Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

sloboda

Dnešné hlasovanie o uznesení EP „o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ“ považujem za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov.

Dlhodobo a jasne sa proti takýmto iniciatívam vymedzujem.

Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie poľského súdu nie je naprieč členskými štátmi EÚ ojedinelé. V konkrétnych, individuálnych prípadoch rozhodli o nadradenosti domácej ústavy a práva nad európskym aj Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Litva, Česká republika či Dánsko.

V samotnom rozhodnutí poľského ústavného súdu vidím vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Som presvedčená, že odpoveď je potrebné hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorý predpokladá konštantný dialóg a zosúlaďovanie úrovní členských štátov a európskou úrovňou namiesto pretláčania jednoduchej prednosti práva EÚ.

Toto dianie považujem za jasný moment pre otvorenú a konštruktívnu diskusiu o dodržiavaní princípu subsidiarity. Práve prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy je pre to výbornou príležitosťou.

Zdroj: Európsky parlament /Daina Le Lardic

Vytvorenie a prevádzkovanie virtuálnej reality bez jednoznačných pravidiel a vysvetľujúcej kampane môže mať podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann zničujúci dopad pre celú spoločnosť.

Plán vytvoriť takzvané metaverzum predstavil počas víkendu Facebook. Išlo by o verziu internetu pre virtuálnu a rozšírenú realitu, ktorá stiera hranice medzi fyzickým a digitálnym svetom.

V metaverze sa podľa autorov projektu budú ľudia stretávať s priateľmi, pracovať, hrať či nakupovať. Budete si môcť nasadiť okuliare a ocitnete sa ako avatar vo virtuálnom svete, vykonávajúc bežné úkony. Tento projekt chce Facebook vyvíjať v Európskej únii.

Vláda SR musí zaujať jasné stanovisko na Rade EÚ

Prečo ide o potenciálne riziko pre celú Európu? „Netvrdím, že koncept virtuálnej reality je zlý. Samozrejme, že sa dá využívať aj na dobré ciele. Zastavme sa však na moment a položme si pár otázok. Aký bude dopad tejto technológie na naše životy a zvlášť na život detí a mladých ľudí? Aký bude právny rámec jej využívania? Čo všetko bude v metaverze dovolené či zakázané?” pýta sa europoslankyňa KDH. Diskusiu k téme virtuálnej reality podľa Facebooku preto Lexmann otvorí na európskej pôde a zároveň vyzve vládu SR k zaujatiu jasného stanoviska na Rade EÚ.

Vedenie spoločnosti Facebook svojim návrhom podľa europoslankyne KDH znova ukázalo, že zisk je pre neho v istých situáciách viac než ľudské dobro a duševné zdravie. Len pred pár týždňami došlo k bezprecedentnému úniku dokumentov, v ktorých sa potvrdilo, že algoritmy Facebooku sú mnohokrát nastavené tak, aby zvyšovali čas strávený na nich, pričom táto spoločnosť mala jasné dôkazy o škodlivosti vplyvu svojich produktov na duševné zdravie používateľov. V prípade Instagramu ide dokonca o šokujúce odhalenia vo vzťahu k deťom.

Na život vo virtuálnej realite nie sme stavaní

Už niekoľko rokov vidíme totiž závažné negatívne dopady sociálnych sietí na mladých ľudí: porovnávanie sa, depresie, úzkosti, poruchy príjmu potravy, sexuálne predátorstvo, neschopnosť nadväzovať reálne vzťahy… Čo sa však stane, keď si mladí ľudia nasadia „okuliare virtuálnej reality”?

Človek nie je stavaný na život vo virtuálnom priestore. Ľudská psychika zo svojej prirodzenosti rozlišuje medzi reálnym a nereálnym, teda aj virtuálnym. Zmiešať tieto dva svety – a to navyše bez akejkoľvek rozsiahlej celospoločenskej diskusie – znamená ponoriť dnešného človeka do existenciálneho chaosu. „To, ako bude vyzerať naša budúcnosť, je len na nás. Človek dokáže urobiť svet neznesiteľným, ale dokáže ho urobiť aj lepším. Vždy máme na výber,” uviedla Lexmann.

