Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

bezpečnosť

Niektoré látky budú v detských hračkách úplne zakázané, bude posilnená sledovateľnosť výroby výrobkov a súlad s legislatívou bude pri vstupe do EÚ prísne kontrolovaný, uviedla Miriam Lexmann k novej legislatíve sledujúcej prísnejšie pravidlá ochrany detí, ktorú tento týždeň prijal Európsky parlament.

Členské štáty vytvoria tzv. peňaženku digitálnej identity, ktorá bude obsahovať rôzne dokumenty, občiansky či vodičský preukaz, alebo diplomy. Tá pomôže podľa Miriam Lexmann minimalizovať množstvo fyzických kartičiek a administratívnych úkonov, a tiež uľahčí pobyt v zahraničí, keďže tieto doklady budú automaticky uznávané v iných členských štátoch.

Plná peňaženka rôznych dokladov, či vyžadovanie overených diplomov a iných listín bude čoskoro minulosťou. V Európskom parlamente dnes veľkou väčšinou schválili nové, pohodlnejšie riešenie.

Členské štáty vytvoria tzv. peňaženku digitálnej identity, ktorá bude obsahovať rôzne dokumenty, občiansky či vodičský preukaz, alebo diplomy. Tá pomôže minimalizovať množstvo fyzických kartičiek a administratívnych úkonov, a tiež uľahčí pobyt v zahraničí, keďže tieto doklady budú automaticky uznávané v iných členských štátoch.

 „Zjednodušenie týchto „papierovačiek“ malo ako súčasť svojho programu už v minulosti aj KDH. Som preto rada, že teraz sa prijalo na celoeurópskej úrovni, uviedla po schválení nového riešenia Miriam Lexmann.

Elektronická peňaženka bude výlučne dobrovoľná. Všetci, ktorí budú chcieť pokračovať vo forme ako doteraz, tak nebudú nútení povinne prechádzať na novú platformu.

Keďže je pre mňa na prvom mieste v digitálnom svete hlavne bezpečnosť, dôrazne som prihliadala na to, aby mala aplikácia veľmi prísne pravidlá ochrany údajov. Každý používateľ si bude môcť rozhodnúť, čo a komu sprístupní. Všetky svoje použitia a transakcie bude môcť tiež v rámci aplikácie podrobne sledovať.

Verím preto, že takto nielen odstránime viaceré byrokratické postupy a zjednotíme systém naprieč krajinami EÚ, ale tiež podporíme digitálne možnosti tam, kde sú naozaj potrebné, dodala na záver slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: https://www.parchment.com

Spoločný tlak bol úspešný. K iniciatíve, ktorú spustila Miriam Lexmann spoločne s Martinou Holečkovou a Andreou Turčanovou v rámci platformy Konzervatívne ženy a Kresťanskodemokratickou mládežou Slovenska (KDMS) sa pridalo takmer 5000 občanov. Vládna koalícia napravila svoj bezprecedentný faul polovičného skrátenia premlčacích lehôt pri trestných činoch znásilnenia a sexuálneho zneužívania detí.

(viac…)

Smrť Alexeja Navaľného alebo väznenie Vladimíra Karamurzu podľa M. Lexmann dokazuje, že Putinov režim nie je len hrozbou pre mier a bezpečnosť v Európe, ale v konečnom dôsledku aj pre ruský ľud, vyhlásila pri príležitosti 2. výročia ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine.

Viac ako 140-tisíc arménskych kresťanov muselo opustiť svoju historickú vlasť v Náhornom Karabachu, ich kultúrne a náboženské dedičstvo systematicky ničí azerbajdžanská diktatúra, zatiaľ čo režim sa Arménsku naďalej vyhráža.

Aj o tom, a ako posilniť vzťahy medzi EÚ a Arménskom dnes diskutovala Miriam Lexmann s honorárnym konzulom Arménska na Slovensku pánom Bagratom Hakobyanom.

„Za veľké strategické a morálne zlyhania považujem nedostatok diplomatickej činnosti EÚ na južnom Kaukaze, zvyšovanie našej energetickej závislosti od Azerbajdžanu či predaj zbraní azerbajdžanskej distatúre bývalou vládou Roberta Fica, v ktorej sedelo aj SNS, a naďalej vyzývam na najvyšších miestach na zmenu politík SR a EÚ voči regiónu,” apeluje členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Už v minulosti sa Lexmann obrátila na vysokého predstaviteľa EÚ Josepa Borrella a predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorých žiadala, aby politika EÚ bola principiálna, neutíchala podpora arménskych kresťanov a zároveň nepodkopávala našu bezpečnosť spoluprácou s azerbajdžanskou diktatúrou.

