Rýchle správy
EÚ má veľmi malú vymožiteľnosť sankcií, ktoré zavádza, pretože na rozdiel od USA nemá organ, ktorý by dohliadal na ich plnenie. Preto je potrebné nielen uvaliť sankcie, ale aj zabezpečiť, aby boli vymožiteľné a naozaj sa realizovali, uviedla to Miriam Lexmann v Téme dňa a TA3 k téme vzťahoch EÚ s Ruskom a Čínou.
Európska verzia Magnitského aktu by mala uznať korupciu ako nástroj potláčania ľudských práv a uplatňovať za ňu cielené sankcie. Zároveň je nevyhnutné monitorovanie sankčných mechanizmov prostredníctvom agentúry, ktorá v EÚ chýba, povedala Miriam Lexmann v diskusii Európsky parlament a ľudské práva.
Sedem europoslancov vrátane Miriam Lexmann vyzvalo prezidentku, predsedu parlamentu a premiéra, aby bojkotovali svojou neúčasťou Zimné olympijské hry v Pekingu. Dôvodom je neustále pokračujúce porušovanie ľudských práv, národnostných a etnických menšín zo strany čínskeho režimu.
„Svet si viac nemôže dovoliť zatvárať oči pred bezprecedentným porušovaním ľudských práv náboženských a etnických menšín Čínskou komunistickou stranou“, opätovne zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá spoluiniciovala výzvu predsedom európskych inštitúcií, ako aj trom slovenským najvyšším ústavným činiteľom na diplomatický bojkot Zimných olympijských hier (ZOH) v Pekingu.
Z rastúceho počtu dôveryhodných právnych zistení jasne vyplýva, že v regióne Sin-ťiang, v ktorom Čínska ľudová republika prenasleduje a vedie brutálnu kampaň proti Ujgurom a iným menšinovým skupinám, dochádza ku genocíde a zločinom proti ľudskosti. Budúcoročné ZOH sa tak, žiaľ, budú konať v kontexte rozsiahleho porušovania ľudských práv. „Olympijské hry ako vrchol oslavy športu prirodzene nemôžu byť obeťou politiky. Vo svetle takto závažného porušovania ľudských práv považujeme za nevyhnutné obrátiť sa s naliehavou žiadosťou o bojkot hier na vrcholových politických predstaviteľov“, zdôrazňuje Miriam Lexmann, ktorá na pôde Európskeho parlamentu už v júli tohto roku vyjednala ľudskoprávne uznesenie obsahujúce výzvu na diplomatický bojkot.
Dokumenty Xinjiang Papers navyše priniesli dôkazy o tom, že v riadení represívnej politiky v regióne Sin-ťiang zohráva úlohu sám prezident Si Ťin-pching či ďalší vysokí predstavitelia Čínskej ľudovej republiky, ktorá medzitým pokračuje v zásahoch proti hongkonskému prodemokratickému hnutiu a prenasleduje Tibeťanov či iné náboženské a etnické menšiny.
„Vzhľadom na túto pretrvávajúcu neakceptovateľnú ľudskoprávnu situáciu sme presvedčení, že ZOH v Pekingu sa nemôžu uskutočniť bez toho, aby sme dali svoj nesúhlas s týmto dianím jasne najavo“, uvádzajú v liste adresovanom vysokým predstaviteľom EÚ členovia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu z celého sveta, ktorej spolupredsedá M. Lexmann.
V tomto duchu sa pridali aj ďalší slovenskí europoslanci, aby spoločne apelovali na troch najvyšších ústavných činiteľov SR, ktorých vyzvali na verejné odmietnutie účasti na ZOH v Pekingu. „Vyzývame na solidaritu s obeťami prenasledovania, na obhajobu ľudskej dôstojnosti a obranu hodnôt, na ktorých sú olympijské hry založené“, uzatvárajú europoslanci a dodávajú, že prípadná účasť politických predstaviteľov môže byť zneužitá na propagandistickú kampaň Čínskej ľudovej republiky. Výzvu spolupodpísali: Peter Pollák, Michal Šimečka, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Vladimír Bilčík.
Foto: olympic.sk/TASR/AP
Ženám opatrovateľkám, ktoré opustia zamestnanie, aby sa starali o staršieho príbuzného alebo osobu so zdravotným postihnutím by sme mali uľahčiť prácu budovaním služieb pre podobnú starostlivosť, ale aj finančnými príspevkami a uznávaním zručností, ktoré počas tohto obdobia nadobudnú. Uviedla to Miriam Lexmann medzi siedmimi pozmeňovacími návrhmi ku správe EMPL o chudobe žien v Európe.
Cielené športové eurofondy aj pre sociálne a zdravotne znevýhodnených ľudí, aby mali prístup k športu a športoviskám, ktoré by si inak nemohli dovoliť. Aj to cieľ EÚ už od budúceho roka. Hovorila o ňom v TV Joj aj Miriam Lexmann.
Európske modlitebné raňajky, kde mala dnes možnosť viesť modlitbu, považuje Miriam Lexmann za obrovské duchovné posilnenie v poslaneckej práci. “Je veľmi dôležité modliť sa za seba navzájom i spoločne, nakoľko všetci čelíme každodenne náročným výzvam či úlohám. Zvlášť teraz počas pandémie, ktorá nám nastolila zrkadlo a pozýva nás zlepšiť službu pre spoločné dobro,” uviedla slovenská europoslankyňa.
