Rýchle správy
Európska ekonomika prestáva byť konkurencie schopná. Je to výzva, pri ktorej musíme prehodnotiť ciele politiky zvanej Green Deal, a či sme ich schopní dosiahnuť ich tak, aby to nebolo na úkor nášho priemyslu a hospodárstva. Je dôležité, aby sme zelené ciele spojili s našimi ekonomickými a bezpečnostnými záujmami, potravinovou bezpečnosťou, uviedla Miriam Lexmann v televíznom vystúpení.
Je dôležité, aby sme zelené ciele spojili s našimi ekonomickými, bezpečnostnými záujmami a potravinovou bezpečnosťou, uviedla Miriam Lexmann v diskusii na TV Joj.
Niektoré látky budú v detských hračkách úplne zakázané, bude posilnená sledovateľnosť výroby výrobkov a súlad s legislatívou bude pri vstupe do EÚ prísne kontrolovaný, uviedla Miriam Lexmann k novej legislatíve sledujúcej prísnejšie pravidlá ochrany detí, ktorú tento týždeň prijal Európsky parlament.
M. Lexmann dlhodobo upozorňuje, že niektoré zelené požiadavky zo strany európskych inštitúcií vytvárajú obrovský tlak na farmárov, čo má negatívny dopad na dostupnosť potravín a spôsobuje aj ďalšie problémy. Preto žiada ich prehodnotenie a vyzýva európske inštitúcie, aby potravinová bezpečnosť bola jednou z ich kľúčových priorít tak, ako to občania požadujú.
Tvrdenia na obaloch, že skutočne kupujeme produkt v lepšej kvalite, však často nie sú ničím podložené. Európska únia preto prijala novú smernicu, ktorá nepodložené označenia tohto typu zaradí medzi zakázané praktiky. V Rádiu Regina o tom informovala Miriam Lexmann.
Európsky parlament počas tohto týždňového plenárneho zasadnutia schválil nariadenie o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami. Toto nariadenie Miriam Lexmann odmietla, keďže napriek tomu, čo tvrdí spravodajkyňa, rastliny vyrábané novými genómovými technikami sú geneticky modifikovanými rastlinami.
Naši poľnohospodári nie sú zodpovední za zmenu klímy a nemali by niesť celú záťaž boja proti klimatickým zmenám na svojich pleciach. Len vďaka zle nastaveným politikám EÚ. Naopak, silné poľnohospodárstvo je kľúčové pre rozvoj našich regiónov. Aj preto bude Miriam Lexmann presadzovať revíziu rozhodnutia o zákaze spaľovacích motorov po roku 2035.
Jedným z dôvodov protestov farmárov je excesívna európska legislatíva v oblasti životného prostredia. Poľnohospodárov v celej EÚ dusí byrokracia. Zároveň čelia dôsledkom klimatických a geopolitických kríz. Naši poľnohospodári však nie sú zodpovední za zmenu klímy a nemali by niesť celú záťaž boja proti klimatickým zmenám na svojich pleciach. Len vďaka zle nastaveným politikám EÚ. Naopak, silné poľnohospodárstvo je kľúčové pre rozvoj našich regiónov, reaguje Miriam Lexmann.
Na Slovensku desaťročia investujeme eurofondy s cieľom vyrovnávať regionálne rozdiely, paradoxne, táto priepasť narastá. Hovorí o tom rozdiel v HDP na obyvateľa medzi Prešovským a Bratislavským krajom. Kým v roku 2001 predstavoval viac ako 10-tisíc eur, dnes presahuje 27-tisíc. Prečo je to tak píše Miriam Lexmann v Denníku SME.
Potrpíte si na výrobky v BIO kvalite? Pri ich kúpe sa často spoliehame na označenia, ktoré deklarujú „prírodnosť” či udržateľnosť.
Takýchto výrobkov je čoraz viac, hoci tvrdenia, či si skutočne kupujeme produkt v lepšej kvalite, často nie sú ničím podložené. Ešte absurdnejšie vyznieva, ak sa výrobky prezentujú tým, že neobsahujú niečo, čo od podstaty ani len nie je v ich zložení. Jedným z takýchto zavádzajúcich vie byť označenie „bez lepku”.
