Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

zdravotné postihnutie

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:

– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,

– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,

– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,

– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,

– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,

– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,

– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,

– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,

– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe “Pomôžme si”, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,

– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,

– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,

– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,

– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,

– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,

– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Miriam Lexmann podporuje celosvetovú iniciatívu na zlepšenie životných podmienok zdravotne znevýhodnených a vyzýva k tomu aj Európsky parlament (EP).

Miriam Lexmann a ďalší europoslanci vyzvali predsedu EP Davida Sassoliho aby zapojil europarlament do globálnej kampane #WeThe15. Jej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu, ktorá stojí v ceste inkluzívnej spoločnosti pre zdravotne znevýhodnených obyvateľov. Len v Európe žije 87 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím, na celom svete je to až 1,2 miliardy, čo je 15 percent populácie.

„V europarlamente zastupujeme stovky tisíc európskych občanov so zdravotným postihnutím, preto je takéto partnerstvo našou zodpovednosťou, ktorá navyše vyplýva aj z už prijatých záväzkoch hľadať a presadzovať politiky a opatrenia zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím v inkluzívnej spoločnosti,“ uviedla na podporu výzva slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Europoslanci v liste vyzvali Európsky parlament, aby ako silný zástanca ľudských práv a nediskriminácie osôb so zdravotným postihnutím zintenzívnil svoje úsilie na zaručovaní práv a začlenenie týchto osôb na globálnej úrovni. Urobili tak práve počas letných paralympijských hier v Tokiu, kde súťaží viac ako 4500 športovcov zo 163 krajín a sú synonymom nezlomnej vôle, talentu, tvrdej práce a odhodlania, ktoré zostávajú v našich očiach často skryté práve pre pretrvávajúcu diskrimináciu zdravotne znevýhodnených.

Zdroj foto: paralympics.sk

Miriam Lexmann podporila iniciatívu českej europoslankyne Radky Maxovej v otázkach na EK ohľadom súladu platnej stratégie EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia a pripravovaného akčného plánu na zabezpečenie zrozumiteľnosti a užívateľnosti webových stránok, online platforiem a zverejňovaných dokumentov v EÚ aj pre zdravotne znevýhodnené osoby.

Takmer 640-tisíc ľudí trápi na Slovensku chudoba. Nezamestnaní, mnohopočetné rodiny, osamelí rodičia, zdravotne postihnutí či seniori potrebujú pomoc, napríklad aj z “nového” 88 miliardového Európskeho sociálneho fondu +. Kto skôr dáva, dvakrát dáva – najefektívnejšia pomoc je priamo v regiónoch, kde najlepšie vedia, kam potrebujú pomoc z tohto fondu, upozornila Miriam Lexmann v Ranných novinách TV Joj.

Podľa celosvetových štatistík má približne každý stý človek diagnostikovanú poruchu autistického spektra. V Európe je to teda približne 5 miliónov ľudí a hoci je spoločnosť čoraz otvorenejšia a zákonodarcovia prijímajú nové stratégie a legislatívy na odstraňovanie bariér a lepší život pre osoby so zdravotným postihnutím, čo sa týka oblasti zamestnania osôb s poruchou autistického spektra, zdá sa, akoby sme sa nevedeli pohnúť z miesta.

Osoby s autizmom na dennej báze čelia vysokej miere diskriminácie a ich úroveň zamestnanosti dosahuje iba 10 %, čo je v porovnaní s viac ako 40 percentnou zamestnanosťou u osôb s iným zdravotným postihnutím skutočne veľmi málo. 

A pritom až 80 % osôb s touto diagnózou sa môže zamestnať aspoň na čiastočný úväzok. Mnohokrát sa dozvedáme príbehy o zodpovedných, úspešných zamestnancoch, dokonca veľmi talentovaných ľuďoch, ktorí majú skvelú pamäť, dokážu s absolútnou presnosťou kresliť mapy a plány alebo naučiť sa viac cudzích jazykov. Avšak tieto svoje talenty nemôžu ukázať svetu.

