V rámci zahraničnej politiky EÚ Lexmann opätovne apelovala na potrebu obrany slobody a dodržiavania základných ľudských práv v krajinách Východného partnerstva. Uviedla to v spoluautorskom článku pre visegradinsight.eu.
Rýchle správy
V rámci zahraničnej politiky EÚ Lexmann opätovne apelovala na potrebu obrany slobody a dodržiavania základných ľudských práv v krajinách Východného partnerstva. Uviedla to v spoluautorskom článku pre visegradinsight.eu.
Peniaze, ktoré nedostaneme „zadarmo“, ale budeme si ich musieť požičať, nás budú viac zaväzovať správať sa zodpovednejšie a hľadať ich strategické využitie v reformách podporujúcich skutočný a udržateľný rast. Uviedla to Miriam Lexmann ku schválenému Fondu obnovy EÚ.
Na prekonanie bezprecedentnej pandemickej a z toho prameniacej ekonomickej krízy, ktoré nás zasiahli, je spoločné európske riešenie najlepšou cestou. Preto je aktuálna dohoda európskych lídrov na ekonomickej obnove a novom európskom rozpočte dobrou správou. Pre Slovensko to znamená možnosť čerpať 26 miliárd eur v priebehu siedmich rokov a keď k tomu pridáme zatiaľ nevyčerpaných 8 miliárd z rozpočtu 2014 – 2020, na ktoré máme nárok do roku 2023, sa dostávame k sume 34 miliárd. Suma vzbudzuje rešpekt pre jej veľkosť a bude preto výzvou pre našu dlhodobú neschopnosť čerpať európske prostriedky, no je to hlavne možnosť zrealizovať tak potrebné reformy a reštartovať našu ekonomiku.
Z pohľadu výšky zadlženia Slovenska – pri vedomosti, že už dnes náš dlh tvorí takmer 50% HDP a predpovedaný je 12 miliardový deficit na aktuálny rok, zaváňa ďalšie zadlžovanie krajiny a budúcich generácií morálnym hazardom. Ak budeme múdri a šikovní, tento závan pretavíme do príležitosti urobiť reformy a investície, ktoré transformujú našu ekonomiku, školstvo, hospodárstvo i verejnú správu na podmienky 21. storočia. Slovensko tak postavíme návratnými investíciami na nohy a vytvoríme tak zdravšie a hlavne aj spravodlivejšie ekonomické i sociálne prostredie s konkurencieschopnou ekonomikou ťahanou inováciami, čo umožní spoľahlivé splatenie našich záväzkov.
Lídri – vizionári sú nepochybne sklamaní zo zníženia európskych výdavkov na vedu a výskum, transformáciu na zelené ekonomiky, ale aj zdravotníctvo. Na druhej strane, nikto nám nebráni využiť časť pridelených zdrojov ako súčasť zvýšenej flexibility vo využívaní nových aj starých eurofondov, napríklad pre financovanie vedy a výskumu.
Na zníženie prostriedkov na granty v prospech pôžičiek sa v kontexte komplikovaných rokovaní a rozdielnych názorov členských krajín môžeme pozrieť aj ako na dobrú správu. Peniaze, ktoré nedostaneme „zadarmo“, ale budeme si ich musieť požičať, nás budú viac zaväzovať správať sa zodpovednejšie a hľadať ich strategické využitie v reformách podporujúcich skutočný a udržateľný rast.
Viem, že vláda Igora Matoviča už dnes pracuje na národnom pláne obnovy, ktorý musíme do októbra predložiť. Verím, že urobia všetko pre zodpovedné a efektívne využitie tejto neopakovateľnej príležitosti zreformovať a reštartovať Slovensko a Európu.
Foto: Depositphotos.com/paulgrecaud
Zohľadniť materskú a rodičovskú dovolenku príspevkami, ale aj započítaním do dôchodkových nárokov, účinné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce či dobrovoľné rozhodnutie seniorov, kedy do penzie nastúpia. Nové uznesenie o politikách zamestnanosti členských štátov EÚ schválil Európsky parlament aj s 18 podnetmi od Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann podpísala spoločný list poslancov EP, v ktorom odsúdili rozhodnutie Tureckej republiky premeniť svetové dedičstvo UNESCO – chrám Hagia Sofia – na mešitu. Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a generálnu riaditeľku UNESCO Audrey Azoulayovú vyzvali, aby podnikli kroky na ochranu svetového kultúrneho dedičstva, a tým aj medzinárodných dohôd a zásad.
