Rýchle správy

Pandémia sa okrem celosvetovej zdravotníckej krízy stala aj krízou celej generácie detí. Ich práva, vývoj, a zároveň naša budúcnosť sú ohrozené. Podpora rodičov a opatrovateľov, by tak mala byť chápaná ako investícia do kvality života detí i rodín a rovnako aj investícia pre našu lepšiu budúcnosť. Miriam Lexmann preto podporila otázku adresovanú Európskej komisii, v ktorej upozorňuje na potrebu prijatia účinných riešení a urýchlenej tvorby stratégie zmierňujúcej vplyv pandémie na práva detí.

Obchodovanie s ľuďmi porušuje ľudskú dôstojnosť, fyzickú i psychickú integritu človeka a je závažným porušením základných práv, ktoré nemôžeme tolerovať ani v EÚ ani nikde vo svete. Miriam Lexmann upozorňuje na problém, ktorý je veľmi vypuklý aj na Slovensku. Poslanci EP prijali správu a v nej nové odporúčania k platnej smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi, boja proti nemu a ochrane obetí.

Európske sankcie by sa mali zamerať aj na korupciu. Vyplýva to zo žiadosti 204 poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ktorú zaslali vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi a ministrom zahraničných vecí EÚ-27. Jedným z iniciátorov je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), podľa ktorej by malo sankcionovanie korupcie kľúčový význam aj pre domácu scénu.

Je dôležité, aby sme sankcionovali oligarchov blízkych nedemokratickým režimom, ktorí umožňujú neustále porušovanie ľudských práv,” uviedla Lexmann. Potreba zahrnúť korupciu do sankcií sa podľa jej slov opäť ukázala ako dôležitá aj po otrave ruského protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného, jeho fingovanom procese a pokračujúcich represiách proti ruskému ľudu, ktorý uplatňuje svoje právo na protest.

Najlepším riešením boja s korupciou je riešiť ju globálne

 „Ide presne o tých istých ľudí, ktorí často používajú finančné ´práčovne´ v Európe, aby skryli svoje peniaze pred vlastným ľudom a buď ich použijú na domácu represiu, alebo si ich užívajú na nákup luxusu, prípadne na korupciu politikov a demokratických inštitúcií. Peniaze týchto oligarchov takto priamo korumpujú aj naše domáce prostredie a tak okrádajú aj nás,” vysvetlila europoslankyňa. 

Aj podľa samotného Alexeja Navaľného je najlepším spôsobom, ako pomôcť ruskému ľudu a zabrániť režimu v represiách a v rozširovaní jeho škodlivého vplyvu, „ísť za peniazmi“ oligarchov. „Len dodám, že ísť za týmito skorumpovanými oligarchami je dôležité aj pre riešenie našich vlastných problémov s korupciou. Tieto siete sú často prepojené a najlepším spôsobom boja proti korupcii na Slovensku je aj to, ak s ňou budeme bojovať globálne,” zdôraznila Miriam Lexmann.

Výzvu podporilo 28 poslancov zo Slovenska

Európska rada sa v decembri 2020 dohodla na novom sankčnom mechanizme EÚ v štýle „Magnitského zákona“. Ten umožňuje EÚ implementovať cielené sankcie proti jednotlivcom alebo subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv na celom svete.

Na rozdiel od pôvodného Magnitského zákona v Spojených štátoch nám verzia EÚ zatiaľ neumožňuje ukladať cielené sankcie za korupciu. „Toto považujeme za veľkú chybu, pretože takto mnohí jednotlivci a subjekty, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv tým, že okrádajú a zbedačujú ľudí a celú krajinu, zostávajú nepostihnuteľní,” uzavrela europoslankyňa. 

