Miriam Lexmann spolu s kolegami už roky systematicky upozorňuje na nerovnosti v spoločnosti, a to nielen v spojení so zamestnaním, ale napríklad aj v súvislosti s potrebou riešenia demografických zmien a starnutia populácie. Presadzuje opatrenia, aby sa starostlivosť o deti alebo odkázaných príbuzných neodrážala vo výraznom znížení dôchodkových nárokov v dôsledku vynechania rokov v kariére. Úspešnej jej prešiel pozmeňovací návrh o spravodlivejšom započítaní času stráveného starostlivosťou o deti do dôchodkového systému.
Vďaka 5,1 miliardám eur posilní EÚ svoju sebestačnosť a nezávislosť v zdravotníckej oblasti. Miriam Lexmann podporila schválenie zdravotníckeho programu EU4HEALTH ktorý posilnení výrobu farmaceutických látok, surovín, liekov a ochranných prostriedkov v členských krajinách Únie. Peniaze budú investované aj do zníženia poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vidieckych častiach krajiny, digitalizácie či školenia zdravotného personálu.
Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia viacnásobnej diskriminácii, nedostatku inkluzívneho vzdelávania a mnohé nemajú prístup na trh práce. Deje sa to napriek desaťročie platnému a záväznému Dohovoru EÚ o ich právach a ich diskriminácia je jasným porušením základných hodnôt EÚ. Uviedla to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Osoby so zdravotným postihnutím stoja denne pred množstvom výziev. Patria medzi ne bariéry pri vstupe do úradných budov, verejné výťahy neoznačené Braillovým písmom či prekážky pri cestovaní verejnou dopravou ako napríklad nutnosť nahlásiť cestu vlakom mnoho hodín vopred. Problémov je však viac.
“Osoby so zdravotným postihnutím sú diskriminované v dostupnosti práce, mzdovom ohodnotení, dokonca aj pri umožnení práce z domova. Fyzické bariéry v infraštruktúre odstraňujeme len veľmi pomaly a tí, ktorí majú šťastie a pracujú na plný úväzok v chránených dielňach, často nemajú postavenie a ochranu riadnych zamestnancov”, upozorňuje Miriam Lexmann. Ide podľa nej len o časť problémov, ktorým v spoločnosti v nejakej forme čelí až každý šiesty Európan.
Europoslankyňa na nedostatočne napredujúci proces inklúzie poukázala v reakcii na prijatú správu Európskeho parlamentu (EP) o rovnosti v zamestnaní vo svetle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zdôrazňuje, žev EÚ je na plný úväzok zamestnaných iba 21% žien a 29% mužov so zdravotným postihnutím.
„Pandémia nám ukázala, že mnohé veci vedia fungovať vďaka digitálnym nástrojom. Investujme do výskumu technológií a nových asistenčných riešení pre spoluobčanov so zdravotným postihnutím. Využime umelú inteligenciu, ktorá má obrovský potenciál pomôcť vytvoriť riešenia, pokiaľ je dizajnovaná eticky”, uviedla Lexmann v pléne EP k téme, ktorej sa dlhodobo venuje.
Europoslankyňa Lexmann v Bruseli presadila pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím. Týkajú sa tak digitálnych riešení, ako aj výzvy na urýchlenú deinštitucionalizáciu a rozvoj komunitnej starostlivosti o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím.
Investícia do výchovy detí alebo opatrovanie rodinného príslušníka – okrem toho, že je to hodnota sama o sebe – má aj svoju vyčísliteľnú hodnotu pre naše hospodárstvo a udržateľnosť sociálneho systému. Zamyslime sa nad tým, ako spravodlivejšie ohodnotiť tieto obdobia starostlivosti a pretaviť ich do férovejších dôchodkových systémov. Uviedla to počas plenárneho vystúpenia EP Miriam Lexmann, ktorej pozmeňovací návrh v prospech zohľadnenia ohodnotenia obdobia starostlivosti na dôchodku prešiel hlasovaním.
