Kým domovy sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí môžu žiadať od štátu ochranné pomôcky, neverejné si majú pomôcť sami. Koronavírus si však nevyberá podľa zriaďovateľa, apelujú spoločne europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) a poslankyňa NR SR Jana Žitňanská (Za ľudí) na urýchlenú hmotnú pomoc štátu neziskovým a charitatívnym organizáciám poskytujúcim sociálnu starostlivosť.
Aktuálna situácia v DSS v Pezinku, ktoré nahlásilo úmrtie už 5 klientov a ďalší sú vo vážnom stave, ukazuje na potrebu prijať akútne opatrenia v domovoch sociálnych služieb či zariadeniach pre seniorov. Zatiaľ čo po vypuknutí ochorenia COVID-19 smerujú ochranné pomôcky zo Štátnych hmotných rezerv do verejných zariadení a tieto zariadenia boli rozhodnutím vlády zo 14. apríla vyhlásené za subjekty hospodárskej mobilizácie, neverejní poskytovatelia sociálnej starostlivosti sú zo systému štátnej pomoci vynechávaní.
Podpora od štátu môže smerovať aj neziskovým organizáciám
„Ak dve zariadenia poskytujú rovnaké služby rovnakej skupine najzraniteľnejších občanov, nemôžu mať v tejto bezprecedentnej situácii rozdielne podmienky pomoci od štátu len preto, že sa odlišujú zriaďovateľom. Keď sa nám nepodarí predísť vypuknutiu hromadnej nákazy v týchto zariadeniach bez ohľadu na to, či sú zriadené štátom alebo neziskovou organizáciou, hrozia nám čierne scenáre úmrtí ich klientov,“ zdôrazňuje poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru pre sociálne veci Jana Žitňanská.
Europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu (EP) pre sociálne veci, upozorňuje, že neziskové organizácie môžu podľa jej informácií získať podporu od štátu, ktorá na Slovensko prišla z európskych fondov. Počas marcového a aprílového pléna totiž EP schválil Investičnú iniciatívu Koronavírus Plus (CRII+), ktorá umožňuje členským štátom využiť nevyčerpané financie z pridelených európskych fondov, ako aj ďalšie mobilizované prostriedky napríklad v rámci mechanizmu RescEU na boj proti šíreniu koronavírusu.
Peniaze použime na transformáciu výroby
Tieto financie môžu byť podľa europoslankyne využité aj na nákup ochranných prostriedkov pre organizácie, ktoré sa zaoberajú pomocou pre zraniteľné skupiny, ako sú napríklad obyvatelia zo znevýhodneného prostredia, osoby so zdravotným postihnutím či starší občania. „Hoci tento účel nie je napriek mojim snahám v nariadeniach explicitne zahrnutý, podľa mojich informácií môžu členské štáty poskytovať z uvoľnených európskych prostriedkov pomoc aj neštátnym, neziskovým a charitatívnym organizáciám. Koronavírus si totiž nevyberá,“ upozorňuje Lexmann.
Dôležité je podľa nej zdôrazniť, že „európske financie môžu byť použité aj na transformáciu európskych podnikov, ktoré dokážu vyrábať chýbajúce ochranné pomôcky a nevyhnutné lekárske prístroje, ako sú napríklad pľúcne ventilátory, čím umožnia Európe byť menej závislou na často nespoľahlivých dodávkach z tretích krajín ako napríklad z Číny.“
Slovensko svojou rýchlou reakciou už dokázalo oddialiť vrchol epidémie a znížiť úmrtnosť obyvateľov na COVID-19. Mnohé veci sme teda zvládli lepšie ako napríklad Taliansko či Španielsko, kde hrozbu šírenia nákazy v zariadeniach sociálnych služieb podcenili a, žiaľ, vidíme, že práve u nich je nákaza v niektorých krajinách doslova nezastaviteľná. „Práve preto veríme, že Slovensko bude pokračovať v pozitívnom trende rýchlych a efektívnych opatrení a bude pritom myslieť na všetky druhy poskytovateľov sociálnych služieb,“ uzatvárajú obe poslankyne.
Foto: European Union