Zo Slovákov výzvu podporili:

Európsky parlament

Miriam Lexmann

Vladimír Bilčík

Eugen Jurzyca

Michal Šimečka

Ivan Štefanec

NR SR:

Benčík Ján

Cmorej Peter

Dostál Ondrej

Drábiková Lucia

Drdul Dominik

Halgašová Jarmila

Kozelová Monika

Kremský Peter

Krúpa Juraj

Kyselica Lukáš

Lehotský Tomáš

Liba Peter

Marcinková Vladimíra

Osuský Peter

Šeliga Juraj

Sloboda Radovan

Stančík Andrej

Szőllős Ján

Valášek Tomáš

Vetrák Milan

Viskupič Marián

Zemanová Anna

Žitňanská Jana

Miram Lexmann nesúhlasí, aby sa v uzneseniach EP objavovali výzvy na zavedenie sexuálnej výchovy, hodnotenia poskytovania tzv. sexuálnych a reprodukčných práv vrátane umelého prerušenia tehotenstva, ktoré nie sú medzinárodne zadefinované ako právo a okrem toho patria do výlučných kompetencií členských štátov. Odmieta tiež kvóty na ženy, lepším riešením je rovnosť šancí.

Podľa Miriam Lexmann bude hlavnou ekonomickou výzvou pre slovenskú vládu synergické využitie zdrojov z fondu obnovy a klasických eurofondov s cieľom vytvorenia komplexnej a funkčnej infraštruktúry. Za príklad synergie medzi jednotlivými reformnými oblasťami označila zdravotníctvo, ktoré si vyžaduje reformy aj v oblasti vedy a výskumu, školstva, digitalizácie, sociálnej sféry či životného prostredia.

Predĺženie trvácnosti výrobkov, právo na ich opravu, ale aj dostupnosť náhradných dielov počas vymedzeného času odsúhlasili europoslanci v novom akčnom pláne na ochranu životného prostredia prostredníctvom obehového hospodárstva. Miriam Lexmann upozornila, že schválené opatrenia prinášajú minimálne tri pozitíva – šetria životné prostredie, peňaženku spotrebiteľov a napokon podporujú inovatívny prístup pri výrobe kvalitných produktov.

Potrebu využiť plný potenciál programu EU4HEALTH aj na budovanie sebestačnosti Európy v oblasti zdravotníckych výrobkov a prístrojov, ale aj dôraz na digitálnu transformáciu založenú na ľudsko-etickom prístupe, chrániacom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva vo všetkých fázach vývoja a používania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie. Ide o dva z 11 pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k zameraniu pripravovaného rozpočtu EÚ na rok 2022.

Ženy v EÚ zarábajú oproti mužom menej priemerne o 19,4%. Rozdiel spôsobujú ich častejšie opatrovateľské a rodičovské povinnosti, ale aj práca v nižšie ohodnotených odvetviach. Ich nižšie príjmy sa následne odrážajú aj v dôchodkoch, kde za mužmi zaostávajú priemerne o 30 %, uviedla Miriam Lexmann, ktorej úspešne prešiel pozmeňovací návrh hovoriaci o uznávaní opatrovateľských a rodičovských mesiacov do dôchodku.

Slovensko dostane z európskeho balíka približne 6 miliárd eur v grantoch. Miriam Lexmann víta formálne potvrdenie Mechanizmu obnovy a odolnosti a upozorňuje, aby vláda čo najskôr zapojila do aktuálne prerábaného plánu obnovy aj odbornú verejnosť.

Externým výzvam môže EÚ čeliť, len ak bude jednotná. Ustupovanie z našich hodnôt, nesúdržnosť a podporovanie netransparentných a korupčných projektov ako Nord Stream 2 podkopáva nielen jednotu, ale navyše znemožňuje využiť silu EÚ na konštruktívnu zahraničnú politiku i samotnú ochranu bezpečnosti nášho obyvateľstva, povedala Miriam Lexmann v reakcii na návštevu Josepa Borrella v Moskve.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj počtu pracovných miest vyriešime aj včasným a účinným vykonávaním agendy zručnosti EÚ – teda výučby a preškolenia ľudí na tie segmenty, ktoré trh práce vyžaduje. Potrebné je aj využitie potenciálu umelej inteligencie a ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia aj známemu efektu chudoby pracujúcich. Miriam Lexmann podala spolu až 18 pripomienok k dokumentu Európskeho trimestra: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii trvalo udržateľného rastu na rok 2021.

Miriam Lexmann sa na stretnutí s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou zaujímala, či má Komisia konkrétne kroky, akými chce pre mechanizmus právneho štátu získať dôveru občanov aj predstaviteľov členských štátov. Podpredsedníčka EK v odpovedi zdôraznila férovosť, transparentnosť, jasnú metodiku i zdroje informácií podľa čoho bude EK tzv. právny štát v členských krajinách kontrolovať.

