Sankcie voči Rusku sú morálnym krokom, ktorý sme museli a musíme robiť, ale nie sú namierené voči Rusom a ruskému národu, ale voči oligarchom a politikom zodpovedným za vojnovú agresiu Kremľa, hovorí Miriam Lexmann v relácii Reportéri na RTVS.
Rýchle správy
Sankcie voči Rusku sú morálnym krokom, ktorý sme museli a musíme robiť, ale nie sú namierené voči Rusom a ruskému národu, ale voči oligarchom a politikom zodpovedným za vojnovú agresiu Kremľa, hovorí Miriam Lexmann v relácii Reportéri na RTVS.
Kľúčové pri energetickej diverzifikácii a odstrihnutí sa od ruských zdrojov bude zameranie sa na pomoc malým a stredným firmám a podnikateľom, ktorí už veľmi utrpeli opatreniami z pandémie, povedala v relácii Rádia Expres Braňo Závodský naživo europoslankyňa Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann podpísala list viac ako 60 europoslancov vyzývajúcich UEFA, aby premiestnila finále Ligy majstrov z Petrohradu a ukončila sponzorskú spoluprácu s Gazpromom. Nakoľko je podľa europoslankyne nepredstaviteľné usporiadať finále v Rusku v čase, keď Kremeľ priniesol do Európy vojnu, víta rozhodnutie UEFA finále Ligy Majstrov z Petrohradu presunúť.
Na účinnejšiu ochranu detí a mladých v online priestore je potrebné mať vyčlenené funkčné pracovisko, ktoré bude spolupracovať s políciou a ďalšími orgánmi, píše Miriam Lexmann v komentári pre portál sme.sk.
Čo nás učí naša vlastná skúsenosť s totalitou, prečo nemôžeme zatvárať oči pred správaním totalitnej moci, a ako majú hodnoty a princípy riadiť naše vzťahy s inými, dnes podobnými režimami hovorila Miriam Lexmann v rádiu Lumen.
Vláda musí brať samosprávu ako rovnocenného partnera pri každom vážnom rozhodnutí o živote ľudí v obciach, mestách a regiónoch. Pre porovnanie, kým v susednom Poľsku v predošlom programovom období bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, u nás to je stále ledva 10 %, uviedla Miriam Lexmann v diskusii na TASR TV. Na Slovensku podľa nej brzdí čerpanie byrokracia, a tiež fakt, že vláda odstavila regióny, starostov a primátorov na vedľajšiu koľaj.
Na Slovensku majú MAS-ky, žiaľ, nesmierne ťažký prístup k finančným príspevkom, aby mohli rozvíjať naše regióny. Bráni im v tom rozsiahla byrokracia a problematicky nastavený systém. Napríklad v Českej republike tieto skupiny môžu čerpať prostriedky aj z Európskeho sociálneho fondu, a tak riešiť nárast chudoby spôsobený pandémiou, priblížila Miriam Lexmann v diskusii o subsidiarite a vzájomných vzťahoch členských štátov s EÚ.
Neustále upozorňujem na čínsky biznisplán postaviť naše vynálezy a technológie proti nám prostredníctvom sofistikovaného vykrádania duševného vlastníctva, píše Miriam Lexmann v najnovšom blogu, kde vysvetľuje, prečo je diplomatický bojkot ZOH v Pekingu nevyhnutným postojom demokratickej časti sveta.
EÚ má veľmi malú vymožiteľnosť sankcií, ktoré zavádza, pretože na rozdiel od USA nemá organ, ktorý by dohliadal na ich plnenie. Preto je potrebné nielen uvaliť sankcie, ale aj zabezpečiť, aby boli vymožiteľné a naozaj sa realizovali, uviedla to Miriam Lexmann v Téme dňa a TA3 k téme vzťahoch EÚ s Ruskom a Čínou.
Cielené športové eurofondy aj pre sociálne a zdravotne znevýhodnených ľudí, aby mali prístup k športu a športoviskám, ktoré by si inak nemohli dovoliť. Aj to cieľ EÚ už od budúceho roka. Hovorila o ňom v TV Joj aj Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann je treťou najaktívnejšou slovenskou a celkovo 37. europoslankyňou spomedzi 705 poslancov Európskeho parlamentu. Vyplýva to z dát spoločnosti Eulytix, ktorá hodnotila legislatívnu činnosť poslancov od júna 2020 do augusta 2021.
Sankcie voči predstaviteľom bieloruského režimu sú úspešné a majú tvrdý dopad na ľudí podporujúcich režim Alexandra Lukašenka. Sami Bielorusi, ktorí chcú zmenu vo svojej krajine nám hovoria, že v nich treba vytrvať, priblížila Miriam Lexmann v relácii Nová Európa.
Kľúčovým projektom, do ktorého by sme sa mali podľa Miriam Lexmann v novom roku začleniť, je prevencia v oblasti rakoviny. Slovensko je absolútne na konci v prevencii onkologických ochorení, uviedla europoslankyňa v súvislosti so schváleným rozpočtom EÚ na rok 2022.
