Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

admin

20 September 2023 – Immediately carry out testing of natural gas entering the European Union through the Southern Corridor to determine whether Azerbaijan is re-exporting Russian gas to the EU. This is one of the proposals presented by MEPs in a letter to the Commission. The letter was initiated by Miriam Lexmann.

19 September 2023 – The EU should always and clearly stand up for the oppressed population of Nagorno-Karabakh. Miriam Lexmann is deeply concerned and asked for a more principled European policy towards Azerbaijan, because the EU was not able to prevent another act of aggression against Nagorno-Karabakh.

18 September 2023 – We did not use the EU development aid tool in the amount of 80 billion to deal with migration in the place where it occurs. Today we are starting to draw on it, but this help is coming late, said Miriam Lexmann in connection with the solution to the current migration crisis.

14 September 2023 – Ensuring access to critical raw materials is crucial for European industry, especially in the context of current geopolitical threats. It is about people’s livelihood. We must realize that without materials such as lithium or cobalt, for example, even our automobile industry has no future, emphasizes Miriam Lexmann in connection with the adopted Act on Critical Raw Materials.

13 September 2023 – Following the Covid-19 pandemic, Regulation on emergency situations in the single market brings concrete procedures that member states should adopt in the event of future crises so that there are no restrictions on the single market.

(viac…)

Kresťanskodemokratické hnutie má oddnes dvoch europoslancov. K Ivanovi Štefancovi sa pripojila Miriam Lexmann, ktorá sa členkou Európskeho parlamentu (EP) stala po odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Obaja v EP zastupujú najväčšiu frakciu Európskej ľudovej strany (EĽS). 

Europoslanecký mandát začal Miriam Lexmann plynúť dnes, v EP ho potvrdí retroaktívne. Má sa tak udiať na februárovom plenárnom zasadnutí 10. februára. Mandát podľa vlastných slov získala paradoxne, pretože Brexit si osobne neželala. “Po odchode Británie z EÚ nie je čo oslavovať a slzy nám nepomôžu. Brexit nás pozýva hľadať cesty k tomu, aby sa takéto zložité situácie už neopakovali. Osobne chcem pre návrat dôvery v politiku služby a zadosťučinenie spravodlivosti urobiť všetko,” vyhlásila nová europoslankyňa.

V EP sa chce Lexmann venovať oblasti dôslednejšieho dodržiavania prerozdelených kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi v rámci princípu subsidiarity, podľa ktorého napríklad majú ostať kultúrno-etické či daňové otázky výlučne v kompetencii členských štátov. Ako expertka na zahraničnú politiku sa chce zamerať aj na otázky bezpečnosti, migrácie, vojnových konfliktov alebo prenasledovania pre vierovyznanie. V Bruseli a Štrasburgu chce byť hlasom zodpovednej konzervatívnej politiky.

Na výkon funkcie poslanca EP si Lexmann musela počkať v dôsledku novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Na základe neho tzv. “brexitové miesto” ostalo strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách do EP vykázala najmenší zostatok delenia. Ňou sa stalo práve KDH. Keďže však strana vo voľbách získala vyšší percentuálny zisk ako SaS, podalo KDH sťažnosť na Ústavný súd SR. Ten do dnešného dňa nerozhodol.

Miriam Lexmann v minulosti pôsobila v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente, naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli. V KDH pôsobí ako poradkyňa pre zahraničnú a európsku politiku.

Rozporuplný výsledok volieb do Európskeho parlamentu z 26. mája 2019 sa zapíše do dejín ako Lexmann paradox. Ak by totiž Miriam Lexmann získala menší počet hlasov, zabezpečilo by jej to nepodmienené kreslo v Európskom parlamente. Takto ostala bez kresla do prípadného Brexitu.