Jednou z hlavných tém, ktorým sa Miriam Lexmann venuje v EP, je inklúzia a lepšie podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím. K téme vystúpila aj na aktuálnom plenárnom zasadnutí, kde zdôraznila, že uplynulo už 10 rokov, odkedy je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím záväzný pre EÚ, no napriek tomu vidíme štatistiky, podľa ktorých sú títo ľudia v spoločnosti prehliadaní a diskriminovaní.
Investície do digitalizácie by pomohli aj odľahlejším oblastiam a menším mestám, ktoré najviac trpia vysťahovalectvom a únikom mozgov, kvôli nedostatku pracovných miest a kvalitnej infraštruktúry. Potenciál digitálnych riešení je aj vo vytváraní možností práce na diaľku, čo umožní ľuďom vykonávať svoju prácu z domu bez toho, aby sa museli za ňou sťahovať. Miriam Lexmann preto predložila návrhy k pripravovanému rozpočtu EÚ na rok 2022, ktoré majú podporou digitalizácie zabrániť odlivu ľudí zo Slovenska a jeho regiónov.
Poučení ročným vývojom pandémie musíme mobilizovať vlastné európske výrobné kapacity na maximum aj vzhľadom na nepredvídateľnosť pandemickej krivky v dôsledku mutácií. Uviedla to Miriam Lexmann s tým, že každá krajina dokáže prispieť pri výrobe medicínskych produktov a liečiv s niečím iným, no dôležitá je koordinácia a efektívna európska spolupráca.
Pandémia sa okrem celosvetovej zdravotníckej krízy stala aj krízou celej generácie detí. Ich práva, vývoj, a zároveň naša budúcnosť sú ohrozené. Podpora rodičov a opatrovateľov, by tak mala byť chápaná ako investícia do kvality života detí i rodín a rovnako aj investícia pre našu lepšiu budúcnosť. Miriam Lexmann preto podporila otázku adresovanú Európskej komisii, v ktorej upozorňuje na potrebu prijatia účinných riešení a urýchlenej tvorby stratégie zmierňujúcej vplyv pandémie na práva detí.
Vzájomné uznávanie formálnych zručností medzi členskými štátmi, ale aj zručností nadobudnutými neformálnymi činnosťami – ako napríklad opatrovaním starších či ľudí so zdravotným postihnutím. Návrhy Miriam Lexmann boli úspešné v hlasovaní EP o Európskom programe v oblasti zručností.
Obchodovanie s ľuďmi porušuje ľudskú dôstojnosť, fyzickú i psychickú integritu človeka a je závažným porušením základných práv, ktoré nemôžeme tolerovať ani v EÚ ani nikde vo svete. Miriam Lexmann upozorňuje na problém, ktorý je veľmi vypuklý aj na Slovensku. Poslanci EP prijali správu a v nej nové odporúčania k platnej smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi, boja proti nemu a ochrane obetí.
Miram Lexmann nesúhlasí, aby sa v uzneseniach EP objavovali výzvy na zavedenie sexuálnej výchovy, hodnotenia poskytovania tzv. sexuálnych a reprodukčných práv vrátane umelého prerušenia tehotenstva, ktoré nie sú medzinárodne zadefinované ako právo a okrem toho patria do výlučných kompetencií členských štátov. Odmieta tiež kvóty na ženy, lepším riešením je rovnosť šancí.
EÚ investovala do vývoja vakcín milióny eur a je preto dôležité, aby sa očkovacie látky čím skôr ocitli v adekvátnom množstve na našom trhu. Pre kontrolu však potrebujeme poznať, k akým dodávkam pre EÚ sa jednotlivé farmaceutické firmy zaviazali, zdôraznila Miriam Lexmann v relácii Z prvej ruky v Rádiu Slovensko.
Potrebu využiť plný potenciál programu EU4HEALTH aj na budovanie sebestačnosti Európy v oblasti zdravotníckych výrobkov a prístrojov, ale aj dôraz na digitálnu transformáciu založenú na ľudsko-etickom prístupe, chrániacom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva vo všetkých fázach vývoja a používania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie. Ide o dva z 11 pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k zameraniu pripravovaného rozpočtu EÚ na rok 2022.
