Rýchle správy

zahraničie

Čínska komunistická strana drží v internačných táboroch približne dva milióny Ujgurov – predstaviteľov moslimskej menšiny v Číne – pod zámerom ich politicko-náboženského „preškolenia“. Aj preto skupina europoslancov, vrátane Miriam Lexmann, vyzýva vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť a zároveň podpredsedu EK Josepa Borrella k zaujatiu jasného postoja Únie a zvýšenej informovanosti o zhoršujúcej sa situácii Ujgurov.

V rámci zahraničnej politiky EÚ Lexmann opätovne apelovala na potrebu obrany slobody a dodržiavania základných ľudských práv v krajinách Východného partnerstva. Uviedla to v spoluautorskom článku pre visegradinsight.eu.

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou. Pre Slovensko to znamená možnosť čerpať 26 miliárd eur v priebehu siedmich rokov a keď k tomu pridáme zatiaľ nevyčerpaných 8 miliárd z rozpočtu 2014 – 2020, na ktoré máme nárok do roku 2023, sa dostávame k sume 34 miliárd. Suma vzbudzuje rešpekt pre jej veľkosť a bude preto výzvou pre našu dlhodobú neschopnosť čerpať európske prostriedky, no je to hlavne možnosť zrealizovať tak potrebné reformy a reštartovať našu ekonomiku.

Z pohľadu výšky zadlženia Slovenska – pri vedomosti, že už dnes náš dlh tvorí takmer 50% HDP a predpovedaný je 12 miliardový deficit na aktuálny rok, zaváňa ďalšie zadlžovanie krajiny a budúcich generácií morálnym hazardom. Ak budeme múdri a šikovní, tento závan pretavíme do príležitosti urobiť reformy a investície, ktoré transformujú našu ekonomiku, školstvo, hospodárstvo i verejnú správu na podmienky 21. storočia. Slovensko tak postavíme návratnými investíciami na nohy a vytvoríme tak zdravšie a hlavne aj spravodlivejšie ekonomické i sociálne prostredie s konkurencieschopnou ekonomikou ťahanou inováciami, čo umožní spoľahlivé splatenie našich záväzkov.

Lídri – vizionári sú nepochybne sklamaní zo zníženia európskych výdavkov na vedu a výskum, transformáciu na zelené ekonomiky, ale aj zdravotníctvo. Na druhej strane, nikto nám nebráni využiť časť pridelených zdrojov ako súčasť zvýšenej flexibility vo využívaní nových aj starých eurofondov, napríklad pre financovanie vedy a výskumu.

Na zníženie prostriedkov na granty v prospech pôžičiek sa v kontexte komplikovaných rokovaní a rozdielnych názorov členských krajín môžeme pozrieť aj ako na dobrú správu. Peniaze, ktoré nedostaneme „zadarmo“, ale budeme si ich musieť požičať, nás budú viac zaväzovať správať sa zodpovednejšie a hľadať ich strategické využitie v reformách podporujúcich skutočný a udržateľný rast.

Viem, že vláda Igora Matoviča už dnes pracuje na národnom pláne obnovy, ktorý musíme do októbra predložiť. Verím, že urobia všetko pre zodpovedné a efektívne využitie tejto neopakovateľnej príležitosti zreformovať a reštartovať Slovensko a Európu.

Foto: Depositphotos.com/paulgrecaud

Miriam Lexmann podpísala spoločný list poslancov EP, v ktorom odsúdili rozhodnutie Tureckej republiky premeniť svetové dedičstvo UNESCO – chrám Hagia Sofia – na mešitu. Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a generálnu riaditeľku UNESCO Audrey Azoulayovú vyzvali, aby podnikli kroky na ochranu svetového kultúrneho dedičstva, a tým aj medzinárodných dohôd a zásad.

Podpora slobody a demokracie zostáva našou najlepšou zbraňou pri riešení geopolitických výziev, ktorým čelíme. Zdôraznila to Miriam Lexmann v diskusii zahraničného výboru EP s výkonným riaditeľom Európskej nadácie pre demokraciu Jerzym Pomianowským.