Téma udržateľnosti a ochrany životného prostredia sa stala stredobodom rôznych klamlivých marketingových tvrdení a ťahov. Tie stavajú najmä na čoraz silnejšom dopyte spotrebiteľov po tovare, ktorý je zdravší pre ich život a priateľskejší k životnému prostrediu.
„Práve preto som dnes podporila novú smernicu, ktorá nepodložené tvrdenia a označenia tohto typu zaradí medzi zakázané praktiky. Som presvedčená, že spotrebitelia takéto vylepšenie ocenia, keďže ich dobre mienený záujem o ekologické výrobky nebude zneužívaný.
Nová smernica sa taktiež zaoberá predčasným zastarávaním produktov, o ktorom budú musieť byť spotrebitelia riadne informovaní, najmä čo sa týka softvérových aktualizácií. Práve tieto tzv. kazítka sú témou, na ktorú dlhodobo upozorňujem, keďže o ich ekologickosti a o to menej ekonomickosti nemôže byť ani reči,” vysvetlila svoj postoj v hlasovaní EP europoslankyňa Miriam Lexmann.
Zdroj: emefka.sk/shutterstock.com
Právo na opravu by malo poskytnúť spotrebiteľom, ale aj firmám v opravárenskom priemysle bezplatný prístup k potrebným informáciám o údržbe a oprave výrobkov. Taktiež sa zjednoduší prístup aj k súčiastkam či špecializovaným prístrojom potrebným na opravy, píše Miriam Lexmann v regionálnych novinách MY.
Každý šiesty z nás pred pandémiou zažíval problémy s duševným zdravím. Po nej sa situácia ešte rapídne zhoršila. Duševnými poruchami trpí už, žiaľ, každý druhý z nás. Za číslami z prieskumov sa skrýva mnoho osudov. Osudov, v ktorých prekonávanie vlastných strachov a bolestí duše sú tou najťažšou výzvou.
Tejto štatistike nepridáva ani rýchla a náročná doba, ktorú žijeme. Stres, vysoké tempo v práci, agresivita sociálnych sietí. To je len niekoľko z hlavných faktorov, ktoré vedia veľmi rýchlo podlomiť naše duševné zdravie, či spochybniť sebadôveru.
„Zaoberať sa duševným zdravím je preto veľkou výzvou. Duševné zdravie je totiž kľúčom k naplnenému a produktívnemu životu. Účinné a adresné stratégie, prevencia, ale aj včasná a dostupná pomoc patria k mojim dlhodobým cieľom aj vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci,” približuje M. Lexmann.
Tento týždeň europoslanci na pôde parlamentu schvaľovali správu, ktorá prináša odporúčania pre spomínané oblasti duševného zdravia naprieč celým spektrom.
„Verím, že prispeje k zlepšeniu a tiež zmení nazeranie na duševné zdravie v spoločnosti. Nikto z nás si totiž svoje ochorenie nevyberá. Hanba z odsúdenia a stigmatizovanie preto nemôžu byť dôvodom, prečo sa ľudia neodvážia svoj problém riešiť,” hovorí Miriam Lexmann.
„Blížia sa Vianoce. Čas, kedy svoje pocity prežívame ešte o čosi intenzívnejšie. Chcem vás preto povzbudiť. Buďme tu pre seba. Buďme všímaví. Podajme pomocnú ruku tam, kde cítime, že chýba. Pohlaďme láskavým slovom. A hlavne, zaujímajme o to, ako sa cítia druhí okolo nás. Čas, prítomnosť a záujem je často tým najdôležitejším darom, ktorým sa môžeme vzájomne obdarúvať,” dodáva europoslankyňa za KDH.
Zdroj foto: pexels.com; eduworld.sk
V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel, a to najmä pre automobilový priemysel, ktorý je ťahúňom našej ekonomiky. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie našich ľudí, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann.
Pre spotrebiteľov bude vďaka novej smernici o oprave výrobkov jednoduchšia, dostupnejšia, ale aj lacnejšia dostupnosť servisu rôznych tovarov. Predĺži sa záručná lehota na niektoré typy tovarov, náhradné diely budú musieť byť k dispozícii aspoň počas stanovenej doby, zakázané bude inštalovať tzv. “kazítka”. Smernica pomôže zamedziť vzniku zbytočnému odpadu z výrobkov.
