Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

zahraničie

Aj v USA veľmi citlivo registrujú na cestu nášho premiéra do Moskvy a príklon k totalitným režimom, ako je, napríklad, Čína. Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann po pracovnej ceste vo Washingtone upozornila na tlačovej besede na dôsledky zahraničnej politiky vládnej koalície a varovala pred stratou kľúčového ekonomického partnera a aj pred krokmi, ktoré môžu ohroziť export Slovenska do USA.

,,V USA veľmi citlivo vnímajú  to, že naša vláda sa uchyľuje k spolupráci s totalitnými režimami, ako sú Čína či Rusko. Cesta nášho premiéra do Moskvy, žiaľ, veľmi negatívne rezonuje v Spojených štátoch. Toto všetko sledujú predstaviteľa novej administratívy ako krok, ktorý nás oddeľuje od demokratického sveta. Politickí predstavitelia USA komunikovali našej vláde, že stavba baterkárne čínskou formou Gotion v Šuranoch môže vážne ohroziť náš export do USA,“ vysvetľuje europoslankyňa KDH Miriam Lexmann.

Keďže Slovensko je zo všetkých krajín EÚ najviac ekonomicky závislé od exportu do USA (tvorí ho až 2,5 percenta HDP), „je pre mňa nepochopiteľné, že naša vláda úplne nereflektuje na  avízo zo strany USA, že až vyše dve tretiny nášho exportu do USA budú potenciálne ohrozené. Firma Gotion a jej dodávateľské reťazce sa totiž už čoskoro pravdepodobne ocitnú na sankčnom zozname USA pre používanie otrockej ľudskej práce a pre bezpečnostnú hrozbu, ktorú predstavujú. Už dnes je firma Gotion z týchto dôvodov vylúčená z verejného obstarávania v USA a je len otázkou času, kedy bude aj s dodávateľskými reťazcami úplne vylúčená z trhu USA. Pritom v roku 2022 až 75,3 percenta nášho exportu do USA tvorili osobné vozidlá a súčiastky,“ spresňuje Miriam Lexmann.

Podpredseda KDH Marián Čaučík upozorňuje, že ľudia v súvislosti s baterkárňou v Šuranoch nemajú dostatok informácií.,,Chceme dostať odpovede aj na úrovni parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý budeme iniciovať aj kvôli výstavbe baterkárne v Šuranoch. Ale takisto spomeniem aj nový problém, ktorý rezonuje v posledných dňoch, a to je prečerpávacia stanica v Málinci. Projekt, ktorý prezentoval minister Taraba a v pripomienkovom konaní je žiadosť o strategickú investíciu tohto projektu. Opäť, podobne ako pri baterkárni v Šuranoch, ľudia nemajú informácie, ide sa veľmi rýchlo, tlačí sa príliš „na pílu“ a vyvoláva to obavy ľudí, či neprídu o majetok, či neprídu o možnosť podnikania. Ak vláda rozhodla v decembri, že sa má vykonať štúdia realizovateľnosti tohto projektu, ktorý môže byť dobrý a užitočný pre Slovensko, nevidíme dôvod, aby bol projekt vyhlásený za strategickú investíciu a aby pripomienkové konanie trvalo len 5 dní. Preto budem žiadať, aby sme aj na túto tému zvolali výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.“

Ján Horecký, poslanec KDH: ,,Európska únia minimálne spolupracovala a rokovala s republikánskou reprezentáciou USA. My musíme rokovať a budovať naše vzťahy tak, aby sa nenaplnili silné slová Donalda Trumpa o uvalení ciel na Európsku úniu. Toto nedokáže vyrokovať Slovensko samé. Už bolo spomenuté, že sme ako proexportná priemyselná ekonomika najzraniteľnejší. Rozprávame sa pri dopade ciel o 2,5 percenta HDP, ktoré by znamenali bezprostredné škody vo výške 300 miliónov eur a dotkli by sa 70 – tisíc zamestnancov, našich obyvateľov. Toto si nemôže Slovensko dovoliť, ale, opakujem, nevyrokuje to samo. To je to, čo od EÚ naozaj žiadame, aby plnila svoju prvú zásadnú úlohu najúspešnejšieho mierového hospodárskeho projektu v dejinách.“

Branislav Škripek, poslanec KDH: ,,Naša domáca politika, ako aj zahraničné pôsobenie KDH, vyjadrujú naše jasné a rozhodné postoje, že chceme byť ukotvení v štruktúrach a v tábore slobodných demokratických krajín v EÚ a NATO. My sme si vybrali tento priestor slobody, aby sme užívali benefity slobody, ktoré k tomu patria. Slobody, ktoré sú pre nás dôležité. Slobodu zhromažďovať sa, vyjadrovať názory, vyjadrovať svoj protest. Demokratickým a zdravým spôsobom. Preto nechceme patriť do sféry krajín, ako je Rusko alebo Čína, kde zhromažďovanie nie je povolené, a keď ľudia vyjadrujú svoj názor o odmietaní agresie ruského impéria na Ukrajine, tak sú rozohnaní na zhromaždeniach. Toto nie je priestor, kde chceme žiť a patriť. Patríme do Európskej únie a NATO.“

