Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

sloboda

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac január.

  • Od začiatku januára sa vdovský či vdovecký dôchodok vypláca dva roky po smrti manželského partnera namiesto pôvodného jedného roku. Zároveň sa znížil vek, od ktorého sa opätovne dávka vypláca tým, čo vychovali jedno dieťa, a to z dôchodkového veku na 57 rokov. Nespravodlivosti vo vyplácaní vdovských dôchodkov sa venujem od začiatku svojho mandátu v EP a pokračujem aj po tomto úspechu a čiastočnom posune v našej legislatíve.
  • Aktívne konám na európskej i slovenskej pôde vo veci úmrtia Slováka Jozefa Chovanca na bruselskom letisku po násilnom zásahu tamojšej polície, a preto považujem za neakceptovateľné, že belgická prokuratúra zverejnila stanovisko, z ktorého nevyplýva žiadna trestnoprávna zodpovednosť za brutálne správanie policajtov.
  • Na stretnutí s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom som apelovala aby sa pri rokovaniach Rady zasadil za takú pozíciu SR ku kontroverznému návrhu o vzájomnom uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi, ktorá bude za každých okolností plne rešpektovať výlučnú právomoc členských štátov v oblasti rodinného práva. Tento návrh totiž otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva.
  • Ochrana dôstojnosti a práv každého človeka vo svete je základom mojej každodennej politickej práce. Výzvy na zahrnutie tzv. práva na umelý potrat do Charty základných práv EÚ prenikajúce postupne do rôznych parlamentných správ považujem za neakceptovateľné. Z tohto dôvodu som nemohla podporiť ani extenzívnu výročnú správu o ľudských právach, ktorú Európsky parlament prijal na januárovom plenárnom zasadnutí.
  • Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre nástroj proti nátlaku nahlas presadzujem, aby sme zabezpečili potrebné nástroje na ochranu nášho jednotného trhu. Naša úloha je dvojaká: na jednej strane podporovať inováciu, no zároveň zabezpečiť, aby sme už nikdy neboli vydierateľní totalitnými režimami, ako sme to videli pro Covide alebo pri nedostatku iných surovín potrebných vo výrobe a priemysle.
  • Fenomén tzv. mäkkého prenasledovania kresťanov, ktorý spočíva v stigmatizácii či vytláčaní na okraj, ale aj moja snaha a konkrétne kroky, ktoré v EP robím voči prenasledovaniu kresťanov a vôbec veriacim boli témami rozhovoru s otcom arcibiskupom Cyriľom Vasiľom, ktorý navštívil Európsky parlament.
  • S predstaviteľmi KDH z Bratislavského kraja som diskutovala o spôsoboch ako vytvoriť a presadiť odbornú ponuku hnutia pre občanov z tohto kraja postavenú na konzervatívnom, kresťansko-sociálnom a národnom pilieri.
  • Bolestivým faktom podľa organizácie Open Doors je, že prenasledovaniu či diskriminácii je dnes vystavených viac ako 360 miliónov veriacich po celom svete. Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie totiž destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej. Ako tieňová spravodajkyňa pre multilateralizmus preto na problém upozorňujem a navrhujem hneď niekoľko spôsobov, ktorými môžeme zastaviť tento trend.
  • EÚ investuje vo viacerých krajinách Afriky, Južnej Ameriky či Ázie 6 miliárd eur. V záujme ochrany našej bezpečnosti a snahám Číny ekonomicky v týchto krajinách taktiež investovať, ale za vysokú cenu potláčania ľudských práv a slobôd, znečistenia životného prostredia či rozvrátenia miestnej ekonomiky, je potrebné, aby EÚ v programe Global Gateway maximalizovala svoje úsilie a dodržala plán investovať tu do roku 2027 približne 300 miliárd eur.
  • Ruská agresia a spôsob vedenia vojny proti Ukrajine je jasným porušením Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru, nech to bude trvať akokoľvek dlho. Preto podporujem myšlienku vzniku tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine.
  • Pripomenula som si 30 rokov samostatného Slovenska a verejne vyslovila do ďalších rokov želanie, ktoré spočíva spočíva v povzbudení ku kultivovanému dialógu a dôvere – medzi nami navzájom, medzi občanmi a politikmi, či občanov voči inštitúciám. Dôvera je totiž kľúčom k vytváraniu spoločenstva, ktoré dokáže napredovať a prekonávať prekážky.

Krásne zimné a fašiangové chvíle prajem, ale aj veľa trpezlivosti pri vykonávaní všetkého dobrého, o čo sa vo svojom okolí snažíte.

