Rýchle správy

bezpečnosť

Dnes ešte nevieme, či navrhované vakcíny proti Covid-19 chránia len jednotlivca, alebo zabraňujú aj prenosu ochorenia. Nevieme ani, ako dlho dokážu ľudí chrániť. Veľkosť záruky ich bezpečnosti veľa napovie k riešeniu nedôvery obyvateľstva v očkovanie, ale aj v rámci témy povinného či dobrovoľného očkovania obyvateľstva. Táto kompetencia však musí zostať v rukách členských štátov, nie EÚ, zdôraznila v diskusii Z prvej ruky v rádiu Slovensko Miriam Lexmann. 

Miriam Lexmann sa pripojila k medzinárodnej iniciatíve a otvorenému listu amerického kongresmana Teda Yoho, v ktorom žiadajú generálneho sekretára OSN hľadať riešenia neustále rastúceho porušovania ľudských práv v čínskej provincii Xinjiang. Lexmann v tejto veci vystúpila s prejavom aj na podujatí pri ministerskom výbore na náboženskú slobodu.

O možnostiach mieru na Blízkom východe, ako aj o zapojení sa Únie do spolupráce, ktorá nebude len diplomatickou podporou, ale povedie k trvalému mieru v regióne, hovorila Miriam Lexmann počas európsko-izraelského stretnutia na tému pripravovaných Abrahámových dohôd medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi.

Miriam Lexmann spoločne s ďalšími desiatkami europoslancov požadujú od EK podrobnejšie informácie o úniku osobných dát o obyvateľoch krajín EÚ, ktoré unikli z databáz čínskej spoločnosti Zhenua Data Company.

Je neprijateľné, že EP používa technológiu od spoločnosti prispievajúcej k potláčaniu ľudských práv. Ak to s ochranou našich hodnôt myslíme vážne, spoločnosti ako Hikvision by mali byť na sankčnom zozname, nie v parlamente. Miriam Lexmann tak reagovala na odhalenie reportérov z nemeckej stanice Deutsche Welle, podľa ktorého zariadenia čínskej spoločnosti pomáhajú sledovať internačné tábory s ujgurskou menšinou v Číne.

Ľudskoprávna situácia v Turecku sa výrazne zhoršuje. Sledujeme to pri konfliktoch v stredomorí, s Gréckom, ale aj pri vyhrážkach voči EÚ pri problematike utečencov. V Správach RTVS (od 20:20) na to upozornila Miriam Lexmann. Spolu s kolegami z najsilnejšej frakcie EĽS preto požaduje v EP zrušenie colnej únie s Tureckom a schválenie sankcií voči firmám a jednotlivcom, ktorí sa zúčastňujú na porušovaní ľudských práv a medzinárodných dohovorov.

Terorizmus je stále aktuálnou globálnou hrozbou, ktorá prispieva k bezprecedentnej miere migrácie, nárastu antisemitizmu a ohrozuje základy našej demokratickej spoločnosti. V podvýbore EP pre bezpečnosť a obranu na to upozornila Miriam Lexmann. Poukázala tiež na potrebu zvýšiť investície do boja s terorizmom, ako aj na nutnosť budovať spoločnú odolnosť cez integráciu viery, etnických skupín, ale aj dialógu a porozumenia medzi kultúrami, náboženstvami a spoločnosťami po celom svete.

Na prácu v policajnom zbore by mali byť prijímaní len ľudia, ktorých psychický stav je vhodný pre túto náročnú prácu. Pre TV JOJ to povedala to Miriam Lexmann v súvislosti so snahou EP zmeniť procesy rozhodujúce o zamestnaní sa v polícii. Diskusia súvisí s tlakom europoslancov a EP, aby EK dohliadla na zodpovedné vyšetrenie policajného zásahu a tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku.

Projekt Nord Stream 2 sa z čisto ekonomického projektu ukázal aj ako projekt politický. Aj preto sú niektoré naše vlastné ekonomické dohody s Ruskom alebo Čínou využiteľné proti nám, okomentovala aktuálnu kauzu okolo dostavby plynovodu Nord Stream 2 Miriam Lexmann v diskusii časopisu .týždeň. Vďaka tomu si podľa europoslankyne začíname v EÚ uvedomovať, do akej miery je nebezpečná naša ekonomická závislosť od Číny alebo Ruska.