František Mikloško, poslanec KDH: ,,Všetci vnímame, čo sa deje vo svete. Vidíme agresiu na Ukrajine, vidíme stupňujúce sa wuhanské manévre v okolí Tajwanu, vidíme, aké problémy sú na Blízkom východe. Slovensko zažilo takúto situáciu počas druhej svetovej vojny. To bola naša prvá skúsenosť ako nezávislého Slovenska. Vtedy sme zaujali pozíciu, že sme sa pridali k niekomu, kto sa zdal byť v tej chvíli silnejší – a výsledok poznáme, bol katastrofálny. Slovensko zostalo po druhej svetovej vojne v troskách. Nevieme, ako sa bude vyvíjať situácia v Európe. Môžu narastať extrémne sily, ktoré môžu viesť takisto k radikalizácii na európskej scéne. Ale kľúčová vec je, aby sme sa poučili zo svojej minulosti, aby sme v každej situácii, do ktorej sa ako štát dostaneme, bránili naše európske korene. To znamená demokraciu, obranu ľudských práv, pohyb a slobodnú komunikácii, ako aj spôsob života.“

Od začiatku svojho druhého mandátu aktívne pracujem na tom, aby frakcia Európskej ľudovej strany a kresťanských demokratov (EĽS) prišla s návrhom revízie zákazu spaľovacích motorov. Je šľachetné dosahovať zelené ciele, ale nemôžeme to robiť na úkor našej ekonomiky a živobytia ľudí. Okrem toho, keď sa pozrieme na celý cyklus výroby, dobíjania a recyklácie elektromobilov, je otázne, do akej miery sú dnes skutočne ‚zelené‘,“ zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann za KDH, ktorá si revíziu zákazu stanovila ako jednu z podmienok podpory novej Európskej komisie, a pripomína, že europoslanci za KDH pri hlasovaní v minulosti konzistentne hlasovali proti zákazu predaja áut so spaľovacím motorom – na rozdiel od predstaviteľov súčasných koaličných a opozičných strán SMER a PS, ktorí ho podporili.

Poslanecký klub EĽS je pripravený podporiť Strategický dialóg o budúcnosti automobilového sektora a od novej Komisie očakáva záväzok prehodnotiť zákaz spaľovacích motorov, pomôcť výrobcom automobilov vyhnúť sa sankciám a vytvoriť podmienky umožňujúce konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu,“ píše sa v novom pozičnom dokumente, ktorý prijala frakcia EĽS.

KDH vždy stojí na strane ľudí. Na Slovensku až štvrť milióna z nás pracuje na miestach naviazaných na automobilový priemysel. Preto doma čBruseli usilovne pracujeme na tom, aby došlo k revízii rozhodnutí, ktoré ohrozujú denný chlebíček mnohých ľudí. Samozrejme, ochrana životného prostredia je dôležitá, ale musí sa diať tak, aby neohrozovala našu ekonomickú bezpečnosť“, dodáva predseda hnutia Milan Majerský.

Ide o ďalší úspech KDH v Bruseli po presadení návrhu, aby každá legislatíva prešla takzvaným testom  konkurencieschopnosti, a tak sa zabezpečilo, že bude v súlade s kompetenciami EÚ a nenaruší ekonomickú konkurencieschopnosť bloku. 

Kým našu vládu v Bruseli nie je počuť, KDH aktívne spolupracuje s našimi partnermi na tom, aby Slovensko a Európa boli schopné čeliť aktuálnym vnútorným a geopolitickým výzvam,“ uzatvára Miriam Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod.

,,Zatiaľ čo náš automobilový priemysel upadá a čelí vážnym výzvam s dopadmi na živobytie ľudí, vláda SR investuje peniaze daňových poplatníkov do otáznych projektov, podkopáva našu ekonomickú konkurencieschopnosť a bezpečnosť,” vyhlásila europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente sme sa tento týždeň zaoberali kľúčovou témou európskeho automobilového priemyslu vrátane hrozby prepúšťania, ktorú nedávno oznámil nemecký Volkswagen. Keďže automobilový priemysel je jedným z najväčších ťahúňov slovenskej ekonomiky, ktorý poskytuje zamestnanie viac ako štvrť miliónu ľudí, KDH otázku jeho budúcnosti berie so všetkou vážnosťou.

,,Dlhodobo poukazujeme na zlé rozhodnutia, ktoré k dnešnej situácií v automobilovom priemysle viedli. Nehovoríme len o kontroverznom zákaze spaľovacích motorov, za ktorý hlasovali poslanci Smeru aj PS, a ktorý žiadame prehodnotiť, ale aj o širšej otázke konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Z týchto dôvodov sme aj pri rokovaniach s Ursulou von der Leyen trvali na povinnom zhodnotení dopadov každej novej legislatívy na konkurencieschopnosť,” hovorí Miriam Lexmann, ktorá je členkou parlamentného Výboru pre medzinárodný obchod.

Lexmann od začiatku kritizovala orientáciu súčasnej vlády na čínske investície, ktoré sa ukázali ako problematické vo všetkých krajinách, v ktorých boli realizované. Rovnako aj baterkáreň spoločnosti Gotion v Šuranoch podľa nej vyvoláva viac otázok ako odpovedí.

,,Preto sa vlády opätovne pýtam, či riadne zvážila environmentálne, ekonomické a bezpečnostné dopady tejto investície. Skutočne ide o projekt, ktorý prospeje nášmu automobilovému priemyslu, ale i rastu HDP a zamestnanosti? Alebo sú v hre iné záujmy, pre ktoré je vláda ochotná zavrieť oči pred rizikami,“zdôrazňuje europoslankyňa.

