Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

kresťania

Naša cesta za slobodou je dláždená mnohými boľavými osudmi. Hovorme o nich. Nahlas. Aby nezmizli z našej historickej pamäte. Sloboda nie je samozrejmosť. Je veľmi krehká, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti výročia popravy troch členov Bielej légie: Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých komunisti popravili po politickom procese v roku 1951.

Viac ako 140-tisíc arménskych kresťanov muselo opustiť svoju historickú vlasť v Náhornom Karabachu, ich kultúrne a náboženské dedičstvo systematicky ničí azerbajdžanská diktatúra, zatiaľ čo režim sa Arménsku naďalej vyhráža.

Aj o tom, a ako posilniť vzťahy medzi EÚ a Arménskom dnes diskutovala Miriam Lexmann s honorárnym konzulom Arménska na Slovensku pánom Bagratom Hakobyanom.

„Za veľké strategické a morálne zlyhania považujem nedostatok diplomatickej činnosti EÚ na južnom Kaukaze, zvyšovanie našej energetickej závislosti od Azerbajdžanu či predaj zbraní azerbajdžanskej distatúre bývalou vládou Roberta Fica, v ktorej sedelo aj SNS, a naďalej vyzývam na najvyšších miestach na zmenu politík SR a EÚ voči regiónu,” apeluje členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Už v minulosti sa Lexmann obrátila na vysokého predstaviteľa EÚ Josepa Borrella a predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorých žiadala, aby politika EÚ bola principiálna, neutíchala podpora arménskych kresťanov a zároveň nepodkopávala našu bezpečnosť spoluprácou s azerbajdžanskou diktatúrou.

„Arménsko robí jasné prodemokratické a ekonomické reformy a približuje sa k Európskej únii. Je potrebné rozvíjať naše vzťahy a podporovať demokratických partnerov, nie predávať zbrane diktátorom, ktorí zabíjajú kresťanov,“ dodala Lexmann.

„Ďakujem pánovi Hakobyanovi za dnešné stretnutie a teším sa na spoluprácu pri rozvíjaní našich bilaterálnych vzťahov,“ uviedla na záver slovenská europoslankyňa.

Abdulbaqui je držaný vo väzení len pre to, že je kresťan. On a mnohí další v Jemene čelia smrti iba kvôli ich láske k Ježišovi.

Podľa Pápežskej nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi žijú takmer 4 miliardy ľudí (alebo 51 % celej svetovej populácie) v 26 krajinách, ktoré najviac trpia porušovaním náboženskej slobody. Odhaduje sa, že 80 % obetí sú kresťania.

Aj to je dôvod, prečo od začiatku mandátu Miriam Lexmann aktívne pracuje na podpore kresťanov a iných náboženských skupín prenasledovaných pre svoju vieru.

Sloboda náboženského vyznania a viery je základným ľudským právom a tiež dôležitým ukazovateľom širšieho stavu ľudských práv a rozvoja v tretích krajinách. Dnes som preto na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli zorganizovala medzinárodnú konferenciu o prenasledovaní kresťanov na celom svete,” hovorí Miriam Lexmann.

Takmer polovica krajín, z ktorých ľudia utekajú pred prenasledovaním a nestabilitou, sú v Afrike. Aj preto je podpora slobody náboženského vyznania a viery kľúčová pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým čelíme, vrátane masovej migrácie.

Som obzvlášť vďačná, že sa konferencie zúčastnil osobitný vyslanec EÚ pre slobodu vierovyznania – Frans van Daele, aj vzhľadom na to, že za znovuobsadenie tohto postu som sa dlhodobo zasadzovala.

Priatelia, počas Popolcovej stredy, kedy sme pozvaní vojsť do ticha a počúvať, spomeňme si aj na tých, ktorých hlas je násilím umlčaný a aj dnes trpia pre svoju vieru,” dodáva Lexmann.

Netolerujeme nezmyselnú úpravu, ktorá novelou trestného zákona skrátila premlčaciu dobu pri trestnom čine znásilnenia a sexuálneho zneužívania maloletých o polovicu. Ako členka platformy Konzervatívne ženy podporuje spoločnú iniciatívu s Kresťanskodemokratickou mládežou Slovenska a Citizen Go, ktorá zbiera podpisy pod petíciu proti tomuto rozhodnutiu.