Európsky parlament navrhuje v prevencii zdravotných rizík zvýšiť mieru financovania verejných športovísk a športového vyžitia obyvateľov. KDH dokonca navrhuje vznik ministerstva športu. O spravodlivom športovom modeli, ktorý navrhuje EP, ale aj priebehu pandémie v krajinách EÚ informovala Miriam Lexmann vo vysielaní TV JOJ.
Pomoc regiónom patrí medzi top priority vyspelých krajín. Regióny musia rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Vláda ich pritom nesmie obchádzať ako to robí v najnovších opatreniach na čerpanie eurofondov. Vláda uťahuje opasky aj MAS-kám, ktoré dlhodobo úspešne pomáhajú rozvíjať regióny. Dokonca sa hovorí o ich výraznom znížení. Nemôžeme si to dovoliť, prízvukuje Miriam Lexmann spoločne s odborníkmi a starostami z KDH na tému eurofondov.
Do akej miery je to, k čomu v poslednom čase dochádza v EÚ v oblasti postojov voči niektorým členským krajinám, či žalobe EÚ na EK skutočne boj o ochranu právneho štátu alebo len svedectvom boja o ideologickú prevahu vo verejnej diskusii? pýta sa Miriam Lexmann v ankete portálu Euractiv.
Až 47% Európanov cíti z pandémie pocit neistoty, no kým v EÚ je druhým najfrekventovanejším pocitom nádej, na Slovensku je to bezmocnosť. Situácia na Slovensku je veľmi zlá, musíme si uvedomiť, že práve zo strachu a bezmocnosti vyrastajú totalitné a nedemokratické režimy, uviedla v rozhovore pre Český rozhlas Miriam Lexmann.
Je dôležité, aby štát nastavil ohodnotenie žien pri starostlivosti o deti tak, aby ohodnotil veľký význam a hodnotu pre spoločnosť, ktorý touto starostlivosťou o budúce generácie pripravujú. Mali by sme preto implementovať smernice z EÚ v tejto záležitosti, zopakovala Miriam Lexmann v relácii Raňajky TA3.
Návšteva pápeža Františka zmení Slovensko. Možno to nie je nejaký míľnik v našich dejinách, že okamžite teraz sa priebeh vecí zmení. Táto návšteva však určite zmení srdcia niektorých ľudí, a to pomaly zmení našu krajinu k lepšiemu, cituje poľská verzia magazínu Deutsche Welle Miriam Lexmann.
Správa Matić je sociálne jednou z najradikálnejších v európskom parlamente. Ochrana života od počatia nie je medzi kolegami preferovaná, no väčšina nemôže zmeniť chápanie principiálne zlých vecí na správne, uviedla Miriam Lexmann v diskusii Jeden na jedného v TV Lux.
Takmer 640-tisíc ľudí trápi na Slovensku chudoba. Nezamestnaní, mnohopočetné rodiny, osamelí rodičia, zdravotne postihnutí či seniori potrebujú pomoc, napríklad aj z “nového” 88 miliardového Európskeho sociálneho fondu +. Kto skôr dáva, dvakrát dáva – najefektívnejšia pomoc je priamo v regiónoch, kde najlepšie vedia, kam potrebujú pomoc z tohto fondu, upozornila Miriam Lexmann v Ranných novinách TV Joj.
Salviniho populizmus nie je pre KDH témou dňa. Miriam Lexmann reagovala na pozvánku od novej konzervatívnej skupiny Matea Salviniho v EP pre členov Európskej ľudovej strany (EPP/EĽS) odmietavo.
V rámci férového športového zápasu je dobré, ak športovci z rôznych krajín prichádzajú do kontaktu a zúčastnia sa olympiády. Naši politici by ale nemali byť súčasťou propagandy komunistického režimu v Číne, uviedla Miriam Lexmann k téme bojkotu zimnej olympiády 2022 v čínskom Pekingu.
Európsky parlament vo štvrtok odsúdil nedávne čínske sankcie proti viacerým zákonodarcom EÚ a upozornil, že nebude rokovať o ratifikácii komplexnej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou, pokiaľ tieto sankcie zostanú v platnosti. Jednou zo sankcionovaných je aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Kompetencie v oblasti zdravotníctva či vzdelania patria výlučne do kompetencií členských štátov, preto je dôležité, aby Európsky parlament, ale ani iná inštitúcia, nezasahovali do týchto kompetencií. Uviedla to Miriam Lexmann vo vysielaní Rádia Slovensko ku správe o zabezpečení prístupu členských štátov k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, čo schválil Výbore pre práva žien v EÚ pôsobiaci pri EP.
Integrácia na spôsob Spojených štátov nie je cestou, čo vidieť aj na referendách v Dánsku, Holandsku či Francúzsku, ale aj na brexite, z ktorého sa musíme poučiť. Využime aktuálnu Konferenciu o budúcnosti Európy ako príležitosť, aby sme viedli širšiu diskusiu predstavách a očakávaniach občanov od EÚ – zvlášť v dôsledku pandémie, ktorá do veľkej miery ovplyvnila životy nás všetkých. Uviedla Miriam Lexmann v reakcii na otázku Denníka SME o integrácii EÚ.