Lexmann ako expertka na zahraničnú politiku, ktorá za kritiku čínskej komunistickej strany ocitla aj na sankčnom zozname totalitnej Číny, dlhodobo varuje pred prehlbovaním našej závislosti od autoritárskych krajín, ktorá je hrozbou pre našu ekonomickú bezpečnosť.

Jednou z najväčších výziev pre európske automobilky je prudký nárast predaja čínskych elektromobilov na trhu EÚ. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP[1],“ dodáva Lexmann.

„Nie financovanie projektov totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti”, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) počas samitu zákonodarcov z celého sveta na Taiwane.

„Zatiaľ čo slovenská vláda dotuje čínske investície a chce zvýšiť závislosť našej krajiny od totalitnej Číny, tento týždeň na Taiwane rokujem s demokratickými zákonodarcami z celého sveta o tom, ako môžeme prostredníctvom vzájomnej spolupráce posilniť našu vlastnú ekonomickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť’, zdôrazňuje Miriam Lexmann, spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).

Medziparlamentná aliancia pre Čínu (IPAC) spája zákonodarcov z celého demokratického sveta, aby spolupracovali na riešení hrozieb, ktoré predstavuje Čínska komunistická strana. Miriam Lexmann patrí medzi zakladajúcich členov aliancie a za jej poukazovanie na hrozby, ktoré predstavuje totalitný režim a jeho hrubé a porušovanie ľudských práv, bola v roku 2021 Čínou sankcionovaná.

Pre účasť na tomto samite vyvíjal prostredníctvom svojich diplomatov Peking tlak na zákonodarcov najmenej šiestich krajín, ktorí dostali urgentné žiadosti o stretnutie s veľvyslancami. Europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá v Európskom parlamente pôsobí vo výboroch pre zahraničné veci a medzinárodný obchod potvrdila, že aj KDH bolo v tejto záležitosti kontaktované Veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky v Bratislave.  Poznamenala, že strana odmieta vyhrážky alebo akúkoľvek inú formu nátlaku zo strany čínskej komunistickej strany týkajúce sa práva európskych krajín rozvíjať vzťahy s Taiwanom v súlade s ich národnými záujmami a spoločnými hodnotami demokracie a ľudských práv.

Počas samitu v Taipei zákonodarcovia rokujú aj s taiwanskou  viceprezidentkou Hsiao Bi-khim a ministrom zahraničných vecí Lin Chia-Lung.

„Taiwan je dôležitým partnerom a už dnes je tretím najväčším investorom na Slovensku. Spolupráca s našimi demokratickými partnermi nám pomáha napredovať v inováciách, poskytuje prístup ku kritickým technológiám, ktoré náš priemysel potrebuje pre zachovanie konkurencieschopnosti,“ vyzdvihla Miriam Lexmann pri tejto príležitosti potrebu väčšej spolupráce medzi Slovenskom a Taiwanom. „KDH bude aj naďalej kritizovať kroky vlády SR, ktoré podkopávajú ekonomickú bezpečnosť Slovenska zvyšovaním závislosti od Číny, čo nás robí zraniteľnejšími voči jej ekonomickému nátlaku”, dodala europoslankyňa.

Zdroj foto: IPAC

Konajme tak, aby sme nikoho neurážali a nezosmiešňovali, a už vôbec nie kvôli rase, náboženskému vyznaniu či inému názoru, pripája sa Miriam Lexmann k slovám predsedu KDH v súvislosti s obrazmi prezentovanými na otváracom ceremoniáli OH v Paríži.

Skúsme sa ako spoločnosť zomknúť a vytesniť toto zlo. Každý z nás sa môže stať nositeľom pokoja. Každý z nás môže o kúsok pozdvihnúť latku politickej kultúry. V slobodnej spoločnosti musí zavážiť sila argumentu a nie násilie. Samozrejme aj my politici musíme začať od seba. V KDH sa o to snažíme, hovorí Miriam Lexmann v súvislosti s atentátom na Donalda Trumpa.

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k rozhodnutiu EÚ uvaliť clá na čínske elektromobily.

Čína dlhodobo porušuje princípy voľného trhu, čo vyústilo do dnešného rozhodnutia Európskej komisie. Nemôžeme sa nečinne prizerať tomu, ako podkopáva voľný trh a musíme pristúpiť k tejto ochrane našich spoločností, a teda našej ekonomickej bezpečnosti. Pre krajiny ako Slovensko s viac ako 250 000 pracovnými miestami spojenými s automobilovým priemyslom je to absolútne kľúčové. Ide totiž o ochranu hospodárskej konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku aj o živobytie ľudí. Dlhodobo konám kroky na ochranu našej ekonomiky pred čínskym ekonomickým nátlakom a znižovanie našej závislosti na tomto režime v kľúčových sektoroch, ako aj podporu našich spoločností a inovácií. S tým úzko súvisí aj prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov, za ktoré sa intenzívne zasadzujem aj v rámci najväčšej frakcie Európskej ľudovej strany.

Miriam Lexmann bola ako členka Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) spravodajkyňou Aktu o prístupe ku kritickým surovinám a tieňovou spravodajkyňou pre mechanizmus proti ekonomickému nátlaku.

Zdroj foto: Getty images/Investopedia

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) kritizuje tohtotýždňovú návštevu premiéra Roberta Fica v Azerbajdžane. Fico podľa nej podkopáva národné bezpečnostné záujmy Slovenska.

