Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

SEDE

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Ekonomickú bezpečnosť nesmieme podceňovať

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Smrť Alexeja Navaľného alebo väznenie Vladimíra Karamurzu podľa M. Lexmann dokazuje, že Putinov režim nie je len hrozbou pre mier a bezpečnosť v Európe, ale v konečnom dôsledku aj pre ruský ľud, vyhlásila pri príležitosti 2. výročia ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine.

Viac ako 140-tisíc arménskych kresťanov muselo opustiť svoju historickú vlasť v Náhornom Karabachu, ich kultúrne a náboženské dedičstvo systematicky ničí azerbajdžanská diktatúra, zatiaľ čo režim sa Arménsku naďalej vyhráža.

Aj o tom, a ako posilniť vzťahy medzi EÚ a Arménskom dnes diskutovala Miriam Lexmann s honorárnym konzulom Arménska na Slovensku pánom Bagratom Hakobyanom.

„Za veľké strategické a morálne zlyhania považujem nedostatok diplomatickej činnosti EÚ na južnom Kaukaze, zvyšovanie našej energetickej závislosti od Azerbajdžanu či predaj zbraní azerbajdžanskej distatúre bývalou vládou Roberta Fica, v ktorej sedelo aj SNS, a naďalej vyzývam na najvyšších miestach na zmenu politík SR a EÚ voči regiónu,” apeluje členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Už v minulosti sa Lexmann obrátila na vysokého predstaviteľa EÚ Josepa Borrella a predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorých žiadala, aby politika EÚ bola principiálna, neutíchala podpora arménskych kresťanov a zároveň nepodkopávala našu bezpečnosť spoluprácou s azerbajdžanskou diktatúrou.

„Arménsko robí jasné prodemokratické a ekonomické reformy a približuje sa k Európskej únii. Je potrebné rozvíjať naše vzťahy a podporovať demokratických partnerov, nie predávať zbrane diktátorom, ktorí zabíjajú kresťanov,“ dodala Lexmann.

„Ďakujem pánovi Hakobyanovi za dnešné stretnutie a teším sa na spoluprácu pri rozvíjaní našich bilaterálnych vzťahov,“ uviedla na záver slovenská europoslankyňa.

Po rokoch diplomatického zanedbávania zo strany Európskej únie vítame vašu rastúcu rolu a úsilie o nastolenie mieru a stability na južnom Kaukaze. V rovnakom čase sme však my, dolupodpísaní poslanci Európskeho parlamentu, sme čoraz viac znepokojení pokračujúcimi pokusmi Azerbajdžanu zmariť tieto ciele, a tak pôsobiť proti záujmom Únie.

Od decembra 2022 Azerbajdžan naďalej blokuje prístup do Náhorného Karabachu cez Lachinský koridor. Napriek vašim osobným pokusom a pokračujúcim výzvam medzinárodného spoločenstva je populácia Náhorného Karabachu na pokraji vyhladovania a stala sa rukojemníkom Alijevovho režimu.

Azerbajdžan naďalej blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, voda a palivo sú čoraz vzácnejšie, čo má za následok výpadky prúdu, dlhé rady na už aj tak nedostatkové jedlo, či ťažkosti nemocníc pri liečbe pacientov.

Teraz režim spustil novú, ohavnú vlnu vojenskej agresie proti Náhornému Karabachu, ktorá viedla k ďalším stratám nevinných životov a ničeniu majetku ľudí. Okrem toho obnovenie dodávok ruského plynu do Azerbajdžanu vyvoláva vážne otázky týkajúce sa životaschopnosti Memoranda o porozumení a o stratégii Partnerstvo v oblasti energetiky podpísané medzi EÚ a Azerbajdžanom.

Je jedno, či Azerbajdžan reexportuje ruský plyn do Európy cez Južný koridor alebo ho využíva na zásobovanie svojho domáceho trhu, aby uvoľnil svoj plyn a uspokojil tak záväzky memoranda, všetky tieto kroky sú v rozpore s politickým zámerom Memoranda o porozumení. To bolo dohodnuté konkrétne na zvýšenie objemov azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy tak, aby pomohlo EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu. Zatiaľ čo Azerbajdžan poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine, cynicky ťaží aj z ruskej agresie.

