Rýchle správy
Podľa Miriam Lexmann bude hlavnou ekonomickou výzvou pre slovenskú vládu synergické využitie zdrojov z fondu obnovy a klasických eurofondov s cieľom vytvorenia komplexnej a funkčnej infraštruktúry. Za príklad synergie medzi jednotlivými reformnými oblasťami označila zdravotníctvo, ktoré si vyžaduje reformy aj v oblasti vedy a výskumu, školstva, digitalizácie, sociálnej sféry či životného prostredia.
Predĺženie trvácnosti výrobkov, právo na ich opravu, ale aj dostupnosť náhradných dielov počas vymedzeného času odsúhlasili europoslanci v novom akčnom pláne na ochranu životného prostredia prostredníctvom obehového hospodárstva. Miriam Lexmann upozornila, že schválené opatrenia prinášajú minimálne tri pozitíva – šetria životné prostredie, peňaženku spotrebiteľov a napokon podporujú inovatívny prístup pri výrobe kvalitných produktov.
EÚ investovala do vývoja vakcín milióny eur a je preto dôležité, aby sa očkovacie látky čím skôr ocitli v adekvátnom množstve na našom trhu. Pre kontrolu však potrebujeme poznať, k akým dodávkam pre EÚ sa jednotlivé farmaceutické firmy zaviazali, zdôraznila Miriam Lexmann v relácii Z prvej ruky v Rádiu Slovensko.
Potrebu využiť plný potenciál programu EU4HEALTH aj na budovanie sebestačnosti Európy v oblasti zdravotníckych výrobkov a prístrojov, ale aj dôraz na digitálnu transformáciu založenú na ľudsko-etickom prístupe, chrániacom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva vo všetkých fázach vývoja a používania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie. Ide o dva z 11 pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k zameraniu pripravovaného rozpočtu EÚ na rok 2022.
Ženy v EÚ zarábajú oproti mužom menej priemerne o 19,4%. Rozdiel spôsobujú ich častejšie opatrovateľské a rodičovské povinnosti, ale aj práca v nižšie ohodnotených odvetviach. Ich nižšie príjmy sa následne odrážajú aj v dôchodkoch, kde za mužmi zaostávajú priemerne o 30 %, uviedla Miriam Lexmann, ktorej úspešne prešiel pozmeňovací návrh hovoriaci o uznávaní opatrovateľských a rodičovských mesiacov do dôchodku.
Externým výzvam môže EÚ čeliť, len ak bude jednotná. Ustupovanie z našich hodnôt, nesúdržnosť a podporovanie netransparentných a korupčných projektov ako Nord Stream 2 podkopáva nielen jednotu, ale navyše znemožňuje využiť silu EÚ na konštruktívnu zahraničnú politiku i samotnú ochranu bezpečnosti nášho obyvateľstva, povedala Miriam Lexmann v reakcii na návštevu Josepa Borrella v Moskve.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj počtu pracovných miest vyriešime aj včasným a účinným vykonávaním agendy zručnosti EÚ – teda výučby a preškolenia ľudí na tie segmenty, ktoré trh práce vyžaduje. Potrebné je aj využitie potenciálu umelej inteligencie a ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia aj známemu efektu chudoby pracujúcich. Miriam Lexmann podala spolu až 18 pripomienok k dokumentu Európskeho trimestra: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii trvalo udržateľného rastu na rok 2021.
Miriam Lexmann sa na stretnutí s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou zaujímala, či má Komisia konkrétne kroky, akými chce pre mechanizmus právneho štátu získať dôveru občanov aj predstaviteľov členských štátov. Podpredsedníčka EK v odpovedi zdôraznila férovosť, transparentnosť, jasnú metodiku i zdroje informácií podľa čoho bude EK tzv. právny štát v členských krajinách kontrolovať.