„Je veľavravné, ak je prvá zahraničná návšteva Roberta Ficamimo Európskej únie smeruje do autoritárskeho Azerbajdžanu. Zatiaľ čo premiér poškodzuje vzťahy s najbližšími demokratickými partnermi, ako je Česká republika, hľadá dohody s diktatúrami, či už sú to Azerbajdžan, Čína alebo Kuba. Tieto kroky idú proti záujmom našej národnej bezpečnosti,“ hovorí Miriam Lexmann, členka výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci a výboru pre bezpečnosť a obranu.

„Je absurdné, že v čase, keď režim prezidenta Alijeva bráni regionálnemu mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud, chce vláda SR podpísať deklaráciu o strategickom partnerstve s Azerbajdžanom,“ dodáva líderka kresťanských demokratov v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.

„Premiér Fico hovorí o mieri, ale predáva zbrane, ktoré vyháňajú arménskych kresťanov zo svojej domoviny. Už predchádzajúce vlády Smeru napriek embargu predávali zbrane, ktoré azerbajdžanská armáda použila na útoky a etnické čistky proti arménskym kresťanom v Náhornom Karabachu,“ dodáva Miriam Lexmann, ktorej bola minulýtýždeň udelená čestná medaila Národného zhromaždenia Arménskej republiky. Vyznamenanie získala za aktívnu činnosť pri upevňovaní vzťahov medzi Európskou úniou a Arménskom, ochranu arménskych kresťanov, ľudských práv a slobôd v tejto kaukazskej krajine, ale aj za prínos k demokratickému vývoju v Arménsku.

Lexmann nesúhlasí so zámerom slovenskej vlády, ktorá chce nakupovať azerbajdžanský plyn. Robert Fico bol premiérom, keď sa v roku 2014 lídri EÚ dohodli na znížení našej závislosti od ruského plynu. „Pýtam sa prečo po zlyhaní v znižovaní našej závislosti v minulosti nás chce Robert Fico naviazať na iný autoritatívny režim?“

Podľa slovenskej europoslankyne existujú totiž opodstatnene závažné obavy že plyn, ktorý Azerbajdžan predáva do Európy, pochádza z Ruska, na čo v minulosti upozornila Európsku komisiu a požiadala aby vykonala jeho potrebnú analýzu. „Namiesto toho, aby vláda našla spoľahlivých demokratických dodávateľov, opakuje tie isté chyby ako v minulosti a hazarduje tak s našou energetickou bezpečnosťou,“ vysvetľuje Lexmann.

Zdroj foto: commonspace.eu/ilustračná

Prvým problémom je, že Čína zneužíva svoje postavenie na geopolitické ciele komunistického totalitného režimu. Druhým, že prostredníctvom praktík, ktoré podkopávajú voľný trh (ako sú masívne štátne dotácie), zaplavuje náš trh lacnými výrobkami, konštatovala Miriam Lexmann na verejnom diskusnom fóre o vzťahoch s Čínou.

Ide o úmyselný útok na našu demokraciu, akt kybernetickej špionáže a nadnárodnej represie, ktorý sa zameriava na zákonodarcov vrátane tých, ktorých ČĽR sankcionuje za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby, uviedla Miriam Lexmann v súvislosti s informáciou o kybernetickom útoku z Číny cieleného aj voči jej osobe.

Miriam Lexmann považuje prieťahy vo veci vyšetrovania a vyvodzovania spravodlivosti belgickými orgánmi vo veci smrti Slováka Jozefa Chovanca za neakceptovateľné. Ide o bránenie spravodlivému konaniu bez zbytočných prieťahov, v dôsledku ktorého sa nemôžu dostať k spravodlivému záveru ani rodinní príslušníci zomrelého ani ostatní občania Slovenska, uviedla slovenská europoslankyňa.

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Ekonomickú bezpečnosť nesmieme podceňovať

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Miriam Lexmann iniciovala list podpísaný 40 europoslancami, kde vyzývajú EÚ, aby okrem podpory trpiacim arménskym kresťanom podnikla aktívne kroky na ochranu kresťanského kultúrneho a náboženského dedičstva. Viac tu.

Plná peňaženka rôznych dokladov, či vyžadovanie overených diplomov a iných listín bude čoskoro minulosťou. V Európskom parlamente dnes veľkou väčšinou schválili nové, pohodlnejšie riešenie.

Členské štáty vytvoria tzv. peňaženku digitálnej identity, ktorá bude obsahovať rôzne dokumenty, občiansky či vodičský preukaz, alebo diplomy. Tá pomôže minimalizovať množstvo fyzických kartičiek a administratívnych úkonov, a tiež uľahčí pobyt v zahraničí, keďže tieto doklady budú automaticky uznávané v iných členských štátoch.

 „Zjednodušenie týchto „papierovačiek“ malo ako súčasť svojho programu už v minulosti aj KDH. Som preto rada, že teraz sa prijalo na celoeurópskej úrovni, uviedla po schválení nového riešenia Miriam Lexmann.

Elektronická peňaženka bude výlučne dobrovoľná. Všetci, ktorí budú chcieť pokračovať vo forme ako doteraz, tak nebudú nútení povinne prechádzať na novú platformu.

Keďže je pre mňa na prvom mieste v digitálnom svete hlavne bezpečnosť, dôrazne som prihliadala na to, aby mala aplikácia veľmi prísne pravidlá ochrany údajov. Každý používateľ si bude môcť rozhodnúť, čo a komu sprístupní. Všetky svoje použitia a transakcie bude môcť tiež v rámci aplikácie podrobne sledovať.

