Rýchle správy

sloboda

Zatajovanie a cenzurovanie informácií o šírení koronavírusu či zatýkanie demokratických politikov v Hongkongu sú signály, že Európa musí prehodnotiť svoj vzťah k Číne. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

V rozpore s ľudskými právami zatknutých 15 predstaviteľov opozičných politických strán v Hongkongu by malo byť pre Európu varovaním, ako sa Čína správa voči slobode a demokracii. Upozornila na to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) s tým, že európske hodnoty a práva bránime už teraz napríklad naším postojom k situácii v tejto čínskej administratívnej oblasti.

Aprílové zatknutie pätnástich prominentných disidentov – lídrov opozičných demokratických strán a hnutí v čínskej administratívnej oblasti Hongkong bolo v rozpore s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ako ich garantuje OSN. „Je paradoxné, že aj Hongkong je ich signatárom, no vnútornú legislatívu v oblasti verejného zhromažďovania nemá v súlade so znením Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,“ vysvetľuje pozadie celej kauzy Miriam Lexmann.

Sme svedkami útoku na slobodu a medzinárodný poriadok

V Hongkongu zatkli demokratických politikov a obvinili ich z „nezákonného zhromažďovania“, ktorého sa mali zúčastniť ešte vlani v auguste. Bol medzi nimi aj Martin Lee, zakladateľ Demokratickej strany v Hongkongu, označovaný za tamojšieho otca demokracie. Politici sa zúčastnili mierovej demonštrácie 1,7 milióna obyvateľov a teraz čelia následkom. „Ide o jasné politické stíhanie, ktoré nie je len útokom na hongkonské slobody, ale aj medzinárodný poriadok založený na čínsko-britskej deklarácii o prechode krajiny pod čínsku správu, ktorý ratifikovala aj OSN,“ hovorí Lexmann. Aj preto iniciovala na pôde Európskeho parlamentu (EP) list, ktorý podpísalo 34 poslancov. Adresovali ho správkyni Hongkongu Carrie Lamovej a vyjadrili v ňom vážne znepokojenie nad situáciou v samostatnej čínskej administratívnej oblasti. „Ak Čína poruší svoje sľuby zo Spoločnej deklarácie, ako môžeme veriť, že splní svoje sľuby z akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy, ktorú podpísala,“ pýta sa europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru pre zahraničné veci EP.

Hongkonská administratíva označila list za hrubé a neopodstatnené zasahovanie do vnútorných záležitostí. Odmietla ho s tvrdením, že ľudské práva a základné slobody chránia a rešpektujú. „Nie podráždené reakcie, ale politické reformy, nezávislé vyšetrenie dlhodobých represálií a rešpektovanie vôle ľudu môžu viesť k opätovnému získaniu dôvery obyvateľov v tamojší vládny systém,“ tvrdí Lexmann.

Správanie, ktoré ohrozuje aj Európu

Pripomína tiež, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, čo je v rozpore s mandátom Číny podľa článku 22 základných práv podpísaných medzi týmito zriadeniami v správe rozdielnych krajín. Demonštrantov napríklad označujú ako „bezohľadne dementnú silu“ alebo ako „politický vírus“. Kardinál Charles Maung Bo, ktorý vedie Federáciu ázijských biskupských konferencií, zasa zdôrazňuje, že je to práve táto krajina, ktorá spočiatku zatajovala vznik a rozsah koronavírusu, a môže tak za celosvetovú pandémiu. „Represie, klamstvá a korupcia čínskej komunistickej strany sú zodpovedné za súčasnú globálnu krízu,“ napísal Bo pre ázijský katolícky portál Ucanews.com.

„To, čo sa deje v Hongkongu, je obrazom politiky Číny aj voči Európskej únii. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú však hodnotami, na ktorých stojí naše vzájomné európske spoločenstvo. Sú to hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov,“ hovorí Lexmann. Slovenská europoslankyňa na pôde EP iniciuje zriadenie neformálnej pozorovateľskej pracovnej skupiny pre Hongkong, ktorá má okrem iného otvoriť diskusiu o geopolitickom pôsobení Číny.

Foto: Depositphotos.com/Chalabala

Dlhé desaťročia európskej solidarity ukazujú, že len spolupráca plodí mier, ktorý bolo treba pre individuálne záujmy opätovne získať s takými veľkými obeťami. Mier a sloboda sú výsady tých, ktorí si ich vedia ubrániť. Nedajme si ich! Avšak nezabudnime pritom na základy, na ktorých európska spolupráca stojí, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Dňa Európy.

