Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

Blog

Štrasburg, 18.september 2024 – “Zatiaľ čo Európska únia vrátane Slovenska čelí vážnym hrozbám s dopadom na živobytie ľudí, náš premiér púta pozornosť zástupnými témami, podkopáva demokratické základy, právny štát a namiesto podpory konkurencie schopnosti prináša ďalšiu ranu nielen ľuďom, ale aj podnikateľskému sektoru,” vyhlásila europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente sme sa tento týždeň zaoberali kľúčovou správou bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky a talianskeho premiéra Maria Draghiho o európskej konkurencieschopnosti. Správa zdôrazňuje výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo vrátane tých, ktoré prichádzajú z Číny. KDH sa témou úpadku konkurencieschopnosti Európskej únie intenzívne zaoberá.

“Dlhodobo poukazujem na zlé rozhodutia, ktoré k dnešnej situácií viedli. Aj preto KDH na rozdiel od europoslancov za SMER, ale aj PS hlasovalo proti kontroverznému zákazu spaľovacích motorov, ktorý žiadame prehodnotiť. Dnes už v praxi vidíme negatívne dôsledky týchto zlých rozhodnutí. Z týchto dôvodov KDH hneď na začiatku tohto legislatívneho obdobia pri rokovaniach s Ursulou von der Leyen trvalo na povinnom zhodnotení dopadov na konkurencieschopnosť pri každej novej legislatíve,” hovorí Miriam Lexmann, ktorá je členkou parlamentného výboru pre medzinárodný obchod a pokračuje, že “kým táto téma dominuje aj na programe plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu, slovenská vláda doma rieši presný opak alebo zástupné témy a v Bruseli či Štrasburgu ich vôbec nepočuť.”

Lexmann od začiatku kritizovala orientáciu súčasnej vlády na čínske investície, akou je napríklad baterkáreň spoločnosti Gotion v Šuranoch. Namiesto posilňovania konkurencieschopnosti len prehlbujú závislosť od Číny a umožňujú jej ovládať dodávateľské reťazce, čím podkopávajú našu ekonomickú bezpečnosť. “A na toto budem počas vypočúvaní v EP požadovať jasné odpovede práve od kandidáta na eurokomisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť, ktorým je slovenskou vládou nominovaný Maroš Šefčovič,” zdôrazňuje europoslankyňa.

“Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP. Znamená to veľký dopad na našu ekonomiku a živobytie ľudí,” dodáva Miriam Lexmann, pričom upozorňuje, že nedávna správa o tom, že Volkswagen, ktorý je na Slovensku najväčším súkromným zamestnávateľom s viac ako 9000 ľuďmi, už v Nemecku ohlásil zatváranie fabrík, by mala byť pre našu vládu budíčkom.

Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.

Nebezpečenstvo v detskej izbe?

Až 22 percent detí príde do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete už vo veku 11 rokov a tieto čísla neustále rastú. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých, čo je o 20 percent viac ako v roku 2018. Zároveň na Slovensku rastú aj štatistické čísla osamelosti a duševných porúch u detí a mladistvých. 

Donedávna sme deti upozorňovali, aby si nebrali sladkosti od cudzích ľudí a na ulici sa nezhovárali s neznámymi. Lenže dnešné riziká pre mladých dávno prekonali vstupné dvere našich domovov. Mnohokrát s nimi totiž prídu do kontaktu priamo vo svojich detských izbách.

Nebezpečenstvo v online prostredí je často sofistikovane ukryté za monitormi počítačov či displejmi mobilov. O tom, že situácia sa zhoršuje svedčí aj výskum Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý zvlášť počas obdobia pandémie, priniesol veľmi vážne zistenia.

Dobré používanie technológie

Starostlivosť o duševné zdravie ohrozené novodobými nelátkovými závislosťami sa veľmi rýchlo zaradilo medzi hlavné generačné výzvy, pred ktorými stojíme nielen my na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku spolupracujem s odborníkmi a spoločne hľadáme riešenia ako deti čo najefektívnejšie ochrániť.

Jedným z najväčších problémov je samotný obsah, ktorý je našim deťom ponúkaný v online priestore – najčastejšie na sociálnych sieťach. Stoja za ním algoritmy, ktoré sú cielene využívané na udržanie našej pozornosti, a to aj prostredníctvom vyvolávania negatívnych emócií. Už prijatý európsky Akt o digitálnych službách ukladá online platformám oveľa viac zodpovednosti. Aj v kontexte prebiehajúceho legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligenciisa zasadzujem, aby boli tieto algoritmy považované za vysokorizikové a takto podliehali prísnejšej úprave v oblasti kontroly bezpečnosti či transparentnosti.

Je známe, že najpopulárnejšou sociálnou sieťou medzi deťmi a mladými je TikTok. V súvislosti so závažnými bezpečnostnými rizikami používania tejto platformy presadzujem jednotný postup a koordináciu Európskej komisie, Rady a členských štátov pri dôslednej identifikácii rizík a ich jasnej komunikácii pre všetkých – dospelých i deti. 

Za účelom posilnenia ochrany mladistvých prostredníctvom boja proti materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí v online priestore je spolu 52 partnerských krajín z celého sveta združených v sieti liniek na nahlasovanie takéhoto obsahu – INHOPE. Dlhodobo podnikám kroky na to, aby bolo do tejto siete opäť zapojené aj Slovensko. 

Som rada, že sa mi podarilo docieliť prijatie dočasnej výnimky. Práve tá umožňuje zachovanie efektívnych nástrojov nahlasovania a vyhľadávania škodlivého online obsahu pre deti, až kým sa neprijme nové dlhodobé riešenie. Toto už dnes máme v Európskom parlamente na stole v podobe návrhu nového nariadenia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, kde pracujem na posilnení opatrení. 

Vzdelávanie a kritické myslenie ako piliere 

Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci na rôznych fórach dlhodobo apelujem na dostupnejšie služby starostlivosti o duševné zdravie, a to zvlášť v kontexte zmieneného vplyvu sociálnych sietí. V pozícii tieňovej spravodajkyne pre Európsky vzdelávací priestor som presadila viaceré návrhy riešení v oblasti vzdelávania mladých s dôrazom na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností. 

Za kľúčovú však považujem otvorenejšiu komunikáciu s deťmi i mladými, ako aj ich vedenie k nadobúdaniu takých zručností, ktoré aj im pomôžu lepšie sa zorientovať v dnešnej digitálnej dobe. Osobná komunikácia bez obrazoviek či displejov predovšetkým v rodine, kritické myslenie a správne rozlišovanie vo významnej miere pomáhajú predchádzať negatívnym vplyvom na duševné zdravie. 

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

Zdroj foto: Canva

Výsledok stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími predstaviteľmi totalitného režimu bol podľa europoslankyne za KDH Miriam Lexmann premárnenou príležitosťou ukázať rozhodujúcu jednotu a odhodlanie medzi európskymi a ďalšími demokratickými krajinami.

Čínska komunistická strana (ČKS) je čoraz agresívnejšia voči svojim susedom, vrátane Taiwanu, používa rôzne metódy vplyvu na podkopávanie demokratických krajín a snaží sa prepísať medzinárodné normy a zákony. Tieto kroky stupňujú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu aj voči členským štátom EÚ. Čína naďalej odmieta odsúdiť ruskú agresiu voči Ukrajine a zároveň tvrdí, že s Ruskom má „bezhraničné priateľstvo“. Rovnako alarmujúce je aj hrubé porušovanie ľudských práv a genocída, ktorú podľa dôveryhodných zdrojov ČKS pácha v provincii Sin-ťiang.

Macron svojím unilaterálnym a nekoordinovaným krokom doslova spochybnil spoločný európsky postup.

„Neexistuje žiadna tretia cesta: buď chceme bezmedzne spolupracovať s totalitným režimom, ktorý ohrozuje naše záujmy, alebo pokračovať v spolupráci s našimi demokratickými spojencami v rámci EÚ či mimo nej,“ povedala poslankyňa EP a expertka KDH pre zahraničnú a európsku politiku Miriam Lexmann, na ktorú tamojší režim uvalil v roku 2021 sankcie, pričom pôsobí aj ako spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).

Lexmann zároveň kritizuje Macrona za to, že si zatvára oči pred celou škálou priamych geopolitických hrozieb.

„To, čo sa deje na Taiwane alebo na Ukrajine, je pre nás životne dôležité, pretože to má priamy vplyv na našu bezpečnosť – či ide o zastavenie vojny proti našej susednej krajine, alebo o zníženie našej závislosti v kritických sektoroch i zabezpečenie našej hospodárskej stability a konkurencieschopnosti. EÚ potrebuje sebavedomú, principiálnu a jednotnú zahraničnú politiku. Aj Slovensko má povinnosť ju aktívnejšie vytvárať. Je to v našom národnom záujme,“ dodala Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné

Vernosť pravde je strážkyňou našej dnešnej slobody. Bola to vernosť pravde, ktorá pred 35 rokmi viedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode a urýchlila udalosti, ktoré viedli až k Nežnej revolúcii, píše Miriam Lexmann v najnovšom blogu

Priatelia, pri príležitosti blížiaceho sa 35. výročia Sviečkovej manifestácie som v spolupráci s Ústav pamäti národa pripravila na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu pamätnú výstavu. Slávnostne ju otvoríme počas plenárneho zasadnutia už v utorok 14. marca.

Som veľmi rada, že táto významná časť našej histórie bude prezentovaná na tomto mieste. Práve Európsky parlament totiž už pár dní po jej uskutočnení prijal rezolúciu, kde ostro odsúdil brutálne násilie voči pokojne demonštrujúcim kresťanom, ako aj ich prenasledovanie v srdci Európy. Nielen v našich spomienkach sa opäť dotkneme chvíľ nášho vytrvalého zápasu o slobodu, ktorej krehkosť musíme neustále chrániť aj dnes.

Reportáž z výstavy prinesiem už čoskoro.

24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.

Dnes je to rok.

Výpočet hrôz je obrovský. Bolesť. Tisíce mŕtvych, milióny tých, ktorí museli opustiť svoje domovy. Ničenie domov a miest, masové popravy, znásilňovanie, drancovanie či nútené deportácie.

Putinova vojna vyvolala okrem hrôz obrovskú vlnu spojenia. To, ako rýchlo sme vo vrcholových politikách zaujali jednotný postoj a zomkli sa, je svedectvom, že nám pravda a spoločné dobro nie sú ľahostajné.

Táto vojna nám znova pripomenula, aký krehký je mier, a že s ním musíme zaobchádzať zodpovedne. To však znamená aj posilniť našu obranu, ktorú sme príliš dlho zanedbávali.

Rok, ktorý máme za sebou odhalil aj naše hodnoty. Prebudil v nás solidaritu a ľudskosť. Som veľmi hrdá na všetkých, ktorí ľuďom utekajúcim pred vojnou akokoľvek pomohli. Aj vďaka mnohým z vás si tu viacerí našli svoj prechodný domov, prácu a priateľov.

Na povrch však vyšli aj naše zlyhania. V neposlednom rade aj to, prečo už nikdy nesmieme byť závislí na nedemokratických režimoch. Takéto závislosti sú bezpečnostným rizikom, pretože oslabujú našu schopnosť reagovať a robia nás náchylnými na vydieranie.

Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti.

Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál.

Verím, že aj s našou pomocou sa v mieri a slobode stane Ukrajina jedného dňa opäť prosperujúcou krajinou. Neustále sa v tejto súvislosti aktívne zasadzujem a podporujem Ukrajinu na jej európskej ceste aj prostredníctvom kreatívnych integračných spôsobov.

Postaviť sa za tých, ktorých ľudská dôstojnosť je pošliapaná, je naša povinnosť. Musíme si uvedomovať dôsledky našich krokov a nikdy neupúšťať od hodnôt.

Človek a jeho dobro musia byť v centre všetkých európskych politík.

Som šokovaná a zdesená odhalením korupcie na najvyšších miestach Európskeho parlamentu, ktorá je spojená s ľudskoprávnou situáciou v Katare hostiacom majstrovstvá sveta vo futbale. Tento škandál sa stáva pre Európsky parlament, a najmä pre zákonodarcov zo skupiny socialistov, veľkou skúškou zodpovednosti.

Podozrenia sa sústreďujú na poslancov a úradníkov, ktorí verejne chválili Katar za reformy v oblasti práce namiesto toho, aby odsúdili porušovanie práv pracovníkov v emiráte v Perzskom zálive a nebezpečné podmienky pri výstavbe štadióna a v tomto zmysle vážne ovplyvňovali rezolúcie Európskeho parlamentu. Obvinená podpredsedníčka bola okamžite zbavená funkcií i členstva vo frakcii socialistov.

Počas otvorenia dnešného plenárneho zasadnutia predsedníčka EP Roberta Metsola vyslovila v mene parlamentu zásadné odmietavé stanovisko k takýmto praktikám. Toto stanovisko potvrdíme v pripravovanom uznesení. Parlament tiež inicioval vznik pracovnej skupiny poslancov, ktorej úlohou bude vypracovať systém ako predchádzať akejkoľvek parlamentnej korupcii.

V tejto súvislosti som upozornila, že na pôde parlamentu dlhodobo vidím „pozoruhodné spojenectvá“ – niektorí poslanci EP akosi často operujú s ničím nepodloženými dátami a hodnoteniami rôznych mimovládnych organizácií a s ich pomocou krok za krokom na jednej strane zmäkčujú stanoviská parlamentu k brutálnym režimom, ktoré utláčajú vlastných občanov a na strane druhej ideologizujú otázky ľudských práv a právneho štátu, ba dokonca dosahujú to, že európske inštitúcie neraz prekračujú svoje kompetencie a porušujú základné zmluvy.

Dnes som preto zdôraznila na frakcii Európskej ľudovej strany, že táto situácia je šancou zastaviť sporné praktiky rozšírené najmä medzi ľavičiarmi a kváziliberálmi, ktorí v konečnom dôsledku škodia EÚ a nám všetkým. Ďalej som zdôraznila, že práve dnes musíme preukázať skutočný úmysel držať sa princípov a hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená.

Cesta von z týchto škandálov vedie len cez konzistentnosť s tým, čo hlásame.

Aj tieto veci som zrealizovala počas novembra vo svojej služby občanom.

  • Zorganizovala som medzinárodnú odbornú konferenciu o umelej inteligencii (AI). Fenomén AI ovplyvňuje mnohé oblasti nášho života. Ako však uchopiť a používať umelú inteligenciu tak, aby bol človek a jeho dôstojnosť vždy na prvom mieste? Odpoveď na túto otázku som hľadala spolu s vedcami, zástupcami verejného i súkromného sektora, vzdelávacích inštitúcií a mnohými ďalšími na medzinárodnej konferencii Človek a umelá inteligencia.
  • Pozvala som do Bruselu predsedu KBS Mons. Bernarda Bobera. Mimoriadne si vážim vzácnu, produktívnu a priateľskú návštevu jeho delegácie z Konferencie biskupov Slovenska. Som vďačná, že otec arcibiskup Bober prejavil záujem o Európske témy. Vážim si, že predstavitelia Cirkvi, ktorá vždy stála pri chudobných a trpiacich, pozorne sledujú ako sa tvoria európske politiky a hľadajú odpovede na rôzne výzvy, ktorým dnes ľudia čelia.
  • Neustále trvám na principiálnosti našich vzťahov, a to aj v obchode. Ako tieňová spravodajkyňa pre návrh smernice, ktorá má zabrániť dovozu výrobkov vyrábaných novodobými otrokmi, alebo z krajín, kde sú porušované ľudské práva, som navrhla niekoľko zmien v jej texte. Žiadam vyjasnenia, právnu istotu a kritériá, ktorých cieľom je nevystaviť firmy zbytočnému byrokratickému zaťaženiu, no zároveň zlepšiť ochranu ľudských práv vo svete.
  • Podporila som dôležitú smernicu o ochrane kritickej infraštruktúry EÚ, ktorá je zásadná pre našu bezpečnosť, a to vrátane boja proti hybridným hrozbám. Prijali sme v deň 70. výročia prvého zasadnutia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktoré predchádzalo vzniku EÚ.
  • Upozornila som, že čínsky totalitný režim prevádzkuje podľa dostupných dôkazov vo svete 54 nelegálnych zahraničných policajných staníc, a to vrátane 16 krajín EÚ, kde rôznymi násilnými prostriedkami núti svojich občanov vrátiť sa do vlasti. Jedna z nich je podľa investigatívneho vyšetrovania organizácie Safeguard Defenders dokonca aj na Slovensku. So žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nezákonných totalitných praktík som sa obrátila na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. Téme sa venoval aj prestížny denník Washington Post.
  • Chcem odolnejšiu spoločnosť proti dezinformáciám, ktoré dnes ohrozujú už deti a mladých. Aj preto som prijala záštitu nad expertným seminárom vedeným organizáciou digiQ. Pedagóvia, asistenti, školskí psychológovia, vychovávatelia, animátori, ale aj ďalší pracovníci v školstve, dostali odborné poznatky v tejto oblasti užitočné pre každodennú prax.
  • Vystúpila som na konferencii Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom, kde som zdôraznila, že pochopením príbehov nenápadných hrdinov si znovuobjavujeme stratenú ľudskosť, charakter, slušnosť a odvahu. Sloboda nie je samozrejmosť a pred zlom si nemôžeme zatvárať oči. Naopak, musíme o ňom pravdivo informovať.
  • Nesúhlasím s prijatou smernicou zavádzajúcou kvóty pre riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností. Som presvedčená, že na dosiahnutie rovného zastúpenia žien a mužov v týchto pozíciách potrebujeme iný prístup, a to najmä cielene prijímať také opatrenia, ktoré by ženám – mamám – umožnili skĺbiť starostlivosť o rodinu s profesijným uplatnením.
  • Deň boja za slobodu a demokraciu som si pripomenula na niekdajšej hranici železnej opony spolu s Mariánom Čaučíkom z KDH, predstaviteľmi Slovenskej republiky, ÚPN a zástupcami Konfederácie politických väzňov Slovenska, kde sme si uctili pamiatku všetkých obetí totality a upriamili pozornosť na význam slobody.
  • V rámci projektu Euroscola, ktorý podnecuje stredoškolákov k aktívnemu spoznávaniu Európskej únie, jej významu, príležitostiam, ktoré im ponúka, ale aj výzvam, ktoré prináša, som navštívila za dva dni tri školy: Evanjelické gymnázium J. A. Komenského v Košiciach, Spojenú školu na ul. Ľ. Podjavorinskej v Prešove a Gymnázium v Giraltovciach, kde sme diskutovali o budúcnosti EÚ, dezinformáciách či umelej inteligencii.
  • Pravidelne si pripomínam tzv. Červenú stredu, deň spomienky na prenasledovaných kresťanov vo svete. Podľa štatistík medzinárodných organizácií každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných, alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Okrem utrpenia konkrétnych ľudí táto forma útlaku neustále prispieva k migračnej kríze, a tá zas dáva podnet na mnohé bezpečnostné výzvy. Presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery nie je teda len v súlade s našimi deklarovanými hodnotami, ale je tiež nevyhnutné pri riešení dnešných globálnych problémov.
  • S radosťou som počas celoslovenskej Rady KDH, ocenila našich starostov – rekordérov. V KDH sú štyria starostovia, ktorí obhájili svoj post už neuveriteľných deväťkrát a svoju službu občanom vykonávajú nepretržite od roku 1990.
  • Na pôde Trnavskej univerzity sme diskutovali o udelení Sacharovovej ceny za slobodu myslenia všetkým Ukrajinkám a Ukrajincom.
  • Aj tento rok ponúkam možnosť stáže v mojej kancelárii Európskeho parlamentu v Bruseli, pretože chcem dať príležitosť mladým ľuďom presadiť sa a získať neoceniteľné skúsenosti, ktoré budú na pracovnom trhu potrebovať.

