Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

sloboda

„Ak ľudia stratia vieru v Boha, neurobí ich to veriacimi v nič, naopak, začnú veriť čomukoľvek,“ napísal Gilbert Keith Chesterton na ktorého slová reaguje pri príležitosti 17. novembra Miriam Lexmann: Sloboda je krehká a nie je samozrejmá … hľadajme pravdu a nedovoľme ju pokriviť relativizmom. Nesieme v sebe veľkú zodpovednosť.

Odvolací súd zamietol všetky obvinenia proti fínskej poslankyni Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Súdu čelili čelili kvôli svojim kresťanským postojom vychádzajúcim z Biblie. Toto dnešné víťazstvo je významným symbolom a precedensom ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ale i slobody slova, teší sa z rozhodnutia Miriam Lexmann

Podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann v čase, keď vo svete narastá násilie voči kresťanom a iným náboženským skupinám, je ochrana slobody náboženského vyznania a presvedčenia dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Jej podpora je totiž kľúčová aj pri riešení mnohých bezpečnostných výziev, ktorým EÚ čelí, vrátane masovej migrácie. Lexmann tak reagovala na zrušenie Úradu splnomocnenca pre ochranu viery o ktorého vznik sa sama pričinila.

Je neakceptovateľné, že sa podpredseda NR SR Ľuboš Blaha vyhráža Ústavu pamäti národa a historikovi Patrikovi Dubovskému za podanie trestného oznámenia pre podozrenie na spáchanie trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Absurdita činov Ľ. Blahu je podľa M. Lexmann ešte viac zarážajúca v tomto čase pripomínania si udalostí novembra 89.

Je našou povinnosťou neustále poukazovať na nové hrozby, ktoré akýmkoľvek spôsobom zasahujú do ľudskej dôstojnosti, slobody a identity. Nedopustime, aby sebecké ideológie znova prevýšili hodnoty dobra, dôstojnosti človeka a demokracie, uviedla v deň pripomenutia si 85. výročia začiatku protižidovského pogromu – tzv. Krištáľovej noci, Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann sa spolu s Romanom Jochom v diskusii Denníka Postoj zamýšľala nad bezprostrednou budúcnosťou konzervatívcov na Slovensku. Opozičná rola, v ktorej sa ocitlo KDH, nie je jednoduchá, no má veľký zmysel pôsobiť aj ako kontrolný mechanizmus politickej situácie, uviedla v debate M. Lexmann.

Dnešný pamätný deň nám pripomína, aká vie byť sloboda krehká a nie samozrejmá. Samizdat zohral dôležitú úlohu v boji proti totalite a utláčaniu pravdy. Je preto potrebné neustále o týchto udalostiach hovoriť a vysvetľovať ich, poukazuje Miriam Lexmann v Deň samizdatu.

Čínska komunistická strana čoraz viac využíva ekonomickú závislosť tretích krajín od Číny, aby ich prinútila konať v súlade so záujmami tohto totalitného režimu. Po de facto zákaze litovských výrobkov v Číne navrhla Európska únia nový právny nástroj na ochranu členských štátov EÚ a jednotného trhu pred čínskym hospodárskym nátlakom.

„Osobitne vítam hlasovanie Európskeho parlamentu v prospech prijatia jednotných pravidiel obchodnej a ekonomickej obrany, ktoré som dlhodobo presadzovala aj ako tieňová spravodajkyňa. Sú našim ďalším dôležitým nástrojom proti politicko-obchodnému nátlaku, ktorý Čína neustále vyvíja nielen voči svojim susedom, ale aj tretím krajinám a aj voči EÚ – ako sa to ukázalo v prípade Litvy”, hovorí Miriam Lexmann, členka Zahraničného výboru Európskeho parlamentu. 

„Som presvedčená, že len náš jednotný a vytrvalý postup môže zabrániť bezprecedentnému pokračovaniu čínskej politiky v štýle „rozdeľuj a panuj”. Toto je nesmierne dôležité aj pre Slovensko vzhľadom na našu sekundárnu závislosť od Číny, napríklad prostredníctvom automobilového priemyslu, čo vytvára vysoké riziko pre ekonomickú bezpečnosť”, tvrdí Miriam Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu a dlhodobo poukazuje na hrozby, ktoré predstavuje totalitný režim čínskej komunistickej strany.