Čas iba na slová už dávno uplynul. Je potrebné vytvoriť koordinované úsilie a vyvodenie zodpovednosti voči čínskej vláde. Znovu požadujeme od OSN o medzinárodné právne vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktoré sa dejú v Sin-ťiangu. Tieto zverstvá sa musia zastaviť. Miriam Lexmann sa ako členka Medzinárodnej aliancie pre Čínu pripojila k výzve po tom, čo správa BBC odhalila systematické mučenie a sexuálne zneužívanie Ujgurov, Kazachov a ďalších skupín internovaných v zajateckých táboroch v čínskom Sin-ťiangu.
Slovensko je podľa Eurostatu na posledných priečkach pri rovnosti odmeňovania mužov a žien. Slovenské ženy zarábajú v priemere o 19,4 % menej ako muži. Na dôchodku dostávajú ženy v EÚ priemerne až o 30 % menej. Zmenu môžeme dosiahnuť nielen prekonaním stereotypov, ale aj legislatívnymi úpravami a ich zavádzaním zo strán zamestnávateľov, uviedla to Miriam Lexmann, ktorá sa téme rovnakej odmeny za rovnakú prácu venuje v EP.
Potláčame ľudské práva na úkor ekonomických ziskov alebo si budujeme záväzky s totalitnými režimami, lebo veríme, že sa zmenia na demokratické. Nič z toho nefunguje a naše spoločenstvo to robí zraniteľným. Zahraničná politika EÚ musí byť postavená na rovnakých hodnotách, ako boli tie, ktoré priviedli Európu pred 70 rokmi do spoločného zväzku. Miriam Lexmann to uviedla na dnešnom medzinárodnom kongrese Naspäť do budúcnosti – svetový vývoj s alebo po korone.
Takzvaná nová Hodvábna cesta nie je len ďalším infraštruktúrnym projektom. Je to geopolitický projekt Čínskej komunistickej strany a jeho negatívny vplyv na tretie krajiny, od začlenenia dlhu po korupčný vplyv na správu vecí verejných, je dobre známy. Uviedla to Miriam Lexmann v nemecký Bild v reakcii na odhalenie, že nemecká vláda podporuje účasť nemeckého kapitálu pri výstavbe tzv. hodvábnej cesty, teda ekonomicko-politického prepojenia Číny s Európou a Afrikou.
Miriam Lexmann iniciovala ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spolu s ďalšími europoslancami list európskemu komisárovi pre susedskú politiku a rozširovanie – Oliverovi Várhelyimu. Upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti znečistenia životného prostredia v Srbsku spôsobenú čínskymi investičnými spoločnosťami. Srbsko ako kandidátska krajina do EÚ by mala dodržiavať rovnaké pravidlá a normy ako členská krajina.
Rovnosť medzi mužmi a ženami je pre EÚ dôležitá otázka, pretože aj v členských krajinách je rozdiel medzi pohlaviami nielen v príjmoch počas aktívneho života, ale aj v dôchodku. V spravodajstve TV Joj hovorila Miriam Lexmann o téme zrovnoprávnenia odmien medzi pohlaviami.
Srbskom poskytované podnikateľské privilégia pre Čínu v ťažkom priemysle majú síce krátkodobo priaznivý efekt na zamestnanie a prísun peňazí, ale z dlhodobého hľadiska budú environmentálne škody a zdravie obyvateľov ďaleko vážnejšie a vyžiadajú si oveľa viac nákladov na nápravu. O kontraproduktívnom obchodno-politickom vzťahu Srbska a Číny hovorila Miriam Lexmann v Rádiu Slobodná Európa.
Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.
Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa Miriam Lexmann už dlhodobo poukazuje na to, že pandémia omnoho tvrdšie zasahuje tzv. najviac zraniteľné skupiny, ku ktorým patria osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, ľudia pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia, ale aj osamelí rodičia či rodiny s viacerými deťmi. Práve na nich sa snaží nasmerovať pozornosť opatrení, ktoré v rámci výboru navrhuje. Lexmann intenzívne komunikuje so slovenskými organizáciami v občianskom sektore, ktoré poskytujú služby aj týmto zraniteľným skupinám.
