Vaša poslankyňa Európskeho parlamentu Výbory pre zahraničie, bezpečnosť a obranu Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Delegácia Euronest

Rozhodnutie totalitného režimu Komunistickej strany Číny zrušiť sankcie uvalené na jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu, vrátane nej, berie Miriam Lexmann na vedomie. Doteraz však nepozná detaily, v akom rozsahu boli zrušené. Je presvedčená, že zrušenie sankcií má manipulatívny charakter a je formou nátlaku, aby EÚ urobila voči Číne ústupky.

Poslankyňa Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou Delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou, zdôrazňuje, že dôsledkom zrušenia niektorých sankcií by zo strany EÚ nemali nasledovať akékoľvek ústupky. „Tieto sankcie boli od začiatku nepodložené a ich čiastočné zrušenie by nemalo byť odmenené zmenami politiky alebo zmiernením postoja Európskej únie v zásadných otázkach. Som presvedčená, že spôsob a načasovanie zrušenia sankcií voči európskym zákonodarcom jasne odhaľuje zámer a manipulatívnu povahu tohto kroku Komunistickej strany Číny.“

Čína uvalila sankcie na Miriam Lexmann v marci 2021. Do sveta sa vtedy dostali správy, že Ujgurov v provincii Sin-Ťiang zadržiavajú v internačných táboroch a potláčajú ich etnickú a náboženskú identitu. Spoluiniciovala preto správu Európskeho parlamentu o tejto brutalite. Na predstaviteľov komunistického režimu zodpovedných za porušovanie ľudských práv uvalila EÚ následne sankcie. Čína zareagovala sankciami na piatich poslancov Európskeho parlamentu. Poslankyňa Lexmann predpokladá, že to bolo za ich neúnavné poukazovanie na katastrofálny stav ľudských práv, porušovanie medzinárodného práva a nezákonné nátlakové praktiky, ktoré komunistický režim používa aj voči členským krajinám EÚ na získanie ekonomickej prevahy, čo ohrozuje hospodárstvo a bezpečnosť občanov EÚ.

Ak sankcie boli zrušené, podľa europoslankyne Lexmann stále ostávajú nezodpovedané otázky:

• Znamená zrušenie sankcií, že Komunistická strana Číny uznáva svoje zlyhania v oblasti dodržiavania základných ľudských práv?

• Prestane Komunistická strana Číny podkopávať základné piliere našej demokratickej spoločnosti vrátane svojich vplyvových operácií na území EÚ?

Miriam Lexmann nevidí nič, čo by naznačovalo kladnú odpoveď: „Zrušenie sankcií nemení realitu. Totalitný režim Komunistickej strany Číny predstavuje hrozbu a my musíme aj naďalej robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ochránili naše demokracie a ekonomickú bezpečnosť, zastavili jej snahy o podkopávanie mieru a medzinárodného práva a postavili sa za všetkých, ktorých tento režim utláča.“

Ku kroku Číny dodáva: „Ak čínsky komunistický režim myslí stiahnutie sankcií vážne, čakám na pozvanie, aby som mohla na Námestí nebeského pokoja položiť kvety na pamiatku všetkých bojovníkov za slobodu a demokraciu, ktorí tam stratili život a z úcty ku všetkým, ktorí ich v tomto zápase nasledovali. V boji za ľudské práva a slobodu nepoľavím.“

Po vyhlásení USA o uvalení 25-percentných ciel na dovoz automobilov z EÚ je
v životnom záujme Slovenska, aby Európska komisia a naša vláda tento
prezidentský dekrét Donalda Trumpa nepovažovala za konečný a ďalej
rokovala.


Miriam Lexmann, europoskankyňa za KDH: „Ak chceme, aby USA nepristúpili
k uvaleniu ciel, musí Európska únia proaktívne hľadať oblasti, kde sa jej záujmy
prelínajú s americkými, a tam spojiť sily.“


Slovensko bude po nastúpení ciel jedným z najviac postihnutých štátov, ale utrpí
ekonomika celej EÚ. Preto je dôležitý spoločný postup všetkých členských krajín,
ktorý stavia EÚ do pozície vyrovnaného partnera USA. Chceme vidieť, že vláda
Roberta Fica vyvíja v Bruseli maximálne úsilie, aby EÚ postupovala jednotne a so
všetkou zodpovednosťou.


Jozef Hajko, poslanec za KDH a ekonomický expert KDH: „Dosah uplatňovaných
ciel by bol drastický nielen pre ekonomiku Slovenska, ale v časoch konsolidácie
verejných financií aj pre pokles zamestnanosti, zníženie výberu daní a odvodov.
Vynútil by si ďalšie konsolidačné opatrenia a novou ranou by zasiahol životnú úroveň
obyvateľov Slovenskej republiky.“


V KDH dlhodobo upozorňujeme, že vláda musí popri automobilovej výrobe
podporovať aj iné odvetvia, najmä tie s vyššou pridanou hodnotou. Žiaľ, nedeje sa
tak, a preto prinášajú vonkajšie zásahy, ako sú clá zo strany USA, nepríjemné
dôsledky.