Milí priatelia, ďalší rok sa blíži ku koncu a preto si Vám dovoľujem poďakovať za priazeň, podporu mnohým aj za spoluprácu. Želám Vám pokojný čas adventu a požehnané Vianoce. Nech žiadne starosti, či obavy nezatienia radosť z nádeje betlehemského Svetla.

Kto čakal, že leto bude klasicky uhorkové, mýlil sa. Vláda nám totiž pripravila ďalší diel melodrámy, ktorá sa prezentuje ako komplikovaný vzťah dvoch ľudí. Trpké mediálne odkazy či bezvýsledné rokovania, to všetko navodzuje dojem, akoby tým najväčším problémom našej krajiny bola opäť ďalšia koaličná kríza.

My, ktorí sme strávili leto s občanmi v regiónoch, to však vidíme úplne inak. To, čo dnes trápi ľudí, nie je koaličná kríza, ale fakt, že jej aktéri nevenujú dostatočnú pozornosť obrovským problémom, ktoré ich trápia najviac.

Adresná pomoc, napríklad aj v podobe zákona o energetickej chudobe, je nevyhnutná

Každým dňom narastajúce ceny potravín, energií či pohonných hmôt sú dôvodom, ktorý spôsobuje obavy rodín, jednotlivcov, inštitúcií či firiem. To som opakovane komunikovala aj na základe prieskumu, ktorý pre mňa začiatkom leta vypracovala agentúra Focus. Navyše, v dôsledku napätia vo vláde hroziace odsúvanie reforiem by malo zásadný vplyv na naše čerpanie Plánu obnovy. Práve ten je totiž jedným z kľúčových riešení nielen dôsledkov pandémie, ale mnohých chronicky zanedbaných problémov našej spoločnosti.  

V KDH sme niekoľkokrát vyzvali na prijatie zákona o energetickej chudobe, ktorý by jasne zadefinoval komu má byť určená pomoc. Okrem iného by tento krok bol pomocou aj pre sociálne slabé skupiny obyvateľov či mladé rodiny. Adresná pomoc tým najnúdznejším je nevyhnutnou odpoveďou na ich pretrvávajúce riziko prepadu do chudoby. Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.

Pracujem na efektívnejšom využívaní eurofondov

V našich nemocniciach chýba viac ako 16-tisíc zdravotných sestier. Odchádzajú do zahraničia či opúšťajú svoj odbor. Lekári, ktorí ťahajú nezákonné nadčasy a avizovali hromadné výpovede, dostávajú z ministerstva zdravotníctva stále tú istú nesystémovú odpoveď. Na riešenie tejto situácie s pomocou finančných prostriedkov z európskeho programu EU4Health poukazujem dlhodobo.   

Starnutie obyvateľstva je demografickým faktom, na ktorý musíme urgentne reagovať predovšetkým vzhľadom na poddimenzovanú situáciu opatrovateliek, ktoré nemajú istotu spravodlivého ohodnotenia a pracovných podmienok. V komunikácii s Európskou komisiou opäť v rámci môjho mandátu pracujem na tom, aby Slovensko efektívnejšie využívalo možnosti z európskych fondov. Je pre mňa kľúčové, aby mamy a otcovia od svojich detí už nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia a aby mali naši seniori dôstojné životné podmienky.

Tieto či mnohé iné výzvy majú prirodzene svoje dôvody. Ich dopady sa prehlbujú aj preto, lebo pri formulovaní riešení v našej spoločnosti akoby absentovala spravodlivosť a spoločné dobro ako neustály a konkrétny cieľ politiky.

Spravodlivosť, bratstvo a pokoj

Pred pár dňami sa nám na stretnutí kresťanských politikov z celého sveta prihovoril pápež František. Zdôraznil tri nevyhnutné aspekty našej práce – spravodlivosť, bratstvo, pokoj – a pripomenul, že naším poslaním je pracovať na ochrane a zlepšovaní takých vzťahov vo verejnej sfére, ktoré umožňujú, aby sa s každým človekom zaobchádzalo s rešpektom a s láskou, ktorá mu patrí. Povzbudil nás v snahe o politiku, ktorá sa snaží riešiť v duchu solidarity mnohé situácie nerovnosti a nespravodlivosti ohrozujúce sociálnu štruktúru a prirodzenú dôstojnosť ľudí.

V tomto duchu je napríklad konkrétnym nástrojom spravodlivosti štátu voči najohrozenejším občanom aj úprava valorizačného vzorca dôchodkov, ktorý sme aj v KDH navrhovali a ak by bola vôľa, mohol byť už prijatý. Mnohí dôchodcovia totiž potrebujú pomoc okamžite a je našou povinnosťou, nielen možnosťou, dať im dostatočnú podporu.

Spravodlivé je napríklad napraviť historickú krivdu voči vdovám či vdovcom s jedným či žiadnym dieťaťom. Po smrti manželského partnera im zákon umožňuje poberať vdovský dôchodok len po dobu jedného roka a potom až v dôchodkovom veku. Spolu s nimi už niekoľko mesiacov klopem na dvere štátnych inštitúcií a keď sa už konečne črtalo riešenie, aj vzhľadom na neistotu budúcnosti súčasnej vlády sa to naďalej odsúva.

Spravodlivé je tiež, aby mamy a otcovia, ktorí sa o svoje deti starajú počas materskej či otcovskej dovolenky a prispievajú tak aj k trvácnosti nášho sociálneho systému, boli náležite odmenení už počas tohto obdobia, ako aj v dôchodkovom veku. Výzvu na takýto prístup som už viackrát presadila v rezolúciách Európskeho parlamentu, za jej implementáciu sa však musí zasadiť vláda.

Komunikácia je zodpovednosť. Obzvlášť v politike

Každý z nás iste pozná mnohé ďalšie problémy, ktoré sú dnes nespravodivosťou a vyžadujú si dôslednú pozornosť a systémové riešenia.

Bratstvo a pokoj zmienené pápežom Františkom popri spravodlivosti sú v politike jednoznačnou požiadavkou i pozvaním ku kultivácii verejného priestoru. Spôsob komunikácie vrcholových predstaviteľov Slovenska v posledných rokoch, žiaľ, neprestáva degradovať našu spoločnosť. Lebo aj komunikácia je zodpovednosť každého politika pri výkone svojej služby. O to viac kresťanov v politike.

Každý štát po získaní nezávislosti začína akoby nanovo. Za našich ostatných tridsať rokov to vyzerá tak, akoby Slovensko stále začínalo odznova. Bude toto odkaz tohtoročného prvého septembra?

Zdroj foto: Freepik/jannoon028

Pôvodný text bol uverejnený na Denníku Postoj

Hazard s dôverou občanov zo strany našich politických elít je neakceptovateľný. Ľudí trápi rapídne zdražovanie potravín, energií či pohonných hmôt. Potrebujeme systémové riešenia. Na stole čakajú dôležité reformy, bez ktorých nebudeme môcť ani čerpať Plán obnovy. Politická zodpovednosť musí byť odpoveďou na dôveru občanov vo voľbách, píše o tom Miriam Lexmann v najnovšom blogu.

Existujú povolania, ktoré si v určitej fáze života vyskúšame takmer všetci. V tomto prípade najčastejšie popri vlastnej práci a na úkor voľného času. Ide o opatrovanie detí, príbuzného so zdravotným postihnutím alebo pomoc odkázanému seniorovi. V Európe je až 80% takejto neformálnej starostlivosti poskytovaných tzv. neformálnymi opatrovateľmi.

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) pripravila v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov, desiatky návrhov, ktorými chce pomôcť zlepšiť dostupnosť poskytovanej starostlivosti, podporiť dôstojnosť opatrovaných osôb, ale najmä skvalitniť podmienky samotných opatrovateľov.

„Väčšina z viac ako šesťdesiatich návrhov našla u kolegov podporu a dostali sa do prijatého textu správy Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva niektoré z konkrétnych cieľov, ku ktorým ňou navrhnuté opatrenia smerovali: „je nevyhnutné poskytnúť opatrovateľom podporu vo forme finančných príspevkov, školení, psychosociálnej podpory, ale aj odľahčovacej služby. Musíme tiež myslieť aj na stratégie opätovného začlenenia opatrovateľa na trh práce, formálne uznanie nadobudnutých zručností či započítanie období starostlivosti do dôchodkových nárokov.“

Prijatá správa apeluje na vytvorenie dostatočnej a kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ktorá bude dostupná aj vo vzdialenejších oblastiach a založená na podpore nezávislosti, dôstojnosti a komunitnom princípe.

„Špeciálne som sa zamerala na skupinu reumatických a muskuloskeletárnych chorôb, na ktoré sa často zabúda, pritom sú často následkami nášho súčasného životného štýlu – stresu a sedavého spôsobu života – postihujú aktuálne viac ako 100 miliónov Európanov a je potrebné začať im venovať zvýšenú pozornosť,“ priblížila Lexmann aké ciele okrem iného sledovala pri príprave pozmeňovacích návrhov k správe.

Osobitne si tiež všíma nevyhnutnosť i užitočnosť používania digitálnych technológií pri starostlivosti, avšak zároveň apeluje na dôslednú na ochranu ľudskej dôstojnosti, keďže žiadne technológie nemôžu nahradiť ľudský prístup a pozornosť. 

„Populácia starne a trpí mnohými, neraz novými civilizačnými chorobami. Počet ľudí, ktorí budú odkázaní na opateru každým rokom pribúda. Tejto oblasti je nevyhnutné venovať plnú pozornosť, ako aj dostatočné zdroje, pretože sa to dotýka každého z nás,“ pripomína Miriam Lexmann a opakuje svoju výzvu Komisii, aby zvýšila úroveň ambícií a navrhla riešenia prevencie a zvládania chorôb pohybového ústrojenstva a reumatických ochorení súvisiacich s prácou. 



Namiesto inštitucionálnych otázok Európskej únie je oveľa dôležitejšie riešiť v súčasnej dobe dôsledky pandémie, prebiehajúcej vojny na Ukrajine, energetickej krízy a stúpajúcej inflácie, čo spôsobuje reálne problémy ľudí,“ vyzýva europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Európsky parlament má za sebou hlasovanie o uznesení, ktoré obsahuje výzvu na zvolanie konventu za účelom revízie zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ). Ide o reakciu na závery z Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), kde zazneli aj odporúčania na nahradenie jednomyseľného hlasovania v Rade EÚ väčšinovým a ďalšie odporúčania na revíziu platných zmlúv o EÚ.

Závery Konferencie o budúcnosti Európy nie sú reprezentatívne

„Nepovažujem závery Konferencie za reprezentatívne, keďže ako som viackrát upozornila, do úvahy boli vzaté iba názory občiansky panelov zo šiestich členských štátov. Občania zo zvyšných 21 štátov tak nemajú v týchto záveroch svoje zastúpenie, a preto považujem za kľúčové pokračovať v riadnom hodnotení záverov a diskusiách, a teraz nerobiť predčasné závery,“ zdôvodňuje svoj nesúhlasný postoj k otváraniu zmlúv Miriam Lexmann a dodáva, že vylúčenie 21 členských štátov považuje za procedurálne zlyhanie konferencie, kvôli čomu nemožno brať jej závery ako záväzné.

Slovenská europoslankyňa upozorňuje, že otázka v diskusiách s občanmi neznela, či chceme otvárať zmluvy o EÚ, ale akú Európu chceme mať. Navyše viaceré okruhy, pri ktorých ľudia odpovedali na otázky ako chcú, aby fungovali – napríklad zdravotníctvo či sociálne veci – vôbec nie sú v kompetencií EÚ, ale národných štátov.

„V súčasnosti je oveľa dôležitejšie riešiť namiesto inštitucionálnych otázok konkrétne problémy občanov v dôsledku pandémie, vojny na Ukrajine a inflácie. Ľudia od nás teraz očakávajú najmä efektívne riešenia energetickej krízy vzhľadom na nevyhnutnú diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a mnohých iných sociálno-ekonomických problémov, ktoré dopadajú aj na našich občanov,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

EÚ má dostatok kompetencií na riešenie problémov. Musí byť efektívnejšia

Mnohé problémy by sa podľa nej dali vyriešiť v rámci existujúcich zmlúv, kompetencii a pravidiel, ktoré má EÚ k dispozícii.

„Problémom dnešnej EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci a naopak neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má. Ak je niečo potrebné zmeniť, je to efektivita prinášania riešení v rámci stanovených kompetencií európskych inštitúcií,“ dodáva najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa za uplynulý rok.

Hoci bol návrh uznesenia Európskym parlamentom na zvolanie konventu prijatý, nejde o legislatívny návrh. Jeho odporúčania teda nie sú právne záväzné.

Zdroj: defensenews.com/kamisoka/Getty Images

„Je absurdné zaoberať sa na európskej pôde témou, ktorou zasahujeme do justičného procesu inej demokratickej krajiny,“ upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH) priamo v pléne Európskeho parlamentu na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.

Do programu júnového rokovania Európskeho parlamentu sa opäť dostala aj diskusia o potratoch. Tentokrát v súvislosti s očakávaným rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu v prípade Roe verzus Wade. Podľa uniknutých informácií sa sudcovia chystajú zrušiť rozhodnutie z roku 1973, ktoré hovorí o práve na potrat v USA ako o ústavnom práve.

„Považujem za absurdné nielen znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témami výlučnej kompetencie členských štátov, no v tomto prípade navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu,“ uviedla vo svojom vystúpení v pléne EP Miriam Lexmann, ktorá sa zasadzovala aj o to, aby tento bod vôbec nebol na programe rokovania parlamentu.

Zastavme dovoz produktov vyrábaných novodobými čínskymi otrokmi

Slovenská europoslankyňa tiež vystúpila v diskusii k trom zahraničnopolitickým ľudskoprávnym debatám, ktoré, naopak, majú vplyv na EÚ. Jednou z nich je ohrozenie ľudských práv a správanie sa Číny nielen voči vlastným obyvateľom. „Dnes už niet pochýb o systematických zločinoch proti ľudskosti a genocíde páchanej týmto totalitným režimom. V EÚ si nemôžeme zatvárať oči a musíme prijať jasný zákaz na produkty vyrábané novodobými otrokmi v pracovných lágroch,“ povedala Lexmann v druhom svojom vystúpení pred europoslancami.

Sloboda médií je jedným zo základných pilierov každej demokratickej spoločnosti, obzvlášť, ak sa uchádza o vstup do Európskej únie. „Porušovanie slobody médií a bezpečnosti novinárov v Gruzínsku je nezlučiteľné s ambíciou stať sa kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Záleží mi na európskej budúcnosti tejto krajiny, a preto je dôležité upozorniť na nedostatky,“ hovorí líderka dialógu s Gruzínskom za Európsky parlament a členka delegácie EURONEST pre partnerstvo s východnými krajinami Európy.

Štyri vystúpenia za jeden deň

„Celým svetom otriasol minulotýždňový chladnokrvný masaker kresťanov v Nigérii. Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad týmto dianím. Je, žiaľ, ďalším z mnohých skutkov, ktoré svedčia o zhoršujúcom sa stave náboženskej slobody vo svete. Aj preto, pevne verím, bude už čoskoro obsadený post osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, za čo sa dlhodobo a vytrvalo zasadzujem,“ pripomenula vo štvrtom zo svojich vystúpení v pléne EP slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj foto: Európsky parlament

Rýchle jedlo či zásielka až domov, kuriéri na bicykloch, skútroch či kolobežkách, a ako ponúkaný benefit – často nulová uhlíková stopa. Moderný a inovatívny spôsob donáškovej služby cez platformy si obľúbilo množstvo Európanov. Tieto výhody môžu razom zmiznúť, ak z ľudí pracujúcich v tejto službe urobíme proti ich vôli zamestnancov.

Súčasná legislatíva nedokáže účinne pokryť tento inovatívny spôsob práce, čo vyvoláva celú škálu problémov.

„Komisia sa snaží problém riešiť, ale predložený návrh smernice by pre mnohých týchto pracovníkov mohol znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility,“ opakovane upozorňuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP mala v posledných týždňoch niekoľko stretnutí so zástupcami platforiem, zúčastnila sa odbornej konferencie na túto tému a pripravuje pozmeňovacie návrhy k zneniu smernice.

