Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

subsidiarita

KDH ostro kritizuje uznesenie o návrhoch na zmenu zmlúv, ktoré dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal Európsky parlament (EP). Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje hnutie za absurdné.

Správa EP v predloženom znení vyzýva okrem iného aj na reformu rozhodovania EÚ v niektorých oblastiach z doterajšej jednomyseľnosti na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou či dokonca jednoduchou väčšinou, čo by v praxi znamenalo odobratie práva veta členským štátom aj v zásadných otázkach. Tiež je ohrozené výlučné právo členských štátov určovať si svoj energetický mix. Tieto snahy zároveň automaticky povedú k oslabovaniu menších členských štátov v prospech väčších. Pre hnutie je tiež neprijateľné zavádzanie nového jazyka, ktorý nahrádza rovnosť medzi mužmi a ženami pojmom rodová rovnosť.

„Prehlbovanie centralizácie na úkor právomocí členských štátov je pre nás neakceptovateľné.  Subsidiarita je základným pilierom európskej integrácie. Tak, ako sú v rámci štátu najbližšie k ľuďom mestá, obce a regióny, v rámci EÚ sú to jednotlivé členské štáty. Pre KDH je dôkladné dodržiavanie princípu subsidiarity na národnej i európskej úrovni kľúčom ku skutočnej prosperite a dobru pre všetkých občanov“, hovorí predseda KDH Milan Majerský.

Zmeny navrhnuté Európskym parlamentom s odôvodnením, že potrebujeme zareagovať na dôsledky ruskej agresie voči Ukrajine a tiež implementovať závery Konferencie o budúcnosti Európy, považuje KDH za neúprimné. Podľa právnej analýzy Európskej rady možno totiž veľkú väčšinu (300 z 326) odporúčaní občanov vyplývajúcich z Konferencie o budúcnosti Európy realizovať už v rámci existujúcich ustanovení zmlúv a kompetencií.

Na efektívnejšie využívanie súčasných právomocí EÚ dlhodobo upozorňuje aj europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann a dodáva: Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. Dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňujem, že EÚ musí na ich riešenie efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie podkopávať jednotu a akcieschopnosť zasahovaním do právomocí členských štátov.“

KDH bude tak ako doposiaľ, aj naďalej apelovať na predstaviteľov každej vlády SR, aby sa dôrazne postavila proti otváraniu európskych zmlúv a neoslabovala tak suverenitu Slovenska.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: Getty Images/iStockphoto

Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. EÚ musí na riešenie problémov ľudí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje preto Miriam Lexmann za absurdné.

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k hlasovaniu (22. 11.) o Správe o návrhoch Európskeho parlamentu na zmenu zmlúv:

„Vychádzajúc z klasickej zásady „zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“, odmietam opakované pokusy tlačiť na zmenu zmlúv tzv. salámovou metódou a zdôrazňujem neprijateľnosť porušovania princípu subsidiarity, ako aj dôsledkov takýchto krokov. Dlhodobo poukazujem na to, že Európska únia musí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. O to viac v čase závažných geopolitických výziev, považujem diskusie o otváraní zmlúv namiesto ich riadneho dodržiavania za absurdné. Aj na pôde Európskeho parlamentu často upozorňujem na konkrétne riešenia, ktoré vyplývajú z riadnej implementácie základných zmlúv. Správu preto v predloženom znení určite nepodporím.“

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: euractiv.com

Balíček bol nateraz prijatý členskými štátmi v Rade EÚ. Dohodu v tejto chvíli čakajú ďalšie rokovania medzi inštitúciami EÚ, medzi ktoré patrí aj Európsky parlament a priority Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v tomto ohľade sú jasné:

  • Zatiaľ dohodnutú sumu finančného príspevku do tzv. Fondu solidarity považujem za neakceptovateľnú,
  • pomoc a podporu musia dostať všetky dotknuté členské štáty a je veľmi dôležité pri nej zachovať spravodlivosť a zohľadniť situáciu v tých členských štátoch, ktoré prejavujú solidaritu prijímaním odídencov z Ukrajiny – vrátane Slovenska,
  • budem podporovať, aby sme sa vrátili ku konceptu vytvorenia zón pre migrantov v bezpečných tretích krajinách, ako aj efektívnejšie uplatňovali politiku návratu,
  • zvýšenie investícií do ochrany vonkajších hraníc EÚ a posilnenie boja proti organizovanému zločinu vrátane prevádzačstva,
  • efektívnejšie používanie rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov na prevenciu a riešenie príčin migrácie v tretích krajinách tak, aby ľudia viac nemuseli za dôstojným a bezpečným životom masovo utekať.

„Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole nepodporím. Verím však, že ďalšie rokovania zohľadnia všetky spomínané aspekty,” predstavuje svoj postoj k problematike Miriam Lexmann.

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: fuf.se

Inštitúcie EÚ nepochopiteľne míňajú zdroje a energiu na dlhé debaty o otázkach patriacich do výlučných kompetencií členských štátov namiesto toho, aby sa zamerali na to, čo je ich primárnou úlohou – efektívne riešenia pre spoločný trh, ekonomickú stabilitu, bezpečnosť a odolnosť v čase kríz či hybridných hrozieb, nevynímajúc rýchly rozvoj umelej inteligencie, píše Miriam Lexmann pre časopis .týždeň.

Univerzálne platný systém medzinárodného práva chráni právo na život. Zvlášť v poslednom čase sme však svedkami čoraz väčšieho zasahovania európskych inštitúcií do výlučných kompetencií členských štátov v hodnotových otázkach. Chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť je pre Miriam Lexmann neodmysliteľná súčasť politickej práce a aj preto prevzala záštitu nad každoročným podujatím Týždeň za život organizovaným medzinárodnou federáciou Jeden z nás (One of Us).

Nevyvážené a jednostranné je podľa Miriam Lexmann uznesenie, ktorým Európsky parlament reaguje na výročnú správu Komisie o stave právneho štátu. Správa spomína len krajiny strednej a východnej Európy a nevenuje sa problémom v iných členských štátoch. Významným nedostatkom je aj prehliadnutie prípadu nevyšetrenej smrti Jozefa Chovanca na letisku v Belgicku, ku ktorej došlo v roku 2018.

