Snaha Francúzov udržať plenárne zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu za každú cenu aj v čase epidémie je vážna nehanebnosť. Požadujú to, hoci všetky náklady s neuskutočneným minulotýždňovým plénom sa uhrádzajú v rozpore s podnikateľskou logikou. Upozornila na to slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Ako jeden z poslancov EP podpísala list, v ktorom iniciátori žiadajú francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o prehodnotenie prístupu zo strany štátu. “Francúzsko sa diplomatickým tlakom opovážlivo dožaduje, aby sa bez ohľadu na hrôzy epidémie konalo v tomto roku v Štrasburgu všetkých 12 plánovaných plenárnych zasadnutí EP. Toto správanie ukazuje, že Francúzsko stavia svoje ekonomické záujmy nad zdravý rozum a vhodnosť riešení prebiehajúcej vážnej krízy,” kritizuje Lexmann.
Marcové plenárne zasadnutie sa pre epidémiu koronavírusu nekonalo v Štrasburgu, ale v Bruseli, pričom bolo skrátené na jeden a pol dňa. Podľa dostupných informácií však majú byť napriek tomu, že do Štrasburgu nevycestoval nik, francúzskym hotelom preplatené straty v plnej výške, a to stopercentnou úhradou rezervácií. “Takýto prístup zo strany EÚ by si určite želali napríklad aj slovenskí živnostníci, malí a strední podnikatelia ohrození koronavírusom. Ak máme hovoriť o konštruktívnom prístupe, Únia by mala zvažovať strategické stimuly práve pre túto podstatnú silu ekonomiky,” apeluje Lexmann.
Europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zahraničné veci, nalieha na skutočnú rovnosť šancí. Ak podľa nej budeme neférovo protežovať niektorú krajinu, inštitúciu alebo projekt pred inými, môže to vážne “ohroziť kredit európskeho spoločenstva, o ktorý je treba v dnešných časoch rastúceho populizmu a extrémizmu tak veľmi bojovať”. Lexmann preto verí, že v tomto prípade tlak jednej krajiny nezvíťazí nad zdravým rozumom a apelom iných členov EÚ. “Musíme bojovať za rovnaký prístup k právam a za rovnosť príležitostí, lebo na tom stojí európsky projekt,” uzatvára Lexmann.
Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente, naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli.