Na Slovensku, ale aj v iných členských krajinách existujú úspešné iniciatívy, ktorých cieľom je zamestnávanie osôb s autizmom. Tieto sú však vedené neziskovými organizáciami, či iniciatívami rodičov, ktorí chcú svojim deťom dopriať možnosť realizovať sa. Štátnej podpory sa dočkajú len málokedy, napriek tomu, že nám ukazujú, ako sa to dá.

A pritom stačí málo, podpora takýchto iniciatív, zber údajov, výmena dobrých postupov, prepájanie záujemcov o zamestnanie so zamestnávateľmi, školenia ako k zamestnancom a kolegom pristupovať. A trocha empatie a porozumenia. 

Verím, že Európska komisia urobí všetko preto, aby boli stratégie na podporu zamestnanosti osôb s poruchami autistického spektra úspešné. Pretože posilnením ich zamestnanosti nielen pomôžeme samotným osobám s autizmom naplniť svoj potenciál ale aj ako spoločnosť naplníme svoje záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali prostredníctvom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Ilustračná foto, Zdroj: zdravi.euro.cz

Európska komisia a členské štáty by mali vykonať dôkladnú analýzu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa kritérií pre uznávanie zdravotného postihnutia a jeho stupňov a na základe toho zosúladili definíciu zdravotného postihnutia a zároveň zabezpečili vzájomné uznávanie stavu zdravotného postihnutia vo všetkých členských štátoch. Miriam Lexmann to uviedla v jednom z ôsmich pozmeňujúcich návrhov k správe o Ochrana osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícií.

 

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac máj. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– ako tieňová spravodajkyňa som spolupracovala na tvorbe schválenej správy o pravidlách pre digitálne formovanie budúcnosti EÚ,

– vystúpila som v pléne EP k dohode o posilnení práv cestujúcich v železničnej doprave. Napriek pozitívam dohody som upozornila na nedostatočné uľahčenie cestovania pre zdravotne postihnuté osoby, za čo som sa zasadzovala,

–  v EP sme schválili uznesenia k téme Európskych záruk pre deti spoločne s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím, ale aj bezpečnosti v online priestore,

– odmietam kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a ktorá bola schválená vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,

– spoločne s Monikou Kolejákovou z KDH sme upozornili na to, že Ministerstvo zdravotníctva doposiaľ neuskutočnilo žiadne kroky, aby mohlo čerpať z 4 miliardového balíka poskytovaného EÚ určeného na včasné zachytenie a diagnostiku onkologických ochorení,

– iniciovala som spoločný list slovenských europoslancov predsedovi NR SR so žiadosťou o vystúpenie na júnovej schôdzi NR SR pri príležitosti Konferencie o budúcnosti Európy,

– po mojich mnohých apeloch a vytrvalom úsilí bol konečne vymenovaný osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Stal sa ním Cyperčan Christos Stylianides,

– rozporuplnú iniciatívu Európskej komisie o návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva považujem za ďalší nebezpečný pokus porušujúci nielen subsidiaritu, ale i závažne ohrozujúci najlepší záujem dieťaťa v prípade praxe tzv.náhradného materstva. Práve touto v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, ilegálnou praxou by sa totiž musel zaoberať.

– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde som zároveň tieňovou spravodajkyňou pre stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Návrhy boli zamerané na dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritického myslenia, podpory podnikania, tvorivosti či mediálnej gramotnosti

– vyjadrila som podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov pre predstaviteľov komunistického režimu, ktorý je snahou o nastolenie bazálnej spravodlivosti

– podporila som celoeurópsku iniciatívu žiadajúcu znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom je uľahčiť spoluprácu orgánov verejného zdravia a mimovládneho sektora v problematike koordinovania národných a európskych preventívnych programov,

– Komisii som adresovala otázku s cieľom zamedziť diskriminácii pri používaní digitálnych Covid pasov pre deti a dospelých, ktorým zdravotný stav neumožní očkovanie či dokonca ani testovanie,

– podporila som verejnú celonárodnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

– v EP som jednoznačne podporila nový sedemročný rámec pravidiel a fungovania obľúbeného vzdelávacieho programu Erasmus +, 

– diskutovala som s vyše 200 stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ, 

– vyzvala som na okamžité sprísnenie sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu ako dôsledok bezprecedentného únosu civilného lietadla a následného zatknutia opozičného aktivistu R.Prataseviča s priateľkou a nárastu počtu politických väzňov v Bielorusku, medzi ktorých patrí aj Pavel Seviarynets, líder Bieloruských kresťanských demokratov.  

