Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

sociálne veci

Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj. „Starostlivosť o duševné zdravie nielen detí a mladých patrí k hlavným generačným výzvam. Zvlášť v tejto dobe, keď technológia umelej inteligencie ovplyvňuje každodenný život nás i našich detí viac než si myslíme. Preto je táto problematika na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku mojou prioritou,“ hovorí europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Deti dnes trávia veľa času na sociálnych sieťach, kde prichádzajú do kontaktu s negatívnym a nevhodným obsahom. Prečo je potrebné o tom nahlas hovoriť?

Len nedávno som sa osobne stretla s Jackie Fox z Írska – mamou 21-ročnej Nicole, ktorá v dôsledku kyberšikany spáchala samovraždu. Jackie dnes šíri osvetu o prevencii týchto deštrukčných vplyvov, ktorých súčasťou sú v dnešnej dobe aj digitálne technológie. Musíme o tom hovoriť aj preto, aby sme včas dokázali predísť každej takejto tragédii. 

Na Slovensku skúsenosť s online šikanovaním priznala takmer štvrtina detí vo veku 9 – 17 rokov a až polovica detí mala skúsenosť so sexuálnymi obsahmi. Skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo, uviedla jedna tretina detí pričom až 22% detí a mladých o svojej negatívnej skúsenosti s nikým nehovorilo. Štatistiky a zistenia slovenských výskumníkov sú naozaj závažné. 

Za cielením pozornosti na vybraný obsah zvlášť na sociálnych sieťach sa skrývajú aj algoritmy umelej inteligencie. Táto technológia potom ponúka používateľom mnohokrát negatívny či nevhodný obsah, keďže práve ten púta oveľa viac pozornosti a vyvoláva viac emócií. Ak niekto vyhľadá alebo si pozrie napríklad video o sebapoškodzovaní, algoritmus mu túto tému začne cielene podsúvať v rôznych kontextoch. Takto sa doslova povzbudzuje k myšlienkam a následne aj skutkom, ktoré môžu byť pre život mladého človeka fatálne. Tu  musia veľké online platformy urobiť jasné kroky, k čomu sme ich zaviazali aj európskou legislatívou. Vážnym problémom sú rovnako nedostatočné mechanizmy overovania veku používateľov. 

Je to medzi inými aj platforma TikTok, ktorá je dnes medzi mladými veľmi populárna a využíva tieto manipulatívne techniky. Zároveň predstavuje neakceptovateľné bezpečnostné riziká z hľadiska ochrany osobných údajov. Jej používanie pre štátnych predstaviteľov zakázalo už mnoho nielen európskych krajín, no otázka bezpečnosti sa týka všetkých nás. Aj preto som vyzvala najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií na koordináciu spoločného postupu pri vyhodnocovaní rizík a následných krokov. 

Nehovoriac o metaverze, kde nás čaká veľká úloha podrobne preskúmať dopady tejto rozšírenej virtuálnej reality na psychické zdravie ľudí skôr než sa začne masovo využívať. Už dnes odborníci varujú pred jeho urýchleným spustením bez jasných pravidiel a ochrany. Človek totiž nie je stavaný žiť svoj život v bubline virtuálnej reality. 

Ako deťom a mladým pomôcť zorientovať sa v spleti týchto online vplyvov na ich duševné zdravie? Čo môže urobiť každý z nás?

Musíme našim deťom, dospievajúcim a vôbec blízkym venovať náš čas – to je základný princíp. Nenechať ich hodiny vystavených online životu na mobiloch a počítačoch. 

Prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah sú kľúčové. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup. Dôležitým je tiež posilňovanie kritického myslenia, flexibility či odolnosti. Základom je však aj kvalitný legislatívny rámec. 

A práve preto, že technológia umelej inteligencie sa čím ďalej tým viac stáva súčasťou každého digitálneho produktu či služby považujem za rozhodujúce zdôrazniť, že sa potrebujeme sústrediť na jej dôveryhodné a etické používanie. To znamená, aby bol v centre jej vývoja na prvom mieste vždy človek a jeho dobro. Aby dôveryhodná AI bola vždy považovaná za dobrého sluhu a nie zlého pána. To je úloha aj nás, zákonodarcov.

Téme umelej inteligencie (AI) sa venujete už dlho, no v širokej verejnosti bola spopularizovaná takpovediac až v posledných mesiacoch. Spôsobil to akýsi virtuálny asistent známy pod názvom ChatGPT. Aké sú pozitíva či riziká tohto nástroja zvlášť pre mladých užívateľov? 

Áno, téme AI sa venujem dlhodobo, a to nielen na pôde Európskeho parlamentu. Mojou snahou totiž je upozorniť na jej výhody a prínosy, ale aj riziká predovšetkým u nás doma. Minulý rok som preto usporiadala v Bratislave medzinárodnú konferenciu, kde desiatky špičkových odborníkov zo Slovenska spolu so zahraničnými kolegami diskutovali za účasti širokej verejnosti o výzvach, ktoré nám dynamický rozvoj AI prináša. 

Musíme si uvedomiť, že Chat GPT pracuje s doterajšími poznatkami, ktoré do veľkej miery vytvorili ľudia – spracúva ich, triedi a na základe toho vytvára obsah, ktorý je pre nás rýchlosťou spracovania a množstvom informácií jedinečný.

Lenže ChatGPT robí aj chyby. Dokáže byť fakticky nepresný, vytvára teda aj logické nezmysly, ba vidíme, že táto pomôcka môže vyslovene prispieť k šíreniu dezinformácií. Kontrola človekom je tu absolútne nevyhnutná a presne toto musí byť základné pravidlo pri používaní AI: Človek musí mať vždy posledné slovo. Len tak ju dokážeme udržať pod kontrolou.

Ako reaguje na tento technologický vývoj Európsky parlament?

Už v týchto týždňoch schvaľujeme v pléne EP našu pozíciu k historicky prvej legislatívnej úprave tejto technológie. Mojím zámerom a snahou je, aby človek a jeho dobro vždy zostali stredobodom využívania umelej inteligencie.