Čas iba na slová už dávno uplynul. Je potrebné vytvoriť koordinované úsilie a vyvodenie zodpovednosti voči čínskej vláde. Znovu požadujeme od OSN o medzinárodné právne vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktoré sa dejú v Sin-ťiangu. Tieto zverstvá sa musia zastaviť. Miriam Lexmann sa ako členka Medzinárodnej aliancie pre Čínu pripojila k výzve po tom, čo správa BBC odhalila systematické mučenie a sexuálne zneužívanie Ujgurov, Kazachov a ďalších skupín internovaných v zajateckých táboroch v čínskom Sin-ťiangu.

Slovensko je podľa Eurostatu na posledných priečkach pri rovnosti odmeňovania mužov a žien. Slovenské ženy zarábajú v priemere o 19,4 % menej ako muži. Na dôchodku dostávajú ženy v EÚ priemerne až o 30 % menej. Zmenu môžeme dosiahnuť nielen prekonaním stereotypov, ale aj legislatívnymi úpravami a ich zavádzaním zo strán zamestnávateľov, uviedla to Miriam Lexmann, ktorá sa téme rovnakej odmeny za rovnakú prácu venuje v EP.

Potláčame ľudské práva na úkor ekonomických ziskov alebo si budujeme záväzky s totalitnými režimami, lebo veríme, že sa zmenia na demokratické. Nič z toho nefunguje a naše spoločenstvo to robí zraniteľným. Zahraničná politika EÚ musí byť postavená na rovnakých hodnotách, ako boli tie, ktoré priviedli Európu pred 70 rokmi do spoločného zväzku. Miriam Lexmann to uviedla na dnešnom medzinárodnom kongrese Naspäť do budúcnosti – svetový vývoj s alebo po korone.

Takzvaná nová Hodvábna cesta nie je len ďalším infraštruktúrnym projektom. Je to geopolitický projekt Čínskej komunistickej strany a jeho negatívny vplyv na tretie krajiny, od začlenenia dlhu po korupčný vplyv na správu vecí verejných, je dobre známy. Uviedla to Miriam Lexmann v nemecký Bild v reakcii na odhalenie, že nemecká vláda podporuje účasť nemeckého kapitálu pri výstavbe tzv. hodvábnej cesty, teda ekonomicko-politického prepojenia Číny s Európou a Afrikou.

Miriam Lexmann iniciovala ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spolu s ďalšími europoslancami list európskemu komisárovi pre susedskú politiku a rozširovanie – Oliverovi Várhelyimu. Upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti znečistenia životného prostredia v Srbsku spôsobenú čínskymi investičnými spoločnosťami. Srbsko ako kandidátska krajina do EÚ by mala dodržiavať rovnaké pravidlá a normy ako členská krajina.

Srbskom poskytované podnikateľské privilégia pre Čínu v ťažkom priemysle majú síce krátkodobo priaznivý efekt na zamestnanie a prísun peňazí, ale z dlhodobého hľadiska budú environmentálne škody a zdravie obyvateľov ďaleko vážnejšie a vyžiadajú si oveľa viac nákladov na nápravu. O kontraproduktívnom obchodno-politickom vzťahu Srbska a Číny hovorila Miriam Lexmann v Rádiu Slobodná Európa.

Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.

Rodiny majú obrovský vplyv na vývoj demografie, a tým aj vývoj našej spoločnosti. Preto je potrebné výrazne ich podporiť pri tvorbe opatrení na rovnováhu pracovného a súkromného života, starostlivosti o deti, starších ľudí, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj pri zohľadňovaní výšky materských, otcovských, rodičovských a opatrovateľských príspevkov. Ako jednu z mnohých pripomienok to uviedla Miriam Lexmann pri tvorbe dokumentu o sociálnej politike EÚ.

