Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

sloboda

Európska únia dnes spravila významný prvý krok v riešení vážnej ľudskoprávnej situácie v čínskej provincii Sin-ťiang. „Naše hodnoty nesmú byť našou slabosťou, ale našou silou,“ vyhlásila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), voči ktorej Čína dnes v odvetnom kroku zaviedla osobné sankcie.

„Oceňujem dlho očakávaný krok EÚ voči Číne, ktorý dnes ministri zahraničia schválili na stretnutí v Bruseli,“ uviedla Miriam Lexmann v reakcii na uvalenie sankcií EÚ voči štyrom čínskym predstaviteľom a jednému právnemu subjektu v súvislosti s potláčaním práv ujgurskej menšiny v krajine. „Situácia v regióne Sin-ťiang v Číne je alarmujúca a mnohí odborníci potvrdili, že spĺňa všetky charakteristické znaky genocídy,“ dodala v tejto súvislosti slovenská europoslankyňa. 

Ak sa nevymedzíme, sme morálne spoluzodpovední

Lexmann bola ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spoluiniciátorkou Vyhlásenia o správach systémového mučenia a sexuálneho zneužívania v internačných táboroch Sin-ťiang na severovýchode Číny. Zároveň vystupuje ako spoluautorka rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) k návrhom riešení situácie v Hongkongu, ako i spomínanej oblasti Sin-ťiangu.

 „Ak sa voči tejto situácii jasne nevymedzíme, staneme sa morálne spoluzodpovední za zneužívanie ľudí ako otrokov pri výrobe produktov, ktoré končia na našom trhu. Ide o obrovský prešľap, ktorý nemôžeme tolerovať. V rámci IPAC, ale aj v Európskom parlamente dlhodobo požadujem, aby sa začalo medzinárodné vyšetrovanie týchto zločinov proti ľudskosti,“ uviedla Lexmann, pričom privítala, že EP v hlasovaní prijal uznesenie o zohľadňovaní ľudskoprávnej situácie pri rozhodovaní o investičnej dohode s Čínou.

Dodržiavanie ľudských práv musí byť podmienkou pre obchodné dohody

Cielené sankcie EÚ v štýle Magnitského aktu sú nevyhnutným nástrojom, ktorý dáva jasne najavo, že dodržiavanie ľudských práv je striktnou podmienkou pri akýchkoľvek budúcich obchodných dohodách s Čínou.

Peking v reakcii na kroky EÚ vyhlásil v pondelok cestovné a ekonomické sankcie voči štyrom európskym inštitúciám a 10 európskym osobnostiam, vrátane piatich europoslancov. Medzi nimi je aj Miriam Lexmann.

„Je poľutovaniahodné, že Čína namiesto riešenia situácie reaguje hrozbami a protisankciami aj voči nám europoslancom. Ak bude naďalej pokračovať v tomto druhu reakcie, dá tak jasne najavo, že nie je konštruktívnym partnerom, ale rivalom, ktorý podkopáva základné hodnoty a princípy, ktoré sú základom medzinárodnej spolupráce,“ reagovala na dnešné uvalenie sankcií voči európskym politikom i akademikom a ich rodinám Miriam Lexmann.

„Za našu dnešnú slobodu mnohí položili život alebo obetovali dlhé roky väzenia či prenasledovania. Považujem za svoju morálnu povinnosť pomôcť v boji za slobodu tým, ktorí ten boj stále zvádzajú. Cítim, že moje úsilie má zmysel a som ešte viac povzbudená v ňom aj naďalej pokračovať,” zdôraznila slovenská europoslankyňa.