Reakcia EÚ na Rusko by mala byť jednotná, principiálna a zodpovedať našim hodnotám. Musíme Kremľu jasne povedať, akú cenu zaplatí za ďalšie porušovanie medzinárodných dohovorov alebo integrity a suverenity štátov. Podľa Miriam Lexmann je dôležitá spolupráca v oblasti presnosti sankcií, spravodajských služieb a podpore zápasu časti ruského ľudu za krajinu, kde sa dodržiavajú ľudské práva a dohovory.
Je čoraz zjavnejšie, že Čína predstavuje hrozbu pre demokratické spoločnosti. Postupne sme zistili, že aj Konfuciove inštitúty po celom svete sú “trójskymi koňmi” brutálneho totalitného režimu. Miriam Lexmann pre Denník N reaguje na vyhrážky, ktoré boli zaslané akademickému pracovníkovi zaoberajúcemu sa Čínou.
Dobudovaním projektu Nord Stream 2 okrem iného oslabujeme pozíciu Ukrajiny voči Rusku. Ako tranzitná krajina príde o veľké finančné prostriedky a stane sa ľahšie vydierateľnou. Uviedla to v súvislosti s aktuálnou konfliktnou situáciou medzi Ruskom a Ukrajinou Miriam Lexmann v podcaste portálu Euractiv.sk.
Ak chceme pomôcť európskym firmám, zamestnanosti a sebestačnosti viacerých segmentov nášho hospodárstva, musíme odmietnuť praktiky, aké používa napr. Čína a vo vzájomnom vzťahu si určiť hranice, za ktoré EÚ nepôjde, tvrdí Miriam Lexmann a dodáva, že princípy našich ekonomických vzťahov musia byť koherentné s ľudskoprávnou dimenziou, čo vôbec nemusí byť v rozpore s našimi ekonomickými záujmami, ako je to mnohokrát mylne prezentované.
Miriam Lexmann sa snaží prispieť k tomu, aby pozícia EÚ bola voči Číne principiálna. Vzájomné, široko rozvinuté ekonomické vzťahy musíme využiť na zlepšenie ľudskoprávnej situácie v Číne, ktorá je horšia ako v roku 1989 po potlačení povstania na Námestí nebeského pokoja. Uviedla to v diskusnej relácií Rádia Slovensko Z prvej ruky.
Miriam Lexmann si praje dobré vzťahy s Čínou, ale zároveň si myslí, že nemôžeme mlčať a zatvárať oči nad takou situáciou, aká je v Sin-ťiangu. Už len naša vlastná skúsenosť s totalitou nám jasne ukazuje, prečo to tak nemôže byť, povedala Lexmann pre Denník SME.
Ľudia nevedia, čo je to Plán obnovy. Pokiaľ verejnosť nebude vedieť, že ide o pôžičku EÚ, ktorú bude splácať aj Slovensko, ako jej súčasť, tak nevznikne verejný tlak na vládu, aby sa peniaze zodpovedne minuli. V relácii TA3 V politike to uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann.
Ako má mať všeobecný lekár kapacitu na to, aby prebral tak veľkú zodpovednosť, akou je rozhodnutie o očkovaní neregistrovanou a nepreverenou vakcínou? Pýta sa Miriam Lexmann v reakcii na rozhodnutie ministra zdravotníctva, ktorý ponechal zodpovednosť za očkovanie vakcínou Sputnik V na praktických lekároch.
Našou nádejou je Veľká noc. Ani nie o 40 dní budeme znovu rozjímať o obete, v kontexte tajomstva vykúpenia. Zvládnime aj my tú našu obetu. A naša láska k blížnemu – v podobe obetavej pomoci zlepšiť pandemickú situáciu – je naša šanca, aby sme sa na Veľkú noc aspoň s niektorými a v menšom počte, ale predsa, stretli v otvorenom chráme pri modlitbe a Eucharistii. Miriam Lexmann pozýva v najnovšom blogu žiť vieru aj za bránami zatvorených kostolov.
EÚ investovala do vývoja vakcín milióny eur a je preto dôležité, aby sa očkovacie látky čím skôr ocitli v adekvátnom množstve na našom trhu. Pre kontrolu však potrebujeme poznať, k akým dodávkam pre EÚ sa jednotlivé farmaceutické firmy zaviazali, zdôraznila Miriam Lexmann v relácii Z prvej ruky v Rádiu Slovensko.
Externým výzvam môže EÚ čeliť, len ak bude jednotná. Ustupovanie z našich hodnôt, nesúdržnosť a podporovanie netransparentných a korupčných projektov ako Nord Stream 2 podkopáva nielen jednotu, ale navyše znemožňuje využiť silu EÚ na konštruktívnu zahraničnú politiku i samotnú ochranu bezpečnosti nášho obyvateľstva, povedala Miriam Lexmann v reakcii na návštevu Josepa Borrella v Moskve.
