Rýchle správy
Miriam Lexmann spolu so švédskym kolegom Davidom Legom iniciovali list, podpísaní 26 europoslancami, v ktorom žiadajú dôkladné prešetrenie vydaných učebníc pre palestínske deti obsahujúce nenávistný materiál, antisemitizmus a podporu džihádu. Učebnice financovali z príspevkov EÚ a vydala ich agentúra UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe).
Potrebujeme silné a strategicky jednotné smerovanie EÚ, ktoré vyplynie z členských štátov. Podporujme hodnoty slobody a demokracie, ktoré musia byť stredobodom nášho záujmu a vybudujme odolné multilaterálne fóra voči zhubným vplyvom napríklad autoritárskych režimov. Uviedla to dnes Miriam Lexmann počas vystúpenia v pléne EP k téme aktuálneho valného zhromaždenia OSN, kde pôsobí ako tieňová spravodajkyňa EP.
Vážna ľudskoprávna situácia v Číne a Mjanmarsku priviedla Svätého Otca Františka k celosvetovej výzve na zapojenie sa do modlitieb za zmier a pokoj v týchto ázijských krajinách.
Čínska provincia Sin-ťiang nie je známa len pre kruté prenasledovanie moslimskej menšiny Ujgurov. O neľudskom správaní sa čínskeho autoritárskeho režimu vedia svoje aj kresťania. Diecézu Sin-ťiang vyhlásil Vatikán ešte v roku 1946, komunistický režim ju však do dnes neuznal.
Cirkev, ktorá tak musí v tejto lokalite pôsobiť len vo svojej „podzemnej“ činnosti, čelí tvrdému prenasledovaniu. Pred pár dňami to opätovne pocítil aj biskup Joseph Zhang Weizhu, ktorého čínska polícia opätovne zatkla. Tentoraz spoločne so siedmimi kňazmi a desiatimi seminaristami. Dôvodom bolo ich stretnutie – seminár v opustenej fabrike, ktorý bol vládou považovaný za ilegálny.
Svätá stolica pritom len vlani obnovila rozporuplnú dohodu s Čínou, podľa ktorej Vatikán uznal siedmich štátom menovaných biskupov, ale chýbala v nej zmienka o biskupoch, ktorí sa odmietajú registrovať v najväčšej ázijskej krajine. To je ďalšia z požiadaviek režimu – každého duchovného oficiálne registrovať a zohrávať úlohu pri menovaní katolíckych biskupov. Podrobnosti dohody zostávajú vo veľkej väčšine tajné, no už tieto náznaky zásahov totalitného režimu do cirkevných záležitostí možno označiť za bezprecedentné.
Nielen utláčanie veriacich, porušovanie ľudských práv, ale aj rastúca agresia Číny voči susedom a nedodržiavanie medzinárodných záväzkov nás vedie k odmietaniu zmieru s brutálnym režimom, ktorý si sám určuje pravidlá hry.
Od roku 2007 si pripomíname 24. máj aj ako Svetový deň modlitby za Cirkev v Číne. Zriadil ho pápež Benedikt XVI. v každoročnom termíne sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá je patrónkou Číny. Pápež František tento rok vyzval veriacich k aktívnej účasti na modlitbách pri tejto príležitosti so slovami: „Pozývam vás preto sprevádzať horlivou modlitbou kresťanských veriacich v Číne, našich drahých bratov a sestry, ktorých nosím v hĺbke svojho srdca. Nech ich Duch Svätý, hlavný aktér misie Cirkvi vo svete, vedie a pomáha im byť nositeľmi radostného ohlasovania, svedkami dobra a lásky a budovateľmi vlasti spravodlivosti a pokoja.“
Pápež František však rovnako pozval pamätať pri májových modlitbách ruženca aj na Mjanmarsko. Myšlienkou modlitby je prosba Panne Márii, aby sa prihovorila srdciam zodpovedných za teror, aby našli odvahu vykročiť cestou zmierenia a pokoja.
Vo februári tohto roku, veliteľ ozbrojených síl Mjanmaru Generál Min Aung Hlaing zvrhol vládu ministerskej predsedníčky Aung San Suu Kyi a jej strany „Národná Liga pre Demokraciu“ a nahradil ju vojenskou juntou. Prevrat nastal po tom, čo armáda vyhlásila, že voľby boli zmanipulované, volebná komisia ich následne overila, no podľa armády ich preskúmala nedostatočne. V uliciach sa následne rozpútali protesty a nepokoje pri ktorých obyvatelia krajiny vyjadrujú nesúhlas s postupom armády. Počet obetí je zatiaľ nepotvrdený, no odhaduje sa smrť až 700 protestujúcich občanov a tisícky ďalších boli uväznené.