Nástroj proti ekonomickému nátlaku je súčasťou komplexného súboru legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov, ktoré Európska únia pripravila na riešenie mnohorozmernej hrozby čínskeho totalitného režimu, vrátane preverovania zahraničných investícií, ochrany kritickej infraštruktúry, zabezpečenia prístupu ku kritickým surovinám pre náš priemysel alebo obmedzenie exportu kritických technológií, akými sú mikroelektronika či technologické systémy umelej inteligencie.

„Kľúčom k riešeniu čínskeho ekonomického nátlaku z dlhodobého hľadiska je zároveň naliehavá potreba znížiť našu závislosť od Číny v kľúčových sektoroch a diverzifikovať naše dodávateľské reťazce tak, aby sme eliminovali hrozby totalitných režimov, ktorých cieľom je oslabiť našu ekonomickú konkurencieschopnosť a demokraciu”, dodala Miriam Lexmann.

Foto: shutterstock.com

Fragmentované či nejasné pravidlá členských štátov týkajúce sa médií spôsobovali mnohé problémy vrátane nedostatočnej informovanosti užívateľov, ale aj nižších záruk nezávislosti pre médiá a novinárov. Nezávislé médiá sú však základom demokracie, a preto bolo potrebné prijať minimálne spoločné štandardy. Slúži na to Európsky akt o slobode médií, ktorý podľa Miriam Lexmann nastavuje jasné pravidlá pre vlastníctvo médií, ochranu zdrojov, editoriálnu nezávislosť a transparentnosť informácií.

Ako rečníčka na Konzervatívnom samite v Bratislave vyzdvihla Miriam Lexmann našu zodpovednosť za konzervatívne, hospodárske a environmentálne riešenia, ktoré sú v ostrom protiklade voči zlyhávajúcim ľavicovo-progresívnym experimentom.

Po rokoch diplomatického zanedbávania zo strany Európskej únie vítame vašu rastúcu rolu a úsilie o nastolenie mieru a stability na južnom Kaukaze. V rovnakom čase sme však my, dolupodpísaní poslanci Európskeho parlamentu, sme čoraz viac znepokojení pokračujúcimi pokusmi Azerbajdžanu zmariť tieto ciele, a tak pôsobiť proti záujmom Únie.

Od decembra 2022 Azerbajdžan naďalej blokuje prístup do Náhorného Karabachu cez Lachinský koridor. Napriek vašim osobným pokusom a pokračujúcim výzvam medzinárodného spoločenstva je populácia Náhorného Karabachu na pokraji vyhladovania a stala sa rukojemníkom Alijevovho režimu.

Azerbajdžan naďalej blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, voda a palivo sú čoraz vzácnejšie, čo má za následok výpadky prúdu, dlhé rady na už aj tak nedostatkové jedlo, či ťažkosti nemocníc pri liečbe pacientov.

Teraz režim spustil novú, ohavnú vlnu vojenskej agresie proti Náhornému Karabachu, ktorá viedla k ďalším stratám nevinných životov a ničeniu majetku ľudí. Okrem toho obnovenie dodávok ruského plynu do Azerbajdžanu vyvoláva vážne otázky týkajúce sa životaschopnosti Memoranda o porozumení a o stratégii Partnerstvo v oblasti energetiky podpísané medzi EÚ a Azerbajdžanom.

Je jedno, či Azerbajdžan reexportuje ruský plyn do Európy cez Južný koridor alebo ho využíva na zásobovanie svojho domáceho trhu, aby uvoľnil svoj plyn a uspokojil tak záväzky memoranda, všetky tieto kroky sú v rozpore s politickým zámerom Memoranda o porozumení. To bolo dohodnuté konkrétne na zvýšenie objemov azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy tak, aby pomohlo EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu. Zatiaľ čo Azerbajdžan poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine, cynicky ťaží aj z ruskej agresie.

Nemôžeme tiež mlčať o pokračujúcom potláčaní základných ľudských práv azerbajdžanského ľudu zo strany Alijevovho režimu, vrátane zatýkania a zadržiavania stúpencov opozície a aktivistov za ľudské práva. Najnovšie bol zatknutý ekonóm a vládny kritik Dr. Gubad Ibadoghlu na základe vykonštruovaných obvinení.

Režim nielenže pokračuje v porušovaní medzinárodného práva a základných ľudských práv, ale zapája sa do vojenskej agresie namiesto toho, aby prispieval k riešeniu konfliktov, pričom je tiež v rozpore s existujúcimi dohodami s Európskou úniou.