Ak unikli osobné údaje viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo. Ochrana informácií o zdraví každého človeka je základným pilierom dôveryhodnosti pri využívaní umelej inteligencie. Miriam Lexmann požaduje urýchlené a dôkladné prešetrenie úniku zdravotných údajov o Slovákoch, čím došlo k porušeniu ich základných práv.

Občan nemôže byť rukojemníkom vzájomného obviňovania štátnych úradníkov, ktorí sa zbavujú zodpovednosti za bezprecedentný únik osobných údajov testovaných na Covid-19. Dnešné vyhlásenie Národného centra zdravotníckych informácií o vyvodení personálnych dôsledkov nestačí. Uviedla to europoslankyňa a tieňová spravodajkyňa EĽS k líderstvu EÚ v umelej inteligencii Miriam Lexmann. Takto podľa nej z pandémie robíme rýchlokurz AI a hazardujeme s dôverou ľudí.

Chrániť osobné údaje občanov je základným pilierom dôveryhodnosti využívania umelej inteligencie (AI), a to zvlášť v oblasti zdravotníctva. Ak uniknú v prípade viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo a je náležité čakať vyvodenie konkrétnych dôsledkov,” apeluje Lexmann s tým, že prípad je dôležité urýchlene a dôkladne prešetriť, a tak predchádzať akémukoľvek porušeniu základných práv každého človeka.

Manažment celosvetovej pandémie COVID-19 dnes viditeľne urýchľuje využívanie umelej inteligencie. Hoci je podľa Lexmann spoločnou prioritou jej okamžité zvládnutie, nevyhnutným zostáva zodpovedné využívanie nových technológií. “Štát si nemôže dovoliť takto hazardovať s dôverou slovenských občanov. Ak máme teraz veriť, že v kontexte nového zákona dokáže ochrániť citlivé lokalizačné údaje od mobilných operátorov, musí jednoznačne dokázať, že vie dôveryhodne zabezpečiť ochranu našich dát,” zdôraznila Lexmann, ktorá je členkou Výboru EP pre bezpečnosť. Vyhnúť sa podobným zlyhaniam je nevyhnutné, zvlášť v zdravotníctve.

Podľa prieskumu Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie – Slovak.AI na Slovensku je zdravotníctvo oblasťou s najväčším potenciálom pre aplikáciu a rozvoj AI. Umelú inteligenciu v zdravotníctve poznáme minimálne polstoročie, no až v ostatných rokoch registrujeme jej výrazný nástup, ktorý uľahčuje lekárom prácu a pacientom liečbu. Využívame ju v procesoch diagnostiky, ako je CT či MRI, pri vývoji nových liekov, počítače a roboty začínajú asistovať lekárom pri operačných zákrokoch, monitoringu zdravotného stavu pacientov, ale aj pri prevencii.

V systéme strojového učenia je AI závislá od množstva dát, ktoré jej poskytneme. Na základe toho dokáže pomôcť pri prvotnom určení diagnózy, slúži ako lekársky konzultant tzv. chatbot, ale pomáha aj pri prevencii, keď dokáže zistiť a vyhodnotiť riziká chorôb, ako napríklad aj stav materských znamienok v rámci prevencie rakoviny kože,“ upresňuje Lexmann možnosti súčasného využívania AI v zdravotníctve. Pri vážnosti témy podľa nej musíme o to viac dbať na ochranu základných práv a bezpečnosti každého človeka.

Europoslankyňa k téme etickej umelej inteligencie pripravuje verejnú diskusiu, ako aj medzinárodnú odbornú konferenciu.

Foto: Depositphotos.com/weerapat

Deväť slovenských europoslancov, vrátane Miriam Lexmann (KDH), vyzvalo generálneho komisára belgickej federálnej polície Marca De Mesmaekera na dôkladné vyšetrenie a vysvetlenie okolností smrti Slováka Jozefa Chovanca, ktorý utrpel srdcový infarkt počas policajného zásahu v cele predbežného zadržania. K incidentu došlo ešte vo februári 2018. Slovenskí europoslanci zároveň požadujú od belgických úradov prijatie opatrení, ktoré zabránia opakovaniu podobných udalostí do budúcnosti.