Hoci aj u nás doma, na Slovensku, čelíme v pretrvávajúcej pandemickej
situácii mnohým problémom, som presvedčená, že nesmieme zostať nevšímaví voči týmto výzvam a musíme zaujať postoj ako súčasť medzinárodného spoločenstva. Ide totiž o výzvy pre celý demokratický svet, Európsku úniu, ale i Cirkev. Výzvy, pred ktorými nemôžeme zatvárať oči, pretože nimi budeme konfrontovaní. Ako členka Zahraničného výboru v EP sa intenzívne zasadzujem za to, aby naša európska odpoveď bola jasne postavená na hodnotách a princípoch nielen slovne, ale aj v praxi. Je totiž našou morálnou povinnosťou zastať sa tých, ktorí sú utláčaní, žijú v neslobode či prenasledovaní. Len spoločným úsilím dokážeme na totalitné či autoritárske režimy efektívne vyvinúť tlak, ktorý zmení ich správanie.
Zdroj foto: cbnnews.com
Miriam Lexmann víta a oceňuje odtajnenie materiálov z vyšetrovania výbuchu jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle z 26. apríla 1986. Medzi zverejnenými dokumentmi je aj správa riaditeľa elektrárne o výbuchu, prepis rozhovorov operátorov v čase havárie, ako aj správy o evakuácii takmer 45-tisíc obyvateľov Pripjate a priľahlých oblastí.
Reakcia EÚ na Rusko by mala byť jednotná, principiálna a zodpovedať našim hodnotám. Musíme Kremľu jasne povedať, akú cenu zaplatí za ďalšie porušovanie medzinárodných dohovorov alebo integrity a suverenity štátov. Podľa Miriam Lexmann je dôležitá spolupráca v oblasti presnosti sankcií, spravodajských služieb a podpore zápasu časti ruského ľudu za krajinu, kde sa dodržiavajú ľudské práva a dohovory.
Miriam Lexmann iniciovala list 14 europoslancov Kongresu USA podporujúci transatlantickú spoluprácu v oblasti rozvoja telekomunikácií v strednej a východnej Európe. Signatári požadujú spoluprácu a hľadanie alternatívy voči čínskej technológii 5G s odvolaním sa na obavy z bezpečnosti.
Je čoraz zjavnejšie, že Čína predstavuje hrozbu pre demokratické spoločnosti. Postupne sme zistili, že aj Konfuciove inštitúty po celom svete sú “trójskymi koňmi” brutálneho totalitného režimu. Miriam Lexmann pre Denník N reaguje na vyhrážky, ktoré boli zaslané akademickému pracovníkovi zaoberajúcemu sa Čínou.
Komisia predstavila historicky prvý právny rámec AI, ktorý je spolu s koordinovaným plánom zárukou dodržiavania základných ľudských práv a zásad bezpečnosti. Miriam Lexmann dlhodobo upozorňuje, že implementácia etickej technológie si vyžaduje prísne pravidlá, a práve tieto kroky sú podľa europoslankyne výborným základom pre prácu v prospech dôveryhodnej AI, kde je v centre vždy človek a jeho dobro.
Miriam Lexmann je medzi 40 europoslancami, ktorí vraždu gréckeho novinára Georga Karaivaza nazvali hanebným činom. V liste predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej vyzývajú o jej maximálne zaručenie sa o bezpečnosť a integritu novinárov. Pôjde tak o signál nielen pre páchateľov, ale aj občanov, že s ochranou slobody médií a demokracie to v EÚ myslíme vážne.
Už v stredu spoznáme návrh nového nariadenia Únie o AI. Miriam Lexmann preto pravidelne informuje verejnosť o potrebe a etickom použití AI v praxi. V aktuálnom videu sa pýtala Matúša Mesarčíka z právnickej fakulty UK na ochranu dát v digitálnom svete.
Dobudovaním projektu Nord Stream 2 okrem iného oslabujeme pozíciu Ukrajiny voči Rusku. Ako tranzitná krajina príde o veľké finančné prostriedky a stane sa ľahšie vydierateľnou. Uviedla to v súvislosti s aktuálnou konfliktnou situáciou medzi Ruskom a Ukrajinou Miriam Lexmann v podcaste portálu Euractiv.sk.
