Rýchle správy

K zvráteniu negatívnych demografických trendov môžu prispieť aj podpora rodín vrátane dostupnej infraštruktúry starostlivosti o deti, pomoc rodinám s jedným rodičom, rodinám s deťmi so zdravotným postihnutím, ale aj primeraný finančný prínos pre starostlivosť o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky. Miriam Lexmann navrhla opatrenia k Správe o zvrátení demografických trendov v regiónoch EÚ.

EÚ pripravuje zriadenie tzv. nástroja na obnovu a odolnosť voči sociálnym a hospodárskym krízam. Podľa M. Lexmann by mal prispieť k zlepšenej odolnosti členských štátov cez formálne i neformálne vzdelávanie, odbornú prípravu a rekvalifikáciu občanov. Účinná podpora vzdelávania by mala odzrkadlovať súčasné výzvy, vrátane AI, ale aj inklúziu a dynamické potreby trhu práce s osobitnou pozornosťou na najzraniteľnejšie skupiny vrátane starších, osôb so zdravotným postihnutím či rodiny s deťmi.

V prípade Jozefa Chovanca nejde len o jeden prípad, ale hlbší problém v spoločnosti. Ide o ochranu európskych hodnôt, ktorých strážkyňou je EK. Preto som jej iniciovala výzvu a práve ona musí dohliadnuť, aby bol tento prípad urýchlene a spravodlivo doriešený. Je to len minimum, čo môžeme ponúknuť vdove po J. Chovancovi, a tiež všetkým občanom EÚ, ktorým záleží na tom, aby sa podobné prípady neopakovali. Povedala to Miriam Lexmann v diskusii O 5 minút 12 na RTVS.

Nemôžeme nazývať Sviatlanu Cichanovskú víťazkou volieb, ak krajiny EÚ prezidentské voľby v Bielorusku neuznávajú. Aj preto bude kľúčové, ako sa budeme spoločne voči režimu správať po 6. novembri, kedy by mal byť Alexander Lukašenko na základe týchto volieb opätovne inaugurovaný za prezidenta, povedala v medzinárodnej online diskusii o porušovaní ľudských práv v Bielorusku slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

K pripravovanej správe EP k Bielorusku Miriam Lexmann okrem iného požaduje podporu dialógu sprostredkovaného cirkvami pre mierovú zmenu režimu a ústavné reformy, ktoré pripravia pôdu pre slobodné a demokratické voľby v krajine. Apeluje pozmeňovacími návrhmi. V spolupráci s bieloruskou kanceláriou Konrad Adenauer Stiftung tiež zorganizovala online diskusiu k aktuálnemu vývoju.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) iniciovala výzvu Európskej komisii (EK), aby dohliadla na urýchlené a riadne prešetrenie prípadu tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku. „Nevyhnutné je zabezpečiť aj zamedzenie podobným prípadom v budúcnosti,“ apeluje. K výzve sa pripájajú ďalší europoslanci.

„Sme pobúrení bezprecedentnou a desivou policajnou brutalitou, ktorej bol Jozef Chovanec podrobený. Neexistuje ospravedlnenie spôsobu, akým sa s Jozefom Chovancom zaobchádzalo počas policajného zaistenia, ako ani vysvetlenie skutočnosti, že belgickí federálni policajti dva a pol roka po tomto zásahu podľa dostupných informácií pokračovali vo výkone svojho povolania,“ uvádza sa vo výzve pre EK.

Hrozný čin a správanie nemôžu zostať bez následkov

Lexmann hlboko znepokojil aj prejav extrémizmu počas zaistenia J. Chovanca. V liste EK, ku ktorému sa dnes pripájajú ďalší kolegovia z Európskeho parlamentu (EP), zdôrazňuje, že prejavy extrémizmu sú „neprijateľné pre akýkoľvek orgán činný v trestnom konaní v ktoromkoľvek štáte a treba ho odsúdiť.“ Lexmann, ktorá je v EP členkou zahraničného výboru, zdôrazňuje, že iba dôkladné prešetrenie smrti Jozefa Chovanca vrátane konania policajných príslušníkov, ale aj dôvodov, ktoré indikujú štrukturálne anomálie v systéme, môže rozptýliť nedôveru vo vyšetrovanie belgických orgánov a obnoviť dôveru v právny štát.

Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené,“ uviedla. V tom vidí aj úlohu Európskej komisie, ktorá má byť garantom a ochrancom hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená.

Podľa europoslankyne je dôležité aj to, aby sa táto udalosť stala výkričníkom do budúcnosti. „Nadväzujúc na slová manželky Jozefa Chovanca musíme urobiť všetko pre to, aby sa zamedzilo podobným zlyhaniam v budúcnosti, a to nielen v Belgicku,“ zdôraznila Lexmann.

Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem zahraničného výboru vo výboroch EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/Ale_Mi

Materská a rodičovská dovolenka nie sú adekvátne započítané do dôchodkových práv, čo je jednou z príčin tzv. chudoby pracujúcich. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach ku správe o chudobe pracujúcich vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Poukázala tiež na rozdiely v odmeňovaní žien a potrebu zriadenia dostatočného počtu zariadení na starostlivosť o deti a ľudí odkázaných na opateru.

„V Európe rešpektujeme slobodu a demokraciu. Spolu s ochranou ľudských práv ide o naše základné hodnoty, a preto máme právo rozvíjať ekonomickú a kultúrnu spoluprácu s Taiwanom bez povolenia Čínskej ľudovej republiky,“ apeluje vyhlásenie iniciované slovenskou europoslankyňou Miriam Lexmann a českým kolegom Alexandrom Vondrom na podporu cesty predsedu českého Senátu Miloša Vystrčila na Taiwan. Vyhlásenie ako odsúdenie hrozieb a nátlaku zo strany Číny podporilo zatiaľ 69 politikov zo 14 krajín, vrátane Slovenska. Vystrčilov predchodca Kubera náhle zomrel krátko pred chystanou cestou na Taiwan po tom, čo dostal list s vyhrážkami od čínskeho veľvyslanectva v Prahe. 

Zo Slovenska je iniciátorkou vyhlásenia europoslankyňa Miriam Lexmann. Podporili ho aj viacerí poslanci Národnej rady Slovensky republiky (NR SR).

Takmer 70 politických lídrov zo štrnástich krajín sveta vyjadrilo solidaritu s predsedom senátu parlamentu Českej republiky Milošom Vystrčilom v súvislosti s jeho návštevou Taiwanu, ktorá je naplánovaná na prelome augusta a septembra 2020. Spoločné vyhlásenie politikov, ktoré bolo prijaté na podnet europoslanca Alexandra Vondru (EKR, Česká republika) a europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH, Slovenská republika) a v spolupráci s projektom MapInfluenCE, ďalej odsudzuje nátlak, ktorému Miloš Vystrčil čelí zo strany Čínskej ľudovej republiky.

Európske krajiny majú právo rozvíjať vzťahy s Taiwanom

Návšteva samosprávneho ostrova Taiwanu českou delegáciou by bola prvou návštevou na najvyššej politickej úrovni za posledné desaťročia. Pôvodne ju plánoval na február 2020 ešte Vystrčilov predchodca Jaroslav Kubera. V januári tohto roku však náhle zomrel. Krátko pred smrťou obdržal list od čínskeho veľvyslanectva v Prahe, ktorý obsahoval hrozby, vrátane negatívnych dôsledkov pre tri české spoločnosti pôsobiace v Číne, v prípade, že sa návšteva delegácie uskutoční. Napriek pokračujúcim snahám čínskeho veľvyslanectva v Prahe zmariť návštevu Taiwanu, novozvolený predseda senátu Miloš Vystrčil oznámil, že má v úmysle plánovú návštevu uskutočniť. Poukázal pritom na skutočnosť, že pôjde o vyjadrenie rešpektu k slobode a demokracii, ku ktorým sa Česká republika hlási.

