Rýchle správy

zamestnanosť

Mnohé povolania nebudú čoskoro potrebné, a preto aj viaceré predmety v školách a vôbec systém vzdelávania bude zbytočný. Sme na chvoste v pripravenosti na príchod AI a ak nezachytíme túto existenčnú výzvu vo vzdelávaní, ktorá zmení naše životy, ohrozujeme budúcnosť mladých ľudí, ako aj našu ekonomiku. V Novinách TV JOJ na to upozornila M. Lexmann s apelom na nutnosť prípravy spoločnosti na 4. technologickú revolúciu (od 27:52).

Na prácu v policajnom zbore by mali byť prijímaní len ľudia, ktorých psychický stav je vhodný pre túto náročnú prácu. Pre TV JOJ to povedala to Miriam Lexmann v súvislosti so snahou EP zmeniť procesy rozhodujúce o zamestnaní sa v polícii. Diskusia súvisí s tlakom europoslancov a EP, aby EK dohliadla na zodpovedné vyšetrenie policajného zásahu a tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku.

Právo na tzv. online-odpojenie by malo byť neoddeliteľnou súčasťou nových pracovných pravidiel v digitálnej ére. Neustále online-pripojenie môže spolu s vysokými požiadavkami na prácu negatívne ovplyvniť základné práva pracovníkov a ich rodín – najmä fyzické a duševné zdravie. Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanosť podala pripomienky k Správe o odpojení pre zachovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pri online-práci.

EÚ pripravuje zriadenie tzv. nástroja na obnovu a odolnosť voči sociálnym a hospodárskym krízam. Podľa M. Lexmann by mal prispieť k zlepšenej odolnosti členských štátov cez formálne i neformálne vzdelávanie, odbornú prípravu a rekvalifikáciu občanov. Účinná podpora vzdelávania by mala odzrkadlovať súčasné výzvy, vrátane AI, ale aj inklúziu a dynamické potreby trhu práce s osobitnou pozornosťou na najzraniteľnejšie skupiny vrátane starších, osôb so zdravotným postihnutím či rodiny s deťmi.

Využívanie digitálnych riešení založených na umelej inteligencii, zameranej na človeka, považujeme za skvelú príležitosť na vytváranie pracovných miest a integráciu znevýhodnených skupín obyvateľstva na trhu práce. Uviedla to Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci k rozpočtu EÚ na rok 2021.

Podľa Miriam Lexmann potrebujeme zvýšiť povedomie o veľkom potenciáli riešení založených na umelej inteligencii. Aby sme však zabezpečili dôveru občanov a zachovali ľudskú dôstojnosť, je nevyhnutné skúmať spoločenské zmeny spôsobené umelou inteligenciou. Uviedla to v pripomienkach k pripravovanej správe EP pre stratégiu malých a stredných podnikov v EÚ.

V sociálnej sfére potrebujeme prístupnú a cenovo dostupnú infraštruktúru starostlivosti o deti, starších, ale aj osoby so zdravotným postihnutím. Rizikom je aj vysoká miera zadlženia, ktorej musíme čeliť osvetou v téme finančnej gramotnosti pripomienkovala Miriam Lexmann pripravovanú správu EP na zriadenie technickej podpory v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

Materská a rodičovská dovolenka nie sú adekvátne započítané do dôchodkových práv, čo je jednou z príčin tzv. chudoby pracujúcich. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach ku správe o chudobe pracujúcich vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Poukázala tiež na rozdiely v odmeňovaní žien a potrebu zriadenia dostatočného počtu zariadení na starostlivosť o deti a ľudí odkázaných na opateru.

Ochrana najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – seniorov, osôb so zdravotným postihnutím, menšín, diskriminovaných osôb, ale aj zraniteľné skupiny, ktoré vytvorila pandémia či zníženie chudoby u zamestnaných osôb prostredníctvom spravodlivých foriem odmeňovania, dôstojných a udržateľných pracovných miest. To sú dva zo štrnástich pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila Miriam Lexmann k pripravovanej správe o zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne.

Materská a rodičovská dovolenka musí byť adekvátna a zohľadnená aj v dôchodku, seniori naň môžu nastúpiť dobrovoľne a osoby so zdravotným postihnutím musíme účinne začleniť do trhu práce. V novom uznesení o politikách zamestnanosti členských štátov EÚ to odporúča Európsky parlament (EP) na základe podnetu od poslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Nové uznesenie EP rešpektuje rozhodnutie seniorov, či odídu sami na dôchodok, alebo sa rozhodnú ďalej pracovať. V oblasti pomoci odkázaným apeluje na plnohodnotné sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a iných znevýhodnených skupín obyvateľstva. Dôraz kladie aj na adekvátne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov.

