Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

zahraničie

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k rozhodnutiu EÚ uvaliť clá na čínske elektromobily.

Čína dlhodobo porušuje princípy voľného trhu, čo vyústilo do dnešného rozhodnutia Európskej komisie. Nemôžeme sa nečinne prizerať tomu, ako podkopáva voľný trh a musíme pristúpiť k tejto ochrane našich spoločností, a teda našej ekonomickej bezpečnosti. Pre krajiny ako Slovensko s viac ako 250 000 pracovnými miestami spojenými s automobilovým priemyslom je to absolútne kľúčové. Ide totiž o ochranu hospodárskej konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku aj o živobytie ľudí. Dlhodobo konám kroky na ochranu našej ekonomiky pred čínskym ekonomickým nátlakom a znižovanie našej závislosti na tomto režime v kľúčových sektoroch, ako aj podporu našich spoločností a inovácií. S tým úzko súvisí aj prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov, za ktoré sa intenzívne zasadzujem aj v rámci najväčšej frakcie Európskej ľudovej strany.

Miriam Lexmann bola ako členka Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) spravodajkyňou Aktu o prístupe ku kritickým surovinám a tieňovou spravodajkyňou pre mechanizmus proti ekonomickému nátlaku.

Zdroj foto: Getty images/Investopedia

Prvým problémom je, že Čína zneužíva svoje postavenie na geopolitické ciele komunistického totalitného režimu. Druhým, že prostredníctvom praktík, ktoré podkopávajú voľný trh (ako sú masívne štátne dotácie), zaplavuje náš trh lacnými výrobkami, konštatovala Miriam Lexmann na verejnom diskusnom fóre o vzťahoch s Čínou.

Ide o úmyselný útok na našu demokraciu, akt kybernetickej špionáže a nadnárodnej represie, ktorý sa zameriava na zákonodarcov vrátane tých, ktorých ČĽR sankcionuje za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby, uviedla Miriam Lexmann v súvislosti s informáciou o kybernetickom útoku z Číny cieleného aj voči jej osobe.

Miriam Lexmann považuje prieťahy vo veci vyšetrovania a vyvodzovania spravodlivosti belgickými orgánmi vo veci smrti Slováka Jozefa Chovanca za neakceptovateľné. Ide o bránenie spravodlivému konaniu bez zbytočných prieťahov, v dôsledku ktorého sa nemôžu dostať k spravodlivému záveru ani rodinní príslušníci zomrelého ani ostatní občania Slovenska, uviedla slovenská europoslankyňa.

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Ekonomickú bezpečnosť nesmieme podceňovať

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Miriam Lexmann iniciovala list podpísaný 40 europoslancami, kde vyzývajú EÚ, aby okrem podpory trpiacim arménskym kresťanom podnikla aktívne kroky na ochranu kresťanského kultúrneho a náboženského dedičstva. Viac tu.

Plná peňaženka rôznych dokladov, či vyžadovanie overených diplomov a iných listín bude čoskoro minulosťou. V Európskom parlamente dnes veľkou väčšinou schválili nové, pohodlnejšie riešenie.

Členské štáty vytvoria tzv. peňaženku digitálnej identity, ktorá bude obsahovať rôzne dokumenty, občiansky či vodičský preukaz, alebo diplomy. Tá pomôže minimalizovať množstvo fyzických kartičiek a administratívnych úkonov, a tiež uľahčí pobyt v zahraničí, keďže tieto doklady budú automaticky uznávané v iných členských štátoch.

 „Zjednodušenie týchto „papierovačiek“ malo ako súčasť svojho programu už v minulosti aj KDH. Som preto rada, že teraz sa prijalo na celoeurópskej úrovni, uviedla po schválení nového riešenia Miriam Lexmann.

Elektronická peňaženka bude výlučne dobrovoľná. Všetci, ktorí budú chcieť pokračovať vo forme ako doteraz, tak nebudú nútení povinne prechádzať na novú platformu.

Keďže je pre mňa na prvom mieste v digitálnom svete hlavne bezpečnosť, dôrazne som prihliadala na to, aby mala aplikácia veľmi prísne pravidlá ochrany údajov. Každý používateľ si bude môcť rozhodnúť, čo a komu sprístupní. Všetky svoje použitia a transakcie bude môcť tiež v rámci aplikácie podrobne sledovať.