„Arménsko robí jasné prodemokratické a ekonomické reformy a približuje sa k Európskej únii. Je potrebné rozvíjať naše vzťahy a podporovať demokratických partnerov, nie predávať zbrane diktátorom, ktorí zabíjajú kresťanov,“ dodala Lexmann.

„Ďakujem pánovi Hakobyanovi za dnešné stretnutie a teším sa na spoluprácu pri rozvíjaní našich bilaterálnych vzťahov,“ uviedla na záver slovenská europoslankyňa.

Vyjadrenie poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EĽS) k medzištátnej sťažnosti zo strany SR v prípade smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku.

„Považujem za neakceptovateľné, že tento prípad sa naťahuje už šiesty rok, a to aj vinou našej krajiny, ktorá sa nie vždy a včas postavila za práva svojho občana. Spravodlivosti musí byť učinené za dosť. Zaslúži si to zosnulý Jozef Chovanec a má na to nárok predovšetkým jeho manželka a celá rodina. Považujem preto za neakceptovateľné, že podľa predchádzajúcich stanovísk belgickej prokuratúry nehodlajú vyvodiť žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť za hanebné správanie sa belgických policajtov.

Už pred niekoľkými rokmi som sa obrátila na Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí dohliadla na dovyšetrovanie tohto prípadu. Na pôde Európskeho parlamentu som iniciovala zahrnutie prípadu do kapitoly o právnom štáte v Belgicku. Apelovala som aj na riadne vypočutie priameho svedka zatknutia a vyvlečenia Jozefa Chovanca z lietadla na letisku v Charleroi. Romana Behúla však ako priameho účastníka diania belgická polícia nebrala na vedomie.

Spolupracovala som s bývalým ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom, aby Slovensko požiadalo belgickú stranu o ďalšie nevyhnutné expertízne úkony. Naši forenzní experti po preskúmaní dôkazov spochybnili postupy a závery belgickej strany, ale belgická strana všetky tieto podnety ignorovala.

Je zásadne dôležité, aby sa Slovenská republika jasne postavila za svojho tragicky zosnulého občana a konala kroky v prospech dôsledného, spravodlivého a transparentného vyšetrenia celého prípadu vrátane potrestania vinníkov.“ 

Zdroj foto: Charleroi Police CCTV

Čierny deň pre spravodlivosť na Slovensku. Miriam Lexmann označila novelu trestného zákona za hanebnú a zrušenie UŠP za vrchol arogancie moci vládnej koalície, ktorá kvôli krytiu “svojich” ľudí bezprecedentne ohrozuje bezpečnosť Slovenska.

Európsky parlament počas plenárneho zasadnutia hlasoval o správe, v ktorej vyzval na rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti. Túto správu Miriam Lexmann nepodporila, keďže dlhodobo poukazuje na hroziace závažné negatívne dôsledky takéhoto kroku.

„Je absolútne samozrejmé, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti nemajú v našej spoločnosti miesto a je potrebné proti nim dôsledne zakročiť. Na to v konečnom dôsledku má každý členský štát svoje trestné právo, ktoré stíhanie takýchto činov upravuje,” vysvetľuje slovenská europoslankyňa.

Vnímanie nenávistných prejavov či trestných činov z nenávisti môže byť v rôznych členských krajinách aj vzhľadom na historicko-spoločenský kontext rôzne. Neexistuje jednotná definícia a som presvedčená, že vytvorenie takejto definície ani nie je možné. Odborníci zároveň vyjadrujú veľké obavy, že zahrnutie týchto trestných činov medzi tie najzávažnejšie činy na európskej úrovni by prinieslo obmedzovanie práva na slobodu prejavu a strach občanov z možných dôsledkov vyjadrenia presvedčenia, postoja či názoru.

„Opakovane hovorím, že na riešenie niektorých problémov stačí iba dôsledne uplatňovať tú legislatívu a nástroje, ktoré už máme a nesnažiť sa zalepiť nedostatky v uplatňovaní prijímaním nových pravidiel. Som presvedčená, že aj stíhanie týchto trestných činov patrí medzi spomínané prípady. Preto verím, že aj Slovenská republika sa v Rade postaví proti rozširovaniu zoznamu európskych trestných činov o tieto skutky,” uzatvára Miriam Lexmann.

Zdroj: sita.sk/gettyimages.com

Znižovanie závislosti od Číny je kľúčom aj k našej národnej ekonomickej bezpečnosti. S týmto cieľom dnes Európsky parlament (EP) prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

„Vítam, že akt odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Podľa ekonomických predpovedí sa očakáva, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktoré používajú lítiové batérie, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia a tieto závislosti zneužíva prostredníctvom ekonomického nátlaku voči tretím krajinám,“ približuje dôvody prijatia aktu Miriam Lexmann.