Slovensko dostane z európskeho balíka približne 6 miliárd eur v grantoch. Miriam Lexmann víta formálne potvrdenie Mechanizmu obnovy a odolnosti a upozorňuje, aby vláda čo najskôr zapojila do aktuálne prerábaného plánu obnovy aj odbornú verejnosť.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj počtu pracovných miest vyriešime aj včasným a účinným vykonávaním agendy zručnosti EÚ – teda výučby a preškolenia ľudí na tie segmenty, ktoré trh práce vyžaduje. Potrebné je aj využitie potenciálu umelej inteligencie a ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia aj známemu efektu chudoby pracujúcich. Miriam Lexmann podala spolu až 18 pripomienok k dokumentu Európskeho trimestra: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii trvalo udržateľného rastu na rok 2021.
Slovensko je podľa Eurostatu na posledných priečkach pri rovnosti odmeňovania mužov a žien. Slovenské ženy zarábajú v priemere o 19,4 % menej ako muži. Na dôchodku dostávajú ženy v EÚ priemerne až o 30 % menej. Zmenu môžeme dosiahnuť nielen prekonaním stereotypov, ale aj legislatívnymi úpravami a ich zavádzaním zo strán zamestnávateľov, uviedla to Miriam Lexmann, ktorá sa téme rovnakej odmeny za rovnakú prácu venuje v EP.
Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.
Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa Miriam Lexmann už dlhodobo poukazuje na to, že pandémia omnoho tvrdšie zasahuje tzv. najviac zraniteľné skupiny, ku ktorým patria osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, ľudia pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia, ale aj osamelí rodičia či rodiny s viacerými deťmi. Práve na nich sa snaží nasmerovať pozornosť opatrení, ktoré v rámci výboru navrhuje. Lexmann intenzívne komunikuje so slovenskými organizáciami v občianskom sektore, ktoré poskytujú služby aj týmto zraniteľným skupinám.
Rodiny majú obrovský vplyv na vývoj demografie, a tým aj vývoj našej spoločnosti. Preto je potrebné výrazne ich podporiť pri tvorbe opatrení na rovnováhu pracovného a súkromného života, starostlivosti o deti, starších ľudí, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj pri zohľadňovaní výšky materských, otcovských, rodičovských a opatrovateľských príspevkov. Ako jednu z mnohých pripomienok to uviedla Miriam Lexmann pri tvorbe dokumentu o sociálnej politike EÚ.
Nové technológie – vrátane AI, musíme využívať na zlepšenie fungovania a vytváranie udržateľných a inkluzívnych podmienok na trhu práce. Potenciál AI je navyše potrebné využiť aj na zmierňovanie nerovností v spoločnosti predovšetkým voči zraniteľným skupinám osôb. Miriam Lexmann to uviedla medzi 18 pripomienkami k správe o tvarovaní digitálnej budúcnosti Európy, pre ktorú je tieňovou spravodajkyňou za EĽS/EPP.
Fakt, že až 73 % respondentov by fondy EÚ využilo na budovanie nových nemocníc a modernizáciu zdravotníctva, iba reflektuje ťaživú situáciu, v ktorej sa dnes nachádzame a ktorá nevyhnutne potrebuje systémové, nie kozmetické zmeny. Miriam Lexmann na túto skutočnosť upozornila v súvislosti s prieskumom o Fonde obnovy a jeho využití na Slovensku.
Kým vláda a odborníci dostatočne nekomunikujú o pláne obnovy s ľuďmi, tí presne vedia, čo chcú a je dôležité. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) a frakciu Európskej ľudovej strany. Až 73% opýtaných Slovákov v ňom vyjadrilo potrebu použiť európske peniaze najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Kolaps zdravotníckych zariadení aktuálne zažíva Nitriansky kraj, stav je kritický aj v Banskej Bystrici, Trenčíne, Svidníku, Nových Zámkoch, v nemocniciach Kramáre a Ružinov Bratislava, v Prešove či v Považskej Bystrici.
“Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje dostatočne s verejnosťou. Až dve tretiny Slovákov nevedia ani približne, čo Fond obnovy prináša. Verím, že vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, dôjde neodkladne k adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti,” vyzývaMiriam Lexmann.