Verím preto, že takto nielen odstránime viaceré byrokratické postupy a zjednotíme systém naprieč krajinami EÚ, ale tiež podporíme digitálne možnosti tam, kde sú naozaj potrebné, dodala na záver slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: https://www.parchment.com

Smrť Alexeja Navaľného alebo väznenie Vladimíra Karamurzu podľa M. Lexmann dokazuje, že Putinov režim nie je len hrozbou pre mier a bezpečnosť v Európe, ale v konečnom dôsledku aj pre ruský ľud, vyhlásila pri príležitosti 2. výročia ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine.

Naši poľnohospodári nie sú zodpovední za zmenu klímy a nemali by niesť celú záťaž boja proti klimatickým zmenám na svojich pleciach. Len vďaka zle nastaveným politikám EÚ. Naopak, silné poľnohospodárstvo je kľúčové pre rozvoj našich regiónov. Aj preto bude Miriam Lexmann presadzovať revíziu rozhodnutia o zákaze spaľovacích motorov po roku 2035.

Miriam Lexmann sa zúčastnila otvorenia výstavy venovanej vzácnemu a hrdinskému príbehu rodiny Ulmowej postavenom na hlbokej viere v Boha. Otca Jozefa, matku Viktóriu, ich šesť detí a jedno nenarodené bábätko vyvraždili nacisti. Ich previnením bolo, že pomáhali Židom. Vo svojom malom príbytku ich viac ako rok ukrývali osem. Minulý rok bola táto rodina blahorečená.

Miriam Lexmann nesúhlasí, aby EÚ odoberala členskej krajine právo veta na základe toho, že sa jej nepáči, ako ho používa. Preto nepodporila pozíciu Európskeho parlamentu v dnešnom, tentokrát voči Maďarsku, v dnešnom hlasovaní odmietla. „Áno, staviam sa veľmi kriticky voči zahraničnej politike Maďarska a niektorým krokom premiéra Orbána. To ale nemôže byť dôvodom podkopávania zmlúv, na ktorých sme sa dohodli,” uviedla slovenská europoslankyňa.

Miriam Lexmann znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť podľa nej zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Viac v článku.

„Totalitný režim čínskej komunistickej strany predstavuje veľkú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu a je potrebné aby EÚ mala jasný a zásadový prístup k tomuto režimu“, varuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v kontexte tohtotýždňového summitu lídrov EÚ s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Tohtoročný summit v Pekingu opäť dokazuje, že totalitný režim v bilaterálnych a multilaterálnych vzťahoch čoraz viac zohráva skôr deštruktívnu než konštruktívnu úlohu,“ upozorňuje spolupredsedníčka medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) a členka zahraničného výboru Európskeho parlamentu (AFET) Miriam Lexmann.

Lexmann, ktorá je medzi piatimi europoslancami, na ktorých v roku 2021 čínsky režim uvalil sankcie za ich postoj proti rastúcej represii režimu doma a agresivite v zahraničí tiež pripomína, že komunistická strana zhoršuje represie voči obyvateľom Číny, čoraz hlasnejšie sa vyhráža vojenským útokom proti Taiwanu a vykonáva ekonomický nátlak na tretie krajiny vrátane krajín Európskej únie. Existujú tiež závažné podozrenia, že obchádza sankcie EÚ.

Hrozba tohto režimu má podľa Lexmann viacero rozmerov: „Veľkú výzvu pre našu ekonomiku predstavuje zaplavenie nášho trhu lacnými čínskymi elektromobilmi.“ Okrem toho prináša aj morálne otázky, ako vidíme na príklade našej závislosti od čínskych solárnych panelov, ktoré sú podľa viacerých zdrojov vyrábané nútenou prácou.

„Obzvlášť ma však znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Je nevyhnutné mať jasný a zásadový prístup, ktorý ochráni našu ekonomickú bezpečnosť. Ide predsa aj o ochranu živobytia ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: wilsoncenter.org; Josep Borrell

KDH ostro kritizuje uznesenie o návrhoch na zmenu zmlúv, ktoré dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal Európsky parlament (EP). Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje hnutie za absurdné.

Správa EP v predloženom znení vyzýva okrem iného aj na reformu rozhodovania EÚ v niektorých oblastiach z doterajšej jednomyseľnosti na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou či dokonca jednoduchou väčšinou, čo by v praxi znamenalo odobratie práva veta členským štátom aj v zásadných otázkach. Tiež je ohrozené výlučné právo členských štátov určovať si svoj energetický mix. Tieto snahy zároveň automaticky povedú k oslabovaniu menších členských štátov v prospech väčších. Pre hnutie je tiež neprijateľné zavádzanie nového jazyka, ktorý nahrádza rovnosť medzi mužmi a ženami pojmom rodová rovnosť.

