Rýchle správy
Aktuálne témy strategickej komunikácie akými sú napríklad reakcie na šírenie dezinformácií, ale aj kybernetická bezpečnosť – najmä problematika novej 5G siete. Miriam Lexmann dnes diskutovala o viacerých národných, ale aj celoeurópskych výzvach v oblasti obrany a bezpečnosti s ministrom obrany Jaroslavom Naďom.
Ak stratíme vieru v schopnosti demokracie a v demokratickú časť sveta, digitálne technológie a umelá inteligencia budú diktátorskými režimami otočené proti všetkým ľuďom. Počas medzinárodnej konferencie Bostonského globálneho fóra Ochrana a posilnenie demokracie v dôsledku pandémie COVID-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
EÚ musí opustiť od súčasného výrazu spokojnosti a v zahraničnej politike zostať verná vlastným európskym hodnotám. Zároveň je nevyhnutné spolupracovať so všetkými demokratickými spojencami s cieľom brániť našu slobodu pred autoritárskymi režimami a ich skorumpovaným vplyvom. Na stretnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) ku geopolitickým dôsledkom krízy Covid-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
EÚ spolu s členskými krajinami musia prevziať zodpovednosť v boji proti dezinformáciám a nemôžu len reagovať na túto aktuálnu hrozbu. V spoločnom úsilí musíme byť proaktívni a predvídať nové aspekty tejto výzvy. Zdôraznila to Miriam Lexmann v rámci diskusie NATO StratCom o dezinformáciách.
Miriam Lexmann je znepokojená vývojom udalostí v Bielorusku. Lídri EÚ musia vyslať prezidentovi Lukašenkovi jasnú správu, že mučenie a represie budú mať následky. V týchto zložitých časoch musíme stáť pri občanoch Bieloruska, povedala Lexmann, členka zahraničného výboru EP a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.
Únia patrila počas koronakrízy k najdôležitejším darcom krajín tzv. Východného partnerstva, ktoré chcú spolupracovať s EÚ. Podľa zahraničného výboru EP Miriam Lexmann musí Únia túto príležitosť využiť a zdvojnásobiť úsilie pre podporu občianskej spoločnosti, ktorá je nádejou na vybudovanie odolných susedov a partnerov EÚ na jej východných hraniciach.
Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia viac než 200 svetových politických lídrov z 23 krajín. Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.
Čína prijala kontroverzný zákon, ktorým napriek medzinárodnému dohovoru výrazne ohrozila autonómiu, právny štát a základné slobody Hongkongu. Akt si vyžiadal okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva v podobe ostrého vyhlásenia 900 svetových politických lídrov z 43 krajín (aktualizované 18. 6. 2020). Zmobilizovala ich slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) spolu s organizáciou Hong Kong Watch.
„Ak jeden človek kdekoľvek na svete je utláčaný, my všetci sme utláčaní. Demokratický svet musí nájsť spôsob, ako podporiť Hongkong, inak bude ohrozená aj naša vlastná demokracia,“ uviedla Lexmann v reakcii na bezprecedentné rozhodnutie čínskeho Národného ľudového kongresu, ktorý prijal jednostranný zákon na priame riadenie vnútroštátnej bezpečnosti v Hongkongu. Tento krok podľa nej hrubo porušuje princíp “jedna krajina – dva systémy” čínsko-britskej dohody, ktorej garantom sú medzinárodné spoločenstvá.
„Tento zásah vnáša do hongkonskej legislatívy celý rad krutých zmien, ktoré Pekingu umožnia odsúdiť kohokoľvek, kto stojí v krajine na strane slobody, a to na základe vágnych definícií o tzv. rozvracaní, separatistických aktivitách či kolaborácii so zahraničnými politickými silami. Takéto zákony a spôsob ich uplatnenia si môžeme pamätať z totalitných čias,“ približuje Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) členkou zahraničného výboru. Hongkong podľa nej teraz potrebuje celosvetovú solidaritu politických lídrov, ktorí sa postavia proti nedemokratickým krokom Číny.