Nezabudnime zahrnúť ľudskú dôstojnosť, bezpečnosť, transparentnosť a najmä etiku. Takto zamerané pripomienky vzniesla Miriam Lexmann v rámci pripravovanej správy zahraničného výboru EP o etických aspektoch umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií.

Miriam Lexmann dnes vystúpila v AFET (Výbor pre zahraničné veci v rámci Európskeho parlamentu): Proti dezinformáciám a tlaku z Číny, Ruska a iných autoritárskych režimov voči EÚ potrebujeme silnú európsku, analytickú inštitúciu pokrývajúcu aj vonkajšiu komunikáciu krajín EÚ. A tiež je potrebné prehodnotiť vzťahy s Čínou, vrátane ekonomickej oblasti, aby sme znížili jej vplyv u nás.

Pri riešení akútnej otázky pendlerov je nevyhnutné rozlišovať medzi ich rôznymi skupinami. Kým jedna denne alebo na turnusy cestuje za prácou do zahraničia, druhá žije v pohraničných rakúskych a maďarských obciach a chodí za prácou, školou, prípadne lekármi na Slovensko. Nevťahujme obe skupiny do univerzálneho riešenia, lebo nefunguje, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá s návrhom konkrétnych opatrení oslovila kompetentné orgány.

Keď sa zdravotné sestry a opatrovateľky vrátia z práce v Rakúsku na Slovensko, budú musieť ísť do štátnej karantény a nebudú môcť nastúpiť do práce, pričom napríklad v prípade zdravotných sestier pracujúcich vo Viedni ide o pendlovanie aj na dennej báze či podľa harmonogramu. Pod hrozbou straty zamestnania majú jedinú možnosť, a to zostať v Rakúsku, kde však majú problém s ubytovaním. Keďže ide o slovenských občanov, mohla by im SR okamžite pomôcť minimálne informáciou o potenciálnom ubytovaní a urobiť ďalšie opatrenia v súlade s usmernením Európskej komisie o implementácii dočasného obmedzenia cestovania z 30. marca tohto roku.

Podľa Miriam Lexmann by v takýchto prípadoch pomohlo zavedenie centrálnej online registrácie zdravotných sestier a opatrovateliek, ako to bolo v prípade žiadostí o repatriáciu. „Registrované osoby by tak dostali okamžitú pomoc vo forme informácií o možnosti ubytovania v Rakúsku, alebo v prípade, ak sa rozhodnú odísť za rodinou na Slovensko, by minimálne zdravotné sestry mohli byť v dôsledku absencie pracovných síl v rezorte zdravotníctva informované o možnosti okamžitého nástupu do práce doma,“ približuje europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lekári a úrady na Slovensku sú pre pendlerov nedostupné

V prípade pendlerov, ktorí žijú v prihraničných oblastiach susedného štátu, zasa dochádza k nemožnosti dostať sa na Slovensko aj vo vážnych prípadoch, ako je návšteva lekára či nevyhnutný úradný úkon. Spôsobuje to absencia týchto prípadov medzi oprávnenými dôvodmi v Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) pri ohrození verejného zdravia zo 17. apríla tohto roku, ktorá medzi rozličnými skupinami pendlerov nerozlišuje. „Keďže takéto dôvody sa v danom opatrení nespomínajú, ekonomicky neaktívne osoby ako dôchodcovia či rodičia, ktorí sa dlhodobo starajú o dieťa, ako aj nezamestnaní alebo maloleté deti sa nedokážu ani pri takom vážnom dôvode, ako je návšteva lekára, dostať do krajiny, ktorej sú občanmi a daňovými poplatníkmi,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že udelená štátna výnimka pre prechod hranicami osobám s trojjazyčným potvrdením o práci od zamestnávateľa v takomto prípade nepomôže, pričom stačí aktualizovať predmetné Opatrenia ÚVZ.

Lexmann už začiatkom týždňa upozornila na nesprávnosť prístupu štátu k tzv. pendlerom, ktorí mali od mája povinne individuálne absolvovať a sami si hradiť testy na COVID-19, čím by ako daňoví poplatníci boli znevýhodňovaní oproti ostatným občanom SR. Otvorila aj otázku neaktuálnosti týždne starého testu či otázku voľných testovacích kapacít.

Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov. Vláda SR zatiaľ informovala občanov, že sa k tomuto rozhodnutiu vráti.

Až 34 poslancov Európskeho parlamentu podpísalo z iniciatívy Miriam Lexmann otvorený list adresovaný správkyni Hongkongu Carrie Lamovej. Vyzývajú v ňom na zrušenie všetkých obvinení voči 15 prodemokratickým politikom a ich obhajcom, ktorých tamojšia vláda zatkla.

Aj počas nedele Božieho milosrdenstva by sme mali myslieť napríklad aj na uväznených disidentov či verejných zástancov slobody. V Hong Kongu zatkli 82-ročného bojovníka za slobodu Martina Leeho, čo opäť strháva masku z tváre čínskeho komunistického režimu.

Najsilnejšia frakcia europarlamentu (Európska ľudová strana/EĽS) reaguje na pandémiu COVID-19 návrhmi krokov k obnove hospodárstva. Európsky pakt solidarity je strategický politický dokument, do ktorého Miriam Lexmann okrem iného presadzuje aj sústredenie sa na zastavenie falošných správ a nenávistných prejavov.

Miriam Lexmann žiada vládu o menovanie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete. Uviedla to v liste pre ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka. Upozorňuje, že medzinárodné spoločenstvo je v ostatných rokoch čoraz častejšie svedkom porušovania slobody myslenia a náboženského vyznania alebo viery.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) žiada vládu SR zaradiť podporu demokracie a ochranu slobody medzi programové priority v oblasti zahraničnej politiky. Potvrdením tohto kroku má byť aj menovanie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete.

V liste ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanovi Korčokovi upozorňuje, že medzinárodné spoločenstvo je v ostatných rokoch čoraz častejšie svedkom porušovania slobody myslenia a náboženského vyznania alebo viery. „V mnohých krajinách sveta sa zhoršuje ľudskoprávna situácia práve nárastom náboženskej neznášanlivosti, alebo nárastom reštriktívnej politiky zo strany totalitných režimov. V dôsledku toho sú mnohí ľudia prenasledovaní a vystavovaní hrozbám a útokom iba kvôli svojej viere, a to aj prostredníctvom tzv. zákonom proti rúhaniu,“ uvádza Lexmann. Na základe takéhoto zákona bola pôvodne odsúdená na smrť a dlhoročne väznená aj na Slovensku známa Asia Bibi. Slovensko môže podľa europoslankyne teraz jasne prejaviť solidaritu a angažovanosť.

Za žiaduce považuje zaradiť podporu demokracie, rozvojovej spolupráce a ochrany slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania vo svete medzi programové priority novej vlády v oblasti zahraničnej politiky. „Samozrejme, že hlavnou prioritou sú dnes opatrenia boja s ochorením COVID-19. Verím však, že programové vyhlásenie vlády ako výhľadový dokument bude ďaleko presahovať náš spoločný zápas s koronavírusom a ochrana ľudskej dôstojnosti nezostane iba v jeho tieni,“ apeluje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou výborov pre zahraničné veci (AFET) i bezpečnosť a obranu (SEDE).

Viac demokracie znamená aj menej problémov u nás doma

Po vzore celého radu štátov by podľa nej aj Slovensko malo menovať svojho osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete, ako aj proaktívne podporiť tento post na úrovni EÚ. Lexmann hodnotí ako dôležité urobiť konkrétne kroky k plneniu našich medzinárodných záväzkov chrániť ľudskú dôstojnosť vo svete, ku ktorým sme pristúpili a postupne tiež navýšiť rozpočet pre rozvojovú spoluprácu. „Okrem záväzkov za podporu týchto návrhov hovorí aj vlastná minulosť, v dôsledku ktorej mnohí Slováci zakúsili hrozby totality, prenasledovanie a obmedzovanie náboženskej slobody,“ hovorí Lexmann s tým, že nesmieme zabúdať ani na prenasledovanie ľudí bez vyznania alebo ľudí, ktorí chcú zmeniť svoje vierovyznanie.