Verím preto, že takto nielen odstránime viaceré byrokratické postupy a zjednotíme systém naprieč krajinami EÚ, ale tiež podporíme digitálne možnosti tam, kde sú naozaj potrebné, dodala na záver slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: https://www.parchment.com

Smrť Alexeja Navaľného alebo väznenie Vladimíra Karamurzu podľa M. Lexmann dokazuje, že Putinov režim nie je len hrozbou pre mier a bezpečnosť v Európe, ale v konečnom dôsledku aj pre ruský ľud, vyhlásila pri príležitosti 2. výročia ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine.

Naši poľnohospodári nie sú zodpovední za zmenu klímy a nemali by niesť celú záťaž boja proti klimatickým zmenám na svojich pleciach. Len vďaka zle nastaveným politikám EÚ. Naopak, silné poľnohospodárstvo je kľúčové pre rozvoj našich regiónov. Aj preto bude Miriam Lexmann presadzovať revíziu rozhodnutia o zákaze spaľovacích motorov po roku 2035.

Miriam Lexmann sa zúčastnila otvorenia výstavy venovanej vzácnemu a hrdinskému príbehu rodiny Ulmowej postavenom na hlbokej viere v Boha. Otca Jozefa, matku Viktóriu, ich šesť detí a jedno nenarodené bábätko vyvraždili nacisti. Ich previnením bolo, že pomáhali Židom. Vo svojom malom príbytku ich viac ako rok ukrývali osem. Minulý rok bola táto rodina blahorečená.

Miriam Lexmann nesúhlasí, aby EÚ odoberala členskej krajine právo veta na základe toho, že sa jej nepáči, ako ho používa. Preto nepodporila pozíciu Európskeho parlamentu v dnešnom, tentokrát voči Maďarsku, v dnešnom hlasovaní odmietla. „Áno, staviam sa veľmi kriticky voči zahraničnej politike Maďarska a niektorým krokom premiéra Orbána. To ale nemôže byť dôvodom podkopávania zmlúv, na ktorých sme sa dohodli,” uviedla slovenská europoslankyňa.

Miriam Lexmann znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť podľa nej zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Viac v článku.

„Totalitný režim čínskej komunistickej strany predstavuje veľkú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu a je potrebné aby EÚ mala jasný a zásadový prístup k tomuto režimu“, varuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v kontexte tohtotýždňového summitu lídrov EÚ s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Tohtoročný summit v Pekingu opäť dokazuje, že totalitný režim v bilaterálnych a multilaterálnych vzťahoch čoraz viac zohráva skôr deštruktívnu než konštruktívnu úlohu,“ upozorňuje spolupredsedníčka medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) a členka zahraničného výboru Európskeho parlamentu (AFET) Miriam Lexmann.

Lexmann, ktorá je medzi piatimi europoslancami, na ktorých v roku 2021 čínsky režim uvalil sankcie za ich postoj proti rastúcej represii režimu doma a agresivite v zahraničí tiež pripomína, že komunistická strana zhoršuje represie voči obyvateľom Číny, čoraz hlasnejšie sa vyhráža vojenským útokom proti Taiwanu a vykonáva ekonomický nátlak na tretie krajiny vrátane krajín Európskej únie. Existujú tiež závažné podozrenia, že obchádza sankcie EÚ.

Hrozba tohto režimu má podľa Lexmann viacero rozmerov: „Veľkú výzvu pre našu ekonomiku predstavuje zaplavenie nášho trhu lacnými čínskymi elektromobilmi.“ Okrem toho prináša aj morálne otázky, ako vidíme na príklade našej závislosti od čínskych solárnych panelov, ktoré sú podľa viacerých zdrojov vyrábané nútenou prácou.

„Obzvlášť ma však znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Je nevyhnutné mať jasný a zásadový prístup, ktorý ochráni našu ekonomickú bezpečnosť. Ide predsa aj o ochranu živobytia ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: wilsoncenter.org; Josep Borrell

KDH ostro kritizuje uznesenie o návrhoch na zmenu zmlúv, ktoré dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal Európsky parlament (EP). Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje hnutie za absurdné.

Správa EP v predloženom znení vyzýva okrem iného aj na reformu rozhodovania EÚ v niektorých oblastiach z doterajšej jednomyseľnosti na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou či dokonca jednoduchou väčšinou, čo by v praxi znamenalo odobratie práva veta členským štátom aj v zásadných otázkach. Tiež je ohrozené výlučné právo členských štátov určovať si svoj energetický mix. Tieto snahy zároveň automaticky povedú k oslabovaniu menších členských štátov v prospech väčších. Pre hnutie je tiež neprijateľné zavádzanie nového jazyka, ktorý nahrádza rovnosť medzi mužmi a ženami pojmom rodová rovnosť.

„Prehlbovanie centralizácie na úkor právomocí členských štátov je pre nás neakceptovateľné.  Subsidiarita je základným pilierom európskej integrácie. Tak, ako sú v rámci štátu najbližšie k ľuďom mestá, obce a regióny, v rámci EÚ sú to jednotlivé členské štáty. Pre KDH je dôkladné dodržiavanie princípu subsidiarity na národnej i európskej úrovni kľúčom ku skutočnej prosperite a dobru pre všetkých občanov“, hovorí predseda KDH Milan Majerský.