„Schválený text stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu dodávok kritických surovín pre potreby európskeho priemyslu, a tým prispeje k zvýšeniu jeho konkurencieschopnosti na svetových trhoch,“ dodáva Lexmann, ktorej úspešne presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými krajinami a partnermi EÚ. Nechceme totiž nahradiť našu závislosť od jedného nespoľahlivého režimu nejakým ďalším.

Europoslankyňa tiež vyzdvihuje legislatívne stanovený cieľ, že minimálne 25 % ročnej spotreby strategických surovín Únie by sa malo pokryť recykláciou, čo pomôže nielen pri plnení environmentálnych cieľov, ale aj k zvýšeniu sebestačnosti EÚ.

„Kľúčom ku každej legislatíve je úspešná implementácia, a preto som samostatne iniciovala medzinárodnú deklaráciu podpísanú členmi parlamentov západných krajín z celého sveta – vrátane Afriky, Latinskej Ameriky či Austrálie – kde apelujú na jednotlivé krajiny zaviazať sa k spolupráci na konkrétnych opatreniach, ktoré zaistia bezpečný, etický a udržateľný prístup ku kritickým surovinám,“ vysvetľuje Miriam Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).

„V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel, a to najmä pre automobilový priemysel, ktorý je ťahúňom našej ekonomiky. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie našich ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Viac k téme si prečítajte aj tu: https://dennikn.sk/3799558/miriam-lexmann-europa-chce-znizit-zavislost-od-ciny-fico-sa-vybral-opacnym-smerom/

tu: https://www.tyzden.sk/komentare/103903/totalitny-rezim-cinskej-komunistickej-strany-predstavuje-velku-bezpecnostnu-a-ekonomicku-hrozbu-znovu-zdoraznuje-europoslankyna/?ref=naj

alebo tu: https://europske.noviny.sk/2023/10/04/k-posilneniu-europskych-obrannych-kapacit-proti-cinskemu-ekonomickemu-natlaku-prispela-aj-miriam-lexmann/

Odkaz na deklaráciu Medziparlamentnej aliancie pre Čínu ku téme dostupnosti kritických surovín

Krátka reakcia europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na dnešné slová premiéra SR Roberta Fica o rozvíjaní spolupráce s Čínskou ľudovou republikou a plánovaní návštevy tejto krajiny.

Reakcia europoslankyne Miriam Lexmann (KDH):

“EÚ a celý demokratický svet konečne pochopili, akú hrozbu predstavuje totalitný komunistický režim v Číne pre našu slobodu, bezpečnosť a hospodárstvo. Počas tohto mandátu sme na Európskej úrovni schválili množstvo legislatívy, ktorá má za cieľ chrániť naše ekonomické záujmy pred tlakom Číny a na tvorbe ktorej som sa aj ja aktívne podieľala. Zdá sa, že len premiér Fico chce svojou históriou priateľstva s komunistickými autokratmi zapredať naše národné záujmy. Ak chceme chrániť našu ekonomiku a živobytie ľudí, musíme znížiť našu závislosť od Číny, nie ju ešte viac posilňovať.”

Miriam Lexmann znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť podľa nej zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Viac v článku.

„Totalitný režim čínskej komunistickej strany predstavuje veľkú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu a je potrebné aby EÚ mala jasný a zásadový prístup k tomuto režimu“, varuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v kontexte tohtotýždňového summitu lídrov EÚ s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Tohtoročný summit v Pekingu opäť dokazuje, že totalitný režim v bilaterálnych a multilaterálnych vzťahoch čoraz viac zohráva skôr deštruktívnu než konštruktívnu úlohu,“ upozorňuje spolupredsedníčka medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) a členka zahraničného výboru Európskeho parlamentu (AFET) Miriam Lexmann.

Lexmann, ktorá je medzi piatimi europoslancami, na ktorých v roku 2021 čínsky režim uvalil sankcie za ich postoj proti rastúcej represii režimu doma a agresivite v zahraničí tiež pripomína, že komunistická strana zhoršuje represie voči obyvateľom Číny, čoraz hlasnejšie sa vyhráža vojenským útokom proti Taiwanu a vykonáva ekonomický nátlak na tretie krajiny vrátane krajín Európskej únie. Existujú tiež závažné podozrenia, že obchádza sankcie EÚ.

Hrozba tohto režimu má podľa Lexmann viacero rozmerov: „Veľkú výzvu pre našu ekonomiku predstavuje zaplavenie nášho trhu lacnými čínskymi elektromobilmi.“ Okrem toho prináša aj morálne otázky, ako vidíme na príklade našej závislosti od čínskych solárnych panelov, ktoré sú podľa viacerých zdrojov vyrábané nútenou prácou.