Ide o nariadenie, známe ako Akt o umelej inteligencii, ktoré prináša pravidlá pre reguláciu AI. Návrh ju delí na podkategórie podľa rizikovosti. Neakceptovateľnou AI je  kategorizácia ľudí podľa sociálneho skóre, AI využívajúca manipulatívne techniky či rozpoznávanie tváre vo verejnom priestore a pod. Medzi vysoko rizikovú AI patria napríklad aplikácie týkajúce sa autonómnych áut, diagnostiky v medicíne, zamestnanosti, vymáhania práva. Dlhodobo som sa zasadzovala o to, aby do tejto kategórie boli pridané algoritmy tzv. ekonomiky pozornosti. Práve tie totiž určujú, ktorý obsah vidíme na sociálnych sieťach a ktorý, naopak, neuvidíme. V mnohých prípadoch ide totiž o uprednostňovanie konfliktného, dezinformačného či inak negatívneho obsahu, pretože práve ten dlhšie udržiava našu pozornosť. Limitované riziko predstavujú chatboty, ktoré nám „radia“ aj pri online nakupovaní alebo učení jazykov. Žiadne riziko nepredstavuje napríklad AI, ktorá riadi triedenie mailov na spamy – tento typ nebude podliehať žiadnej regulácii. Aj v dôsledku rýchleho vývoja a rozšírenia spomínaného chatGPT sme však v Európskom parlamente predstavili špeciálnu kategóriu tzv. AI všeobecného využitia, ktorá bude tiež podliehať regulácii. 

Prečo je prijatie tejto legislatívy veľmi dôležité? 

Zvlášť v posledných mesiacoch sme čoraz viac svedkami rôznych výziev na úrovni jednotlivcov i štátov na dočasné pozastavenie vývoja AI, kým nenastavíme jasné pravidlá. Je to dôsledok strácania kontroly a prehľadu. Prirovnala by som to k ohňu: ak ho ovládame, je životne dôležitý pomocník, ak sa však vymkne spod kontroly, jeho sila je ničivá.

Spravovať technológiu umelej inteligencie budeme vedieť len tak dobre, ako kvalitne si nastavíme legislatívny rámec a ako formovaní budú v procese jej vývoja a nasadzovania výskumníci, technici a ostatní. Potrebujeme si určiť jasné a pre celú EÚ jednotné pravidlá, ktoré sa zároveň stanú akýmsi zlatým štandardom pre celý svet. 

Zároveň však potrebujeme vzdelávať aj spoločnosť, aby sme primerane rozumeli, čo nám táto technológia prináša a ako ju dobre používať a ovládať. Je to kľúčové aj z hľadiska pracovného trhu, ktorého vývoj AI značne ovplyvní. Ak pochopíme jej fungovanie, budeme aktívni pri vytváraní súčasných regulačných a inštitucionálnych rámcov, pomôže nám zefektívniť mnohé naše činnosti.

O tom, ako napríklad zvládnuť digitálne technológie u nás doma, priamo v rodinách, sa dozviete viac aj v publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/


Foto: www.august.com.au

Prioritou Miriam Lexmann pri rokovaniach o Nariadení o zákaze výrobkov vyrobených za použitia nútenej práce je najmä čo najúčinnejšie ochrana ľudí pred zneužívaním, ale zároveň aby bolo čo najmenej byrokraticky zaťažujúce pre podnikateľský sektor a prinieslo právnu istotu. Zákaz totiž bude neúčinný, ak nikto nebude vedieť, aké konkrétne povinnosti má napĺňať.

Opatrovatelia si zaslúžia lepšie podmienky. O ne sa zasadzuje Miriam Lexmann aj v na európskej úrovni. Výsledkom sú mnohé prijaté návrhy v Európskej stratégii starostlivosti. Prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj to, ako zlepšovať podmienky pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia. Viac v diskusii RTVS.

Miriam Lexmann spolu s tímom po roku opäť zorganizovala v Bruseli Pub kvíz.

Jeho účelom, samozrejme, okrem zábavy a preverenia vedomostí šikovných Slovákov a Čechov žijúcich v Bruseli, je aj podporiť vybranú charitatívnu organizáciu. Pozvanie Miriam Lexmann prijalo občianske združenie EFFETA.

„Súťažiaci sa pri niektorých otázkach zapotili, no zvládli to bravúrne! Teším sa, že táto milá tradícia iniciovaná mojou priateľkou a bývalou europoslankyňou Jankou Žitňanskou stále pokračuje,” povedala Miriam Lexmann.

Pub kvíz vyšiel práve v týždni, kedy upriamujeme pozornosť na naše vnútorné prežívanie a koná sa Európsky týždeň duševného zdravia. Tohtoročnou témou je: Duševne zdravé komunity.

„Pri včerajšej uvoľnenej atmosfére som si opäť uvedomila význam radostných momentov zdieľania a dobrých priateľských či rodinných vzťahov. Byť súčasťou spoločenstva, rodiny, komunity je základ zmysluplného života,” pripomína slovenská europoslankyňa.

Ako vyzerá opak skutočného vzájomného zdieľania sme si zažili všetci. Stačí sa pozrieť, čo za sebou zanechalo obdobie pandémie. Zo správy „Zdravie v skratke za rok 2022“ vyplýva, že podiel ľudí, ktorí hlásia príznaky depresie, sa počas nej vo viacerých krajinách EÚ viac ako zdvojnásobil. Takmer každý druhý mladý Európan nemá naplnené potreby z hľadiska starostlivosti o duševné zdravie. Duševné zdravie je pritom jeden z pilierov prosperujúcej spoločnosti.

Aj v rámci svojej parlamentnej práce vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci sa preto zasadzujem o väčšiu podporu pre dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie. Vplyv technológií na naše zdravie, vrátane duševného, je čoraz väčší. V tomto kontexte mi leží na srdci predovšetkým ochrana detí a mladých,” približuje Lexmann jednu zo svojich priorít v parlamentnej práci.