Miriam Lexmann je treťou najaktívnejšou slovenskou a celkovo 37. europoslankyňou spomedzi 705 poslancov Európskeho parlamentu. Vyplýva to z dát spoločnosti Eulytix, ktorá hodnotila legislatívnu činnosť poslancov od júna 2020 do augusta 2021.
Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný „politicky korektný jazyk,“ skritizovala Miriam Lexmann návrh EK nahradiť používanie termínov “Vianoce”, “dámy a páni” či “slečna”.
Nahradiť slovo Vianoce pojmom „sviatky“ alebo „obdobie sviatkov“. Aj to obsahoval návrh interného dokumentu o používaní tzv. inkluzívneho jazyka v rámci komunikácie Európskej komisie.
Ďalšie slová, ktoré Komisia navrhovala vylúčiť zo slovníka boli „dámy a páni“ a nahradiť ich termínom „Vážení kolegovia“. Tieto a rôzne iné odporúčania pre euroúradníkov vyvolali v Európe doslova pobúrenie.
„Týmto počinom podľa mňa vyslala Európska komisia neakceptovateľný signál. Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný. „politicky korektný jazyk,“ skritizovala návrh Miriam Lexmann, aktuálne vyhlásená ako tretia najaktívnejšia slovenská europoslankyňa v oblasti predkladania a podpory pozmeňujúcich návrhov v Európskom parlamente.
„Je paradoxné, že sa Komisia nepoučila z minulosti, kedy musela nanovo tlačiť diáre po rovnakej kritike, keď namiesto slova Vianoce označila dni v kalendári ako „obdobie sviatkov“. Myslím si tiež, že v čase pandémie s katastrofálnymi socio-ekonomickými dopadmi na obyvateľstvo by malo byť pre EÚ prvoradé riešenie tejto ťažkej situácie a nie zavádzanie ideologických bojov,” uzavrela europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Zdroj foto: eurofondy.gov.sk
Sankcie voči predstaviteľom bieloruského režimu sú úspešné a majú tvrdý dopad na ľudí podporujúcich režim Alexandra Lukašenka. Sami Bielorusi, ktorí chcú zmenu vo svojej krajine nám hovoria, že v nich treba vytrvať, priblížila Miriam Lexmann v relácii Nová Európa.
Kľúčovým projektom, do ktorého by sme sa mali podľa Miriam Lexmann v novom roku začleniť, je prevencia v oblasti rakoviny. Slovensko je absolútne na konci v prevencii onkologických ochorení, uviedla europoslankyňa v súvislosti so schváleným rozpočtom EÚ na rok 2022.
Európsky parlament navrhuje v prevencii zdravotných rizík zvýšiť mieru financovania verejných športovísk a športového vyžitia obyvateľov. KDH dokonca navrhuje vznik ministerstva športu. O spravodlivom športovom modeli, ktorý navrhuje EP, ale aj priebehu pandémie v krajinách EÚ informovala Miriam Lexmann vo vysielaní TV JOJ.
Dnes pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách predniesla Európska komisia v pléne Európskeho parlamentu svoje stanovisko k pokroku dosiahnutému v tejto oblasti. Okrem toho však už tradične tému prepojila aj so stavom ratifikácie tzv. Istanbulského dohovoru.
K vystúpeniu Komisie sa vyjadruje poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH, Miriam Lexmann: „Sklamalo ma, že aj napriek nedávnemu rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora, v rámci ktorého odpovedal na otázku položenú Európskym parlamentom o ratifikácií Istanbulského dohovoru, sa opäť o tejto téme hovorí, uvádza Miriam Lexmann
Európsky súdny dvor totiž jasne uviedol, že nič nenúti Radu, aby Istanbulský dohovor ratifikovala bez dosiahnutia dohody medzi členskými štátmi, ku ktorej do dnešného dňa nedošlo a výhľadovo ju ani neočakávame. Tým som považovala otázku za uzavretú a taktiež si myslím, že toto rozhodnutie položilo jasný základ pre tých, ktorí Istanbulský dohovor neschvaľujú, aby žiadali upustenie od neustáleho nátlaku zo strany európskych inštitúcií na jeho ratifikáciu.
Ako upozorňujem už od začiatku, spájanie boja proti násiliu na ženách s Istanbulským dohovorom vôbec nepomáha obetiam, na ktoré sa pri tom úplne zabúda. Ak chceme proti tomuto neakceptovateľnému fenoménu bojovať, musíme sa v prvom rade zamerať na riadne vykonávanie právnych predpisov, na školenia pre príslušníkov polície, prokurátorov či sudcov o tom, ako majú k obetiam pristupovať a samozrejme kultivovať aj atmosféru v našej spoločnosti k nulovej tolerancii voči násiliu.“
Kontroverzný Istanbulský dohovor okrem problematických častí obsahuje aj návrhy konkrétnych opatrení, ktoré by mali viesť k predchádzaniu a riešeniu násilia na ženách. Podľa mnohých odborníkov však slovenský právny poriadok už navrhované riešenia dávno obsahuje.