Činy musia nasledovať slová, inak rezolúcia EP k Hongkongu zostane len peknou dekoráciou. Nesmieme uprednostňovať kompromisy a malé víťazstvá v podobe ekonomických ziskov pred principiálnymi a možno niekedy aj drahšími postojmi. Povedala to Miriam Lexmann v online diskusii organizácie Hongkong Watch s britským novinárom a ľudskoprávny aktivistom Benedictom Rogersom.

EÚ musí opustiť od súčasného výrazu spokojnosti a v zahraničnej politike zostať verná vlastným európskym hodnotám. Zároveň je nevyhnutné spolupracovať so všetkými demokratickými spojencami s cieľom brániť našu slobodu pred autoritárskymi režimami a ich skorumpovaným vplyvom. Na stretnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) ku geopolitickým dôsledkom krízy Covid-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

EÚ sa nemôže prispôsobovať len určitým záujmom, ale musí sa riadiť hodnotami, ktoré boli zakotvené v jej zakladajúcich zmluvách. Naše hodnoty nie sú našou slabosťou, ale našou silou. Miriam Lexmann to uviedla v online diskusii v reakcii na otázku, či niektoré členské štáty EÚ pochlebujú Číne.

Poslanci EP dôrazne odsúdili nový zákon o bezpečnosti, ktorý prijala Čína voči Hongkongu. Žiadajú prepustenie a zrušenie obvinení voči prodemokratickým aktivistom i pokojným demonštrantom. Zároveň chcú vymenovať osobitného vyslanca OSN, ktorý by sa zaoberal situáciou v autonómnej ázijskej metropole. Rezolúciu iniciovanú najsilnejšou stranou EĽS na obranu a ochranu slobody obyvateľov Hongkongu viedla slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Pripravovaná konferencia o budúcnosti Európy musí byť otvorená a priama, aby sme sa pripravili aj na zmenu spoločných mechanizmov fungovania Únie k lepšiemu. Len tak sa staneme odolnejšími voči ďalším krízam aj v globálnom meradle. Upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann v príspevku RTVS (od 32:45)

Zákonodarcovia z krajín celého sveta chcú presadzovať, aby hodnoty slobody a demokracie ako ľudské práva, ľudská dôstojnosť či dodržiavanie medzinárodného práva boli základom pre ekonomickú spoluprácu s Čínou. Spojili sa preto v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC). Jej spoluiniciátorkou a spolupredsedníčkou je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Za IPAC stojí zatiaľ 13 parlamentov aj so zastúpením Kanady, Austrálie, USA, Švédska, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska, nechýba Európsky parlament. Zámerom spojenia politikov zo západného sveta je hľadať spoločnú odpoveď na aktuálne výzvy zo strany ázijskej veľmoci. „Aliancia vzniká s cieľom brániť spoločné hodnoty, na ktorých bola postavená západná demokracia, predovšetkým ľudské práva, a presadzovať dodržiavanie globálneho poriadku postaveného na platných medzinárodných obchodných, spoločenských a legislatívnych pravidlách,“ uviedla Lexmann, ktorá je v EP členkou Výboru pre zahraničné veci (AFET).  

Čína dnes pre EÚ predstavuje geopolitickú hrozbu, ktorú nemožno ignorovať

Európska únia dlhodobo ekonomicky spolupracuje s Čínou s cieľom prispieť k posilneniu jej úloh modernej a zodpovednej krajiny na medzinárodnom poli, pričom EÚ dlhodobo verila, že najväčšia ázijská krajina si nájde konštruktívne miesto a úlohu v multilaterálnom globálnom svete, čeliacom množstvu výziev. Čína sa však postupne stala aj systémovým rivalom demokracií a pre Úniu dnes predstavuje geopolitickú hrozbu, ktorú nemožno ignorovať. „Koronakríza nám ukázala, že spolupráca s Čínou v súčasnej podobe je pre nás veľkou výzvou a naša ekonomická, technologická a bezpečnostná závislosť od nej je kontraproduktívna a nebezpečná,“ hovorí Lexmann. Europoslankyňa už skôr upozornila na riziká odkázanosti na dovoz zdravotníckeho i ochranného materiálu, liekov či budovania 5G siete v Európe, o čo sa Čína aktívne uchádza.