Sú základným právom, ktoré nielen garantujú dôstojnosť každej osoby, ale prispievajú aj k bezpečnosti samotnej EÚ, pripomína europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie totiž destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej. Náboženská sloboda a ochrana ľudskej dôstojnosti ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít v službe, ktorú vykonávam v Európskom parlamente,” vysvetľuje svoj postoj i hodnoty, ktorými sa riadi nielen v práci europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

V závere januára predstavila spolu s parlamentným kolegom Petrom van Dalenom správu organizácie Open Doors s názvom World Watch List, ktorá približuje najaktuálnejšie informácie o prenasledovaní kresťanov vo svete. Open Doors má každoročne približne 4 tisíc spolupracovníkov, ktorí z celého sveta poskytujú overené informácie z prvej ruky. Bolestivým faktom aj naďalej ostáva, že prenasledovaniu či diskriminácii je dnes vystavených viac ako 360 miliónov veriacich po celom svete.

Na podujatí sa účastníkom prihovorila aj Dabrina Bet Tamraz, ktorá pochádza z kresťanskej rodiny z Iránu, sama si prešla väzením a ďalším príkorím. Dnes sa z exilu snaží pomáhať tým, ktorí žijú v područí čoraz drakonickejšieho režimu.

Počas predstavenia správy World Watch List od organizácie Open Doors v Európskom parlamente.

Správa bola publikovaná v čase blížiaceho sa 35. výročia Sviečkovej manifestácie, keď ľudia na Slovensku vyšli do ulíc, aby pokojne vyjadrili nesúhlas s neslobodou a obmedzovaním ľudských práv zo strany totalitného režimu.

„Aj na základe našej vlastnej skúsenosti s totalitou som dlhodobo konala vo veci vymenovania osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Od jeho vymenovania sa usilujem aj o to, aby mal silný mandát a všetky potrebné prostriedky na výkon tohto úradu,” pripomína Lexmann jedno z úspešne presadených riešení.

V príhovore tiež upozornila na to, že totalitné režimy začínajú používať nové formy potláčania náboženskej slobody. Napríklad Čína terorizuje vlastných občanov cez sledovanie s pomocou umelej inteligencie. Okrem toho sa cez svoje dominantné postavenie v medzinárodných organizáciách ako OSN pokúša redefinovať princípy, na ktorých je postavená ochrana ľudských práv. Ako tieňová spravodajkyňa pre multilateralizmus preto upozorňuje a navrhuje hneď niekoľko spôsobov, ktorými môžeme zastaviť tento trend.

Zdroj foto: Kancelária Miriam Lexmann

Dobro a láska sú nezištné. To najdôležitejšie, čo potrebujeme na prekonávanie rozdielov je otvorené srdce. Dobro totiž nehľadí na vierovyznanie a skutky srdca často vypovedajú viac, ako slová. Priatelia, spojme sa v spoločnej modlitbe za jednotu, zmierenie a pokoj. Dni, ktoré žijeme nám ukazujú, aká je dôležitá, povzbudzuje pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov europoslankyňa Miriam Lexmann.

Europoslankyňa Miriam Lexmann spoluorganizovala odborný diskusný panel expertov na tému ochrany jednotného európskeho trhu.

Lexmann sa ako tieňová spravodajkyňa venuje v Európskom parlamente (EP) tvorbe legislatívnych nástrojov na ochranu jednotného trhu EÚ, predovšetkým pred ekonomickým nátlakom Číny.

„Medzery aj naďalej stále vidím pri ochrane našej kritickej infraštruktúry, ako sú 5G siete, ale aj v riešení pokračujúcej závislosti našich kritických odvetví, čo sa momentálne odráža napríklad i na nedostatku liekov v Európe. Kľúčovou je rovnako otázka zabezpečenia polovodičov,” uviedla členka frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom jej aj jej materská strana KDH.

Podujatie otvoril zástupca Taiwanu na Slovensku, pán David Nan-Yang Lee. Taiwan je nielen našim dôležitým demokratickým partnerom, s ktorým zdieľame rovnaké hodnoty, ale aj významným ekonomickým partnerom – dnes sú taiwanské spoločnosti po Južnej Kórei a Japonsku tretím najväčším ázijským investorom na Slovensku.

O skúsenosti Japonska s ochranou svojho trhu hovorila analytička Aya Adachi z Mercator Institute for China Studies (MERICS) gGmbH v Berlíne.

„Považujem za užitočné inšpirovať sa aj našimi demokratickými spojencami, ktorí majú za sebou úspešný príbeh zmiernenia závislosti od Číny. Hoci Európa v posledných dvoch rokoch urobila niekoľko krokov vpred, súčasná energetická kríza nám ukazuje, že sa nemôžeme uspokojiť s čiastočným pokrokom a potrebujeme silný súbor právnych nástrojov spojený s jasnou stratégiou o riešení hrozby, ktorá pred nami stojí,” povedala členka výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu v EP (AFET) Miriam Lexmann.

Okrem toho vyslovila slovenská europoslankyňa vďaku Matejovi Šimalčíkovi, výkonnému riaditeľovi CEIAS, ktorý celé podujatie pripravil a moderoval. Teším sa na pokračovanie aktívnej spolupráce na tvorbe hodnotovej ekonomickej politiky,” uviedla Lexmann.

Seminár spoluorganizovali aj Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS), Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára a Nadáciou Hanns-Seidel-Stiftung.