Problémom je však ich efektívne vykonávanie a najmä pristupovanie k obetiam tak, aby sa nebáli prípady násilia nahlasovať. Aj preto je za najdôležitejší krok považované práve upustenie od ideologizácie tohto problému a zameranie sa na reálnu pomoc obetiam. A k tomu vyzývame aj my v tento Medzinárodný deň.
Zdroj foto: www.pravnenoviny.sk
Spájanie boja proti násiliu na ženách s Istanbulským dohovorom vôbec nepomáha obetiam, na ktoré sa pri tom úplne zabúda. Ak chceme proti tomuto neakceptovateľnému fenoménu bojovať, musíme sa v prvom rade zamerať na riadne vykonávanie právnych predpisov, na školenia pre policajtov, prokurátorov či sudcov k tomu, ako majú pristupovať k obetiam, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách.
Toto nie je migračná kríza akej sme čelili v minulosti. Toto je organizovaný, cielený a autokratickými režimami riadený akt, ktorý podkopáva mier a bezpečnosť v Európe. Uviedla na pôde EP Miriam Lexmann ku aktuálnemu dianiu na hraniciach EÚ s Bieloruskom. Viac tu.
V rámci vyjednaného textu poľnohospodárskej reformy Miriam Lexmann privítala podporu mladých farmárov a opätovne vyzvala, aby Slovensko prijalo jasné kroky k potravinovej sebestačnosti, pričom podpora mladých farmárov k tomu môže dopomôcť. Nesúhlasí však s absenciou zastropovania dotácií, ktoré by mohlo znížiť formu ich zneužívania.
Miriam Lexmann vyzvala Komisiu prostredníctvom pozmeňovacích návrhov v uznesení EMPL o zamestnaní a postpandemickej obnove, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí, a to nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na novú realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí.
Len 11 % z nahlásených antisemitských a agresívnych statusov či reakcií sociálne platformy odstránili z verejného priestoru. Prieskum uskutočnili europoslanci vrátane Miriam Lexmann, keď chceli otestovať reakcie sociálnych sietí na nahlasovanie škodlivého obsahu. Sociálne siete nesmú byť hrozbou a priestorom pre podnecovanie nenávisti, uviedla Lexmann.
Hlasovania poslancov Európskeho parlamentu a vysvetlenia k nim sú verejne dostupné na oficiálnej webovej stránke. Z nich je zrejmé, že správu nepodporili aj ďalší poslanci naprieč politickými skupinami Európskeho parlamentu.
Pri výkone svojho mandátu vždy hlasujem podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dlhodobo verejne komunikujem hodnoty, ktorými sa riadim. Príbeh mojej rodiny, ktorá v ohrození života bojovala tak proti fašistickému, ako aj proti komunistickému režimu, je dobre známy. Uvedené spojenie je za čiarou a nemám dôvod sa mu zvlášť venovať.
Uznesenie o kríze právneho štátu v Poľsku a nadradenosti práva EÚ bolo ďalším z uznesení, ktorými sa v ostatnom období zaoberáme takmer na každom plenárnom zasadnutí.
Tak ako pri iných uzneseniach o Poľsku, ani toto neobsahovalo konštruktívne hľadanie dialógu, ale vzťahy s Poľskom opäť skôr ideologizovalo a vyhrocovalo. Treba zdôrazniť, že Poľsko nie je ani prvým, ani jediným štátom, ktorého ústavný súd rozhodol o prednosti národnej ústavy pred právom EÚ.
Hlasovala som na základe úprimnej snahy chrániť európsky projekt, preto som nepodporila tendencie rozširovať právomoci EÚ. Som za to, aby EÚ rešpektovala rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a Európskou úniou, ktoré sú dohodnuté od začiatku. V otázke bezpodmienečnej prednosti práva EÚ pred kolidujúcim vnútroštátnym aj ústavným právom, ktorú spochybňovali ústavné súdy členských štátov, je riešením jedine úprimná, otvorená a konštruktívna debata. Tá je zároveň kľúčová a existenčná pre spoločnú Európu.
Dohodnuté rozdelenie právomocí však musí byť obojstranne zachovávané a rešpektované tak, aby neboli porušované európske právo a princíp subsidiarity ako základné piliere EÚ. Odpoveď podľa mňa treba hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorá predpokladá konštantný dialóg a udomácňovanie medzi úrovňou členských štátov a úrovňou EÚ. Uznesenie však nič z tohto nereflektovalo. Preto som hlasovala proti.
Foto: windeurope.com
Facebook by mal oznámených 10 000 pracovných miest v EÚ pre vytvorenie tzv. metaverza radšej vytvoriť na posilnenie dátovej a užívateľskej bezpečnosti už svojich existujúcich služieb, uviedla k diskusii o sociálnych médiách v EP Miriam Lexmann a dodala, že nesmieme pripustiť bezbrehý zisk na úkor ľudskej dôstojnosti.
Vzdelávanie by nemalo byť zamerané výlučne na uplatnenie sa na trhu práce. Vzdelávanie má slúžiť osobnému rozvoju človeka a byť prispôsobené jeho individuálny potrebám. Potrebujeme nielen odborné špecializácie, ale aj prierezové zručnosti ako mediálna gramotnosť, kritické myslenie či medzináboženské kompetencie, povedala v pléne EP tieňová spravodajkyňa správy o Európskom vzdelávacom priestore Miriam Lexmann.