„Obzvlášť ma však znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Je nevyhnutné mať jasný a zásadový prístup, ktorý ochráni našu ekonomickú bezpečnosť. Ide predsa aj o ochranu živobytia ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: wilsoncenter.org; Josep Borrell

Ekonomická bezpečnosť s dôrazom na znižovanie našej závislosti od totalitných režimov je v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu jednou z mojich hlavných priorít.

Práve tento rok som intenzívne pracovala na európskej legislatíve, ktorá by našim spoločnostiam zabezpečila prístup ku kritickým surovinám ako napríklad lítium, ktoré je kľúčové pri výrobe batérií v elektrických vozidlách. Som tiež veľmi rada, že už v najbližších dňoch vstúpi do platnosti aj ďalšia dôležitá legislatíva, na ktorej som sa osobne podieľala a ktorej cieľom je ochrániť krajiny EÚ pred ekonomickým nátlakom zo strany Číny a iných podobných totalitných režimov.

O to viac dnes s údivom čítam o podpise memoranda medzi vládou SR a čínskou firmou Gotion o vybudovaní továrne na výrobu batérií do elektromobilov v Šuranoch.

Nové zahraničné investície sú nesporne obrovským prínosom pre naše regióny a teda hospodársky rozvoj krajiny či zvyšovanie životnej úrovne. Práve preto si však v prípade investície Gotionu v Šuranoch musíme klásť vážne otázky o dlhodobom efekte čínskych investícií.

Čínske elektromobily už teraz zaplavujú náš trh, čo predstavuje nebezpečenstvo pre európske ekonomiky, najmä na Slovensku, kde je až 250 000 pracovných miest priamo spojených s automobilovým priemyslom. Európska komisia nedávno začala vyšetrovanie čínskych štátnych dotácií pre elektrické vozidlá a ich negatívnych dopadov na našu ekonomiku. Dnes by malo byť našou kľúčovou prioritou, ako sa opäť stať konkurencieschopnejšími, ako podporiť európske spoločnosti a znížiť našu závislosť od Číny, aby sme z dlhodobého hľadiska ochránili živobytie ľudí. Nedosiahneme to tým, že náš priemysel bude ešte viac závislý od Číny.

Mrzí ma tiež nerozhodné správanie Volkswagenu, ktorému predchádzajúce vlády ponúkli možnosť zriadiť túto výrobu. Volkswagen, ktorý je na Slovensku významným zamestnávateľom, už teraz bojuje s čínskou automobilovou konkurenciou a fabrika by mu pomohla k lepšej konkurencieschopnosti. Investícia od tak dôležitej európskej spoločnosti by bola dobrá pre naše hospodárstvo a rovnako pre našu bezpečnosť.

Na záver chcem tiež zdôrazniť, že totalitný čínsky režim je majstrom veľkolepých sľubov. Nazývajú to „win-win“ – situácia, keď zo vzájomnej spolupráce profitujú obe strany. Tieto sľuby sa však dodržia len zriedka a mnohé krajiny od Ázie po Afriku dnes trpia ich hroznými sociálno-ekonomickými dôsledkami.

Pretože pre totalitný čínsky režim znamená situácia „win-win“ to, že vyhrá dvakrát.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: electrive.com

Riešenie znižovania našej závislosti na totalitných krajinách v oblasti kritických surovín nevidí Miriam Lexmann len v diverzifikovaní zdrojov, ale dôraz je potrebné klásť aj na recykláciu kritických surovín. Tá totiž nielen pomáha chrániť životné prostredie, ale aj zvyšuje našu bezpečnosť. Píše o tom v aktuálnom vydaní regionálnych novín MY.

O sťahovaní a blokovaní dezinformácií na sociálnych sieťach, ale aj regulácii algoritmov, ktoré svojím nastavením a šírením škodlivého a negatívneho obsahu ohrozujú zdravie nielen našich detí dnes diskutovala Miriam Lexmann s Věrou Jourovou. Česká podpredsedníčka Komisie ubezpečila, že EK bude vo vzťahu k veľkým online platformám rázne konať. Rovnako ja sa budem aj naďalej zasadzovať za to, aby si sociálne siete svoj podiel povinností na boji proti dezinformáciám riadne plnili, uviedla M. Lexmann.

Čínska komunistická strana čoraz viac využíva ekonomickú závislosť tretích krajín od Číny, aby ich prinútila konať v súlade so záujmami tohto totalitného režimu. Po de facto zákaze litovských výrobkov v Číne navrhla Európska únia nový právny nástroj na ochranu členských štátov EÚ a jednotného trhu pred čínskym hospodárskym nátlakom.