„Česká republika má právo rozvíjať ekonomickú a kultúrnu spoluprácu s Taiwanom a predseda senátu Vystrčil, ktorý je druhým najvyšším ústavným činiteľom Českej republiky, nepotrebuje povolenie Čínskej ľudovej republiky na to, aby mohol Taiwan navštíviť,“ uvádzajú politici v spoločnom vyhlásení.

„Chceli by sme poďakovať politickým lídrom demokratických krajín za to, že vyjadrili solidaritu s predsedom senátu Vystrčilom, a že podporujú nezávislé právo európskych krajín na rozvíjanie vzťahov s Taiwanov v súlade s ich národnými záujmami a spoločnými hodnotami demokracie a ochrany ľudských práv,“ uvádzajú na záver listu europoslanci Lexmann a Vondra.

Signatári vyhlásenia

European Parliament
Alexandr Vondra MEP (Czech Republic)Miriam Lexmann MEP (Slovakia)
Anna Fotyga MEP (Poland)David Lega MEP (Sweden)
Michael Gahler MEP / Chair of the EP Taiwan Friendship Group (Germany)Christophe Hansen MEP (Luxembourg)
Sandro Gozi MEP (France)Dorien Rookmaker MEP (Netherlands)
Andrius Kubilius MEP (Lithuania)Rasa JuknevičienėMEP (Lithuania)
Eugen Jurzyca MEP (Slovakia)Ivan Štefanec MEP (Slovakia)
Tomáš Zdechovský MEP (Czech Republic)Michaela Šojdrová MEP (Czech Republic)
Petras Auštrevičius MEP (Lithuania)Veronika Vrecionová MEP (Czech Republic)
Charlie Weimers MEP (Sweden)Vladimír Bilčík MEP (Slovakia)
Luděk Niedermayer MEP (Czech Republic)RaphaëlGlucksman MEP (France)
Salima Yenbou MEP (France)Markéta Gregorová MEP (Czech Republic)
Mikuláš Peksa MEP (Czech Republic)
German Bundestag
Marcus Faber
French Parliament
Senator Olivier Cadic
US Congress
Senator Marco RubioRepresentative Mike Gallagher 
Representative Ted Yoho
Parliament of Canada
Senator Thanh Hai NgoJames Bezan MP
Parliament of Australia
Senator Eric AbetzGeorge Christensen MP
Senator Kimberley Kitching Andrew Hastie MP 
UK Parliament
Timothy Loughton MP 
Seimas of Republic of Lithuania
Gabrielius Landsbergis MPStasys Šedbaras MP
Ingrida Šimonytė MPGintaras Steponavičius MP
Žygimantas Pavilionis MPAudronius Ažubalis MP
Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė MPJurgis Razma MP
Arvydas Anušauskas MPVytautas Juozapaitis MP
Monika Navickienė MPKęstutis Masiulis MP
Paulė Kuzmickienė MPBronislovas Matelis MP
Aistė Gedvilienė MPGintaras Vaičekauskas MP
Mantas Adomenas MPAndrius Kupčinskas MP
Rasa Petrauskienė MP
National Council of the Slovak Republic
Ondrej Dostál MPRastislav Jílek MP
Jana Žitňanská MPPeter Osuský MP
Radovan Kazda MPAndrej Stančík MP
Dominik Drdul MPMonika Kozelová MP
Miroslav Kollár MPTomáš Valášek MP
Parliament of Estonia – Riigikogu
Vilja Toomast MPKalle Laanet MP
Madis Milling MPPaul Puustusmaa MP
Jüri Jaanson MP

Foto: depositphotos.com/BlackSpring1

Ako by mala EÚ reagovať na priebeh prezidentských volieb v Bielorusku, ale aj na následné represie štátu voči protestujúcim občanom. Diskusiu na aktuálnu tému dnes zorganizovala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann v spolupráci s bieloruskou kanceláriou Konrad Adenauer Stiftung.