Nemôžeme tiež mlčať o pokračujúcom potláčaní základných ľudských práv azerbajdžanského ľudu zo strany Alijevovho režimu, vrátane zatýkania a zadržiavania stúpencov opozície a aktivistov za ľudské práva. Najnovšie bol zatknutý ekonóm a vládny kritik Dr. Gubad Ibadoghlu na základe vykonštruovaných obvinení.

Režim nielenže pokračuje v porušovaní medzinárodného práva a základných ľudských práv, ale zapája sa do vojenskej agresie namiesto toho, aby prispieval k riešeniu konfliktov, pričom je tiež v rozpore s existujúcimi dohodami s Európskou úniou.

Preto naliehavo vyzývame:

1) Okamžite vykonať testovanie zemného plynu, ktorý sa dostáva do Európskej únie cez Južný koridor, aby sa zistilo, či Azerbajdžan reexportuje Ruský plyn do EÚ,

2) Zaviesť sankcie v dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu,

3) Dočasne pozastaviť bilaterálne vzťahy, kým sa Azerbajdžan opätovne nezaviaže – slovami aj skutkami – k hľadaniu mieru, úcty k základným právam človeka a dodržiavaniu medzinárodného práva a dohôd.

Ďalej vás vyzývame, aby ste vláde Arménska poskytli všetku potrebnú podporu pri presadzovaní trvalého regionálneho mieru a bezpečnosti.

Podpísaní: Miriam Lexmann europoslankyňa (EPP, Slovensko), Nathalie Loiseau europoslankyňa (Obnova, Francúzsko), Viola von Cramon-Taubadel (Zelení/EFA, Nemecko), Reinhard Bütikofer, (Zelení/EFA, Nemecko), David Lega (EPP, Švédsko), Bernard Guetta (Obnova, Francúzsko), Rasa Juknevičienė (EPP, Litva), François-Xavier Bellamy (EPP, Francúzsko), Charlie Weimers (ECR, Švédsko), Andrius Kubilius (EPP, Litva), Riho Terras (EPP, Estónsko), Anja Haga (EPP, Holandsko), Petras Auštrevičius (Obnova, Litva), Markéta Gregorová (Zelení/EFA, Česko), Fabio Massimo Castaldo (NI, Taliansko), Tomáš Zdechovský (EPP, Česko), Thijs Reuten (S&D, Holandsko).

Titulná fotografia: Ilustračná foto z roku 2022, Zdroj: FRANCOIS LENOIR/consilium.europa.eu

Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.

„Ostro odsudzujem najnovší vojenský útok azerbajdžanského diktátora Alijeva proti arménskym kresťanom v Náhornom Karabachu. Po mesiacoch blokády Náhorného Karabachu, ktorá priviedla obyvateľstvo takmer k vyhladovaniu, Aliyev začal ďalšiu vojenskú agresiu proti nevinným ľuďom, vrátane detí.

Spolu s mojimi kolegami v Európskom parlamente dlhodobo vyvíjame intenzívne úsilie, aby sa EÚ vždy jasne zastala ľudu Náhorného Karabachu.

Preto som hlboko znepokojená, že napriek našim opakovaným výzvam, v ktorých sme žiadali zásadovejšiu európsku politiku voči Azerbajdžanu, EÚ nebola schopná predísť ďalšiemu aktu agresie proti Náhornému Karabachu.

Teraz musíme čeliť o to viac zložitej situácii a chrániť životy a dôstojnosť arménskych kresťanov. Obraciam sa aj na našu vládu, aby urobila všetko, čo je v našich silách, aby sme ako členský štát EÚ vyvinuli úsilie na ochranu základných európskych hodnôt, ku ktorým sa hlásime,” uviedla dnes po útoku na Náhorný Karabach slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Titulná foto: Reuters/dawn.com

Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom. 


Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.

„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,” hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“

Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: evangelicalfocus.com

Výsledok stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími predstaviteľmi totalitného režimu bol podľa europoslankyne za KDH Miriam Lexmann premárnenou príležitosťou ukázať rozhodujúcu jednotu a odhodlanie medzi európskymi a ďalšími demokratickými krajinami.

Jednotlivé štáty západného sveta pristupujú k zákazu používania populárnej aplikácie TikTok pre predstaviteľov svojich vlád, parlamentov a oficiálnych úradov. Dôvodom je vysoké bezpečnostné riziko. Táto aplikácia totiž vzhľadom na svojho vlastníka spadá pod čínske právo a rôzne údaje o používateľoch tak končia v rukách Čínskej komunistickej strany. Týka sa to aj vašich údajov ako napríklad IP adresa, lokalizačné dáta, história navštívených stránok a vyhľadávaní či vzory a rytmy písania? Odpoveď je, áno.