– položila som otázku Komisii k problematike stratégie EÚ pre demografiu, vzdelávania, informovania a prípravy k narastajúcemu problému medzigeneračnej spravodlivosti,

– odmietla som pokračovanie v procese ratifikácie bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou v dôsledku Čínou uvalených sankcií na osoby a inštitúcie v EÚ,

– verejne som podporila celosvetovú výzvu pápeža Františka na modlitby za zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, náboženských slobôd, mier a pokoj v Číne a Mjanmarsku,

– vystúpila som v slovenských a zahraničných médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku ako aj aktuálnemu európskemu a svetovému dianiu.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas mája. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Využitie AI na zmierňovanie spoločenských nerovností, pre napomáhanie sociálnej inklúzii zraniteľných osôb, ale aj zabezpečenie efektívnych opatrení v systémoch vzdelávania a na trhu práce, ktoré pomôžu uľahčiť ľuďom prechod k digitalizácii hospodárstva a priemyslu. Aj tieto požiadavky Miriam Lexmann boli dnes jednoznačne schválené v EP ako súčasť správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy.

Niektorí občania nemôžu pre poruchu autistického spektra alebo fyzickú bariéru podstúpiť očkovanie a dokonca ani testovanie na Covid-19. Budú pre nich platné výnimky na cestovanie zahrnuté v covid pasoch? Miriam Lexmann a Jana Žitňanská sa pýtajú EK, či myslí na týchto ľudí a pripraví pre nich výnimky tak, aby neboli kvôli zdravotnej indikácii marginalizovaní.

Minulý týždeň sme schválili dôležité uznesenie o Európskej záruke pre deti. Podieľala som sa ňom priamo prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, z ktorých mnohé boli v závere prijaté. Európska záruka pre deti je iniciatívou, ktorá má veľký potenciál pomôcť deťom a ich rodinám, pokiaľ bude uchopená správne.

Uznesenie je zamerané na podporu rodín – finančne, sociálnymi službami, ale aj celkovým ocenením ich prínosu v spoločnosti. Vychovávajú totiž budúcu generáciu, ktorá má obrovský potenciál pre hospodársky, ale i sociálny vývoj krajiny.

Je totiž veľmi dôležité zabezpečiť dostatočnú infraštruktúru starostlivosti o deti alebo aj príbuzných odkázaných na opateru, aby rodičia či opatrovatelia boli predovšetkým schopní dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom a mali tak čas sa deťom či príbuzným plnohodnotne venovať.

Uznesenie vyzýva k nutnosti adekvátne zohľadniť tento čas aj v dôchodkových systémoch, čo sa mi podarilo prostredníctvom pozmeňovacích návrhov presadiť. Dôležitým faktorom je identifikovať a prijať cielené opatrenia na pomoc najviac zraniteľným rodinám, ktoré majú napríklad viac detí, dieťa so zdravotným postihnutím alebo sa o rodinu stará osamelý rodič.

Chudoba v detstve, ktorá sa týka až 22 % európskych detí, má totiž ďalekosiahle dopady na ich budúci život. A práve táto záruka, ktorá prináša možnosť výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a možnosť spolupráce a podpory už overených iniciatív, je podľa môjho názoru správnym krokom.

Som taktiež veľmi rada, že sa prostredníctvom môjho návrhu podarilo upriamiť pozornosť aj na potenciál bezprecedentného balíka peňazí v rámci obnovy po koronakríze, cez ktorý môžeme finančnú pomoc nasmerovať aj na mimovládne a charitatívne organizácie, ktoré týmto rodinám a deťom aktívne pomáhajú. Verím, že toto uznesenie prinesie svoje výsledky a má moju jednoznačnú podporu.

Miriam Lexmann predložila 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňuje na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti. 