Duševné zdravie je veľká téma a dotýka sa nás všetkých. Mnohí však trpia potichu a o svojom stave sa boja hovoriť. Sú za tým obavy z odsúdenia, diskriminácie či hanby, pretože stigma okolo psychických ochorení je v našej spoločnosti obrovská.

„Buďme preto všímaví, tolerantní, ľudskí,” apeluje Lexmann.

„OZ EFFETA úprimne prajem, aby sa im darilo aj v ďalších rokoch tak úžasne a nezištne pomáhať, za čo im patrí obrovská poklona a vďaka. Výťažok z kvízu bude použitý na nákup pediatrického prenosného audiometra, ktorý dopomôže pri včasnej diagnostike poruchy sluchu alebo pri vznikajúcom probléme s počutím,” uzatvára europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: Kancelária Miriam Lexmann, Pub kvíz 2023

Viac ako polovica Slovákov (56 %), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom. Až 13 % sa pritom nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Strana volá po systémovej pomoci odkázaným.

Najväčší problém nájsť opatrovateľa majú ľudia v Bratislavskom kraji (spolu až dve tretiny – 66 % spomedzi tých, ktorí ho hľadali ) a v Prešovskom kraji (61 %). Prešovský kraj hlási najväčší počet občanov, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec (až 23 %). Uvedené údaje boli rozdelené podľa krajov na výlučne štatistické účely, samosprávne kraje však nemajú kompetencie zabezpečovať terénnu opatrovateľskú službu, na ktorú sa prieskum vzťahoval. Prieskum, ktorý upozornil na vážny problém s dostupnosťou opatrovateľskej služby na Slovensku, zrealizovala agentúra AKO pre KDH od 4. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov. Skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby uviedlo 30,6 % opýtaných Slovákov.

„Demografia nepustí, čoraz viac osôb bude odkázaných na pomoc či už formálnych alebo neformálnych opatrovateľov. Ich nedostatok musíme akútne systémovo riešiť. Na európskej úrovni som sa mnohými pozmeňovacími návrhmi podieľala na prijatí tzv. Európskej stratégie starostlivosti. Tá prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj zlepšovanie podmienok pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia, “ reaguje europoslankyňa za KDH Miriam LEXMANN, ktorá je v Bruseli aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Slovensko musí riešiť hneď niekoľko problémov naraz, a to nielen pri terénnej opatrovateľskej službe. Nemôžeme sa sústrediť iba na potreby klientov, ktoré sú zrejmé, ale musíme zaistiť aj bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov. „Starostlivosť opatrovateliek nie je docenená. Ide o dokázateľne fyzicky i psychicky náročnú prácu, ktorá sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce, a tým ani v odmeňovaní . Navyše musia často vykonávať prácu zdravotníkov, lebo v zariadeniach sociálnych služieb nie je najmä počas víkendov a sviatkov dostatok zdravotníckeho personálu,“ približuje aktuálnu situáciu predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková.  

Miriam Lexmann upozorňuje aj na prepojenosť slovenskej legislatívy a možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov. „Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy, lebo nám pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných vedia veľmi pomôcť. Je nutné zabezpečiť kontinuitu a koncepčnosť projektov, byť efektívny, ale aj spravodlivo ohodnotiť prácu opatrovateliek.“  

„Občania sa často zúfalo obracajú na obce a mestá, aby im pomohli zabezpečiť terénnu opatrovateľskú službu pre ich blízkych. Hoci to majú plne v kompetencii, štát musí jednoznačne zabrať vo finančnej podpore. Financovanie takejto dôležitej služby občanom iba, prípadne najmä z európskych zdrojov je neudržateľné,“  približuje členka predsedníctva KDH a nitrianska vicežupanka Martina HOLEČKOVÁ, ktorá sa venuje sociálnej problematike.

Odbornú konferenciu o sektore starostlivosti na Slovensku zorganizovali v stredu 17. mája KDH a europoslankyňa Miriam Lexmann. Jej cieľom bolo vytvoriť príležitosť na výmenu odborných názorov a návrhov medzi verejnými i súkromnými poskytovateľmi sociálnych služieb, zástupcami opatrovateľov a ďalšími relevantnými stranami.

Agentúra AKO v predmetnom prieskume opýtaným položila dve otázky: „Máte vy osobne alebo niekto vo vašom okolí skúsenosť s hľadaním, s vybavovaním opatrovateľských služieb do domácnosti pre seniora alebo zdravotne znevýhodnenú osobu?“ a „Aké boli vaše skúsenosti alebo skúsenosti niekoho z vášho okolia so zabezpečením (vybavením) opatrovateľskej služby?”  Zistenia sa teda týkajú platených terénnych opatrovateľských služieb, nejde o zariadenia sociálnych služieb , ani bezplatnú výpomoc v rámci rodiny.

Zdroj foto: solidcare.sk

Až 77 % spoločností v EÚ uvádza ťažkosti pri hľadaní pracovníkov s potrebnými zručnosťami. Stojíme na prahu historických zmien na pracovnom trhu, ktoré budú súvisieť aj s využívaním technológie umelej inteligencie. Vo svojom vystúpení v pléne Európskeho parlamentu upriamila Miriam Lexmann pozornosť zvlášť na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností, ale i na to, aby príležitosti na ich nadobúdanie boli dostupné aj pre zraniteľné skupiny – ľudí zo znevýhodneného prostredia či osoby so zdravotným postihnutím.

Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.

Nebezpečenstvo v detskej izbe?

Až 22 percent detí príde do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete už vo veku 11 rokov a tieto čísla neustále rastú. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých, čo je o 20 percent viac ako v roku 2018. Zároveň na Slovensku rastú aj štatistické čísla osamelosti a duševných porúch u detí a mladistvých. 

Donedávna sme deti upozorňovali, aby si nebrali sladkosti od cudzích ľudí a na ulici sa nezhovárali s neznámymi. Lenže dnešné riziká pre mladých dávno prekonali vstupné dvere našich domovov. Mnohokrát s nimi totiž prídu do kontaktu priamo vo svojich detských izbách.