Solidarita a principiálna politika musia byť podstatou, na ktorej funguje celé európske partnerstvo. Rozvíjať blízke ekonomické a kultúrne vzťahy medzi krajinami v súlade s ich záujmami a spoločnými hodnotami demokracie, je ich suverénnym rozhodnutím. Uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti stretnutia s predsedom českého senátu Milošom Vystrčilom, ktorého na jar verejne podporila pri jeho ceste na Taiwan silne, čo silne kritizovala Čína.
Potreba flexibilnejšej legislatívy, ktorá upraví novovznikajúce typy zamestnania ako sú zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre AI využívanú na pracovisku, či nutnosť akceptovania starnutia pracovnej sily a s tým súvisiace vyššie riziko vzniku zdravotných problémov. Miriam Lexmann predložila 20 pozmeňovacích návrhov k správe EMPL o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Do akej miery je to, k čomu v poslednom čase dochádza v EÚ v oblasti postojov voči niektorým členským krajinám, či žalobe EÚ na EK skutočne boj o ochranu právneho štátu alebo len svedectvom boja o ideologickú prevahu vo verejnej diskusii? pýta sa Miriam Lexmann v ankete portálu Euractiv.
Najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov nám nekladie Brusel, ale robíme si ich my sami. Miriam Lexmann to opätovne skonštatovala po ukončení návštevy delegácie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci EP na východe Slovenska, kde sa zamerali na efektivitu čerpania eurofondov.
Ako členka delegácie Výboru pre sociálne veci a zamestnanosť Európskeho parlamentu navštívila Miriam Lexmann spolu s ďalšími kolegami Košice a okolie.
Cieľom misie v teréne bolo zhodnotiť efektivitu čerpania eurofondov, a to najmä Európskeho sociálneho fondu so zameraním na lepšie začlenenie znevýhodnených skupín. Slovenská europoslankyňa dlhodobo poukazuje na význam efektívneho čerpania európskych finančných prostriedkov, a to nielen Plánu obnovy, ale i ďalších eurofondov, čo je potrebné realizovať v synergii.
„Je to totiž jedinečná príležitosť posunúť našu krajinu vpred. O to viac v čase, keď silné sociálne dopady pandémie privádzajú mnohé rodiny či marginalizované skupiny na hranicu chudoby alebo ich do nej ešte hlbšie ponárajú,” uviedla počas trojdňovej misie Lexmann.
Stretnutia s miestnymi zástupcami – primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom, viceprimátorkou Lucia Gurbáľová, starostom mestskej časti Luník IX. M. Šaňom, riaditeľkou tamojšej základnej školy I. Roškovou, zástupcami neziskového sektora a ďalšími len potvrdili skutočnosti, ktoré ľudia v regiónoch hlásia už dlhodobo.
„Tie najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov neprichádzajú z Bruselu – zbytočne si ich vytvárame my sami na Slovensku: komplikovanou byrokraciou, nezmyselnými pravidlami a na rozdiel od okolitých krajín aj platbami za projekty až po ich realizácii pričom zdĺhavé verejné obstarávanie často spôsobí, že vysúťažená cena sa medzičasom pri náraste cien stáva neaktuálnou, a teda projekt nerealizovateľným,” popísala konkrétne problémy s čerpaním eurofondov v regiónoch členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri EP.
Päťčlenná delegácia poslancov a dvoch vysoko postavených úradníkov Európskej Komisie videla v Košiciach a okolitých obciach mnoho skvelých sociálnych projektov, ktoré kvôli uvedeným absurdným pravidlám nie sú alebo nemôžu byť financované z eurofondov. Každé nevyužité či vrátené euro nazýva M. Lexmann okrádaním ďalších generácií o príležitosť.
„Rada by som na tomto mieste vyzdvihla zvlášť prácu saleziánov, s ktorými som sa v rámci tejto návštevy stretla na Luníku IX. – don Peter Veselský, don Peter Žatkuľak, don Peter Bešenyei, sestra Zuzka a ďalší, máte môj obdiv. Na pozitívny vplyv ich pastoračných aktivít v miestnej komunite som upovedomila i kolegov zo zahraničia – poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov Európskej komisie. Som potešená, že v tamojšej atmosfére bolo cítiť i silu stále prítomného posolstva nedávnej návštevy Svätého Otca Františka,” uzavrela Miriam Lexmann stručný prehľad získaných skúseností z pracovnej cesty.
Zdroj foto: Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku
Najvplyvnejšou spomedzi slovenských europoslancov a europoslankýň sa stala Miriam Lexmann (KDH). Vyplýva to z dát, ktoré od augusta 2020 do augusta 2021 hodnotila komunikačná agentúra BCW a renomovaná nezávislá organizácia VoteWatch Europe. Významné ocenenie podľa tzv. Indexu vplyvu europoslancov získala hneď v prvom kompletnom roku svojej poslaneckej služby.
„Teším sa tomuto oceneniu mojej práce, za svojich skutočných hodnotiteľov však považujem občanov. Je to práve každodenná spätná väzba zo slovenských regiónov – obcí a miest, ktorá má pre výkon môjho mandátu rozhodujúci význam. Som povzbudená i naďalej naplno prinášať výsledky, ktoré sú v prospech spoločného dobra, a to zvlášť v kontexte závažných spoločenských i ekonomických dôsledkov pandémie,” uviedla Miriam Lexmann.