Uznanie obdobia poskytovania starostlivosti o nezaopatrené deti v dôchodkových systémoch, zameranie sa na chudobu a sociálne vylúčenie rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, využitie nástroja Next Generation na podporu charitatívnych a neziskových organizácii pre rodiny v núdzi či podpora medzištátnej výmeny pozitívnych skúseností. Poslanci EP schválili uznesenie o tzv. Európskej záruke pre deti aj so všetkými návrhmi Miriam Lexmann.

Nové nariadenie sa bežných cestujúcich v EÚ dotkne najmä v týchto oblastiach:

V prípade meškania vlaku dlhšom ako 100 minút, budú prevádzkovatelia povinní ponúknuť cestujúcim možnosti presmerovania a pomôcť im nájsť najlepšie alternatívy. Ak si to vyžadujú okolnosti, zabezpečia jedlo a občerstvenie a uhradia náklady na ubytovanie.

Železničné spoločnosti majú povinnosť poskytnúť bicyklom vyhradené priestory. Zamietnutie prepravy bicyklov vo vlaku musí byť riadne odôvodnené a musia zabezpečiť možnosť odškodnenia cestujúcich, ak takáto situácia nastane.

Posilnili sa aj všeobecné ustanovenia o informovaní cestujúcich, najmä v prípade meškania, pri ktorom sa zavádza povinnosť informovať cestujúcich o vývoji hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii.

Toto prijatie dohody vítam, no na druhej strane si myslím, že nariadenie mohlo byť omnoho viac ambiciózne – najmä pri cestujúcich so zdravotným postihnutím. Tí sa dlhodobo stretávajú s bariérami prostredia vo vlakovej preprave, v ktorej musia potrebu asistencie nahlásiť desiatky hodín pred cestou. 

V dohode bola síce táto lehota skrátená z pôvodných 48 na 24 hodín, avšak opäť s možnosťou predĺženia. Stále ide len o polovičný úspech, najmä keď vidíme, že v niektorých členských štátoch EÚ fungujú oveľa menšie lehoty bez problémov. Napríklad v Belgicku funguje trojhodinová lehota a v Holandsku dokonca len hodinová.

Hoci boli predložené pozmeňovacie návrhy, ktoré by situáciu pre cestujúcich so zdravotným postihnutím vylepšili, moja podpora a podpora ďalších kolegov nestačila, a neboli plénom EP schválené. Tým pádom táto dohoda zostáva do určitej miery premárnenou príležitosťou.

Pozrite si môj prejav v Európskom parlamente z poslednej plenárky.

Miriam Lexmann predložila 10 pozmeňujúcich návrhov k uzneseniu EÚ o Európskej záruke pre deti. Hovorí o podpore a pomoci deťom, ktoré trpia v čase pandémie nedostatkom kvalitného vzdelávania, pomoci charitatívnym organizáciám, ale aj deťom so zdravotným postihnutím.

Prístupnosť nielen fyzického prostredia, ale aj služieb – vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, či demokratických procesov, akými sú napríklad voľby sú kľúčom Stratégie EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím. Miriam Lexmann ako členka parlamentnej medziskupiny pre oblasť zdravotného postihnutia tiež uviedla, že cieľom Stratégie bude dokončenie deinštitucionalizácie – prechodom ku komunitnej starostlivosti a prístupom na trh práce.

Dohovor o právach pre osoby so zdravotným postihnutím je záväzných pre EÚ už 10 rokov, no iba zlomok z nich je zamestnaný na plný pracovný úväzok. Pokiaľ nebudeme pracovať na odstraňovaní fyzických bariér prostredia, nič sa nezmení. Miriam Lexmann v pléne EP preto tento týždeň apelovala na dokončenie deinštitucionalizácie a debarierizácie a používanie digitálnych nástrojov. Vyzvala na investovanie do výskumu technológií, nových asistenčných riešení a etické zapojenie AI.


Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia viacnásobnej diskriminácii, nedostatku inkluzívneho vzdelávania a mnohé nemajú prístup na trh práce. Deje sa to napriek desaťročie platnému a záväznému Dohovoru EÚ o ich právach a ich diskriminácia je jasným porušením základných hodnôt EÚ. Uviedla to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Osoby so zdravotným postihnutím stoja denne pred množstvom výziev. Patria medzi ne bariéry pri vstupe do úradných budov, verejné výťahy neoznačené Braillovým písmom či prekážky pri cestovaní verejnou dopravou ako napríklad nutnosť nahlásiť cestu vlakom mnoho hodín vopred. Problémov je však viac.