EÚ musí urobiť všetko pre naplnenie túžby Bieloruska v jeho zápase za slobodu, reaguje europoslankyňa Lexmann na prezidentské voľby v Bielorusku. To musí podľa nej zahŕňať jasnú požiadavku na zopakovanie volieb podľa demokratických štandardov, uvalenie sankcií na predstaviteľov režimu a všetkých zodpovedných za marenie volieb a za bezprecedentný násilný zásah voči pokojným demonštrantom, ako aj zmrazenie akejkoľvek finančnej podpory, z ktorej by mohol profitovať politický režim.

Čínska komunistická strana drží v internačných táboroch približne dva milióny Ujgurov – predstaviteľov moslimskej menšiny v Číne – pod zámerom ich politicko-náboženského „preškolenia“. Aj preto skupina europoslancov, vrátane Miriam Lexmann, vyzýva vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť a zároveň podpredsedu EK Josepa Borrella k zaujatiu jasného postoja Únie a zvýšenej informovanosti o zhoršujúcej sa situácii Ujgurov.

Ochrana najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – seniorov, osôb so zdravotným postihnutím, menšín, diskriminovaných osôb, ale aj zraniteľné skupiny, ktoré vytvorila pandémia či zníženie chudoby u zamestnaných osôb prostredníctvom spravodlivých foriem odmeňovania, dôstojných a udržateľných pracovných miest. To sú dva zo štrnástich pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila Miriam Lexmann k pripravovanej správe o zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne.

V rámci zahraničnej politiky EÚ Lexmann opätovne apelovala na potrebu obrany slobody a dodržiavania základných ľudských práv v krajinách Východného partnerstva. Uviedla to v spoluautorskom článku pre visegradinsight.eu.

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou. Pre Slovensko to znamená možnosť čerpať 26 miliárd eur v priebehu siedmich rokov a keď k tomu pridáme zatiaľ nevyčerpaných 8 miliárd z rozpočtu 2014 – 2020, na ktoré máme nárok do roku 2023, sa dostávame k sume 34 miliárd. Suma vzbudzuje rešpekt pre jej veľkosť a bude preto výzvou pre našu dlhodobú neschopnosť čerpať európske prostriedky, no je to hlavne možnosť zrealizovať tak potrebné reformy a reštartovať našu ekonomiku.

Z pohľadu výšky zadlženia Slovenska – pri vedomosti, že už dnes náš dlh tvorí takmer 50% HDP a predpovedaný je 12 miliardový deficit na aktuálny rok, zaváňa ďalšie zadlžovanie krajiny a budúcich generácií morálnym hazardom. Ak budeme múdri a šikovní, tento závan pretavíme do príležitosti urobiť reformy a investície, ktoré transformujú našu ekonomiku, školstvo, hospodárstvo i verejnú správu na podmienky 21. storočia. Slovensko tak postavíme návratnými investíciami na nohy a vytvoríme tak zdravšie a hlavne aj spravodlivejšie ekonomické i sociálne prostredie s konkurencieschopnou ekonomikou ťahanou inováciami, čo umožní spoľahlivé splatenie našich záväzkov.

Lídri – vizionári sú nepochybne sklamaní zo zníženia európskych výdavkov na vedu a výskum, transformáciu na zelené ekonomiky, ale aj zdravotníctvo. Na druhej strane, nikto nám nebráni využiť časť pridelených zdrojov ako súčasť zvýšenej flexibility vo využívaní nových aj starých eurofondov, napríklad pre financovanie vedy a výskumu.

