Brusel, 19. marec 2025 – Svetový deň Downovhosyndrómu pripadajúci na 21. marec si dnes pripomenul aj Európsky parlament v Bruseli. Podujatia na jeho pôde iniciovala poslankyňa Miriam Lexmann ako kvestorka, teda členka predsedníctvaeuroparlamentu. V centre týchto aktivít je úcta k dôstojnosti každého človeka. „Svetový deň Downovhosyndrómu je príležitosťou ukázať, že rozdielnosť vie spájať,“ zdôrazňuje europoslankyňa Lexmann.
Sídlo Európskeho parlamentu (EP) dnes ožilo vďaka vzácnymľuďom s Downovým syndrómom. Na pozvanie Miriam Lexmann sa pripojili k personálu dvoch parlamentných kaviarní ako čašníci. Radosť, ktorá z nich vyžarovala, sa šírila v celom priestore.
„Ak sa zameriame na potenciál, ktorý je v nás, vieme vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude každý cítiť užitočný a hlavne prijatý. Dnešok je skvelým príkladom toho, ako sa to dá.Možností, ako dať ľuďom s Downovým syndrómom vedieť, že si ich vážime a počítame s nimi, jemnoho. Veľmi ma teší, že vzniká čoraz viac iniciatív a aktivít, kde môžu nachádzať uplatnenie. Je našou povinnosťou vytvárať podmienky preplnú inklúziu vo vzdelávaní, na trhu práce, zdravotnej starostlivosti, ale aj pri cestovaní či voľnočasových aktivitách,“ uviedla poslankyňa Lexmann, ktorá sa v europarlamente dlhodobo venuje problematike osôb so zdravotnýmznevýhodnením.
Výnimočných čašníkov prišla pozdraviť aj predsedníčka EP Roberta Metsola. Išlo o gesto podpory a ocenenia ich práce, no najmä o upriamenie pozornosti na potrebu inklúzie.
Na podujatí boli na pozvanie europoslankyne Lexmann prítomní aj dvaja návštevníci s Downovým syndrómom zo Slovenska. Sprevádzal ich predseda Slovenskej spoločnosti Downovho syndrómu Róbert Lezo, ktorý ozrejmuje: „Každý sme iný, líšime sa výzorom, vekom, hodnotami. Všetci však máme rovnakú dôstojnosť. Spolu chceme z Bruselu poslať na Slovensko túto výzvu: buďme k sebe chápavejší a citlivejší, lebo sme rovnako hodnotní.“
Inklúzia bola témou aj ďalšieho podujatia v Európskom parlamente, nad ktorým prevzala záštitu Miriam Lexmann. V utorok 18. marca sa uskutočnila inaugurácia pilotného projektu, v ktorom osoby so zdravotným znevýhodnením získavajú tréning ako sprievodcovia v galériách. Zdravotne znevýhodnení sprievodcovia z Nemecka sprevádzali poslancov a zamestnancov EP umeleckými dielami výstavy poľského predsedníctva Rady EÚ. Rovnako sprevádzali aj poslankyňu Lexmann spolu s hosťom zo Slovenska, talentovaným maliarom Stanislavom Ondrušom.
Bratislava, 17. 3. 2025 – KDH presadilo významné zlepšenia v eurofondoch na sociálnu oblasť po roku 2027. Ich využívanie v súčasnom období sa však musí výrazne zefektívniť. Hnutie preto žiada vládu, aby systémovo riešila situáciu v sociálnej oblasti a naplno využívala prostriedky z eurofondov. Urgentne je potrebné riešiť navýšenie odmeňovania opatrovateľov, ktorých odmena nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy.
Európsky parlament minulý týždeň veľkou väčšinou schválil správu o budúcej podobe Európskeho sociálneho fondu po roku 2027. Na základe tejto správy sa bude ďalej legislatívne formovať fond pre nasledujúce programové obdobie. Tieňovou spravodajkyňou za najväčšiu európsku politickú stranu ľudovcov bola europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
„Podarilo sa mi vyjednať silný dôraz na samostatný fond, ktorý nemôže byť rozdeľovaný či zlučovaný s inými nástrojmi. Naopak, musí si zachovať svoje zameranie na pomoc ľuďom ohrozeným chudobou a na regióny. Práve v súvislosti s regiónmi sa mi podarilo presadiť aj ich väčšie zapojenie do manažmentu fondu, keďže sú to práve oni, kto je najbližšie k potrebám občanov a vedia tak fond spravovať oveľa adresnejšie a efektívnejšie. Veľmi dôležité je taktiež upriamenie fondu na rodiny, opatrovateľov, osoby so zdravotným znevýhodnením či zvyšovanie zamestnanosti,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Správa prichádza v čase, keď Európska komisia v liste zaslanom Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) zhodnotila slovenský systém eurofondových výziev ako „ťažkopádny a neprehľadný“ a vyzvala na zlepšenie mechanizmu výziev.
„Ľudia, ktorí potrebujú pomoc, sa nemôžu stať vazalmi neschopnosti našej vlády efektívne čerpať eurofondy a zabezpečiť systémové zlepšenie dostupnosti sociálnych služieb.Nastavenie európskych fondov sa musí zmeniť a regióny musia dostať väčší priestor pri ich využívaní. Preto navrhujem legislatívne ukotviť, že časť európskych financií musí ísť priamo regiónom bez zásahu centrálnej vlády. Zároveň je potrebné maximálne predchádzať vrstveniu rôznych byrokratických požiadaviek zo strany vlády, ktoré spôsobujú ťažkosti pri uchádzaní sa o projekty,“ dodáva europoslankyňa Lexmann.
Zlé nastavenie projektov, zbytočná administratíva a nekonzistentnosť výziev v rámci jednotlivých programov sú iba niektoré z problémov, ktoré sťažujú konečným prijímateľom prístup k financiám. V minulosti sme videli hneď niekoľko zlyhaní, ktoré poškodili priamo ľudí ohrozených chudobou či rodiny odkázané na pomoc opatrovateľa.
Poslankyňa NR SR za KDH a členka Výboru NR SR pre sociálne veci Andrea Turčanová približuje: „Len za minulý rok sme videli dva obrovské problémy, kedy vláda absolútne nedokázala využiť európske financie na pomoc ľuďom. V prvom rade šlo o potravinové a hygienické balíčky, ktoré sú určené tým najodkázanejším, a ktoré sa za celý minulý rok k ľuďom vôbec nedostali. Minister Tomáš ich nestihol vysúťažiť a vláda sa tak v čase stúpajúcich cien potravín a konsolidácie nedokáže efektívne postarať ani o tie najchudobnejšie rodiny. Druhým príkladom sú výzvy na financovanie terénnej opatrovateľskej služby. Cieľom malo byť zvyšovanie jej dostupnosti. Zlyhania pri nastavení projektov však nakoniec spôsobili, že niektorí poskytovatelia tejto služby museli činnosť ukončiť, čim vláda dosiahla pravý opak toho, čo mala urobiť.“
Európsky sociálny fond, ako aj Viacročný finančný rámec čakajú ďalšie rokovania, ktoré rozhodnú o ich finálnej podobe. Slovensko zároveň malo v priebehu tohto roku pripraviť reformu sociálnych služieb a ich financovania, ktorá mala znamenať zásadný posun v poskytovaní sociálnych služieb.
„Táto reforma je však, zdá sa, v nedohľadne. Podľa našich informácií sa kvôli konsolidácii môže účinnosť presunúť z budúceho roka až na rok 2027. V januári 2026 nás tak môže čakať sociálny kolaps. Ak sa nezabezpečí financovanie, odkázaní ľudia zostanú bez pomoci, samosprávy bez podpory a rodiny v beznádeji. Odmena pre opatrovateľov dnes nedosahuje, ani pri ich 30-ročnej praxi, úroveň minimálnej mzdy, ktorá by pre opatrovateľov mala byť viac ako 1 048 eur. Ako chce štát prilákať domov takmer 20 000 slovenských opatrovateliek, ktoré odišli pracovať do zahraničia? Dobrým príkladom z praxe môže byť aj Prešovský samosprávny kraj, ktorý ako jeden z mála sanuje katastrofálnu platovú situáciu v sociálnej sfére dorovnávaním platov opatrovateľkám, my však potrebujeme systémové riešenie,“ uzatvára poslankyňa Turčanová.
Jej slová potvrdzuje aj odborníčka z praxeAlena Novotná: „Máme poradovníky ľudí, ktorí potrebujú opatrovateľskú službu, ale nemáme opatrovateľov. Rodiny sa tak dostávajú do veľmi vypätej situácie a niekedy aj na prah chudoby. Je najvyšší čas začať to riešiť.“
Aj v USA veľmi citlivo registrujú na cestu nášho premiéra do Moskvy a príklon k totalitným režimom, ako je, napríklad, Čína. Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann po pracovnej ceste vo Washingtone upozornila na tlačovej besede na dôsledky zahraničnej politiky vládnej koalície a varovala pred stratou kľúčového ekonomického partnera a aj pred krokmi, ktoré môžu ohroziť export Slovenska do USA.
,,V USA veľmi citlivo vnímajú to, že naša vláda sa uchyľuje k spolupráci s totalitnými režimami, ako sú Čína či Rusko. Cesta nášho premiéra do Moskvy, žiaľ, veľmi negatívne rezonuje v Spojených štátoch. Toto všetko sledujú predstaviteľa novej administratívy ako krok, ktorý nás oddeľuje od demokratického sveta. Politickí predstavitelia USA komunikovali našej vláde, že stavba baterkárne čínskou formou Gotion v Šuranoch môže vážne ohroziť náš export do USA,“ vysvetľuje europoslankyňa KDH Miriam Lexmann.
Keďže Slovensko je zo všetkých krajín EÚ najviac ekonomicky závislé od exportu do USA (tvorí ho až 2,5 percenta HDP), „je pre mňa nepochopiteľné, že naša vláda úplne nereflektuje na avízo zo strany USA, že až vyše dve tretiny nášho exportu do USA budú potenciálne ohrozené. Firma Gotion a jej dodávateľské reťazce sa totiž už čoskoro pravdepodobne ocitnú na sankčnom zozname USA pre používanie otrockej ľudskej práce a pre bezpečnostnú hrozbu, ktorú predstavujú. Už dnes je firma Gotion z týchto dôvodov vylúčená z verejného obstarávania v USA a je len otázkou času, kedy bude aj s dodávateľskými reťazcami úplne vylúčená z trhu USA. Pritom v roku 2022 až 75,3 percenta nášho exportu do USA tvorili osobné vozidlá a súčiastky,“ spresňuje Miriam Lexmann.
Podpredseda KDH Marián Čaučík upozorňuje, že ľudia v súvislosti s baterkárňou v Šuranoch nemajú dostatok informácií.,,Chceme dostať odpovede aj na úrovni parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý budeme iniciovať aj kvôli výstavbe baterkárne v Šuranoch. Ale takisto spomeniem aj nový problém, ktorý rezonuje v posledných dňoch, a to je prečerpávacia stanica v Málinci. Projekt, ktorý prezentoval minister Taraba a v pripomienkovom konaní je žiadosť o strategickú investíciu tohto projektu. Opäť, podobne ako pri baterkárni v Šuranoch, ľudia nemajú informácie, ide sa veľmi rýchlo, tlačí sa príliš „na pílu“ a vyvoláva to obavy ľudí, či neprídu o majetok, či neprídu o možnosť podnikania. Ak vláda rozhodla v decembri, že sa má vykonať štúdia realizovateľnosti tohto projektu, ktorý môže byť dobrý a užitočný pre Slovensko, nevidíme dôvod, aby bol projekt vyhlásený za strategickú investíciu a aby pripomienkové konanie trvalo len 5 dní. Preto budem žiadať, aby sme aj na túto tému zvolali výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.“
Ján Horecký, poslanec KDH: ,,Európska únia minimálne spolupracovala a rokovala s republikánskou reprezentáciou USA. My musíme rokovať a budovať naše vzťahy tak, aby sa nenaplnili silné slová Donalda Trumpa o uvalení ciel na Európsku úniu. Toto nedokáže vyrokovať Slovensko samé. Už bolo spomenuté, že sme ako proexportná priemyselná ekonomika najzraniteľnejší. Rozprávame sa pri dopade ciel o 2,5 percenta HDP, ktoré by znamenali bezprostredné škody vo výške 300 miliónov eur a dotkli by sa 70 – tisíc zamestnancov, našich obyvateľov. Toto si nemôže Slovensko dovoliť, ale, opakujem, nevyrokuje to samo. To je to, čo od EÚ naozaj žiadame, aby plnila svoju prvú zásadnú úlohu najúspešnejšieho mierového hospodárskeho projektu v dejinách.“
Branislav Škripek, poslanec KDH:,,Naša domáca politika, ako aj zahraničné pôsobenie KDH, vyjadrujú naše jasné a rozhodné postoje, že chceme byť ukotvení v štruktúrach a v tábore slobodných demokratických krajín v EÚ a NATO. My sme si vybrali tento priestor slobody, aby sme užívali benefity slobody, ktoré k tomu patria. Slobody, ktoré sú pre nás dôležité. Slobodu zhromažďovať sa, vyjadrovať názory, vyjadrovať svoj protest. Demokratickým a zdravým spôsobom. Preto nechceme patriť do sféry krajín, ako je Rusko alebo Čína, kde zhromažďovanie nie je povolené, a keď ľudia vyjadrujú svoj názor o odmietaní agresie ruského impéria na Ukrajine, tak sú rozohnaní na zhromaždeniach. Toto nie je priestor, kde chceme žiť a patriť. Patríme do Európskej únie a NATO.“
František Mikloško, poslanec KDH: ,,Všetci vnímame, čo sa deje vo svete. Vidíme agresiu na Ukrajine, vidíme stupňujúce sa wuhanské manévre v okolí Tajwanu, vidíme, aké problémy sú na Blízkom východe. Slovensko zažilo takúto situáciu počas druhej svetovej vojny. To bola naša prvá skúsenosť ako nezávislého Slovenska. Vtedy sme zaujali pozíciu, že sme sa pridali k niekomu, kto sa zdal byť v tej chvíli silnejší – a výsledok poznáme, bol katastrofálny. Slovensko zostalo po druhej svetovej vojne v troskách. Nevieme, ako sa bude vyvíjať situácia v Európe. Môžu narastať extrémne sily, ktoré môžu viesť takisto k radikalizácii na európskej scéne. Ale kľúčová vec je, aby sme sa poučili zo svojej minulosti, aby sme v každej situácii, do ktorej sa ako štát dostaneme, bránili naše európske korene. To znamená demokraciu, obranu ľudských práv, pohyb a slobodnú komunikácii, ako aj spôsob života.“
Brusel, 31.január 2025 – Štát zlyháva v zlepšovaní života na vidieku a hádže ľudí v regiónoch cez palubu. Na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli to dnes skonštatovali v spoločnom vyhlásení predseda Prešovského samosprávneho kraja a predseda KDH Milan Majerský a europoslankyňa Miriam Lexmann. Reagovali tak na zverejnenú správu Národného kontrolného úradu týkajúcu sa miestnych akčných skupín (MAS), ktorá odhalila závažné manažérske zlyhania v riadení stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou. Opäť preto vyzvali vládu, aby dokázala, že to s regiónmi myslí naozaj vážne.
