Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

List europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a ďalších desiatich slovenských europoslancov označil za neprijateľný záver belgickej prokuratúry, ktorá v prípade smrti Slováka Jozefa Chovanca rozhodla, že pred spravodlivosť nikoho nepostaví. „Vyšetrovanie sprevádzajú rozporuplné kroky. Tým najnovším je nestíhať za jeho smrť nikoho. Znovu sa preto obraciame na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú ako i komisára pre spravodlivosť Didier Reyndersa, aby sa Komisia týmto prípadom zaoberala tak, ako nám to prisľúbila. Opätovne sme tiež žiadali aby prípad zahrnula do pravidelného monitorovania stavu právneho štátu v Belgicku.“ vyhlásila iniciátorka listu slovenských europoslancov Miriam Lexmann.

V liste slovenskí europoslanci okrem iného upozorňujú, že posudok súdnych znalcov, podľa ktorého Chovanec zomrel na zranenia, ktoré si spôsobil sám, bol napadnutý ďalším uznávaným súdnym znalcom, ako aj príbuznými Jozefa Chovanca. Okrem toho poslanci upozorňujú na početné sporné procesné rozhodnutia, vrátane ignorovania svedka zatýkania Jozefa Chovanca v lietadle.

„V spoločnom liste apelujeme na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, ale aj komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, aby sa týmto prípadom vážne zaoberali. Okrem toho intenzívne komunikujem s parlamentným výborom pre občianske slobody a spravodlivosť tak, aby aj Európsky parlament vytvoril tlak na riadne a spravodlivé vyšetrenie a vyslal oficiálnu monitorovaciu misiu, ktorá sa bude zaoberať belgickým postupom pri vyšetrovaní tohto prípadu,“ menuje Lexmann konkrétne kroky, ktoré v prípade Jozefa Chovanca na európskej pôde koná.

Desiatky europoslancov z rôznych členských krajín a politických skupín z jej iniciatívy oficiálne vyzvali Európsku komisiu k monitorovaniu prípadu po prvý raz ešte v roku 2020, kedy upozornili na šokujúce a neľudské správanie policajtov v cele predbežného zadržania. Videozáznam tu dokonca odhalil extrémistické prejavy.

Miriam Lexmann vystúpila k tomuto prípadu v stredu 1. februára aj v pléne Európskeho parlamentu v Bruseli, kde na dianie upozornila stovky kolegov: „Ako je možné, že v centre Európskej únie, kde úzkostlivo sledujeme čo i len náznaky porušenia právneho štátu sa príjme rozhodnutie, ktoré sa javí v príkrom rozpore so spravodlivým zaobchádzaním a právom na spravodlivý proces?“

Jozef Chovanec zomrel 23. februára 2018 po zatknutí belgickou federálnou políciou na bruselskom letisku Charleroi a následnom zadržaní a brutálnom správaní sa policajtov v cele predbežného zadržania.

Titulná foto: Jozef Chovanec, reprofoto TASR/Plus 7 dní

Na pozvanie Miriam Lexmann boli tento týždeň na návšteve Bruselu a Európskeho parlamentu študenti, absolventi, pedagógovia a zamestnanci z Kolégia Antona Neuwirtha. Okrem tradičného programu v parlamente navštívili aj Komisiu európskych biskupských konferencí (Comece – the Catholic Church in the EU) a absolvovali kolokvium s medzinárodnou právnickou organizáciou Alliance Defending Freedom (ADF International), či Federáciu katolíckych rodinných asociácií v Európe (FAFCE).

Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP presadzuje Miriam Lexmann dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie, ako aj ochranu mladých ľudí v kontexte vplyvu sociálnych sietí. Teraz môžu vyjadriť svoj názor a zapojiť sa do konzultácií k tejto téme aj občania. Ich príspevky sa zohľadnia pri ďalšom vývoji a dolaďovaní iniciatívy Európskej komisie o Komplexom prístupe k duševnému zdraviu.

Fenomén tzv. mäkkého prenasledovania kresťanov, ktorý spočíva v stigmatizácii či vytláčaní na okraj, ale aj kroky europoslankyne Miriam Lexmann voči prenasledovaniu kresťanov a vôbec veriacich boli témami jej rozhovoru s otcom arcibiskupom Cyriľom Vasiľom, ktorý navštívil Európsky parlament.

Europoslankyňa Miriam Lexmann spoluorganizovala odborný diskusný panel expertov na tému ochrany jednotného európskeho trhu.

Lexmann sa ako tieňová spravodajkyňa venuje v Európskom parlamente (EP) tvorbe legislatívnych nástrojov na ochranu jednotného trhu EÚ, predovšetkým pred ekonomickým nátlakom Číny.