Preto sa Miriam Lexmann obrátila na Európsku komisiu a Európsku radu so žiadosťou o koordináciu spoločného európskeho postupu, dôkladného hodnotenia týchto rizík a ich jasnú komunikáciu pre všetkých občanov EÚ. „Ak sú totiž bezpečnostné riziká vyplývajúce z používania aplikácií kontrolovaných autoritárskymi režimami preukázané pre predstaviteľov štátu a naše demokratické inštitúcie, nemôžeme váhať v jednoznačnej komunikácii týchto rizík aj pre našich občanov a celú demokratickú spoločnosť,” hovorí členka Výboru pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť (AFET) Miriam Lexmann.

Toto však nie sú jediné nebezpečné praktiky TikToku. O tom, že je ohrozené dokonca aj duševné zdravie detí, svedčí napríklad aktuálna správa z Veľkej Británie o pokute takmer 13 miliónov libier za nedostatočnú ochranu súkromia detských používateľov. Údaje o užívateľoch mladších ako 13 rokov – čo je minimálny vek na vytvorenie účtu – spracovávala spoločnosť TikTok bez potrebného súhlasu rodičov. Dané údaje tak mohli byť použité na sledovanie a profilovanie detí, ktorým tak mohol byť a s veľkou pravdepodobnosťou aj bol predkladaný nevhodný a škodlivý obsah. Tieto praktiky sú neakceptovateľné.

Europoslankyňa upozorňuje, že zber údajov ako napríklad IP adresa, lokalizačné dáta, história navštívených stránok a vyhľadávaní či vzory a rytmy písania sú zdieľané nielen s poskytovateľmi služieb a partnermi TikToku. Prístup k nim tak vzhľadom na sídlo prevádzkovateľa a obchodné podmienky má aj totalitný režim Komunistickej strany Číny. „Ak je TikTok a ďalšie podobné aplikácie uznané ako hrozba pre naše demokratické inštitúcie, potom je to hrozba aj pre naše demokratické spoločnosti, a teda aj pre našich občanov,“ dodala Lexmann.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: https://www.seznamzpravy.cz

Európsky parlament bude počas aktuálneho plenárneho zasadnutia schvaľovať aj výročné správy o vzťahoch medzi AÚ a Azerbajdžanom a Arménskom. Miriam Lexmann považuje za dôležité, aby bola v správe reflektovaná aj jej výzva na ukončenie blokády koridoru medzi Arménskom a Náhorným Karabachom, ako aj na to, aby EÚ podnikla vážne diplomatické kroky smerujúce k vyriešeniu tohto dlhoročného konfliktu.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) spolu s ďalšími europoslancami z rôznych členských krajín vyzýva lídrov EÚ, aby naplno využili aktuálny Dialóg o ľudských právach s Čínou a jasne počas neho komunikovali neakceptovateľné porušovanie ľudských práv a zločinov proti ľudskosti. Totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.

Stanovisko zverejnili v liste adresovanom vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepovi Borrellovi a osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva Eamonovi Gilmorovi, ktorý podpísalo 23 europoslancov.

„Nemôžeme si pred týmto terorom zatvárať oči rovnako ako si nemôžeme dovoliť, aby sa Čínska komunistická strana vyhýbala zodpovednosti prostredníctvom svojich cynických pokusov o zmenu medzinárodných ľudskoprávnych noriem,” píše sa v liste, ktorý iniciovala Miriam Lexmann.

Europoslanci menujú až 20 konkrétnych zločinov proti ľudskosti a porušení ľudských práv, ako napríklad hromadné sledovanie občanov v Číne a Hongkongu, zločiny proti ľudskosti v provincii Sin-ťiang, ako aj v Tibete či rastúci útlak v Hongkongu a využívanie tzv. Bezpečnostného zákona na potlačenie prodemokratických snáh, vrátane aktivít Jimmyho Laia, kardinála Zena a správcov fondu humanitárnej pomoci č. 612. Spomína sa aj extrateritorialita tohto bezpečnostného zákona a tzv. čínske policajné stanice v členských štátoch EÚ.

V liste sú menovaní aj konkrétni občania, politici, aktivisti, náboženskí predstavitelia, misionári či umelci, ktorí boli z rôznych dôvodov zatknutí, uväznení, mučení alebo sú nezvestní.