Vyhlásenie europoslankyne Miriam Lexmann k prijatej Správe k ľudským právam a demokracii vo svete a politike EÚ v tejto oblasti:

„Ochrana dôstojnosti a práv každého človeka vo svete je základom mojej každodennej politickej práce. Výzvy na zahrnutie tzv. práva na umelý potrat do Charty základných práv EÚ prenikajúce postupne do rôznych parlamentných správ považujem za neakceptovateľné. Z tohto dôvodu som nemohla podporiť ani extenzívnu výročnú správu o ľudských právach, ktorú Európsky parlament prijal na aktuálnom plenárnom zasadnutí. Tento krok totiž stavia samotný princíp ľudských práv do úplného protikladu s jeho vlastnou podstatou, nakoľko ohrozuje ochranu ľudského života a základné ľudské právo, ktorým je právo na život. Takéto naštrbenie univerzálne platného systému ľudských práv ohrozuje hlavný nástroj, na základe ktorého tieto práva chránime. Všetkým, ktorí chcú takýmto bezprecedentným spôsobom obrátiť tento systém doslova naruby, by som rada dala do pozornosti slová Ronalda Reagana: „Všimol som si, že všetci tí, ktorí podporujú umelé potraty, sa už stihli narodiť.“

V pléne Európskeho parlamentu počas rozpravy o stave demokracie a ľudských práv vo svete upozornila Miriam Lexmann aj na rastúce pokusy nedemokratických režimov nielen potláčať ľudské práva a dôstojnosť vlastných občanov, ale aj na to, ako tento teror rozširujú aj mimo svojho územia do iných krajín.

„Pred utrpením si nemôžeme zatvárať oči. Putinove zločiny na Ukrajine, neľudský útlak etnických a náboženských skupín Čínskou komunistickou stranou, či celkový nárast prenasledovania na základe náboženstva a viery. To sú viditeľné dôsledky zvráteného zmýšľania,” poukazuje na súčasné dianie Lexmann.

Aj pred pár dňami sme videli smutný príklad tohto diania, keď teroristi v Nigérii zaútočili na farskú budovu. Jedného kňaza postrelili na úteku a zároveň zapálili dom, v ktorom o život prišiel ďalší.

„Dnes som presvedčená, že nie je len našou morálnou povinnosťou pomáhať druhým. Táto poskytnutá pomoc je aj v našom vlastnom záujme. Prenasledovanie pre vieru, či potláčanie ľudských práv totiž často vedie k širšej nestabilite, či k masovej migrácii. Aj preto musí Európska únia ešte viac strategicky a cielene podporovať demokraciu a slobodu vo svete. Pri takejto podpore musíme upustiť od akejkoľvek ideologizácie ľudských práv. Jedným z príkladov sú už spomínané neustále pokusy o uznanie takzvaného práva na potrat. Takéto kroky rázne odmietam. Sústreďme sa na skutočnú pomoc tým, ktorí sú v núdzi, zápasia o uznanie vlastnej dôstojnosti či slobodu,” uzatvára slovenské kresťanskodemokratická eurposlankyňa.

Záznam vystúpenia Miriam Lexmann v pléne EP k tejto správe zo stredy 18. januára: Plenary session z 18/01/2023

Titulný obrázok: https://op.europa.eu

Reakcia europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na stanovisko belgickej prokuratúry vo veci smrti J. Chovanca.

„Považujem za neakceptovateľné, že belgická prokuratúra zverejnila stanovisko, z ktorého nevyplýva žiadna trestnoprávna zodpovednosť za brutálne správanie policajtov. Minulý týždeň som o prípade tragickej smrti Jozefa Chovanca osobne hovorila s ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom, ktorý ma ubezpečil, že koná a belgickú stranu požiadal o ďalšie nevyhnutné expertízne úkony. Upozornila som ho na potrebu vypočutia svedka z lietadla Romana Behúla, na čo som opakovane vyzývala a ktorý do dnešného dňa nebol belgickou stranou vypočutý, a to ani pri rekonštrukcii prípadu. Ani päť rokov po tejto nesmiernej tragédii nesmieme rezignovať na jej dôkladné vyšetrenie a nastolenie spravodlivosti. A preto sa prípadu aj naďalej intenzívne venujem.“

Reakcia sa viaže k: https://www.teraz.sk/zahranicie/holandska-prokuratura-nechce-nikoho-st/687771-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Titulná foto: Miriam Lexmann a Roman Behúl. Zdroj: TASR

Biskupi Gojdič, Buzalka a Vojtaššák nám zanechali odkaz pevnej viery aj za cenu utrpenia, či smrti. Miriam Lexmann je presvedčená, že aj ich príbeh bude navždy mementom pre budovanie spravodlivej a slobodnej spoločnosti. Práve dnes, 15. januára 1951 bolo všetci traja v komunistickým režimom vykonštruovanom monsterprocese odsúdení na doživotie.