Miriam Lexmann kritizuje rozhodnutie poslancov Európskeho výboru NR SR, ktorí schválili nariadenie o cezhraničnom uznávaní rodičovstva pre páry rovnakého pohlavia. Takáto úprava doslova otvára dvere pre legalizáciu vo väčšine krajín nezákonnej praxe tzv. náhradného materstva. Dieťa sa tak stáva subjektom komerčného kontraktu, čo je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou, argumentuje Lexmann. Viac tu.

Na nezákonnosť fenoménu tzv. náhradného materstva apelujem dlhodobo a v Európskom parlamente sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie.

Tlak na jeho postupné prijímanie pod rúškom rôznych iných iniciatív či dokonca „altruizmu” kladie na spoločnosť deštrukčné a neprijateľné etické, právne či medicínske bremeno. Neexistuje žiadne „právo na deti”, ktoré by dospelým umožňovalo získavať ich, a to dokonca obchodnými kontraktmi. Je to v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou.

Jednoznačne sa preto pripájam k prijatej Deklarácii z Casablancy Declaration for the Universal Abolition of Surrogacy, kde sa na ilegalite tejto praxe reprodukčného vykorisťovania zhodli desiatky odborníkov z celého sveta.

Človek sa nikdy nemôže stať komoditou. Plne podporujem toto naše spoločné úsilie na prijatí medzinárodnej právnej úpravy pre celosvetový zákaz surogácie.

Znenie deklarácie nájdete na: http://declaration-surrogacy-casablanca.org/…/internat…/

Viac o tomto fenoméne sa dočítate aj v mojom pôvodnom článku: https://blog.postoj.sk/…/dieta-nie-je-tovar-ktory-ma…

Titulná foto: ilustračná, zdroj: https://www.onmanorama.com

Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.

Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.

Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk

Byť konzervatívny znamená byť verný princípom, na ktorých je postavená naša spoločnosť, a to aj v momentoch, keď to neprináša okamžitý, či krátkodobý prospech. Jadro konzervativizmu tvorí aj princíp subsidiarity. EÚ je projekt, ktorý prináša mnoho dobra, no musíme však dbať o to, aby tento projekt nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov, lebo práve tak uchránime tieto dobrá, pripomenula počas Konzervatívneho summitu Miriam Lexmann.

EÚ a jej inštitúcie by mali pracovať na otázkach, ktoré patria do ich kompetencií a v ktorých našim občanom prinesú najviac dobra. To je totiž podstata princípu subsidiarity, ktorý spočíva v zabezpečí prijímania rozhodnutí čo najbližšie k občanom, aby sa predišlo totalite moci zhora. Kresťanskí demokrati, ktorí stáli pri zrode dnešného európskeho integračného projektu, ustanovili princíp subsidiarity za jeden z jeho oporných pilierov. Miriam Lexmann preto spoločne s ďalšími kresťanskodemokratickými kolegami neustále vyvíja aktivity, aby sa EÚ vrátila k rešpektovaniu tohto základného princípu svojho fungovania.

Namiesto inštitucionálnych otázok Európskej únie je oveľa dôležitejšie riešiť v súčasnej dobe dôsledky pandémie, prebiehajúcej vojny na Ukrajine, energetickej krízy a stúpajúcej inflácie, čo spôsobuje reálne problémy ľudí,“ vyzýva europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Európsky parlament má za sebou hlasovanie o uznesení, ktoré obsahuje výzvu na zvolanie konventu za účelom revízie zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ). Ide o reakciu na závery z Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), kde zazneli aj odporúčania na nahradenie jednomyseľného hlasovania v Rade EÚ väčšinovým a ďalšie odporúčania na revíziu platných zmlúv o EÚ.

Závery Konferencie o budúcnosti Európy nie sú reprezentatívne

„Nepovažujem závery Konferencie za reprezentatívne, keďže ako som viackrát upozornila, do úvahy boli vzaté iba názory občiansky panelov zo šiestich členských štátov. Občania zo zvyšných 21 štátov tak nemajú v týchto záveroch svoje zastúpenie, a preto považujem za kľúčové pokračovať v riadnom hodnotení záverov a diskusiách, a teraz nerobiť predčasné závery,“ zdôvodňuje svoj nesúhlasný postoj k otváraniu zmlúv Miriam Lexmann a dodáva, že vylúčenie 21 členských štátov považuje za procedurálne zlyhanie konferencie, kvôli čomu nemožno brať jej závery ako záväzné.

Slovenská europoslankyňa upozorňuje, že otázka v diskusiách s občanmi neznela, či chceme otvárať zmluvy o EÚ, ale akú Európu chceme mať. Navyše viaceré okruhy, pri ktorých ľudia odpovedali na otázky ako chcú, aby fungovali – napríklad zdravotníctvo či sociálne veci – vôbec nie sú v kompetencií EÚ, ale národných štátov.

„V súčasnosti je oveľa dôležitejšie riešiť namiesto inštitucionálnych otázok konkrétne problémy občanov v dôsledku pandémie, vojny na Ukrajine a inflácie. Ľudia od nás teraz očakávajú najmä efektívne riešenia energetickej krízy vzhľadom na nevyhnutnú diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a mnohých iných sociálno-ekonomických problémov, ktoré dopadajú aj na našich občanov,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

EÚ má dostatok kompetencií na riešenie problémov. Musí byť efektívnejšia

Mnohé problémy by sa podľa nej dali vyriešiť v rámci existujúcich zmlúv, kompetencii a pravidiel, ktoré má EÚ k dispozícii.

„Problémom dnešnej EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci a naopak neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má. Ak je niečo potrebné zmeniť, je to efektivita prinášania riešení v rámci stanovených kompetencií európskych inštitúcií,“ dodáva najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa za uplynulý rok.

Hoci bol návrh uznesenia Európskym parlamentom na zvolanie konventu prijatý, nejde o legislatívny návrh. Jeho odporúčania teda nie sú právne záväzné.

Zdroj: defensenews.com/kamisoka/Getty Images

Na Konferencii o budúcnosti Európy sme sa občanov pýtali aj na témy, ktoré nepatria do kompetencie EÚ. Dnes ich odpovede vyhodnocujeme, že tieto témy majú byť kompetenciou EÚ, lebo ľudí to trápi. Na závery sa pozrime tak, že celá škála politikov: európskych, národných a lokálnych má riešiť problémy, ktoré občania uviedli, uviedla Miriam Lexmann v diskusii Silnejšia Európa – ako na to?

