Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rýchle správy

sloboda

Europoslankyňa Miriam Lexmann participovala na večere s Dagmar Mozolovou, ktorá už deväť rokov zaznamenáva osudy statočných hrdinov zachraňujúcich ľudí počas vojny a holokaustu ako i zachránených prenasledovaných Židov. Vytvára tak dôležitý archív svedectiev pre ďalšie generácie. Nesmieme byť ľahostajní a zabúdať, že sa odohrali a najmä nikdy viac urobiť chyby, pre ktoré by iní trpeli, uviedla Lexmann.

„Pre mňa ako človeka z postkomunistickej krajiny je nepochopiteľné sledovať, ako rastie závislosť západného sveta na nedemokratických režimoch. Včera nám neprekážala závislosť na ruskom plyne a dnes sa bojíme, či budeme mať čím kúriť, či slovenská i európska ekonomika neupadne do recesie a státisíce ľudí zrazu stratí prácu. Zajtra sa podobne môže zachovať iný režim a my sme aj napriek tomu ľahostajní k stále rastúcemu počtu výrobkov s visačkou ‘made in China’,” upozornila počas washingtonského zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jej spolupredsedníčka, slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Bezprecedentné krádeže duševného vlastníctva našich výrobcov; podkopávanie konkurencieschopnosti našich firiem neférovými cenami, a teda aj živobytia ľudí; závislosť od Číny (ČLR) v kľúčových sektoroch; klamstvá o pôvode pandémie Covid-19; agresívne správanie voči Taiwanu a ohrozovanie medzinárodnej bezpečnosti; nerešpektovanie akademickej slobody Konfuciovými spolkami na našich univerzitách; hrubé porušovanie ľudských práv a represie v Hongkongu či genocída v provincii Sin-ťiang.

Aj toto sú témy, ktorými sa v americkom Washingtone zaoberá v týchto dňoch 60 politických lídrov z 30 krajín sveta na samite IPAC vo vzťahu k správaniu sa totalitného čínskeho režimu.

Miriam Lexmann s americkým senátorom Marcom Rubiom počas samitu IPAC vo Washingtone.

„Na konci studenej vojny existovalo presvedčenie i nádej, že podobné režimy zmeníme ekonomickou spoluprácou. Dlhodobo upozorňujem na mylnosť tejto premisy, a to aj v súvislosti s energetickou závislosťou na Rusku. Máme jasné dôkazy, že totalitné praktiky Čínskej komunistickej strany zneužívajú výhody takejto spolupráce na stupňovanie represií voči vlastnému obyvateľstvu, ale aj zvyšovanie ekonomického nátlaku a snahu deformovať naše politické, sociálne a podnikateľské prostredie,” upozornila delegátov stretnutia vo svojom prejave zástupkyňa Európskeho parlamentu (EP) a Slovenska Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente bola iniciátorkou viacerých urgentných správ o ľudsko-právnej situácii v ČĽR a Hongkongu, viedla kampaň za politický bojkot zimnej olympiády v Pekingu, bojovala proti prijatiu obchodnej dohody medzi EÚ a ČĽR, pričom samotný režim za to na Lexmann uvalil vlani osobné sankcie.

„Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku,” hovorí Lexmann, ktorá opakovane upozorňuje na nebezpečenstvo závislosti krajín Európy na nedemokratických a totalitných režimoch, aký ovláda aj ČĽR.

IPAC vznikol v roku 2020 a z ôsmich zakladajúcich členov, vrátane Miriam Lexmann, sa postupne rozšíril na tri desiatky zákonodarcov z krajín piatich kontinentov, ktorí pravidelne diskutujú a hľadajú diplomatické riešenia a spoločné reakcie k otázkam týkajúcim sa hrozieb ČĽR. Sú medzi nimi napríklad aj americkí senátori Marco Rubio, Bob Menendez alebo bývalý líder Britskej konzervatívnej strany Sir Ian Duncan Smith. 

Foto: Politickí lídri zo samitu IPAC pred americkým kongresom.

Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku, povedala Miriam Lexmann počas zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC), kde pôsobí ako podpredsedníčka.

Miriam Lexmann spolu s kolegami z Európskeho parlamentu vyzvala vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, Josepa Borrella, aby Únia aktívnejšie prispievala k dosahovaniu trvalo udržateľného mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom. EÚ nemôže pri svojich ambíciách – a snahe chrániť hodnotový svet, na ktorom vznikla – zostávať nemým pozorovateľom konfliktov. Už vôbec nie, ak sa dejú v krajinách, s ktorými má rozvinuté rozmanité projekty spolupráce s potenciálom aktívne tieto konflikty riešiť, uviedla slovenská europoslankyňa.

Európsky parlament (EP) dnes veľkou väčšinou prijal naliehavé uznesenie o nedávnom zatknutí kardinála Josepha Zena v Hongkongu. Iniciátorkou a autorkou uznesenia je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EPP/KDH).

Zatknutý bývalý hongkonský biskup, kardinál Joseph Zen bol spoločne s ďalšími spolupracovníkmi správcom Fondu humanitárnej pomoci (612), ktorý pomáha 

prodemokratickým, prenasledovaným, súdeným a väzneným Hongkončanom a ich rodinám.

„Kardinál Joseph Zen je symbolom hongkonského boja za slobodu a demokraciu. Tieto hodnoty začala v posledných rokoch neraz až brutálne porušovať Čínska komunistická strana, ktorá prestala rešpektovať medzinárodné dohovory chrániace politickú autonómiou Hongkongu“, hovorí slovenská europoslankyňa a iniciátorka dnes prijatého naliehavého uznesenia Miriam Lexmann.

V uznesení europoslanci vyzývajú členské krajiny, aby boli nápomocné prenasledovaným prodemokratickým aktivistom a všemožne podporili kardinála Zena a všetkých prenasledovaných, súdených a väznených náboženských lídrov. Európski poslanci tiež apelujú na všetky demokratické krajiny a OSN, aby spoločne zvýšili diplomatické úsilie na prepustenie zadržaných, ukončenie prenasledovania a porušovania ľudských práv.