Nebezpečenstvo v online prostredí je často sofistikovane ukryté za monitormi počítačov či displejmi mobilov. O tom, že situácia sa zhoršuje svedčí aj výskum Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý zvlášť počas obdobia pandémie, priniesol veľmi vážne zistenia.

Dobré používanie technológie

Starostlivosť o duševné zdravie ohrozené novodobými nelátkovými závislosťami sa veľmi rýchlo zaradilo medzi hlavné generačné výzvy, pred ktorými stojíme nielen my na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku spolupracujem s odborníkmi a spoločne hľadáme riešenia ako deti čo najefektívnejšie ochrániť.

Jedným z najväčších problémov je samotný obsah, ktorý je našim deťom ponúkaný v online priestore – najčastejšie na sociálnych sieťach. Stoja za ním algoritmy, ktoré sú cielene využívané na udržanie našej pozornosti, a to aj prostredníctvom vyvolávania negatívnych emócií. Už prijatý európsky Akt o digitálnych službách ukladá online platformám oveľa viac zodpovednosti. Aj v kontexte prebiehajúceho legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligenciisa zasadzujem, aby boli tieto algoritmy považované za vysokorizikové a takto podliehali prísnejšej úprave v oblasti kontroly bezpečnosti či transparentnosti.

Je známe, že najpopulárnejšou sociálnou sieťou medzi deťmi a mladými je TikTok. V súvislosti so závažnými bezpečnostnými rizikami používania tejto platformy presadzujem jednotný postup a koordináciu Európskej komisie, Rady a členských štátov pri dôslednej identifikácii rizík a ich jasnej komunikácii pre všetkých – dospelých i deti. 

Za účelom posilnenia ochrany mladistvých prostredníctvom boja proti materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí v online priestore je spolu 52 partnerských krajín z celého sveta združených v sieti liniek na nahlasovanie takéhoto obsahu – INHOPE. Dlhodobo podnikám kroky na to, aby bolo do tejto siete opäť zapojené aj Slovensko. 

Som rada, že sa mi podarilo docieliť prijatie dočasnej výnimky. Práve tá umožňuje zachovanie efektívnych nástrojov nahlasovania a vyhľadávania škodlivého online obsahu pre deti, až kým sa neprijme nové dlhodobé riešenie. Toto už dnes máme v Európskom parlamente na stole v podobe návrhu nového nariadenia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, kde pracujem na posilnení opatrení. 

Vzdelávanie a kritické myslenie ako piliere 

Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci na rôznych fórach dlhodobo apelujem na dostupnejšie služby starostlivosti o duševné zdravie, a to zvlášť v kontexte zmieneného vplyvu sociálnych sietí. V pozícii tieňovej spravodajkyne pre Európsky vzdelávací priestor som presadila viaceré návrhy riešení v oblasti vzdelávania mladých s dôrazom na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností. 

Za kľúčovú však považujem otvorenejšiu komunikáciu s deťmi i mladými, ako aj ich vedenie k nadobúdaniu takých zručností, ktoré aj im pomôžu lepšie sa zorientovať v dnešnej digitálnej dobe. Osobná komunikácia bez obrazoviek či displejov predovšetkým v rodine, kritické myslenie a správne rozlišovanie vo významnej miere pomáhajú predchádzať negatívnym vplyvom na duševné zdravie. 

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

Zdroj foto: Canva

Viete, čo je jedna z prvých vecí, ktorú vidí dieťa, keď príde na tento svet? Mobilný telefón. Zväčša šťastný otecko vytiahne tohto „sluhu“ z vrecka a bábätko odfotí. Upraví či skrášli a obrázok expeduje do sveta. Do DNA dieťaťa akoby sme v tom momente symbolicky napísali – vitaj v digitálnej dobe!

Technologický vývoj je v súčasnosti nesmierne rýchly. Zatiaľ čo pre generáciu skôr narodených stále hľadáme možnosti ich digitálneho vzdelávania či prístupu k obsahu a službám na uľahčenie života, pre generáciu Z už musíme aktívne hľadať spôsoby, ako ich z osídiel prílišnej digitalizácie aspoň na istý čas dňa vytrhnúť. Ale nielen pre nich.

Umelá inteligencia potrebuje pravidlá vývoja i používania

Umelá inteligencia (AI) ako súčasť digitálneho pokroku nám už dnes pomáha pri lekárskej diagnostike, zefektívňuje prácu, umožňuje šetriť energie, manažment dopravy či rôzne iné ‘smart’, teda inteligentné riešenia. Tým najdôležitejším základom jej rozmachu je včas nastaviť jasné pravidlá a etické princípy, ktoré ju budú riadiť od fázy vývoja počas celého životného cyklu. A aj o to sa práve dnes v Európskom parlamente i na Slovensku snažím.  

Čo sa totiž stane v prípade zneužitia AI, vidíme na príklade totalitných režimov. Napríklad v Číne, ktorá ako technologická veľmoc zneužíva AI na sledovanie a doslova riadenie života vlastných občanov. Som presvedčená, že nik z nás nechce znovu žiť bez demokracie, slobody a ľudských práv. Technologický pokrok nám má ľudskú dôstojnosť pomáhať chrániť, nie ohrozovať. 

Práve pri dnešnom fungovaní algoritmov sociálnych sietí máme možnosť vidieť aj nesprávne využitie AI, kde ich niektoré online platformy cielene nastavujú na šírenie často kontroverzného či negatívne emócie vyvolávajúceho alebo dokonca nelegálneho obsahu. A rozoznať pravdu od dezinformácie, skutočnú fotku od falošného obrázku majú mnohokrát problém aj dospelí. O to viac sú zraniteľné deti, ktoré musia čeliť rôznym vplyvom zobrazovaného digitálneho obsahu. To sa odzrkadľuje aj na ich duševnom zdraví. Podľa prieskumu za minulý rok až jedna tretina detí mala skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22% detí a mladých po negatívnej skúsenosti na internete nehovorilo s nikým. 

