Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu
Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Delegácia Euronest
Rýchle správy
Návrat k rokovaciemu stolu a ku konštruktívnemu dialógu je podľa Miriam Lexmann kľúčom k ochrane životov a živobytia ľudí na Ukrajine, ako aj v Rusku. Slovenská europoslankyňa odsudzuje samozvané uznanie tzv. Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky a okupáciu tohto ukrajinského územia.
Odstrašiť kohokoľvek, kto by sa chcel vzoprieť voči vtedajšiemu režimu. Ich účasť na protikomunistickom odboji a snaha o šírenie pravdy mali však význam. Hoci sa režim snažil prekryť všetky svoje zločiny, pravda a sloboda boli hlasnejšie a napokon po dlhom zápase zvíťazili. Je však dôležité, aby sme ich aj naďalej chránili, píše Miriam Lexmann v blogu k výročiu popravy Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.
Mať rozdielny postoj je normálne a diskusia je prejavom života v slobodnej krajine. Ale zastrašovať, navádzať k nenávisti a zachádzať do osobnej roviny je neprípustné, vyzýva Miriam Lexmann opozičných poslancov NR SR, aby zastavili šírenie nenávisti, strachu a populizmu nielen voči svojim kolegom.
V rámci parciálnych výhod pre jednotlivé štáty sme si sem pustili skorumpované peniaze, ktoré korodovali aj naše hodnoty, a preto si dnes nevieme poradiť a dlhodobo strádame v otázke principiálnosti, jednoty a hodnôt európskej zahraničnej politiky. Je smutné, že si neuvedomujeme, že v geopolitickom svete musíme mať v EÚ jednotné záujmy. Čiastkové záujmy jednotlivých štátov EÚ sú nepatrné v tej veľkej globálnej hre, uviedla Miriam Lexmann v diskusii na Hodnotiacej konferencii európskej a zahraničnej politiky SR.
Čo nás učí naša vlastná skúsenosť s totalitou, prečo nemôžeme zatvárať oči pred správaním totalitnej moci, a ako majú hodnoty a princípy riadiť naše vzťahy s inými, dnes podobnými režimami hovorila Miriam Lexmann v rádiu Lumen.
Dlhodobé porušovanie ľudských práv a násilie na náboženských skupinách spôsobujú vlny migrácie, píše Miriam Lexmann v najnovšom blogu. Riešenie otázok náboženskej slobody je preto podľa europoslankyne dôležité aj pri zvládaní migračnej krízy a ďalších geopolitických výziev, ktorým dnes čelí EÚ.
Na úvod niekoľko faktov.
V minulom roku žilo viac ako 360 miliónov kresťanov v krajine, kde sú prenasledovaní, alebo im hrozí nebezpečenstvo pre ich presvedčenie. To z nich robí najviac prenasledovanú náboženskú skupinu na svete. Zabitých pre vieru bolo podľa údajov zo správy 5 898 ľudí. 5 110 kostolov a ďalších objektov slúžiacich náboženským komunitám bolo zničených, alebo napadnutých. Do väzenia uvrhli úrady, súdy, alebo iné autority 6 175 kresťanov, a to bez skutočného dôvodu. Unesených bolo 3 829 veriacich.
Toto všetko nie sú len hrôzostrašné čísla. Za číslami sa skrývajú konkrétni ľudia, ich rodiny, priatelia a komunity. Všetci trpia len preto, lebo patria k „nesprávnemu náboženstvu“, „nesprávnej komunite“, majú „nesprávny názor“.
Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania pre každého bez ohľadu na konkrétne náboženstvo, alebo presvedčenie, je „cenná devíza“, ako konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v roku 1993. Súd poukázal tiež na fakt, že sloboda vierovyznania má význam nielen pre veriacich rôznych náboženstiev. Nie je to luxus, ani privilégium, ale „jeden zo základov demokratickej spoločnosti“.
Heiner Bielefeldt, profesor ľudských práv a politiky ľudských práv na Univerzite v Erlangene a bývalý osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery píše, že sloboda vierovyznania „komplexne obsahuje všetky princípy, ktoré spoločne definujú iné ľudské práva: univerzalizmus, slobodu a rovnosť. Hlavným cieľom ľudských práv je inštitucionalizovať rešpekt voči ľudskej dôstojnosti každého človeka. […] Sloboda náboženstva alebo viery už zo svojej podstaty ľudského práva chráni ľudské bytosti v rozsiahlej oblasti presvedčení a praktík súvisiacich s náboženstvom alebo s vierou pred akýmikoľvek formami donucovania, zastrašovania a diskriminácie.“
Ako však vyzerá prenasledovanie pre vieru?
Utrpenie spôsobené náboženskou neznášanlivosťou má mnoho podôb, no predsa nesie podobné znaky v mnohých krajinách. Či už je to priame násilie, väznenie, únosy, znevýhodňovanie, alebo ekonomické zneužívanie a nútený odchod z miesta, kde veriaci žijú, spoločným menovateľom všetkých obetí je ich viera.
Rodina mladej kresťanky Zabi z Afganistanu praktizuje vieru potajomky. „Pred niekoľkými rokmi prišiel Taliban a odvliekol nášho otca. Niekoľko mesiacov ho väznili a mučili a napokon ho zabili. O niekoľko mesiacov neskôr zmizol môj brat a nikdy sme ho už nevideli. Keď Taliban prevzal moc, podarilo sa nám s mamou prekročiť hranicu a utiecť. Nevieme však, čo bude ďalej,“ cituje mladú ženu Open Doors v hodnotiacej správe.