„Je absurdné zaoberať sa na európskej pôde témou, ktorou zasahujeme do justičného procesu inej demokratickej krajiny,“ upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH) priamo v pléne Európskeho parlamentu na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.

Do programu júnového rokovania Európskeho parlamentu sa opäť dostala aj diskusia o potratoch. Tentokrát v súvislosti s očakávaným rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu v prípade Roe verzus Wade. Podľa uniknutých informácií sa sudcovia chystajú zrušiť rozhodnutie z roku 1973, ktoré hovorí o práve na potrat v USA ako o ústavnom práve.

„Považujem za absurdné nielen znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témami výlučnej kompetencie členských štátov, no v tomto prípade navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu,“ uviedla vo svojom vystúpení v pléne EP Miriam Lexmann, ktorá sa zasadzovala aj o to, aby tento bod vôbec nebol na programe rokovania parlamentu.

Zastavme dovoz produktov vyrábaných novodobými čínskymi otrokmi

Slovenská europoslankyňa tiež vystúpila v diskusii k trom zahraničnopolitickým ľudskoprávnym debatám, ktoré, naopak, majú vplyv na EÚ. Jednou z nich je ohrozenie ľudských práv a správanie sa Číny nielen voči vlastným obyvateľom. „Dnes už niet pochýb o systematických zločinoch proti ľudskosti a genocíde páchanej týmto totalitným režimom. V EÚ si nemôžeme zatvárať oči a musíme prijať jasný zákaz na produkty vyrábané novodobými otrokmi v pracovných lágroch,“ povedala Lexmann v druhom svojom vystúpení pred europoslancami.

Sloboda médií je jedným zo základných pilierov každej demokratickej spoločnosti, obzvlášť, ak sa uchádza o vstup do Európskej únie. „Porušovanie slobody médií a bezpečnosti novinárov v Gruzínsku je nezlučiteľné s ambíciou stať sa kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Záleží mi na európskej budúcnosti tejto krajiny, a preto je dôležité upozorniť na nedostatky,“ hovorí líderka dialógu s Gruzínskom za Európsky parlament a členka delegácie EURONEST pre partnerstvo s východnými krajinami Európy.

Štyri vystúpenia za jeden deň

„Celým svetom otriasol minulotýždňový chladnokrvný masaker kresťanov v Nigérii. Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad týmto dianím. Je, žiaľ, ďalším z mnohých skutkov, ktoré svedčia o zhoršujúcom sa stave náboženskej slobody vo svete. Aj preto, pevne verím, bude už čoskoro obsadený post osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, za čo sa dlhodobo a vytrvalo zasadzujem,“ pripomenula vo štvrtom zo svojich vystúpení v pléne EP slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj foto: Európsky parlament

Miriam Lexmann považuje za absurdné znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témou výlučnej kompetencie členských štátov a v prípade hlasovania o budúcom rozhodovaní Najvyššieho súdu USA o potratoch navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu.

Konferencia o budúcnosti Európy ako priestor pre reflexiu a pripomienky k budúcnosti EÚ o pár dní vyvrcholí. Miriam Lexmann v pléne EP opätovne vyzvala na zapojenie a zdôraznila, že jedným z pilierov európskej integrácie, za ktorý sa neustále zasadzuje je princíp subsidiarity – rozhodovanie sa má realizovať na úrovni, ktorá je najbližšie ľuďom.

Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.

Keď hovoríme o otázke právneho štátu, tak pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov, na čo bola zameraná aj odpoveď Súdneho dvora, tak treba hľadať odpovede pri pokojnom dialógu za okrúhlym stolom a nie na súde v ostrých hádkach, kde sa tento princíp často zneužíva na ideologické zápasy, vysvetľuje Miriam Lexmann svoj postoj k téme právneho štátu a mechanizmu podmienenosti.

Obrovský sociálny a humanitárny rozmer krízy, ktorú vyvoláva vojna na Ukrajine, musíme zvládnuť. Je našou morálnou povinnosťou byť tu teraz pre tých, ktorí utekajú pred vojnou. Pre zastavenie strašnej tragédie je potrebná súčinnosť nielen všetkých našich síl a schopností, ale aj cirkevná angažovanosť, hovorí po dvojdňovej návšteve Vatikánu a diskusiách s viacerými čelnými predstaviteľmi pápežských rád Miriam Lexmann.

Na Slovensku majú MAS-ky, žiaľ, nesmierne ťažký prístup k finančným príspevkom, aby mohli rozvíjať naše regióny. Bráni im v tom rozsiahla byrokracia a problematicky nastavený systém. Napríklad v Českej republike tieto skupiny môžu čerpať prostriedky aj z Európskeho sociálneho fondu, a tak riešiť nárast chudoby spôsobený pandémiou, priblížila Miriam Lexmann v diskusii o subsidiarite a vzájomných vzťahoch členských štátov s EÚ.

Miriam Lexmann spoločne s ďalšími europoslancami iniciovala vysvetlenie od Európskej komisie, prečo z pripravovanej legislatívnej iniciatívy vyplýva, že dosiaľ ilegálna prax tzv. náhradného materstva by mohla postupnými krokmi dostať v celej EÚ „zelenú“, čím sa deti stávajú predmetom obchodovania.

Hlasovania poslancov Európskeho parlamentu a vysvetlenia k nim sú verejne dostupné na oficiálnej webovej stránke. Z nich je zrejmé, že správu nepodporili aj ďalší poslanci naprieč politickými skupinami Európskeho parlamentu.

Poľsko nie je jediné, kto v nejakom bode odmietol nadradenosť práva EÚ

Pri výkone svojho mandátu vždy hlasujem podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dlhodobo verejne komunikujem hodnoty, ktorými sa riadim. Príbeh mojej rodiny, ktorá v ohrození života bojovala tak proti fašistickému, ako aj proti komunistickému režimu, je dobre známy. Uvedené spojenie je za čiarou a nemám dôvod sa mu zvlášť venovať.