Eurofondy slúžia na to, aby posúvali európske regióny dopredu. My naše regióny dopredu neposúvame. Potrebujeme dať viac peňazí do regiónov, v Poľsku je to až polovica. V EÚ sme vyrokovali nulovú spoluúčasť pre miestnu a regionálnu správu, naša vláda však musí o to požiadať, povedala Miriam Lexmann v súvislosti s riešeniami slabého čerpania eurofondov na Slovensku.
Základom úspešnej diverzifikácie kritických surovín musí byť koordinácia a spolupráca s našimi spojencami, aby sme zaistili, že pri pokračujúcom zvyšovaní dopytu nebudeme súťažiť o dodávky s našimi kľúčovými partnermi, z čoho môžu profitovať len režimy ktoré sa nás snažia rozdeliť a oslabiť. Miriam Lexmann dnes predstavila kľúčové priority na zaistenie sebestačnosti EÚ v oblasti kritických surovín.
Nova energetická legislatíva bude mať vplyv na ceny a dostupnosť energií, ale na pomoc pre sociálne slabšie domácnosti či malé a stredné podniky je tu Sociálno klimatický fond. Podľa Miriam Lexmann je však na nás na Slovensku, ako efektívne dokážeme z neho čerpať, aby sme tieto prostriedky na pomoc neohrozili tak, ako ohrozujeme čerpanie eurofondov.
Konkurencieschopnosť nášho hospodárstva je kľúčová pre našu bezpečnosť, ako aj pre živobytie našich občanov. Rozhodnutie o zákaze spaľovacích motorov preto Miriam Lexmann považuje za gól do vlastnej brány. Rozhodnutie nielenže spraví automobily ťažšie dostupnými, ale zároveň pomá čínskym spoločnostiam ovládnuť náš spoločný európsky trh. O to viac sa to bude týkať Slovenska, pre našu sekundárnu závislosť na Číne prostredníctvom automobilového priemyslu.
Slovensko bude môcť presunúť až 10 % z nevyčerpaných kohéznych fondov, čo by malo znamenať približne 1,5 miliardy eur, a ďalšiu 1 miliardu eur by malo mať možnosť využiť z nových dostupných kohéznych fondov na podporu cieľov balíka RePowerEU. Využitie nevyčerpaných kohéznych fondov na podporu zraniteľných domácností, ako aj podnikov najviac postihnutých energetickou krízou navrhovalo KDH už v septembru 2022, čo si následne osvojila aj vláda SR, pripomína Miriam Lexmann.
Európsky parlament dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal predbežnú dohodu o legislatívnom balíku RePowerEU. Stanovujú sa v ňom cielené zmeny na financovanie investícií a reforiem s cieľom diverzifikovať dodávky energie a znížiť závislosť od fosílnych palív.
„Vítam dnešné hlasovanie o legislatívnom balíku RePowerEU, ktorý je kľúčový pre riešenie súčasnej energetickej krízy. Opatrenia v rámci tohto balíka sú zamerané na podporu energetickej transformácie, ktorá nielen pomôže znížiť našu závislosť, ale zároveň posilní našu odolnosť voči vydieraniu zo strany nedemokratických režimov,” uviedla po hlasovaní slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Hlasovanie v EP je krokom k sprístupneniu financií nevyhnutných na pomoc členským štátom pri podpore projektov kritickej infraštruktúry alebo pri zvyšovaní energetickej účinnosti budov.
„Oceňujem, že súčasťou balíka je aj požiadavka, ktorú KDH nastolilo ešte v septembri 2022 a následne si ju osvojila vláda. Ide o využitie nevyčerpaných kohéznych fondov na podporu zraniteľných domácností, ako aj podnikov najviac postihnutých energetickou krízou. Slovensko bude môcť presunúť až 10 % z nevyčerpaných kohéznych fondov, čo by malo znamenať približne 1,5 miliardy eur, a ďalšiu 1 miliardu eur by malo mať možnosť využiť z nových dostupných kohéznych fondov na podporu cieľov balíka RePowerEU. Je rozhodujúce, aby vláda použila tieto prostriedky strategicky a spolupracovala s regiónmi na pomoci tým, ktorí sú najviac zasiahnutí energetickou krízou,” vysvetlila výhody prijatého balíka slovenská europoslankyňa.