Slovenská europoslankyňa spoločne s ďalšími kolegami vyslovila aj jednoznačný nesúhlas s donedávna plánovanou návštevou guvernéra čínskej provincie Sin-ťiang Erkina Tuniyaza v Bruseli. Ten napokon pod tlakom silného nesúhlasu svoju návštevu Bruselu sám zrušil.

„Je nezodpovedné a neúctivé, ak demokratické vlády pozývajú na stretnutia verejných činiteľov, ktorí sú zapojení do zločinov proti ľudskosti. Ak nebude EÚ principiálna vo svojich hodnotách a poukazovaní na hrubé porušovanie ľudských práv a medzinárodných dohovorov zo strany diktátorských režimov, tak sa sama stane obeťou ich praktík a vazalom ich ekonomických záujmov. V dôsledku toho znásobí našu zraniteľnosť a ohrozí našu bezpečnosť,” uviedla pri tejto príležitosti členka Výboru pre zahraničné veci pri EP (AFET) a podpredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) Miriam Lexmann.

Zdroj: https://www.siasat.com

Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (OFSD+) súhlasil s uvoľnením 6 miliárd eur na 40 infraštruktúrnych projektov v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a Tichomorí. Európska komisia očakáva, že tento krok naviaže ďalšie, súkromné investície v hodnote 50 miliárd eur vo vybraných oblastiach. Touto víziou sa zaoberá Európsky parlament počas aktuálneho plenárneho zasadnutia.

„Vítam tento krok Európskej komisie, no jedným dychom musím dodať, že to ani zďaleka nestačí. Čína poskytla v rokoch 2014 – 2018 zahraničné úvery za 400 miliárd dolárov. Jej iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (One Belt One Road) pomáha budovať infraštruktúrne projekty ako sú diaľnice, tunely, železnice, mosty, priehrady, uhoľné elektrárne a pod., ale zároveň rozvracajú financie jednotlivých štátov a predovšetkým si berú vážnu daň v podobe hrozby pre ľudské práva a právny štát,“ vysvetľuje dôsledok čínskych investícií a nedostatočnej európskej odpovede slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Ako príklad menuje Čiernu Horu, ktorá po stavbe diaľnice Číňanmi takmer zbankrotovala, pričom ju zachránila len finančná podpora EÚ. V Srbsku viedli investície tejto ázijskej krajiny zase k vážnemu znečistenia životného prostredia. „Inde boli čínske projekty poznačené korupciou či problémami s dodržiavaním právneho štátu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku tieto projekty nemajú pridanú hodnotu ani pre miestne obyvateľstvo alebo samotnú krajinu, keďže čínske spoločnosti často využívajú vlastnú pracovnú silu i dodávateľov,“ dopĺňa výpočet negatívnych vplyvov čínskych investícií Miriam Lexmann.

Cieľom európskej stratégie s názvom Globálna brána (Global Gateway) je zmobilizovať do roku 2027 investície vo výške približne 300 miliárd eur. Vzhľadom na to, že je rok 2023, považuje Lexmann doterajší pokrok za príliš malý.

„Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti. Pritom jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť masovú migráciu z Afriky je podpora ekonomického rozvoja s ohľadom na bezpečnostné riziká týchto krajín tak, aby si ľudia dokázali nájsť prácu, získať zdroje na starostlivosť o svoje rodiny a cítiť sa bezpečne práve vo svojej domovine,“ zdôrazňuje Miriam Lexmann čo je nevyhnutné pre úspech avizovaných investícií EÚ v Afrike a ďalších krajinách.

Iniciatíva Global Gateway sa zameriava na investície do dopravy, zdravotníctva, energetiky, digitalizácie, výskumu a vzdelávania, ale aj životného prostredia. Cieľom je doručiť do tretích krajín projekty v najvyššom sociálnom, spoločenskom, environmentálnom a transparentnom štandarde, aký používame aj v EÚ.

Zdroj obrázku: pubaffairsbruxelles.eu

Počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu Európsky parlament rokuje o uznesení, ktoré vyzýva Európsku úniu, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi na zriadení tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Rozprava a uznesenie Európskeho parlamentu nasleduje po výzve predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na vytvorenie takéhoto tribunálu.

„Ruská agresia a spôsob vedenia vojny proti Ukrajine je jasným porušením Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru, nech to bude trvať akokoľvek dlho. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti. 

Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál. V tejto súvislosti by som rada pripomenula slová sudcu Roberta Jacksona na otvorení Norimberského procesu v roku 1945: ‘Nikdy nesmieme zabudnúť, že to, na základe čoho súdime týchto obžalovaných, je tým, podľa čoho nás budú zajtra súdiť dejiny’,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/SNK).

Titulný obrázok: mind.ua

Vo svete doposiaľ odhalili 54 „policajných staníc“ Komunistickej strany Číny, pomocou ktorých tento totalitný režim bezprecedentne rozširuje svoj vplyv a ohrozuje bezpečnosť demokratických krajín. „Jedna z takýchto nelegálnych policajných staníc je podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku,“ upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a volá po okamžitých opatreniach a riadnom vyšetrení týchto aktivít.  

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie desiatok týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders dosiaľ preukázala existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta, vrátane 16 členských štátov EÚ. „Z existujúcich dôkazov je zrejmé, že minimálne jedna takáto stanica funguje aj na Slovensku. Svojou činnosťou, ktorá porušuje základné ľudské práva a slobody a zároveň je zameraná proti základným princípom fungovania demokracie, predstavuje toto konanie vážne bezpečnostné riziko,“ ozrejmila dôvody, pre ktoré oslovila v tejto veci ministra vnútra Romana Mikulca, ministra obrany Jaroslava Naďa, ako aj ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera so žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík.

Členka Zahraničného výboru EP a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu v tomto zmysle iniciovala aj list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom ho spoločne s ďalšími europoslancami žiada o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. V tejto veci už opakovane vystúpila na pôde EP a vyjadrila sa pre medzinárodné médiá, vrátane amerického Washington Post.

„Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Česka, už v tejto veci začali konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj foto: Roy Liu/Bloomberg .com

Miriam Lexmann sa stretla predstaviteľmi prodemokratických síl, ktorí bojujú proti režimom, ktoré nielenže utláčajú bieloruský či hongkongský ľud, ale zároveň predstavujú aj vážnu bezpečnostnú hrozbu pre nás všetkých. Podporu týchto bojovníkov za slobodu preto europoslankyňa považuje nielen za svoju, ale za našu morálnu povinnosť, ale aj za súčasť riešenia bezpečnostných výziev, ktorým čelíme.

Miriam Lexmann spolu s kolegami z Európskeho parlamentu vyzvala vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, Josepa Borrella, aby Únia aktívnejšie prispievala k dosahovaniu trvalo udržateľného mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom. EÚ nemôže pri svojich ambíciách – a snahe chrániť hodnotový svet, na ktorom vznikla – zostávať nemým pozorovateľom konfliktov. Už vôbec nie, ak sa dejú v krajinách, s ktorými má rozvinuté rozmanité projekty spolupráce s potenciálom aktívne tieto konflikty riešiť, uviedla slovenská europoslankyňa.

Nový, tzv. protinátlakový nástroj zabezpečí ochranu našich európskych ekonomických záujmov a spoločného trhu, demokracií a bezpečnosti. K jeho zneniu a schváleniu v Zahraničnom výbore AFET sa pričinila aj tieňová spravodajkyň správy Miriam Lexmann. Zapracované boli všetky jej pozmeňovacie návrhy, ktoré sa zameriavajú aj na zabezpečenie rýchlejších reakcií inštitúcií EÚ, či na ochranu našich spoločností pred vykrádaním duševného vlastníctva zo strany Číny.

Svoju víziu kreatívnej integrácie Ukrajiny, ako aj ďalších asociovaných a kandidátskych krajín predstavila Miriam Lexmann na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC, kde sa stretla s predstaviteľmi rôznych štátov Európy či USA. Europoslankyňa získala podporu pre integráciu Ukrajiny už aj v Európskom parlamente.

Miriam Lexmann víta zriadenie Medzinárodnej vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a zahájenie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti Medzinárodným trestným súdom. Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre multilateralizmus sama vyzývala na to, aby medzinárodne organizácie prevzali zodpovednosť za to, na čo majú mandát, a to najmä za dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva, a to aj počas ruskej vojny na Ukrajine.

Aliancia United for Ukraine sa okrem humanitárnej, materiálnej a finančnej pomoci bude zameriavať aj na prípravu dlhodobej pomoci. Už teraz totiž vieme, že obnoviť Ukrajinu po vojne bude zdĺhavý a náročný proces. Novovzniknutú alianciu považuje Miriam Lexmann za kľúčovú pri zaoberaní sa nesmierne dôležitou otázkou, ako rekonštruovať medzinárodné spoločenstvá a vytvoriť efektívne mechanizmy na napĺňanie ich mierotvornej funkcie.