Aj vzhľadom na tieto vážne dopady a nedostatočnú súčasnú legislatívu pristupujú postupne členské štáty EÚ k regulácii. A keďže AI nemá hranice, o to viac je potrebné zaoberať sa týmito otázkami na úrovni EÚ. 

Na prvom mieste musí byť vždy človek a jeho dobro

AI je doslova naprogramovaný stroj, ktorý sa ‘učí’ spracovaním veľkého množstva dát. Namiesto strachu z neznámeho či katastrofických scenárov by sme sa mali sústrediť na nastavenie fungovania dôveryhodnej AI tak, aby bol v centre jej vývoja a používania na prvom mieste vždy človek a jeho dobro. 

Kľúčom je vzdelávanie. Nielen základné, ale celoživotné – posilňovanie kritického myslenia, flexibility, odolnosti a osvojovanie si nových zručností, ktoré budú potrebné aj vzhľadom na zmeny na trhu práce.

Tie deti, ktoré dnes fotíme v pôrodniciach a ktoré už chodia do škôlok a škôl, budú totiž pracovať v zamestnaniach, ktoré dnes ešte neexistujú. Architekt virtuálnej reality, dispečer dronovej dopravy či audítor algoritmov. 

Pomôžme našim deťom, aby pre nich digitálne nástroje boli pomôckou, ktorá im umožní efektívnejšie vzdelávanie či získavanie užitočných zručností. Podporujme ich zdravý životný štýl, v ktorom sú dôležité tie skutočné priateľstvá a vzťahy. Pripravme ich na budúcnosť tak, aby dôveryhodná AI bola pre nás všetkých dobrým sluhom a nie zlým pánom. 

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

Foto: Canva

V KDH myslia aj na 200-tisíc slovenských detí, kde je v domácnosti prítomný len jeden rodič. Aj tieto rodiny si zaslúžia našu pozornosť práve z dôvodu vyššieho rizika ohrozenia chudobou či sociálneho vylúčenia.

„Efektívnu pomoc navrhujeme napríklad v podobe ročného programu sprevádzania, ale aj ďalších podporných mechanizmov,” približuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

V KDH na túto tému diskutovali s ministrom práce a sociálnych vecí a podpredsedom vlády ČR Marian Jurečka, Evou Markovou zakladateľkou organizácie Jeden rodič, a Anna Siekelová, riaditeľkou Centra konkrétnej pomoci Femina.

„V Európskom parlamente sa intenzívne venujem legislatíve na zlepšenie ochrany našich detí na internete, ktorá je v súčasnosti nepostačujúca. No je to práve rodinné zázemie a čas rodičov venovaný deťom, ktorý je najúčinnejšou prevenciou nežiaducich vplyvov digitálnych technológií na duševné zdravie. Preto považujem podporu rodín za kľúčovú, o to viac si uvedomujem potrebu pomocnej ruky rodinám, kde žijú deti s jedným rodičom. Je v záujme celej našej spoločnosti posilniť prostredníctvom našej podpory jednorodičov zároveň aj schopnosť ich detí čeliť náročným životným situáciám,” približuje svoju prácu k téme ochrany zdravia detí a mládeže na internete Miriam Lexmann.

Titulná foto: Getty Images/mirror.co.uk

Miriam Lexmann sa v Európskom parlamente intenzívne venuje legislatíve na zlepšenie ochrany našich detí na internete, ktorá je v súčasnosti nepostačujúca. No je to práve rodinné zázemie a čas rodičov venovaný deťom, ktorý je najúčinnejšou prevenciou nežiaducich vplyvov digitálnych technológií na duševné zdravie. Aj o tejto téme dnes diskutovali zástupcovia KDH s českým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Mariánom Jurečkom. Viac informácií aj tu.

V prevencii so zákernou rakovinou je dôležitá aj podpora na európskej úrovni. Mojou snahou je preto robiť všetko preto, aby mali všetci rovnaký prístup k včasnej diagnostike a kvalitnej starostlivosti. Významne tieto kroky podporuje aj plán v boji proti rakovine, ktorý Únia prijala pred dvoma rokmi. Osobne sa teším z presadenia zlepšení pre neformálnych opatrovateľov, ktorí neraz venujú všetok svoj čas opatere príbuzného s týmto ochorením, ale aj také, ktoré umožňujú vrátiť sa späť na pracovný trh po prekonaní zákernej choroby. Nezabudnite dnes na narcis…

Rýchlejšia digitalizácia verejnej správy a odstránenie zbytočnej byrokracie je zárukou, aby sme uľahčili fungovanie samosprávam, občanom a podnikom. Aj preto je dôležité zabezpečiť internetové pripojenie na celom území EÚ, ako aj posilniť digitálne zručnosti pre všetkých, vrátane starších občanov či osôb pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia a so zdravotným postihnutím. K tomu podľa M. Lexmann pomôže aj aktuálne prerokovávaná iniciatívna správa.

Návšteva útulku a nocľahárne Depaul, stretnutie so študentmi Obchodnej akadémie Račianska v Bratislave, ale aj diskusia v Centre včasnej intervencie Bratislava, kde odborne pomáhajú rodinám v núdzi mi poskytli cenný vhľad do života rodín, ktoré sa starajú o deti s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Aj toto bola časť poslaneckých dní tohto týždňa, ktoré Miriam Lexmann strávila na Slovensku.

Pomoc regiónom patrí medzi top priority vyspelých krajín. Žiaľ, na Slovensku vidíme pravý opak. Nielenže sa regiónom uberá, ale prílišné byrokratické zaťaženie a zlé nastavené procesy nám znemožňujú čerpať eurofondy, ktorých primárnym cieľom je posúvať slovenské regióny dopredu, povedala Miriam Lexmann počas stretnutia primátorov a starostov za KDH v Poprade.

Na nezákonnosť fenoménu tzv. náhradného materstva apelujem dlhodobo a v Európskom parlamente sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie.