Zdroj foto: https://www.pubaffairsbruxelles.eu
Predbežná dohoda EP o legislatívnom balíku RePowerEU stanovuje cielené zmeny na financovanie investícií a reforiem s cieľom diverzifikovať dodávky energií a znížiť závislosť od fosílnych palív. Tento balík je kľúčový pre riešenie súčasnej energetickej krízy. Opatrenia v ňom sú zamerané na podporu energetickej transformácie, ktorá nielen pomôže znížiť našu závislosť, ale zároveň posilní našu odolnosť voči vydieraniu zo strany nedemokratických režimov, uviedla k prijatému balíku Miriam Lexmann.
Z plánu obnovy sme na zateplenie a zníženie energetickej náročnosti budov naplánovali použitie prostriedkov len na 3 percentá budov. To je veľmi málo, ak chceme efektívne pomôcť obyvateľom pri prekonaní energetickej krízy, povedala Miriam Lexmann pre spravodajstvo RTVS.
Miriam Lexmann sa v rámci legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligencii zasadzuje aktuálne o to, aby sa tzv. ekonomika pozornosti, čiže algoritmy na sociálnych sieťach, ktoré cielene pôsobia na udržiavanie našej pozornosti, zaradili medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Dôvodom je negatívny dopad sociálnych sietí na zdravie ľudí.
Každý Slovák vyhodí ročne v priemere 100 kíl potravín. Existuje pritom veľa miest, kde môže náš nadbytok ešte veľmi dobre poslúžiť. Výborným projektom sú tiež Výdajne potravinovej pomoci, kde smerujú potraviny s ohrozenou zárukou z reťazcov a tie sa ďalej distribuujú núdznym rodinám. Jednu takú prevádzkuje aj OZ Samaria, upozorňuje v Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách Miriam Lexmann.
Pokračovanie v diverzifikácii dodávok energií a odloženie vyraďovania jadrovej energie a uhlia; Zjednodušenie podmienok pre výstavbu alternatívnych zdrojov energií; Podpora návrhu na cenové stropy energií, ako aj stanovenie dočasného stropu pre zisky z predaja elektriny na európskej úrovni alebo zameranie finančnej pomoci na domácnosti a spoločnosti s najnižším príjmom, ktoré sú najviac ohrozené ekonomickými otrasmi. To sú len niektoré návrhy, ktoré prináša Miriam Lexmann s kolegami z EĽS k súčasnej situácií.
Do strategického plánu prevencie boja proti rakovine, ktorý EP prijal ešte vlani, sú zahrnuté aj investície do výskumu a vývoja, ako aj financovanie všetkých ostatných činností, a to aj prostredníctvom významného programu EU4Health. Žiaľ, päťročná miera prežitia detí v krajinách východnej Európy je o 10 – 20 % nižšia v porovnaní so strednou a západnou Európou. Týka sa to aj Slovenska, ktoré je v oblasti prístupu pacientov k inovatívnym liekom na chvoste Európskej únie, znovu upozorňuje Miriam Lexmann.
Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov programu EU4HEALTH, ktoré sú vyčlenené aj na boj proti rakovine. Potrebujeme ľudí aktívne pozývať na prehliadky a edukovať ich. Potreba štátu a je programov je kľúčová, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti začiatku Európskeho týždňa boja proti rakovine.
Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom dovozu – domáca produkcia pokrýva len 40 % dopytu. Zvýšiť aj našu potravinovú sebestačnosť je dôležité nielen z ekologického, ale i bezpečnostného hľadiska. To sa týka rovnako našej podpory farmárov, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann.
Naliehavo musíme prehodnotiť prístup EÚ k potravinovému zabezpečeniu, znížiť celkovú závislosť potravinového systému na dovoze a zvýšiť odolnosť potravinového reťazca, povedala Miriam Lexmann počas plenárneho zasadnutia v Bruseli, kde sa europoslanci hovorili aj o pripravovanej rezolúcii k sociálnym a hospodárskym dôsledkom ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie akcieschopnosti EÚ.