„Ľudia v regiónoch si zaslúžia lepší život. Štát má na to prostriedky z eurofondov, no túto príležitosť dlhodobo nedokáže využívať. Svedčia o tom závažné nedostatky v manažovaní rozvoja regiónov cez MAS, aj veľmi slabá dôvera vlády v regióny. My v KDH vieme, čím ľudia v našich obciach a mestách žijú, máme okolo 200 starostov. Podporujeme čo najširšie spravovanie vecí zdola. MAS sú skvelý nástroj na riešenie problémov na vidieku. Ľudia v regiónoch predsa vedia, kde potrebujú investície a musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú,“uviedol Milan Majerský, predseda KDH a župan Prešovského kraja, ktorý sa v Bruseli zúčastňuje zasadnutia pracovných skupín vo Výbore regiónov.
Úspešné fungovanie rozvoja cez miestne akčné skupiny nie je v EÚ žiadna novinka. Výborné výsledky hlásia aj z Česka. Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann zdôrazňuje:„Miestne akčné skupiny sú kľúčové pre lepší život ľudí v regiónoch. Ide hlavne o podporu poľnohospodárov, podnikateľov, cesty či občiansku vybavenosť na vidieku. Vďaka Európskemu sociálnemu fondu (ESF) by tu bola aj možnosť pomoci nezamestnaným, zdravotne znevýhodneným, viacpočetným rodinám, osamelým rodičom či seniorom. Slovensko však tento fond nepochopiteľne pre podporu MAS nevyužíva, a to aj napriek mojim mnohým výzvam. O výraznú podporu pre MAS sa zasadzujem aj ako spravodajkyňa pre ESF+ pre nasledujúce programové obdobie.“
KDH dlhodobo navrhuje preniesť rozhodovanie o eurofondoch, vrátane hlavných fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond, samostatný Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a ďalšie) v regiónoch na župy, mestá, obce, či miestne akčné skupiny. „Regióny nemôžu byť rukojemníkmi vládnych úradov a ich neschopného centralizovaného manažmentu. Naopak, decentralizácia je cestou. Hnutie bude preto prostredníctvom svojich poslancov NR SR vo Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a vo Výbore pre hospodárske záležitosti iniciovať, aby sa Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zaviazalo zabezpečiť efektívne a merateľné manažovanie miestneho rozvoja vedeného komunitou,“ konštatuje predseda KDH Milan Majerský.
V tomto momente KDH považuje za kľúčové vyriešenie súčasnej situácie MAS na Slovensku, a to predovšetkým:
Masívnym zrýchlením procesu čerpania financií na podporu rozvoja vidieka z obdobia 2014 – 2020, nakoľko rok 2025 je posledný, v ktorom sa dá dočerpať staré obdobie 2014 – 2020 a súčasný stav čerpania je na úrovni len 16%, tzn. ostáva dočerpať až 84%.
Okamžitým nastavením a spustením čerpania financií na podporu rozvoja vidieka (cez program LEADER) v súčasnom programovom období 2021-2027. Súčasná vláda opäť opakuje chyby, ktoré urobila pri zlom nastavení starého obdobia v rokoch 2014 – 2020.
Milan Majerský opätovne pripomenul aj ďalšie systémové riešenia KDH pre rozvoj regiónov cez MAS:
Decentralizácia manažovania eurofondov
Zavedenie financovania MAS z viacerých zdrojov, aby sme zabezpečili podporu ako sociálnych služieb, tak aj životného prostredia, podnikateľov, občianskych združení či charitatívnych organizácií.
Umožnenie MAS riadiť celý proces výberu, zazmluvnenia a realizácie projektov a výrazne zjednodušiť administratívu. Zníži sa tým zlé manažovanie zo strany ministerstiev či PPA a podstatne sa tým zrýchli realizácia projektov.
„Hnutie je pripravené pomôcť v záujme občanov a využiť aj svoje postavenie v Európskom parlamente, kde je súčasťou najvplyvnejšej frakcie Európskej ľudovej strany.Prvý krok však musí urobiť vláda. Preto ju ešte raz vyzývame: nehádžte ľudí na vidieku cez palubu a ukážte, že to so zlepšovaním ich života myslíte vážne,“dodáva europoslankyňa Miriam Lexmann.
Poslanci Mestského zastupiteľstva v Šuranoch svojím včerajším hlasovaním odmietli usporiadanie referenda o výstavbe čínskej baterkárne v Šuranoch. Zároveň schválili zmenu územného plánu, ktorá umožní vybudovanie tejto fabriky napriek zjavnému nesúhlasu obyvateľov mesta a na úkor ich záujmov. KDH bude preto žiadať zvolanie mimoriadneho Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, na ktorom predloží návrh na bezodkladné zahájenie procesu EIA.
K rozhodnutiu Mestského zastupiteľstva došlo napriek závažným obavám o dopadoch výroby batérií na danom území na životné prostredie, ako aj na zdravie obyvateľov. Občania mesta opakovane upozornili príslušné orgány najmä na výrazné podhodnocovanie odhadov prítomnosti nebezpečných látok. V dôsledku týchto skreslených odhadov dodnes nedošlo k riadnemu preskúmaniu dopadov na zdravie a životné prostredie. Príslušné orgány pred touto skutočnosťou strkajú hlavu do piesku a namiesto toho, aby pracovali na rozptýlení pochybností o negatívnych dopadoch baterkárne, hľadajú cestičky, ako obísť procesy environmentálneho posudzovania EIA a SEA.
Výsledkom schválenej zmeny územného plánu bude aj preklasifikovanie úrodnej ornej pôdy vysokej bonity, ktorá je osobitne chránená nielen zákonmi, ale priamo Ústavou SR, na industriálne územie. Naviac, celý proces je od samého začiatku sprevádzaný neštandardným konaním členov mestského zastupiteľstva. KDH v tejto súvislosti pripomína, že na jeseň 2024 investor zorganizoval a hradil náklady exkurzie primátora a štyroch poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Šurany do Čínyv snahe ovplyvniť ich vnímanie investície a rozhodovacie procesy mesta. V zmysle Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov nesmie poslanec mestského zastupiteľstva ani starosta prijať dar alebo inú výhodu v súvislosti s výkonom svojej funkcie. Prijatie úhrady nákladov na takúto exkurziu taktiež vyvoláva v čase rozhodovania o baterkárni obavy, či dokážu o návrhu na zmenu územného plánu konať nezaujato a obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov, chrániť verejný záujem a neuprednostňovať súkromné záujmy.
Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH: „Dlhodobo sa venujem dopadom čínskych investícií v mnohých krajinách, a preto varujem pred ich rizikami, ako sú poškodenie životného prostredia a zdravia obyvateľov. Ale chcem upozorniť aj na otáznu ekonomickú výhodnosť projektu v Šuranoch. V Európe je už teraz nadprodukcia batérií a dodnes som nedostala odpoveď od vlády SR, či máme s automobilkami dohodnutý odber batérií v prípade výroby v Šuranoch. Otázne je, či spoločnosť Gotion podľa európskej legislatívy bude môcť predávať svoje produkty v Európskej únii a napokon aj v Spojených štátoch. Automobily pritom tvoria gro nášho exportu do USA.“
Marián Čaučík, podpredseda KDH: „Kresťanskodemokratické hnutie dlhodobo upozorňuje na to, že vláda v súvislosti s čínskou baterkárňou nedostatočne komunikuje s dotknutými občanmi, nereaguje na ich pripomienky, nie je schopná poskytnúť im reálne informácie, manipuluje nimi a v konečnom dôsledku nekoná v ich prospech, ba ani v prospech Slovenskej republiky. Občania sa oprávnene obávajú o kvalitu života v Šuranoch aj Bánove a dožadujú sa prerokovania ich petície na Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Preto iniciujeme Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, na ktorom predložíme návrh, aby sa v súvislosti s čínskou baterkárňou bezodkladne začal proces EIA.“
„Od začiatku svojho druhého mandátu aktívne pracujem na tom, aby frakcia Európskej ľudovej strany a kresťanských demokratov (EĽS) prišla s návrhom revízie zákazu spaľovacích motorov. Je šľachetné dosahovať zelené ciele, ale nemôžeme to robiť na úkor našej ekonomiky a živobytia ľudí. Okrem toho, keď sa pozrieme na celý cyklus výroby, dobíjania a recyklácie elektromobilov, je otázne, do akej miery sú dnes skutočne ‚zelené‘,“ zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann za KDH, ktorá si revíziu zákazu stanovila ako jednu z podmienok podpory novej Európskej komisie, a pripomína, že europoslanci za KDH pri hlasovaní v minulosti konzistentne hlasovali proti zákazu predaja áut so spaľovacím motorom – na rozdiel od predstaviteľov súčasných koaličných a opozičných strán SMER a PS, ktorí ho podporili.
„Poslanecký klub EĽS je pripravený podporiť Strategický dialóg o budúcnosti automobilového sektora a od novej Komisie očakáva záväzok prehodnotiť zákaz spaľovacích motorov, pomôcť výrobcom automobilov vyhnúť sa sankciám a vytvoriť podmienky umožňujúce konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu,“ píše sa v novom pozičnom dokumente, ktorý prijala frakcia EĽS.
„KDH vždy stojí na strane ľudí. Na Slovensku až štvrť milióna z nás pracuje na miestach naviazaných na automobilový priemysel. Preto doma či v Bruseli usilovne pracujeme na tom, aby došlo k revízii rozhodnutí, ktoré ohrozujú denný chlebíček mnohých ľudí. Samozrejme, ochrana životného prostredia je dôležitá, ale musí sa diať tak, aby neohrozovala našu ekonomickú bezpečnosť“, dodáva predseda hnutia Milan Majerský.
Ide o ďalší úspech KDH v Bruseli po presadení návrhu, aby každá legislatíva prešla takzvaným testom konkurencieschopnosti, a tak sa zabezpečilo, že bude v súlade s kompetenciami EÚ a nenaruší ekonomickú konkurencieschopnosť bloku.
“Kým našu vládu v Bruseli nie je počuť, KDH aktívne spolupracuje s našimi partnermi na tom, aby Slovensko a Európa boli schopné čeliť aktuálnym vnútorným a geopolitickým výzvam,“uzatvára Miriam Lexmann, ktorá je členkou výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod.
Zahraničná politika vlády na štyri svetové strany je v skutočnosti zameraná len na jednu – autoritársky východ. Zdá sa, že minister zahraničných vecí Juraj Blanár využil tento týždeň zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Malte, aby sa pochválil stretnutím s predstaviteľmi autoritárskych režimov.
Opäť sa totiž stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, kým Kremeľ naďalej odmieta zasadnúť za rokovací stôl a ukončiť ruskú agresiu proti Ukrajine. Stretol sa tiež s gruzínskou ministerkou zahraničných vecí v čase, keď jej vláda po otáznych voľbách väzní opozičných lídrov a bije nevinných ľudí v uliciach Tbilisi. Vrcholom je však pozvanie azerbajdžanského prezidenta Alijeva na návštevu Slovenska. Čelného predstaviteľa režimu, ktorý je zodpovedný za etnické čistky kresťanských Arménov v Náhornom Karabachu. Pozvanie prichádza navyše v čase, keď Azerbajdžan stále ohrozuje Arménsko a blokuje konečnú mierovú dohodu. Čo to vypovedá o morálnom kompase tejto vlády a jej nastavení hájiť našu národnú bezpečnosť a záujmy? Namiesto strategických stretnutí s našimi spojencami sa totiž naši vládni predstavitelia usmievajú na fotografiách s tými, ktorí medzinárodnú bezpečnosť a právo podkopávajú.
Vládni poslanci dnes neboli schopní otvoriť stretnutie Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý mal prerokovať petíciu občanov proti baterkárni v Šuranoch. Občania, ktorí podporili petíciu, sú presvedčení o tom, že deklarovaný verejný záujem je v absolútnom rozpore so záujmami obyvateľov dotknutého územia, a že riziká, či už environmentálne alebozdravotné súvisiace s investíciou, sú nepomerne väčšie, ako jej predpokladaný prínos.
Pod rúškom naratívov o pracovných miestach a posilňovaní ekonomiky, vládna koalícia totiž aj naďalej vyvlastňuje pozemky pre čínskych papalášov, obchádza pravidlá transparentnosti pri podpore čínskych investícií, či nerešpektuje zákony týkajúce sa životného prostredia a ignoruje obavy miestnych obyvateľov. Naše národné bohatstvo, ako sú voda a úrodná pôda tak ide doslova darovať komunistickej veľmoci.
Apolitická občianska iniciatíva CHRÁNIME SI NAŠE, ktorá vznikla v súvislosti s plánovaným investičným zámerom Šurany Industrial Park a ktorej zástupcovia sa dnes zúčastnili na Výbore NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, združuje okrem občanov aj nezávislých odborníkov z rôznych oblastí, ktorí investičný zámer dôkladne preštudovali, rovnako aj s ním súvisiace právne predpisy a vyhlášky, a našli veľké množstvo zásadných nezrovnalostí a chýb, ktoré sú zhrnuté v Odvolaní voči rozhodnutiu OÚ Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie. Tento úrad totiž odporúčal napriek tomu, že ide o chemickú fabriku, nezaradiť zámer výstavby baterkárne do kategórie A ani B, čo by si vyžadovalo zvýšené skúmanie investície z hľadiska životného prostredia, ako aj sprísnené podmienky na dodržiavanie emisií.
Marián Čaučík, podpredseda KDH: „Výroba batérií je chemický priemysel. Pracuje sa pri nej s množstvom nebezpečných chemických látok, ako sú napr. rozpúšťadlá, elektrolyty, ťažké kovy a pod. Žiadame, aby vláda predložila reálne analýzy dopadov samotnej výroby batérií na životy a zdravie ľudí v okolí fabriky a dopadov za životné prostredie, najmä rizikovej látky NMP pri výrobe batériových článkov. Žiadame ministra životného prostredia SR, aby zriadil nezávislú komisiu na prešetrenie a dôkladné preskúmanie celého doterajšieho procesu schvaľovania investičného zámeru baterkárne v Šuranoch a ministra zdravotníctva o preskúmanie predložených skutočností v súvislosti s investičným zámerom s dôrazom na riziko vážnych zdravotných dopadov a o vypracovanie nezávislej analýzy vplyvov na verejné zdravie.“
KDH vyzýva príslušné inštitúcie, aby konali a aby svojimi rozhodnutiami neobchádzali zákony. Došlo tiež k nepopierateľnému konfliktu záujmov pri schválení odpredaja pozemkov pre výstavbu baterkárne poslancami MZ v Šuranoch, a to napriek nesúhlasu mnohých občanov prítomných na zasadnutí. Vláda by sa mala seriózne zaoberať aj hlasmi občanov podpísanými pod petíciu občianskej iniciatívy CHRÁNIME SI NAŠE!