Rozhodnutie zmeniť svoje náboženstvo je často nebezpečné a v niektorých krajinách môže ohroziť váš život. V krajinách ako Pakistan, India, Irán, alebo v subsaharských krajinách sa konvertiti stávajú častým terčom ideologickych extrémistov, či teroristov.
Prečo už nie je na prvej priečke Severná Kórea?
V minulom hodnotiacom období bola najhoršou krajinou pre kresťanov Severná Kórea. Nový zákon o „reakčnom myslení“, ale aj príchod pandémie a s ňou spojených opatrení síce spôsobili v predošlom období zhoršenie stavu náboženskej slobody v krajine ovládanej diktatúrou.
No na druhej strane sa po dramatickom návrate Talibanu k moci v Afganistane situácia zhoršila natoľko, že v hodnotení krajín sa dostal na čelo rebríčka. Afganistan je teda podľa Open doors dnes najhoršou krajinou na svete pre život kresťanov.
Keď sa v roku 2021 definitívne plánoval odchod amerických vojsk z Afganistanu, zdôrazňovala som, že štýl, akým sa pripravil a ako sa realizoval, bol hrubou strategickou chybou.
Týka sa to aj bezpečnostných otázok
Dávno predtým, ako v Afganistane nastala kritická situácia, som iniciovala výzvu Európskej komisii, aby sa obnovil úrad osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Tento post bol totiž dva roky neobsadený. Po vymenovaní však nový vyslanec vydržal v úrade len pár mesiacov a v čase, keď ľudia v Afganistane čelili dramatickému zhoršeniu ľudskoprávnej situácie a hrozil návrat vlády teroristov, už bol opäť post neobsadený. Európska únia teda nemala svojho vyslanca, ktorý by ju mohol primäť ku konkrétnym krokom.
Podpora náboženskej slobody, či slobody svedomia, sa však dotýka aj strategických a bezpečnostných otázok pre krajiny EÚ. Dlhodobé porušovanie ľudských práv a násilie na náboženských skupinách spôsobujú vlny migrácie. Riešenie otázok náboženskej slobody je teda dôležité aj pri zvládaní migračnej krízy a ďalších geopolitických výziev, ktorým dnes čelí EÚ.
Ďalej sú tu globálni hráči ako Čína. Naše celkové vzťahy s Čínou, alebo inými totalitnými režimami, sú dlhodobo podmienené obchodnými vzťahmi. Čínsky komunistický režim podľa dostupných údajov pácha genocídu na etnických a náboženských menšinách a zneucťuje vlastných občanov nútenými prácami, z ktorých môžu profitovať aj naši obchodní partneri. Vhodne zvolený tlak na čínsku protistranu – napríklad neakceptovaním výrobkov, či komponentov, na ktorých dokázateľne pracovali utláčaní –, by bol signálom o našom odhodlaní chrániť slobodu presvedčenia.
Oceňujem, že už aj na Slovensku bolo schválené vytvorenie Úradu splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Na naplnenie tohto záväzku z Programového vyhlásenia vlády som sama dlhodobo apelovala.
Aj totalitná minulosť našej krajiny nás totiž morálne zaväzuje k tomu, aby sme podporovali ľudskú dôstojnosť a slobodu každého človeka a pričinili sa o to nielen v rámci našej zahraničnej politiky, ale aj v rámci vonkajších vzťahov celej EÚ.
Foto: Opendoors/autorská koláž
Komunistický režim nebol len o regulovanej cene potravín a bývania, ale aj o snahe regulovať pravdu, píše Miriam Lexmann v najnovšom blogu, kde reaguje na zistenia, že počas vlády Smeru, za ministra vnútra Róberta Kaliňáka, skartovali na ministerstve spisy policajných zložiek vrátane tých z obdobia komunizmu, ktoré mali skončiť v Ústave pamäti národa.
V reakcii na neakceptovateľné obchodné kroky Číny voči Litve vyzvalo 41 europoslancov najvyšších predstaviteľov EÚ k spoločnému postupu.
Poslanci Európskeho parlamentu dôrazne odsudzujú politický a ekonomický nátlak Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) na Litovskú republiku a vyzývajú čelných predstaviteľov Európskej únie, aby vyjadrili podporu tejto členskej krajine konkrétnymi skutkami a nevyhnutnou pomocou. List, ktorý tento týždeň podpísalo 41 poslancov, iniciovala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Medzi adresátmi sú predseda Európskej rady Charles Michel, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, či ďalší vysokopostavení politici.
„Agresívna rétorika predstaviteľov ČĽR spolu s nevysvetlenými a nedeklarovanými závažnými opatreniami voči Litovskej republike sú odsúdeniahodné,“ vysvetľuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá totalitný režim v Číne kritizuje dlhodobo. „Tieto opatrenia sa stali de facto sankciami, keďže zakazujú litovským produktom a produktom, ktoré obsahujú komponenty vyrobené v Litve, vstúpiť na čínsky trh,“ dodáva členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).
List ďalej vyzýva aby Európska únia čím skôr prišla s opatreniami na ochranu jednotného trhu ešte pred tým ako sa ukončí príprava takzvanej „antinátlakovej“ legislatívy.
Europoslanci v liste konštatujú, že Čína robí tieto kroky bez toho, aby boli podporené akýmkoľvek legislatívnym konaním, že neboli vopred ohlásené a porušujú všetky medzinárodné pravidlá stanovené Svetovou obchodnou organizáciou. „Takýto ekonomicko-politický nátlak ohrozuje základné princípy jednotného európskeho trhu a preto na nich EÚ musí reagovať jednotne,“ pripomína Miriam Lexmann.