Spolu s kolegami z Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) sme ihneď po zatknutí kardinála zareagovali a vyzvali na jeho okamžité prepustenie. Aktuálne uznesenie Európskeho parlamentu, ktorého som autorkou, znovu dôrazne apeluje na stiahnutie všetkých obvinení voči kardinálovi Zenovi a jeho spolupracovníkom a vyzýva EÚ, aby prijala sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za pokračujúce porušovanie ľudských práv v tejto enkláve, dopĺňa Lexmann, ktorá už dlhodobo poukazuje na alarmujúcu ľudsko-právnu situáciu v Číne a bezpečnostnú hrozbu, ktorú tamojšia totalitná komunistická strana predstavuje pre demokratický svet.

Rezolúcia tiež vyzýva EÚ, aby prehodnotila Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Hongkongom/Čínou o spolupráci v colných záležitostiach, ako aj štatút Hongkonského hospodárskeho a obchodného úradu v Bruseli a kreslo Hongkongu vo Svetovej obchodnej organizácii.

Nesmieme dovoliť, aby Čínska komunistická strana profitovala z Hongkongu ako slobodného mesta a zároveň ničila jeho autonómiu, slobodu, ochranu základných práv, vrátane slobody náboženského vyznania a pošliapavala tak ľudskú dôstojnosť,“ upozorňuje Miriam Lexmann, na ktorú Čína v marci 2021 uvalila sankcie pre jej ľudskoprávne aktivity.

O tom, že Čína je hrozbou pre slobodu a demokraciu, hovorí okrem iných dokumentov napríklad aj Bezpečnostná stratégia SR, kde sa uvádza, že Čína je ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ, pričom presadzuje vlastný spôsob vládnutia a odlišné chápanie ľudských práv a slobôd.

Zdroj foto: vaticannews.va

Vyjadrenie Miriam Lexmann, poslankyne Európskeho parlamentu za KDH, k prijatiu uznesenia Európskeho parlamentu k súdnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorým ruší ústavné právo na umelý potrat:

„Bezprecedentná výzva na začlenenie „práva na potrat pre každého“ do Charty Základných práv EÚ v prijatom uznesení Európskeho parlamentu je neakceptovateľným zásahom do existujúcej medzinárodnoprávnej ochrany práv a dôstojnosti každého človeka, ktorá zahŕňa ochranu ľudského života od počatia. Okrem toho hrubým spôsobom narúša suverenitu členských štátov EÚ podkopávaním princípu subsidiarity, ktorý je jedným z oporných zmluvne ukotvených pilierov európskej integrácie.

Progresívna ľavica neváha ísť hanebne proti zakladajúcim zmluvám EÚ a vnucovať európskym občanom svoje pokrútené vnímanie najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život. V neposlednom rade si tiež povšimnime absurdnú formuláciu „potrat pre každého“ – môže snáď pod srdcom nosiť dieťa niekto iný ako žena?

Zároveň zdôrazňujem, že rozsudok Najvyššieho súdu USA len vrátil zodpovednosť za rozhodnutia ohľadom ochrany ľudského života od počatia jednotlivým štátom USA, čiže ľuďom a ich voleným zástupcom. Vítam tento silný a principiálny krok Najvyššieho súdu USA, ktorý posilňuje demokraciu a vysiela jasný odkaz, že potrat na požiadanie nepovažuje za jediné či najlepšie riešenie neželaného tehotenstva. USA tak konečne opustili skupinu šiestich krajín sveta, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva.“

Vyjadrenie poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann k očakávanému
vymenovaniu osobitného vyslanca pre podporu náboženského vyznania alebo
viery mimo EÚ:

„Už od začiatku svojho mandátu pravidelne podnikám kroky k tomu, aby sa
znovuobsadil post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského
vyznania alebo viery mimo EÚ. Verím, že toto moje vytrvalé úsilie sa
blíži k úspešnému záveru a v najbližších týždňoch by mal byť nový
vyslanec konečne menovaný.

Za posledné obdobie som zmobilizovala mnoho otvorených výziev, ktoré sme
ako poslanci EP naprieč viacerými politickými frakciami adresovali
Európskej komisii. Na viacerých rovinách som v rámci našej politickej
frakcie Európskej ľudovej strany viedla rokovania, kde sme práve cez
našu politickú skupinu v tomto zmysle vyvíjali tlak ako na našich
komisárov, tak aj na predsedníčku Európskej komisie. Nepretržité úsilie
na znovuobsadenie tohto postu som celé mesiace koordinovala s rôznymi
organizáciami, ktoré sú v tejto oblasti aktívne a to predovšetkým s
pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

V týchto dňoch som iniciovala ďalší list, ktorý posielame spolu s
niektorými kolegami z iných členských štátov všetkým komisárom, ktorí
budú k otázke tohto menovania čoskoro zasadať. Opätovne v ňom
zdôrazňujeme kľúčový význam tohto úradu pre ochranu náboženskej slobody
ako jednej zo základných ľudských slobôd. Navyše, korelujúci vzťah medzi
úrovňou náboženskej slobody a bezpečnosťou vo svete
je dnes už veľmi
dobre známy. Práve dôsledná ochrana náboženskej slobody je totiž
efektívnym spôsobom ako predchádzať vo svete konfliktom a tým významne
prispievať k zvýšeniu bezpečnosti nielen za hranicami EÚ, ale i v rámci
nej. Práve bezpečnosť je totiž jedným z dominantných očakávaní
európskych občanov od EÚ, ako to pravidelne vyplýva aj z európskych
prieskumov verejnej mienky. Vo svojich vystúpeniach v pléne, aj za
prítomnosti Komisie, na to opakovane apelujem.

Tento posun umocňuje nádej, že trpiaci, diskriminovaní a prenasledovaní
pre vieru budú mať znova oporu aj na pôde Európskej únie. Nemalou výzvou
pre nového osobitného vyslanca však bude ubrániť náboženskú slobodu pred
ideologizáciou, ktorú sme, žiaľ, už videli aj pri nedávnej správe
Európskeho parlamentu
. Jej text totiž náboženstvo skôr vytláčal, ako
chránil. Proti týmto trendom v Európskom parlamente intenzívne konám.

V čase, keď podľa zdokumentovaných správ prenasledovanie pre vieru vo
svete rastie, keď totalitné režimy neslabnú, ale naopak, dovoľujú si
viac a viac, je pre nás mementom, že o slobodu a dôstojnosť každého
človeka musíme stále zápasiť.

Som presvedčená, že ak by Európska únia mala svojho vyslanca
kontinuálne, neboli by sme dnes vo svete svedkami nárastu tak brutálneho
prenasledovania pre vieru.

Podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda. Aj preto Miriam Lexmann podporila iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov.

Miriam Lexmann s uznaním víta principiálny a silný krok Najvyššie súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o povzbudenie pre celý svet. USA tak opustili skupinu šiestich krajín, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva. Ženy a deti si zaslúžia lepšiu podporu a starostlivosť než potrat na objednávku.

Miriam Lexmann víta rozhodnutie vedúcich predstaviteľov EÚ udeliť Ukrajine, Moldavsku a podmienečne aj Gruzínsku štatúty kandidátskych krajín. Ich vstup do EÚ si vyžiada čas a úsilie a budú musieť splniť všetky potrebné kritériá. Len spoločne však môžeme riešiť mnohé z globálnych a predovšetkým bezpečnostných výziev.

Aj vďaka Jánovi Langošovi má Slovensko svoju pamäťovú inštitúciu, ktorá dnes môže mapovať zločiny našej totalitnej minulosti a vynášať na svetlo pravdu, hovorí Miriam Lexmann o osobnosti J. Langoša a vykonanej práci, ktoré si vo výročie jeho smrti pripomíname. Je to dôležité práve preto, aby sme sa vyrovnali s chybami doby a aby sme nášmu národnému príbehu dali rozmer, vďaka ktorému budeme zrelší. Zvlášť v dnešných pohnutých časoch je nevyhnutné poznať pravdu a vlastnú minulosť.

Ako tieňová spravodajkyňa pre nový legislatívny návrh nástroja na riešenie ekonomického nátlaku zo strany nedemokratických režimov zdôraznila Miriam Lexmann dnešnom stretnutí k tejto navrhovanej legislatíve potrebu rýchlej a odradzujúcej reakcie proti tým, ktorí ohrozujú náš jednotný trh EÚ a oslabujú našu konkurencieschopnosť. Ekonomický nátlak Číny voči Litve ukázal, prečo je potrebná jednotná a jasná reakcia Európskej únie.

„Je absurdné zaoberať sa na európskej pôde témou, ktorou zasahujeme do justičného procesu inej demokratickej krajiny,“ upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH) priamo v pléne Európskeho parlamentu na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.

Do programu júnového rokovania Európskeho parlamentu sa opäť dostala aj diskusia o potratoch. Tentokrát v súvislosti s očakávaným rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu v prípade Roe verzus Wade. Podľa uniknutých informácií sa sudcovia chystajú zrušiť rozhodnutie z roku 1973, ktoré hovorí o práve na potrat v USA ako o ústavnom práve.

„Považujem za absurdné nielen znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témami výlučnej kompetencie členských štátov, no v tomto prípade navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu,“ uviedla vo svojom vystúpení v pléne EP Miriam Lexmann, ktorá sa zasadzovala aj o to, aby tento bod vôbec nebol na programe rokovania parlamentu.

Zastavme dovoz produktov vyrábaných novodobými čínskymi otrokmi

Slovenská europoslankyňa tiež vystúpila v diskusii k trom zahraničnopolitickým ľudskoprávnym debatám, ktoré, naopak, majú vplyv na EÚ. Jednou z nich je ohrozenie ľudských práv a správanie sa Číny nielen voči vlastným obyvateľom. „Dnes už niet pochýb o systematických zločinoch proti ľudskosti a genocíde páchanej týmto totalitným režimom. V EÚ si nemôžeme zatvárať oči a musíme prijať jasný zákaz na produkty vyrábané novodobými otrokmi v pracovných lágroch,“ povedala Lexmann v druhom svojom vystúpení pred europoslancami.

Sloboda médií je jedným zo základných pilierov každej demokratickej spoločnosti, obzvlášť, ak sa uchádza o vstup do Európskej únie. „Porušovanie slobody médií a bezpečnosti novinárov v Gruzínsku je nezlučiteľné s ambíciou stať sa kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Záleží mi na európskej budúcnosti tejto krajiny, a preto je dôležité upozorniť na nedostatky,“ hovorí líderka dialógu s Gruzínskom za Európsky parlament a členka delegácie EURONEST pre partnerstvo s východnými krajinami Európy.

Štyri vystúpenia za jeden deň

„Celým svetom otriasol minulotýždňový chladnokrvný masaker kresťanov v Nigérii. Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad týmto dianím. Je, žiaľ, ďalším z mnohých skutkov, ktoré svedčia o zhoršujúcom sa stave náboženskej slobody vo svete. Aj preto, pevne verím, bude už čoskoro obsadený post osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, za čo sa dlhodobo a vytrvalo zasadzujem,“ pripomenula vo štvrtom zo svojich vystúpení v pléne EP slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj foto: Európsky parlament

Vo svojom vystúpení počas rozpravy v EP Miriam Lexmann opätovne razantne vyzvala Komisiu, aby splnila sľub predsedníčky Ursuly von der Leyenovej a zaviedla zákaz dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou, vrátane Ujgurov v Číne. Tovar spod ich rúk končí aj v našich obchodoch. Európsky parlament v rezolúcii perzekúciu Ujgurov v Číne označil za genocídu.

Miriam Lexmann považuje za absurdné znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témou výlučnej kompetencie členských štátov a v prípade hlasovania o budúcom rozhodovaní Najvyššieho súdu USA o potratoch navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu.

Budúcnosťou spoločnej Európy sa musia zaoberať nielen predstavitelia EÚ, ale aj domáci politici na úrovni členských štátov. Občania totiž očakávajú konkrétne riešenia, ktoré musia hľadať a prinášať všetci aktéri v rámci svojich právomocí či už na lokálnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni, hodnotila Miriam Lexmann na stretnutí ku záverečným výsledkom Konferencie o budúcnosti Európy na pôde MZV SR. Viac si prečítate v rozhovore s Miriam Lexmann.

Rozhovor o tom, prečo je nebezpečné otvárať základné zmluvy EÚ a prečo nám väčšinové hlasovanie neprinesie väčšiu jednotu.

Nedávno skončená Konferencia o budúcnosti Európy priniesla aj návrhy na otvorenie základných zmlúv o Európskej únii a jej fungovaní. Aspoň tak si jej závery vysvetlili politické špičky európskych inštitúcií. Europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH tvrdí, že popri otáznej legitimite takýchto návrhov, vychádzajúcich z názorov niekoľkých stoviek vybraných občanov, je samotné otváranie zmlúv v súčasnej situácii veľkým rizikom.