Uznesenie o kríze právneho štátu v Poľsku a nadradenosti práva EÚ bolo ďalším z uznesení, ktorými sa v ostatnom období zaoberáme takmer na každom plenárnom zasadnutí.

Tak ako pri iných uzneseniach o Poľsku, ani toto neobsahovalo konštruktívne hľadanie dialógu, ale vzťahy s Poľskom opäť skôr ideologizovalo a vyhrocovalo. Treba zdôrazniť, že Poľsko nie je ani prvým, ani jediným štátom, ktorého ústavný súd rozhodol o prednosti národnej ústavy pred právom EÚ.

Riešením nie je nátlak a vyhrážky, ale konštruktívna európska debata

Hlasovala som na základe úprimnej snahy chrániť európsky projekt, preto som nepodporila tendencie rozširovať právomoci EÚ. Som za to, aby EÚ rešpektovala rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a Európskou úniou, ktoré sú dohodnuté od začiatku. V otázke bezpodmienečnej prednosti práva EÚ pred kolidujúcim vnútroštátnym aj ústavným právom, ktorú spochybňovali ústavné súdy členských štátov, je riešením jedine úprimná, otvorená a konštruktívna debata. Tá je zároveň kľúčová a existenčná pre spoločnú Európu.

Dohodnuté rozdelenie právomocí však musí byť obojstranne zachovávané a rešpektované tak, aby neboli porušované európske právo a princíp subsidiarity ako základné piliere EÚ. Odpoveď podľa mňa treba hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorá predpokladá konštantný dialóg a udomácňovanie medzi úrovňou členských štátov a úrovňou EÚ. Uznesenie však nič z tohto nereflektovalo. Preto som hlasovala proti.

Foto: windeurope.com

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?”,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Princíp subsidiarity znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí. V prípade EÚ to znamená presné vymedzenie a rešpektovanie dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a Bruselom, uviedla to Miriam Lexmann na fóre európskej federácie Jeden z nás v Lisabone, ktorého témou bola ochrana ľudskej dôstojnosti v každom okamihu života.

V rozhodnutí poľského ústavného súdu vidí Miriam Lexmann vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora. Píše o tom v najnovšom vyjadrení po schválení uznesenia EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ.

Dnešné hlasovanie o uznesení EP „o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ“ považujem za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov.

Dlhodobo a jasne sa proti takýmto iniciatívam vymedzujem.

Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie poľského súdu nie je naprieč členskými štátmi EÚ ojedinelé. V konkrétnych, individuálnych prípadoch rozhodli o nadradenosti domácej ústavy a práva nad európskym aj Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Litva, Česká republika či Dánsko.

V samotnom rozhodnutí poľského ústavného súdu vidím vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Som presvedčená, že odpoveď je potrebné hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorý predpokladá konštantný dialóg a zosúlaďovanie úrovní členských štátov a európskou úrovňou namiesto pretláčania jednoduchej prednosti práva EÚ.

Toto dianie považujem za jasný moment pre otvorenú a konštruktívnu diskusiu o dodržiavaní princípu subsidiarity. Práve prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy je pre to výbornou príležitosťou.

Zdroj: Európsky parlament /Daina Le Lardic

Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu.

Text prijatej správy vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel zavedených napríklad na európsku oceľ či hliník a ďalších jednostranných obchodných opatrení, čo je mimoriadne podstatný spoločný postoj.

Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšej spolupráci pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete.

Zákon o tlkote srdca nie je záležitosťou europarlamentu

Zároveň vyjadrujem hlboké poľutovanie nad tým, že do nelegislatívnej správy, ktorá sa zameriava na budúcnosť transatlantických vzťahov sa dostala aj jednovetová zmienka, v ktorej EP prejavuje znepokojenie nad rozhodnutím texaských zákonodarcov, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca. Vďaka tomuto ustanoveniu chránia v americkom štáte Texas život v tele matky od momentu, kedy je možné zaznamenať tlkot srdca dieťaťa.

Vyvinula som všetko úsilie, aby sa táto zmienka absolútne nesúvisiaca s predmetom správy nedostala do finálneho textu a, samozrejme, hlasovala som proti danému pozmeňovaciemu návrhu. V žiadnom prípade nesúhlasím s pranierovaním USA vo veci, ktorá aj v rámci EÚ patrí do výlučnej právomoci členských štátov EÚ.

Zasahujeme do záležitostí iného štátu

Samotná nelegislatívna správa EP aj s prijatým odsúdením tohto konania, samozrejme, nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť dianie v americkom štáte Texas. Keďže snaha o neustále formovanie a zlepšovanie vzťahov medzi EÚ a USA je však pre Európu aj prostredníctvom tejto správy veľmi dôležitá, rozhodla som sa ju napriek tejto jednej problematickej zmienke v záverečnom hlasovaní ako celok podporiť.

Zároveň prirodzene aj naďalej pokračuje moja snaha, aby sme vo štvrtok 7. októbra 2021 neprijali v pléne samostatnú správu, ktorá sa dostala na rokovanie EP a jej témou je výlučne odsúdenie spomínaného zákona o tlkote srdca v Texase. Takéto zasahovanie do vnútorných záležitostí demokratického štátu, ktoré ani nie sú v rozpore s medzinárodným právom, jasne odmietam.

Zdroj foto: irishtimes.com

Presadzovanie suverenity členských štátov v rámci EÚ a zároveň zachovanie ich spolupráce, uplatňovanie princípu subsidiarity so zachovaním právomoci členov EÚ a spoľahlivej ochrany slobody svedomia jednotlivca alebo realizácia konzervatívnych a kresťansko-demokratických princípov. Aj to boli témy Konzervatívneho summitu do ktorého sa zapojila i Miriam Lexmann.

Medzi 18 pozmeňovacími návrhmi k Správe o politikách zamestnanosti a sociálnych politikách Miriam Lexmann upozornila, aby sa daňové systémy zamerali na spravodlivosť a znižovanie nerovností a zároveň pripomenula, že daňová politika patrí do právomocí členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity.

Miriam Lexmann hlasovala proti rezolúcii Európskeho parlamentu, ktorá pranieruje Maďarsko za zákon o ochrane detí a boj proti pedofílii. Pripomenula, že oblasť vzdelávania je výlučnou kompetenciou členských štátov a namiesto porušovania princípu subsidiarity by sme mali hľadať spoločnú reč. Viac tu.