Spoločné vyhlásenie vedie posledný britský guvernér Hongkongu Lord Patten a bývalý minister zahraničných vecí Veľkej Británie Sir Malcolm Rifkind. Pridala sa k nemu koalícia zložená z 210 svetových politických lídrov, poslancov, predsedov zahraničných výborov, bývalých premiérov a ministrov zahraničných vecí a ďalších politických predstaviteľov z 23 krajín sveta. „Ak medzinárodné spoločenstvo nemôže veriť Pekingu, že dodrží slovo, keď ide o Hongkong, bude mu ťažko veriť v iných súvislostiach,“ tvrdo kritizujú politickí lídri Čínu vo vyhlásení s tým, že drakonické zákony ešte viac eskalujú situáciu, ohrozujú budúcnosť Hongkongu ako otvoreného čínskeho medzinárodného mesta a flagrantné porušenie čínsko-britskej dohody sa nesmie tolerovať.
„Teší ma, že vyhlásenie podporilo toľko politických reprezentantov zo Slovenska,“ zdôraznila Lexmann, podľa ktorej tým SR vyslala jasný medzinárodný signál. Medzi nimi sú bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ, člen ľudskoprávneho výboru NR SR Ondrej Dostál, predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci a bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská, podpredsedovia NR SR Juraj Šeliga a Gábor Grendel, dlhoročný predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej a ďalší poslanci NR SR a EP.
Čínsky kongres sa rozhodol jednostranne uzákoniť v Hongkongu vnútroštátne bezpečnostné predpisy prostredníctvom dodatku III k základnému hongkonskému zákonu. Urobil tak napriek čínsko–britskej spoločnej deklarácii o tom, že hongkonskej vláde sa má poskytnúť “vysoký stupeň autonómie“ vo všetkých záležitostiach okrem obrany a diplomacie. Miriam Lexmann už pred dvomi týždňami upozornila, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, keď tvrdo odsúdila zatknutie 15 predstaviteľov hongkonských opozičných politických strán. V kontexte súčasnej pandémie pritom zdôraznila, „aké nesmierne dôležité je prenastaviť politiku západu voči Číne“.
Foto: Vlajka Hongkongu, Depositphotos.com/daboost
M. Lexmann podporila uznesenie EP v duchu zásady “jedno zdravie”, ktoré zdôrazňuje potrebu venovať sa chorobám tak u ľudí, ako aj u zvierat. Dôležitý je tu potravinový reťazec a životné prostredie ako ďalšie zdroje rezistentných mikroorganizmov. Uznesenie tiež odmieta návrh zákazať obchodovanie a spotrebu voľne žijúcich živočíchov.
Krajiny východnej Európy ako Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina si zaslúžia užšiu a intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ. Napríklad cez posilnenie občianskej spoločnosti, miestnych komunít – vrátane cirkevných, či boj proti dezinformáciám aj na ich území. Podpora našich susedov v úsilí o mierumilovné, prosperujúce a demokratické susedstvo je aj v našom vlastnom záujme, povedala na zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy Miriam Lexmann.
Pridružené krajiny EÚ – v súčasnosti Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina – by sa podľa pripomienky Miriam Lexmann vo Výbore pre zahraničné vzťahy mali stať pozorovateľmi pre prácu komitológie Komisie a pracovných skupín Európskej rady. Ide o prostriedok na splnenie jedného zo záväzkov EÚ ohľadom európskej perspektívy a posilnenia vzťahu s krajinami v rámci Východného partnerstva.
Zatajovanie a cenzurovanie informácií o šírení koronavírusu či zatýkanie demokratických politikov v Hongkongu sú signály, že Európa musí prehodnotiť svoj vzťah k Číne. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.
Investigatívna relácia RTVS Reportéri sa zaujímala v najnovšom vydaní aj o fungovanie Schengenských hraníc v čase koronakrízy. O svojich priamych skúsenostiach, ale aj postupe EÚ hovorila i europoslankyňa Miriam Lexmann.