Na otázku, čo je Fond obnovy, správne odpovedalo iba 8,8% a čiastočne správne 10,3% občanov.
Miriam Lexmann, europoslankyňa (KDH). Foto: Európsky parlament
Pre efektívnu pomoc z Únie musí plán reflektovať všetky fondy EÚ ako celok
Občania SR väčšinovo nerozlišujú špeciálny Fond obnovy a klasické eurofondy. Kým z Plánu obnovy by sme pritom mali mať k dispozícii 6 miliárd eur, ďalších 9 miliárd starých eurofondov potrebujeme dočerpať a 13 miliárd sú nové eurofondy (viacročný finančný rámec pre roky 2021 – 2027). “Pri tvorbe strategického plánu pre Slovensko je preto potrebné pozerať sa na všetky fondy z EÚ ako na celok tak, aby sa pomoc z Únie vzájomne dopĺňala,” upozorňujeexpert KDH na eurofondyRastislav Horvát s tým, že kľúčové je poznať vôľu ľudí.
Pri takomto vnímaní – pomoci z Fondu obnovy a eurofondov – si občania želajú peniaze z EÚ použiť predovšetkým na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva (73% občanov), modernizáciu škôl (42%), cesty a diaľnice (31%), ochranu životného prostredia (30%) a starostlivosť a pomoc pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím (29%).
Investovať do zdravotníctva áno, do verejných priestranstiev nie
“Súčasná pandemická kríza v zdravotníctve ukazuje – a jasne to vyslovujú občania – ako veľmi potrebujeme z fondov EÚ investovať aj do základnej zdravotníckej infraštruktúry. Tá by zároveň v prípade zdravotných či humanitárnych kríz slúžila ako záložný zdroj pre štát,” hodnotí starosta Zborova,okres Bardejov, Ján Šurkala(KDH), ktorý z eurofondov zmodernizoval Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti pre 14 obcí obvodu.
Dôraz kladie na dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých, aj menej rozvinutých regiónoch. To by podľa neho aj dnes pomohlo zamedziť rizikám spojeným s presunom občanov do iných regiónov. “Dôležité nie sú len nové nemocnice, ale systém pomoci v symbióze s potrebami občanov,” dopĺňa Šurkala s tým, že nemá ísť o nárazovú pomoc v kríze, ale o systémové opatrenie s dlhodobým účinkom.
Rastislav Horvát, expert KDH na eurofondy. Foto: Martin Buzna
Slováci majú naopak menší záujem, aby sa z európskych peňazí financovalo zlepšovanie verejných priestranstiev ako napr. ihriská, parky, námestia. Túto oblasť uviedli občania najčastejšie ako nedôležitú pre investovanie financií z EÚ (až 40% občanov, pričom naopak za potrebné použiť peniaze z EÚ na zlepšovanie verejných priestranstiev považuje len 5% občanov).
“Z toho vyplýva, že občania si želajú, aby samosprávy mali od štátu dostatok finančných prostriedkov na to, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali zabezpečiť sami. Peniaze z EÚ majú byť použité na také projekty, ktoré prinesú rozvoj, vyššiu pridanú hodnotu a ktorá bez pomoci z EÚ nie je možná,” vysvetľujeRastislav Horvát. KDH považuje za nevyhnutné, aby štát nastavil systém financovania samospráv tak, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali vykryť každá obec a každé mesto zo svojho rozpočtu.
Rodiny s deťmi žiadajú o financie do sociálnych služieb
Kategória občanov, ktorí majú deti, podľa výsledkov prieskumu výrazne žiada investovať peniaze z EÚ do sociálnych služieb a pomoci zraniteľným osobám – na zlepšenie starostlivosti a pomoci pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím i pomoc rodinám.Názor má najväčšie zastúpenie medzi rodičmi s tromi a viac deťmi – 32%. Použiť európske financie z EÚ na pomoc sociálne slabým rodinám a zraniteľným osobám však uprostred pandémie považuje za potrebné približne každý piaty Slovák (23% v rámci výsledkov celej populácie).
“Pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva je známkou vyspelosti spoločnosti. V KDH apelujeme na vládu SR, aby v predbežnom návrhu Plánu obnovy – v oblasti „Zdravý život“ – nebola pomoc seniorom a osobám so zdravotným postihnutím iba kozmetickou, ale zásadnou oblasťou podpory,” podčiarkujeMiriam Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci aj členkou medziskupiny pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. “KDH to očakáva o to viac, že štát zatiaľ ani v dotačných schémach nového štátneho rozpočtu adekvátne nezareagoval na to, že narastá potreba sociálnych služieb. Ide aj o služby v súvislosti s pandémiou a pomoc najzraniteľnejším a rodinám,” dopĺňa europoslankyňa.
Najväčšou výzvou bude implementácia
Hnutie zároveň očakáva účinné využitie európskych peňazí na podporu podnikateľského sektora, rozvoja malých a stredných firiem a podporu inovácií. “Ak budeme mať dostatok silných malých a stredných firiem s vysokým inovačným potenciálom, všetky krízy sa zvládnu ľahšie,” hodnotí starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).
Zástupca samosprávy upozorňuje, že pri tvorbe plánov a schém použitia európskych peňazí netreba zabúdať, že “Fond obnovy máme k dispozícii na to, aby sa krízou zasiahnuté projekty a sektory obnovovali. Na budovanie nových projektov potom máme klasické eurofondy. Je kľúčové tieto dva prístupy efektívne prepojiť. Čiže jednoducho povedané z Fondu obnovy sa má obnovovať, z klasických eurofondov budovať.”
Podľa KDH bude vzhľadom na doterajšie skúsenosti najväčšou výzvou celého prístupu k európskym fondom implementácia. “Už dnes, počas tvorby Plánu obnovy, je preto nevyhnutné pamätať na zriadenie takej procesnej mapy, ktorá umožní odstrániť byrokratické prekážky a maximálne zjednodušiť čerpanie fondov z EÚ – tak Fondu obnovy, ako aj klasických eurofondov,” vyzývaRastislav Horvát.
“Ak uprostred ťaživej doby nevyužijeme takúto historickú príležitosť na účinné návratné investície, je otázka, či si takúto pomoc zaslúžime. Vláda musí začať aktívnejšie komunikovať s občanom, ak majú byť tento i ďalšie základné procesy úspešné,” uzatvára odborník na eurofondy Horvát.
Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Až dve tretiny Slovákov ani približne nevedia, čo Fond obnovy prináša. Uviedla to Miriam Lexmann a vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, vyzvala k neodkladnej a adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti.
Miriam Lexmann podporila v EP návrh na dodatočných 47,5 miliardy eur pre členské krajiny na riešenie dopadov pandémie v sociálnej, zdravotnej a hospodárskej sfére. Slovensko môže využiť ďalších 780 miliónov na náklady súvisiace s riešením korona krízy vynaloženými od roku 2020 až do roku 2023.
Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.
Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.
A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.
V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.
Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.
Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.
Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.
Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.
Jednotné a koordinované pravidlá v celej EÚ pre sezónnych pracovníkov a tzv. pendlerov požaduje vo svojich pripomienkach k pripravovanej správe o vplyve pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Súčasťou problému je podľa nej aj stále dostatočne nefungujúci systém uznávania vzdelania, praxe a nadobudnutých zručností pri cezhraničnej mobilite pracovníkov.
Miriam Lexmann sa stala tieňovou spravodajkyňou najsilnejšej frakcie EĽS/EPP v EP pre tému Európsky vzdelávací priestor: spoločný holistický prístup k vzdelávaniu, zručnostiam a kompetenciám. Jej cieľom je efektívne využiť súčasný potenciál vzdelávania a kultúry v EÚ ako potenciálu novej tvorby pracovných miest, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti.
Europoslankyňa Miriam Lexmann presadila vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP návrhy na ochranu osôb so zdravotným postihnutím, deinštitucionalizáciu, lepšie postavenie neformálnych opatrovateľov i vyššie ohodnotenie období starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme. Lexmann zdôraznila aj potrebu dosiahnuť plnú dostupnosť tovarov, služieb a bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj potrebu inkluzívneho vzdelávania a trhu práce. Europoslankyňa v návrhoch zároveň upozornila, že použitie umelej inteligencie môže pomôcť osobám so zdravotným postihnutím naplno sa začleniť do spoločnosti.