Región Náhorný Karabach ukrýva dôležité arménske kresťanské kultúrne dedičstvo, ktoré pozostáva z viac ako 4000 starobylých kultúrnych a náboženských budov, vrátane 370 kostolov a chrámov, 119 hradov a pevností, tisícov krížových kameňov a iných historických predmetov. Väčšina starovekých kostolov pochádza zo 4. storočia a je dôležitou súčasťou nášho spoločného európskeho kresťanského dedičstva.

V dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu proti Náhornému Karabachu v rokoch 2020 a 2023 je toto tisícročie staré kultúrne a náboženské dedičstvo bezprostredne ohrozené a časť z neho bola zničená a znesvätená.

„Preto som dnes v Európskom parlamente zorganizovala konferenciu, na ktorej sa zúčastnili medzinárodní odborníci, právnici a politici, s cieľom diskutovať o možnostiach ochrany tohto dôležitého kresťanského kultúrneho dedičstva. Vážim si, že okrem mnohých kolegov prišli aj predstavitelia našej cirkvi, vrátane pápežského nuncia Jeho Excelencie Noela Trenora.

Nedá mi v tejto súvislosti ešte raz nevytknúť slovenskému ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi, že vycestoval do Azerbajdžanu rokovať o ďalšom predaji zbraní azerbajdžanskému diktátorskému režimu. Práve bývalá vláda SMERu predala Azerbajdžanu zbrane, ktoré boli v roku 2020 použité proti arménskym kresťanom a sú zodpovedné za poškodzovanie kresťanských kultúrnych pamiatok a etnické čistky arménskych kresťanov. KDH je ostro proti týmto krokom, ktoré sú v rozpore s našimi národno-bezpečnostnými záujmami,” vyhlásila Miriam Lexmann.

Foto: postoj.sk/TASR/AP

Ako signatárka Deklarácie z Casablancy, ktorá vyzýva na celosvetový zákaz surogátneho materstva, si tieto dnešné slová Svätého Otca Františka veľmi vážim. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právamipoukazujem dlhodobo a v EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti.

Miriam Lexmann odmieta návrh nariadenia o uznávaní rozhodnutí vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve

Už od predstavenia kontroverzného návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva v celej EÚ neustále zdôrazňovala jeho rozpor s princípom subsidiarity. Rodinné právo je totiž výlučnou právomocou členských štátov.

„Opakovane som otvorene poukazovala na závažný zásah do národného práva, s ktorým sa táto legislatíva vôbec nevysporiadala. V jeho dôsledku by sme totiž museli rozšíriť právne účinky vzťahu medzi rodičom a dieťaťom aj na iné formy rodín, ktoré naše právo neuznáva. Stretla som sa s vtedajším ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom a požiadala ho o to, aby pozícia Slovenskej republiky k tomu návrhu v Rade bola odmietavá,” približuje slovenská europoslankyňa.

Návrh okrem iného nepriamo podporuje prax tzv. náhradného materstva, ktorá je v absolútnom rozpore s právami detí a podieľa sa na reprodukčnom vykorisťovaní žien.

Dôrazne som komunikovala aj túto otázku, a to vrátane pozmeňovacích návrhov, ktoré sme spoločne s kolegami predložili. Mrzí ma, že v pléne skutočná podpora ľudskej dôstojnosti v odmietnutí komercializácie a komodifikácie človeka nenašla dostatočnú podporu,” dodáva M. Lexmann.

Európsky parlament tento týždeň síce uvedené nariadenie odobril, no táto pozícia je nezáväzná. Prijatý text má teraz v rukách Rada EÚ, a teda členské štáty, pričom schválený musí byť jednomyseľne.

„Pevne verím, že Slovensko bude svoje jasné odmietavé stanovisko tak ako Poľsko či Maďarsko komunikovať aj naďalej,” dodáva Lexmann.