Ak chce byť Únia dôveryhodným aktérom a skutočne sa zapojiť do zahraničnej politiky založenej na hodnotách, musíme využiť ekonomickú pozíciu na podporu tých, ktorí sú utláčaní, a nie na odmeňovanie porušovateľov ľudských práv. V opačnom prípade sa môžeme stať morálne spoluzodpovednými za zločiny a zneužívania. Na podporu obyvateľov Hongkongu pred útlakom Číny to dnes v pléne EP spolu s návrhmi konkrétnych sankcií uviedla Miriam Lexmann.

Podľa organizácie Open Doors došlo v uplynulom roku k 60% nárastu počtu kresťanov zabitých pre ich vieru. K bezprecedentnej miere migrácie, ktorej čelí Európa, prispievajú aj perzekúcie založené na náboženstve alebo viere, pretože stovky tisíc ľudí sú vykorenené kvôli pokračujúcim útokom, dokonca aj genocídam, ktoré sú proti nim páchané. Miriam Lexmann dnes takto v pléne EP opätovne vyzvala EK k obnoveniu postu vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva a viery. Zdôraznila, že podpora slobody náboženského vyznania a viery a širšej náboženskej tolerancie je kľúčom k riešeniu mnohých výziev, ktorým dnes čelíme.

Nové technológie – vrátane AI, musíme využívať na zlepšenie fungovania a vytváranie udržateľných a inkluzívnych podmienok na trhu práce. Potenciál AI je navyše potrebné využiť aj na zmierňovanie nerovností v spoločnosti predovšetkým voči zraniteľným skupinám osôb. Miriam Lexmann to uviedla medzi 18 pripomienkami k správe o tvarovaní digitálnej budúcnosti Európy, pre ktorú je tieňovou spravodajkyňou za EĽS/EPP.

Naďalej sa budem zasadzovať za to, aby sa smrť Jozefa Chovanca dôkladne a spravodlivo prešetrila. Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené a dodržiavané. Uviedla to Miriam Lexmann v reakcii na odpoveď predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej k výzve, aby EK dohliadla na urýchlene a riadne vyšetrenie prípadu.

Kým vláda a odborníci dostatočne nekomunikujú o pláne obnovy s ľuďmi, tí presne vedia, čo chcú a je dôležité. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) a frakciu Európskej ľudovej strany. Až 73% opýtaných Slovákov v ňom vyjadrilo potrebu použiť európske peniaze najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Kolaps zdravotníckych zariadení aktuálne zažíva Nitriansky kraj, stav je kritický aj v Banskej Bystrici, Trenčíne, Svidníku, Nových Zámkoch, v nemocniciach Kramáre a Ružinov Bratislava, v Prešove či v Považskej Bystrici.

Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje dostatočne s verejnosťou. Až dve tretiny Slovákov nevedia ani približne, čo Fond obnovy prináša. Verím, že vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, dôjde neodkladne k adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti, vyzýva Miriam Lexmann.

Na otázku, čo je Fond obnovy, správne odpovedalo iba 8,8% a čiastočne správne 10,3% občanov.

Miriam Lexmann, europoslankyňa (KDH), Foto: Európsky parlament
Miriam Lexmann, europoslankyňa (KDH). Foto: Európsky parlament

Pre efektívnu pomoc z Únie musí plán reflektovať všetky fondy EÚ ako celok

Občania SR väčšinovo nerozlišujú špeciálny Fond obnovy a klasické eurofondy. Kým z Plánu obnovy by sme pritom mali mať k dispozícii 6 miliárd eur, ďalších 9 miliárd starých eurofondov potrebujeme dočerpať a 13 miliárd sú nové eurofondy (viacročný finančný rámec pre roky 2021 – 2027). “Pri tvorbe strategického plánu pre Slovensko je preto potrebné pozerať sa na všetky fondy z EÚ ako na celok tak, aby sa pomoc z Únie vzájomne dopĺňala,upozorňuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát s tým, že kľúčové je poznať vôľu ľudí.  

Pri takomto vnímaní – pomoci z Fondu obnovy a eurofondov – si občania želajú peniaze z EÚ použiť predovšetkým na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva (73% občanov), modernizáciu škôl (42%), cesty a diaľnice (31%), ochranu životného prostredia (30%) a starostlivosť a pomoc pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím (29%).