„Medzery aj naďalej stále vidím pri ochrane našej kritickej infraštruktúry, ako sú 5G siete, ale aj v riešení pokračujúcej závislosti našich kritických odvetví, čo sa momentálne odráža napríklad i na nedostatku liekov v Európe. Kľúčovou je rovnako otázka zabezpečenia polovodičov,” uviedla členka frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom jej aj jej materská strana KDH.

Podujatie otvoril zástupca Taiwanu na Slovensku, pán David Nan-Yang Lee. Taiwan je nielen našim dôležitým demokratickým partnerom, s ktorým zdieľame rovnaké hodnoty, ale aj významným ekonomickým partnerom – dnes sú taiwanské spoločnosti po Južnej Kórei a Japonsku tretím najväčším ázijským investorom na Slovensku.

O skúsenosti Japonska s ochranou svojho trhu hovorila analytička Aya Adachi z Mercator Institute for China Studies (MERICS) gGmbH v Berlíne.

„Považujem za užitočné inšpirovať sa aj našimi demokratickými spojencami, ktorí majú za sebou úspešný príbeh zmiernenia závislosti od Číny. Hoci Európa v posledných dvoch rokoch urobila niekoľko krokov vpred, súčasná energetická kríza nám ukazuje, že sa nemôžeme uspokojiť s čiastočným pokrokom a potrebujeme silný súbor právnych nástrojov spojený s jasnou stratégiou o riešení hrozby, ktorá pred nami stojí,” povedala členka výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu v EP (AFET) Miriam Lexmann.

Okrem toho vyslovila slovenská europoslankyňa vďaku Matejovi Šimalčíkovi, výkonnému riaditeľovi CEIAS, ktorý celé podujatie pripravil a moderoval. Teším sa na pokračovanie aktívnej spolupráce na tvorbe hodnotovej ekonomickej politiky,” uviedla Lexmann.

Seminár spoluorganizovali aj Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS), Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára a Nadáciou Hanns-Seidel-Stiftung.

Udržať si konkurencieschopnosť znamená chrániť sa pred škodlivými investíciami alebo ekonomickým nátlakom totalitných režimov.

Už dlhodobo preto Miriam Lexmann upozorňuje, akou veľkou hrozbou je v tomto smere naša závislosť – napríklad od Číny. Čím viac sme závislí, tým viac sme zraniteľní.

Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre nástroj proti nátlaku preto tvrdo presadzovala, aby sme zabezpečili potrebné nástroje na ochranu nášho jednotného trhu. V tejto úlohe pokračuje aj naďalej.

„Naša úloha je dvojaká: na jednej strane podporovať inováciu, no zároveň zabezpečiť, aby sme už nikdy neboli vydierateľní totalitnými režimami,” hovorí Lexmann.

Dôsledky tohto vydierania sme sledovali počas pandémie COVID-u, kedy sme sa potýkali s nedostatkom zásob kritických produktov, hlavne liekov. Dnes túto situáciu zažívame opäť.

„Vítam preto, že Európsky parlament a švédske predsedníctvo Rady EÚ otvorili diskusiu o stratégii Únie na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, obchodu a kvalitných pracovných miest. Musíme poskytnúť čo najlepšie podmienky a vytvoriť infraštruktúru pre investície a inovácie. Tu chcem oceniť a privítať aj nedávne rozhodnutie taiwanskej spoločnosti TSMC začať v Európe vyrábať polovodiče, ktoré sú absolútne kľúčové pre budúcnosť našej priemyselnej výroby, vrátane automobilov,” uzatvára europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Titulná foto: Nenov Brothers Images (shutterstock 121516270), euractiv.com

Vyhlásenie europoslankyne Miriam Lexmann k prijatej Správe k ľudským právam a demokracii vo svete a politike EÚ v tejto oblasti:

„Ochrana dôstojnosti a práv každého človeka vo svete je základom mojej každodennej politickej práce. Výzvy na zahrnutie tzv. práva na umelý potrat do Charty základných práv EÚ prenikajúce postupne do rôznych parlamentných správ považujem za neakceptovateľné. Z tohto dôvodu som nemohla podporiť ani extenzívnu výročnú správu o ľudských právach, ktorú Európsky parlament prijal na aktuálnom plenárnom zasadnutí. Tento krok totiž stavia samotný princíp ľudských práv do úplného protikladu s jeho vlastnou podstatou, nakoľko ohrozuje ochranu ľudského života a základné ľudské právo, ktorým je právo na život. Takéto naštrbenie univerzálne platného systému ľudských práv ohrozuje hlavný nástroj, na základe ktorého tieto práva chránime. Všetkým, ktorí chcú takýmto bezprecedentným spôsobom obrátiť tento systém doslova naruby, by som rada dala do pozornosti slová Ronalda Reagana: „Všimol som si, že všetci tí, ktorí podporujú umelé potraty, sa už stihli narodiť.“

V pléne Európskeho parlamentu počas rozpravy o stave demokracie a ľudských práv vo svete upozornila Miriam Lexmann aj na rastúce pokusy nedemokratických režimov nielen potláčať ľudské práva a dôstojnosť vlastných občanov, ale aj na to, ako tento teror rozširujú aj mimo svojho územia do iných krajín.