Energia by dnes podľa nej mala smerovať k riešeniu otázok bezpečnosti a ekonomickej prosperity, ktoré občania skutočne dlhodobo považujú za zásadné, no závery konferencie ich marginalizujú.

Európsky parlament sa dnes podľa kresťanskodemokratickej poslankyne zaoberá záležitosťami, na ktoré nemá kompetencie. A tie, na ktoré kompetenciu má, často ignoruje. 

S fungovaním EÚ sa spája aj návrh na presadenie väčšinového hlasovania v Rade EÚ o takmer všetkých otázkach. Aj tu vidí Miriam Lexmann nebezpečenstvo. 

Aká je legitimita Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) a záverov, ku ktorým došla? Sú tam odporúčania, aby sa napríklad vo väčšine otázok zrušilo jednomyseľné hlasovanie v Rade EÚ a prešlo sa k väčšinovému. Viaceré návrhy smerujú k potrebe otvárania zmlúv. Boli tie panely dostatočne reprezentatívne na to, aby mohli takto zásadne meniť fungovanie EÚ?

V prvom rade je potrebné vychádzať z pôvodnej otázky a tou bola budúcnosť Európy ako kontinentu. Nemožno ju teda zužovať na budúcnosť európskych inštitúcií, keďže takto nestála. Vítam túto celoeurópsku diskusiu ako jedinečnú príležitosť reflektovať to, čo od nás politikov na európskej, ale i národnej úrovni občania očakávajú.

Pri polmiliardovej populácii EÚ však 800 občanov vybraných na štyri rôzne panely nepovažujem za dostatočne reprezentatívnu vzorku.

Okrem ďalšieho komponentu, ktorým bolo plenárne zhromaždenie, je dôležité pozrieť sa aj na postoje a názory, ktoré ľudia generovali v národných občianskych paneloch. Tu považujem za kľúčové spomenúť, že závery národných občianskych panelov prezentovalo na plenárnom zasadnutí v Európskom parlamente len šesť členských štátov.

Prečo len šesť?

Pretože zvyšných 21 členských štátov nesplnilo podmienky, ktoré vychádzali z usmernenia OECD o participatívnej demokracii. Toto usmernenie bolo na začiatku vnímané iba ako odporúčacie, no neskôr sa vlastne zistilo, že pre finálnu relevanciu bolo rozhodujúce. A teda závery týchto 21 členských štátov, ktoré usporiadali iné podujatia ako národné občianske panely, neboli náležite vzaté do úvahy.

Ak nastala situácia, v ktorej 21 členských štátov nespĺňa podmienky a my si nemôžeme vypočuť názor ich občanov, bolo potrebné riešiť to alternatívnym spôsobom a nie tak, aby boli títo občania znevýhodnení pri možnostiach komunikácie svojich predstáv a postojov.

Považujem to za veľké procedurálne zlyhanie tejto konferencie a myslím si, že aj preto treba záverečné odporúčania brať nie ako záväzné, ale skôr indikatívne.

Zároveň riešenia týchto občianskych požiadaviek musíme hľadať na všetkých úrovniach politiky – od regionálnej cez národnú až po európsku. A podľa toho, ako znejú zmluvy, kto má aké kompetencie, sa následne zodpovedne dohodnúť, čo a kde sa bude riešiť, tak, aby sme dosiahli čo najlepší výsledok a čo najlepšiu odpoveď na potreby občanov.

Jedna vec je, že tie podmienky splnilo len šesť členských krajín, ale ak sa pozrieme na to, že na Slovensku sa zapojilo do národného panelu 38 ľudí, nie je to málo? Kto nesie zodpovednosť za to, že ľudia na Slovensku sa akoby nedozvedeli o tom, že sa môžu zapojiť? Na kom bol výber tých 38 ľudí a prečo ich nebolo vybraných napríklad 70?

Nepoznám detailne proces výberu, ktorý viedol k tomuto výsledku. Na Slovensku boli usporiadané rôzne podujatia vrátane tzv. roadshow organizovanej ministerstvom zahraničných vecí, do ktorých mali občania možnosť zapojiť sa. Pre všetkých bola taktiež sprístupnená celoeurópska digitálna platforma, kde mohli svoje názory vyjadrovať online.  

Okrem toho sme mnohí, aj ja ako europoslankyňa, vytvárali priestor na aktívnu účasť občanov v tomto európskom dialógu.

Môžeme z takéhoto priebehu a z toho počtu reálne zapojených ľudí a aj ľudí, ktorí mohli prehovoriť na tom najvyššom fóre, dôjsť k legitímnemu záveru, že treba otvárať zmluvy o fungovaní Európskej únie?

Myslím si, že určite nie. To má však viacero úrovní.

Po prvé, otázka neznela v zmysle, čo chceme, aby riešili inštitúcie EÚ, ale akú Európu chceme mať.  

Po druhé, tematické okruhy, na ktoré sme sa ľudí pýtali, obsahovali aj oblasti, ktoré nie sú v kompetencii EÚ. Dané panely napríklad zahŕňali aj zdravotníctvo či sociálne veci. Preto je prirodzené, že ľudia požadujú zmeny aj v týchto oblastiach.

Čiže EÚ sa pýtala ľudí, čo chcú zmeniť aj v oblastiach, ktoré nie sú v jej kompetencii. Preto odpoveď musíme hľadať na všetkých úrovniach správy vecí verejných – lokálnej, regionálnej, národnej či európskej. Cieľom nemalo byť to, že ak nám na to odpoviete, ideme meniť zmluvy.

Na druhej strane si myslím, že mnohé veci sú momentálne zanedbané práve preto, lebo my už dnes často nekonáme v súlade s existujúcimi zmluvami. Míňame veľa energie na riešenie otázok, ktoré nemá EÚ v kompetencii, a, naopak, nezaoberáme sa otázkami, ktoré EÚ riešiť má a musí.

Ktorými napríklad?

Otázka bezpečnosti a otázka ekonomickej prosperity sú dve kľúčové oblasti, o ktorých ľudia roky hovoria. Dokonca problematika bezpečnosti je dlhodobo v prieskumoch prioritou medzi tým, čo občania očakávajú od EÚ.