Čínska komunistická strana drží v internačných táboroch približne dva milióny Ujgurov – predstaviteľov moslimskej menšiny v Číne – pod zámerom ich politicko-náboženského „preškolenia”. Aj preto skupina europoslancov, vrátane Miriam Lexmann, vyzýva vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť a zároveň podpredsedu EK Josepa Borrella k zaujatiu jasného postoja Únie a zvýšenej informovanosti o zhoršujúcej sa situácii Ujgurov.

Aktuálne témy strategickej komunikácie akými sú napríklad reakcie na šírenie dezinformácií, ale aj kybernetická bezpečnosť – najmä problematika novej 5G siete. Miriam Lexmann dnes diskutovala o viacerých národných, ale aj celoeurópskych výzvach v oblasti obrany a bezpečnosti s ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Pri budovaní 5G siete v EÚ je potrebné byť ostražitý a aj za cenu vyšších nákladov presadzovať európske firmy. To je geopoliticky bezpečné a zodpovedné riešenie pre Európanov. Premiéra Igora Matoviča na to upozornila Miriam Lexmann na rokovaní s europoslancami v Bruseli.

EÚ musí opustiť od súčasného výrazu spokojnosti a v zahraničnej politike zostať verná vlastným európskym hodnotám. Zároveň je nevyhnutné spolupracovať so všetkými demokratickými spojencami s cieľom brániť našu slobodu pred autoritárskymi režimami a ich skorumpovaným vplyvom. Na stretnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) ku geopolitickým dôsledkom krízy Covid-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Únia patrila počas koronakrízy k najdôležitejším darcom krajín tzv. Východného partnerstva, ktoré chcú spolupracovať s EÚ. Podľa zahraničného výboru EP Miriam Lexmann musí Únia túto príležitosť využiť a zdvojnásobiť úsilie pre podporu občianskej spoločnosti, ktorá je nádejou na vybudovanie odolných susedov a partnerov EÚ na jej východných hraniciach.

Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia viac než 200 svetových politických lídrov z 23 krajín. Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.

Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia 900 svetových politických lídrov z 43 krajín (aktualizované 18. 6. 2020). Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.

Ak jeden človek kdekoľvek na svete je utláčaný, my všetci sme utláčaní. Demokratický svet musí nájsť spôsob, ako podporiť Hongkong, inak bude ohrozená aj naša vlastná demokracia,“ uviedla Lexmann v reakcii na bezprecedentné rozhodnutie čínskeho Národného ľudového kongresu, ktorý prijal jednostranný zákon na priame riadenie vnútroštátnej bezpečnosti v Hongkongu. Tento krok podľa nej hrubo porušuje princíp “jedna krajina – dva systémy”  čínsko-britskej dohody, ktorej garantom sú medzinárodné spoločenstvá.

Pekingu nemožno viacej veriť

Tento zásah vnáša do hongkonskej legislatívy celý rad krutých zmien, ktoré Pekingu umožnia odsúdiť kohokoľvek, kto stojí v krajine na strane slobody, a to na základe vágnych definícií o tzv. rozvracaní, separatistických aktivitách či kolaborácii so zahraničnými politickými silami. Takéto zákony a spôsob ich uplatnenia si môžeme pamätať z totalitných čias,“ približuje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) členkou zahraničného výboru. Hongkong podľa nej teraz potrebuje celosvetovú solidaritu politických lídrov, ktorí sa postavia proti nedemokratickým krokom Číny.