„Pred utrpením si nemôžeme zatvárať oči. Putinove zločiny na Ukrajine, neľudský útlak etnických a náboženských skupín Čínskou komunistickou stranou, či celkový nárast prenasledovania na základe náboženstva a viery. To sú viditeľné dôsledky zvráteného zmýšľania,” poukazuje na súčasné dianie Lexmann.

Aj pred pár dňami sme videli smutný príklad tohto diania, keď teroristi v Nigérii zaútočili na farskú budovu. Jedného kňaza postrelili na úteku a zároveň zapálili dom, v ktorom o život prišiel ďalší.

„Dnes som presvedčená, že nie je len našou morálnou povinnosťou pomáhať druhým. Táto poskytnutá pomoc je aj v našom vlastnom záujme. Prenasledovanie pre vieru, či potláčanie ľudských práv totiž často vedie k širšej nestabilite, či k masovej migrácii. Aj preto musí Európska únia ešte viac strategicky a cielene podporovať demokraciu a slobodu vo svete. Pri takejto podpore musíme upustiť od akejkoľvek ideologizácie ľudských práv. Jedným z príkladov sú už spomínané neustále pokusy o uznanie takzvaného práva na potrat. Takéto kroky rázne odmietam. Sústreďme sa na skutočnú pomoc tým, ktorí sú v núdzi, zápasia o uznanie vlastnej dôstojnosti či slobodu,” uzatvára slovenské kresťanskodemokratická eurposlankyňa.

Záznam vystúpenia Miriam Lexmann v pléne EP k tejto správe zo stredy 18. januára: Plenary session z 18/01/2023

Titulný obrázok: https://op.europa.eu

Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (OFSD+) súhlasil s uvoľnením 6 miliárd eur na 40 infraštruktúrnych projektov v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a Tichomorí. Európska komisia očakáva, že tento krok naviaže ďalšie, súkromné investície v hodnote 50 miliárd eur vo vybraných oblastiach. Touto víziou sa zaoberá Európsky parlament počas aktuálneho plenárneho zasadnutia.

„Vítam tento krok Európskej komisie, no jedným dychom musím dodať, že to ani zďaleka nestačí. Čína poskytla v rokoch 2014 – 2018 zahraničné úvery za 400 miliárd dolárov. Jej iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (One Belt One Road) pomáha budovať infraštruktúrne projekty ako sú diaľnice, tunely, železnice, mosty, priehrady, uhoľné elektrárne a pod., ale zároveň rozvracajú financie jednotlivých štátov a predovšetkým si berú vážnu daň v podobe hrozby pre ľudské práva a právny štát,“ vysvetľuje dôsledok čínskych investícií a nedostatočnej európskej odpovede slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Ako príklad menuje Čiernu Horu, ktorá po stavbe diaľnice Číňanmi takmer zbankrotovala, pričom ju zachránila len finančná podpora EÚ. V Srbsku viedli investície tejto ázijskej krajiny zase k vážnemu znečistenia životného prostredia. „Inde boli čínske projekty poznačené korupciou či problémami s dodržiavaním právneho štátu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku tieto projekty nemajú pridanú hodnotu ani pre miestne obyvateľstvo alebo samotnú krajinu, keďže čínske spoločnosti často využívajú vlastnú pracovnú silu i dodávateľov,“ dopĺňa výpočet negatívnych vplyvov čínskych investícií Miriam Lexmann.

Cieľom európskej stratégie s názvom Globálna brána (Global Gateway) je zmobilizovať do roku 2027 investície vo výške približne 300 miliárd eur. Vzhľadom na to, že je rok 2023, považuje Lexmann doterajší pokrok za príliš malý.

„Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti. Pritom jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť masovú migráciu z Afriky je podpora ekonomického rozvoja s ohľadom na bezpečnostné riziká týchto krajín tak, aby si ľudia dokázali nájsť prácu, získať zdroje na starostlivosť o svoje rodiny a cítiť sa bezpečne práve vo svojej domovine,“ zdôrazňuje Miriam Lexmann čo je nevyhnutné pre úspech avizovaných investícií EÚ v Afrike a ďalších krajinách.

Iniciatíva Global Gateway sa zameriava na investície do dopravy, zdravotníctva, energetiky, digitalizácie, výskumu a vzdelávania, ale aj životného prostredia. Cieľom je doručiť do tretích krajín projekty v najvyššom sociálnom, spoločenskom, environmentálnom a transparentnom štandarde, aký používame aj v EÚ.

Zdroj obrázku: pubaffairsbruxelles.eu

Počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu Európsky parlament rokuje o uznesení, ktoré vyzýva Európsku úniu, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi na zriadení tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Rozprava a uznesenie Európskeho parlamentu nasleduje po výzve predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na vytvorenie takéhoto tribunálu.

