Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

kresťania

Štrasburg 9.október 2024 – Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

“Výroba zbraní so sebou nesie obrovskú zodpovednosťSnaha o zvýšenie obranyschopnosti Slovenska, ako aj podpora slovenského obranného priemyslu, sú nepochybne potrebné. Od Roberta Fica to však znie viac než paradoxne, keďže celé mesiace počúvame jeho vyjadrenia o tom, ako chce mier, zatiaľ čo “zlý Západ” údajne predlžuje vojnu tým, že podporuje právo Ukrajiny brániť sa proti ruskej agresii. To, že sa zbrane používajú proti arménskym etnickým kresťanom, však už slovenskej vláde neprekáža,”hovorí Miriam Lexmann, ktorá v Európskom parlamente pôsobí vo výboroch pre zahraničné veci a medzinárodný obchod. 

Práve dnes sa europoslankyňa Lexmann v Štrasburgu stretla so skupinou arménskych ľudskoprávnych obhajcov, ktorí sa zaoberajú hroznými zločinmi proti ľudskosti v tejto oblasti. Preto nad súčasnými krokmi vlády SR vyjadrili hlboké znepokojenie. 

Podla Lexmann, Robert Fico sa takto sám opakovane usvedčuje z pokrytectva. Podkopáva potrebnú a pre mier zásadnú ochranu národnej suverenity a nedotknuteľnosti medzinárodne uznaných hraníc, ako aj ochranu civilného obyvateľstva.“Obávame sa, že pod jeho taktovkou zbrojársky priemysel neslúži primárne mierotvorným cieľom. Slovensko tak dodáva zbrane a výbušniny nielen Ukrajine v boji za slobodu – aj keď sa Fico tvári, že je proti – ale tiež rôznym neľudským režimom, ako je napríklad diktatúra Ilhama Alijeva v Azerbajdžane, a to v mene zištných biznis záujmov.”

„Je absurdné, že v čase, keď režim prezidenta Alijeva bráni regionálnemu mieru, pácha etnické čistky na kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud, vláda SR podpísala deklaráciu o strategickom partnerstve s Azerbajdžanom a vyváža do krajiny zbrane,“ dodáva Lexmann ktorá už v minulosti poukázala na to, že slovenské zbrane použil Azerbajdžan pri útoku proti kresťanskej arménskej enkláve v Náhornom Karabachu.

Lexmann nesúhlasí ani so zámerom slovenskej vlády, ktorá chce nakupovať azerbajdžanský plyn. Robert Fico bol premiérom, keď sa v roku 2014 lídri EÚ dohodli na znížení našej závislosti od ruského plynu. Žiaľ, aj preto, že vláda túto dohodu ignorovala, boli slovenskí občania vystavení veľkej záťaži v podobe zdražovania energií. “Dnes opäť namiesto toho, aby vláda našla spoľahlivých dodávateľov, opakuje tie isté chyby ako v minulosti a hazarduje tak s našou energetickou bezpečnosťou, uzatvára Miriam Lexmann.

Konajme tak, aby sme nikoho neurážali a nezosmiešňovali, a už vôbec nie kvôli rase, náboženskému vyznaniu či inému názoru, pripája sa Miriam Lexmann k slovám predsedu KDH v súvislosti s obrazmi prezentovanými na otváracom ceremoniáli OH v Paríži.

Europoslankyni Miriam Lexmann (KDH) bola udelená Čestná medaila Národného zhromaždenia Arménskej republiky. Vyznamenanie získala za aktívnu činnosť pri upevňovaní vzťahov medzi Európskou úniou a Arménskom, ochranu arménskych kresťanov, ľudských práv a slobôd v tejto kaukazskej krajine, ale aj za prínos k demokratickému vývoju v Arménsku.           

„Som poctená vyznamenaním od Arménskej republiky a v tomto úsilí budem pokračovať aj naďalej. Dúfam, že bude slúžiť aj pre Slovensko ako impulz na prehĺbenie našich vzťahov v prospech ochrany spoločného kresťanského dedičstva a hodnôt”, povedala v reakcii na ocenenie Miriam Lexmann, ktorá je členkou Zahraničného výboru Európskeho parlamentu a delegácie v Medziparlamentnom zhromaždení Euronest zaoberajúceho sa bývalými postsovietskymi krajinami. Okrem mnohých iných aktivít vo februári tohto roku zorganizovala v Európskom parlamente aj medzinárodnú konferenciu zameranú na ochranu arménskeho kultúrneho a náboženského dedičstva v Náhornom Karabachu.