Jozef Hajko: „Slovensko potrebuje dlhodobú hospodársku politiku, ktorá sa bude
uplatňovať kontinuálne bez ohľadu na volebný cyklus. KDH je pripravené zúčastniť
sa na takejto diskusii a ponúknuť vlastné návrhy.“


Miriam Lexmann dodáva: „Je dôležité, aby Slovensko hľadalo kvalitných investorov
a sústredilo sa na to, aby zahraničné investície boli predovšetkým prínosné pre
našich občanov, poskytovali kvalitnú prácu a zvyšovali príležitosti pre domáci
podnikateľský sektor.“


Toto celosvetové zvyšovanie ekonomického napätia možno tiež vnímať ako
príležitosť na rozprúdenie novej ekonomickej politiky v EÚ postavenej na
komparatívnych výhodách starého kontinentu, dlhodobej priemyselnej tradícii,
šikovnosti ľudí a inováciách či prehodnotení GreenDealu, ktorý škodí ekonomike EÚ.

Brusel, 19. marec 2025 – Svetový deň Downovhosyndrómu pripadajúci na 21. marec si dnes pripomenul aj Európsky parlament Bruseli. Podujatia na jeho pôde iniciovala poslankyňa Miriam Lexmann ako kvestorka, teda členka predsedníctvaeuroparlamentu. V centre týchto aktivít je úcta k dôstojnosti každého človeka. „Svetový deň Downovhosyndrómu je príležitosťou ukázať, že rozdielnosť vie spájať,“ zdôrazňuje europoslankyňa Lexmann.  

Sídlo Európskeho parlamentu (EP) dnes ožilo vďaka vzácnymľuďom s Downovým syndrómomNa pozvanie Miriam Lexmann sa pripojili k personálu dvoch parlamentných kaviarní ako čašníci. Radosť, ktorá z nich vyžarovala, sa šírila v celom priestore.

Ak sa zameriame na potenciál, ktorý je v nás, vieme vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude každý cítiť užitočný a hlavne prijatý. Dnešok je skvelým príkladom toho, ako sa to dá.Možností, ako dať ľuďom s Downovým syndrómom vedieť, že si ich vážime a počítame s nimi, je mnoho. Veľmi ma teší, že vzniká čoraz viac iniciatív a aktivít, kde môžu nachádzať uplatnenie. Je našou povinnosťou vytvárať podmienky preplnú inklúziu vo vzdelávaní, na trhu práce, zdravotnej starostlivosti, ale aj pri cestovaní či voľnočasových aktivitách,“ uviedla poslankyňa Lexmann, ktorá sa v europarlamente dlhodobo venuje problematike osôb so zdravotnýmznevýhodnením.

Výnimočných čašníkov prišla pozdraviť aj predsedníčka EP Roberta Metsola. Išlo o gesto podpory a ocenenia ich práce, no najmä o upriamenie pozornosti na potrebu inklúzie.

Na podujatí boli na pozvanie europoslankyne Lexmann prítomní aj dvaja návštevníci s Downovým syndrómom zo Slovenska. Sprevádzal ich predseda Slovenskej spoločnosti Downovho syndrómu Róbert Lezo, ktorý ozrejmuje: Každý sme iný, líšime sa výzorom, vekom, hodnotami. Všetci však máme rovnakú dôstojnosť. Spolu chceme z Bruselu poslať na Slovensko túto výzvu: buďme k sebe chápavejší a citlivejší, lebo sme rovnako hodnotní.“

Inklúzia bola témou aj ďalšieho podujatia v Európskom parlamente, nad ktorým prevzala záštitu Miriam Lexmann. V utorok 18. marca sa uskutočnila inaugurácia pilotného projektu, v ktorom osoby so zdravotným znevýhodnením získavajú tréning ako sprievodcovia v galériách. Zdravotne znevýhodnení sprievodcovia z Nemecka sprevádzali poslancov a zamestnancov EP umeleckými dielami výstavy poľského predsedníctva Rady EÚ. Rovnako sprevádzali aj poslankyňu Lexmann spolu s hosťom zo Slovenska, talentovaným maliarom Stanislavom Ondrušom.

Bratislava, 17. 3. 2025 – KDH presadilo významné zlepšenia v eurofondoch na sociálnu oblasť po roku 2027. Ich využívanie v súčasnom období sa však musí výrazne zefektívniť. Hnutie preto žiada vládu, aby systémovo riešila situáciu v sociálnej oblasti a naplno využívala prostriedky z eurofondov. Urgentne je potrebné riešiť navýšenie odmeňovania opatrovateľov, ktorých odmena nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy.