„Osobitne vítam hlasovanie Európskeho parlamentu v prospech prijatia jednotných pravidiel obchodnej a ekonomickej obrany, ktoré som dlhodobo presadzovala aj ako tieňová spravodajkyňa. Sú našim ďalším dôležitým nástrojom proti politicko-obchodnému nátlaku, ktorý Čína neustále vyvíja nielen voči svojim susedom, ale aj tretím krajinám a aj voči EÚ – ako sa to ukázalo v prípade Litvy”, hovorí Miriam Lexmann, členka Zahraničného výboru Európskeho parlamentu. 

„Som presvedčená, že len náš jednotný a vytrvalý postup môže zabrániť bezprecedentnému pokračovaniu čínskej politiky v štýle „rozdeľuj a panuj”. Toto je nesmierne dôležité aj pre Slovensko vzhľadom na našu sekundárnu závislosť od Číny, napríklad prostredníctvom automobilového priemyslu, čo vytvára vysoké riziko pre ekonomickú bezpečnosť”, tvrdí Miriam Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu a dlhodobo poukazuje na hrozby, ktoré predstavuje totalitný režim čínskej komunistickej strany.

Nástroj proti ekonomickému nátlaku je súčasťou komplexného súboru legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov, ktoré Európska únia pripravila na riešenie mnohorozmernej hrozby čínskeho totalitného režimu, vrátane preverovania zahraničných investícií, ochrany kritickej infraštruktúry, zabezpečenia prístupu ku kritickým surovinám pre náš priemysel alebo obmedzenie exportu kritických technológií, akými sú mikroelektronika či technologické systémy umelej inteligencie.

„Kľúčom k riešeniu čínskeho ekonomického nátlaku z dlhodobého hľadiska je zároveň naliehavá potreba znížiť našu závislosť od Číny v kľúčových sektoroch a diverzifikovať naše dodávateľské reťazce tak, aby sme eliminovali hrozby totalitných režimov, ktorých cieľom je oslabiť našu ekonomickú konkurencieschopnosť a demokraciu”, dodala Miriam Lexmann.

Foto: shutterstock.com

Prioritou Miriam Lexmann, ako tieňovej spravodajkyne pre dôležitú legislatívu, bolo zabezpečiť, aby EÚ mohla chrániť svoj jednotný trh a každý členský štát pred ekonomickým nátlakom zo strany Číny alebo iného autoritárskeho režimu. Preto víta dnes schválený nástroj na ochranu pred hospodárskym nátlakom z tretích krajín.

Po rokoch diplomatického zanedbávania zo strany Európskej únie vítame vašu rastúcu rolu a úsilie o nastolenie mieru a stability na južnom Kaukaze. V rovnakom čase sme však my, dolupodpísaní poslanci Európskeho parlamentu, sme čoraz viac znepokojení pokračujúcimi pokusmi Azerbajdžanu zmariť tieto ciele, a tak pôsobiť proti záujmom Únie.

Od decembra 2022 Azerbajdžan naďalej blokuje prístup do Náhorného Karabachu cez Lachinský koridor. Napriek vašim osobným pokusom a pokračujúcim výzvam medzinárodného spoločenstva je populácia Náhorného Karabachu na pokraji vyhladovania a stala sa rukojemníkom Alijevovho režimu.

Azerbajdžan naďalej blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, voda a palivo sú čoraz vzácnejšie, čo má za následok výpadky prúdu, dlhé rady na už aj tak nedostatkové jedlo, či ťažkosti nemocníc pri liečbe pacientov.

Teraz režim spustil novú, ohavnú vlnu vojenskej agresie proti Náhornému Karabachu, ktorá viedla k ďalším stratám nevinných životov a ničeniu majetku ľudí. Okrem toho obnovenie dodávok ruského plynu do Azerbajdžanu vyvoláva vážne otázky týkajúce sa životaschopnosti Memoranda o porozumení a o stratégii Partnerstvo v oblasti energetiky podpísané medzi EÚ a Azerbajdžanom.

Je jedno, či Azerbajdžan reexportuje ruský plyn do Európy cez Južný koridor alebo ho využíva na zásobovanie svojho domáceho trhu, aby uvoľnil svoj plyn a uspokojil tak záväzky memoranda, všetky tieto kroky sú v rozpore s politickým zámerom Memoranda o porozumení. To bolo dohodnuté konkrétne na zvýšenie objemov azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy tak, aby pomohlo EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu. Zatiaľ čo Azerbajdžan poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine, cynicky ťaží aj z ruskej agresie.

Nemôžeme tiež mlčať o pokračujúcom potláčaní základných ľudských práv azerbajdžanského ľudu zo strany Alijevovho režimu, vrátane zatýkania a zadržiavania stúpencov opozície a aktivistov za ľudské práva. Najnovšie bol zatknutý ekonóm a vládny kritik Dr. Gubad Ibadoghlu na základe vykonštruovaných obvinení.