V Indexe vplyvu boli hodnotené dve základné kategórie. Jednak politický vplyv, ktorý meria schopnosť tvoriť legislatívu, formovať debatu či ovplyvniť hlasovanie. Hodnotitelia si však zároveň všímali sociálny vplyv, ktorý meria schopnosť informovať o svojej práci, viesť a posúvať verejnú diskusiu, formovať komunity či vplyv na sociálnych sieťach. Práve najmä vďaka nadpriemernému výsledku v kategórii sociálny vplyv sa Miriam Lexmann stala najlepšie hodnotenou slovenskou europoslankyňou v rebríčku. Miriam Lexmann obsadila v celkovom poradí spomedzi 705 poslancov Európskeho parlamentu 141. miesto.
Hodnotenie je zaujímavé o to viac, že europoslankyňa za KDH nastúpila do europarlamentu až po Brexite vo februári 2020. Pri vlaňajšom hodnotení, ktoré uzavreli v auguste 2020, tak bola medzi poslancami len sedem mesiacov. Aktuálny rebríček vyhodnocoval pôsobenie europoslancov do augusta 2021. Ide tak o prvý kompletný rok kresťanskej demokratky Miriam Lexmann v pozícii europoslankyne.
Zdroj foto: Európsky parlament
Miriam Lexmann spolu s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlásili esejistickú súťaž pre študentov všetkých odborov vysokých škôl a univerzít na tému Ak by som mohol zmeniť jednu vec na fungovaní EÚ, čo by to bolo? Autori troch najlepších esejí budú ocenení vecnými cenami a s ponukou stáže v kancelárii Nadácie Hannsa Seidla či návštevy Bruselu. Podrobnosti v článku.
Princíp subsidiarity znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí. V prípade EÚ to znamená presné vymedzenie a rešpektovanie dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a Bruselom, uviedla to Miriam Lexmann na fóre európskej federácie Jeden z nás v Lisabone, ktorého témou bola ochrana ľudskej dôstojnosti v každom okamihu života.
Predstavitelia Medzinárodnej aliancie pre Čínu vrátane Miriam Lexmann sa stretli v Ríme, aby vyslali signál pre Summit G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv našich hodnôt či zabráneniu zneužívania závislostí krajín v dodávateľskom reťazci rôznych komodít.
Miriam Lexmann vyzvala verejnosť, aby sa zapojila do zbierania názorov o funkčnosti, praktickosti a rezervách jednotlivých riešení, s ktorými prichádza Európska únia. Názory na existujúce právne predpisy a politiku Únie možno vyjadriť prostredníctvom dotazníka v slovenskom jazyku.
Slobodu a demokraciu nemôžeme len obraňovať. Spolu s ďalšími demokratickými partnermi, ako je aj Taiwan, musíme slobodu a demokraciu vo svete i aktívne podporovať. Je to kľúčové aj z pohľadu našich vlastných bezpečnostných záujmov, uviedla na dnešnom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Miriam Lexmann.
Pomerne malý ostrov je po Južnej Kórei druhým najväčším ázijským investorom na Slovensku. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) je pre nás Taiwan rozhodujúci partner nielen ekonomicky, ale najmä pri spolupráci v bezpečnostných témach a ochrane slobody a demokracie vo svete.
„Čoraz asertívnejšie autoritárske a totalitné režimy vo svete sa snažia podkopať demokraciu a hodnoty, na ktorých je naša spoločnosť založená“, tvrdí M. Lexmann. Príkladom je Čínska komunistická strana a jej represívna vláda, ktorá sa správa agresívne nielen voči susedom ako Taiwan, ale dokonca i niektorým európskym krajinám, ako to vidíme napríklad v Litve.
„Práve preto považujem spoluprácu medzi demokratickými krajinami za nosný pilier spoločnej snahy ochraňovať naše bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale vôbec vo svete,” uviedla europoslankyňa pri príležitosti jej dnešného stretnutia s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Josephom Wu v Bratislave.
„Slobodu a demokraciu však nemôžeme len obraňovať. Som presvedčená, že spolu s ďalšími demokratickými partnermi, ako je aj Taiwan, musíme slobodu a demokraciu vo svete i aktívne podporovať, a to predovšetkým tam, kde je potláčaná. Je to kľúčové aj z pohľadu našich bezpečnostných záujmov,” hovorí k téme vzájomnej spolupráce členka Výboru pre zahraničné záležitosti v Európskom parlamente (EP).
Druhým významným atribútom slovensko-taiwanského partnerstva je naša ekonomická spolupráca. Taiwanské investície dosahujú na Slovensku hodnotu približne 400 miliónov eur a taiwanské firmy vytvorili v slovenských regiónoch okolo 4000 pracovných miest. „To znamená, že ostrov, ktorý má menej ako 24 miliónov obyvateľov, má na Slovensku väčšie investície než miliardová Čína, pričom naša ekonomická spolupráca s Taiwanom má rastúci potenciál,” priblížila Lexmann.