“Osoby so zdravotným postihnutím sú diskriminované v dostupnosti práce, mzdovom ohodnotení, dokonca aj pri umožnení práce z domova. Fyzické bariéry v infraštruktúre odstraňujeme len veľmi pomaly a tí, ktorí majú šťastie a pracujú na plný úväzok v chránených dielňach, často nemajú postavenie a ochranu riadnych zamestnancov”, upozorňuje Miriam Lexmann. Ide podľa nej len o časť problémov, ktorým v spoločnosti v nejakej forme čelí až každý šiesty Európan.

Europoslankyňa na nedostatočne napredujúci proces inklúzie poukázala v reakcii na prijatú správu Európskeho parlamentu (EP) o rovnosti v zamestnaní vo svetle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zdôrazňuje, žev EÚ je na plný úväzok zamestnaných iba 21% žien a 29% mužov so zdravotným postihnutím.

„Pandémia nám ukázala, že mnohé veci vedia fungovať vďaka digitálnym nástrojom. Investujme do výskumu technológií a nových asistenčných riešení pre spoluobčanov so zdravotným postihnutím. Využime umelú inteligenciu, ktorá má obrovský potenciál pomôcť vytvoriť riešenia, pokiaľ je dizajnovaná eticky”, uviedla Lexmann v pléne EP k téme, ktorej sa dlhodobo venuje.

Europoslankyňa Lexmann v Bruseli presadila pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím. Týkajú sa tak digitálnych riešení, ako aj výzvy na urýchlenú deinštitucionalizáciu a rozvoj komunitnej starostlivosti o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím.

Foto: coe.int

Jednou z hlavných tém, ktorým sa Miriam Lexmann venuje v EP, je inklúzia a lepšie podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím. K téme vystúpila aj na aktuálnom plenárnom zasadnutí, kde zdôraznila, že uplynulo už 10 rokov, odkedy je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím záväzný pre EÚ, no napriek tomu vidíme štatistiky, podľa ktorých sú títo ľudia v spoločnosti prehliadaní a diskriminovaní.

Rodiny majú obrovský vplyv na vývoj demografie, a tým aj vývoj našej spoločnosti. Preto je potrebné výrazne ich podporiť pri tvorbe opatrení na rovnováhu pracovného a súkromného života, starostlivosti o deti, starších ľudí, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj pri zohľadňovaní výšky materských, otcovských, rodičovských a opatrovateľských príspevkov. Ako jednu z mnohých pripomienok to uviedla Miriam Lexmann pri tvorbe dokumentu o sociálnej politike EÚ.

Nové technológie – vrátane AI, musíme využívať na zlepšenie fungovania a vytváranie udržateľných a inkluzívnych podmienok na trhu práce. Potenciál AI je navyše potrebné využiť aj na zmierňovanie nerovností v spoločnosti predovšetkým voči zraniteľným skupinám osôb. Miriam Lexmann to uviedla medzi 18 pripomienkami k správe o tvarovaní digitálnej budúcnosti Európy, pre ktorú je tieňovou spravodajkyňou za EĽS/EPP.

Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.

Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.

A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.

V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.

Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.

Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.

Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.

Foto – Depositphotos.com/Goodluz

Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.

Europoslankyňa Miriam Lexmann presadila vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP návrhy na ochranu osôb so zdravotným postihnutím, deinštitucionalizáciu, lepšie postavenie neformálnych opatrovateľov i vyššie ohodnotenie období starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme. Lexmann zdôraznila aj potrebu dosiahnuť plnú dostupnosť tovarov, služieb a bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj potrebu inkluzívneho vzdelávania a trhu práce. Europoslankyňa v návrhoch zároveň upozornila, že použitie umelej inteligencie môže pomôcť osobám so zdravotným postihnutím naplno sa začleniť do spoločnosti. 