„EÚ príliš dlho diplomaticky zanedbávala región južného Kaukazu a neurobila žiadny principiálny krok proti genocíde arménenskych kresťanov kvôli vlastným čiastkovým záujmom. Potrebujeme zásadný postoj vrátane podpory arménskeho úsilia o demokratické a hospodárske reformy a ich záujmu o európsku integráciu”, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann.

Lexmann dlhodobo kritizuje politiku vlád Roberta Fica, ktorý napriek embargu naďalej predáva Azerbajdžanu zbrane ohrozujúce životy Arménov a naďalej prehlbuje vzťahy s týmto totalitným režimom.

Foto: Kancelária Miriam Lexmann

Miriam Lexmann otvorila 25. ročník medzinárodnej konferencie Vyber si život organizovanú Fórom života. Pripomenula o. i. slová pápeža Františka z dokumentu Dignitas infinita: upriamuje našu pozornosť na bezpodmienečné rešpektovanie nekonečnej ľudskej dôstojnosti. Hovorí nielen o práve na život od počatia po prirodzenú smrť, ale aj o mnohých ďalších závažných fenoménoch vrátane drámy chudoby, vojny, obchodovaní s ľuďmi, náhradnom materstve, sexuálnom zneužívaní či digitálnom násilí.

V KDH sme vyzvali vládu SR, aby sa Slovensko ako členská krajina EÚ jasne postavila proti pretláčaniu tzv. ,,práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ, ku ktorému dnes v prijatom uznesení vyzval Európsky parlament. KDH po celý čas v Bruseli dôrazne chráni ľudskú dôstojnosť a výlučné právomoci členských štátov a bude aj naďalej bojovať proti tejto absurdnej požiadavke.

,,KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života a slobodu svedomia, myslenia a vierovyznania. Vyzývame vládu SR, aby toto bezprecedentné konanie jasne odsúdila“, uviedol predseda KDH Milan Majerský.

„Prijaté uznesenie je nielen pošliapaním ľudskej dôstojnosti a základného ľudského práva na život, ale i hrubým zásahom do výlučných právomocí členských štátov. Počas celého svojho mandátu na pôde Európskeho parlamentu sa dôrazne ohradzujem voči množstvu iniciatívnych správ, vrátane známej správy Matić, ktoré prekračujú európske právomoci. Stačilo. Toto si neprajú ani občania, ktorí to jasne dali najavo„, zdôraznila Miriam Lexmann, europoslankyňa KDH a líderka eurokandidátky, ktorá aj tentokrát spolupredkladala pozmeňovací návrh s jasným odkazom na výlučné právomoci členských štátov. Žiaľ, nezískal potrebnú väčšinu.

K otázke ochrany ľudského života a dôstojnosti sa vyjadrila aj Alena Novotná, ktorá za KDH taktiež kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu: „Pokusy o ustanovenie tzv. „práva na potrat“ vnímam ako ohrozenie života a jeho dôstojnosti. Skutočným riešením je vytvárať podporu ženám i rodinám. Preto namiesto tzv. ,,práva na potrat“ budujme kultúru práva na život a podporu každej žene, matke. Podpora pre matku a aj otca vedie k zachovaniu života počatého dieťaťa,“ uzatvára Novotná. 

Región Náhorný Karabach ukrýva dôležité arménske kresťanské kultúrne dedičstvo, ktoré pozostáva z viac ako 4000 starobylých kultúrnych a náboženských budov, vrátane 370 kostolov a chrámov, 119 hradov a pevností, tisícov krížových kameňov a iných historických predmetov. Väčšina starovekých kostolov pochádza zo 4. storočia a je dôležitou súčasťou nášho spoločného európskeho kresťanského dedičstva.