Režim nielenže pokračuje v porušovaní medzinárodného práva a základných ľudských práv, ale zapája sa do vojenskej agresie namiesto toho, aby prispieval k riešeniu konfliktov, pričom je tiež v rozpore s existujúcimi dohodami s Európskou úniou.

Preto naliehavo vyzývame:

1) Okamžite vykonať testovanie zemného plynu, ktorý sa dostáva do Európskej únie cez Južný koridor, aby sa zistilo, či Azerbajdžan reexportuje Ruský plyn do EÚ,

2) Zaviesť sankcie v dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu,

3) Dočasne pozastaviť bilaterálne vzťahy, kým sa Azerbajdžan opätovne nezaviaže – slovami aj skutkami – k hľadaniu mieru, úcty k základným právam človeka a dodržiavaniu medzinárodného práva a dohôd.

Ďalej vás vyzývame, aby ste vláde Arménska poskytli všetku potrebnú podporu pri presadzovaní trvalého regionálneho mieru a bezpečnosti.

Podpísaní: Miriam Lexmann europoslankyňa (EPP, Slovensko), Nathalie Loiseau europoslankyňa (Obnova, Francúzsko), Viola von Cramon-Taubadel (Zelení/EFA, Nemecko), Reinhard Bütikofer, (Zelení/EFA, Nemecko), David Lega (EPP, Švédsko), Bernard Guetta (Obnova, Francúzsko), Rasa Juknevičienė (EPP, Litva), François-Xavier Bellamy (EPP, Francúzsko), Charlie Weimers (ECR, Švédsko), Andrius Kubilius (EPP, Litva), Riho Terras (EPP, Estónsko), Anja Haga (EPP, Holandsko), Petras Auštrevičius (Obnova, Litva), Markéta Gregorová (Zelení/EFA, Česko), Fabio Massimo Castaldo (NI, Taliansko), Tomáš Zdechovský (EPP, Česko), Thijs Reuten (S&D, Holandsko).

Titulná fotografia: Ilustračná foto z roku 2022, Zdroj: FRANCOIS LENOIR/consilium.europa.eu

Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.

„Ostro odsudzujem najnovší vojenský útok azerbajdžanského diktátora Alijeva proti arménskym kresťanom v Náhornom Karabachu. Po mesiacoch blokády Náhorného Karabachu, ktorá priviedla obyvateľstvo takmer k vyhladovaniu, Aliyev začal ďalšiu vojenskú agresiu proti nevinným ľuďom, vrátane detí.

Spolu s mojimi kolegami v Európskom parlamente dlhodobo vyvíjame intenzívne úsilie, aby sa EÚ vždy jasne zastala ľudu Náhorného Karabachu.

Preto som hlboko znepokojená, že napriek našim opakovaným výzvam, v ktorých sme žiadali zásadovejšiu európsku politiku voči Azerbajdžanu, EÚ nebola schopná predísť ďalšiemu aktu agresie proti Náhornému Karabachu.

Teraz musíme čeliť o to viac zložitej situácii a chrániť životy a dôstojnosť arménskych kresťanov. Obraciam sa aj na našu vládu, aby urobila všetko, čo je v našich silách, aby sme ako členský štát EÚ vyvinuli úsilie na ochranu základných európskych hodnôt, ku ktorým sa hlásime,” uviedla dnes po útoku na Náhorný Karabach slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Titulná foto: Reuters/dawn.com

Pre európsky priemysel je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové, obzvlášť v kontexte súčasných geopolitických hrozieb. Ide totiž o živobytie ľudí. Musíme si uvedomiť, že bez materiálov ako je lítium či kobalt, napríklad ani náš automobilový priemysel nemá budúcnosť, zdôrazňuje Miriam Lexmann v súvislosti s prijatým Aktom o kritických surovinách.

Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Vítam, že pozícia Európskeho parlamentu odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Podľa ekonomických predpovedí dopyt po energii na báze lítia rýchlo stúpne s rastom trhu s elektrickými vozidlami. Očakáva sa, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktorý sa spolieha na batérie na báze lítia, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia,“ hovorí Lexmann.

Európa dnes čelí aj viac ako 70 percentnej závislosti na Číne v dodávkach kobaltu či germánia, ktoré sa taktiež používajú pri výrobe batérií alebo čipov do áut, mobilných telefónov či počítačov. Nedávne čínske obmedzenia vývozu kritických surovín, ako aj rastúca globálna asertivita totalitného režimu čínskej komunistickej strany podľa europoslankyne len podčiarkujú význam každej snahy o udržateľné a predvídateľné dodávky kritických surovín a nutnosť znížiť našu závislosť od totalitných režimov.