Trend, že súkromné firmy sa stávajú arbitrom toho, kto môže alebo o čom sa môže komunikovať v online priestore, je nebezpečný a delí ho len tenký ľad od orwellovského ministerstva pravdy. Malo by platiť, že čo je zakázané offline, je zakázané aj online a naopak, uviedla Miriam Lexmann v reakcii pre Denník Štandard.
Rovnosť medzi mužmi a ženami je pre EÚ dôležitá otázka, pretože aj v členských krajinách je rozdiel medzi pohlaviami nielen v príjmoch počas aktívneho života, ale aj v dôchodku. V spravodajstve TV Joj hovorila Miriam Lexmann o téme zrovnoprávnenia odmien medzi pohlaviami.
Srbskom poskytované podnikateľské privilégia pre Čínu v ťažkom priemysle majú síce krátkodobo priaznivý efekt na zamestnanie a prísun peňazí, ale z dlhodobého hľadiska budú environmentálne škody a zdravie obyvateľov ďaleko vážnejšie a vyžiadajú si oveľa viac nákladov na nápravu. O kontraproduktívnom obchodno-politickom vzťahu Srbska a Číny hovorila Miriam Lexmann v Rádiu Slobodná Európa.
Vláda musí zlepšiť komunikáciu s občanmi vrátane odbornej verejnosti, ktorá doteraz poriadne nevie, ako Slovensko plánuje využiť 6 miliardový balík peňazí z Fondu obnovy. Pokiaľ nedôjde ku konsenzu, nedokážeme peniaze využiť v súlade s potrebami a očakávaniami, povedala europoslankyňa Miriam Lexmann pre TV Joj.
Fakt, že až 73 % respondentov by fondy EÚ využilo na budovanie nových nemocníc a modernizáciu zdravotníctva, iba reflektuje ťaživú situáciu, v ktorej sa dnes nachádzame a ktorá nevyhnutne potrebuje systémové, nie kozmetické zmeny. Miriam Lexmann na túto skutočnosť upozornila v súvislosti s prieskumom o Fonde obnovy a jeho využití na Slovensku.
Za europoslankyňu vás voliči zvolili ešte v máji minulého roku, no mandát ste prevzali až po tom, čo Veľká Británia 1. februára opustila Európsku úniu. Ako ste prežívali túto dejinnú udalosť?
Mala som veľmi zvláštny pocit. Dúfala som, že spravodlivosti bude učinené zadosť prostredníctvom Ústavného súdu, pretože odchod Spojeného kráľovstva z EÚ som si určite neželala. Únia bude po odchode Britov geopoliticky slabšia, čo sa odrazí na jej vnútornej dynamike. Na druhej strane, každú krízu možno transformovať do pozitívnej zmeny, čo veľmi prajem obom stranám a budem sa snažiť byť v tom nápomocná aj ja svojou prácou europoslankyne.
Časť britských politikov a voličov vyčítala Únii prílišné zasahovanie do kompetencií národných štátov. Vy sama ste pred eurovoľbami zdôrazňovali, že je potrebné, aby Brusel rešpektoval princíp subsidiarity. Prečo to považujete za dôležité?
Hlas členských krajín musí mať v Únii omnoho väčšiu silu. Práve na tom bol celý projekt pôvodne založený. Únia môže byť silná len vtedy, keď budú silné jej členské štáty a bude sa striktne dodržiavať princíp subsidiarity, na základe ktorého sú prerozdelené kompetencie medzi Úniou a jej členmi. Rozhodovanie o všetkých kultúrno-etických či daňových otázkach musí ostať v kompetencii členských štátov. Ináč majú ľudia oprávnený pocit, že zhora je pretláčané niečo, s čím sa oni nestotožňujú a čo je v rozpore s ich presvedčením. Samozrejme je množstvo dôvodov, prečo ku Brexitu nakoniec došlo, ale kumulácia kompetencií a tlak v kultúrno-etických otázkach – aj keď nelegislatívny – občania vnímajú mimoriadne citlivo a teraz vidíme, kam to až môže zájsť.
Hodnoty, na ktorých bola postavená Európska únia, sa musia vrátiť do jej politík. Len potom sa ako jednotné spoločenstvo suverénnych národov môžeme posunúť dopredu. Upozorňovali sme na to aj s Marošom Čaučíkom v eurokampani, keď sme spolu prešli Slovensko a teraz sa chcem o to snažiť už z Bruselu. Teší ma, že Maroš sa svoje skúsenosti a potenciál rozhodol ponúknuť aj voličom v nadchádzajúcich parlamentných voľbách a verím, že budeme môcť medziparlamentne spolupracovať. Verím, že KDH sa už o mesiac vráti do parlamentu.
Napriek tomu, že eurovoľby máte úspešne za sebou, rozhodli ste sa aktívne vystupovať aj v kampani pred parlamentnými voľbami. Prečo?
Z dvoch dôvodov. Slovensko je moja rodná krajina a preto mi záleží na tom, aby štát opäť začal plniť svoju funkciu a slúžil občanom. Zároveň som veriacou političkou, ktorá bola celý život spätá s kresťansko-demokratickým prostredím. Preto chcem pomôcť KDH uspieť – jeho návrat do parlamentu považujem za dôležitý nielen pre konzervatívcov, ale pre všetkých spoluobyvateľov. KDH je stabilnou, jasne čitateľnou a hodnotovo pevne ukotvenou stranou, čo pri pohľade na aktuálnu politickú scénu nemožno povedať o nikom inom.