Naša europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann iniciovala otvorený list európskym lídrom, v ktorom  poslanci žiadajú, aby Európska únia aktívne podnikla kroky na ochranu ako arménskych kresťanov, tak aj  tohto kresťanského dedičstva. Ďalej komentuje Miriam Lexmann: 

„V dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu proti Náhornému Karabachu v rokoch 2020 a 2023 boli jednak arménski kresťania vyhnaní zo svojich domovov a tisícročie staré arménske kresťanské kultúrne dedičstvo sa stalo bezprostredne ohrozeným, pričom časť z neho bola zničená a znesvätená.

Preto som iniciovala otvorený list európskym lídrom, v ktorom s viac ako 40 europoslancami, ktorí sa pridali žiadame, aby Európska únia okrem podpory trpiacim arménskym kresťanom, podnikla aktívne kroky na  ochranu ich kresťanského dedičstva. Tento list nasleduje po medzinárodnej konferencii, ktorú som na túto  tému zorganizovala v januári.

Okrem iného list vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby zabezpečili ochranu arménskeho kresťanského  kultúrneho a náboženského dedičstva a to aj stanovením termínu, dokedy má azerbajdžanský režim povoliť vstup misii UNESCO do regiónu; zabezpečiť právo na návrat Arménov z Náhorného Karabachu do ich vlasti; a uvaliť sankcie proti azerbajdžanskému režimu za hrubé porušenie záväzných rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora v tejto veci.

Nedá mi v tejto súvislosti nevytknúť vláde SMERu ich dvojtvárnosť. Práve bývalá vláda SMERu predala  Azerbajdžanu zbrane, ktoré boli v roku 2020 použité na etnické čistky arménskych kresťanov. KDH je ostro  proti týmto krokom, ktoré sú v rozpore nielen s našimi hodnotami ale národno-bezpečnostnými záujmami.”

Miriam Lexmann iniciovala list podpísaný 40 europoslancami, kde vyzývajú EÚ, aby okrem podpory trpiacim arménskym kresťanom podnikla aktívne kroky na ochranu kresťanského kultúrneho a náboženského dedičstva. Viac tu.

Vyjadrenie europoslankyne a líderky kandidátky KDH v eurovoľbách Miriam Lexmann k rozprave Európskeho parlamentu k téme Začlenenia práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ

„Chcem zdôrazniť, že základným ľudským právom a piliermi našej slobodnej civilizácie sú právo na život a sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania. Nie tzv. „právo na potrat“, po ktorom volajú progresívci a sociálni demokrati na európskej úrovni celé roky. Tentokrát to však zašlo priďaleko.

Všetci veľmi dobre vieme, že kultúrno-etické otázky patria do výlučnej právomoci členských štátov. Len im prináleží regulovať problematiku, o ktorej sme dnes v pléne Európskeho parlamentu museli opäť diskutovať. Toto hrubé podkopávanie európskych zmlúv a dohodnutých kompetencií je neprijateľné. Tak, ako som ho odmietala po celý čas, odmietam ho aj dnes.

Pretláčať túto agendu v čase závažných hospodárskych a geopolitických výziev, v čase narastajúcej chudoby a mnohých ďalších problémov, navyše považujem za obrovský hazard. Aj vzhľadom na takéto absurdné kroky Bruselu hrozí v eurovoľbách nárast hlasov pre populistov, extrémistov a antisystémové strany. Občania totiž prestanú veriť európskemu projektu, ktorého cieľom je chrániť ľudskú dôstojnosť, mier, bezpečnosť a prosperitu.

Táto iniciatíva nikdy nezíska podporu všetkých členských štátov. Vážne však naruší našu tak prepotrebnú a krehkú jednotu. Spoločne s konzervatívcami a kresťanskými demokratmi opätovne zdôrazňujem – Vráťme Európe hodnoty, na ktorých bola založená.“

Zdroj foto: Vaticannews.va

KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života. Pokus zaviesť tzv. „právo na potrat“ sa začal už na Káhirskej konferencii OSN v roku 1994, kde bol aj vďaka KDH napokon pôvodný návrh zmietnutý zo stola.

Miriam Lexmann sa spoločne s viacerými kolegami z KDH zúčastnila v týchto dňoch predvolebného stretnutia európskych ľudovcov – EPP v rumunskej Bukurešti.