Foto: Európsky parlament

Miriam Lexmann ocenila uvalenie sankcií EÚ voči štyrom čínskym predstaviteľom a jednému právnemu subjektu v súvislosti s potláčaním práv ujgurskej menšiny v krajine. Situácia v regióne Sin-ťiang v Číne je alarmujúca a mnohí odborníci potvrdili, že spĺňa všetky charakteristické znaky genocídy. Sankcie sú nástrojom na dodržiavanie ľudských práv a striktnou podmienkou pri budúcich obchodných dohodách s Čínou, uviedla v tejto súvislosti slovenská europoslankyňa

Existuje veľké riziko, že západný Balkán bude “kúpený” čínskymi spoločnosťami. EÚ zatvára oči a pokračuje vo svojej politike úzkej spolupráce s Čínou, pretože má z toho okamžitý ekonomický profit. Z dlhodobého hľadiska to však prináša politickú stranu západného Balkánu, ekonomicky utrpia európske firmy a dochádza k značnej ekologickej ujme, pretože čínske spoločnosti nehľadia na životné prostredie, uviedla to Miriam Lexmann v diskusii Globsec o rozšírení, partnerstve a hodnotách EÚ.

Celý môj profesný život vytrvalo bojujem za to, aby bola rešpektovaná a podporovaná sloboda každého človeka. Očakávala som, že v Európskom parlamente sa budem zaoberať konkrétnymi riešeniami konkrétnych problémov – zvlášť v súčasnej dobe, keď musíme všetky sily sústrediť na ochranu zdravia obyvateľov a zmierňovanie ekonomických dopadov pandémie, vrátane prudko narastajúcej chudoby.

Už pred nástupom do Európskeho parlamentu som voličom sľúbila, že sa budem zasadzovať za návrat k princípom a hodnotám, na ktorých bola Únia postavená. Jedným z kľúčových princípov je rešpektovanie výlučných kompetencií členských štátov. Ako europoslankyňa zvolená za Slovenskú republiku vo svojich rozhodnutiach vychádzam zo základných zmlúv EÚ a som viazaná Ústavou SR. Opieram sa tiež o Deklaráciu NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach. Na základe týchto dôvodov som nemohla podporiť Uznesenie o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby v predloženom znení. To nič nemení na mojom presvedčení a odhodlaní naďalej chrániť slobodu a dôstojnosť každého človeka.

Foto: European Parliament


Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia viacnásobnej diskriminácii, nedostatku inkluzívneho vzdelávania a mnohé nemajú prístup na trh práce. Deje sa to napriek desaťročie platnému a záväznému Dohovoru EÚ o ich právach a ich diskriminácia je jasným porušením základných hodnôt EÚ. Uviedla to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Osoby so zdravotným postihnutím stoja denne pred množstvom výziev. Patria medzi ne bariéry pri vstupe do úradných budov, verejné výťahy neoznačené Braillovým písmom či prekážky pri cestovaní verejnou dopravou ako napríklad nutnosť nahlásiť cestu vlakom mnoho hodín vopred. Problémov je však viac.

“Osoby so zdravotným postihnutím sú diskriminované v dostupnosti práce, mzdovom ohodnotení, dokonca aj pri umožnení práce z domova. Fyzické bariéry v infraštruktúre odstraňujeme len veľmi pomaly a tí, ktorí majú šťastie a pracujú na plný úväzok v chránených dielňach, často nemajú postavenie a ochranu riadnych zamestnancov”, upozorňuje Miriam Lexmann. Ide podľa nej len o časť problémov, ktorým v spoločnosti v nejakej forme čelí až každý šiesty Európan.

Europoslankyňa na nedostatočne napredujúci proces inklúzie poukázala v reakcii na prijatú správu Európskeho parlamentu (EP) o rovnosti v zamestnaní vo svetle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zdôrazňuje, žev EÚ je na plný úväzok zamestnaných iba 21% žien a 29% mužov so zdravotným postihnutím.

„Pandémia nám ukázala, že mnohé veci vedia fungovať vďaka digitálnym nástrojom. Investujme do výskumu technológií a nových asistenčných riešení pre spoluobčanov so zdravotným postihnutím. Využime umelú inteligenciu, ktorá má obrovský potenciál pomôcť vytvoriť riešenia, pokiaľ je dizajnovaná eticky”, uviedla Lexmann v pléne EP k téme, ktorej sa dlhodobo venuje.