Zneužívať akúkoľvek vraždu na politické účely, ba dokonca burcovanie nenávisti, považuje Miriam Lexmann za hrubo nezodpovedné a neakceptovateľné, pretože takéto konanie môže v konečnom dôsledku viesť len k ďalšej eskalácii a ubližovaniu. V spravodlivej a demokratickej krajine rozhoduje o vine a treste súd, nie ulica, sociálne siete či médiá, zdôrazňuje slovenská europoslankyňa.

Príbeh našej samostatnosti je aj príbehom národa, ktorý sa v kľúčových situáciách dokázal zmobilizovať pre dobro – pri porážke mečiarizmu, či pri najväčších demonštráciách od vzniku republiky v roku 2018, keď organizovaný zločin prerástol do najvyšších miest riadenia štátu. No je aj príbehom, v ktorom sa stále potrebujeme učiť zodpovedne nakladať so slobodou a ekonomickými dobrami.

Medzi historické míľníky nášho príbehu určite patrí vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, kde sme pevne ukotvení v Západnej civilizácii so záväzkom byť verní princípom demokracie a slobody. O to viac v dnešných pohnutých časoch plných neistôt.

Miléniový tatranský tiger však bude napredovať len ťažkopádne, ak sa nedokážeme vysporiadať s korupciou, a ak nedokážeme nastoliť spravodlivosť, pred ktorou si musíme byť všetci rovní. S rovnakým dôrazom sa musíme zamerať aj na modernú ekonomickú víziu Slovenska, schopnú využiť nesmierny potenciál našich najlepších ľudí. Len tak môžeme postupne odstraňovať chudobu, ktorá umenšuje ľudskú dôstojnosť a mnohých stavia na nerovnú štartovaciu čiaru. Lakmusovým papierikom spoločnosti je totiž aj to, ako sa dokáže postarať o najzraniteľnejších.

Za znepokojivé dnes považujem aj to, že zabúdame na poučenia z našej totalitnej minulosti. Varovným mementom je prieskum, podľa ktorého väčšina ľudí vníma 17. november 1989 negatívne. Je to dôsledok viacerých kríz, no za dominantnú príčinu považujem to, že sme nedokázali vytvoriť puto dôvery medzi politikmi a občanmi, a zodpovedne viesť krajinu tak, aby bola naozaj dobrým miestom pre život. Považujem to za najväčšiu výzvu pre Slovensko a elity, ktoré nesmú upadať do sebastrednosti, ale neustále mať na mysli spoločné dobro.

Moje želanie do ďalších rokov spočíva práve v povzbudení ku kultivovanému dialógu a dôvere – medzi nami navzájom, medzi občanmi a politikmi, či občanov voči inštitúciám. Dôvera je totiž kľúčom k vytváraniu spoločenstva, ktoré dokáže napredovať a prekonávať prekážky.

Pápež František počas návštevy Slovenska zdôraznil, že naše dejiny nás vyzývajú k tomu, aby sme boli nositeľmi mieru a pokoja v srdci Európy. Duchovne posilnení jeho slovami a prítomnosťou medzi nami sa dnes môžeme vybrať na cestu k lepšej krajine. Teším sa na to a pripájam sa k tomuto pozvaniu.

Všetko najlepšie, Slovensko!

Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.

Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.

Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk

Situácia na Ukrajine je pre nás silným mementom. Sacharovova cena za slobodu myslenia, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament, preto nemôže zostať iba symbolickou. Zaväzuje nás k morálnym krokom, konaniu a dôslednému dodržiavaniu princípov na ktorých bola založená Európska únia. Podpora Ukrajiny a jej ľudu v týchto ťažkých časoch je tiež o obrane týchto princípov, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti udelenia Sacharovovej ceny ukrajinskému ľudu.

Našu vlastnú skúsenosť s totalitným režimom, ktorý popieral ľudské práva, považuje Miriam Lexmann za jeden z dôvodov, pre ktoré musíme o ľudských právach hovoriť, ale najmä, aktívne pomáhať tým, ktorí o ne dnes stále zápasia. Každoročne si práve 10. decembra pripomíname prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.

Miriam Lexmann dnes vystúpila na Medzikultúrnom dialógu skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami. Spoločne s predstavenými kresťanov, židov a moslimov hľadali vo Viedni odpovede na najväčšie výzvy dnešných dní v oblastiach medzikultúrnej a náboženskej spolupráce, pričom jednou z hlavných tém bola aj situácia a nezištné správanie sa náboženských skupín a komunít na Ukrajine, ako aj v okolitých krajinách.

Miriam Lexmann dnes viedla spoločne s holandským kolegom Petrom van Dalenom výročné 25. Modlitebné raňajky, najväčšie v Európe, ktoré sa po pandemickej prestávke vrátili opäť naživo do Európskeho parlamentu. S takmer 500 účastníkmi sme sa modlili za Ukrajinu, Rusko, Bielorusko i za prenasledovaných pre vieru a presvedčenie i za pokoj vo svete.

Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) bolo dnes zavŕšené jeho vymenovaním Európskou komisiou.

V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je vážne porušovaná sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.

„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu Miriam Lexmann.

Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ. Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov.

„Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Miriam Lexmann a dodáva: „vymenovanie osobitného vyslanca vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“

„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.

Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.

Foto: Valeriy Melnikov

Europoslanci kritizujú cestu predsedu Európskej rady Charlesa Michela do Pekingu a vyzývajú ho na riešenie závažných ľudskoprávnych otázok. Totalitný režim Komunistickej strany Číny totiž vlastné porušovanie ľudských práv „exportuje“ do demokratických krajín, kde prevádzkuje desiatky nelegálnych policajných staníc. Nachádzajú sa na území 16 členských krajin EÚ, jedna z nich dokonca na Slovensku. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na pôde Európskeho parlamentu iniciovala predsedovi Európskej rady výzvu na koordináciu európskeho postupu a so žiadosťou na vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto praktík sa obrátila aj na slovenské orgány.

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny.  Existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta preukázala ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Celú situáciu je potrebné vnímať v širšom kontexte extrateritoriálnych aktivít čínskej komunistickej strany, ktorá závažne porušuje základné ľudské práva a slobody. Toto konanie zamerané proti základným princípom fungovania demokracie a zvrchovanosti štátov pre nás predstavuje bezpečnostné riziko,“ ozrejmila Miriam Lexmann dôvody, ktoré spoločne s kolegami uvádzajú v liste Charlesovi Michelovi. Poslanci ho žiadajú o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. List podpísalo 33 poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickým spektrom vrátane piatich politických frakcií a pridali sa aj desiati poslanci národných parlamentov.

Miriam Lexmann sa so žiadosťou o riadne vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík na území Slovenska obrátila aj na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. „Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Holandska, Írska, Česka, už v tejto veci začali rázne konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj Photo: euronews.com, AP Photo/Olivier Matthys

Sacharovova cena za slobodu myslenia patrí za tento rok všetkým Ukrajinkám a Ukrajincom, ktorí museli opustiť svoje domovy, aj tým, čo zostali na bojiskách, aby bránili slobodu a lepšiu budúcnosť pre seba a svoju krajinu. Udeľuje ju Európsky parlament a práve o nej dnes diskutovala Miriam Lexmann na pôde Trnavskej univerzity.

Ostrý nesúhlas s prijatou smernicou zavádzajúcou kvóty pre riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností vyjadrila Miriam Lexmann. Je presvedčená, že na dosiahnutie rovného zastúpenia žien a mužov v týchto pozíciách potrebujeme iný prístup, a to najmä cielene prijímať také opatrenia, ktoré by ženám – mamám – umožnili skĺbiť starostlivosť o rodinu s profesijným uplatnením.

Podľa štatistík medzinárodných organizácií každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných, alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Okrem utrpenia konkrétnych ľudí táto forma útlaku neustále prispieva k migračnej kríze, a tá zas dáva podnet na mnohé bezpečnostné výzvy. Presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery nie je teda len v súlade s našimi deklarovanými hodnotami, ale je tiež nevyhnutné pri riešení dnešných globálnych problémov, hovorí Miriam Lexmann počas tzv. Červenej stredy.

Deň boja za slobodu a demokraciu si Miriam Lexmann pripomenula na niekdajšej hranici železnej opony spolu s Mariánom Čaučíkom z KDH, predstaviteľmi Slovenskej republiky, predstaviteľmi ÚPN a zástupcami Konfederácie politických väzňov Slovenska, kde si uctili pamiatku všetkých obetí totality a upriamili pozornosť na význam slobody.

Pochopením príbehov nenápadných hrdinov si znovuobjavujeme stratenú ľudskosť, charakter, slušnosť a odvahu. Sloboda nie je samozrejmosť a pred zlom si nemôžeme zatvárať oči. Naopak, musíme o ňom pravdivo informovať, povedala Miriam Lexmann počas dnešnej konferencie Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom.

Miriam Lexmann dnes otvorila v Bruseli Medzinárodné fórum Ujgurov, počas ktorého zazneli silné svedectvá o strašných represiách, ktoré totalitná Komunistická strana Číny pácha proti Ujgurom a iným skupinám. Hlavnou témou bola otázka, čo my vieme urobiť, aby sme tieto zločiny proti ľudskosti zastavili.

Miriam Lexmann v dnešnom článku v denníku Washington Post opätovne vyzýva EÚ na prehodnotenie zmlúv o vydávaní zadržaných občanov, ale aj akejkoľvek ďalšej spolupráce s Čínou. Vlády viacerých európskych krajín začali vyšetrovania po tom, ako na svojom území objavili existenciu tzv. servisných staníc. Tie slúžili ako policajné stanice čínskeho režimu, cez ktoré si na území zvrchovaných krajín uplatňoval vlastné právo.

Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.

Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.

Miriam Lexmann sa stretla predstaviteľmi prodemokratických síl, ktorí bojujú proti režimom, ktoré nielenže utláčajú bieloruský či hongkongský ľud, ale zároveň predstavujú aj vážnu bezpečnostnú hrozbu pre nás všetkých. Podporu týchto bojovníkov za slobodu preto europoslankyňa považuje nielen za svoju, ale za našu morálnu povinnosť, ale aj za súčasť riešenia bezpečnostných výziev, ktorým čelíme.