Tlak na jeho postupné prijímanie pod rúškom rôznych iných iniciatív či dokonca „altruizmu” kladie na spoločnosť deštrukčné a neprijateľné etické, právne či medicínske bremeno. Neexistuje žiadne „právo na deti”, ktoré by dospelým umožňovalo získavať ich, a to dokonca obchodnými kontraktmi. Je to v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou.

Jednoznačne sa preto pripájam k prijatej Deklarácii z Casablancy Declaration for the Universal Abolition of Surrogacy, kde sa na ilegalite tejto praxe reprodukčného vykorisťovania zhodli desiatky odborníkov z celého sveta.

Človek sa nikdy nemôže stať komoditou. Plne podporujem toto naše spoločné úsilie na prijatí medzinárodnej právnej úpravy pre celosvetový zákaz surogácie.

Znenie deklarácie nájdete na: http://declaration-surrogacy-casablanca.org/…/internat…/

Viac o tomto fenoméne sa dočítate aj v mojom pôvodnom článku: https://blog.postoj.sk/…/dieta-nie-je-tovar-ktory-ma…

Titulná foto: ilustračná, zdroj: https://www.onmanorama.com

Vzdelávanie a poznanie vlastnej histórie má veľkú hodnotu. Hoci je často bolestivá, nespravodlivá a krutá, treba ju poznať. Iba tak dokážeme, aby sme súčasnosť a budúcnosť tvorili v mieri. Poučení zlyhaniami minulosti. Miriam Lexmann mala dnes možnosť vystúpiť na konferencii “Amen Leperas” a opätovne navštíviť Súkromnú spojenú školu v Kežmarku, kde sa venujú predovšetkým študentom zo sociálne znevýhodneného prostredia či Rómom.

Až 28 miliónov pracovníkov si dnes v EÚ zarába na živobytie prostredníctvom práce pre tzv. platformy. Miriam Lexmann je proti ich reklasifikácii na zamestnancov, čo by zabrzdilo tento inovatívny spôsob práce. Ako zachovať flexibilitu vo finálnom texte legislatívnej úpravy, o ktorej momentálne prebiehajú rokovania, diskutovala na konferencii so zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu.

So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.

„Od začiatku bolo mojou prioritou, aby sme sa nepokúšali vtesnať inovatívny model práce cez platformy do starých rámcov. Znamenali by automatickú reklasifikáciu pracovníkov platforiem na zamestnancov. Poukazovala som najmä na to, že sú to v prvom rade samotní pracovníci platforiem, ktorých musíme počúvať a zlepšovať ich podmienky a pritom nebrzdiť možnosti, ktoré dáva tento inovatívny spôsob práce. Toto sa však, žiaľ, pri prijímaní parlamentnej pozície nestalo,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa, ktorá sa téme venuje od začiatku svojho pôsobenia v europarlamente.

Diskusia bola najmä o tom, ako ovplyvní európska pozícia k tejto smernici budúcnosť práce cez platformy.

Reštriktívnym prístupom k tomuto biznisu je v stávke živobytie 28 miliónov pracovníkov, ich rodín, ako aj ďalších, najmä malých podnikov, ktoré s platformami spolupracujú.

„Verím, že finálny text, ktorý je momentálne v ďalšom rokovaní, zoberie do úvahy hlavné benefity, ktoré pracovníci platforiem oceňujú. Tým je predovšetkým flexibilita,“ dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v európskom parlamente.

Titulná foto: www.ipa.org.au

Rodinná politika a výmena skúseností v otázkach sociálnej starostlivosti, ale aj cestovania rodičov za prácou do zahraničia boli témami návštevy členov Inštitútu vzdelávania a inovácií v politike, ktorých pozvala do Bruselu Miriam Lexmann. Starostovia a zástupcovia miestnej samosprávy mali možnosť stretnúť expertov na rodinnú politiku a vymeniť si vzácne skúsenosti i pohľady na národnej či európskej úrovni s Európskou federáciou asociácií katolíckych rodín, zástupcami Európskej biskupskej konferencie a s členkou EP a bývalou ministerkou rodiny, práce a sociálnych vecí Poľska, Elżbietou Rafalskou.

Slovensko bude môcť presunúť až 10 % z nevyčerpaných kohéznych fondov, čo by malo znamenať približne 1,5 miliardy eur, a ďalšiu 1 miliardu eur by malo mať možnosť využiť z nových dostupných kohéznych fondov na podporu cieľov balíka RePowerEU. Využitie nevyčerpaných kohéznych fondov na podporu zraniteľných domácností, ako aj podnikov  najviac postihnutých energetickou krízou navrhovalo KDH už v septembru 2022, čo si následne osvojila aj vláda SR, pripomína Miriam Lexmann.

Európsky parlament dnes prijal správu, v ktorej hodnotil pokrok v procese ratifikácie v mene Európskej únie tzv. Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Zároveň naliehal na členské štáty, ktoré dohovor neratifikovali, a ku ktorým patrí aj Slovensko, aby tak urýchlene urobili.

K hlasovaniu sa vyjadruje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann:

„Akékoľvek násilie ostro odsudzujem a už od začiatku môjho mandátu som najmä vo výbore pre zamestnanosť presadzovala návrhy na ochranu zraniteľných skupín vrátane nedávneho návrhu na ochranu žien a ich detí proti praxi tzv. náhradného materstva, ktoré je v rozpore s ľudskými právami.

Je našou povinnosťou hľadať efektívne riešenia na násilie proti ženám, školiť odborníkov a  riadne implementovať našu legislatívu, ktorá je aj podľa odborníkov dobrá, avšak nesprávne a nedôsledne vykonávaná.

Takzvaný Istanbulský dohovor a celá diskusia okolo neho však cieľu odstránenia násilia na ženách a domáceho násilia vôbec nepomáha.

Dohovor nemá podporu medzi všetkými členskými štátmi a namiesto toho, aby sme sa rozprávali o rýchlej pomoci pre obete, riešime, ako donútiť členské štáty urýchlene ho prijať. Treba však pripomenúť, že dôvod, prečo Slovenská republika tento dokument neratifikovala, je ideologizácia celej problematiky a hrubé zasahovanie do morálnych a kultúrno-etických sfér a legislatívy. S takýmto postupom, ktorý sa doslova vysmieva tým, ktorí násiliu denne čelia, absolútne nesúhlasím.”