Zodpovednosť za vývoj, ale aj konanie umelej inteligencie (AI) musí vždy na seba prevziať človek, pretože AI nikdy nedosiahne autonómiu a právnu subjektivitu. Miriam Lexmann v rámci pravidelného informovania verejnosti o jej význame, vplyve, výhodách, ale aj rizikách poukazuje na etický dizajn AI.
Ak chceme pomôcť európskym firmám, zamestnanosti a sebestačnosti viacerých segmentov nášho hospodárstva, musíme odmietnuť praktiky, aké používa napr. Čína a vo vzájomnom vzťahu si určiť hranice, za ktoré EÚ nepôjde, tvrdí Miriam Lexmann a dodáva, že princípy našich ekonomických vzťahov musia byť koherentné s ľudskoprávnou dimenziou, čo vôbec nemusí byť v rozpore s našimi ekonomickými záujmami, ako je to mnohokrát mylne prezentované.
Šancou, ako sa vymaniť spod tlaku Číny, je spojiť sily celého demokratického sveta. Nielen EU a USA, ale i Austrálie či Japonska a ďalších krajín. Musíme rozvíjať nielen politické, vojenské, ale aj ekonomické partnerstvá medzi svetovými demokraciami, aby sme sa od závislosti na Číne dokázali odtrhnúť, v rozhovore pre český denik.cz hovorila Miriam Lexmann aj o riešení medzinárodných vzťahov s Čínou.
Európska únia dnes spravila významný prvý krok v riešení vážnej ľudskoprávnej situácie v čínskej provincii Sin-ťiang. „Naše hodnoty nesmú byť našou slabosťou, ale našou silou,“ vyhlásila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), voči ktorej Čína dnes v odvetnom kroku zaviedla osobné sankcie.
„Oceňujem dlho očakávaný krok EÚ voči Číne, ktorý dnes ministri zahraničia schválili na stretnutí v Bruseli,“ uviedla Miriam Lexmann v reakcii na uvalenie sankcií EÚ voči štyrom čínskym predstaviteľom a jednému právnemu subjektu v súvislosti s potláčaním práv ujgurskej menšiny v krajine. „Situácia v regióne Sin-ťiang v Číne je alarmujúca a mnohí odborníci potvrdili, že spĺňa všetky charakteristické znaky genocídy,“ dodala v tejto súvislosti slovenská europoslankyňa.
Lexmann bola ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spoluiniciátorkou Vyhlásenia o správach systémového mučenia a sexuálneho zneužívania v internačných táboroch Sin-ťiang na severovýchode Číny. Zároveň vystupuje ako spoluautorka rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) k návrhom riešení situácie v Hongkongu, ako i spomínanej oblasti Sin-ťiangu.
„Ak sa voči tejto situácii jasne nevymedzíme, staneme sa morálne spoluzodpovední za zneužívanie ľudí ako otrokov pri výrobe produktov, ktoré končia na našom trhu. Ide o obrovský prešľap, ktorý nemôžeme tolerovať. V rámci IPAC, ale aj v Európskom parlamente dlhodobo požadujem, aby sa začalo medzinárodné vyšetrovanie týchto zločinov proti ľudskosti,“ uviedla Lexmann, pričom privítala, že EP v hlasovaní prijal uznesenie o zohľadňovaní ľudskoprávnej situácie pri rozhodovaní o investičnej dohode s Čínou.
Cielené sankcie EÚ v štýle Magnitského aktu sú nevyhnutným nástrojom, ktorý dáva jasne najavo, že dodržiavanie ľudských práv je striktnou podmienkou pri akýchkoľvek budúcich obchodných dohodách s Čínou.
Peking v reakcii na kroky EÚ vyhlásil v pondelok cestovné a ekonomické sankcie voči štyrom európskym inštitúciám a 10 európskym osobnostiam, vrátane piatich europoslancov. Medzi nimi je aj Miriam Lexmann.
„Je poľutovaniahodné, že Čína namiesto riešenia situácie reaguje hrozbami a protisankciami aj voči nám europoslancom. Ak bude naďalej pokračovať v tomto druhu reakcie, dá tak jasne najavo, že nie je konštruktívnym partnerom, ale rivalom, ktorý podkopáva základné hodnoty a princípy, ktoré sú základom medzinárodnej spolupráce,“ reagovala na dnešné uvalenie sankcií voči európskym politikom i akademikom a ich rodinám Miriam Lexmann.