Správne reakcie na súčasné dianie nielen za našimi východnými hranicami sú veľmi dôležité. Určujú totiž našu budúcnosť. Už dnes vieme, že vojnovým konfliktom a jeho následkami sa budeme pasovať dlhodobo.

Čo čaká svet po Putinovej agresii, ako by mala stredná Európa spolu s európskymi a transatlantickými partnermi reagovať na nové situácie a zmeny?

„Potrebujeme zásadový a jednotný prístup v našej zahraničnej politike vo vzťahoch s nedemokratickými režimami. Znamená to napríklad aj neustálu podporu boja za slobodu všetkých ľudí, ktorým je kdekoľvek na svete upieraná. Pokračujme v podpore ukrajinských susedov politicky, morálne aj materiálne,“ povedala Miriam Lexmann (KDH) na Konferencii o strednej Európe, Veľkej Británii a Európskej únii, ktorú organizovalo Britské ministerstvo zahraničných vecí spolu s Aston University a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

Čoraz viac si naplno uvedomujeme a už aj pociťujeme, že táto vojna určuje nielen osud ukrajinského národa.

„Aby sme v tej skúške obstáli a našej budúcnosti s víziou slobody, demokracie a mieru dali šancu, musíme dnes znížiť závislosť od totalitných režimov a diverzifikovať dodávateľské reťazce v kľúčových sektoroch, nielen v energetike, ale aj v obranných zariadeniach či zdravotníckych produktoch,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Ak posilníme EÚ, získa schopnosť konať tam, kde má potenciál prinášať dobrá a efektívne riešenia. O dôsledkoch Putinovej agresie musíme rozmýšľať strategicky a nestratiť zo zreteľa iných nedemokratických aktérov, ktorí sa pokúšajú oslabiť naše demokracie. Spolupráca s demokratickými partnermi je dnes dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým,“ vysvetľuje členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).  

Foto: ilustračné/as.com

Ukrajina a spolu s ňou celý demokratický svet čelia geopolitickému terorizmu Kremľa, ktorý natrvalo zmení doteraz platné bezpečnostné siločiary nielen v Európe.

„Ukrajinci totiž dnes nebojujú len za suverenitu a územnú celistvosť svojej krajiny, ale za hodnoty, na ktorých sa zrodila euroatlantická spolupráca po druhej svetovej vojne – hodnoty slobody a demokracie,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann počas výnimočného plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu tento týždeň v Bruseli. 

Volanie Ukrajiny po slobode nemôže zostať nevypočuté

„Hlboko nami dnes rezonuje neospravedlniteľný, nevyprovokovaný a celým slobodným svetom ostro odsúdený vojenský útok Vladimíra Putina na Ukrajinu. Stojíme na historickej križovatke. Musíme mať odvahu prijať náročné rozhodnutia a jasne dať slovom i skutkom najavo, že nebudeme tolerovať tento útok na suverenitu a územnú zvrchovanosť Ukrajiny, ktorý je rovnako útokom na hodnoty slobody a demokracie,“ povedala členka Zahraničného výboru (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).

Európsky parlament počas mimoriadneho zasadnutia, za online účasti prezidenta Volodymyra Zelenského, jasne odsúdil vojenskú inváziu a vyslovil jednoznačnú podporu Ukrajine, ktorá zároveň požiadala o členstvo v EÚ.

Majme aj naďalej otvorené srdcia a domovy

 „V tejto chvíli je prioritou čo najrýchlejšie ukončenie kremeľskej agresie a nastolenie mieru. Rovnako dôležitá je však naša pomoc tým, ktorí utekajú pred vojnou – som hrdá na to, ako sme sa zomkli. Vytrvajme na Slovensku v tejto jednote a solidarite. Majme aj naďalej otvorené srdcia a domovy na pomoc pre ľudí utekajúcich pred vojnou,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva, že v tejto bezprecedentnej situácii je nevyhnutné stanoviť budúcu stratégiu. „Ukrajina musí jasne cítiť našu ochotu. Ukrajina patrí do Európy,“ vyhlásila Lexmann.

Poslanci Európskeho parlamentu v prijatej rezolúcii zároveň vyzvali na ochranu predstaviteľov ruského a bieloruského národa, ktorí sú prenasledovaní kvôli ich odmietnutiu agresie a zločinov Vladimíra Putina.