Nerobme z flexibilných pracovníkov zamestnancov

„Ochrana pracovníkov platforiem a zlepšenie ich pracovných podmienok, čo je základný cieľ smernice, jednoznačne podporujem. Zverejnený návrh však k tomuto cieľu neprispieva,“ argumentuje Lexmann a vysvetľuje aj prečo je podľa nej potrebné návrh upraviť: Musíme si uvedomiť, že práca cez platformy nie je tradičným obchodným modelom, naopak, spojila sa v ňom kreativita a digitálne možnosti. Nesnažme sa ho preto zošnurovať do starých noriem, nesnažme sa za každú cenu spraviť z pracovníkov – ktorí si najviac cenia flexibilitu – zamestnancov.“

Pracovníci platforiem, na ktorých služby sme si tak zvykli najmä počas posledných dvoch rokov pandémie, očakávajú a zaslúžia si sociálne výhody a lepšie podmienky, no nemôžeme zničiť najväčší benefit, pre ktorí sú ochotní túto prácu robiť – časovú flexibilitu.

„Práve tá umožňuje pracovníkom platforiem, ktorí robia vonku, často v zlom počasí a rôznych hodinách dňa zariadiť si čas tak, aby sa vedeli postarať o deti, príbuzných, alebo sa venovať vlastnému podnikaniu, a práve tieto benefity sú pre nich motivačné,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Zdroj foto: gettyimages.com/EPP Group

Európsky parlament prijal počas májového plenárneho zasadania Správu o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Materiál, ktorého prvotným cieľom bolo prispieť k ochrane náboženskej slobody vo svete sa však stal predmetom kritiky, a to pre jeho výsledné znenie, ktoré má viacero nedostatkov.

Ideologický postoj k náboženstvu ako problému

„Táto správa mala upriamiť pozornosť na ťažkú situáciu náboženských menšín vo svete a zasadiť sa o lepšiu ochranu slobody myslenia, svedomia a vierovyznania. Som však sklamaná, že namiesto toho sme sa stali svedkami prijatia rozporuplného textu,” poukazuje na problémy prijatej správy poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann.

Konkrétne výhrady zhrnula do niekoľkých základných bodov: „správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti.”

Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania, čo je základné právo s tromi integrálnymi rozmermi. Lexmann však upozorňuje, že v posledných rokoch sa objavujú pokusy oddeliť slobodu myslenia od slobody svedomia a slobody náboženského vyznania.

Kto verí, nemá vraj rozum

„Je to veľmi nebezpečný trend, pretože môže viesť až k tomu, že sa skonštatuje, že buď človek verí, alebo používa rozum. Toto úplne absurdne vytesňuje z rozhodnutia veriť rozmer intelektu. Ak by sme prijali takúto logiku, došli by sme k presvedčeniu, že ten, kto verí a vyznáva svoju vieru, nepoužíva rozum. Tým by sa vytvoril priestor pre ďalšiu dehonestáciu a marginalizáciu náboženstva,“ vysvetľuje dôsledky prijatej správy Miriam Lexmann.

Správa podľa slovenskej europoslankyne akoby pozabudla na dôležitý aspekt slobody vierovyznania, ktorým je výhrada vo svedomí. Spomína len jediný prípad, keď ide o povinnú vojenskú službu. Je nepredstaviteľné, aby napríklad lekári či zdravotné sestry, ktoré v rámci svojho náboženského presvedčenia odmietajú niektoré zákroky, nemali v takejto správe ani jednu zmienku,” hovorí Lexmann pričom upozorňuje, že krok k odmietnutiu výhrady vo svedomí urobil Európsky parlament už aj schválením tzv. správy Matić.

Viac si prečítajte v komentári, ktorý Miriam k prijatiu textu tejto správy napísala pre Denník Postoj.

Foto: Ilustračné/Thedailyguardian.com

V apríli som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity:

  • Aktívne som v Európskom parlamente z pozície tieňovej spravodajkyne EP pre multilateralizmus vyzvala na zdokumentovanie zločinov Kremľa voči ukrajinským civilistom. Rada OSN pre ľudské práva a komisár OSN pre ľudské práva musia zdokumentovať násilné deportácie, tvrdú rusifikáciu, ale aj mučenie a vraždy, ktorými praktiky Putina prerážajú morálne dno, devastujú ľudskú dôstojnosť a porušujú medzinárodné dohody;
  • Poznáte ľudí, ktorí sa kvôli opatrovaniu blízkeho vzdali práce, voľného času či svojho pohodlia? Predložila som pozmeňovacie návrhy k novej Európskej stratégií pre oblasť starostlivosti, ktorých cieľom je prispieť k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb;
  • Odmietam znenie prijatej Správy o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti;
  • Podporujem sankcie EÚ a našich transatlantických partnerov v snahe zastaviť financovanie Putinovej agresie voči Ukrajine. Európa platí Rusku miliardy eur mesačne za ropu, uhlie a plyn. Spoločne s obmedzením vstupu ruských firiem na náš trh a do verejných súťaží napríklad v IT oblastiach ide o kľúčový krok v snahe pomôcť Ukrajine a chrániť našu slobodu a demokraciu;
  • Vyzývam na jednotný postoj západného sveta v prístupe k spoločným európskym a národným sankciám voči Rusku a iným krajinám porušujúcim ľudské práva, ako aj zavedenie systému monitoringu ich dodržiavania a vymáhania;
  • Vysvetľujem, čo sú Európske hodnoty: Je to ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, sloboda iniciatívy človeka, sloboda myslenia, sloboda prejavu, sloboda slova. V Rádiu Lumen so však musela aj skonštatovať, že v EÚ sa nevieme zhodnúť, čo je ochrana a čo podkopávanie týchto hodnôt;
  • Schvaľujem prijatie uznesenia, ktorým žiadame od výrobcov dostupnosť spotrebiteľských informácií, ľahšiu dostupnosť servisu a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov. Prispejeme tým k ekologickejšiemu prostrediu a efektívnejšiemu využitiu našich prírodných zdrojov;
  • Vítam širokú podporu a odsúhlasenie jednotnej nabíjačky pre elektronické zariadenia. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme;
  • Vyzývam, aby sme diskusiu k právnemu štátu, pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov z EÚ – k čomu smerovala aj odpoveď Súdneho dvora – viedli pri pokojnom dialógu a za okrúhlym stolom. Ostré hádky vedú k zneužívaniu tohto princípu na ideologické myšlienky;
  • Spolu z KDH ponúkame riešenie, aby sme z financií na pomoc ukrajinským utečencom zafinancovali aj otvorenie kontaktných medicínskych ambulancií s ukrajinskými lekármi, čím pomôžeme zmierniť nápor na našich lekárov;
  • Pripomenula som si tých, ktorí pre svoje neoblomné postoje pomohli vybojovať našu dnešnú slobodu. Deň nespravodlivo stíhaných je pripomienkou na Barbarskú noc, keď 13. apríla 1950 komunisti obvinili, prenasledovali a uväznili stovky rehoľníkov v Československu;
  • Zorganizovala som diskusiu o šírení ruských a čínskych dezinformácií, ktorých snahou je nabúrať a rozložiť európsku jednotu. Úspešne potlačenie týchto snáh si vyžaduje jednotu na národnej aj európskej úrovni, ale najmä úprimný boj za pravdu proti tým, ktorí sa ju snažia potlačiť;
  • Pripomínam múdrosť a posolstvo spolupatrónky Európy sv. Kataríny Sienskej – dobro sa nezíska ani mečom ani vojnou, ani krutosťou, ale iba pokojom, pokorou a vytrvalou modlitbou. Pravé hodnoty nezničí čas a aj dnes vidíme, aké dôležité je stavať na nich, chrániť nimi slobodu a prispievať k tak potrebnej spolupráci medzi národmi. Mier potrebuje dôveru a nádej;
  • Modlím sa z vďakou za Sv. Otca Františka, za jeho návštevu a posolstvo nám Slovákom: Apeloval, aby sme sa nebáli vyhrnúť rukávy a spolu budovali budúcnosť.

Ďakujem za vaše vyjadrenia podpory. Aj vďaka vám cítim, že moja snaha má zmysel.

Foto: ilustračné/Európsky parlament

Od začiatku devastujúcej Putinovej agresie vidíme obrovskú vlnu podpory a solidarity zo strany občanov a rôznych organizácií. Potrebujeme však aj ďalšie zdroje, ktoré nám umožnia zabezpečiť rýchlu a efektívnu pomoc. Vojna totiž ani po mesiaci neutícha a Ukrajinu stále opúšťajú milióny ľudí.

V Európskom parlamente aj preto dnes poslanci prijali návrh novej iniciatívy CARE. “Iniciatíva CARE dáva členským štátom možnosť flexibilne využiť financie z neminutých európskych fondov, ktoré by sa inak museli vrátiť. Teraz budú môcť byť použité aj na zabezpečenie potrieb súvisiacich so zvládaním príchodu veľkého množstva ľudí utekajúcich z Ukrajiny do členských krajín Únie. Peniaze sa budú dať čerpať aj so spätnou účinnosťou a to až do plnej výšky nákladov,” vysvetľuje použitie financií europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Sama sa aktívne zasadzovala, aby bola iniciatíva CARE prijatá čo najskôr, bez zbytočnej byrokracie a zdržiavania.

“Je pre mňa mimoriadne dôležité, aby aj naše Slovensko, kde od už od prvého dňa vojny hľadá útočisko množstvo Ukrajincov, mohlo začať využívať túto formu EÚ pomoci čo najskôr. Aj preto som sa intenzívne zasadzovala o to, aby sme tento návrh prijali v EP v skrátenom konaní už počas tohto plenárneho zasadnutia,” dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Okrem pomoci ľuďom utekajúcim z Ukrajiny je financovanie aj naďalej otvorené pre zvládanie následkov pandémie Covid-19.

Foto: ilustračné/flickr.com

To, ako dnes zareagujeme na Putinovu agresiu proti Ukrajine a jej ľudu, bude definovať svet, v ktorom budeme v budúcnosti žiť. 

Ukrajina dnes bojuje za naše hodnoty a my musíme urobiť všetko pre ukončenie agresie a obnovenie mieru.  

Do dnešného dňa už takmer 1,5 milióna obyvateľov Ukrajiny opustilo svoje domovy a prekročilo hranice Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Moldavska. Len na Slovensko ich už dorazilo okolo 128-tisíc.

Osobne som sa stretla s dobrovoľníkmi a organizáciami, ktoré od prvého dňa týmto ľuďom pomáhajú a chcem im všetkým poďakovať za ich solidaritu a pomoc tým, ktorí utekajú pred vojnou.

V dnešnej dobe sa často hovorí o polarizácii spoločnosti. Teraz sme však svedkami toho, že sa ľudia dokážu zjednotiť, aby pomohli tým, ktorí to potrebujú. Som hrdá na nás, ako na Slovákov, tak na iných Európanov, že s otvoreným srdcom vítame ľudí v núdzi.

Ako povedal pápež František pred takmer dvoma rokmi, keď sme čelili začiatku pandémie: “sme na jednej lodi, všetci krehkí a dezorientovaní, no zároveň dôležití a potrební, všetci povolaní veslovať spolu”.

Vítam, že Európska únie zareagovala na neospravedlniteľnú agresiu jednotne a vyzývam na to, aby sme sa aj naďalej tejto jednoty držali a vrátili sa k hodnotám, na ktorých bola postavená dnešná slobodná, demokratická a prosperujúca Európska únia. Pretože len zjednotení dokážeme vyriešiť výzvy, ktorým čelíme, len zjednotení môžeme zastaviť tragédiu odohrávajúcu sa pred našimi očami a len zjednotení obránime slobodu a demokraciu.

Foto – Alain Rolland, Európsky parlament

Z mojich februárových aktivít pre vás vybarám:

  • ostro odsudzujem vojenský útok Ruska na Ukrajinu. Kremeľ spustil pod vedením Vladimíra Putina neospravedlniteľnú inváziu proti Ukrajine a jej ľudu. Tento agresívny akt v rozpore s medzinárodným právom spôsobí veľa utrpenia. Spolu s európskymi, transatlantickými a demokratickými spojencami musíme v našej reakcii zostať jednotní a principiálni!

  • spájam sily na pomoc trpiacim Ukrajincom. Teraz sú to predovšetkým ženy a deti utekajúce z Ukrajiny pred hrôzami vojny, ktoré bezodkladne potrebujú našu humanitárnu pomoc. V diplomacii i priamo v teréne pomáham nachádzať účinné riešenia – aj v horizonte budúcnosti musíme už dnes hovoriť o zamestnanosti či vzdelávaní,

  • vyzvala som na zastavenie nenávisti, zastrašovania, populizmu a nenávistných prejavov, ktoré prichádzajú aj od slovenských opozičných politikov a mieria na ich vlastných kolegov a nenávisťou polarizujú spoločnosť,

  • na Slovensku potrebujeme urýchlene posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete, a to aj prostredníctvom vytvorenia koordinačného centra. Opätovne som to zdôraznila pri príležitosti Dňa bezpečnejšieho internetu. Duševné či fyzické zdravie detí a mládeže musí byť našou prioritou, 

  • zákon, podľa ktorého sa na Slovensku vypláca vdovské, stále pracuje so zastaranými číslami veku odchodu do dôchodku a tým výrazne ovplyvňuje nárok vdov a vdovcov s jedným dieťaťom. Aj naďalej iniciujem kroky, aby došlo konečne k náprave,

  • podporila som uznesenie o bezpečnosti hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Cieľom je upraviť smernicu, ktorá ešte viac sprísni ochranu detí pred karcinogénnymi a inak nebezpečnými látkami, vrátane bezpečnejšieho využívania digitálnych technológií,

  • v spolupráci s pracovníkmi platforiem pripravujem pozmeňujúce návrhy ku smernici Komisie, ktoré zabezpečia ochranu ich pracovných podmienok pri zachovaní súčasných benefitov,

  • predložila som viacero pozmeňujúcich návrhov k novému strategickému rámcu EÚ pre bezpečnosť a zdravie pri práci. Smerujú najmä k riešeniu otázok stresu, nadčasov či pracovných podmienok neohrozujúcich zdravie,

  • opätovne upozorňujem na rozdielny prístup onkologických pacientov k liečbe a starostlivosti. Vyzývam na plné využitie financií vyčlenených EÚ pre členské krajiny na včasnú diagnostiku onkologických ochorení,

  • verejne sme si v KDH pripomenuli výročie popravy hrdinov Bielej légie – Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára, ktorých zavraždila totalitná moc komunizmu. Pred štyrmi rokmi sa symbolom pravdy a boja proti chamtivosti, zlodejstvu a klamstvu na Slovensku stala smrť nevinných Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Odkaz týchto mladých ľudí je pre nás trvalým mementom nikdy neuhnúť,

  • v Rádiu Lumen som diskutovala aj o našich vlastných skúsenostiach s totalitnými režimom a ponaučeniach, ktorými by sme sa dnes mali riadiť pri stretnutí s podobnými režimami,

  • v diskusii o európskej a zahraničnej politike SR som poukázala na uprednostňovania parciálnych výhod jednotlivých členských štátov pred spoločnou obhajobou našich záujmov a zachovávaním našich hodnôt v rámci EÚ, čo nás robí slabými a váhavými v modernom geopolitickom svete,

  • stretla som sa s predstaviteľmi Nezávislých kresťanských odborov Slovenska, kde som poukázala na potrebu pripravenia zamestnancov a zamestnávateľov na zmeny v dôsledky nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro zostali vždy v centre našej pozornosti. O tejto téme som diskutovala aj v televíznej relácii Ako ďalej, Európa?,

  • pripojila som sa k vyhláseniu politikov z viacerých krajín sveta, kde sme vyzvali Svetovú banku na stiahnutie stoviek miliónov dolárov investovaných do spoločností využívajúcich nútenú prácu Ujgurov,

  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“.

Aj v týchto náročných týždňoch pokračujem naplno vo svojej práci a službe, do ktorej si ma občania vybrali.

Odstrašiť kohokoľvek, kto by sa chcel vzoprieť voči vtedajšiemu režimu. Ich účasť na protikomunistickom odboji a snaha o šírenie pravdy mali však význam. Hoci sa režim snažil prekryť všetky svoje zločiny, pravda a sloboda boli hlasnejšie a napokon po dlhom zápase zvíťazili. Je však dôležité, aby sme ich aj naďalej chránili, píše Miriam Lexmann v blogu k výročiu popravy Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.

Európsky parlament prijal tento týždeň na plenárnom zasadnutí uznesenie týkajúce sa bezpečnosti hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Venuje sa predovšetkým ochrane detí pred nebezpečnými chemickými látkami, bezpečnosti nových technológií využívaných niektorými hračkami, ako aj opatreniam na posilnenie dohľadu nad trhom.

„Bezpečnosť hračiek pre našich najmenších, ale i staršie deti, nám v europarlamente zvlášť leží na srdci. Ide predsa o zdravie. V uvedenej správe sme sa zhodnotili fungovanie doterajších pravidiel pre bezpečnosť hračiek v EÚ a opätovne zdôraznili potrebu ich pravidelnej aktualizácie aj vzhľadom na vývoj našich poznatkov,” uviedla v tejto súvislosti Miriam Lexmann.

V ochrane detí by nemali existovať kompromisy

Európske predpisy patria už teraz medzi tie najprísnejšie na svete.

“Stávame sa tak zodpovedným lídrom. Ja sama dlhodobo apelujem na ochranu pred rôznymi chemickými látkami, ktoré môžu mať karcinogénne účinky alebo predstavujú iné zdravotné riziká. Samozrejme, ochrana tých najzraniteľnejších – našich detí – stojí na prvom mieste,” dodala europoslankyňa.

Súčasné predpisy zabezpečujú vysoký stupeň ochrany detí, avšak problémom môžu byť hračky dovážané nelegálne z tretích krajín či tie, ktoré sa šíria na internete. Práve preto väčší dohľad či prísnejšia regulácia online prostredia, na ktorých pracuje Miriam Lexmann aj cez legislatívu upravujúcu poskytovanie digitálnych služieb.