„Za našu dnešnú slobodu mnohí položili život alebo obetovali dlhé roky väzenia či prenasledovania. Považujem za svoju morálnu povinnosť pomôcť v boji za slobodu tým, ktorí ten boj stále zvádzajú. Cítim, že moje úsilie má zmysel a som ešte viac povzbudená v ňom aj naďalej pokračovať,” zdôraznila slovenská europoslankyňa.
Foto: Európsky parlament
Existuje veľké riziko, že západný Balkán bude “kúpený” čínskymi spoločnosťami. EÚ zatvára oči a pokračuje vo svojej politike úzkej spolupráce s Čínou, pretože má z toho okamžitý ekonomický profit. Z dlhodobého hľadiska to však prináša politickú stranu západného Balkánu, ekonomicky utrpia európske firmy a dochádza k značnej ekologickej ujme, pretože čínske spoločnosti nehľadia na životné prostredie, uviedla to Miriam Lexmann v diskusii Globsec o rozšírení, partnerstve a hodnotách EÚ.
Ak nemáme k dispozícii dostatočné dáta a existuje vážna obava z toxického vplyvu geneticky modifikovanej kukurice a bavlny, musíme uplatniť princíp predbežnej opatrnosti a radšej povolenie oboch plodín odložiť, kým nebude úplne potvrdené, že nie sú nebezpečné. Miriam Lexmann upozornila, že v Parlamente opätovne vyzvali Komisiu, aby sa zamyslela nad návrhmi povoľovať potenciálne nebezpečné látky.
Vďaka 5,1 miliardám eur posilní EÚ svoju sebestačnosť a nezávislosť v zdravotníckej oblasti. Miriam Lexmann podporila schválenie zdravotníckeho programu EU4HEALTH ktorý posilnení výrobu farmaceutických látok, surovín, liekov a ochranných prostriedkov v členských krajinách Únie. Peniaze budú investované aj do zníženia poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vidieckych častiach krajiny, digitalizácie či školenia zdravotného personálu.
Miriam Lexmann oceňuje dlhoočakávané rozhodnutie výrobcu vakcíny Sputnik V požiadať o začatie procesu priebežného hodnotenia v Európskej liekovej agentúre. Tento krok prináša nádej, že sa situácia upokojí a začneme sa sústrediť výlučne na riešenie ťažkej situácie a ochranu zdravia a životov ľudí.
Ako má mať všeobecný lekár kapacitu na to, aby prebral tak veľkú zodpovednosť, akou je rozhodnutie o očkovaní neregistrovanou a nepreverenou vakcínou? Pýta sa Miriam Lexmann v reakcii na rozhodnutie ministra zdravotníctva, ktorý ponechal zodpovednosť za očkovanie vakcínou Sputnik V na praktických lekároch.
Demokratický svet musí nájsť spôsob, ako podporiť slobodu vo svete – inak je ohrozená naša vlastná demokracia, uviedla to Miriam Lexmann a opätovne upozornila na situáciu v Hongkongu, ktorý sa po víťazstve demokratickej pravice vo voľbách v novembri 2019 snaží Čína násilne ovládnuť.
Za dôležité označila Miriam Lexmann sankcionovanie oligarchov blízkych nedemokratickým režimom, ktorí umožňujú neustále porušovanie ľudských práv. Vo výzve ministrom zahraničných vecí členských krajín EÚ žiada spolu s 204 kolegami zavedenie sankcií aj za korupciu.
Európske sankcie by sa mali zamerať aj na korupciu. Vyplýva to zo žiadosti 204 poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ktorú zaslali vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi a ministrom zahraničných vecí EÚ-27. Jedným z iniciátorov je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), podľa ktorej by malo sankcionovanie korupcie kľúčový význam aj pre domácu scénu.
„Je dôležité, aby sme sankcionovali oligarchov blízkych nedemokratickým režimom, ktorí umožňujú neustále porušovanie ľudských práv,” uviedla Lexmann. Potreba zahrnúť korupciu do sankcií sa podľa jej slov opäť ukázala ako dôležitá aj po otrave ruského protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného, jeho fingovanom procese a pokračujúcich represiách proti ruskému ľudu, ktorý uplatňuje svoje právo na protest.