Medzi zakladateľmi sú aj Marco Rubio či Pavel Fischer

Snahou Aliancie je presadzovať realistickejší prístup zapojených krajín voči Číne. „Lídri EÚ si musia uvedomiť, že naše hodnoty nám nebránia v úspešnej zahraničnej politike, ale práve naopak politiky, ktoré ignorujú naše hodnoty, sú rizikové a v konečnom dôsledku sa otočia proti nám. Preto musíme čeliť rizikám vyplývajúcim z autoritárskeho a asertívneho správania Číny,“ uviedla Lexmann. Spoluzakladateľka IPAC reprezentuje Európsky parlament spolu s predsedom delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou Reinhardom Bütikoferom. 

Medzi zakladajúcimi dvadsiatimi šiestimi členmi z 13 parlamentov sú americký senátor a známy prezidentský kandidát Marco Rubio či senátor Robert Menendez. Nechýbajú bývalý český prezidentský kandidát, senátor a líder výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť Pavel Fischer alebo poslanec a podpredseda výboru pre obranu Jan Lipavský. Z nemeckého Bundestagu sú zakladajúcimi členmi predseda Výboru pre ľudské práva a humanitárnu pomoc Michael Brand (CDU) a poslankyňa a hovorkyňa strany zelených pre témy ľudských práv Margarete Bauseová.  

Kompletný zoznam zakladateľov Aliancie je uvedený na internetovej stránke IPAC www.ipac.global. K dispozícii sú aj ďalšie podrobnosti, vrátane úplného vyhlásenia. Medziparlamentná aliancia pre Čínu má aj svoj twitterový účet.

Ilustračná foto: Depositphotos.com/tostphoto

Svet sa spája v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC), EÚ reprezentuje Slovenka Miriam Lexmann (KDH) ako jej spoluiniciátorka a spoluzakladateľka. Cieľom spojenia zatiaľ 13 parlamentov vrátane Kanady, Austrálie, USA, Veľkej Británie, Nemecka, Japonska či Európskeho parlamentu je presadzovať ľudské práva, ľudskú dôstojnosť či plnenie medzinárodného práva ako základ pre ekonomickú spoluprácu s Čínou.

Slovenka vedie rezolúciu Európskeho parlamentu za frakciu EĽS. Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s kolegami z ďalších frakcií predloží dokument, ktorý má za cieľ zaviazať krajiny EÚ, aby hájili vysokú mieru autonómie Hongkongu voči Číne. Ako je známe, Čína koncom mája prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné ľudské slobody Hongkongu. Jedno z dôležitých stanovísk EÚ bude EP prijímať na júnovom plenárnom zasadnutí.

Čína narušila hongkonskú autonómiu, právny štát, základné slobody a medzinárodné dohody. Úradníci EÚ zodpovední za rokovania o investičných dohodách s Čínou nedostali mandát na začlenenie otázok ľudských práv do vzájomných dohôd. Európa však nemôže mlčať. Ak chce byť doma aj v zahraničí dôveryhodným partnerom, musí zabezpečiť dôslednú zahraničnú politiku založenú na hodnotách, povedala Miriam Lexmann na dnešnom zasadnutí Výboru pre zahraničné záležitosti EP.

Miriam Lexmann iniciovala spolu s bývalým litovským premiérom, dnes europoslancom, Andriusom Kubiliusom otvorený list bieloruskej verejnosti. Vyjadrili jej obdiv nad odvahou a odhodlaním, ktoré prejavila počas hrozby ochorenia COVID-19. Po zľahčovaní a prehliadaní hrozby tamojšou vládou sa Bielorusi aplikovaním viacerých dobrovoľných opatrení a vzájomnou pomocou sami dokázali zmobilizovať. 

