Aj v USA veľmi citlivo registrujú na cestu nášho premiéra do Moskvy a príklon k totalitným režimom, ako je, napríklad, Čína. Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann po pracovnej ceste vo Washingtone upozornila na tlačovej besede na dôsledky zahraničnej politiky vládnej koalície a varovala pred stratou kľúčového ekonomického partnera a aj pred krokmi, ktoré môžu ohroziť export Slovenska do USA.
,,V USA veľmi citlivo vnímajú to, že naša vláda sa uchyľuje k spolupráci s totalitnými režimami, ako sú Čína či Rusko. Cesta nášho premiéra do Moskvy, žiaľ, veľmi negatívne rezonuje v Spojených štátoch. Toto všetko sledujú predstaviteľa novej administratívy ako krok, ktorý nás oddeľuje od demokratického sveta. Politickí predstavitelia USA komunikovali našej vláde, že stavba baterkárne čínskou formou Gotion v Šuranoch môže vážne ohroziť náš export do USA,“ vysvetľuje europoslankyňa KDH Miriam Lexmann.
Keďže Slovensko je zo všetkých krajín EÚ najviac ekonomicky závislé od exportu do USA (tvorí ho až 2,5 percenta HDP), „je pre mňa nepochopiteľné, že naša vláda úplne nereflektuje na avízo zo strany USA, že až vyše dve tretiny nášho exportu do USA budú potenciálne ohrozené. Firma Gotion a jej dodávateľské reťazce sa totiž už čoskoro pravdepodobne ocitnú na sankčnom zozname USA pre používanie otrockej ľudskej práce a pre bezpečnostnú hrozbu, ktorú predstavujú. Už dnes je firma Gotion z týchto dôvodov vylúčená z verejného obstarávania v USA a je len otázkou času, kedy bude aj s dodávateľskými reťazcami úplne vylúčená z trhu USA. Pritom v roku 2022 až 75,3 percenta nášho exportu do USA tvorili osobné vozidlá a súčiastky,“ spresňuje Miriam Lexmann.
Podpredseda KDH Marián Čaučík upozorňuje, že ľudia v súvislosti s baterkárňou v Šuranoch nemajú dostatok informácií.,,Chceme dostať odpovede aj na úrovni parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý budeme iniciovať aj kvôli výstavbe baterkárne v Šuranoch. Ale takisto spomeniem aj nový problém, ktorý rezonuje v posledných dňoch, a to je prečerpávacia stanica v Málinci. Projekt, ktorý prezentoval minister Taraba a v pripomienkovom konaní je žiadosť o strategickú investíciu tohto projektu. Opäť, podobne ako pri baterkárni v Šuranoch, ľudia nemajú informácie, ide sa veľmi rýchlo, tlačí sa príliš „na pílu“ a vyvoláva to obavy ľudí, či neprídu o majetok, či neprídu o možnosť podnikania. Ak vláda rozhodla v decembri, že sa má vykonať štúdia realizovateľnosti tohto projektu, ktorý môže byť dobrý a užitočný pre Slovensko, nevidíme dôvod, aby bol projekt vyhlásený za strategickú investíciu a aby pripomienkové konanie trvalo len 5 dní. Preto budem žiadať, aby sme aj na túto tému zvolali výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.“
Ján Horecký, poslanec KDH: ,,Európska únia minimálne spolupracovala a rokovala s republikánskou reprezentáciou USA. My musíme rokovať a budovať naše vzťahy tak, aby sa nenaplnili silné slová Donalda Trumpa o uvalení ciel na Európsku úniu. Toto nedokáže vyrokovať Slovensko samé. Už bolo spomenuté, že sme ako proexportná priemyselná ekonomika najzraniteľnejší. Rozprávame sa pri dopade ciel o 2,5 percenta HDP, ktoré by znamenali bezprostredné škody vo výške 300 miliónov eur a dotkli by sa 70 – tisíc zamestnancov, našich obyvateľov. Toto si nemôže Slovensko dovoliť, ale, opakujem, nevyrokuje to samo. To je to, čo od EÚ naozaj žiadame, aby plnila svoju prvú zásadnú úlohu najúspešnejšieho mierového hospodárskeho projektu v dejinách.“
Branislav Škripek, poslanec KDH: ,,Naša domáca politika, ako aj zahraničné pôsobenie KDH, vyjadrujú naše jasné a rozhodné postoje, že chceme byť ukotvení v štruktúrach a v tábore slobodných demokratických krajín v EÚ a NATO. My sme si vybrali tento priestor slobody, aby sme užívali benefity slobody, ktoré k tomu patria. Slobody, ktoré sú pre nás dôležité. Slobodu zhromažďovať sa, vyjadrovať názory, vyjadrovať svoj protest. Demokratickým a zdravým spôsobom. Preto nechceme patriť do sféry krajín, ako je Rusko alebo Čína, kde zhromažďovanie nie je povolené, a keď ľudia vyjadrujú svoj názor o odmietaní agresie ruského impéria na Ukrajine, tak sú rozohnaní na zhromaždeniach. Toto nie je priestor, kde chceme žiť a patriť. Patríme do Európskej únie a NATO.“
František Mikloško, poslanec KDH: ,,Všetci vnímame, čo sa deje vo svete. Vidíme agresiu na Ukrajine, vidíme stupňujúce sa wuhanské manévre v okolí Tajwanu, vidíme, aké problémy sú na Blízkom východe. Slovensko zažilo takúto situáciu počas druhej svetovej vojny. To bola naša prvá skúsenosť ako nezávislého Slovenska. Vtedy sme zaujali pozíciu, že sme sa pridali k niekomu, kto sa zdal byť v tej chvíli silnejší – a výsledok poznáme, bol katastrofálny. Slovensko zostalo po druhej svetovej vojne v troskách. Nevieme, ako sa bude vyvíjať situácia v Európe. Môžu narastať extrémne sily, ktoré môžu viesť takisto k radikalizácii na európskej scéne. Ale kľúčová vec je, aby sme sa poučili zo svojej minulosti, aby sme v každej situácii, do ktorej sa ako štát dostaneme, bránili naše európske korene. To znamená demokraciu, obranu ľudských práv, pohyb a slobodnú komunikácii, ako aj spôsob života.“