Ako ďalej zdôrazňuje, takáto nestabilita, ktorej novú podobu dnes vidíme v tretích krajinách, k nám prichádza vo forme výziev, akými sú migračné vlny, nárast terorizmu alebo kybernetické hrozby. Narušenie krehkej demokracie krajín podľa europoslankyne núti mnohých, ktorým hrozí prenasledovanie, trpia dôsledkami vojenských konfliktov alebo nedostatkom základných potrieb na prežitie či dôstojný život, aby opustili svoje domovy a hľadali útočisko napríklad aj v Európskej únii. „Čím úspešnejší a viac zapojení budeme do spoločného úsilia západného sveta podporovať demokraciu a slobodu vo svete, tým menšie budú výzvy, ktorým čelíme v dôsledku našich zlyhaní a absencie,“ dôvodí Miriam Lexmann.

Organizácia Open Doors, ktorá kontinuálne  monitoruje situáciu vo svete, za rok 2019 uviedla, že približne 245 miliónov kresťanov žijúcich v 50 krajinách sveta, ktoré sleduje ako rizikové, zažíva veľmi intenzívne a zvyšujúce sa prenasledovanie. Osobitne závažné sú prípady jezídov, irackých kresťanov, Rohingov v Mjanmarsku, Ujgurov, či príslušníkov Falun Gong v Čínskej ľudovej republike.

Autor foto: Martin Lahousse/EPP

Nedovoľme, aby sviečky z 25. marca 1988 dohoreli. Dnešný dátum nesie nádej na nový začiatok! V ’88 započal neskorší pád totality. Dnes symbolicky ukazuje, že život je enormná sila slobody a hľadania Pravdy. To je pre mňa 25. marec, hovorí Miriam Lexmann.

Namiesto tisícok viet, ktoré denne odznejú aj na pôde Europarlamentu, zvolila poslankyňa Miriam Lexmann ticho. Podarovala ho každému, koho počas 40 minút stretla. Symbolicky si takto pripomenula 40 rokov komunistického režimu a zapojila sa do výzvy OZ Nenápadní hrdinovia. Cieľom je do 13. apríla – Dňa nespravodlivo stíhaných – spoznávať pravdu o období komunizmu a splniť sedem úloh.

Na zasadnutí pracovnej skupiny EĽS pre zahraničné veci M. Lexmann upozornila, že je naďalej potrebné podporovať suverenitu Ukrajiny. Steinmeierov plán, ktorý má Ukrajine priniesť slobodné voľby, nefunguje. Preto vyzvala k jasnej transatlantickej koordinácii, ktorá nášmu východnému susedovi pomôže zabezpečiť územnú integritu a zvrchovanosť. Pri domácich výzvach nesmieme zabudnúť, že za našimi východnými hranicami chýba mier. Európsky parlament k téme pripravuje rezolúciu do ktorej je aktívne zapojená aj Lexmann.

Do ďalších rokov služby KDH ľuďom zaželala europoslankyňa Miriam Lexnamm hnutiu najmä múdrosť, otvorené ruky a odvahu pre pravdu. KDH práve dnes oslavuje 30. výročia založenia. Kresťanskodemokratické hnutie je najstaršia politická strana na Slovensku a ako jediná konzistentne ponúka 2000 rokov overené hodnoty. Čas beží, ale hodnoty zostávajú.

Anton Tunega, Albert Púčik, Eduard Tesár. Obete politického procesu z 50. rokov a skutoční bojovníci za vieru a demokraciu. Podľa Miriam Lexmann by nám ich príklad mal dnes svietiť pred očami. Aj preto musíme vzdelávať mladých ľudí o hrozbách pre demokraciu. Cez Nadáciu Antona Tunegu sa tak už dlhodobo deje, hovorí v deň 69. výročia ich popravy členka správnej rady nadácie za KDH a europoslankyňa Miriam Lexmann.

O tom, čo sa stane s mandátom zvolenej europoslankyne Miriam Lexmann, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd SR. Vyplýva to z rozhodnutia štátnej volebnej komisie.

Hoci KDH získalo viac hlasov ako napríklad SaS, je to práve Lexmann, ktorej podľa zákona pripadol 14. mandát. Slovensko má dnes v Európskom parlamente 13 europoslancov, po odchode Veľkej Británie budeme mať 14. Kresťanskodemokratické hnutie podalo podnet na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, žiadali v ňom preskúmanie, zrušenie a zmenu uznesenia v časti, v ktorej sa rozhoduje, že štrnásty mandát v europarlamente pripadá ich kandidátke Miriam Lexmann.