Na zníženie prostriedkov na granty v prospech pôžičiek sa v kontexte komplikovaných rokovaní a rozdielnych názorov členských krajín môžeme pozrieť aj ako na dobrú správu. Peniaze, ktoré nedostaneme „zadarmo“, ale budeme si ich musieť požičať, nás budú viac zaväzovať správať sa zodpovednejšie a hľadať ich strategické využitie v reformách podporujúcich skutočný a udržateľný rast.

Viem, že vláda Igora Matoviča už dnes pracuje na národnom pláne obnovy, ktorý musíme do októbra predložiť. Verím, že urobia všetko pre zodpovedné a efektívne využitie tejto neopakovateľnej príležitosti zreformovať a reštartovať Slovensko a Európu.

Foto: Depositphotos.com/paulgrecaud

Miriam Lexmann podpísala spoločný list poslancov EP, v ktorom odsúdili rozhodnutie Tureckej republiky premeniť svetové dedičstvo UNESCO – chrám Hagia Sofia – na mešitu. Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a generálnu riaditeľku UNESCO Audrey Azoulayovú vyzvali, aby podnikli kroky na ochranu svetového kultúrneho dedičstva, a tým aj medzinárodných dohôd a zásad.

Podpora slobody a demokracie zostáva našou najlepšou zbraňou pri riešení geopolitických výziev, ktorým čelíme. Zdôraznila to Miriam Lexmann v diskusii zahraničného výboru EP s výkonným riaditeľom Európskej nadácie pre demokraciu Jerzym Pomianowským.

Činy musia nasledovať slová, inak rezolúcia EP k Hongkongu zostane len peknou dekoráciou. Nesmieme uprednostňovať kompromisy a malé víťazstvá v podobe ekonomických ziskov pred principiálnymi a možno niekedy aj drahšími postojmi. Povedala to Miriam Lexmann v online diskusii organizácie Hongkong Watch s britským novinárom a ľudskoprávny aktivistom Benedictom Rogersom.

EÚ musí opustiť od súčasného výrazu spokojnosti a v zahraničnej politike zostať verná vlastným európskym hodnotám. Zároveň je nevyhnutné spolupracovať so všetkými demokratickými spojencami s cieľom brániť našu slobodu pred autoritárskymi režimami a ich skorumpovaným vplyvom. Na stretnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) ku geopolitickým dôsledkom krízy Covid-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu Európska ľudová strana (EĽS) dosiahla obnovenie pozície Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. O rozhodnutie sa niekoľkomesačnou vytrvalou snahou pričinila aj europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Po viacmesačnom politickom tlaku politických predstaviteľov oznámil v stredu podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas obnovenie tejto medzinárodne dôležitej pozície, ktorá má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Naša práca a snaha obnoviť túto funkciu nevyšla nazmar. Veľmi sa teším a vítam toto pozitívne rozhodnutie Komisie. Ide o zodpovednú a mimoriadne potrebnú pozíciu, ktorá pomáha chrániť predovšetkým náboženské menšiny v takzvaných tretích krajinách, kde sú často utláčané a prenasledované. Sloboda myslenia a náboženského vyznania alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka garantovaným medzinárodnými dohovormi,“ uviedla Miriam Lexmann.

Figeľ bol doteraz jediným vyslancom

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým vyslancom bol Slovák Ján Figeľ (niekdajší predseda KDH). Jeho poverenie skončilo v novembri 2019 a odvtedy z Komisie prenikali správy, ktoré naznačovali, že pozícia nebude obnovená. Aj preto aktuálne pozitívne rozhodnutie privítalo viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Úlohou osobitného vyslanca je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, a taktiež aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom, ktorí sú vo svete často pod veľkým tlakom.

Organizácia Open Doors, ktorá kontinuálne sleduje situáciu vo svete, za rok 2019 uviedla, že približne 245 miliónov kresťanov žijúcich v 50 krajinách sveta, ktoré sleduje ako rizikové, zažíva veľmi intenzívne a zvyšujúce sa prenasledovanie. Osobitne závažné sú prípady jezídov, irackých kresťanov, ale aj iných vierovyznaní, ako Rohingov v Mjanmarsku, Ujgurov, či príslušníkov Falun Gong v Čínskej ľudovej republike.