Spoločné európske obstarávanie vakcín proti Covidu-19 je nevyhnutné, ak chceme očkovacie látky dostať ku všetkým ľuďom. Bez ohľadu na bohatstvo, rasu či miesto bydliska. Miriam Lexmann sa spolu s viacerými poslancami EP preto Komisie pýtajú, či je na takéto obstarávanie pripravená, a to aj v prípade, ak by došlo k ďalšej vlne pandémie či iného zdravotného ohrozenia.

Únia patrila počas koronakrízy k najdôležitejším darcom krajín tzv. Východného partnerstva, ktoré chcú spolupracovať s EÚ. Podľa zahraničného výboru EP Miriam Lexmann musí Únia túto príležitosť využiť a zdvojnásobiť úsilie pre podporu občianskej spoločnosti, ktorá je nádejou na vybudovanie odolných susedov a partnerov EÚ na jej východných hraniciach.

Jednostranné zavedenie nových právnych predpisov o národnej bezpečnosti v Hongkongu zo strany Číny vyvolalo reakciu už 728 politických osobností z 36 krajín a 4 kontinentov. Sú medzi nimi napríklad Marco Rubio, Ted Cruz, Gary Kasparov, ako aj desiatky Slovákov. Na problém poukázala a politických lídrov zmobilizovala Miriam Lexmann spolu s organizáciou Hong Kong Watch. Kompletný zoznam signatárov je tu.

Európsky parlament (EP) by mal mať len jedno sídlo – v Bruseli. Zastaviť pravidelné presúvanie do Štrasburgu navrhuje časť poslancov ako jeden z krokov prevzatia zodpovednosti a šetrenia verejných financií v čase krízy. K výzve sa pridala aj Miriam Lexmann.

Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia viac než 200 svetových politických lídrov z 23 krajín. Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.

Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia 900 svetových politických lídrov z 43 krajín (aktualizované 18. 6. 2020). Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.

Ak jeden človek kdekoľvek na svete je utláčaný, my všetci sme utláčaní. Demokratický svet musí nájsť spôsob, ako podporiť Hongkong, inak bude ohrozená aj naša vlastná demokracia,“ uviedla Lexmann v reakcii na bezprecedentné rozhodnutie čínskeho Národného ľudového kongresu, ktorý prijal jednostranný zákon na priame riadenie vnútroštátnej bezpečnosti v Hongkongu. Tento krok podľa nej hrubo porušuje princíp „jedna krajina – dva systémy“  čínsko-britskej dohody, ktorej garantom sú medzinárodné spoločenstvá.

Pekingu nemožno viacej veriť

Tento zásah vnáša do hongkonskej legislatívy celý rad krutých zmien, ktoré Pekingu umožnia odsúdiť kohokoľvek, kto stojí v krajine na strane slobody, a to na základe vágnych definícií o tzv. rozvracaní, separatistických aktivitách či kolaborácii so zahraničnými politickými silami. Takéto zákony a spôsob ich uplatnenia si môžeme pamätať z totalitných čias,“ približuje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) členkou zahraničného výboru. Hongkong podľa nej teraz potrebuje celosvetovú solidaritu politických lídrov, ktorí sa postavia proti nedemokratickým krokom Číny.

Spoločné vyhlásenie vedie posledný britský guvernér Hongkongu Lord Patten a bývalý minister zahraničných vecí Veľkej Británie Sir Malcolm Rifkind. Pridala sa k nemu koalícia zložená z 210 svetových politických lídrov, poslancov, predsedov zahraničných výborov, bývalých premiérov a ministrov zahraničných vecí a ďalších politických predstaviteľov z 23 krajín sveta. „Ak medzinárodné spoločenstvo nemôže veriť Pekingu, že dodrží slovo, keď ide o Hongkong, bude mu ťažko veriť v iných súvislostiach,“ tvrdo kritizujú politickí lídri Čínu vo vyhlásení s tým, že drakonické zákony ešte viac eskalujú situáciu, ohrozujú budúcnosť Hongkongu ako otvoreného čínskeho medzinárodného mesta a flagrantné porušenie čínsko-britskej dohody sa nesmie tolerovať.

