Miriam Lexmann dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňuje, že EÚ musí na riešenie problémov efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie podkopávať jednotu a akcieschopnosť zasahovaním do právomocí členských štátov.
Rýchle správy
Miriam Lexmann dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňuje, že EÚ musí na riešenie problémov efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie podkopávať jednotu a akcieschopnosť zasahovaním do právomocí členských štátov.
KDH ostro kritizuje uznesenie o návrhoch na zmenu zmlúv, ktoré dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal Európsky parlament (EP). Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje hnutie za absurdné.
Správa EP v predloženom znení vyzýva okrem iného aj na reformu rozhodovania EÚ v niektorých oblastiach z doterajšej jednomyseľnosti na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou či dokonca jednoduchou väčšinou, čo by v praxi znamenalo odobratie práva veta členským štátom aj v zásadných otázkach. Tiež je ohrozené výlučné právo členských štátov určovať si svoj energetický mix. Tieto snahy zároveň automaticky povedú k oslabovaniu menších členských štátov v prospech väčších. Pre hnutie je tiež neprijateľné zavádzanie nového jazyka, ktorý nahrádza rovnosť medzi mužmi a ženami pojmom rodová rovnosť.
„Prehlbovanie centralizácie na úkor právomocí členských štátov je pre nás neakceptovateľné. Subsidiarita je základným pilierom európskej integrácie. Tak, ako sú v rámci štátu najbližšie k ľuďom mestá, obce a regióny, v rámci EÚ sú to jednotlivé členské štáty. Pre KDH je dôkladné dodržiavanie princípu subsidiarity na národnej i európskej úrovni kľúčom ku skutočnej prosperite a dobru pre všetkých občanov“, hovorí predseda KDH Milan Majerský.
Zmeny navrhnuté Európskym parlamentom s odôvodnením, že potrebujeme zareagovať na dôsledky ruskej agresie voči Ukrajine a tiež implementovať závery Konferencie o budúcnosti Európy, považuje KDH za neúprimné. Podľa právnej analýzy Európskej rady možno totiž veľkú väčšinu (300 z 326) odporúčaní občanov vyplývajúcich z Konferencie o budúcnosti Európy realizovať už v rámci existujúcich ustanovení zmlúv a kompetencií.
Na efektívnejšie využívanie súčasných právomocí EÚ dlhodobo upozorňuje aj europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann a dodáva: „Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. Dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňujem, že EÚ musí na ich riešenie efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie podkopávať jednotu a akcieschopnosť zasahovaním do právomocí členských štátov.“
KDH bude tak ako doposiaľ, aj naďalej apelovať na predstaviteľov každej vlády SR, aby sa dôrazne postavila proti otváraniu európskych zmlúv a neoslabovala tak suverenitu Slovenska.
Titulná foto: ilustračná
Zdroj: Getty Images/iStockphoto
Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. EÚ musí na riešenie problémov ľudí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje preto Miriam Lexmann za absurdné.
Pre spotrebiteľov bude vďaka novej smernici o oprave výrobkov jednoduchšia, dostupnejšia, ale aj lacnejšia dostupnosť servisu rôznych tovarov. Predĺži sa záručná lehota na niektoré typy tovarov, náhradné diely budú musieť byť k dispozícii aspoň počas stanovenej doby, zakázané bude inštalovať tzv. “kazítka”. Smernica pomôže zamedziť vzniku zbytočnému odpadu z výrobkov.
Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k hlasovaniu (22. 11.) o Správe o návrhoch Európskeho parlamentu na zmenu zmlúv:
„Vychádzajúc z klasickej zásady „zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“, odmietam opakované pokusy tlačiť na zmenu zmlúv tzv. salámovou metódou a zdôrazňujem neprijateľnosť porušovania princípu subsidiarity, ako aj dôsledkov takýchto krokov. Dlhodobo poukazujem na to, že Európska únia musí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. O to viac v čase závažných geopolitických výziev, považujem diskusie o otváraní zmlúv namiesto ich riadneho dodržiavania za absurdné. Aj na pôde Európskeho parlamentu často upozorňujem na konkrétne riešenia, ktoré vyplývajú z riadnej implementácie základných zmlúv. Správu preto v predloženom znení určite nepodporím.“
Titulná foto: ilustračná
Zdroj: euractiv.com
Voľný pohyb je základným pilierom jednotného trhu. Nemôžeme ho bez rozmyslu jednostranne obmedzovať alebo dokonca až zastaviť, reaguje Miriam Lexmann na poľské uzatvorenie menších hraničných priechodov so Slovenskom. Závažne, aj keď nie zámerne, ohrozujú živobytie mnohých Slovákov z prihraničných oblastí. Lexmann oslovila Komisiu a požiadala ju o preverenie primeranosti krokov Poľska.