K výsledku volieb do Európskeho parlamentu občania rozsiahle podporili petíciu v tomto znení:

(Časť textu petície)
“Sme presvedčení, že výsledky volieb v rozsahu uznesenia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zo dňa 26. mája 2019 nerešpektovali vôľu občanov ani naše právo na spravodlivé voľby, keďže nezaručili rovnakú váhu každému hlasu voliča. Konkrétne, strana s vyšším počtom voličov (KDH) získala len jeden nepodmienený mandát (druhý mandát získa až v prípade Brexitu p. Miriam Lexmann), pričom strana SaS, ktorá vo voľbách získala menší počet hlasov, nadobudla až dva nepodmienené mandáty. Nemôže byť predsa spravodlivé, aby voliči pani Miriam Lexmann zvýšili pravdepodobnosť jej zvolenia tým, ak by jej niektorí nedali svoj hlas.

Takéto pretavenie našich hlasov do mandátov priradených jednotlivým politickým stranám považujeme nielen za nespravodlivé, ale aj za nesúladné s Ústavou SR, Volebným zákonom SR, ako aj Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Aktom o voľbách členov Európskeho parlamentu.”

Konanie na Ústavnom súde SR:

KDH sa v tejto záležitosti obrátilo na Ústavný súd SR, ktorý však podanie zamietol (rozumej: odmietol sa ním meritórne zaoberať).

ROZHODNUTIE ÚSTAVNÉHO SÚDU: Rozhodnutie US

Odlišné stanovisko sudcu Ivana Fiačana k uzneseniu pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 15/2019-46 z 26. júna 2019 o volebnej sťažnostiPredseda Ústavného súdu Fiačan však vo svojom odlišnom stanovisku vyjadril jasný nesúhlas s rozhodnutím súdu. Citát zo stanoviska: “Dokonca sa môže javiť (zamienutie návrhu KDH) ako odmietnutie poskytnutia ochrany ústavnosti, čo je v rozpore s čl. 124 ústavy.

STANOVISKO IVANA FIAČANA: Odlisne stanovisko Fiacana

Z VYSTÚPENIA IVANA FIAČANA V NR SR:

Foto: Depositphotos.com/SergPoznanskiy

Útokmi na tých, čo chcú chrániť dôstojnosť a slobodu každého, sa len oslabuje prodemokratické spoločenstvo v krajine a nepriamo sa podporujú ciele ĽSNS.

Martin M. Šimečka vo svojom článku položil účastníkom Národného pochodu za život nasledujúcu otázku: „Môže byť nejaká idea správna aj napriek tomu, že sa k nej hlásia fašisti?“ Takto postavená otázka však nespĺňa kritériá logickej postupnosti, podľa ktorej by sa mala hľadať správna odpoveď.

Otázka totiž vopred podsúva premisu, ktorá nie je podložená faktom. No a zle položená otázka môže len ťažko viesť k správnej odpovedi. To je elementárna logika, ktorá nepustí.

ĽSNS základnú ideu Pochodu za život nerešpektuje

Ak sa Šimečka chce dozvedieť odpoveď na svoju otázku, mal by najskôr skúmať, či idea pochodu za život a idea, na základe ktorej sa fašisti tohto pochodu zúčastnili, je tá istá. Až v prípade, že sa to potvrdí, môže začať skúmať fakt, či platí, že ak sa slobodní ľudia a fašisti zhodnú na podpore nejakej idey, nevyhnutne platí, že samotná idea je zlá.

Zdroj: blog.postoj.sk
Foto: Depositphotos.com/graphicphoto


Celý článok nájdete tu

Stále počúvam o práve voľby pre ženy, o práve na adopcie pre páry rovnakého pohlavia alebo o práve „vlastniť“ deti kýmkoľvek. Už len osamelé hlasy žiadajú práva aj pre samotné deti.

Prednedávnom v médiách rezonovala búrlivá diskusia po tom, čo sa v denníku Sme objavil článok, ktorý vykresľoval pedofíliu manipulatívnym spôsobom a argumentoval bez akýchkoľvek relevantných dát tým, že väčšina pedofilov deťom neubližuje.

Článok používal slová ako láska alebo sexuálna príťažlivosť, ako keby išlo o vzájomne zameniteľné termíny alebo synonymá. Argumentoval, že takíto ľudia by mali pracovať v zamestnaniach s prístupom k deťom, lebo ich majú radi. V diskusii sa ozývali hlasy, ktoré v tomto kontexte volali – a čo deti?