Zdroj foto: Georgia Today

Koľkých dnes prenasledujú, väznia, nadávajú im, bijú ich, nedajú im prácu, zhabú majetok a vyháňajú z vlastných domovov len preto, lebo si „dovolili“ prejaviť vieru a presvedčenie?

Každé dve hodiny zomrie vo svete jeden kresťan len pre svoju vieru! Denne je 12 kresťanov neprávom zatknutých alebo uväznených a priemerne 5 kresťanov je unesených kvôli svojej viere.

Neuveriteľných 360 miliónov kresťanov vo svete je prenasledovaných, diskriminovaných, nenávidených a trpiacich len preto, lebo nežijú v krajine, kde uznávajú náboženské slobody alebo uznávajú len jednu vieru – tú svoju.

Toto sú milióny často neviditeľných obetí nepotrestaných zločinov, pred ktorými si nemôžeme zatvárať oči.

Aj vďaka svetlu svedectva môjho prenasledovaného prastrýka pátra Mikuláša Lexmanna neprestávam neustále zdôrazňovať, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd.

Za posledné obdobie som na pôde Európskeho parlamentu predložila desiatky pozmeňujúcich návrhov, iniciovala rezolúcie o prenasledovaní na základe náboženstva v Pakistane, Indii či Nigérii či rezolúciu s výzvou na oslobodenie kardinála Zena v Hongkongu, rokovala s predstaviteľmi Svätej stolice o konkrétnej pomoci prenasledovaným kresťanom v Číne, predsedala podujatiu s účasťou nigerijského právnika, ktorý zastupuje obete tzv. zákonov o rúhaní. Opakovane vyzývam na prepustenie väznených lídrov bieloruských kresťanských demokratov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Čoskoro bude pod mojou záštitou v EP predstavená každoročná správa organizácie Open Doors o stave prenasledovaných pre vieru. Na dojímavé osobné stretnutia a svedectvá nikdy nezabudnem.

Post osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ bol minulý rok znovuobsadený aj vďaka mojej dlhodobej intenzívnej aktivite a rovnako som sa zasadila o vznik tohto úradu v roku 2022 aj na Slovensku.

Dennodenne sa usilujem urobiť aspoň maličké kroky na pomoc kresťanom a všetkým prenasledovaným pre vieru, a o to viac ma trápi, že nová slovenská vláda tieto skutočnosti ignoruje. Považujem jej rozhodnutie o zrušení úradu splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia za obrovskú chybu.

Hranica medzi slobodou a neslobodou je veľmi krehká a ak si nedáme pozor, zostaneme ľahostajní a nebudeme za ňu neustále bojovať, môžeme ju ľahko stratiť.

Toto je hlavné posolstvo dnešnej Červenej stredy.

Priatelia, spojme sa dnes všetci v modlitbe za našich trpiacich bratov a sestry na celom svete.

Titulná foto: acnslovensko.sk

Odvolací súd zamietol všetky obvinenia proti fínskej poslankyni Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Súdu čelili čelili kvôli svojim kresťanským postojom vychádzajúcim z Biblie. Toto dnešné víťazstvo je významným symbolom a precedensom ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ale i slobody slova, teší sa z rozhodnutia Miriam Lexmann

Podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann v čase, keď vo svete narastá násilie voči kresťanom a iným náboženským skupinám, je ochrana slobody náboženského vyznania a presvedčenia dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Jej podpora je totiž kľúčová aj pri riešení mnohých bezpečnostných výziev, ktorým EÚ čelí, vrátane masovej migrácie. Lexmann tak reagovala na zrušenie Úradu splnomocnenca pre ochranu viery o ktorého vznik sa sama pričinila.

Miriam Lexmann sa spolu s Romanom Jochom v diskusii Denníka Postoj zamýšľala nad bezprostrednou budúcnosťou konzervatívcov na Slovensku. Opozičná rola, v ktorej sa ocitlo KDH, nie je jednoduchá, no má veľký zmysel pôsobiť aj ako kontrolný mechanizmus politickej situácie, uviedla v debate M. Lexmann.