Uvítala zároveň nedávne podpísanie memoránd o spolupráci medzi Slovenskom a Taiwanom v siedmich oblastiach, vrátane priemyselnej inovácie, výskumu a vývoja, investícií, zelenej ekonomiky či oblasti inteligentných miest a alternatívnej mobility. „Pandémia nám všetkým ukázala nebezpečenstvo spočívajúce v našej závislosti na obchode s Čínou. Taiwan je aj tu dôležitým partnerom pri diverzifikovaní našich zásobovacích reťazcov a ich odolnosti. Musíme predchádzať tomu, aby sme boli vydierateľní totalitnými režimami,” zdôraznila M. Lexmann a poukázala na vzájomné darovanie 700-tisíc masiek a respirátorov a 10-tisíc vakcín, ktoré sa medzi Slovenskom a Taiwanom v pandemických mesiacoch uskutočnilo.
Europoslankyňa KDH zároveň počas októbrového plenárneho zasadnutia EP aktívne prispela k formulovaniu a prijatiu správy o vzájomných európsko-taiwanských vzťahoch, v ktorej EP apeluje na Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ ako aj Európsku komisiu, aby sa začali rokovania o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom.
Zdroj foto: Európsky parlament
Miriam Lexmann ponúka trojmesačnú platenú stáž vo svojej kancelárii v Bruseli. Vysokoškoláci a absolventi, viac informácií nájdete na stránke.
V rozhodnutí poľského ústavného súdu vidí Miriam Lexmann vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora. Píše o tom v najnovšom vyjadrení po schválení uznesenia EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ.
Dnešné hlasovanie o uznesení EP „o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ“ považujem za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov.
Dlhodobo a jasne sa proti takýmto iniciatívam vymedzujem.
Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie poľského súdu nie je naprieč členskými štátmi EÚ ojedinelé. V konkrétnych, individuálnych prípadoch rozhodli o nadradenosti domácej ústavy a práva nad európskym aj Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Litva, Česká republika či Dánsko.
V samotnom rozhodnutí poľského ústavného súdu vidím vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Som presvedčená, že odpoveď je potrebné hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorý predpokladá konštantný dialóg a zosúlaďovanie úrovní členských štátov a európskou úrovňou namiesto pretláčania jednoduchej prednosti práva EÚ.
Toto dianie považujem za jasný moment pre otvorenú a konštruktívnu diskusiu o dodržiavaní princípu subsidiarity. Práve prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy je pre to výbornou príležitosťou.
Zdroj: Európsky parlament /Daina Le Lardic
Do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne sa dostali aj návrhy Miriam Lexmann. Smerujú k potrebe zlepšiť poradenstvo v oblasti dlhov a služieb na ochranu pred zadlžovaním, k zvýšeniu informovanosti o finančných otázkach a vzdelávaním už od školského veku, či cielenej ochrane najzraniteľnejších skupín.
Až 47% Európanov cíti z pandémie pocit neistoty, no kým v EÚ je druhým najfrekventovanejším pocitom nádej, na Slovensku je to bezmocnosť. Situácia na Slovensku je veľmi zlá, musíme si uvedomiť, že práve zo strachu a bezmocnosti vyrastajú totalitné a nedemokratické režimy, uviedla v rozhovore pre Český rozhlas Miriam Lexmann.
Vytvorenie a prevádzkovanie virtuálnej reality bez jednoznačných pravidiel a vysvetľujúcej kampane môže mať podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann zničujúci dopad pre celú spoločnosť.
Plán vytvoriť takzvané metaverzum predstavil počas víkendu Facebook. Išlo by o verziu internetu pre virtuálnu a rozšírenú realitu, ktorá stiera hranice medzi fyzickým a digitálnym svetom.
V metaverze sa podľa autorov projektu budú ľudia stretávať s priateľmi, pracovať, hrať či nakupovať. Budete si môcť nasadiť okuliare a ocitnete sa ako avatar vo virtuálnom svete, vykonávajúc bežné úkony. Tento projekt chce Facebook vyvíjať v Európskej únii.
Prečo ide o potenciálne riziko pre celú Európu? „Netvrdím, že koncept virtuálnej reality je zlý. Samozrejme, že sa dá využívať aj na dobré ciele. Zastavme sa však na moment a položme si pár otázok. Aký bude dopad tejto technológie na naše životy a zvlášť na život detí a mladých ľudí? Aký bude právny rámec jej využívania? Čo všetko bude v metaverze dovolené či zakázané?” pýta sa europoslankyňa KDH. Diskusiu k téme virtuálnej reality podľa Facebooku preto Lexmann otvorí na európskej pôde a zároveň vyzve vládu SR k zaujatiu jasného stanoviska na Rade EÚ.
Vedenie spoločnosti Facebook svojim návrhom podľa europoslankyne KDH znova ukázalo, že zisk je pre neho v istých situáciách viac než ľudské dobro a duševné zdravie. Len pred pár týždňami došlo k bezprecedentnému úniku dokumentov, v ktorých sa potvrdilo, že algoritmy Facebooku sú mnohokrát nastavené tak, aby zvyšovali čas strávený na nich, pričom táto spoločnosť mala jasné dôkazy o škodlivosti vplyvu svojich produktov na duševné zdravie používateľov. V prípade Instagramu ide dokonca o šokujúce odhalenia vo vzťahu k deťom.