Niektorí však KDH vyčítajú, že pod vedením Alojza Hlinu opúšťa svoje hodnoty, liberalizuje sa a stáva sa stranou jedného muža. Čo hovoríte ľuďom, ktorí sa počas kampane obracajú na vás s týmito výhradami?
Rozumiem, že spôsob komunikácie Alojza Hlinu môže časť tradičných voličov KDH miasť, ale ak vnímate veci kontextovo a videli by ste do vnútrostraníckej hodnotovej diskusie, akékoľvek pochybnosti by sa okamžite vytratili. Strana je pevná, jasná v hodnotových otázkach, silná v regiónoch, plná nadšenia a elánu. Prichádzajú noví odborníci, ostávajú ostrieľaní bojovníci. Nová generácia mladých vzdelaných ľudí na našej kandidátke je dôkazom, že sme atraktívnou voľbou aj pre nastupujúcu generáciu.
Aj mňa sa osobne veľmi dotýka, ak niekto o KDH vyhlasuje, že sa liberalizuje. Nie je to pravda. V diskusii Postoja sa Hlina jednoznačne zaručil, že KDH nebude hlasovať za registrované partnerstvá, ale naopak podporí zákon o zvýšenej ochrane života od počatia po prirodzenú smrť. KDH bude zároveň presadzovať opatrenia na zlepšenie podmienok pre rodiny, najmä pre mamičky v ťažkých situáciách a pre viacdetné rodiny.
Naši kandidáti v konzervatívnych a morálnych otázkach neuhnú ani o milimeter. KDH je stranou, ktorá vie, aký odkaz nesie vo svojom názve a kde sú jej korene. Liberalizácia strany je naozaj účelovo šírený mýtus.
Na margo Alojza Hlinu treba zároveň pravdivo povedať aj to, že ak by stranu neprevzal v najťažšom období a snahe o jej návrat na vrchol nevenoval tak veľa, KDH by dnes možno nebolo reálnym politickým hráčom.
Navyše, na kandidátke KDH sú ľudia, ktorí nielen sľubujú, že budú pracovať pre dobro občanov, ale už tak robia. Napríklad Milan Majerský, ktorý je najvyššie postaveným politikom KDH vo výkonnej funkcii, ako predseda Prešovského samosprávneho kraja presadil zrovnoprávnenie financovania cirkevných, súkromných a župných škôl na území kraja či navýšenie platu ošetrovateľkám, aby sa zlepšila starostlivosť o našich seniorov, a tak aj chránila ich dôstojnosť. Toto opatrenie zároveň podporilo aj rodiny a zvyšovaním platov sa aktívne usiluje o to, aby opatrovateľky a ošetrovatelia nemuseli za prácou vycestovať do zahraničia a mohli ostať so svojimi blízkymi doma. Slovensko potrebuje práve takýto štýl politiky a takéto konkrétne riešenia.
Vráťme sa ešte k výhradám, ktoré zaznievajú voči KDH. Častým argumentom kritikov je uzavretie predvolebného paktu o neútočení najprv s PS-Spolu a až po tom aj s niektorými ďalšími opozičnými stranami. Nevyslalo tým KDH signál, že jeho hlavným politickým partnerom sú liberálni progresívci?
O správnosti tohto postupu či o nezamýšľaných dôsledkoch dobre mieneného kroku môžeme diskutovať a určite ho čaká vnútrostranícke zhodnotenie. Ja mám na to svoj pohľad, hoci chápem, že išlo výlučne o taktický ťah a, žiaľ, komunikačnú nejasnosť a nie o zmenu hodnotového myslenia. Ale to, čo následne spustili predstavitelia niektorých strán, ktorí sa usilujú o preberanie konzervatívnych voličov, je čistý hoax. KDH má na svojej kandidátke stopercentné zastúpenie konzervatívcov, kresťanov a pro-life aktivistov. Pre takto orientovaných voličov sme jasnou prvou voľbou. Neistotu a pochybnosti naopak vzbudzujú tie strany, pre ktorých sú hodnotové témy len prvoplánovým PR. O post-mečiarovských stranách a extrémistoch ani nehovoriac.
Práve voči extrémistom Alojz Hlina brojí priamo na námestiach, čo tiež v niektorých tradičných voličoch KDH vyvoláva pochybnosti.
Alojz Hlina sa snaží – spôsobom, ktorý je mu blízky – poukázať na nebezpečenstvo, ktoré tu reálne hrozí. A zároveň sa snaží osloviť nové skupiny voličov. KDH však nie je stranou jedného muža, ako to vidíme v prípade iných strán. Je paradoxné, že na Hlinu najviac útočia práve lídri strán, ktoré na rozdiel od KDH nemajú ani poriadnu členskú základňu. Práve oni, v snahe preberať našich voličov, kričia, že KDH je Hlina, že je stranou jedného muža, že všetci mu len pritakávajú. Nie, nikdy tomu tak nebolo, ani nie je.