Európsky parlament minulý týždeň veľkou väčšinou schválil správu o budúcej podobe Európskeho sociálneho fondu po roku 2027. Na základe tejto správy sa bude ďalej legislatívne formovať fond pre nasledujúce programové obdobie. Tieňovou spravodajkyňou za najväčšiu európsku politickú stranu ľudovcov bola europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. 

Podarilo sa mi vyjednať silný dôraz na samostatný fond, ktorý nemôže byť rozdeľovaný či zlučovaný s inými nástrojmi. Naopak, musí si zachovať svoje zameranie na pomoc ľuďom ohrozeným chudobou a na regióny. Práve v súvislosti s regiónmi sa mi podarilo presadiť aj ich väčšie zapojenie do manažmentu fondu, keďže sú to práve oni, kto je najbližšie k potrebám občanov a vedia tak fond spravovať oveľa adresnejšie a efektívnejšie. Veľmi dôležité je taktiež upriamenie fondu na rodiny, opatrovateľov, osoby so zdravotným znevýhodnením či zvyšovanie zamestnanosti,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

Správa prichádza v čase, keď Európska komisia v liste zaslanom Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) zhodnotila slovenský systém eurofondových výziev ako „ťažkopádny a neprehľadný“ a vyzvala na zlepšenie mechanizmu výziev.

Ľudia, ktorí potrebujú pomoc, sa nemôžu stať vazalmi neschopnosti našej vlády efektívne čerpať eurofondy a zabezpečiť systémové zlepšenie dostupnosti sociálnych služieb. Nastavenie európskych fondov sa musí zmeniť a regióny musia dostať väčší priestor pri ich využívaní. Preto navrhujem legislatívne ukotviť, že časť európskych financií musí ísť priamo regiónom bez zásahu centrálnej vlády. Zároveň je potrebné maximálne predchádzať vrstveniu rôznych byrokratických požiadaviek zo strany vlády, ktoré spôsobujú ťažkosti pri uchádzaní sa o projekty,“ dodáva europoslankyňa Lexmann.

Zlé nastavenie projektov, zbytočná administratíva a nekonzistentnosť výziev v rámci jednotlivých programov sú iba niektoré z problémov, ktoré sťažujú konečným prijímateľom prístup k financiám. V minulosti sme videli hneď niekoľko zlyhaní, ktoré poškodili priamo ľudí ohrozených chudobou či rodiny odkázané na pomoc opatrovateľa.

Poslankyňa NR SR za KDH a členka Výboru NR SR pre sociálne veci Andrea Turčanová približuje: „Len za minulý rok sme videli dva obrovské problémy, kedy vláda absolútne nedokázala využiť európske financie na pomoc ľuďom. V prvom rade šlo o potravinové a hygienické balíčky, ktoré sú určené tým najodkázanejším, a ktoré sa za celý minulý rok k ľuďom vôbec nedostali. Minister Tomáš ich nestihol vysúťažiť a vláda sa tak v čase stúpajúcich cien potravín a konsolidácie nedokáže efektívne postarať ani o tie najchudobnejšie rodiny. Druhým príkladom sú výzvy na financovanie terénnej opatrovateľskej služby. Cieľom malo byť zvyšovanie jej dostupnosti. Zlyhania pri nastavení projektov však nakoniec spôsobili, že niektorí poskytovatelia tejto služby museli činnosť ukončiť, čim vláda dosiahla pravý opak toho, čo mala urobiť.

Európsky sociálny fond, ako aj Viacročný finančný rámec čakajú ďalšie rokovania, ktoré rozhodnú o ich finálnej podobe. Slovensko zároveň malo v priebehu tohto roku pripraviť reformu sociálnych služieb a ich financovania, ktorá mala znamenať zásadný posun v poskytovaní sociálnych služieb. 

Táto reforma je však, zdá sa, v nedohľadne. Podľa našich informácií sa kvôli konsolidácii môže účinnosť presunúť z budúceho roka až na rok 2027. V januári 2026 nás tak môže čakať sociálny kolaps. Ak sa nezabezpečí financovanie, odkázaní ľudia zostanú bez pomoci, samosprávy bez podpory a rodiny v beznádeji. Odmena pre opatrovateľov dnes nedosahuje, ani pri ich 30-ročnej praxi, úroveň minimálnej mzdy, ktorá by pre opatrovateľov mala byť viac ako 1 048 eur. Ako chce štát prilákať domov takmer 20 000 slovenských opatrovateliek, ktoré odišli pracovať do zahraničia? Dobrým príkladom z praxe môže byť aj Prešovský samosprávny kraj, ktorý ako jeden z mála sanuje katastrofálnu platovú situáciu v sociálnej sfére dorovnávaním platov opatrovateľkám, my však potrebujeme systémové riešenie,“ uzatvára poslankyňa Turčanová. 