„Diskutovali sme o výzvach, ktorým Európa čelí v kontexte našich priorít na najbližších päť rokov, zameraných hlavne na boj s rastúcou chudobou v Európe, bezpečnosť, a to aj v online priestore, podporu malých a stredných podnikateľov, farmárov a ďalších skupín, znižovanie byrokracie, hľadanie mierových riešení na Ukrajine, zreálnenie cieľov Green Deal-u, ale aj hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti EÚ a ochrane pred nekalými praktikami totalitných režimov, čo sú oblasti, ktorým sa intenzívne venujem,” priblížila obsah rozhovorov líderka kandidátky KDH vo voľbách do Európskeho parlamentu Miriam Lexmann.

„Mnohé stretnutia s lídrami krajín a európskych štruktúr, ktoré sme na kongrese absolvovali dokazujú, že KDH je rešpektovanou a spoľahlivou stranou v zahraničí. Je našim cieľom, aby Európska únia zostala zoskupením silných štátov a regiónov. Aj o tom som hovorila napríklad s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovićom a podpredsedom vlády ČR Marianom Jurečkom.

V úspešnom presadzovaní hodnôt a podpory Slovenska z Bruselu by som chcela pokračovať s vašou podporou aj naďalej,” dodala na záver stručného opisu diania v Bukurešti Miriam Lexmann.

Foto: Facebook Miriam Lexmann

Naša cesta za slobodou je dláždená mnohými boľavými osudmi. Hovorme o nich. Nahlas. Aby nezmizli z našej historickej pamäte. Sloboda nie je samozrejmosť. Je veľmi krehká, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti výročia popravy troch členov Bielej légie: Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých komunisti popravili po politickom procese v roku 1951.

Viac ako 140-tisíc arménskych kresťanov muselo opustiť svoju historickú vlasť v Náhornom Karabachu, ich kultúrne a náboženské dedičstvo systematicky ničí azerbajdžanská diktatúra, zatiaľ čo režim sa Arménsku naďalej vyhráža.

Aj o tom, a ako posilniť vzťahy medzi EÚ a Arménskom dnes diskutovala Miriam Lexmann s honorárnym konzulom Arménska na Slovensku pánom Bagratom Hakobyanom.

„Za veľké strategické a morálne zlyhania považujem nedostatok diplomatickej činnosti EÚ na južnom Kaukaze, zvyšovanie našej energetickej závislosti od Azerbajdžanu či predaj zbraní azerbajdžanskej distatúre bývalou vládou Roberta Fica, v ktorej sedelo aj SNS, a naďalej vyzývam na najvyšších miestach na zmenu politík SR a EÚ voči regiónu,” apeluje členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Už v minulosti sa Lexmann obrátila na vysokého predstaviteľa EÚ Josepa Borrella a predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorých žiadala, aby politika EÚ bola principiálna, neutíchala podpora arménskych kresťanov a zároveň nepodkopávala našu bezpečnosť spoluprácou s azerbajdžanskou diktatúrou.

„Arménsko robí jasné prodemokratické a ekonomické reformy a približuje sa k Európskej únii. Je potrebné rozvíjať naše vzťahy a podporovať demokratických partnerov, nie predávať zbrane diktátorom, ktorí zabíjajú kresťanov,“ dodala Lexmann.

„Ďakujem pánovi Hakobyanovi za dnešné stretnutie a teším sa na spoluprácu pri rozvíjaní našich bilaterálnych vzťahov,“ uviedla na záver slovenská europoslankyňa.

Abdulbaqui je držaný vo väzení len pre to, že je kresťan. On a mnohí další v Jemene čelia smrti iba kvôli ich láske k Ježišovi.

Podľa Pápežskej nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi žijú takmer 4 miliardy ľudí (alebo 51 % celej svetovej populácie) v 26 krajinách, ktoré najviac trpia porušovaním náboženskej slobody. Odhaduje sa, že 80 % obetí sú kresťania.

Aj to je dôvod, prečo od začiatku mandátu Miriam Lexmann aktívne pracuje na podpore kresťanov a iných náboženských skupín prenasledovaných pre svoju vieru.