Nátlakové správanie Číny však nie je nezvyčajné. V septembri 2020 napríklad čínska diplomacia označila plánovanú cestu predsedu českého Senátu Miloša Vystrčila na Taiwan za „prekročenie červenej čiary“, za ktoré mal český politik „zaplatiť vysokú cenu“.
Politicko-obchodný nátlak zo strany ČĽR sa odohráva v kritickom kontexte: zvyšujúca sa agresivita ČĽR voči jej susedným štátom a tretím krajinám, nerešpektovanie medzinárodného práva a noriem ako napríklad porušovanie Čínsko-britskej deklarácie, alebo vážne porušovanie ľudských práv naprieč Čínou až po Hongkong.
„Som presvedčená, že nereagovanie na kroky Číny ju v budúcnosti povzbudí k ďalšiemu nátlaku voči Litve alebo akémukoľvek inému členskému štátu EÚ vrátane Slovenska. Týmto totiž umožníme čínskym komunistom, aby ďalej oslabovali jednotu Európy a pokračovali v politike štýlu ,rozdeľuj a panuj’“, dodala europoslankyňa za KDH, ktorá prednedávnom vyzvala taktiež na diplomatický a politický bojkot Zimných olympijských hier v Pekingu, či adresovala list vedeniu RTVS s výzvou, aby počas televízneho a rozhlasového vysielania športových prenosov z olympijských hier prebehla aj diskusia o stave ľudských práv v tejto komunistickej veľmoci.
Zdroj foto: lrv.lt
Akt o digitálnych službách považuje Miriam Lexmann za rozhodujúci posun k bezpečnejšiemu prostrediu s jasnými pravidlami. Každý užívateľ internetu musí mať možnosť samostatne sa rozhodnúť o tom, či a do akej miery alebo na aké účely budú jeho dáta používané.
Čínsky politický a ekonomický nátlak voči Litve je útokom na jednotný trh EÚ, uvádzajú poslanci v liste adresovanom lídrom EÚ, ktorý iniciovala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Nenávisť, ktorá sa spustila voči biskupovi Jozefovi Haľkovi za jeho kultivovane vyjadrený názor je v slobodnej spoločnosti neakceptovateľná. Miriam Lexmann preto vyzýva na kultiváciu verejného priestoru a rešpekt voči pluralite názorov. Netolerantnosť je totiž len krok od neslobody.
Hlbokú polarizáciu v dôsledku dezinformácií šíriacich sa vo veci návrhu dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA sú podľa Miriam Lexmann bezpečnostným rizikom pre našu krajinu. Mrzí ju tiež spôsob politicky motivovanej reakcie generálneho prokurátora, ktorá vo svetle jeho pracovnej cesty do Ruska vyznieva účelovo.
Dezinformácie šíriace sa v posledných dňoch vo veci návrhu dohody o
obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA vyvolali opäť spoločensky
zbytočnú polarizáciu. V tejto hlbokej polarizácii vidím bezpečnostné
riziko pre našu krajinu.
Vývoj situácie ma mrzí rovnako ako spôsob politicky motivovanej reakcie
generálneho prokurátora, ktorá vo svetle jeho pracovnej cesty do Ruska
vyznieva účelovo.
Dodržiavanie ľudských práv je základným pilierom slobodnej spoločnosti.
Ruský generálny prokurátor je zodpovedný za hrubé porušovanie ľudských
práv čo vyústilo do zaradenia jeho osoby na sankčný zoznam EÚ. Cestu
slovenského generálneho prokurátora do Ruska považujem za návrat do čias odklonu od základného nastavenia našich vzťahov a hodnôt v európskom a medzinárodnom priestore. Zneucťuje politicky prenasledovaných.
Kým naši partneri v NATO vedú na summite s Ruskom náročné rokovania s
cieľom medzinárodnej bezpečnosti, náš generálny prokurátor si bude
pripíjať na zdravie so strojcami režimu posielajúceho ľudí túžiacich po
slobode do väzenia a oslavovať 300 rokov ruskej generálnej prokuratúry,
ktoré zahŕňajú aj obdobie historicky jedného z najbrutálnejších
totalitných režimov porušovania ľudských práv vrátane genocídy.
Návrat k základným hodnotám, pravde a odbornej diskusii považujem za
pilier kultivácie verejného priestoru, našej vnútornej jednoty, a teda
aj našej bezpečnosti.
Prečítajte si aj celé znenie vyhlásenia KDH:
https://kdh.sk/polarizovat-narod-pre-zmluvu-s-usa-je-nebezpecne-ustavnost-moze-preverit-ustavny-sud/
Titulná fotografia: theconversation.com
O etických aspektoch umelej inteligencie, dezinformáciách, súčasnej politickej situácií doma aj vo svete a o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ diskutovala Miriam Lexmann online počas decembra so študentmi Univerzity Komenského, Ekonomickej univerzity a Univerzity Mateja Bela.
Olympijské hry sú zaiste tým najväčším sviatkom športu na svete. Symbolizujú zmysel celého ľudstva pre férovú súťaž športovcov, ktorých úžasné výkony korunujú olympijské medaily i spontánna radosť divákov.
Všetci obdivujeme športové talenty a posúvanie hraníc ľudského výkonu ako výsledok ich mnohoročnej tvrdej práce. S očakávaním prirodzene sledujeme prípravu i ambície zvlášť našich slovenských športovcov a tešíme sa, že ich výkony budeme môcť sledovať naživo aj prostredníctvom RTVS.
Spolu s mnohými kolegami i občanmi z celého sveta však s poľ utovaním vnímam fakt, že tentokrát je olympijský étos vážne zatienený propagandou totalitného režimu Čínskej ľudovej republiky ( Neutíchajúca závažná ľudskoprávna situácia v regióne Sin ťiang, v ktorom čínsky režim prenasleduje a vedie brutálnu kampaň proti Ujgurom a iným náboženským, či etnickým skupinám je dlhodobo známa.