Hovorí sa, že vyspelosť spoločnosti sa dá spoznať podľa toho, ako sa správa k tým najzraniteľnejším. Väčšinou sa v tejto súvislosti spomínajú starší občania, ľudia so zdravotným postihnutím alebo sociálne slabší.

V tomto článku by som sa chcela pozrieť na to, ako sa krajiny Západu, teda krajiny, ktoré sa považujú za vyspelé demokracie, správajú k úplne najzraniteľnejším osobám – k deťom.

Zdroj: blog.postoj.sk
Foto: Depositphotos.com/lightsource


Celý článok nájdete tu

Tento týždeň vo Francúzsku umrel muž asi v mojom veku. Súd rozhodol, že musí. Pred desiatimi rokmi totiž havaroval a zostal ťažko postihnutý. Nebol však v kóme, ani na žiadnych podporných prístrojoch, nemal žiadne bolesti. Potreboval sa len najesť a napiť gastrickou sondou. Tú mu teraz upreli, čo pre neho znamenalo smrť hladom.

Podobné pokusy o vyhladovanie má pritom Vincent za sebou už štyri. V roku 2013 zostal bez stravy a s minimálnou hydratáciou 31 dní, napriek tomu prežil, čím podľa odborníkov poprel, že by sám odmietal život. Ak by pacient žiť nechcel, dokáže sa podľa lekárov totiž tak opustiť, že zomrie. Vincent nie.

Zásadná otázka: Kvôli čomu?

Hoci rodičia mnohokrát žiadali o prepustenie do domácej liečby, kde by sa o neho sami starali, zakaždým boli odmietnutí. Namiesto toho im lekári pred šiestimi rokmi navrhli synovu smrť, s čím jeho manželka a časť rodiny súhlasili, preto o jeho živote opakovane rozhodovali súdy. Ten posledný pred pár dňami definitívne povedal, že má zomrieť. Opäť bol teda odpojený od stravy a podľa posledných agentúrnych informácií pod silnými utišujúcimi a uspávajúcimi liekmi. Práve to však vyvoláva zásadnú otázku – kvôli čomu?

Ak by bol vo vegetatívnom stave, ktorým argumentovala tá časť odborníkov, ktorá bola za ukončenie jeho života, bolesť by necítil. Tak načo lieky zabezpečujúce „aby netrpel“? Nie je náhodou jeho hladovanie jeho krutým zabíjaním? Vincent pritom umiera v krajine, ktorá neuznáva eutanáziu. Má síce zákon zaručujúci právo na dôstojnú smrť a ukončenie úpornej liečby smrteľne chorých. On však smrteľne chorý nebol a udržiavaciu, ani žiadnu inú liečbu nedostával. Len jesť a piť.

Ďalší súd pár týždňov predtým poslal na smrť zdravé nenarodené dieťa, ktorého matka bola v 22. týždni tehotenstva, dokonca proti jej vôli. Len preto, že je mentálne postihnutá, jej nariadil potrat. Hoci stará mama  je pripravená sa o vnúča postarať, sudkyňa verdikt odôvodnila tým, že by to budúcej mamičke mohlo spôsobiť údajnú traumu, keď dieťa nebude v jej starostlivosti. Tak ju radšej navrhla vystaviť objektívne dokázanej – postpotratovej.12

Zdroj: europskenoviny.sk
Foto: Depositphotos.com/omloel


Celý článok nájdete tu

Slovensko pred vyše týždňom získalo prvú európsku inštitúciu, keď sme uspeli v boji o sídlo Európskej agentúry práce. Určite dobrá správa, ktorá vyvolala široko medializovaný úsmev najm ä na tvári ministra práce Jána Richtera. Majú však dôvod usmievať sa aj ľudia, ktorí tu pracujú? 

Keď bol začiatkom tohto roka zverejnený index globálnej konkurencieschopnosti, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum a Slovensko v ňom v oblasti trhu práce skončilo medzi stoštyridsiatimi krajinami deviate od konca, určite sa nikto nesmial. Dôvod umiestnenia, ktorým sa určite nedá chváliť, je totiž v privysokom zdaňovaní práce, teda vo výške odvodov a daňového zaťaženia zamestnávateľov, ako aj v probléme najímať kvalifikovanú pracovnú silu kvôli príliš prebujneným štátnym reguláciám. O čo ide?

