku chce priamo a rýchlo podporovať poškodených pandémiou COVID-19.

„Slová majú cenu, len ak nasledujú skutky. V čase, keď sme posilnení a povzbudení hĺbkou veľkonočného tajomstva, chcem konkrétne a priamo pomôcť tým, ktorí prepadajú sieťou štátnej pomoci,“ približuje Lexmann spustenie vlastného grantového programu. Ten bude podľa jej slov iba čiastkovým doplnením hlavného poslania v Európskom parlamente, teda návrhov, tvorby a presadzovania účinných nástrojov pomoci občanom. „Keďže však výšku odmeny za túto prácu považujem za pozvanie k podpore odkázaných, rada tak budem robiť nepretržite a systematicky,“ uviedla.

Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) len od februára, bude cez grantový program „Pomôžme si“ poskytovať jednorazovú finančnú podporu v troch kategóriách žiadostí. Požiadať o príspevok budú môcť sociálne znevýhodnení občania v ťaživej životnej situácii, zvlášť rodiny s malými deťmi a osobami so zdravotným postihnutím, ďalej dobrovoľnícke združenia, ktoré bez nároku na odmenu pomáhajú iným a prispievajú k pozitívnemu rozvoju spoločnosti a tzv. inovátori, teda tvorcovia projektov či mechanizmov, ktoré operatívne reagujú na potreby lokálnych komunít. V aktuálnom období pôjde predovšetkým o podporu poškodeným v dôsledku epidémie COVID-19.

O podporu bude možné uchádzať sa celoročne

Chcem pomôcť tam, kde to nedokáže štát, tým, ktorí si sami nevedia pomôcť, alebo chcú pomáhať iným a tak, aby to bolo rýchle a účinné,“ zdôrazňuje Lexmann. Žiadosti o grant sa budú odosielať elektronicky cez jednoduchý online formulár, posudzovať ich bude komisia. Program bude spustený celoročne, žiadať i získať finančný príspevok vo výške do 500 eur bude možné priebežne. „Poznám desiatky prípadov, v ktorých môže byť takýto príspevok zachraňujúci. Zároveň som presvedčená, že spoznávanie ďalších pomôže ešte viac porozumieť ľuďom s ich každodennými starosťami a skutočnými problémami,“ uzatvára europoslankyňa.

Fond a grantový program „Pomôžme si“ bude spustený v najbližšom období spolu s novou webovou stránkou www.lexmann.eu. Na nej budú zverejnené aj podrobné podmienky na získanie príspevku. Program bude aktívny počas celého funkčného obdobia europoslankyne.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/pressmaster

Útoky a zabíjanie ľudí pre vieru dramaticky stúpajú

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content