Jej slová potvrdzuje aj odborníčka z praxe Alena Novotná: „Máme poradovníky ľudí, ktorí potrebujú opatrovateľskú službu, ale nemáme opatrovateľov. Rodiny sa tak dostávajú do veľmi vypätej situácie a niekedy aj na prah chudoby. Je najvyšší čas začať to riešiť.“

Aj v USA veľmi citlivo registrujú na cestu nášho premiéra do Moskvy a príklon k totalitným režimom, ako je, napríklad, Čína. Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann po pracovnej ceste vo Washingtone upozornila na tlačovej besede na dôsledky zahraničnej politiky vládnej koalície a varovala pred stratou kľúčového ekonomického partnera a aj pred krokmi, ktoré môžu ohroziť export Slovenska do USA.

,,V USA veľmi citlivo vnímajú  to, že naša vláda sa uchyľuje k spolupráci s totalitnými režimami, ako sú Čína či Rusko. Cesta nášho premiéra do Moskvy, žiaľ, veľmi negatívne rezonuje v Spojených štátoch. Toto všetko sledujú predstaviteľa novej administratívy ako krok, ktorý nás oddeľuje od demokratického sveta. Politickí predstavitelia USA komunikovali našej vláde, že stavba baterkárne čínskou formou Gotion v Šuranoch môže vážne ohroziť náš export do USA,“ vysvetľuje europoslankyňa KDH Miriam Lexmann.

Keďže Slovensko je zo všetkých krajín EÚ najviac ekonomicky závislé od exportu do USA (tvorí ho až 2,5 percenta HDP), „je pre mňa nepochopiteľné, že naša vláda úplne nereflektuje na  avízo zo strany USA, že až vyše dve tretiny nášho exportu do USA budú potenciálne ohrozené. Firma Gotion a jej dodávateľské reťazce sa totiž už čoskoro pravdepodobne ocitnú na sankčnom zozname USA pre používanie otrockej ľudskej práce a pre bezpečnostnú hrozbu, ktorú predstavujú. Už dnes je firma Gotion z týchto dôvodov vylúčená z verejného obstarávania v USA a je len otázkou času, kedy bude aj s dodávateľskými reťazcami úplne vylúčená z trhu USA. Pritom v roku 2022 až 75,3 percenta nášho exportu do USA tvorili osobné vozidlá a súčiastky,“ spresňuje Miriam Lexmann.

Podpredseda KDH Marián Čaučík upozorňuje, že ľudia v súvislosti s baterkárňou v Šuranoch nemajú dostatok informácií.,,Chceme dostať odpovede aj na úrovni parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý budeme iniciovať aj kvôli výstavbe baterkárne v Šuranoch. Ale takisto spomeniem aj nový problém, ktorý rezonuje v posledných dňoch, a to je prečerpávacia stanica v Málinci. Projekt, ktorý prezentoval minister Taraba a v pripomienkovom konaní je žiadosť o strategickú investíciu tohto projektu. Opäť, podobne ako pri baterkárni v Šuranoch, ľudia nemajú informácie, ide sa veľmi rýchlo, tlačí sa príliš „na pílu“ a vyvoláva to obavy ľudí, či neprídu o majetok, či neprídu o možnosť podnikania. Ak vláda rozhodla v decembri, že sa má vykonať štúdia realizovateľnosti tohto projektu, ktorý môže byť dobrý a užitočný pre Slovensko, nevidíme dôvod, aby bol projekt vyhlásený za strategickú investíciu a aby pripomienkové konanie trvalo len 5 dní. Preto budem žiadať, aby sme aj na túto tému zvolali výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.“

Ján Horecký, poslanec KDH: ,,Európska únia minimálne spolupracovala a rokovala s republikánskou reprezentáciou USA. My musíme rokovať a budovať naše vzťahy tak, aby sa nenaplnili silné slová Donalda Trumpa o uvalení ciel na Európsku úniu. Toto nedokáže vyrokovať Slovensko samé. Už bolo spomenuté, že sme ako proexportná priemyselná ekonomika najzraniteľnejší. Rozprávame sa pri dopade ciel o 2,5 percenta HDP, ktoré by znamenali bezprostredné škody vo výške 300 miliónov eur a dotkli by sa 70 – tisíc zamestnancov, našich obyvateľov. Toto si nemôže Slovensko dovoliť, ale, opakujem, nevyrokuje to samo. To je to, čo od EÚ naozaj žiadame, aby plnila svoju prvú zásadnú úlohu najúspešnejšieho mierového hospodárskeho projektu v dejinách.“