Dobro ľudí a spoločnosti musí mať prednosť pred ziskom a peniazmi

„V čase vážnych dôsledkov pandémie na duševné zdravie ľudstva tento gigant neváha oznámiť projekt, ktorý je plný obrovských rizík. Pred tým, než sa čokoľvek začne v EÚ plánovať či realizovať, musí prebehnúť dôkladné skúmanie technológie vo vzťahu k duševnému i fyzickému zdraviu. O ničom takom však včerajšie oznámenie Facebooku nehovorilo. Považujem to za absurdné, a to zvlášť po spomínanom úniku dokumentov,” upresňuje europoslankyňa KDH.

Facebook zároveň ohlásil, že na vývoj tejto dystopickej technológie chce vytvoriť 10-tisíc pracovných miest v Európskej únii. „Hoci znie táto ponuka zvlášť v postcovidovej dobe atraktívne a práca je v mnohých regiónoch potrebná, musíme v prvom rade myslieť na ľudské dobro a zdravý vývin spoločnosti. V tomto kontexte je nevyhnutné podrobiť plán Facebooku kritickým otázkam a celospoločenskej diskusii. Za hodné povšimnutia považujem i načasovanie tohto oznámenia, ktoré prichádza v čase keď sa v EÚ usilujeme o prísnejšiu reguláciu sociálnych sietí,” uzavrela Lexmann.

Titulná foto: uni-potsdam.de

Počas tohto víkendu som sa ako členka pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu (EP) zúčastnila komunálnych volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali v sobotu 2. októbra.
 
Voľby do miestnych zastupiteľstiev boli spravidla dobre zorganizované, ale uskutočnili sa na pozadí vleklej politickej krízy, keď vládna strana vystúpila z dohovoru, ktorým sa pod vedením Európskej únie (EÚ) politické strany dohodli na konkrétnych reformných krokoch. Voľby boli charakterizované zvýšenou polarizáciou:

– Objavili sa mnohé svedectvá o útočení na kandidátov s cieľom donútiť ich odstúpiť,
– rôzne formy nátlaku zažívali aj zamestnanci štátu, 
– bolo zaznamenané zneužívanie administratívnych právomocí,
– politickú „súťaž“ sťažovala aj enormná finančná nerovnováha medzi jednotlivými subjektmi.
 
Na boj s týmito javmi bude slúžiť aj takzvaný Jean Monnet dialóg. Do tejto iniciatívy som bola nominovaná ako zástupkyňa najväčšej frakcie Európskeho parlamentu – Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom je aj slovenské KDH. 

Spolu so mnou sa na tomto dialógu podieľajú aj dve významné postavy európskej politiky a poslankyne EP:
 
– Marina Kaljurand, bývalá estónska ministerka zahraničných vecí,
– Viola von Cramon, bývalá poslankyňa nemeckého parlamentu. 
 
Jean Monnet dialóg sa snaží rozvíjať medzistranícku diskusiu a zlepšiť politickú klímu. Je to proces, ktorý EP podporuje vo viacerých strategických krajinách, hlavne v susedstve EÚ. Jeho cieľom je napomáhať krajinám ako Gruzínsko v demokratizačnom procese a viesť kultivovaný a cielený proreformný dialóg naprieč politickými stranami, ktorý má jasné pravidlá a ktorý „dostane za jeden stôl“ politických partnerov aj oponentov. 

Vyššia účasť vo voľbách ukazuje, že obyvatelia Gruzínska chcú mať slovo v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich bezprostredného života. Preto sa teším na ďalšiu spoluprácu s politickými lídrami z celého Gruzínska s cieľom zaistiť, aby sa krajina stala úspešnou, stabilnou a prosperujúcou demokraciou.

Zdroj foto: 24news.ge

Miriam Lexmann ocenila, že ministerka Kolíková sa prípadom vyšetrovania smrti J. Chovanca zaoberá, otázkou však naďalej zostáva, prečo je v prípade aj z našej strany toľko nejasností. O viacerých skutočnostiach nebol očitý svedok Roman Behúl ministerstvom ani advokátskou kanceláriou zastupujúcou v procese Slovenskú republiku včas informovaný napriek tomu, že sa od začiatku aktívne dožadoval informácií a bol ochotný poskytnúť maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní.

Treba oceniť, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa zaoberá prípadom tragickej smrti Slováka J. Chovanca v Belgicku, vo vývoji však zostávajú viaceré otázniky. Upozornila na to minulý týždeň europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) spolu s očitým svedkom zásahu voči zosnulému v lietadle.  