Miriam Lexmann požiadala premiéra SR Igora Matoviča, aby vláda pravdivo informovala občanov aj o možných a zistených nežiaducich účinkoch očkovania. V opačnom prípade nebudú ľudia očkovaniu dôverovať a budú mať pocit zavádzania. Lexmann zdôraznila, že monitoring, vyhodnocovanie a vzájomné informovanie o nežiaducich účinkoch sú potrebné v celej EÚ.
Rodiny majú obrovský vplyv na vývoj demografie, a tým aj vývoj našej spoločnosti. Preto je potrebné výrazne ich podporiť pri tvorbe opatrení na rovnováhu pracovného a súkromného života, starostlivosti o deti, starších ľudí, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj pri zohľadňovaní výšky materských, otcovských, rodičovských a opatrovateľských príspevkov. Ako jednu z mnohých pripomienok to uviedla Miriam Lexmann pri tvorbe dokumentu o sociálnej politike EÚ.
Ak chce byť Únia dôveryhodným aktérom a skutočne sa zapojiť do zahraničnej politiky založenej na hodnotách, musíme využiť ekonomickú pozíciu na podporu tých, ktorí sú utláčaní, a nie na odmeňovanie porušovateľov ľudských práv. V opačnom prípade sa môžeme stať morálne spoluzodpovednými za zločiny a zneužívania. Na podporu obyvateľov Hongkongu pred útlakom Číny to dnes v pléne EP spolu s návrhmi konkrétnych sankcií uviedla Miriam Lexmann.
Plán obnovy môže mať pre našu krajinu pozitívne aj negatívne dôsledky. Je veľkou príležitosťou na reformy vo viacerých oblastiach, avšak ak nebudú naše investície návratné, krajinu len zadlžíme. Aby sme takmer 6 miliárd eur využili dobre, rozumne a úspešne, potrebujeme celospoločenský konsenzus, povedala Miriam Lexmann k pripravovanému plánu obnovy v televízii TA3.
Podľa organizácie Open Doors došlo v uplynulom roku k 60% nárastu počtu kresťanov zabitých pre ich vieru. K bezprecedentnej miere migrácie, ktorej čelí Európa, prispievajú aj perzekúcie založené na náboženstve alebo viere, pretože stovky tisíc ľudí sú vykorenené kvôli pokračujúcim útokom, dokonca aj genocídam, ktoré sú proti nim páchané. Miriam Lexmann dnes takto v pléne EP opätovne vyzvala EK k obnoveniu postu vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva a viery. Zdôraznila, že podpora slobody náboženského vyznania a viery a širšej náboženskej tolerancie je kľúčom k riešeniu mnohých výziev, ktorým dnes čelíme.
Nové technológie – vrátane AI, musíme využívať na zlepšenie fungovania a vytváranie udržateľných a inkluzívnych podmienok na trhu práce. Potenciál AI je navyše potrebné využiť aj na zmierňovanie nerovností v spoločnosti predovšetkým voči zraniteľným skupinám osôb. Miriam Lexmann to uviedla medzi 18 pripomienkami k správe o tvarovaní digitálnej budúcnosti Európy, pre ktorú je tieňovou spravodajkyňou za EĽS/EPP.
Vláda musí zlepšiť komunikáciu s občanmi vrátane odbornej verejnosti, ktorá doteraz poriadne nevie, ako Slovensko plánuje využiť 6 miliardový balík peňazí z Fondu obnovy. Pokiaľ nedôjde ku konsenzu, nedokážeme peniaze využiť v súlade s potrebami a očakávaniami, povedala europoslankyňa Miriam Lexmann pre TV Joj.
Fakt, že až 73 % respondentov by fondy EÚ využilo na budovanie nových nemocníc a modernizáciu zdravotníctva, iba reflektuje ťaživú situáciu, v ktorej sa dnes nachádzame a ktorá nevyhnutne potrebuje systémové, nie kozmetické zmeny. Miriam Lexmann na túto skutočnosť upozornila v súvislosti s prieskumom o Fonde obnovy a jeho využití na Slovensku.