Europoslankyňa Lexmann v Bruseli presadila pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím. Týkajú sa tak digitálnych riešení, ako aj výzvy na urýchlenú deinštitucionalizáciu a rozvoj komunitnej starostlivosti o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím.

Foto: coe.int

Posolstvom olympiády je mier a nádej. V súvislosti so ZOH 2022 v čínskom Pekingu si nemôžeme preto zatvárať oči nad tvrdými zásahmi čínskej vlády voči menšinám – vrátane kresťanov, nemôžeme súhlasiť s likvidáciou demokracie v Hongkongu či porušovaním ľudských práv voči Tibetu. Spolu s kolegami v EP preto Miriam Lexmann vyzýva Medzinárodný olympijský výbor (MOV), k odobratiu práva Pekingu usporiadať ZOH a ich preložení do inej krajiny.

Obchodovanie s ľuďmi porušuje ľudskú dôstojnosť, fyzickú i psychickú integritu človeka a je závažným porušením základných práv, ktoré nemôžeme tolerovať ani v EÚ ani nikde vo svete. Miriam Lexmann upozorňuje na problém, ktorý je veľmi vypuklý aj na Slovensku. Poslanci EP prijali správu a v nej nové odporúčania k platnej smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi, boja proti nemu a ochrane obetí.

Európske sankcie by sa mali zamerať aj na korupciu. Vyplýva to zo žiadosti 204 poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ktorú zaslali vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi a ministrom zahraničných vecí EÚ-27. Jedným z iniciátorov je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), podľa ktorej by malo sankcionovanie korupcie kľúčový význam aj pre domácu scénu.

Je dôležité, aby sme sankcionovali oligarchov blízkych nedemokratickým režimom, ktorí umožňujú neustále porušovanie ľudských práv,” uviedla Lexmann. Potreba zahrnúť korupciu do sankcií sa podľa jej slov opäť ukázala ako dôležitá aj po otrave ruského protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného, jeho fingovanom procese a pokračujúcich represiách proti ruskému ľudu, ktorý uplatňuje svoje právo na protest.

Najlepším riešením boja s korupciou je riešiť ju globálne

 „Ide presne o tých istých ľudí, ktorí často používajú finančné ´práčovne´ v Európe, aby skryli svoje peniaze pred vlastným ľudom a buď ich použijú na domácu represiu, alebo si ich užívajú na nákup luxusu, prípadne na korupciu politikov a demokratických inštitúcií. Peniaze týchto oligarchov takto priamo korumpujú aj naše domáce prostredie a tak okrádajú aj nás,” vysvetlila europoslankyňa. 

Aj podľa samotného Alexeja Navaľného je najlepším spôsobom, ako pomôcť ruskému ľudu a zabrániť režimu v represiách a v rozširovaní jeho škodlivého vplyvu, „ísť za peniazmi“ oligarchov. „Len dodám, že ísť za týmito skorumpovanými oligarchami je dôležité aj pre riešenie našich vlastných problémov s korupciou. Tieto siete sú často prepojené a najlepším spôsobom boja proti korupcii na Slovensku je aj to, ak s ňou budeme bojovať globálne,” zdôraznila Miriam Lexmann.

Výzvu podporilo 28 poslancov zo Slovenska

Európska rada sa v decembri 2020 dohodla na novom sankčnom mechanizme EÚ v štýle „Magnitského zákona“. Ten umožňuje EÚ implementovať cielené sankcie proti jednotlivcom alebo subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv na celom svete.

Na rozdiel od pôvodného Magnitského zákona v Spojených štátoch nám verzia EÚ zatiaľ neumožňuje ukladať cielené sankcie za korupciu. „Toto považujeme za veľkú chybu, pretože takto mnohí jednotlivci a subjekty, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv tým, že okrádajú a zbedačujú ľudí a celú krajinu, zostávajú nepostihnuteľní,” uzavrela europoslankyňa. 