„Ruská agresia a spôsob vedenia vojny proti Ukrajine je jasným porušením Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru, nech to bude trvať akokoľvek dlho. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti. 

Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál. V tejto súvislosti by som rada pripomenula slová sudcu Roberta Jacksona na otvorení Norimberského procesu v roku 1945: ‘Nikdy nesmieme zabudnúť, že to, na základe čoho súdime týchto obžalovaných, je tým, podľa čoho nás budú zajtra súdiť dejiny’,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/SNK).

Titulný obrázok: mind.ua

Ako úspešne a prospešne zvládnuť transformáciu pracovného trhu, ktorý začína byť silne ovplyvňovaný fenoménom AI, riešila Miriam Lexmann na stretnutí s riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosminom Boiangiu. Z prieskumov vychádza, že Slovensko je zatiaľ jednou z najmenej pripravených krajín na zmeny, ktoré AI na pracovnom trhu vyvolá.

Na osobnom stretnutí dnes Miriam Lexmann apelovala na ministra spravodlivosti SR Viliama Karasa, aby sa zasadil za takú pozíciu SR ku kontroverznému návrhu o vzájomnom uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi, ktorá bude za každých okolností plne rešpektovať výlučnú právomoc členských štátov v oblasti rodinného práva. Tento návrh totiž otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva.

Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.

Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.

Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk

Situácia na Ukrajine je pre nás silným mementom. Sacharovova cena za slobodu myslenia, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament, preto nemôže zostať iba symbolickou. Zaväzuje nás k morálnym krokom, konaniu a dôslednému dodržiavaniu princípov na ktorých bola založená Európska únia. Podpora Ukrajiny a jej ľudu v týchto ťažkých časoch je tiež o obrane týchto princípov, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti udelenia Sacharovovej ceny ukrajinskému ľudu.

Som šokovaná a zdesená odhalením korupcie na najvyšších miestach Európskeho parlamentu, ktorá je spojená s ľudskoprávnou situáciou v Katare hostiacom majstrovstvá sveta vo futbale. Tento škandál sa stáva pre Európsky parlament, a najmä pre zákonodarcov zo skupiny socialistov, veľkou skúškou zodpovednosti.

Podozrenia sa sústreďujú na poslancov a úradníkov, ktorí verejne chválili Katar za reformy v oblasti práce namiesto toho, aby odsúdili porušovanie práv pracovníkov v emiráte v Perzskom zálive a nebezpečné podmienky pri výstavbe štadióna a v tomto zmysle vážne ovplyvňovali rezolúcie Európskeho parlamentu. Obvinená podpredsedníčka bola okamžite zbavená funkcií i členstva vo frakcii socialistov.

Počas otvorenia dnešného plenárneho zasadnutia predsedníčka EP Roberta Metsola vyslovila v mene parlamentu zásadné odmietavé stanovisko k takýmto praktikám. Toto stanovisko potvrdíme v pripravovanom uznesení. Parlament tiež inicioval vznik pracovnej skupiny poslancov, ktorej úlohou bude vypracovať systém ako predchádzať akejkoľvek parlamentnej korupcii.

V tejto súvislosti som upozornila, že na pôde parlamentu dlhodobo vidím „pozoruhodné spojenectvá“ – niektorí poslanci EP akosi často operujú s ničím nepodloženými dátami a hodnoteniami rôznych mimovládnych organizácií a s ich pomocou krok za krokom na jednej strane zmäkčujú stanoviská parlamentu k brutálnym režimom, ktoré utláčajú vlastných občanov a na strane druhej ideologizujú otázky ľudských práv a právneho štátu, ba dokonca dosahujú to, že európske inštitúcie neraz prekračujú svoje kompetencie a porušujú základné zmluvy.

Dnes som preto zdôraznila na frakcii Európskej ľudovej strany, že táto situácia je šancou zastaviť sporné praktiky rozšírené najmä medzi ľavičiarmi a kváziliberálmi, ktorí v konečnom dôsledku škodia EÚ a nám všetkým. Ďalej som zdôraznila, že práve dnes musíme preukázať skutočný úmysel držať sa princípov a hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená.

Cesta von z týchto škandálov vedie len cez konzistentnosť s tým, čo hlásame.

Miriam Lexmann dnes vystúpila na Medzikultúrnom dialógu skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami. Spoločne s predstavenými kresťanov, židov a moslimov hľadali vo Viedni odpovede na najväčšie výzvy dnešných dní v oblastiach medzikultúrnej a náboženskej spolupráce, pričom jednou z hlavných tém bola aj situácia a nezištné správanie sa náboženských skupín a komunít na Ukrajine, ako aj v okolitých krajinách.