Dlhé desaťročia európskej solidarity ukazujú, že len spolupráca plodí mier, ktorý bolo treba pre individuálne záujmy opätovne získať s takými veľkými obeťami. Mier a sloboda sú výsady tých, ktorí si ich vedia ubrániť. Nedajme si ich! Avšak nezabudnime pritom na základy, na ktorých európska spolupráca stojí, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Dňa Európy.
Slovensko prechádza vlnou obrovského ohrozenia právneho štátu, povedala to Miriam Lexmann v diskusii na Bratislavských hanusových dňoch. Mnohí politici, najmä zo Smeru-SD a podnikatelia s vplyvom na politiku či políciu ohrozujú demokraciu a nezávislosť súdnictva na Slovensku.
Pohľad verejnosti a dôvera voči Európskej únii sa bude odvíjať aj od toho, ako sa EÚ postaví ku krajinám, ktoré robia v čase koronakrízy opatrenia, ktoré nie sú v súlade s ich zákonmi a demokraciou, hovorí M. Lexmann.
Miriam Lexmann dnes vystúpila v AFET (Výbor pre zahraničné veci v rámci Európskeho parlamentu): Proti dezinformáciám a tlaku z Číny, Ruska a iných autoritárskych režimov voči EÚ potrebujeme silnú európsku, analytickú inštitúciu pokrývajúcu aj vonkajšiu komunikáciu krajín EÚ. A tiež je potrebné prehodnotiť vzťahy s Čínou, vrátane ekonomickej oblasti, aby sme znížili jej vplyv u nás.
Opatrovateľky z Rakúska nemusia ísť pri návrate k rodinám do povinnej karantény. Slováci z 20 kilometrového pohraničia môžu ísť na Slovensko k lekárovi či do práce bez pravidelného testovania. Ústredný krízový štáb prijal nové riešenia vo vzťahu k pendlerom. Akceptoval tak pripomienky, ktoré vzniesla okrem iných aj Miriam Lexmann.
M. Lexmann na Bratislavských hanusových dňoch: Koncept slobody a ochrany ľudských práv ako ich vnímame, vychádza z konceptu slobody v kresťanstve. Boli to kresťania, kto budoval slobodnú spoločnosti. Ale sloboda vierovyznania a myslenia musí mať prioritu a nikoho viera či neviera nesmie byť potláčaná.
Ak sa majú tzv. pendleri nechať testovať na COVID-19, prečo sú štátom považovaní za občanov druhej kategórie a hradiť to zo svojho, pýta sa europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Okrem vyťahovania peňazí z vreciek už i tak dosť skúšaných rodín podľa nej tento krok znevýhodňuje občanov, ktorí na Slovensku platia tie isté dane ako iní občania. „Týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť,“ zdôrazňuje.
Kým Rakúsko, Česko či Maďarsko nevyžadujú potvrdenie o negatívnom teste na COVID-19 od Slovákov, ktorí žijú alebo pracujú na ich území a denne prechádzajú cez hranice, Slovensko to chce zaviesť. Od mája majú takýto test z rozhodnutia Ústredného krízového štábu raz mesačne absolvovať všetci Slováci žijúci v prihraničných územiach, ktorí na dennej báze dochádzajú za prácou či školou cez hranice. Testy si pritom majú hradiť sami.
Toto bezpečnostné opatrenie má podľa europoslankyne dobrý úmysel, ale aj negatívne dopady. „Ak jeden test dnes stojí asi 70 eur, pre štvorčlennú rodinu to znamená mesačne 280 eur navyše. Väčšina rodín je dnes už beztak nielen finančne ťažko skúšaná. Keď štát testuje zdarma komunity občanov, prečo si títo občania, ktorí tiež platia dane na Slovensku, majú hradiť testy sami?“ upozorňuje Lexmann na dvojitý meter s tým, že týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť. Členka europarlamentného výboru pre zamestnanosť a sociálne veci upozorňuje, že Slováci žijúci v pohraničí majú rovnaký nárok na bezplatné testy ako všetci slovenskí občania.