Branislav Škripek, poslanec KDH: ,,Naša domáca politika, ako aj zahraničné pôsobenie KDH, vyjadrujú naše jasné a rozhodné postoje, že chceme byť ukotvení v štruktúrach a v tábore slobodných demokratických krajín v EÚ a NATO. My sme si vybrali tento priestor slobody, aby sme užívali benefity slobody, ktoré k tomu patria. Slobody, ktoré sú pre nás dôležité. Slobodu zhromažďovať sa, vyjadrovať názory, vyjadrovať svoj protest. Demokratickým a zdravým spôsobom. Preto nechceme patriť do sféry krajín, ako je Rusko alebo Čína, kde zhromažďovanie nie je povolené, a keď ľudia vyjadrujú svoj názor o odmietaní agresie ruského impéria na Ukrajine, tak sú rozohnaní na zhromaždeniach. Toto nie je priestor, kde chceme žiť a patriť. Patríme do Európskej únie a NATO.“

František Mikloško, poslanec KDH: ,,Všetci vnímame, čo sa deje vo svete. Vidíme agresiu na Ukrajine, vidíme stupňujúce sa wuhanské manévre v okolí Tajwanu, vidíme, aké problémy sú na Blízkom východe. Slovensko zažilo takúto situáciu počas druhej svetovej vojny. To bola naša prvá skúsenosť ako nezávislého Slovenska. Vtedy sme zaujali pozíciu, že sme sa pridali k niekomu, kto sa zdal byť v tej chvíli silnejší – a výsledok poznáme, bol katastrofálny. Slovensko zostalo po druhej svetovej vojne v troskách. Nevieme, ako sa bude vyvíjať situácia v Európe. Môžu narastať extrémne sily, ktoré môžu viesť takisto k radikalizácii na európskej scéne. Ale kľúčová vec je, aby sme sa poučili zo svojej minulosti, aby sme v každej situácii, do ktorej sa ako štát dostaneme, bránili naše európske korene. To znamená demokraciu, obranu ľudských práv, pohyb a slobodnú komunikácii, ako aj spôsob života.“

Brusel, 31.január 2025 – Štát zlyháva v zlepšovaní života na vidieku a hádže ľudí v regiónoch cez palubu. Na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli to dnes skonštatovali v spoločnom vyhlásení predseda Prešovského samosprávneho kraja a predseda KDH Milan Majerský a europoslankyňa Miriam Lexmann. Reagovali tak na zverejnenú správu Národného kontrolného úradu týkajúcu sa miestnych akčných skupín (MAS), ktorá odhalila závažné manažérske zlyhania v riadení stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou. Opäť preto vyzvali vládu, aby dokázala, že to s regiónmi myslí naozaj vážne.

„Ľudia v regiónoch si zaslúžia lepší život. Štát má na to prostriedky z eurofondov, no túto príležitosť dlhodobo nedokáže využívať. Svedčia o tom závažné nedostatky v manažovaní rozvoja regiónov cez MAS, aj veľmi slabá dôvera vlády v regióny. My v KDH vieme, čím ľudia v našich obciach a mestách žijú, máme okolo 200 starostov. Podporujeme čo najširšie spravovanie vecí zdola. MAS sú skvelý nástroj na riešenie problémov na vidieku. Ľudia v regiónoch predsa vedia, kde potrebujú investície a musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú,“ uviedol Milan Majerský, predseda KDH a župan Prešovského kraja, ktorý sa v Bruseli zúčastňuje zasadnutia pracovných skupín vo Výbore regiónov. 

Úspešné fungovanie rozvoja cez miestne akčné skupiny nie je v EÚ žiadna novinka. Výborné výsledky hlásia aj z Česka. Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann zdôrazňuje: „Miestne akčné skupiny sú kľúčové pre lepší život ľudí v regiónoch. Ide hlavne o podporu poľnohospodárov, podnikateľov, cesty či občiansku vybavenosť na vidieku. Vďaka Európskemu sociálnemu fondu (ESF) by tu bola aj možnosť pomoci nezamestnaným, zdravotne znevýhodneným, viacpočetným rodinám, osamelým rodičom či seniorom. Slovensko však tento fond nepochopiteľne pre podporu MAS nevyužíva, a to aj napriek mojim mnohým výzvam. O výraznú podporu pre MAS sa zasadzujem aj ako spravodajkyňa pre ESF+ pre nasledujúce programové obdobie.“ 

KDH dlhodobo navrhuje preniesť rozhodovanie o eurofondoch, vrátane hlavných fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond, samostatný Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a ďalšie) v regiónoch na župy, mestá, obce, či miestne akčné skupiny. „Regióny nemôžu byť rukojemníkmi vládnych úradov a ich neschopného centralizovaného manažmentu. Naopak, decentralizácia je cestou. Hnutie bude preto prostredníctvom svojich poslancov NR SR vo Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a vo Výbore pre hospodárske záležitosti iniciovať, aby sa Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zaviazalo zabezpečiť efektívne a merateľné manažovanie miestneho rozvoja vedeného komunitou,“ konštatuje predseda KDH Milan Majerský.