Učňovské vzdelávania nemôže byť len druhou voľbou mladých ľudí, a preto potrebujeme zvýšiť jeho atraktivitu vo vzdelávaní a spoločnosti, hovorí Miriam Lexmann v jednom z piatich pozmeňovacích návrhov k uzneseniu EP k oznámeniu EK o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť. Navrhuje tiež uznávanie zručností nadobudnutých neformálnymi opatrovateľmi a zabezpečenie dostupnosti internetu a digitálnych nástrojov pre všetkých vrátane osôb zo znevýhodnených skupín.

Posilnenie digitálnych zručností v spoločnosti dosiahneme aj zvýšeným prístupom k internetu a digitálnym nástrojom s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny – vrátane seniorov, menšín a osôb so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje to Miriam Lexmann pričom v pozmeňovacích návrhoch k správe o možnostiach vzdelávania pre seniorov pripomína nutnosť školenia aj učiteľov v digitálnych zručnostiach a posilňovania ich jazykových kompetencií.

Europoslankyňa Miriam Lexmann bude pôsobiť v medziskupine Európskeho parlamentu pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. Medziskupina aktívne spolupracuje s rôznymi organizáciami, ktoré v jednotlivých členských štátoch pracujú na zlepšovaní kvality života i celkovej situácie – dostupných služieb, vzdelávania, trhu práce či zdravotnej starostlivosti – osôb so zdravotným postihnutím. “Musíme zlepšiť svoj postoj k tejto skupine spoluobčanov, ktorých zraniteľnosť ešte viac odhaľuje pandemická kríza,” uviedla Lexmann.

Podpora výskumných programov zameraných na vývoj AI robotických a digitálnych technológií musí byť v centre pozornosti EK a členských štátov, aby sme aj s ich pomocou v plnej miere umožnili integráciu osôb so zdravotným postihnutím. Pripravovanú správu EP o rovnakom zaobchádzaní v práci s osobami so zdravotným postihnutím to spolu s ďalšími pripomienkami o nutnej výmene skúseností, podpore komunitného života osôb či dostupnom inkluzívnom vzdelávaní, navrhla Miriam Lexmann.

Rozvoj digitálnych zručností je nevyhnutný na prispôsobenie sa meniacim potrebám trhu práce a spoločenským zmenám, ktoré môžu spôsobiť digitálne sociálne vylúčenie.  Preto je nutné odstrániť prekážky pri prístupe k digitálnym nástrojom a vzdelávaniu predovšetkým u zraniteľných komunít, ale aj u seniorov či osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o digitálnom vzdelávaní. Zároveň apeluje na potrebu cielených národných kampaní pre zvýšenie povedomia o zdravotných hrozbách vyplývajúcich z dlhého času stráveného pred obrazovkami.

Viaceré zlyhania v systéme starostlivosti o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, vrátane nedostatočnej podpory zariadení sociálnych služieb v čase pandémie, by mali byť riadne a bezodkladne preskúmané. V pléne EP to uviedla Miriam Lexmann a navrhuje riešenie vo zvýšenej podpore prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, pretože menšie zariadenia rodinného typu zlepšia šancu opatrovaných ľudí na plnohodnotný život.

K zvráteniu negatívnych demografických trendov môžu prispieť aj podpora rodín vrátane dostupnej infraštruktúry starostlivosti o deti, pomoc rodinám s jedným rodičom, rodinám s deťmi so zdravotným postihnutím, ale aj primeraný finančný prínos pre starostlivosť o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky. Miriam Lexmann navrhla opatrenia k Správe o zvrátení demografických trendov v regiónoch EÚ.

EÚ pripravuje zriadenie tzv. nástroja na obnovu a odolnosť voči sociálnym a hospodárskym krízam. Podľa M. Lexmann by mal prispieť k zlepšenej odolnosti členských štátov cez formálne i neformálne vzdelávanie, odbornú prípravu a rekvalifikáciu občanov. Účinná podpora vzdelávania by mala odzrkadlovať súčasné výzvy, vrátane AI, ale aj inklúziu a dynamické potreby trhu práce s osobitnou pozornosťou na najzraniteľnejšie skupiny vrátane starších, osôb so zdravotným postihnutím či rodiny s deťmi.

Využívanie digitálnych riešení založených na umelej inteligencii, zameranej na človeka, považujeme za skvelú príležitosť na vytváranie pracovných miest a integráciu znevýhodnených skupín obyvateľstva na trhu práce. Uviedla to Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci k rozpočtu EÚ na rok 2021.