Európsky parlament vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci prijal svoju pozíciu k návrhu Nariadenia o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Ide o dlhoočakávanú legislatívu, ktorej cieľom je efektívnejšie zakročiť proti šíreniu vizuálneho materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí online. Slovenska pritom patrí k trom krajinám s najväčším množstvom hostingových domén s detskou pornografiou.
Odvolací súd zamietol všetky obvinenia proti fínskej poslankyni Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Súdu čelili čelili kvôli svojim kresťanským postojom vychádzajúcim z Biblie. Toto dnešné víťazstvo je významným symbolom a precedensom ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ale i slobody slova, teší sa z rozhodnutia Miriam Lexmann
Ponúkam prehľad mojich pracovných aktivít v Európskom parlamente aj doma na Slovensku za október 2023.
Prajem vám krásne jesenné dni, priatelia.
M. Lexmann víta postoj EP k novým pravidlám na zníženie emisií z cestnej dopravy EURO7, ktorý je reálnejší k ochrane životného prostredia a na rozdiel od pôvodného návrhu Komisie neoslabuje našu konkurencieschopnosť. Najmä v kontexte dominancie automobilového priemyslu na Slovensku a tým aj ochrany pracovných miest. V súčasnom geopolitickom kontexte považuje spoločne s Igorom Janckulíkom z KDH za zásadné vyvažovať naše ambície v oblasti ochrany klímy tak, aby sa nestali likvidačnými pre náš priemysel.
Riešenie znižovania našej závislosti na totalitných krajinách v oblasti kritických surovín nevidí Miriam Lexmann len v diverzifikovaní zdrojov, ale dôraz je potrebné klásť aj na recykláciu kritických surovín. Tá totiž nielen pomáha chrániť životné prostredie, ale aj zvyšuje našu bezpečnosť. Píše o tom v aktuálnom vydaní regionálnych novín MY.
Ako EÚ chráni ľudí pracujúcich z domu a venuje sa ochrane ich duševného zdravia, ale aj a ako sa pripravuje na príchod umelej inteligencie na pracovný trh a s tým súvisiacu ochranu súkromia a práv pracovníkov. Aj tieto otázky položili poslanci EP vrátane Miriam Lexmann Európskej komisii.
Miriam Lexmann spolu s kolegami z EP diskutovala so slovenskými zástupcami Európskeho ekonomického a sociálneho výboru o súčasných hospodárskych výzvach, ktorým čelí Slovensko. Ústrednou otázkou bolo čo najefektívnejšie využitie financií z Fondu obnovy a odolnosti na podporu našej konkurencieschopnosti.
Vďaka výzve vyhlásenej Miriam Lexmann na Deň učiteľov, aby napísali o troch zručnostiach, ktoré považujú za kľúčové pre budúcnosť žiakov a študentov na Slovensku, sa do Bruseli na pozvanie slovenskej europoslankyne dostali do Bruselu riaditeľka Strednej zdravotníckej školy sv. Alžbety v Košiciach Jana Filipová, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove Marián Damankoš a učiteľka Mária Mydlová zo Spojenej školy sv. Uršule v Bratislave.
Rýchly nástup technológií a prechod na teleprácu sú okrem výhody v podobe flexibility spojené aj s nevýhodami, ako je neustála prepojiteľnosť pracovníka, a tým aj stieranie hranice medzi pracovným a súkromným životom. S týmto súvisí aj nárast duševných problémov spojených s pracovným procesom. Preto počas plenárneho zasadnutia diskutovala aj Miriam Lexmann so zástupcami Komisie o možných opatreniach na riešenie tejto krízy duševného zdravia.
Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Miriam Lexmann preto úspešne iniciovala do smernice EÚ o náhradnom materstve presadenie trestného činu reprodukčného vykorisťovania prostredníctvom náhradného materstva.
Do trialógu k smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania ide Európsky parlament (EP) so svojou pozíciou posilnenou aj o ochranu zraniteľných žien a detí zneužívaných v procese tzv. náhradného materstva. Pričinila sa o ňu slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ako aj vážne porušenie ľudských práv. Cieľom uvedenej smernice je posilniť predchádzanie tejto trestnej činnosti, ktorej obeťou sú v špecifickom kontexte zvlášť ženy a deti. Ide o prostitúciu či iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, ako aj žobrania, otroctva, odoberania orgánov, nútených sobášov, nelegálnych adopcií či ďalších kriminálnych činov. K týmto trestným činom teraz Európsky parlament pridáva aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva. Ich spoločným menovateľom je komercializácia a komodifikácia človeka, ktorá je neakceptovateľná.
„Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právami poukazujem dlhodobo a v EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Som preto veľmi rada, že z mojej iniciatívy sa nám spoločne s niekoľkými kolegami podarilo do pozície EP k tejto smernici presadiť medzi trestné činy aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva“, hovorí europoslankyňa Lexmann.