Naďalej sa budem zasadzovať za to, aby sa smrť Jozefa Chovanca dôkladne a spravodlivo prešetrila. Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené a dodržiavané. Uviedla to Miriam Lexmann v reakcii na odpoveď predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej k výzve, aby EK dohliadla na urýchlene a riadne vyšetrenie prípadu.
Kým vláda a odborníci dostatočne nekomunikujú o pláne obnovy s ľuďmi, tí presne vedia, čo chcú a je dôležité. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) a frakciu Európskej ľudovej strany. Až 73% opýtaných Slovákov v ňom vyjadrilo potrebu použiť európske peniaze najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Kolaps zdravotníckych zariadení aktuálne zažíva Nitriansky kraj, stav je kritický aj v Banskej Bystrici, Trenčíne, Svidníku, Nových Zámkoch, v nemocniciach Kramáre a Ružinov Bratislava, v Prešove či v Považskej Bystrici.
“Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje dostatočne s verejnosťou. Až dve tretiny Slovákov nevedia ani približne, čo Fond obnovy prináša. Verím, že vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, dôjde neodkladne k adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti,” vyzýva Miriam Lexmann.
Na otázku, čo je Fond obnovy, správne odpovedalo iba 8,8% a čiastočne správne 10,3% občanov.
Občania SR väčšinovo nerozlišujú špeciálny Fond obnovy a klasické eurofondy. Kým z Plánu obnovy by sme pritom mali mať k dispozícii 6 miliárd eur, ďalších 9 miliárd starých eurofondov potrebujeme dočerpať a 13 miliárd sú nové eurofondy (viacročný finančný rámec pre roky 2021 – 2027). “Pri tvorbe strategického plánu pre Slovensko je preto potrebné pozerať sa na všetky fondy z EÚ ako na celok tak, aby sa pomoc z Únie vzájomne dopĺňala,” upozorňuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát s tým, že kľúčové je poznať vôľu ľudí.
Pri takomto vnímaní – pomoci z Fondu obnovy a eurofondov – si občania želajú peniaze z EÚ použiť predovšetkým na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva (73% občanov), modernizáciu škôl (42%), cesty a diaľnice (31%), ochranu životného prostredia (30%) a starostlivosť a pomoc pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím (29%).
“Súčasná pandemická kríza v zdravotníctve ukazuje – a jasne to vyslovujú občania – ako veľmi potrebujeme z fondov EÚ investovať aj do základnej zdravotníckej infraštruktúry. Tá by zároveň v prípade zdravotných či humanitárnych kríz slúžila ako záložný zdroj pre štát,” hodnotí starosta Zborova, okres Bardejov, Ján Šurkala (KDH), ktorý z eurofondov zmodernizoval Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti pre 14 obcí obvodu.
Dôraz kladie na dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých, aj menej rozvinutých regiónoch. To by podľa neho aj dnes pomohlo zamedziť rizikám spojeným s presunom občanov do iných regiónov. “Dôležité nie sú len nové nemocnice, ale systém pomoci v symbióze s potrebami občanov,” dopĺňa Šurkala s tým, že nemá ísť o nárazovú pomoc v kríze, ale o systémové opatrenie s dlhodobým účinkom.
Slováci majú naopak menší záujem, aby sa z európskych peňazí financovalo zlepšovanie verejných priestranstiev ako napr. ihriská, parky, námestia. Túto oblasť uviedli občania najčastejšie ako nedôležitú pre investovanie financií z EÚ (až 40% občanov, pričom naopak za potrebné použiť peniaze z EÚ na zlepšovanie verejných priestranstiev považuje len 5% občanov).
“Z toho vyplýva, že občania si želajú, aby samosprávy mali od štátu dostatok finančných prostriedkov na to, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali zabezpečiť sami. Peniaze z EÚ majú byť použité na také projekty, ktoré prinesú rozvoj, vyššiu pridanú hodnotu a ktorá bez pomoci z EÚ nie je možná,” vysvetľuje Rastislav Horvát. KDH považuje za nevyhnutné, aby štát nastavil systém financovania samospráv tak, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali vykryť každá obec a každé mesto zo svojho rozpočtu.