Zo Slovákov výzvu podporili:

Európsky parlament

Miriam Lexmann

Vladimír Bilčík

Eugen Jurzyca

Michal Šimečka

Ivan Štefanec

NR SR:

Benčík Ján

Cmorej Peter

Dostál Ondrej

Drábiková Lucia

Drdul Dominik

Halgašová Jarmila

Kozelová Monika

Kremský Peter

Krúpa Juraj

Kyselica Lukáš

Lehotský Tomáš

Liba Peter

Marcinková Vladimíra

Osuský Peter

Šeliga Juraj

Sloboda Radovan

Stančík Andrej

Szőllős Ján

Valášek Tomáš

Vetrák Milan

Viskupič Marián

Zemanová Anna

Žitňanská Jana

Miram Lexmann nesúhlasí, aby sa v uzneseniach EP objavovali výzvy na zavedenie sexuálnej výchovy, hodnotenia poskytovania tzv. sexuálnych a reprodukčných práv vrátane umelého prerušenia tehotenstva, ktoré nie sú medzinárodne zadefinované ako právo a okrem toho patria do výlučných kompetencií členských štátov. Odmieta tiež kvóty na ženy, lepším riešením je rovnosť šancí.

Potrebu využiť plný potenciál programu EU4HEALTH aj na budovanie sebestačnosti Európy v oblasti zdravotníckych výrobkov a prístrojov, ale aj dôraz na digitálnu transformáciu založenú na ľudsko-etickom prístupe, chrániacom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva vo všetkých fázach vývoja a používania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie. Ide o dva z 11 pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k zameraniu pripravovaného rozpočtu EÚ na rok 2022.

Externým výzvam môže EÚ čeliť, len ak bude jednotná. Ustupovanie z našich hodnôt, nesúdržnosť a podporovanie netransparentných a korupčných projektov ako Nord Stream 2 podkopáva nielen jednotu, ale navyše znemožňuje využiť silu EÚ na konštruktívnu zahraničnú politiku i samotnú ochranu bezpečnosti nášho obyvateľstva, povedala Miriam Lexmann v reakcii na návštevu Josepa Borrella v Moskve.

Miriam Lexmann sa na stretnutí s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou zaujímala, či má Komisia konkrétne kroky, akými chce pre mechanizmus právneho štátu získať dôveru občanov aj predstaviteľov členských štátov. Podpredsedníčka EK v odpovedi zdôraznila férovosť, transparentnosť, jasnú metodiku i zdroje informácií podľa čoho bude EK tzv. právny štát v členských krajinách kontrolovať.

Čas iba na slová už dávno uplynul. Je potrebné vytvoriť koordinované úsilie a vyvodenie zodpovednosti voči čínskej vláde. Znovu požadujeme od OSN o medzinárodné právne vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktoré sa dejú v Sin-ťiangu. Tieto zverstvá sa musia zastaviť. Miriam Lexmann sa ako členka Medzinárodnej aliancie pre Čínu pripojila k výzve po tom, čo správa BBC odhalila systematické mučenie a sexuálne zneužívanie Ujgurov, Kazachov a ďalších skupín internovaných v zajateckých táboroch v čínskom Sin-ťiangu.

Potláčame ľudské práva na úkor ekonomických ziskov alebo si budujeme záväzky s totalitnými režimami, lebo veríme, že sa zmenia na demokratické. Nič z toho nefunguje a naše spoločenstvo to robí zraniteľným. Zahraničná politika EÚ musí byť postavená na rovnakých hodnotách, ako boli tie, ktoré priviedli Európu pred 70 rokmi do spoločného zväzku. Miriam Lexmann to uviedla na dnešnom medzinárodnom kongrese Naspäť do budúcnosti – svetový vývoj s alebo po korone.

Takzvaná nová Hodvábna cesta nie je len ďalším infraštruktúrnym projektom. Je to geopolitický projekt Čínskej komunistickej strany a jeho negatívny vplyv na tretie krajiny, od začlenenia dlhu po korupčný vplyv na správu vecí verejných, je dobre známy. Uviedla to Miriam Lexmann v nemecký Bild v reakcii na odhalenie, že nemecká vláda podporuje účasť nemeckého kapitálu pri výstavbe tzv. hodvábnej cesty, teda ekonomicko-politického prepojenia Číny s Európou a Afrikou.