„Prehlbovanie centralizácie na úkor právomocí členských štátov je pre nás neakceptovateľné.  Subsidiarita je základným pilierom európskej integrácie. Tak, ako sú v rámci štátu najbližšie k ľuďom mestá, obce a regióny, v rámci EÚ sú to jednotlivé členské štáty. Pre KDH je dôkladné dodržiavanie princípu subsidiarity na národnej i európskej úrovni kľúčom ku skutočnej prosperite a dobru pre všetkých občanov“, hovorí predseda KDH Milan Majerský.

Zmeny navrhnuté Európskym parlamentom s odôvodnením, že potrebujeme zareagovať na dôsledky ruskej agresie voči Ukrajine a tiež implementovať závery Konferencie o budúcnosti Európy, považuje KDH za neúprimné. Podľa právnej analýzy Európskej rady možno totiž veľkú väčšinu (300 z 326) odporúčaní občanov vyplývajúcich z Konferencie o budúcnosti Európy realizovať už v rámci existujúcich ustanovení zmlúv a kompetencií.

Na efektívnejšie využívanie súčasných právomocí EÚ dlhodobo upozorňuje aj europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann a dodáva: Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. Dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňujem, že EÚ musí na ich riešenie efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie podkopávať jednotu a akcieschopnosť zasahovaním do právomocí členských štátov.“

KDH bude tak ako doposiaľ, aj naďalej apelovať na predstaviteľov každej vlády SR, aby sa dôrazne postavila proti otváraniu európskych zmlúv a neoslabovala tak suverenitu Slovenska.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: Getty Images/iStockphoto

Koľkých dnes prenasledujú, väznia, nadávajú im, bijú ich, nedajú im prácu, zhabú majetok a vyháňajú z vlastných domovov len preto, lebo si „dovolili“ prejaviť vieru a presvedčenie?

Každé dve hodiny zomrie vo svete jeden kresťan len pre svoju vieru! Denne je 12 kresťanov neprávom zatknutých alebo uväznených a priemerne 5 kresťanov je unesených kvôli svojej viere.

Neuveriteľných 360 miliónov kresťanov vo svete je prenasledovaných, diskriminovaných, nenávidených a trpiacich len preto, lebo nežijú v krajine, kde uznávajú náboženské slobody alebo uznávajú len jednu vieru – tú svoju.

Toto sú milióny často neviditeľných obetí nepotrestaných zločinov, pred ktorými si nemôžeme zatvárať oči.

Aj vďaka svetlu svedectva môjho prenasledovaného prastrýka pátra Mikuláša Lexmanna neprestávam neustále zdôrazňovať, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd.

Za posledné obdobie som na pôde Európskeho parlamentu predložila desiatky pozmeňujúcich návrhov, iniciovala rezolúcie o prenasledovaní na základe náboženstva v Pakistane, Indii či Nigérii či rezolúciu s výzvou na oslobodenie kardinála Zena v Hongkongu, rokovala s predstaviteľmi Svätej stolice o konkrétnej pomoci prenasledovaným kresťanom v Číne, predsedala podujatiu s účasťou nigerijského právnika, ktorý zastupuje obete tzv. zákonov o rúhaní. Opakovane vyzývam na prepustenie väznených lídrov bieloruských kresťanských demokratov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Čoskoro bude pod mojou záštitou v EP predstavená každoročná správa organizácie Open Doors o stave prenasledovaných pre vieru. Na dojímavé osobné stretnutia a svedectvá nikdy nezabudnem.

Post osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ bol minulý rok znovuobsadený aj vďaka mojej dlhodobej intenzívnej aktivite a rovnako som sa zasadila o vznik tohto úradu v roku 2022 aj na Slovensku.

Dennodenne sa usilujem urobiť aspoň maličké kroky na pomoc kresťanom a všetkým prenasledovaným pre vieru, a o to viac ma trápi, že nová slovenská vláda tieto skutočnosti ignoruje. Považujem jej rozhodnutie o zrušení úradu splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia za obrovskú chybu.

Hranica medzi slobodou a neslobodou je veľmi krehká a ak si nedáme pozor, zostaneme ľahostajní a nebudeme za ňu neustále bojovať, môžeme ju ľahko stratiť.

Toto je hlavné posolstvo dnešnej Červenej stredy.