K porušovaniu ľudských práv dochádza internovaním najmenej jedného milióna jednotlivcov, rozsiahlymi nútenými prácami a masovými nútenými sterilizáciami žien. Z rastúceho počtu dôveryhodných právnych zistení dnes jasne vyplýva, že v regióne Sin ťiang ide o prípady genocídy a zločinov proti ľudskosti.
Nedávno zverejnené dokumenty „Xinjiang Papers“ priniesli dokonca dôkazy o tom, že v riadení tejto represívnej politiky zohrávajú úlohu najvyšší predstavitelia ČĽR. Medzitým ČĽR pokračuje aj v zásahoch proti hongkonskému prodemokratickému hnutiu a prenasleduje Tibeťanov či iné náboženské a etnické menšiny.
Je preto nesmierne dôležité vyslať svetu signál, že pred týmto bezprecedentným porušovaním ľudských práv si nemôžeme zatvárať oči. Nesmieme dovoliť aby predstavitelia ČĽR použili olympiádu na svoju propagandu, čo je vzhľadom na vyššie uvedenú ľudskoprávnu situáciu hlboko kontroverzné.
Týmto listom Vás chcem úctivo požiadať, aby RTVS počas vysielania prenosov z olympijských hier nezabudla na kritickú ľudskoprávnu situáciu v Číne a aby okrem športových prenosov prebehla na okruhoch verejnoprávnej televízie a rozhlasu aj diskusia o stave ľudských práv v krajine.
Naše vlastné skúsenosti s komunistickým režimom nás totiž zaväzujú k tomu, aby sme poukázali na pravdu o komunistickej ideológii. Neváhajme o tejto pravde hovoriť, a to aj zo solidarity s obeťami. Tento príspevok na obranu ľudskej dôstojnosti by bol jasným znakom zrelosti našej demokracie postaviť sa za práva prenasledovaných a utláčaných.
Šport a olympijské hry ako vrchol jeho oslavy nemôžu byť obeťou politiky.
Neakceptovateľné porušovanie ľudských práv v ČĽR nás voči tomuto faktu nemôže nechať ľahostajnými. N edovoľme, aby Komunistická strana Číny beztrestne šírila svoju propagandu vo svete a tým zakrývala svoje zločiny proti ľudskosti.
Pevne verím, že vedenie RTVS priaznivo zváži túto požiadavku a počas vysielania Zimných olympijských hier v Pekingu tak diváci RTVS budú môcť vo fundovanej televíznej a rozhlasovej diskusii reflektovať aj tento širší ľudskoprávny kontext.
Titulná foto: rtvs.sk
Miriam Lexman sa obrátila listom na riaditeľa verejnoprávnej RTVS s požiadavkou, aby počas februárových prenosov z olympiády bola do vysielania zahrnutá i fundovaná diskusia o stave ľudských práv v Číne.
Neustále upozorňujem na čínsky biznisplán postaviť naše vynálezy a technológie proti nám prostredníctvom sofistikovaného vykrádania duševného vlastníctva, píše Miriam Lexmann v najnovšom blogu, kde vysvetľuje, prečo je diplomatický bojkot ZOH v Pekingu nevyhnutným postojom demokratickej časti sveta.
EÚ má veľmi malú vymožiteľnosť sankcií, ktoré zavádza, pretože na rozdiel od USA nemá organ, ktorý by dohliadal na ich plnenie. Preto je potrebné nielen uvaliť sankcie, ale aj zabezpečiť, aby boli vymožiteľné a naozaj sa realizovali, uviedla to Miriam Lexmann v Téme dňa a TA3 k téme vzťahoch EÚ s Ruskom a Čínou.
Európska verzia Magnitského aktu by mala uznať korupciu ako nástroj potláčania ľudských práv a uplatňovať za ňu cielené sankcie. Zároveň je nevyhnutné monitorovanie sankčných mechanizmov prostredníctvom agentúry, ktorá v EÚ chýba, povedala Miriam Lexmann v diskusii Európsky parlament a ľudské práva.
Sedem europoslancov vrátane Miriam Lexmann vyzvalo prezidentku, predsedu parlamentu a premiéra, aby bojkotovali svojou neúčasťou Zimné olympijské hry v Pekingu. Dôvodom je neustále pokračujúce porušovanie ľudských práv, národnostných a etnických menšín zo strany čínskeho režimu.
Odpočet mojej práce za november 2021
V službe európskej poslankyne som počas mesiaca november uskutočnila aj tieto aktivity :
Pokračujem v nasadení aj naďalej.
Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný „politicky korektný jazyk,“ skritizovala Miriam Lexmann návrh EK nahradiť používanie termínov “Vianoce”, “dámy a páni” či “slečna”.
Nahradiť slovo Vianoce pojmom „sviatky“ alebo „obdobie sviatkov“. Aj to obsahoval návrh interného dokumentu o používaní tzv. inkluzívneho jazyka v rámci komunikácie Európskej komisie.
Ďalšie slová, ktoré Komisia navrhovala vylúčiť zo slovníka boli „dámy a páni“ a nahradiť ich termínom „Vážení kolegovia“. Tieto a rôzne iné odporúčania pre euroúradníkov vyvolali v Európe doslova pobúrenie.
„Týmto počinom podľa mňa vyslala Európska komisia neakceptovateľný signál. Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný. „politicky korektný jazyk,“ skritizovala návrh Miriam Lexmann, aktuálne vyhlásená ako tretia najaktívnejšia slovenská europoslankyňa v oblasti predkladania a podpory pozmeňujúcich návrhov v Európskom parlamente.