Otázkou sú podľa nej aj voľné testovacie kapacity. „Sú dostatočné na to, aby sa vždy včas stihli otestovať všetci tzv. pendleri a neohrozilo sa tak ich každodenné dochádzanie za prácou či detí k lekárovi?“ Ako ďalej uviedla europoslankyňa, je otázne, či Slováci, ktorí žijú 30 kilometrov od hraníc a denne migrujú na Slovensko, sú viac rizikoví, ako obyvatelia, ktorí rovnako denne dochádzajú za prácou, nákupmi či lekármi desiatky kilometrov v rámci krajiny. „Samozrejme, ak vývoj ukáže nutnosť prísnejších opatrení, treba k nim pristúpiť. Dnes potrebujeme prijať systémové riešenie namiesto povinného testu, ktorý i tak nič nezaručuje,“ navrhuje Lexmann.
Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov.
Miriam Lexmann pôsobí vo výboroch Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.
Foto: Depositphotos.com/volodymyr.martyn
Súčasná pandemická situácia a Európska únia. Aj to bude témou blížiacich sa Bratislavských Hanusových dní. Rozprávať o reakcii a pomoci Únie bude aj Miriam Lexmann. Hanusové dni budú po prvý raz online od 24. do 26. apríla.
Najsilnejšia frakcia europarlamentu (Európska ľudová strana/EĽS) reaguje na pandémiu COVID-19 návrhmi krokov k obnove hospodárstva. Európsky pakt solidarity je strategický politický dokument, do ktorého Miriam Lexmann okrem iného presadzuje aj sústredenie sa na zastavenie falošných správ a nenávistných prejavov.
Európa sa musí stať sebestačnou pri výrobe a skladovaní dostatočného množstva kritických liekov, farmaceutických výrobkov, lekárskych prístrojov i ochranných zdravotníckych pomôcok. Podniky v členských krajinách potrebujú podporu pri takejto transformácii výroby, navrhuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Účinne bojovať proti koronavírusu a zamedziť rovnakým pandémiám do budúcna dokážeme iba opatreniami, ktoré zrealizujeme už dnes. „V Európe musíme v rámci pomoci vyčleniť dostatok prostriedkov na podporu členských štátov a jednotlivých podnikov pri transformácii ich výroby smerom ku kritickému zdravotníckemu materiálu, ako sú lieky, farmaceutické výrobky, kľúčové lekárske zariadenia či ochranné zdravotnícke pomôcky,“ uviedla Lexmann v rámci návrhov do strategického dokumentu Európskej ľudovej strany (EĽS). Tzv. Európskym paktom solidarity frakcia reaguje na pandémiu COVID-19 a navrhuje kroky k obnove hospodárstva EÚ.
Podporu musíme vyčleniť aj pre mimovládne organizácie
Dokument sa venuje najmä spoločnej odpovedi na epidémiu, zníženiu krivky rastu ochorenia lepšou koordináciou či zabezpečeniu strategickej infraštruktúry aj počas pandémie. Zároveň sa zameriava na pomoc najviac postihnutým skupinám obyvateľstva, biznisu a regiónom, ako aj plánu, ako sa vyhnúť opakovaniu podobných pandémií, ako prežívame v týchto dňoch aj na Slovensku. Lexmann navrhla, aby boli do plánu spolupráce okrem krajín EÚ prizvané aj Spojené kráľovstvo či krajiny západného Balkánu.