Kategória občanov, ktorí majú deti, podľa výsledkov prieskumu výrazne žiada investovať peniaze z EÚ do sociálnych služieb a pomoci zraniteľným osobám – na zlepšenie starostlivosti a pomoci pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím i pomoc rodinám.Názor má najväčšie zastúpenie medzi rodičmi s tromi a viac deťmi – 32%. Použiť európske financie z EÚ na pomoc sociálne slabým rodinám a zraniteľným osobám však uprostred pandémie považuje za potrebné približne každý piaty Slovák (23% v rámci výsledkov celej populácie).
“Pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva je známkou vyspelosti spoločnosti. V KDH apelujeme na vládu SR, aby v predbežnom návrhu Plánu obnovy – v oblasti „Zdravý život“ – nebola pomoc seniorom a osobám so zdravotným postihnutím iba kozmetickou, ale zásadnou oblasťou podpory,” podčiarkuje Miriam Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci aj členkou medziskupiny pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. “KDH to očakáva o to viac, že štát zatiaľ ani v dotačných schémach nového štátneho rozpočtu adekvátne nezareagoval na to, že narastá potreba sociálnych služieb. Ide aj o služby v súvislosti s pandémiou a pomoc najzraniteľnejším a rodinám,” dopĺňa europoslankyňa.
Hnutie zároveň očakáva účinné využitie európskych peňazí na podporu podnikateľského sektora, rozvoja malých a stredných firiem a podporu inovácií. “Ak budeme mať dostatok silných malých a stredných firiem s vysokým inovačným potenciálom, všetky krízy sa zvládnu ľahšie,” hodnotí starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).
Zástupca samosprávy upozorňuje, že pri tvorbe plánov a schém použitia európskych peňazí netreba zabúdať, že “Fond obnovy máme k dispozícii na to, aby sa krízou zasiahnuté projekty a sektory obnovovali. Na budovanie nových projektov potom máme klasické eurofondy. Je kľúčové tieto dva prístupy efektívne prepojiť. Čiže jednoducho povedané z Fondu obnovy sa má obnovovať, z klasických eurofondov budovať. ”
Podľa KDH bude vzhľadom na doterajšie skúsenosti najväčšou výzvou celého prístupu k európskym fondom implementácia. “Už dnes, počas tvorby Plánu obnovy, je preto nevyhnutné pamätať na zriadenie takej procesnej mapy, ktorá umožní odstrániť byrokratické prekážky a maximálne zjednodušiť čerpanie fondov z EÚ – tak Fondu obnovy, ako aj klasických eurofondov,” vyzýva Rastislav Horvát.
“Ak uprostred ťaživej doby nevyužijeme takúto historickú príležitosť na účinné návratné investície, je otázka, či si takúto pomoc zaslúžime. Vláda musí začať aktívnejšie komunikovať s občanom, ak majú byť tento i ďalšie základné procesy úspešné,” uzatvára odborník na eurofondy Horvát.
Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Až dve tretiny Slovákov ani približne nevedia, čo Fond obnovy prináša. Uviedla to Miriam Lexmann a vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, vyzvala k neodkladnej a adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti.
Rozhodnutie o vymenovaní Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ urobí EK už čoskoro. V liste adresovanom Miriam Lexmann to uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a dodala, že vyslanec bude mať dostatočné prostriedky aj kompetencie na svoju prácu. Lexmann vytrvalo bojuje za obnovenie tohto postu od začiatku svojho mandátu v EP.
Akékoľvek použitie sily orgánmi presadzovania práva by sa malo vykonávať primeraným spôsobom, pričom neľudské a ponižujúce správanie voči komukoľvek je neprijateľné. V reakcii na list a výzvu od Miriam Lexmann, aby EK apelovala na dôsledné vyšetrovanie smrti Slováka Jozefa Chovanca, to uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.