Lexmann povedala, že teraz zvažuje, či sa vráti do práce. Pred voľbami do EP pôsobila ako riaditeľka európskej pobočky Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI). “V Európskom parlamente nemám nárok na nič,” povedala Lexmann. To potvrdila aj tlačová atašé EP na Slovensku Soňa Mellak. “Európsky parlament má momentálne až do brexitu 751 poslancov. Okamžite po brexite sa začne aplikovať počet 705 poslancov. Členské štáty, ktorých sa to týkalo, museli tejto situácii prispôsobiť aj svoje volebné zákony. Tí, ktorí sa stanú poslancami až po brexite nemajú momentálne žiaden špecifický status, takže plat budú dostávať, až keď sa naozaj stanú poslancami EP,” uviedla Mellak.

Zvolená europoslankyňa, ktorá si môže mandát uplatniť až po odchode Veľkej Británie z EÚ, upozornila ešte na dve paradoxné situácie. “Dostala som dekrét, kde je napísané, že som právoplatne zvolená europoslankyňa. Ten dekrét vyzerá presne tak isto, ako dekréty, ktoré dostali ostatní 13. Mám dekrét, ale mandát si nemôžem uplatniť,” vysvetlila Lexmann. Spojené kráľovstvo malo pôvodne opustiť Európsku úniu koncom marca, neskôr dátum presunuli na 12. apríl a momentálne platí dátum odchodu 31. október. Súčasná britská premiérka Theresa May však oznámila odchod z funkcie, čaká sa na to, koho si vládnuca Konzervatívna strana zvolí za predsedu a teda aj premiéra. To môže ešte celý proces brexitu ovplyvniť.

Za druhý paradox považuje fakt, že ak by získala o približne 300 hlasov menej, do Európskeho parlamentu by sa dostala. “Hlavne to považujem za obrovskú nespravodlivosť voči mojim voličom, ktorí majú dôveru v tento štát. To sa mi zdá najväčší problém, že ak by ma niektorí moji voliči nevolili, ten mandát získam,” dodala. Pripomenula tiež, že aj samotná ministerka vnútra Denisa Saková sa vyjadrila, že zákon upravujúci eurovoľby, nebol správne uplatnený.

Lexmann: Mrzí ma rozhodnutie volebnej komisie

“Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán  v uznesení ktorým reagovala na podnet KDH konštatuje, že je striktne viazaná znením zákona ale nevysvetlila, prečo neaplikovala zákon tak, aby bol zachovaný duch zákona a Ústavy SR a tak zaručený spravodlivý výsledok volieb, ktorý by bol aj v súlade s európskym právom. Mrzí ma, že aj napriek tomu, že množstvo odborníkov, politických lídrov naprieč politickým spektrom a dokonca aj sama ministerka Saková spochybnili správnosť výkladu zákona a spravodlivosť výsledkov volieb, Štátna volebná komisia nezmenila svoj pohľad na vec. Stále sa mi ozýva množstvo voličov, ale aj voličov iných politických strán a vyjadruje mi podporu a svoje znepokojenie nad výsledkom volieb. Obávam sa, že predlžovanie tohto stavu podkopáva dôveru občanov SR v demokraciu samotnú, vo funkčnosť štátnych inštitúcií a kredibilitu našej krajiny v európskom spoločenstve národov,” hovorí pre Europskenoviny.sk Miriam Lexmann.

Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijala Národná rada SR začiatkom roka. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov. Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu. Podľa novely zákona, ktorú predložila ministerka vnútra Denisa Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“. Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.

Foto: Depositphotos.com/SergPoznanskiy

Už vám niekto povedal, že máte nezvyčajné priezvisko?

A viete, že áno? (Smiech.) Moji predkovia pochádzali z nemeckých Sudet, mali mlyny pri Trenčíne.

Na Slovensku momentálne prebieha proces blahorečenia dominikánskeho kňaza Mikuláša Lexmanna. Ste len menovci alebo rodina?

Páter Mikuláš bol bratrancom môjho starého otca. Počas Barbarskej noci ho zatkli s jeho bratom Gregorom, ktorým bol tiež dominikánom, v kláštore v Košiciach a pátra Mikuláša deportovali do internačného tábora v Králikoch na Morave.

Páter Mikuláš tam do dvoch rokov zomrel. Stal sa tak jedným z prvých mučeníkov komunistického režimu. Komunizmus poznačil aj ďalších členov našej rodiny. Obdobie totality je ale pre mňa zároveň dôkazom, že zlo sa môže premeniť na dobro, ak ľudia ostanú verní správnym hodnotám.