„Ide presne o tých istých ľudí, ktorí často používajú finančné ´práčovne´ v Európe, aby skryli svoje peniaze pred vlastným ľudom a buď ich použijú na domácu represiu, alebo si ich užívajú na nákup luxusu, prípadne na korupciu politikov a demokratických inštitúcií. Peniaze týchto oligarchov takto priamo korumpujú aj naše domáce prostredie a tak okrádajú aj nás,” vysvetlila europoslankyňa.
Aj podľa samotného Alexeja Navaľného je najlepším spôsobom, ako pomôcť ruskému ľudu a zabrániť režimu v represiách a v rozširovaní jeho škodlivého vplyvu, „ísť za peniazmi“ oligarchov. „Len dodám, že ísť za týmito skorumpovanými oligarchami je dôležité aj pre riešenie našich vlastných problémov s korupciou. Tieto siete sú často prepojené a najlepším spôsobom boja proti korupcii na Slovensku je aj to, ak s ňou budeme bojovať globálne,” zdôraznila Miriam Lexmann.
Európska rada sa v decembri 2020 dohodla na novom sankčnom mechanizme EÚ v štýle „Magnitského zákona“. Ten umožňuje EÚ implementovať cielené sankcie proti jednotlivcom alebo subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv na celom svete.
Na rozdiel od pôvodného Magnitského zákona v Spojených štátoch nám verzia EÚ zatiaľ neumožňuje ukladať cielené sankcie za korupciu. „Toto považujeme za veľkú chybu, pretože takto mnohí jednotlivci a subjekty, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv tým, že okrádajú a zbedačujú ľudí a celú krajinu, zostávajú nepostihnuteľní,” uzavrela europoslankyňa.
Európsky parlament
Miriam Lexmann
Vladimír Bilčík
Eugen Jurzyca
Michal Šimečka
Ivan Štefanec
NR SR:
Benčík Ján
Cmorej Peter
Dostál Ondrej
Drábiková Lucia
Drdul Dominik
Halgašová Jarmila
Kozelová Monika
Kremský Peter
Krúpa Juraj
Kyselica Lukáš
Lehotský Tomáš
Liba Peter
Marcinková Vladimíra
Osuský Peter
Šeliga Juraj
Sloboda Radovan
Stančík Andrej
Szőllős Ján
Valášek Tomáš
Vetrák Milan
Viskupič Marián
Zemanová Anna
Žitňanská Jana
Externým výzvam môže EÚ čeliť, len ak bude jednotná. Ustupovanie z našich hodnôt, nesúdržnosť a podporovanie netransparentných a korupčných projektov ako Nord Stream 2 podkopáva nielen jednotu, ale navyše znemožňuje využiť silu EÚ na konštruktívnu zahraničnú politiku i samotnú ochranu bezpečnosti nášho obyvateľstva, povedala Miriam Lexmann v reakcii na návštevu Josepa Borrella v Moskve.
Nie len totalitné režimy ovplyvňujú našu bezpečnosť, ale taktiež naše dennodenné chyby pri spravovaní a podpore demokracie sú zdrojom nedôvery a neistoty, ktorých sme dnes v spoločnosti svedkami. Na medzinárodnom kongrese Naspäť do budúcnosti – svetový vývoj s alebo po korone to uviedla Miriam Lexmann.
Potláčame ľudské práva na úkor ekonomických ziskov alebo si budujeme záväzky s totalitnými režimami, lebo veríme, že sa zmenia na demokratické. Nič z toho nefunguje a naše spoločenstvo to robí zraniteľným. Zahraničná politika EÚ musí byť postavená na rovnakých hodnotách, ako boli tie, ktoré priviedli Európu pred 70 rokmi do spoločného zväzku. Miriam Lexmann to uviedla na dnešnom medzinárodnom kongrese Naspäť do budúcnosti – svetový vývoj s alebo po korone.
Takzvaná nová Hodvábna cesta nie je len ďalším infraštruktúrnym projektom. Je to geopolitický projekt Čínskej komunistickej strany a jeho negatívny vplyv na tretie krajiny, od začlenenia dlhu po korupčný vplyv na správu vecí verejných, je dobre známy. Uviedla to Miriam Lexmann v nemecký Bild v reakcii na odhalenie, že nemecká vláda podporuje účasť nemeckého kapitálu pri výstavbe tzv. hodvábnej cesty, teda ekonomicko-politického prepojenia Číny s Európou a Afrikou.
