Miriam Lexmann sa stane europoslankyňou až po brexite, jej vyjadrenie k tejto situácii však dáva nádej, že konzervatívna scéna našla „štátnický materiál“.
.trinásť nových europoslancov nepovedalo zatiaľ nič, čo by sme si mali pamätať dlhšie, ako do prvého povolebného dňa. Niežeby sa dal očakávať opak, keďže strany až na pár výnimiek dlhodobo posielajú do volieb neznáme tváre alebo dosluhujúcich starých bardov, ktorí za odmenu dostanú lukratívne a dobre platené miesto v Bruseli. Samozrejme, našli sa i výnimky, ako bol Richard Sulík alebo Michal Šimečka, ktorí je medzi ľavicovými liberálmi jednou z najvýraznejších osobností.
Dôležitejšie, ako to, kto do parlamentu nastúpi, je dáma, ktorá do parlamentu, dúfajme, najbližších päť rokov nastúpiť nebude musieť. Miriam Lexmann je vďaka bizarnému rozdeleniu mandátov v roli čakateľky. Poslankyňou sa stane jedine v prípade, že Veľká Británia, ktorá je v Európskom parlamente pre mnohých, vrátane autora tohto textu, hlasom rozumu, z EÚ odíde.
Staré pravidlo znie, že politik myslí na budúce voľby a štátnik myslí na budúce generácie. V cynickej politike na Slovensku sme si zvykli, že od politikov očakávame bazálne minimum. O to viac prekvapilo, že prvé štátnické vyjadrenie za posledných mnoho rokov vyšlo z úst nováčika na politickej scéne.
Lexmann vie, čo je pre EÚ podstatné. Dokázala to i svojím vyjadrením. „Ľudia, ktorí ma nepoznajú, mi píšu a volajú, že teraz už čakáš len na ten brexit. Nemôžem však povedať, že netrpezlivo čakám na brexit, lebo vidím vyšší záujem v tom, aby ten brexit nenastal.“ Slová Lexmann sa stratili v povolebnom šume, avšak Lexmann môže byť nádejou, že kresťanskí demokrati, konzervatívci a pravicová časť občianskej spoločnosti našli osobnosť, ktorá dokáže spájať. Tridsať rokov od Novembra by bola Lexmann len druhým politikom, ktorému by sa to mohlo za priaznivých podmienok podariť.
Zdroj: tyzden.sk
Foto: Depositphotos.com/odua