Nástup digitálnej éry nás zastihol nedostatočne pripravených a my nesmieme dopustiť rovnaký scenár pri vývoji metaverza. Prvým zaváhaním sme totiž v dôsledku šírenia dezinformácií vystavili vážnemu ohrozeniu demokraciu. Ak zaváhame dnes, deštrukčne negatívnym vplyvom na duševné zdravie môžu čeliť celé generácie, píše Miriam Lexmann v komentári o metaverze spoločnosti Facebook.
Až 84 percent spotrebiteľov podľa prieskumu Európskej komisie zažilo problémy s dostupnosťou správnej nabíjačky pre svoj telefón. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme, vysvetľuje výhody zavedenia jednotnej nabíjačky Miriam Lexmann.
Európska únia smeruje k zavedeniu jednotnej nabíjačky na všetky malé a stredné elektronické zariadenia.
„Až 84 percent spotrebiteľov podľa prieskumu Európskej komisie zažilo problémy s dostupnosťou správnej nabíjačky pre svoj telefón. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme,“ vysvetľuje výhody zavedenia jednotnej nabíjačky Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Parlamentný Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov podporil návrh Komisie o harmonizácii nabíjačiek. Europoslanci súhlasia s jednotným typom USB-C nabíjačiek, pričom navrhujú aj zladenie riešenia bezdrôtového nabíjania. Súčasťou nových pravidiel je aj možnosť, aby si spotrebitelia mohli vybrať pri nákupe aj zariadenie bez nabíjačky.
Čoskoro bude o návrhu Komisie rokovať Európsky parlament, ak ho schváli, nasledovať budú rokovania s členskými krajinami o konečnej podobe pravidiel.
„Podporujem, aby sme tieto nové pravidlá prijali urýchlene a do roka prebehla implementácia zákona v členských krajinách,“ ozrejmuje možný časový rámec nového nariadenia Miriam Lexmann.
Foto: ilustračné/europarl.europa.com
Uľahčiť prístup k servisu, náhradným dielom a pokúsiť sa sprístupniť výhodnejšiu cenu opravy ako kúpu nového výrobku, to je podľa Miriam Lexmann zámerom schváleného uznesenie EP, v ktorom poslanci zadefinovali požiadavky k pripravovanej legislatíve k právu spotrebiteľov na opravu výrobkov.
Keď sa pokazí vysávač, chladnička alebo telefón, spotrebitelia sa dnes vo veľkej miere stretávajú s nedostupnosťou opravy, nedostatkom informácií o možnostiach opravy alebo finančnou nevýhodnosťou takejto reparácie, kedy je lacnejšie kúpiť si nový výrobok namiesto opravy staršieho.
„Preto vítam a podporujem prijatie uznesenia, ktorým žiadame od výrobcov dostupnosť informácií a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov – čo bude po aplikovaní výrazne ekologickejšie a prispeje k efektívnemu využívaniu našich zdrojov, zníženiu množstva odpadu a zároveň tento prístup ušetrí spotrebiteľom peniaze,“ hovorí Miriam Lexmann (KDH/EĽS) o prijatom nelegislatívnom uznesení, prostredníctvom ktorého Európsky parlament (EP) zadefinoval požiadavky k pripravovanej iniciatíve Európskej komisie týkajúcej sa práva spotrebiteľov na opravu ich produktu.
„Za dôležité považujem znovuotvorenie témy plánovaného zastarávania softvérov cez vyžadovanie aktualizácií a jej zaradenia medzi nekalé obchodné praktiky, čo sme už raz v EP podporili. Požadujeme však aj predĺženie povinnej záruky pre niektoré kategórie výrobkov,“ spresňuje slovenská europoslankyňa konkrétnosti z prijatého uznesenia.
„Právo na opravu“ by podľa europoslancov malo poskytnúť spotrebiteľom, ale aj firmám v opravárenskom priemysle bezplatný prístup k potrebným informáciám o údržbe a oprave výrobkov. Tieto informácie by mali byť poskytované aj cez rôzne digitálne a inovatívne spôsoby, napr. QR kódy na obaloch alebo cez tzv. digitálny pas výrobku.