Priatelia, spojme sa dnes všetci v modlitbe za našich trpiacich bratov a sestry na celom svete.

Titulná foto: acnslovensko.sk

Odvolací súd zamietol všetky obvinenia proti fínskej poslankyni Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Súdu čelili čelili kvôli svojim kresťanským postojom vychádzajúcim z Biblie. Toto dnešné víťazstvo je významným symbolom a precedensom ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ale i slobody slova, teší sa z rozhodnutia Miriam Lexmann

Európska únia potrebuje posilniť vzťahy s Arménskom a pokračovať v podpore jeho úsilia o mier a stabilitu v regióne. Aj o tom dnes diskutovala Miriam Lexmann s novým arménskym veľvyslancom pri EÚ, Tigranom Balayanom.

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k tragickej situácii kresťanských Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu.

„Je neakceptovateľné, aby EÚ vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú situáciu stále považovala Azerbajdžan za strategického partnera. Ak by EÚ pristupovala k zahraničnej politike principiálne, nemohla by však zmluvu o strategickom partnerstve ani len uzavrieť, v stave Azerbajdžanom spôsobenej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácie v tejto krajine.

Zastávam názor, že ak by EÚ bola skutočným lídrom a naplno využila svoju strategickú pozíciu v regióne, tomuto veľkému ľudskému utrpeniu sme mohli predísť. Opakovane som v posledných rokoch adresovala najvyšším predstaviteľom EÚ naliehavé výzvy na revíziu našich vzťahov s diktátorským režimom v Azerbajdžane a na podporu arménskej demokracie a celkového úsilia Arménska na dosiahnutie mieru a bezpečnosti.

To, čo dnes vidíme, sú etnické čistky kresťanského arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu zo strany azerbajdžanského režimu. Vyše dve tretiny obyvateľstva už utiekli, ďalší odchádzajú každý deň, zanechávajú za sebou domov a všetok svoj majetok. Ide o obrovskú humanitárnu katastrofu, kde je momentálne urgentnou výzvou pre EÚ poskytnúť humanitárnu pomoc.“

Titulná foto: Evakuácia civilistov v Náhornom Karabachu. Zdroj: profimedia.sk

V čase závažných vnútorných a vonkajších výziev, ako sú drahé potraviny, energetická kríza, vojna na Ukrajine, hrozby zo strany Číny v súvislosti s našou konkurencieschopnosťou či úpadkom európskych firiem považuje Miriam Lexmann za neadekvátne zaoberať sa dnes otázkou otvárania európskych zmlúv. V podcaste Európa tak reagovala na prejav o stave EÚ z úst Ursuly von der Leyenovej.

Chrániť naše hranice – to je odpoveď Miriam Lexmann na migračnú krízu. V relácii Zaostrené pripomenula, že nepomôžu papierové formuláre alebo policajti na vstupe z Maďarska. Máme analytické oddelenia sledujúce pohyb migrantov, máme Frontex, niekde sú vhodné fyzické bariéry, ktoré by mala financovať EÚ, pokiaľ sa jedná o spoločnú ochranu hraníc. Najviac však pomôže aktuálne 80 miliónový nástroj rozvojovej pomoci, ktorý by sme mali použiť včas, v dostatočnej výške a priamo tam, odkiaľ ľudia z krajín odchádzajú.

Po rokoch diplomatického zanedbávania zo strany Európskej únie vítame vašu rastúcu rolu a úsilie o nastolenie mieru a stability na južnom Kaukaze. V rovnakom čase sme však my, dolupodpísaní poslanci Európskeho parlamentu, sme čoraz viac znepokojení pokračujúcimi pokusmi Azerbajdžanu zmariť tieto ciele, a tak pôsobiť proti záujmom Únie.

Od decembra 2022 Azerbajdžan naďalej blokuje prístup do Náhorného Karabachu cez Lachinský koridor. Napriek vašim osobným pokusom a pokračujúcim výzvam medzinárodného spoločenstva je populácia Náhorného Karabachu na pokraji vyhladovania a stala sa rukojemníkom Alijevovho režimu.

Azerbajdžan naďalej blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, voda a palivo sú čoraz vzácnejšie, čo má za následok výpadky prúdu, dlhé rady na už aj tak nedostatkové jedlo, či ťažkosti nemocníc pri liečbe pacientov.