Europoslankyňa presadzuje napríklad sprístupniť finančné prostriedky EÚ vyčlenené na boj proti koronavírusu nielen systémom verejného zdravotníctva, ale aj sociálnym podnikom a mimovládnym organizáciám pôsobiacim v oblasti charity, sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti. „Nesmieme zabudnúť na mimovládne organizácie, ktoré u nás poskytujú základnú službu najzraniteľnejším osobám. Keďže sa ich príjmy zo súkromného sektora v dôsledku ekonomickej krízy výrazne znížili, alebo úplne zastavili, je nevyhnutné použiť získané európske prostriedky aj na ich podporu,“ zdôraznila Lexmann. Poskytovaná služba sa týka seniorov, ľudí so zdravotným postihnutím alebo špeciálnymi potrebami, osôb v ťažkej sociálnej situácii alebo na prahu chudoby, ako sú napríklad opustené mamičky s deťmi s minimálnym príjmom, resp. bez príjmu či ľudia bez domova.
Ochrana nezávislosti a pravdivosti informácií je kľúčová
Lexmann, ktorá je členkou Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, považuje za dôležité aj to, aby boli vyčlenené finančné prostriedky z EÚ použité ako na pomoc malým a stredným podnikateľom či prepusteným zamestnancom, tak aj samostatne zárobkovým osobám alebo umelcom na voľnej nohe či ďalším občanom postihnutým finančnou krízou.
Pre víťazstvo s epidémiou COVID-19 je podľa nej nemenej dôležité zastaviť falošné správy a nenávistné prejavy, ktoré sa šíria rýchlešie ako vírus samotný. „EÚ musí vytvárať tlak na digitálnych gigantov, aby prijímali potrebné ochranné opatrenia a zároveň prispieť ku koordinácii členských krajín v snahe ochrániť verejnosť pred internetovými podvodníkmi a digitálnymi zločincami, ale aj pri obrane nezávislých médií a skutočnej záruky ľudí na pravdivé informácie,“ vyzýva europoslankyňa.
Lexmann tiež apeluje, aby EÚ v rámci princípu subsidiarity prijímala len také opatrenia, na ktoré získala kompetencie od občanov členských štátov. Čo je podľa nej možné lepšie vyriešiť doma, „musí zostať doma. Porušovanie tohto zdravého rozdelenia kompetencií by totiž mohlo mať pre EÚ katastrofálne následky v podobe straty dôvery občanov,“ uzavrela.
Miriam Lexmann v Európskom parlamente pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy, ako poradkyňa v Európskom parlamente či ako riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.
Foto: Depositphotos.com/SSilver
Len zdravotnícky sebestačná Európa bude dostatočne nápomocná pre obyvateľov v časoch, aké prežívame práve dnes. Miriam Lexmann práve preto navrhuje smerovať podporu Únie podnikom vyrábajúcim a skladujúcim liekov, farmaceutické výrobky lekárske prístroje i ochranné zdravotnícke pomôcky.
V rámci spoločných európskych opatrení navrhuje Miriam Lexmann, také riešenia, ktoré zabezpečia sebestačnosť vo výrobe nevyhnutného zdravotníckeho a dezinfekčného materiálu na boj proti koronavírusu.
Musíme byť principiálni a mať rovnaké zásady, normy a hodnotový rebríček vo všetkých zahraničných vzťahoch. Často sa stáva, že uprednostňujeme ekonomické záujmy pred morálkou, no ono sa nám to vždy vráti. Aj mnohé dnešné bezpečnostné riziká sú dôsledok takýchto rozhodnutí, hovorí v diskusii časopisu .týždeň o zahraničnej politike Miriam Lexmann.
Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k tragickej situácii kresťanských Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu.
Pomôcť získať prioritný prístup alebo asistenciu, zabezpečiť voľný vstup alebo aspoň znížiť cenu vstupenky napríklad do múzeí v inom členskom štáte bez nedôstojných skúseností s overovaním národných preukazov ŤZP. To sú hlavné ciele Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorého návrh prichádza do legislatívneho konania.
Europoslanci v liste iniciovanom Miriam Lexmann navrhujú Komisii, aby dočasne pozastavila bilaterálne vzťahy s Azerbajdžanom.
Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.
Vyjadrenie Miriam Lexmann, Františka Mikloška a Pavla Hrušovského k návšteve predsedu parlamentu v Azerbajdžane.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