Program EU for Health, na ktorý Únia vyčlenila 5 miliárd eur, má zlepšiť pripravenosť členských krajín na zdravotnícke krízové situácie. Aby sme napríklad neboli svedkami vydierania zo strany Číny, ktorá v jarnej 1. vlne niektorým krajinám prístup k pomoci umožnila a niektorým nie, povedala to Miriam Lexmann v Správach RTVS.
Učňovské vzdelávania nemôže byť len druhou voľbou mladých ľudí, a preto potrebujeme zvýšiť jeho atraktivitu vo vzdelávaní a spoločnosti, hovorí Miriam Lexmann v jednom z piatich pozmeňovacích návrhov k uzneseniu EP k oznámeniu EK o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť. Navrhuje tiež uznávanie zručností nadobudnutých neformálnymi opatrovateľmi a zabezpečenie dostupnosti internetu a digitálnych nástrojov pre všetkých vrátane osôb zo znevýhodnených skupín.
Posilnenie digitálnych zručností v spoločnosti dosiahneme aj zvýšeným prístupom k internetu a digitálnym nástrojom s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny – vrátane seniorov, menšín a osôb so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje to Miriam Lexmann pričom v pozmeňovacích návrhoch k správe o možnostiach vzdelávania pre seniorov pripomína nutnosť školenia aj učiteľov v digitálnych zručnostiach a posilňovania ich jazykových kompetencií.
Europoslankyňa Miriam Lexmann bude pôsobiť v medziskupine Európskeho parlamentu pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. Medziskupina aktívne spolupracuje s rôznymi organizáciami, ktoré v jednotlivých členských štátoch pracujú na zlepšovaní kvality života i celkovej situácie – dostupných služieb, vzdelávania, trhu práce či zdravotnej starostlivosti – osôb so zdravotným postihnutím. “Musíme zlepšiť svoj postoj k tejto skupine spoluobčanov, ktorých zraniteľnosť ešte viac odhaľuje pandemická kríza,” uviedla Lexmann.
Podpora výskumných programov zameraných na vývoj AI robotických a digitálnych technológií musí byť v centre pozornosti EK a členských štátov, aby sme aj s ich pomocou v plnej miere umožnili integráciu osôb so zdravotným postihnutím. Pripravovanú správu EP o rovnakom zaobchádzaní v práci s osobami so zdravotným postihnutím to spolu s ďalšími pripomienkami o nutnej výmene skúseností, podpore komunitného života osôb či dostupnom inkluzívnom vzdelávaní, navrhla Miriam Lexmann.
Technologický vývoj a napredovanie používania umelej inteligencie významne zmenia trh práce. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o silnej sociálnej Európe. Zároveň odmietla, aby bola implementácia navrhovaných záväzkov v oblasti uplatňovania tzv. Európskeho piliera sociálnych práv podmienená uvoľňovaním eurofondov či povinným 30-percentným finančným limitom z rozpočtu EÚ na jeho presadzovanie.
Rozvoj digitálnych zručností je nevyhnutný na prispôsobenie sa meniacim potrebám trhu práce a spoločenským zmenám, ktoré môžu spôsobiť digitálne sociálne vylúčenie. Preto je nutné odstrániť prekážky pri prístupe k digitálnym nástrojom a vzdelávaniu predovšetkým u zraniteľných komunít, ale aj u seniorov či osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o digitálnom vzdelávaní. Zároveň apeluje na potrebu cielených národných kampaní pre zvýšenie povedomia o zdravotných hrozbách vyplývajúcich z dlhého času stráveného pred obrazovkami.
Využívanie AI a digitálnych technológii v prospech zariadení a služieb pre starších ľudí, dôraz na celoživotné vzdelávanie, slobodu rozhodnutia zotrvať aktívny na trhu práce v dôchodkovom veku, ale aj riadne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov. Miriam Lexmann podala 27 pripomienok vo Výbore pre sociálne veci k pripravovanej správe o starnutí Európy.