„Na rozdiel od KDH, premiér Fico ani raz nebol v obci Bánov, či v Šuranoch, nepočúva obavy občanov a nestará sa o nich. A dnes sa ukázalo, že ani tejto vláde nezáleží na občanoch, keďže namiesto riadneho prerokovania petície v rámci parlamentného výboru NR SR, zasadnutie ktorého neboli schopní otvoriť, ponúkli akési neformálne rozhovory. Zato však vládna karavána cestovala do totalitnej Číny. Komunistický čínsky režim predstavuje najväčšiu ekonomickú, bezpečnostnú a environmentálnu hrozbu. Je majstrom veľkolepých sľubov, pritom zo skúsenosti z okolitých štátov vidíme, ako tieto sľuby končia,“hovorí europoslankyňa za KDH, Miriam Lexmann.
Jozef Hajko, poslanec za KDH: ,,Apelujeme na vládu SR, aby investíciu v Šuranoch riadne a odborne zdôvodnila. Ak vláde leží na srdci osud automobilového priemyslu na Slovensku, treba podporovať také investície, ktoré prinášajú ekonomickú efektívnosť, nepriečia sa bezpečnostným záujmom štátu a v neposlednom rade neohrozujú životné prostredie a vôľu miestnych obyvateľov. Táto investícia zatiaľ takéto znaky nenesie, preto vyzývame vládu, aby uvažovala aj o alternatívnych riešeniach.„
Kresťanskodemokratické hnutie vzišlo z novembra 1989 a je konzistentným nositeľom hodnôt, akými sú pravda, sloboda, demokracia a úcta k dôstojnému životu. Nebude sa preto nečinne prizerať, ako vládna koalícia Smeru, Hlasu aj SNS pošliapava odkaz nášho boja za slobodu a čoraz viac sa orientuje na autokratické režimy, ktoré hrubo porušujú ľudské práva či podkopávajú našu bezpečnosť a mier. Pred 35 rokmi sme si vybojovali slobodu a porazili sme trvajúci totalitný komunistický režim, ktorého súčasťou bolo zatýkanie, vraždenie, obmedzovanie slobody slova či vyvlastňovanie.A čo sa deje dnes?
Dnes vládna koalícia manipuluje verejnou mienkou spochybňovaním faktov a vytvára tak ideálne prostredie pre rozširovanie vplyvu totalitných režimov, či ide o agresora – Rusko, alebo o komunistickú Čínu. Ukážkou toho je aj baterkáreň v Šuranoch, pri ktorej sú vážne indície, že vláda pod rúškom falošných naratívov o pracovných miestach a posilňovaní ekonomiky vyvlastňuje pozemky pre čínskych papalášov, obchádza pravidlá transparentnosti pri podpore čínskych investícií, či nerešpektuje zákony týkajúce sa životného prostredia a ignoruje obavy miestnych obyvateľov. Naše národné bohatstvo, ako sú voda a úrodná pôda tak ide doslova darovať komunistickej veľmoci.
„K tomu všetkému si vláda schválila dokument týkajúci sa ďalšej spolupráce s Čínou, ktorý bol expresne prijatý, a hoci na prvý pohľad pôsobí nenápadne, v kontexte totalitnej povahy čínskeho režimu vyvoláva množstvo otázok o jeho širších dopadoch na našu bezpečnosť,“ hovorí europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann, ktorá je spoluzakladateľka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu IPAC.
Europoslankyňa, ktorú za poukazovanie na bezpečnostné hrozby tento totalitný režim zaradil na sankčný zoznam, sa preto ďalej pýta:
„Čo presne znamená investičná spolupráca v oblasti digitálnej ekonomiky s režimom, ktorý využíva svoje firmy ako Huawei alebo Hikvision na špionáž či sledovanie vlastných občanov? Budú sa tieto technológie využívať na ohlásené projekty vlády, ako sú napríklad AI kamery na školách?
Naozaj chceme aby Číňania stavali tunel Karpaty potom, čo v Srbsku v Novom sade zomrelo 14 ľudí pri zrútení sa strechy vlakovej stanice rekonštruovanej práve Čínou?
Čo presne znamená kultúrna spolupráca s totalitným režimom? Ide o preberanie ich propagandistických manierov?Prečo TASR podpisuje dohody s médiami, ktoré kontroluje Čínska komunistická strana? Ako chceme zabezpečiť slobodu a pravdivosť informácií? “
KDH považuje aktivity vlády voči komunistickej Číne za nebezpečné a poškodzujúce záujmy Slovenska a jeho občanov.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola v Bruseli slávnostne otvorila pamätnú výstavu pri príležitosti 35.výročia Nežnej revolúcie. Dokumentárnu výstavu fotografií pod názvom ”Chceme slobodu!” na pôde Európskeho parlamentu usporiadala kvestorka a europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann v spolupráci s Ústavom pamäti národa.
,,Túžba po slobode, vernosť pravde a osobná odvaha priviedli v novembri 1989 do ulíc našej krajiny ľudí všetkých generácií. Myslíme na všetkých tých, ktorí sa postavili brutalite totalitného režimu verejne, ale aj tých, ktorí svetlo nádeje statočne niesli vo svojich rodinách a komunitách. Spoločne sme tak dokázali poraziť totalitu moci a získali vytúženú slobodu,” uviedla vo svojom prejave Miriam Lexmann.
Na otvorení výstavy sa zúčastnili poslanci mnohých členských krajín, vedúci Stáleho zastúpenia pri EÚ veľvyslanec Juraj Nociar, zamestnanci Európskeho parlamentu, Slováci žijúci v Bruseli, ako aj početná návštevnícka skupina zo Slovenska. Prítomní zároveň dostali symbolické kľúčenky pripomínajúce novembrové štrnganie kľúčmi. S príhovorom vystúpili aj mladí účastníci projektu Nenápadní hrdinovia, ktorého cieľom je vzdelávať a posilňovať historickú pamäť prezentáciou osobných príbehov hrdinov boja za slobodu. Za Českú republiku sa prihovoril bývalý disident, signatár Charty77 a europoslanec Alexandr Vondra.
Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš pri tejto príležitosti zdôraznil: „Nežná revolúcia je zásadnou udalosťou našej histórie, ktorá otvorila cestu k transformácii totalitného Československa na právny a demokratický štát. Ústav pamäti národa s potešením prijal pozvanie pripomenúť si toto výročie i za hranicami našej krajiny. Aj naďalej ostávame verní svojmu poslaniu spravovať a sprístupňovať materiály bývalej ŠtB a skúmať komunistickú diktatúru vo svetle pravdy.”
V závere europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann vyzdvihla odkaz Nežnej revolúcie slovami: ”Len spoločným úsilím a v jednote dokážeme ochrániť demokraciu a rozvíjať tak dedičstvo Nežnej revolúcie pre budúce generácie. O to viac v čase hlbokého rozdelenia našej spoločnosti, narastajúceho ohrozenia slobody a vplyvov totalitných režimov, ktoré podkopávajú mier a demokraciu.”
35.výročie Nežnej revolúcie v bývalom Československu si na podnet Miriam Lexmann pripomenie Európsky parlament symbolicky tento týždeň aj na začiatku plenárneho zasadnutia v Bruseli.
Bratislava, 30. október 2024 – KDH dlhodobo upozorňuje, že vládna politika na 4 svetové strany je v skutočnosti politikou na jednu svetovú stranu, a to smerom na východ do Ruska a Číny. Takýmto postojom vláda premiéra Fica ohrozuje našu bezpečnosť, suverenitu a postavenie Slovenska v medzinárodných štruktúrach. KDH už viackrát od vlády žiadalo, aby zodpovedala otázky týkajúce sa investície v Šuranoch. Doteraz ani KDH, ani obyvatelia dotknutého regiónu odpovede nedostali. Naviac, táto investícia ohrozuje naše národné bohatstvo – úrodnú pôdu, vodu a zdravie ľudí.
Milan Majerský, predseda KDH:,,Dnes večer odchádza premiér Fico do Číny, čo on považuje za zahraničnú cestu roka. Suverénna politika Slovenska však nemôže byť orientovaná do totalitnej Číny, s tým zásadne nesúhlasíme z niekoľkých dôvodov. Máme veľké obavy, že sľubované čínske investície, ako je avizovaná baterkáreň v Šuranoch, ktoré premiér dúfa, že táto cesta potvrdí, ohrozia našu ekonomiku, konkurencieschopnosť, zdravie ľudí či úrodnej pôdy… V KDH máme inú víziu, víziu kvalitnej a dobre zaplatenej práce s pridanou hodnotou, ochrany našej prírody a posilnenia konkurencieschopnosti, našich firiem a hospodárstva tak,aby sa ľudia na Slovensku mali lepšie.“
Miriam Lexmann, europoslankyňa KDH: ,,Premiér Fico ani raz nebol v obci Bánov, či v Šuranoch, nepočúva obavy občanov a nestará sa o nich. Zato však smeruje do Číny. Totalitná Čína predstavuje najväčšiu ekonomickú, bezpečnostnú a environmentálnu hrozbu.. Jej režim je majstrom veľkolepých sľubov. Pritom zo skúsenosti z okolitých štátov vidíme, ako tieto sľuby končia. Dodávateľské reťazce spoločnosti Gotion, hlavného investora do baterkárne v Šuranoch, sú hlboko ohrozené prepojeniami na subjekty, ktorých tovar alebo predmety sa ťažia či vyrábajú v autonómnej oblasti Sin-ťiang. V dôsledku toho Kongres Spojených štátov žiadal, aby bola táto spoločnosť pridaná do zoznamu firiem, na ktoré je uvalené embargo podľa zákona o nútenej práci a jej zásielkam bol zakázaný vstup do Spojených štátov amerických. Spoluprácou s Gotion preto riskujeme nielen obrovské negatívne dopady doma, ale aj vývoz u nás vyrobených automobilov, ktoré predstavujú až 60% nášho exportu, do Spojených štátov. Tým vážne ohrozujeme našu ekonomiku, ktorá je primárne zameraná na export. A naša vláda chce s takouto firmou spolupracovať?“ pýta sa na záver europoslankyňa Miriam Lexmann.
Marián Čaučík, podpredseda KDH: ,,My sme sa v pondelok stretli s obyvateľmi Šurian a Bánova. Miestni obyvatelia, s ktorými sme sa stretli, počúvajú zo strany tých, ktorí chcú investíciu presadiť, samé klamstvá, zavádzanie a zamlčiavanie dôležitých faktov. V továrni sa bude pracovať s obrovskými množstvami chemických látok – s oveľa väčšími, než investor deklaruje – s potenciálnym prekračovaním emisných limitov a znečistením pôdy, spodných vôd i rieky Nitra. Poslanci v Šuranoch neschválili predaj mestských pozemkov, ale štát ich môže vyvlastniť a dať do rúk čínskemu investorovi. Ficova vláda ide vyvlastňovať pôdu občanom, slovenským farmárom a ponúkne ju veľkému čínskemu investorovi. V Šuranoch ľudia uvažujú a hovoria nahlas, že ak sa Ficov zámer zrealizuje, tak sa odtiaľ odsťahujú.“
Jozef Hajko, ekonomický expert a poslanec KDH: ,,Čína si rieši svoje vlastné problémy, ako sú nízky ekonomický rast, nižšia spotreba. Čína je doslova odkázaná na export. Ale my musíme sledovať naše vlastné záujmy. Čínske investície sú problémové vo všetkých krajinách, kde boli realizované. Vláda Roberta Fica hazarduje so slovenským priemyslom, najmä automobilovým, podporuje riskantné zahraničné investície, ohrozuje domáce firmy a zamestnancov v nich. Cesta predsedu vlády do Číny len potvrdzuje to, že zámer hospodárskej politiky Slovenska smeruje do Číny, čo považujeme za obrovské riziko. Aj štátny rozpočet a návrh investícií na budúci rok svedčí o orientácii na Čínu. Vyše 200 miliónov má ísť do Valalík a 90 miliónov eur opäť do Šurian. Tieto peniaze na podporu investícií pochádzajú z konsolidačného balíka, čo potvrdil štátny tajomník ministerstva financií. To znamená, že peniaze od ľudí z vyššieho výberu daní pôjdu na investičnú podporu týchto projektov.“
Štrasburg 9.október 2024 – Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.
“Výroba zbraní so sebou nesie obrovskú zodpovednosť. Snaha o zvýšenie obranyschopnosti Slovenska, ako aj podpora slovenského obranného priemyslu, sú nepochybne potrebné. Od Roberta Fica to však znie viac než paradoxne, keďže celé mesiace počúvame jeho vyjadrenia o tom, ako chce mier, zatiaľ čo “zlý Západ” údajne predlžuje vojnu tým, že podporuje právo Ukrajiny brániť sa proti ruskej agresii. To, že sa zbrane používajú proti arménskym etnickým kresťanom, však už slovenskej vláde neprekáža,”hovorí Miriam Lexmann, ktorá v Európskom parlamente pôsobí vo výboroch pre zahraničné veci a medzinárodný obchod.
Práve dnes sa europoslankyňa Lexmann v Štrasburgu stretla so skupinou arménskych ľudskoprávnych obhajcov, ktorí sa zaoberajú hroznými zločinmi proti ľudskosti v tejto oblasti. Preto nad súčasnými krokmi vlády SR vyjadrili hlboké znepokojenie.
Podla Lexmann, Robert Fico sa takto sám opakovane usvedčuje z pokrytectva. Podkopáva potrebnú a pre mier zásadnú ochranu národnej suverenity a nedotknuteľnosti medzinárodne uznaných hraníc, ako aj ochranu civilného obyvateľstva.“Obávame sa, že pod jeho taktovkou zbrojársky priemysel neslúži primárne mierotvorným cieľom. Slovensko tak dodáva zbrane a výbušniny nielen Ukrajine v boji za slobodu – aj keď sa Fico tvári, že je proti – ale tiež rôznym neľudským režimom, ako je napríklad diktatúra Ilhama Alijeva v Azerbajdžane, a to v mene zištných biznis záujmov.”
„Je absurdné, že v čase, keď režim prezidenta Alijeva bráni regionálnemu mieru, pácha etnické čistky na kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud, vláda SR podpísala deklaráciu o strategickom partnerstve s Azerbajdžanom a vyváža do krajiny zbrane,“dodáva Lexmann ktorá už v minulosti poukázala na to, že slovenské zbrane použil Azerbajdžan pri útoku proti kresťanskej arménskej enkláve v Náhornom Karabachu.