„Je paradoxné, že sa Komisia nepoučila z minulosti, kedy musela nanovo tlačiť diáre po rovnakej kritike, keď namiesto slova Vianoce označila dni v kalendári ako „obdobie sviatkov“. Myslím si tiež, že v čase pandémie s katastrofálnymi socio-ekonomickými dopadmi na obyvateľstvo by malo byť pre EÚ prvoradé riešenie tejto ťažkej situácie a nie zavádzanie ideologických bojov,” uzavrela europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Zdroj foto: eurofondy.gov.sk
Sankcie voči predstaviteľom bieloruského režimu sú úspešné a majú tvrdý dopad na ľudí podporujúcich režim Alexandra Lukašenka. Sami Bielorusi, ktorí chcú zmenu vo svojej krajine nám hovoria, že v nich treba vytrvať, priblížila Miriam Lexmann v relácii Nová Európa.
Dnes pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách predniesla Európska komisia v pléne Európskeho parlamentu svoje stanovisko k pokroku dosiahnutému v tejto oblasti. Okrem toho však už tradične tému prepojila aj so stavom ratifikácie tzv. Istanbulského dohovoru.
K vystúpeniu Komisie sa vyjadruje poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH, Miriam Lexmann: „Sklamalo ma, že aj napriek nedávnemu rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora, v rámci ktorého odpovedal na otázku položenú Európskym parlamentom o ratifikácií Istanbulského dohovoru, sa opäť o tejto téme hovorí, uvádza Miriam Lexmann
Európsky súdny dvor totiž jasne uviedol, že nič nenúti Radu, aby Istanbulský dohovor ratifikovala bez dosiahnutia dohody medzi členskými štátmi, ku ktorej do dnešného dňa nedošlo a výhľadovo ju ani neočakávame. Tým som považovala otázku za uzavretú a taktiež si myslím, že toto rozhodnutie položilo jasný základ pre tých, ktorí Istanbulský dohovor neschvaľujú, aby žiadali upustenie od neustáleho nátlaku zo strany európskych inštitúcií na jeho ratifikáciu.
Ako upozorňujem už od začiatku, spájanie boja proti násiliu na ženách s Istanbulským dohovorom vôbec nepomáha obetiam, na ktoré sa pri tom úplne zabúda. Ak chceme proti tomuto neakceptovateľnému fenoménu bojovať, musíme sa v prvom rade zamerať na riadne vykonávanie právnych predpisov, na školenia pre príslušníkov polície, prokurátorov či sudcov o tom, ako majú k obetiam pristupovať a samozrejme kultivovať aj atmosféru v našej spoločnosti k nulovej tolerancii voči násiliu.“
Kontroverzný Istanbulský dohovor okrem problematických častí obsahuje aj návrhy konkrétnych opatrení, ktoré by mali viesť k predchádzaniu a riešeniu násilia na ženách. Podľa mnohých odborníkov však slovenský právny poriadok už navrhované riešenia dávno obsahuje.
Problémom je však ich efektívne vykonávanie a najmä pristupovanie k obetiam tak, aby sa nebáli prípady násilia nahlasovať. Aj preto je za najdôležitejší krok považované práve upustenie od ideologizácie tohto problému a zameranie sa na reálnu pomoc obetiam. A k tomu vyzývame aj my v tento Medzinárodný deň.
Zdroj foto: www.pravnenoviny.sk
Spájanie boja proti násiliu na ženách s Istanbulským dohovorom vôbec nepomáha obetiam, na ktoré sa pri tom úplne zabúda. Ak chceme proti tomuto neakceptovateľnému fenoménu bojovať, musíme sa v prvom rade zamerať na riadne vykonávanie právnych predpisov, na školenia pre policajtov, prokurátorov či sudcov k tomu, ako majú pristupovať k obetiam, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách.
Do iniciatívy Červená streda, ktorú organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa zapájajú tisícky farností, združení, organizácií, či osobností po celom svete.
Podľa štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá pomáha všade tam, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, alebo sú v existenčnej núdzi až dve tretiny svetového obyvateľstva žije v krajinách, kde sa porušuje náboženská sloboda, z toho 70 % nábožensky motivovaného násilia sa deje na kresťanoch. Je to spolu 300 miliónov ľudí. Každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí.
Už po tretíkrát sa v celoslovenskom meradle koná Červená streda aj na Slovensku. Niekoľko desiatok kostolov, verejných objektov, či budov inštitúcií sa večer rozsvieti načerveno, na znak spomienky na obete, ktoré trpia pre Krista.
Jednou z verejných osobností, ktoré podporujú túto iniciatívu je aj poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann:
„Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania je dôležitým ukazovateľom stavu, v ktorom sa nachádza akákoľvek krajina. Náboženská sloboda je porušovaná v 62 zo 196 štátov sveta a to je žalostný stav. V Pakistane musia kresťania strážiť kostoly pred teroristami. V Číne sú Budhisti, kresťania a ďalšie náboženské menšiny prenasledovaní. Ujguri sú dokonca zatváraní do táborov a rastie počet dôkazov, že je na nich páchaná genocída. Náboženské menšiny trpeli a trpia aj počas pandémie, keď je im v niektorých štátoch cielene odopieraná pomoc, či najzákladnejšie potreby,“ hovorí europoslankyňa z KDH.
Od roku 1993 hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva o náboženskej slobode ako o „cennej dvíze“.