Svedok udalosti Roman Behúl, ktorý sedel v rovnakom lietadle ako Chovanec, uviedol, že hoci ho v januári 2021 zavolali na rekonštrukciu udalosti, ktorá sa mala uskutočniť na jar, po jej preložení na september (z dôvodu pandémie) ho už na rekonštrukciu nepozvali. Na brífingu s europoslankyňou Lexmann zároveň zdôraznil, že nevie, či belgickí vyšetrovatelia zapracovali jeho svedeckú výpoveď. 

S Romanom Behúlom ako svedkom nepočítali

Ministerka M. Kolíková v reakcii pre médiá uviedla, že výpoveď očitého svedka Romana Behúla je uvedená v spise, vie o ňom belgická sudkyňa a slovenskí zástupcovia na túto výpoveď sudkyňu aj upozornia.

„Oceňujem, že ministerka Kolíková sa týmto prípadom zaoberá. Otázkou však naďalej zostáva, prečo o týchto skutočnostiach nebol očitý svedok Roman Behúl ministerstvom ani advokátskou kanceláriou zastupujúcou v procese Slovenskú republiku včas informovaný napriek tomu, že sa od začiatku aktívne dožadoval informácií a bol ochotný poskytnúť maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní,“ reaguje Lexmann. 

Ako ďalej približuje europoslankyňa, „belgická právnická kancelária, ktorú slovenské ministerstvo spravodlivosti zazmluvnilo na zastupovanie Slovenskej republiky v procese vyšetrovania, svedkovi Behúlovi celé mesiace neodpovedala na e-maily.“ Zároveň o fakte, že bol vyčiarknutý zo zoznamu svedkov účastných rekonštrukcie, bol podľa Lexmann informovaný až po tom, ako kanceláriu sama telefonicky oslovila. Europoslankyňa ju požiadala o odpoveď na e-maily Romana Behúla k podrobnostiam rekonštrukcie, na ktorú bol pôvodne pozvaný ako svedok.

Smrť J. Chovanca je potrebné objasniť a vinníkov potrestať

„Tiež považujem za dôležité vyhovieť požiadavke pána Behúla, aby mu bol zaslaný preklad jeho výpovede do francúzštiny za účelom odobrenia jeho zhody s výpoveďou,“ dopĺňa Miriam Lexmann. Zástupkyňa kresťanských demokratov v europarlamente rovnako nerozumie, prečo v súčinnosti s naším ministerstvom advokátska kancelária zastupujúca SR netrvala na tom, aby bol Roman Behúl ako kľúčový svedok prizvaný na prebiehajúcu rekonštrukciu prípadu. Tá sa v týchto dňoch odohráva na belgickom letisku v Charleroi. Zároveň sa pýta, či tento svedok vôbec bol navrhnutý, a to v súlade s uznesením vlády z novembra 2020, v ktorom uložila ministerke spravodlivosti prijať opatrenia umožňujúce objasnenie smrti Jozefa Chovanca.

„Zvlášť, keď rekonštrukcia podľa RTBF prebieha v reálnom čase, minútu po minúte, a pán Behúl je priamym očitým svedkom zásahu polície v lietadle,“ vysvetľuje Lexmann. Dodáva, že v prípade smrti Jozefa Chovanca došlo k veľkému bezpráviu. „Náš spoluobčan prišiel o život. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa prípad objasnil a vinníci boli spravodlivo potrestaní. Je to dôležité nielen s ohľadom na rodinu pána Chovanca, ale aj na celú našu i belgickú spoločnosť,“ uzavrela europoslankyňa. 

Zdroj foto: TASR – Jakub Kotian

Presadzovanie suverenity členských štátov v rámci EÚ a zároveň zachovanie ich spolupráce, uplatňovanie princípu subsidiarity so zachovaním právomoci členov EÚ a spoľahlivej ochrany slobody svedomia jednotlivca alebo realizácia konzervatívnych a kresťansko-demokratických princípov. Aj to boli témy Konzervatívneho summitu do ktorého sa zapojila i Miriam Lexmann.

Reprezentanti kresťanského protikomunistického hnutia Biela légia, mučeníci za slobodu a demokraciu v čase komunizmu A. Tunega, A. Púčik a E. Tesár dnes dostali in memoriam Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Nadáciu Antona Tunegu, ktorá premenovala na Nadáciu Tunegu, Púčika a Tesára, reprezentovala na odovzdávaní aj Miriam Lexmann.