Zmeny navrhnuté Európskym parlamentom s odôvodnením, že potrebujeme zareagovať na dôsledky ruskej agresie voči Ukrajine a tiež implementovať závery Konferencie o budúcnosti Európy, považuje KDH za neúprimné. Podľa právnej analýzy Európskej rady možno totiž veľkú väčšinu (300 z 326) odporúčaní občanov vyplývajúcich z Konferencie o budúcnosti Európy realizovať už v rámci existujúcich ustanovení zmlúv a kompetencií.

Na efektívnejšie využívanie súčasných právomocí EÚ dlhodobo upozorňuje aj europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann a dodáva: Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. Dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňujem, že EÚ musí na ich riešenie efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie podkopávať jednotu a akcieschopnosť zasahovaním do právomocí členských štátov.“

KDH bude tak ako doposiaľ, aj naďalej apelovať na predstaviteľov každej vlády SR, aby sa dôrazne postavila proti otváraniu európskych zmlúv a neoslabovala tak suverenitu Slovenska.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: Getty Images/iStockphoto

Koľkých dnes prenasledujú, väznia, nadávajú im, bijú ich, nedajú im prácu, zhabú majetok a vyháňajú z vlastných domovov len preto, lebo si „dovolili“ prejaviť vieru a presvedčenie?

Každé dve hodiny zomrie vo svete jeden kresťan len pre svoju vieru! Denne je 12 kresťanov neprávom zatknutých alebo uväznených a priemerne 5 kresťanov je unesených kvôli svojej viere.

Neuveriteľných 360 miliónov kresťanov vo svete je prenasledovaných, diskriminovaných, nenávidených a trpiacich len preto, lebo nežijú v krajine, kde uznávajú náboženské slobody alebo uznávajú len jednu vieru – tú svoju.

Toto sú milióny často neviditeľných obetí nepotrestaných zločinov, pred ktorými si nemôžeme zatvárať oči.

Aj vďaka svetlu svedectva môjho prenasledovaného prastrýka pátra Mikuláša Lexmanna neprestávam neustále zdôrazňovať, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd.

Za posledné obdobie som na pôde Európskeho parlamentu predložila desiatky pozmeňujúcich návrhov, iniciovala rezolúcie o prenasledovaní na základe náboženstva v Pakistane, Indii či Nigérii či rezolúciu s výzvou na oslobodenie kardinála Zena v Hongkongu, rokovala s predstaviteľmi Svätej stolice o konkrétnej pomoci prenasledovaným kresťanom v Číne, predsedala podujatiu s účasťou nigerijského právnika, ktorý zastupuje obete tzv. zákonov o rúhaní. Opakovane vyzývam na prepustenie väznených lídrov bieloruských kresťanských demokratov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Čoskoro bude pod mojou záštitou v EP predstavená každoročná správa organizácie Open Doors o stave prenasledovaných pre vieru. Na dojímavé osobné stretnutia a svedectvá nikdy nezabudnem.

Post osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ bol minulý rok znovuobsadený aj vďaka mojej dlhodobej intenzívnej aktivite a rovnako som sa zasadila o vznik tohto úradu v roku 2022 aj na Slovensku.

Dennodenne sa usilujem urobiť aspoň maličké kroky na pomoc kresťanom a všetkým prenasledovaným pre vieru, a o to viac ma trápi, že nová slovenská vláda tieto skutočnosti ignoruje. Považujem jej rozhodnutie o zrušení úradu splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia za obrovskú chybu.

Hranica medzi slobodou a neslobodou je veľmi krehká a ak si nedáme pozor, zostaneme ľahostajní a nebudeme za ňu neustále bojovať, môžeme ju ľahko stratiť.

Toto je hlavné posolstvo dnešnej Červenej stredy.

Priatelia, spojme sa dnes všetci v modlitbe za našich trpiacich bratov a sestry na celom svete.

Titulná foto: acnslovensko.sk

Odvolací súd zamietol všetky obvinenia proti fínskej poslankyni Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Súdu čelili čelili kvôli svojim kresťanským postojom vychádzajúcim z Biblie. Toto dnešné víťazstvo je významným symbolom a precedensom ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ale i slobody slova, teší sa z rozhodnutia Miriam Lexmann

Európska únia potrebuje posilniť vzťahy s Arménskom a pokračovať v podpore jeho úsilia o mier a stabilitu v regióne. Aj o tom dnes diskutovala Miriam Lexmann s novým arménskym veľvyslancom pri EÚ, Tigranom Balayanom.

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k tragickej situácii kresťanských Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu.

„Je neakceptovateľné, aby EÚ vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú situáciu stále považovala Azerbajdžan za strategického partnera. Ak by EÚ pristupovala k zahraničnej politike principiálne, nemohla by však zmluvu o strategickom partnerstve ani len uzavrieť, v stave Azerbajdžanom spôsobenej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácie v tejto krajine.

Zastávam názor, že ak by EÚ bola skutočným lídrom a naplno využila svoju strategickú pozíciu v regióne, tomuto veľkému ľudskému utrpeniu sme mohli predísť. Opakovane som v posledných rokoch adresovala najvyšším predstaviteľom EÚ naliehavé výzvy na revíziu našich vzťahov s diktátorským režimom v Azerbajdžane a na podporu arménskej demokracie a celkového úsilia Arménska na dosiahnutie mieru a bezpečnosti.