Preto naliehavo vyzývame:

1) Okamžite vykonať testovanie zemného plynu, ktorý sa dostáva do Európskej únie cez Južný koridor, aby sa zistilo, či Azerbajdžan reexportuje Ruský plyn do EÚ,

2) Zaviesť sankcie v dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu,

3) Dočasne pozastaviť bilaterálne vzťahy, kým sa Azerbajdžan opätovne nezaviaže – slovami aj skutkami – k hľadaniu mieru, úcty k základným právam človeka a dodržiavaniu medzinárodného práva a dohôd.

Ďalej vás vyzývame, aby ste vláde Arménska poskytli všetku potrebnú podporu pri presadzovaní trvalého regionálneho mieru a bezpečnosti.

Podpísaní: Miriam Lexmann europoslankyňa (EPP, Slovensko), Nathalie Loiseau europoslankyňa (Obnova, Francúzsko), Viola von Cramon-Taubadel (Zelení/EFA, Nemecko), Reinhard Bütikofer, (Zelení/EFA, Nemecko), David Lega (EPP, Švédsko), Bernard Guetta (Obnova, Francúzsko), Rasa Juknevičienė (EPP, Litva), François-Xavier Bellamy (EPP, Francúzsko), Charlie Weimers (ECR, Švédsko), Andrius Kubilius (EPP, Litva), Riho Terras (EPP, Estónsko), Anja Haga (EPP, Holandsko), Petras Auštrevičius (Obnova, Litva), Markéta Gregorová (Zelení/EFA, Česko), Fabio Massimo Castaldo (NI, Taliansko), Tomáš Zdechovský (EPP, Česko), Thijs Reuten (S&D, Holandsko).

Titulná fotografia: Ilustračná foto z roku 2022, Zdroj: FRANCOIS LENOIR/consilium.europa.eu

Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.

„Ostro odsudzujem najnovší vojenský útok azerbajdžanského diktátora Alijeva proti arménskym kresťanom v Náhornom Karabachu. Po mesiacoch blokády Náhorného Karabachu, ktorá priviedla obyvateľstvo takmer k vyhladovaniu, Aliyev začal ďalšiu vojenskú agresiu proti nevinným ľuďom, vrátane detí.

Spolu s mojimi kolegami v Európskom parlamente dlhodobo vyvíjame intenzívne úsilie, aby sa EÚ vždy jasne zastala ľudu Náhorného Karabachu.

Preto som hlboko znepokojená, že napriek našim opakovaným výzvam, v ktorých sme žiadali zásadovejšiu európsku politiku voči Azerbajdžanu, EÚ nebola schopná predísť ďalšiemu aktu agresie proti Náhornému Karabachu.

Teraz musíme čeliť o to viac zložitej situácii a chrániť životy a dôstojnosť arménskych kresťanov. Obraciam sa aj na našu vládu, aby urobila všetko, čo je v našich silách, aby sme ako členský štát EÚ vyvinuli úsilie na ochranu základných európskych hodnôt, ku ktorým sa hlásime,” uviedla dnes po útoku na Náhorný Karabach slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Titulná foto: Reuters/dawn.com

Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Vítam, že pozícia Európskeho parlamentu odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Podľa ekonomických predpovedí dopyt po energii na báze lítia rýchlo stúpne s rastom trhu s elektrickými vozidlami. Očakáva sa, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktorý sa spolieha na batérie na báze lítia, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia,“ hovorí Lexmann.

Európa dnes čelí aj viac ako 70 percentnej závislosti na Číne v dodávkach kobaltu či germánia, ktoré sa taktiež používajú pri výrobe batérií alebo čipov do áut, mobilných telefónov či počítačov. Nedávne čínske obmedzenia vývozu kritických surovín, ako aj rastúca globálna asertivita totalitného režimu čínskej komunistickej strany podľa europoslankyne len podčiarkujú význam každej snahy o udržateľné a predvídateľné dodávky kritických surovín a nutnosť znížiť našu závislosť od totalitných režimov.

„Prijatý text stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu európskych dodávok kritických surovín,“ hovorí Miriam Lexmann, ktorej úspešne presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými partnermi. Nechceme totiž nahradiť našu závislosť od jedného nespoľahlivého režimu nejakým ďalším.