Úspešných 18 pozmeňovacích návrhov

„Pri pohľade na legislatívny súvis medzi materskou či rodičovskou dovolenkou a dôchodkom má človek pocit, že výchova detí je závideniahodné obdobie oddychu. Je načase, aby sme tieto obdobia prestali považovať za dovolenky a nielen ich adekvátne ohodnotili, ale aj zohľadnili v nárokoch na dôchodok,“ vyhlásila Lexmann, ktorej EP k politikám zamestnanosti prijal 18 pozmeňovacích návrhov.

Ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa apelovala na dôležitosť výchovy budúcich generácií najmä v kontexte starnúcej spoločnosti, zároveň sa však zamerala aj na zlepšenie života dôchodcov či sociálne vylúčených občanov. „Cieľom je efektívne riešiť problémy nezamestnanosti mladých ľudí, bezdomovectva, chudoby a z toho prameniaceho sociálneho vylúčenia, ktoré sú ako následok krízy ešte väčšou hrozbou pre spoločnosť,“ zdôraznila Lexmann.

Prioritou je solidarita a znevýhodnené skupiny obyvateľov

Úspešné boli aj jej návrhy, aby EÚ medzi priority zaradila aj podporu ochrany ľudského zdravia, inkluzívnych trhov práce, existenciu dostupných, kvalitných a cenovo prijateľných sociálnych služieb, adekvátnych miezd a sociálnej ochrany pre všetkých. „Aby Únia mohla naplniť jeden zo svojich primárnych cieľov teda sociálnu súdržnosť, musí byť prioritou dbať viac na solidaritu medzi generáciami, začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, ochranu práv detí a ďalších znevýhodnených skupín,“ doplnila europoslankyňa.

Schválené usmernenia predstavujú strategické ciele vnútroštátnych politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia. Schvaľovať ich bude ešte Európska rada. Pre členské štáty slúžia v jednotlivých dotknutých oblastiach ako odporúčania, členské štáty ich zohľadnia pri zmenách legislatívy v oblasti politík zamestnanosti.

Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem EMPL vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) prešlo hlasovaním všetkých 18 návrhov Miriam Lexmann (EĽS/KDH) k pripravovanej správe o politikách zamestnanosti členských štátov. Okrem iného v dokumente pripomienkovala rovnosť práv osôb so zdravotným postihnutím, rešpektovanie názoru seniorov byť ekonomicky aktívny aj v dôchodkovom veku, inkluzívnosť trhov práce, existenciu kvalitných a dostupných verejných služieb či podporu transformácie výrobných podnikov za účelom európskej sebestačnosti v zdravotníckej oblasti.

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Keď sa dnes hovorí o novom vzdelávaní, zamerajme sa na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH), ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Prienik umelej inteligencie do spoločnosti a bežného života sa naplno ešte len ukáže, no mnohé AI prvky sú v praxi prítomné už dnes. Každodenná práca s počítačom a sociálnymi sieťami, zdravotnícke aplikácie, robotizácia vo výrobe, autá prešpikované doplnkami pre uľahčenie jazdy. Tento vývoj nezastaviteľne napreduje a šíri sa aj do ďalších oblastí. „EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života občanov. Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a zachovania ľudských práv,“ zdôrazňuje Lexmann etický rozmer fenoménu umelej inteligencie.

Fenoménu umelej inteligencie musíme prispôsobiť aj vzdelávací proces

Ten je kľúčový aj pre otázku pracovných miest, o úbytku ktorých sa neraz s obavami hovorí v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. OECD pritom predpokladá, že nepôjde ani tak o stratu, ako o absolútnu zmenu trhu práce a štruktúru potreby pracovných síl. Len za ostatných 20 rokov napríklad klesol podiel potreby manuálnej práce o 20 percent. Naopak, o 27 percent vzrástla potreba služieb. „Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť a fenoménu umelej inteligencie, ktorý tak výrazne ovplyvní spoločnosť, prispôsobiť aj vzdelávací proces, aby sme dokázali včas reagovať na dynamický vývoj a potreby trhu práce,“ uviedla europoslankyňa, ktorá sa téme AI venuje aj ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lexmann apeluje, aby sa avizované snahy ministra školstva Branislava Gröhlinga zmeniť obsah učiva s dôrazom na nevyhnutné a doplnkové vzdelávanie patrične zamerali aj na schopnosť reakcie v oblasti rýchleho technologického rozvoja. „Prispôsobiť sa už dnes výzvam budúcnosti aj v oblasti umelej inteligencie je tak múdre a prezieravé, ako aj nevyhnutné,“ zdôrazňuje. Súčasná kríza je podľa europoslankyne príležitosťou, ktorú treba na poli edukácie využiť.