Bratislava nepozná regióny

Vrchnosti vo vláde to v podstate najpolopatistickejšie vysvetlili sami straníci SMERU-SD v legendárnom liste zo vzbúreného východného Slovenska „Napríklad sociálne balíčky vidíme v regiónoch inak ako vy v Bratislave. Ak by boli konzultované s nami, rezonovali by úplne inak. Na všetko si však v Bratislave stačíte sami, preto si musíte za niektoré veci niesť aj zodpovednosť sami. Príplatky za soboty, nedele, sviatky, nočné – čo sme za to kúpili? Len jeden kopec nevôle malých zamestnávateľov, ktorí nám už v živote nedajú svoj hlas, všetko aj tak zaplatia občania…“

Akokoľvek sa totiž sociálnodemokratická vláda tvári, že je darcom svojich sociálnych balíčkov ona, ich najvýznamnejšie časti necháva zaplatiť zamestnávateľom, ktorí si tak rýchlo prepočítajú, či zamestnancov potrebujú, respektíve, či si ich môžu dovoliť. A tak mnohým namiesto príplatkov pošlú výpoveď. Alebo ich nútia do živností, kde už budú nápady politikov musieť sledovať a zvládať sami. V situácii, keď trh hlási nedostatok pracovníkov, to síce nevyzerá byť neriešiteľný problém. Ale citujúc klasika spomedzi vzbúrencov z východu: „situácia v regiónoch vyzerá inak.“

Zdroj: europskenoviny.sk
Foto: Depositphotos.com/IgorVetushko


Celý článok nájdete tu

Miriam Lexmann sa stane europoslankyňou až po brexite, jej vyjadrenie k tejto situácii však dáva nádej, že konzervatívna scéna našla „štátnický materiál“.​

.trinásť nových europoslancov nepovedalo zatiaľ nič, čo by sme si mali pamätať dlhšie, ako do prvého povolebného dňa. Niežeby sa dal očakávať opak, keďže strany až na pár výnimiek dlhodobo posielajú do volieb neznáme tváre alebo dosluhujúcich starých bardov, ktorí za odmenu dostanú lukratívne a dobre platené miesto v Bruseli. Samozrejme, našli sa i výnimky, ako bol Richard Sulík alebo Michal Šimečka, ktorí je medzi ľavicovými liberálmi jednou z najvýraznejších osobností.

Dôležitejšie, ako to, kto do parlamentu nastúpi, je dáma, ktorá do parlamentu, dúfajme, najbližších päť rokov nastúpiť nebude musieť.  Miriam Lexmann je vďaka bizarnému rozdeleniu mandátov v roli čakateľky. Poslankyňou sa stane jedine v prípade, že Veľká Británia, ktorá je v Európskom parlamente pre mnohých, vrátane autora tohto textu, hlasom rozumu, z EÚ odíde.

Staré pravidlo znie, že politik myslí na budúce voľby a štátnik myslí na budúce generácie. V cynickej politike na Slovensku sme si zvykli, že od politikov očakávame bazálne minimum. O to viac prekvapilo, že prvé štátnické vyjadrenie za posledných mnoho rokov vyšlo z úst nováčika na politickej scéne.

Lexmann vie, čo je pre EÚ podstatné. Dokázala to i svojím vyjadrením. „Ľudia, ktorí ma nepoznajú, mi píšu a volajú, že teraz už čakáš len na ten brexit. Nemôžem však povedať, že netrpezlivo čakám na brexit, lebo vidím vyšší záujem v tom, aby ten brexit nenastal.“ Slová Lexmann sa stratili v povolebnom šume, avšak Lexmann môže byť nádejou, že kresťanskí demokrati, konzervatívci a pravicová časť občianskej spoločnosti našli osobnosť, ktorá dokáže spájať. Tridsať rokov od Novembra by bola Lexmann len druhým politikom, ktorému by sa to mohlo za priaznivých podmienok podariť.