Ak chce byť Únia dôveryhodným aktérom a skutočne sa zapojiť do zahraničnej politiky založenej na hodnotách, musíme využiť ekonomickú pozíciu na podporu tých, ktorí sú utláčaní, a nie na odmeňovanie porušovateľov ľudských práv. V opačnom prípade sa môžeme stať morálne spoluzodpovednými za zločiny a zneužívania. Na podporu obyvateľov Hongkongu pred útlakom Číny to dnes v pléne EP spolu s návrhmi konkrétnych sankcií uviedla Miriam Lexmann.

Podľa organizácie Open Doors došlo v uplynulom roku k 60% nárastu počtu kresťanov zabitých pre ich vieru. K bezprecedentnej miere migrácie, ktorej čelí Európa, prispievajú aj perzekúcie založené na náboženstve alebo viere, pretože stovky tisíc ľudí sú vykorenené kvôli pokračujúcim útokom, dokonca aj genocídam, ktoré sú proti nim páchané. Miriam Lexmann dnes takto v pléne EP opätovne vyzvala EK k obnoveniu postu vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva a viery. Zdôraznila, že podpora slobody náboženského vyznania a viery a širšej náboženskej tolerancie je kľúčom k riešeniu mnohých výziev, ktorým dnes čelíme.

Naďalej sa budem zasadzovať za to, aby sa smrť Jozefa Chovanca dôkladne a spravodlivo prešetrila. Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené a dodržiavané. Uviedla to Miriam Lexmann v reakcii na odpoveď predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej k výzve, aby EK dohliadla na urýchlene a riadne vyšetrenie prípadu.

Ak chce byť EÚ medzinárodným lídrom a robiť efektívnu i cieľavedomú zahraničnú politiku, mala by podporovať všetkých tých, ktorých čínska komunistická strana utláča. Znamená to aj vyvodzovať konzekvencie a uvaľovať sankcie voči predstaviteľom čínskeho režimu. Len tak dokážeme obhajovať ľudskú dôstojnosť a slobodu, uviedla to Miriam Lexmann v online vystúpení v pléne EP počas rozpravy k uzneseniu o nútenej práci Ujgurov v Číne.

Miriam Lexmann dnes vystúpila na plenárnom zasadnutí EP k téme ujgurských nútených prác. Vyzvala EÚ, aby preto prehodnotila svoje vzťahy s Čínou a zabezpečila hodnotový a konzistentný prístup k Čínskej komunistickej strane. Musíme pochopiť, že naše hodnoty nebránia v ničom našej politike, ale politika, ktorá ignoruje hodnoty, prekáža, povedala vo vystúpení pred poslancami Lexmann.

Najúčinnejšia cesta principiálnej zahraničnej politiky a prevzatie zodpovednosti EÚ za zlo páchané v iných častiach sveta je vzniknutá dohoda krajín EÚ podobná Magnitského aktu v USA, privítala európsky sankčný mechanizmus porušovania ľudských práv Miriam Lexmann. Zdôraznila však aj nutnosť jeho rozšírenia na zločiny korupcie, ktoré sú podstatou zotročovania miliónov ľudí vo svete.

Rusko bolo voľakedy našim strategickým partnerom. Túto pozíciu stratilo, pretože sa stratila dôvery medzi ním a EÚ. Naďalej je však naším obchodným partnerom. Keďže z obchodnej spolupráce profitujeme, máme morálnu povinnosť sledovať situáciu v krajine. Nemôžeme profitovať so spolupráce s firmami a režimom, kde sú tvrdo potláčané ľudské práva, uviedla v diskusii TA3 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Misia EP by mala prispieť k zastaveniu násilia, pomôcť pri prepustení politických väzňov a vytvoriť prostredie pre národný dialóg, ktorý môže viesť k novým slobodným a spravodlivým voľbám, argumentovala v prospech zriadenia misie EÚ v Bielorusku Miriam Lexmann počas vystúpenie v pléne EP. Podľa europoslankyne je dôležité, aby na podporu bieloruského ľudu a demokracie použil parlament všetky svoje dostupné nástroje.