„Som rada, že aj na Slovensku sa začína téma náboženskej slobody otvárať a že sa nepozeráme už len na seba, ale chceme pomôcť aj tým, ktorí sú dnes trpiaci, alebo prenasledovaní pre vieru. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania, ktorá je základným ľudským právom, považujem za jeden z kľúčových pilierov mojej práce europoslankyne,“ uviedla Miriam Lexmann.
Zdroj foto: cirkev.cz
Toto nie je migračná kríza akej sme čelili v minulosti. Toto je organizovaný, cielený a autokratickými režimami riadený akt, ktorý podkopáva mier a bezpečnosť v Európe. Uviedla na pôde EP Miriam Lexmann ku aktuálnemu dianiu na hraniciach EÚ s Bieloruskom. Viac tu.
Len 11 % z nahlásených antisemitských a agresívnych statusov či reakcií sociálne platformy odstránili z verejného priestoru. Prieskum uskutočnili europoslanci vrátane Miriam Lexmann, keď chceli otestovať reakcie sociálnych sietí na nahlasovanie škodlivého obsahu. Sociálne siete nesmú byť hrozbou a priestorom pre podnecovanie nenávisti, uviedla Lexmann.
Je našou morálnou povinnosťou pripomínať si pamiatku nenápadných hrdinov, ktorí zaplatili obrovskú a neraz najvyššiu cenu v boji za pravdu a slobodu. Uviedla to Miriam Lexmann vo svojom vystúpení na podporu kultúrno-vzdelávacieho projektu a súťaže Nenápadní hrdinovia.
Solidarita a principiálna politika musia byť podstatou, na ktorej funguje celé európske partnerstvo. Rozvíjať blízke ekonomické a kultúrne vzťahy medzi krajinami v súlade s ich záujmami a spoločnými hodnotami demokracie, je ich suverénnym rozhodnutím. Uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti stretnutia s predsedom českého senátu Milošom Vystrčilom, ktorého na jar verejne podporila pri jeho ceste na Taiwan silne, čo silne kritizovala Čína.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:
– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,
– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,
– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,
– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,
– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.
– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,
– zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia
– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,
– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.
– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,
– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,
– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,
– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,
– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program “Pomôžme si”,
– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,
– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,
– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,
– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,
– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,
– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?”,
– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.
Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.
Do akej miery je to, k čomu v poslednom čase dochádza v EÚ v oblasti postojov voči niektorým členským krajinám, či žalobe EÚ na EK skutočne boj o ochranu právneho štátu alebo len svedectvom boja o ideologickú prevahu vo verejnej diskusii? pýta sa Miriam Lexmann v ankete portálu Euractiv.
Predstavitelia Medzinárodnej aliancie pre Čínu vrátane Miriam Lexmann sa stretli v Ríme, aby vyslali signál pre Summit G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv našich hodnôt či zabráneniu zneužívania závislostí krajín v dodávateľskom reťazci rôznych komodít.
Na medzinárodnej konferencii Ministerstva zahraničných vecí SR v rámci Týždňa OSN diskutovala dnes Miriam Lexmann o témach ľudských práv, demokracii a dôležitosti strategickej podpory pre slobodu a ľudskú dôstojnosť nielen u nás, ale aj vo svete.
Slobodu a demokraciu nemôžeme len obraňovať. Spolu s ďalšími demokratickými partnermi, ako je aj Taiwan, musíme slobodu a demokraciu vo svete i aktívne podporovať. Je to kľúčové aj z pohľadu našich vlastných bezpečnostných záujmov, uviedla na dnešnom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Miriam Lexmann.
Pomerne malý ostrov je po Južnej Kórei druhým najväčším ázijským investorom na Slovensku. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) je pre nás Taiwan rozhodujúci partner nielen ekonomicky, ale najmä pri spolupráci v bezpečnostných témach a ochrane slobody a demokracie vo svete.
„Čoraz asertívnejšie autoritárske a totalitné režimy vo svete sa snažia podkopať demokraciu a hodnoty, na ktorých je naša spoločnosť založená“, tvrdí M. Lexmann. Príkladom je Čínska komunistická strana a jej represívna vláda, ktorá sa správa agresívne nielen voči susedom ako Taiwan, ale dokonca i niektorým európskym krajinám, ako to vidíme napríklad v Litve.
„Práve preto považujem spoluprácu medzi demokratickými krajinami za nosný pilier spoločnej snahy ochraňovať naše bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale vôbec vo svete,” uviedla europoslankyňa pri príležitosti jej dnešného stretnutia s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Josephom Wu v Bratislave.
„Slobodu a demokraciu však nemôžeme len obraňovať. Som presvedčená, že spolu s ďalšími demokratickými partnermi, ako je aj Taiwan, musíme slobodu a demokraciu vo svete i aktívne podporovať, a to predovšetkým tam, kde je potláčaná. Je to kľúčové aj z pohľadu našich bezpečnostných záujmov,” hovorí k téme vzájomnej spolupráce členka Výboru pre zahraničné záležitosti v Európskom parlamente (EP).
Druhým významným atribútom slovensko-taiwanského partnerstva je naša ekonomická spolupráca. Taiwanské investície dosahujú na Slovensku hodnotu približne 400 miliónov eur a taiwanské firmy vytvorili v slovenských regiónoch okolo 4000 pracovných miest. „To znamená, že ostrov, ktorý má menej ako 24 miliónov obyvateľov, má na Slovensku väčšie investície než miliardová Čína, pričom naša ekonomická spolupráca s Taiwanom má rastúci potenciál,” priblížila Lexmann.