AI musí vždy zostať pod ľudskou kontrolou a s jasnými pravidlami ochrany dôstojného ľudského života

Umelá inteligencia už dnes napríklad pomáha aj s výučbou formou online hodín, počítače vyhodnocujú písomky, poskytujú spätnú väzbu, dokážu personalizovať výučbu podľa individuálnych potrieb a šikovnosti každého žiaka. Cez virtuálnu realitu si vieme pozrieť ľudské telo zvnútra alebo sa dostať trebárs do amazonského pralesa, o ktorom práve prebieha vyučovanie. „Ľudský rozmer a prístup vyučujúceho vždy zostane nenahraditeľný. Potenciál umelej inteligencie však musíme naplno zahrnúť do našej výučby, no ak chceme zachytiť vlak, nesmierne dôležité bude, aby sme na ňu na Slovensku dokázali reagovať aj s ohľadom na nové výzvy pracovného trhu,“ upozornila Lexmann, ktorá k téme pripravuje medzinárodnú odbornú konferenciu a iniciovala aj diskusiu za účasti verejnosti

Zameria sa najmä na tému etickej umelej inteligencie, ktorá musí ísť ruka v ruke s masívnym technologickým rozvojom. „Hoci mnohé procesy budú vďaka AI v budúcnosti automatizované, nesmieme dopustiť, aby sa umelá inteligencia obrátila proti človeku. Vždy musí zostať pod ľudskou kontrolou s jasnými pravidlami ochrany dôstojného života človeka. K tomu potrebujeme vzdelaných a rozhľadených odborníkov,“ uzatvára Lexmann. 

Autor foto: Európsky parlament

Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Preto pri aktuálnej diskusii o novom vzdelávaní myslime na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).

Pri snahe Únie docieliť do roku 2050 klimaticky neutrálnu a cirkulárnu ekonomiku sa za ohrozené pri napĺňaní cieľa považujú najmä krajiny využívajúce ťažbu fosílnych palív. Miriam Lexmann ako členka Výboru pre zamestnanosť v rámci pripomienkového konania k jeho rokovacím materiálom povedala, že rizikové sú aj krajiny s veľkým dopadom pandémie Covid-19.

Miriam Lexmann odovzdala v rámci Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci 18 pripomienok k navrhovaným usmerneniam pre politiky zamestnanosti v členských krajinách EÚ. Týkajú sa najmä ochrany osôb so zdravotným postihnutím, ale aj inak znevýhodnených osôb, dostatočných práv pre seniorov, posilnení práv neziskoviek a charitatívnych organizácií či zdravotníckej sebestačnosti EÚ.

Viac ako 100 poslancov Európskeho parlamentu (EP) požaduje lepšie práva osôb s Downovým syndrómom. Vo vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorý je v sobotu 21. marca, vyzývajú európske vlády a inštitúcie EÚ na podporu projektov, vzdelávania a výskumu v tejto oblasti. Iniciátorkou výzvy na pôde EP je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Deklaráciou vyzývame vlády a inštitúcie EÚ, aby ihneď po vyriešení zdravotnej krízy s Covid-19 podporovali s najvyššou prioritou existujúce plány, ako sú inkluzívne vzdelávacie projekty a programy výskumu v oblasti zdravia a terapie u ľudí postihnutých Downovým syndrómom,“ približuje Miriam Lexmann. Práve slovenská europoslankyňa je iniciátorkou deklarácie, ktorú do EP priniesla organizácia EU for Trisomy.

Ide o platformu pre spoluprácu asociácií, občanov a politikov, ktorí sa usilujú o zrovnoprávnenie osôb s trizómiou 21. Tak znie odborné označenie ochorenia – trizómia 21. chromozómu, ktoré spôsobuje intelektuálne postihnutie genetického pôvodu, nazývané tiež Downov syndróm. Od neho bol odvodený aj symbolický dátum Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorému od roku 2006 patrí 21. marec.

Lekársky výskum v liečbe Downovho syndrómu za polstoročie mimoriadne pokročil. Vďaka napredujúcej vede sa dnes ľudia s týmto ochorením dokážu liečiť na mnohé pridružené zdravotné komplikácie, vieme stimulovať ich intelektuálne schopnosti a priemerná dĺžka ich života sa výrazne predĺžila,“ zdôvodňuje naliehavosť podpory pre výskum, vzdelávanie a sociálne začlenenie u osôb s trizómiou 21 Miriam Lexmann. 

Rok 2021 bude patriť ľuďom s Downovým syndrómom

Europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, pripomína, že osoby s Downovým syndrómom sú vystavené vysokému riziku sociálneho vylúčenia. Miera ich nezamestnanosti totiž predstavuje dvojnásobok oproti občanom bez zdravotného postihnutia. „Dokonca je štyrikrát vyššia ako u ľudí s mentálnym postihnutím,“ zdôrazňuje Lexmann. Vyhlásenie, ktoré iniciovala, podpísalo 108 europoslancov z 26 krajín naprieč celým politickým spektrom.