Foto: ilustračné/iflr.com

V reakcii na neakceptovateľné obchodné kroky Číny voči Litve vyzvalo 41 europoslancov najvyšších predstaviteľov EÚ k spoločnému postupu.

Poslanci Európskeho parlamentu dôrazne odsudzujú politický a ekonomický nátlak Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) na Litovskú republiku a vyzývajú čelných predstaviteľov Európskej únie, aby vyjadrili podporu tejto členskej krajine konkrétnymi skutkami a nevyhnutnou pomocou. List, ktorý tento týždeň podpísalo 41 poslancov, iniciovala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Medzi adresátmi sú predseda Európskej rady Charles Michel, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, či ďalší vysokopostavení politici.

Tento ekonomický a politický nátlak ohrozuje základné princípy jednotného trhu EÚ

„Agresívna rétorika predstaviteľov ČĽR spolu s nevysvetlenými a nedeklarovanými závažnými opatreniami voči Litovskej republike sú odsúdeniahodné,“ vysvetľuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá totalitný režim v Číne kritizuje dlhodobo. „Tieto opatrenia sa stali de facto sankciami, keďže zakazujú litovským produktom a produktom, ktoré obsahujú komponenty vyrobené v Litve, vstúpiť na čínsky trh,“ dodáva členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).

List ďalej vyzýva aby Európska únia čím skôr prišla s opatreniami na ochranu jednotného trhu ešte pred tým ako sa ukončí príprava takzvanej „antinátlakovej“ legislatívy.

Europoslanci v liste konštatujú, že Čína robí tieto kroky bez toho, aby boli podporené akýmkoľvek legislatívnym konaním, že neboli vopred ohlásené a porušujú všetky medzinárodné pravidlá stanovené Svetovou obchodnou organizáciou. „Takýto ekonomicko-politický nátlak ohrozuje základné princípy jednotného európskeho trhu a preto na nich EÚ musí reagovať jednotne,“ pripomína Miriam Lexmann.

Ustupovanie Číne poškodí do budúcnosti celú Úniu

Nátlakové správanie Číny však nie je nezvyčajné. V septembri 2020 napríklad čínska diplomacia označila plánovanú cestu predsedu českého Senátu Miloša Vystrčila na Taiwan za „prekročenie červenej čiary“, za ktoré mal český politik „zaplatiť vysokú cenu“.  

Politicko-obchodný nátlak zo strany ČĽR sa odohráva v kritickom kontexte: zvyšujúca sa agresivita ČĽR voči jej susedným štátom a tretím krajinám, nerešpektovanie medzinárodného práva a noriem ako napríklad porušovanie Čínsko-britskej deklarácie, alebo vážne porušovanie ľudských práv naprieč Čínou až po Hongkong.

„Som presvedčená, že nereagovanie na kroky Číny ju v budúcnosti povzbudí k ďalšiemu nátlaku voči Litve alebo akémukoľvek inému členskému štátu EÚ vrátane Slovenska. Týmto totiž umožníme čínskym komunistom, aby ďalej oslabovali jednotu Európy a pokračovali v politike štýlu ,rozdeľuj a panuj’“, dodala europoslankyňa za KDH, ktorá prednedávnom vyzvala taktiež na diplomatický a politický bojkot Zimných olympijských hier v Pekingu, či adresovala list vedeniu RTVS s výzvou, aby počas televízneho a rozhlasového vysielania športových prenosov z olympijských hier prebehla aj diskusia o stave ľudských práv v tejto komunistickej veľmoci.

Zdroj foto: lrv.lt

Toto nie je migračná kríza akej sme čelili v minulosti. Toto je organizovaný, cielený a autokratickými režimami riadený akt, ktorý podkopáva mier a bezpečnosť v Európe. Uviedla na pôde EP Miriam Lexmann ku aktuálnemu dianiu na hraniciach EÚ s Bieloruskom. Viac tu.

Cielené osobné sankcie voči predstaviteľom režimu Aleksandra Lukašenka nie sú dostatočné na jeho zastavenie. Je čas na odvetvové hospodárske sankcie, podmienené prepustením všetkých politických väzňov a ukončením všetkých represií zo strany štátnej moci, v pléne EP parlamentu to počas vystúpenia uviedla Miriam Lexmann.