Miriam Lexmann dnes viedla spoločne s holandským kolegom Petrom van Dalenom výročné 25. Modlitebné raňajky, najväčšie v Európe, ktoré sa po pandemickej prestávke vrátili opäť naživo do Európskeho parlamentu. S takmer 500 účastníkmi sme sa modlili za Ukrajinu, Rusko, Bielorusko i za prenasledovaných pre vieru a presvedčenie i za pokoj vo svete.

Skúsenosti, ktoré dobrovoľníci nadobudnú neformálnymi činnosťami, majú nesmiernu cenu. Miriam Lexmann sa snaží presadiť, aby boli uznávané aj formálne, pretože môžu rozšíriť možnosti na trhu práce. Týmto krokom by dobrovoľníci dostali ten najlepší signál, že ich práca má význam a cenu, povedala v medzinárodný deň dobrovoľníctva slovenská europoslankyňa.

Aj tieto veci som zrealizovala počas novembra vo svojej služby občanom.

  • Zorganizovala som medzinárodnú odbornú konferenciu o umelej inteligencii (AI). Fenomén AI ovplyvňuje mnohé oblasti nášho života. Ako však uchopiť a používať umelú inteligenciu tak, aby bol človek a jeho dôstojnosť vždy na prvom mieste? Odpoveď na túto otázku som hľadala spolu s vedcami, zástupcami verejného i súkromného sektora, vzdelávacích inštitúcií a mnohými ďalšími na medzinárodnej konferencii Človek a umelá inteligencia.
  • Pozvala som do Bruselu predsedu KBS Mons. Bernarda Bobera. Mimoriadne si vážim vzácnu, produktívnu a priateľskú návštevu jeho delegácie z Konferencie biskupov Slovenska. Som vďačná, že otec arcibiskup Bober prejavil záujem o Európske témy. Vážim si, že predstavitelia Cirkvi, ktorá vždy stála pri chudobných a trpiacich, pozorne sledujú ako sa tvoria európske politiky a hľadajú odpovede na rôzne výzvy, ktorým dnes ľudia čelia.
  • Neustále trvám na principiálnosti našich vzťahov, a to aj v obchode. Ako tieňová spravodajkyňa pre návrh smernice, ktorá má zabrániť dovozu výrobkov vyrábaných novodobými otrokmi, alebo z krajín, kde sú porušované ľudské práva, som navrhla niekoľko zmien v jej texte. Žiadam vyjasnenia, právnu istotu a kritériá, ktorých cieľom je nevystaviť firmy zbytočnému byrokratickému zaťaženiu, no zároveň zlepšiť ochranu ľudských práv vo svete.
  • Podporila som dôležitú smernicu o ochrane kritickej infraštruktúry EÚ, ktorá je zásadná pre našu bezpečnosť, a to vrátane boja proti hybridným hrozbám. Prijali sme v deň 70. výročia prvého zasadnutia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktoré predchádzalo vzniku EÚ.
  • Upozornila som, že čínsky totalitný režim prevádzkuje podľa dostupných dôkazov vo svete 54 nelegálnych zahraničných policajných staníc, a to vrátane 16 krajín EÚ, kde rôznymi násilnými prostriedkami núti svojich občanov vrátiť sa do vlasti. Jedna z nich je podľa investigatívneho vyšetrovania organizácie Safeguard Defenders dokonca aj na Slovensku. So žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nezákonných totalitných praktík som sa obrátila na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. Téme sa venoval aj prestížny denník Washington Post.
  • Chcem odolnejšiu spoločnosť proti dezinformáciám, ktoré dnes ohrozujú už deti a mladých. Aj preto som prijala záštitu nad expertným seminárom vedeným organizáciou digiQ. Pedagóvia, asistenti, školskí psychológovia, vychovávatelia, animátori, ale aj ďalší pracovníci v školstve, dostali odborné poznatky v tejto oblasti užitočné pre každodennú prax.
  • Vystúpila som na konferencii Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom, kde som zdôraznila, že pochopením príbehov nenápadných hrdinov si znovuobjavujeme stratenú ľudskosť, charakter, slušnosť a odvahu. Sloboda nie je samozrejmosť a pred zlom si nemôžeme zatvárať oči. Naopak, musíme o ňom pravdivo informovať.
  • Nesúhlasím s prijatou smernicou zavádzajúcou kvóty pre riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností. Som presvedčená, že na dosiahnutie rovného zastúpenia žien a mužov v týchto pozíciách potrebujeme iný prístup, a to najmä cielene prijímať také opatrenia, ktoré by ženám – mamám – umožnili skĺbiť starostlivosť o rodinu s profesijným uplatnením.
  • Deň boja za slobodu a demokraciu som si pripomenula na niekdajšej hranici železnej opony spolu s Mariánom Čaučíkom z KDH, predstaviteľmi Slovenskej republiky, ÚPN a zástupcami Konfederácie politických väzňov Slovenska, kde sme si uctili pamiatku všetkých obetí totality a upriamili pozornosť na význam slobody.
  • V rámci projektu Euroscola, ktorý podnecuje stredoškolákov k aktívnemu spoznávaniu Európskej únie, jej významu, príležitostiam, ktoré im ponúka, ale aj výzvam, ktoré prináša, som navštívila za dva dni tri školy: Evanjelické gymnázium J. A. Komenského v Košiciach, Spojenú školu na ul. Ľ. Podjavorinskej v Prešove a Gymnázium v Giraltovciach, kde sme diskutovali o budúcnosti EÚ, dezinformáciách či umelej inteligencii.
  • Pravidelne si pripomínam tzv. Červenú stredu, deň spomienky na prenasledovaných kresťanov vo svete. Podľa štatistík medzinárodných organizácií každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných, alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Okrem utrpenia konkrétnych ľudí táto forma útlaku neustále prispieva k migračnej kríze, a tá zas dáva podnet na mnohé bezpečnostné výzvy. Presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery nie je teda len v súlade s našimi deklarovanými hodnotami, ale je tiež nevyhnutné pri riešení dnešných globálnych problémov.
  • S radosťou som počas celoslovenskej Rady KDH, ocenila našich starostov – rekordérov. V KDH sú štyria starostovia, ktorí obhájili svoj post už neuveriteľných deväťkrát a svoju službu občanom vykonávajú nepretržite od roku 1990.
  • Na pôde Trnavskej univerzity sme diskutovali o udelení Sacharovovej ceny za slobodu myslenia všetkým Ukrajinkám a Ukrajincom.
  • Aj tento rok ponúkam možnosť stáže v mojej kancelárii Európskeho parlamentu v Bruseli, pretože chcem dať príležitosť mladým ľuďom presadiť sa a získať neoceniteľné skúsenosti, ktoré budú na pracovnom trhu potrebovať.