V sociálnej sfére potrebujeme prístupnú a cenovo dostupnú infraštruktúru starostlivosti o deti, starších, ale aj osoby so zdravotným postihnutím. Rizikom je aj vysoká miera zadlženia, ktorej musíme čeliť osvetou v téme finančnej gramotnosti pripomienkovala Miriam Lexmann pripravovanú správu EP na zriadenie technickej podpory v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

Ochrana najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – seniorov, osôb so zdravotným postihnutím, menšín, diskriminovaných osôb, ale aj zraniteľné skupiny, ktoré vytvorila pandémia či zníženie chudoby u zamestnaných osôb prostredníctvom spravodlivých foriem odmeňovania, dôstojných a udržateľných pracovných miest. To sú dva zo štrnástich pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila Miriam Lexmann k pripravovanej správe o zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne.

Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) prešlo hlasovaním všetkých 18 návrhov Miriam Lexmann (EĽS/KDH) k pripravovanej správe o politikách zamestnanosti členských štátov. Okrem iného v dokumente pripomienkovala rovnosť práv osôb so zdravotným postihnutím, rešpektovanie názoru seniorov byť ekonomicky aktívny aj v dôchodkovom veku, inkluzívnosť trhov práce, existenciu kvalitných a dostupných verejných služieb či podporu transformácie výrobných podnikov za účelom európskej sebestačnosti v zdravotníckej oblasti.

Osoby so zdravotným postihnutím by mali mať podľa odporúčania OSN ešte z roku 2015 a viacerých uznesení EP vlastné kontaktné miesta vo všetkých inštitúciách EÚ. Miriam Lexmann spolupodpísala otázky na Komisiu a Radu, v ktorých sa pýta, kedy dôjde k naplneniu týchto predsavzatí a zároveň začleneniu problematiky zdravotného postihnutia do všetkých politík a právnych predpisov EÚ.

Miriam Lexmann odovzdala v rámci Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci 18 pripomienok k navrhovaným usmerneniam pre politiky zamestnanosti v členských krajinách EÚ. Týkajú sa najmä ochrany osôb so zdravotným postihnutím, ale aj inak znevýhodnených osôb, dostatočných práv pre seniorov, posilnení práv neziskoviek a charitatívnych organizácií či zdravotníckej sebestačnosti EÚ.

Rodiny v ťaživej životnej situácii, neziskové združenia aj inovátori budú môcť získať adresnú finančnú podporu od slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Jej grantový program s názvom „Pomôžme si“ bude spustený celoročne, na začiatku chce priamo a rýchlo podporovať poškodených pandémiou COVID-19.

„Slová majú cenu, len ak nasledujú skutky. V čase, keď sme posilnení a povzbudení hĺbkou veľkonočného tajomstva, chcem konkrétne a priamo pomôcť tým, ktorí prepadajú sieťou štátnej pomoci,“ približuje Lexmann spustenie vlastného grantového programu. Ten bude podľa jej slov iba čiastkovým doplnením hlavného poslania v Európskom parlamente, teda návrhov, tvorby a presadzovania účinných nástrojov pomoci občanom. „Keďže však výšku odmeny za túto prácu považujem za pozvanie k podpore odkázaných, rada tak budem robiť nepretržite a systematicky,“ uviedla.

Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) len od februára, bude cez grantový program „Pomôžme si“ poskytovať jednorazovú finančnú podporu v troch kategóriách žiadostí. Požiadať o príspevok budú môcť sociálne znevýhodnení občania v ťaživej životnej situácii, zvlášť rodiny s malými deťmi a osobami so zdravotným postihnutím, ďalej dobrovoľnícke združenia, ktoré bez nároku na odmenu pomáhajú iným a prispievajú k pozitívnemu rozvoju spoločnosti a tzv. inovátori, teda tvorcovia projektov či mechanizmov, ktoré operatívne reagujú na potreby lokálnych komunít. V aktuálnom období pôjde predovšetkým o podporu poškodeným v dôsledku epidémie COVID-19.