Europoslanci z viacerých politických skupín vyjadrili znepokojenie a obavy nad opakujúcimi sa správami o bezpečnostných incidentoch v jadrovej elektrárni Astravyets, ktorú začiatkom novembra spustili v Bielorusku. Miriam Lexmann spolu s kolegami žiadajú EK o zvýšenie pozornosti a oficiálne vyžiadanie si informácií od bieloruských úradov o situácii v elektrárni.

Terorizmus je stále aktuálnou globálnou hrozbou, ktorá prispieva k bezprecedentnej miere migrácie, nárastu antisemitizmu a ohrozuje základy našej demokratickej spoločnosti. V podvýbore EP pre bezpečnosť a obranu na to upozornila Miriam Lexmann. Poukázala tiež na potrebu zvýšiť investície do boja s terorizmom, ako aj na nutnosť budovať spoločnú odolnosť cez integráciu viery, etnických skupín, ale aj dialógu a porozumenia medzi kultúrami, náboženstvami a spoločnosťami po celom svete.

Únia patrila počas koronakrízy k najdôležitejším darcom krajín tzv. Východného partnerstva, ktoré chcú spolupracovať s EÚ. Podľa zahraničného výboru EP Miriam Lexmann musí Únia túto príležitosť využiť a zdvojnásobiť úsilie pre podporu občianskej spoločnosti, ktorá je nádejou na vybudovanie odolných susedov a partnerov EÚ na jej východných hraniciach.

Ak sa majú tzv. pendleri nechať testovať na COVID-19, prečo sú štátom považovaní za občanov druhej kategórie a hradiť to zo svojho, pýta sa europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Okrem vyťahovania peňazí z vreciek už i tak dosť skúšaných rodín podľa nej tento krok znevýhodňuje občanov, ktorí na Slovensku platia tie isté dane ako iní občania. „Týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť,“ zdôrazňuje.

Kým Rakúsko, Česko či Maďarsko nevyžadujú potvrdenie o negatívnom teste na COVID-19 od Slovákov, ktorí žijú alebo pracujú na ich území a denne prechádzajú cez hranice, Slovensko to chce zaviesť. Od mája majú takýto test z rozhodnutia Ústredného krízového štábu raz mesačne absolvovať všetci Slováci žijúci v prihraničných územiach, ktorí na dennej báze dochádzajú za prácou či školou cez hranice. Testy si pritom majú hradiť sami.

Zaviedli sme na Slovákov dvojitý meter

Toto bezpečnostné opatrenie má podľa europoslankyne dobrý úmysel, ale aj negatívne dopady. „Ak jeden test dnes stojí asi 70 eur, pre štvorčlennú rodinu to znamená mesačne 280 eur navyše. Väčšina rodín je dnes už beztak nielen finančne ťažko skúšaná. Keď štát testuje zdarma komunity občanov, prečo si títo občania, ktorí tiež platia dane na Slovensku, majú hradiť testy sami?“ upozorňuje Lexmann na dvojitý meter s tým, že týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť. Členka europarlamentného výboru pre zamestnanosť a sociálne veci upozorňuje, že Slováci žijúci v pohraničí majú rovnaký nárok na bezplatné testy ako všetci slovenskí občania.

Otázkou sú podľa nej aj voľné testovacie kapacity. „Sú dostatočné na to, aby sa vždy včas stihli otestovať všetci tzv. pendleri a neohrozilo sa tak ich každodenné dochádzanie za prácou či detí k lekárovi?“ Ako ďalej uviedla europoslankyňa, je otázne, či Slováci, ktorí žijú 30 kilometrov od hraníc a denne migrujú na Slovensko, sú viac rizikoví, ako obyvatelia, ktorí rovnako denne dochádzajú za prácou, nákupmi či lekármi desiatky kilometrov v rámci krajiny. „Samozrejme, ak vývoj ukáže nutnosť prísnejších opatrení, treba k nim pristúpiť. Dnes potrebujeme prijať systémové riešenie namiesto povinného testu, ktorý i tak nič nezaručuje,“ navrhuje Lexmann.

Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov.

Miriam Lexmann pôsobí vo výboroch Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/volodymyr.martyn

Najsilnejšia frakcia europarlamentu (Európska ľudová strana/EĽS) reaguje na pandémiu COVID-19 návrhmi krokov k obnove hospodárstva. Európsky pakt solidarity je strategický politický dokument, do ktorého Miriam Lexmann okrem iného presadzuje aj sústredenie sa na zastavenie falošných správ a nenávistných prejavov.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content