Sloboda náboženského vyznania a viery je základným ľudským právom a tiež dôležitým ukazovateľom širšieho stavu ľudských práv a rozvoja v tretích krajinách. Dnes som preto na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli zorganizovala medzinárodnú konferenciu o prenasledovaní kresťanov na celom svete,” hovorí Miriam Lexmann.

Takmer polovica krajín, z ktorých ľudia utekajú pred prenasledovaním a nestabilitou, sú v Afrike. Aj preto je podpora slobody náboženského vyznania a viery kľúčová pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým čelíme, vrátane masovej migrácie.

Som obzvlášť vďačná, že sa konferencie zúčastnil osobitný vyslanec EÚ pre slobodu vierovyznania – Frans van Daele, aj vzhľadom na to, že za znovuobsadenie tohto postu som sa dlhodobo zasadzovala.

Priatelia, počas Popolcovej stredy, kedy sme pozvaní vojsť do ticha a počúvať, spomeňme si aj na tých, ktorých hlas je násilím umlčaný a aj dnes trpia pre svoju vieru,” dodáva Lexmann.

Netolerujeme nezmyselnú úpravu, ktorá novelou trestného zákona skrátila premlčaciu dobu pri trestnom čine znásilnenia a sexuálneho zneužívania maloletých o polovicu. Ako členka platformy Konzervatívne ženy podporuje spoločnú iniciatívu s Kresťanskodemokratickou mládežou Slovenska a Citizen Go, ktorá zbiera podpisy pod petíciu proti tomuto rozhodnutiu.

Región Náhorný Karabach ukrýva dôležité arménske kresťanské kultúrne dedičstvo, ktoré pozostáva z viac ako 4000 starobylých kultúrnych a náboženských budov, vrátane 370 kostolov a chrámov, 119 hradov a pevností, tisícov krížových kameňov a iných historických predmetov. Väčšina starovekých kostolov pochádza zo 4. storočia a je dôležitou súčasťou nášho spoločného európskeho kresťanského dedičstva.

V dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu proti Náhornému Karabachu v rokoch 2020 a 2023 je toto tisícročie staré kultúrne a náboženské dedičstvo bezprostredne ohrozené a časť z neho bola zničená a znesvätená.

„Preto som dnes v Európskom parlamente zorganizovala konferenciu, na ktorej sa zúčastnili medzinárodní odborníci, právnici a politici, s cieľom diskutovať o možnostiach ochrany tohto dôležitého kresťanského kultúrneho dedičstva. Vážim si, že okrem mnohých kolegov prišli aj predstavitelia našej cirkvi, vrátane pápežského nuncia Jeho Excelencie Noela Trenora.

Nedá mi v tejto súvislosti ešte raz nevytknúť slovenskému ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi, že vycestoval do Azerbajdžanu rokovať o ďalšom predaji zbraní azerbajdžanskému diktátorskému režimu. Práve bývalá vláda SMERu predala Azerbajdžanu zbrane, ktoré boli v roku 2020 použité proti arménskym kresťanom a sú zodpovedné za poškodzovanie kresťanských kultúrnych pamiatok a etnické čistky arménskych kresťanov. KDH je ostro proti týmto krokom, ktoré sú v rozpore s našimi národno-bezpečnostnými záujmami,” vyhlásila Miriam Lexmann.

Foto: postoj.sk/TASR/AP

Ako signatárka Deklarácie z Casablancy, ktorá vyzýva na celosvetový zákaz surogátneho materstva, si tieto dnešné slová Svätého Otca Františka veľmi vážim. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právamipoukazujem dlhodobo a v EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti.

Miriam Lexmann odmieta návrh nariadenia o uznávaní rozhodnutí vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve

Už od predstavenia kontroverzného návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva v celej EÚ neustále zdôrazňovala jeho rozpor s princípom subsidiarity. Rodinné právo je totiž výlučnou právomocou členských štátov.

„Opakovane som otvorene poukazovala na závažný zásah do národného práva, s ktorým sa táto legislatíva vôbec nevysporiadala. V jeho dôsledku by sme totiž museli rozšíriť právne účinky vzťahu medzi rodičom a dieťaťom aj na iné formy rodín, ktoré naše právo neuznáva. Stretla som sa s vtedajším ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom a požiadala ho o to, aby pozícia Slovenskej republiky k tomu návrhu v Rade bola odmietavá,” približuje slovenská europoslankyňa.