Spoločné vyhlásenie vedie posledný britský guvernér Hongkongu Lord Patten a bývalý minister zahraničných vecí Veľkej Británie Sir Malcolm Rifkind. Pridala sa k nemu koalícia zložená z 210 svetových politických lídrov, poslancov, predsedov zahraničných výborov, bývalých premiérov a ministrov zahraničných vecí a ďalších politických predstaviteľov z 23 krajín sveta. „Ak medzinárodné spoločenstvo nemôže veriť Pekingu, že dodrží slovo, keď ide o Hongkong, bude mu ťažko veriť v iných súvislostiach,“ tvrdo kritizujú politickí lídri Čínu vo vyhlásení s tým, že drakonické zákony ešte viac eskalujú situáciu, ohrozujú budúcnosť Hongkongu ako otvoreného čínskeho medzinárodného mesta a flagrantné porušenie čínsko-britskej dohody sa nesmie tolerovať.

Západ musí zmeniť pohľad na Čínu

Teší ma, že vyhlásenie podporilo toľko politických reprezentantov zo Slovenska,“ zdôraznila Lexmann, podľa ktorej tým SR vyslala jasný medzinárodný signál. Medzi nimi sú bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ, člen ľudskoprávneho výboru NR SR Ondrej Dostál, predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci a bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská, podpredsedovia NR SR Juraj Šeliga a Gábor Grendel, dlhoročný predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej a ďalší poslanci NR SR a EP.

Čínsky kongres sa rozhodol jednostranne uzákoniť v Hongkongu vnútroštátne bezpečnostné predpisy prostredníctvom dodatku III k základnému hongkonskému zákonu. Urobil tak napriek čínsko–britskej spoločnej deklarácii o tom, že hongkonskej vláde sa má poskytnúť “vysoký stupeň autonómie“ vo všetkých záležitostiach okrem obrany a diplomacie. Miriam Lexmann už pred dvomi týždňami upozornila, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, keď tvrdo odsúdila zatknutie 15 predstaviteľov hongkonských opozičných politických strán. V kontexte súčasnej pandémie pritom zdôraznila, „aké nesmierne dôležité je prenastaviť politiku západu voči Číne“. 

Foto: Vlajka Hongkongu, Depositphotos.com/daboost

Krajiny východnej Európy ako Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina si zaslúžia užšiu a intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ. Napríklad cez posilnenie občianskej spoločnosti, miestnych komunít – vrátane cirkevných, či boj proti dezinformáciám aj na ich území. Podpora našich susedov v úsilí o mierumilovné, prosperujúce a demokratické susedstvo je aj v našom vlastnom záujme, povedala na zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy Miriam Lexmann.

Pridružené krajiny EÚ – v súčasnosti Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina – by sa podľa pripomienky Miriam Lexmann vo Výbore pre zahraničné vzťahy mali stať pozorovateľmi pre prácu komitológie Komisie a pracovných skupín Európskej rady. Ide o prostriedok na splnenie jedného zo záväzkov EÚ ohľadom európskej perspektívy a posilnenia vzťahu s krajinami v rámci Východného partnerstva.

Zatajovanie a cenzurovanie informácií o šírení koronavírusu či zatýkanie demokratických politikov v Hongkongu sú signály, že Európa musí prehodnotiť svoj vzťah k Číne. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

Dlhé desaťročia európskej solidarity ukazujú, že len spolupráca plodí mier, ktorý bolo treba pre individuálne záujmy opätovne získať s takými veľkými obeťami. Mier a sloboda sú výsady tých, ktorí si ich vedia ubrániť. Nedajme si ich! Avšak nezabudnime pritom na základy, na ktorých európska spolupráca stojí, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Dňa Európy.

Nezabudnime zahrnúť ľudskú dôstojnosť, bezpečnosť, transparentnosť a najmä etiku. Takto zamerané pripomienky vzniesla Miriam Lexmann v rámci pripravovanej správy zahraničného výboru EP o etických aspektoch umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií.

Miriam Lexmann dnes vystúpila v AFET (Výbor pre zahraničné veci v rámci Európskeho parlamentu): Proti dezinformáciám a tlaku z Číny, Ruska a iných autoritárskych režimov voči EÚ potrebujeme silnú európsku, analytickú inštitúciu pokrývajúcu aj vonkajšiu komunikáciu krajín EÚ. A tiež je potrebné prehodnotiť vzťahy s Čínou, vrátane ekonomickej oblasti, aby sme znížili jej vplyv u nás.