V tomto momente KDH považuje za kľúčové vyriešenie súčasnej situácie MAS na Slovensku, a to predovšetkým: 

  • Masívnym zrýchlením procesu čerpania financií na podporu rozvoja vidieka  z obdobia 2014 – 2020, nakoľko rok 2025 je posledný, v ktorom sa dá dočerpať staré obdobie 2014 – 2020 a súčasný stav čerpania je na úrovni len 16%, tzn. ostáva dočerpať až 84%.
  • Okamžitým nastavením a spustením čerpania financií na podporu rozvoja vidieka (cez program LEADER) v súčasnom programovom období 2021-2027. Súčasná vláda opäť opakuje chyby, ktoré urobila pri zlom nastavení starého obdobia v rokoch 2014 – 2020.

Milan Majerský opätovne pripomenul aj ďalšie systémové riešenia KDH pre rozvoj regiónov cez MAS:

  • Decentralizácia manažovania eurofondov 
  • Zavedenie financovania MAS z viacerých zdrojov, aby sme zabezpečili podporu ako sociálnych služieb, tak aj životného prostredia, podnikateľov, občianskych združení či charitatívnych organizácií.
  • Umožnenie MAS riadiť celý proces výberu, zazmluvnenia a realizácie projektov a výrazne zjednodušiť administratívu. Zníži sa tým zlé manažovanie zo strany ministerstiev či PPA a podstatne sa tým zrýchli realizácia projektov.

Hnutie je pripravené pomôcť v záujme občanov a využiť aj svoje postavenie v Európskom parlamente, kde je súčasťou najvplyvnejšej frakcie Európskej ľudovej strany. Prvý krok však musí urobiť vláda. Preto ju ešte raz vyzývame: nehádžte ľudí na vidieku cez palubu a ukážte, že to so zlepšovaním ich života myslíte vážne,“dodáva europoslankyňa Miriam Lexmann.

Poslanci Mestského zastupiteľstva v Šuranoch svojím včerajším hlasovaním odmietli usporiadanie referenda o výstavbe čínskej baterkárne v Šuranoch. Zároveň schválili zmenu územného plánu, ktorá umožní vybudovanie tejto fabriky napriek zjavnému nesúhlasu obyvateľov mesta a na úkor ich záujmov. KDH bude preto žiadať zvolanie mimoriadneho Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, na ktorom predloží návrh na bezodkladné zahájenie procesu EIA. 

K rozhodnutiu Mestského zastupiteľstva došlo napriek závažným obavám o dopadoch výroby batérií na danom území na životné prostredie, ako aj na zdravie obyvateľov. Občania mesta opakovane upozornili príslušné orgány najmä na výrazné podhodnocovanie odhadov prítomnosti nebezpečných látok. V dôsledku týchto skreslených odhadov dodnes nedošlo k riadnemu preskúmaniu dopadov na zdravie a životné prostredie. Príslušné orgány pred touto skutočnosťou strkajú hlavu do piesku a namiesto toho, aby pracovali na rozptýlení pochybností o negatívnych dopadoch baterkárne, hľadajú cestičky, ako obísť procesy environmentálneho posudzovania EIA a SEA.  

Výsledkom schválenej zmeny územného plánu bude aj preklasifikovanie úrodnej ornej pôdy vysokej bonity, ktorá je osobitne chránená nielen zákonmi, ale priamo Ústavou SR, na industriálne územie. Naviac, celý proces je od samého začiatku sprevádzaný neštandardným konaním členov mestského zastupiteľstva. KDH v tejto súvislosti pripomína, že na jeseň 2024 investor zorganizoval a hradil náklady exkurzie primátora a štyroch poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Šurany do Čínyv snahe ovplyvniť ich vnímanie investície a rozhodovacie procesy mesta. V zmysle Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov nesmie poslanec mestského zastupiteľstva ani starosta prijať dar alebo inú výhodu v súvislosti s výkonom svojej funkcie.  Prijatie úhrady nákladov na takúto exkurziu taktiež vyvoláva v čase rozhodovania o baterkárni obavy, či dokážu o návrhu na zmenu územného plánu konať nezaujato a obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov, chrániť verejný záujem a neuprednostňovať súkromné záujmy. 

Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH: „Dlhodobo sa venujem dopadom čínskych investícií v mnohých krajinách, a preto varujem pred ich rizikami, ako sú poškodenie životného prostredia a zdravia obyvateľov. Ale chcem upozorniť aj na otáznu ekonomickú výhodnosť projektu v Šuranoch. V Európe je už teraz nadprodukcia batérií a dodnes som nedostala odpoveď od vlády SR, či máme s automobilkami dohodnutý odber batérií v prípade výroby v Šuranoch. Otázne je, či spoločnosť Gotion  podľa európskej legislatívy bude môcť predávať svoje produkty v Európskej únii a napokon aj v Spojených štátoch. Automobily pritom tvoria gro nášho exportu do USA.“

Marián Čaučík, podpredseda KDH: „Kresťanskodemokratické hnutie dlhodobo upozorňuje na to, že vláda v súvislosti s čínskou baterkárňou nedostatočne komunikuje s dotknutými občanmi, nereaguje na ich pripomienky, nie je schopná poskytnúť im reálne informácie, manipuluje nimi a v konečnom dôsledku nekoná v ich prospech, ba ani v prospech Slovenskej republiky. Občania sa oprávnene obávajú o kvalitu života v Šuranoch aj Bánove a dožadujú sa prerokovania ich petície na Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Preto iniciujeme Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, na ktorom predložíme návrh, aby sa v súvislosti s čínskou baterkárňou bezodkladne začal proces EIA.“

Od začiatku svojho druhého mandátu aktívne pracujem na tom, aby frakcia Európskej ľudovej strany a kresťanských demokratov (EĽS) prišla s návrhom revízie zákazu spaľovacích motorov. Je šľachetné dosahovať zelené ciele, ale nemôžeme to robiť na úkor našej ekonomiky a živobytia ľudí. Okrem toho, keď sa pozrieme na celý cyklus výroby, dobíjania a recyklácie elektromobilov, je otázne, do akej miery sú dnes skutočne ‚zelené‘,“ zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann za KDH, ktorá si revíziu zákazu stanovila ako jednu z podmienok podpory novej Európskej komisie, a pripomína, že europoslanci za KDH pri hlasovaní v minulosti konzistentne hlasovali proti zákazu predaja áut so spaľovacím motorom – na rozdiel od predstaviteľov súčasných koaličných a opozičných strán SMER a PS, ktorí ho podporili.

Poslanecký klub EĽS je pripravený podporiť Strategický dialóg o budúcnosti automobilového sektora a od novej Komisie očakáva záväzok prehodnotiť zákaz spaľovacích motorov, pomôcť výrobcom automobilov vyhnúť sa sankciám a vytvoriť podmienky umožňujúce konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu,“ píše sa v novom pozičnom dokumente, ktorý prijala frakcia EĽS.

KDH vždy stojí na strane ľudí. Na Slovensku až štvrť milióna z nás pracuje na miestach naviazaných na automobilový priemysel. Preto doma čBruseli usilovne pracujeme na tom, aby došlo k revízii rozhodnutí, ktoré ohrozujú denný chlebíček mnohých ľudí. Samozrejme, ochrana životného prostredia je dôležitá, ale musí sa diať tak, aby neohrozovala našu ekonomickú bezpečnosť“, dodáva predseda hnutia Milan Majerský.

Ide o ďalší úspech KDH v Bruseli po presadení návrhu, aby každá legislatíva prešla takzvaným testom  konkurencieschopnosti, a tak sa zabezpečilo, že bude v súlade s kompetenciami EÚ a nenaruší ekonomickú konkurencieschopnosť bloku. 

Kým našu vládu v Bruseli nie je počuť, KDH aktívne spolupracuje s našimi partnermi na tom, aby Slovensko a Európa boli schopné čeliť aktuálnym vnútorným a geopolitickým výzvam,“ uzatvára Miriam Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod.

KDH vyzýva ministra práce Erika Tomáša, aby doručil čo najskôr potravinové balíčky núdznym, ktorí sa na ne každý rok spoliehajú. Už vo februári tohto roka bola podpísaná zmluva s Bruselom týkajúca sa financií z Európskeho sociálneho fondu (ESF) na potravinové balíčky, ktoré sú na Slovensku stále v nedohľadne. Opäť tak suplujú štátnu pomoc samosprávy nadáciami či zbierkami pre tých najodkázanejších, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.

,,Vláda Roberta Fica traumatizuje ľudí na Slovensku tým, že im zvyšuje od budúceho roka dane, že ceny potravín rastú. A k tomu všetkému táto vláda nie je schopná zabezpečiť potravinové balíčky. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš síce hovorí o sociálnej pomoci, ale reálna pomoc tým najchudobnejším je v nedohľadne.  Žiaľ, stále ešte len  prebieha proces verejného obstarávania  a ministerstvo stále len hľadá partnerov, ktorí budú balíčky plniť a distribuovať. A ja sa  preto pýtam pána ministra,  kde je sociálny rozmer tejto vlády, kde je sociálny rozmer politickej strany Hlas a Smer? Vyzývam ministra práce, aby nerozprával o sociálnej pomoci, ale aby konal, “ upozorňuje predseda KDH Milan Majerský.