Západ musí zmeniť pohľad na Čínu

Teší ma, že vyhlásenie podporilo toľko politických reprezentantov zo Slovenska,“ zdôraznila Lexmann, podľa ktorej tým SR vyslala jasný medzinárodný signál. Medzi nimi sú bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ, člen ľudskoprávneho výboru NR SR Ondrej Dostál, predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci a bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská, podpredsedovia NR SR Juraj Šeliga a Gábor Grendel, dlhoročný predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej a ďalší poslanci NR SR a EP.

Čínsky kongres sa rozhodol jednostranne uzákoniť v Hongkongu vnútroštátne bezpečnostné predpisy prostredníctvom dodatku III k základnému hongkonskému zákonu. Urobil tak napriek čínsko–britskej spoločnej deklarácii o tom, že hongkonskej vláde sa má poskytnúť “vysoký stupeň autonómie“ vo všetkých záležitostiach okrem obrany a diplomacie. Miriam Lexmann už pred dvomi týždňami upozornila, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, keď tvrdo odsúdila zatknutie 15 predstaviteľov hongkonských opozičných politických strán. V kontexte súčasnej pandémie pritom zdôraznila, „aké nesmierne dôležité je prenastaviť politiku západu voči Číne“. 

Foto: Vlajka Hongkongu, Depositphotos.com/daboost

Krajiny východnej Európy ako Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina si zaslúžia užšiu a intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ. Napríklad cez posilnenie občianskej spoločnosti, miestnych komunít – vrátane cirkevných, či boj proti dezinformáciám aj na ich území. Podpora našich susedov v úsilí o mierumilovné, prosperujúce a demokratické susedstvo je aj v našom vlastnom záujme, povedala na zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy Miriam Lexmann.

Pridružené krajiny EÚ – v súčasnosti Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina – by sa podľa pripomienky Miriam Lexmann vo Výbore pre zahraničné vzťahy mali stať pozorovateľmi pre prácu komitológie Komisie a pracovných skupín Európskej rady. Ide o prostriedok na splnenie jedného zo záväzkov EÚ ohľadom európskej perspektívy a posilnenia vzťahu s krajinami v rámci Východného partnerstva.

Pri snahe Únie docieliť do roku 2050 klimaticky neutrálnu a cirkulárnu ekonomiku sa za ohrozené pri napĺňaní cieľa považujú najmä krajiny využívajúce ťažbu fosílnych palív. Miriam Lexmann ako členka Výboru pre zamestnanosť v rámci pripomienkového konania k jeho rokovacím materiálom povedala, že rizikové sú aj krajiny s veľkým dopadom pandémie Covid-19.

Zatajovanie a cenzurovanie informácií o šírení koronavírusu či zatýkanie demokratických politikov v Hongkongu sú signály, že Európa musí prehodnotiť svoj vzťah k Číne. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

V rozpore s ľudskými právami zatknutých 15 predstaviteľov opozičných politických strán v Hongkongu by malo byť pre Európu varovaním, ako sa Čína správa voči slobode a demokracii. Upozornila na to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) s tým, že európske hodnoty a práva bránime už teraz napríklad naším postojom k situácii v tejto čínskej administratívnej oblasti.

Aprílové zatknutie pätnástich prominentných disidentov – lídrov opozičných demokratických strán a hnutí v čínskej administratívnej oblasti Hongkong bolo v rozpore s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ako ich garantuje OSN. „Je paradoxné, že aj Hongkong je ich signatárom, no vnútornú legislatívu v oblasti verejného zhromažďovania nemá v súlade so znením Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,“ vysvetľuje pozadie celej kauzy Miriam Lexmann.