Ak chce byť EÚ medzinárodným lídrom a robiť efektívnu i cieľavedomú zahraničnú politiku, mala by podporovať všetkých tých, ktorých čínska komunistická strana utláča. Znamená to aj vyvodzovať konzekvencie a uvaľovať sankcie voči predstaviteľom čínskeho režimu. Len tak dokážeme obhajovať ľudskú dôstojnosť a slobodu, uviedla to Miriam Lexmann v online vystúpení v pléne EP počas rozpravy k uzneseniu o nútenej práci Ujgurov v Číne.
Miriam Lexmann podporila v EP návrh na dodatočných 47,5 miliardy eur pre členské krajiny na riešenie dopadov pandémie v sociálnej, zdravotnej a hospodárskej sfére. Slovensko môže využiť ďalších 780 miliónov na náklady súvisiace s riešením korona krízy vynaloženými od roku 2020 až do roku 2023.
Miriam Lexmann dnes vystúpila na plenárnom zasadnutí EP k téme ujgurských nútených prác. Vyzvala EÚ, aby preto prehodnotila svoje vzťahy s Čínou a zabezpečila hodnotový a konzistentný prístup k Čínskej komunistickej strane. Musíme pochopiť, že naše hodnoty nebránia v ničom našej politike, ale politika, ktorá ignoruje hodnoty, prekáža, povedala vo vystúpení pred poslancami Lexmann.
Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.
Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.
A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.
V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.
Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.
Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.
Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.
Foto – Depositphotos.com/Goodluz
Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.
Jednotné a koordinované pravidlá v celej EÚ pre sezónnych pracovníkov a tzv. pendlerov požaduje vo svojich pripomienkach k pripravovanej správe o vplyve pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Súčasťou problému je podľa nej aj stále dostatočne nefungujúci systém uznávania vzdelania, praxe a nadobudnutých zručností pri cezhraničnej mobilite pracovníkov.
Globálne výzvy nezmiznú a ďalšie oneskorenie v procese menovania osobitného vyslanca EÚ pre náboženské slobody by vážne narušilo pokrok, ktorý dosiahol doterajší osobitný vyslanec počas jeho trojročného funkčného obdobia. Uviedla to Miriam Lexmann v článku pre Euractiv.
Pokiaľ Európska únia nerozšíri prijatý sankčný mechanizmus na ochranu ľudských práv vo svete aj o korupciu, bude naša snaha veľmi oklieštená, keďže nevyužijeme svoje ekonomické postavenie vo svete v plnej miere na to, aby sme chránili ľudské práva a slobodu v iných krajinách. Miriam Lexmann to uviedla v diskusii k Sacharovovej cene 2020.
Najúčinnejšia cesta principiálnej zahraničnej politiky a prevzatie zodpovednosti EÚ za zlo páchané v iných častiach sveta je vzniknutá dohoda krajín EÚ podobná Magnitského aktu v USA, privítala európsky sankčný mechanizmus porušovania ľudských práv Miriam Lexmann. Zdôraznila však aj nutnosť jeho rozšírenia na zločiny korupcie, ktoré sú podstatou zotročovania miliónov ľudí vo svete.
Ľudia by si mali aj na príklade zápasu Bielorusov uvedomiť, aká cenná je sloboda a ako ťažko je za ňu bojovať, povedala Miriam Lexmann v rámci online diskusie Sacharovova cena 2020: Európsky parlament a ľudské práva.
Europoslanci z viacerých politických skupín vyjadrili znepokojenie a obavy nad opakujúcimi sa správami o bezpečnostných incidentoch v jadrovej elektrárni Astravyets, ktorú začiatkom novembra spustili v Bielorusku. Miriam Lexmann spolu s kolegami žiadajú EK o zvýšenie pozornosti a oficiálne vyžiadanie si informácií od bieloruských úradov o situácii v elektrárni.
Prijali sme smernicu, kde sme doplnili nariadenie o tzv. kazítkach, aby výrobcovia nevyrábali produkty, ktorých prirodzené zastarávanie je nejakým spôsobom urýchlené. Povedala o schválenej smernici o nekalých praktikách europoslankyňa Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann sa stala tieňovou spravodajkyňou najsilnejšej frakcie EĽS/EPP v EP pre tému Európsky vzdelávací priestor: spoločný holistický prístup k vzdelávaniu, zručnostiam a kompetenciám. Jej cieľom je efektívne využiť súčasný potenciál vzdelávania a kultúry v EÚ ako potenciálu novej tvorby pracovných miest, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti.