Osobne ma teší, že správa reflektuje aj rýchly technologický vývoj, ktorý zasahuje do všetkých oblastí života, hranie detí nevynímajúc. Čoraz viac hračiek totiž má už pripojiteľnosť na internet či iné inteligentné funkcie. Tieto môžu byť síce nápomocné napríklad pri vzdelávaní či inklúzii detí so zdravotným postihnutím, avšak na druhej strane musíme mať na pamäti ochranu detí, ich zdravého vývoja a duševného zdravia pred nástrahami online sveta. Práve preto intenzívne komunikujem s našimi i zahraničnými expertmi a zasadzujem sa za čo najefektívnejšie ochranné opatrenia,pripomína europoslankyňa za KDH.

Bezpečnosť hračiek patrí vo verejnosti k najžiadanejším

Európska smernica o bezpečnosti hračiek bola prijatá už v roku 2009, pričom doposiaľ bola v záujme zvyšovania štandardov bezpečnosti a ochrany zdravia detí novelizovaná až štrnásťkrát. Poslanci prijali správu o vykonávaní tejto smernice takmer jednohlasne.

Bezpečnosť hračiek je dôležitá nielen preto, že s nimi prichádzajú pravidelne do kontaktu naše deti, ale zároveň je táto oblasť v prieskumoch očakávaní spotrebiteľov EÚ jedna z najžiadanejších oblastí spoločnej regulácie. Hračky sú zároveň výrobkami, v súvislosti s ktorými sa do Európskeho bezpečnostného systému (EU Safety Gate) nahlasuje najviac, až 27 percent prípadov nesúladu.

Foto: ilustračné, selecthealth.org

Muži a ženy s jedným dieťaťom, ktorí prišli o svojho manželského partnera, sa dlhodobo snažia poukazovať na diskrimináciu, ktorej sú vystavení v súvislosti s opätovným vyplácaním vdovského či vdoveckého dôchodku po roku od úmrtia manžela či manželky.

Vdovec či vdova s jedným dieťaťom musí čakať do dôchodku

„Na diskrimináciu vdov a vdovcov s jedným dieťaťom ma upozornilo množstvo podnetov od žien, ktoré sú tejto diskriminácií vystavené. Situácia je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku, s troma a viac deťmi nemusí čakať vôbec,“ vysvetľuje princíp diskriminácie Miriam Lexmann.

Súčasná slovenská legislatíva totiž predpokladá pokračovanie vyplácania či opätovné vyplácanie od určitého veku pre tých, ktorí vychovali dve a viac detí, prípadne pre tých, ktorí sú sami invalidní alebo sa starajú o nezaopatrené dieťa.

„Naproti tomu vdova či vdovec s jedným dieťaťom čaká až do dovŕšenia dôchodkového veku. A hoci v čase prijímania tejto právnej úpravy mohlo ísť o rozdiel niekoľkých rokov, postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku sa rozdiel neustále prehlboval a v súčasnosti môže tvoriť aj desaťročie,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH.

Iniciatíva na zmenu zákona

Miriam Lexmann preto apeluje na zmenu slovenskej právnej úpravy a oslovila so žiadosťou o predloženie legislatívnej zmeny aj Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka.

„Hoci bol môj prvý podnet najmä kvôli obavám z narušenia udržateľnosti verejných financií neúspešný, tentokrát som k nemu tlmočila aj prísľub ministra financií, že sa bude prípadnou zmenou zaoberať v kontexte prípravy rozpočtu. Verím preto, že sa situácia konečne zmení k lepšiemu a zmena zákona bude zo strany ministra čoskoro predložená,“ ozrejmuje Miriam Lexmann, členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente.

Iniciatívy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne neformálne skupiny na sociálnych sieťach, ktoré na tieto zmeny apelujú. K veci bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré však nedosiahli potrebnú podporu.  

Foto: ilustračné, zdroj: disabilitydenials.com

V prvom mesiaci nového roka som v mojej službe občanom zrealizovala aj tieto aktivity:

  • podporila som schválenie Aktu o digitálnych službách (DSA), ktorý je prvým spoločným súborom pravidiel EÚ, prinášajúci nielen právnu istotu a jasné pravidlá pre poskytovateľov digitálnych služieb, ale aj lepšiu ochranu spotrebiteľov. Ide o rozhodujúci posun k bezpečnejšiemu online prostrediu, pretože každý užívateľ bude mať možnosť rozhodnúť sa, či a do akej miery alebo na aké účely budú jeho dáta využívané,

  • opätovne som upozornila na nevyhnutnosť podpory náboženských slobôd a slobody svedomia vo svete, ale aj potrebu obsadenia postu osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Rešpektovanie náboženských slobôd je úzko späté so strategickými a bezpečnostnými otázkami krajín EÚ. Dlhodobé porušovanie ľudských práv a násilie na náboženských skupinách spôsobujú vlny migrácie i ďalšie geopolitické výzvy, ktorým ako spoločenstvo čelíme,

  • spolu s KDH apelujeme na kultiváciu verejného priestoru predovšetkým od elít, osobností a volených zástupcov ľudu. Za kroky smerom ku slušnosti považujem predovšetkým návrat k hodnotám, pravde a odbornej diskusii, pretože len tie môžu priniesť do našej diskusie viac jednoty, pochopenia, trpezlivosti a napokon aj bezpečnosti v neistých časoch,

  • reakcii pre portál Euractiv som za jednu z viacerých kľúčových tém tohto roka v Európskom parlamente s možným dopadom na Slovensko označila aj pripravované riešenie situácie pracovníkov platforiem, na ktoré v rámci ochrany zamestnancov v novom type zamestnania dlhodobo vyzývam,

  • napísala som blog, kde vyzývam kompetentné orgány, aby prešetrili skartáciu dokumentov, ktoré mapovali časť obdobia totality a ministerstvo vnútra ich za ministra Roberta Kaliňáka neposkytlo na skúmanie ÚPN, ale, naopak, navždy ich zmazalo zo sveta. Odmietam takéto nakladanie s našou históriou a ničenie spravodlivosti prislúchajúce ešte vláde SMER-u,

  • regiónom sťažujeme prístup k finančným príspevkom určeným na ich rozvoj. Bránime im v tom cez rozsiahli byrokraciu a komplikovaný systém využívania zdrojov. Poukázala som na to v diskusii o subsidiarite a vzájomných vzťahoch členských štátov s EÚ,

  • v reakcii na neakceptovateľné obchodné kroky Číny voči Litve som iniciovala výzvu, aby EÚ vyjadrila podporu členskej krajine konkrétnymi skutkami a nevyhnutnou pomocou na ekonomickom i diplomatickom poli. K výzve sa pridalo ďalších 40 europoslancov a adresovali sme ju najvyšším predstaviteľom EÚ, pretože Čína porušuje pravidlá stanovené Svetovou obchodnou organizáciou a porušuje pravidlá jednotného trhu EÚ,

  • diskutovala som v rámci podujatí ku Konferencii o budúcnosti Európy, kde okrem iného zdôrazňujem potrebu principiálnej zahraničnej, bezpečnostnej a obchodnej politiky EÚ. Rovnako dôležité je podľa mňa aj rešpektovanie výlučných kompetencií členských štátov, pretože princíp subsidiarity je kľúčom k úspešnému naplneniu potenciálu Európskej únie,

  • bezpečnostné obavy v súvislosti s čínskymi mobilnými telefónmi Xiaomi ma viedli spolu s poslaneckými kolegami k upozorneniu predstaviteľov EÚ na bezpečnostné riziko, ktoré z ich použitia vyplýva,

  • v spolupráci s Nadáciou Hansa Seidla sme vyhodnotili výsledky esejistickej súťaže na tému Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo. Ocenili sme tiež víťazov s ktorými som sa sa mala možnosť stretnúť aj na spoločnej večeri,

  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“.

Aj v novom roku pokračujem naplno vo svojej práci a službe, do ktorej si ma občania vybrali.

Na úvod niekoľko faktov.

V minulom roku žilo viac ako 360 miliónov kresťanov v krajine, kde sú prenasledovaní, alebo im hrozí nebezpečenstvo pre ich presvedčenie. To z nich robí najviac prenasledovanú náboženskú skupinu na svete. Zabitých pre vieru bolo podľa údajov zo správy 5 898 ľudí. 5 110 kostolov a ďalších objektov slúžiacich náboženským komunitám bolo zničených, alebo napadnutých. Do väzenia uvrhli úrady, súdy, alebo iné autority 6 175 kresťanov, a to bez skutočného dôvodu. Unesených bolo 3 829 veriacich.

Toto všetko nie sú len hrôzostrašné čísla. Za číslami sa skrývajú konkrétni ľudia, ich rodiny, priatelia a komunity. Všetci trpia len preto, lebo patria k „nesprávnemu náboženstvu“, „nesprávnej komunite“, majú „nesprávny názor“.

Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania pre každého bez ohľadu na konkrétne náboženstvo, alebo presvedčenie, je „cenná devíza“, ako konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v roku 1993. Súd poukázal tiež na fakt, že sloboda vierovyznania má význam nielen pre veriacich rôznych náboženstiev. Nie je to luxus, ani privilégium, ale  „jeden zo základov demokratickej spoločnosti“. 

Heiner Bielefeldt, profesor ľudských práv a politiky ľudských práv na Univerzite v Erlangene a bývalý osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery píše, že sloboda vierovyznania „komplexne obsahuje všetky princípy, ktoré spoločne definujú iné ľudské práva: univerzalizmus, slobodu a rovnosť. Hlavným cieľom ľudských práv je inštitucionalizovať rešpekt voči ľudskej dôstojnosti každého človeka. […] Sloboda náboženstva alebo viery už zo svojej podstaty ľudského práva chráni ľudské bytosti v rozsiahlej oblasti presvedčení a praktík súvisiacich s náboženstvom alebo s vierou pred akýmikoľvek formami donucovania, zastrašovania a diskriminácie.“

Ako však vyzerá prenasledovanie pre vieru?

Utrpenie spôsobené náboženskou neznášanlivosťou má mnoho podôb, no predsa nesie podobné znaky v mnohých krajinách. Či už je to priame násilie, väznenie, únosy, znevýhodňovanie, alebo ekonomické zneužívanie a nútený odchod z miesta, kde veriaci žijú, spoločným menovateľom všetkých obetí je ich viera. 

Rodina mladej kresťanky Zabi z Afganistanu praktizuje vieru potajomky. „Pred niekoľkými rokmi prišiel Taliban a odvliekol nášho otca. Niekoľko mesiacov ho väznili a mučili a napokon ho zabili. O niekoľko mesiacov neskôr zmizol môj brat a nikdy sme ho už nevideli. Keď Taliban prevzal moc, podarilo sa nám s mamou prekročiť hranicu a utiecť. Nevieme však, čo bude ďalej,“ cituje mladú ženu Open Doors v hodnotiacej správe.

Rozhodnutie zmeniť svoje náboženstvo je často nebezpečné a v niektorých krajinách môže ohroziť váš život. V krajinách ako Pakistan, India, Irán, alebo v subsaharských krajinách sa konvertiti stávajú  častým terčom ideologickych extrémistov, či teroristov. 

Prečo už nie je na prvej priečke Severná Kórea?

V minulom hodnotiacom období bola najhoršou krajinou pre kresťanov Severná Kórea. Nový zákon o „reakčnom myslení“, ale aj príchod pandémie a s ňou spojených opatrení síce spôsobili v predošlom období zhoršenie stavu náboženskej slobody v krajine ovládanej diktatúrou. 

No na druhej strane sa po dramatickom návrate Talibanu k moci v Afganistane situácia zhoršila natoľko, že v hodnotení krajín sa dostal na čelo rebríčka. Afganistan je teda podľa Open doors dnes najhoršou krajinou na svete pre život kresťanov. 

Keď sa v roku 2021 definitívne plánoval odchod amerických vojsk z Afganistanu, zdôrazňovala som, že štýl, akým sa pripravil a ako sa realizoval, bol hrubou strategickou chybou. 

Týka sa to aj bezpečnostných otázok

Dávno predtým, ako v Afganistane nastala kritická situácia, som iniciovala výzvu Európskej komisii, aby sa obnovil úrad osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Tento post bol totiž dva roky neobsadený. Po vymenovaní však nový vyslanec vydržal v úrade len pár mesiacov a v čase, keď ľudia v Afganistane čelili dramatickému zhoršeniu ľudskoprávnej situácie a hrozil návrat vlády teroristov, už bol opäť post neobsadený. Európska únia teda nemala svojho vyslanca, ktorý by ju mohol primäť ku konkrétnym krokom.

Podpora náboženskej slobody, či slobody svedomia, sa však dotýka aj strategických a bezpečnostných otázok pre krajiny EÚ. Dlhodobé porušovanie ľudských práv a násilie na náboženských skupinách spôsobujú vlny migrácie. Riešenie otázok náboženskej slobody je teda dôležité aj pri zvládaní migračnej krízy a ďalších geopolitických výziev, ktorým dnes čelí EÚ.

Ďalej sú tu globálni hráči ako Čína. Naše celkové vzťahy s Čínou, alebo inými totalitnými režimami, sú dlhodobo podmienené obchodnými vzťahmi. Čínsky komunistický režim podľa dostupných údajov pácha genocídu na etnických a náboženských menšinách a zneucťuje vlastných občanov nútenými prácami, z ktorých môžu profitovať aj naši obchodní partneri. Vhodne zvolený tlak na čínsku protistranu – napríklad neakceptovaním výrobkov, či komponentov, na ktorých dokázateľne pracovali utláčaní  –, by bol signálom o našom odhodlaní chrániť slobodu presvedčenia.

Oceňujem, že už aj na Slovensku bolo schválené vytvorenie Úradu splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Na naplnenie tohto záväzku z Programového vyhlásenia vlády som sama dlhodobo apelovala.

Aj totalitná minulosť našej krajiny nás totiž morálne zaväzuje k tomu, aby sme podporovali ľudskú dôstojnosť a slobodu každého človeka a pričinili sa o to nielen v rámci našej zahraničnej politiky, ale aj v rámci vonkajších vzťahov celej EÚ.

Foto: Opendoors/autorská koláž

Odpočet mojej práce za november 2021

V službe európskej poslankyne som počas mesiaca november uskutočnila aj tieto aktivity :

  • spolu s KDH som upozornila, že vláda SR berie slovenským regiónom priestor na rozvíjanie sa cez eurofondy tým, že im umožňuje čerpať len 12 % z celkového balíka. Uťahovanie opaskov miestnym akčným skupinám je proti celoeurópskemu trendu čerpania eurofondov nastaveného smerom zdola hore, pretože ľudia v regiónoch najlepšie vedia, kde, koľko a ako potrebujú prostriedky investovať, aby vyriešili pálčivé problémy miest, obcí a krajov,
  • nie „Brusel“, ale my sami na Slovensku si kladieme zbytočné byrokratické prekážky pri čerpaní eurofondov. Znovu to preukázala aj naša poslanecká návšteva znevýhodnených rodín a marginalizovaných skupín obyvateľstva v Košiciach a okolí zameraná na efektivitu čerpania eurofondov,
  • opätovne som odmietla ideologizáciu témy právneho štátu a nadradenosti práva EÚ. Nátlak a vyhrážky, ktoré sa snaží EÚ vytvárať aktuálne voči Poľsku považujem za snahu o rozširovanie právomocí Únie na úkor členských štátov. Presadzujem však, naopak, rešpektovanie súčasných kompetencií rozdelených medzi členské štáty a EÚ ako aj úprimnú, otvorenú a konštruktívnu debatu ako existenčný recept pre zachovanie spoločnej Európy,
  • v pléne EP som upozornila na prístup k vzdelávaniu nielen ako zdroju uplatnenia sa na trhu práce, ale najmä ako príležitosti na osobný rozvoj človeka zohľadňujúceho jeho individuálne potreby,
  • vzniesla som 20 pozmeňovacích návrhov k správe o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vo Výbore pre zamestnanoť a sociálne veci. Navrhujem flexibilnejšiu legislatívu pre nové typy zamestnania, ako sú napr. zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre využívanie AI na pracovisku či nutnosť akceptácie starnutia pracovnej sily a s tým stúpajúce riziko zdravotných problémov zamestnancov,
  • diskutovala som v rámci projektu Nenápadní hrdinovia na tému dôležitosti pripomínania si našich spoluobčanov, ktorí zaplatili neraz najvyššiu cenu v boji za pravdu a slobodu, ktorú môžeme teraz aj vďaka ich obete žiť,
  • podporila som myšlienku tzv. Červenej stredy na znak spomienky na obete, ktoré trpeli a trpia nielen pre Krista, ale vôbec pre svoju vieru. Náboženská sloboda je porušovaná v celej tretine štátov sveta. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania – čo je základné ľudské právo, považujem za jeden z pilierov mojej práce europoslankyne,
  • vyzvala som EK, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na meniacu sa realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí,
  • nepodporila som poľnohospodársku reformu EÚ, ktorá zabúda na zastropovanie dotácií, cez čo je možné dosiahnuť zníženie formy ich zneužívania. Pri tejto príležitosti som apelovala na vládu SR, aby prijala jasné kroky k potravinovej sebestačnosti Slovenska v kľúčových komoditách,
  • odmietam spájanie Istanbulského dohovoru s bojom proti násiliu páchanom na ženách. Neakceptovateľnému fenoménu zabránime predovšetkým vďaka riadnemu vykonávaniu platných predpisov, školeniu policajtov, prokurátorov, sudcov, lekárov či úradníkov, ktorí s obeťami násilia, ale aj násilníkmi pracujú,
  • apelovala som, aby Slovensko využilo rozpočet EÚ na rok 2022 o. i. aj na projekty pre zvýšenie prevencie onkologických ochorení. V tejto štatistike patríme v Únii k najhorším,
  • s kolegami europoslancami sme v rámci kampane „Antisemitizmus – EÚ vracia úder“ nahlasovali antisemitské urážky a agresivitu na sociálnych sieťach. Výsledok? Sociálne platformy odstránili len 11 % z nich!,
  • zastala som sa speváčky Simy Magušinovej, ktorú na sociálnej sieti napadli spolupracovníci slovenského denníka SME. Vzbudzovať nenávisť a osočovať len preto, že máme iný názor na hudbu alebo životný štýl rozkladá našu spoločnosť zvnútra. Ak chceme slušne spolunažívať, potrebujeme rešpekt a úctu voči druhým v súkromnom aj verejnom priestore, 
  • stretla som sa s predsedom českého senátu Milošom Vystrčilom, ktorého som aktívne podporila pri jeho jarnej ceste na Taiwan, čo sa stretlo so silným odporom Číny, ktorá Taiwan akceptuje len ako vlastné územie,
  • chcem prispieť k zapojeniu sa verejnosti a mladých do diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy. Preto som v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlásila esejistickú súťaž pre študentov a absolventov vysokých škôl a univerzít k téme súčasného fungovania a želanej budúcnosti EÚ,
  • podporila som filmový festival Jeden svet, ktorý sa svojím posolstvom taktiež často snaží bojovať za slobodu a spravodlivosť prostredníctvom filmového umenia. Najväčším zlom na človeku je totiž fakt, keď sa ľudia zámerne okrádajú o dobro, ktoré môžu spoločne vytvoriť,
  • vystúpila som v domácich médiách, ale aj na pôde EP, kde som zdôraznila, že situácia na hraniciach EÚ s Bieloruskom nie je migračnou krízou v pravom slova zmysle, ale cieleným a prinajmenšom autokratickým režimom A. Lukašenka organizovaným aktom zameraným na destabilizáciu mieru a bezpečnosti v Európe,
  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,
  • podľa medzinárodného prieskumu som bola hodnotená ako najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa v období od augusta 2020 do augusta 2021. Za skutočných hodnotiteľov mojej práce však považujem predovšetkým vás – občanov. Vaša priaznivá spätná väzba zo slovenských regiónov, miest a obcí ma povzbudzuje prinášať aj naďalej výsledky v prospech spoločného dobra. 