Teraz režim spustil novú, ohavnú vlnu vojenskej agresie proti Náhornému Karabachu, ktorá viedla k ďalším stratám nevinných životov a ničeniu majetku ľudí. Okrem toho obnovenie dodávok ruského plynu do Azerbajdžanu vyvoláva vážne otázky týkajúce sa životaschopnosti Memoranda o porozumení a o stratégii Partnerstvo v oblasti energetiky podpísané medzi EÚ a Azerbajdžanom.

Je jedno, či Azerbajdžan reexportuje ruský plyn do Európy cez Južný koridor alebo ho využíva na zásobovanie svojho domáceho trhu, aby uvoľnil svoj plyn a uspokojil tak záväzky memoranda, všetky tieto kroky sú v rozpore s politickým zámerom Memoranda o porozumení. To bolo dohodnuté konkrétne na zvýšenie objemov azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy tak, aby pomohlo EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu. Zatiaľ čo Azerbajdžan poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine, cynicky ťaží aj z ruskej agresie.

Nemôžeme tiež mlčať o pokračujúcom potláčaní základných ľudských práv azerbajdžanského ľudu zo strany Alijevovho režimu, vrátane zatýkania a zadržiavania stúpencov opozície a aktivistov za ľudské práva. Najnovšie bol zatknutý ekonóm a vládny kritik Dr. Gubad Ibadoghlu na základe vykonštruovaných obvinení.

Režim nielenže pokračuje v porušovaní medzinárodného práva a základných ľudských práv, ale zapája sa do vojenskej agresie namiesto toho, aby prispieval k riešeniu konfliktov, pričom je tiež v rozpore s existujúcimi dohodami s Európskou úniou.

Preto naliehavo vyzývame:

1) Okamžite vykonať testovanie zemného plynu, ktorý sa dostáva do Európskej únie cez Južný koridor, aby sa zistilo, či Azerbajdžan reexportuje Ruský plyn do EÚ,

2) Zaviesť sankcie v dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu,

3) Dočasne pozastaviť bilaterálne vzťahy, kým sa Azerbajdžan opätovne nezaviaže – slovami aj skutkami – k hľadaniu mieru, úcty k základným právam človeka a dodržiavaniu medzinárodného práva a dohôd.

Ďalej vás vyzývame, aby ste vláde Arménska poskytli všetku potrebnú podporu pri presadzovaní trvalého regionálneho mieru a bezpečnosti.

Podpísaní: Miriam Lexmann europoslankyňa (EPP, Slovensko), Nathalie Loiseau europoslankyňa (Obnova, Francúzsko), Viola von Cramon-Taubadel (Zelení/EFA, Nemecko), Reinhard Bütikofer, (Zelení/EFA, Nemecko), David Lega (EPP, Švédsko), Bernard Guetta (Obnova, Francúzsko), Rasa Juknevičienė (EPP, Litva), François-Xavier Bellamy (EPP, Francúzsko), Charlie Weimers (ECR, Švédsko), Andrius Kubilius (EPP, Litva), Riho Terras (EPP, Estónsko), Anja Haga (EPP, Holandsko), Petras Auštrevičius (Obnova, Litva), Markéta Gregorová (Zelení/EFA, Česko), Fabio Massimo Castaldo (NI, Taliansko), Tomáš Zdechovský (EPP, Česko), Thijs Reuten (S&D, Holandsko).

Titulná fotografia: Ilustračná foto z roku 2022, Zdroj: FRANCOIS LENOIR/consilium.europa.eu

Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.

„Ostro odsudzujem najnovší vojenský útok azerbajdžanského diktátora Alijeva proti arménskym kresťanom v Náhornom Karabachu. Po mesiacoch blokády Náhorného Karabachu, ktorá priviedla obyvateľstvo takmer k vyhladovaniu, Aliyev začal ďalšiu vojenskú agresiu proti nevinným ľuďom, vrátane detí.

Spolu s mojimi kolegami v Európskom parlamente dlhodobo vyvíjame intenzívne úsilie, aby sa EÚ vždy jasne zastala ľudu Náhorného Karabachu.

Preto som hlboko znepokojená, že napriek našim opakovaným výzvam, v ktorých sme žiadali zásadovejšiu európsku politiku voči Azerbajdžanu, EÚ nebola schopná predísť ďalšiemu aktu agresie proti Náhornému Karabachu.