Ak sa na vec pozrieme v kontexte týchto dvoch tém, EÚ zlyhala v mnohých aspektoch ochrany bezpečnosti, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Nemôžeme povedať, že sme ju priamo spôsobili svojimi zlými rozhodnutiami alebo pomalými krokmi, alebo nerešpektovaním svojich vlastných dohovorov. Určite však môžeme povedať, že sme týmito zlyhaniami vojnu do istej miery umožnili.

Čím konkrétne?

Napríklad tým, že sme sa už pred rokmi jasne dohodli na diverzifikácii energetických zdrojov. Až v dnešnej situácii sme to však zobrali naozaj vážne. A pozrime sa na tie katastrofálne socio-ekonomické dôsledky aj pre našich občanov. Keď sa začala vojna na východnej Ukrajine v roku 2014, dohodli sme sa na zákaze vývozu zbraní do Ruska, no ani to sme nerešpektovali. Vrátane Slovenska.

Ďalší problematický okruh bezpečnosti sa týka Číny. Tam vidím veľké bezpečnostné riziká, a to aj vzhľadom na naše ekonomické vzťahy a našu závislosť od výroby životne dôležitých komodít, ako napríklad lieky či zdravotnícky materiál. Ďalšou výzvou sú digitálne technológie. Čitatelia iste vedia, že riešime budovanie 5G siete a zvlášť rozmer kybernetickej bezpečnosti. Málo sa zaoberáme aj otázkou vykrádania duševného vlastníctva, ktorého obeťou sú naše firmy či výskumné inštitúty.

Keď napríklad Čína uvalila sankcie na Litvu, čo znamená v podstate sankcie na spoločný trh, presadzovala som v Európskom parlamente, aby sme sa zaoberali otázkou našej reakcie. To sa mi však nepodarilo pre údajný nedostatok času na nadchádzajúcom plenárnom zasadnutí. Na siahodlhú diskusiu o tzv. sexuálnych a reprodukčných právach, čo nie je kompetencia EÚ, sa však čas našiel.

To svedčí o tom, že míňame energiu a čas na politiky, ktoré nie sú v našej kompetencii, a okrádame občanov o riešenia v oblastiach, ktoré zverili do rúk EÚ.

Vedel Európsky parlament a Európska komisia ešte pred CoFoE o tom, že občanov zaujíma predovšetkým európska bezpečnosť?

Eurobarometer robí pravidelný prieskum, kde bezpečnosť figuruje ako priorita číslo jeden už roky. Čiže mohli sme to vedieť, keby sme to čítali a náležite sa o to zaujímali.

Potrebovali teda európske inštitúcie túto konferenciu nato, aby zistili, čo chcú európski občania?

Určite sme ju len pre tento jeden dôvod nepotrebovali, keďže spomínané fakty sú nám známe z prieskumov. Na druhej strane si myslím, že dôvodom na túto konferenciu bolo práve to, aby sme ako spoločenstvo vytvorili priestor na diskusiu. O tom, akú Európu chceme, čo sú naše priority, kde vidíme zlyhania alebo priestor na zlepšenie. Vždy je to lepšie ako prieskumy.

Tu by som možno urobila paralelu s práve prebiehajúcou synodou. Myslím si, že pri synode je nesporne lepšie zvládnuté to, že vychádza od človeka, od farností, od komunít, ktoré diskutujú nie o tom, čo očakávajú od Vatikánu, ale o tom, čo očakávajú samy od seba a spoločenstva. Čo môžu ponúknuť, čo môžu priniesť. Primárny pohľad je ten, že my sme cirkev a my ju môžeme zmeniť a posúvať veci, témy, viac sa zapájať a pozerať na to, akým spôsobom tak môže cirkev prispieť k šíreniu dobra v mojom okolí a kde je moje miesto, ako tomu dopomôcť.

Som presvedčená, že aj táto európska konferencia mohla mať takýto efekt. No tým, že bola tak hierarchicky riadená, s množstvom podmienok a aj spomenutého zlyhania, sa to úplne nepodarilo. Navyše, Európsky parlament schválil rezolúciu hneď po ukončení konferencie s tým, že je potrebné otvárať zmluvy. Toto určite nepovažujem za dobrú a náležitú odpoveď na požiadavky občanov.

Nie je nebezpečné otvárať zmluvy?

Je to nebezpečné, lebo nevieme, či sa nám ich potom podarí uzatvoriť. V súčasnosti by sme nemali míňať energiu na naťahovanie sa o tom, akým spôsobom máme reorganizovať EÚ. Čelíme najvážnejšej kríze od založenia tohto projektu a otvárať zmluvy považujem za nezodpovedné, ale najmä nepotrebné. Oveľa viac úsilia by sme mali venovať jednotnému hľadaniu riešení a odpovedí na veľké otázky a výzvy, ktoré máme na stole, a to v súlade s právomocou existujúcich zmlúv.

Prioritou je predsa mier, bezpečnosť a ekonomická prosperita, čo sú hlavné atribúty Únie tak, ako jej základy položili po druhej svetovej vojne otcovia zakladatelia.

Proti sústredeniu sa na ekonomickú prosperitu však stojí výčitka, že základom majú byť spoločné hodnoty, lebo len tie nám nakoniec zabezpečia prosperitu.

Samozrejme, že je to aj o hodnotách, otázka právneho štátu sa napríklad často skloňuje v záveroch – EÚ ako ochrankyňa právneho štátu. Právny štát je veľmi dôležitý, rovnako dodržiavanie zákonov a vernosť základným hodnotám, na ktorých bola EÚ postavená.

Keď si však čítam rozsudok Súdneho dvora EÚ v prípade Maďarska a Poľska, je zrejmé, že nám nedáva právnu istotu v tom, že vnímame atribúty právneho štátu rovnako. Rozsudok totiž hovorí o tom, že právny štát sa vytvára rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, kultúrou, históriou a právnym rámcom v rámci členských štátov. A vieme, že prirodzene niekde tam nemusí byť úplne jasná zhoda.

Túto zhodu nemôžeme hľadať cez sankcie. Som presvedčená, že ju treba hľadať pri okrúhlom stole v spoločnej diskusii, snažiac sa chápať aj iný uhol pohľadu. Byť otvorení pochopiť, kde sú hranice nezhody.