Rusko bolo voľakedy našim strategickým partnerom. Túto pozíciu stratilo, pretože sa stratila dôvery medzi ním a EÚ. Naďalej je však naším obchodným partnerom. Keďže z obchodnej spolupráce profitujeme, máme morálnu povinnosť sledovať situáciu v krajine. Nemôžeme profitovať so spolupráce s firmami a režimom, kde sú tvrdo potláčané ľudské práva, uviedla v diskusii TA3 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Misia EP by mala prispieť k zastaveniu násilia, pomôcť pri prepustení politických väzňov a vytvoriť prostredie pre národný dialóg, ktorý môže viesť k novým slobodným a spravodlivým voľbám, argumentovala v prospech zriadenia misie EÚ v Bielorusku Miriam Lexmann počas vystúpenie v pléne EP. Podľa europoslankyne je dôležité, aby na podporu bieloruského ľudu a demokracie použil parlament všetky svoje dostupné nástroje.
Dnes ešte nevieme, či navrhované vakcíny proti Covid-19 chránia len jednotlivca, alebo zabraňujú aj prenosu ochorenia. Nevieme ani, ako dlho dokážu ľudí chrániť. Veľkosť záruky ich bezpečnosti veľa napovie k riešeniu nedôvery obyvateľstva v očkovanie, ale aj v rámci témy povinného či dobrovoľného očkovania obyvateľstva. Táto kompetencia však musí zostať v rukách členských štátov, nie EÚ, zdôraznila v diskusii Z prvej ruky v rádiu Slovensko Miriam Lexmann.
Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete. Zhodujú sa na tom experti medzinárodnej konferencie k súčasným výzvam náboženskej slobody, ktorá sa uskutočnila v tzv. „červenú stredu“, keď si svet načerveno vysvietenými budovami pripomína krv trpiacich pre vieru.
Čínski komunisti ničia kostoly i náboženské symboly a provinciu Sin-ťiang prakticky premenili na koncentračný tábor pre milión moslimských Ujgurov. Nútená práca, násilná indoktrinácia, sterilizácia žien sú len niektoré z mnohých praktík násilia. Existujú indície, že príslušníkom Falun Gongu násilne odoberajú orgány, ktoré sú neskôr predávané do zahraničia. Antisemitizmus je na vzostupe – vrátane západného demokratického sveta, prenasledovanie kresťanov dosahuje miestami genocídnu úroveň. Veriaci na Blízkom východe čelia útokom a prenasledovaniu zo strany islamských fundamentalistov. Prenasledovanie a zabíjanie ľudí len pre ich vierovyznanie celosvetovo dramaticky stúpa.
Upozorňujú na to odborníci panelovej diskusie, ktorú zorganizovalo Centrum Wilfrieda Martensa v spolupráci s Nadáciou Antona Tunegu ako súčasť medzinárodnej konferencie „Geopolitická Európa – adaptujúca sa, pretvárajúca sa, zapájajúca sa“. Diskusiu moderovala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa téme aktívne venuje aj v Európskom parlamente (EP). Medzi diskutujúcimi nechýbali Rebecca Shah z Baylor University, bývalý špeciálny spravodajca OSN pre slobodu vierovyznania Heiner Bielefeldt, ktorý aktuálne pôsobí na Univerzite v Erlangene Norimbergu či bývalý vyslanec na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.
„Je to už takmer rok, čo Európska únia nemá osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Za tri roky pôsobenia pod vedením Jána Figeľa sa pritom aj s pomocou tejto pozície podarilo viacero úspechov. Spomeňme si len na prepustenie Asia Bibi, katolíckej matky piatich detí, ktorú v Pakistane bez akýchkoľvek dôkazov obvinili z rúhania a odsúdili na trest smrti obesením,“ pripomína Lexmann.