Istanbulský dohovor je zmiešanou zmluvou, ku ktorej musí pristúpiť Európska únia ako celok a každý členský štát samostatne. Doteraz ho ratifikovalo 21 členských štátov EÚ okrem Bulharska, Česka, Maďarska, Litvy, Lotyšska a Slovenska. Poľská vláda v roku 2020 oznámila svoj zámer od Dohovoru odstúpiť.

Zdroj foto: cnn.com

Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov p

„Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov platforiem, priniesla právnu istotu, nevytvárala chaos a zlepšovala podmienky pre tých, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Dnes musím s poľutovaním konštatovať, že parlament nevyužil svoju kompetenciu hlasovať o texte v plene, a tým zahodil svoju možnosť túto významnú smernicu vylepšiť,“ hovorí Miriam Lexmann o texte, ktorý mal pomôcť miliónom Európanom zachovať ich flexibilitu v pracovnom pomere.

„Mojím cieľom bolo vytvoriť právny rámec pre väčšiu ochranu pracovníkov a legálnu možnosť poskytnúť benefity, vrátane tých sociálnych, aj pre samostatne zárobkovo činných pracovníkov bez toho, aby im hrozilo, že budú proti svojej vôli preklasifikovaní na zamestnancov a prídu tak o flexibilitu práce,“ upresňuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Práca cez platformy nie je tradičný obchodný model a preto ho nemôžeme nechať uviaznutý v starých smerniciach a legislatívach. „Rozhodnutie, ktorým sa zákonodarcovia vzdali svojej kompetencie podieľať sa na tvorbe legislatívy, je preto pre mňa nepochopiteľné,“ hodnotí situáciu Miriam Lexmann.  

Počet ľudí, ktorých sa táto legislatíva dotýka, totiž neustále rastie. Len na Slovensku sú to tisícky pracovníkov, v celej Európskej únii je ich viac ako 28 miliónov.

„Naďalej sa preto budem zasadzovať za to, aby bol v ďalších rokovaniach s členskými štátmi dosiahnutý rozumný text, v ktorom tento inovatívny model poskytovania pracovných príležitostí zachová tie výhody, pre ktoré si ho pracovníci vyberajú,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.

Zdroj Foto: https://www.lrt.lt

Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP presadzuje Miriam Lexmann dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie, ako aj ochranu mladých ľudí v kontexte vplyvu sociálnych sietí. Teraz môžu vyjadriť svoj názor a zapojiť sa do konzultácií k tejto téme aj občania. Ich príspevky sa zohľadnia pri ďalšom vývoji a dolaďovaní iniciatívy Európskej komisie o Komplexom prístupe k duševnému zdraviu.

Udržať si konkurencieschopnosť znamená chrániť sa pred škodlivými investíciami alebo ekonomickým nátlakom totalitných režimov.

Už dlhodobo preto Miriam Lexmann upozorňuje, akou veľkou hrozbou je v tomto smere naša závislosť – napríklad od Číny. Čím viac sme závislí, tým viac sme zraniteľní.

Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre nástroj proti nátlaku preto tvrdo presadzovala, aby sme zabezpečili potrebné nástroje na ochranu nášho jednotného trhu. V tejto úlohe pokračuje aj naďalej.

„Naša úloha je dvojaká: na jednej strane podporovať inováciu, no zároveň zabezpečiť, aby sme už nikdy neboli vydierateľní totalitnými režimami,” hovorí Lexmann.

Dôsledky tohto vydierania sme sledovali počas pandémie COVID-u, kedy sme sa potýkali s nedostatkom zásob kritických produktov, hlavne liekov. Dnes túto situáciu zažívame opäť.

„Vítam preto, že Európsky parlament a švédske predsedníctvo Rady EÚ otvorili diskusiu o stratégii Únie na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, obchodu a kvalitných pracovných miest. Musíme poskytnúť čo najlepšie podmienky a vytvoriť infraštruktúru pre investície a inovácie. Tu chcem oceniť a privítať aj nedávne rozhodnutie taiwanskej spoločnosti TSMC začať v Európe vyrábať polovodiče, ktoré sú absolútne kľúčové pre budúcnosť našej priemyselnej výroby, vrátane automobilov,” uzatvára europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Titulná foto: Nenov Brothers Images (shutterstock 121516270), euractiv.com

Ako úspešne a prospešne zvládnuť transformáciu pracovného trhu, ktorý začína byť silne ovplyvňovaný fenoménom AI, riešila Miriam Lexmann na stretnutí s riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosminom Boiangiu. Z prieskumov vychádza, že Slovensko je zatiaľ jednou z najmenej pripravených krajín na zmeny, ktoré AI na pracovnom trhu vyvolá.

Na osobnom stretnutí dnes Miriam Lexmann apelovala na ministra spravodlivosti SR Viliama Karasa, aby sa zasadil za takú pozíciu SR ku kontroverznému návrhu o vzájomnom uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi, ktorá bude za každých okolností plne rešpektovať výlučnú právomoc členských štátov v oblasti rodinného práva. Tento návrh totiž otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva.

Na stretnutí s povereným ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom som ho dnes požiadala, aby sa Slovensko jasne vymedzilo voči návrhu nariadenia, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa rodičovstvo preukázané v jednej krajine Európskej únie (EÚ) uznávalo vo všetkých členských štátoch. Okrem iného by sa zaviedlo tzv. európske osvedčenie o rodičovstve, kde by sa rodičia neuvádzali ako otec a mama, ale prvý rodič a druhý rodič.

Návrh Komisie je sporný vo viacerých bodoch. Vzťahuje sa na uznávanie rodičovstva detí s cezhraničným prvkom, bez ohľadu na to, ako bolo dieťa počaté či narodené a bez ohľadu na formu rodiny dieťaťa, zahŕňajúc „deti narodené rodičom rovnakého pohlavia“. Takáto úprava však doslova otvára dvere okrem iného aj pre legalizáciu vo väčšine krajín nezákonnej praxe tzv. náhradného materstva.