„V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie našich ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Legislatívny proces teraz bude pokračovať trialógom – rokovaniami medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou. 

Titulná foto: vedanadosah.cvtisr.sk

Od decembra čelí viac ako 100 000 kresťanských Arménov vrátane žien a detí de facto etnickým čistkám v Náhornom Karabachu. Obyvateľstvo je na pokraji vyhladovania. Azerbajdžanská diktatúra Alijeva blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, zatiaľ čo voda a palivo sú čoraz vzácnejšie.

Tento režim po desaťročiach vojny marí pokusy Európskej únie o sprostredkovanie mieru v regióne a zároveň denne porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov. Naša priama skúsenosť s totalitou a bojom nášho národa za slobodu nás všetkých zaväzuje postaviť sa za tých, ktorí sú takýmito režimami utláčaní, chrániť ich a pomáhať im.

Pán Kollár, ako predseda Národnej rady SR ste jedným z najvyšších ústavných činiteľov demokratickej krajiny.

V máji tohto roku ste navštívili Azerbajdžan. Pýtame sa, čo dnes znovu robíte v Azerbajdžane? V čase, keď Alijevov režim bráni mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud?

Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH

František Mikloško, ex-predseda SNR

Pavol Hrušovský, ex-predseda NR SR

Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.

Podľa iných zdrojov, každý deň zomrie v priemere 13 kresťanov za ich vierovyznanie, 12 kostolov a iných kresťanských budov je napadnutých, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom.

“Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu,” približuje význam slobody náboženského zmýšľania europoslankyňa Miriam Lexmann.

Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku.

“Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta,” dodáva slovenská europoslankyňa za KDH.

V jednom z posledných vyhlásení upozorňuje Lexmann aj na rapídne sa zhoršujúci stav náboženskej slobody v Bielorusku.

Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom. 


Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.

„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,” hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“

Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: evangelicalfocus.com

Aj z iniciatívy Miriam Lexmann nedávno rokoval Európsky parlament o situácii v Náhornom Karabachu s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Lexmann v rozhovore s ním zdôraznila, že EÚ musí vyvinúť väčší tlak na azerbajdžanský režim a zabezpečiť, aby všetky cesty vedúce do Náhorného Karabachu boli odblokované.

Najnovšia správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi za rok 2023 ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.

Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu.

Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta, vrátane Bieloruska, Číny, Sýrie a iných.

V tomto duchu som vystúpila aj minulý týždeň v pléne Európskeho parlamentu a vyzvala na okamžité ukončenie násilia proti kresťanom v indickom štáte Manipur. Útoky si tam od mája vyžiadali najmenej 100 mŕtvych, desaťtisíce vysídlených ľudí a stovky zničených domov patriacich kresťanom, ale aj chrámov či teologických inštitúcií.

Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku. Pevne verím, že aj u nás na Slovensku bude uprázdnená pozícia splnomocnenca čoskoro opäť obsadená tak, aby mohol aktívne napomáhať ochrane náboženskej slobody.

Výbor pre zahraničné veci odhlasoval legislatívu o dostupnosti kritických surovín, ktorú ako spravodajkyňa vyjednávala Miriam Lexmann. Legislatíva pomôže znížiť našu závislosť na Číne a ďalších režimoch, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Európsku úniu. Jej snahou je diverzifikovať naše dodávky kritických surovín a tak ochrániť konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Hlasovanie v EP je v pláne na jeseň.

Miriam Lexmann prešli hlasovaním dva dôležité legislatívne návrhy, ktorým som sa v posledných týždňoch intenzívne venovala.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) schválil dlho očakávaný zákaz dovozu výrobkov vyrobených za použitia nútenej či detskej práce na trh EÚ.

„Dlhodobo sa zaoberám najmä situáciou v Číne a preto viem, že v niektorých regiónoch, ako je napríklad čínsky Sin-ťiang, je ťažké nájsť výrobcu, ktorý by nútenú prácu nevyužíval alebo by aspoň o nej nevedel. Ako tieňová spravodajkyňa považujem za našu morálnu povinnosť, aby sa takéto produkty nedostávali k našim spotrebiteľom.“

Výbor pre zahraničné veci odhlasoval legislatívu o dostupnosti kritických surovín, ktorú ako spravodajkyňa vyjednávala práve Miriam Lexmann.