Keď hovoríme o jednote a riešení najmä bezpečnosti aj navonok, aby EÚ vystupovala ako jednotný celok, dá sa to dosiahnuť tým, že zoberieme jednotlivým členským krajinám právo veta? Aká bude potom tá skutočná jednota, ak sa závery budú prijímať väčšinovým hlasovaním? Ak by sme vzali hraničnú situáciu pri 27 krajinách a výsledku hlasovania 14 ku 13. Takto môžeme dosiahnuť jednotu. Bude však tá jednota naozajstná alebo sa to začne vnútri drobiť už len tým, že niektoré krajiny vždy budú v tom menšinovom balíku a ich názor sa nikdy nedostane do „spoločného“ záveru?

Vnímam debatu o väčšinovom hlasovaní skôr v kontexte toho, že budeme pružnejší, že budeme môcť rýchlejšie zareagovať na niektoré geopolitické zmeny alebo niektoré výzvy. Taktiež mám však obavu, že jednota sa bude ešte viac naštrbovať. Súčasným spôsobom musíme totiž nejako dospieť k dohode, čo v podstate každého privedie k tomu, aby spravil aj ústupky alebo pochopil iný postoj. Takto sa obrusujú hrany.

… a možno si presadil aj nejaký svoj iný záujem výmenou za hlasovanie v tej konkrétnej otázke, lebo, priznajme si, tak vyzerá reálna politika…

… áno, niekedy tak žiaľ vyzerá. Vnímam to citlivo predovšetkým v niektorých ľudskoprávnych oblastiach, kde si niektoré krajiny riešia svoju vnútornú politiku tým, že blokujú napríklad sankcie voči totalitným režimom alebo dokázateľným porušovateľom ľudských práv.

Spomenula som niektoré príklady, keď sme sa jasne a jednohlasne dohodli na spoločnej pozícii, ktorú však porušovalo množstvo členských štátov. Ako sa nám potom – v prípade väčšinového hlasovania – podarí presvedčiť tie krajiny, ktoré v hlasovaní prehrajú, aby nehľadali cesty nedodržiavania „spoločného“ stanoviska? Keď už teraz v prípade jednomyseľného hlasovania vidíme, aké je to ťažké.

Napríklad sankcie voči Bielorusku, ktoré sa obchádzali cez Rusko.

Napríklad. Alebo ktoré sa potom zrušili, lebo sa EÚ tvárila, že Lukašenko sa vydal európskou cestou, a teraz vidíme, ako katastrofálne to dopadlo.

Máte vy osobne z politického prostredia v europarlamente, v ktorom sa pohybujete, vedomosť o tom, ktoré krajiny alebo politické prúdy najviac tlačia na to, aby tie zmluvy boli otvorené, aby sa rozšíril princíp väčšinového hlasovania?

Z krajín je lídrom určite Francúzsko, z inštitúcií Európsky parlament, ako aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá túto vec presadzuje už veľmi dlho ako jednu zo svojich priorít. Na stole je aj legislatívne právo Európskeho parlamentu, čo, samozrejme, tiež vyžaduje zmenu zmlúv. To by bolo potrebné aj v prípade zmeny volebných pravidiel, na ktorú vyzval Európsky parlament vo schválenej rezolúcii.

Dôležité je však spomenúť aj pozíciu skupiny 13 členských štátov, v ktorej potvrdzujú význam Konferencie o budúcnosti Európy, avšak za náležitý spôsob reakcie na občianske diskusie a závery určite nepovažujú otváranie zmlúv. Som presvedčená, že riešenia je potrebné hľadať v rámci súčasného nastavenia zmlúv.

Konzervatívne prostredie často zdôrazňuje princíp subsidiarity, rozhodovanie čo najbližšie k problému. Prečo je dôležité, aby tento princíp zostal medzi základnými princípmi EÚ?

Princíp subsidiarity nastavuje optimálny vzťah medzi politickou reprezentáciou a občanmi a zároveň ich chráni pred totalitou moci. Dôležité je, že princíp subsidiarity je spojený s princípom proporcionality. Je potrebné nachádzať správnu proporciu, a teda mieru, do akej je prínosné riešiť daný problém na úrovni členských štátov, lebo je to efektívnejšie. A naopak, aká časť danej problematiky sa presunie na úroveň EÚ práve preto, lebo je lepšie spravovaná na nadnárodnej úrovni.

Európsky parlament však často rieši záležitosti, ktoré mu kompetenčne nepatria. Prečo?

Často sa tento fenomén ospravedlňuje skutočnosťou, že europoslanci sú predsa zástupcovia občanov, a teda majú právo hovoriť o každej téme. Problém je však v tom, že správa, ktorá je mimo kompetencií EÚ, prináša náklady. Navrhovateľ ju píše, sú tam tieňoví spravodajcovia, prejde to výborom, potom to ide do pléna. Finančne to stojí občana presne to isté ako návrhy, ktoré v kompetencii máme. Toto považujem za neakceptovateľné. My nemôžeme míňať toľko času, energie a financií občanov na niečo, na čo nám nikto nedal kompetenciu.

Druhá rovina tohto problému je však ešte závažnejšia. Je ňou tvorba tzv. mäkkého práva, ako sa odborne nazýva skutočnosť, že tieto rezolúcie Európskeho parlamentu následne vo svojom rozhodovaní zohľadňuje aj Európsky súdny dvor či národné súdy. Považujem to za využívanie akejsi šedej zóny na uzurpovanie si legislatívneho práva tam, kde na to európske inštitúcie kompetencie nedostali.

To, čo by nemali mať tie inštitúcie v kompetencii, sú vlastne kultúrno-etické otázky, ktoré by si mali riešiť členské štáty samy. Či už ide o rodinnú politiku, potraty, manželstvo atď. Na druhej strane 1,7 milióna ľudí podpísalo petíciu za to, aby sa z európskych peňazí nefinancoval výskum na ľudských embryách, čo v skutočnosti znamená smrť nenarodených detí. Prečo tento návrh s takouto ohromnou podporou ľudí nefiguruje v záveroch CoFoE, aj keď bol riadne podaný cez digitálnu platformu? 

Z tohto nástroja Európskej iniciatívy občanov sme sa veľmi tešili, keďže je to vynikajúci spôsob vtiahnutia občanov do vytvárania spoločného dobra. A čo sa stalo? Šesť takýchto občianskych návrhov, ktoré splnili kritériá aspoň jeden milión podpisov zo siedmich členských krajín, bolo v podstate zmietnutých zo stola. Prísne podmienky a absolútne neadekvátna reakcia európskych inštitúcií občanov úplne demotivovali. Na digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy boli teraz tisíce, niekde možno desaťtisíce lajkov či reakcií pre nejakú ideu, ale oproti jednému miliónu je to neporovnateľné.