Milí priatelia, ďalší rok sa blíži ku koncu a preto si Vám dovoľujem poďakovať za priazeň, podporu mnohým aj za spoluprácu. Želám Vám pokojný čas adventu a požehnané Vianoce. Nech žiadne starosti, či obavy nezatienia radosť z nádeje betlehemského Svetla.

Europoslanci kritizujú cestu predsedu Európskej rady Charlesa Michela do Pekingu a vyzývajú ho na riešenie závažných ľudskoprávnych otázok. Totalitný režim Komunistickej strany Číny totiž vlastné porušovanie ľudských práv „exportuje“ do demokratických krajín, kde prevádzkuje desiatky nelegálnych policajných staníc. Nachádzajú sa na území 16 členských krajin EÚ, jedna z nich dokonca na Slovensku. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na pôde Európskeho parlamentu iniciovala predsedovi Európskej rady výzvu na koordináciu európskeho postupu a so žiadosťou na vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto praktík sa obrátila aj na slovenské orgány.

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny.  Existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta preukázala ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Celú situáciu je potrebné vnímať v širšom kontexte extrateritoriálnych aktivít čínskej komunistickej strany, ktorá závažne porušuje základné ľudské práva a slobody. Toto konanie zamerané proti základným princípom fungovania demokracie a zvrchovanosti štátov pre nás predstavuje bezpečnostné riziko,“ ozrejmila Miriam Lexmann dôvody, ktoré spoločne s kolegami uvádzajú v liste Charlesovi Michelovi. Poslanci ho žiadajú o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. List podpísalo 33 poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickým spektrom vrátane piatich politických frakcií a pridali sa aj desiati poslanci národných parlamentov.

Miriam Lexmann sa so žiadosťou o riadne vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík na území Slovenska obrátila aj na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. „Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Holandska, Írska, Česka, už v tejto veci začali rázne konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj Photo: euronews.com, AP Photo/Olivier Matthys

K téme zastúpenia žien vo vedení spoločností musíme pristúpiť úplne inak: vytvoriť silnejšie povedomie, aby to mali ženy, ktoré sa snažia skĺbiť rodinné a pracovné povinnosti, uľahčené. Zároveň je dôležité vytvoriť zázemie, aby neboli diskriminované ženy s deťmi, hovorí Lexmann, ktorá sa obáva, že uplatňovanie schválených kvót povedie k diskriminácii medzi ženami.

Sacharovova cena za slobodu myslenia patrí za tento rok všetkým Ukrajinkám a Ukrajincom, ktorí museli opustiť svoje domovy, aj tým, čo zostali na bojiskách, aby bránili slobodu a lepšiu budúcnosť pre seba a svoju krajinu. Udeľuje ju Európsky parlament a práve o nej dnes diskutovala Miriam Lexmann na pôde Trnavskej univerzity.