Každý z našich kandidátov, členov či podporovateľov sa usiluje vložiť svoje schopnosti a potenciál do zápasu o budúcnosť krajiny. Okrem toho, že nás spája jedna hodnotová báza, máme špičkových odborníkov na rodinnú politiku, pre oblasť zdravotníctva, školstva i regióny, ekonómov, právnikov a ďalších. Nie náhodou je v názve nášho volebného programu slovo reštart. Osobne to vnímam nielen ako príspevok k reštartu Slovenska, ale aj ako snahu o reštart strany k stabilite, odbornosti a dôveryhodnosti. Nadchádzajúce voľby sú len jedným z krokov, nie definitívnym cieľom. Ľudia v KDH sú pripravení slúžiť, hoci zároveň musia byť pripravení na stupňujúce sa nepodložené útoky. O to vzácnejšie je potom víťazstvo, keď zápas nebol ľahký.
Aký výsledok by ste si priali vo voľbách?
Odpoveďou asi neprekvapím – čo najlepší. Čím viac hlasov KDH dostane, tým silnejšie bude pri presadzovaní konzervatívnych hodnôt vo verejnom živote.
Foto: EĽS/Martin Lahousse
Útokmi na tých, čo chcú chrániť dôstojnosť a slobodu každého, sa len oslabuje prodemokratické spoločenstvo v krajine a nepriamo sa podporujú ciele ĽSNS.
Martin M. Šimečka vo svojom článku položil účastníkom Národného pochodu za život nasledujúcu otázku: „Môže byť nejaká idea správna aj napriek tomu, že sa k nej hlásia fašisti?“ Takto postavená otázka však nespĺňa kritériá logickej postupnosti, podľa ktorej by sa mala hľadať správna odpoveď.
Otázka totiž vopred podsúva premisu, ktorá nie je podložená faktom. No a zle položená otázka môže len ťažko viesť k správnej odpovedi. To je elementárna logika, ktorá nepustí.
ĽSNS základnú ideu Pochodu za život nerešpektuje
Ak sa Šimečka chce dozvedieť odpoveď na svoju otázku, mal by najskôr skúmať, či idea pochodu za život a idea, na základe ktorej sa fašisti tohto pochodu zúčastnili, je tá istá. Až v prípade, že sa to potvrdí, môže začať skúmať fakt, či platí, že ak sa slobodní ľudia a fašisti zhodnú na podpore nejakej idey, nevyhnutne platí, že samotná idea je zlá.
Zdroj: blog.postoj.sk
Foto: Depositphotos.com/graphicphoto
Stále počúvam o práve voľby pre ženy, o práve na adopcie pre páry rovnakého pohlavia alebo o práve „vlastniť“ deti kýmkoľvek. Už len osamelé hlasy žiadajú práva aj pre samotné deti.
Prednedávnom v médiách rezonovala búrlivá diskusia po tom, čo sa v denníku Sme objavil článok, ktorý vykresľoval pedofíliu manipulatívnym spôsobom a argumentoval bez akýchkoľvek relevantných dát tým, že väčšina pedofilov deťom neubližuje.
Článok používal slová ako láska alebo sexuálna príťažlivosť, ako keby išlo o vzájomne zameniteľné termíny alebo synonymá. Argumentoval, že takíto ľudia by mali pracovať v zamestnaniach s prístupom k deťom, lebo ich majú radi. V diskusii sa ozývali hlasy, ktoré v tomto kontexte volali – a čo deti?
Hovorí sa, že vyspelosť spoločnosti sa dá spoznať podľa toho, ako sa správa k tým najzraniteľnejším. Väčšinou sa v tejto súvislosti spomínajú starší občania, ľudia so zdravotným postihnutím alebo sociálne slabší.
V tomto článku by som sa chcela pozrieť na to, ako sa krajiny Západu, teda krajiny, ktoré sa považujú za vyspelé demokracie, správajú k úplne najzraniteľnejším osobám – k deťom.
Zdroj: blog.postoj.sk
Foto: Depositphotos.com/lightsource
Tento týždeň vo Francúzsku umrel muž asi v mojom veku. Súd rozhodol, že musí. Pred desiatimi rokmi totiž havaroval a zostal ťažko postihnutý. Nebol však v kóme, ani na žiadnych podporných prístrojoch, nemal žiadne bolesti. Potreboval sa len najesť a napiť gastrickou sondou. Tú mu teraz upreli, čo pre neho znamenalo smrť hladom.
Podobné pokusy o vyhladovanie má pritom Vincent za sebou už štyri. V roku 2013 zostal bez stravy a s minimálnou hydratáciou 31 dní, napriek tomu prežil, čím podľa odborníkov poprel, že by sám odmietal život. Ak by pacient žiť nechcel, dokáže sa podľa lekárov totiž tak opustiť, že zomrie. Vincent nie.
Zásadná otázka: Kvôli čomu?