Zhrozený brutalitou voči samotným moslimom, kresťanom a jezídom zo strany Islamského štátu na Blízkom východe vyzval EP v roku 2016 Komisiu (EK), aby zriadila pozíciu náboženského vyslanca. To sa podarilo, ale v januári 2020 vypršal jej mandát. Podpredseda Komisie Margiritis Schinas síce v júli po tlaku viacerých europoslancov cez sociálne siete oznámil, že post bude zriadený, ale EK odvtedy mlčí.
„Tento prístup ma podnietil vyzvať mojich kolegov a spoločne písomne apelovať na predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, aby urýchlene vymenovala osobitného vyslanca s trvalým mandátom, dostatočnými zdrojmi a primeranou podporou personálu. EP napokon tento postoj vyjadril vo svojej rezolúcii, pričom o podpore a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery hovorí systematicky už od roku 2013,“ približuje Lexmann, ktorá na obnovenie pozície vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu apeluje dlhodobo.
Spolu s odborníkmi zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby bola EÚ silná, jednotná a jasne reagovala na útoky voči slobode náboženstva, viery alebo presvedčenia.
„EÚ viac nemôže čakať. Už nejde len o nesprávny, ale aj nebezpečný krok s priamymi následkami v podobe straty ľudských životov a nárastu konfliktných zón. Líderstvo EÚ v téme obrany slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia je zásadné pri riešení mnohých výziev, ktorým dnes čelíme – vrátane migrácie a bezpečnostných hrozieb. Súčasná pandémia a jej dôsledky nielenže robia našu aktivitu naliehavejšou, ale absolútne nevyhnutnou,“ apeluje Lexmann, ktorá je aj členkou Výboru EP pre zahraničné veci.
Prispieť k tomu môže aj Slovenská republika obsadením postu splnomocnenca pre ochranu náboženskej slobody vo svete, ktorý sa stal súčasťou programového vyhlásenia vlády aj po písomnej výzve europoslankyne Lexmann.
Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete.
Foto: Európska únia 2020
Európska banka pre obnovu a rozvoj nebude viac financovať projekty verejného, ale pozornosť zameria len na súkromný sektor v Bielorusku. Miriam Lexmann zdôraznila, že ide o veľmi dobré rozhodnutie, no i tak je dôležité ustrážiť, aby peniaze neboli zneužité režimom A. Lukašenka, ktorý porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov.
Návrat k hodnotám ako sloboda, ochrana života či subsidiarita, ktoré sformovali Európu a pred 70 rokmi aj dnešnú EÚ, je podľa Miriam Lexmann recept na úspešný rozvoj a budúcnosť kresťanskej demokracie, ale aj samotnej Európy a Slovenska. Príkladom je vybudovanie modernej a úspešnej Európy po ničivej 2. sv. vojne, kde mali hlavné slovo práve kresťanskí demokrati. Lexmann to uviedla v rámci vnútrostraníckej diskusie EĽS/EPP k téme budúcnosti kresťanskej demokracie.
Vytvorenie a prevádzkovanie virtuálnej reality bez jednoznačných pravidiel a vysvetľujúcej kampane môže mať podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann zničujúci dopad pre celú spoločnosť.
Aktuálne programové obdobie na čerpanie eurofondov sa oficiálne skončilo v roku 2020. Slovensko však z neho vyčerpalo len približne 47%.
Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu.
Prijali sme správu o ochrane osôb so zdravotným postihnutím. Ako členka výboru EMPL som k tejto správe podávala stanovisko a spoločne s European disability forum sa aktívne podieľala na jej príprave.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla v Bruseli, v Štrasburgu i na Slovensku.
Počas tohto víkendu som sa ako členka pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu (EP) zúčastnila komunálnych volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali v sobotu 2. októbra.
Treba oceniť, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa zaoberá prípadom tragickej smrti Slováka J. Chovanca v Belgicku, vo vývoji však zostávajú viaceré otázniky.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