Uvítala zároveň nedávne podpísanie memoránd o spolupráci medzi Slovenskom a Taiwanom v siedmich oblastiach, vrátane priemyselnej inovácie, výskumu a vývoja, investícií, zelenej ekonomiky či oblasti inteligentných miest a alternatívnej mobility. „Pandémia nám všetkým ukázala nebezpečenstvo spočívajúce v našej závislosti na obchode s Čínou. Taiwan je aj tu dôležitým partnerom pri diverzifikovaní našich zásobovacích reťazcov a ich odolnosti. Musíme predchádzať tomu, aby sme boli vydierateľní totalitnými režimami,” zdôraznila M. Lexmann a poukázala na vzájomné darovanie 700-tisíc masiek a respirátorov a 10-tisíc vakcín, ktoré sa medzi Slovenskom a Taiwanom v pandemických mesiacoch uskutočnilo.
Europoslankyňa KDH zároveň počas októbrového plenárneho zasadnutia EP aktívne prispela k formulovaniu a prijatiu správy o vzájomných európsko-taiwanských vzťahoch, v ktorej EP apeluje na Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ ako aj Európsku komisiu, aby sa začali rokovania o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom.
Zdroj foto: Európsky parlament
Dnešné hlasovanie o uznesení EP „o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ“ považujem za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov.
Dlhodobo a jasne sa proti takýmto iniciatívam vymedzujem.
Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie poľského súdu nie je naprieč členskými štátmi EÚ ojedinelé. V konkrétnych, individuálnych prípadoch rozhodli o nadradenosti domácej ústavy a práva nad európskym aj Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Litva, Česká republika či Dánsko.
V samotnom rozhodnutí poľského ústavného súdu vidím vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Som presvedčená, že odpoveď je potrebné hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorý predpokladá konštantný dialóg a zosúlaďovanie úrovní členských štátov a európskou úrovňou namiesto pretláčania jednoduchej prednosti práva EÚ.
Toto dianie považujem za jasný moment pre otvorenú a konštruktívnu diskusiu o dodržiavaní princípu subsidiarity. Práve prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy je pre to výbornou príležitosťou.
Zdroj: Európsky parlament /Daina Le Lardic
Až 47% Európanov cíti z pandémie pocit neistoty, no kým v EÚ je druhým najfrekventovanejším pocitom nádej, na Slovensku je to bezmocnosť. Situácia na Slovensku je veľmi zlá, musíme si uvedomiť, že práve zo strachu a bezmocnosti vyrastajú totalitné a nedemokratické režimy, uviedla v rozhovore pre Český rozhlas Miriam Lexmann.
Vytvorenie a prevádzkovanie virtuálnej reality bez jednoznačných pravidiel a vysvetľujúcej kampane môže mať podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann zničujúci dopad pre celú spoločnosť.
Plán vytvoriť takzvané metaverzum predstavil počas víkendu Facebook. Išlo by o verziu internetu pre virtuálnu a rozšírenú realitu, ktorá stiera hranice medzi fyzickým a digitálnym svetom.
V metaverze sa podľa autorov projektu budú ľudia stretávať s priateľmi, pracovať, hrať či nakupovať. Budete si môcť nasadiť okuliare a ocitnete sa ako avatar vo virtuálnom svete, vykonávajúc bežné úkony. Tento projekt chce Facebook vyvíjať v Európskej únii.
Prečo ide o potenciálne riziko pre celú Európu? „Netvrdím, že koncept virtuálnej reality je zlý. Samozrejme, že sa dá využívať aj na dobré ciele. Zastavme sa však na moment a položme si pár otázok. Aký bude dopad tejto technológie na naše životy a zvlášť na život detí a mladých ľudí? Aký bude právny rámec jej využívania? Čo všetko bude v metaverze dovolené či zakázané?” pýta sa europoslankyňa KDH. Diskusiu k téme virtuálnej reality podľa Facebooku preto Lexmann otvorí na európskej pôde a zároveň vyzve vládu SR k zaujatiu jasného stanoviska na Rade EÚ.
Vedenie spoločnosti Facebook svojim návrhom podľa europoslankyne KDH znova ukázalo, že zisk je pre neho v istých situáciách viac než ľudské dobro a duševné zdravie. Len pred pár týždňami došlo k bezprecedentnému úniku dokumentov, v ktorých sa potvrdilo, že algoritmy Facebooku sú mnohokrát nastavené tak, aby zvyšovali čas strávený na nich, pričom táto spoločnosť mala jasné dôkazy o škodlivosti vplyvu svojich produktov na duševné zdravie používateľov. V prípade Instagramu ide dokonca o šokujúce odhalenia vo vzťahu k deťom.
Už niekoľko rokov vidíme totiž závažné negatívne dopady sociálnych sietí na mladých ľudí: porovnávanie sa, depresie, úzkosti, poruchy príjmu potravy, sexuálne predátorstvo, neschopnosť nadväzovať reálne vzťahy… Čo sa však stane, keď si mladí ľudia nasadia „okuliare virtuálnej reality”?
Človek nie je stavaný na život vo virtuálnom priestore. Ľudská psychika zo svojej prirodzenosti rozlišuje medzi reálnym a nereálnym, teda aj virtuálnym. Zmiešať tieto dva svety – a to navyše bez akejkoľvek rozsiahlej celospoločenskej diskusie – znamená ponoriť dnešného človeka do existenciálneho chaosu. „To, ako bude vyzerať naša budúcnosť, je len na nás. Človek dokáže urobiť svet neznesiteľným, ale dokáže ho urobiť aj lepším. Vždy máme na výber,” uviedla Lexmann.