Európska komisia schválila Operačný program Slovensko. Môžeme využívať 13 miliárd z nových eurofondov. Investície budú smerovať na zlepšenie života ľudí v regiónoch, digitalizáciu, energetickú bezpečnosť, ale aj do zelenej ekonomiky.

Vo svete doposiaľ odhalili 54 „policajných staníc“ Komunistickej strany Číny, pomocou ktorých tento totalitný režim bezprecedentne rozširuje svoj vplyv a ohrozuje bezpečnosť demokratických krajín. „Jedna z takýchto nelegálnych policajných staníc je podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku,“ upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a volá po okamžitých opatreniach a riadnom vyšetrení týchto aktivít.  

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie desiatok týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders dosiaľ preukázala existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta, vrátane 16 členských štátov EÚ. „Z existujúcich dôkazov je zrejmé, že minimálne jedna takáto stanica funguje aj na Slovensku. Svojou činnosťou, ktorá porušuje základné ľudské práva a slobody a zároveň je zameraná proti základným princípom fungovania demokracie, predstavuje toto konanie vážne bezpečnostné riziko,“ ozrejmila dôvody, pre ktoré oslovila v tejto veci ministra vnútra Romana Mikulca, ministra obrany Jaroslava Naďa, ako aj ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera so žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík.

Členka Zahraničného výboru EP a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu v tomto zmysle iniciovala aj list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom ho spoločne s ďalšími europoslancami žiada o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. V tejto veci už opakovane vystúpila na pôde EP a vyjadrila sa pre medzinárodné médiá, vrátane amerického Washington Post.

„Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Česka, už v tejto veci začali konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj foto: Roy Liu/Bloomberg .com

Ostrý nesúhlas s prijatou smernicou zavádzajúcou kvóty pre riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností vyjadrila Miriam Lexmann. Je presvedčená, že na dosiahnutie rovného zastúpenia žien a mužov v týchto pozíciách potrebujeme iný prístup, a to najmä cielene prijímať také opatrenia, ktoré by ženám – mamám – umožnili skĺbiť starostlivosť o rodinu s profesijným uplatnením.

Podľa štatistík medzinárodných organizácií každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných, alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Okrem utrpenia konkrétnych ľudí táto forma útlaku neustále prispieva k migračnej kríze, a tá zas dáva podnet na mnohé bezpečnostné výzvy. Presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery nie je teda len v súlade s našimi deklarovanými hodnotami, ale je tiež nevyhnutné pri riešení dnešných globálnych problémov, hovorí Miriam Lexmann počas tzv. Červenej stredy.

Dôležitú smernicu o ochrane kritickej infraštruktúry, ktorá je zásadná pre našu bezpečnosť, a to vrátane boja proti hybridným hrozbám, podporila aj Miriam Lexmann. V rámci aktuálneho zasadnutia EP, ktoré sa koná 70 rokov od prvého stretnutia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, čo bol počiatok dnešnej EÚ je Kľúčovou i dohoda o rozpočte pre rok 2023. Tá reflektuje predovšetkým vyrovnávanie sa s dôsledkami energetickej krízy, kde je našou prioritou adresná pomoc.

V októbri som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity.

  • Riešenie inflácie a rastúcich cien je o krok bližšie. Podpora návrhu použiť na riešenie energetickej krízy aj doposiaľ nevyčerpané eurofondy, ktoré by inak prepadli, bola v Európskej komisii 18. októbra potvrdená. KDH sa celé mesiace
    intenzívne zasadzovalo za tento návrh a preto som rada, že vláda Slovenskej republiky si ho osvojila. Aj ja osobne o návrhu s kolegami v Európskom parlamente denne rokujem tak, aby domácnostiam, firmám či organizáciám na Slovensku, mohli tieto prostriedky pomôcť čo najskôr.

  • Mnohí z vás ma často informujete o problémoch s neuznávaním preukazu ŤZP v inom členskom štáte. Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci som preto k správe o rovnakých právach pre osoby so zdravotným postihnutím podala pozmeňovacie návrhy, ktoré riešia potrebu čo najrýchlejšieho zavedenia Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa zaoberajú uznávaním statusu „ŤZP“ automaticky, naprieč Úniou. Moje návrhy sa dostali do finálneho textu správy.

  • V snahe chrániť pracovníkov platforiem som na pôde Európskeho parlamentu usporiadala konferenciu o budúcnosti práce vo svetle Smernice o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem. Zúčastnili sa na nej nielen poslanci parlamentu, ale aj zástupcovia platforiem, na ktorých bude mať smernica veľký dopad. Mojím cieľom je vytvoriť vyvážený návrh, ktorý zlepší pracovné podmienky týchto pracovníkov, no nebude viesť k ich automatickej reklasifikácií na zamestnancov. To by totiž prinieslo právnu neistotu a stratu flexibility, čo títo pracovníci sami nechcú.