Smernica bude teraz v legislatívnom procese predmetom medziinštitucionálnych rokovaní pod vedením španielskeho predsedníctva Rady EÚ.
Titulný obrázok: https://www.thehansindia.com
O sťahovaní a blokovaní dezinformácií na sociálnych sieťach, ale aj regulácii algoritmov, ktoré svojím nastavením a šírením škodlivého a negatívneho obsahu ohrozujú zdravie nielen našich detí dnes diskutovala Miriam Lexmann s Věrou Jourovou. Česká podpredsedníčka Komisie ubezpečila, že EK bude vo vzťahu k veľkým online platformám rázne konať. Rovnako ja sa budem aj naďalej zasadzovať za to, aby si sociálne siete svoj podiel povinností na boji proti dezinformáciám riadne plnili, uviedla M. Lexmann.
Európska únia potrebuje posilniť vzťahy s Arménskom a pokračovať v podpore jeho úsilia o mier a stabilitu v regióne. Aj o tom dnes diskutovala Miriam Lexmann s novým arménskym veľvyslancom pri EÚ, Tigranom Balayanom.
Musíme urobiť všetko pre to, aby deti neboli denne vystavované škodlivému obsahu či šikanovaniu a usilovať sa o minimalizáciu rizík. Pomôže nám v tom aj novo schválená Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti – tzv. BIK+. O jej implementácii na Slovensku bude Miriam Lexmann s príslušnými orgánmi určite komunikovať.
Je kľúčové, aby európske inštitúcie boli oboznámené s realitou v slovenských regiónoch. Iba tak v spolupráci s našou vládou môžeme dosiahnuť, aby Slovensko naplno využívalo európsku regionálnu politiku a financovanie regionálneho rozvoja na zmierňovanie rozdielov. Uviedla to Miriam Lexmann počas tohtotýždňovej návštevy Slovákov v europarlamente, medzi ktorými prijali jej pozvanie aj viacerí zástupcovia miest a obcí.
Neformálni opatrovatelia si zaslúžia našu maximálnu podporu. Ich námaha musí byť dostatočne ocenená a nadobudnuté schopnosti zúročiteľné aj ďalej, na trhu práce. Stať sa neformálnym opatrovateľom nemôže byť nevyhnutnosťou a výsledkom neexistencie iných možností, ale voľbou, pripomína Miriam Lexmann v Európsky deň opatrovateľov, pre ktorú patrí táto agenda k jednej z kľúčových na pôde Európskeho parlamentu.
Miriam Lexmann je presvedčená, že len náš jednotný a vytrvalý postup môže zabrániť bezprecedentnému pokračovaniu čínskej politiky v štýle „rozdeľuj a panuj”. Toto je nesmierne dôležité aj pre Slovensko vzhľadom na našu sekundárnu závislosť od Číny, napríklad prostredníctvom automobilového priemyslu, čo vytvára vysoké riziko pre ekonomickú bezpečnosť.
Čínska komunistická strana čoraz viac využíva ekonomickú závislosť tretích krajín od Číny, aby ich prinútila konať v súlade so záujmami tohto totalitného režimu. Po de facto zákaze litovských výrobkov v Číne navrhla Európska únia nový právny nástroj na ochranu členských štátov EÚ a jednotného trhu pred čínskym hospodárskym nátlakom.
„Osobitne vítam hlasovanie Európskeho parlamentu v prospech prijatia jednotných pravidiel obchodnej a ekonomickej obrany, ktoré som dlhodobo presadzovala aj ako tieňová spravodajkyňa. Sú našim ďalším dôležitým nástrojom proti politicko-obchodnému nátlaku, ktorý Čína neustále vyvíja nielen voči svojim susedom, ale aj tretím krajinám a aj voči EÚ – ako sa to ukázalo v prípade Litvy”, hovorí Miriam Lexmann, členka Zahraničného výboru Európskeho parlamentu.
„Som presvedčená, že len náš jednotný a vytrvalý postup môže zabrániť bezprecedentnému pokračovaniu čínskej politiky v štýle „rozdeľuj a panuj”. Toto je nesmierne dôležité aj pre Slovensko vzhľadom na našu sekundárnu závislosť od Číny, napríklad prostredníctvom automobilového priemyslu, čo vytvára vysoké riziko pre ekonomickú bezpečnosť”, tvrdí Miriam Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu a dlhodobo poukazuje na hrozby, ktoré predstavuje totalitný režim čínskej komunistickej strany.
Nástroj proti ekonomickému nátlaku je súčasťou komplexného súboru legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov, ktoré Európska únia pripravila na riešenie mnohorozmernej hrozby čínskeho totalitného režimu, vrátane preverovania zahraničných investícií, ochrany kritickej infraštruktúry, zabezpečenia prístupu ku kritickým surovinám pre náš priemysel alebo obmedzenie exportu kritických technológií, akými sú mikroelektronika či technologické systémy umelej inteligencie.