Zdroj: tyzden.sk
Foto: Depositphotos.com/odua


Celý článok nájdete tu

O tom, čo sa stane s mandátom zvolenej europoslankyne Miriam Lexmann, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd SR. Vyplýva to z rozhodnutia štátnej volebnej komisie.

Hoci KDH získalo viac hlasov ako napríklad SaS, je to práve Lexmann, ktorej podľa zákona pripadol 14. mandát. Slovensko má dnes v Európskom parlamente 13 europoslancov, po odchode Veľkej Británie budeme mať 14. Kresťanskodemokratické hnutie podalo podnet na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, žiadali v ňom preskúmanie, zrušenie a zmenu uznesenia v časti, v ktorej sa rozhoduje, že štrnásty mandát v europarlamente pripadá ich kandidátke Miriam Lexmann.

Zdroj: europskenoviny.sk
Foto: Depositphotos.com/SergPoznanskiy


Celý článok nájdete tu

Pre slovenské zdravotníctvo naplánovali politici v tomto roku podľa medializovaných správ historicky najviac peňazí. Nadšené titulky médií z konca minulého roka, keď parlamentom prešiel návrh štátneho rozpočtu, však prekryla tohtoročná realita. 

V Košiciach po chybe lekárov zomrel človek, v Nitre operovali pacientovi zdravé koleno. Personál v skalickej nemocnici mužovi, ktorý sa zvíjal od bolesti zo zápalu slepého čreva, odkázal, že mal prísť skôr, aby sa mu na pomoc čakalo ľahšie. Medializované chyby skrátka pribúdali doslova ako huby po daždi a jedným z ponúkaných vysvetlení je, že na Slovensku chýba tritisícpäťsto doktorov a približne rovnako veľa sestier.

Všetci sú preťažení, nezaplatení a robia v nevyhovujúcich podmienkach. Študentom medicíny sa dokonca za pár dní z fotiek splesnivených priestorov zdravotníckych zariadení podarilo vydať celú knihu. Toto je zdravotná starostlivosť za historických vyše päť miliárd?

Plány boli veľké, realita znova odlišná

Predstavitelia zdravotníctva ako na prvé upozornili, že rozpočet s týmto rozprávkovým číslom bola vlastne len predstava štátu, že toľko vytiahne zo zamestnancov a sám bude za tých svojich platiť minimum. Ako sa však ukázalo, nedokázal si ich ani správne spočítať.

Zdroj: europskenoviny.sk
Foto: Depositphotos.com/limbi007


Celý článok nájdete tu

V súlade so zákonom v súvislosti s transparentným účtom tretej strany na tomto mieste zverejňujeme prehľad nákladov vynaložených na volebnú kampaň Miriam Lexmann. Prehľad je k dispozícii na stiahnutie tu: 

Prehľad nákladov na volebnú kampaň

Veľmi si vážim každý jeden hlas, ktorý som dostala! Je to pre mňa veľký záväzok a prejav dôvery! Urobím všetko pre to, aby som ju nesklamala. Tento výsledok však nie je môj, ale všetkých vás, ktorí ste mi v uplynulých dňoch pomohli akýmkoľvek spôsobom!

Ďakujem môjmu tímu, dobrovoľníkom, organizátorom akcií, tým, ktorí roznášali letáky, rozprávali s ľuďmi vo svojom okolí! Ďakujem za každú jednu modlitbu, povzbudenie, milé slovo, aj za skryté prejavy pomoci!

Môj mandát začne platiť – kvôli nespravodlivému zákonu a napriek vyššiemu počtu hlasov – až v prípade, že Veľká Británia sa finálne rozhodne odísť z Európskej únie. Ďakujem vám bez ohľadu na to, či a kedy sa tak stane!

Domáce i zahraničné osobnosti z konzervatívneho prostredia vyjadrili pred voľbami do Európskeho parlamentu jednoznačnú podporu Miriam Lexmann, expertke na zahraničnú politiku a uznávanej bojovníčke za náboženskú a politickú slobodu.

