Európsky parlament prijal počas májového plenárneho zasadania Správu o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Materiál, ktorého prvotným cieľom bolo prispieť k ochrane náboženskej slobody vo svete sa však stal predmetom kritiky, a to pre jeho výsledné znenie, ktoré má viacero nedostatkov.
Ideologický postoj k náboženstvu ako problému
„Táto správa mala upriamiť pozornosť na ťažkú situáciu náboženských menšín vo svete a zasadiť sa o lepšiu ochranu slobody myslenia, svedomia a vierovyznania. Som však sklamaná, že namiesto toho sme sa stali svedkami prijatia rozporuplného textu,” poukazuje na problémy prijatej správy poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann.
Konkrétne výhrady zhrnula do niekoľkých základných bodov: „správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti.”
Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania, čo je základné právo s tromi integrálnymi rozmermi. Lexmann však upozorňuje, že v posledných rokoch sa objavujú pokusy oddeliť slobodu myslenia od slobody svedomia a slobody náboženského vyznania.
Kto verí, nemá vraj rozum
„Je to veľmi nebezpečný trend, pretože môže viesť až k tomu, že sa skonštatuje, že buď človek verí, alebo používa rozum. Toto úplne absurdne vytesňuje z rozhodnutia veriť rozmer intelektu. Ak by sme prijali takúto logiku, došli by sme k presvedčeniu, že ten, kto verí a vyznáva svoju vieru, nepoužíva rozum. Tým by sa vytvoril priestor pre ďalšiu dehonestáciu a marginalizáciu náboženstva,“ vysvetľuje dôsledky prijatej správy Miriam Lexmann.
Správa podľa slovenskej europoslankyne akoby pozabudla na dôležitý aspekt slobody vierovyznania, ktorým je výhrada vo svedomí. „Spomína len jediný prípad, keď ide o povinnú vojenskú službu. Je nepredstaviteľné, aby napríklad lekári či zdravotné sestry, ktoré v rámci svojho náboženského presvedčenia odmietajú niektoré zákroky, nemali v takejto správe ani jednu zmienku,” hovorí Lexmann pričom upozorňuje, že krok k odmietnutiu výhrady vo svedomí urobil Európsky parlament už aj schválením tzv. správy Matić.
Viac si prečítajte v komentári, ktorý Miriam k prijatiu textu tejto správy napísala pre Denník Postoj.
Foto: Ilustračné/Thedailyguardian.com