Pokračujem v nasadení aj naďalej.

Do iniciatívy Červená streda, ktorú organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa zapájajú tisícky farností, združení, organizácií, či osobností po celom svete.

Podľa štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá pomáha všade tam, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, alebo sú v existenčnej núdzi až dve tretiny svetového obyvateľstva žije v krajinách, kde sa porušuje náboženská sloboda, z toho 70 % nábožensky motivovaného násilia sa deje na kresťanoch. Je to spolu 300 miliónov ľudí. Každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí.

Už po tretíkrát sa v celoslovenskom meradle koná Červená streda aj na Slovensku. Niekoľko desiatok kostolov, verejných objektov, či budov inštitúcií sa večer rozsvieti načerveno, na znak spomienky na obete, ktoré trpia pre Krista.

Jednou z verejných osobností, ktoré podporujú túto iniciatívu je aj poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann:

„Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania je dôležitým ukazovateľom stavu, v ktorom sa nachádza akákoľvek krajina. Náboženská sloboda je porušovaná v 62 zo 196 štátov sveta a to je žalostný stav. V Pakistane musia kresťania strážiť kostoly pred teroristami. V Číne sú Budhisti, kresťania a ďalšie náboženské menšiny prenasledovaní. Ujguri sú dokonca zatváraní do táborov a rastie počet dôkazov, že je na nich páchaná genocída. Náboženské menšiny trpeli a trpia aj počas pandémie, keď je im v niektorých štátoch cielene odopieraná pomoc, či najzákladnejšie potreby,“ hovorí europoslankyňa z KDH.

Od roku 1993 hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva o náboženskej slobode ako o „cennej dvíze“.

„Som rada, že aj na Slovensku sa začína téma náboženskej slobody otvárať a že sa nepozeráme už len na seba, ale chceme pomôcť aj tým, ktorí sú dnes trpiaci, alebo prenasledovaní pre vieru. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania, ktorá je základným ľudským právom, považujem za jeden z kľúčových pilierov mojej práce europoslankyne,“ uviedla Miriam Lexmann.

Zdroj foto: cirkev.cz

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?”,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Ako členka delegácie Výboru pre sociálne veci a zamestnanosť Európskeho parlamentu navštívila Miriam Lexmann spolu s ďalšími kolegami Košice a okolie.

Cieľom misie v teréne bolo zhodnotiť efektivitu čerpania eurofondov, a to najmä Európskeho sociálneho fondu so zameraním na lepšie začlenenie znevýhodnených skupín. Slovenská europoslankyňa dlhodobo poukazuje na význam efektívneho čerpania európskych finančných prostriedkov, a to nielen Plánu obnovy, ale i ďalších eurofondov, čo je potrebné realizovať v synergii.

Najväčšie prekážky pri čerpaní nekladie Brusel, ale my sami

Je to totiž jedinečná príležitosť posunúť našu krajinu vpred. O to viac v čase, keď silné sociálne dopady pandémie privádzajú mnohé rodiny či marginalizované skupiny na hranicu chudoby alebo ich do nej ešte hlbšie ponárajú,” uviedla počas trojdňovej misie Lexmann.

Miriam Lexmann počas diskusie s ľuďmi, ktorí sa venujú znevýhodneným deťom, rodinám či menšinám na východe Slovenska.

Stretnutia s miestnymi zástupcami – primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom, viceprimátorkou Lucia Gurbáľová, starostom mestskej časti Luník IX. M. Šaňom, riaditeľkou tamojšej základnej školy I. Roškovou, zástupcami neziskového sektora a ďalšími len potvrdili skutočnosti, ktoré ľudia v regiónoch hlásia už dlhodobo.

„Tie najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov neprichádzajú z Bruselu – zbytočne si ich vytvárame my sami na Slovensku: komplikovanou byrokraciou, nezmyselnými pravidlami a na rozdiel od okolitých krajín aj platbami za projekty až po ich realizácii pričom zdĺhavé verejné obstarávanie často spôsobí, že vysúťažená cena sa medzičasom pri náraste cien stáva neaktuálnou, a teda projekt nerealizovateľným,” popísala konkrétne problémy s čerpaním eurofondov v regiónoch členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri EP.

Nevyužité eurofondy sú okrádaním našej budúcnosti

Päťčlenná delegácia poslancov a dvoch vysoko postavených úradníkov Európskej Komisie videla v Košiciach a okolitých obciach mnoho skvelých sociálnych projektov, ktoré kvôli uvedeným absurdným pravidlám nie sú alebo nemôžu byť financované z eurofondov. Každé nevyužité či vrátené euro nazýva M. Lexmann okrádaním ďalších generácií o príležitosť.

„Rada by som na tomto mieste vyzdvihla zvlášť prácu saleziánov, s ktorými som sa v rámci tejto návštevy stretla na Luníku IX. – don Peter Veselský, don Peter Žatkuľak, don Peter Bešenyei, sestra Zuzka a ďalší, máte môj obdiv. Na pozitívny vplyv ich pastoračných aktivít v miestnej komunite som upovedomila i kolegov zo zahraničia – poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov Európskej komisie. Som potešená, že v tamojšej atmosfére bolo cítiť i silu stále prítomného posolstva nedávnej návštevy Svätého Otca Františka,” uzavrela Miriam Lexmann stručný prehľad získaných skúseností z pracovnej cesty.

Zdroj foto: Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku

Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann spolu s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlasujú esejistickú súťaž pre študentov všetkých odborov vysokých škôl a univerzít. Autori troch najlepších esejí budú ocenení vecnými cenami s ponukou stáže v kancelárii Nadácie Hannsa Seidla a víťaz súťaže získa iPad a návštevu Bruselu. 

Uchádzači musia do 1. decembra 13.00 prostredníctvom elektronického formulára na tomto odkaze odovzdať esej v rozsahu 1500 až 2000 slov na tému „Ak by si mohol / mohla zmeniť jednu vec na Európskej únii, čo by to bolo?“

Súťažný text musí spĺňať parametre eseje: musí mať jednu jasnú tézu, dva argumenty za, dva argumenty proti, ich vyriešenie a zakľúčenie textu. Esej musí byť štrukturovaná, prehľadná a musí mať kvalitnú štylistickú a gramatickú stránku. Dôležité je držať sa témy, ktorú si autor vytýčil, vyhnúť sa logickým a argumentačným chybám a skutočne odpovedať na problém, ktorý autor identifikoval. 

„Chcela by som, aby študenti odvážne povedali svoj názor, aby sa pokúsili nájsť jednu vec, ktorá je podľa nich dôležitá, aby hľadali argumenty, debatovali najpr sami so sebou a potom aby to dali na papier a prezentovali to pred ostatnými. Takáto intelektuálna práca má byť centrom univerzitného vzdelania, a to najmä v humanitných odboroch,“ dodáva europoslankyňa.

Eseje budú hodnotiť akademici z rôznorodého prostredia

Pozvanie do akademickej poroty prijali traja akademici z domáceho aj zahraničného univerzitného prostredia. Jakub Betinský, ktorý vyučuje medicínsku etiku na Fakulte medicíny Univerzity Komenského a je zakladateľom úspešného podcastu o filozofii Pravidelná dávka. Ďalším je Róbert Toth, ktorý pôsobí v Kolégiu Antona Neuwirtha. Trojčlennú porotu uzatvára Ján Tomaštík, ktorý je doktorandom na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa politickej filozofii a v minulosti pôsobil v renomovanej medzinárodnej právnickej organizácii ADF International. 

Ako sa prihlásiť?

Študenti musia vyplniť prihlasovací formulár na tomto odkaze. Vo formulári sa nachádza miesto na nahratie eseje v jednom z formátov DOC, DOCX, PAGES a PDF. Formulár treba vyplniť celý a dať pozor na správnosť údajov. Esej treba spolu s formulárom odoslať do 1. decembra 2021, 13.00. 

Pred tým, než uchádzač začne pracovať na svojej eseji je nutné si prečítať štatút súťaže na tomto odkaze.

Čo ak som esej ešte nepísal?

Do súťaže sú pozvaní aj menej skúsení študenti, alebo študenti technických smerov, ktorí nemajú skúsenosť s písaním. Zapojiť sa do takejto súťaže je totiž najlepším začiatkom ako sa začať zlepšovať v akademickom písaní. Pre menej skúsených môže byť nápomocná príručka dostupná na tomto odkaze. 

Aktuálne programové obdobie na čerpanie eurofondov sa oficiálne skončilo v roku 2020. Slovensko však z neho vyčerpalo len približne 47%. Nebyť predĺženia možnosti čerpania do roku 2023 minimálne 8 miliárd eur určených pre našu krajinu by zostalo nevyužitých.

„Je našou morálnou zodpovednosťou, aby sme eurofondy a všetky prostriedky z EÚ minuli čo najúčinnejšie a najlepšie,“ povedala v diskusii Eurofondy a ich využitie v končiacom programovom období europoslankyňa Miriam Lexmann.

Pripomenula pri tom predovšetkým skutočnosť, že kým v prvom programovom období Slovenska ako člena EÚ, v rokoch 2007 – 2013 sme dokázali vyčerpať 97% poskytnutých finančných prostriedkov, v tom druhom sme ku koncu decembra 2020 vyčerpali necelých 40%.

Prišli sme o 150 miliónov eur

„Vďaka Európskemu parlamentu (EP) sa podarilo predĺžiť obdobie na čerpanie eurofondov a zároveň sme ako dôsledok pandémie schválili v EP flexibilnejšie čerpanie prostriedkov, teda nie podľa oblastí, ako boli pôvodne pridelené a schválené, ale podľa toho, ako to členské krajiny v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie potrebujú,“ upresnila časový a formálny rámec aktuálneho čerpania európskych prostriedkov Miriam Lexmann.

Vďaka tomu Slovensko len za tento rok zvýšilo svoj podiel čerpania nateraz na približne 47%. Napriek tomu patríme v tomto ukazovateli k najhorším v EÚ.

Je to niečo, z čoho musíme nielenže vyvodiť zodpovednosť, ale predovšetkým sa poučiť. Máme tu zdravotnícke, ekonomické a sociálne výzvy súvisiace s Covidom-19, vieme, že 12% slovenských rodín trpí chudobou, teda máme kde investovať, ale my nie sme schopní tieto investície urobiť včas,“ uviedla v diskusii Lexmann.

„Navyše, len doposiaľ sme prišli už o 150 miliónov eur, ktoré prepadli, lebo sme ich načas nevyčerpali,“ pripomenula známu skutočnosť o prostriedkoch z oblastí pre vedu a výskum respektíve pre samosprávy, ktorých sa Slovensko muselo vzdať.

„Nie je to nejaký výmysel Bruselu, ale preto, že sme nesplnili vlastné pravidlá, ktoré sme si sami nastavili,“ dodala europoslankyňa Európskej ľudovej strany (EĽS), kde zastupuje KDH.

Jedna štátna inštitúcia čerpanie schváli, druhá ho spochybní

Lexmann v diskusii uviedla príklad, kedy pri výzvach na cezhraničnú spoluprácu musia naši poľskí, českí či maďarskí partneri čakať niekedy až roky na to, kým Slovensko zareaguje a dobuduje svoju časť spoločného cezhraničného projektu, napríklad cyklocesty, turistickej cesty či inej atrakcie.

„Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia, v tom istom obstarávaní nájde chyby a obviní obec a starostu z pochybenia. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu. Konzekvenciou býva zdržanie, v tom horšom prípade až vrátenie prostriedkov, čo je mimoriadnou skúškou pre rozpočty obcí. Toto nie je spravodlivé a systémové,“ upozornila celkom konkrétne na problematickú stránku čerpania eurofondov Miriam Lexmann.

Regiónom chceme peniaze prostredníctvom MAS-iek dokonca ubrať

Veľmi nesystémovo využívame podľa nej aj pomoc pre regióny prostredníctvom tzv. Miestnych akčných skupín (MAS), ktoré sa starajú predovšetkým o implementáciu prostriedkov do rozvoja vidieka.

Kým v českej republike môžu MAS-ky čerpať aj zo sociálneho fondu, na Slovensku to nie je možné.

Dokonca namiesto podpory tohto nástroja na čerpanie pre mestá a obce, podnikateľov či rôzne občianske a neziskové združenia, budeme podľa najnovších zámerov MAS-kám peniaze krátiť, pretože im zoberieme možnosť čerpať prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

„V regiónoch žije až 73% ľudí, nie je možné ich takto ochudobňovať a brániť im tak v čerpaní prostriedkov na rozvoj. Základ dobrého rozvoja krajiny je v tom, že budeme riešiť problémy tam, kde vznikajú. Kde množstvo ľudí reálne pociťuje ťažkosti, potrebujú pomoc alebo skrátka zlepšiť životné podmienky, a to je v jednotlivých regiónoch Slovenska,“ pripomenula europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Zdroj foto: obecne-noviny.sk

Petičné právo je jedným zo základných práv každého občana a jeho fungovanie je dôležité pre participatívnu demokraciu. Každoročne sú parlamentnému Výboru pre petície doručené stovky petícií. Ich význam je nezanedbateľný. Cez ne presne vieme, čo občanov trápi a  dokážeme tak cielenejšie navrhovať riešenia prostredníctvom našich politík.

Veľká časť petícií, ktoré EP obdrží, sa týka postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Plne si uvedomujem, aké je pre tieto osoby ťažké a diskriminačné, domáhať sa cez bariéry toho, čo je pre ostatných občanov automatické. Ide najmä o prekážky pri vzdelávaní, získavaní práce, v cestovaní, slabej  informovanosti, či nedostatočnej pomoci a podpore. V Európskej únii je približne 87 miliónov osôb so zdravotným postihnutím. Je nevyhnutné zaoberať sa touto problematikou komplexne. 

Prijali sme preto správu o ochrane osôb so zdravotným postihnutím. Správa vznikla na základe získaných poznatkov cez petície a je mimoriadne dôležitá. Ako členka výboru EMPL som k tejto správe podávala stanovisko a spoločne s European disability forum sa aktívne podieľala na jej príprave. Verím, že aj vďaka pozmeňovacím návrhom, ktoré sa mi podarilo do správy presadiť, vytvoríme pre osoby so zdravotným postihnutím lepšie prostredie.

Na čo poukazujem?

  • Musíme prepojiť dostupnosť služieb s prístupnosťou zastavaného prostredia. Ich veľká ponuka nestačí, najmä ak je v miestach, kam sa nevie každý dostať. 
  • Veci je potrebné premyslieť do detailov. Viackrát som si všimla, že bankomat s Braillovým písmom na tlačidlách alebo nižšie postavený bankomat, je síce považovaný za prístupný, no v praxi je nevyužiteľný pre nedomyslené „maličkosti“. Ak k nemu totiž vedú schody a nie je vybudovaný žiadny nájazd, je pre osobu na invalidnom vozíku nepoužiteľný. Akýkoľvek dobrý úmysel sa tak bez prepojenia s prístupnosťou prostredia míňa účinku. S podobnými bariérami sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú denne. Je preto nutné riešenia premyslieť a komunikovať.
  • Musíme pozerať na širší kontext uplatňovania práv. Je skvelé, že v Európskej únii máme definovanú a chránenú celú  škálu práv, avšak kľúčové pre ich plné uplatňovanie je aj to, aby o nich a ich využívaní ľudia vedeli. Práve preto je komunikácia o nich a o procesoch, ktorými sa dajú uplatňovať, nesmierne dôležitá. O to viac to platí pre osoby so zdravotným postihnutím. Európska únia má mnohé nástroje, ako je napríklad smernica o prístupnosti webových sídel alebo audiovizuálna smernica, ktoré majú za cieľ prístupnosť. Musíme ich preto plne a včas implementovať, aby nezostali iba na papieri.
  • Európsky preukaz zdravotného postihnutia je dlho očakávanou iniciatívou, ktorá má jeho držiteľom, osobám so zdravotným postihnutím, priniesť zjednodušený pohyb medzi členskými štátmi. Vo svojich pozmeňovacích návrhoch som upozornila aj na to, že tento návrh, ktorý má  EK predložiť do konca roka 2023, musí obsahovať predovšetkým cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím, ale aj čo najširší balík výhod pri cestovaní, v kultúrnej či športovej oblasti. 