Dnes ešte nevieme, či navrhované vakcíny proti Covid-19 chránia len jednotlivca, alebo zabraňujú aj prenosu ochorenia. Nevieme ani, ako dlho dokážu ľudí chrániť. Veľkosť záruky ich bezpečnosti veľa napovie k riešeniu nedôvery obyvateľstva v očkovanie, ale aj v rámci témy povinného či dobrovoľného očkovania obyvateľstva. Táto kompetencia však musí zostať v rukách členských štátov, nie EÚ, zdôraznila v diskusii Z prvej ruky v rádiu Slovensko Miriam Lexmann. 

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete. Zhodujú sa na tom experti medzinárodnej konferencie k súčasným výzvam náboženskej slobody, ktorá sa uskutočnila v tzv. „červenú stredu“, keď si svet načerveno vysvietenými budovami pripomína krv trpiacich pre vieru.

Čínski komunisti ničia kostoly i náboženské symboly a provinciu Sin-ťiang prakticky premenili na koncentračný tábor pre milión moslimských Ujgurov. Nútená práca, násilná indoktrinácia, sterilizácia žien sú len niektoré z mnohých praktík násilia. Existujú indície, že príslušníkom Falun Gongu násilne odoberajú orgány, ktoré sú neskôr predávané do zahraničia. Antisemitizmus je na vzostupe – vrátane západného demokratického sveta, prenasledovanie kresťanov dosahuje miestami genocídnu úroveň. Veriaci na Blízkom východe čelia útokom a prenasledovaniu zo strany islamských fundamentalistov. Prenasledovanie a zabíjanie ľudí len pre ich vierovyznanie celosvetovo dramaticky stúpa.

Vyslanec na podporu náboženského vyznania dokáže mať úspechy

Upozorňujú na to odborníci panelovej diskusie, ktorú zorganizovalo Centrum Wilfrieda Martensa v spolupráci s Nadáciou Antona Tunegu ako súčasť medzinárodnej konferencie „Geopolitická Európa – adaptujúca sa, pretvárajúca sa, zapájajúca sa“. Diskusiu moderovala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa téme aktívne venuje aj v Európskom parlamente (EP). Medzi diskutujúcimi nechýbali Rebecca Shah z Baylor University, bývalý špeciálny spravodajca OSN pre slobodu vierovyznania Heiner Bielefeldt, ktorý aktuálne pôsobí na Univerzite v Erlangene Norimbergu či bývalý vyslanec na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.

Je to už takmer rok, čo Európska únia nemá osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Za tri roky pôsobenia pod vedením Jána Figeľa sa pritom aj s pomocou tejto pozície podarilo viacero úspechov. Spomeňme si len na prepustenie Asia Bibi, katolíckej matky piatich detí, ktorú v Pakistane bez akýchkoľvek dôkazov obvinili z rúhania a odsúdili na trest smrti obesením,“ pripomína Lexmann.                 

Komisia – v lete prísľub, teraz ticho

Zhrozený brutalitou voči samotným moslimom, kresťanom a jezídom zo strany Islamského štátu na Blízkom východe vyzval EP v roku 2016 Komisiu (EK), aby zriadila pozíciu náboženského vyslanca. To sa podarilo, ale v januári 2020 vypršal jej mandát. Podpredseda Komisie Margiritis Schinas síce v júli po tlaku viacerých europoslancov cez sociálne siete oznámil, že post bude zriadený, ale EK odvtedy mlčí.

Tento prístup ma podnietil vyzvať mojich kolegov a spoločne písomne apelovať na predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, aby urýchlene vymenovala osobitného vyslanca s trvalým mandátom, dostatočnými zdrojmi a primeranou podporou personálu. EP napokon tento postoj vyjadril vo svojej rezolúcii, pričom o podpore a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery hovorí systematicky už od roku 2013,“ približuje Lexmann, ktorá na obnovenie pozície vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu apeluje dlhodobo.