Sme svedkami útoku na slobodu a medzinárodný poriadok

V Hongkongu zatkli demokratických politikov a obvinili ich z „nezákonného zhromažďovania“, ktorého sa mali zúčastniť ešte vlani v auguste. Bol medzi nimi aj Martin Lee, zakladateľ Demokratickej strany v Hongkongu, označovaný za tamojšieho otca demokracie. Politici sa zúčastnili mierovej demonštrácie 1,7 milióna obyvateľov a teraz čelia následkom. „Ide o jasné politické stíhanie, ktoré nie je len útokom na hongkonské slobody, ale aj medzinárodný poriadok založený na čínsko-britskej deklarácii o prechode krajiny pod čínsku správu, ktorý ratifikovala aj OSN,“ hovorí Lexmann. Aj preto iniciovala na pôde Európskeho parlamentu (EP) list, ktorý podpísalo 34 poslancov. Adresovali ho správkyni Hongkongu Carrie Lamovej a vyjadrili v ňom vážne znepokojenie nad situáciou v samostatnej čínskej administratívnej oblasti. „Ak Čína poruší svoje sľuby zo Spoločnej deklarácie, ako môžeme veriť, že splní svoje sľuby z akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy, ktorú podpísala,“ pýta sa europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru pre zahraničné veci EP.

Hongkonská administratíva označila list za hrubé a neopodstatnené zasahovanie do vnútorných záležitostí. Odmietla ho s tvrdením, že ľudské práva a základné slobody chránia a rešpektujú. „Nie podráždené reakcie, ale politické reformy, nezávislé vyšetrenie dlhodobých represálií a rešpektovanie vôle ľudu môžu viesť k opätovnému získaniu dôvery obyvateľov v tamojší vládny systém,“ tvrdí Lexmann.

Správanie, ktoré ohrozuje aj Európu

Pripomína tiež, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, čo je v rozpore s mandátom Číny podľa článku 22 základných práv podpísaných medzi týmito zriadeniami v správe rozdielnych krajín. Demonštrantov napríklad označujú ako „bezohľadne dementnú silu“ alebo ako „politický vírus“. Kardinál Charles Maung Bo, ktorý vedie Federáciu ázijských biskupských konferencií, zasa zdôrazňuje, že je to práve táto krajina, ktorá spočiatku zatajovala vznik a rozsah koronavírusu, a môže tak za celosvetovú pandémiu. „Represie, klamstvá a korupcia čínskej komunistickej strany sú zodpovedné za súčasnú globálnu krízu,“ napísal Bo pre ázijský katolícky portál Ucanews.com.

„To, čo sa deje v Hongkongu, je obrazom politiky Číny aj voči Európskej únii. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú však hodnotami, na ktorých stojí naše vzájomné európske spoločenstvo. Sú to hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov,“ hovorí Lexmann. Slovenská europoslankyňa na pôde EP iniciuje zriadenie neformálnej pozorovateľskej pracovnej skupiny pre Hongkong, ktorá má okrem iného otvoriť diskusiu o geopolitickom pôsobení Číny.

Foto: Depositphotos.com/Chalabala

Dlhé desaťročia európskej solidarity ukazujú, že len spolupráca plodí mier, ktorý bolo treba pre individuálne záujmy opätovne získať s takými veľkými obeťami. Mier a sloboda sú výsady tých, ktorí si ich vedia ubrániť. Nedajme si ich! Avšak nezabudnime pritom na základy, na ktorých európska spolupráca stojí, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Dňa Európy.

Zatiaľ čo štát vyzýva Slovákov v zahraničí, aby pre plné karanténne tábory necestovali domov, mobilný operátor im chce spoplatniť roaming vyššou sadzbou, ak sa nevrátia alebo nezmenia spotrebu dát či prevolaných minút.
Upozornila na to slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), podľa ktorej je takéto konanie v čase koronakrízy nepochopiteľné a bez citu k situácii.