Musíme si uvedomiť, že jediným skutočným garantom našej spoločnej bezpečnosti je NATO, avšak ako členské štáty, žiaľ, nie sme schopní dostatočne financovať ani túto formu obrany, uviedla Miriam Lexmann ako jedno z nutných ponaučení diania v Afganistane.

Neúnavná aktivita Miriam Lexmann a KDH priniesla úspech. Vláda dnes aj po jej opakovaných apeloch vytvorila úrad splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete. Podľa Lexmann môže úrad a jeho predsedníčka Anna Záborská účinne prispieť k ochrane prenasledovaných pre vieru a presvedčenie čo prispieva k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka.

Miriam Lexmann a ďalší siedmi slovenskí europoslanci vyzvali Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v EP a Stranu európskych socialistov (PES) na vylúčenie strany Smer-SD zo svojich radov. Europoslanci odsudzujú jej aktivity a blízku spoluprácu s fašistickými politickými stranami, ktoré zastávajú názory na potláčanie ľudských a občianskych práv, šíria dezinformácie a ich rétorika sa približuje k rétorike krajnej pravice.

Miriam Lexmann počas plenárnej diskusie Európskeho parlamentu o Magnitskom zákone EÚ vyzvala členské štáty, aby do nástroja zahrnuli aj korupčné činy. Bolo by tak možné použiť ekonomické a finančné sankcie aj za porušovania ľudských práv.

Miriam Lexmann hlasovala proti rezolúcii Európskeho parlamentu, ktorá pranieruje Maďarsko za zákon o ochrane detí a boj proti pedofílii. Pripomenula, že oblasť vzdelávania je výlučnou kompetenciou členských štátov a namiesto porušovania princípu subsidiarity by sme mali hľadať spoločnú reč. Viac tu.

Počas júlového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu vyzvala Miriam Lexmann členské štáty EÚ, aby urýchlene rozšírili rozsah pôsobnosti Magnitského zákona EÚ a zahrnuli tam aj sankcie za korupciu.

Schválenie tejto absurdnej správy je pre nás sklamaním. Ani ženy, ani spoločnosť týmto nelegislatívnym uznesením nič nezískajú. Znakom civilizovanej spoločnosti je ochrana života a nie jeho znevažovanie. Znakom civilizovanej spoločnosti je sloboda prejavu i svedomia, ktoré táto správa napáda, reaguje Miriam Lexmann na schválenie správy Matić v Európskom parlamente.

Miriam Lexmann vystúpila cez víkend na Bratislavských hanusových dňoch. Spolu s Francescom Guibileim a Samuelom Trizuljakom diskutovali o konzervativizme ako záchrane slobody.

Dnes som vystúpila na pôde NR SR ku Konferencii o budúcnosti Európy.

Hoci sme členmi Európskej únie už 17 rokov, Slováci sa o rozhodnutia únie zaujímajú iba okrajovo. Necítia sa byť jej aktívnou súčasťou. Preto považujem za dôležité čo najviac priblížiť úlohu EÚ a jej význam.

Európska únia je partnerstvo a každá krajina je jeho unikátnou súčasťou. Hlas každého Európana je dôležitý. Iba tak dokážeme uskutočniť zmeny, ktoré očakávame. A iba tak dokážeme hľadať riešenia na nové aj existujúce výzvy.

Využime príležitosť, ako ovplyvniť fungovanie EÚ. Predostrime a vydiskutujme si naše požiadavky, postoje a očakávania.

Občania musia cítiť konkrétne európske riešenia, a to zvlášť teraz, keď čelíme závažným spoločenským a ekonomických následkom pandémie. Len v rešpektovaní a úzkej spolupráci s miestnou komunitou a regiónmi dokáže byť Európa silná vnútorne. Na globálnej úrovni je našou úlohou dbať na dodržiavanie ľudských práv a slobôd nielen zmluvne, ale aj v skutočnosti tak, aby sa totalita moci stala navždy minulosťou.

Pozrite si celé moje vystúpenie v NR SR: http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/32?id=244471

Titulná foto: Mária Pikuláková

Moje úsilie v boji proti správe Matić spoločne s mnohými kolegami na
pôde Európskeho parlamentu v týchto dňoch vrcholí. Absolvujem množstvo
rokovaní, stretnutí s poslancami, ale i občanmi. Od manažérky kampaní
občianskej komunity CitizenGo Miriam Kuzárovej som prevzala petíciu 270
058 občanov rôznych krajín EÚ proti tejto správe, ktorá významne podporí
naše argumenty v Európskom parlamente, a to predovšetkým v rámci našej
politickej skupiny EĽS. Hlas občanov musí byť vypočutý!