Už niekoľko rokov vidíme totiž závažné negatívne dopady sociálnych sietí na mladých ľudí: porovnávanie sa, depresie, úzkosti, poruchy príjmu potravy, sexuálne predátorstvo, neschopnosť nadväzovať reálne vzťahy… Čo sa však stane, keď si mladí ľudia nasadia „okuliare virtuálnej reality”?
Človek nie je stavaný na život vo virtuálnom priestore. Ľudská psychika zo svojej prirodzenosti rozlišuje medzi reálnym a nereálnym, teda aj virtuálnym. Zmiešať tieto dva svety – a to navyše bez akejkoľvek rozsiahlej celospoločenskej diskusie – znamená ponoriť dnešného človeka do existenciálneho chaosu. „To, ako bude vyzerať naša budúcnosť, je len na nás. Človek dokáže urobiť svet neznesiteľným, ale dokáže ho urobiť aj lepším. Vždy máme na výber,” uviedla Lexmann.
„V čase vážnych dôsledkov pandémie na duševné zdravie ľudstva tento gigant neváha oznámiť projekt, ktorý je plný obrovských rizík. Pred tým, než sa čokoľvek začne v EÚ plánovať či realizovať, musí prebehnúť dôkladné skúmanie technológie vo vzťahu k duševnému i fyzickému zdraviu. O ničom takom však včerajšie oznámenie Facebooku nehovorilo. Považujem to za absurdné, a to zvlášť po spomínanom úniku dokumentov,” upresňuje europoslankyňa KDH.
Facebook zároveň ohlásil, že na vývoj tejto dystopickej technológie chce vytvoriť 10-tisíc pracovných miest v Európskej únii. „Hoci znie táto ponuka zvlášť v postcovidovej dobe atraktívne a práca je v mnohých regiónoch potrebná, musíme v prvom rade myslieť na ľudské dobro a zdravý vývin spoločnosti. V tomto kontexte je nevyhnutné podrobiť plán Facebooku kritickým otázkam a celospoločenskej diskusii. Za hodné povšimnutia považujem i načasovanie tohto oznámenia, ktoré prichádza v čase keď sa v EÚ usilujeme o prísnejšiu reguláciu sociálnych sietí,” uzavrela Lexmann.
Titulná foto: uni-potsdam.de
Aké ďalšie opatrenia – okrem zelenej knihy o starnutí – plánuje Európska komisia, aby Únia pre rovnosť poskytovala pomoc ľuďom všetkých vekových skupín? Ako zmení Európska stratégia starostlivosti podmienky formálnych a podporu neformálnych opatrovateľov? Miriam Lexmann podporila dve poslanecké otázky smerované EK.
Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia a v tom istom obstarávaní nájde chyby, pričom obviní obec a starostu. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu, upozorňuje Miriam Lexmann na systémové chyby pri implementácií eurofondov.
Aktuálne programové obdobie na čerpanie eurofondov sa oficiálne skončilo v roku 2020. Slovensko však z neho vyčerpalo len približne 47%. Nebyť predĺženia možnosti čerpania do roku 2023 minimálne 8 miliárd eur určených pre našu krajinu by zostalo nevyužitých.
„Je našou morálnou zodpovednosťou, aby sme eurofondy a všetky prostriedky z EÚ minuli čo najúčinnejšie a najlepšie,“ povedala v diskusii Eurofondy a ich využitie v končiacom programovom období europoslankyňa Miriam Lexmann.
Pripomenula pri tom predovšetkým skutočnosť, že kým v prvom programovom období Slovenska ako člena EÚ, v rokoch 2007 – 2013 sme dokázali vyčerpať 97% poskytnutých finančných prostriedkov, v tom druhom sme ku koncu decembra 2020 vyčerpali necelých 40%.
Prišli sme o 150 miliónov eur
„Vďaka Európskemu parlamentu (EP) sa podarilo predĺžiť obdobie na čerpanie eurofondov a zároveň sme ako dôsledok pandémie schválili v EP flexibilnejšie čerpanie prostriedkov, teda nie podľa oblastí, ako boli pôvodne pridelené a schválené, ale podľa toho, ako to členské krajiny v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie potrebujú,“ upresnila časový a formálny rámec aktuálneho čerpania európskych prostriedkov Miriam Lexmann.
Vďaka tomu Slovensko len za tento rok zvýšilo svoj podiel čerpania nateraz na približne 47%. Napriek tomu patríme v tomto ukazovateli k najhorším v EÚ.
„Je to niečo, z čoho musíme nielenže vyvodiť zodpovednosť, ale predovšetkým sa poučiť. Máme tu zdravotnícke, ekonomické a sociálne výzvy súvisiace s Covidom-19, vieme, že 12% slovenských rodín trpí chudobou, teda máme kde investovať, ale my nie sme schopní tieto investície urobiť včas,“ uviedla v diskusii Lexmann.
„Navyše, len doposiaľ sme prišli už o 150 miliónov eur, ktoré prepadli, lebo sme ich načas nevyčerpali,“ pripomenula známu skutočnosť o prostriedkoch z oblastí pre vedu a výskum respektíve pre samosprávy, ktorých sa Slovensko muselo vzdať.