Téme zlepšovania života ľudí s Downovým syndrómom by mal podľa europoslankyne patriť špeciálne aj celý rok 2021. Ako jeden z lídrov snahy tým chce vytvoriť ešte silnejší apel na účinnejšiu implementáciu riešení zameraných na podporu, liečbu a začleňovanie ľudí s Downovým syndrómom do spoločnosti.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Slovensko pred vyše týždňom získalo prvú európsku inštitúciu, keď sme uspeli v boji o sídlo Európskej agentúry práce. Určite dobrá správa, ktorá vyvolala široko medializovaný úsmev najm ä na tvári ministra práce Jána Richtera. Majú však dôvod usmievať sa aj ľudia, ktorí tu pracujú?

Keď bol začiatkom tohto roka zverejnený index globálnej konkurencieschopnosti, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum a Slovensko v ňom v oblasti trhu práce skončilo medzi stoštyridsiatimi krajinami deviate od konca, určite sa nikto nesmial. Dôvod umiestnenia, ktorým sa určite nedá chváliť, je totiž v privysokom zdaňovaní práce, teda vo výške odvodov a daňového zaťaženia zamestnávateľov, ako aj v probléme najímať kvalifikovanú pracovnú silu kvôli príliš prebujneným štátnym reguláciám. O čo ide?

Bratislava nepozná regióny

Vrchnosti vo vláde to v podstate najpolopatistickejšie vysvetlili sami straníci SMERU-SD v legendárnom liste zo vzbúreného východného Slovenska „Napríklad sociálne balíčky vidíme v regiónoch inak ako vy v Bratislave. Ak by boli konzultované s nami, rezonovali by úplne inak. Na všetko si však v Bratislave stačíte sami, preto si musíte za niektoré veci niesť aj zodpovednosť sami. Príplatky za soboty, nedele, sviatky, nočné – čo sme za to kúpili? Len jeden kopec nevôle malých zamestnávateľov, ktorí nám už v živote nedajú svoj hlas, všetko aj tak zaplatia občania…“

Akokoľvek sa totiž sociálnodemokratická vláda tvári, že je darcom svojich sociálnych balíčkov ona, ich najvýznamnejšie časti necháva zaplatiť zamestnávateľom, ktorí si tak rýchlo prepočítajú, či zamestnancov potrebujú, respektíve, či si ich môžu dovoliť. A tak mnohým namiesto príplatkov pošlú výpoveď. Alebo ich nútia do živností, kde už budú nápady politikov musieť sledovať a zvládať sami. V situácii, keď trh hlási nedostatok pracovníkov, to síce nevyzerá byť neriešiteľný problém. Ale citujúc klasika spomedzi vzbúrencov z východu: „situácia v regiónoch vyzerá inak.“

Napriek tomu, že štát hlási historicky najnižšiu nezamestnanosť okolo piatich percent, stále tu máme okresy v Prešovskom, Banskobystrickom či Košickom kraji, kde je vysoko nad desiatkou. Mobilita pracovných síl je totiž ďalšia oblasť, kde Slovensko vo svetovom meradle zlyháva. V tomto faktore sme totiž skončili až 118. na svete.

Zlyháva štát

Sociálny štát podľa najdlhšie vládnucej politickej strany na Slovensku navyše vyzerá tak, že čo sa dá, nechá zaplatiť podnikateľov, no v tom, čo má platiť sám, zlyháva.

Kým u nás ide podľa Eurostatu na sociálne účely z verejných zdrojov niečo vyše 18 percent HDP, priemer Európskej únie siaha až k tridsiatim percentám. Za málo peňazí sa tak rodinám, ľuďom s postihnutím či dôchodcom poskytuje aj málo muziky. No napriek tomu ani tohtoročný – s veľkou slávou ohlasovaný – vyrovnaný rozpočet vyrovnaný nakoniec nebude. Slovensko aj tento rok pôjde do mínusu, dokonca zrejme väčšieho ako vlani či predvlani. Už dnes sa na tom zhodujú nezávislé inštitúcie ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska i Európska komisia.

Namiesto smiechu plač

Získanie Európskej agentúry práce je tak síce naozaj úspech, ale ak je po vyše desaťročí vlády hlásateľov sociálneho štátu jedným z mála úspechov, tak je to skôr do plaču. Rovnako ako to, že dôvod usmievať sa má v oblasti práce, rodiny a sociálnych vecí zatiaľ len minister.

Komentár bol napísaný pre spravodajský portál Európskenoviny.sk.

Foto: Depositphotos.com/IgorVetushko

Útoky a zabíjanie ľudí pre vieru dramaticky stúpajú

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete.

Používame cookies, aby vám poskytla najlepší online zážitok. Dohodnutím súhlasíte s použitím cookies v súlade s cookies.

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content