Teraz musíme čeliť o to viac zložitej situácii a chrániť životy a dôstojnosť arménskych kresťanov. Obraciam sa aj na našu vládu, aby urobila všetko, čo je v našich silách, aby sme ako členský štát EÚ vyvinuli úsilie na ochranu základných európskych hodnôt, ku ktorým sa hlásime,” uviedla dnes po útoku na Náhorný Karabach slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Titulná foto: Reuters/dawn.com

„Kresťanská odpoveď na dehumanizujúce trendy“ je názov tohtoročného stretnutia Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov. Každoročne sa ho zúčastňuje aj Miriam Lexmann. Tento rok boli jadrom spoločnej diskusie aj témy bezpečnostných hrozieb, ktorým čelíme zo strany totalitných režimov či vplyv umelej inteligencie na človeka.

Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom. 


Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.

„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,” hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“

Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: evangelicalfocus.com

Kým Poľsko je na 2. mieste v čerpaní eurofondov a z končiaceho programového obdobia 2014-2020 vyčerpalo 91 %, Slovensko je zo 75 % na 21. mieste a do konca tohto roka stále musí vyčerpať takmer 4 miliardy eur. Tieto rozdiely vidíme všetci akonáhle prekročíme hranice k našim severným susedom napríklad aj na omnoho lepšej infraštruktúre miest a obcí.

Na efektivitu poľského čerpania eurofondov v KDH dlhodobo poukazujeme a mnohí naši starostovia i regióny úspešne s Poliakmi spolupracujú na rôznych cezhraničných projektoch.

Vítam preto včerajšie podpísanie memoranda o spolupráci zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré umožní výmenu expertov, vzájomné konzultácie a predovšetkým nadobudnutie skúsenosti pri čerpaní a používaní eurofondov od jednej z najúspešnejších krajín v tejto oblasti.

Dôležité je to predovšetkým pre aktuálne programové obdobie 2021 – 2027, kde musíme účelne a najmä včas vyčerpať alokovaných 13 miliárd eur.

Aj z iniciatívy Miriam Lexmann nedávno rokoval Európsky parlament o situácii v Náhornom Karabachu s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Lexmann v rozhovore s ním zdôraznila, že EÚ musí vyvinúť väčší tlak na azerbajdžanský režim a zabezpečiť, aby všetky cesty vedúce do Náhorného Karabachu boli odblokované.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci schválil dlho očakávaný zákaz dovozu výrobkov vyrobených za použitia nútenej či detskej práce na trh EÚ. Miriam Lexmann je tieňovou spravodajkyňou správy a považuje za morálnu povinnosť, aby sa takéto produkty nedostávali k našim spotrebiteľom. Plénum EP bude o nej hlasovať na jeseň.

Aj tieto veci som zrealizovala počas júna vo svojej službe občanom.

  • Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj. Preto v tejto veci konám na úrovni legislatívy v Európskom parlamente a osvetovo sa o to snažím aj u nás doma. 

  • Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku. Na dôsledky v podobe neprijateľného zvyšovania našej závislosti na Číne som opätovne poukázala na odbornej diskusii v Žiline. Ako spravodajkyňa pre Akt o kritických surovinách pracujem v Európskom parlamente na definovaní efektívnych opatrení tak, aby EÚ dokázala byť konkurencieschopná zaistením bezpečných dodávok kritických surovín. Ambiciózne zelené ciele nesmú byť na úkor našej ekonomiky a živobytia ľudí.

  • Akt o umelej inteligencii prinesie jasný legislatívny rámec pre umelú inteligenciu v závislosti na tom, do ktorej z kategórií rizikovosti bude na základe pravidiel zaradená. Teším ma moja úspešná snaha pri zasadzovaní sa o to, aby algoritmy v rámci tzv. ekonomiky pozornosti (tie, ktoré používajú sociálne siete na zobrazovanie obsahu) boli zaradené medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. O téme som zároveň diskutovala aj v RTVS.

  • Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole, nepodporím. Pozrite si moje priority k návrhu balíčka zo strany EÚ.

  • O pomoci slovenským rodinám, ktorým boli v zahraničí odobraté deti a o potrebe zvýšenia celkového povedomia v EÚ o tejto problematike v kontexte nárastu týchto prípadov som rokovala s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Wlachovským. Otvorili sme aj problematiku vyšetrovania existencie čínskej policajnej stanice, ktorá sa podľa dostupných informácií nachádza aj na Slovensku.

  • To, čo je ilegálne offline, musí byť ilegálne aj online. Pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako v reálnom aj virtuálnom svete. Poukázala som na to v spoločnej diskusii s lektorkou mediálnej výchovy v digiQ Natáliou Babicovou v relácii regionálnych novín MY o nástrahách digitálneho sveta najmä pre mladých ľudí a deti.