Srbskom poskytované podnikateľské privilégia pre Čínu v ťažkom priemysle majú síce krátkodobo priaznivý efekt na zamestnanie a prísun peňazí, ale z dlhodobého hľadiska budú environmentálne škody a zdravie obyvateľov ďaleko vážnejšie a vyžiadajú si oveľa viac nákladov na nápravu. O kontraproduktívnom obchodno-politickom vzťahu Srbska a Číny hovorila Miriam Lexmann v Rádiu Slobodná Európa.
Naďalej sa budem zasadzovať za to, aby sa smrť Jozefa Chovanca dôkladne a spravodlivo prešetrila. Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené a dodržiavané. Uviedla to Miriam Lexmann v reakcii na odpoveď predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej k výzve, aby EK dohliadla na urýchlene a riadne vyšetrenie prípadu.
Nechať sa zaočkovať proti ochoreniu Covid-19 je prejavom úcty nielen voči sebe a druhým ľuďom, ale aj voči Bohu. Uviedla to Miriam Lexmann vo video stanovisku pre Európske noviny.
Najúčinnejšia cesta principiálnej zahraničnej politiky a prevzatie zodpovednosti EÚ za zlo páchané v iných častiach sveta je vzniknutá dohoda krajín EÚ podobná Magnitského aktu v USA, privítala európsky sankčný mechanizmus porušovania ľudských práv Miriam Lexmann. Zdôraznila však aj nutnosť jeho rozšírenia na zločiny korupcie, ktoré sú podstatou zotročovania miliónov ľudí vo svete.
Europoslanci z viacerých politických skupín vyjadrili znepokojenie a obavy nad opakujúcimi sa správami o bezpečnostných incidentoch v jadrovej elektrárni Astravyets, ktorú začiatkom novembra spustili v Bielorusku. Miriam Lexmann spolu s kolegami žiadajú EK o zvýšenie pozornosti a oficiálne vyžiadanie si informácií od bieloruských úradov o situácii v elektrárni.
Dnes ešte nevieme, či navrhované vakcíny proti Covid-19 chránia len jednotlivca, alebo zabraňujú aj prenosu ochorenia. Nevieme ani, ako dlho dokážu ľudí chrániť. Veľkosť záruky ich bezpečnosti veľa napovie k riešeniu nedôvery obyvateľstva v očkovanie, ale aj v rámci témy povinného či dobrovoľného očkovania obyvateľstva. Táto kompetencia však musí zostať v rukách členských štátov, nie EÚ, zdôraznila v diskusii Z prvej ruky v rádiu Slovensko Miriam Lexmann.
Rozširovanie Únie nevnímajme ako nutnosť deliť sa s ďalšími chudobnými krajinami, ale strategicky. O Balkán a najmä Srbsko má záujem Čína, ale aj ďalšie krajiny, ktoré si tam už dnes budujú strategické pozície, a to priamo na našich hraniciach, čo je pre EÚ veľká bezpečnostná otázka. Pripomenula to Miriam Lexmann v Novinách TV Joj v súvislosti s témou rozširovania EÚ.
Miriam Lexmann sa pripojila k medzinárodnej iniciatíve a otvorenému listu amerického kongresmana Teda Yoho, v ktorom žiadajú generálneho sekretára OSN hľadať riešenia neustále rastúceho porušovania ľudských práv v čínskej provincii Xinjiang. Lexmann v tejto veci vystúpila s prejavom aj na podujatí pri ministerskom výbore na náboženskú slobodu.
O možnostiach mieru na Blízkom východe, ako aj o zapojení sa Únie do spolupráce, ktorá nebude len diplomatickou podporou, ale povedie k trvalému mieru v regióne, hovorila Miriam Lexmann počas európsko-izraelského stretnutia na tému pripravovaných Abrahámových dohôd medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi.
Program EU for Health, na ktorý Únia vyčlenila 5 miliárd eur, má zlepšiť pripravenosť členských krajín na zdravotnícke krízové situácie. Aby sme napríklad neboli svedkami vydierania zo strany Číny, ktorá v jarnej 1. vlne niektorým krajinám prístup k pomoci umožnila a niektorým nie, povedala to Miriam Lexmann v Správach RTVS.