Už od samého začiatku tejto európskej iniciatívy som poukazovala na porušovanie princípu subsidiarity, na základe ktorého patrí zákonodarstvo v oblasti rodinného práva výlučne členským štátom. Samozrejme, je potrebné riešiť otázky právnej istoty nadobúdania občianstva či cestovných dokumentov – používajme na to však nástroje, ktoré plne rešpektujú národné kompetencie. Ohrozenie najlepšieho záujmu dieťaťa nemôže byť v žiadnom prípade cenou za zníženú byrokraciu.

Považujem za zásadné a oceňujem, že minister mi dal prísľub, že Slovensko tento postoj jasne vyjadrí a pridá sa k Maďarsku a Poľsku, ktoré tak už urobili a nepodporili tento návrh.

Titulná foto: Miriam Lexmann a Viliam Karas.

Po novom sa bude vdovský či vdovecký vyplácať dva roky po smrti manželského partnera namiesto pôvodného jedného roku. Zároveň sa znižuje vek, od ktorého sa opätovne dávka vypláca tým, čo vychovali jedno dieťa, a to z dôchodkového veku na 57 rokov. Nespravodlivosti vo vyplácaní vdovských dôchodkov sa Miriam Lexmann venuje od začiatku svojho mandátu v EP a pokračuje aj po tomto úspechu a čiastočnom posune v našej legislatíve.

Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.

Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.

Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk

Miriam Lexmann dnes vystúpila na Medzikultúrnom dialógu skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami. Spoločne s predstavenými kresťanov, židov a moslimov hľadali vo Viedni odpovede na najväčšie výzvy dnešných dní v oblastiach medzikultúrnej a náboženskej spolupráce, pričom jednou z hlavných tém bola aj situácia a nezištné správanie sa náboženských skupín a komunít na Ukrajine, ako aj v okolitých krajinách.

O prehodnotení platov opatrovateľov a sestier, potrebe vzdelávania opatrovateľov a zvýšenia ich spoločenskej hodnoty, čo môže zabrániť ich odlivu do zahraničia hovoril dnes Miriam Lexmann s Annou Ghanamovou, predsedníčkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR. Spoločne hľadali spôsoby, ako presadiť 10-bodový návrh stabilizácia personálu v sociálnych službách, ktorý asociácia predložila ministrovi práce.

Skúsenosti, ktoré dobrovoľníci nadobudnú neformálnymi činnosťami, majú nesmiernu cenu. Miriam Lexmann sa snaží presadiť, aby boli uznávané aj formálne, pretože môžu rozšíriť možnosti na trhu práce. Týmto krokom by dobrovoľníci dostali ten najlepší signál, že ich práca má význam a cenu, povedala v medzinárodný deň dobrovoľníctva slovenská europoslankyňa.

K téme zastúpenia žien vo vedení spoločností musíme pristúpiť úplne inak: vytvoriť silnejšie povedomie, aby to mali ženy, ktoré sa snažia skĺbiť rodinné a pracovné povinnosti, uľahčené. Zároveň je dôležité vytvoriť zázemie, aby neboli diskriminované ženy s deťmi, hovorí Lexmann, ktorá sa obáva, že uplatňovanie schválených kvót povedie k diskriminácii medzi ženami.

Miriam Lexmann vystúpila na odbornej konferencii pri príležitosti Svetového dňa ľudí nízkeho vzrastu. Na svete je známych takmer 8-tisíc zriedkavých ochorení. Postihujú menej než 5 z každých 10 tisíc pacientov. Diagnostika a včasná intervencia sú preto náročné a osoby s raritnými ochoreniami sa stretávajú s nerovným prístupom k terapiám či liečbe, čo chce M. Lexmann cez EP a Výbor EMPL zmeniť.

Miriam Lexmann zorganizovala na pôde Európskeho parlamentu konferenciu o budúcnosti práce vo svetle Smernice o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem. Zúčastnili sa na nej nielen kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, ale aj zástupcovia platforiem, na ktorých bude mať smernica veľký dopad.

Na svete je známych takmer 8-tisíc zriedkavých ochorení. Postihujú menej než 5 z každých 10 tisíc pacientov. Diagnostika a včasná intervencia sú preto náročné a osoby s raritnými ochoreniami sa stretávajú s nerovným prístupom k terapiám či liečbe.

Aj preto som veľmi rada, že sa o vzácnych genetických ochoreniach začína viac hovoriť a priestor dostávajú aj v Európskom parlamente.

Keďže sa vo svojej práci dlhodobo venujem pomoci zraniteľným skupinám, rada som prijala pozvanie vystúpiť na odbornej konferencii pri príležitosti Svetového dňa ľudí nízkeho vzrastu. Počas nej bola predstavená nová platforma združujúca organizácie zastupujúce osoby s achondroplázióu a inými kostnými dyspláziami. Teší ma, že som sa na tejto konferencii mala možnosť zoznámiť aj so zástupcom slovenskej organizácie Palčekovia, Richardom Hurayom.

V rámci diskusie som predstavila svoje snahy a návrhy, ktoré presadzujem vo Výbore pre sociálne veci a zamestnanosť, a ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím či závažnými ochoreniami.

Dlhodobo presadzujem najmä rovný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu či práci, ako aj efektívne riešenia na zabezpečenie plného zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí spoločnosti. Zároveň sa snažím zvyšovať povedomie o tom, akým prekážkam títo ľudia čelia a čo musíme urobiť my, aby sme konečne vytvorili spoločnosť, v ktorej nikto nie je podceňovaný či stigmatizovaný.

Diskusia, na ktorej som mala možnosť vystúpiť, je skvelým krokom k naplneniu tohto cieľa. Som veľmi rada, že som nielen získala nové informácie, ktoré budem môcť využiť pri tvorbe efektívnych politík, ale aj kontakty, ktoré budú rovnako nápomocné v mojej ďalšej práci.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content