Slovensko môže prispieť

Spolu s odborníkmi zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby bola EÚ silná, jednotná a jasne reagovala na útoky voči slobode náboženstva, viery alebo presvedčenia.

„EÚ viac nemôže čakať. Už nejde len o nesprávny, ale aj nebezpečný krok s priamymi následkami v podobe straty ľudských životov a nárastu konfliktných zón. Líderstvo EÚ v téme obrany slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia je zásadné pri riešení mnohých výziev, ktorým dnes čelíme – vrátane migrácie a bezpečnostných hrozieb. Súčasná pandémia a jej dôsledky nielenže robia našu aktivitu naliehavejšou, ale absolútne nevyhnutnou,“ apeluje Lexmann, ktorá je aj členkou Výboru EP pre zahraničné veci.

Prispieť k tomu môže aj Slovenská republika obsadením postu splnomocnenca pre ochranu náboženskej slobody vo svete, ktorý sa stal súčasťou programového vyhlásenia vlády aj po písomnej výzve europoslankyne Lexmann.        

Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete.

Foto: Európska únia 2020

Európska banka pre obnovu a rozvoj nebude viac financovať projekty verejného, ale pozornosť zameria len na súkromný sektor v Bielorusku. Miriam Lexmann zdôraznila, že ide o veľmi dobré rozhodnutie, no i tak je dôležité ustrážiť, aby peniaze neboli zneužité režimom A. Lukašenka, ktorý porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov.

Návrat k hodnotám ako sloboda, ochrana života či subsidiarita, ktoré sformovali Európu a pred 70 rokmi aj dnešnú EÚ, je podľa Miriam Lexmann recept na úspešný rozvoj a budúcnosť kresťanskej demokracie, ale aj samotnej Európy a Slovenska. Príkladom je vybudovanie modernej a úspešnej Európy po ničivej 2. sv. vojne, kde mali hlavné slovo práve kresťanskí demokrati. Lexmann to uviedla v rámci vnútrostraníckej diskusie EĽS/EPP k téme budúcnosti kresťanskej demokracie.

Miriam Lexmann verejne zablahoželala novej moldavskej prezidentke Maii Sanduovej. Bývalá premiérka a víťazka víkendových volieb je proeurópsky zameraná, pričom jej agendou je boj proti korupcii a oligarchizácii spoločnosti. Sanduovú čaká veľa práce, ale EÚ jej musí byť nápomocná pri riešení mnohých problémov a pri úsilí o lepšiu budúcnosť Moldavska, povedala Lexmann ako členka východoeurópskeho partnerstva EURONEST, ktoré funguje pri EP.

Pred 31 rokmi sme si počas Nežnej revolúcie v uliciach sami vybojovali lepšiu vymožiteľnosť práva, neprekračovanie medzí zo strany štátu, ale aj občianske slobody. Len na základoch právneho štátu s týmito vlastnosťami môže fungovať EÚ. Preto nesmie byť téma právneho štátu v podmienkach EÚ na vyplácanie eurofondov ideologizovaná, založená na dvojitom metri a nesmú sa cez ňu zvádzať politické boje. Uviedla Miriam Lexmann v relácii Z prvej ruky na Rádiu Slovensko.

Miriam Lexmann sa pripojila k medzinárodnej iniciatíve a otvorenému listu amerického kongresmana Teda Yoho, v ktorom žiadajú generálneho sekretára OSN hľadať riešenia neustále rastúceho porušovania ľudských práv v čínskej provincii Xinjiang. Lexmann v tejto veci vystúpila s prejavom aj na podujatí pri ministerskom výbore na náboženskú slobodu.

Naše hodnoty viac nemôžu byť na predaj

Zánik bipolárneho sveta studenej vojny priniesol postupné preskupenie síl medzinárodných hráčov až do jeho dnešnej multipolárnej podoby. Ponaučenia z tohto vývoja vidím najmä v troch rovinách.

Reštriktívne opatrenia ohrozia milióny pracovníkov platforiem

So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.

Rok v bezprostrednej blízkosti vojny

24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content