  • Jún priniesol 34. výročie masakru, ktorý na vlastných obyvateľoch spáchal čínsky komunistický režim, ale slovenský, 24. jún – Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Naša vlastná totalitná história nás učí, že nemôžeme byť slepí voči utrpeniu, ktoré spôsobuje, a to aj v iných krajinách. Preto pokračujem v zápase za obranu slobody a dôstojnosti všetkých prenasledovaných.

  • Tí, ktorí ma sledujete dlhšie viete, že aj na európskej úrovni robím všetko preto, aby bola zabezpečená potrebná inklúzia osôb s akýmkoľvek zdravotným postihnutím. Preto, keď som bola oslovená, aby som finančne podporila projekt rozprávajúceho dotykového rámu, ani chvíľu som neváhala. Unikátna interaktívna pomôcka: rozprávajúci dotykový rám, výnimočnou formou sprostredkúva umenie slabozrakým a nevidiacim.

  • S potešením som aj tento rok podporila festival Bratislavské Hanusove dni pozvaním svetoznámeho ľudskoprávneho aktivistu Benedicta Rogersa. Spoločne sme hľadali odpovede na naliehavé výzvy európskej, svetovej i vatikánskej politiky voči Číne.

  • Ako kresťania musíme svoju vieru nielen deklarovať, ale ňou predovšetkým žiť a svedčiť o nej vlastným príkladom. Aj tieto slová zazneli počas modlitebných raňajok v Európskom parlamente, ktoré pravidelne podporujem a navštevujem. Tentoraz ich viedol profesor Tomáš Halík. Český kňaz varoval najmä pred tým, čo sám nazval „katolicizmom bez kresťanstva“. Kresťanská politika nefunguje bez živého vyznávania viery.

  • Z príspevku môjho grantového programu Pomôžme si mali v júni radosť klienti Centra včasnej intervencie, ktoré pomáha rodinám so zdravotne postihnutými detičkami.

Priatelia, zo srdca vám prajem krásne leto. Nech už sa vyberiete kamkoľvek, želám vám, aby ste všetko premenili na zážitky, na ktoré budete radi spomínať. Nemusí to byť nič veľkolepé. Krása a výnimočnosť sú často ukryté v maličkostiach. Tešme sa z nich, a medzitým, samozrejme, buďme spolu. S ľuďmi, ktorých máme radi.

Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, opäť zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS). Ako spravodajkyňa pre európsku legislatívu o dostupnosti kritických surovín totiž vníma vážne ohrozenie automobilového priemyslu, ktorý je pre Slovensko kľúčový.

Jej opakovaná kritika prichádza v čase, keď Európsky dvor audítorov uviedol, že cieľ Európskej komisie v oblasti nulových emisií do roku 2035 sa nedosiahne z dôvodu nepostačujúcej výroby batérií. Podľa správy Dvora audítorov je možné tieto ciele dosiahnuť len s dovážanými elektrickými vozidlami alebo samotnými batériami, čo by bolo na úkor európskeho priemyslu a pracovných miest. Neistota týkajúca sa bezpečnosti dodávok surovín potrebných na udržanie výroby v EÚ je pre náš priemysel rovnako závažným problémom.

„Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva a generuje 12 % HDP. Až štvrť milióna pracovných miest u nás je viazaných na tento sektor. Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám. Tieto ciele je potrebné dosahovať v úzkej spolupráci s naším priemyslom“, vysvetľuje europoslankyňa Lexmann.

„Ako europoslankyňa dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od Číny a iných totalitných režimov, ktoré predstavujú hrozbu pre našu demokraciu ako aj hospodársku bezpečnosť“, uvádza Miriam Lexmann. „V tomto kontexte sa ako spravodajkyňa pre Akt o kritických surovinách v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu snažím zabezpečiť, aby sme včas nastúpili na cestu diverzifikácie a aby náš priemysel mal potrebné suroviny na zabezpečenie svojej výroby.“

Podľa Lexmann v čase, keď čínske elektrické vozidlá zaplavujú náš trh, musíme zabezpečiť, aby náš priemysel zostal konkurencieschopný. Takmer 20 % nových áut registrovaných v EÚ v roku 2021 bolo elektrických, no je potrebné vnímať kontext, že až 76 % celosvetovej výrobnej kapacity predstavuje dovoz batérií z Číny, na ktorej sú tak krajiny závislé. Čína už predbehla Japonsko ako najväčšieho svetového exportéra áut. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP.