Lexmann nesúhlasí ani so zámerom slovenskej vlády, ktorá chce nakupovať azerbajdžanský plyn. Robert Fico bol premiérom, keď sa v roku 2014 lídri EÚ dohodli na znížení našej závislosti od ruského plynu. Žiaľ, aj preto, že vláda túto dohodu ignorovala, boli slovenskí občania vystavení veľkej záťaži v podobe zdražovania energií. “Dnes opäť namiesto toho, aby vláda našla spoľahlivých dodávateľov, opakuje tie isté chyby ako v minulosti a hazarduje tak s našou energetickou bezpečnosťou,” uzatvára Miriam Lexmann.
,,Zatiaľ čo náš automobilový priemysel upadá a čelí vážnym výzvam s dopadmi na živobytie ľudí, vláda SR investuje peniaze daňových poplatníkov do otáznych projektov, podkopáva našu ekonomickú konkurencieschopnosť a bezpečnosť,” vyhlásila europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
V Európskom parlamente sme sa tento týždeň zaoberali kľúčovou témou európskeho automobilového priemyslu vrátane hrozby prepúšťania, ktorú nedávno oznámil nemecký Volkswagen. Keďže automobilový priemysel je jedným z najväčších ťahúňov slovenskej ekonomiky, ktorý poskytuje zamestnanie viac ako štvrť miliónu ľudí, KDH otázku jeho budúcnosti berie so všetkou vážnosťou.
,,Dlhodobo poukazujeme na zlé rozhodnutia, ktoré k dnešnej situácií v automobilovom priemysle viedli. Nehovoríme len o kontroverznom zákaze spaľovacích motorov, za ktorý hlasovali poslanci Smeru aj PS, a ktorý žiadame prehodnotiť, ale aj o širšej otázke konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Z týchto dôvodov sme aj pri rokovaniach s Ursulou von der Leyen trvali na povinnom zhodnotení dopadov každej novej legislatívy na konkurencieschopnosť,” hovorí Miriam Lexmann, ktorá je členkou parlamentného Výboru pre medzinárodný obchod.
Lexmann od začiatku kritizovala orientáciu súčasnej vlády na čínske investície, ktoré sa ukázali ako problematické vo všetkých krajinách, v ktorých boli realizované. Rovnako aj baterkáreň spoločnosti Gotion v Šuranoch podľa nej vyvoláva viac otázok ako odpovedí.
,,Preto sa vlády opätovne pýtam, či riadne zvážila environmentálne, ekonomické a bezpečnostné dopady tejto investície. Skutočne ide o projekt, ktorý prospeje nášmu automobilovému priemyslu, ale i rastu HDP a zamestnanosti? Alebo sú v hre iné záujmy, pre ktoré je vláda ochotná zavrieť oči pred rizikami,“zdôrazňuje europoslankyňa.
Lexmann ako expertka na zahraničnú politiku, ktorá za kritiku čínskej komunistickej strany ocitla aj na sankčnom zozname totalitnej Číny, dlhodobo varuje pred prehlbovaním našej závislosti od autoritárskych krajín, ktorá je hrozbou pre našu ekonomickú bezpečnosť.
„Jednou z najväčších výziev pre európske automobilky je prudký nárast predaja čínskych elektromobilov na trhu EÚ. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP[1],“ dodáva Lexmann.
Štrasburg, 18.september 2024 – “Zatiaľ čo Európska únia vrátane Slovenska čelí vážnym hrozbám s dopadom na živobytie ľudí, náš premiér púta pozornosť zástupnými témami, podkopáva demokratické základy, právny štát a namiesto podpory konkurencie schopnosti prináša ďalšiu ranu nielen ľuďom, ale aj podnikateľskému sektoru,” vyhlásila europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
V Európskom parlamente sme sa tento týždeň zaoberali kľúčovou správou bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky a talianskeho premiéra Maria Draghiho o európskej konkurencieschopnosti. Správa zdôrazňuje výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo vrátane tých, ktoré prichádzajú z Číny. KDH sa témou úpadku konkurencieschopnosti Európskej únie intenzívne zaoberá.
“Dlhodobo poukazujem na zlé rozhodutia, ktoré k dnešnej situácií viedli. Aj preto KDH na rozdiel od europoslancov za SMER, ale aj PS hlasovalo proti kontroverznému zákazu spaľovacích motorov, ktorý žiadame prehodnotiť. Dnes už v praxi vidíme negatívne dôsledky týchto zlých rozhodnutí. Z týchto dôvodov KDH hneď na začiatku tohto legislatívneho obdobia pri rokovaniach s Ursulou von der Leyen trvalo na povinnom zhodnotení dopadov na konkurencieschopnosť pri každej novej legislatíve,” hovorí Miriam Lexmann, ktorá je členkou parlamentného výboru pre medzinárodný obchod a pokračuje, že “kým táto téma dominuje aj na programe plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu, slovenská vláda doma rieši presný opak alebo zástupné témy a v Bruseli či Štrasburgu ich vôbec nepočuť.”
Lexmann od začiatku kritizovala orientáciu súčasnej vlády na čínske investície, akou je napríklad baterkáreň spoločnosti Gotion v Šuranoch. Namiesto posilňovania konkurencieschopnosti len prehlbujú závislosť od Číny a umožňujú jej ovládať dodávateľské reťazce, čím podkopávajú našu ekonomickú bezpečnosť. “A na toto budem počas vypočúvaní v EP požadovať jasné odpovede práve od kandidáta na eurokomisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť, ktorým je slovenskou vládou nominovaný Maroš Šefčovič,” zdôrazňuje europoslankyňa.
“Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP. Znamená to veľký dopad na našu ekonomiku a živobytie ľudí,” dodáva Miriam Lexmann, pričom upozorňuje, že nedávna správa o tom, že Volkswagen, ktorý je na Slovensku najväčším súkromným zamestnávateľom s viac ako 9000 ľuďmi, už v Nemecku ohlásil zatváranie fabrík, by mala byť pre našu vládu budíčkom.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann dnes v pléne Európskeho parlamentu vyzvala slovenskú vládu na promptnú pomoc pre zasiahnuté regióny, a to za využitia domácich, ako aj európskych nástrojov.
Slovensko je rovnako ako veľká časť stredo a východoeurópskych krajín v týchto dňoch zasiahnuté ničivými záplavami, ktoré zanechávajú obrovské škody na majetku.
„Takéto extrémne prejavy počasia sa žiaľ čoraz viac stávajú súčasťou našich životov. Musíme preto v prvom rade prehodnotiť, či sú existujúce nástroje na posilnenie našej odolnosti a pripravenosti dostatočné a v prípade potreby nastaviť nové účinné stratégie krízového riadenia a civilnej ochrany,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá zároveň spoluiniciovala predloženie uznesenia Európskeho parlamentu k tejto mimoriadnej situácii.
Európska únia má pre prípady pomoci so škodami spôsobenými prírodnými katastrofami vytvorený tzv. Európsky fond solidarity, ktorý môžu štáty za splnenia určitých podmienok mobilizovať.
„V týchto prípadoch je kľúčové, aby sme financie z fondu dokázali dostať k poškodeným čo najskôr a v čo najvyššej sume už pri preddavkovej platbe. Keďže, ako sa hovorí, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, rýchla pomoc je pre obnovu zásadná. Preto sme spolu s ďalšími kolegami podali pozmeňovací návrh, v ktorom žiadame Komisiu o navýšenie preddavkových platieb pre mimoriadne prípady, keďže súčasné limity sú nedostatočné,“ dodáva europoslankyňa.
V nadväznosti na rozpravu Európskeho parlamentu zareagoval aj eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič, ktorý prisľúbil navýšenie objemu financií pre zvládanie škôd spôsobených prírodnými katastrofami.
V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.
„Treba si uvedomiť, že EÚ Akt o umelej inteligencii zakazuje časovo neobmedzené biometrické sledovanie. Povoľuje ho len vo veľmi prísne stanovených medziach, a to s predchádzajúcim súhlasom súdu alebo správneho orgánu. Toto opatrenie má za cieľ ochranu občanov pred sledovaním a zneužitím ich citlivých dát,“ hovorí europoslankyňa za KDH a členka predsedníctva Európskeho parlamentu Miriam Lexmann, ktorá počas minulého mandátu intenzívne pracovala na posilnení bezpečnosti, a to aj v rámci Aktu o umelej inteligencii.
„Školy sú a musia ostať najbezpečnejším miestom pre deti. Kamery s biometrickým rozpoznávaním a následné uchovávanie a spracovávanie dát môže niesť riziko zneužitia údajov našich detí. Taktiež, ich zabezpečenie pre viac ako 3 500 škôl na Slovensku je mimoriadne nákladný krok. V rámci efektívnosti vynaloženia financií je preto skôr potrebné uvažovať o investovaní týchto peňazí do budovania bezpečnostných kybernetických systémov, ako to robia aj v iných krajinách,“ doplňuje Ján Horecký, KDH, bývalý minister školstva a člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
„Vsúvislosti s takýmito kamerovými systémami vidím aj ďalší vážny problém. Je zásadné, aby sme s najvyššou mierou opatrnosti pristupovali k rizikám, ktoré predstavujú technológie od výrobcov z autoritárskych režimov,“ dodáva europoslankyňa, ktorá pôsobí aj vo výbore pre zahraničné veci a zahraničný obchod a zasadila sa za to, aby z Európskeho parlamentu boli odstránené rizikové termokamery od čínskej spoločnosti Hikvision.
Podľa Lexmann totiž čínske spoločnosti, ako je Hikvision, Nuctech alebo Huawei podliehajú čínskemu Národnému protišpionážnemu zákonu, podľa ktorého sú povinné na požiadanie zdieľať akékoľvek údaje, teda aj údaje o našich deťoch, so štátnymi orgánmi v Pekingu. Pred bezpečnostnými rizikami spojenými s čínskymi spoločnosťami varovala vo svojej správe aj Slovenská informačná služba.
František Majerský, KDH, člen Výboru NR SR na kontrolu SIS:,,Vyzývam ministra vnútra M. Šutaja Eštoka, aby bližšie špecifikoval technológiu kamier, ktorú chcú použiť na to, aby sa eliminovali obavy z bombových útokov na školy a školské zariadenia tak, aby v konečnom dôsledku tieto nespôsobovali ďalšie bezpečnostné riziko v našej krajine.”
„Nie financovanie projektov totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti”, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) počas samitu zákonodarcov z celého sveta na Taiwane.
„Zatiaľ čo slovenská vláda dotuje čínske investície a chce zvýšiť závislosť našej krajiny od totalitnej Číny, tento týždeň na Taiwane rokujem s demokratickými zákonodarcami z celého sveta o tom, ako môžeme prostredníctvom vzájomnej spolupráce posilniť našu vlastnú ekonomickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť’, zdôrazňuje Miriam Lexmann, spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).
Medziparlamentná aliancia pre Čínu (IPAC) spája zákonodarcov z celého demokratického sveta, aby spolupracovali na riešení hrozieb, ktoré predstavuje Čínska komunistická strana. Miriam Lexmann patrí medzi zakladajúcich členov aliancie a za jej poukazovanie na hrozby, ktoré predstavuje totalitný režim a jeho hrubé a porušovanie ľudských práv, bola v roku 2021 Čínou sankcionovaná.
Pre účasť na tomto samite vyvíjal prostredníctvom svojich diplomatov Peking tlak na zákonodarcov najmenej šiestich krajín, ktorí dostali urgentné žiadosti o stretnutie s veľvyslancami. Europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá v Európskom parlamente pôsobí vo výboroch pre zahraničné veci a medzinárodný obchod potvrdila, že aj KDH bolo v tejto záležitosti kontaktované Veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky v Bratislave. Poznamenala, že strana odmieta vyhrážky alebo akúkoľvek inú formu nátlaku zo strany čínskej komunistickej strany týkajúce sa práva európskych krajín rozvíjať vzťahy s Taiwanom v súlade s ich národnými záujmami a spoločnými hodnotami demokracie a ľudských práv.
Počas samitu v Taipei zákonodarcovia rokujú aj s taiwanskou viceprezidentkou Hsiao Bi-khim a ministrom zahraničných vecí Lin Chia-Lung.
„Taiwan je dôležitým partnerom a už dnes je tretím najväčším investorom na Slovensku. Spolupráca s našimi demokratickými partnermi nám pomáha napredovať v inováciách, poskytuje prístup ku kritickým technológiám, ktoré náš priemysel potrebuje pre zachovanie konkurencieschopnosti,“ vyzdvihla Miriam Lexmann pri tejto príležitosti potrebu väčšej spolupráce medzi Slovenskom a Taiwanom. „KDH bude aj naďalej kritizovať kroky vlády SR, ktoré podkopávajú ekonomickú bezpečnosť Slovenska zvyšovaním závislosti od Číny, čo nás robí zraniteľnejšími voči jej ekonomickému nátlaku”, dodala europoslankyňa.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.
„Je pre mňa cťou stať sa v mojom druhom mandáte súčasťou vedenia Európskeho parlamentu a získať tak priamu možnosť ovplyvniť zásadné otázky fungovania európskych inštitúcií. Ďakujem Európskej ľudovej strane za nomináciu a mojim kolegom za dôveru. Chcem, aby parlament fungoval efektívnejšie, a tým slúžil našim občanom, aby vytváral dobro pre všetkých občanov Únie v tých oblastiach, na ktoré má mandát a nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov,“ zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann a dodáva: „Ako kresťanskí demokrati chceme zabezpečiť, aby Slovensko malo vplyv na zmenu a posúvanie Európy k lepšiemu. Aj moje dnešné zvolenie je príležitosťou zasadiť sa o to ešte viac. Som presvedčená, že ozajstné výsledky sa dosahujú dôkladnou politickou prácou, a nie krikom z lavíc nezaradených poslancov.“
Milan Majerský, predseda KDH: „Hoci je Miriam Lexmann jedinou poslankyňou európskych ľudovcov za Slovensko, jej nomináciou a zvolením za kvestorku získava naša krajina a kresťanskí demokrati oveľa väčší vplyv pri rozhodovacích procesoch. Je tiež prejavom vysokej dôvery poslancov v schopnosti a odbornosť našej europoslankyne. Ukazuje sa tiež význam štandardných politických strán a ich členstva v európskych politických skupinách. KDH blahoželá Miriam Lexmann k zvoleniu do tejto významnej funkcie a praje jej veľa úspechov.“
Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k rozhodnutiu EÚ uvaliť clá na čínske elektromobily.
Čína dlhodobo porušuje princípy voľného trhu, čo vyústilo do dnešného rozhodnutia Európskej komisie. Nemôžeme sa nečinne prizerať tomu, ako podkopáva voľný trh a musíme pristúpiť k tejto ochrane našich spoločností, a teda našej ekonomickej bezpečnosti. Pre krajiny ako Slovensko s viac ako 250 000 pracovnými miestami spojenými s automobilovým priemyslom je to absolútne kľúčové. Ide totiž o ochranu hospodárskej konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku aj o živobytie ľudí. Dlhodobo konám kroky na ochranu našej ekonomiky pred čínskym ekonomickým nátlakom a znižovanie našej závislosti na tomto režime v kľúčových sektoroch, ako aj podporu našich spoločností a inovácií. S tým úzko súvisí aj prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov, za ktoré sa intenzívne zasadzujem aj v rámci najväčšej frakcie Európskej ľudovej strany.