Hoci rodičia mnohokrát žiadali o prepustenie do domácej liečby, kde by sa o neho sami starali, zakaždým boli odmietnutí. Namiesto toho im lekári pred šiestimi rokmi navrhli synovu smrť, s čím jeho manželka a časť rodiny súhlasili, preto o jeho živote opakovane rozhodovali súdy. Ten posledný pred pár dňami definitívne povedal, že má zomrieť. Opäť bol teda odpojený od stravy a podľa posledných agentúrnych informácií pod silnými utišujúcimi a uspávajúcimi liekmi. Práve to však vyvoláva zásadnú otázku – kvôli čomu?
Ak by bol vo vegetatívnom stave, ktorým argumentovala tá časť odborníkov, ktorá bola za ukončenie jeho života, bolesť by necítil. Tak načo lieky zabezpečujúce „aby netrpel“? Nie je náhodou jeho hladovanie jeho krutým zabíjaním? Vincent pritom umiera v krajine, ktorá neuznáva eutanáziu. Má síce zákon zaručujúci právo na dôstojnú smrť a ukončenie úpornej liečby smrteľne chorých. On však smrteľne chorý nebol a udržiavaciu, ani žiadnu inú liečbu nedostával. Len jesť a piť.
Ďalší súd pár týždňov predtým poslal na smrť zdravé nenarodené dieťa, ktorého matka bola v 22. týždni tehotenstva, dokonca proti jej vôli. Len preto, že je mentálne postihnutá, jej nariadil potrat. Hoci stará mama je pripravená sa o vnúča postarať, sudkyňa verdikt odôvodnila tým, že by to budúcej mamičke mohlo spôsobiť údajnú traumu, keď dieťa nebude v jej starostlivosti. Tak ju radšej navrhla vystaviť objektívne dokázanej – postpotratovej.12
Zdroj: europskenoviny.sk
Foto: Depositphotos.com/omloel
Slovensko pred vyše týždňom získalo prvú európsku inštitúciu, keď sme uspeli v boji o sídlo Európskej agentúry práce. Určite dobrá správa, ktorá vyvolala široko medializovaný úsmev najm ä na tvári ministra práce Jána Richtera. Majú však dôvod usmievať sa aj ľudia, ktorí tu pracujú?
Keď bol začiatkom tohto roka zverejnený index globálnej konkurencieschopnosti, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum a Slovensko v ňom v oblasti trhu práce skončilo medzi stoštyridsiatimi krajinami deviate od konca, určite sa nikto nesmial. Dôvod umiestnenia, ktorým sa určite nedá chváliť, je totiž v privysokom zdaňovaní práce, teda vo výške odvodov a daňového zaťaženia zamestnávateľov, ako aj v probléme najímať kvalifikovanú pracovnú silu kvôli príliš prebujneným štátnym reguláciám. O čo ide?
Bratislava nepozná regióny
Vrchnosti vo vláde to v podstate najpolopatistickejšie vysvetlili sami straníci SMERU-SD v legendárnom liste zo vzbúreného východného Slovenska „Napríklad sociálne balíčky vidíme v regiónoch inak ako vy v Bratislave. Ak by boli konzultované s nami, rezonovali by úplne inak. Na všetko si však v Bratislave stačíte sami, preto si musíte za niektoré veci niesť aj zodpovednosť sami. Príplatky za soboty, nedele, sviatky, nočné – čo sme za to kúpili? Len jeden kopec nevôle malých zamestnávateľov, ktorí nám už v živote nedajú svoj hlas, všetko aj tak zaplatia občania…“
Akokoľvek sa totiž sociálnodemokratická vláda tvári, že je darcom svojich sociálnych balíčkov ona, ich najvýznamnejšie časti necháva zaplatiť zamestnávateľom, ktorí si tak rýchlo prepočítajú, či zamestnancov potrebujú, respektíve, či si ich môžu dovoliť. A tak mnohým namiesto príplatkov pošlú výpoveď. Alebo ich nútia do živností, kde už budú nápady politikov musieť sledovať a zvládať sami. V situácii, keď trh hlási nedostatok pracovníkov, to síce nevyzerá byť neriešiteľný problém. Ale citujúc klasika spomedzi vzbúrencov z východu: „situácia v regiónoch vyzerá inak.“
Zdroj: europskenoviny.sk
Foto: Depositphotos.com/IgorVetushko
Miriam Lexmann sa stane europoslankyňou až po brexite, jej vyjadrenie k tejto situácii však dáva nádej, že konzervatívna scéna našla „štátnický materiál“.
.trinásť nových europoslancov nepovedalo zatiaľ nič, čo by sme si mali pamätať dlhšie, ako do prvého povolebného dňa. Niežeby sa dal očakávať opak, keďže strany až na pár výnimiek dlhodobo posielajú do volieb neznáme tváre alebo dosluhujúcich starých bardov, ktorí za odmenu dostanú lukratívne a dobre platené miesto v Bruseli. Samozrejme, našli sa i výnimky, ako bol Richard Sulík alebo Michal Šimečka, ktorí je medzi ľavicovými liberálmi jednou z najvýraznejších osobností.