„Expertízy dlhodobo ukazujú, že nedostatok náboženskej slobody a jej utláčanie vedú k zvýšenej chudobe, zhoršenej bezpečnostnej situácií, lokálnym konfliktom a celkovo ohrozuje bezpečnosť a prosperitu krajín. Zaoberanie sa otázkou slobody vierovyznania je preto dôležité aj pri riešení globálnych bezpečnostných otázok, ako je napríklad migrácia,“ doplnila k téme Lexmann.

Komisia dosiaľ nezverejnila meno žiadneho kandidáta na obnovenú pozíciu. Rovnako tak ešte nepoznáme podmienky a právomoci, akými bude po novom pri svojej práci disponovať.

Foto – Stefan Kunze

Najsilnejšia frakcia EP Európska ľudová strana (EĽS) aj vďaka vytrvalej niekoľkomesačnej snahe poslankyne Miriam Lexmann dosiahla, že EK znovu obnovila funkciu Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania a viery v krajinách mimo EÚ. Snahou je docieliť rešpektovanie práv náboženskej slobody vo svete.

EÚ sa nemôže prispôsobovať len určitým záujmom, ale musí sa riadiť hodnotami, ktoré boli zakotvené v jej zakladajúcich zmluvách. Naše hodnoty nie sú našou slabosťou, ale našou silou. Miriam Lexmann to uviedla v online diskusii v reakcii na otázku, či niektoré členské štáty EÚ pochlebujú Číne.

Ďalšie rodiny získali podporu cez vlastný grantový program Miriam Lexmann (KDH) “Pomôžme si”. Europoslankyňa zo súkromných zdrojov finančne prispela napríklad na nájomné, stravu, liečbu, nutnú opravu strechy či školské pomôcky. Pomoc smerovala do rôznych regiónov Slovenska a nadviazala ňou na dlhodobú podporu odkázaných. Grantový program sa neopiera o žiadne verejné fondy, prebieha celoročne a žiadosť o príspevok môžu priebežne odosielať rodiny v ťaživej situácii, združenia a inovátori. Projekty posudzuje hodnotiaca komisia. 

Hodnoty EÚ, ktorými sa dnes argumentuje, nie sú tie isté, na ktorých pred 70 rokmi vzniklo naše spoločenstvo. Musíme čítať ich pôvodný význam, ktorí sledovali vtedajší zakladatelia. Upozornila na to Miriam Lexmann na diskusii Globsec „Zraniteľnosť demokracie: ako prebudovať dôveru.“

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Keď sa dnes hovorí o novom vzdelávaní, zamerajme sa na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH), ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Prienik umelej inteligencie do spoločnosti a bežného života sa naplno ešte len ukáže, no mnohé AI prvky sú v praxi prítomné už dnes. Každodenná práca s počítačom a sociálnymi sieťami, zdravotnícke aplikácie, robotizácia vo výrobe, autá prešpikované doplnkami pre uľahčenie jazdy. Tento vývoj nezastaviteľne napreduje a šíri sa aj do ďalších oblastí. „EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života občanov. Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a zachovania ľudských práv,“ zdôrazňuje Lexmann etický rozmer fenoménu umelej inteligencie.