Správa, ktorá porušuje európske zmluvy

Som povzbudená, že aj Národná rada Slovenskej republiky vyvíja
chvályhodné úsilie a prijala uznesenie, ktoré jasne dáva
najavo, že si ako členský štát takéto zasahovanie do právomocí členských
štátov neželáme. Na poslancov NR SR som sa taktiež obrátila so žiadosťou
o podporu listu s odmietnutím správy Matić adresovanom predsedovi
Európskeho parlamentu D. Sassolimu.

O dôvodoch prečo táto správa neprijateľne zasahuje do oblasti
zdravotníckej politiky, služieb a starostlivosti ako aj vzdelávania som
v posledných dňoch hovorila vo svojich mediálnych vystúpeniach v RTVS,
TV Lux či rádiu Lumen. Zdôraznila som najmä fakt, že je v jasnom rozpore
s princípom subsidiarity, a teda porušuje európske zmluvy, konkrétne
článok 5 ZEU, ktorý výslovne stanovuje, že:

„Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej
výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané
touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej
úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu
alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni
Únie.“

Zároveň je správa aj v rozpore s Deklaráciou Národnej rady Slovenskej
republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov
kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach
schválenou v januári 2002, podľa ktorej oblasti ochrany života a
dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť, ochrany rodiny a
inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o
veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania
patria do výlučnej právomoci členských štátov a štátov kandidujúcich na
členstvo v Európskej únii.

Potrat nie je ľudským právom

V rozpore s vyššie uvedenými dokumentami sú predovšetkým časti:

– zasahovanie do zdravotníckej oblasti, ktorá je vo výlučnej kompetencii
členských štátov výzvami na odstraňovanie akýchkoľvek právnych,
politických, finančných či iných prekážok až po dekriminalizáciu umelého
prerušenia tehotenstva bez stanovenia ďalších podmienok alebo obmedzení
– označením práva na umelé prerušenie tehotenstva za základné ľudské
právo, hoci takéto právo nie je uznané v žiadnych medzinárodných
dokumentoch
– kritika právne zakotvenej výhrady svedomia zdravotníckeho personálu a
výzva na regulačné opatrenia a opatrenia na presadzovanie, ktorými sa
zabezpečí, že táto doložka neohrozí včasný prístup žien k starostlivosti
o sexuálne a reprodukčné zdravie
– výzvy na zavedenie komplexnej sexuálnej výchovy v súlade s
kontroverzným dokumentom WHO (Zásady pre sexuálnu výchovu v Európe)
napriek tomu, že oblasť vzdelávania patrí do výlučnej právomoci
členských štátov
– výzvy na de facto obmedzovanie slobody prejavu cez obmedzovanie
diskriminačných a nebezpečných informácií o sexuálnom a reprodukčnom
zdraví bez ďalšej špecifikácie týchto právne vágnych pojmov

Pevne verím, že spoločnými silami sa nám podarí zasadiť za to, aby boli
európske zmluvy dôsledne dodržiavané a aby takéto pokusy boli vždy včas
zmietnuté zo stola.

Viac si prečítajte v mojom komentári tu:
https://www.postoj.sk/80199/subsidiarita-ako-ochrana-pred-totalitou-moci

Zdroj foto: Európsky parlament

Cielené osobné sankcie voči predstaviteľom režimu Aleksandra Lukašenka nie sú dostatočné na jeho zastavenie. Je čas na odvetvové hospodárske sankcie, podmienené prepustením všetkých politických väzňov a ukončením všetkých represií zo strany štátnej moci, v pléne EP parlamentu to počas vystúpenia uviedla Miriam Lexmann.

Rezolúcia EP z januára vyzvala Komisiu, aby „zahrnula právo na odpojenie do svojej novej stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ a aby navrhla zákon o práve na odpojenie, stanovila minimálne požiadavky na prácu na diaľku a objasnila pracovné podmienky, hodiny a doby odpočinku. Práve k tejto téme vystúpila Miriam Lexmann na medzinárodnej konferencii Európskej aliancie za nedeľu.