Ako to myslíte?

Komunizmus spojil životné cesty mojich rodičov, ktorí svoje životné dielo vybudovali na presne opačných hodnotách, ako hlásal vtedajší režim. Keby môjho dedka, ktorý bol právnikom, nevyhodili v 50. rokoch zo zamestnania a on by sa nepresťahoval do Handlovej, kde dostal robotnícke zamestnanie, a následne do Nitry, tak jeho syn Eugen, môj otec, by sa na tajných katolíckych stretnutiach nestretol s Martou, mojou mamou.

Ani jej rodina pritom nepochádzala z Nitry, ale presťahovala sa tam potom, čo jej starého otca, vysokoškolského profesora, komunisti vyhodili z univerzity.

Máte aj súrodencov?

Tri sestry, s ktorými som vyrastala v jednom z petržalských bytov, kam rodičia presťahovali. Pamätám si, že vždy, keď som chcela domov priviesť nejaké kamarátky, tak mi mama hovorila: „Načo sú ti kamarátky, máš tri sestry.“ (Smiech.) Človek musí časom sám prísť na to, že sestry sú naozaj najlepšie kamarátky a harmonická rodina je nezaplatiteľným darom, z ktorého ťažíme celý život. 

Kam ste chodili do školy?

Základnú školu som absolvovala v Petržalke, potom som išla na Gymnázium Jura Hronca, kde som chodila do triedy so zameraním na matematiku, fyziku a programovanie.

Bavilo vás to?

Otec vyštudoval fyziku, bol meteorológom, takže po ňom som zdedila vzťah k prírodným vedám. Ale mám blízko aj k hudbe, na základnej umeleckej škole som vyštudovala gitaru a spev. No nakoniec aj tak došlo na mamine slová, ktorá ma v detstve prezývala „filozofka“ – na Univerzite Komenského som vyštudovala filozofiu. 

Koncom osemdesiatych rokov, čo bolo obdobie vášho dospievania, boli už v Bratislave vybudované pevné štruktúry podzemnej cirkvi. Pohybovala sa vaša rodina aj v tomto prostredí?

Áno, mala som napríklad aj častý osobný kontakt s Vladom Juklom a Silvom Krčmérym, kedže som chodila do spevokolu, za ktorým stáli. S týmto obdobím je spätý aj zážitok, ktorý natrvalo poznačil môj život.

O čo išlo?

Mama nás raz viezla na nácvik spevokolu. Sedela som na mieste spolujazdca, sestry boli menšie, takže sedávali vzadu. Čosi som si však doma zabudla, tak sme sa museli vrátiť, vybehla som do bytu a keď som sa vrátila, tak už ani neviem prečo, som si nesadla dopredu k mame, ale dozadu. To mi zachránilo život.

Čo sa stalo?

Cestou do nás nabúral opitý policajt. Vrazil presne do miesta spolujazdca. Keby som tam sedela, tak som mŕtva. Ten náraz bol taký silný, že mama má dodnes zdravotné následky. To však nebolo všetko. 

Do nemocnice, kde mamu hospitalizovali, prišli ľudia zo Štátnej bezpečnosti a žiadali lekára, aby vymenil vzorky krvi – mama aj ten opitý policajt mali rovnakú vzácnu krvnú skupinu. On by tak z celého incidentu vyšiel s čistým štítom a naša mama by skončila vo väzení. Dodnes som vďačná tomu lekárovi, že sa zachoval čestne a odvážne a tlaku odolal.

Kde vás zachytil pád totality?

V tom čase som bola gymnazistka. Pamätám si, že som sa pripravovala na recitačnú súťaž Puškinov pamätník a mala som ísť za jednou pani, ktorá pracovala na sovietskom veľvyslanectve, aby mi pomohla so správnou výslovnosťou. Učiteľka si to však na poslednú chvíľu rozmyslela a povedala mi: „Nikam nepôjdeš, lebo určite by si skončila pred justičákom.“ Vedela, že som tam chodievala na zhromaždenia ľudí, ktorí protestovali proti väzneniu známej bratislavskej päťky.