„Až 79% občanov EÚ si myslí, že výrobcovia by mali mať povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu jednotlivých súčastí. Musíme im uľahčiť prístup k servisu, náhradným dielom a pokúsiť sa sprístupniť výhodnejšiu cenu opravy ako kúpu nového výrobku,“ vyjadrila Miriam Lexmann zámer 509 europoslancov, ktorí uznesenie podporili.
Konečnú úpravu nariadenia by mala Komisia predstaviť koncom tohto roka. „Tému aj naďalej sledujem, aby sme dosiahli čo najlepšie podmienky pre spotrebiteľov,“ prízvukuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann.
Foto: ilustračné, Zdroj: europarl.europa.eu
Miriam Lexmann podporila prijatie uznesenia EP, ktoré žiada od výrobcov zvýšenie dostupnosti informácií a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov – čo bude po aplikovaní výrazne ekologickejšie a prispeje k efektívnemu využívaniu našich zdrojov, zníženiu odpadu a zároveň to ušetrí spotrebiteľom peniaze.
Ukrajina patrí k najväčším producentom obilnín na svete. Pripadá na ňu až 11 % trhu s pšenicou, 16 % s jačmeňom a 15 % s kukuricou. Podobne je to aj s olejninami, kde len slnečnicový olej tvorí až 61 % obchodu. Takmer všetok tovar Ukrajina do sveta distribuuje cez prístavy. Tie teraz blokuje Rusko.
Krajinám závislým od ukrajinských plodín tak hrozí nielen zvyšovanie cien potravín, ale v niektorých z nich môže dôjsť až k obrovským výpadkom v ich dodávkach. „Najviac to môže pocítiť severná Afrika a krajiny Blízkeho východu. Pre predstavu, chudobou ohrozený Libanon nakupuje od Ukrajiny až 80 % obilnín. Putin aj naďalej demonštruje svoju neľudskosť a svet kvôli nemu čelí nielen vojnovej agresii, ale aj obavám z hladomoru,“ upriamuje pozornosť na dôsledky súčasného diania Miriam Lexmann.
Súčasná situácia opäť zvýrazňuje dôležitosť posilňovania potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti v Európe, ako aj na nutnosť spolupráce s našimi partnermi s cieľom hľadať riešenia pre krajiny, ktorých občania sú už teraz ohrození nedostatkom potravín.
„V uznesení o zaistení potravinovej bezpečnosti v EÚ, ako aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktoré sme minulý týždeň schválili v Európskom parlamente, sme vyzvali na využívanie dostupných európskych prostriedkov na zvýšenie domácej poľnohospodárskej výroby,“ približuje jedno z riešení členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.
Miriam Lexmann tiež poukazuje na nevyhnutnosť prehodnotiť našu spoločnú poľnohospodársku politiku, vrátane legislatívnych návrhov vyplývajúcich z cieľov a zámerov stratégie „Z farmy na stôl“, a to v kontexte dôsledkov Putinovej agresie voči Ukrajine na európsku a globálnu potravinovú bezpečnosť.
Foto: ilustračné, arpok.cz
Miriam Lexmann v spolupráci so zástupcami charitatívnych organizácií pripravila sériu pozmeňovacích návrhov k Plánu EÚ o sociálnej ekonomike uľahčujúcich pôsobenie a prístup k financiám pre tieto organizácie, ktoré zohrali nesmierne dôležitú úlohu v pomoci obyvateľom počas pandémie Covid-19.
Dôraz na zdravé a pozitívne pracovné prostredie, elimináciu stresu zamestnancov a predovšetkým prevenciu proti chorobám z povolania cez proaktívnu pomoc pri vzdelávaní a novinkách v digitalizácii aj zo strany zamestnávateľov, či právo na odpojenie akcentovala Miriam Lexmann v 16 pozmeňovacích návrhoch k Správe o mentálnom zdraví v digitálnom svete.
V hodnotiacej správe, ktorú prijalo plénu EP, podporila aj Miriam Lexmann požiadavku na aktualizáciu smernice o bezpečnosti detských hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Dôvodom sú aj najnovšie vedecké poznatky, ktoré potvrdzujú riziká už stopového obsahu ftalátov či endokrinných disruptorov prítomných okrem iného i v niektorých hračkách.