Schválenie tejto absurdnej správy je pre nás sklamaním. Ani ženy, ani spoločnosť týmto nelegislatívnym uznesením nič nezískajú. Znakom civilizovanej spoločnosti je ochrana života a nie jeho znevažovanie. Znakom civilizovanej spoločnosti je sloboda prejavu i svedomia, ktoré táto správa napáda, reaguje Miriam Lexmann na schválenie správy Matić v Európskom parlamente.

Európsky parlament (EP) dnes v záverečnom hlasovaní prijal kontroverznú správu Matić o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. KDH sa dlhodobo angažovalo za jej odmietnutie. Dostatočnú podporu, žiaľ, nezískali alternatívne rezolúcie predložené politickými skupinami ECR a EĽS.

Schválenie tejto absurdnej správy je pre nás sklamaním. Ani ženy, ani spoločnosť týmto nelegislatívnym uznesením nič nezískajú. Práve naopak, prijatý text vážne narúša princíp subsidiarity nakoľko tieto otázky spadajú do výlučnej kompetencie členských štátov. Je pretláčanie neexistujúceho práva na potrat výdobytkom dnešnej doby? Nie, znakom civilizovanej spoločnosti je ochrana života a nie jeho znevažovanie. Znakom civilizovanej spoločnosti je sloboda prejavu i svedomia, ktoré táto správa napáda“, uviedla Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá proti prijatiu tejto správy intenzívne bojovala.

Proti správe vznikla petícia s takmer 300-tisíc podpismi

Europoslankyňa len nedávno prijala petíciu takmer 300 000 Európanov, ktorí si taktiež neželajú prekračovanie kompetencií EÚ. Zasadila sa tiež o mobilizáciu poslancov národných parlamentov, ktorí predsedovi EP D. Sassolimu poslali nesúhlasný list. Ešte v apríli vo Výbore NR SR pre európske záležitosti osobne apelovala na premiéra Hegera, aby vo veci správy Matić oslovil aj premiérov ostatných členských krajín EÚ, keďže ide o závažnú otázku prekračovania právomocí zo strany európskych inštitúcií. 

K politickému tlaku za odmietnutie tejto správy sa pridali aj predseda KDH Milan Majerský predseda KDU-ČSL Marian Jurečka, ktorí spoločne dôrazne požiadali frakciu Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente a jej predsedu Manfreda Webera, aby správu Matić odmietla. 

Správa presadzuje právo na potrat

Nelegislatívna správa chorvátskeho socialistu Predraga Matića v Európskom parlamente si vyslúžila verejnú kritiku, pretože porušuje princíp subsidiarity chránený európskymi zmluvami tým, že zasahuje do výlučných kompetencií členských štátov EÚ v oblasti zdravotníckej politiky, služieb a starostlivosti, ako aj v oblasti vzdelávania od útleho veku. Správa zároveň presadzuje myšlienku vytvorenia nového ľudského práva – práva na potrat a zasahuje do prijatých medzinárodných záväzkov v oblasti slobody svedomia a slobody prejavu.

Proti prijatiu správy vyslala signál aj Národná rada SR prijatím uznesenia, ktoré tieto zásahy odmieta.

Zdroj foto: Európsky parlament

Pozrite si celú reakciu Miriam Lexmann vo video-odkaze: 

 

Od začiatku môjho mandátu v Európskom parlamente konzistentne poukazujem na to, že dohodnuté právomoci sa musia dodržiavať. Zmluvy stanovujú jasne, ktoré kompetencia na úrovni Európskej únie zdieľame a ktoré sú výlučne v rukách členských štátov.

Stále viac sme však svedkami snáh o posúvanie dohodnutých hraníc. Správa Matić je toho jasným príkladom. Európska únia nemá kompetencie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Z toho samo osebe vyplýva, že keby sme ctili zásadu subsidiarity, dnes by sme správu s takýmto názvom a témou ani nemali na programe.

V druhom rade Európsky parlament nemá mandát na to, aby prostredníctvom svojich nezáväzných uznesení posúval významy medzinárodne dohodnutých a uznávaných konceptov, akými sú aj ľudské práva.

A žiadny medzinárodný dokument neustanovuje právo na potrat.
Táto správa je preto v zrejmom a závažnom rozpore s právomocami EÚ a musí byť zamietnutá.

Zdroj foto: dennikstandard.sk

Miriam Lexmann vyzvala plénum Európskeho parlamentu k odmietnutiu tzv. Správy Matić. Správy vyzýva členské krajiny, aby zjednodušili prístup k bezpečným potratom a antikoncepčným metódam vrátane informácií o antikoncepcii. Dokument označuje odporcov potratov za „narušiteľov demokracie“ a lekári, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí, sú v správe označení ako ohrozenie ľudských práv.

Moje úsilie v boji proti správe Matić spoločne s mnohými kolegami na
pôde Európskeho parlamentu v týchto dňoch vrcholí. Absolvujem množstvo
rokovaní, stretnutí s poslancami, ale i občanmi. Od manažérky kampaní
občianskej komunity CitizenGo Miriam Kuzárovej som prevzala petíciu 270
058 občanov rôznych krajín EÚ proti tejto správe, ktorá významne podporí
naše argumenty v Európskom parlamente, a to predovšetkým v rámci našej
politickej skupiny EĽS. Hlas občanov musí byť vypočutý!

Správa, ktorá porušuje európske zmluvy

Som povzbudená, že aj Národná rada Slovenskej republiky vyvíja
chvályhodné úsilie a prijala uznesenie, ktoré jasne dáva
najavo, že si ako členský štát takéto zasahovanie do právomocí členských
štátov neželáme. Na poslancov NR SR som sa taktiež obrátila so žiadosťou
o podporu listu s odmietnutím správy Matić adresovanom predsedovi
Európskeho parlamentu D. Sassolimu.