Miriam Lexmann bola ako členka Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) spravodajkyňou Aktu o prístupe ku kritickým surovinám a tieňovou spravodajkyňou pre mechanizmus proti ekonomickému nátlaku.
Európske vlády vedeli o kybernetických útokoch voči vlastným politikom, avšak nekonali a ani ich o nebezpečenstve neinformovali. To ohrozuje aj blížiace sa európske voľby a demokratické procesy, tvrdí zasiahnutá slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).
Nedávno zverejnené informácie odhalili, že čínska štátom podporovaná hackerská skupina Advanced Persistent Threat 31 (APT31 Group) podnikla v roku 2021 kybernetické útoky proti európskym politikom kritickým voči totalitnému režimu čínskej komunistickej strany, vrátane europoslankyne Miriam Lexmann (KDH). Podľa odhalených informácií Spojené štáty o útokoch informovali európske vlády, tie však nekonali. Lexmann a ďalší poslanci žiadajú odpovede a konkrétne kroky.
„Je neakceptovateľné, aby slovenské úrady alebo iné vlády EÚ neinformovali svojich poslancov o útokoch, keď vedeli, že boli ich cieľom. Vzhľadom na to, že naše emailové schránky obsahujú citlivé informácie napríklad o európskej legislatíve to mohlo viesť k vážnym únikom údajov ohrozujúcim našu národnú a európsku bezpečnosť vrátane blížiacich sa európskych volieb,” hovorí Miriam Lexmann (KDH), ktorá je členkou Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) a Výboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE), pričom tiež patrí medzi politikov na čínskom sankčnom zozname.
Hackerská skupina, známa v komunite kybernetickej bezpečnosti ako APT31 Group, bola súčasťou kyberšpionážnej skupiny riadenej Ministerstvom štátnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). Zamerala sa na zákonodarcov, úradníkov, novinárov a akademikov. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti skupina v roku 2021 „cielila na e-mailové účty politikov, ktorí boli súčasťou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC),“ vrátane „všetkých jej členov z Európskej únie“. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka Nus Ghaniová.
Preto Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC), spolu s ďalšími 15 europoslancami a členmi IPAC poslali spoločný list predsedom národných parlamentov EÚ a Európskeho parlamentu, v ktorom žiadajú o pomoc pri vytváraní väčšej ochrany európskych parlamentov pred kybernetickými hackerskými útokmi a širším zasahovaním do demokratických procesov zo strany autoritárskych režimov. Na Slovensku bol list zaslaný dočasnému predsedovi NR SR Petrovi Žigovi.
„Európska únia a členské štáty musia rýchlo zlepšiť kybernetickú bezpečnosť a širšiu inštitucionálnu a spoločenskú odolnosť voči zasahovaniu zo strany Komunistickej strany Číny a iných autoritárskych režimov. Od ekonomického nátlaku cez špionáž, kybernetické útoky až po škodlivý obsah poskytovaný našim deťom prostredníctvom sociálnych aplikácií, ako je TikTok; tieto najnovšie útoky opäť ukazujú, že totalitný režim v Číne dnes predstavuje najkomplexnejšiu hrozbu pre našu slobodu a bezpečnosť,“ dodáva Lexmann a zdôrazňuje, že aj preto musíme pokračovať v znižovaní našej závislosti od čínskeho režimu, pretože len tak obmedzíme vlastnú zraniteľnosť a posilníme našu odolnosť a sebestačnosť.
Europoslankyni Miriam Lexmann (KDH) bola udelená Čestná medaila Národného zhromaždenia Arménskej republiky. Vyznamenanie získala za aktívnu činnosť pri upevňovaní vzťahov medzi Európskou úniou a Arménskom, ochranu arménskych kresťanov, ľudských práv a slobôd v tejto kaukazskej krajine, ale aj za prínos k demokratickému vývoju v Arménsku.
„Som poctená vyznamenaním od Arménskej republiky a v tomto úsilí budem pokračovať aj naďalej. Dúfam, že bude slúžiť aj pre Slovensko ako impulz na prehĺbenie našich vzťahov v prospech ochrany spoločného kresťanského dedičstva a hodnôt”, povedala v reakcii na ocenenie Miriam Lexmann, ktorá je členkou Zahraničného výboru Európskeho parlamentu a delegácie v Medziparlamentnom zhromaždení Euronest zaoberajúceho sa bývalými postsovietskymi krajinami. Okrem mnohých iných aktivít vo februári tohto roku zorganizovala v Európskom parlamente aj medzinárodnú konferenciu zameranú na ochranu arménskeho kultúrneho a náboženského dedičstva v Náhornom Karabachu.
„EÚ príliš dlho diplomaticky zanedbávala región južného Kaukazu a neurobila žiadny principiálny krok proti genocíde arménenskych kresťanov kvôli vlastným čiastkovým záujmom. Potrebujeme zásadný postoj vrátane podpory arménskeho úsilia o demokratické a hospodárske reformy a ich záujmu o európsku integráciu”, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann.
Lexmann dlhodobo kritizuje politiku vlád Roberta Fica, ktorý napriek embargu naďalej predáva Azerbajdžanu zbrane ohrozujúce životy Arménov a naďalej prehlbuje vzťahy s týmto totalitným režimom.
KDH je jednoznačne za zachovanie práva veta a rešpektovanie suverenity Slovenska.
Zasadzujeme sa tiež za spravodlivý mier v Európe. Oceňujem, že KDH otvára diskusiu o potrebe eurokomisára pre bezpečnosť a obranu.
Európa sa musí postarať o potravinovú a ekonomickú bezpečnosť. Zelené ciele nesmú ísť na úkor živobytia ľudí a priemyslu.
Chceme podporiť rodiny, seniorov, mladých a zdravotne znevýhodnených. Aj naďalej budem rada hlasom ochrany ľudskej dôstojnosti doma i vo svete.
KDH za podstatné považuje, aby sa europarlament vrátil k tomu, čo potrebuje občan. Viac sa zaujímať o jeho problémy a bezpečnosť. Hlavne v čase, keď jedna kríza strieda druhú a občania majú pochybnosti, čo bude ďalej.
,,Prinášame jasné riešenia problémov, s ktorými sa ľudia na Slovensku stretávajú, akými sú strach z vojny a nezvládnutej migrácie, obava z chudoby, obava z toho, že sa Slovensko dostane do izolácie a nikto si nás nevšimne. Obava z nasilu vnucovaných ideologických experimentov a útokov na kultúrnu identitu, či strach z prehnaných zelených zmien, ktorým ľudia nerozumejú a ohrozujú konkurencieschopnosť, potravinovú bezpečnosť a živobytie ľudí. Európske inštitúcie nesmú prijímať rezolúcie, ako bola tá posledná o tzv. práve na potrat,“ spresňuje europoslankyňa KDH Miriam Lexmann.
Je to v našich rukách. Už 8. júna rozhodneme, v akej Európe chceme žiť.
V KDH sme vyzvali vládu SR, aby sa Slovensko ako členská krajina EÚ jasne postavila proti pretláčaniu tzv. ,,práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ, ku ktorému dnes v prijatom uznesení vyzval Európsky parlament. KDH po celý čas v Bruseli dôrazne chráni ľudskú dôstojnosť a výlučné právomoci členských štátov a bude aj naďalej bojovať proti tejto absurdnej požiadavke.
,,KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života a slobodu svedomia, myslenia a vierovyznania. Vyzývame vládu SR, aby toto bezprecedentné konanie jasne odsúdila“, uviedol predseda KDH Milan Majerský.
„Prijaté uznesenie je nielen pošliapaním ľudskej dôstojnosti a základného ľudského práva na život, ale i hrubým zásahom do výlučných právomocí členských štátov. Počas celého svojho mandátu na pôde Európskeho parlamentu sa dôrazne ohradzujem voči množstvu iniciatívnych správ, vrátane známej správy Matić, ktoré prekračujú európske právomoci. Stačilo. Toto si neprajú ani občania, ktorí to jasne dali najavo„, zdôraznila Miriam Lexmann, europoslankyňa KDH a líderka eurokandidátky, ktorá aj tentokrát spolupredkladala pozmeňovací návrh s jasným odkazom na výlučné právomoci členských štátov. Žiaľ, nezískal potrebnú väčšinu.
K otázke ochrany ľudského života a dôstojnosti sa vyjadrila aj Alena Novotná, ktorá za KDH taktiež kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu: „Pokusy o ustanovenie tzv. „práva na potrat“ vnímam ako ohrozenie života a jeho dôstojnosti. Skutočným riešením je vytvárať podporu ženám i rodinám. Preto namiesto tzv. ,,práva na potrat“ budujme kultúru práva na život a podporu každej žene, matke. Podpora pre matku a aj otca vedie k zachovaniu života počatého dieťaťa,“ uzatvára Novotná.
Čína podnikla kybernetické útoky proti desiatkam poslancov a ministrov vlád naprieč Európou. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka pre ekonomickú bezpečnosť Nus Ghaniová.
Útoky vykonala hackerská skupina, známa v komunite kybernetickej bezpečnosti ako Advanced Persistent Threat 31 (APT31 Group), ktorá bola súčasťou kyberšpionážnej skupiny riadenej Ministerstvom štátnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). Zamerala sa na zákonodarcov, úradníkov, novinárov a akademikov. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti sa skupina v roku 2021 „zacielila na e-mailové účty politikov, ktorí boli súčasťou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC)“, vrátane „všetkých jej členov z Európskej únie“.
„Ide o úmyselný útok na našu demokraciu, akt kybernetickej špionáže a nadnárodnej represie, ktorý sa zameriava na zákonodarcov vrátane tých, ktorých ČĽR sankcionuje za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby“, hovorí Miriam Lexmann (KDH), ktorá tiež patrí medzi politikov na čínskom sankčnom zozname a je členkou Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) a spolupredsedníčkou IPAC.
Vyšetrovanie možného dopadu kybernetických útokov stále prebieha. Americké ministerstvo spravodlivosti členov hackerskej skupiny obvinilo a Spojené kráľovstvo na nich uvalilo aj sankcie. Podľa Lexmann je však absurdné, že odhalenia o týchto útokoch prichádzajú po takmer 3 rokoch zo Spojených štátov a nie z našich vlastných spravodajských agentúr.
„Od ekonomického nátlaku cez špionáž, kybernetické útoky až po škodlivý obsah poskytovaný našim deťom prostredníctvom sociálnych aplikácií, ako je TikTok; tieto najnovšie útoky opäť ukazujú, že totalitný režim v Číne predstavuje dnes najkomplexnejšiu hrozbu pre našu slobodu a bezpečnosť. Potrebujeme ráznu reakciu a ochranu našich demokratických inštitúcií i spoločnosti. Preto musíme pokračovať v znižovaní našej závislosti od tohto režimu v kľúčových sektoroch a posilňovať tak našu odolnosť i sebestačnosť,“ uzatvára Miriam Lexmann.
Pred viac ako šiestimi rokmi zomrel v Belgicku po neprimeranom zásahu polície slovenský občan Jozef Chovanec. Žiaľ, ani viac ako šesť rokov od tejto tragédie nevidíme, že by vec mohla byť v dohľadnej dobe spravodlivo rozhodnutá.
Podľa najnovších informácií belgický súd dokonca vec opäť odložil, a teda nerozhodol ani len o tom, či bude predložená nezávislému trestnému súdu. Ak dôjde k ďalším prieťahom a belgické orgány nebudú riadne konať, vyzývame slovenské Ministerstvo spravodlivosti, aby čo najskôr iniciovalo konania pred Európskym súdom pre ľudské práva.
V záujme spravodlivého prešetrenia príčin a spôsobu smrti slovenského občana už podnikala mnoho krokov europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann: „Rešpektujem nezávislosť justičných orgánov Belgicka, avšak zo všetkých dostupných informácií považujem tieto ďalšie prieťahy za neakceptovateľné. Už od začiatku prípad sprevádza množstvo otáznikov. Z môjho pohľadu ide o bránenie spravodlivému konaniu bez zbytočných prieťahov, v dôsledku ktorého sa nemôžu dostať k spravodlivému záveru ani rodinní príslušníci zomrelého ani ostatní občania Slovenska.“
Téme sa intenzívne venuje aj súčasný podpredseda KDH Viliam Karas, ktorý ešte ako minister spravodlivosti žiadal o doplnenie vyšetrovacích úkonov v tejto veci. „Ak nebudú riadne konať belgické orgány, neostáva Slovenskej republike nič iné, ako iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva. Verím, že tejto téme sa bude naďalej zodpovedne venovať aj naše Ministerstvo spravodlivosti, prípadne štátne orgány, a využijú všetky dostupné možnosti, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť.“
Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.
„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.
Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.
„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.
Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.
Ekonomickú bezpečnosť nesmieme podceňovať
Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.
„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.
Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.
„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.
Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.
Miriam Lexmann povedie kandidátku KDH vo voľbách do Európskeho parlamentu. Pozrite si kandidátov KDH, ktorí sa uchádzajú o možnosť zastupovať Slovákov a hodnoty suverenity národov či kompetencií členských štátov v spoločnej a jednotnej Európskej únii.
Znižovanie závislosti od Číny je kľúčom aj k našej národnej ekonomickej bezpečnosti. S týmto cieľom dnes Európsky parlament (EP) prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
„Vítam, že akt odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Podľa ekonomických predpovedí sa očakáva, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktoré používajú lítiové batérie, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia a tieto závislosti zneužíva prostredníctvom ekonomického nátlaku voči tretím krajinám,“ približuje dôvody prijatia aktu Miriam Lexmann.
„Schválený text stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu dodávok kritických surovín pre potreby európskeho priemyslu, a tým prispeje k zvýšeniu jeho konkurencieschopnosti na svetových trhoch,“ dodáva Lexmann, ktorej úspešne presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými krajinami a partnermi EÚ. Nechceme totiž nahradiť našu závislosť od jedného nespoľahlivého režimu nejakým ďalším.
Europoslankyňa tiež vyzdvihuje legislatívne stanovený cieľ, že minimálne 25 % ročnej spotreby strategických surovín Únie by sa malo pokryť recykláciou, čo pomôže nielen pri plnení environmentálnych cieľov, ale aj k zvýšeniu sebestačnosti EÚ.
„Kľúčom ku každej legislatíve je úspešná implementácia, a preto som samostatne iniciovala medzinárodnú deklaráciu podpísanú členmi parlamentov západných krajín z celého sveta – vrátane Afriky, Latinskej Ameriky či Austrálie – kde apelujú na jednotlivé krajiny zaviazať sa k spolupráci na konkrétnych opatreniach, ktoré zaistia bezpečný, etický a udržateľný prístup ku kritickým surovinám,“ vysvetľuje Miriam Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).