V roku 1989 sa pred dospievajúcou ženou zrazu otvorili dvere slobody, museli ste byť v eufórii…

Táto skúsenosť bola naozaj veľmi silná. Dovolím si povedať, že ovplyvnila celé moje životné smerovanie. Aj keď odvtedy uplynulo už tridsať rokov, nemali by sme zabudnúť na to, čo nás stálo znovuzískanie slobody. Ako krajina, ktorá má za sebou dlhú skúsenosť s totalitou, by sme mali cítiť zodpovednosť za krajiny, ktoré ešte aj dnes žijú v neslobode. Boj proti totalite je však ruka v ruke spojený s bojom proti chudobe a iným ohrozeniam človeka, lebo sloboda ide ruka v ruke s ľudskou dôstojnosťou. 

Som hrdá a vďačná za to, že mám možnosť profesijne sa venovať práve tejto oblasti. V posledných rokoch z pozície riaditeľky európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli.

Veľká časť vášho života je spätá s pôsobením v zahraničí. Aké boli vaše prvé kontakty s cudzinou?

Pokiaľ si dobre pamätám, tak prvou krajinou, ktorú som s rodinou navštívila po roku 1989, bolo Nemecko, presnejšie Bavorsko, kde žili naši príbuzní, ktorých predkov po druhej svetovej vojne násilne vyhostili z Československa.

Ďalšie krajiny som spoznávala, keď sme zakladali Kresťanskodemokratickú mládež Slovenska. Pamätám si, že keď sme sa vracali z návštevy partnerskej organizácie vo Švajčiarsku, tak nám nabalili viacero použitých sád lyží – aby sme si ich nechali, ak sa nám zídu, alebo ich predali a peniaze použili na naše aktivity. Keďže po otcovi som zdedila nielen vzťah k fyzike, ale aj k lyžovaniu, cítila som sa ako v siedmom nebi. (Úsmev.)

Čo ste robili po skončení vysokej školy?

Vstúpila som do diplomatických služieb. Najprv som pracovala v Rade Európy v Štrasburgu a po vstupe Slovenska do Európskej únie som reprezentovala našu krajinu ako stály zástupca Národnej rady SR pri EÚ. Po skončení mandátu som zostala pracovať v Bruseli, pôsobila som ako poradca na pôde Európskeho parlamentu.

Počas uplynulých pätnástich rokov som teda mohla dôverne spoznať chod inštitúcií Európskej únie a získať kontakty, ktoré sú na nezaplatenie. V súčasnej pozícii sa mi na Slovensko podarilo pritiahnuť osobnosti, ako sú mysliteľ, spisovateľ a osobný priateľ pápeža Jána Pavla II. George Weigel, bývalá hovorkyňa americkej biskupskej konferencie pre otázky rodiny a života Helen Alvaré či známeho novinára a lídra kampane proti legalizácii potratov v Írsku Davida Quinna.

Takže keď sa dnes uchádzam o dôveru obyvateľov Slovenska, ktorých by som rada zastupovala ako poslankyňa Európskeho parlamentu, nadväzujem na svoju doterajšiu medzinárodnú službu pre našu krajinu.

Čo vás k tomu motivuje?

EÚ je historicky najlepší projekt, ktorý nášmu kontinentu priniesol predtým nevídaný dlhodobý mier a prosperitu. Výzvou súčasnosti je neupustiť od kresťanských koreňov. Ak poprieme svoju identitu, stratíme tvár a zablúdime.

Hlas členských krajín musí mať v Únii omnoho väčšiu silu. Osobne sa chcem usilovať o napĺňanie princípu subsidiarity, na ktorom bol celý projekt pôvodne založený. Európska únia totiž môže byť silná len vtedy, keď budú silné jej členské štáty. Oni musia za seba rozhodovať o všetkých kultúrno-etických otázkach. Ináč majú ľudia oprávnený pocit, že zhora je pretláčané niečo, s čím sa oni nestotožňujú a čo je v rozpore s ich presvedčením. Tento princíp KDH, za ktoré kandidujem, vždy reprezentovalo a tak je to správne.

Môj život stojí na hodnotách a túžim, aby na nich stála aj Európska únia. Vráťme Európe hodnoty, aby sme sa mohli ako jednotné spoločenstvo suverénnych národov posunúť vpred.

Foto: Roman Skyba

Vyhlásenie Miriam Lexmann k fondu obnovy EÚ

Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou.

Používame cookies, aby vám poskytla najlepší online zážitok. Dohodnutím súhlasíte s použitím cookies v súlade s cookies.

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content