Európa bez bariér nemôže zostať iba víziou. Implementujme riadne a včas prijatú legislatívu a prestaňme sa schovávať za množstvo výnimiek z prijatých pravidiel pre prístupnosť. Je tiež dôležité využívať dostupné financie, inovácie, digitalizáciu a technologický pokrok na to, aby sme našu spoločnosť spravili inkluzívnou, bezbariérovou a aby sme plné zapojenie do nej zabezpečili skutočne pre každého. Iba tak zaručíme potrebnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:

– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,

– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,

– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,

– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,

– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,

– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,

– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,

– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,

– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe “Pomôžme si”, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,

– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,

– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,

– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,

– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,

– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,

– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Počas tohto víkendu som sa ako členka pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu (EP) zúčastnila komunálnych volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali v sobotu 2. októbra.
 
Voľby do miestnych zastupiteľstiev boli spravidla dobre zorganizované, ale uskutočnili sa na pozadí vleklej politickej krízy, keď vládna strana vystúpila z dohovoru, ktorým sa pod vedením Európskej únie (EÚ) politické strany dohodli na konkrétnych reformných krokoch. Voľby boli charakterizované zvýšenou polarizáciou:

– Objavili sa mnohé svedectvá o útočení na kandidátov s cieľom donútiť ich odstúpiť,
– rôzne formy nátlaku zažívali aj zamestnanci štátu, 
– bolo zaznamenané zneužívanie administratívnych právomocí,
– politickú „súťaž“ sťažovala aj enormná finančná nerovnováha medzi jednotlivými subjektmi.
 
Na boj s týmito javmi bude slúžiť aj takzvaný Jean Monnet dialóg. Do tejto iniciatívy som bola nominovaná ako zástupkyňa najväčšej frakcie Európskeho parlamentu – Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom je aj slovenské KDH. 

Spolu so mnou sa na tomto dialógu podieľajú aj dve významné postavy európskej politiky a poslankyne EP:
 
– Marina Kaljurand, bývalá estónska ministerka zahraničných vecí,
– Viola von Cramon, bývalá poslankyňa nemeckého parlamentu. 
 
Jean Monnet dialóg sa snaží rozvíjať medzistranícku diskusiu a zlepšiť politickú klímu. Je to proces, ktorý EP podporuje vo viacerých strategických krajinách, hlavne v susedstve EÚ. Jeho cieľom je napomáhať krajinám ako Gruzínsko v demokratizačnom procese a viesť kultivovaný a cielený proreformný dialóg naprieč politickými stranami, ktorý má jasné pravidlá a ktorý „dostane za jeden stôl“ politických partnerov aj oponentov. 

Vyššia účasť vo voľbách ukazuje, že obyvatelia Gruzínska chcú mať slovo v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich bezprostredného života. Preto sa teším na ďalšiu spoluprácu s politickými lídrami z celého Gruzínska s cieľom zaistiť, aby sa krajina stala úspešnou, stabilnou a prosperujúcou demokraciou.

Zdroj foto: 24news.ge

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka z neho robia človeka, ktorý dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka – jeho charizma, dôraz na spravodlivosť, zápas proti biede a snaha pritiahnuť najslabších do stredu spoločenstva – z neho robia osobnosť, ktorá dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Podobne ako počas pontifikátu slovanského pápeža, ktorého apoštolské cesty mali dosah na chod sveta, aj argentínsky pápež dokáže presahovať náboženský rozmer svojho pôsobenia.

Na úvod dve krátke poznámky.

Celé týždne pred návštevou nás médiá zahlcovali informáciami, koľko ľudí sa prihlásilo na návštevu Svätého Otca a či je to málo, alebo dosť. Dnes už všetci vieme, že to nebolo podstatné. Pandémia jednoducho naučila mnohých ľudí ostať doma a podmienka očkovania zo začiatku pravdepodobne tiež niektorých odradila.

Za ostatný rok a pol si aj mnohí starí rodičia zvykli na stretnutia s vnúčikmi online. Pápež František však neprišiel počítať verné ovečky, ktoré sa zúčastnili osobne. Prišiel nám priniesť posolstvo a povzbudenie a to prenikne do spoločnosti tak či tak. Závisí len od otvorenosti našich sŕdc, čo z neho vzklíči. Slovensko sa na pár dní stalo svetovým a počet účastníkov o tom nerozhodoval.

Aj pri tejto príležitosti sa našli ľudia, ktorí sa snažili znova rozdeliť spoločnosť. Začali sa šíriť rôzne čísla, koľko ľudí sa prihlásilo ku Katolíckej cirkvi v poslednom sčítaní ľudu, hoci oficiálne výsledky ešte neboli publikované. Ďalší vyzývali na takzvanú odluku Cirkvi od štátu. Považujem to za priehľadný populistický pokus rozpútavať vášne, ktorý navyše nemá reálne základy.

Ústava SR, ako aj základné zmluvy medzi Slovenskom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami jasne ukotvujú, že žiadna cirkev na Slovensku nie je spojená so štátom. Financovanie činnosti všetkých registrovaných cirkví ustanovuje zákon. Navyše obeta a láska, ktorú mnohí kňazi a zasvätené osoby ponúkajú najmä v sociálnej oblasti, je nevyčísliteľná. K tomu sa ešte vrátim v súvislosti s Luníkom IX.

Svätý Otec prišiel budovať mosty, nie iba medzi cirkvami

Veriaci či neveriaci, Svätý Otec spája a dokazuje to v každej situácii. Do centra spoločnosti pozýva z jej periférie tých najzraniteľnejších a marginalizovaných. Myšlienky, výzvy a povzbudenia, ktoré nám adresoval, však nesmú zostať iba slovami.

Nabáda nás k činnosti, sústredeniu, svedomitej práci. V jeho slovách som opätovne a naživo celý čas nachádzala inšpiráciu a potrebnú silu premieňať slová na skutky. Okolo nás je totiž nekonečne veľa príležitostí konať dobro.

Chcem teraz upriamiť pozornosť na niektoré výzvy Svätého Otca.

Zakorenenosť a otvorenosť

Výzva na „zakorenenosť a otvorenosť“ sa nám môže zdať až protichodná. Dovolím si tvrdiť, že touto výzvou pápež vynikajúco vystihol slovenskú dušu a zároveň nám dal jasný pokyn, ako sa pohnúť dopredu. Zakorenenosť je nám Slovákom vlastná, a to v pozitívnom aj negatívnom význame.

Slovenský národ bol vždy pevne zakorenený vo viere a tradíciách. Bol pripútaný k rodine, svojmu kraju a domovu. Táto zakorenenosť sa však niekedy objavuje aj v negatívnejšom svetle. Neraz je pre nás ťažké opustiť mentálne pohodlie rodnej doliny. Hoci často nemáme problém prijímať „všetky novoty sveta“ – dobré i zlé –, je pre nás neraz pohodlnejšie zmýšľať takpovediac „po starom“. Týka sa to nás politikov, ale i občianskej spoločnosti a Cirkvi.

Vidíme to na neustálom zápase s korupciou a zneužívaním moci, ktoré si nájdu svoj priestor, hneď ako je to možné. Vidíme to aj na tom, keď sa po mnohých reformách (alebo pokusoch o ne) zistí, že sa vlastne veľa nezmenilo. Do tretice to vidíme i na problémoch Rómov, ktoré sa tiež už tridsať rokov pokúšame riešiť tým istým spôsobom, a stále sa čudujeme, že to nefunguje.

Jednoducho aj keď máme dobré úmysly, zdá sa, že nevieme zmeniť optiku a opustiť starý spôsob nazerania na výzvy, ktoré sú pred nami. Myslím si, že na to sa snažil poukázať Svätý Otec aj návštevou Luníka IX. Chcel vyzdvihnúť prácu saleziánov a rehoľných sestier z Inštitútu dcér Márie Pomocnice, ktorí dali týmto ľuďom okrem projektov so stanovenými cieľmi a rozpočtom aj srdce a lásku.

Zakorenenosť v kresťanskej viere je čosi, čo sprevádzalo Slovensko od dávnych čias. Poskytovala nám akúsi chrbtovú kosť, ktorá nám pomohla v kľúčových okamihoch našej histórie urobiť správne rozhodnutie. Vieru sa zatiaľ nepodarilo vykoreniť žiadnemu režimu ani ideológii.

Tá pravá otvorenosť, na ktorú nás vyzýva aj pápež František, zaiste nespočíva v tom, že sa máme otvoriť všetkému novému bez rozmyslu a stať sa „homologizovanou“ kópiou, ktorá sa už ničím nebude líšiť od iných. Pravá otvorenosť sa nebojí výziev, pretože má jasné princípy a hodnoty, a preto sa rozhoduje poučene.

Druhým dôležitým momentom bol pápežov príhovor krátko po príchode na Apoštolskú nunciatúru počas ekumenického stretnutia. „Kresťanské komunity na Slovensku spája skúsenosť prenasledovania,“ povedal pápež. Tieto slová boli jeho prvým posolstvom, hneď ako vkročil na slovenskú zem. Pripomenul nám, aby sme nezabudli na desaťročia krutého ateistického režimu, ktorý ponižoval a týral ľudí pre vieru v Boha a pre vernosť svedomiu.

Je pochopiteľné, že na vyrovnanie sa s vlastnou históriou treba čas. No ten čas treba naplniť snahou, inak sa na hrôzy komunizmu jednoducho zabudne. Tajná Cirkev, z ktorej vzišlo aj Kresťanskodemokratické hnutie, by mala byť našou inšpiráciou aj dnes a jej étos by nás mal viesť k spolupráci a vzájomnému zdieľaniu.

Odvaha pomenovať pravdu nahlas a verejne aj napriek nepríjemnostiam je v dnešných časoch prehnanej korektnosti, nezriedkavej agresívnej sekularizácie verejnej diskusie a útočenia na svedomie človeka nesmierne potrebná. V tomto je pre nás obdobie prenasledovania nášho národa pečaťou, ktorú nikdy nesmieme zmazať.

Sloboda

Som rada, že Svätý Otec sa explicitne venoval aj významu slobody, pričom jasne pomenoval i našu náročnú cestu k jej dosiahnutiu a veľké obete mnohých. Ochranu slobody vnímam vo svojej politickej práci ako podstatnú.

Pápež František povedal: „Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a nato, aby zostala slobodná.“ Chrániť si dnes slobodu nie je jednoduché, lebo zlo, ktoré ju ohrozuje, má rafinovaný šat. Svätý Otec nazval slobodu cestou a vyzval nás, aby sme po nej kráčali zodpovedne so zreteľom na rozlišovanie. Tak aby nás nevliekol životom dav, verejná mienka alebo médiá.

Máme za sebou dni naplnené otcovskou prítomnosťou. Dni, počas ktorých nám Svätý Otec slovom i skutkom otváral zrak a sluch. Jeho homílie a príhovory sú nekonečnou studnicou, z ktorej môžeme čerpať na svojich cestách.

Návštevou nám pápež jasne ukázal, že Slovensko nie je malý či nedôležitý štát v strede Európy. Práve naopak, bohatstvo histórie, pestrá kultúra či zmysel pre posvätno sú našou silnou devízou. Keď si toto uvedomíme a budeme podľa výzvy Svätého Otca zakorenení v princípoch a zároveň otvorení dialógu, môžeme spoločne tvoriť veľké diela doma i vo svete.

Teším sa na to a som rada, že je to opäť Svätý Otec, ktorý sa k nám prihovára a posúva Slovensko vpred.

Článok bol publikovaný na postoj.sk

Zdroj foto: vaticannews.va

Miriam Lexmann podporuje celosvetovú iniciatívu na zlepšenie životných podmienok zdravotne znevýhodnených a vyzýva k tomu aj Európsky parlament (EP).

Miriam Lexmann a ďalší europoslanci vyzvali predsedu EP Davida Sassoliho aby zapojil europarlament do globálnej kampane #WeThe15. Jej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu, ktorá stojí v ceste inkluzívnej spoločnosti pre zdravotne znevýhodnených obyvateľov. Len v Európe žije 87 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím, na celom svete je to až 1,2 miliardy, čo je 15 percent populácie.

„V europarlamente zastupujeme stovky tisíc európskych občanov so zdravotným postihnutím, preto je takéto partnerstvo našou zodpovednosťou, ktorá navyše vyplýva aj z už prijatých záväzkoch hľadať a presadzovať politiky a opatrenia zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím v inkluzívnej spoločnosti,“ uviedla na podporu výzva slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Europoslanci v liste vyzvali Európsky parlament, aby ako silný zástanca ľudských práv a nediskriminácie osôb so zdravotným postihnutím zintenzívnil svoje úsilie na zaručovaní práv a začlenenie týchto osôb na globálnej úrovni. Urobili tak práve počas letných paralympijských hier v Tokiu, kde súťaží viac ako 4500 športovcov zo 163 krajín a sú synonymom nezlomnej vôle, talentu, tvrdej práce a odhodlania, ktoré zostávajú v našich očiach často skryté práve pre pretrvávajúcu diskrimináciu zdravotne znevýhodnených.

Zdroj foto: paralympics.sk

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac jún. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– upozornila som, že cez Európsky sociálny fond + vieme rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Čerpať však z neho musia aj mimovládne, charitatívne a neziskové organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS,

– prijala som petíciu občianskej komunity CitizenGo s viac ako 270-tisíc podpismi vyjadrujúcimi nesúhlas s tzv. Správou Matić,

– odmietla som kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a vyzvala som na odmietnutie aj celé plénum EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,

– v prejave v NR SR som vyzvala premiéra Eduarda Hegera, aby otvoril na stretnutiach Rady otázku princípu subsidiarity, ktorý musí zostať ako kľúčový a fundamentálny základ EÚ,

– apelujem na Európsku komisiu, aby posilnila stratégie na podporu zamestnanosti osôb s poruchami autistického spektra. Posilnením ich zamestnanosti nielen pomôžeme samotným osobám s autizmom naplniť svoj potenciál, ale aj ako spoločnosť naplníme svoje záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali prostredníctvom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím,

– vyzvala som na plné čerpanie európskych prostriedkov v synergii s Plánom obnovy, ktoré nám pomôžu pokryť riešenia proti chudobe. Pod hranicou chudoby dnes aj v dôsledku pandémie žije u nás približne 640-tisíc ľudí, najmä mnohopočetných rodín, osamelých rodičov, seniorov či zdravotne znevýhodnených,

– aktívne som prispela k tvorbe dokumentu frakcie EĽS o Budúcnosti kresťanskej demokracie. Budúca podoba EÚ veľmi závisí od našej ochoty postaviť sa na ochranu demokracie a spoločného dobra,

– podporila som výzvu na zastavenie vývozu a, naopak, domáce spracovanie železného šrotu v krajinách EÚ. Vývoz spôsobuje poškodzovanie životného prostredia, ale škodí aj európskym fabrikám – vrátane US Steel Košice či Železiarní Podbrezová – v nastávajúcej snahe o efektívnejšie princípy obehového hospodárstva, či dodržanie prísnych klimatických cieľov napríklad jeho domácim recyklovaním,

– zverejnila som blog, kde vysvetľujem, prečo je princíp subsidiarity dôležitý a ako môže pomôcť zabrániť návratu totality,

– vzniesla som osem pozmeňujúcich návrhov k správe o Ochrane osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícii. Žiadam, aby Európska komisia a členské štáty vykonali dôkladnú analýzu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa kritérií pre uznávanie, zosúladenie definícií zdravotného postihnutia a zabezpečenie vzájomného uznávania stavu zdravotného postihnutia vo všetkých členských štátoch,

– diskutovala som so stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ, 

– spolu s časťou poslaneckých kolegov som sa pýtala EK, aké opatrenia prijala alebo plánuje prijať Európska Rada na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s deťmi, pokiaľ ide o používanie systému digitálnych Covid certifikátov,

– spolu s kolegami žiadam dôkladné prešetrenie vydaných a z príspevkov EÚ financovaných učebníc pre palestínske deti obsahujúce nenávistný materiál, antisemitizmus a podporu džihádu,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii Európskej aliancie za nedeľu k problematike právu odpojenia, stanoveniu požiadaviek, podmienok a práv pre prácu online,

– prednesením modlitby som sa zapojila do podujatia Národné modlitebné raňajky,

– na Bratislavských Hanusových dňoch som diskutovala o konzervativizme ako záchrane slobody,

– ako tieňová spravodajkyňa EP pre Valné zhromaždenie OSN som vystúpila v pléne EP, kde som zdôraznila, že potrebujeme silné a strategicky jednotné smerovanie EÚ založené na hodnotách slobody a demokracie,

– vyzvala som na zavedenie nielen osobných, ale ak odvetvových sankcií voči režimu Aleksandra Lukašenka, ak neprepustí všetkých politických väzňov a neukončí represálie voči vlastným obyvateľom,

– iniciovala som spolu s KDH a KDU-ČSL rezolúciu EĽS s konkrétnymi krokmi požadujúcimi pomoc EÚ pre ľudí v Bielorusku v ich zápase za slobodu.

Aj takto vyzerala moja júnová práca v prospech občanov. Počas leta si pár dní oddýchnem, aby som načerpala sily a naďalej mohla pokračovať v plnom nasadení.

Európska spoločnosť starne. Tomuto vývoju predchádzali komplexné príčiny, ktorý vyústili v nižšiu pôrodnosť, ale aj odlivu mladých ľudí z niektorých oblastí.

Žiaľ, nezareagovali sme včas s podpornými politikami.

Dnes vidíme narastajúci efekt takzvaných sendvičových rodičov, ktorí popri deťoch len ťažko zvládajú starostlivosť o svojich rodičov preto, lebo nemáme potrebnú infraštruktúru. Bije hodina dvanásta na to, aby sme prijali účinné politiky dôstojného starnutia.

Seniori potrebujú prístup ku zdravotnej starostlivosti či opatrovateľským službám, ale aj k celoživotnému vzdelávaniu. Samozrejme, dobre nastavená rodinná politika a spravodlivé ohodnotenie starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme sú absolútne kľúčové.