Porušovanie základných ľudských práv a slobôd v totalitných režimoch je pre nás veľkým mementom pre našu vlastnú historickú skúsenosť s neslobodou. Je našou morálnou povinnosťou nebyť ticho, keď nevinných vedú do žalára, reagovala Miriam Lexmann na sedem ročný trest odňatia slobody pre spolupredsedu bieloruských kresťanských demokratov, aktivistu v boji za slobodu a osobného priateľa Pavla Seviarynetsa.

Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať, uviedla Miriam Lexmann v reakcii na bieloruské prinútenie pristátia civilného lietadla na trase z Atén do Vilniusu.

Zinscenovanie nastraženej bomby pre uväznenie opozičného novinára nie je nič iné ako štátny terorizmus v živom prenose. Európska únia musí odpovedať tvrdo a rázne, tvrdí KDH. 

Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať,” vyhlásila europoslankyňa a odborníčka KDH na zahraničnú politiku Miriam Lexmann. 

Europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zahraničie i delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, ďalej žiada prijať rázny postoj aj k ďalším krokom Lukašenkovho režimu v uplynulom období. 

Žiadam tiež preskúmanie smrti aktivistu Vitolda Ašuraka, ktorý zomrel počas uplynulého víkendu vo väzení v Šklove po tom, čo bol v januári odsúdený na päť rokov v trestaneckej kolónii. Znovu zdôrazňujem nevyhnutnosť prepustiť všetkých bieloruských politických väzňov, vrátane lídra Bieloruských Kresťanských Demokratov Pavla Seviarynetsa,” apeluje Lexmann.

Europoslankyňa očakáva, že dnešné mimoriadne stretnutie Európskej rady prinesie okamžité opatrenia a sankcie EÚ voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu. Dôrazné odsúdenie bezprecedentného činu bude žiadať aj na pôde Európskeho parlamentu formou prijatia urgentnej rezolúcie na najbližšom plenárnom zasadnutí. 

Zdroj foto: Európsky parlament

Miriam Lexmann (EĽS/KDH) žiada slovenského premiéra Eduarda Hegera, aby aktualizované programové vyhlásenie vlády neupustilo od záväzku vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo presvedčenia. „Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete aktuálne 340 miliónov kresťanov“, upozorňuje europoslankyňa.

Novovznikajúca vláda SR pred rokom rozhodla o vytvorení úradu vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo presvedčenia, o čo sa intenzívne zasadila europoslankyňa Lexmann. Vzhľadom na nedávnu rekonštrukciu vlády a pripravovanú aktualizáciu jej programového vyhlásenia apeluje nielen na zachovanie tohto záväzku, ale aj na jeho náležitú realizáciu. „Mandát, ktorý ste dostali, zostáva ten istý a spolu s ním aj oprávnené očakávania občanov naplniť ciele, ktoré si vláda Slovenskej republiky vytýčila,“ uvádza v liste premiérovi Eduardovi Hegerovi.

Prenasledovaných je až 340 miliónov kresťanov

Podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody vo svete v roku 2021, ktorú uverejnila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, náboženská sloboda je porušovaná v takmer tretine krajín sveta (31,6 %), kde žijú až dve tretiny svetovej populácie. Celkovo až v 62 zo 196 krajín čelia obyvatelia veľmi vážnemu porušovaniu náboženskej slobody. „Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete až 340 miliónov kresťanov, ktorí tvoria najväčšiu skupinu spomedzi všetkých trpiacich pre svoju vieru. Alarmujúcou je taktiež situácia iných utláčaných náboženských menšín ako napríklad Ujgurov v Číne či Rohingov v Mjanmarsku. Naviac, počas pandémie COVID-19 dochádzalo k zvýšeniu diskriminácie napríklad formou odopretia prístupu k potravinám či zdravotnej pomoci,“ približuje europoslankyňa.

Slobodní sme vďaka utrpeniu našich predchodcov

Je dôležité, aby sme slobodu myslenia, svedomia a náboženstva chránili nielen v našej spoločnosti, ale ak chceme meniť svet k lepšiemu, prispeli k ich ochrane aj tam, kde tento nedostatok priamo útočí na ľudskú dôstojnosť. Túto potrebu zdôrazňuje na príklade „ľudí, ktorí silou svedomia a presvedčenia zápasili s neľudským komunistickým režimom, zachovali si tvár a stali sa vzorom pre budúce generácie.“ Na Slovensku si 24. júna po prvý raz pripomenieme Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ktorý poslanci NR SR schválili len vlani v novembri. „Aj vďaka utrpeniu našich predchodcov sme dnes slobodní, a to nás zaväzuje k morálnej povinnosti pomôcť tým, ktorí o svoju slobodu stále len zápasia,“ zdôvodňuje Miriam Lexmann význam vytvorenia úradu vládneho splnomocnenca pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia.