„Legislatíva pomôže znížiť našu závislosť na Číne a ďalších režimoch, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Európsku úniu. Jej snahou je diverzifikovať naše dodávky kritických surovín a tak ochrániť konkurencieschopnosť našej ekonomiky.“

Oba návrhy prešli takmer jednohlasne. Hlasovanie v pléne EP je na programe v jeseni.

„Verím, že rovnako hladko prebehne hlasovanie aj tam,“ povedala o výsledku návrhov vo výboroch Miriam Lexmann.

Foto: Kancelária ML

„My sa nedáme strhnúť k nenávisti, rebelovaniu ani reptaniu. My sa aj za zlo vieme dobrom odplácať.“ Aj tieto slová Silvestra Krčméryho pred totalitným súdom v Trenčíne 24. júna 1954 odkryli pravú tvár komunistického režimu, ktorý desaťročia ničil životy a deformoval svedomie ľudí. Naša vlastná skúsenosť s totalitou nás zaväzuje – nezabúdajme na utláčaných a dajme im pocítiť nádej, že sloboda vždy zvíťazí.

Miriam Lexmann dnes rokovala s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Wlachovským, s ktorým hovorili aj o pomoci slovenským rodinám, ktorým boli v zahraničí odobraté deti a potrebe zvýšenia celkového povedomia v EÚ o tejto problematike v kontexte nárastu týchto prípadov.

„Osobne som s v kontakte s niekoľkými rodinami a vnímam to ako veľký problém,” priblížila svoj záujem o problematiku Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Na ministra tiež apelovala v nadväznosti na list adresovaný jeho predchodcovi Rastislavovi Káčerovi vo veci vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice, ktorá sa podľa dostupných informácií nachádza aj na Slovensku. „Nelegálne aktivity totalitného režimu Čínskej komunistickej strany na území členských štátov Európskej únie sú nielen vysoko znepokojivé, ale predstavujú aj vážne bezpečnostné riziko a ohrozenie samotných základov demokracie a ľudských práv,” dodala k obsahu vzájomných rozhovorov členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) v Európskom parlamente.

Hovorili aj o ďalších témach, vrátane geopolitických výziev, ktorým čelíme a o spôsoboch akými môžu Slovensko i EÚ zásadovejšie konať v zahraničnej politike.

Titulná foto: Ministerstvo zahraničných vecí SR

O skúsenosti so zápasom o slobodu a ľudskú dôstojnosť v Číne, kde totalitný režim utláča kresťanov, Ujgurov a mnohých ďalších a postupne nastolil v Hong Kongu policajný režim, v rozpore s medzinárodnými zmluvami, s odkazom na náš vlastný zápas o slobodu sa s divákmi Bratislavských Hanusových dní podelil osobný priateľ Miriam Lexmann Benedict Rogers.

Presne 16. júna 1953 sa niekoľko stoviek robotníkov rozhodlo vo Východnom Nemecku vyzvať na generálny štrajk. Boli nespokojní s prebiehajúcou násilnou kolektivizáciou, perzekúciou cirkví, chudobou a úpadkom. Na protesty bezmála milión východných Nemcov v stovkách miest a obcí reagovali Sovieti vpádom armády a tankov, pripomína historický kontext Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann označuje výbuch Kachovskej priehrady ako ohavný teroristický čin Kremľa v jeho nezmyselnej agresii voči statočne sa brániacemu ukrajinskému ľudu. Európsku úniu vyzvala na poskytnutie okamžitej humanitárnej pomoci pri tejto ľudskej a environmentálnej katastrofe.

Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť, pripomína pri príležitosti 34. výročia masakra čínskeho masakra vlastného obyvateľstva na Námestí Nebeského pokoja Miriam Lexmann.

Pred 34 rokmi totalitný režim Komunistickej strany Číny na Námestí brány nebeského pokoja v Pekingu zmasakroval tisíce nevinných.

Roky sa tento režim snaží potláčať pravdu, pričom neustále pokračuje v páchaní zločinov proti ľudskosti. Svedčia o tom dôkazy o genocíde proti Ujgurom, prenasledovaní kresťanov a iných náboženských a etnických menšín, či hromadné sledovanie občanov. V meste Hong Kong čínski komunisti ničia slobody tejto enklávy, väznia prodemokratických lídrov, potláčajú základné ľudské práva a zakazujú všetky pripomienky masakry na Námestí brány nebeského pokoja. Hong Kong bolo jediné miesto v Číne, kde boli povolené spomienky na tieto udalosti, pričom pred dvoma rokmi miestne orgány kontrolované komunistickou stranou odstránili aj pamätník obetiam masakry.