Eskalácia konfliktu v Náhornom Karabachu, ale aj nedávno dohodnuté prímerie je zlyhaním diplomacie Európskej Únie, reaguje Miriam Lexmann na aktuálny vývoj konfliktu na Kaukaze. Ukazuje to na absenciu stratégie EÚ pri riešení konfliktov v zahraničnej politike, ale najmä v krajinách, ktoré sú s nami v najbližšom susedstve.
Je neprijateľné, že EP používa technológiu od spoločnosti prispievajúcej k potláčaniu ľudských práv. Ak to s ochranou našich hodnôt myslíme vážne, spoločnosti ako Hikvision by mali byť na sankčnom zozname, nie v parlamente. Miriam Lexmann tak reagovala na odhalenie reportérov z nemeckej stanice Deutsche Welle, podľa ktorého zariadenia čínskej spoločnosti pomáhajú sledovať internačné tábory s ujgurskou menšinou v Číne.
Ľudskoprávna situácia v Turecku sa výrazne zhoršuje. Sledujeme to pri konfliktoch v stredomorí, s Gréckom, ale aj pri vyhrážkach voči EÚ pri problematike utečencov. V Správach RTVS (od 20:20) na to upozornila Miriam Lexmann. Spolu s kolegami z najsilnejšej frakcie EĽS preto požaduje v EP zrušenie colnej únie s Tureckom a schválenie sankcií voči firmám a jednotlivcom, ktorí sa zúčastňujú na porušovaní ľudských práv a medzinárodných dohovorov.
Strach je živná pôda pre zlo a tento útok nemal nič iné za cieľ. Zlu, ktoré chce vyvolať strach, musíme čeliť s odvahou a porazíme ho len, ak sa spojíme. Uviedla to Miriam Lexmann v reakcii na dnešný teroristický útok vo francúzskom meste Nice.
Terorizmus je stále aktuálnou globálnou hrozbou, ktorá prispieva k bezprecedentnej miere migrácie, nárastu antisemitizmu a ohrozuje základy našej demokratickej spoločnosti. V podvýbore EP pre bezpečnosť a obranu na to upozornila Miriam Lexmann. Poukázala tiež na potrebu zvýšiť investície do boja s terorizmom, ako aj na nutnosť budovať spoločnú odolnosť cez integráciu viery, etnických skupín, ale aj dialógu a porozumenia medzi kultúrami, náboženstvami a spoločnosťami po celom svete.
Na prácu v policajnom zbore by mali byť prijímaní len ľudia, ktorých psychický stav je vhodný pre túto náročnú prácu. Pre TV JOJ to povedala to Miriam Lexmann v súvislosti so snahou EP zmeniť procesy rozhodujúce o zamestnaní sa v polícii. Diskusia súvisí s tlakom europoslancov a EP, aby EK dohliadla na zodpovedné vyšetrenie policajného zásahu a tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku.
Miriam Lexmann upozorňuje, že Náhorný Karabach je jedným z tzv. zmrazených konfliktov, ktoré naďalej destabilizujú bývalé sovietske územie, zneužívané Ruskom, Iránom a Tureckom pre ich geopolitické záujmy, čo bráni pokojnému rozvoju tamojších krajín.
Projekt Nord Stream 2 sa z čisto ekonomického projektu ukázal aj ako projekt politický. Aj preto sú niektoré naše vlastné ekonomické dohody s Ruskom alebo Čínou využiteľné proti nám, okomentovala aktuálnu kauzu okolo dostavby plynovodu Nord Stream 2 Miriam Lexmann v diskusii časopisu .týždeň. Vďaka tomu si podľa europoslankyne začíname v EÚ uvedomovať, do akej miery je nebezpečná naša ekonomická závislosť od Číny alebo Ruska.
Ak unikli osobné údaje viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo. Ochrana informácií o zdraví každého človeka je základným pilierom dôveryhodnosti pri využívaní umelej inteligencie. Miriam Lexmann požaduje urýchlené a dôkladné prešetrenie úniku zdravotných údajov o Slovákoch, čím došlo k porušeniu ich základných práv.
Občan nemôže byť rukojemníkom vzájomného obviňovania štátnych úradníkov, ktorí sa zbavujú zodpovednosti za bezprecedentný únik osobných údajov testovaných na Covid-19. Dnešné vyhlásenie Národného centra zdravotníckych informácií o vyvodení personálnych dôsledkov nestačí. Uviedla to europoslankyňa a tieňová spravodajkyňa EĽS k líderstvu EÚ v umelej inteligencii Miriam Lexmann. Takto podľa nej z pandémie robíme rýchlokurz AI a hazardujeme s dôverou ľudí.