Množstvo Slovákov zostalo v čase pandémie koronavírusu uviaznutých v zahraničí. Dôvodom sú práca, ktorú by v prípade odchodu mohli stratiť, alebo komplikované dopravné možnosti dostať sa na Slovensko. V kontakte s rodinami tak zostávajú aj prostredníctvom svojich slovenských mobilných operátorov. Jeden z nich však Slovákov za hranicami v tomto období cez SMS správy upozorňuje, že „pokiaľ počas nasledujúcich 14 dní nezmeníte svoju spotrebu a prítomnosť v SR viac ako v EÚ, môžeme Vám účtovať príplatok.“ Dôvodom má byť porušovanie pravidla o tzv. primeranom využívaní.

Pomáhajú banky aj štát, prečo nemôže operátor

„Ustanovenie o primeranom využívaní roamingu v nariadení Európskeho parlamentu a Európskej rady z roku 2015 naozaj existuje,“ vysvetľuje postup mobilného operátora Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci. „Ak však dnes vedia pomáhať banky odkladaním termínu splátok, alebo štát posúvaním termínu platby daňových priznaní, prečo nemôže aj mobilný operátor uľahčiť situáciu Slovákom v zahraničí neuplatnením si tohto pravidla,“ pýta sa europoslankyňa.

Pritom práve telekomunikačný sektor je jeden z mála, ktorý nie je následkom krízy oslabený. Naopak, v súčasnej situácii využívajú občania internetové dáta, SMS správy či telefónne hovory vo zvýšenej miere, aby tak nahradili obmedzený osobný kontakt. Hlavným cieľom spomínaného nariadenia o verejných komunikačných sieťach v rámci EÚ bolo zabezpečiť, aby ľudia nemuseli platiť neprimerane veľa pri prekročení fiktívnych hraníc v schengenskom priestore, ktoré už de facto neexistujú. Ustanovenie o zvýšení poplatku pri náraste spotreby v cudzine len zamedzuje zneužívaniu. „Som presvedčená, že Slováci v zahraničí túto krízovú situáciu nezneužívajú, len sa nemôžu vrátiť domov a chcú zostať v kontakte s blízkymi. Ak ich štát SMS správou navyše vyzýva, aby svoj návrat zvážili z dôvodu plných karanténnych centier, je tento prístup operátora o to viac nepochopiteľný a dovolím si povedať, že aj nemiestny,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Je čas na digitálnu karanténu

Slováci v zahraničí dostali pred pár dňami aj inú SMS, ktorá ich vzhľadom na naplnenie kapacity v štátnej karanténe vyzýva zvážiť nevyhnutnosť cestovania do SR. Podľa europoslankyne by štát s ohľadom na množiace sa problémy Slovákov v zahraničí, spojené s ich návratom domov, mohol zvážiť digitálne možnosti riešenia ich povinného pobytu v karanténe.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Unsplash/Robin Worrall

Miriam Lexmann odovzdala v rámci Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci 18 pripomienok k navrhovaným usmerneniam pre politiky zamestnanosti v členských krajinách EÚ. Týkajú sa najmä ochrany osôb so zdravotným postihnutím, ale aj inak znevýhodnených osôb, dostatočných práv pre seniorov, posilnení práv neziskoviek a charitatívnych organizácií či zdravotníckej sebestačnosti EÚ.

Miriam Lexmann dnes vystúpila v AFET (Výbor pre zahraničné veci v rámci Európskeho parlamentu): Proti dezinformáciám a tlaku z Číny, Ruska a iných autoritárskych režimov voči EÚ potrebujeme silnú európsku, analytickú inštitúciu pokrývajúcu aj vonkajšiu komunikáciu krajín EÚ. A tiež je potrebné prehodnotiť vzťahy s Čínou, vrátane ekonomickej oblasti, aby sme znížili jej vplyv u nás.

Vyhlásenie Miriam Lexmann k fondu obnovy EÚ

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content