„Prijatý text stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu európskych dodávok kritických surovín,“ hovorí Miriam Lexmann, ktorej úspešne presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými partnermi. Nechceme totiž nahradiť našu závislosť od jedného nespoľahlivého režimu nejakým ďalším.

„V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie našich ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Legislatívny proces teraz bude pokračovať trialógom – rokovaniami medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou. 

Titulná foto: vedanadosah.cvtisr.sk

Od decembra čelí viac ako 100 000 kresťanských Arménov vrátane žien a detí de facto etnickým čistkám v Náhornom Karabachu. Obyvateľstvo je na pokraji vyhladovania. Azerbajdžanská diktatúra Alijeva blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, zatiaľ čo voda a palivo sú čoraz vzácnejšie.

Tento režim po desaťročiach vojny marí pokusy Európskej únie o sprostredkovanie mieru v regióne a zároveň denne porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov. Naša priama skúsenosť s totalitou a bojom nášho národa za slobodu nás všetkých zaväzuje postaviť sa za tých, ktorí sú takýmito režimami utláčaní, chrániť ich a pomáhať im.

Pán Kollár, ako predseda Národnej rady SR ste jedným z najvyšších ústavných činiteľov demokratickej krajiny.

V máji tohto roku ste navštívili Azerbajdžan. Pýtame sa, čo dnes znovu robíte v Azerbajdžane? V čase, keď Alijevov režim bráni mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud?

Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH

František Mikloško, ex-predseda SNR

Pavol Hrušovský, ex-predseda NR SR

„Kresťanská odpoveď na dehumanizujúce trendy“ je názov tohtoročného stretnutia Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov. Každoročne sa ho zúčastňuje aj Miriam Lexmann. Tento rok boli jadrom spoločnej diskusie aj témy bezpečnostných hrozieb, ktorým čelíme zo strany totalitných režimov či vplyv umelej inteligencie na človeka.

Dnešný deň považuje Miriam Lexmann za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa v súvislosti s tým, že veľké online platformy musia oddnes uviesť do praxe prísnejšie povinnosti, ktoré im ukladá zákon o digitálnych službách (DSA)

Výbor pre zahraničné veci odhlasoval legislatívu o dostupnosti kritických surovín, ktorú ako spravodajkyňa vyjednávala Miriam Lexmann. Legislatíva pomôže znížiť našu závislosť na Číne a ďalších režimoch, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Európsku úniu. Jej snahou je diverzifikovať naše dodávky kritických surovín a tak ochrániť konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Hlasovanie v EP je v pláne na jeseň.

O skúsenosti so zápasom o slobodu a ľudskú dôstojnosť v Číne, kde totalitný režim utláča kresťanov, Ujgurov a mnohých ďalších a postupne nastolil v Hong Kongu policajný režim, v rozpore s medzinárodnými zmluvami, s odkazom na náš vlastný zápas o slobodu sa s divákmi Bratislavských Hanusových dní podelil osobný priateľ Miriam Lexmann Benedict Rogers.

Balíček bol nateraz prijatý členskými štátmi v Rade EÚ. Dohodu v tejto chvíli čakajú ďalšie rokovania medzi inštitúciami EÚ, medzi ktoré patrí aj Európsky parlament a priority Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v tomto ohľade sú jasné:

  • Zatiaľ dohodnutú sumu finančného príspevku do tzv. Fondu solidarity považujem za neakceptovateľnú,
  • pomoc a podporu musia dostať všetky dotknuté členské štáty a je veľmi dôležité pri nej zachovať spravodlivosť a zohľadniť situáciu v tých členských štátoch, ktoré prejavujú solidaritu prijímaním odídencov z Ukrajiny – vrátane Slovenska,
  • budem podporovať, aby sme sa vrátili ku konceptu vytvorenia zón pre migrantov v bezpečných tretích krajinách, ako aj efektívnejšie uplatňovali politiku návratu,
  • zvýšenie investícií do ochrany vonkajších hraníc EÚ a posilnenie boja proti organizovanému zločinu vrátane prevádzačstva,
  • efektívnejšie používanie rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov na prevenciu a riešenie príčin migrácie v tretích krajinách tak, aby ľudia viac nemuseli za dôstojným a bezpečným životom masovo utekať.

„Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole nepodporím. Verím však, že ďalšie rokovania zohľadnia všetky spomínané aspekty,” predstavuje svoj postoj k problematike Miriam Lexmann.

