Bratislava, 17. 3. 2025 – KDH presadilo významné zlepšenia v eurofondoch na sociálnu oblasť po roku 2027. Ich využívanie v súčasnom období sa však musí výrazne zefektívniť. Hnutie preto žiada vládu, aby systémovo riešila situáciu v sociálnej oblasti a naplno využívala prostriedky z eurofondov. Urgentne je potrebné riešiť navýšenie odmeňovania opatrovateľov, ktorých odmena nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy.
Európsky parlament minulý týždeň veľkou väčšinou schválil správu o budúcej podobe Európskeho sociálneho fondu po roku 2027. Na základe tejto správy sa bude ďalej legislatívne formovať fond pre nasledujúce programové obdobie. Tieňovou spravodajkyňou za najväčšiu európsku politickú stranu ľudovcov bola europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
„Podarilo sa mi vyjednať silný dôraz na samostatný fond, ktorý nemôže byť rozdeľovaný či zlučovaný s inými nástrojmi. Naopak, musí si zachovať svoje zameranie na pomoc ľuďom ohrozeným chudobou a na regióny. Práve v súvislosti s regiónmi sa mi podarilo presadiť aj ich väčšie zapojenie do manažmentu fondu, keďže sú to práve oni, kto je najbližšie k potrebám občanov a vedia tak fond spravovať oveľa adresnejšie a efektívnejšie. Veľmi dôležité je taktiež upriamenie fondu na rodiny, opatrovateľov, osoby so zdravotným znevýhodnením či zvyšovanie zamestnanosti,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Správa prichádza v čase, keď Európska komisia v liste zaslanom Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) zhodnotila slovenský systém eurofondových výziev ako „ťažkopádny a neprehľadný“ a vyzvala na zlepšenie mechanizmu výziev.
„Ľudia, ktorí potrebujú pomoc, sa nemôžu stať vazalmi neschopnosti našej vlády efektívne čerpať eurofondy a zabezpečiť systémové zlepšenie dostupnosti sociálnych služieb. Nastavenie európskych fondov sa musí zmeniť a regióny musia dostať väčší priestor pri ich využívaní. Preto navrhujem legislatívne ukotviť, že časť európskych financií musí ísť priamo regiónom bez zásahu centrálnej vlády. Zároveň je potrebné maximálne predchádzať vrstveniu rôznych byrokratických požiadaviek zo strany vlády, ktoré spôsobujú ťažkosti pri uchádzaní sa o projekty,“ dodáva europoslankyňa Lexmann.
Zlé nastavenie projektov, zbytočná administratíva a nekonzistentnosť výziev v rámci jednotlivých programov sú iba niektoré z problémov, ktoré sťažujú konečným prijímateľom prístup k financiám. V minulosti sme videli hneď niekoľko zlyhaní, ktoré poškodili priamo ľudí ohrozených chudobou či rodiny odkázané na pomoc opatrovateľa.
Poslankyňa NR SR za KDH a členka Výboru NR SR pre sociálne veci Andrea Turčanová približuje: „Len za minulý rok sme videli dva obrovské problémy, kedy vláda absolútne nedokázala využiť európske financie na pomoc ľuďom. V prvom rade šlo o potravinové a hygienické balíčky, ktoré sú určené tým najodkázanejším, a ktoré sa za celý minulý rok k ľuďom vôbec nedostali. Minister Tomáš ich nestihol vysúťažiť a vláda sa tak v čase stúpajúcich cien potravín a konsolidácie nedokáže efektívne postarať ani o tie najchudobnejšie rodiny. Druhým príkladom sú výzvy na financovanie terénnej opatrovateľskej služby. Cieľom malo byť zvyšovanie jej dostupnosti. Zlyhania pri nastavení projektov však nakoniec spôsobili, že niektorí poskytovatelia tejto služby museli činnosť ukončiť, čim vláda dosiahla pravý opak toho, čo mala urobiť.“
Európsky sociálny fond, ako aj Viacročný finančný rámec čakajú ďalšie rokovania, ktoré rozhodnú o ich finálnej podobe. Slovensko zároveň malo v priebehu tohto roku pripraviť reformu sociálnych služieb a ich financovania, ktorá mala znamenať zásadný posun v poskytovaní sociálnych služieb.
„Táto reforma je však, zdá sa, v nedohľadne. Podľa našich informácií sa kvôli konsolidácii môže účinnosť presunúť z budúceho roka až na rok 2027. V januári 2026 nás tak môže čakať sociálny kolaps. Ak sa nezabezpečí financovanie, odkázaní ľudia zostanú bez pomoci, samosprávy bez podpory a rodiny v beznádeji. Odmena pre opatrovateľov dnes nedosahuje, ani pri ich 30-ročnej praxi, úroveň minimálnej mzdy, ktorá by pre opatrovateľov mala byť viac ako 1 048 eur. Ako chce štát prilákať domov takmer 20 000 slovenských opatrovateliek, ktoré odišli pracovať do zahraničia? Dobrým príkladom z praxe môže byť aj Prešovský samosprávny kraj, ktorý ako jeden z mála sanuje katastrofálnu platovú situáciu v sociálnej sfére dorovnávaním platov opatrovateľkám, my však potrebujeme systémové riešenie,“ uzatvára poslankyňa Turčanová.
Jej slová potvrdzuje aj odborníčka z praxe Alena Novotná: „Máme poradovníky ľudí, ktorí potrebujú opatrovateľskú službu, ale nemáme opatrovateľov. Rodiny sa tak dostávajú do veľmi vypätej situácie a niekedy aj na prah chudoby. Je najvyšší čas začať to riešiť.“