František Trstenský bude biskupský úrad zastávať so všetkou múdrosťou, pokorou a jemu typickou obetavosťou. Už teraz je tým, ktorý je vždy blízko ľudí a nebojí sa ísť ani na periférie našej spoločnosti. Takýchto ľudí Cirkev potrebuje, uviedla počas vysviacky nového biskupa Spišskej diecézy Miriam Lexmann.

Diskusia o problematike dezinformácií v kultúrnom centre Veritas, oboznámenie sa s aplikáciami AI vyvíjanými firmou Siemens Healthineers v spolupráci s Technickou univerzitou a aj debata v centre kresťanskej kultúry FUGA o rozvoji a podpore kultúry v dnešných časoch. Záver pracovného týždňa strávila Miriam Lexmann v metropole východného Slovenska, v Košiciach.

Do trialógu k smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania ide Európsky parlament (EP) so svojou pozíciou posilnenou aj o ochranu zraniteľných žien a detí zneužívaných v procese tzv. náhradného materstva. Pričinila sa o ňu slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ako aj vážne porušenie ľudských práv. Cieľom uvedenej smernice je posilniť predchádzanie tejto trestnej činnosti, ktorej obeťou sú v špecifickom kontexte zvlášť ženy a deti. Ide o prostitúciu či iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, ako aj žobrania, otroctva, odoberania orgánov, nútených sobášov, nelegálnych adopcií či ďalších kriminálnych činov. K týmto trestným činom teraz Európsky parlament pridáva aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva. Ich spoločným menovateľom je komercializácia a komodifikácia človeka, ktorá je neakceptovateľná.

„Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právami poukazujem dlhodobov EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Som preto veľmi rada, že z mojej iniciatívy sa nám spoločne s niekoľkými kolegami podarilo do pozície EP k tejto smernici presadiť medzi trestné činy aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva“, hovorí europoslankyňa Lexmann.

Smernica bude teraz v legislatívnom procese predmetom medziinštitucionálnych rokovaní pod vedením španielskeho predsedníctva Rady EÚ.

Titulný obrázok: https://www.thehansindia.com

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k tragickej situácii kresťanských Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu.

„Je neakceptovateľné, aby EÚ vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú situáciu stále považovala Azerbajdžan za strategického partnera. Ak by EÚ pristupovala k zahraničnej politike principiálne, nemohla by však zmluvu o strategickom partnerstve ani len uzavrieť, v stave Azerbajdžanom spôsobenej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácie v tejto krajine.

Zastávam názor, že ak by EÚ bola skutočným lídrom a naplno využila svoju strategickú pozíciu v regióne, tomuto veľkému ľudskému utrpeniu sme mohli predísť. Opakovane som v posledných rokoch adresovala najvyšším predstaviteľom EÚ naliehavé výzvy na revíziu našich vzťahov s diktátorským režimom v Azerbajdžane a na podporu arménskej demokracie a celkového úsilia Arménska na dosiahnutie mieru a bezpečnosti.

To, čo dnes vidíme, sú etnické čistky kresťanského arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu zo strany azerbajdžanského režimu. Vyše dve tretiny obyvateľstva už utiekli, ďalší odchádzajú každý deň, zanechávajú za sebou domov a všetok svoj majetok. Ide o obrovskú humanitárnu katastrofu, kde je momentálne urgentnou výzvou pre EÚ poskytnúť humanitárnu pomoc.“

Titulná foto: Evakuácia civilistov v Náhornom Karabachu. Zdroj: profimedia.sk

Ako rečníčka na Konzervatívnom samite v Bratislave vyzdvihla Miriam Lexmann našu zodpovednosť za konzervatívne, hospodárske a environmentálne riešenia, ktoré sú v ostrom protiklade voči zlyhávajúcim ľavicovo-progresívnym experimentom.

Od decembra čelí viac ako 100 000 kresťanských Arménov vrátane žien a detí de facto etnickým čistkám v Náhornom Karabachu. Obyvateľstvo je na pokraji vyhladovania. Azerbajdžanská diktatúra Alijeva blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, zatiaľ čo voda a palivo sú čoraz vzácnejšie.