David Kilgour,
bývalý kanadský poslanec a minister, nominovaný na Nobelovu cenu za mier v roku 2010:

„Miriam Lexmann sa vyníma medzi všetkými potenciálnymi európskymi politikmi, ktorých som stretol. Jej vernosť Bohu, politická zdatnosť a skúsenosti na medzinárodnej úrovni budú veľkým prínosom pre Slovensko a Európu.“

Vladimír Krčméry,
lekár, vedec, rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, zakladateľ humanitárnych projektov:

„Miriam Lexmann je pre mňa výrazná osobnosť našej strednej generácie. Poznám ju vyše 30 rokov a pracoval som ešte v časoch totality v boji za demokraciu a ľudské práva. Určite ju budem voliť pri najbližších voľbách do Európskeho parlamentu.“

Jeffrey Gedmin,
americký spisovateľ a vedec, bývalý riaditeľ Rádia Slobodná Európa:

„Je to žena služby a integrity. Každý, kto Miriam Lexmann pozná alebo s ňou spolupracoval, vie, že je oddaná službe pre svoju krajinu a pomoci druhým. Miriam neúnavne pracuje na tom, čo považuje za správne, spravodlivé a férové.“

František Mikloško,
bývalý disident a organizátor Sviečkovej manifestácie, politik:

„Slovensko a Európa potrebujú novú generáciu rozhľadených, múdrych a pokorných kresťanských politikov. Miriam Lexmann ju reprezentuje v plnej miere. Poznám ju veľmi dobre. Dlho sa venuje európskej politike, je jazykovo veľmi dobre vybavená a je plná energie. Preto ju budem voliť v európskych voľbách.“

John O’Sullivan,
bývalý poradca premiérky Margaret Thatcherovej, autorom svetoznámej knihy „Prezident, pápež a premiérka,“ ktorá popisuje udalosti vedúce k pádu komunizmu:

„Miriam Lexmann do volebnej súťaže prináša v súčasnej politike takmer unikátnu kombináciu schopností, myšlienok a praktického úsudku. Vie, ako fungujú veci na najvyššej úrovni európskej politiky, ale nikdy nestratila kontakt s ľuďmi doma a ich problémami. Preto si váži princíp subsidiarity, a teda že rozhodnutia EÚ musia byť zavádzané na rovine najbližšie k ľuďom, ktorých sa dotknú. Snaží sa dosiahnuť súciť a veľkorysosť strednej triedy na pomoc chudobným bez toho, aby sa pred nimi a ich rodinami zatvorili dvere rastu a prosperity. Pevne verím, že vo voľbách do Európskeho parlamentu uspeje!“

P. Milan Bubák, SVD,
katolícky kňaz, zakladateľ Univerzitného pastoračného centra v Bratislave:

„Miriam má všetky predpoklady na to, aby službu europoslankyne vykonávala profesionálne a s rešpektom, ale čo je mimoriadne dôležité, aj s dôrazom na skutočnú pomoc ľuďom. Je to šarmantná a veľmi pracovitá žena, ktorá má srdce zakotvené v Bohu. V jej úsilí zveľadiť medzinárodné dielo služby druhým v Európskom parlamente ju plne podporujem.“

Milan Majerský,
predseda Prešovského samosprávneho kraja:

„Odbornosť, skúsenosti a vernosť hodnotám. Toto sú atribúty, ktoré sa snúbia v jednej osobe – Miriam Lexmann. Som si istý že našu krajinu by mali v Európskom parlamente zastupovať práve takíto ľudia, ako je Miriam a preto ju budem voliť.“

Lucinda Creighton,
bývalá ministerka Írska pre európske záležitosti, ktorá sa neváhala vzdať svojej raketovej politickej kariéry, keď zahlasovala proti liberalizácii potratového zákona:

„Miriam je výnimočná kandidátka, ktorá sa riadi hodnotami a úprimným presvedčením, čo sú dnes vzácne atribúty. Poznám ju veľa rokov a som si istá, že pre Európsky parlament bude obrovským prínosom. Jej znalosť tvorby európskych politík, legislatívy a kontakty s inými členskými štátmi sú na najvyššej úrovni. Pre malé krajiny sú mimoriadne dôležité a Slovensku pomôžu v Bruseli prekročiť svoj tieň.“