O dôvodoch prečo táto správa neprijateľne zasahuje do oblasti
zdravotníckej politiky, služieb a starostlivosti ako aj vzdelávania som
v posledných dňoch hovorila vo svojich mediálnych vystúpeniach v RTVS,
TV Lux či rádiu Lumen. Zdôraznila som najmä fakt, že je v jasnom rozpore
s princípom subsidiarity, a teda porušuje európske zmluvy, konkrétne
článok 5 ZEU, ktorý výslovne stanovuje, že:

„Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej
výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané
touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej
úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu
alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni
Únie.“

Zároveň je správa aj v rozpore s Deklaráciou Národnej rady Slovenskej
republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov
kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach
schválenou v januári 2002, podľa ktorej oblasti ochrany života a
dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť, ochrany rodiny a
inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o
veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania
patria do výlučnej právomoci členských štátov a štátov kandidujúcich na
členstvo v Európskej únii.

Potrat nie je ľudským právom

V rozpore s vyššie uvedenými dokumentami sú predovšetkým časti:

– zasahovanie do zdravotníckej oblasti, ktorá je vo výlučnej kompetencii
členských štátov výzvami na odstraňovanie akýchkoľvek právnych,
politických, finančných či iných prekážok až po dekriminalizáciu umelého
prerušenia tehotenstva bez stanovenia ďalších podmienok alebo obmedzení
– označením práva na umelé prerušenie tehotenstva za základné ľudské
právo, hoci takéto právo nie je uznané v žiadnych medzinárodných
dokumentoch
– kritika právne zakotvenej výhrady svedomia zdravotníckeho personálu a
výzva na regulačné opatrenia a opatrenia na presadzovanie, ktorými sa
zabezpečí, že táto doložka neohrozí včasný prístup žien k starostlivosti
o sexuálne a reprodukčné zdravie
– výzvy na zavedenie komplexnej sexuálnej výchovy v súlade s
kontroverzným dokumentom WHO (Zásady pre sexuálnu výchovu v Európe)
napriek tomu, že oblasť vzdelávania patrí do výlučnej právomoci
členských štátov
– výzvy na de facto obmedzovanie slobody prejavu cez obmedzovanie
diskriminačných a nebezpečných informácií o sexuálnom a reprodukčnom
zdraví bez ďalšej špecifikácie týchto právne vágnych pojmov

Pevne verím, že spoločnými silami sa nám podarí zasadiť za to, aby boli
európske zmluvy dôsledne dodržiavané a aby takéto pokusy boli vždy včas
zmietnuté zo stola.

Viac si prečítajte v mojom komentári tu:
https://www.postoj.sk/80199/subsidiarita-ako-ochrana-pred-totalitou-moci

Zdroj foto: Európsky parlament

Pojmom subsidiarita sa dnes operuje čoraz častejšie. Čo presne znamená, koho sa týka, prečo tvorí podstatu ochrany pred totalitou či ako sa ju pokúša prekračovať Európska únia?

Nájsť rovnováhu medzi dávno danými, zjavenými pravdami o človeku a dynamikou spoločenských zmien je veľkou výzvou pre každú generáciu. Pre veriacich i neveriacich, pre nepolitikov a rozhodne pre politikov.

Rýchlosť, akou sa mení náš svet v globálnom rozmere, môže nabádať aj k rýchlym riešeniam či skokovým zmenám. Namieste je však rozvážnosť opierajúca sa o pevný základ. Ten nám pripomína, odkiaľ prichádzame a kam ideme.

V týchto dňoch je to presne 130 rokov, čo Katolícka cirkev predstavila zásady na riešenie ťažkých sociálnych a ekonomických problémov spoločnosti v encyklike Rerum novarum pápeža Leva XIII.

Slovami Pia XI. mala „tú zvláštnosť, že práve vtedy, keď to bolo nanajvýš príhodné, ba nevyhnutné, (táto encyklika) dala celému ľudstvu bezpečné normy na primerané vyriešenie ťažkých problémov ľudskej spoločnosti, ktoré sa označujú názvom sociálna otázka“.

Tak predstavila alternatívu marxizmu, ktorý si násilne a totalitne chcel vydobyť pozíciu univerzálneho princípu správy spoločnosti – od ekonomických vecí cez sociálne až po kultúrno-etické a morálne.

Encyklika poskytla odpovede na riešenie sociálnej otázky a predstavila základ učenia cirkvi, ktoré chráni slobodu, dôstojnosť a kreativitu každého člena spoločnosti, a tak ich pozýva zodpovedne tvoriť spoločné dobro. Cirkev si tak zvolila opačnú perspektívu riešenia než ideológie, ktoré si vytvoria predstavu o ideálnej spoločnosti a tú tvrdo presadzujú aj za cenu dnes už historicky známych totalitných dôsledkov.

Úlohou spoločnosti je pomôcť, nie ničiť a pohltiť

Tajomstvo rozdielneho prístupu tkvie v princípe subsidiarity, ktorý pomenoval a rozviedol v detailoch až Pius XI. pred 90 rokmi v encyklike Quadragesimo anno (v preklade „V štyridsiatom roku“ – lebo vyšla presne na 40. výročie encykliky Rerum novarum).

Pius XI. v nej jasne definuje postupnosť subsidiárnej hierarchie, pričom do jej základu zakotvil už spomenutú ochranu slobody a dôstojnosti každej osoby: „Je celkom určite pravdivé a dejiny to potvrdzujú, že pre zmenené podmienky mnohé veci môžu vykonávať už len veľké združenia, hoci sa nimi predtým zaoberali aj malé. Predsa však musí ostať jasná veľmi dôležitá zásada v sociálnej filozofii: ak je nepovolené odobrať jednotlivcom to, čo môžu vykonávať vlastnými silami a vlastným úsilím, a prideliť to spoločenstvu, tak je nespravodlivé preniesť na väčšiu a vyššiu spoločnosť to, čo môžu vykonávať menšie a nižšie spoločenstvá. Alebo inak ‚prirodzenou náplňou akéhokoľvek zásahu samej spoločnosti je totiž pomôcť subsidiárnym spôsobom údom spoločenského organizmu, a nie zničiť ich a pohltiť‘.“

Na základe tohto princípu sa musia všetky spoločnosti vyššieho spoločenského zriadenia postaviť do postoja pomoci (subsidium), čiže opory rastu a rozvoja vo vzťahu k menším. Upozorňuje na to Kompendium sociálnej náuky Cirkvi v časti 186 (Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj, 2004).