O podporu bude možné uchádzať sa celoročne

Chcem pomôcť tam, kde to nedokáže štát, tým, ktorí si sami nevedia pomôcť, alebo chcú pomáhať iným a tak, aby to bolo rýchle a účinné,“ zdôrazňuje Lexmann. Žiadosti o grant sa budú odosielať elektronicky cez jednoduchý online formulár, posudzovať ich bude komisia. Program bude spustený celoročne, žiadať i získať finančný príspevok vo výške do 500 eur bude možné priebežne. „Poznám desiatky prípadov, v ktorých môže byť takýto príspevok zachraňujúci. Zároveň som presvedčená, že spoznávanie ďalších pomôže ešte viac porozumieť ľuďom s ich každodennými starosťami a skutočnými problémami,“ uzatvára europoslankyňa.

Fond a grantový program „Pomôžme si“ bude spustený v najbližšom období spolu s novou webovou stránkou www.lexmann.eu. Na nej budú zverejnené aj podrobné podmienky na získanie príspevku. Program bude aktívny počas celého funkčného obdobia europoslankyne.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/pressmaster

Viac ako 100 poslancov Európskeho parlamentu (EP), vrátane iniciátorky výzvy Miriam Lexmann, požaduje lepšie práva osôb s Downovým syndrómom. Vo vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorý je v sobotu 21. marca, vyzývajú európske vlády a inštitúcie EÚ na podporu projektov, vzdelávania a výskumu v tejto oblasti.

Viac ako 100 poslancov Európskeho parlamentu (EP) požaduje lepšie práva osôb s Downovým syndrómom. Vo vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorý je v sobotu 21. marca, vyzývajú európske vlády a inštitúcie EÚ na podporu projektov, vzdelávania a výskumu v tejto oblasti. Iniciátorkou výzvy na pôde EP je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Deklaráciou vyzývame vlády a inštitúcie EÚ, aby ihneď po vyriešení zdravotnej krízy s Covid-19 podporovali s najvyššou prioritou existujúce plány, ako sú inkluzívne vzdelávacie projekty a programy výskumu v oblasti zdravia a terapie u ľudí postihnutých Downovým syndrómom,“ približuje Miriam Lexmann. Práve slovenská europoslankyňa je iniciátorkou deklarácie, ktorú do EP priniesla organizácia EU for Trisomy.

Ide o platformu pre spoluprácu asociácií, občanov a politikov, ktorí sa usilujú o zrovnoprávnenie osôb s trizómiou 21. Tak znie odborné označenie ochorenia – trizómia 21. chromozómu, ktoré spôsobuje intelektuálne postihnutie genetického pôvodu, nazývané tiež Downov syndróm. Od neho bol odvodený aj symbolický dátum Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorému od roku 2006 patrí 21. marec.

Lekársky výskum v liečbe Downovho syndrómu za polstoročie mimoriadne pokročil. Vďaka napredujúcej vede sa dnes ľudia s týmto ochorením dokážu liečiť na mnohé pridružené zdravotné komplikácie, vieme stimulovať ich intelektuálne schopnosti a priemerná dĺžka ich života sa výrazne predĺžila,“ zdôvodňuje naliehavosť podpory pre výskum, vzdelávanie a sociálne začlenenie u osôb s trizómiou 21 Miriam Lexmann. 

Rok 2021 bude patriť ľuďom s Downovým syndrómom

Europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, pripomína, že osoby s Downovým syndrómom sú vystavené vysokému riziku sociálneho vylúčenia. Miera ich nezamestnanosti totiž predstavuje dvojnásobok oproti občanom bez zdravotného postihnutia. „Dokonca je štyrikrát vyššia ako u ľudí s mentálnym postihnutím,“ zdôrazňuje Lexmann. Vyhlásenie, ktoré iniciovala, podpísalo 108 europoslancov z 26 krajín naprieč celým politickým spektrom.

Téme zlepšovania života ľudí s Downovým syndrómom by mal podľa europoslankyne patriť špeciálne aj celý rok 2021. Ako jeden z lídrov snahy tým chce vytvoriť ešte silnejší apel na účinnejšiu implementáciu riešení zameraných na podporu, liečbu a začleňovanie ľudí s Downovým syndrómom do spoločnosti.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Ekonomickú bezpečnosť nesmieme podceňovať

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content