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: fuf.se

Miriam Lexmann označuje výbuch Kachovskej priehrady ako ohavný teroristický čin Kremľa v jeho nezmyselnej agresii voči statočne sa brániacemu ukrajinskému ľudu. Európsku úniu vyzvala na poskytnutie okamžitej humanitárnej pomoci pri tejto ľudskej a environmentálnej katastrofe.

Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť, pripomína pri príležitosti 34. výročia masakra čínskeho masakra vlastného obyvateľstva na Námestí Nebeského pokoja Miriam Lexmann.

Po nedávnych rozhovoroch o možnostiach spolupráce medzi Taiwanom a Slovenskom na východnom Slovensku absolvovala dnes Miriam Lexmann ďalšie rozhovory k tejto téme. S delegáciou, ktorú tvorili Roy Chun Lee, taiwanský viceminister zahraničných vecí a David Nan-Yang Lee, zástupca Taiwanu na Slovensku sa zhodli, že okrem práce je dôležitá spolupráca aj v oblasti bezpečnosti.

Témy ruskej agresie voči Ukrajine, európskeho úsilia pre dosiahnutie trvalého mieru, ktorý zaručí suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ale situácii v Náhornom Karabachu a ochrane kresťanov v tomto regióne sa venovala Miriam Lexmann v diskusii so zástupcami biskupskej komisie EÚ pre zahraničné vzťahy (COMECE), kde sa zúčastňuje ako členka menovaná Konferenciou biskupov Slovenska.

Základom úspešnej diverzifikácie kritických surovín musí byť koordinácia a spolupráca s našimi spojencami, aby sme zaistili, že pri pokračujúcom zvyšovaní dopytu nebudeme súťažiť o dodávky s našimi kľúčovými partnermi, z čoho môžu profitovať len režimy ktoré sa nás snažia rozdeliť a oslabiť. Miriam Lexmann dnes predstavila kľúčové priority na zaistenie sebestačnosti EÚ v oblasti kritických surovín.

Miriam Lexmann dlhodobo zdôrazňuje, že v EÚ musíme znížiť našu závislosť od totalitných režimov. Ako spravodajkyňa k novej legislatíve pre zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín dnes v zahraničnom výbore predstavila svoje priority.

Až 86 % svetových dodávok vzácnych zemín dnes poskytuje Čína, ktorá spracováva napríklad až 90 % lítia. Je našim bezpečnostným európskym záujmom urýchlene znížiť existujúce závislosti a dosiahnuť vyváženejšiu skupinu dodávateľov. Ako?

  • Budovaním spoľahlivých dodávateľských reťazcov v demokratických krajinách,
  • Tam, kde to z dôvodu obmedzenej dostupnosti určitých kritických surovín nie je možné, je nevyhnutné udržať závislosť od jednotlivých dodávateľov na čo najnižšej možnej úrovni a predísť tak možným prerušeniam dodávok,
  • Základom úspešnej diverzifikácie kritických surovín musí byť koordinácia a spolupráca s našimi spojencami, aby sme zaistili, že pri pokračujúcom zvyšovaní dopytu nebudeme súťažiť o dodávky s našimi kľúčovými partnermi, z čoho môžu profitovať len režimy ktoré sa nás snažia rozdeliť a oslabiť,
  • Budúca ťažba a spracovanie sa nemôže uskutočňovať v rozpore s našimi hodnotami a zásadami, čo znamená aj to, že náš prístup ku kritickým surovinám nesmie byť na úkor občanov či pracovníkov v tretích krajinách.

Titulná foto: Európsky parlament, ilustračná

Podľa najnovšieho prieskumu má v našej krajine skúsenosť s kyberšikanou takmer štvrtina detí vo veku od 9 do 17 rokov. Rovnako znepokojivý je fakt, že takmer tretina obetí o svojej skúsenosti nikomu nepovedala. Okrem náležitej legislatívy podľa hesla: Čo je zakázané offline, musí byť zakázané aj online, je kľúčovou prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup, upozornila v pléne EP parlamentu Miriam Lexmann.

Umelá inteligencia ako dobrý sluha a nie zlý pán

Europoslanci dnes na plenárnom zasadnutí prijali dlhoočakávaný Akt o umelej inteligencii. Je to prelomový a zásadný krok pri úprave tejto rýchlo sa rozvíjajúcej technológie. Téme

S Európskymi ľudovcami v Bukurešti

Miriam Lexmann sa spoločne s viacerými kolegami z KDH zúčastnila v týchto dňoch predvolebného stretnutia európskych ľudovcov – EPP v rumunskej Bukurešti.

Miesto papierovačiek osobná digitálna peňaženka

Plná peňaženka rôznych dokladov, či vyžadovanie overených diplomov a iných listín bude čoskoro minulosťou. V Európskom parlamente dnes veľkou väčšinou schválili nové, pohodlnejšie riešenie.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content