Tento režim po desaťročiach vojny marí pokusy Európskej únie o sprostredkovanie mieru v regióne a zároveň denne porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov. Naša priama skúsenosť s totalitou a bojom nášho národa za slobodu nás všetkých zaväzuje postaviť sa za tých, ktorí sú takýmito režimami utláčaní, chrániť ich a pomáhať im.

Pán Kollár, ako predseda Národnej rady SR ste jedným z najvyšších ústavných činiteľov demokratickej krajiny.

V máji tohto roku ste navštívili Azerbajdžan. Pýtame sa, čo dnes znovu robíte v Azerbajdžane? V čase, keď Alijevov režim bráni mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud?

Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH

František Mikloško, ex-predseda SNR

Pavol Hrušovský, ex-predseda NR SR

„Kresťanská odpoveď na dehumanizujúce trendy“ je názov tohtoročného stretnutia Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov. Každoročne sa ho zúčastňuje aj Miriam Lexmann. Tento rok boli jadrom spoločnej diskusie aj témy bezpečnostných hrozieb, ktorým čelíme zo strany totalitných režimov či vplyv umelej inteligencie na človeka.

Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.

Podľa iných zdrojov, každý deň zomrie v priemere 13 kresťanov za ich vierovyznanie, 12 kostolov a iných kresťanských budov je napadnutých, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom.

“Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu,” približuje význam slobody náboženského zmýšľania europoslankyňa Miriam Lexmann.

Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku.

“Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta,” dodáva slovenská europoslankyňa za KDH.

V jednom z posledných vyhlásení upozorňuje Lexmann aj na rapídne sa zhoršujúci stav náboženskej slobody v Bielorusku.

Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom. 


Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.

„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,” hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“

Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: evangelicalfocus.com

Najnovšia správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi za rok 2023 ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.

Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu.

Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta, vrátane Bieloruska, Číny, Sýrie a iných.

V tomto duchu som vystúpila aj minulý týždeň v pléne Európskeho parlamentu a vyzvala na okamžité ukončenie násilia proti kresťanom v indickom štáte Manipur. Útoky si tam od mája vyžiadali najmenej 100 mŕtvych, desaťtisíce vysídlených ľudí a stovky zničených domov patriacich kresťanom, ale aj chrámov či teologických inštitúcií.

Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku. Pevne verím, že aj u nás na Slovensku bude uprázdnená pozícia splnomocnenca čoskoro opäť obsadená tak, aby mohol aktívne napomáhať ochrane náboženskej slobody.

„My sa nedáme strhnúť k nenávisti, rebelovaniu ani reptaniu. My sa aj za zlo vieme dobrom odplácať.“ Aj tieto slová Silvestra Krčméryho pred totalitným súdom v Trenčíne 24. júna 1954 odkryli pravú tvár komunistického režimu, ktorý desaťročia ničil životy a deformoval svedomie ľudí. Naša vlastná skúsenosť s totalitou nás zaväzuje – nezabúdajme na utláčaných a dajme im pocítiť nádej, že sloboda vždy zvíťazí.

Ako kresťania musíme svoju vieru nielen deklarovať, ale ňou predovšetkým žiť a svedčiť o nej vlastným príkladom. Aj tieto slová zazneli počas modlitebných raňajok v Európskom parlamente, ktoré za účasti Miriam Lexmann tentoraz viedol profesor Tomáš Halík. Český kňaz varoval najmä pred tým, čo sám nazval „katolicizmom bez kresťanstva“. Kresťanská politika nefunguje bez živého vyznávania viery.

Pred 34 rokmi totalitný režim Komunistickej strany Číny na Námestí brány nebeského pokoja v Pekingu zmasakroval tisíce nevinných.

Roky sa tento režim snaží potláčať pravdu, pričom neustále pokračuje v páchaní zločinov proti ľudskosti. Svedčia o tom dôkazy o genocíde proti Ujgurom, prenasledovaní kresťanov a iných náboženských a etnických menšín, či hromadné sledovanie občanov. V meste Hong Kong čínski komunisti ničia slobody tejto enklávy, väznia prodemokratických lídrov, potláčajú základné ľudské práva a zakazujú všetky pripomienky masakry na Námestí brány nebeského pokoja. Hong Kong bolo jediné miesto v Číne, kde boli povolené spomienky na tieto udalosti, pričom pred dvoma rokmi miestne orgány kontrolované komunistickou stranou odstránili aj pamätník obetiam masakry.