„V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel, a to najmä pre automobilový priemysel, ktorý je ťahúňom našej ekonomiky. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie našich ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť podľa nej zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Viac v článku.
„Totalitný režim čínskej komunistickej strany predstavuje veľkú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu a je potrebné aby EÚ mala jasný a zásadový prístup k tomuto režimu“, varuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v kontexte tohtotýždňového summitu lídrov EÚ s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
„Tohtoročný summit v Pekingu opäť dokazuje, že totalitný režim v bilaterálnych a multilaterálnych vzťahoch čoraz viac zohráva skôr deštruktívnu než konštruktívnu úlohu,“ upozorňuje spolupredsedníčka medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) a členka zahraničného výboru Európskeho parlamentu (AFET) Miriam Lexmann.
Lexmann, ktorá je medzi piatimi europoslancami, na ktorých v roku 2021 čínsky režim uvalil sankcie za ich postoj proti rastúcej represii režimu doma a agresivite v zahraničí tiež pripomína, že komunistická strana zhoršuje represie voči obyvateľom Číny, čoraz hlasnejšie sa vyhráža vojenským útokom proti Taiwanu a vykonáva ekonomický nátlak na tretie krajiny vrátane krajín Európskej únie. Existujú tiež závažné podozrenia, že obchádza sankcie EÚ.
Hrozba tohto režimu má podľa Lexmann viacero rozmerov: „Veľkú výzvu pre našu ekonomiku predstavuje zaplavenie nášho trhu lacnými čínskymi elektromobilmi.“ Okrem toho prináša aj morálne otázky, ako vidíme na príklade našej závislosti od čínskych solárnych panelov, ktoré sú podľa viacerých zdrojov vyrábané nútenou prácou.
„Obzvlášť ma však znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Je nevyhnutné mať jasný a zásadový prístup, ktorý ochráni našu ekonomickú bezpečnosť. Ide predsa aj o ochranu živobytia ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.
KDH ostro kritizuje uznesenie o návrhoch na zmenu zmlúv, ktoré dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal Európsky parlament (EP). Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje hnutie za absurdné.
Správa EP v predloženom znení vyzýva okrem iného aj na reformu rozhodovania EÚ v niektorých oblastiach z doterajšej jednomyseľnosti na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou či dokonca jednoduchou väčšinou, čo by v praxi znamenalo odobratie práva veta členským štátom aj v zásadných otázkach. Tiež je ohrozené výlučné právo členských štátov určovať si svoj energetický mix. Tieto snahy zároveň automaticky povedú k oslabovaniu menších členských štátov v prospech väčších. Pre hnutie je tiež neprijateľné zavádzanie nového jazyka, ktorý nahrádza rovnosť medzi mužmi a ženami pojmom rodová rovnosť.
„Prehlbovanie centralizácie na úkor právomocí členských štátov je pre nás neakceptovateľné. Subsidiarita je základným pilierom európskej integrácie. Tak, ako sú v rámci štátu najbližšie k ľuďom mestá, obce a regióny, v rámci EÚ sú to jednotlivé členské štáty. Pre KDH je dôkladné dodržiavanie princípu subsidiarity na národnej i európskej úrovni kľúčom ku skutočnej prosperite a dobru pre všetkých občanov“, hovorí predseda KDH Milan Majerský.
Zmeny navrhnuté Európskym parlamentom s odôvodnením, že potrebujeme zareagovať na dôsledky ruskej agresie voči Ukrajine a tiež implementovať závery Konferencie o budúcnosti Európy, považuje KDH za neúprimné. Podľa právnej analýzy Európskej rady možno totiž veľkú väčšinu (300 z 326) odporúčaní občanov vyplývajúcich z Konferencie o budúcnosti Európy realizovať už v rámci existujúcich ustanovení zmlúv a kompetencií.
Na efektívnejšie využívanie súčasných právomocí EÚ dlhodobo upozorňuje aj europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann a dodáva: „Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. Dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňujem, že EÚ musí na ich riešenie efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie podkopávať jednotu a akcieschopnosť zasahovaním do právomocí členských štátov.“
KDH bude tak ako doposiaľ, aj naďalej apelovať na predstaviteľov každej vlády SR, aby sa dôrazne postavila proti otváraniu európskych zmlúv a neoslabovala tak suverenitu Slovenska.
Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k hlasovaniu (22. 11.) o Správe o návrhoch Európskeho parlamentu na zmenu zmlúv:
„Vychádzajúc z klasickej zásady „zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“, odmietam opakované pokusy tlačiť na zmenu zmlúv tzv. salámovou metódou a zdôrazňujem neprijateľnosť porušovania princípu subsidiarity, ako aj dôsledkov takýchto krokov. Dlhodobo poukazujem na to, že Európska únia musí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. O to viac v čase závažných geopolitických výziev, považujem diskusie o otváraní zmlúv namiesto ich riadneho dodržiavania za absurdné. Aj na pôde Európskeho parlamentu často upozorňujem na konkrétne riešenia, ktoré vyplývajú z riadnej implementácie základných zmlúv. Správu preto v predloženom znení určite nepodporím.“
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
„Vítam, že pozícia Európskeho parlamentu odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Podľa ekonomických predpovedí dopyt po energii na báze lítia rýchlo stúpne s rastom trhu s elektrickými vozidlami. Očakáva sa, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktorý sa spolieha na batérie na báze lítia, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia,“ hovorí Lexmann.
Európa dnes čelí aj viac ako 70 percentnej závislosti na Číne v dodávkach kobaltu či germánia, ktoré sa taktiež používajú pri výrobe batérií alebo čipov do áut, mobilných telefónov či počítačov. Nedávne čínske obmedzenia vývozu kritických surovín, ako aj rastúca globálna asertivita totalitného režimu čínskej komunistickej strany podľa europoslankyne len podčiarkujú význam každej snahy o udržateľné a predvídateľné dodávky kritických surovín a nutnosť znížiť našu závislosť od totalitných režimov.
„Prijatý text stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu európskych dodávok kritických surovín,“ hovorí Miriam Lexmann, ktorej úspešne presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými partnermi. Nechceme totiž nahradiť našu závislosť od jedného nespoľahlivého režimu nejakým ďalším.
„V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie našich ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Legislatívny proces teraz bude pokračovať trialógom – rokovaniami medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.
Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom.
Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.
„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,” hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“
Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.
Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, opäť zdôrazňuje europoslankyňa MiriamLexmann (KDH/EĽS). Ako spravodajkyňa pre európsku legislatívu o dostupnosti kritických surovín totiž vníma vážne ohrozenie automobilového priemyslu, ktorý je pre Slovensko kľúčový.
Jej opakovaná kritika prichádza v čase, keď Európsky dvor audítorov uviedol, že cieľ Európskej komisie v oblasti nulových emisií do roku 2035 sa nedosiahne z dôvodu nepostačujúcej výroby batérií. Podľa správy Dvora audítorov je možné tieto ciele dosiahnuť len s dovážanými elektrickými vozidlami alebo samotnými batériami, čo by bolo na úkor európskeho priemyslu a pracovných miest. Neistota týkajúca sa bezpečnosti dodávok surovín potrebných na udržanie výroby v EÚ je pre náš priemysel rovnako závažným problémom.
„Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva a generuje 12 % HDP.Až štvrť milióna pracovných miest u nás je viazaných natento sektor. Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám. Tieto ciele je potrebné dosahovať v úzkej spolupráci s naším priemyslom“,vysvetľuje europoslankyňa Lexmann.
„Ako europoslankyňa dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od Číny a iných totalitných režimov, ktoré predstavujú hrozbu pre našu demokraciu ako aj hospodársku bezpečnosť“, uvádza Miriam Lexmann. „V tomto kontexte sa ako spravodajkyňa pre Akt o kritických surovinách v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu snažím zabezpečiť, aby sme včas nastúpili na cestu diverzifikácie a aby náš priemysel mal potrebné suroviny na zabezpečenie svojej výroby.“
Podľa Lexmann v čase, keď čínske elektrické vozidlá zaplavujú náš trh, musíme zabezpečiť, aby náš priemysel zostal konkurencieschopný. Takmer 20 % nových áut registrovaných v EÚ v roku 2021 bolo elektrických, no je potrebné vnímať kontext, že až 76 % celosvetovej výrobnej kapacity predstavuje dovoz batérií z Číny, na ktorej sú tak krajiny závislé. Čína už predbehla Japonsko ako najväčšieho svetového exportéra áut. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP.
Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie. Tento týždeň si EP bratislavské udalosti z 25. marca znovu pripomína vďaka výstave, ktorú v Štrasburgu zorganizovala europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN).
Dokumentárna fotovýstava približuje nielen europoslancom, ale aj všetkým návštevníkom a zamestnancom Európskeho parlamentu hrdinstvo občanov, ktorí so sviečkou v ruke stáli proti policajnej brutalite a vodným delám v boji za slobodu a demokraciu.
„Manifestácia, ktorá dláždila cestu víťazstvu slobody v komunistickom Československu, môže byť svetlom nádeje i dnes pre ľudí zápasiacich o slobodu v rôznych krajinách, vrátane tých s nedemokratickými režimami,“ hovorí v reakcii na dianie v mnohých krajinách sveta europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament v nadväznosti na udalosti takzvaného bratislavského Veľkého piatku prijal rezolúciu, v ktorej jednoznačne odsúdil zlo vtedajšieho režimu, postavil sa za utláčaných a vyzval vtedajšiu vládu, aby plne rešpektovala základné ľudské práva a vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc odvážnych občanov.
Ján Šimulčík počas otvorenia výstavy v Európskom parlamente v Štrasburgu. Foto: kancelária Miriam Lexmann
„Sviečková manifestácia bola prelomovou udalosťou a prvým verejným protestom proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Svojim nenásilným odporom predznamenala „nežný“ charakter pádu komunistického režimu a prechod k demokracii v roku 1989. Požiadavkou na dodržiavanie občianskych práv a náboženských slobôd pomohla zjednotiť predtým rozdelený slovenský disent,“ priblížil pri príležitosti výstavy dianie spred 35 rokov predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.
Podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií Pavol Kossey zdôraznil úlohu, ktorú nielen vtedy zohrali práve kresťania: „Veriaci chcú byť aj dnes obohatením pre spoločnosť. Chcú, tak ako pred 35 rokmi na Hviezdoslavovom námestí, spolu so všetkými úprimne zmýšľajúcimi ľuďmi prinášať a udržiavať v spoločnosti ideály, pomáhať ju robiť skutočne ľudskou – počnúc starostlivosťou o medziľudské vzťahy až po prinášanie nových pohľadov na ekológiu.“
Aj po viac ako troch desaťročiach sme však svedkami geopolitického vývoja a hrozieb, ktorým sloboda a demokracia čelia zo strany autoritárskych a totalitných režimov. Aj preto je nesmierne dôležité poukazovať na náš vlastný zápas o slobodu, ako aj potrebu túto slobodu chrániť a pripomínať to aj ďalším, ktorí podobné útrapy nikdy nezažili.
„My dnes už patríme k tým šťastným, ktorí môžu žiť slobodne. Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Na mieste je aj otázka, či sme za ten relatívne dlhý čas, čo sme členským štátom Európskej únie, dostatočne svedčili o odkaze našej historickej skúsenosti s totalitným režimom a delili sa o ňu tak, aby sme umožnili európskemu spoločenstvu lepšie rozpoznať hrozby totality už v jej náznakoch,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Vernisáž výstavy sa uskutoční v Európskom parlamente v Štrasburgu dnes 14. marca o 18:00.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) spolu s ďalšími europoslancami z rôznych členských krajín vyzýva lídrov EÚ, aby naplno využili aktuálny Dialóg o ľudských právach s Čínou a jasne počas neho komunikovali neakceptovateľné porušovanie ľudských práv a zločinov proti ľudskosti. Totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.
Stanovisko zverejnili v liste adresovanom vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepovi Borrellovi a osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva Eamonovi Gilmorovi, ktorý podpísalo 23 europoslancov.
„Nemôžeme si pred týmto terorom zatvárať oči rovnako ako si nemôžeme dovoliť, aby sa Čínska komunistická strana vyhýbala zodpovednosti prostredníctvom svojich cynických pokusov o zmenu medzinárodných ľudskoprávnych noriem,” píše sa v liste, ktorý iniciovala Miriam Lexmann.
Europoslanci menujú až 20 konkrétnych zločinov proti ľudskosti a porušení ľudských práv, ako napríklad hromadné sledovanie občanov v Číne a Hongkongu, zločiny proti ľudskosti v provincii Sin-ťiang, ako aj v Tibete či rastúci útlak v Hongkongu a využívanie tzv. Bezpečnostného zákona na potlačenie prodemokratických snáh, vrátane aktivít Jimmyho Laia, kardinála Zena a správcov fondu humanitárnej pomoci č. 612. Spomína sa aj extrateritorialita tohto bezpečnostného zákona a tzv. čínske policajné stanice v členských štátoch EÚ.
V liste sú menovaní aj konkrétni občania, politici, aktivisti, náboženskí predstavitelia, misionári či umelci, ktorí boli z rôznych dôvodov zatknutí, uväznení, mučení alebo sú nezvestní.
Slovenská europoslankyňa spoločne s ďalšími kolegami vyslovila aj jednoznačný nesúhlas s donedávna plánovanou návštevou guvernéra čínskej provincie Sin-ťiang Erkina Tuniyaza v Bruseli. Ten napokon pod tlakom silného nesúhlasu svoju návštevu Bruselu sám zrušil.
„Je nezodpovedné a neúctivé, ak demokratické vlády pozývajú na stretnutia verejných činiteľov, ktorí sú zapojení do zločinov proti ľudskosti. Ak nebude EÚ principiálna vo svojich hodnotách a poukazovaní na hrubé porušovanie ľudských práv a medzinárodných dohovorov zo strany diktátorských režimov, tak sa sama stane obeťou ich praktík a vazalom ich ekonomických záujmov. V dôsledku toho znásobí našu zraniteľnosť a ohrozí našu bezpečnosť,” uviedla pri tejto príležitosti členka Výboru pre zahraničné veci pri EP (AFET) a podpredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) Miriam Lexmann.
Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.
„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.
„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
List europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a ďalších desiatich slovenských europoslancov označil za neprijateľný záver belgickej prokuratúry, ktorá v prípade smrti Slováka Jozefa Chovanca rozhodla, že pred spravodlivosť nikoho nepostaví. „Vyšetrovanie sprevádzajú rozporuplné kroky. Tým najnovším je nestíhať za jeho smrť nikoho. Znovu sa preto obraciamena predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú ako i komisára pre spravodlivosť Didier Reyndersa, aby sa Komisia týmto prípadom zaoberala tak, ako nám to prisľúbila. Opätovne sme tiež žiadali aby prípad zahrnula do pravidelného monitorovania stavu právneho štátu v Belgicku.“ vyhlásila iniciátorka listu slovenských europoslancov Miriam Lexmann.