To, čo dnes vidíme, sú etnické čistky kresťanského arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu zo strany azerbajdžanského režimu. Vyše dve tretiny obyvateľstva už utiekli, ďalší odchádzajú každý deň, zanechávajú za sebou domov a všetok svoj majetok. Ide o obrovskú humanitárnu katastrofu, kde je momentálne urgentnou výzvou pre EÚ poskytnúť humanitárnu pomoc.“

Titulná foto: Evakuácia civilistov v Náhornom Karabachu. Zdroj: profimedia.sk

V čase závažných vnútorných a vonkajších výziev, ako sú drahé potraviny, energetická kríza, vojna na Ukrajine, hrozby zo strany Číny v súvislosti s našou konkurencieschopnosťou či úpadkom európskych firiem považuje Miriam Lexmann za neadekvátne zaoberať sa dnes otázkou otvárania európskych zmlúv. V podcaste Európa tak reagovala na prejav o stave EÚ z úst Ursuly von der Leyenovej.

Chrániť naše hranice – to je odpoveď Miriam Lexmann na migračnú krízu. V relácii Zaostrené pripomenula, že nepomôžu papierové formuláre alebo policajti na vstupe z Maďarska. Máme analytické oddelenia sledujúce pohyb migrantov, máme Frontex, niekde sú vhodné fyzické bariéry, ktoré by mala financovať EÚ, pokiaľ sa jedná o spoločnú ochranu hraníc. Najviac však pomôže aktuálne 80 miliónový nástroj rozvojovej pomoci, ktorý by sme mali použiť včas, v dostatočnej výške a priamo tam, odkiaľ ľudia z krajín odchádzajú.

Po rokoch diplomatického zanedbávania zo strany Európskej únie vítame vašu rastúcu rolu a úsilie o nastolenie mieru a stability na južnom Kaukaze. V rovnakom čase sme však my, dolupodpísaní poslanci Európskeho parlamentu, sme čoraz viac znepokojení pokračujúcimi pokusmi Azerbajdžanu zmariť tieto ciele, a tak pôsobiť proti záujmom Únie.

Od decembra 2022 Azerbajdžan naďalej blokuje prístup do Náhorného Karabachu cez Lachinský koridor. Napriek vašim osobným pokusom a pokračujúcim výzvam medzinárodného spoločenstva je populácia Náhorného Karabachu na pokraji vyhladovania a stala sa rukojemníkom Alijevovho režimu.

Azerbajdžan naďalej blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, voda a palivo sú čoraz vzácnejšie, čo má za následok výpadky prúdu, dlhé rady na už aj tak nedostatkové jedlo, či ťažkosti nemocníc pri liečbe pacientov.

Teraz režim spustil novú, ohavnú vlnu vojenskej agresie proti Náhornému Karabachu, ktorá viedla k ďalším stratám nevinných životov a ničeniu majetku ľudí. Okrem toho obnovenie dodávok ruského plynu do Azerbajdžanu vyvoláva vážne otázky týkajúce sa životaschopnosti Memoranda o porozumení a o stratégii Partnerstvo v oblasti energetiky podpísané medzi EÚ a Azerbajdžanom.

Je jedno, či Azerbajdžan reexportuje ruský plyn do Európy cez Južný koridor alebo ho využíva na zásobovanie svojho domáceho trhu, aby uvoľnil svoj plyn a uspokojil tak záväzky memoranda, všetky tieto kroky sú v rozpore s politickým zámerom Memoranda o porozumení. To bolo dohodnuté konkrétne na zvýšenie objemov azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy tak, aby pomohlo EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu. Zatiaľ čo Azerbajdžan poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine, cynicky ťaží aj z ruskej agresie.

Nemôžeme tiež mlčať o pokračujúcom potláčaní základných ľudských práv azerbajdžanského ľudu zo strany Alijevovho režimu, vrátane zatýkania a zadržiavania stúpencov opozície a aktivistov za ľudské práva. Najnovšie bol zatknutý ekonóm a vládny kritik Dr. Gubad Ibadoghlu na základe vykonštruovaných obvinení.

Režim nielenže pokračuje v porušovaní medzinárodného práva a základných ľudských práv, ale zapája sa do vojenskej agresie namiesto toho, aby prispieval k riešeniu konfliktov, pričom je tiež v rozpore s existujúcimi dohodami s Európskou úniou.

Preto naliehavo vyzývame:

1) Okamžite vykonať testovanie zemného plynu, ktorý sa dostáva do Európskej únie cez Južný koridor, aby sa zistilo, či Azerbajdžan reexportuje Ruský plyn do EÚ,

2) Zaviesť sankcie v dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu,

3) Dočasne pozastaviť bilaterálne vzťahy, kým sa Azerbajdžan opätovne nezaviaže – slovami aj skutkami – k hľadaniu mieru, úcty k základným právam človeka a dodržiavaniu medzinárodného práva a dohôd.

Ďalej vás vyzývame, aby ste vláde Arménska poskytli všetku potrebnú podporu pri presadzovaní trvalého regionálneho mieru a bezpečnosti.