Návrh okrem iného nepriamo podporuje prax tzv. náhradného materstva, ktorá je v absolútnom rozpore s právami detí a podieľa sa na reprodukčnom vykorisťovaní žien.

Dôrazne som komunikovala aj túto otázku, a to vrátane pozmeňovacích návrhov, ktoré sme spoločne s kolegami predložili. Mrzí ma, že v pléne skutočná podpora ľudskej dôstojnosti v odmietnutí komercializácie a komodifikácie človeka nenašla dostatočnú podporu,” dodáva M. Lexmann.

Európsky parlament tento týždeň síce uvedené nariadenie odobril, no táto pozícia je nezáväzná. Prijatý text má teraz v rukách Rada EÚ, a teda členské štáty, pričom schválený musí byť jednomyseľne.

„Pevne verím, že Slovensko bude svoje jasné odmietavé stanovisko tak ako Poľsko či Maďarsko komunikovať aj naďalej,” dodáva Lexmann.

Zdroj foto: Georgia Today

Koľkých dnes prenasledujú, väznia, nadávajú im, bijú ich, nedajú im prácu, zhabú majetok a vyháňajú z vlastných domovov len preto, lebo si „dovolili“ prejaviť vieru a presvedčenie?

Každé dve hodiny zomrie vo svete jeden kresťan len pre svoju vieru! Denne je 12 kresťanov neprávom zatknutých alebo uväznených a priemerne 5 kresťanov je unesených kvôli svojej viere.

Neuveriteľných 360 miliónov kresťanov vo svete je prenasledovaných, diskriminovaných, nenávidených a trpiacich len preto, lebo nežijú v krajine, kde uznávajú náboženské slobody alebo uznávajú len jednu vieru – tú svoju.

Toto sú milióny často neviditeľných obetí nepotrestaných zločinov, pred ktorými si nemôžeme zatvárať oči.

Aj vďaka svetlu svedectva môjho prenasledovaného prastrýka pátra Mikuláša Lexmanna neprestávam neustále zdôrazňovať, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd.

Za posledné obdobie som na pôde Európskeho parlamentu predložila desiatky pozmeňujúcich návrhov, iniciovala rezolúcie o prenasledovaní na základe náboženstva v Pakistane, Indii či Nigérii či rezolúciu s výzvou na oslobodenie kardinála Zena v Hongkongu, rokovala s predstaviteľmi Svätej stolice o konkrétnej pomoci prenasledovaným kresťanom v Číne, predsedala podujatiu s účasťou nigerijského právnika, ktorý zastupuje obete tzv. zákonov o rúhaní. Opakovane vyzývam na prepustenie väznených lídrov bieloruských kresťanských demokratov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Čoskoro bude pod mojou záštitou v EP predstavená každoročná správa organizácie Open Doors o stave prenasledovaných pre vieru. Na dojímavé osobné stretnutia a svedectvá nikdy nezabudnem.

Post osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ bol minulý rok znovuobsadený aj vďaka mojej dlhodobej intenzívnej aktivite a rovnako som sa zasadila o vznik tohto úradu v roku 2022 aj na Slovensku.

Dennodenne sa usilujem urobiť aspoň maličké kroky na pomoc kresťanom a všetkým prenasledovaným pre vieru, a o to viac ma trápi, že nová slovenská vláda tieto skutočnosti ignoruje. Považujem jej rozhodnutie o zrušení úradu splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia za obrovskú chybu.

Hranica medzi slobodou a neslobodou je veľmi krehká a ak si nedáme pozor, zostaneme ľahostajní a nebudeme za ňu neustále bojovať, môžeme ju ľahko stratiť.

Toto je hlavné posolstvo dnešnej Červenej stredy.

Priatelia, spojme sa dnes všetci v modlitbe za našich trpiacich bratov a sestry na celom svete.