„V čase vážnych dôsledkov pandémie na duševné zdravie ľudstva tento gigant neváha oznámiť projekt, ktorý je plný obrovských rizík. Pred tým, než sa čokoľvek začne v EÚ plánovať či realizovať, musí prebehnúť dôkladné skúmanie technológie vo vzťahu k duševnému i fyzickému zdraviu. O ničom takom však včerajšie oznámenie Facebooku nehovorilo. Považujem to za absurdné, a to zvlášť po spomínanom úniku dokumentov,” upresňuje europoslankyňa KDH.
Facebook zároveň ohlásil, že na vývoj tejto dystopickej technológie chce vytvoriť 10-tisíc pracovných miest v Európskej únii. „Hoci znie táto ponuka zvlášť v postcovidovej dobe atraktívne a práca je v mnohých regiónoch potrebná, musíme v prvom rade myslieť na ľudské dobro a zdravý vývin spoločnosti. V tomto kontexte je nevyhnutné podrobiť plán Facebooku kritickým otázkam a celospoločenskej diskusii. Za hodné povšimnutia považujem i načasovanie tohto oznámenia, ktoré prichádza v čase keď sa v EÚ usilujeme o prísnejšiu reguláciu sociálnych sietí,” uzavrela Lexmann.
Titulná foto: uni-potsdam.de
Infiltrácia Číny do medzinárodných organizácií, ale aj prehodnotenie a znovunastavenie našich vzťahoch s Čínskou komunistickou stranou a vôbec s tamojším režimom v súlade s našimi hodnotami boli témou diskusie s Miriam Lexmann počas medzinárodnej konferencie Forum 2000.
Svedectvá o útočení na kandidátov s cieľom donútiť ich odstúpiť; rôzne formy nátlaku na zamestnancov štátu; zneužívanie administratívnych právomocí; enormná finančná nerovnováha medzi jednotlivými kandidujúcimi subjektmi. Aj tieto skutočnosti zaznamenala Miriam Lexmann spolu s členmi misie EP počas dohliadania na komunálne voľby v Gruzínsku.
Počas tohto víkendu som sa ako členka pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu (EP) zúčastnila komunálnych volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali v sobotu 2. októbra.
Voľby do miestnych zastupiteľstiev boli spravidla dobre zorganizované, ale uskutočnili sa na pozadí vleklej politickej krízy, keď vládna strana vystúpila z dohovoru, ktorým sa pod vedením Európskej únie (EÚ) politické strany dohodli na konkrétnych reformných krokoch. Voľby boli charakterizované zvýšenou polarizáciou:
– Objavili sa mnohé svedectvá o útočení na kandidátov s cieľom donútiť ich odstúpiť,
– rôzne formy nátlaku zažívali aj zamestnanci štátu,
– bolo zaznamenané zneužívanie administratívnych právomocí,
– politickú „súťaž“ sťažovala aj enormná finančná nerovnováha medzi jednotlivými subjektmi.
Na boj s týmito javmi bude slúžiť aj takzvaný Jean Monnet dialóg. Do tejto iniciatívy som bola nominovaná ako zástupkyňa najväčšej frakcie Európskeho parlamentu – Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom je aj slovenské KDH.
Spolu so mnou sa na tomto dialógu podieľajú aj dve významné postavy európskej politiky a poslankyne EP:
– Marina Kaljurand, bývalá estónska ministerka zahraničných vecí,
– Viola von Cramon, bývalá poslankyňa nemeckého parlamentu.
Jean Monnet dialóg sa snaží rozvíjať medzistranícku diskusiu a zlepšiť politickú klímu. Je to proces, ktorý EP podporuje vo viacerých strategických krajinách, hlavne v susedstve EÚ. Jeho cieľom je napomáhať krajinám ako Gruzínsko v demokratizačnom procese a viesť kultivovaný a cielený proreformný dialóg naprieč politickými stranami, ktorý má jasné pravidlá a ktorý „dostane za jeden stôl“ politických partnerov aj oponentov.
Vyššia účasť vo voľbách ukazuje, že obyvatelia Gruzínska chcú mať slovo v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich bezprostredného života. Preto sa teším na ďalšiu spoluprácu s politickými lídrami z celého Gruzínska s cieľom zaistiť, aby sa krajina stala úspešnou, stabilnou a prosperujúcou demokraciou.
Zdroj foto: 24news.ge
Miriam Lexmann je členkou pozorovateľskej volebnej misie EÚ počas nadchádzajúcich komunálnych volieb v Gruzínsku.
Nový migračný pakt, ktorý dnes prijal Európsky parlament (EP), nerieši podľa M. Lexmann zásadné tlaky na vonkajších hraniciach Európskej únie (EÚ), pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu.
Aj tieto veci som zrealizovala počas marca vo svojej službe občanom.
Čína podnikla kybernetické útoky proti desiatkam poslancov a ministrov vlád naprieč Európou. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka pre ekonomickú bezpečnosť Nus Ghaniová.
Pred viac ako šiestimi rokmi zomrel v Belgicku po neprimeranom zásahu polície slovenský občan Jozef Chovanec. Žiaľ, ani viac ako šesť rokov od tejto tragédie nevidíme, že by vec mohla byť v dohľadnej dobe spravodlivo rozhodnutá.
Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne.
Región Náhorný Karabach ukrýva dôležité arménske kresťanské kultúrne dedičstvo, ktoré pozostáva z viac ako 4000 starobylých kultúrnych a náboženských budov, vrátane 370 kostolov a chrámov, 119 hradov a pevností, tisícov krížových kameňov a iných historických predmetov.
K okrúhlemu stolu pozývame zástupcu ministerstva práce, zástupcov všetkých parlamentných strán, verejného ochrancu práv, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, komisára pre deti, zástupcov ZMOSu, Únie miest Slovenska, SK8 a organizácií, ktoré sa venujú práci so zdravotne znevýhodnými osobami.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