Viaceré zlyhania v systéme starostlivosti o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, vrátane nedostatočnej podpory zariadení sociálnych služieb v čase pandémie, by mali byť riadne a bezodkladne preskúmané. V pléne EP to uviedla Miriam Lexmann a navrhuje riešenie vo zvýšenej podpore prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, pretože menšie zariadenia rodinného typu zlepšia šancu opatrovaných ľudí na plnohodnotný život.
Investície z Fondu obnovy sú vo veľkom viazané na zelenú ekonomiku a digitalizáciu. My však máme k dispozícii aj eurofondy, z ktorých potrebujeme dobudovať chýbajúcu infraštruktúru: cesty, digitálna infraštruktúra, kanalizácie, vodovod, občiansku vybavenosť. Tiež nemôžeme prísť s digitálnymi reformami, kým nemáme všade kvalitný prístup k internetu. Prehĺbime tým len regionálne rozdiely, povedala v diskusii Denníka Postoj Miriam Lexmann k téme reformného čerpania prostriedkov z fondov EÚ.
K zvráteniu negatívnych demografických trendov môžu prispieť aj podpora rodín vrátane dostupnej infraštruktúry starostlivosti o deti, pomoc rodinám s jedným rodičom, rodinám s deťmi so zdravotným postihnutím, ale aj primeraný finančný prínos pre starostlivosť o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky. Miriam Lexmann navrhla opatrenia k Správe o zvrátení demografických trendov v regiónoch EÚ.
Právo na tzv. online-odpojenie by malo byť neoddeliteľnou súčasťou nových pracovných pravidiel v digitálnej ére. Neustále online-pripojenie môže spolu s vysokými požiadavkami na prácu negatívne ovplyvniť základné práva pracovníkov a ich rodín – najmä fyzické a duševné zdravie. Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanosť podala pripomienky k Správe o odpojení pre zachovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pri online-práci.
Každá ďalšia vlna ochorenia Covid-19 prináša veľké výzvy pre všetkých, najmä pre ženy. Skĺbiť pracovný a rodinný život so starostlivosťou o deti, ktoré musia byť doma, si vyžaduje ďalšiu pomoc – zvlášť v rodinách, ktoré majú, žiaľ, iba jedného rodiča. Nie každý k nej však má prístup. Demografické zmeny zároveň spôsobujú novú výzvu – keďže ľudia majú deti neskôr, musia súbežne s ich výchovou doopatrovávať svojich starnúcich rodičov. Na konferencii Ženy a biznis Americkej obchodnej komory na Slovensku to uviedla Miriam Lexmann.
EÚ pripravuje zriadenie tzv. nástroja na obnovu a odolnosť voči sociálnym a hospodárskym krízam. Podľa M. Lexmann by mal prispieť k zlepšenej odolnosti členských štátov cez formálne i neformálne vzdelávanie, odbornú prípravu a rekvalifikáciu občanov. Účinná podpora vzdelávania by mala odzrkadlovať súčasné výzvy, vrátane AI, ale aj inklúziu a dynamické potreby trhu práce s osobitnou pozornosťou na najzraniteľnejšie skupiny vrátane starších, osôb so zdravotným postihnutím či rodiny s deťmi.
Koronakríza veľmi zasiahla mimovládne a charitatívne organizácie, čím sa zhoršila dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, okrem iného aj v oblasti bývania. Pripravovanú správu EP Bývanie pre všetkých pripomienkovala Miriam Lexmann 16 návrhmi. Okrem iného tvrdí, že je potrebné otvoriť politickú diskusiu, získať a vymeniť si dáta, skúsenosti a postupy medzi členskými krajinami, ich vyhodnotenie a uplatnenie bude smerovať k prijatiu zodpovednej a účelnej politiky v oblasti bývania.
Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj.
Ako spravodajkyňa k novej legislatíve pre zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín dnes Miriam Lexmann predstavila v zahraničnom výbore prioritné kroky.
Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.
Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.
K navrhovanie a neustálej optimalizácii našich stránok používame službu Google Analytics, webovú analytickú službu poskytovanú spoločnosťou Google Inc.