Viac k téme si prečítajte aj tu: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674401-je-dolezitejsia-priroda-alebo-vojna-europa-chce-spomalit-klimaticku-krizu-napriek-protestom-farmarov/

alebo tu: https://regiony.sme.sk/c/23246463/prakticke-spravy-z-eu-europa-ma-problem-so-sebestacnostou-aj-v-potravinach-ako-to-zmenit.html

Presne 16. júna 1953 sa niekoľko stoviek robotníkov rozhodlo vo Východnom Nemecku vyzvať na generálny štrajk. Boli nespokojní s prebiehajúcou násilnou kolektivizáciou, perzekúciou cirkví, chudobou a úpadkom. Na protesty bezmála milión východných Nemcov v stovkách miest a obcí reagovali Sovieti vpádom armády a tankov, pripomína historický kontext Miriam Lexmann.

„Človek sa nikdy nemôže stať predmetom obchodnej zmluvy”. Miriam Lexmann to opakovanie zdôraznila aj vo včerajšej rozprave k tejto téme, ktorú iniciovali poslanci z politickej skupiny ECR. „Spoločne s kolegami zdieľame dlhodobý cieľ, aby Európsky parlament prijal rezolúciu a odsúdil túto ilegálnu prax reprodukčného vykorisťovania,” bližšie vysvetlila slovenská europoslankyňa.

K tejto vážnej otázke usporiadala v EP v Bruseli nedávno odbornú konferenciu, kde spolu s expertmi z oblasti práva a medicíny podrobne hovorili o rôznych aspektoch problému. Tento fenomén má totiž cezhraničný presah nakoľko sú mnohokrát „využívané“ práve zraniteľné a chudobné ženy z rozvojových krajín.

„Surogátne alebo takzvané náhradné materstvo porušuje medzinárodne uznané práva žien a detí a zasahuje do ich dôstojnosti. A to hneď viacnásobne:

  • Ignoruje prirodzený vzťah medzi matkou a dieťaťom,
  • vystavuje ženy a deti, ktoré porodia, na milosť a nemilosť objednávateľov, pretože neexistujú žiadne pravidlá pre prípady, kedy je dieťa napríklad kvôli tomu, že sa narodí so zdravotným postihnutím, odmietnuté,” vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ako tieto prípady vyzerajú v praxi.

Ide o ženy, ktoré najčastejšie v dôsledku svojej zraniteľnej situácie poskytli právne veľmi otázny súhlas s dohodou. Ide o deti, ktorých budúcnosť je nejasná alebo ktoré boli počas pandémie odložené „do skladov”, lebo si ich objednávatelia nemohli vyzdvihnúť.

„V konečnom dôsledku sa to týka aj nás všetkých, pretože upúšťame od základných hodnôt, na ktorých je postavená naša slobodná demokratická spoločnosť a nechránime tých najzraniteľnejších,” uzatvára Lexmann.

Titulná foto: https://grayfords.co.uk

Balíček bol nateraz prijatý členskými štátmi v Rade EÚ. Dohodu v tejto chvíli čakajú ďalšie rokovania medzi inštitúciami EÚ, medzi ktoré patrí aj Európsky parlament a priority Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v tomto ohľade sú jasné:

  • Zatiaľ dohodnutú sumu finančného príspevku do tzv. Fondu solidarity považujem za neakceptovateľnú,
  • pomoc a podporu musia dostať všetky dotknuté členské štáty a je veľmi dôležité pri nej zachovať spravodlivosť a zohľadniť situáciu v tých členských štátoch, ktoré prejavujú solidaritu prijímaním odídencov z Ukrajiny – vrátane Slovenska,
  • budem podporovať, aby sme sa vrátili ku konceptu vytvorenia zón pre migrantov v bezpečných tretích krajinách, ako aj efektívnejšie uplatňovali politiku návratu,
  • zvýšenie investícií do ochrany vonkajších hraníc EÚ a posilnenie boja proti organizovanému zločinu vrátane prevádzačstva,
  • efektívnejšie používanie rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov na prevenciu a riešenie príčin migrácie v tretích krajinách tak, aby ľudia viac nemuseli za dôstojným a bezpečným životom masovo utekať.

„Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole nepodporím. Verím však, že ďalšie rokovania zohľadnia všetky spomínané aspekty,” predstavuje svoj postoj k problematike Miriam Lexmann.

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: fuf.se

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content