Suverénne najviac podpisov získala iniciatíva One of Us – Jeden z nás, ktorá požaduje, aby sa z európskych financií nefinancovali výskum na ľudských embryách a potraty v tretích krajinách. Následne dokonca prebehol aj súd z iniciatívy One of Us, keďže túto občiansku iniciatívu inštitúcie EÚ jednoducho v rozpore s deklarovaným cieľom tohto nástroja odmietli. Ani to však neprinieslo výsledok. A hlas 1,7 milióna občanov bol hodený do koša.

Rozhovor s Erikom Potockým, Denník Postoj, uverejnený 31. mája 2022

Titulná foto: Denník Postoj

Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.

Miriam Lexmann víta zriadenie Medzinárodnej vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a zahájenie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti Medzinárodným trestným súdom. Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre multilateralizmus sama vyzývala na to, aby medzinárodne organizácie prevzali zodpovednosť za to, na čo majú mandát, a to najmä za dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva, a to aj počas ruskej vojny na Ukrajine.

Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom dovozu – domáca produkcia pokrýva len 40 % dopytu. Zvýšiť aj našu potravinovú sebestačnosť je dôležité nielen z ekologického, ale i bezpečnostného hľadiska. To sa týka rovnako našej podpory farmárov, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann.

Naliehavo musíme prehodnotiť prístup EÚ k potravinovému zabezpečeniu, znížiť celkovú závislosť potravinového systému na dovoze a zvýšiť odolnosť potravinového reťazca, povedala Miriam Lexmann počas plenárneho zasadnutia v Bruseli, kde sa europoslanci hovorili aj o pripravovanej rezolúcii k sociálnym a hospodárskym dôsledkom ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie akcieschopnosti EÚ.

To, ako sa dnes nakladá so spismi z čias komunizmu, je dôležité pre odhalenie pravdy, ale aj pre budúcnosť našej spoločnosti. Závažne vedome a cielene zahmlievať pravdu by znamenalo pošliapať princípy spravodlivosti a vyspelej demokratickej krajiny, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann vo výzve KDH adresovanej ministrovi vnútra R. Mikulcovi vo veci vyšetrenia skartácie spisov ŠtB z čias R. Kaliňáka.

Tohtoročný Deň Európy si pripomíname zoči-voči hrozbám, akým európske spoločenstvo nečelilo doslova od skončenia od druhej svetovej vojny. Musíme sa pýtať sami seba do akej miery nesieme zodpovednosť za tento vývoj my sami, nakoľko sme rozvíjali ekonomické vzťahy s nedemokratickými režimami bez dôsledného trvania na hodnotách a princípoch.

(viac…)

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.

„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.

Európa hľadá princípy a hodnoty pre vývoj a používanie umelej inteligencie

„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.

Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.

Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.

Foto: ilustračné/restlessabandon.com

Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.

Múdrosť a životné posolstvo Kataríny Sienskej – spolupatrónky Európy, má čo povedať aj dnešnej spoločnosti. Katarína bola presvedčená, že dobro sa nezíska ani mečom ani vojnou, ani krutosťou, ale iba pokojom, pokorou a vytrvalou modlitbou. Pravé hodnoty nezničí čas a aj dnes vidíme, aké dôležité je stavať na nich, chrániť nimi slobodu a prispievať k tak potrebnej spolupráci medzi národmi. Mier potrebuje dôveru a nádej, hovorí na margo jej odkazu Miriam Lexmann.

Boj proti dezinformáciám si vyžaduje komplexnú reakciu na národnej aj európskej úrovni. Viac ako čokoľvek iné si to však vyžaduje postaviť sa a bojovať za pravdu proti tým, ktorí sa ju snažia potlačiť. Aj preto kancelária Miriam Lexmann dnes v Bruseli zorganizovala diskusiu o šírení ruských a čínskych dezinformácií a spolupráci týchto režimov pri snahe rozložiť európsku jednotu.

Čo sú Európske hodnoty? Je to ľudská dôstojnosť, je to sloboda, sú to ľudské práva, sloboda iniciatívy človeka, sloboda myslenia, sloboda slova a prejavu. Problém je v tom, že momentálne sa v Európskej únii nevieme zhodnúť na tom, čo chráni tieto hodnoty a čo chápeme ako ich podkopávanie, povedala Miriam Lexmann pre Rádio Lumen.

Vojna na Ukrajine nám nastavila zrkadlo a ukázala, aké potrebné je poznať a držať sa princípov, ktoré konštituujú slobodnú Európu. Zdôraznila Miriam Lexmann na podujatí Európska identita a sprostredkovanie európskych hodnôt na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.

Miriam Lexmann ako tieňová spravodajkyňa v Európskom parlamente pre multilateralizmus požiadala počas rokovaní o novej správe, aby boli zločiny Kremľa páchané na obyvateľoch Ukrajiny a ich nedobrovoľné odvlečenie do Ruska, kde skončili desiatky tisíc detí, zdokumentované Radou OSN pre ľudské práva a komisárom OSN pre ľudské práva.

Stovky rehoľníkov postihlo od 13. apríla 1950 – tzv. Barbarskej noci, tvrdé prenasledovanie, obviňovanie, tresty, ale aj mnohoročné väzenie. Deň nespravodlivo stíhaných, ktorý si preto každoročne pripomíname, je pamiatkou na tých, ktorí pre svoje neoblomné postoje položili tú najväčšiu obeť. Je našou morálnu povinnosťou pripomínať si nielen tento zlomový dátum, ale nahlas a v pravde hovoriť o všetkom čo sa dialo, koľko utrpenia je za našou slobodou, apeluje Miriam Lexmann.

Pre zastavenie financovania Putinovej agresie sú sankcie nevyhnutné,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde poslanci diskutovali aj o aktuálnom už 5. balíku sankcií voči Rusku za vojenskú agresiu na Ukrajine.