Líder kresťanských demokratov pripomína, že aj Prešovský kraj cez ich Nadáciu na podporu rodiny pomohol  mnohým. ,,Za 6 rokov  existencie nadácie sme podporili viac ako 1100 žiadateľov – rodiny v núdzi –  sumou viac ako 820 tisíc eur. To sú financie, ktoré sa nám podarilo získať cez verejné zbierky, donorov, ako aj z rozpočtu regionálnej samosprávy .  upresňuje Milan Majerský.

Prostredníctvom ESF má Slovensko možnosť v tomto programom období (2021-2027) využiť až 63,5 milióna eur na to, aby sa poskytla pomoc v podobe potravinových alebo hygienických balíčkov  najodkázanejším spoluobčanom aj rodinám s nezaopatrenými deťmi,,Ide hlavne o zabezpečenie  základných potrieb,  ktoré tieto rodiny majú a ktoré si zo svojich príjmov nemôžu dovoliť. Tieto rodiny  už tento rok žiadne balíčky pomoci nedostanú,“  vysvetľuje europoslankyňa KDH Miriam Lexmann a pokračuje: ,,Krajiny EÚ, na ktorú táto vláda nevie nájsť dobré slovo, sa skladajú na financie, ktoré dokážu pomôcť našim najchudobnejším.  Tento týždeň som hovorila s Európskou komisiou o tom, že potravinové baličky stále meškajú a že celý tento proces je veľmi spomalený. Momentálne som tieňová spravodajkyňa pre Európsky sociálny fond plus. Presne ten fond, z ktorého sa pomoc platí. Momentálne prebieha diskusia, či európske fondy budú môcť byť aj naďalej využívané napríklad aj na  pomoc núdznym, pretože EÚ čelí ďalším výzvam,  ako je konkurencieschopnosť či ekonomický rast. Ak  dnes nedokážeme čerpať financie z týchto fondov, ako chceme docieliť, aby pokračovali v súčasnej forme? “ dodáva Miriam Lexmann.

Predseda poslaneckého klubu KDH Igor Janckulík: ,,Obracajú sa na mňa starostovia a primátori zo Slovenska a pýtajú sa, čo sa vlastne deje? Prečo ešte potravinové baličky neboli doručené do obcí a miest? Je to veľmi smutné, že ministerstvo práce doslova kašle na týchto ľudí. Samosprávy, podnikatelia, občianske združenia a ľudia pomáhajú najchudobnejším aj napriek tomu, že im štát im hádže polená pod nohy. Minister práce Tomáš by si mal uvedomiť, že idú Vianoce, a v čase zdražovania by sa mala vláda zamyslieť a čím skôr riešiť tento problém.“

Martin Šmilňák, poslanec KDH  a člen sociálneho výboru: ,,Pochádzam z bardejovského okresu, kde je mnoho odkázaných ľudí. Potravinové baličky, ktoré zvykla vláda v tomto období distribuovať práve medzi tých, ktorí sú v núdzi, nám v okrese Bardejov budú veľmi chýbať. Teším sa, že práve v Bardejove sa dokázali spojiť už niekoľko rokov po sebe všetky cirkevné spoločenstvá, dobrovoľníci, ľudia dobrej vôle a už roky organizujú potravinovú pomoc na Vianoc a na Veľkú noc s názvom Saleziánske kilo. Vytvorili sme databázu tých, ktorí sú v najväčšej núdzi, pripravíme od 100 do 200 škatúľ s potravinami a základnými hygienickými potrebami, aby sme to rozdistribuovali medzi ľudí.“

Zahraničná politika vlády na štyri svetové strany je v skutočnosti zameraná len na jednu – autoritársky východ. Zdá sa, že minister zahraničných vecí Juraj Blanár využil tento týždeň zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Malte, aby sa pochválil stretnutím s predstaviteľmi autoritárskych režimov.
 
Opäť sa totiž stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, kým Kremeľ naďalej odmieta zasadnúť za rokovací stôl a ukončiť ruskú agresiu proti Ukrajine. Stretol sa tiež s gruzínskou ministerkou zahraničných vecí v čase, keď jej vláda po otáznych voľbách väzní opozičných lídrov a bije nevinných ľudí v uliciach Tbilisi.
 
Vrcholom je však pozvanie azerbajdžanského prezidenta Alijeva na návštevu Slovenska. Čelného predstaviteľa režimu, ktorý je zodpovedný za etnické čistky kresťanských Arménov v Náhornom Karabachu. Pozvanie prichádza navyše v čase, keď Azerbajdžan stále ohrozuje Arménsko a blokuje konečnú mierovú dohodu.
 
Čo to vypovedá o morálnom kompase tejto vlády a jej nastavení hájiť našu národnú bezpečnosť a záujmy? Namiesto strategických stretnutí s našimi spojencami sa totiž naši vládni predstavitelia usmievajú na fotografiách s tými, ktorí medzinárodnú bezpečnosť a právo podkopávajú.

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?

Privacy Settings saved!
Nastavenie súkromia


Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.

Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content