  • Len nedávno vyniesol jeden zo súdov v Európe prvýkrát verdikt, že za smrťou dievčaťa stáli sociálne siete. Dlhodobo tvrdím, že potrebujeme účinnejšie chrániť duševné zdravie mladistvých, predovšetkým pred účinkami sociálnych sietí a aj preto ako europoslankyňa konám v rámci mojich kompetencií a hľadám riešenia. Jedným z tých najvýznamnejších je aj nedávno prijaté nariadenie o digitálnych službách a digitálnych trhoch. Zasadzujem sa aj o to, aby sa tzv. ekonomika pozornosti, čiže algoritmy, ktoré cielene pôsobia na udržiavanie našej pozornosti, zaradili medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Duševným zdravím mladých ľudí sa musíme nevyhnutne zaoberať a spoločne prinášať efektívne riešenia.

  • Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Práve toto znenie uznesenia som presadila v Európskom parlamente.

  • Pozvala som do Európskeho parlamentu desiatky starostov, zástupcov či pracovníkov samospráv zo Slovenska vďaka čomu získali jedinečnú príležitosť zúčastniť sa najväčšieho európskeho výročného podujatia venovaného regionálnej politike – Európskeho týždňa regiónov a miest.

  • Projekt „Taiwan – krajina úspešných“, ktorý na Slovensku sprostredkúvam, priniesol pre Katolícku spojenú školu sv. Mikuláša v Prešove výpočtovú techniku v hodnote 16-tisíc eur.

  • Stretla som sa s predstaviteľmi prodemokratických síl, ktorí bojujú proti režimom, ktoré nielenže utláčajú bieloruský či hongkonský ľud, ale zároveň predstavujú aj vážnu bezpečnostnú hrozbu pre nás všetkých. Podporu týchto bojovníkov za slobodu preto europoslankyňa považujem nielen za svoju, ale za našu morálnu povinnosť, ale aj za súčasť riešenia bezpečnostných výziev, ktorým čelíme.

  • S vďakou za každý váš hlas pre KDH úprimne blahoželám všetkým zvoleným zástupcom v spojených komunálnych a regionálnych voľbách kandidujúcim za KDH! Ďakujem aj všetkým vám, ktorí ste kandidovali a pomáhali v kampani. Pevne verím, že každý zvolený zástupca do samospráv sa zo všetkých síl bude snažiť o zlepšenie života v regiónoch a napredovanie našej krajiny.

Už dnes ovplyvňuje fenomén AI náš pracovný trh, priemysel, zdravotníctvo, energetiku, bankovníctvo, ale aj naše správanie v online, ba dokonca aj v offline svete. Uchopiť a používať technológiu AI tak, aby bol človek a jeho dôstojnosť vždy centre je základom, na ktorom sa zhodli všetci účastníci konferencie Človek a umelá inteligencia organizovanej europoslankyňou Miriam Lexmann.

Žiaci zo Súkromnej spojenej školy v Kežmarku a študenti zo Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), Kolégia Antona Neuwirtha a Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska (KDMS) diskutovali pri ich návšteve Bruselu o výzvach, ktorým Únia čelí, od polarizácie našej spoločnosti, energetickej krízy až po geopolitické hrozby zo strany nedemokratických režimov. Miriam Lexmann sa stretla nielen s nimi, ale aj ich učiteľmi, ktorým poďakovala za to, ako ich vedú nielen štúdiom, ale aj životom.

Miriam Lexmann dnes otvorila v Bruseli Medzinárodné fórum Ujgurov, počas ktorého zazneli silné svedectvá o strašných represiách, ktoré totalitná Komunistická strana Číny pácha proti Ujgurom a iným skupinám. Hlavnou témou bola otázka, čo my vieme urobiť, aby sme tieto zločiny proti ľudskosti zastavili.

Dávať príležitosti šikovným mladým ľuďom je jedným z cieľov Miriam Lexmann počas jej mandátu v Európskom parlamente. Práve preto so svojím tímom organizuje niekoľkomesačné stáže, počas ktorých si mladí ľudia môžu vyskúšať prácu v kancelárií europoslanca. Ak máte záujem absolvovať stáž v kancelárii M. Lexmann a získať neoceniteľné skúsenosti zo srdca Európskej únie, prihláste sa.

Miriam Lexmann v dnešnom článku v denníku Washington Post opätovne vyzýva EÚ na prehodnotenie zmlúv o vydávaní zadržaných občanov, ale aj akejkoľvek ďalšej spolupráce s Čínou. Vlády viacerých európskych krajín začali vyšetrovania po tom, ako na svojom území objavili existenciu tzv. servisných staníc. Tie slúžili ako policajné stanice čínskeho režimu, cez ktoré si na území zvrchovaných krajín uplatňoval vlastné právo.

Odpočet mojej práce za január 2023

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac január.

Investície mimo EÚ sú otázkou našich hodnôt a bezpečnosti

Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti, hovorí Miriam Lexmann.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content