Podpísaní: Miriam Lexmann europoslankyňa (EPP, Slovensko), Nathalie Loiseau europoslankyňa (Obnova, Francúzsko), Viola von Cramon-Taubadel (Zelení/EFA, Nemecko), Reinhard Bütikofer, (Zelení/EFA, Nemecko), David Lega (EPP, Švédsko), Bernard Guetta (Obnova, Francúzsko), Rasa Juknevičienė (EPP, Litva), François-Xavier Bellamy (EPP, Francúzsko), Charlie Weimers (ECR, Švédsko), Andrius Kubilius (EPP, Litva), Riho Terras (EPP, Estónsko), Anja Haga (EPP, Holandsko), Petras Auštrevičius (Obnova, Litva), Markéta Gregorová (Zelení/EFA, Česko), Fabio Massimo Castaldo (NI, Taliansko), Tomáš Zdechovský (EPP, Česko), Thijs Reuten (S&D, Holandsko).

Titulná fotografia: Ilustračná foto z roku 2022, Zdroj: FRANCOIS LENOIR/consilium.europa.eu

Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.

„Ostro odsudzujem najnovší vojenský útok azerbajdžanského diktátora Alijeva proti arménskym kresťanom v Náhornom Karabachu. Po mesiacoch blokády Náhorného Karabachu, ktorá priviedla obyvateľstvo takmer k vyhladovaniu, Aliyev začal ďalšiu vojenskú agresiu proti nevinným ľuďom, vrátane detí.

Spolu s mojimi kolegami v Európskom parlamente dlhodobo vyvíjame intenzívne úsilie, aby sa EÚ vždy jasne zastala ľudu Náhorného Karabachu.

Preto som hlboko znepokojená, že napriek našim opakovaným výzvam, v ktorých sme žiadali zásadovejšiu európsku politiku voči Azerbajdžanu, EÚ nebola schopná predísť ďalšiemu aktu agresie proti Náhornému Karabachu.

Teraz musíme čeliť o to viac zložitej situácii a chrániť životy a dôstojnosť arménskych kresťanov. Obraciam sa aj na našu vládu, aby urobila všetko, čo je v našich silách, aby sme ako členský štát EÚ vyvinuli úsilie na ochranu základných európskych hodnôt, ku ktorým sa hlásime,” uviedla dnes po útoku na Náhorný Karabach slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Titulná foto: Reuters/dawn.com

„Kresťanská odpoveď na dehumanizujúce trendy“ je názov tohtoročného stretnutia Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov. Každoročne sa ho zúčastňuje aj Miriam Lexmann. Tento rok boli jadrom spoločnej diskusie aj témy bezpečnostných hrozieb, ktorým čelíme zo strany totalitných režimov či vplyv umelej inteligencie na človeka.

Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom. 


Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.

„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,” hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“

Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: evangelicalfocus.com

Kým Poľsko je na 2. mieste v čerpaní eurofondov a z končiaceho programového obdobia 2014-2020 vyčerpalo 91 %, Slovensko je zo 75 % na 21. mieste a do konca tohto roka stále musí vyčerpať takmer 4 miliardy eur. Tieto rozdiely vidíme všetci akonáhle prekročíme hranice k našim severným susedom napríklad aj na omnoho lepšej infraštruktúre miest a obcí.

Na efektivitu poľského čerpania eurofondov v KDH dlhodobo poukazujeme a mnohí naši starostovia i regióny úspešne s Poliakmi spolupracujú na rôznych cezhraničných projektoch.

Vítam preto včerajšie podpísanie memoranda o spolupráci zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré umožní výmenu expertov, vzájomné konzultácie a predovšetkým nadobudnutie skúsenosti pri čerpaní a používaní eurofondov od jednej z najúspešnejších krajín v tejto oblasti.

Dôležité je to predovšetkým pre aktuálne programové obdobie 2021 – 2027, kde musíme účelne a najmä včas vyčerpať alokovaných 13 miliárd eur.

KDH varuje pred možnou stratou ekonomického partnera a ohrozením exportu SR do USA

Aj v USA veľmi citlivo registrujú na cestu nášho premiéra do Moskvy a príklon k totalitným režimom, ako je, napríklad, Čína. Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann po pracovnej ceste vo Washingtone upozornila na tlačovej besede na dôsledky zahraničnej politiky vládnej koalície a varovala pred stratou kľúčového ekonomického partnera a aj pred krokmi, ktoré môžu ohroziť export Slovenska do USA.

Ďalší úspech KDH v Bruseli: Najväčšia politická skupina v EP požaduje revíziu zákazu predaja áut so spaľovacím motorom

Od začiatku svojho druhého mandátu aktívne pracujem na tom, aby frakcia Európskej ľudovej strany a kresťanských demokratov (EĽS) prišla s návrhom revízie zákazu spaľovacích motorov. Je šľachetné dosahovať zelené ciele, ale nemôžeme to robiť na úkor našej ekonomiky a živobytia ľudí. Okrem toho, keď sa pozrieme na celý cyklus výroby, dobíjania a recyklácie elektromobilov, je otázne, do akej miery sú dnes skutočne ‚zelené

Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann: Vládna koalícia svojou inklináciou k totalitným režimom pošliapava odkaz Nežnej revolúcie

Kresťanskodemokratické hnutie vzišlo z novembra 1989 a je konzistentným nositeľom hodnôt, akými sú pravda, sloboda, demokracia a úcta k dôstojnému životu. Nebude sa preto nečinne prizerať, ako vládna koalícia Smeru, Hlasu aj SNS pošliapava odkaz nášho boja za slobodu a čoraz viac sa orientuje na autokratické režimy, ktoré hrubo porušujú ľudské práva či podkopávajú našu bezpečnosť a mier. 

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content