“Chrániť osobné údaje občanov je základným pilierom dôveryhodnosti využívania umelej inteligencie (AI), a to zvlášť v oblasti zdravotníctva. Ak uniknú v prípade viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo a je náležité čakať vyvodenie konkrétnych dôsledkov,” apeluje Lexmann s tým, že prípad je dôležité urýchlene a dôkladne prešetriť, a tak predchádzať akémukoľvek porušeniu základných práv každého človeka.
Manažment celosvetovej pandémie COVID-19 dnes viditeľne urýchľuje využívanie umelej inteligencie. Hoci je podľa Lexmann spoločnou prioritou jej okamžité zvládnutie, nevyhnutným zostáva zodpovedné využívanie nových technológií. “Štát si nemôže dovoliť takto hazardovať s dôverou slovenských občanov. Ak máme teraz veriť, že v kontexte nového zákona dokáže ochrániť citlivé lokalizačné údaje od mobilných operátorov, musí jednoznačne dokázať, že vie dôveryhodne zabezpečiť ochranu našich dát,” zdôraznila Lexmann, ktorá je členkou Výboru EP pre bezpečnosť. Vyhnúť sa podobným zlyhaniam je nevyhnutné, zvlášť v zdravotníctve.
Podľa prieskumu Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie – Slovak.AI na Slovensku je zdravotníctvo oblasťou s najväčším potenciálom pre aplikáciu a rozvoj AI. Umelú inteligenciu v zdravotníctve poznáme minimálne polstoročie, no až v ostatných rokoch registrujeme jej výrazný nástup, ktorý uľahčuje lekárom prácu a pacientom liečbu. Využívame ju v procesoch diagnostiky, ako je CT či MRI, pri vývoji nových liekov, počítače a roboty začínajú asistovať lekárom pri operačných zákrokoch, monitoringu zdravotného stavu pacientov, ale aj pri prevencii.
“V systéme strojového učenia je AI závislá od množstva dát, ktoré jej poskytneme. Na základe toho dokáže pomôcť pri prvotnom určení diagnózy, slúži ako lekársky konzultant tzv. chatbot, ale pomáha aj pri prevencii, keď dokáže zistiť a vyhodnotiť riziká chorôb, ako napríklad aj stav materských znamienok v rámci prevencie rakoviny kože,“ upresňuje Lexmann možnosti súčasného využívania AI v zdravotníctve. Pri vážnosti témy podľa nej musíme o to viac dbať na ochranu základných práv a bezpečnosti každého človeka.
Europoslankyňa k téme etickej umelej inteligencie pripravuje verejnú diskusiu, ako aj medzinárodnú odbornú konferenciu.
Foto: Depositphotos.com/weerapat
Deväť slovenských europoslancov, vrátane Miriam Lexmann (KDH), vyzvalo generálneho komisára belgickej federálnej polície Marca De Mesmaekera na dôkladné vyšetrenie a vysvetlenie okolností smrti Slováka Jozefa Chovanca, ktorý utrpel srdcový infarkt počas policajného zásahu v cele predbežného zadržania. K incidentu došlo ešte vo februári 2018. Slovenskí europoslanci zároveň požadujú od belgických úradov prijatie opatrení, ktoré zabránia opakovaniu podobných udalostí do budúcnosti.
Čínska komunistická strana drží v internačných táboroch približne dva milióny Ujgurov – predstaviteľov moslimskej menšiny v Číne – pod zámerom ich politicko-náboženského „preškolenia”. Aj preto skupina europoslancov, vrátane Miriam Lexmann, vyzýva vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť a zároveň podpredsedu EK Josepa Borrella k zaujatiu jasného postoja Únie a zvýšenej informovanosti o zhoršujúcej sa situácii Ujgurov.
Europoslanci v liste iniciovanom Miriam Lexmann navrhujú Komisii, aby dočasne pozastavila bilaterálne vzťahy s Azerbajdžanom.
Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.
Vyjadrenie Miriam Lexmann, Františka Mikloška a Pavla Hrušovského k návšteve predsedu parlamentu v Azerbajdžane.
Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA).
Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda. Podľa
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