Až 34 poslancov Európskeho parlamentu podpísalo z iniciatívy Miriam Lexmann otvorený list adresovaný správkyni Hongkongu Carrie Lamovej. Vyzývajú v ňom na zrušenie všetkých obvinení voči 15 prodemokratickým politikom a ich obhajcom, ktorých tamojšia vláda zatkla.

Ak sa majú tzv. pendleri nechať testovať na COVID-19, prečo sú štátom považovaní za občanov druhej kategórie a hradiť to zo svojho, pýta sa europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Okrem vyťahovania peňazí z vreciek už i tak dosť skúšaných rodín podľa nej tento krok znevýhodňuje občanov, ktorí na Slovensku platia tie isté dane ako iní občania. „Týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť,“ zdôrazňuje.

Kým Rakúsko, Česko či Maďarsko nevyžadujú potvrdenie o negatívnom teste na COVID-19 od Slovákov, ktorí žijú alebo pracujú na ich území a denne prechádzajú cez hranice, Slovensko to chce zaviesť. Od mája majú takýto test z rozhodnutia Ústredného krízového štábu raz mesačne absolvovať všetci Slováci žijúci v prihraničných územiach, ktorí na dennej báze dochádzajú za prácou či školou cez hranice. Testy si pritom majú hradiť sami.

Zaviedli sme na Slovákov dvojitý meter

Toto bezpečnostné opatrenie má podľa europoslankyne dobrý úmysel, ale aj negatívne dopady. „Ak jeden test dnes stojí asi 70 eur, pre štvorčlennú rodinu to znamená mesačne 280 eur navyše. Väčšina rodín je dnes už beztak nielen finančne ťažko skúšaná. Keď štát testuje zdarma komunity občanov, prečo si títo občania, ktorí tiež platia dane na Slovensku, majú hradiť testy sami?“ upozorňuje Lexmann na dvojitý meter s tým, že týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť. Členka europarlamentného výboru pre zamestnanosť a sociálne veci upozorňuje, že Slováci žijúci v pohraničí majú rovnaký nárok na bezplatné testy ako všetci slovenskí občania.

Otázkou sú podľa nej aj voľné testovacie kapacity. „Sú dostatočné na to, aby sa vždy včas stihli otestovať všetci tzv. pendleri a neohrozilo sa tak ich každodenné dochádzanie za prácou či detí k lekárovi?“ Ako ďalej uviedla europoslankyňa, je otázne, či Slováci, ktorí žijú 30 kilometrov od hraníc a denne migrujú na Slovensko, sú viac rizikoví, ako obyvatelia, ktorí rovnako denne dochádzajú za prácou, nákupmi či lekármi desiatky kilometrov v rámci krajiny. „Samozrejme, ak vývoj ukáže nutnosť prísnejších opatrení, treba k nim pristúpiť. Dnes potrebujeme prijať systémové riešenie namiesto povinného testu, ktorý i tak nič nezaručuje,“ navrhuje Lexmann.

Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov.

Miriam Lexmann pôsobí vo výboroch Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/volodymyr.martyn

Najsilnejšia frakcia europarlamentu (Európska ľudová strana/EĽS) reaguje na pandémiu COVID-19 návrhmi krokov k obnove hospodárstva. Európsky pakt solidarity je strategický politický dokument, do ktorého Miriam Lexmann okrem iného presadzuje aj sústredenie sa na zastavenie falošných správ a nenávistných prejavov.

Európa sa musí stať sebestačnou pri výrobe a skladovaní dostatočného množstva kritických liekov, farmaceutických výrobkov, lekárskych prístrojov i ochranných zdravotníckych pomôcok. Podniky v členských krajinách potrebujú podporu pri takejto transformácii výroby, navrhuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Účinne bojovať proti koronavírusu a zamedziť rovnakým pandémiám do budúcna dokážeme iba opatreniami, ktoré zrealizujeme už dnes. „V Európe musíme v rámci pomoci vyčleniť dostatok prostriedkov na podporu členských štátov a jednotlivých podnikov pri transformácii ich výroby smerom ku kritickému zdravotníckemu materiálu, ako sú lieky, farmaceutické výrobky, kľúčové lekárske zariadenia či ochranné zdravotnícke pomôcky,“ uviedla Lexmann v rámci návrhov do strategického dokumentu Európskej ľudovej strany (EĽS). Tzv. Európskym paktom solidarity frakcia reaguje na pandémiu COVID-19 a navrhuje kroky k obnove hospodárstva EÚ.