„Nie je to nejaký výmysel Bruselu, ale preto, že sme nesplnili vlastné pravidlá, ktoré sme si sami nastavili,“ dodala europoslankyňa Európskej ľudovej strany (EĽS), kde zastupuje KDH.
Jedna štátna inštitúcia čerpanie schváli, druhá ho spochybní
Lexmann v diskusii uviedla príklad, kedy pri výzvach na cezhraničnú spoluprácu musia naši poľskí, českí či maďarskí partneri čakať niekedy až roky na to, kým Slovensko zareaguje a dobuduje svoju časť spoločného cezhraničného projektu, napríklad cyklocesty, turistickej cesty či inej atrakcie.
„Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia, v tom istom obstarávaní nájde chyby a obviní obec a starostu z pochybenia. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu. Konzekvenciou býva zdržanie, v tom horšom prípade až vrátenie prostriedkov, čo je mimoriadnou skúškou pre rozpočty obcí. Toto nie je spravodlivé a systémové,“ upozornila celkom konkrétne na problematickú stránku čerpania eurofondov Miriam Lexmann.
Regiónom chceme peniaze prostredníctvom MAS-iek dokonca ubrať
Veľmi nesystémovo využívame podľa nej aj pomoc pre regióny prostredníctvom tzv. Miestnych akčných skupín (MAS), ktoré sa starajú predovšetkým o implementáciu prostriedkov do rozvoja vidieka.
Kým v českej republike môžu MAS-ky čerpať aj zo sociálneho fondu, na Slovensku to nie je možné.
Dokonca namiesto podpory tohto nástroja na čerpanie pre mestá a obce, podnikateľov či rôzne občianske a neziskové združenia, budeme podľa najnovších zámerov MAS-kám peniaze krátiť, pretože im zoberieme možnosť čerpať prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
„V regiónoch žije až 73% ľudí, nie je možné ich takto ochudobňovať a brániť im tak v čerpaní prostriedkov na rozvoj. Základ dobrého rozvoja krajiny je v tom, že budeme riešiť problémy tam, kde vznikajú. Kde množstvo ľudí reálne pociťuje ťažkosti, potrebujú pomoc alebo skrátka zlepšiť životné podmienky, a to je v jednotlivých regiónoch Slovenska,“ pripomenula europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Zdroj foto: obecne-noviny.sk
Prínos neziskových organizácií, a to obzvlášť počas pandémie, sa ukázal ako mimoriadne potrebný. Preto je potrebné rozšíriť im prístup a dostupnosť financií z európskych štrukturálnych prostriedkov, a to vrátane charitatívnych organizácií. Miriam Lexmann preto smerovala 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie.
Riešenia sa majú hľadať tam, kde vznikajú problémy. Politika má byť čo najbližšie ľuďom. O tom je aj riešenie MAS, ktoré dokážu pomôcť grantmi a dotáciami priamo v regiónoch, no na Slovensku ich pôsobenie nezmyselne obmedzujeme – neumožňujeme im čerpať napr. zo sociálneho fondu a krátime im finančné prostriedky. Miriam Lexmann preto apelovala na zmenu ich využívania aj počas diskusie Eurofondy a ich využitie v končiacom programovom období.
Infiltrácia Číny do medzinárodných organizácií, ale aj prehodnotenie a znovunastavenie našich vzťahoch s Čínskou komunistickou stranou a vôbec s tamojším režimom v súlade s našimi hodnotami boli témou diskusie s Miriam Lexmann počas medzinárodnej konferencie Forum 2000.
Mladí opatrovatelia majú obrovský význam pre kvalitu života a vývoj človeka, ktorému takto venujú svoj čas. Potrebujú preto naše uznanie, ale aj praktickú aj emocionálnu podporu. Miriam Lexmann podpísala iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.
Miriam Lexmann vyjadrila hlboké poľutovanie nad tým, že do nelegislatívnej správy, ktorá sa zameriava na budúcnosť transatlantických vzťahov medzi EÚ a USA sa dostala aj jednovetová zmienka, v ktorej EP prejavuje znepokojenie nad rozhodnutím texaských zákonodarcov prijať tzv. zákon o tlkote srdca.
Pre mňa ako človeka z postkomunistickej krajiny je nepochopiteľné sledovať, ako rastie závislosť západného sveta na nedemokratických režimoch.
Európska stratégia starostlivosti prináša výrazne zlepšenie postavenia neformálnych opatrovateľov.
Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) získala prestížne medzinárodné ocenenie Svätej Matky Terezy za jej principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v Európskom parlamente (EP).
Blíži sa tentokrát akýsi „magický“ prvý september, na ktorý sa zdanlivo upierajú oči všetkých v tejto krajine.
Existujú povolania, ktoré si v určitej fáze života vyskúšame takmer všetci. V tomto prípade najčastejšie popri vlastnej práci a na úkor voľného času.
Európsky parlament (EP) dnes veľkou väčšinou prijal naliehavé uznesenie o nedávnom zatknutí kardinála Josepha Zena v Hongkongu. Iniciátorkou a autorkou uznesenia je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Vyjadrenie Miriam Lexmann, poslankyne Európskeho parlamentu za KDH, k prijatiu uznesenia Európskeho parlamentu k súdnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorým ruší ústavné právo na umelý potrat.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