„Kľúčom k riešeniu čínskeho ekonomického nátlaku z dlhodobého hľadiska je zároveň naliehavá potreba znížiť našu závislosť od Číny v kľúčových sektoroch a diverzifikovať naše dodávateľské reťazce tak, aby sme eliminovali hrozby totalitných režimov, ktorých cieľom je oslabiť našu ekonomickú konkurencieschopnosť a demokraciu”, dodala Miriam Lexmann.
Foto: shutterstock.com
Prioritou Miriam Lexmann, ako tieňovej spravodajkyne pre dôležitú legislatívu, bolo zabezpečiť, aby EÚ mohla chrániť svoj jednotný trh a každý členský štát pred ekonomickým nátlakom zo strany Číny alebo iného autoritárskeho režimu. Preto víta dnes schválený nástroj na ochranu pred hospodárskym nátlakom z tretích krajín.
Fragmentované či nejasné pravidlá členských štátov týkajúce sa médií spôsobovali mnohé problémy vrátane nedostatočnej informovanosti užívateľov, ale aj nižších záruk nezávislosti pre médiá a novinárov. Nezávislé médiá sú však základom demokracie, a preto bolo potrebné prijať minimálne spoločné štandardy. Slúži na to Európsky akt o slobode médií, ktorý podľa Miriam Lexmann nastavuje jasné pravidlá pre vlastníctvo médií, ochranu zdrojov, editoriálnu nezávislosť a transparentnosť informácií.
Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k tragickej situácii kresťanských Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu.
„Je neakceptovateľné, aby EÚ vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú situáciu stále považovala Azerbajdžan za strategického partnera. Ak by EÚ pristupovala k zahraničnej politike principiálne, nemohla by však zmluvu o strategickom partnerstve ani len uzavrieť, v stave Azerbajdžanom spôsobenej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácie v tejto krajine.
Zastávam názor, že ak by EÚ bola skutočným lídrom a naplno využila svoju strategickú pozíciu v regióne, tomuto veľkému ľudskému utrpeniu sme mohli predísť. Opakovane som v posledných rokoch adresovala najvyšším predstaviteľom EÚ naliehavé výzvy na revíziu našich vzťahov s diktátorským režimom v Azerbajdžane a na podporu arménskej demokracie a celkového úsilia Arménska na dosiahnutie mieru a bezpečnosti.
To, čo dnes vidíme, sú etnické čistky kresťanského arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu zo strany azerbajdžanského režimu. Vyše dve tretiny obyvateľstva už utiekli, ďalší odchádzajú každý deň, zanechávajú za sebou domov a všetok svoj majetok. Ide o obrovskú humanitárnu katastrofu, kde je momentálne urgentnou výzvou pre EÚ poskytnúť humanitárnu pomoc.“
Titulná foto: Evakuácia civilistov v Náhornom Karabachu. Zdroj: profimedia.sk
V čase závažných vnútorných a vonkajších výziev, ako sú drahé potraviny, energetická kríza, vojna na Ukrajine, hrozby zo strany Číny v súvislosti s našou konkurencieschopnosťou či úpadkom európskych firiem považuje Miriam Lexmann za neadekvátne zaoberať sa dnes otázkou otvárania európskych zmlúv. V podcaste Európa tak reagovala na prejav o stave EÚ z úst Ursuly von der Leyenovej.
Chrániť naše hranice – to je odpoveď Miriam Lexmann na migračnú krízu. V relácii Zaostrené pripomenula, že nepomôžu papierové formuláre alebo policajti na vstupe z Maďarska. Máme analytické oddelenia sledujúce pohyb migrantov, máme Frontex, niekde sú vhodné fyzické bariéry, ktoré by mala financovať EÚ, pokiaľ sa jedná o spoločnú ochranu hraníc. Najviac však pomôže aktuálne 80 miliónový nástroj rozvojovej pomoci, ktorý by sme mali použiť včas, v dostatočnej výške a priamo tam, odkiaľ ľudia z krajín odchádzajú.
Európsky preukaz zabezpečí, že všetky zľavy či iné výhody, ktoré členský štát poskytuje svojim občanom so zdravotným postihnutím, bude automaticky poskytovať aj držiteľom Európskeho preukazu z iných členských štátov, pripomína Miriam Lexmann v súvislosti s predloženým návrhom Smernice o Európskom preukaze pre osoby so zdravotným postihnutím.
Okamžite vykonať testovanie zemného plynu, ktorý sa dostáva do Európskej únie cez Južný koridor, aby sa zistilo, či Azerbajdžan reexportuje Ruský plyn do EÚ. Tak znie jeden z návrhov, ktorý v liste Komisii uvádzajú europoslanci. List iniciovala Miriam Lexmann.