Obyvatelia Číny sa však slobody dodnes nedočkali. Práve naopak, režim je čím ďalej tým brutálnejší.

„Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť. Preto dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od tohto a podobných režimov a aby naše vzťahy s nimi boli založené na našich hodnotách a princípoch. S ľudskými právami v Číne a na celom svete je totiž úzko spätá aj naša bezpečnosť. Ako vieme aj z našej histórie, režimy ktoré potláčajú práva svojich občanov, sa nezastavia na vlastných hraniciach, ale šíria svoj teror a brutalitu do ostatných krajín,” vysvetľuje svoj postoj europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Naša vlastná totalitná história nás učí, že nemôžeme byť slepí voči utrpeniu iných. Preto pokračujem v zápase za obranu slobody a dôstojnosti všetkých prenasledovaných.

Témy ruskej agresie voči Ukrajine, európskeho úsilia pre dosiahnutie trvalého mieru, ktorý zaručí suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ale situácii v Náhornom Karabachu a ochrane kresťanov v tomto regióne sa venovala Miriam Lexmann v diskusii so zástupcami biskupskej komisie EÚ pre zahraničné vzťahy (COMECE), kde sa zúčastňuje ako členka menovaná Konferenciou biskupov Slovenska.

Miriam Lexmann dlhodobo zdôrazňuje, že v EÚ musíme znížiť našu závislosť od totalitných režimov. Ako spravodajkyňa k novej legislatíve pre zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín dnes v zahraničnom výbore predstavila svoje priority.

Až 86 % svetových dodávok vzácnych zemín dnes poskytuje Čína, ktorá spracováva napríklad až 90 % lítia. Je našim bezpečnostným európskym záujmom urýchlene znížiť existujúce závislosti a dosiahnuť vyváženejšiu skupinu dodávateľov. Ako?

  • Budovaním spoľahlivých dodávateľských reťazcov v demokratických krajinách,
  • Tam, kde to z dôvodu obmedzenej dostupnosti určitých kritických surovín nie je možné, je nevyhnutné udržať závislosť od jednotlivých dodávateľov na čo najnižšej možnej úrovni a predísť tak možným prerušeniam dodávok,
  • Základom úspešnej diverzifikácie kritických surovín musí byť koordinácia a spolupráca s našimi spojencami, aby sme zaistili, že pri pokračujúcom zvyšovaní dopytu nebudeme súťažiť o dodávky s našimi kľúčovými partnermi, z čoho môžu profitovať len režimy ktoré sa nás snažia rozdeliť a oslabiť,
  • Budúca ťažba a spracovanie sa nemôže uskutočňovať v rozpore s našimi hodnotami a zásadami, čo znamená aj to, že náš prístup ku kritickým surovinám nesmie byť na úkor občanov či pracovníkov v tretích krajinách.

Titulná foto: Európsky parlament, ilustračná

Ženy sa nemusia porovnávať a už vôbec nie ohovárať. Ženy môžu byť voči sebe dobré a prajné, pretože dar spriaznenosti, sesterstva, majú daný daný od Boha. Aj o tom bolo pravidelné stretnutie na ženskej konferencii, ktorú pravidelne navštevuje aj Miriam Lexmann, pričom pozýva k účasti aj všetky dámy, hľadajúce podobné sesterstvo či spriaznenosť.

Každý štvrtý Slovák považuje členstvo v Únii za dobré (Eurobarometer, 2022). Aby toto číslo rástlo a aby sme spoločne a v úcte voči našim národným kultúram i zvykom spoločne rozvíjali náš európsky domov, aby jednotná a slobodná Európska únia svojimi politikami prispievala k spoločnému dobru v súlade s hodnotami, na ktorých bola založená, vyžaduje si to od nás všetkých dialóg, rešpekt a sústredenie sa európskych inštitúcií na tie kompetencie, ktoré im boli zverené, želá si pri príležitosti Dňa Európy Miriam Lexmann.

Sloboda prejavu je hybnou silou všetkých ostatných ľudských práv, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti dnešného Svetového dňa slobody tlače.