Obyvatelia Číny sa však slobody dodnes nedočkali. Práve naopak, režim je čím ďalej tým brutálnejší.

„Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť. Preto dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od tohto a podobných režimov a aby naše vzťahy s nimi boli založené na našich hodnotách a princípoch. S ľudskými právami v Číne a na celom svete je totiž úzko spätá aj naša bezpečnosť. Ako vieme aj z našej histórie, režimy ktoré potláčajú práva svojich občanov, sa nezastavia na vlastných hraniciach, ale šíria svoj teror a brutalitu do ostatných krajín,” vysvetľuje svoj postoj europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Naša vlastná totalitná história nás učí, že nemôžeme byť slepí voči utrpeniu iných. Preto pokračujem v zápase za obranu slobody a dôstojnosti všetkých prenasledovaných.

KDH nastavilo jasný kurz spájania konzervatívnych a kresťanskodemokratických osobností. Spoločne dokážeme občanom dať jasnú a čitateľnú ponuku. Miriam Lexmann s radosťou privítala ohlásenie kandidatúry Františka Mikloška v radoch KDH.

Témy ruskej agresie voči Ukrajine, európskeho úsilia pre dosiahnutie trvalého mieru, ktorý zaručí suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ale situácii v Náhornom Karabachu a ochrane kresťanov v tomto regióne sa venovala Miriam Lexmann v diskusii so zástupcami biskupskej komisie EÚ pre zahraničné vzťahy (COMECE), kde sa zúčastňuje ako členka menovaná Konferenciou biskupov Slovenska.

Ženy sa nemusia porovnávať a už vôbec nie ohovárať. Ženy môžu byť voči sebe dobré a prajné, pretože dar spriaznenosti, sesterstva, majú daný daný od Boha. Aj o tom bolo pravidelné stretnutie na ženskej konferencii, ktorú pravidelne navštevuje aj Miriam Lexmann, pričom pozýva k účasti aj všetky dámy, hľadajúce podobné sesterstvo či spriaznenosť.

Nenechajme minulosť a naše dejiny zapadnúť prachom. Je našou povinnosťou hovoriť o nich. Chrániť si slobodu, kultivovať ju a zhodnocovať, pripomína Miriam Lexmann v súvislosti so 73. výročím smutných udalostí, ktorými verejne vyvrcholila likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom komunistickom Československu.

Univerzálne platný systém medzinárodného práva chráni právo na život. Zvlášť v poslednom čase sme však svedkami čoraz väčšieho zasahovania európskych inštitúcií do výlučných kompetencií členských štátov v hodnotových otázkach. Chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť je pre Miriam Lexmann neodmysliteľná súčasť politickej práce a aj preto prevzala záštitu nad každoročným podujatím Týždeň za život organizovaným medzinárodnou federáciou Jeden z nás (One of Us).

Sviečková manifestácia vydala svedectvo o pravde a o tom, aký v skutočnosti bol komunistický totalitný režim. KDH nesie vlajku Sviečkovej manifestácie ďalej v podobe ochrany ľudských práv a slobôd, vrátane náboženskej slobody, doma na Slovensku, ale aj v zahraničí, hovorí Miriam Lexmann k podpore vyhlásenia 25. marca za štátny sviatok.

Na tomto mieste vernosť pravde priviedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode. Tento moment urýchlil udalosti, ktoré neskôr viedli až k pádu neľudského režimu, zdôraznila Miriam Lexmann v príhovore na Hviezdoslavovom námestí pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie.

M. Lexmann stojí pri arménskych kresťanoch

Viac ako 140 000 tisíc arménskych kresťanov muselo opustiť svoju historickú vlasť v Náhornom Karabachu, ich kultúrne a náboženské dedičstvo systematicky ničí azerbajdžanská diktatúra, zatiaľ čo režim sa Arménsku naďalej vyhráža.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content