Po rokoch diplomatického zanedbávania zo strany Európskej únie vítame vašu rastúcu rolu a úsilie o nastolenie mieru a stability na južnom Kaukaze. V rovnakom čase sme však my, dolupodpísaní poslanci Európskeho parlamentu, sme čoraz viac znepokojení pokračujúcimi pokusmi Azerbajdžanu zmariť tieto ciele, a tak pôsobiť proti záujmom Únie.
Od decembra 2022 Azerbajdžan naďalej blokuje prístup do Náhorného Karabachu cez Lachinský koridor. Napriek vašim osobným pokusom a pokračujúcim výzvam medzinárodného spoločenstva je populácia Náhorného Karabachu na pokraji vyhladovania a stala sa rukojemníkom Alijevovho režimu.
Azerbajdžan naďalej blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, voda a palivo sú čoraz vzácnejšie, čo má za následok výpadky prúdu, dlhé rady na už aj tak nedostatkové jedlo, či ťažkosti nemocníc pri liečbe pacientov.
Teraz režim spustil novú, ohavnú vlnu vojenskej agresie proti Náhornému Karabachu, ktorá viedla k ďalším stratám nevinných životov a ničeniu majetku ľudí. Okrem toho obnovenie dodávok ruského plynu do Azerbajdžanu vyvoláva vážne otázky týkajúce sa životaschopnosti Memoranda o porozumení a o stratégii Partnerstvo v oblasti energetiky podpísané medzi EÚ a Azerbajdžanom.
Je jedno, či Azerbajdžan reexportuje ruský plyn do Európy cez Južný koridor alebo ho využíva na zásobovanie svojho domáceho trhu, aby uvoľnil svoj plyn a uspokojil tak záväzky memoranda, všetky tieto kroky sú v rozpore s politickým zámerom Memoranda o porozumení. To bolo dohodnuté konkrétne na zvýšenie objemov azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy tak, aby pomohlo EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu. Zatiaľ čo Azerbajdžan poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine, cynicky ťaží aj z ruskej agresie.
Nemôžeme tiež mlčať o pokračujúcom potláčaní základných ľudských práv azerbajdžanského ľudu zo strany Alijevovho režimu, vrátane zatýkania a zadržiavania stúpencov opozície a aktivistov za ľudské práva. Najnovšie bol zatknutý ekonóm a vládny kritik Dr. Gubad Ibadoghlu na základe vykonštruovaných obvinení.
Režim nielenže pokračuje v porušovaní medzinárodného práva a základných ľudských práv, ale zapája sa do vojenskej agresie namiesto toho, aby prispieval k riešeniu konfliktov, pričom je tiež v rozpore s existujúcimi dohodami s Európskou úniou.
Preto naliehavo vyzývame:
1) Okamžite vykonať testovanie zemného plynu, ktorý sa dostáva do Európskej únie cez Južný koridor, aby sa zistilo, či Azerbajdžan reexportuje Ruský plyn do EÚ,
2) Zaviesť sankcie v dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu,
3) Dočasne pozastaviť bilaterálne vzťahy, kým sa Azerbajdžan opätovne nezaviaže – slovami aj skutkami – k hľadaniu mieru, úcty k základným právam človeka a dodržiavaniu medzinárodného práva a dohôd.
Ďalej vás vyzývame, aby ste vláde Arménska poskytli všetku potrebnú podporu pri presadzovaní trvalého regionálneho mieru a bezpečnosti.
Podpísaní: Miriam Lexmann europoslankyňa (EPP, Slovensko), Nathalie Loiseau europoslankyňa (Obnova, Francúzsko), Viola von Cramon-Taubadel (Zelení/EFA, Nemecko), Reinhard Bütikofer, (Zelení/EFA, Nemecko), David Lega (EPP, Švédsko), Bernard Guetta (Obnova, Francúzsko), Rasa Juknevičienė (EPP, Litva), François-Xavier Bellamy (EPP, Francúzsko), Charlie Weimers (ECR, Švédsko), Andrius Kubilius (EPP, Litva), Riho Terras (EPP, Estónsko), Anja Haga (EPP, Holandsko), Petras Auštrevičius (Obnova, Litva), Markéta Gregorová (Zelení/EFA, Česko), Fabio Massimo Castaldo (NI, Taliansko), Tomáš Zdechovský (EPP, Česko), Thijs Reuten (S&D, Holandsko).
Titulná fotografia: Ilustračná foto z roku 2022, Zdroj: FRANCOIS LENOIR/consilium.europa.eu
Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.
„Ostro odsudzujem najnovší vojenský útok azerbajdžanského diktátora Alijeva proti arménskym kresťanom v Náhornom Karabachu. Po mesiacoch blokády Náhorného Karabachu, ktorá priviedla obyvateľstvo takmer k vyhladovaniu, Aliyev začal ďalšiu vojenskú agresiu proti nevinným ľuďom, vrátane detí.