Europoslankyňa Miriam Lexmann participovala na večere s Dagmar Mozolovou, ktorá už deväť rokov zaznamenáva osudy statočných hrdinov zachraňujúcich ľudí počas vojny a holokaustu ako i zachránených prenasledovaných Židov. Vytvára tak dôležitý archív svedectiev pre ďalšie generácie. Nesmieme byť ľahostajní a zabúdať, že sa odohrali a najmä nikdy viac urobiť chyby, pre ktoré by iní trpeli, uviedla Lexmann.

„Pre mňa ako človeka z postkomunistickej krajiny je nepochopiteľné sledovať, ako rastie závislosť západného sveta na nedemokratických režimoch. Včera nám neprekážala závislosť na ruskom plyne a dnes sa bojíme, či budeme mať čím kúriť, či slovenská i európska ekonomika neupadne do recesie a státisíce ľudí zrazu stratí prácu. Zajtra sa podobne môže zachovať iný režim a my sme aj napriek tomu ľahostajní k stále rastúcemu počtu výrobkov s visačkou ‘made in China’,” upozornila počas washingtonského zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jej spolupredsedníčka, slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Bezprecedentné krádeže duševného vlastníctva našich výrobcov; podkopávanie konkurencieschopnosti našich firiem neférovými cenami, a teda aj živobytia ľudí; závislosť od Číny (ČLR) v kľúčových sektoroch; klamstvá o pôvode pandémie Covid-19; agresívne správanie voči Taiwanu a ohrozovanie medzinárodnej bezpečnosti; nerešpektovanie akademickej slobody Konfuciovými spolkami na našich univerzitách; hrubé porušovanie ľudských práv a represie v Hongkongu či genocída v provincii Sin-ťiang.

Aj toto sú témy, ktorými sa v americkom Washingtone zaoberá v týchto dňoch 60 politických lídrov z 30 krajín sveta na samite IPAC vo vzťahu k správaniu sa totalitného čínskeho režimu.

Miriam Lexmann s americkým senátorom Marcom Rubiom počas samitu IPAC vo Washingtone.

„Na konci studenej vojny existovalo presvedčenie i nádej, že podobné režimy zmeníme ekonomickou spoluprácou. Dlhodobo upozorňujem na mylnosť tejto premisy, a to aj v súvislosti s energetickou závislosťou na Rusku. Máme jasné dôkazy, že totalitné praktiky Čínskej komunistickej strany zneužívajú výhody takejto spolupráce na stupňovanie represií voči vlastnému obyvateľstvu, ale aj zvyšovanie ekonomického nátlaku a snahu deformovať naše politické, sociálne a podnikateľské prostredie,” upozornila delegátov stretnutia vo svojom prejave zástupkyňa Európskeho parlamentu (EP) a Slovenska Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente bola iniciátorkou viacerých urgentných správ o ľudsko-právnej situácii v ČĽR a Hongkongu, viedla kampaň za politický bojkot zimnej olympiády v Pekingu, bojovala proti prijatiu obchodnej dohody medzi EÚ a ČĽR, pričom samotný režim za to na Lexmann uvalil vlani osobné sankcie.

„Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku,” hovorí Lexmann, ktorá opakovane upozorňuje na nebezpečenstvo závislosti krajín Európy na nedemokratických a totalitných režimoch, aký ovláda aj ČĽR.

IPAC vznikol v roku 2020 a z ôsmich zakladajúcich členov, vrátane Miriam Lexmann, sa postupne rozšíril na tri desiatky zákonodarcov z krajín piatich kontinentov, ktorí pravidelne diskutujú a hľadajú diplomatické riešenia a spoločné reakcie k otázkam týkajúcim sa hrozieb ČĽR. Sú medzi nimi napríklad aj americkí senátori Marco Rubio, Bob Menendez alebo bývalý líder Britskej konzervatívnej strany Sir Ian Duncan Smith. 

Foto: Politickí lídri zo samitu IPAC pred americkým kongresom.

Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku, povedala Miriam Lexmann počas zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC), kde pôsobí ako podpredsedníčka.

Miriam Lexmann spolu s kolegami z Európskeho parlamentu vyzvala vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, Josepa Borrella, aby Únia aktívnejšie prispievala k dosahovaniu trvalo udržateľného mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom. EÚ nemôže pri svojich ambíciách – a snahe chrániť hodnotový svet, na ktorom vznikla – zostávať nemým pozorovateľom konfliktov. Už vôbec nie, ak sa dejú v krajinách, s ktorými má rozvinuté rozmanité projekty spolupráce s potenciálom aktívne tieto konflikty riešiť, uviedla slovenská europoslankyňa.

Európsky parlament (EP) dnes veľkou väčšinou prijal naliehavé uznesenie o nedávnom zatknutí kardinála Josepha Zena v Hongkongu. Iniciátorkou a autorkou uznesenia je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EPP/KDH).