Miroslav Mikolášik,
lekár, europoslanec v rokoch 2004 – 2019, člen výkonného výboru Európskej federácie Jeden z nás, predseda združenia Donum Vitae:

„Miriam Lexmann je osobnosť s rešpektom na medzinárodnom poli, so srdcom pre rodnú zem a svedectvom hlbokého kresťanského života. Preto ju budem voliť.“

Gary Schmitt,
riaditeľ viacerých programov najväčšieho amerického konzervatívneho inštitútu American Enterprise Institute (AEI) so sídlom vo Washingtone, D. C.:

„Miriam je človek najvyšších princípov a fundovaných rozhodnutí o tom, ako sa majú uplatňovať v občianskom a verejnom živote. Hlboko sa zaujíma o ochranu ľudskej dôstojnosti a chápe a rozlišuje – lepšie ako ktokoľvek iný – medzi situáciami, keď ju verejné politiky chránia, alebo naopak podkopávajú. Miriam bola v popredí takýchto diskurzov na medzinárodnej úrovni a preto viem, že bude reprezentovať svoju krajinu a politické hnutie s odvahou a presvedčením.“

Jana Žitňanská,
europoslankyňa v rokoch 2014 – 2019:

„Tri dôvody, pre ktoré budem voliť Miriam Lexmann za europoslankyňu: Po prvé, poznáme sa dlhé roky a sme si nielen hodnotovo, ale aj ľudsky veľmi blízke. Na Miriam sa viem kedykoľvek spoľahnúť a je to žena, ktorá keď sa do niečo zahryzne, dotiahne to do úspešného konca. Po druhé, je odborníčkou na zahraničnú politiku a bezpečnosť, čo je téma mimoriadne dôležitá pre Európsku úniu. Po tretie, je ochotná pokračovať v práci, ktorú som v Európskom parlamente začala v prospech ľudí so zdravotným postihnutím. Prosím vás, 25. mája krúžkujte Miriam Lexmann.“

Rozprávali sme sa s odborníčkou na medzinárodnú politiku Miriam Lexmann.

Už vám niekto povedal, že máte nezvyčajné priezvisko?

A viete, že áno? (Smiech.) Moji predkovia pochádzali z nemeckých Sudet, mali mlyny pri Trenčíne.

Na Slovensku momentálne prebieha proces blahorečenia dominikánskeho kňaza Mikuláša Lexmanna. Ste len menovci alebo rodina?

Páter Mikuláš bol bratrancom môjho starého otca. Počas Barbarskej noci ho zatkli s jeho bratom Gregorom, ktorým bol tiež dominikánom, v kláštore v Košiciach a pátra Mikuláša deportovali do internačného tábora v Králikoch na Morave.

Páter Mikuláš tam do dvoch rokov zomrel. Stal sa tak jedným z prvých mučeníkov komunistického režimu. Komunizmus poznačil aj ďalších

Zdroj: postoj.sk


Celý článok nájdete tu

Ak sa štát nestará o obyvateľov, sú náchylní veriť dezinformáciám. Prezidentov z deviatich východoeurópskych štátov, ktorí sa zišli vo štvrtok v Košiciach, na to upozornila riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli Miriam Lexmann.

Vo svojom vystúpení sa zamerala na dva aspekty dezinformácií. Najskôr na prijímanie a spracovanie informácií zo sociálnych sietí, a potom na samotnú manipuláciu a propagandu.

SLOBODA SLOVA NESMIE BYŤ OHROZENÁ

„Vplyv sociálnych sietí rastie a spolu s nimi aj šírenie dezinformácií. To je spôsobené nielen nastavením týchto sietí, ale aj celým radom ďalších vplyvov. Z našich výskumov však môžeme jasne povedať, že existuje priama súvislosť medzi rastúcim strachom, sociálnymi a ekonomickými problémami, ktorým obyvateľstvo trpí a náchylnosťou veriť alebo nechať sa manipulovať či už faktickými alebo emocionálnymi dezinformáciami alebo propagandou,“ uviedla Miriam Lexmann, ktorá vystúpila pred prezidentmi Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Zdroj: webnoviny.sk


Celý článok nájdete tu

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content