Treba tie vyzdvihnúť veľký potenciál nových digitálnych asistenčných technológií, ktoré môžu seniorom významne pomôcť k samostatnému životu.

Dôstojnosť života našich rodičov a starých rodičov je totiž našim zrkadlom.

Video z vystúpenia si pozrite tu: https://www.facebook.com/miriamlexmann.sk/videos/324766882680173

Foto: John Bragg, https://europefineartphotos.photoshelter.com

Od začiatku môjho mandátu v Európskom parlamente konzistentne poukazujem na to, že dohodnuté právomoci sa musia dodržiavať. Zmluvy stanovujú jasne, ktoré kompetencia na úrovni Európskej únie zdieľame a ktoré sú výlučne v rukách členských štátov.

Stále viac sme však svedkami snáh o posúvanie dohodnutých hraníc. Správa Matić je toho jasným príkladom. Európska únia nemá kompetencie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Z toho samo osebe vyplýva, že keby sme ctili zásadu subsidiarity, dnes by sme správu s takýmto názvom a témou ani nemali na programe.

V druhom rade Európsky parlament nemá mandát na to, aby prostredníctvom svojich nezáväzných uznesení posúval významy medzinárodne dohodnutých a uznávaných konceptov, akými sú aj ľudské práva.

A žiadny medzinárodný dokument neustanovuje právo na potrat.
Táto správa je preto v zrejmom a závažnom rozpore s právomocami EÚ a musí byť zamietnutá.

Zdroj foto: dennikstandard.sk

Dnes som vystúpila na pôde NR SR ku Konferencii o budúcnosti Európy.

Hoci sme členmi Európskej únie už 17 rokov, Slováci sa o rozhodnutia únie zaujímajú iba okrajovo. Necítia sa byť jej aktívnou súčasťou. Preto považujem za dôležité čo najviac priblížiť úlohu EÚ a jej význam.

Európska únia je partnerstvo a každá krajina je jeho unikátnou súčasťou. Hlas každého Európana je dôležitý. Iba tak dokážeme uskutočniť zmeny, ktoré očakávame. A iba tak dokážeme hľadať riešenia na nové aj existujúce výzvy.

Využime príležitosť, ako ovplyvniť fungovanie EÚ. Predostrime a vydiskutujme si naše požiadavky, postoje a očakávania.

Občania musia cítiť konkrétne európske riešenia, a to zvlášť teraz, keď čelíme závažným spoločenským a ekonomických následkom pandémie. Len v rešpektovaní a úzkej spolupráci s miestnou komunitou a regiónmi dokáže byť Európa silná vnútorne. Na globálnej úrovni je našou úlohou dbať na dodržiavanie ľudských práv a slobôd nielen zmluvne, ale aj v skutočnosti tak, aby sa totalita moci stala navždy minulosťou.

Pozrite si celé moje vystúpenie v NR SR: http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/32?id=244471

Titulná foto: Mária Pikuláková

Moje úsilie v boji proti správe Matić spoločne s mnohými kolegami na
pôde Európskeho parlamentu v týchto dňoch vrcholí. Absolvujem množstvo
rokovaní, stretnutí s poslancami, ale i občanmi. Od manažérky kampaní
občianskej komunity CitizenGo Miriam Kuzárovej som prevzala petíciu 270
058 občanov rôznych krajín EÚ proti tejto správe, ktorá významne podporí
naše argumenty v Európskom parlamente, a to predovšetkým v rámci našej
politickej skupiny EĽS. Hlas občanov musí byť vypočutý!

Správa, ktorá porušuje európske zmluvy

Som povzbudená, že aj Národná rada Slovenskej republiky vyvíja
chvályhodné úsilie a prijala uznesenie, ktoré jasne dáva
najavo, že si ako členský štát takéto zasahovanie do právomocí členských
štátov neželáme. Na poslancov NR SR som sa taktiež obrátila so žiadosťou
o podporu listu s odmietnutím správy Matić adresovanom predsedovi
Európskeho parlamentu D. Sassolimu.

O dôvodoch prečo táto správa neprijateľne zasahuje do oblasti
zdravotníckej politiky, služieb a starostlivosti ako aj vzdelávania som
v posledných dňoch hovorila vo svojich mediálnych vystúpeniach v RTVS,
TV Lux či rádiu Lumen. Zdôraznila som najmä fakt, že je v jasnom rozpore
s princípom subsidiarity, a teda porušuje európske zmluvy, konkrétne
článok 5 ZEU, ktorý výslovne stanovuje, že:

„Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej
výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané
touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej
úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu
alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni
Únie.“

Zároveň je správa aj v rozpore s Deklaráciou Národnej rady Slovenskej
republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov
kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach
schválenou v januári 2002, podľa ktorej oblasti ochrany života a
dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť, ochrany rodiny a
inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o
veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania
patria do výlučnej právomoci členských štátov a štátov kandidujúcich na
členstvo v Európskej únii.

Potrat nie je ľudským právom

V rozpore s vyššie uvedenými dokumentami sú predovšetkým časti:

– zasahovanie do zdravotníckej oblasti, ktorá je vo výlučnej kompetencii
členských štátov výzvami na odstraňovanie akýchkoľvek právnych,
politických, finančných či iných prekážok až po dekriminalizáciu umelého
prerušenia tehotenstva bez stanovenia ďalších podmienok alebo obmedzení
– označením práva na umelé prerušenie tehotenstva za základné ľudské
právo, hoci takéto právo nie je uznané v žiadnych medzinárodných
dokumentoch
– kritika právne zakotvenej výhrady svedomia zdravotníckeho personálu a
výzva na regulačné opatrenia a opatrenia na presadzovanie, ktorými sa
zabezpečí, že táto doložka neohrozí včasný prístup žien k starostlivosti
o sexuálne a reprodukčné zdravie
– výzvy na zavedenie komplexnej sexuálnej výchovy v súlade s
kontroverzným dokumentom WHO (Zásady pre sexuálnu výchovu v Európe)
napriek tomu, že oblasť vzdelávania patrí do výlučnej právomoci
členských štátov
– výzvy na de facto obmedzovanie slobody prejavu cez obmedzovanie
diskriminačných a nebezpečných informácií o sexuálnom a reprodukčnom
zdraví bez ďalšej špecifikácie týchto právne vágnych pojmov

Pevne verím, že spoločnými silami sa nám podarí zasadiť za to, aby boli
európske zmluvy dôsledne dodržiavané a aby takéto pokusy boli vždy včas
zmietnuté zo stola.

Viac si prečítajte v mojom komentári tu:
https://www.postoj.sk/80199/subsidiarita-ako-ochrana-pred-totalitou-moci

Zdroj foto: Európsky parlament

Podľa celosvetových štatistík má približne každý stý človek diagnostikovanú poruchu autistického spektra. V Európe je to teda približne 5 miliónov ľudí a hoci je spoločnosť čoraz otvorenejšia a zákonodarcovia prijímajú nové stratégie a legislatívy na odstraňovanie bariér a lepší život pre osoby so zdravotným postihnutím, čo sa týka oblasti zamestnania osôb s poruchou autistického spektra, zdá sa, akoby sme sa nevedeli pohnúť z miesta.

Osoby s autizmom na dennej báze čelia vysokej miere diskriminácie a ich úroveň zamestnanosti dosahuje iba 10 %, čo je v porovnaní s viac ako 40 percentnou zamestnanosťou u osôb s iným zdravotným postihnutím skutočne veľmi málo. 

A pritom až 80 % osôb s touto diagnózou sa môže zamestnať aspoň na čiastočný úväzok. Mnohokrát sa dozvedáme príbehy o zodpovedných, úspešných zamestnancoch, dokonca veľmi talentovaných ľuďoch, ktorí majú skvelú pamäť, dokážu s absolútnou presnosťou kresliť mapy a plány alebo naučiť sa viac cudzích jazykov. Avšak tieto svoje talenty nemôžu ukázať svetu.

Na Slovensku, ale aj v iných členských krajinách existujú úspešné iniciatívy, ktorých cieľom je zamestnávanie osôb s autizmom. Tieto sú však vedené neziskovými organizáciami, či iniciatívami rodičov, ktorí chcú svojim deťom dopriať možnosť realizovať sa. Štátnej podpory sa dočkajú len málokedy, napriek tomu, že nám ukazujú, ako sa to dá.

A pritom stačí málo, podpora takýchto iniciatív, zber údajov, výmena dobrých postupov, prepájanie záujemcov o zamestnanie so zamestnávateľmi, školenia ako k zamestnancom a kolegom pristupovať. A trocha empatie a porozumenia. 

Verím, že Európska komisia urobí všetko preto, aby boli stratégie na podporu zamestnanosti osôb s poruchami autistického spektra úspešné. Pretože posilnením ich zamestnanosti nielen pomôžeme samotným osobám s autizmom naplniť svoj potenciál ale aj ako spoločnosť naplníme svoje záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali prostredníctvom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Ilustračná foto, Zdroj: zdravi.euro.cz

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac máj. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– ako tieňová spravodajkyňa som spolupracovala na tvorbe schválenej správy o pravidlách pre digitálne formovanie budúcnosti EÚ,

– vystúpila som v pléne EP k dohode o posilnení práv cestujúcich v železničnej doprave. Napriek pozitívam dohody som upozornila na nedostatočné uľahčenie cestovania pre zdravotne postihnuté osoby, za čo som sa zasadzovala,

–  v EP sme schválili uznesenia k téme Európskych záruk pre deti spoločne s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím, ale aj bezpečnosti v online priestore,

– odmietam kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a ktorá bola schválená vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,

– spoločne s Monikou Kolejákovou z KDH sme upozornili na to, že Ministerstvo zdravotníctva doposiaľ neuskutočnilo žiadne kroky, aby mohlo čerpať z 4 miliardového balíka poskytovaného EÚ určeného na včasné zachytenie a diagnostiku onkologických ochorení,

– iniciovala som spoločný list slovenských europoslancov predsedovi NR SR so žiadosťou o vystúpenie na júnovej schôdzi NR SR pri príležitosti Konferencie o budúcnosti Európy,

– po mojich mnohých apeloch a vytrvalom úsilí bol konečne vymenovaný osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Stal sa ním Cyperčan Christos Stylianides,

– rozporuplnú iniciatívu Európskej komisie o návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva považujem za ďalší nebezpečný pokus porušujúci nielen subsidiaritu, ale i závažne ohrozujúci najlepší záujem dieťaťa v prípade praxe tzv.náhradného materstva. Práve touto v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, ilegálnou praxou by sa totiž musel zaoberať.

– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde som zároveň tieňovou spravodajkyňou pre stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Návrhy boli zamerané na dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritického myslenia, podpory podnikania, tvorivosti či mediálnej gramotnosti

– vyjadrila som podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov pre predstaviteľov komunistického režimu, ktorý je snahou o nastolenie bazálnej spravodlivosti

– podporila som celoeurópsku iniciatívu žiadajúcu znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom je uľahčiť spoluprácu orgánov verejného zdravia a mimovládneho sektora v problematike koordinovania národných a európskych preventívnych programov,

– Komisii som adresovala otázku s cieľom zamedziť diskriminácii pri používaní digitálnych Covid pasov pre deti a dospelých, ktorým zdravotný stav neumožní očkovanie či dokonca ani testovanie,

– podporila som verejnú celonárodnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

– v EP som jednoznačne podporila nový sedemročný rámec pravidiel a fungovania obľúbeného vzdelávacieho programu Erasmus +, 

– diskutovala som s vyše 200 stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ, 

– vyzvala som na okamžité sprísnenie sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu ako dôsledok bezprecedentného únosu civilného lietadla a následného zatknutia opozičného aktivistu R.Prataseviča s priateľkou a nárastu počtu politických väzňov v Bielorusku, medzi ktorých patrí aj Pavel Seviarynets, líder Bieloruských kresťanských demokratov.  

– položila som otázku Komisii k problematike stratégie EÚ pre demografiu, vzdelávania, informovania a prípravy k narastajúcemu problému medzigeneračnej spravodlivosti,

– odmietla som pokračovanie v procese ratifikácie bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou v dôsledku Čínou uvalených sankcií na osoby a inštitúcie v EÚ,

– verejne som podporila celosvetovú výzvu pápeža Františka na modlitby za zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, náboženských slobôd, mier a pokoj v Číne a Mjanmarsku,

– vystúpila som v slovenských a zahraničných médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku ako aj aktuálnemu európskemu a svetovému dianiu.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas mája. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Pojmom subsidiarita sa dnes operuje čoraz častejšie. Čo presne znamená, koho sa týka, prečo tvorí podstatu ochrany pred totalitou či ako sa ju pokúša prekračovať Európska únia?

Nájsť rovnováhu medzi dávno danými, zjavenými pravdami o človeku a dynamikou spoločenských zmien je veľkou výzvou pre každú generáciu. Pre veriacich i neveriacich, pre nepolitikov a rozhodne pre politikov.

Rýchlosť, akou sa mení náš svet v globálnom rozmere, môže nabádať aj k rýchlym riešeniam či skokovým zmenám. Namieste je však rozvážnosť opierajúca sa o pevný základ. Ten nám pripomína, odkiaľ prichádzame a kam ideme.

V týchto dňoch je to presne 130 rokov, čo Katolícka cirkev predstavila zásady na riešenie ťažkých sociálnych a ekonomických problémov spoločnosti v encyklike Rerum novarum pápeža Leva XIII.

Slovami Pia XI. mala „tú zvláštnosť, že práve vtedy, keď to bolo nanajvýš príhodné, ba nevyhnutné, (táto encyklika) dala celému ľudstvu bezpečné normy na primerané vyriešenie ťažkých problémov ľudskej spoločnosti, ktoré sa označujú názvom sociálna otázka“.

Tak predstavila alternatívu marxizmu, ktorý si násilne a totalitne chcel vydobyť pozíciu univerzálneho princípu správy spoločnosti – od ekonomických vecí cez sociálne až po kultúrno-etické a morálne.

Encyklika poskytla odpovede na riešenie sociálnej otázky a predstavila základ učenia cirkvi, ktoré chráni slobodu, dôstojnosť a kreativitu každého člena spoločnosti, a tak ich pozýva zodpovedne tvoriť spoločné dobro. Cirkev si tak zvolila opačnú perspektívu riešenia než ideológie, ktoré si vytvoria predstavu o ideálnej spoločnosti a tú tvrdo presadzujú aj za cenu dnes už historicky známych totalitných dôsledkov.

Úlohou spoločnosti je pomôcť, nie ničiť a pohltiť

Tajomstvo rozdielneho prístupu tkvie v princípe subsidiarity, ktorý pomenoval a rozviedol v detailoch až Pius XI. pred 90 rokmi v encyklike Quadragesimo anno (v preklade „V štyridsiatom roku“ – lebo vyšla presne na 40. výročie encykliky Rerum novarum).

Pius XI. v nej jasne definuje postupnosť subsidiárnej hierarchie, pričom do jej základu zakotvil už spomenutú ochranu slobody a dôstojnosti každej osoby: „Je celkom určite pravdivé a dejiny to potvrdzujú, že pre zmenené podmienky mnohé veci môžu vykonávať už len veľké združenia, hoci sa nimi predtým zaoberali aj malé. Predsa však musí ostať jasná veľmi dôležitá zásada v sociálnej filozofii: ak je nepovolené odobrať jednotlivcom to, čo môžu vykonávať vlastnými silami a vlastným úsilím, a prideliť to spoločenstvu, tak je nespravodlivé preniesť na väčšiu a vyššiu spoločnosť to, čo môžu vykonávať menšie a nižšie spoločenstvá. Alebo inak ‚prirodzenou náplňou akéhokoľvek zásahu samej spoločnosti je totiž pomôcť subsidiárnym spôsobom údom spoločenského organizmu, a nie zničiť ich a pohltiť‘.“

Na základe tohto princípu sa musia všetky spoločnosti vyššieho spoločenského zriadenia postaviť do postoja pomoci (subsidium), čiže opory rastu a rozvoja vo vzťahu k menším. Upozorňuje na to Kompendium sociálnej náuky Cirkvi v časti 186 (Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj, 2004).

Dnes už vieme, že odmietnutie subsidiarity alebo jej obmedzenie s cieľom domnelej demokratizácie či rovnosti všetkých v spoločnosti obmedzuje a niekedy aj ničí ducha slobody a iniciatívy.

Cesta tvorby vzťahu cirkvi voči demokracii bola dlhá, ale svätý Ján Pavol II. v encyklike Centesimus annus vyjadril k nej úctu, plne si však uvedomujúc to, čo viedlo cirkev k jej zdržanlivému postoju pre jej mimoriadnu krehkosť, ktorá spočíva v jedinečnej sebadeštrukčnej tendencii.

Práve preto cirkev ponúkla riešenie, ktoré hľadá optimálny vzťah medzi politickou reprezentáciou a občanmi tak, aby politika bola čo najbližšie k človeku a pre jeho dobro. Sociálne učenie cirkvi a jej morálna teológia prinášajú základný princíp pre zdokonalenie spoločenského usporiadania. Zahŕňajú pritom jeho sociálny a ekonomický rozmer cez princíp subsidiarity, ktorý je napĺňaný solidaritou, sociálnou láskou a spravodlivosťou v ochrane ľudskej dôstojnosti a slobody.

A tak – ako podčiarkuje sv. Ján Pavol II. v encyklike Sollicitudo rei socialis – spoločenské dobro sa uskutočňuje vďaka subjektívnej tvorivosti občana v atmosfére občianskeho spoločenstva. To sa chápe ako súhrn vzťahov medzi jednotlivcami a sprostredkujúcimi zoskupeniami (podľa encykliky Centesimus annus).

Vyššie uvedený citát o oprávnenosti presunu kompetencií na vyššie celky vplyvom zmenených podmienok sa dá aplikovať aj na tvorbu Európskej únie. Je pravda, že v povojnovej Európe mala úloha vyššieho celku zjednocujúci a mierotvorný význam. V dnešnom globálnom svete vidíme význam Únie aj v spoločnom trhu či v politikách, ktoré sa týkajú koordinovanej odpovede na mnohé geopolitické výzvy.