Zatknutý bývalý hongkonský biskup, kardinál Joseph Zen bol spoločne s ďalšími spolupracovníkmi správcom Fondu humanitárnej pomoci (612), ktorý pomáha 

prodemokratickým, prenasledovaným, súdeným a väzneným Hongkončanom a ich rodinám.

„Kardinál Joseph Zen je symbolom hongkonského boja za slobodu a demokraciu. Tieto hodnoty začala v posledných rokoch neraz až brutálne porušovať Čínska komunistická strana, ktorá prestala rešpektovať medzinárodné dohovory chrániace politickú autonómiou Hongkongu“, hovorí slovenská europoslankyňa a iniciátorka dnes prijatého naliehavého uznesenia Miriam Lexmann.

V uznesení europoslanci vyzývajú členské krajiny, aby boli nápomocné prenasledovaným prodemokratickým aktivistom a všemožne podporili kardinála Zena a všetkých prenasledovaných, súdených a väznených náboženských lídrov. Európski poslanci tiež apelujú na všetky demokratické krajiny a OSN, aby spoločne zvýšili diplomatické úsilie na prepustenie zadržaných, ukončenie prenasledovania a porušovania ľudských práv.

Spolu s kolegami z Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) sme ihneď po zatknutí kardinála zareagovali a vyzvali na jeho okamžité prepustenie. Aktuálne uznesenie Európskeho parlamentu, ktorého som autorkou, znovu dôrazne apeluje na stiahnutie všetkých obvinení voči kardinálovi Zenovi a jeho spolupracovníkom a vyzýva EÚ, aby prijala sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za pokračujúce porušovanie ľudských práv v tejto enkláve, dopĺňa Lexmann, ktorá už dlhodobo poukazuje na alarmujúcu ľudsko-právnu situáciu v Číne a bezpečnostnú hrozbu, ktorú tamojšia totalitná komunistická strana predstavuje pre demokratický svet.

Rezolúcia tiež vyzýva EÚ, aby prehodnotila Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Hongkongom/Čínou o spolupráci v colných záležitostiach, ako aj štatút Hongkonského hospodárskeho a obchodného úradu v Bruseli a kreslo Hongkongu vo Svetovej obchodnej organizácii.

Nesmieme dovoliť, aby Čínska komunistická strana profitovala z Hongkongu ako slobodného mesta a zároveň ničila jeho autonómiu, slobodu, ochranu základných práv, vrátane slobody náboženského vyznania a pošliapavala tak ľudskú dôstojnosť,“ upozorňuje Miriam Lexmann, na ktorú Čína v marci 2021 uvalila sankcie pre jej ľudskoprávne aktivity.

O tom, že Čína je hrozbou pre slobodu a demokraciu, hovorí okrem iných dokumentov napríklad aj Bezpečnostná stratégia SR, kde sa uvádza, že Čína je ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ, pričom presadzuje vlastný spôsob vládnutia a odlišné chápanie ľudských práv a slobôd.

Zdroj foto: vaticannews.va

Vyjadrenie Miriam Lexmann, poslankyne Európskeho parlamentu za KDH, k prijatiu uznesenia Európskeho parlamentu k súdnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorým ruší ústavné právo na umelý potrat:

„Bezprecedentná výzva na začlenenie „práva na potrat pre každého“ do Charty Základných práv EÚ v prijatom uznesení Európskeho parlamentu je neakceptovateľným zásahom do existujúcej medzinárodnoprávnej ochrany práv a dôstojnosti každého človeka, ktorá zahŕňa ochranu ľudského života od počatia. Okrem toho hrubým spôsobom narúša suverenitu členských štátov EÚ podkopávaním princípu subsidiarity, ktorý je jedným z oporných zmluvne ukotvených pilierov európskej integrácie.

Progresívna ľavica neváha ísť hanebne proti zakladajúcim zmluvám EÚ a vnucovať európskym občanom svoje pokrútené vnímanie najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život. V neposlednom rade si tiež povšimnime absurdnú formuláciu „potrat pre každého“ – môže snáď pod srdcom nosiť dieťa niekto iný ako žena?

Zároveň zdôrazňujem, že rozsudok Najvyššieho súdu USA len vrátil zodpovednosť za rozhodnutia ohľadom ochrany ľudského života od počatia jednotlivým štátom USA, čiže ľuďom a ich voleným zástupcom. Vítam tento silný a principiálny krok Najvyššieho súdu USA, ktorý posilňuje demokraciu a vysiela jasný odkaz, že potrat na požiadanie nepovažuje za jediné či najlepšie riešenie neželaného tehotenstva. USA tak konečne opustili skupinu šiestich krajín sveta, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva.“

Vyjadrenie poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann k očakávanému
vymenovaniu osobitného vyslanca pre podporu náboženského vyznania alebo
viery mimo EÚ:

„Už od začiatku svojho mandátu pravidelne podnikám kroky k tomu, aby sa
znovuobsadil post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského
vyznania alebo viery mimo EÚ. Verím, že toto moje vytrvalé úsilie sa
blíži k úspešnému záveru a v najbližších týždňoch by mal byť nový
vyslanec konečne menovaný.