Reakcia EÚ na Rusko by mala byť jednotná, principiálna a zodpovedať našim hodnotám. Musíme Kremľu jasne povedať, akú cenu zaplatí za ďalšie porušovanie medzinárodných dohovorov alebo integrity a suverenity štátov. Podľa Miriam Lexmann je dôležitá spolupráca v oblasti presnosti sankcií, spravodajských služieb a podpore zápasu časti ruského ľudu za krajinu, kde sa dodržiavajú ľudské práva a dohovory.

Miriam Lexmann je medzi 40 europoslancami, ktorí vraždu gréckeho novinára Georga Karaivaza nazvali hanebným činom. V liste predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej vyzývajú o jej maximálne zaručenie sa o bezpečnosť a integritu novinárov. Pôjde tak o signál nielen pre páchateľov, ale aj občanov, že s ochranou slobody médií a demokracie to v EÚ myslíme vážne.

Potreba transparentnosti je jedným zo základných pilierov demokratickej občianskej spoločnosti. V súvislosti s množstvom otáznikov a komunikačných nejasností preto Miriam Lexmann vyzvala na transparentné zverejnenie zmluvy SR o nákupe vakcíny Sputnik V. Rovnako by to malo byť aj vo vzťahu k európskym kontraktom s producentmi vakcín, na čo europoslankyňa opakovane poukázala aj na pôde Európskeho parlamentu, pričom vo vzťahu zdôrazňuje, že teraz je čas ukázať, že chyby minulosti sa pri spravovaní krajiny nebudú opakovať.

Ak chceme pomôcť európskym firmám, zamestnanosti a sebestačnosti viacerých segmentov nášho hospodárstva, musíme odmietnuť praktiky, aké používa napr. Čína a vo vzájomnom vzťahu si určiť hranice, za ktoré EÚ nepôjde, tvrdí Miriam Lexmann a dodáva, že princípy našich ekonomických vzťahov musia byť koherentné s ľudskoprávnou dimenziou, čo vôbec nemusí byť v rozpore s našimi ekonomickými záujmami, ako je to mnohokrát mylne prezentované.

Šancou, ako sa vymaniť spod tlaku Číny, je spojiť sily celého demokratického sveta. Nielen EU a USA, ale i Austrálie či Japonska a ďalších krajín. Musíme rozvíjať nielen politické, vojenské, ale aj ekonomické partnerstvá medzi svetovými demokraciami, aby sme sa od závislosti na Číne dokázali odtrhnúť, v rozhovore pre český denik.cz hovorila Miriam Lexmann aj o riešení medzinárodných vzťahov s Čínou.

Kultúrno-etické otázky by si mali riešiť jednotlivé štáty samostatne. Zahraničnú politiku by zasa mala riešiť Únia. To je princíp subsidiarity. Podporuje riešenie jednotlivých problémov na tej úrovni, kde je to efektívnejšie. Diskusia o EÚ by sa mala vrátiť k základom, aby sme dokázali naplno využívať to, čo nám jej koncept umožňuje. V rozhovore pre Trend to uviedla Miriam Lexmann.

Zodpovedný politik má morálnu povinnosť nielen napĺňať očakávania občanov, ale ak vie a cíti, že pravda a správne rozhodnutie je inde, musí ísť aj proti želaniu svojich voličov, vďaka čomu môže prísť čiastočne o podporu. Politika 21. storočia sa zmenila na politiku verejnej mienky, uviedla to Miriam Lexmann v online diskusii Odvaha dnes pri príležitosti 33. výročia Sviečkovej manifestácie.

Naše hodnoty viac nemôžu byť na predaj

Zánik bipolárneho sveta studenej vojny priniesol postupné preskupenie síl medzinárodných hráčov až do jeho dnešnej multipolárnej podoby. Ponaučenia z tohto vývoja vidím najmä v troch rovinách.

Reštriktívne opatrenia ohrozia milióny pracovníkov platforiem

So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.

Rok v bezprostrednej blízkosti vojny

24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content