Dnes už vieme, že odmietnutie subsidiarity alebo jej obmedzenie s cieľom domnelej demokratizácie či rovnosti všetkých v spoločnosti obmedzuje a niekedy aj ničí ducha slobody a iniciatívy.

Cesta tvorby vzťahu cirkvi voči demokracii bola dlhá, ale svätý Ján Pavol II. v encyklike Centesimus annus vyjadril k nej úctu, plne si však uvedomujúc to, čo viedlo cirkev k jej zdržanlivému postoju pre jej mimoriadnu krehkosť, ktorá spočíva v jedinečnej sebadeštrukčnej tendencii.

Práve preto cirkev ponúkla riešenie, ktoré hľadá optimálny vzťah medzi politickou reprezentáciou a občanmi tak, aby politika bola čo najbližšie k človeku a pre jeho dobro. Sociálne učenie cirkvi a jej morálna teológia prinášajú základný princíp pre zdokonalenie spoločenského usporiadania. Zahŕňajú pritom jeho sociálny a ekonomický rozmer cez princíp subsidiarity, ktorý je napĺňaný solidaritou, sociálnou láskou a spravodlivosťou v ochrane ľudskej dôstojnosti a slobody.

A tak – ako podčiarkuje sv. Ján Pavol II. v encyklike Sollicitudo rei socialis – spoločenské dobro sa uskutočňuje vďaka subjektívnej tvorivosti občana v atmosfére občianskeho spoločenstva. To sa chápe ako súhrn vzťahov medzi jednotlivcami a sprostredkujúcimi zoskupeniami (podľa encykliky Centesimus annus).

Vyššie uvedený citát o oprávnenosti presunu kompetencií na vyššie celky vplyvom zmenených podmienok sa dá aplikovať aj na tvorbu Európskej únie. Je pravda, že v povojnovej Európe mala úloha vyššieho celku zjednocujúci a mierotvorný význam. V dnešnom globálnom svete vidíme význam Únie aj v spoločnom trhu či v politikách, ktoré sa týkajú koordinovanej odpovede na mnohé geopolitické výzvy.

Princíp subsidiarity je jasne cítiť už v základoch povojnovej mierovej spolupráce, tak ako ju nastavili európski otcovia zakladatelia.

Dnes garantuje funkčnosť Európskej únie a tvorí prvok demokratickej kontroly. Princíp subsidiarity bol a musí zostať absolútne kľúčovým základom, ktorý garantuje poslanie a zmysel EÚ. Tak, aby jej činnosť neprekračovala rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jej cieľov.

Je zhubným omylom štátu zasahovať do svätyne rodiny

Agendou Európskej únie teda má byť len to, čo dokáže lepšie než jednotlivé členské štáty. Konkrétne článok 5 Zmluvy o Európskej únii z roku 1992 okrem iného špecifikuje:

Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Lisabonská zmluva v článku 3b k princípu subsidiarity dopĺňa aj princíp proporcionality: „Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality.“ A v tom istom článku bližšie špecifikuje: „Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

Napriek jasnej formulácii sa pokusy prekročenia kompetencií Únie opakovane objavujú. Takýmto je napríklad aktuálny počin Európskej komisie, ktorá svojou iniciatívou návrhu Nariadenia o uznávaní rodičovstva medzi jednotlivými členskými štátmi zasahuje do ich svojbytnej rodinnej politiky. Takýmto pokusom je aj správa od chorvátskeho socialistického europoslanca Predraga Freda Matića o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorá bude čoskoro predložená k hlasovaniu v pléne Európskeho parlamentu.

Táto správa direktívne obmedzuje legitímne kompetencie členských štátov a označuje všetkých s iným presvedčením svedomia prívlastkom „narušitelia demokracie“.

Pritom nás už encyklika Rerum novarum vystríhala, že je „zhubným omylom chcieť, aby štát mohol ľubovoľne zasahovať do svätyne rodiny“, nieto ešte Európska únia. Rovnako sledujeme aj pokusy zasahovať do daňovej politiky členských štátov, ktorá podľa európskych zmlúv tiež patrí do ich výlučnej kompetencie.

Zástancovia takýchto krokov Únie argumentujú, že ak nejde o legislatívny návrh – ako napríklad v prípade správy Matić –, európske inštitúcie musia mať slobodu vyjadrovať sa k čomukoľvek. Ja s tým však nesúhlasím, keďže z povahy týchto nelegislatívnych uznesení sa dá usúdiť, že v konečnom dôsledku vedú k legislatívnemu návrhu. Takéto uznesenia tiež citujú v rámci svojej judikatúry obidva európske súdy, a tým majú jasný dosah na vnútroštátne právo. V prípade správy Matić vysoko kontroverzný.

To, že aj právne nezáväzný dokument alebo tzv. „soft law“ tvorí materiálny prameň práva, a teda má povahu legislatívne meniť právny poriadok, je jasným dôkazom toho, že princíp subsidiarity sa jednoznačne musí vzťahovať aj na takéto kroky inštitúcií Európskej únie.

Jasne to vyplýva z jeho prirodzeného chápania. V opačnom prípade sa vytvára priestor pre akúsi šedú zónu na obchádzanie chýbajúcich legislatívnych kompetencií EÚ, pričom princíp subsidiarity stráca svoju hlbokú podstatu a stáva len akýmsi zaujímavým elementom pre právny diskurz.

Subsidiarita je sociálny pilier, ktorý zaručuje ochranu spoločného dobra

Trend zasahovania do výlučných právomocí členských štátov je podľa môjho názoru nadmieru nebezpečný, a preto považujem za nevyhnutné, aby subsidiarita bola jednou z primárnych tém odbornej i občianskej diskusie v rámci prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy.

Ako upozorňuje Kompendium sociálnej náuky Cirkvi v časti 187, základným cieľom tohto princípu je predsa chrániť osoby, rodiny a menšie celky (v tomto prípade aj členské štáty) od zneužívania nadriadenými inštitúciami. Teda aj Európskou úniou.

V opačnom prípade Únia úplne potlačí to svojské a originálne, čo ponúkajú jednotlivci, rodiny, menšie spolky a členské štáty, ktoré prispievajú k spoločnému dobru nášho kontinentu a sveta, a teda nebude konať v záujme tohto spoločného dobra.