Spolu s mojimi kolegami v Európskom parlamente dlhodobo vyvíjame intenzívne úsilie, aby sa EÚ vždy jasne zastala ľudu Náhorného Karabachu.
Preto som hlboko znepokojená, že napriek našim opakovaným výzvam, v ktorých sme žiadali zásadovejšiu európsku politiku voči Azerbajdžanu, EÚ nebola schopná predísť ďalšiemu aktu agresie proti Náhornému Karabachu.
Teraz musíme čeliť o to viac zložitej situácii a chrániť životy a dôstojnosť arménskych kresťanov. Obraciam sa aj na našu vládu, aby urobila všetko, čo je v našich silách, aby sme ako členský štát EÚ vyvinuli úsilie na ochranu základných európskych hodnôt, ku ktorým sa hlásime,” uviedla dnes po útoku na Náhorný Karabach slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Titulná foto: Reuters/dawn.com
EÚ by si mala vždy a jasne zastať utláčané obyvateľstvo Náhorného Karabachu. Nerobí to a aj preto je Miriam Lexmann hlboko znepokojená, že napriek opakovaným výzvam europoslancov, v ktorých žiadali zásadovejšiu európsku politiku voči Azerbajdžanu, EÚ nebola schopná predísť ďalšiemu aktu agresie proti Náhornému Karabachu.
Nástroj na rozvojovú pomoc EÚ vo výške 80 miliárd sme vôbec nevyužili celý na to, aby sme riešili migráciu v mieste, kde vzniká. Dnes z neho začíname čerpať, ale táto pomoc prichádza neskoro, uviedla Miriam Lexmann v súvislosti s riešením aktuálnej migračnej krízy.
Pre európsky priemysel je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové, obzvlášť v kontexte súčasných geopolitických hrozieb. Ide totiž o živobytie ľudí. Musíme si uvedomiť, že bez materiálov ako je lítium či kobalt, napríklad ani náš automobilový priemysel nemá budúcnosť, zdôrazňuje Miriam Lexmann v súvislosti s prijatým Aktom o kritických surovinách.
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
„Vítam, že pozícia Európskeho parlamentu odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Podľa ekonomických predpovedí dopyt po energii na báze lítia rýchlo stúpne s rastom trhu s elektrickými vozidlami. Očakáva sa, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktorý sa spolieha na batérie na báze lítia, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia,“ hovorí Lexmann.
Európa dnes čelí aj viac ako 70 percentnej závislosti na Číne v dodávkach kobaltu či germánia, ktoré sa taktiež používajú pri výrobe batérií alebo čipov do áut, mobilných telefónov či počítačov. Nedávne čínske obmedzenia vývozu kritických surovín, ako aj rastúca globálna asertivita totalitného režimu čínskej komunistickej strany podľa europoslankyne len podčiarkujú význam každej snahy o udržateľné a predvídateľné dodávky kritických surovín a nutnosť znížiť našu závislosť od totalitných režimov.
„Prijatý text stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu európskych dodávok kritických surovín,“ hovorí Miriam Lexmann, ktorej úspešne presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými partnermi. Nechceme totiž nahradiť našu závislosť od jedného nespoľahlivého režimu nejakým ďalším.
„V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie našich ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Legislatívny proces teraz bude pokračovať trialógom – rokovaniami medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.
Titulná foto: vedanadosah.cvtisr.sk
Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.
„Pandémia Covid-19 a obmedzenia, ktoré boli počas nej prijímané, negatívne zasiahli nielen pohyb tovarov a služieb, ale najmä cezhraničný pohyb pracovníkov.
Preto som sa vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci zasadzovala najmä za to, aby títo pracovníci boli v prípade budúcich kríz chránení. Mnohí z nás totiž za prácou cestujú, niektorí prekračujú hranice dokonca denne.
Mrzí ma však, že sa do nariadenia nedostali výzvy na riešenie tzv. home officu zo zahraničia, ktoré sme presadili vo výbore. Práca z domu pre zamestnávateľa v inom členskom štáte totiž dnes nie je právne možná. V situácií, kedy sú zavreté hranice, pracovník podľa súčasnej legislatívy nemôže pracovať z domu – napríklad na Slovensku pre zamestnávateľa z inej krajiny Európskej únie
Naďalej sa preto budem zasadzovať za potrebné zmeny, aby sa už nestalo, že rodiny budú v krízových situáciách mesiace rozdelené,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.
Zdroj: shutterstock.com
Eurofondy slúžia na to, aby posúvali európske regióny dopredu. My naše regióny dopredu neposúvame. Potrebujeme dať viac peňazí do regiónov, v Poľsku je to až polovica. V EÚ sme vyrokovali nulovú spoluúčasť pre miestnu a regionálnu správu, naša vláda však musí o to požiadať, povedala Miriam Lexmann v súvislosti s riešeniami slabého čerpania eurofondov na Slovensku.
Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA). Znamená to, že 19 najväčších svetových platforiem ako Google, Meta, TikTok, Youtube, Apple, Booking a ďalšie, ktoré v súčasnosti dosahujú mesačne viac ako 45 miliónov aktívnych používateľov, podlieha prísnejším pravidlám a regulácii.
„Dnešný deň považujem za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa intenzívne zasadzuje za zlepšenie ochrany a bezpečnosti v online priestore, a to práve s dôrazom na tých najmladších používateľov. „Platformy ako Meta prevádzkujúca Facebook či Instagram alebo Youtube, Google či TikTok od dnes napríklad nebudú môcť využívať reklamu na základe našich citlivých osobných údajov a zakázaná bude aj reklama zameraná na deti. Nezákonné bude aj používanie tzv. temných vzorcov, ktoré nás manipulovali na udelenie súhlasu s podmienkami, ktorý by sme inak neudelili,“ vysvetľuje Lexmann, ktorá sa téme ochrany a bezpečnosti detí a mládeže v online priestore dlhodobo venuje.
Oddnes platformy musia tiež bez zbytočných prieťahov stiahnuť nezákonný obsah, vrátane zobrazovaní sexuálneho zneužívania detí online. Zároveň budú musieť brániť šíreniu dezinformácií či kybernetickému obťažovaniu. Novinkou sú tiež posilnené podmienky pre transparentnosť, a to najmä vo využívaní údajov a zobrazovaní reklám, vrátane kontroly systémov algoritmov.
Algoritmy by tak napríklad nemali viac odporúčať videá o diétach dospievajúcim dievčatám, sledovať online aktivitu detí s cieľom prispôsobiť im reklamy či vypnúť automatické prehrávanie ďalšieho videa. Dohliadať na to bude Európska komisia s pomocou audítorskej spoločnosti a poverených výskumníkov. Na rok 2024 je plánované vydanie Kódexu správania sa v online priestore pre platformy, ktorý bude odstupňovaný podľa veku mladistvých.
„Tieto opatrenia sú nesmierne potrebné, dokonca životne dôležité. Ide totiž o duševné i fyzické zdravie. V EÚ, ale aj na Slovensku rastú štatistické čísla osamelosti a duševných porúch. Pokiaľ ide o mladistvých, do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete príde 22 percent detí už vo veku 11 rokov. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých. Som presvedčená, že implementácia tohto európskeho zákona nám významne pomôže chrániť aj naše deti pred škodlivým online obsahom,“ priblížila opodstatnenosť fungovania DSA Miriam Lexmann.
Pokuta za nedodržanie nariadenia v EÚ predstavuje v maximálnej výške až 6 percent ročného obratu firmy. Od konca februára 2024 budú musieť DSA dodržiavať aj všetky ostatné online služby a platformy podnikajúce v EÚ.
Foto: parentmap.com
Dnešný deň považuje Miriam Lexmann za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa v súvislosti s tým, že veľké online platformy musia oddnes uviesť do praxe prísnejšie povinnosti, ktoré im ukladá zákon o digitálnych službách (DSA)
Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.
Podľa iných zdrojov, každý deň zomrie v priemere 13 kresťanov za ich vierovyznanie, 12 kostolov a iných kresťanských budov je napadnutých, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom.
“Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu,” približuje význam slobody náboženského zmýšľania europoslankyňa Miriam Lexmann.
Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku.
“Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta,” dodáva slovenská europoslankyňa za KDH.
V jednom z posledných vyhlásení upozorňuje Lexmann aj na rapídne sa zhoršujúci stav náboženskej slobody v Bielorusku.
Aj tentokrát Miriam Lexmann opäť apeluje na kompetentné slovenské orgány, aby intenzívne trvali na náležitom objasnení dôvodov a spôsobu úmrtia Jozefa Chovanca a následnom spravodlivom rozsudku. Robí tak v súvislosti so Správou o ukončení vyšetrovania a zverejnenou informáciou, že návrhy zástupcov poškodených boli v konaní o náhradu škody zamietnuté. Výsledky vyšetrovania budú na základe spisu v priebehu septembra 2023 preskúmané belgickým súdom.
Miriam Lexmann víta podpísanie memoranda o spolupráci zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré umožní výmenu expertov, vzájomné konzultácie a predovšetkým nadobudnutie skúsenosti pri čerpaní a používaní eurofondov od jednej z najúspešnejších krajín v tejto oblasti.
Kým Poľsko je na 2. mieste v čerpaní eurofondov a z končiaceho programového obdobia 2014-2020 vyčerpalo 91 %, Slovensko je zo 75 % na 21. mieste a do konca tohto roka stále musí vyčerpať takmer 4 miliardy eur. Tieto rozdiely vidíme všetci akonáhle prekročíme hranice k našim severným susedom napríklad aj na omnoho lepšej infraštruktúre miest a obcí.