Titulná foto: acnslovensko.sk

Odvolací súd zamietol všetky obvinenia proti fínskej poslankyni Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Súdu čelili čelili kvôli svojim kresťanským postojom vychádzajúcim z Biblie. Toto dnešné víťazstvo je významným symbolom a precedensom ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ale i slobody slova, teší sa z rozhodnutia Miriam Lexmann

Podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann v čase, keď vo svete narastá násilie voči kresťanom a iným náboženským skupinám, je ochrana slobody náboženského vyznania a presvedčenia dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Jej podpora je totiž kľúčová aj pri riešení mnohých bezpečnostných výziev, ktorým EÚ čelí, vrátane masovej migrácie. Lexmann tak reagovala na zrušenie Úradu splnomocnenca pre ochranu viery o ktorého vznik sa sama pričinila.

Miriam Lexmann sa spolu s Romanom Jochom v diskusii Denníka Postoj zamýšľala nad bezprostrednou budúcnosťou konzervatívcov na Slovensku. Opozičná rola, v ktorej sa ocitlo KDH, nie je jednoduchá, no má veľký zmysel pôsobiť aj ako kontrolný mechanizmus politickej situácie, uviedla v debate M. Lexmann.

František Trstenský bude biskupský úrad zastávať so všetkou múdrosťou, pokorou a jemu typickou obetavosťou. Už teraz je tým, ktorý je vždy blízko ľudí a nebojí sa ísť ani na periférie našej spoločnosti. Takýchto ľudí Cirkev potrebuje, uviedla počas vysviacky nového biskupa Spišskej diecézy Miriam Lexmann.

Diskusia o problematike dezinformácií v kultúrnom centre Veritas, oboznámenie sa s aplikáciami AI vyvíjanými firmou Siemens Healthineers v spolupráci s Technickou univerzitou a aj debata v centre kresťanskej kultúry FUGA o rozvoji a podpore kultúry v dnešných časoch. Záver pracovného týždňa strávila Miriam Lexmann v metropole východného Slovenska, v Košiciach.

Do trialógu k smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania ide Európsky parlament (EP) so svojou pozíciou posilnenou aj o ochranu zraniteľných žien a detí zneužívaných v procese tzv. náhradného materstva. Pričinila sa o ňu slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ako aj vážne porušenie ľudských práv. Cieľom uvedenej smernice je posilniť predchádzanie tejto trestnej činnosti, ktorej obeťou sú v špecifickom kontexte zvlášť ženy a deti. Ide o prostitúciu či iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, ako aj žobrania, otroctva, odoberania orgánov, nútených sobášov, nelegálnych adopcií či ďalších kriminálnych činov. K týmto trestným činom teraz Európsky parlament pridáva aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva. Ich spoločným menovateľom je komercializácia a komodifikácia človeka, ktorá je neakceptovateľná.

„Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právami poukazujem dlhodobov EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Som preto veľmi rada, že z mojej iniciatívy sa nám spoločne s niekoľkými kolegami podarilo do pozície EP k tejto smernici presadiť medzi trestné činy aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva“, hovorí europoslankyňa Lexmann.

Smernica bude teraz v legislatívnom procese predmetom medziinštitucionálnych rokovaní pod vedením španielskeho predsedníctva Rady EÚ.

Titulný obrázok: https://www.thehansindia.com

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k tragickej situácii kresťanských Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu.

„Je neakceptovateľné, aby EÚ vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú situáciu stále považovala Azerbajdžan za strategického partnera. Ak by EÚ pristupovala k zahraničnej politike principiálne, nemohla by však zmluvu o strategickom partnerstve ani len uzavrieť, v stave Azerbajdžanom spôsobenej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácie v tejto krajine.

Zastávam názor, že ak by EÚ bola skutočným lídrom a naplno využila svoju strategickú pozíciu v regióne, tomuto veľkému ľudskému utrpeniu sme mohli predísť. Opakovane som v posledných rokoch adresovala najvyšším predstaviteľom EÚ naliehavé výzvy na revíziu našich vzťahov s diktátorským režimom v Azerbajdžane a na podporu arménskej demokracie a celkového úsilia Arménska na dosiahnutie mieru a bezpečnosti.