Nenechajme minulosť a naše dejiny zapadnúť prachom. Je našou povinnosťou hovoriť o nich. Chrániť si slobodu, kultivovať ju a zhodnocovať, pripomína Miriam Lexmann v súvislosti so 73. výročím smutných udalostí, ktorými verejne vyvrcholila likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom komunistickom Československu.

Drobná, mravčia práca, má svoj zmysel. Každý skutok, ktorý konáme pre dobro blízkych, rodičov, priateľov, či naše deti. A často aj pre úplne neznámych, nepoznaných ľudí. S jediným nezištným cieľom: pomôcť. Takouto prácou otcovia zakladatelia postavili aj projekt Únie a dnes je to presne 19 rokov, odkedy do tohto spoločenstva národov vstúpilo aj Slovensko. Prínos nášho členstva si uvedomujeme obzvlášť teraz, keď sa za našimi hranicami odohráva strašná ľudská tragédia, upozorňuje Miriam Lexmann.

Škvrny hrubého zneužívania moci v podobe „našich ľudí“, nástenkových tendrov, dvojakých metrov v justícii, či dokonca tašiek plných peňazí, sme sa, žiaľ, ešte dlho nezbavili. Pri 27. výročí nevyšetrenej vraždy Róberta Remiáša pripomína Miriam Lexmann, že dnes sme na Slovensku stále v zápase o hodnoty slobody, spravodlivosti a pravdy.

Sviečková manifestácia vydala svedectvo o pravde a o tom, aký v skutočnosti bol komunistický totalitný režim. KDH nesie vlajku Sviečkovej manifestácie ďalej v podobe ochrany ľudských práv a slobôd, vrátane náboženskej slobody, doma na Slovensku, ale aj v zahraničí, hovorí Miriam Lexmann k podpore vyhlásenia 25. marca za štátny sviatok.

Miriam Lexmann ostro kritizuje vyhlásenia čínskeho veľvyslanca vo Francúzsku, že bývalé sovietske republiky nemajú podľa medzinárodného práva „efektívny štatút“. Okrem toho, že tieto výroky sú hlbokou urážkou histórie, kultúry a základnej integrity zainteresovaných národov, jasným zámerom veľvyslancovho vyjadrenia je podkopať základné princípy, na ktorých sú založené predvídateľné diplomatické vzťahy, pripomína Lexmann.

„Som šokovaná vyhlásením čínskeho veľvyslanca vo Francúzsku, že bývalé sovietske republiky nemajú podľa medzinárodného práva ,efektívny štatút´,” vyhlásila Miriam Lexmann v reakcii na tvrdenia Lu Ša-jieho.

Čínska komunistická strana naďalej porušuje medzinárodné právo a dohody, ako to vidíme v Hongkongu alebo v Juhočínskom mori, a naďalej sa pokúša meniť medzinárodné normy tak, aby vyhovovali jej záujmom.

„Považujem to za neprijateľné a ako spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) som spolu s kolegami z celého sveta vyzvala francúzsku ministerku zahraničných vecí, aby sa postavila týmto hrozbám a vyhlásila čínskeho veľvyslanca za persona non grata,” spresnila svoje diplomatické kroky slovenská europoslankyňa.

Okrem toho, že tieto výroky sú hlbokou urážkou histórie, kultúry a základnej integrity zainteresovaných národov, jasným zámerom veľvyslancovho vyjadrenia je podkopať základné princípy, na ktorých sú založené predvídateľné diplomatické vzťahy.

„Nie je úlohou Číny – ani žiadneho iného národa – spochybňovať suverenitu iných. Suverenita nie je diplomatická hračka, ale základný prvok medzinárodných vzťahov, medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov. Jasne sa voči tomuto dianiu vymedziť je aj v našom slovenskom záujme,” uzatvára slovenská politička.

Výsledok stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími predstaviteľmi totalitného režimu bol podľa europoslankyne za KDH Miriam Lexmann premárnenou príležitosťou ukázať rozhodujúcu jednotu a odhodlanie medzi európskymi a ďalšími demokratickými krajinami.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH): Pán premiér, budete posielať zbrane totalitným režimom aj naďalej?

Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

Ministrovi vnútra: biometrické sledovanie kamerami na školách nielenže nerieši problém s nahlasovaním bombových útokov, ale predstavuje aj bezpečnostné riziko

V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Lexmann vo vedení europarlamentu

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content