Princíp subsidiarity je jasne cítiť už v základoch povojnovej mierovej spolupráce, tak ako ju nastavili európski otcovia zakladatelia.

Dnes garantuje funkčnosť Európskej únie a tvorí prvok demokratickej kontroly. Princíp subsidiarity bol a musí zostať absolútne kľúčovým základom, ktorý garantuje poslanie a zmysel EÚ. Tak, aby jej činnosť neprekračovala rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jej cieľov.

Je zhubným omylom štátu zasahovať do svätyne rodiny

Agendou Európskej únie teda má byť len to, čo dokáže lepšie než jednotlivé členské štáty. Konkrétne článok 5 Zmluvy o Európskej únii z roku 1992 okrem iného špecifikuje:

Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Lisabonská zmluva v článku 3b k princípu subsidiarity dopĺňa aj princíp proporcionality: „Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality.“ A v tom istom článku bližšie špecifikuje: „Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

Napriek jasnej formulácii sa pokusy prekročenia kompetencií Únie opakovane objavujú. Takýmto je napríklad aktuálny počin Európskej komisie, ktorá svojou iniciatívou návrhu Nariadenia o uznávaní rodičovstva medzi jednotlivými členskými štátmi zasahuje do ich svojbytnej rodinnej politiky. Takýmto pokusom je aj správa od chorvátskeho socialistického europoslanca Predraga Freda Matića o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorá bude čoskoro predložená k hlasovaniu v pléne Európskeho parlamentu.

Táto správa direktívne obmedzuje legitímne kompetencie členských štátov a označuje všetkých s iným presvedčením svedomia prívlastkom „narušitelia demokracie“.

Pritom nás už encyklika Rerum novarum vystríhala, že je „zhubným omylom chcieť, aby štát mohol ľubovoľne zasahovať do svätyne rodiny“, nieto ešte Európska únia. Rovnako sledujeme aj pokusy zasahovať do daňovej politiky členských štátov, ktorá podľa európskych zmlúv tiež patrí do ich výlučnej kompetencie.

Zástancovia takýchto krokov Únie argumentujú, že ak nejde o legislatívny návrh – ako napríklad v prípade správy Matić –, európske inštitúcie musia mať slobodu vyjadrovať sa k čomukoľvek. Ja s tým však nesúhlasím, keďže z povahy týchto nelegislatívnych uznesení sa dá usúdiť, že v konečnom dôsledku vedú k legislatívnemu návrhu. Takéto uznesenia tiež citujú v rámci svojej judikatúry obidva európske súdy, a tým majú jasný dosah na vnútroštátne právo. V prípade správy Matić vysoko kontroverzný.

To, že aj právne nezáväzný dokument alebo tzv. „soft law“ tvorí materiálny prameň práva, a teda má povahu legislatívne meniť právny poriadok, je jasným dôkazom toho, že princíp subsidiarity sa jednoznačne musí vzťahovať aj na takéto kroky inštitúcií Európskej únie.

Jasne to vyplýva z jeho prirodzeného chápania. V opačnom prípade sa vytvára priestor pre akúsi šedú zónu na obchádzanie chýbajúcich legislatívnych kompetencií EÚ, pričom princíp subsidiarity stráca svoju hlbokú podstatu a stáva len akýmsi zaujímavým elementom pre právny diskurz.

Subsidiarita je sociálny pilier, ktorý zaručuje ochranu spoločného dobra

Trend zasahovania do výlučných právomocí členských štátov je podľa môjho názoru nadmieru nebezpečný, a preto považujem za nevyhnutné, aby subsidiarita bola jednou z primárnych tém odbornej i občianskej diskusie v rámci prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy.

Ako upozorňuje Kompendium sociálnej náuky Cirkvi v časti 187, základným cieľom tohto princípu je predsa chrániť osoby, rodiny a menšie celky (v tomto prípade aj členské štáty) od zneužívania nadriadenými inštitúciami. Teda aj Európskou úniou.

V opačnom prípade Únia úplne potlačí to svojské a originálne, čo ponúkajú jednotlivci, rodiny, menšie spolky a členské štáty, ktoré prispievajú k spoločnému dobru nášho kontinentu a sveta, a teda nebude konať v záujme tohto spoločného dobra.

Vychádzajúc z encykliky Quadragesimo anno Pia XI., Únia sa tým okráda o možnosť s väčšou voľnosťou, silou a účinnosťou riešiť veci, ktoré prináležia len jej.

Ak premietnem slová sv. Jána Pavla II. o štáte na Európsku úniu, takáto Únia, ktorá „priamo zasahuje do spoločnosti a oberá ju o zodpovednosť, plytvá ľudskou a sociálnou energiou a spôsobuje prebujnenie (štátneho) aparátu, ktorý ovláda viac byrokratická logika ako úsilie slúžiť občanom, čo prináša so sebou ohromné narastanie výdavkov.

Zdá sa, že lepšie pozná potreby a dokáže ich uspokojiť ten, čo sa s nimi zblízka stretá a je blížnym núdzneho“ (z Centesimus annus). Pričom druhá veta indikuje, že princíp subsidiarity musí byť rešpektovaný aj v rámci členských štátov.

Subsidiarita tvorí jeden z hlavných pilierov odpovede na sociálnu otázku, chrániac pritom slobodu, dôstojnosť občanov a spoločnosť pred totalitou moci zhora. Európsku úniu má ustrážiť pred sebadeštrukčnými experimentmi v podobe zasahovania do výlučných kompetencií členských štátov, ktoré môžu viesť k odcudzeniu jej skutočnej podstaty a premeniť ju na zhora sa tlačiacu ideológiu.

A následky ideológií už predsa poznáme.

Publikované v Denníku Postoj, 02. júna 2021

Zdroj foto: postoj.sk/TASR/AP

Vážna ľudskoprávna situácia v Číne a Mjanmarsku priviedla Svätého Otca Františka k celosvetovej výzve na zapojenie sa do modlitieb za zmier a pokoj v týchto ázijských krajinách.

Čínska provincia Sin-ťiang nie je známa len pre kruté prenasledovanie moslimskej menšiny Ujgurov. O neľudskom správaní sa čínskeho autoritárskeho režimu vedia svoje aj kresťania. Diecézu Sin-ťiang vyhlásil Vatikán ešte v roku 1946, komunistický režim ju však do dnes neuznal.

Bezprecedentné zásahy do cirkevných záležitostí

Cirkev, ktorá tak musí v tejto lokalite pôsobiť len vo svojej „podzemnej“ činnosti, čelí tvrdému prenasledovaniu. Pred pár dňami to opätovne pocítil aj biskup Joseph Zhang Weizhu, ktorého čínska polícia opätovne zatkla. Tentoraz spoločne so siedmimi kňazmi a desiatimi seminaristami. Dôvodom bolo ich stretnutie – seminár v opustenej fabrike, ktorý bol vládou považovaný za ilegálny.

Svätá stolica pritom len vlani obnovila rozporuplnú dohodu s Čínou, podľa ktorej Vatikán uznal siedmich štátom menovaných biskupov, ale chýbala v nej zmienka o biskupoch, ktorí sa odmietajú registrovať v najväčšej ázijskej krajine. To je ďalšia z požiadaviek režimu – každého duchovného oficiálne registrovať a zohrávať úlohu pri menovaní katolíckych biskupov. Podrobnosti dohody zostávajú vo veľkej väčšine tajné, no už tieto náznaky zásahov totalitného režimu do cirkevných záležitostí možno označiť za bezprecedentné.

Nielen utláčanie veriacich, porušovanie ľudských práv, ale aj rastúca agresia Číny voči susedom a nedodržiavanie medzinárodných záväzkov nás vedie k odmietaniu zmieru s brutálnym režimom, ktorý si sám určuje pravidlá hry.

Od roku 2007 si pripomíname 24. máj aj ako Svetový deň modlitby za Cirkev v Číne. Zriadil ho pápež Benedikt XVI. v každoročnom termíne sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá je patrónkou Číny. Pápež František tento rok vyzval veriacich k aktívnej účasti na modlitbách pri tejto príležitosti so slovami: Pozývam vás preto sprevádzať horlivou modlitbou kresťanských veriacich v Číne, našich drahých bratov a sestry, ktorých nosím v hĺbke svojho srdca. Nech ich Duch Svätý, hlavný aktér misie Cirkvi vo svete, vedie a pomáha im byť nositeľmi radostného ohlasovania, svedkami dobra a lásky a budovateľmi vlasti spravodlivosti a pokoja.“

Modlitba za srdcia páchajúce teror

Pápež František však rovnako pozval pamätať pri májových modlitbách ruženca aj na Mjanmarsko. Myšlienkou modlitby je prosba Panne Márii, aby sa prihovorila srdciam zodpovedných za teror, aby našli odvahu vykročiť cestou zmierenia a pokoja.

Vo februári tohto roku, veliteľ ozbrojených síl Mjanmaru Generál Min Aung Hlaing zvrhol vládu ministerskej predsedníčky Aung San Suu Kyi a jej strany „Národná Liga pre Demokraciu“ a nahradil ju vojenskou juntou. Prevrat nastal po tom, čo armáda vyhlásila, že voľby boli zmanipulované, volebná komisia ich následne overila, no podľa armády ich preskúmala nedostatočne. V uliciach sa následne rozpútali protesty a nepokoje pri ktorých obyvatelia krajiny vyjadrujú nesúhlas s postupom armády. Počet obetí je zatiaľ nepotvrdený, no odhaduje sa smrť až 700 protestujúcich občanov a tisícky ďalších boli uväznené.

Hoci aj u nás doma, na Slovensku, čelíme v pretrvávajúcej pandemickej
situácii mnohým problémom, som presvedčená, že nesmieme zostať nevšímaví voči týmto výzvam a musíme zaujať postoj ako súčasť medzinárodného spoločenstva. Ide totiž o výzvy pre celý demokratický svet, Európsku úniu, ale i Cirkev. Výzvy, pred ktorými nemôžeme zatvárať oči, pretože nimi budeme konfrontovaní. Ako členka Zahraničného výboru v EP sa intenzívne zasadzujem za to, aby naša európska odpoveď bola jasne postavená na hodnotách a princípoch nielen slovne, ale aj v praxi. Je totiž našou morálnou povinnosťou zastať sa tých, ktorí sú utláčaní, žijú v neslobode či prenasledovaní. Len spoločným úsilím dokážeme na totalitné či autoritárske režimy efektívne vyvinúť tlak, ktorý zmení ich správanie.

Zdroj foto: cbnnews.com

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac apríl. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– opakovane som vyzvala vládu SR, aby sa ani v novom programovom vyhlásení nevzdala schváleného cieľa vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca pre slobodu náboženstva alebo viery,

– apelovala som na premiéra E. Hegera vo veci úspešnosti zapracovania pripomienok k Plánu obnovy a požiadala o otvorenie problému nedodržiavania subsidiarity zo strany Únie voči členským štátom,

– upozornila som v debate k Plánu obnovy na potrebu jeho implementácie v synergii so štrukturálnymi fondmi EÚ: napríklad v oblasti kvality zdravotníctva a jeho dostupnosti v regiónoch,

– podporila som dohodu o obchode a spolupráci s Veľkou Britániou aj po Brexite,

– verejne som sa zasadila o odmietnutie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú v EP predložil chorvátsky socialista Matić a proti ktorej na pôde EP bojujem,

– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňujeme na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti,

– iniciovala som list spolupodpísaný slovenskými europoslancami vláde SR s apelom na včasné a dôsledné informovanie občanov pri zavádzaní digitálnych zelených osvedčení, tzv. COVID pasov a implementáciu dôkladne ochraňujúcu osobné údaje,

–  spustila som kampaň informačno-edukačných videí s piatimi špičkovými odborníkmi v oblasti umelej inteligencie (AI)s cieľom pravdivo diskutovať o, budúcnosti tejto technológie, v ktorej centre musí byť vždy ľudská dôstojnosť 

– ocenila som zverejnený historicky prvý právny rámec o AI v EÚ – spolu s koordináciou plánov jej rozvoja je zárukou dodržiavania základných ľudských práv pri používaní AI

– predložila som pozmeňovacie návrhy k uzneseniu o Európskej záruke pre deti, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím

– moderovala som verejnú diskusiu o úlohe subsidiarity v EÚ a na Slovensku

– všimla som si hodnotnú prácu občianskeho združenia Národného ústavu detských chorôb „Pomáhame deťom NÚDCH“a finančne som ho podporila cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,

– podporila som verejnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy,

– odsúdila som vraždu gréckeho novinára a podporila výzvy pre predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú o podporu v prospech integrity a slobody novinárov v EÚ,

– vyzvala som vládu SR na jasnú komunikáciu a transparentné zverejnenie zmluvy o kúpe vakcíny Sputnik V nadväzujúc namôj predchádzajúci apel na Komisiu, aby zverejnila zmluvy o nákupe vakcín AstraZeneca, Moderna a Pfizer,

– iniciovala som list poslancov EP americkým senátorom o nutnosti hľadať spoluprácu a alternatívu voči čínskym záujmom budovať u nás mobilnú 5G sieť,

– vzhľadom na nové informácie o výbuchu v českých Vrběticích ako zásahu do suverenity iného štátu apelujem, abyodpoveďou Únie bola užšia a cielená spolupráca spojencov na zaistenie bezpečnosti občanov EÚ,

– vystúpila som v médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku,

– absolvovala som rozhovory pre viaceré domáce, ale aj zahraničné médiá v súvislosti s kritickou ľudskoprávnou situáciou menšín v Číne, zahranično-politickou suverenitou a princípmi EÚ a so sankciami, ktoré EÚ a Čína na seba vzájomne uvalili.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas apríla. Pokračujem v plnom nasadení aj v ďalších mesiacoch. 

Minulý týždeň sme schválili dôležité uznesenie o Európskej záruke pre deti. Podieľala som sa ňom priamo prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, z ktorých mnohé boli v závere prijaté. Európska záruka pre deti je iniciatívou, ktorá má veľký potenciál pomôcť deťom a ich rodinám, pokiaľ bude uchopená správne.

Uznesenie je zamerané na podporu rodín – finančne, sociálnymi službami, ale aj celkovým ocenením ich prínosu v spoločnosti. Vychovávajú totiž budúcu generáciu, ktorá má obrovský potenciál pre hospodársky, ale i sociálny vývoj krajiny.

Je totiž veľmi dôležité zabezpečiť dostatočnú infraštruktúru starostlivosti o deti alebo aj príbuzných odkázaných na opateru, aby rodičia či opatrovatelia boli predovšetkým schopní dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom a mali tak čas sa deťom či príbuzným plnohodnotne venovať.

Uznesenie vyzýva k nutnosti adekvátne zohľadniť tento čas aj v dôchodkových systémoch, čo sa mi podarilo prostredníctvom pozmeňovacích návrhov presadiť. Dôležitým faktorom je identifikovať a prijať cielené opatrenia na pomoc najviac zraniteľným rodinám, ktoré majú napríklad viac detí, dieťa so zdravotným postihnutím alebo sa o rodinu stará osamelý rodič.

Chudoba v detstve, ktorá sa týka až 22 % európskych detí, má totiž ďalekosiahle dopady na ich budúci život. A práve táto záruka, ktorá prináša možnosť výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a možnosť spolupráce a podpory už overených iniciatív, je podľa môjho názoru správnym krokom.

Som taktiež veľmi rada, že sa prostredníctvom môjho návrhu podarilo upriamiť pozornosť aj na potenciál bezprecedentného balíka peňazí v rámci obnovy po koronakríze, cez ktorý môžeme finančnú pomoc nasmerovať aj na mimovládne a charitatívne organizácie, ktoré týmto rodinám a deťom aktívne pomáhajú. Verím, že toto uznesenie prinesie svoje výsledky a má moju jednoznačnú podporu.

Nové nariadenie sa bežných cestujúcich v EÚ dotkne najmä v týchto oblastiach:

V prípade meškania vlaku dlhšom ako 100 minút, budú prevádzkovatelia povinní ponúknuť cestujúcim možnosti presmerovania a pomôcť im nájsť najlepšie alternatívy. Ak si to vyžadujú okolnosti, zabezpečia jedlo a občerstvenie a uhradia náklady na ubytovanie.

Železničné spoločnosti majú povinnosť poskytnúť bicyklom vyhradené priestory. Zamietnutie prepravy bicyklov vo vlaku musí byť riadne odôvodnené a musia zabezpečiť možnosť odškodnenia cestujúcich, ak takáto situácia nastane.

Posilnili sa aj všeobecné ustanovenia o informovaní cestujúcich, najmä v prípade meškania, pri ktorom sa zavádza povinnosť informovať cestujúcich o vývoji hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii.

Toto prijatie dohody vítam, no na druhej strane si myslím, že nariadenie mohlo byť omnoho viac ambiciózne – najmä pri cestujúcich so zdravotným postihnutím. Tí sa dlhodobo stretávajú s bariérami prostredia vo vlakovej preprave, v ktorej musia potrebu asistencie nahlásiť desiatky hodín pred cestou. 

V dohode bola síce táto lehota skrátená z pôvodných 48 na 24 hodín, avšak opäť s možnosťou predĺženia. Stále ide len o polovičný úspech, najmä keď vidíme, že v niektorých členských štátoch EÚ fungujú oveľa menšie lehoty bez problémov. Napríklad v Belgicku funguje trojhodinová lehota a v Holandsku dokonca len hodinová.

Hoci boli predložené pozmeňovacie návrhy, ktoré by situáciu pre cestujúcich so zdravotným postihnutím vylepšili, moja podpora a podpora ďalších kolegov nestačila, a neboli plénom EP schválené. Tým pádom táto dohoda zostáva do určitej miery premárnenou príležitosťou.

Pozrite si môj prejav v Európskom parlamente z poslednej plenárky.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH): Pán premiér, budete posielať zbrane totalitným režimom aj naďalej?

Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

Ministrovi vnútra: biometrické sledovanie kamerami na školách nielenže nerieši problém s nahlasovaním bombových útokov, ale predstavuje aj bezpečnostné riziko

V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Lexmann vo vedení europarlamentu

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content