To, čo dnes vidíme, sú etnické čistky kresťanského arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu zo strany azerbajdžanského režimu. Vyše dve tretiny obyvateľstva už utiekli, ďalší odchádzajú každý deň, zanechávajú za sebou domov a všetok svoj majetok. Ide o obrovskú humanitárnu katastrofu, kde je momentálne urgentnou výzvou pre EÚ poskytnúť humanitárnu pomoc.“

Titulná foto: Evakuácia civilistov v Náhornom Karabachu. Zdroj: profimedia.sk

Ako rečníčka na Konzervatívnom samite v Bratislave vyzdvihla Miriam Lexmann našu zodpovednosť za konzervatívne, hospodárske a environmentálne riešenia, ktoré sú v ostrom protiklade voči zlyhávajúcim ľavicovo-progresívnym experimentom.

Od decembra čelí viac ako 100 000 kresťanských Arménov vrátane žien a detí de facto etnickým čistkám v Náhornom Karabachu. Obyvateľstvo je na pokraji vyhladovania. Azerbajdžanská diktatúra Alijeva blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, zatiaľ čo voda a palivo sú čoraz vzácnejšie.

Tento režim po desaťročiach vojny marí pokusy Európskej únie o sprostredkovanie mieru v regióne a zároveň denne porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov. Naša priama skúsenosť s totalitou a bojom nášho národa za slobodu nás všetkých zaväzuje postaviť sa za tých, ktorí sú takýmito režimami utláčaní, chrániť ich a pomáhať im.

Pán Kollár, ako predseda Národnej rady SR ste jedným z najvyšších ústavných činiteľov demokratickej krajiny.

V máji tohto roku ste navštívili Azerbajdžan. Pýtame sa, čo dnes znovu robíte v Azerbajdžane? V čase, keď Alijevov režim bráni mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud?

Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH

František Mikloško, ex-predseda SNR

Pavol Hrušovský, ex-predseda NR SR

„Kresťanská odpoveď na dehumanizujúce trendy“ je názov tohtoročného stretnutia Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov. Každoročne sa ho zúčastňuje aj Miriam Lexmann. Tento rok boli jadrom spoločnej diskusie aj témy bezpečnostných hrozieb, ktorým čelíme zo strany totalitných režimov či vplyv umelej inteligencie na človeka.

Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.

Podľa iných zdrojov, každý deň zomrie v priemere 13 kresťanov za ich vierovyznanie, 12 kostolov a iných kresťanských budov je napadnutých, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom.

“Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu,” približuje význam slobody náboženského zmýšľania europoslankyňa Miriam Lexmann.

Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku.

“Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta,” dodáva slovenská europoslankyňa za KDH.

V jednom z posledných vyhlásení upozorňuje Lexmann aj na rapídne sa zhoršujúci stav náboženskej slobody v Bielorusku.

Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom. 


Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.

„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,” hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“

Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: evangelicalfocus.com

Najnovšia správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi za rok 2023 ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.

Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu.

Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta, vrátane Bieloruska, Číny, Sýrie a iných.

V tomto duchu som vystúpila aj minulý týždeň v pléne Európskeho parlamentu a vyzvala na okamžité ukončenie násilia proti kresťanom v indickom štáte Manipur. Útoky si tam od mája vyžiadali najmenej 100 mŕtvych, desaťtisíce vysídlených ľudí a stovky zničených domov patriacich kresťanom, ale aj chrámov či teologických inštitúcií.

Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku. Pevne verím, že aj u nás na Slovensku bude uprázdnená pozícia splnomocnenca čoskoro opäť obsadená tak, aby mohol aktívne napomáhať ochrane náboženskej slobody.

„My sa nedáme strhnúť k nenávisti, rebelovaniu ani reptaniu. My sa aj za zlo vieme dobrom odplácať.“ Aj tieto slová Silvestra Krčméryho pred totalitným súdom v Trenčíne 24. júna 1954 odkryli pravú tvár komunistického režimu, ktorý desaťročia ničil životy a deformoval svedomie ľudí. Naša vlastná skúsenosť s totalitou nás zaväzuje – nezabúdajme na utláčaných a dajme im pocítiť nádej, že sloboda vždy zvíťazí.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH): Pán premiér, budete posielať zbrane totalitným režimom aj naďalej?

Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

Ministrovi vnútra: biometrické sledovanie kamerami na školách nielenže nerieši problém s nahlasovaním bombových útokov, ale predstavuje aj bezpečnostné riziko

V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Lexmann vo vedení europarlamentu

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content