Podporu musíme vyčleniť aj pre mimovládne organizácie

Dokument sa venuje najmä spoločnej odpovedi na epidémiu, zníženiu krivky rastu ochorenia lepšou koordináciou či zabezpečeniu strategickej infraštruktúry aj počas pandémie. Zároveň sa zameriava na pomoc najviac postihnutým skupinám obyvateľstva, biznisu a regiónom, ako aj plánu, ako sa vyhnúť opakovaniu podobných pandémií, ako prežívame v týchto dňoch aj na Slovensku. Lexmann navrhla, aby boli do plánu spolupráce okrem krajín EÚ prizvané aj Spojené kráľovstvo či krajiny západného Balkánu.

Europoslankyňa presadzuje napríklad sprístupniť finančné prostriedky EÚ vyčlenené na boj proti koronavírusu nielen systémom verejného zdravotníctva, ale aj sociálnym podnikom a mimovládnym organizáciám pôsobiacim v oblasti charity, sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti. „Nesmieme zabudnúť na mimovládne organizácie, ktoré u nás poskytujú základnú službu najzraniteľnejším osobám. Keďže sa ich príjmy zo súkromného sektora v dôsledku ekonomickej krízy výrazne znížili, alebo úplne zastavili, je nevyhnutné použiť získané európske prostriedky aj na ich podporu,“ zdôraznila Lexmann. Poskytovaná služba sa týka seniorov, ľudí so zdravotným postihnutím alebo špeciálnymi potrebami, osôb v ťažkej sociálnej situácii alebo na prahu chudoby, ako sú napríklad opustené mamičky s deťmi s minimálnym príjmom, resp. bez príjmu či ľudia bez domova.

Ochrana nezávislosti a pravdivosti informácií je kľúčová

Lexmann, ktorá je členkou Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, považuje za dôležité aj to, aby boli vyčlenené finančné prostriedky z EÚ použité ako na pomoc malým a stredným podnikateľom či prepusteným zamestnancom, tak aj samostatne zárobkovým osobám alebo umelcom na voľnej nohe či ďalším občanom postihnutým finančnou krízou.

Pre víťazstvo s epidémiou COVID-19 je podľa nej nemenej dôležité zastaviť falošné správy a nenávistné prejavy, ktoré sa šíria rýchlešie ako vírus samotný. „EÚ musí vytvárať tlak na digitálnych gigantov, aby prijímali potrebné ochranné opatrenia a zároveň prispieť ku koordinácii členských krajín v snahe ochrániť verejnosť pred internetovými podvodníkmi a digitálnymi zločincami, ale aj pri obrane nezávislých médií a skutočnej záruky ľudí na pravdivé informácie,“ vyzýva europoslankyňa. 

Lexmann tiež apeluje, aby EÚ v rámci princípu subsidiarity prijímala len také opatrenia, na ktoré získala kompetencie od občanov členských štátov. Čo je podľa nej možné lepšie vyriešiť doma, „musí zostať doma. Porušovanie tohto zdravého rozdelenia kompetencií by totiž mohlo mať pre EÚ katastrofálne následky v podobe straty dôvery občanov,“ uzavrela.

Miriam Lexmann v Európskom parlamente pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy, ako poradkyňa v Európskom parlamente či ako riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/SSilver

Veriaci, zahrňte Chorvátsko do svojich modlitieb, vyzvala europoslankyňa M. Lexmann. Napriek hrozbe koronavírusu musia opúšťať v týchto dňoch svoje domovy, aby si zachránili holý život pred zemetrasením! Kolabuje aj známa katedrála v Záhrebe, ktorej odpadla časť jednej z veží.

Útoky a zabíjanie ľudí pre vieru dramaticky stúpajú

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete.

Používame cookies, aby vám poskytla najlepší online zážitok. Dohodnutím súhlasíte s použitím cookies v súlade s cookies.

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content