Na úvod niekoľko faktov.
V minulom roku žilo viac ako 360 miliónov kresťanov v krajine, kde sú prenasledovaní, alebo im hrozí nebezpečenstvo pre ich presvedčenie. To z nich robí najviac prenasledovanú náboženskú skupinu na svete. Zabitých pre vieru bolo podľa údajov zo správy 5 898 ľudí. 5 110 kostolov a ďalších objektov slúžiacich náboženským komunitám bolo zničených, alebo napadnutých. Do väzenia uvrhli úrady, súdy, alebo iné autority 6 175 kresťanov, a to bez skutočného dôvodu. Unesených bolo 3 829 veriacich.
Toto všetko nie sú len hrôzostrašné čísla. Za číslami sa skrývajú konkrétni ľudia, ich rodiny, priatelia a komunity. Všetci trpia len preto, lebo patria k „nesprávnemu náboženstvu“, „nesprávnej komunite“, majú „nesprávny názor“.
Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania pre každého bez ohľadu na konkrétne náboženstvo, alebo presvedčenie, je „cenná devíza“, ako konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v roku 1993. Súd poukázal tiež na fakt, že sloboda vierovyznania má význam nielen pre veriacich rôznych náboženstiev. Nie je to luxus, ani privilégium, ale „jeden zo základov demokratickej spoločnosti“.
Heiner Bielefeldt, profesor ľudských práv a politiky ľudských práv na Univerzite v Erlangene a bývalý osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery píše, že sloboda vierovyznania „komplexne obsahuje všetky princípy, ktoré spoločne definujú iné ľudské práva: univerzalizmus, slobodu a rovnosť. Hlavným cieľom ľudských práv je inštitucionalizovať rešpekt voči ľudskej dôstojnosti každého človeka. […] Sloboda náboženstva alebo viery už zo svojej podstaty ľudského práva chráni ľudské bytosti v rozsiahlej oblasti presvedčení a praktík súvisiacich s náboženstvom alebo s vierou pred akýmikoľvek formami donucovania, zastrašovania a diskriminácie.“
Ako však vyzerá prenasledovanie pre vieru?
Utrpenie spôsobené náboženskou neznášanlivosťou má mnoho podôb, no predsa nesie podobné znaky v mnohých krajinách. Či už je to priame násilie, väznenie, únosy, znevýhodňovanie, alebo ekonomické zneužívanie a nútený odchod z miesta, kde veriaci žijú, spoločným menovateľom všetkých obetí je ich viera.
Rodina mladej kresťanky Zabi z Afganistanu praktizuje vieru potajomky. „Pred niekoľkými rokmi prišiel Taliban a odvliekol nášho otca. Niekoľko mesiacov ho väznili a mučili a napokon ho zabili. O niekoľko mesiacov neskôr zmizol môj brat a nikdy sme ho už nevideli. Keď Taliban prevzal moc, podarilo sa nám s mamou prekročiť hranicu a utiecť. Nevieme však, čo bude ďalej,“ cituje mladú ženu Open Doors v hodnotiacej správe.
Rozhodnutie zmeniť svoje náboženstvo je často nebezpečné a v niektorých krajinách môže ohroziť váš život. V krajinách ako Pakistan, India, Irán, alebo v subsaharských krajinách sa konvertiti stávajú častým terčom ideologickych extrémistov, či teroristov.
Prečo už nie je na prvej priečke Severná Kórea?
V minulom hodnotiacom období bola najhoršou krajinou pre kresťanov Severná Kórea. Nový zákon o „reakčnom myslení“, ale aj príchod pandémie a s ňou spojených opatrení síce spôsobili v predošlom období zhoršenie stavu náboženskej slobody v krajine ovládanej diktatúrou.
No na druhej strane sa po dramatickom návrate Talibanu k moci v Afganistane situácia zhoršila natoľko, že v hodnotení krajín sa dostal na čelo rebríčka. Afganistan je teda podľa Open doors dnes najhoršou krajinou na svete pre život kresťanov.
Keď sa v roku 2021 definitívne plánoval odchod amerických vojsk z Afganistanu, zdôrazňovala som, že štýl, akým sa pripravil a ako sa realizoval, bol hrubou strategickou chybou.
Týka sa to aj bezpečnostných otázok
Dávno predtým, ako v Afganistane nastala kritická situácia, som iniciovala výzvu Európskej komisii, aby sa obnovil úrad osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Tento post bol totiž dva roky neobsadený. Po vymenovaní však nový vyslanec vydržal v úrade len pár mesiacov a v čase, keď ľudia v Afganistane čelili dramatickému zhoršeniu ľudskoprávnej situácie a hrozil návrat vlády teroristov, už bol opäť post neobsadený. Európska únia teda nemala svojho vyslanca, ktorý by ju mohol primäť ku konkrétnym krokom.
Podpora náboženskej slobody, či slobody svedomia, sa však dotýka aj strategických a bezpečnostných otázok pre krajiny EÚ. Dlhodobé porušovanie ľudských práv a násilie na náboženských skupinách spôsobujú vlny migrácie. Riešenie otázok náboženskej slobody je teda dôležité aj pri zvládaní migračnej krízy a ďalších geopolitických výziev, ktorým dnes čelí EÚ.
Ďalej sú tu globálni hráči ako Čína. Naše celkové vzťahy s Čínou, alebo inými totalitnými režimami, sú dlhodobo podmienené obchodnými vzťahmi. Čínsky komunistický režim podľa dostupných údajov pácha genocídu na etnických a náboženských menšinách a zneucťuje vlastných občanov nútenými prácami, z ktorých môžu profitovať aj naši obchodní partneri. Vhodne zvolený tlak na čínsku protistranu – napríklad neakceptovaním výrobkov, či komponentov, na ktorých dokázateľne pracovali utláčaní –, by bol signálom o našom odhodlaní chrániť slobodu presvedčenia.
Oceňujem, že už aj na Slovensku bolo schválené vytvorenie Úradu splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Na naplnenie tohto záväzku z Programového vyhlásenia vlády som sama dlhodobo apelovala.
Aj totalitná minulosť našej krajiny nás totiž morálne zaväzuje k tomu, aby sme podporovali ľudskú dôstojnosť a slobodu každého človeka a pričinili sa o to nielen v rámci našej zahraničnej politiky, ale aj v rámci vonkajších vzťahov celej EÚ.
Foto: Opendoors/autorská koláž