Podpora slobody a demokracie zostáva našou najlepšou zbraňou pri riešení geopolitických výziev, ktorým čelíme. Zdôraznila to Miriam Lexmann v diskusii zahraničného výboru EP s výkonným riaditeľom Európskej nadácie pre demokraciu Jerzym Pomianowským.
Činy musia nasledovať slová, inak rezolúcia EP k Hongkongu zostane len peknou dekoráciou. Nesmieme uprednostňovať kompromisy a malé víťazstvá v podobe ekonomických ziskov pred principiálnymi a možno niekedy aj drahšími postojmi. Povedala to Miriam Lexmann v online diskusii organizácie Hongkong Watch s britským novinárom a ľudskoprávny aktivistom Benedictom Rogersom.
EÚ musí opustiť od súčasného výrazu spokojnosti a v zahraničnej politike zostať verná vlastným európskym hodnotám. Zároveň je nevyhnutné spolupracovať so všetkými demokratickými spojencami s cieľom brániť našu slobodu pred autoritárskymi režimami a ich skorumpovaným vplyvom. Na stretnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) ku geopolitickým dôsledkom krízy Covid-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu Európska ľudová strana (EĽS) dosiahla obnovenie pozície Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. O rozhodnutie sa niekoľkomesačnou vytrvalou snahou pričinila aj europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Po viacmesačnom politickom tlaku politických predstaviteľov oznámil v stredu podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas obnovenie tejto medzinárodne dôležitej pozície, ktorá má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Naša práca a snaha obnoviť túto funkciu nevyšla nazmar. Veľmi sa teším a vítam toto pozitívne rozhodnutie Komisie. Ide o zodpovednú a mimoriadne potrebnú pozíciu, ktorá pomáha chrániť predovšetkým náboženské menšiny v takzvaných tretích krajinách, kde sú často utláčané a prenasledované. Sloboda myslenia a náboženského vyznania alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka garantovaným medzinárodnými dohovormi,“ uviedla Miriam Lexmann.
Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým vyslancom bol Slovák Ján Figeľ (niekdajší predseda KDH). Jeho poverenie skončilo v novembri 2019 a odvtedy z Komisie prenikali správy, ktoré naznačovali, že pozícia nebude obnovená. Aj preto aktuálne pozitívne rozhodnutie privítalo viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Úlohou osobitného vyslanca je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, a taktiež aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom, ktorí sú vo svete často pod veľkým tlakom.
Organizácia Open Doors, ktorá kontinuálne sleduje situáciu vo svete, za rok 2019 uviedla, že približne 245 miliónov kresťanov žijúcich v 50 krajinách sveta, ktoré sleduje ako rizikové, zažíva veľmi intenzívne a zvyšujúce sa prenasledovanie. Osobitne závažné sú prípady jezídov, irackých kresťanov, ale aj iných vierovyznaní, ako Rohingov v Mjanmarsku, Ujgurov, či príslušníkov Falun Gong v Čínskej ľudovej republike.
„Expertízy dlhodobo ukazujú, že nedostatok náboženskej slobody a jej utláčanie vedú k zvýšenej chudobe, zhoršenej bezpečnostnej situácií, lokálnym konfliktom a celkovo ohrozuje bezpečnosť a prosperitu krajín. Zaoberanie sa otázkou slobody vierovyznania je preto dôležité aj pri riešení globálnych bezpečnostných otázok, ako je napríklad migrácia,“ doplnila k téme Lexmann.
Komisia dosiaľ nezverejnila meno žiadneho kandidáta na obnovenú pozíciu. Rovnako tak ešte nepoznáme podmienky a právomoci, akými bude po novom pri svojej práci disponovať.
Foto – Stefan Kunze
Najsilnejšia frakcia EP Európska ľudová strana (EĽS) aj vďaka vytrvalej niekoľkomesačnej snahe poslankyne Miriam Lexmann dosiahla, že EK znovu obnovila funkciu Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania a viery v krajinách mimo EÚ. Snahou je docieliť rešpektovanie práv náboženskej slobody vo svete.