V liste slovenskí europoslanci okrem iného upozorňujú, že posudok súdnych znalcov, podľa ktorého Chovanec zomrel na zranenia, ktoré si spôsobil sám, bol napadnutý ďalším uznávaným súdnym znalcom, ako aj príbuznými Jozefa Chovanca. Okrem toho poslanci upozorňujú na početné sporné procesné rozhodnutia, vrátane ignorovania svedka zatýkania Jozefa Chovanca v lietadle.
„V spoločnom liste apelujeme na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, ale aj komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, aby sa týmto prípadom vážne zaoberali. Okrem toho intenzívne komunikujem s parlamentným výborom pre občianske slobody a spravodlivosť tak, aby aj Európsky parlament vytvoril tlak na riadne a spravodlivé vyšetrenie a vyslal oficiálnu monitorovaciu misiu, ktorá sa bude zaoberať belgickým postupom pri vyšetrovaní tohto prípadu,“ menuje Lexmann konkrétne kroky, ktoré v prípade Jozefa Chovanca na európskej pôde koná.
Desiatky europoslancov z rôznych členských krajín a politických skupín z jej iniciatívy oficiálne vyzvali Európsku komisiu k monitorovaniu prípadu po prvý raz ešte v roku 2020, kedy upozornili na šokujúce a neľudské správanie policajtov v cele predbežného zadržania. Videozáznam tu dokonca odhalil extrémistické prejavy.
Miriam Lexmann vystúpila k tomuto prípadu v stredu 1. februára aj v pléne Európskeho parlamentu v Bruseli, kde na dianie upozornila stovky kolegov: „Ako je možné, že v centre Európskej únie, kde úzkostlivo sledujeme čo i len náznaky porušenia právneho štátu sa príjme rozhodnutie, ktoré sa javí v príkrom rozpore so spravodlivým zaobchádzaním a právom na spravodlivý proces?“
Jozef Chovanec bol zadržaný 23. februára 2018 belgickou federálnou políciou na bruselskom letisku Charleroi. Po brutálnom správaní sa policajtov v cele predbežného zadržania o štyri dni neskôr zomrel.
Titulná foto: Jozef Chovanec, reprofoto TASR/Plus 7 dní
Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (OFSD+) súhlasil s uvoľnením 6 miliárd eur na 40 infraštruktúrnych projektov v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a Tichomorí. Európska komisia očakáva, že tento krok naviaže ďalšie, súkromné investície v hodnote 50 miliárd eur vo vybraných oblastiach. Touto víziou sa zaoberá Európsky parlament počas aktuálneho plenárneho zasadnutia.
„Vítam tento krok Európskej komisie, no jedným dychom musím dodať, že to ani zďaleka nestačí. Čína poskytla v rokoch 2014 – 2018 zahraničné úvery za 400 miliárd dolárov. Jej iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (One Belt One Road) pomáha budovať infraštruktúrne projekty ako sú diaľnice, tunely, železnice, mosty, priehrady, uhoľné elektrárne a pod., ale zároveň rozvracajú financie jednotlivých štátov a predovšetkým si berú vážnu daň v podobe hrozby pre ľudské práva a právny štát,“ vysvetľuje dôsledok čínskych investícií a nedostatočnej európskej odpovede slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Ako príklad menuje Čiernu Horu, ktorá po stavbe diaľnice Číňanmi takmer zbankrotovala, pričom ju zachránila len finančná podpora EÚ. V Srbsku viedli investície tejto ázijskej krajiny zase k vážnemu znečistenia životného prostredia. „Inde boli čínske projekty poznačené korupciou či problémami s dodržiavaním právneho štátu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku tieto projekty nemajú pridanú hodnotu ani pre miestne obyvateľstvo alebo samotnú krajinu, keďže čínske spoločnosti často využívajú vlastnú pracovnú silu i dodávateľov,“ dopĺňa výpočet negatívnych vplyvov čínskych investícií Miriam Lexmann.
Cieľom európskej stratégie s názvom Globálna brána (Global Gateway) je zmobilizovať do roku 2027 investície vo výške približne 300 miliárd eur. Vzhľadom na to, že je rok 2023, považuje Lexmann doterajší pokrok za príliš malý.
„Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti. Pritom jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť masovú migráciu z Afriky je podpora ekonomického rozvoja s ohľadom na bezpečnostné riziká týchto krajín tak, aby si ľudia dokázali nájsť prácu, získať zdroje na starostlivosť o svoje rodiny a cítiť sa bezpečne práve vo svojej domovine,“ zdôrazňujeMiriam Lexmann čo je nevyhnutné pre úspech avizovaných investícií EÚ v Afrike a ďalších krajinách.
Iniciatíva Global Gateway sa zameriava na investície do dopravy, zdravotníctva, energetiky, digitalizácie, výskumu a vzdelávania, ale aj životného prostredia. Cieľom je doručiť do tretích krajín projekty v najvyššom sociálnom, spoločenskom, environmentálnom a transparentnom štandarde, aký používame aj v EÚ.
Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daelejenovým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) bolo dnes zavŕšené jeho vymenovaním Európskou komisiou.
V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je vážne porušovaná sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.
„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu Miriam Lexmann.
Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ. Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov.
„Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Miriam Lexmann a dodáva: „vymenovanie osobitného vyslanca vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“
„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.
Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.
Europoslanci kritizujú cestu predsedu Európskej rady Charlesa Michela do Pekingu a vyzývajú ho na riešenie závažných ľudskoprávnych otázok. Totalitný režim Komunistickej strany Číny totiž vlastné porušovanie ľudských práv „exportuje“ do demokratických krajín, kde prevádzkuje desiatky nelegálnych policajných staníc. Nachádzajú sa na území 16 členských krajin EÚ, jedna z nich dokonca na Slovensku. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na pôde Európskeho parlamentu iniciovala predsedovi Európskej rady výzvu na koordináciu európskeho postupu a so žiadosťou na vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto praktík sa obrátila aj na slovenské orgány.
„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. Existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta preukázala ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“, bližšie vysvetľuje fungovanie týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
„Celú situáciu je potrebné vnímať v širšom kontexte extrateritoriálnych aktivít čínskej komunistickej strany, ktorá závažne porušuje základné ľudské práva a slobody. Toto konanie zamerané proti základným princípom fungovania demokracie a zvrchovanosti štátov pre nás predstavuje bezpečnostné riziko,“ ozrejmila Miriam Lexmann dôvody, ktoré spoločne s kolegami uvádzajú v liste Charlesovi Michelovi. Poslanci ho žiadajú o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. List podpísalo 33 poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickým spektrom vrátane piatich politických frakcií a pridali sa aj desiati poslanci národných parlamentov.
Miriam Lexmann sa so žiadosťou o riadne vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík na území Slovenska obrátila aj na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. „Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Holandska, Írska, Česka, už v tejto veci začali rázne konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.
Vo svete doposiaľ odhalili 54 „policajných staníc“ Komunistickej strany Číny, pomocou ktorých tento totalitný režim bezprecedentne rozširuje svoj vplyv a ohrozuje bezpečnosť demokratických krajín. „Jedna z takýchto nelegálnych policajných staníc je podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku,“ upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a volá po okamžitých opatreniach a riadnom vyšetrení týchto aktivít.
„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“, bližšie vysvetľuje fungovanie desiatok týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders dosiaľ preukázala existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta, vrátane 16 členských štátov EÚ. „Z existujúcich dôkazov je zrejmé, že minimálne jedna takáto stanica funguje aj na Slovensku. Svojou činnosťou, ktorá porušuje základné ľudské práva a slobody a zároveň je zameraná proti základným princípom fungovania demokracie, predstavuje toto konanie vážne bezpečnostné riziko,“ ozrejmila dôvody, pre ktoré oslovila v tejto veci ministra vnútra Romana Mikulca, ministra obrany Jaroslava Naďa, ako aj ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera so žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík.
Členka Zahraničného výboru EP a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu v tomto zmysle iniciovala aj list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom ho spoločne s ďalšími europoslancami žiada o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. V tejto veci už opakovane vystúpila na pôde EP a vyjadrila sa pre medzinárodné médiá, vrátane amerického Washington Post.
„Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Česka, už v tejto veci začali konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.
Uľahčuje a zefektívňuje prácu, pomáha šetriť energie aj peniaze, umožňuje kvalitnejšie vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Na to, aby bol v centre technológie umelej inteligencie vždy človek a jeho dobro, však potrebujeme jasné mantinely. Desiatky odborníkov o týchto témach diskutovali včera v Bratislave na medzinárodnej odbornej konferencii Človek a umelá inteligencia, ktorú iniciovala poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Kľúčom k spoločensky zodpovedným riešeniam orientovaným na človeka sú etické princípy s dôrazom na etický dizajn výskumu, vývoja a nasadzovania AI, zhodli sa rečníci z oblasti tvorby legislatívy, hospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania, IT sektora, samosprávy či sociálnych vecí. Ako vyzdvihla europoslankyňa Lexmann „spája nás spoločné úsilie, aby bola ľudská dôstojnosť a ochrana ľudských práv v digitálnom veku jasnou prioritou. Nesmieme dopustiť zneužitie technologického pokroku, aby sa obrátil proti človeku. To dnes vidíme v niektorých prípadoch ako napríklad sociálne siete a algoritmy, ktoré manipulujú šírenie informácií či naše emócie a sme svedkami závažných dopadov na fungovanie celej spoločnosti. Aj preto považujem v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu o európskom nariadení o umelej inteligencii za kľúčové zaradiť tzv. algoritmy ekonomiky pozornosti do kategórie vysokorizikových.“
V rámci panelu príkladov dobrej praxe vystúpili viacerí úspešní slovenskí experti a vývojári AI z oblasti zdravotníctva, priemyslu, bankovníctva a iných, pričom dôraz kládli na etické princípy i úskalia, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú. Horúcou témou bolo využitie AI na úspory v oblasti spotreby energií. „Úspešne riešime predikcie výroby z obnoviteľných zdrojov, optimalizáciu použitia vyrobenej energie pomocou batériových úložísk a vyvíjame nástroje, ktoré významne podporujú šetrenie a motivujú k tomu aj používateľov,“ predstavila výsledky práce Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Viera Rozinajová.
Rečníci sa venovali aj otázke transformácie pracovných miest v dôsledku nasadzovania AI na náš pracovný trh. „AI prinesie oveľa väčší vznik nových pracovných pozícií, ako vezme. Toho sa netreba obávať. Väčší problém bude, ako sa im ľudia dokážu prispôsobiť a adaptovať sa na novú prácu,“upozornil prezident IT asociácie Slovenska Emil Fitoš. Zdôraznil, že Slovensko dosiaľ nemá implementovanú stratégiu celoživotného vzdelávania, ale ani schválenú stratégiu digitálnych zručností, pričom v rámci krajín OECD patríme k najhorším v oblasti prístup ku rekvalifikácií a celoživotnému vzdelávaniu. „Veľmi veľa ľudí sa bude musieť dovzdelávať a rekvalifikovať,“ dodal Fitoš.
Konferenciu Človek a umelá inteligencia zorganizovala s podporou Európskej ľudovej strany (EĽS) poslankyňa EP Miriam Lexmann. Záštitu nad podujatím prevzali Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Ak samosprávy čerpajú eurofondy pre marginalizované rómske skupiny obyvateľstva, nulové spolufinancovanie by sa malo týkať aj zvyšku územia tak, aby sme posúvali dopredu celé komunity. Nesmie sa stať, že na časť komunity danej obce alebo mesta je nulová spoluúčasť, ale na zvyšnú časť nie je. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá výzvu na podporu miestnych a regionálnych orgánov presadila do Uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ, ktorú dnes na plenárnom zasadnutí prijal Európsky parlament (EP).
„Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Takéto nastavenie prispej k lepšej spolupráci aj čerpaniu a zastaví sa rozdeľovanie projektov podľa častí komunít,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Mestá a župy sa dnes musia na financovaníprojektov hradených z fondov EÚ podieľať vo výške 5 %. Podľa návrhu europoslankyne Lexmann by samospráva mohla realizovať projekt s nulovou spoluúčasťou pre všetkých, teda aj pre zvyšnú majoritnú časť komunity či územia, nielen pre marginalizovanú skupinu. Umožnili by sme tak napredovať celej komunite bez toho, aby sme občanov rozdeľovali.
Europoslankyňa, ktorá je aj členkou Výboru EP pre sociálne veci a zamestnanosť, túto tému otvára na rôznych fórach s predstaviteľmi našej vlády ako aj Európskej komisie, a to nielen v kontexte nedávnej návštevy eurokomisárky pre rovnosť Helenou Dalli na Slovensku.
KDH navyše dlhodobo presadzuje nulovú spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na všetky projekty samospráv. „Vláda by to podľa nás mala umožniť mestám, obciam a župám a čo najskôr o tom rokovať s Európskou komisiou, pretože uprostred vážnej krízy si mnohé samosprávy nemôžu dovoliť realizovať projekty, ktoré by výrazne pomohli ľuďom v regiónoch i celej krajine,“zdôrazňuje Miriam Lexmann. Hnutie pritom zdôrazňuje, že nulová spoluúčasť pre samosprávy by podporila aj lepšie čerpanie eurofondov, v ktorom Slovensko už roky – osobitne za vládnutia Smeru – vážne zlyhávalo.
„Za peniaze z eurofondov môžu samosprávy budovať a opravovať cesty, školy, zdravotnícke, sociálne zariadenia, vodovody či podporiť sociálne slabších. Nie je správne, aby to nemohli urobiť, ak nemajú na spolufinancovanie. Rozumnejšie je umožniť im čerpať fondy bez spoluúčasti, ako vracať nevyčerpané fondy späť do Bruselu. Naše regióny, mestá i obce ich vedia dobre využiť a dnes to potrebujú viac než kedykoľvek predtým,“ apeluje europoslankyňa Lexmann.
„Pre mňa ako človeka z postkomunistickej krajiny je nepochopiteľné sledovať, ako rastie závislosť západného sveta na nedemokratických režimoch.Včera nám neprekážala závislosť na ruskom plyne a dnes sa bojíme, či budeme mať čím kúriť, či slovenská i európska ekonomika neupadne do recesie a státisíce ľudí zrazu stratí prácu. Zajtra sa podobne môže zachovať iný režim a my sme aj napriek tomu ľahostajní k stále rastúcemu počtu výrobkov s visačkou ‘made in China’,” upozornila počas washingtonského zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jej spolupredsedníčka, slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Bezprecedentné krádeže duševného vlastníctva našich výrobcov; podkopávanie konkurencieschopnosti našich firiem neférovými cenami, a teda aj živobytia ľudí; závislosť od Číny (ČLR) v kľúčových sektoroch; klamstvá o pôvode pandémie Covid-19; agresívne správanie voči Taiwanu a ohrozovanie medzinárodnej bezpečnosti; nerešpektovanie akademickej slobody Konfuciovými spolkami na našich univerzitách; hrubé porušovanie ľudských práv a represie v Hongkongu či genocída v provincii Sin-ťiang.