Vychádzajúc z encykliky Quadragesimo anno Pia XI., Únia sa tým okráda o možnosť s väčšou voľnosťou, silou a účinnosťou riešiť veci, ktoré prináležia len jej.

Ak premietnem slová sv. Jána Pavla II. o štáte na Európsku úniu, takáto Únia, ktorá „priamo zasahuje do spoločnosti a oberá ju o zodpovednosť, plytvá ľudskou a sociálnou energiou a spôsobuje prebujnenie (štátneho) aparátu, ktorý ovláda viac byrokratická logika ako úsilie slúžiť občanom, čo prináša so sebou ohromné narastanie výdavkov.

Zdá sa, že lepšie pozná potreby a dokáže ich uspokojiť ten, čo sa s nimi zblízka stretá a je blížnym núdzneho“ (z Centesimus annus). Pričom druhá veta indikuje, že princíp subsidiarity musí byť rešpektovaný aj v rámci členských štátov.

Subsidiarita tvorí jeden z hlavných pilierov odpovede na sociálnu otázku, chrániac pritom slobodu, dôstojnosť občanov a spoločnosť pred totalitou moci zhora. Európsku úniu má ustrážiť pred sebadeštrukčnými experimentmi v podobe zasahovania do výlučných kompetencií členských štátov, ktoré môžu viesť k odcudzeniu jej skutočnej podstaty a premeniť ju na zhora sa tlačiacu ideológiu.

A následky ideológií už predsa poznáme.

Publikované v Denníku Postoj, 02. júna 2021

Zdroj foto: postoj.sk/TASR/AP

Kompetencie v oblasti zdravotníctva či vzdelania patria výlučne do kompetencií členských štátov, preto je dôležité, aby Európsky parlament, ale ani iná inštitúcia, nezasahovali do týchto kompetencií. Uviedla to Miriam Lexmann vo vysielaní Rádia Slovensko ku správe o zabezpečení prístupu členských štátov k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, čo schválil Výbore pre práva žien v EÚ pôsobiaci pri EP.

Je neprijateľné, aby bola niekoľko rokov potom, čo bola Európskym parlamentom odmietnutá správa Estrela, opätovne predložená správa k tejto téme výlučnej kompetencie členských štátov a takto narúšala princíp subsidiarity, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann v reakcii na schválenie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a tzv. právach žien vrátane pretláčanie práva na potrat. Správu dnes schválil Výbor pre ženské práva a rodovú rovnosť pri EP v Bruseli.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac apríl. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– opakovane som vyzvala vládu SR, aby sa ani v novom programovom vyhlásení nevzdala schváleného cieľa vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca pre slobodu náboženstva alebo viery,

– apelovala som na premiéra E. Hegera vo veci úspešnosti zapracovania pripomienok k Plánu obnovy a požiadala o otvorenie problému nedodržiavania subsidiarity zo strany Únie voči členským štátom,

– upozornila som v debate k Plánu obnovy na potrebu jeho implementácie v synergii so štrukturálnymi fondmi EÚ: napríklad v oblasti kvality zdravotníctva a jeho dostupnosti v regiónoch,

– podporila som dohodu o obchode a spolupráci s Veľkou Britániou aj po Brexite,

– verejne som sa zasadila o odmietnutie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú v EP predložil chorvátsky socialista Matić a proti ktorej na pôde EP bojujem,

– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňujeme na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti,

– iniciovala som list spolupodpísaný slovenskými europoslancami vláde SR s apelom na včasné a dôsledné informovanie občanov pri zavádzaní digitálnych zelených osvedčení, tzv. COVID pasov a implementáciu dôkladne ochraňujúcu osobné údaje,

–  spustila som kampaň informačno-edukačných videí s piatimi špičkovými odborníkmi v oblasti umelej inteligencie (AI)s cieľom pravdivo diskutovať o, budúcnosti tejto technológie, v ktorej centre musí byť vždy ľudská dôstojnosť 

– ocenila som zverejnený historicky prvý právny rámec o AI v EÚ – spolu s koordináciou plánov jej rozvoja je zárukou dodržiavania základných ľudských práv pri používaní AI

– predložila som pozmeňovacie návrhy k uzneseniu o Európskej záruke pre deti, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím

– moderovala som verejnú diskusiu o úlohe subsidiarity v EÚ a na Slovensku

– všimla som si hodnotnú prácu občianskeho združenia Národného ústavu detských chorôb „Pomáhame deťom NÚDCH“a finančne som ho podporila cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,

– podporila som verejnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy,

– odsúdila som vraždu gréckeho novinára a podporila výzvy pre predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú o podporu v prospech integrity a slobody novinárov v EÚ,

– vyzvala som vládu SR na jasnú komunikáciu a transparentné zverejnenie zmluvy o kúpe vakcíny Sputnik V nadväzujúc namôj predchádzajúci apel na Komisiu, aby zverejnila zmluvy o nákupe vakcín AstraZeneca, Moderna a Pfizer,

– iniciovala som list poslancov EP americkým senátorom o nutnosti hľadať spoluprácu a alternatívu voči čínskym záujmom budovať u nás mobilnú 5G sieť,

– vzhľadom na nové informácie o výbuchu v českých Vrběticích ako zásahu do suverenity iného štátu apelujem, abyodpoveďou Únie bola užšia a cielená spolupráca spojencov na zaistenie bezpečnosti občanov EÚ,

– vystúpila som v médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku,

– absolvovala som rozhovory pre viaceré domáce, ale aj zahraničné médiá v súvislosti s kritickou ľudskoprávnou situáciou menšín v Číne, zahranično-politickou suverenitou a princípmi EÚ a so sankciami, ktoré EÚ a Čína na seba vzájomne uvalili.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas apríla. Pokračujem v plnom nasadení aj v ďalších mesiacoch. 

Pomôcť prenasledovaným pre vieru môžeme všetci

Koľkých dnes prenasledujú, väznia, nadávajú im, bijú ich, nedajú im prácu, zhabú majetok a vyháňajú z vlastných domovov len preto, lebo si „dovolili“ prejaviť vieru a presvedčenie?

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content