Európsky parlament prijal tento týždeň na plenárnom zasadnutí uznesenie týkajúce sa bezpečnosti hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Venuje sa predovšetkým ochrane detí pred nebezpečnými chemickými látkami, bezpečnosti nových technológií využívaných niektorými hračkami, ako aj opatreniam na posilnenie dohľadu nad trhom.
„Bezpečnosť hračiek pre našich najmenších, ale i staršie deti, nám v europarlamente zvlášť leží na srdci. Ide predsa o zdravie. V uvedenej správe sme sa zhodnotili fungovanie doterajších pravidiel pre bezpečnosť hračiek v EÚ a opätovne zdôraznili potrebu ich pravidelnej aktualizácie aj vzhľadom na vývoj našich poznatkov,” uviedla v tejto súvislosti Miriam Lexmann.
Európske predpisy patria už teraz medzi tie najprísnejšie na svete.
“Stávame sa tak zodpovedným lídrom. Ja sama dlhodobo apelujem na ochranu pred rôznymi chemickými látkami, ktoré môžu mať karcinogénne účinky alebo predstavujú iné zdravotné riziká. Samozrejme, ochrana tých najzraniteľnejších – našich detí – stojí na prvom mieste,” dodala europoslankyňa.
Súčasné predpisy zabezpečujú vysoký stupeň ochrany detí, avšak problémom môžu byť hračky dovážané nelegálne z tretích krajín či tie, ktoré sa šíria na internete. Práve preto väčší dohľad či prísnejšia regulácia online prostredia, na ktorých pracuje Miriam Lexmann aj cez legislatívu upravujúcu poskytovanie digitálnych služieb.
Osobne ma teší, že správa reflektuje aj rýchly technologický vývoj, ktorý zasahuje do všetkých oblastí života, hranie detí nevynímajúc. Čoraz viac hračiek totiž má už pripojiteľnosť na internet či iné inteligentné funkcie. Tieto môžu byť síce nápomocné napríklad pri vzdelávaní či inklúzii detí so zdravotným postihnutím, avšak na druhej strane musíme mať na pamäti ochranu detí, ich zdravého vývoja a duševného zdravia pred nástrahami online sveta. Práve preto intenzívne komunikujem s našimi i zahraničnými expertmi a zasadzujem sa za čo najefektívnejšie ochranné opatrenia,” pripomína europoslankyňa za KDH.
Európska smernica o bezpečnosti hračiek bola prijatá už v roku 2009, pričom doposiaľ bola v záujme zvyšovania štandardov bezpečnosti a ochrany zdravia detí novelizovaná až štrnásťkrát. Poslanci prijali správu o vykonávaní tejto smernice takmer jednohlasne.
Bezpečnosť hračiek je dôležitá nielen preto, že s nimi prichádzajú pravidelne do kontaktu naše deti, ale zároveň je táto oblasť v prieskumoch očakávaní spotrebiteľov EÚ jedna z najžiadanejších oblastí spoločnej regulácie. Hračky sú zároveň výrobkami, v súvislosti s ktorými sa do Európskeho bezpečnostného systému (EU Safety Gate) nahlasuje najviac, až 27 percent prípadov nesúladu.
Foto: ilustračné, selecthealth.org
V rámci vyjednaného textu poľnohospodárskej reformy Miriam Lexmann privítala podporu mladých farmárov a opätovne vyzvala, aby Slovensko prijalo jasné kroky k potravinovej sebestačnosti, pričom podpora mladých farmárov k tomu môže dopomôcť. Nesúhlasí však s absenciou zastropovania dotácií, ktoré by mohlo znížiť formu ich zneužívania.
Výzvu na zastavenie vývozu a, naopak, domáce spracovanie železného šrotu v krajinách EÚ podporila europoslankyňa Miriam Lexmann. Vývoz spôsobuje poškodzovanie životného prostredia, ale škodí aj európskym fabrikám – vrátane US Steel Košice či Železiarní Podbrezová – v nastávajúcej snahe o efektívnejšie princípy obehového hospodárstva, či dodržanie prísnych klimatických cieľov, ktoré by sme pomohli naplniť jeho opätovnou recykláciou na našom území.