Za posledné obdobie som zmobilizovala mnoho otvorených výziev, ktoré sme
ako poslanci EP naprieč viacerými politickými frakciami adresovali
Európskej komisii. Na viacerých rovinách som v rámci našej politickej
frakcie Európskej ľudovej strany viedla rokovania, kde sme práve cez
našu politickú skupinu v tomto zmysle vyvíjali tlak ako na našich
komisárov, tak aj na predsedníčku Európskej komisie. Nepretržité úsilie
na znovuobsadenie tohto postu som celé mesiace koordinovala s rôznymi
organizáciami, ktoré sú v tejto oblasti aktívne a to predovšetkým s
pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

V týchto dňoch som iniciovala ďalší list, ktorý posielame spolu s
niektorými kolegami z iných členských štátov všetkým komisárom, ktorí
budú k otázke tohto menovania čoskoro zasadať. Opätovne v ňom
zdôrazňujeme kľúčový význam tohto úradu pre ochranu náboženskej slobody
ako jednej zo základných ľudských slobôd. Navyše, korelujúci vzťah medzi
úrovňou náboženskej slobody a bezpečnosťou vo svete
je dnes už veľmi
dobre známy. Práve dôsledná ochrana náboženskej slobody je totiž
efektívnym spôsobom ako predchádzať vo svete konfliktom a tým významne
prispievať k zvýšeniu bezpečnosti nielen za hranicami EÚ, ale i v rámci
nej. Práve bezpečnosť je totiž jedným z dominantných očakávaní
európskych občanov od EÚ, ako to pravidelne vyplýva aj z európskych
prieskumov verejnej mienky. Vo svojich vystúpeniach v pléne, aj za
prítomnosti Komisie, na to opakovane apelujem.

Tento posun umocňuje nádej, že trpiaci, diskriminovaní a prenasledovaní
pre vieru budú mať znova oporu aj na pôde Európskej únie. Nemalou výzvou
pre nového osobitného vyslanca však bude ubrániť náboženskú slobodu pred
ideologizáciou, ktorú sme, žiaľ, už videli aj pri nedávnej správe
Európskeho parlamentu
. Jej text totiž náboženstvo skôr vytláčal, ako
chránil. Proti týmto trendom v Európskom parlamente intenzívne konám.

V čase, keď podľa zdokumentovaných správ prenasledovanie pre vieru vo
svete rastie, keď totalitné režimy neslabnú, ale naopak, dovoľujú si
viac a viac, je pre nás mementom, že o slobodu a dôstojnosť každého
človeka musíme stále zápasiť.

Som presvedčená, že ak by Európska únia mala svojho vyslanca
kontinuálne, neboli by sme dnes vo svete svedkami nárastu tak brutálneho
prenasledovania pre vieru.

Podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda. Aj preto Miriam Lexmann podporila iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov.

Miriam Lexmann s uznaním víta principiálny a silný krok Najvyššie súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o povzbudenie pre celý svet. USA tak opustili skupinu šiestich krajín, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva. Ženy a deti si zaslúžia lepšiu podporu a starostlivosť než potrat na objednávku.

Miriam Lexmann víta rozhodnutie vedúcich predstaviteľov EÚ udeliť Ukrajine, Moldavsku a podmienečne aj Gruzínsku štatúty kandidátskych krajín. Ich vstup do EÚ si vyžiada čas a úsilie a budú musieť splniť všetky potrebné kritériá. Len spoločne však môžeme riešiť mnohé z globálnych a predovšetkým bezpečnostných výziev.

Aj vďaka Jánovi Langošovi má Slovensko svoju pamäťovú inštitúciu, ktorá dnes môže mapovať zločiny našej totalitnej minulosti a vynášať na svetlo pravdu, hovorí Miriam Lexmann o osobnosti J. Langoša a vykonanej práci, ktoré si vo výročie jeho smrti pripomíname. Je to dôležité práve preto, aby sme sa vyrovnali s chybami doby a aby sme nášmu národnému príbehu dali rozmer, vďaka ktorému budeme zrelší. Zvlášť v dnešných pohnutých časoch je nevyhnutné poznať pravdu a vlastnú minulosť.

Ako tieňová spravodajkyňa pre nový legislatívny návrh nástroja na riešenie ekonomického nátlaku zo strany nedemokratických režimov zdôraznila Miriam Lexmann dnešnom stretnutí k tejto navrhovanej legislatíve potrebu rýchlej a odradzujúcej reakcie proti tým, ktorí ohrozujú náš jednotný trh EÚ a oslabujú našu konkurencieschopnosť. Ekonomický nátlak Číny voči Litve ukázal, prečo je potrebná jednotná a jasná reakcia Európskej únie.

Odpočet mojej práce za január 2023

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac január.

Investície mimo EÚ sú otázkou našich hodnôt a bezpečnosti

Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti, hovorí Miriam Lexmann.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content