Fenoménu umelej inteligencie musíme prispôsobiť aj vzdelávací proces

Ten je kľúčový aj pre otázku pracovných miest, o úbytku ktorých sa neraz s obavami hovorí v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. OECD pritom predpokladá, že nepôjde ani tak o stratu, ako o absolútnu zmenu trhu práce a štruktúru potreby pracovných síl. Len za ostatných 20 rokov napríklad klesol podiel potreby manuálnej práce o 20 percent. Naopak, o 27 percent vzrástla potreba služieb. „Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť a fenoménu umelej inteligencie, ktorý tak výrazne ovplyvní spoločnosť, prispôsobiť aj vzdelávací proces, aby sme dokázali včas reagovať na dynamický vývoj a potreby trhu práce,“ uviedla europoslankyňa, ktorá sa téme AI venuje aj ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lexmann apeluje, aby sa avizované snahy ministra školstva Branislava Gröhlinga zmeniť obsah učiva s dôrazom na nevyhnutné a doplnkové vzdelávanie patrične zamerali aj na schopnosť reakcie v oblasti rýchleho technologického rozvoja. „Prispôsobiť sa už dnes výzvam budúcnosti aj v oblasti umelej inteligencie je tak múdre a prezieravé, ako aj nevyhnutné,“ zdôrazňuje. Súčasná kríza je podľa europoslankyne príležitosťou, ktorú treba na poli edukácie využiť.

AI musí vždy zostať pod ľudskou kontrolou a s jasnými pravidlami ochrany dôstojného ľudského života

Umelá inteligencia už dnes napríklad pomáha aj s výučbou formou online hodín, počítače vyhodnocujú písomky, poskytujú spätnú väzbu, dokážu personalizovať výučbu podľa individuálnych potrieb a šikovnosti každého žiaka. Cez virtuálnu realitu si vieme pozrieť ľudské telo zvnútra alebo sa dostať trebárs do amazonského pralesa, o ktorom práve prebieha vyučovanie. „Ľudský rozmer a prístup vyučujúceho vždy zostane nenahraditeľný. Potenciál umelej inteligencie však musíme naplno zahrnúť do našej výučby, no ak chceme zachytiť vlak, nesmierne dôležité bude, aby sme na ňu na Slovensku dokázali reagovať aj s ohľadom na nové výzvy pracovného trhu,“ upozornila Lexmann, ktorá k téme pripravuje medzinárodnú odbornú konferenciu a iniciovala aj diskusiu za účasti verejnosti

Zameria sa najmä na tému etickej umelej inteligencie, ktorá musí ísť ruka v ruke s masívnym technologickým rozvojom. „Hoci mnohé procesy budú vďaka AI v budúcnosti automatizované, nesmieme dopustiť, aby sa umelá inteligencia obrátila proti človeku. Vždy musí zostať pod ľudskou kontrolou s jasnými pravidlami ochrany dôstojného života človeka. K tomu potrebujeme vzdelaných a rozhľadených odborníkov,“ uzatvára Lexmann. 

Autor foto: Európsky parlament

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Preto pri aktuálnej diskusii o novom vzdelávaní myslime na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Poslanci EP dôrazne odsúdili nový zákon o bezpečnosti, ktorý prijala Čína voči Hongkongu. Žiadajú prepustenie a zrušenie obvinení voči prodemokratickým aktivistom i pokojným demonštrantom. Zároveň chcú vymenovať osobitného vyslanca OSN, ktorý by sa zaoberal situáciou v autonómnej ázijskej metropole. Rezolúciu iniciovanú najsilnejšou stranou EĽS na obranu a ochranu slobody obyvateľov Hongkongu viedla slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Miriam Lexmann (KDH) sa stala tieňovou spravodajkyňou frakcie EĽS k stanovisku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci k správe o líderstve EÚ v oblasti umelej inteligencie. EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu získať zlepšiť kvalitu života občanov, ale za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, uviedla. Názov je Správa o zabezpečení európskeho líderstva v digitálnej dobe a prístup EÚ k umelej inteligencii. 

Pripravovaná konferencia o budúcnosti Európy musí byť otvorená a priama, aby sme sa pripravili aj na zmenu spoločných mechanizmov fungovania Únie k lepšiemu. Len tak sa staneme odolnejšími voči ďalším krízam aj v globálnom meradle. Upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann v príspevku RTVS (od 32:45)

Vyhlásenie Miriam Lexmann k fondu obnovy EÚ

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content