EÚ sa nemôže prispôsobovať len určitým záujmom, ale musí sa riadiť hodnotami, ktoré boli zakotvené v jej zakladajúcich zmluvách. Naše hodnoty nie sú našou slabosťou, ale našou silou. Miriam Lexmann to uviedla v online diskusii v reakcii na otázku, či niektoré členské štáty EÚ pochlebujú Číne.
Ďalšie rodiny získali podporu cez vlastný grantový program Miriam Lexmann (KDH) “Pomôžme si”. Europoslankyňa zo súkromných zdrojov finančne prispela napríklad na nájomné, stravu, liečbu, nutnú opravu strechy či školské pomôcky. Pomoc smerovala do rôznych regiónov Slovenska a nadviazala ňou na dlhodobú podporu odkázaných. Grantový program sa neopiera o žiadne verejné fondy, prebieha celoročne a žiadosť o príspevok môžu priebežne odosielať rodiny v ťaživej situácii, združenia a inovátori. Projekty posudzuje hodnotiaca komisia.
Hodnoty EÚ, ktorými sa dnes argumentuje, nie sú tie isté, na ktorých pred 70 rokmi vzniklo naše spoločenstvo. Musíme čítať ich pôvodný význam, ktorí sledovali vtedajší zakladatelia. Upozornila na to Miriam Lexmann na diskusii Globsec “Zraniteľnosť demokracie: ako prebudovať dôveru.”
Je dôležité, aby poslanci Európskeho parlamentu a politickí vodcovia z demokratických krajín na celom svete prejavili solidaritu s obyvateľmi Hongkongu a boli proti pokusom o rozvrat hongkonskej autonómie, právneho štátu a základných slobôd, ako aj medzinárodných dohôd. Uviedla spoluiniciátorka a predsedníčka novej Pozorovateľskej skupiny pre Hongkong na pôde EP Miriam Lexmann.
Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Keď sa dnes hovorí o novom vzdelávaní, zamerajme sa na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH), ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).
Prienik umelej inteligencie do spoločnosti a bežného života sa naplno ešte len ukáže, no mnohé AI prvky sú v praxi prítomné už dnes. Každodenná práca s počítačom a sociálnymi sieťami, zdravotnícke aplikácie, robotizácia vo výrobe, autá prešpikované doplnkami pre uľahčenie jazdy. Tento vývoj nezastaviteľne napreduje a šíri sa aj do ďalších oblastí. „EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života občanov. Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a zachovania ľudských práv,“ zdôrazňuje Lexmann etický rozmer fenoménu umelej inteligencie.
Ten je kľúčový aj pre otázku pracovných miest, o úbytku ktorých sa neraz s obavami hovorí v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. OECD pritom predpokladá, že nepôjde ani tak o stratu, ako o absolútnu zmenu trhu práce a štruktúru potreby pracovných síl. Len za ostatných 20 rokov napríklad klesol podiel potreby manuálnej práce o 20 percent. Naopak, o 27 percent vzrástla potreba služieb. „Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť a fenoménu umelej inteligencie, ktorý tak výrazne ovplyvní spoločnosť, prispôsobiť aj vzdelávací proces, aby sme dokázali včas reagovať na dynamický vývoj a potreby trhu práce,“ uviedla europoslankyňa, ktorá sa téme AI venuje aj ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci.
Lexmann apeluje, aby sa avizované snahy ministra školstva Branislava Gröhlinga zmeniť obsah učiva s dôrazom na nevyhnutné a doplnkové vzdelávanie patrične zamerali aj na schopnosť reakcie v oblasti rýchleho technologického rozvoja. „Prispôsobiť sa už dnes výzvam budúcnosti aj v oblasti umelej inteligencie je tak múdre a prezieravé, ako aj nevyhnutné,“ zdôrazňuje. Súčasná kríza je podľa europoslankyne príležitosťou, ktorú treba na poli edukácie využiť.