Ruské uhlie nechceme, polovodiče nepredáme

EÚ pristúpila k ďalšiemu balíku sankcií po odhalení zločinov proti ľudskosti v Buči neďaleko Kyjeva. Treba si uvedomiť, že iba za energie EÚ od začiatku vojny na Ukrajine zaplatila Rusku 35 miliárd eur. Preto sankcie práve v oblasti energetických zdrojov sú absolútne kľúčové na zastavenie financovania Putinovej agresie,“ zdôvodňuje rozsah a dôvody najnovšieho balíka sankcií členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP Miriam Lexmann.

Okrem dovozu uhlia pridali krajiny EÚ do balíka sankcií aj zákaz vývozu polovodičov, ktoré sa taktiež využívajú aj vo vojenských technológiách. Ruské spoločnosti sa nebudú môcť zúčastňovať verejných súťaží v EÚ, čo je dôležité z pohľadu kybernetickej bezpečnosti pri ochrane našej kritickej infraštruktúry.

„Je nesmierne dôležité, aby sme spoločne s demokratickými partnermi dosiahli čo najlepšiu koordináciu pri dohliadaní na dodržiavanie všetkých reštrikcií. Tu sú absolútne kľúčové postihy voči štátom, entitám či osobám, ktoré pomáhajú Kremľu obchádzať sankcie,“ upozornila Miriam Lexmann, pričom priamo v pléne Európskeho parlamentu  podotkla, že to sa týka predovšetkým Číny. Tamojšia Komunistická strana odmieta prevziať zodpovednosť v globálnom kontexte a využiť svoje páky na zastavenie Putinovej agresie.

Odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hranice

Čínska komunistická strana sa odmieta postaviť Putinovi kvôli samotnej povahe tohto totalitného režimu a jej vlastným zločinom, vrátane potláčania ľudských práv v Číne a Hongkongu, ako aj agresívneho správania voči tretím krajinám vrátane Taiwanu, ale aj voči členským štátom EÚ,“ analyzuje čínsky postoj slovenská europoslankyňa.

Dôsledky pomoci Rusku vyhnúť sa sankciám musia byť podľa členky predsedníctva medzinárodnej Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jasne odkomunikované všetkým krajinám, subjektom i jednotlivcom, ktorí sa o to pokúsia.

„To, nakoľko principiálne a jednotne zareagujeme na agresiu proti Ukrajine bude definovať, v akom svete budeme žiť. Rusko a Čína tvrdia, že ich priateľstvo ´nepozná hranice´. Nemali by sme to podceňovať. Obom by sme však mali jasne ukázať, že aj naše odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hraníc,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Obrázok: dw.com; picture alliance/dpa

Keď hovoríme o otázke právneho štátu, tak pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov, na čo bola zameraná aj odpoveď Súdneho dvora, tak treba hľadať odpovede pri pokojnom dialógu za okrúhlym stolom a nie na súde v ostrých hádkach, kde sa tento princíp často zneužíva na ideologické zápasy, vysvetľuje Miriam Lexmann svoj postoj k téme právneho štátu a mechanizmu podmienenosti.

Miriam Lexmann oceňuje, že dnešné rozhodnutie fínskeho súdu jednoznačne zmietlo zo stola obvinenie vznesené voči fínskej kresťanskodemokratickej političke Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Náboženská sloboda a sloboda prejavu sú základné ľudské práva jasne garantované ústavou každého demokratického štátu, pričom pravú slobodu vždy ohraničuje pravda a zodpovednosť.

Aliancia United for Ukraine sa okrem humanitárnej, materiálnej a finančnej pomoci bude zameriavať aj na prípravu dlhodobej pomoci. Už teraz totiž vieme, že obnoviť Ukrajinu po vojne bude zdĺhavý a náročný proces. Novovzniknutú alianciu považuje Miriam Lexmann za kľúčovú pri zaoberaní sa nesmierne dôležitou otázkou, ako rekonštruovať medzinárodné spoločenstvá a vytvoriť efektívne mechanizmy na napĺňanie ich mierotvornej funkcie.

Príliš dlho sme si zatvárali oči predtým, ako sa nakladá s informáciami na sociálnych sieťach. Západ je spoluvinný za to, že sa stali predĺženou rukou dezinformácii a tajných služieb. Za to, že sme prestali hľadať a požadovať pravdu, uviedla Miriam Lexmann v relácii Čo na to.

Správne reakcie na súčasné dianie nielen za našimi východnými hranicami sú veľmi dôležité. Určujú totiž našu budúcnosť. Už dnes vieme, že vojnovým konfliktom a jeho následkami sa budeme pasovať dlhodobo.

Čo čaká svet po Putinovej agresii, ako by mala stredná Európa spolu s európskymi a transatlantickými partnermi reagovať na nové situácie a zmeny?

„Potrebujeme zásadový a jednotný prístup v našej zahraničnej politike vo vzťahoch s nedemokratickými režimami. Znamená to napríklad aj neustálu podporu boja za slobodu všetkých ľudí, ktorým je kdekoľvek na svete upieraná. Pokračujme v podpore ukrajinských susedov politicky, morálne aj materiálne,“ povedala Miriam Lexmann (KDH) na Konferencii o strednej Európe, Veľkej Británii a Európskej únii, ktorú organizovalo Britské ministerstvo zahraničných vecí spolu s Aston University a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

Čoraz viac si naplno uvedomujeme a už aj pociťujeme, že táto vojna určuje nielen osud ukrajinského národa.

„Aby sme v tej skúške obstáli a našej budúcnosti s víziou slobody, demokracie a mieru dali šancu, musíme dnes znížiť závislosť od totalitných režimov a diverzifikovať dodávateľské reťazce v kľúčových sektoroch, nielen v energetike, ale aj v obranných zariadeniach či zdravotníckych produktoch,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Ak posilníme EÚ, získa schopnosť konať tam, kde má potenciál prinášať dobrá a efektívne riešenia. O dôsledkoch Putinovej agresie musíme rozmýšľať strategicky a nestratiť zo zreteľa iných nedemokratických aktérov, ktorí sa pokúšajú oslabiť naše demokracie. Spolupráca s demokratickými partnermi je dnes dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým,“ vysvetľuje členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).  

Foto: ilustračné/as.com

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH): Pán premiér, budete posielať zbrane totalitným režimom aj naďalej?

Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

Ministrovi vnútra: biometrické sledovanie kamerami na školách nielenže nerieši problém s nahlasovaním bombových útokov, ale predstavuje aj bezpečnostné riziko

V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Lexmann vo vedení europarlamentu

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content