Na efektivitu poľského čerpania eurofondov v KDH dlhodobo poukazujeme a mnohí naši starostovia i regióny úspešne s Poliakmi spolupracujú na rôznych cezhraničných projektoch.
Vítam preto včerajšie podpísanie memoranda o spolupráci zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré umožní výmenu expertov, vzájomné konzultácie a predovšetkým nadobudnutie skúsenosti pri čerpaní a používaní eurofondov od jednej z najúspešnejších krajín v tejto oblasti.
Dôležité je to predovšetkým pre aktuálne programové obdobie 2021 – 2027, kde musíme účelne a najmä včas vyčerpať alokovaných 13 miliárd eur.
Aj z iniciatívy Miriam Lexmann nedávno rokoval Európsky parlament o situácii v Náhornom Karabachu s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Lexmann v rozhovore s ním zdôraznila, že EÚ musí vyvinúť väčší tlak na azerbajdžanský režim a zabezpečiť, aby všetky cesty vedúce do Náhorného Karabachu boli odblokované.
Najnovšia správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi za rok 2023 ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.
Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu.
Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta, vrátane Bieloruska, Číny, Sýrie a iných.
V tomto duchu som vystúpila aj minulý týždeň v pléne Európskeho parlamentu a vyzvala na okamžité ukončenie násilia proti kresťanom v indickom štáte Manipur. Útoky si tam od mája vyžiadali najmenej 100 mŕtvych, desaťtisíce vysídlených ľudí a stovky zničených domov patriacich kresťanom, ale aj chrámov či teologických inštitúcií.
Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku. Pevne verím, že aj u nás na Slovensku bude uprázdnená pozícia splnomocnenca čoskoro opäť obsadená tak, aby mohol aktívne napomáhať ochrane náboženskej slobody.
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci schválil dlho očakávaný zákaz dovozu výrobkov vyrobených za použitia nútenej či detskej práce na trh EÚ. Miriam Lexmann je tieňovou spravodajkyňou správy a považuje za morálnu povinnosť, aby sa takéto produkty nedostávali k našim spotrebiteľom. Plénum EP bude o nej hlasovať na jeseň.
Výbor pre zahraničné veci odhlasoval legislatívu o dostupnosti kritických surovín, ktorú ako spravodajkyňa vyjednávala Miriam Lexmann. Legislatíva pomôže znížiť našu závislosť na Číne a ďalších režimoch, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Európsku úniu. Jej snahou je diverzifikovať naše dodávky kritických surovín a tak ochrániť konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Hlasovanie v EP je v pláne na jeseň.
Miriam Lexmann prešli hlasovaním dva dôležité legislatívne návrhy, ktorým som sa v posledných týždňoch intenzívne venovala.
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) schválil dlho očakávaný zákaz dovozu výrobkov vyrobených za použitia nútenej či detskej práce na trh EÚ.
„Dlhodobo sa zaoberám najmä situáciou v Číne a preto viem, že v niektorých regiónoch, ako je napríklad čínsky Sin-ťiang, je ťažké nájsť výrobcu, ktorý by nútenú prácu nevyužíval alebo by aspoň o nej nevedel. Ako tieňová spravodajkyňa považujem za našu morálnu povinnosť, aby sa takéto produkty nedostávali k našim spotrebiteľom.“
Výbor pre zahraničné veci odhlasoval legislatívu o dostupnosti kritických surovín, ktorú ako spravodajkyňa vyjednávala práve Miriam Lexmann.
„Legislatíva pomôže znížiť našu závislosť na Číne a ďalších režimoch, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Európsku úniu. Jej snahou je diverzifikovať naše dodávky kritických surovín a tak ochrániť konkurencieschopnosť našej ekonomiky.“
Oba návrhy prešli takmer jednohlasne. Hlasovanie v pléne EP je na programe v jeseni.
„Verím, že rovnako hladko prebehne hlasovanie aj tam,“ povedala o výsledku návrhov vo výboroch Miriam Lexmann.
Foto: Kancelária ML
Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.
Zatiaľ čo náš automobilový priemysel upadá a čelí vážnym výzvam s dopadmi na živobytie ľudí, vláda SR investuje peniaze daňových poplatníkov do otáznych projektov, podkopáva našu ekonomickú konkurencieschopnosť a bezpečnosť,
Zatiaľ čo Európska únia vrátane Slovenska čelí vážnym hrozbám s dopadom na živobytie ľudí, náš premiér púta pozornosť zástupnými témami, podkopáva demokratické základy, právny štát a namiesto podpory konkurencie schopnosti prináša ďalšiu ranu nielen ľuďom, ale aj podnikateľskému sektoru.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann dnes v pléne Európskeho parlamentu vyzvala slovenskú vládu na promptnú pomoc pre zasiahnuté regióny, a to za využitia domácich, ako aj európskych nástrojov.
V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.
Nie financovanie projektov totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!