Miriam Lexmann víta a oceňuje odtajnenie materiálov z vyšetrovania výbuchu jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle z 26. apríla 1986. Medzi zverejnenými dokumentmi je aj správa riaditeľa elektrárne o výbuchu, prepis rozhovorov operátorov v čase havárie, ako aj správy o evakuácii takmer 45-tisíc obyvateľov Pripjate a priľahlých oblastí.
Stratégia prechodu na klimatickú neutralitu a digitálnu ekonomiku musí zohľadniť vplyv pandémie covidu-19 na ekonomiku, pretože jej dôsledky sú pre ňu veľkou záťažou, uviedla to Miriam Lexmann v súvislosti s aktualizáciou tejto stratégie na pôde EÚ.
Existuje veľké riziko, že západný Balkán bude “kúpený” čínskymi spoločnosťami. EÚ zatvára oči a pokračuje vo svojej politike úzkej spolupráce s Čínou, pretože má z toho okamžitý ekonomický profit. Z dlhodobého hľadiska to však prináša politickú stranu západného Balkánu, ekonomicky utrpia európske firmy a dochádza k značnej ekologickej ujme, pretože čínske spoločnosti nehľadia na životné prostredie, uviedla to Miriam Lexmann v diskusii Globsec o rozšírení, partnerstve a hodnotách EÚ.
Ak nemáme k dispozícii dostatočné dáta a existuje vážna obava z toxického vplyvu geneticky modifikovanej kukurice a bavlny, musíme uplatniť princíp predbežnej opatrnosti a radšej povolenie oboch plodín odložiť, kým nebude úplne potvrdené, že nie sú nebezpečné. Miriam Lexmann upozornila, že v Parlamente opätovne vyzvali Komisiu, aby sa zamyslela nad návrhmi povoľovať potenciálne nebezpečné látky.
Podľa Miriam Lexmann bude hlavnou ekonomickou výzvou pre slovenskú vládu synergické využitie zdrojov z fondu obnovy a klasických eurofondov s cieľom vytvorenia komplexnej a funkčnej infraštruktúry. Za príklad synergie medzi jednotlivými reformnými oblasťami označila zdravotníctvo, ktoré si vyžaduje reformy aj v oblasti vedy a výskumu, školstva, digitalizácie, sociálnej sféry či životného prostredia.
Predĺženie trvácnosti výrobkov, právo na ich opravu, ale aj dostupnosť náhradných dielov počas vymedzeného času odsúhlasili europoslanci v novom akčnom pláne na ochranu životného prostredia prostredníctvom obehového hospodárstva. Miriam Lexmann upozornila, že schválené opatrenia prinášajú minimálne tri pozitíva – šetria životné prostredie, peňaženku spotrebiteľov a napokon podporujú inovatívny prístup pri výrobe kvalitných produktov.
Miriam Lexmann iniciovala ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spolu s ďalšími europoslancami list európskemu komisárovi pre susedskú politiku a rozširovanie – Oliverovi Várhelyimu. Upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti znečistenia životného prostredia v Srbsku spôsobenú čínskymi investičnými spoločnosťami. Srbsko ako kandidátska krajina do EÚ by mala dodržiavať rovnaké pravidlá a normy ako členská krajina.
Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.
Zatiaľ čo náš automobilový priemysel upadá a čelí vážnym výzvam s dopadmi na živobytie ľudí, vláda SR investuje peniaze daňových poplatníkov do otáznych projektov, podkopáva našu ekonomickú konkurencieschopnosť a bezpečnosť,
Zatiaľ čo Európska únia vrátane Slovenska čelí vážnym hrozbám s dopadom na živobytie ľudí, náš premiér púta pozornosť zástupnými témami, podkopáva demokratické základy, právny štát a namiesto podpory konkurencie schopnosti prináša ďalšiu ranu nielen ľuďom, ale aj podnikateľskému sektoru.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann dnes v pléne Európskeho parlamentu vyzvala slovenskú vládu na promptnú pomoc pre zasiahnuté regióny, a to za využitia domácich, ako aj európskych nástrojov.
V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.
Nie financovanie projektov totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