Aj toto sú témy, ktorými sa v americkom Washingtone zaoberá v týchto dňoch 60 politických lídrov z 30 krajín sveta na samite IPAC vo vzťahu k správaniu sa totalitného čínskeho režimu.
Miriam Lexmann s americkým senátorom Marcom Rubiom počas samitu IPAC vo Washingtone.
„Na konci studenej vojny existovalo presvedčenie i nádej, že podobné režimy zmeníme ekonomickou spoluprácou. Dlhodobo upozorňujem na mylnosť tejto premisy, a to aj v súvislosti s energetickou závislosťou na Rusku. Máme jasné dôkazy, že totalitné praktiky Čínskej komunistickej strany zneužívajú výhody takejto spolupráce na stupňovanie represií voči vlastnému obyvateľstvu, ale aj zvyšovanie ekonomického nátlaku a snahu deformovať naše politické, sociálne a podnikateľské prostredie,” upozornila delegátov stretnutia vo svojom prejave zástupkyňa Európskeho parlamentu (EP) a Slovenska Miriam Lexmann.
„Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku,” hovorí Lexmann, ktorá opakovane upozorňuje na nebezpečenstvo závislosti krajín Európy na nedemokratických a totalitných režimoch, aký ovláda aj ČĽR.
IPAC vznikol v roku 2020 a z ôsmich zakladajúcich členov, vrátane Miriam Lexmann, sa postupne rozšíril na tri desiatky zákonodarcov z krajín piatich kontinentov, ktorí pravidelne diskutujú a hľadajú diplomatické riešenia a spoločné reakcie k otázkam týkajúcim sa hrozieb ČĽR. Sú medzi nimi napríklad aj americkí senátori Marco Rubio, Bob Menendez alebo bývalý líder Britskej konzervatívnej strany Sir Ian Duncan Smith.
Foto: Politickí lídri zo samitu IPAC pred americkým kongresom.
Čestné ocenenie jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).
Kresťanskodemokratická europoslankyňa Miriam Lexmann získala na konci augusta cenu udeľovanú kresťanským lídrom, ktorí obhajujú hodnoty dôstojnosti ľudského života. Čestné ocenenie Svätej Matky Terezy za je principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v EP, jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).
Miriam Lexmann s ocenením.
„Beriem to ako ocenenie kresťanských demokratov na Slovensku, ale aj celého môjho pracovného tímu i všetkých občanov, ktorých dôveru a podporu si pri vykonávaní svojho mandátu nesmierne vážim,” reagovala na udelenie ocenenia Miriam Lexmann.
Ochrana dôstojnosti každého života je mojim osobným záväzkom
Členka najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente svoje postoje konzistentne komunikuje a presadzuje. V súčasnosti je to predovšetkým dôkladná obhajoba princípu subsidiarity, ktorý európske inštitúcie opakovane porušujú a venujú sa témam, ktoré nie sú v ich kompetencii. Jednou z tých najviditeľnejších je presadzovanie tzv. práva na potrat pre každého, ktoré Lexmann kritizuje. Okrem iného sa tiež neúnavne zasadzuje aj za lepšie zabezpečenie v oblasti sociálnej starostlivosti, vrátane pracovných podmienok v sektore sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva či školstva na Slovensku. Na medzinárodnej úrovni dlhodobo háji ochranu prenasledovaných za vieru alebo presvedčenie, a to predovšetkým v nedemokratických a totalitných režimoch.
„Považujem za osobný záväzok nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote neustále napĺňať svoje poslanie: chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť”, dodala Lexmann, ktorá na Slovensku pôsobí aj ako členka predsedníctva Fóra života.
ICLN združuje kresťanské organizácie a lídrov z celého sveta bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Jej cieľom je podporovať kresťanských politikov, ktorí obhajujú dôstojnosť života a sú verní učeniu cirkvi o človeku, a to aj v časoch morálneho relativizmu a materializmu. Samotná ICLN sa nezapája do lobingu ani politického aktivizmu a funguje na nestraníckych princípoch a pravidlách.
Vláda i EÚ sa musia zo všetkých síl venovať riešeniu zdražovania a hroziacej chudoby, nie ideologickým a politickým hádkam. Ľudia to odkazujú úplne jasne. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s prieskumom, ktorý pre ňu a Európsku ľudovú stranu vykonala agentúra Focus. Podľa neho majú až tri štvrtiny obyvateľov Slovenska strach, že pri aktuálnom zdražovaní si neporadia.
„Niektorú z odpovedí “zdražovanie” alebo “nebudeme mať dostatok peňazí na pokrytie bežných výdavkov” uviedlo celkovo až 70 % obyvateľov Slovenska. Preto sa téma súvisiaca s bežnými mesačnými výdavkami a znižujúcou sa životnou úrovňou stáva najväčšou obavou väčšiny obyvateľov,“ uviedol Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 53 % obyvateľov Slovenska sa v súvislosti so svojou rodinou obáva najmä prudkého rastu cien. Zároveň viac ako 35 % má strach z nárastu chudoby, nadmerného zadlženia sa a neschopnosti splácať úver.
„Veľká väčšina obyvateľov Slovenska uvádza medzi tri svoje najväčšie obavy v súvislosti s vlastnou rodinou aktuálny nárast cien potravín, energií, pohonných látok alebo možný nedostatok peňazí v domácnosti. Je to jasný signál našej vláde aj Európskej únii, čím sa majú prioritne zaoberať a v čom je potrebné ľuďom okamžite pomôcť,“ hodnotí Miriam Lexmann výsledky prieskumu agentúry Focus. Ten bol zrealizovaný na vzorke 1008 respondentov.
Teraz Vám prečítam niekoľko obáv, o ktorých iní ľudia povedali, že ich v súčasnosti majú. Vyberte TRI z nich, ktorých sa Vy, respektíve Vaša rodina, dnes najviac obávate. Uveďte ich v poradí od Vašej najväčšej obavy.
Keby mali ľudia na Slovensku rozhodnúť, ktorým témam sa má prioritne venovať Európska únia, boli by to rastúce ceny energií, podpora ekonomiky a zamestnanosti, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, ale aj obrana EÚ a bezpečnostné otázky.
Slovenská vláda by sa podľa výsledkov prieskumu mala venovať prioritne cenám energií, zdravotníctvu a zdraviu občanov, poľnohospodárstvu a potravinovej bezpečnosti, podpore ekonomiky a zamestnanosti, ale aj podpore sociálne slabších a rodín.
„Vo výsledkoch je zreteľný odkaz ľudí naprieč regiónmi Slovenska, čo sú ich skutočné problémy. Je primárnou povinnosťou politikov ako v Bruseli, tak aj v Bratislave, prichádzať s riešeniami týchto výziev. Obyvateľov totiž vôbec nezaujímajú politické šarvátky, otváranie zmlúv o EÚ či lacné populistické ťahy alebo povrchné riešenia, ktorými sa niektorí politickí lídri často zaoberajú. Na lokálnej, národnej alebo európskej úrovni, každý politik a inštitúcia má ponúkať riešenia v rámci svojich právomocí. Ľudia nutne potrebujú odpovede na výzvy, s ktorými musia denne reálne zápasiť. Iba tak môžeme byť úspešní pri správe obce, regiónu, krajiny, či celej EÚ,“ apeluje Lexmann.
Ktorým témam by sa mala dnes prioritne venovať Európska únia?
Vyberte 3 najdôležitejšie. Uveďte ich v poradí od najdôležitejšej témy.
Prieskum odhalil aj ďalší zásadný aspekt o vzťahu Slovenska a jeho obyvateľov s Európskou úniou. Bezmála 60 % oslovených obyvateľov Slovenska nevie uviesť, čo konkrétne pre nich Európska únia v poslednom čase urobila.
„Od vstupu do Únie v roku 2004 až do roku 2020 je celková čistá finančná pozícia Slovenska voči EÚ na úrovni 16,2 miliardy eur. Aj napriek pretrvávajúcim problémom a neschopnosti SR čerpať tieto prostriedky, už dnes máme vďaka eurofondom opravené mnohé cesty a železničné úseky, budujeme infraštruktúru – vodovody, kanalizácie, cyklocesty, zdravotnícke a komunitné zariadenia, študenti cestujú na Erasmus pobyty, modernizujeme školy či škôlky.
Napriek tomu ľudia túto podporu z EÚ nevnímajú a nedokážu ju vo svojom okolí identifikovať. Aj toto poukazuje na zlyhávania komunikácie nielen zo strany Únie, ale hlavne našich politických predstaviteľov,“ zdôrazňuje europoslankyňa s tým, že aj tu vidí dôvody nízkej účasti v eurovoľbách či rozšírenosti dezinformácií o EÚ.
Vedeli by ste povedať, čo konkrétne Európska únia urobila v poslednom čase v prospech ľudí, ako ste Vy? Spontánne odpovede, možnosť viacerých odpovedí.
Lexmann pripomína vlastný prieskum z roku 2021, ktorý odhalil, že obyvatelia Slovenska takmer vôbec nepoznali Plán obnovy a jeho bezprecedentnú možnosť posunúť Slovensko dopredu a urobiť našu krajinu odolnou voči budúcim krízam.
Z aktuálneho prieskumu vyplýva, že situácia sa nezmenila a o Pláne obnovy stále nikto nevie.
„Prešiel rok a my naďalej vidíme, že vláda SR o pomoci z Európskej únie nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Ak toto nastavenie nezmeníme a nebudeme s občanmi komunikovať aktívnejšie, nedokážeme byť úspešní pri využívaní tejto formy pomoci z EÚ. Napokon, informovanosť občanov je aj určitá forma kontroly a vytvára prirodzený tlak na zefektívnenie čerpania,“ uzatvára europoslankyňa Miriam Lexmann.
„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,” uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru”.
Za agresiou Ruska na Ukrajine sú aj naše morálne zlyhania
„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,” stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.
V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“
Miriam Lexmann počas zasadnutia Výboru COMECE. Zdroj: archív M. L.
Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.
„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,” vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.
EÚ musí byť majákom stability, prosperity a mieru
Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.
Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.
„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,” uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP.
Diskriminácia mužov a žien s jedným dieťaťom, ktorým je vdovský dôchodok vyplácaný len rok po smrti manželského partnera, je o krok bližšie k riešeniu. Vytrvalá iniciatíva europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) na zmenu slovenskej právnej úpravy nachádza priaznivú odozvu.
Kým vdova alebo vdovec s tromi a viac deťmi nemusí čakať na opätovné vyplácanie vdovského dôchodku vôbec, osamelému rodičovi s dvomi či jedným dieťaťom alebo bezdetnej vdove a vdovcovi takýto príspevok po roku vyplácania naše úrady stopnú.
„Pretrvávajúca diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku a s jedným dieťaťom dokonca až do dovŕšenia dôchodkového veku,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v Európskom parlamente na túto nespravodlivosť na Slovensku upozorňuje dlhodobo. Zákon v posudzovaní ovdovelých navyše nereflektuje neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Pracuje so starými číslami, a tak dnes môže medzi vdovou/vdovcom s dvoma a vdovou s jedným či žiadnym dieťaťom vzniknúť až 12 ročný rozdiel vo vyplácaní. Apelom na ministra financií Igora Matoviča a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka preto opakovane volá po zmene slovenskej právnej úpravy a nastolení spravodlivosti v spôsobe vyplácania dôchodkov.
Ministerstvo iniciuje rokovanie s odborníkmi na tému vdovských dôchodkov
„Minister financií mi dal prísľub, že sa bude zmenou zaoberať, ak príde konkrétny návrh zo strany ministerstva práce. Oceňujem, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak na moje žiadosti reagoval kladne a minulý týždeň ohlásil vznik pracovnej skupiny odborníkov za účelom hľadania riešenia tejto diskriminačnej situácie. Prvé stretnutie je naplánované už v júni,“ ozrejmuje Lexmann nový posun v situácii.
Výzvy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne občianske iniciatívy, ktoré sa za to intenzívne zasadzujú. K téme už bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, nedosiahli však potrebnú podporu.
„Sociálny systém je skutočne funkčný len vtedy, keď je spravodlivý. Preto sa musíme usilovať, aby takým naozaj bol,“ uzatvára europoslankyňa.
Po vyhlásení USA o uvalení 25-percentných ciel na dovoz automobilov z EÚ jev životnom záujme Slovenska, aby Európska komisia a naša vláda tentoprezidentský dekrét Donalda
Brusel, 19. marec 2025 – Svetový deň Downovhosyndrómu pripadajúci na 21. marec si dnes pripomenul aj Európsky parlament v Bruseli. Podujatia na jeho pôde iniciovala poslankyňa Miriam Lexmann ako kvestorka, teda členka predsedníctvaeuroparlamentu. V centre týchto aktivít je úcta k dôstojnosti každého človeka. „Svetový deň Downovhosyndrómu
Bratislava, 17. 3. 2025 – KDH presadilo významné zlepšenia v eurofondoch na sociálnu oblasť po roku 2027. Ich využívanie v súčasnom období sa však musí výrazne zefektívniť. Hnutie
Aj v USA veľmi citlivo registrujú na cestu nášho premiéra do Moskvy a príklon k totalitným režimom, ako je, napríklad, Čína. Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann po pracovnej ceste vo Washingtone upozornila na tlačovej besede na dôsledky zahraničnej politiky vládnej koalície a varovala pred stratou kľúčového ekonomického partnera a aj pred krokmi, ktoré môžu ohroziť export Slovenska do USA.
Štát zlyháva v zlepšovaní života na vidieku a hádže ľudí v regiónoch cez palubu. Na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli to dnes skonštatovali v spoločnom vyhlásení predseda Prešovského samosprávneho kraja a predseda KDH Milan Majerský a europoslankyňa Miriam Lexmann.
Od začiatku svojho druhého mandátu aktívne pracujem na tom, aby frakcia Európskej ľudovej strany a kresťanských demokratov (EĽS) prišla s návrhom revízie zákazu spaľovacích motorov. Je šľachetné dosahovať zelené ciele, ale nemôžeme to robiť na úkor našej ekonomiky a živobytia ľudí. Okrem toho, keď sa pozrieme na celý cyklus výroby, dobíjania a recyklácie elektromobilov, je otázne, do akej miery sú dnes skutočne ‚zelené
Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
Tieto súbory cookies alebo podobné technológie sú nevyhnutné pre fungovanie našich služieb a nemožno ich deaktivovať. To sa týka napríklad súborov cookies, ktoré zabezpečia, že konfigurácia používateľa súvisiaca s funkciami webových stránok sú udržiavané počas relácií.
K navrhovanie a neustálej optimalizácii našich stránok používame službu Google Analytics, webovú analytickú službu poskytovanú spoločnosťou Google Inc.
Odmietnúť cookies
Prijať všetky cookies
ZOSTAŇME V KONTAKTE
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