Investovať do zdravotníctva áno, do verejných priestranstiev nie

Súčasná pandemická kríza v zdravotníctve ukazuje – a jasne to vyslovujú občania – ako veľmi potrebujeme z fondov EÚ investovať aj do základnej zdravotníckej infraštruktúry. Tá by zároveň v prípade zdravotných či humanitárnych kríz slúžila ako záložný zdroj pre štát,” hodnotí starosta Zborova, okres Bardejov, Ján Šurkala (KDH), ktorý z eurofondov zmodernizoval Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti pre 14 obcí obvodu.

Dôraz kladie na dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých, aj menej rozvinutých regiónoch. To by podľa neho aj dnes pomohlo zamedziť rizikám spojeným s presunom občanov do iných regiónov. “Dôležité nie sú len nové nemocnice, ale systém pomoci v symbióze s potrebami občanov,” dopĺňa Šurkala s tým, že nemá ísť o nárazovú pomoc v kríze, ale o systémové opatrenie s dlhodobým účinkom.

Rastislav Horvát, expert KDH na eurofondy. Foto: Martin Buzna

Slováci majú naopak menší záujem, aby sa z európskych peňazí financovalo zlepšovanie verejných priestranstiev ako napr. ihriská, parky, námestia. Túto oblasť uviedli občania najčastejšie ako nedôležitú pre investovanie financií z EÚ (až 40% občanov, pričom naopak za potrebné použiť peniaze z EÚ na zlepšovanie verejných priestranstiev považuje len 5% občanov).

Z toho vyplýva, že občania si želajú, aby samosprávy mali od štátu dostatok finančných prostriedkov na to, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali zabezpečiť sami. Peniaze z EÚ majú byť použité na také projekty, ktoré prinesú rozvoj, vyššiu pridanú hodnotu a ktorá bez pomoci z EÚ nie je možná,” vysvetľuje Rastislav Horvát. KDH považuje za nevyhnutné, aby štát nastavil systém financovania samospráv tak, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali vykryť každá obec a každé mesto zo svojho rozpočtu.

Rodiny s deťmi žiadajú o financie do sociálnych služieb

Kategória občanov, ktorí majú deti, podľa výsledkov prieskumu výrazne žiada investovať peniaze z EÚ do sociálnych služieb a pomoci zraniteľným osobám – na zlepšenie starostlivosti a pomoci pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím i pomoc rodinám.Názor má najväčšie zastúpenie medzi rodičmi s tromi a viac deťmi – 32%. Použiť európske financie z EÚ na pomoc sociálne slabým rodinám a zraniteľným osobám však uprostred pandémie považuje za potrebné približne každý piaty Slovák (23% v rámci výsledkov celej populácie).

Pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva je známkou vyspelosti spoločnosti. V KDH apelujeme na vládu SR, aby v predbežnom návrhu Plánu obnovy – v oblasti „Zdravý život“ – nebola pomoc seniorom a osobám so zdravotným postihnutím iba kozmetickou, ale zásadnou oblasťou podpory,podčiarkuje Miriam Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci aj členkou medziskupiny pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. “KDH to očakáva o to viac, že štát zatiaľ ani v dotačných schémach nového štátneho rozpočtu adekvátne nezareagoval na to, že narastá potreba sociálnych služieb. Ide aj o služby v súvislosti s pandémiou a pomoc najzraniteľnejším a rodinám,” dopĺňa europoslankyňa.

Najväčšou výzvou bude implementácia

Hnutie zároveň očakáva účinné využitie európskych peňazí na podporu podnikateľského sektora, rozvoja malých a stredných firiem a podporu inovácií. “Ak budeme mať dostatok silných malých a stredných firiem s vysokým inovačným potenciálom, všetky krízy sa zvládnu ľahšie,” hodnotí starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).

Zástupca samosprávy upozorňuje, že pri tvorbe plánov a schém použitia európskych peňazí netreba zabúdať, že “Fond obnovy máme k dispozícii na to, aby sa krízou zasiahnuté projekty a sektory obnovovali. Na budovanie nových projektov potom máme klasické eurofondy. Je kľúčové tieto dva prístupy efektívne prepojiť. Čiže jednoducho povedané z Fondu obnovy sa má obnovovať, z klasických eurofondov budovať. ” 

Podľa KDH bude vzhľadom na doterajšie skúsenosti najväčšou výzvou celého prístupu k európskym fondom implementácia. “Už dnes, počas tvorby Plánu obnovy, je preto nevyhnutné pamätať na zriadenie takej procesnej mapy, ktorá umožní odstrániť byrokratické prekážky a maximálne zjednodušiť čerpanie fondov z EÚ – tak Fondu obnovy, ako aj klasických eurofondov,vyzýva Rastislav Horvát.