Umelá inteligencia už dnes napríklad pomáha aj s výučbou formou online hodín, počítače vyhodnocujú písomky, poskytujú spätnú väzbu, dokážu personalizovať výučbu podľa individuálnych potrieb a šikovnosti každého žiaka. Cez virtuálnu realitu si vieme pozrieť ľudské telo zvnútra alebo sa dostať trebárs do amazonského pralesa, o ktorom práve prebieha vyučovanie. „Ľudský rozmer a prístup vyučujúceho vždy zostane nenahraditeľný. Potenciál umelej inteligencie však musíme naplno zahrnúť do našej výučby, no ak chceme zachytiť vlak, nesmierne dôležité bude, aby sme na ňu na Slovensku dokázali reagovať aj s ohľadom na nové výzvy pracovného trhu,“ upozornila Lexmann, ktorá k téme pripravuje medzinárodnú odbornú konferenciu a iniciovala aj diskusiu za účasti verejnosti.
Zameria sa najmä na tému etickej umelej inteligencie, ktorá musí ísť ruka v ruke s masívnym technologickým rozvojom. „Hoci mnohé procesy budú vďaka AI v budúcnosti automatizované, nesmieme dopustiť, aby sa umelá inteligencia obrátila proti človeku. Vždy musí zostať pod ľudskou kontrolou s jasnými pravidlami ochrany dôstojného života človeka. K tomu potrebujeme vzdelaných a rozhľadených odborníkov,“ uzatvára Lexmann.
Autor foto: Európsky parlament
Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Preto pri aktuálnej diskusii o novom vzdelávaní myslime na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).
Poslanci EP dôrazne odsúdili nový zákon o bezpečnosti, ktorý prijala Čína voči Hongkongu. Žiadajú prepustenie a zrušenie obvinení voči prodemokratickým aktivistom i pokojným demonštrantom. Zároveň chcú vymenovať osobitného vyslanca OSN, ktorý by sa zaoberal situáciou v autonómnej ázijskej metropole. Rezolúciu iniciovanú najsilnejšou stranou EĽS na obranu a ochranu slobody obyvateľov Hongkongu viedla slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Miriam Lexmann (KDH) sa stala tieňovou spravodajkyňou frakcie EĽS k stanovisku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci k správe o líderstve EÚ v oblasti umelej inteligencie. EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu získať zlepšiť kvalitu života občanov, ale za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, uviedla. Názov je Správa o zabezpečení európskeho líderstva v digitálnej dobe a prístup EÚ k umelej inteligencii.
Pripravovaná konferencia o budúcnosti Európy musí byť otvorená a priama, aby sme sa pripravili aj na zmenu spoločných mechanizmov fungovania Únie k lepšiemu. Len tak sa staneme odolnejšími voči ďalším krízam aj v globálnom meradle. Upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann v príspevku RTVS (od 32:45).
Chýbajúce finančné prostriedky na opravu zanedbaných budov zdravotných stredísk v regiónoch, nedostatok lekárov a sestier, ale aj zdĺhavé a byrokraticky zložité dotačné schémy bránia mestám a obciam vybudovať kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť prvého kontaktu.
„Naše hodnoty nesmú byť našou slabosťou, ale našou silou,“ vyhlásila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), voči ktorej Čína dnes v odvetnom kroku zaviedla osobné sankcie.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) a členka predsedníctva KDH Monika Kolejáková vyzývajú Ministerstvo zdravotníctva SR na urýchlené objasnenie závažných informácií o medializovanej nevyužitej možnosti objednávky vakcín Pfizer prostredníctvom opcie.
Celý môj profesný život vytrvalo bojujem za to, aby bola rešpektovaná a podporovaná sloboda každého človeka.
Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia viacnásobnej diskriminácii, nedostatku inkluzívneho vzdelávania a mnohé nemajú prístup na trh práce. Deje sa to napriek desaťročie platnému a záväznému Dohovoru EÚ o ich právach a ich diskriminácia je jasným porušením základných hodnôt EÚ.
Európske sankcie by sa mali zamerať aj na korupciu. Vyplýva to zo žiadosti 204 poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ktorú zaslali vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi a ministrom zahraničných vecí EÚ-27.
Kým vláda a odborníci dostatočne nekomunikujú o pláne obnovy s ľuďmi, tí presne vedia, čo chcú a je dôležité. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) a frakciu Európskej ľudovej strany.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!