Dôležitejšie, ako to, kto do parlamentu nastúpi, je dáma, ktorá do parlamentu, dúfajme, najbližších päť rokov nastúpiť nebude musieť. Miriam Lexmann je vďaka bizarnému rozdeleniu mandátov v roli čakateľky. Poslankyňou sa stane jedine v prípade, že Veľká Británia, ktorá je v Európskom parlamente pre mnohých, vrátane autora tohto textu, hlasom rozumu, z EÚ odíde.
Staré pravidlo znie, že politik myslí na budúce voľby a štátnik myslí na budúce generácie. V cynickej politike na Slovensku sme si zvykli, že od politikov očakávame bazálne minimum. O to viac prekvapilo, že prvé štátnické vyjadrenie za posledných mnoho rokov vyšlo z úst nováčika na politickej scéne.
Lexmann vie, čo je pre EÚ podstatné. Dokázala to i svojím vyjadrením. „Ľudia, ktorí ma nepoznajú, mi píšu a volajú, že teraz už čakáš len na ten brexit. Nemôžem však povedať, že netrpezlivo čakám na brexit, lebo vidím vyšší záujem v tom, aby ten brexit nenastal.“ Slová Lexmann sa stratili v povolebnom šume, avšak Lexmann môže byť nádejou, že kresťanskí demokrati, konzervatívci a pravicová časť občianskej spoločnosti našli osobnosť, ktorá dokáže spájať. Tridsať rokov od Novembra by bola Lexmann len druhým politikom, ktorému by sa to mohlo za priaznivých podmienok podariť.
Zdroj: tyzden.sk
Foto: Depositphotos.com/odua
O tom, čo sa stane s mandátom zvolenej europoslankyne Miriam Lexmann, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd SR. Vyplýva to z rozhodnutia štátnej volebnej komisie.
Hoci KDH získalo viac hlasov ako napríklad SaS, je to práve Lexmann, ktorej podľa zákona pripadol 14. mandát. Slovensko má dnes v Európskom parlamente 13 europoslancov, po odchode Veľkej Británie budeme mať 14. Kresťanskodemokratické hnutie podalo podnet na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, žiadali v ňom preskúmanie, zrušenie a zmenu uznesenia v časti, v ktorej sa rozhoduje, že štrnásty mandát v europarlamente pripadá ich kandidátke Miriam Lexmann.
Zdroj: europskenoviny.sk
Foto: Depositphotos.com/SergPoznanskiy
Pre slovenské zdravotníctvo naplánovali politici v tomto roku podľa medializovaných správ historicky najviac peňazí. Nadšené titulky médií z konca minulého roka, keď parlamentom prešiel návrh štátneho rozpočtu, však prekryla tohtoročná realita.
V Košiciach po chybe lekárov zomrel človek, v Nitre operovali pacientovi zdravé koleno. Personál v skalickej nemocnici mužovi, ktorý sa zvíjal od bolesti zo zápalu slepého čreva, odkázal, že mal prísť skôr, aby sa mu na pomoc čakalo ľahšie. Medializované chyby skrátka pribúdali doslova ako huby po daždi a jedným z ponúkaných vysvetlení je, že na Slovensku chýba tritisícpäťsto doktorov a približne rovnako veľa sestier.
Všetci sú preťažení, nezaplatení a robia v nevyhovujúcich podmienkach. Študentom medicíny sa dokonca za pár dní z fotiek splesnivených priestorov zdravotníckych zariadení podarilo vydať celú knihu. Toto je zdravotná starostlivosť za historických vyše päť miliárd?
Plány boli veľké, realita znova odlišná
Predstavitelia zdravotníctva ako na prvé upozornili, že rozpočet s týmto rozprávkovým číslom bola vlastne len predstava štátu, že toľko vytiahne zo zamestnancov a sám bude za tých svojich platiť minimum. Ako sa však ukázalo, nedokázal si ich ani správne spočítať.
Zdroj: europskenoviny.sk
Foto: Depositphotos.com/limbi007
Europoslankyni Miriam Lexmann (KDH) bola udelená Čestná medaila Národného zhromaždenia Arménskej republiky.
Celoslovenská rada KDH dnes schválila program hnutia vo voľbách do Európskeho parlamentu. Jeho piliermi sú silné Slovensko, bezpečná Európa a dôstojný život.
KDH je jediná politická strana, ktorá dlhodobo konzistentne odmieta, aby sa odoberanie eurofondov používalo ako nástroj trestania členských štátov.
V KDH sme vyzvali vládu SR, aby sa Slovensko ako členská krajina EÚ jasne postavila proti pretláčaniu tzv. ,,práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ,
Nový migračný pakt, ktorý dnes prijal Európsky parlament (EP), nerieši podľa M. Lexmann zásadné tlaky na vonkajších hraniciach Európskej únie (EÚ), pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu.
Aj tieto veci som zrealizovala počas marca vo svojej službe občanom.
Čína podnikla kybernetické útoky proti desiatkam poslancov a ministrov vlád naprieč Európou. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka pre ekonomickú bezpečnosť Nus Ghaniová.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!