Ak uprostred ťaživej doby nevyužijeme takúto historickú príležitosť na účinné návratné investície, je otázka, či si takúto pomoc zaslúžime. Vláda musí začať aktívnejšie komunikovať s občanom, ak majú byť tento i ďalšie základné procesy úspešné,” uzatvára odborník na eurofondy Horvát.

Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Až dve tretiny Slovákov ani približne nevedia, čo Fond obnovy prináša. Uviedla to Miriam Lexmann a vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, vyzvala k neodkladnej a adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti.

Ak chce byť EÚ medzinárodným lídrom a robiť efektívnu i cieľavedomú zahraničnú politiku, mala by podporovať všetkých tých, ktorých čínska komunistická strana utláča. Znamená to aj vyvodzovať konzekvencie a uvaľovať sankcie voči predstaviteľom čínskeho režimu. Len tak dokážeme obhajovať ľudskú dôstojnosť a slobodu, uviedla to Miriam Lexmann v online vystúpení v pléne EP počas rozpravy k uzneseniu o nútenej práci Ujgurov v Číne.

Miriam Lexmann podporila v EP návrh na dodatočných 47,5 miliardy eur pre členské krajiny na riešenie dopadov pandémie v sociálnej, zdravotnej a hospodárskej sfére. Slovensko môže využiť ďalších 780 miliónov na náklady súvisiace s riešením korona krízy vynaloženými od roku 2020 až do roku 2023.

Miriam Lexmann dnes vystúpila na plenárnom zasadnutí EP k téme ujgurských nútených prác. Vyzvala EÚ, aby preto prehodnotila svoje vzťahy s Čínou a zabezpečila hodnotový a konzistentný prístup k Čínskej komunistickej strane. Musíme pochopiť, že naše hodnoty nebránia v ničom našej politike, ale politika, ktorá ignoruje hodnoty, prekáža, povedala vo vystúpení pred poslancami Lexmann.

Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.

Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.

A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.

V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.

Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.

Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.

Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.

Foto – Depositphotos.com/Goodluz

Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.

Jednotné a koordinované pravidlá v celej EÚ pre sezónnych pracovníkov a tzv. pendlerov požaduje vo svojich pripomienkach k pripravovanej správe o vplyve pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Súčasťou problému je podľa nej aj stále dostatočne nefungujúci systém uznávania vzdelania, praxe a nadobudnutých zručností pri cezhraničnej mobilite pracovníkov.

Najúčinnejšia cesta principiálnej zahraničnej politiky a prevzatie zodpovednosti EÚ za zlo páchané v iných častiach sveta je vzniknutá dohoda krajín EÚ podobná Magnitského aktu v USA, privítala európsky sankčný mechanizmus porušovania ľudských práv Miriam Lexmann. Zdôraznila však aj nutnosť jeho rozšírenia na zločiny korupcie, ktoré sú podstatou zotročovania miliónov ľudí vo svete.

Europoslanci z viacerých politických skupín vyjadrili znepokojenie a obavy nad opakujúcimi sa správami o bezpečnostných incidentoch v jadrovej elektrárni Astravyets, ktorú začiatkom novembra spustili v Bielorusku. Miriam Lexmann spolu s kolegami žiadajú EK o zvýšenie pozornosti a oficiálne vyžiadanie si informácií od bieloruských úradov o situácii v elektrárni.

Prijali sme smernicu, kde sme doplnili nariadenie o tzv. kazítkach, aby výrobcovia nevyrábali produkty, ktorých prirodzené zastarávanie je nejakým spôsobom urýchlené. Povedala o schválenej smernici o nekalých praktikách europoslankyňa Miriam Lexmann.

Útoky a zabíjanie ľudí pre vieru dramaticky stúpajú

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content